Rozpravy
Nenašli sa žiadne články v kategórií „Rozpravy“.
Pomedzi
▐ Zverejnené: 23/10/2026
![]( "Tento úryvok porovnáva nádherné, ale „nemé“ vtáky s tými prostými, ktoré hoci sú poväčšine nenápadné, no majú o to krajší prejav, čo do ich spevavých kvalít. Tento úryvok je metaforou na hodnotu človeka, kde vnútorná kvalita osobnosti človeka napokon vždy prevýši vonkajší vzhľad a prvotné očarenie. Práva láska a partnerské šťastie tak napokon vždy pramenia z toho, či si muž a žena dokážu navzájom oceniť a vážiť najmä „vnútorný spev")
Základný popis
Tento úryvok porovnáva nádherné, ale „nemé“ vtáky s tými prostými, ktoré hoci sú poväčšine nenápadné, no majú o to krajší prejav, čo do ich spevavých kvalít. Tento úryvok je metaforou na hodnotu človeka, kde vnútorná kvalita osobnosti človeka napokon vždy prevýši vonkajší vzhľad a prvotné očarenie. Práva láska a partnerské šťastie tak napokon vždy pramenia z toho, či si muž a žena dokážu navzájom oceniť a vážiť najmä „vnútorný spev“ toho druhého – teda jeho charakter, jeho múdrosť, jeho schopnosť milovať a slúžiť si navzájom.
« Inšpirácia prírodou pri výbere životného partnera: Na prvý pohľad nenápadný, a predsa neobyčajný (Beautiful Birds, 1901) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Príroda – Sexuálna výchova – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« …to vám teraz poviem; ale počas celého rozprávania si musíte pamätať, že oni – práve tie nádherné vtáky – nespievajú, zatiaľ čo naše vtáčiky – tie na pohľad nevýrazné – spievajú. Nesmiete si teda o našich vtáčikoch myslieť nič zlé len preto, že ich sfarbenie je nevýrazné či dokonca šedivé – mám na mysli v porovnaní s tými druhými, lebo hoci nemajú nádherné operenie, majú nádherný spev. A možno by vám až tak veľmi nevadilo, keby ste vyrástali nenápadne, ako škovránok alebo slávik (čo by nebolo až tak veľmi, veľmi nenápadné), keby ste vedeli spievať ako škovránok alebo slávik – ako to možno jedného dňa vedieť budete.
(s. 6) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] HUDSON, William Henry. Birds in Town & Village. New York (USA): E. P. Dutton & Company, 1920. 323 strán.
- [2] SELOUS, Edmund. Beautiful Birds. Londýn (Anglicko) : J. M. Dent & Co., 1901. 225 strán.
▐ Zverejnené: 22/10/2026
![Kľúčový verš pre chápanie kresťanskej etiky. Citát zo Svätého písma, konkrétne z Prvého listu Korinťanom 13:13, ktorý definuje tri základné cnosti ľudského života: vieru, nádej a lásku. Text zdôrazňuje, že z týchto troch je práve láska tou najvýznamnejšou…]( "„A tak teraz zostáva viera, nádej, láska – tieto tri; no najväčšia z nich je láska.“ (Prvý list Korinťanom 13:13)“")
Základný popis
Kľúčový verš pre chápanie kresťanskej etiky. Citát zo Svätého písma, konkrétne z Prvého listu Korinťanom 13:13, ktorý definuje tri základné cnosti ľudského života: vieru, nádej a lásku. Text zdôrazňuje, že z týchto troch je práve láska tou najvýznamnejšou…
« „A tak teraz zostáva viera, nádej, láska – tieto tri; no najväčšia z nich je láska.“ (Prvý list Korinťanom 13:13)“ »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Biblia – Psychológia – Sociológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Humanizmus
« 13 | A tak teraz zostáva viera, nádej, láska – tieto tri;
no najväčšia z nich je láska.
(Prvý list Korinťanom 13:13) »ZDROJ: The Illuminated Bible (Containing the Old and New Testaments, Translated Out of the Original Tongues…) New York (USA) : Harper & Brothers, Publishers; 1846. cca. 1330 strán.▐ Zverejnené: 21/10/2026
![Klára, ktorá sa „pozerá srdcom“, vidí obrátenie Františka z Assisi inak než všetok okolitý svet. Klára nie je len pozorovateľkou Františka; je jeho spoločníčkou, jeho „sestrou]( "Obrátenie sv. Františka z Assisi: „Spomínaš si na mňa? Ja som Claire. Ľudia hovoria, že si šialený. Vieš o tom?“ (Fratello Sole, Sorella Luna / 1972)")
Základný popis
Klára, ktorá sa „pozerá srdcom“, vidí obrátenie Františka z Assisi inak než všetok okolitý svet. Klára nie je len pozorovateľkou Františka; je jeho spoločníčkou, jeho „sestrou“ v duchovnom zmysle… Tento rozhovor medzi Klárou a Františkom je viac než len prepis filmového dialógu. Pripomína nám, že skutočná svätosť je často vnímaná skôr ako anomália, výnimka z pravidla, bláznivosť jedinca, ktorý prekročí spútanie „svetským“, aby našiel spojenie s „podstatou prirodzenosti“, s podstatou seba samého – objavil význam toho, čo v sebe ukrýva pojem „Logos“.
