Pomedzi
Stránka 1 z celkom 24 stránok.
Dokopy: 629 článkov.
▐ Zverejnené: 11/08/2026
![Ikonické dielo Williama Morrisa. Tento vzor nám pripomína dávne rozprávky – príbehy o vtákoch, ktoré kradnú ovocie, o záhradách, ktoré sú plné tajomstiev, o ľuďoch, ktorí hľadajú radosti v malých veciach, o kráse v jednoduchosti…]( "„Arts and Crafts“ – zachovanie krásy pri dosahovaní užitočnosti: Zlodej jahôd / Strawberry Thief (William Morris)")
Základný popis
Ikonické dielo Williama Morrisa. Tento vzor nám pripomína dávne rozprávky – príbehy o vtákoch, ktoré kradnú ovocie, o záhradách, ktoré sú plné tajomstiev, o ľuďoch, ktorí hľadajú radosti v malých veciach, o kráse v jednoduchosti…
« „Arts and Crafts“ – zachovanie krásy pri dosahovaní užitočnosti: Zlodej jahôd / Strawberry Thief (William Morris) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Kvety – Farebná harmónia – Farebná schéma – Vidiek – Príroda – Folkór – Krása – Leto – Letné prázdzniny – Viktoriánska éra
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Tento obrázok je pôvodne súčaťou zbierky: Cleveland Museum of Art (USA), kde ho digitalizoval Howard Agriesti (Chief Photographer); darované od Henry Chisholm.▐ Zverejnené: 10/08/2026
![A potom príde býk. Biely, hrdý, silný – zosobnenie svetla a dobra, a zápasí s trojhlavým drakom pred očami princeznej Modrenky. Býk je starý symbol, ktorý reprezentuje silu, ktorá slúži, prácu, ktorá musí byť vykonaná, ale najmä tichú vernosť. Reprezentuje muža, ktorý sa nezaoberá veľkými slovami, ale venuje sa realizácii veľkých činov. Lojalita, ktorá sa nevyhlasuje za hrdinstvo, ale pôsobí ako zhmotnenie prirodzeného poriadku, lásky. Muž sa obetúva – a práve táto obeta je jeho cestou k rastu a… napokon aj k oslobodeniu.]( "Cnostná princezná a zakliaty princ – v jej službách – bojujúci s drakom: O Modrenke / O Modřence (Karel Weinfurter – O vílách a čarodějnicích / Ilustroval: Václav Čutta, 1920)")
Základný popis
A potom príde býk. Biely, hrdý, silný – zosobnenie svetla a dobra, a zápasí s trojhlavým drakom pred očami princeznej Modrenky. Býk je starý symbol, ktorý reprezentuje silu, ktorá slúži, prácu, ktorá musí byť vykonaná, ale najmä tichú vernosť. Reprezentuje muža, ktorý sa nezaoberá veľkými slovami, ale venuje sa realizácii veľkých činov. Lojalita, ktorá sa nevyhlasuje za hrdinstvo, ale pôsobí ako zhmotnenie prirodzeného poriadku, lásky. Muž sa obetúva – a práve táto obeta je jeho cestou k rastu a… napokon aj k oslobodeniu.
« Cnostná princezná a zakliaty princ – v jej službách – bojujúci s drakom: O Modrenke / O Modřence (Karel Weinfurter – O vílách a čarodějnicích / Ilustroval: Václav Čutta, 1920) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Pravda – Krása – Mravný ideál – Cnosť – Ľudský život – Existencializmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Čistota – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Sexuálna výchova – Feminizmus – Hodnotový relativizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Ale princ, ktorý sa nakoniec stal princezniným manželom, no nebol ním nikto iný, než biely býk, ktorý Modrenke tak verne slúžil, ale zabudol na tieto svoje služby, až pokiaľ sa stalo, že ho princezná svojou pokorou úplne vyslobodila. Potom boli dlho a šťastne živí…(s. 40) » UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: WEINFURTER, Karel. O vílách a čarodějnicích (Ilustroval Václav Čutta). Praha (Česko-Slovensko) : Alois Hynek, 1920. 78 strán.▐ Zverejnené: 10/08/2026
![Návrat do čias, ktoré mali dušu. Okamih, kedy človek opúšťa istotu a volí si vstup do chaosu neznámeho, symbol duchovného hľadania a osobnej transformácie, vedený túžbou po kráse – po nájdení absolútnej pravdy. So svojimi vernými ženami, manželkami po boku…]( "Jednotná vízia, spoločný ideál - Spolu v hľadaní, každý vo svojom povolaní: Rytieri, ktorí sa pripravujú na výpravu za svätým grálom (William Morris)")
Základný popis
Návrat do čias, ktoré mali dušu. Okamih, kedy človek opúšťa istotu a volí si vstup do chaosu neznámeho, symbol duchovného hľadania a osobnej transformácie, vedený túžbou po kráse – po nájdení absolútnej pravdy. So svojimi vernými ženami, manželkami po boku…
« Jednotná vízia, spoločný ideál – Spolu v hľadaní, každý vo svojom povolaní: Rytieri, ktorí sa pripravujú na výpravu za svätým grálom (William Morris) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folkór – Národ – Rodoľubstvo – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Pokora – Služba – Láska – Muž a žena – Manželstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: AYMER, Vallance. William Morris – His Art His Writtings and His Public Life. 2. vydanie. Londýn (Anglicko) : George Bell and Sons, 1898. 462 strán.▐ Zverejnené: 08/08/2026
![Pravda, ktorá je často zakrytá prachom našej vlastnej pýchy. Hovorí o tom, že človek nie je stvorený na to, aby žil v ľahkosti, ale aby prekonával ťažkosti, bol skúšaný životnými výzvami, neustále sa pokúšal o prekročenie svojich hraníc. Tento úryvok sa dotýka jedného z najvážnejších tém filozofie i psychológie: našej schopnosti trpieť, rásť a dosahovať veľkosť. Jacks hovorí o „ľahkom živote“ – nie len ako o fyzickom pohodlí, ale najmä o tom vnútornom pohodlí, ktoré uspáva a ničí dušu človeka.]( "Človek je stvorený pre úlohy veľkej dôležitosti a významu, s mečom v ruke bojuje so silami temnoty – volajúc: „Tu som!“, stelesňujúc tie najvznešenejšie cnosti, akých je ľudská bytosť schopná (Lawrence Pearsall Jacks)")
Základný popis
Pravda, ktorá je často zakrytá prachom našej vlastnej pýchy. Hovorí o tom, že človek nie je stvorený na to, aby žil v ľahkosti, ale aby prekonával ťažkosti, bol skúšaný životnými výzvami, neustále sa pokúšal o prekročenie svojich hraníc. Tento úryvok sa dotýka jedného z najvážnejších tém filozofie i psychológie: našej schopnosti trpieť, rásť a dosahovať veľkosť. Jacks hovorí o „ľahkom živote“ – nie len ako o fyzickom pohodlí, ale najmä o tom vnútornom pohodlí, ktoré uspáva a ničí dušu človeka.
« Človek je stvorený pre úlohy veľkej dôležitosti a významu, s mečom v ruke bojuje so silami temnoty – volajúc: „Tu som!“, stelesňujúc tie najvznešenejšie cnosti, akých je ľudská bytosť schopná (Lawrence Pearsall Jacks) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Psychológia – Ľudský život – Existencializmus – Sebarozvoj – Vzdelanie – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Existuje akýsi sen o ľudskom PROGRESE, ktorý spočíva v postupnom uľahčovaní údelu človeka, v postupnom odľahčovaní jeho úlohy, až kým nebude z jeho cesty odstránená posledná prekážka, posledné nebezpečenstvo zažehnané, posledný útes prekonaný a od tej chvíle už bude plavba navždy pokojná. Nech sa takéto voľačo nikdy nenaplní! Človek nie je stvorený na to, aby žil v obdobných podmienkach; jeho ohraničenia, ktorými je tvorený, sú príliš vysoké a rozsiahle na to, aby sa do nich zmestil. Nikdy sa neprispôsobí ľahkému životu, pokiaľ… medzitým jeho prirodzenosť nezdegenerovala. Zle prispôsobený na prežívanie ľahkého života, je dobre prispôsobený na žitie toho ťažkého. Keď sú jeho okolnosti najľahšie, práve vtedy ukazuje ten najhorší obraz o sebe samotnom, a ten najlepší, keď bojuje proti nepriazni osudu. Nikdy sa v tomto vesmíre necítil viac ako doma, než keď sa ocitne „v mimoriadne náročnej situácii“. „Prináleží synovi človeka mnoho trpieť, aby mohol vystúpiť ku svojej sláve.“ Dajte mu život, v ktorom utrpenie nehrá žiadnu úlohu, a podvediete ho v samom jadre jeho bytia.“ Povedzte mu: „Odteraz už nebudeš hrdinom. Už si môžeš oddýchnuť: vyžieraj sa, napájaj a veseľ do sýtosti. Buď miláčikom Osudu a vysmiatym hlupáčikom.“ MÚDRY ČLOVEK S ODPOROM ODMIETNE takúto vašu ponuku.
Za priaznivých okolností človek prejavuje len svoje priemerné cnosti, a často ani tie nie. Oboma, svojou mysľou aj telom, je stvorený pre veľké veci, pre úlohy veľkého významu a dôležitosti, pre osvojovanie úžasných umení, ktoré sa zdajú nemožné, kým ich nevyskúša, pre nebezpečné výpravy do neznáma, pre tvrdé a napínavé súboje so silami temnoty, pre odolávanie obrovským otrasom, pre znášanie srdcervúcich neúspechov, pre vstávanie, keď je zranený a zrazený na zem, a pre umieranie, ak to bude potrebné, s mečom v ruke. Pre bytosť – tak skvele vybavenú – nie je žiadnou prekážkou, ani dôvodom na sťažovanie si, keď sa ocitne „pred veľmi náročnou úlohou“: nesťažuje si na niečo také u svojho Stvoriteľa. [Práve naopak], chváli svojho Stvoriteľa a do boja vstupuje spievajúc žalmy. „Tu som,“ volá, „so svojimi schopnosťami a všestrannosťou; tam je vesmír, ktorý mi ponúka práve tie problémy, práve tie úlohy, na ktoré sú tieto schopnosti a všestrannosť stvorené; tu som, Pane, pošli ma.“ Aby sme videli človeka takého, aký skutočne je, aby sme videli veľké cnosti, ktorých je schopný, aby sme videli ciele, pre ktoré bol stvorený, musíme ho zachytiť v jednom z týchto okamihov, keď zápasí s problémami, ktoré sa zdajú neriešiteľné, keď sa venuje úlohám, ktoré sa zdajú byť nad rámec jeho odvahy a rozumu.
(s. 17-20) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: JACKS, Lawrence Pearsall. The Challenge of Life – Three Lectures (Hibbert Lectures, 1924). Londýn (UK) : Hodder and Stoughton Limited, 1925. 112 strán.▐ Zverejnené: 07/08/2026
![Umenie nie je len ozdobou stien, ale nástrojom, ktorý má silu povzniesť nás nad bežný život, umožňuje človeku dotknúť sa niečoho väčšieho, niečoho tak veľkého, čo ho presahuje. Veľké umenie je viac než len povrchná krása. Je hlboké, dotýka sa našich najskrytejších túžob a strachov, našej najhlbšej podstaty, prehovára o našej najelementárnejšej prirodzenosti, o úlohe nás – ľudských bytostí v tomto univerze, do ktorého sme svojim zrodom vrhnutí, kde pôsobíme ako diferencované individuality, no vždy s väzbami – stále súčasťou histórie a tradície, ktorá zmysel má.]( "Vyjadrenie prirodzenosti človeka – túžba po transcendentne: Zdraví a príčetní ľudia sa zvyknú obklopovať krásou, ktorá ich duše pozdvihuje z malichernej všednosti / William Morris")
Základný popis
Umenie nie je len ozdobou stien, ale nástrojom, ktorý má silu povzniesť nás nad bežný život, umožňuje človeku dotknúť sa niečoho väčšieho, niečoho tak veľkého, čo ho presahuje. Veľké umenie je viac než len povrchná krása. Je hlboké, dotýka sa našich najskrytejších túžob a strachov, našej najhlbšej podstaty, prehovára o našej najelementárnejšej prirodzenosti, o úlohe nás – ľudských bytostí v tomto univerze, do ktorého sme svojim zrodom vrhnutí, kde pôsobíme ako diferencované individuality, no vždy s väzbami – stále súčasťou histórie a tradície, ktorá zmysel má.
« Vyjadrenie prirodzenosti človeka – túžba po transcendentne: Zdraví a príčetní ľudia sa zvyknú obklopovať krásou, ktorá ich duše pozdvihuje z malichernej všednosti / William Morris »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Typografia – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Zdravý a rozumný človek, ak by sa ho spýtali, akým umením by vyzdobil svoje steny, by mohol pokojne odpovedať: „Tým najlepším umením,“ čím by takéto spytovanie uzavrel. No to je omyl! Ľudský život je natoľko zložitý, že aj táto zdanlivo najrozumnejšia odpoveď sa môže ukázať ako len o niečo lepšia než vyhýbavá odpoveď. Predpokladám totiž, že najlepším umením je obrazové stvárnenie ľudskej predstavivosti: toho, čo si ľudia mysleli, že sa vo svete udialo pred ich časom, alebo toho, čo sa domnievajú, že videli očami tela či duše; a takto stvárnené predstavy sú vždy naozaj krásne, ale najčastejšie vzbudzujú ľudské vášne a túžby a nezriedka sú smutné, či dokonca desivé.Príbehy, ktoré rozprávajú o túžbach ľudí po niečom viac, než im môže poskytnúť materiálny život, o ich boji za budúce blaho ľudstva, o ich nesebeckej láske, o ich nezištnej službe; práve takéto veci sú témami toho najlepšieho umenia; v takýchto témach sa určite ukrýva nádej, no časť ich perspektívy bude pravdepodobne v mnohom dosť smutná: porážka, ktorá je zárodkom víťazstva, a smrť, ktorá je zárodkom života, sa objaví vo výjavoch väčšiny z nich.
Všimnite si tiež, že v najlepšom umení sú všetky tie vážne a desivé veci vyjadrené jasne a bez akéhokoľvek zahmlievania, s takou živosťou a silou, že na diváka pôsobia tak hlboko, že sa ocitne tvárou v tvár samotným scénam a na chvíľu medzi nimi žije: čím sa jeho život povznáša nad každodennú spleť maličkostí, ktoré ho unavujú, až na úroveň hrdinstva, ktoré tieto scény predstavujú. Toto je najlepšie umenie…
(s. 87-88) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: CARY, Elisabeth Luther. William Morris: Poet – Craftsman – Socialist. New York + Londýn : G. P. Putnam’s Sons + The KnickerBocker Press, 1902. 299 strán.▐ Zverejnené: 05/08/2026
![Portrét ženskej sily, ktorá sa nevyjadruje v hrdinstve meča, ale v nezlomnej sile vôle a tichej službe. Svätá Klára, známa ako „Serafínska matka“, tu nie je znázornená ako pasívna postava. Jej pohľad je priamy, nepripúšťajúci odvrátenie sa od svojho osudu. Je to pohľad človeka, ktorý prešiel cez ohnivý kúpeľa a vyšiel z neho v podobe, ktorú svet nazýva svätosťou. Svedectvo o tom, že ľudská duša je schopná dosiahnuť výšiny, ktoré dokážu presiahnúť aj naše predstavy. Svätá Klára z Assisi nám pripomína, že pravá sloboda nie je v tom, ako si robíme hocičo, čo sa nám zachce, ale v tom, aby sme si dokázať vybrať a byť postupne tým, kým sme sa stať máme.]( "Santa Chiara di Asisi / Svätá Klára z Assisi – Freska z jej domovského kostola v Assisi (14. storočie)")
Základný popis
Portrét ženskej sily, ktorá sa nevyjadruje v hrdinstve meča, ale v nezlomnej sile vôle a tichej službe. Svätá Klára, známa ako „Serafínska matka“, tu nie je znázornená ako pasívna postava. Jej pohľad je priamy, nepripúšťajúci odvrátenie sa od svojho osudu. Je to pohľad človeka, ktorý prešiel cez ohnivý kúpeľa a vyšiel z neho v podobe, ktorú svet nazýva svätosťou. Svedectvo o tom, že ľudská duša je schopná dosiahnuť výšiny, ktoré dokážu presiahnúť aj naše predstavy. Svätá Klára z Assisi nám pripomína, že pravá sloboda nie je v tom, ako si robíme hocičo, čo sa nám zachce, ale v tom, aby sme si dokázať vybrať a byť postupne tým, kým sme sa stať máme.
« Santa Chiara di Asisi / Svätá Klára z Assisi – Freska z jej domovského kostola v Assisi (14. storočie) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Hudba – Kresťanstvo – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
DOPORUČENÉ AUDIO: Chiara con Francesco / Fratello Sole Sorella Luna, 1972 (Youtube)
ZDROJ: GILLIAT-SMITH, Ernest. Saint Clare of Assisi : Her Life and Legislation. Londýn a Toronto : J. M. Dent & Sons, Limited + New York (USA) : E. P. Dutton & CO., 1914. 308 strán.▐ Zverejnené: 04/08/2026
![Keď ženy vstupovali do sveta, ktorý bol dovtedy vyhradený najmä mužom. Fotografia, ktorá pripomína skôr kláštor rehoľných sestier než univerzitné prostredie. Študentky medicíny sledujú chirurgický zákrok. Rad za radom tváre, ktoré svoj ohľad upierajú v jedinom smere. Žiaden chaos, „kolektívna meditácia“. Tieto ženy sa učili nielen o každom anatomickom detaile a princípoch fyziologickej stavby ľudského organizmu, o správnom vykonávaní jednotlivých liečebných postupov, ale najmä o etike zvoleného povolania, ktoré dodnes nesie prívlastok – „posvätné“…]( "Lekárska fakulta pre ženy v Pensylvánii / Woman's Medical College of Pennsylvania (1911)")
Základný popis
Keď ženy vstupovali do sveta, ktorý bol dovtedy vyhradený najmä mužom. Fotografia, ktorá pripomína skôr kláštor rehoľných sestier než univerzitné prostredie. Študentky medicíny sledujú chirurgický zákrok. Rad za radom tváre, ktoré svoj ohľad upierajú v jedinom smere. Žiaden chaos, „kolektívna meditácia“. Tieto ženy sa učili nielen o každom anatomickom detaile a princípoch fyziologickej stavby ľudského organizmu, o správnom vykonávaní jednotlivých liečebných postupov, ale najmä o etike zvoleného povolania, ktoré dodnes nesie prívlastok – „posvätné“…
« Lekárska fakulta pre ženy v Pensylvánii / Woman’s Medical College of Pennsylvania (1911) »
ZNAČKY: Fotografia – Dokumentárna fotografia – História medicíny – Zdravotníctvo – Feminizmus – Inšpirácia – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Školstvo – Mravný ideál – Etika – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Scalpel – The 1911 Yearbook of the Woman’s Medical College of Pennsylvania. Pensylvánia (USA) : Woman’s Medical College of Pennsylvania, 1911. cca. 200 strán.▐ Zverejnené: 03/08/2026
![Zápas o duševné prebudenie. Slová, ktoré odkrývajú hlbokú filozofiu o ľudskom vývoji, o prehnanom sebectve a nutnosti podieľania sa na tvorení sveta navôkol seba v duchu „vyššieho usporiadania sveta“. Jinarajadasa hovorí o „divochovi“ – o tom vnútornom divochovi v nás, ktorý sa bojí bolesti, pretože jediné, čo človek obmedzený vie, je, že bolesti sa treba vyhýbať, a hľadá len okamžitú úľavu. Ten, ktorý sa vyhýba námahe a trápeniam spojeným s osobným rozvojom, ktorý uprednostňuje komfort pred cnosťou. Tento text je výzvou k nám všetkým. Nie sme len produktom evolúcie. Rovnako tak sme napokon produktom vôle, rozhodnutí, vlastného snaženia.]( "Ozveny theosophie: Zakrpatení, obmedzení – „večne chudobní“ – ľudia, divosi vyhýbajúci sa námahe súvisiacej s rastom k rozvoju osobnostných cností (Jinarajadasa)")
Základný popis
Zápas o duševné prebudenie. Slová, ktoré odkrývajú hlbokú filozofiu o ľudskom vývoji, o prehnanom sebectve a nutnosti podieľania sa na tvorení sveta navôkol seba v duchu „vyššieho usporiadania sveta“. Jinarajadasa hovorí o „divochovi“ – o tom vnútornom divochovi v nás, ktorý sa bojí bolesti, pretože jediné, čo človek obmedzený vie, je, že bolesti sa treba vyhýbať, a hľadá len okamžitú úľavu. Ten, ktorý sa vyhýba námahe a trápeniam spojeným s osobným rozvojom, ktorý uprednostňuje komfort pred cnosťou. Tento text je výzvou k nám všetkým. Nie sme len produktom evolúcie. Rovnako tak sme napokon produktom vôle, rozhodnutí, vlastného snaženia.
« Ozveny theosophie: Zakrpatení, obmedzení – „večne chudobní“ – ľudia, divosi vyhýbajúci sa námahe súvisiacej s rastom k rozvoju osobnostných cností (Jinarajadasa) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Okultizmus – Alchýmia – Slobodomurárstvo – Ľudský život – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása
« Povinnosťou človeka je spolupracovať s božským plánom. Spočiatku je však duša človeka len slabo vedomá, disponuje len malou inteligenciou a človek sa ocitá spojený so zvieraťom tak veľkou silou, ktorá sa pre neho pomaly formovalo v priebehu vekov prostredníctvom dlhého procesu evolúcie. Telo a jeho energie sú nositeľom duše, pochádzajú zo zvieracieho sveta a prinášajú so sebou zvieracie sklony k sebapresadzovaniu a sebectvu a silný inštinkt pre potrebu boja o existenciu a sebazáchovu. Keby bol človek v tejto fáze ponechaný sám na vývoj, pokrok by bol nekonečne malý a v skutočnosti by došlo skôr k návratu k zvieracej brutality než k evolúcii k ľudskej cnosti.Ale človek nie je ponechaný sám na seba pri svojom vývoji; učitelia a zákonodarcovia, zdokonalení ľudia minulých čias, so znalosťou božského plánu, sa teraz objavujú a riadia rast ľudských duší. Spočiatku, vo veľkej miere, prvok strachu prichádza do pravidiel vedenia, pretože jediné, čo divoch vie, je, že bolesti sa treba vyhýbať…
(s. 7-8) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: JINARAJADASA, Curuppumullage. Art as a Factor in the Soul’s Evolution. Adyar – Madras (India) : Theosophical Publishing House, 1915. 20 strán.▐ Zverejnené: 01/08/2026
![Tento text z roku 1913 nepíše o úspechu, ani o motivácii – píše o zodpovednosti za vlastnú realitu. Keď človek začne pracovať na svojom charaktere – v tichosti vlastnej mysle; stáva sa architektom svojho osudu. V dnešnej dobe, kde z každej strany vyskakujú povrchne výkriku typu „myslite vždy pozitívne“, Allenové slová prináśajú skôr výzvu k hlbšej – a riadne náročnej – práci, a to k práci so sebou samotným, na úrovni rozvoja vlastnej osobnosti.]( "Človek ako kreatívna sila, ktorá sa učí zo svojich životných okolnosti, osobnostne rastie a prekonáva tieto svoje podmienky (James Allen / As a Man Thinketh, 1913)")
Základný popis
Tento text z roku 1913 nepíše o úspechu, ani o motivácii – píše o zodpovednosti za vlastnú realitu. Keď človek začne pracovať na svojom charaktere – v tichosti vlastnej mysle; stáva sa architektom svojho osudu. V dnešnej dobe, kde z každej strany vyskakujú povrchne výkriku typu „myslite vždy pozitívne“, Allenové slová prináśajú skôr výzvu k hlbšej – a riadne náročnej – práci, a to k práci so sebou samotným, na úrovni rozvoja vlastnej osobnosti.
« Človek ako kreatívna sila, ktorá sa učí zo svojich životných okolnosti, osobnostne rastie a prekonáva tieto svoje podmienky (James Allen / As a Man Thinketh, 1913) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Typografia – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Pokora – Služba – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Myšlienka a charakter sú jedným, a keďže charakter sa môže prejaviť a odhaliť iba prostedníctvom prostredia a okolnosťami, vonkajšie podmienky života človeka sa budú vždy nachádzať v podobe harmonickej súvislosti s jeho vnútorným stavom. To neznamená, že okolnosti človeka v akomkoľvek čase sú indikáciou jeho celkového charakteru, ale že tieto okolnosti sú tak úzko spojené s nejakým životne dôležitým myšlienkovým princípom v ňom samotnom, že sú [pre dané obdobie jeho bytia, pozn.] nateraz nevyhnutné pre jeho rozvoj.[…]
Ako napredujúca a vyvíjajúca sa bytosť sa nachádza tam, kde je, aby sa mohol učiť a rásť; a keď si osvojí duchovnú lekciu, ktorú pre neho akákoľvek okolnosť ukrýva, táto okolnosť pominie a uvoľní miesto iným okolnostiam.
Človek je bičovaný okolnosťami, pokiaľ verí, že je výtvorom vonkajších podmienok, ale keď si uvedomí, že je tvorivou silou, a že môže ovládať skrytú pôdu a semená svojej bytosti, z ktorých okolnosti rastú, stáva sa právoplatným pánom seba samého.
To, že okolnosti pramenia z myslenia, vie každý človek, ktorý sa dlhšie venoval sebakontrole a sebaočisteniu, pretože si všimol, že zmena v jeho okolnostiach bola v presnom pomere k zmenenému duševnému stavu. Je to tak pravdivé, že keď sa človek usilovne venuje náprave nedostatkov vo svojom charaktere a dosahuje rýchly a výrazný pokrok, prechádza rýchlo sériou zvratov osudu.
(s. 12-13) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ALLEN, James. As a Man Thinketh. Authorized version. New York (USA) : Thomas Y. Crowell Company, 1913. 47 strán.▐ Zverejnené: 31/07/2026
![Ukážka renesančnej typografie s ornamentálnymi motívmi, gotickým písmom a florálnym (kvetinovým) zdobením. Brána do kráľovstva slov, kde sa stretáva duchovná vážnosť s technickou precíznosťou, ktorá už pri vchode svojho návštevníka upozorňuje: „Aj pravda môže byť krásna a poučenie nemusí byť suchým príkazom, ale rozprávaním doprevádzané jemným šepotom vizuálnej harmónie.“ Každé písmeno je tu dôležitou súčasťou celku a dizajn nie je len povrchovou úpravou, ale jazykom samotného obsahu]( "Promptvarii Exemplorvm, Oder, Historien vnnd Exempelbuch / Der Ander Theil – Andreas Hondorff (Knižný dizajn – Typografia / 1598)")
Základný popis
Ukážka renesančnej typografie s ornamentálnymi motívmi, gotickým písmom a florálnym (kvetinovým) zdobením. Brána do kráľovstva slov, kde sa stretáva duchovná vážnosť s technickou precíznosťou, ktorá už pri vchode svojho návštevníka upozorňuje: „Aj pravda môže byť krásna a poučenie nemusí byť suchým príkazom, ale rozprávaním doprevádzané jemným šepotom vizuálnej harmónie.“ Každé písmeno je tu dôležitou súčasťou celku a dizajn nie je len povrchovou úpravou, ale jazykom samotného obsahu.
« Promptvarii Exemplorvm, Oder, Historien vnnd Exempelbuch / Der Ander Theil – Andreas Hondorff (Knižný dizajn – Typografia / 1598) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Typografia – Kresťanstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: HONDORFF, Andreas. Promptvarii Exemplorvm, Oder, Historien vnnd Exempelbuch – Der Ander Theil. Eißleben: durch Bartholomaeum Hörnigk, 1598. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika), výtlačok z knižnice Antona Augustína Baníka.▐ Zverejnené: 31/07/2026
![Poetická symbolika vyobrazujúca tematiku života, práce a starnutia. V troch paneloch sa rozvíja tichá kronika nielen jedného životného osudu – jednej konkrétnej ženy, ale každej zo žien navôkol nás. Dievča s kyticou je výrazom nevinnosti a nádeje. Ďalší obraz prináša tvár rozhodnosti a zvolenej – vedomej povinnosti, kde sa život stáva záväzkom – nie len k sebe, ale ku rodine a rodu, osudu. Tretí obraz nám ukazuje starú ženu so životom zviazaným do jedného batôžka, ktorý nesie na vlastných pleciach. Je to ona – stelesnenie múdrosti, ktorá svojim životom pripravila budúcnosť pre svoje potomstvo. Nežije na ich úkor, nezadlžuje ich, ako to robia dnešné generácie, neokráda vlastne deti a vnúčatá, nezapredáva svoj rod za to, aby hnila v pohodlí a komforte, aby niekde - pri mori alebo v kúpeľoch - odfukovala od spokojnosti. Ide príkladom, nesie zodpovednosť… doslova.]( "Tri rôzne obdobia jedného života / Les trois Ages: Dievčenstvo a kytica kvetov, dospelosť a práca na poli, staroba a pokora (Marguerita Pellini / 1889)")
Základný popis
Poetická symbolika vyobrazujúca tematiku života, práce a starnutia. V troch paneloch sa rozvíja tichá kronika nielen jedného životného osudu – jednej konkrétnej ženy, ale každej zo žien navôkol nás. Dievča s kyticou je výrazom nevinnosti a nádeje. Ďalší obraz prináša tvár rozhodnosti a zvolenej – vedomej povinnosti, kde sa život stáva záväzkom – nie len k sebe, ale ku rodine a rodu, osudu. Tretí obraz nám ukazuje starú ženu so životom zviazaným do jedného batôžka, ktorý nesie na vlastných pleciach. Je to ona – stelesnenie múdrosti, ktorá svojim životom pripravila budúcnosť pre svoje potomstvo. Nežije na ich úkor, nezadlžuje ich, ako to robia dnešné generácie, neokráda vlastne deti a vnúčatá, nezapredáva svoj rod za to, aby hnila v pohodlí a komforte, aby niekde – pri mori alebo v kúpeľoch – odfukovala od spokojnosti. Ide príkladom, nesie zodpovednosť… doslova.
« Tri rôzne obdobia jedného života / Les trois Ages: Dievčenstvo a kytica kvetov, dospelosť a práca na poli, staroba a pokora (Marguerita Pellini / 1889) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Feminizmus – Ľudský život – Existencializmus – Staroba – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ÉNAULT, Louis. Paris-Salon 1889. Paríž (Fancúzsko) : E. BERNARD & Cie, 1889.▐ Zverejnené: 30/07/2026
![V dnešnom svete rýchlych správ a plytkých citátov sa tento obrázok javí ako tichý odpor – pripomína nám, že slová môžu byť krásne, no zároveň hlboké, že dizajn môže myšlienku podčiarknuť a zdôrazniť takým spôsobom, aby tá ostala uchovaná v pamäti človeka, čo najdlhší čas. Prinútila ho… zamyslieť sa, premýšlať.]( "Motto Rudyarda Kiplinga: Život stojí za to žiť…")
Základný popis
V dnešnom svete rýchlych správ a plytkých citátov sa tento obrázok javí ako tichý odpor – pripomína nám, že slová môžu byť krásne, no zároveň hlboké, že dizajn môže myšlienku podčiarknuť a zdôrazniť takým spôsobom, aby tá ostala uchovaná v pamäti človeka, čo najdlhší čas. Prinútila ho… zamyslieť sa, premýšlať.
« Motto Rudyarda Kiplinga: Život stojí za to žiť… »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Typografia – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Ľudský život – Existencializmus
KIPLINGOVO MOTTO:
« Život stojí za to žiť.
V každom jeho zrnku.
Od jeho začiatku
až po posledný okraj
náhrobnéhokameňa. » ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Forster’s Note Book on Kipling (Journal and Scrap Book). Birmingham (Anglicko) : The Holland Co., 1898. 22 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/motto-rudyarda-kiplinga-zivot-stoji-za-to-zit/
▐ Zverejnené: 29/07/2026
![Knižný dizajn Shakespearovej tragédie Rómeo a Júlia, vytvorený dielňou Robert Rivière & Son. Príklad grafického dizajnu z éry, kedy sa majstrovstvo remesla stretávalo s filozofiou, a kde každý detail – od precízneho šrafovania, až po voľbu ornamentu – slúžil ako vizuálny predhovor k samotnému obsahovému posolstvu diela.]( "Rómeo a Júlia (Viazanie knihy / Grafický dizajn: Robert Rivière and Son)")
Základný popis
Knižný dizajn Shakespearovej tragédie Rómeo a Júlia, vytvorený dielňou Robert Rivière & Son. Príklad grafického dizajnu z éry, kedy sa majstrovstvo remesla stretávalo s filozofiou, a kde každý detail – od precízneho šrafovania, až po voľbu ornamentu – slúžil ako vizuálny predhovor k samotnému obsahovému posolstvu diela.
« Rómeo a Júlia (Viazanie knihy / Grafický dizajn: Robert Rivière and Son) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Typografia – Klasická literatúra – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Ľudský život – Muž a žena – Láska
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Examples of Bookbinding executed by Robt. Rivière & Son (Exhibited at the Leipzig Exhibition in 1914 for a few weeks prior to the Great War on the outbreak of which they were placed in the cellars of the Leipzig Museum, where they remained for five years). Londýn (Anglicko) : Robt. Rivière & Son, 1920. 35 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/romeo-a-julia-viazanie-knihy-graficky-dizajn-robert-riviere-and-son/
▐ Zverejnené: 28/07/2026
![Keď sa cnosť nahrádza mechanickým hľadaním komfortu. Mrazivé uvedomenie si prítomnosti temnej sily práve v okamihu zažívania istých životných ťažkostí, ktorým čeliac si jedinec – v túžbe uniknúť pred námahou a trápeniami – volí formu adaptácie v podobe na prvý pohľad „bezpečnej a správnej“ cesty životom… len aby sa dopracoval k doživotnej stagnácii a osobnostnému úpadku.]( "Odmietnutie nevyhnutného utrpenia spojeného s osobným rozvojom, uchlácholenie sa v malosti: Niektorí v procese hľadania „rozkoše“ – dosiahnutie neohroziteľnosti, získanie pocitu bezpečia a nedotknuteľnosti, – podajú ruku aj samotnému diablovi na trblietajúcej sa loďke (Princess Ilse, 1868)")
Základný popis
Keď sa cnosť nahrádza mechanickým hľadaním komfortu. Mrazivé uvedomenie si prítomnosti temnej sily práve v okamihu zažívania istých životných ťažkostí, ktorým čeliac si jedinec – v túžbe uniknúť pred námahou a trápeniami – volí formu adaptácie v podobe na prvý pohľad „bezpečnej a správnej“ cesty životom… len aby sa dopracoval k doživotnej stagnácii a osobnostnému úpadku.
« Odmietnutie nevyhnutného utrpenia spojeného s osobným rozvojom, uchlácholenie sa v malosti: Niektorí v procese hľadania „rozkoše“ – dosiahnutie neohroziteľnosti, získanie pocitu bezpečia a nedotknuteľnosti, – podajú ruku aj samotnému diablovi na trblietajúcej sa loďke (Princess Ilse, 1868) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Rozprávka – Psychológia – Hlbinná psychológia – Etika – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neoliberalizmus – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Feminizmus – Sexuálna výchova – Promiskuita – Voľná láska – Kurvenie – Potrat – Úpadok – Peklo – Smrť
« V radostnom zhone skočila oboma nohami naraz do zlatého kalicha, až z neho voda vystrekla niekam nahor, pričom dve kvapky dopadli na ruku tmavého muža, kde sa so syčaním vyparili; zatiaľ čo končatinami malej Ilsy prebehla pálčivá bolesť. Celé vystrašené, úbohé dieťa sa chytilo okraja vázy, akoby sa chcelo – okamžite – vyhupnúť von, a so strachom vzhliadla do tváre muža, ktorý sa smial, silnou rukou uchopil vázu… […] …všetka bolesť rýchlo pominula, upokojila sa a trpezlivo sa nechala unášať, netušiac, že sa vydala diablovi, keď nastúpila na to iskrivé malé plavidlo, ktoré jej ponúkol; hoci bola možno trošku znepokojená…(s. 18) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: Petersen, Marie. Princess Ilse, A Story of the Harz Mountains and, The Will-o‘-the-Wisp. Boston (USA) : J. E. Tilton and Company, 1868. 259 strán.▐ Zverejnené: 27/07/2026
![Zrkadlo duše, ktorá sa pokúša nájsť svoje miesto vo svete. Turgenev nám týmito slovami naznačuje, že existuje objektívna pravda o tom, kým by sme sa mali stať. Nevyhnutnosť „stavania sa tým, kým sa stať mám“, je v podstate volaním k integrite našej osobnosti. Čitateľ sa tu stretáva s myšlienkami literárnej postavy, ktorá nie je ani hrdinom, ani prorokom – je to obyčajný človek, a Turgenev nás prostredníctvom nahliadnutia do jej myšlienok, vnútorného dialógu, pozýva k vlastnému zamysleniu sa nad našou vlastnou existenciou medzi dvoma svetmi: medzi úmyslami a činmi, medzi tým, čo by mohol byť, a tým, čím a kým sa stávame stať.]( "Odcudzenosť a jej vznik – diagnostika hlbokého rozdielu medzi potenciálom a konečnou realizáciou: Nevyhnutnosť stavania sa tým, kým sa stať mám (Turgenev / Denník zbytočného človeka)")
Základný popis
Zrkadlo duše, ktorá sa pokúša nájsť svoje miesto vo svete. Turgenev nám týmito slovami naznačuje, že existuje objektívna pravda o tom, kým by sme sa mali stať. Nevyhnutnosť „stavania sa tým, kým sa stať mám“, je v podstate volaním k integrite našej osobnosti. Čitateľ sa tu stretáva s myšlienkami literárnej postavy, ktorá nie je ani hrdinom, ani prorokom – je to obyčajný človek, a Turgenev nás prostredníctvom nahliadnutia do jej myšlienok, vnútorného dialógu, pozýva k vlastnému zamysleniu sa nad našou vlastnou existenciou medzi dvoma svetmi: medzi úmyslami a činmi, medzi tým, čo by mohol byť, a tým, čím a kým sa stávame stať.
« Odcudzenosť a jej vznik – diagnostika hlbokého rozdielu medzi potenciálom a konečnou realizáciou: Nevyhnutnosť stavania sa tým, kým sa stať mám (Turgenev / Denník zbytočného človeka) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Ľudský život – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Klasická literatúra – Slovania – Rusko
« Počas celého môjho života som neustále
nachádzal svoje miesto obsadené,
možnože preto,
lebo som nehľadal svoje miesto tam,
kde som ho hľadať mal.
(Turgenev,s. 16) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TURGENEV, Ivan. The Novels of Ivan Turgenev: The Diary of a Superfluous Man etc. New York (USA) : The Macmillian Company + Londýn (Anglicko) : William Heinemann, 1920. 326 strán.▐ Zverejnené: 26/07/2026
![V čase, keď sa Slováci ešte stále krčili pod váhou monarchie, sa v časopise „Vlasť a svet“ objavuje zápisok o tragickom rozhovore medzi matkou a jej „umierajúcou“ dcérenkou. „Bolí ma hlavička, mamička moja…,“ nie je len popisom fyzickej bolesti, za týmito slovami sa ukrýva najmä symbolické vyjadrenie psychických problémov, kde sa duša mladej dievčiny láme pod váhou vlastných životných okolností, ktoré nie je schopná spracovať. „Tri ryby bez soli“ – symbol jednoduchej, ale chudobnej stravy, ktorá nedokáže nasýtiť dušu človeka a niečo jej chýba, azda práve tá „soľ života“. „Červené vínečko“ – symbol radosti, ktorá je príliš krátkodobá, príliš povrchná na to, aby dodala životu vyšší zmysel, umožnila človeku „presiahnutie“. Anička si vyberá nevyhnutnú smrť. Tá ale nie je žiadnou pasívnou obetou. Jedná sa o aktívny únik. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o jednej z úvodných fáz procesu spracovania odohraného a postupnom prepracovaní sa k definitívnej transformácii – stavu dospelosti. Nevyhnutné obetovanie niekdajšieho „ja“, akt potrebný – a v mene – možnosti budúceho rastu. „Bielenou plachtičkou, jedľovou daštičkou…“ – symbol čistoty, pokoja a návratu k zemi, k podstate svojho bytia. „Na dvore mamička, pri hrobe sestrička…“ – symbol rodiny, menovanie jej členov, ktorí budú stáť po jej boku, než znova povstane…]( "Anička (Prostonárodnia ballada) / 1890")
Základný popis
V čase, keď sa Slováci ešte stále krčili pod váhou monarchie, sa v časopise „Vlasť a svet“ objavuje zápisok o tragickom rozhovore medzi matkou a jej „umierajúcou“ dcérenkou. „Bolí ma hlavička, mamička moja…,“ nie je len popisom fyzickej bolesti, za týmito slovami sa ukrýva najmä symbolické vyjadrenie psychických problémov, kde sa duša mladej dievčiny láme pod váhou vlastných životných okolností, ktoré nie je schopná spracovať. „Tri ryby bez soli“ – symbol jednoduchej, ale chudobnej stravy, ktorá nedokáže nasýtiť dušu človeka a niečo jej chýba, azda práve tá „soľ života“. „Červené vínečko“ – symbol radosti, ktorá je príliš krátkodobá, príliš povrchná na to, aby dodala životu vyšší zmysel, umožnila človeku „presiahnutie“. Anička si vyberá nevyhnutnú smrť. Tá ale nie je žiadnou pasívnou obetou. Jedná sa o aktívny únik. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o jednej z úvodných fáz procesu spracovania odohraného a postupnom prepracovaní sa k definitívnej transformácii – stavu dospelosti. Nevyhnutné obetovanie niekdajšieho „ja“, akt potrebný – a v mene – možnosti budúceho rastu. „Bielenou plachtičkou, jedľovou daštičkou…“ – symbol čistoty, pokoja a návratu k zemi, k podstate svojho bytia. „Na dvore mamička, pri hrobe sestrička…“ – symbol rodiny, menovanie jej členov, ktorí budú stáť po jej boku, než znova povstane…
« Anička (Prostonárodnia ballada) / 1890 »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Psychológia – Hlbinná psychológia – Ľudský život – Smrť – Znovuzrodenie – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
« ANIČKA „Kde si mi bola, Anička moja?“
„Na svadbe, mamička;
bolí ma hlavička,
mamička moja!“„Čo ti dali jesť, Anička moja?“
„Tri ryby bez soli —
hlavička ma bolí,
mamička moja!“„Čo ti dali piť, Anička moja?
„Červené vínečko…
bolí ma srdiečko,
mamička moja!“„Azdaj mi zomreš, Anička moja?!“
„Zomrem vám, mamička…
bolí ma hlavička,
mamička moja!“„Čím ta prikryjem, Anička moja?“
„Bielenou plachtičkou,
jedľovou daštičkou,
mamička moja!“„Kto ťa oplače, Anička moja?“
„Na dvore mamička,
pri hrobe sestrička,
mamička moja!“„Kde ťa pochovám, Anička moja?“
„V našom cintoríne,
pri tom rozmaríne,
mamičkamoja!“ » ZDROJ: Vlasť a svet. / 15. marca – Číslo 6, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/anicka-prostonarodnia-ballada-1890/
▐ Zverejnené: 26/07/2026
![Keď sa pozrieme na túto stránku z analýzy Josefa Ševčíka, nesmieme na ňu nazerať len ako na voľajaké moralizujúce čierne písmená na zožltnutom papieri. Je to návod, mapa ľudskej existencie… vymedzenie teritória, na ktorom sa odohráva najdôležitejšia vojna v živote každého človeka: boj o jeho vlastnú dušu. Svätý Tomáš Akvinský nebol len teológom. Bol priam až klinickým pozorovateľom ľudskej psychológie, a to stáročia pred ustanovením psychológie ako samostatnej vedy. Mnohé z toho, čo popisuje, by sme v žargóne modernej psychológie nazvali niečim ako „kognitívnym skreslením“, „narcistickou ilúziou“. Aplikácia mechanizmu, kde jedinec svojim životom nasleduje ideál, ktorý je v skutočnosti „dobrom“, čiže pozitívnou hodnotou len zdanlivo, takýto jedinec stráca kontakt s realitou. Stáva sa otrokmi vlastného sebaklamu. Zvyčajne sa jedná o osoby, ktoré majú strach pozrieť sa skutočnej pravde do očí, zvyčajne neschopní čeliť realite, ktorú si potrebujú pretvárať na svoj obraz…]( "Tomáš Akvinský – Summa Theologica | Boj o dušu človeka: Rozdiel medzi dobrom, zdanlivým dobrom a čistým zlom / Hriechy a túžba po ukojení („mať sa dobre“) / „Logos“ – Cnostný život podľa zákonov prirodzeného poriadku")
Základný popis
Keď sa pozrieme na túto stránku z analýzy Josefa Ševčíka, nesmieme na ňu nazerať len ako na voľajaké moralizujúce čierne písmená na zožltnutom papieri. Je to návod, mapa ľudskej existencie… vymedzenie teritória, na ktorom sa odohráva najdôležitejšia vojna v živote každého človeka: boj o jeho vlastnú dušu. Svätý Tomáš Akvinský nebol len teológom. Bol priam až klinickým pozorovateľom ľudskej psychológie, a to stáročia pred ustanovením psychológie ako samostatnej vedy. Mnohé z toho, čo popisuje, by sme v žargóne modernej psychológie nazvali niečim ako „kognitívnym skreslením“, „narcistickou ilúziou“. Aplikácia mechanizmu, kde jedinec svojim životom nasleduje ideál, ktorý je v skutočnosti „dobrom“, čiže pozitívnou hodnotou len zdanlivo, takýto jedinec stráca kontakt s realitou. Stáva sa otrokmi vlastného sebaklamu. Zvyčajne sa jedná o osoby, ktoré majú strach pozrieť sa skutočnej pravde do očí, zvyčajne neschopní čeliť realite, ktorú si potrebujú pretvárať na svoj obraz…
« Tomáš Akvinský – Summa Theologica | Boj o dušu človeka: Rozdiel medzi dobrom, zdanlivým dobrom a čistým zlom / Hriechy a túžba po ukojení („mať sa dobre“) / „Logos“ – Cnostný život podľa zákonov prirodzeného poriadku »
ZNAČKY: Citát – inšpirácia – Kresťanstvo – Etika – Psychológia – Hlbinná psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Obrátenie – Znovuzrodenie
« Svobodná vůle lidská nutně po dobru touží a volí prostředky vhodné, aby ho dosáhla. Dříve než volí, káže rozumu uvažovati, potom svolí v rozhodnutí jeho a pílí k cíli svému a dojde-li ho, užívá dobra. Pouhé zlo nikdy nemůže býti předmětem touhy a lásky, pouze zlo spojené s dobrem jím zakryté, nebo jinak řečeno, dobro zdánlivé, klamné, může mnohdy býti předmětem žádosti. Touží-li člověk po dobru pravém a snaží-li se ho dojíti, jedná dobře a spravedlivě; touží-li po dobru zdánlivém a snaží-li se ho dojiti, jedná špatně a dopustí se bezpráví. Je-li zlo spáchané proti zákonům Božím a mravního života, jmenuje se hříchem. Zlo může býti myšlené a spáchané, obojí jest hříchem; první páchá člověk zlou vůlí, druhé zým skutkem.Činnost duševní může směřovati k dobru, může však směřovati i ke zlu, může toužiti po zlu, nebo lépe po klamném dobru, nebo může se ho varovati. Různé způsoby, jak duše se chová k dobru a ke zlu, nazývají se vášněmi a jich jedenácte: láska a nenávist, touha a útěk, radost a smutek; naděje a zoufalství, odvaha, strach a hněv, dle toho, může-li duše dobra nebo velikého dobra dosáhnouti nebo nedosáhnouti, před zlem nebo velkým zlem uniknouti nebo jemu podlehnouti. Krásně, umělecky pojednal sv. Tomáš o vášních lidských, o jejich příčinách a účincích a prostředcích proti vášním, které jsou duši na škodu.
Člověk konaje častěji dobré skutky, nabývá zvyku v dobru, zlými skutky ve zlu. Zvyk činiti dobře, jmenuje se ctností, různou dle toho neb onoho druhu dobra; zvyk činiti zle jmenuje se neřestí, jež rozděluje se dle druhů zla, a všechny se protiví protivným druhům cností. Krásně pojednává Tomáš o druzích cností, o jejích vzájemné příbuznosti a odměně jejich po smrti, podobně pojednává o příčinách, účincích a trestech neřestí.
Příčinou hříchu může býti nevědomost, smyslnost, zlá vůle a příčiny zevnější, totiž Bůh, jenž dopustí, aby někdo do hříchu upadl, avšak jen proto, aby uznávaje svou slabost se polepšil a více se hříchu varoval. Dalé zlý duch, jenž ze závisti a ze vzdoru proti Bohu snaží se lidi od něho odvrátiti. Konečně přícinou hříchu jest domácí nepřítel člověka – slabost přirozenosti lidské po pádu prvních rodičů. Potom pojednává Tomáš hříchu dědičném a jeho následcích, o druzích a následcích hříchu.
Aby se člověk mohl hříchu varovati, má jednati dle zákonů, hlavně dle zákona přirozeného, jenž jest první po zákoně věčném, jímž Bůh vše k jistému cíli řídí.
(s. 141-142) » ZDROJ: ŠEVČÍK, Josef. Sv. Tomáš Akvinský, učitel cirkevní a ochránce katolických škol. Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Tiskem a nákladem pap. knihtiskárny Bened. Rajhrad, 1899. 382 strán.▐ Zverejnené: 26/07/2026
![O tom, ako sa dievča stáva ženou, ako sa nevinnosť stáva múdrosťou, ako sa strach mení na dôveru vo svoju budúcnosť. Fiat.]( "Svätá Anna a dievčenstvo Panny Márie / Vitráž kostola Saint-Nicolas du Chardonnet (Paríž)")
Základný popis
O tom, ako sa dievča stáva ženou, ako sa nevinnosť stáva múdrosťou, ako sa strach mení na dôveru vo svoju budúcnosť. Fiat.
« Svätá Anna a dievčenstvo Panny Márie / Vitráž kostola Saint-Nicolas du Chardonnet (Paríž) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Biblia – Panna Mária – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Rodina – Materstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Výchova – Vzdelanie
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: HOPPENOT, Joseph. La Sainte Vierge – Dans la tradition, dans l’art, dans l’ame des saints et dans notre vie. Lille, Paríž a Bruges (Francúzsko) : Société St Augustin + Desclée, De Brouwer et Cie. ; 1912. 382 strán.▐ Zverejnené: 26/07/2026
![Farebná ilustrácia majstra Detmolda pre dielo Mauricea Maeterlincka „News of Spring“. Príklad grafického stelesnenia ducha „Art Nouveau“ začiatku 20. storočia, spájajúc botanickú presnosť s mystickou atmosférou.]( "Muž a žena – Včela, ruža a motýľ (Edward J. Detmold, 1917)")
Základný popis
Farebná ilustrácia majstra Detmolda pre dielo Mauricea Maeterlincka „News of Spring“. Príklad grafického stelesnenia ducha „Art Nouveau“ začiatku 20. storočia, spájajúc botanickú presnosť s mystickou atmosférou.
« Muž a žena – Včela, ruža a motýľ (Edward J. Detmold, 1917) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Leto – Letné prázdniny – Muž a žena – Príroda – Kvety – Viktoriánska éra
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: MAETERLINCK, Maurice. News of Spring And Other Nature Studies. New York (USA) : Dodd, Mead and Company, 1917. 213 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/muz-a-zena-vcela-ruza-a-motyl-edward-j-detmold-1917/
▐ Zverejnené: 26/07/2026
![Geocentrizmus počas svojho vrcholného štádia. Majstrovské dielo renesančnej typografie a ilustrácie, ktoré spája astronómiu, filozofiu a umenie. Táto historická gravúra zobrazuje geocentrický vesmír, so Zemou ako centrom vesmíru, obklopenou planétami a ostatnými nebeskými telesami, ktoré dopĺňajú rôznorodé popisky a symboly.]( "Typvs Vniversi Orbis: Aer, Terra, Aqva (Geofroy Tory – prvý kráľovský tlačiar Františka I., reformátor ortografie a typografie / 16. storočie)")
Základný popis
Geocentrizmus počas svojho vrcholného štádia. Majstrovské dielo renesančnej typografie a ilustrácie, ktoré spája astronómiu, filozofiu a umenie. Táto historická gravúra zobrazuje geocentrický vesmír, so Zemou ako centrom vesmíru, obklopenou planétami a ostatnými nebeskými telesami, ktoré dopĺňajú rôznorodé popisky a symboly.
« Typvs Vniversi Orbis: Aer, Terra, Aqva (Geofroy Tory – prvý kráľovský tlačiar Františka I., reformátor ortografie a typografie / 16. storočie) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Mapa – Grafický dizajn – Typografia – Ornamenty – Astronómia – Astrológia – Alchýmia – Okultizmus – Slobodomurárstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BERNARD, Auguste. Geofroy Tory – Painter and engraver; first royal printer: reformer of orthography and typography under François I. An account of his life and works. Boston a New York (USA) The Riverside Press + Houghton Mifflin Company, 1909. cca. 339 strán.▐ Zverejnené: 25/07/2026
![Kto sa pozrie na týchto šesť vyobrazení z roku 1554, neuvidí len znázornenie biblického príbehu. Uvidí pokus človeka sformulovať odpoveď na otázku: „Prečo sme tu?“ Kozmograffia Cžeská sa takto pokúšala vykresliť mapou duchovného poriadku. Postava Boha v týchto kruhoch nie je v polohe akéhosi odťažitého, vzdialeného sudcu, ale najmä ako architekta lásky a metafyzického poriadku. V momente stvorenia Adama vidíme zrod ľudského vedomia – moment, kedy hmota ožila a získala schopnosť „mať vedomie o vlastnej existencii, vlastnom bytí“]( "Genesis: Stvorenie sveta, oživenie hmoty a ľudské vedomie (Kozmograffia Cžeská,1554)")
Základný popis
Kto sa pozrie na týchto šesť vyobrazení z roku 1554, neuvidí len znázornenie biblického príbehu. Uvidí pokus človeka sformulovať odpoveď na otázku: „Prečo sme tu?“ Kozmograffia Cžeská sa takto pokúšala vykresliť mapou duchovného poriadku. Postava Boha v týchto kruhoch nie je v polohe akéhosi odťažitého, vzdialeného sudcu, ale najmä ako architekta lásky a metafyzického poriadku. V momente stvorenia Adama vidíme zrod ľudského vedomia – moment, kedy hmota ožila a získala schopnosť „mať vedomie o vlastnej existencii, vlastnom bytí“.
« Genesis: Stvorenie sveta, oživenie hmoty a ľudské vedomie (Kozmograffia Cžeská,1554) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Judaizmus – Biblia – Príroda – Muž a žena
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Kozmograffia Cžeská : To gest wypsánij, o položenij kragin neb zemij y obyčegijch národuow wsseho swieta, a hystorygij podlé počtu leth naněm zběhlých, prwé nikdá tak pospolku w žádném iazyku newidaná. Praha (České království) : Jan Kosořský z Kosoře, 1554. cca. 1800 strán.▐ Zverejnené: 24/07/2026
![Historické zachytenie majestátnej panorámy Vysokých Tatier pri pohľade z neďalekého mesta Poprad. Detailná ilustrácia vyobrazuje siluety najznámejších vrchov tohto pohoria – Kriváň, Gerlachovský štít a Lomnický štít… Čiary presné, takmer chirurgické, pričom celkový efekt vyvoláva pocit malosti pred niečím trvalým, pred zosobnením večnosti.]( "Vysoké Tatry / Panoráma (Ilustrovaný průvodce po Slovensku, 1920)")
Základný popis
Historické zachytenie majestátnej panorámy Vysokých Tatier pri pohľade z neďalekého mesta Poprad. Detailná ilustrácia vyobrazuje siluety najznámejších vrchov tohto pohoria – Kriváň, Gerlachovský štít a Lomnický štít… Čiary presné, takmer chirurgické, pričom celkový efekt vyvoláva pocit malosti pred niečím trvalým, pred zosobnením večnosti.
« Vysoké Tatry / Panoráma (Ilustrovaný průvodce po Slovensku, 1920) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Slovensko – Slovania – Národ – Rodoľubstvo – Príroda – Krása
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BÍLÝ, František; KLÍMA, Stanislav. Ilustrovaný průvodce po Slovensku (s mapou Slovenska i Tater). Praha (Česko-Slovensko) : Šolc a Šimáček, 1920. 149 strán..Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vysoke-tatry-panorama-ilustrovany-pruvodce-po-slovensku-1920/
▐ Zverejnené: 23/07/2026
![Tradičné hodnoty a hlboké puto medzi človekom a prírodou v duchu klasickej literatúry začiatku 20. storočia. V centre vidíme mladého chlapca – postavu, ktorá nie je pánom lesa v zmysle dominancie, ale jeho súčasťou. Jeho cesta nie je útekom zo sveta ľudí do divočiny, ale návratom k základnej pravde o našej spolupatričnosti s každým živým tvorom. „Vždyť fůru přátel máš v Zeleném údolí, no tak si jich jen važ, ať už jsi kdokoli…“]( "Podivná družina: S kamarátmi zo zeleného údolia na cestách (John of the Woods / Ilustroval: Elmer Boyd Smith, 1909)")
Základný popis
Tradičné hodnoty a hlboké puto medzi človekom a prírodou v duchu klasickej literatúry začiatku 20. storočia. V centre vidíme mladého chlapca – postavu, ktorá nie je pánom lesa v zmysle dominancie, ale jeho súčasťou. Jeho cesta nie je útekom zo sveta ľudí do divočiny, ale návratom k základnej pravde o našej spolupatričnosti s každým živým tvorom. „Vždyť fůru přátel máš v Zeleném údolí, no tak si jich jen važ, ať už jsi kdokoli…“
« Podivná družina: S kamarátmi zo zeleného údolia na cestách (John of the Woods / Ilustroval: Elmer Boyd Smith, 1909) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Hudba – Leto – Letné prázdniny – Mravný ideál – Krása – Detstvo – Vidiek – Zálesáctvo – Príroda – Priateľstvo – Výchova
DOPORUČENÉ AUDIO: Vlado Müller a Martin Čížek – Přátelé Zeleného údolí / 1980 (Youtube)
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BROWN, Abbie Farewell. John of the Woods. Houghton : Mifflin Company + Boston a New York : The Riverside Press Cambridge, 1909. 189 strán.▐ Zverejnené: 22/07/2026
![Úcta k prirodzeným cyklom života. Zachytenie esencie slovenského folklóru, ktorý vyjadroval predovšetkým tradičné hodnoty denno-denne žité samotnými Slovákmi. Tam, kde končí sila muža, začína grácia ženy. Spolu vytvárajú uzavretý okruh dokonalej harmónie…]( "Muž a žena na lúčke: Spoločný rituál partnerskej harmónie a celistvosti (Elena Chorvátová, 1890)")
Základný popis
Úcta k prirodzeným cyklom života. Zachytenie esencie slovenského folklóru, ktorý vyjadroval predovšetkým tradičné hodnoty denno-denne žité samotnými Slovákmi. Tam, kde končí sila muža, začína grácia ženy. Spolu vytvárajú uzavretý okruh dokonalej harmónie…
« Muž a žena na lúčke: Spoločný rituál partnerskej harmónie a celistvosti (Elena Chorvátová, 1890) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania
« NA LÚČKEŠuhaj kosí lúčku pod zeleným hájom
dievčina roztriasa riadky za šuhajom;
jej spevu zvonnému hájik sa ohláša
a tichý vetríčok ich svetom roznáša.Tam v zelenom háji, v temnej húšti stromov
jedny jej piesne si vyhľadali domov,
druhé zas vetríčok nesie svetom šírym,
rozduje, roznáša, na známosť dá iným.Nezadlho bola lúčka pokosená,
už sa na nej viacej tráva nezelená.
Pri veselom speve dievča so šuhajom
suché seno hrabe pod zelenýmhájom. » ZDROJ: Vlasť a svet. / 1. augusta – Číslo 15, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.▐ Zverejnené: 22/07/2026
![Krása v pote práce. Obrázok z čias, kedy sa ruka človeka dotýkala zrniek pšenice – zdroja svojho chleba. Obrázok, ktorý nám pripomína, že skutočný pokoj na duši človek nenachádza v „absencii práce“, ale práveže je dosahovaný prácou vykonávanou s láskou k neviditeľnému poriadku, ktorý nás všetkých spája s našimi predkami a taktiež s našimi potomkami.]( "Rodná hruda a tichá obeta: Zber pšenice (Nikolai Dmitriev-Orenburgsky, 1877)")
Základný popis
Krása v pote práce. Obrázok z čias, kedy sa ruka človeka dotýkala zrniek pšenice – zdroja svojho chleba. Obrázok, ktorý nám pripomína, že skutočný pokoj na duši človek nenachádza v „absencii práce“, ale práveže je dosahovaný prácou vykonávanou s láskou k neviditeľnému poriadku, ktorý nás všetkých spája s našimi predkami a taktiež s našimi potomkami.
« Rodná hruda a tichá obeta: Zber pšenice (Nikolai Dmitriev-Orenburgsky, 1877) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Leto – Vidiek – Folklór – Mravný ideál – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 447: 23. júla 1877 [23 іюля 1877 года.] (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 5). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rodna-hruda-a-ticha-obeta-zber-psenice-nikolai-dmitriev-orenburgsky-1877/
▐ Zverejnené: 21/07/2026
![Pripomienka, že skutočná pýcha nie je prehnaným egocentrizmom, ale tichou radosťou z vedomia, že sme len článkom reťazca, ktorý nás spája s predkami a vedie k budúcim generáciám.]( "Pýcha starej mami – Oravská stolica (Párnica / okres Dolný Kubín, 1913)")
Základný popis
Pripomienka, že skutočná pýcha nie je prehnaným egocentrizmom, ale tichou radosťou z vedomia, že sme len článkom reťazca, ktorý nás spája s predkami a vedie k budúcim generáciám.
« Pýcha starej mami – Oravská stolica (Párnica / okres Dolný Kubín, 1913) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Pohľadnica – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Starej mamkina pýcha, v Párnici (Oravská stol.) / pohľadnica. Turčiansky Sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko) : P. Socháň, 1913. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pycha-starej-mami-oravska-stolica-parnica-okres-dolny-kubin-1913/
▐ Zverejnené: 20/07/2026
![Grafika zachytávajúca romantický folklór, tradičný kroj a hlboké puto medzi človekom – Slovákom a divokou prírodou Slovenska. Vidíme mladého muža, ktorý stojí v dominantnej pozícii „nad krajinou“, no zároveň s ňou vstupuje do hlbokého dialógu. Nestojí tu, ako jej panovník a vládca, ale ako priateľ, služobník a strážca. Hory sú mu zrkadlom jeho duše – z prírody vyšiel, navždy je jeho a on jej súčasťou. Toto je zároveň postojom pokorného uznania svojej malosti pred majestátom stvorenia. Šuhaj predstavuje stav pred kontamináciou „zdravej mysle“ moderným svetom. Svet, kde bola identita človeka definovaná integritou charakteru a vzťahom k svojej otčine. Valaška v jeho ruke nie je zbraňou agresie, ale symbolom ochrany hodnôt, ktoré sú krehké ako ranná rosa na tatranských smrčkoch…]( "Slovenský šuhaj s valaškou víta jeho srdcu blízke a drahé – tatranské končiare a okolitú prírodu, mávajúc svojim klobúkom: „Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás!“ (Pohľadnica z konca 19. storočia)")
Základný popis
Grafika zachytávajúca romantický folklór, tradičný kroj a hlboké puto medzi človekom – Slovákom a divokou prírodou Slovenska. Vidíme mladého muža, ktorý stojí v dominantnej pozícii „nad krajinou“, no zároveň s ňou vstupuje do hlbokého dialógu. Nestojí tu, ako jej panovník a vládca, ale ako priateľ, služobník a strážca. Hory sú mu zrkadlom jeho duše – z prírody vyšiel, navždy je jeho a on jej súčasťou. Toto je zároveň postojom pokorného uznania svojej malosti pred majestátom stvorenia. Šuhaj predstavuje stav pred kontamináciou „zdravej mysle“ moderným svetom. Svet, kde bola identita človeka definovaná integritou charakteru a vzťahom k svojej otčine. Valaška v jeho ruke nie je zbraňou agresie, ale symbolom ochrany hodnôt, ktoré sú krehké ako ranná rosa na tatranských smrčkoch…
« Slovenský šuhaj s valaškou víta jeho srdcu blízke a drahé – tatranské končiare a okolitú prírodu, mávajúc svojim klobúkom: „Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás!“ (Pohľadnica z konca 19. storočia) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Pohľadnica – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Slovenský šuhaj / pohľadnica. Ružomberok (Rakúsko-Uhorsko) : Karol Salva, 1898. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).