« Obrátenie sv. Františka z Assisi: „Spomínaš si na mňa? Ja som Claire. Ľudia hovoria, že si šialený. Vieš o tom?“ (Fratello Sole, Sorella Luna / 1972) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Video – Inšpirácia – Kresťanstvo – Príroda – Jeseň – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Láska – Sebarozvoj – Obrátenie – Znovuzrodenie
« Spomínaš si na mňa?
Ja som Claire.
Ľudia hovoria, že si šialený.
Vieš o tom, však?
Keď si sa vrátil z vojny,
hovoria, že si bol v poriadku,
rozumný…
ale teraz si šialený.
Pretože, pretože…
spievaš ako vtáci,
naháňaš sa za motýľmi
a… obzeráš kvetiny.
Ja si myslím,
že si bol šialený predtým.
Nie teraz.
(Fratello Sole Sorella Luna / 1972) »PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] HARLOW, Louis Kinney. Autumn Woods. Boston (USA): Samuel E. Cassino, 1892. cca. 40 strán.
- [2] ZEFFIRELLI, Franco (režisér). Brat Slnko, sestra Luna (Fratello Sole, Sorella Luna). Taliansko, UK : 1972.
▐ Zverejnené: 20/10/2026
![Tieto ilustrácie z roku 1907 nás prinášajú do sveta, kde bola medicína vnímaná nielen ako „technická disciplína“, ale najmä ako „posvätné povolanie“, ktoré vyžaduje nielen znalosť, ale predovšetkým šľachetný charakter človeka. Každý obrázok nám pritom hovorí niečo iné o podstate povolania v oblasti lekárstva. Stretávame sa so študentom medicíny, s lekárom… a napokon azda s profesorom medicíny, ktorý ako „strážca“ vedomostí prenáša svetlo z generácie na generáciu. Spolu tieto tri obrázky tvoria trojrozmerný pohľad na lekárstvo: je to intelektuálna disciplína, múdrosť získaná skúsenosťou a osobná obeta za život iného človeka.]( "História medicíny: Niekdajšie predstavy o výkone lekárskeho povolania v obrazoch (The 1907 Yearbook of the Hahnemann Medical College)")
Základný popis
Tieto ilustrácie z roku 1907 nás prinášajú do sveta, kde bola medicína vnímaná nielen ako „technická disciplína“, ale najmä ako „posvätné povolanie“, ktoré vyžaduje nielen znalosť, ale predovšetkým šľachetný charakter človeka. Každý obrázok nám pritom hovorí niečo iné o podstate povolania v oblasti lekárstva. Stretávame sa so študentom medicíny, s lekárom… a napokon azda s profesorom medicíny, ktorý ako „strážca“ vedomostí prenáša svetlo z generácie na generáciu. Spolu tieto tri obrázky tvoria trojrozmerný pohľad na lekárstvo: je to intelektuálna disciplína, múdrosť získaná skúsenosťou a osobná obeta za život iného človeka.
« História medicíny: Niekdajšie predstavy o výkone lekárskeho povolania v obrazoch (The 1907 Yearbook of the Hahnemann Medical College) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – USA – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Školstvo – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The 1907 Yearbook of the Hahnemann Medical College. Philadelphia (USA) : Hahnemann Medical College, 1907. cca. 190 strán.▐ Zverejnené: 19/10/2026
![Chirurgia nie je len technickým zákrokom, ale aj aktom zachovávania hlbokého rešpektu k ľudskému telu, k jeho zložitej skladbe. Táto skutočnosť sa odráža aj v nasledovnom: každá línia na týchto obrázkoch je vyobrazená s takou precíznosťou, ako by sa bol umelec, ktorý ich kreslil, zároveň modlil, robiac súbežne ťahy svojim pracovným inštrumentom, mysliac si azda, že je to on sám, kto drží v rukách skalpel a prikladá ho k telu pacienta. Rakovina je symbolom chaosu, „divokého rastu“, ktorý narušuje harmonické fungovanie jednotlivých štruktúr tela. Pre klinického onkológa nie je tento obraz len estetickou ukážkou, ale predovśetkým mapou náročného terénu, kde sa stretáva teória klinickej onkológie s realitou operačného stola. Chirurgický zákrok je pokusom o obnovenie poriadku. Vyžaduje si presnú znalosť lekárskych postupov, viazanie ciev a starostlivé oddeľovanie orgánov, no nie je to len naučená technika. Je to v mnohom aj umenie rozhodovania – kde zastaviť, kde pokračovať, čo zachovať… a čo obetovať v boji o zachovanie života pacienta.]( "Chirurgická liečba rakoviny žalúdka (William James Mayo / The Journal of the American Medical Association, 1906)")
Základný popis
Chirurgia nie je len technickým zákrokom, ale aj aktom zachovávania hlbokého rešpektu k ľudskému telu, k jeho zložitej skladbe. Táto skutočnosť sa odráža aj v nasledovnom: každá línia na týchto obrázkoch je vyobrazená s takou precíznosťou, ako by sa bol umelec, ktorý ich kreslil, zároveň modlil, robiac súbežne ťahy svojim pracovným inštrumentom, mysliac si azda, že je to on sám, kto drží v rukách skalpel a prikladá ho k telu pacienta. Rakovina je symbolom chaosu, „divokého rastu“, ktorý narušuje harmonické fungovanie jednotlivých štruktúr tela. Pre klinického onkológa nie je tento obraz len estetickou ukážkou, ale predovśetkým mapou náročného terénu, kde sa stretáva teória klinickej onkológie s realitou operačného stola. Chirurgický zákrok je pokusom o obnovenie poriadku. Vyžaduje si presnú znalosť lekárskych postupov, viazanie ciev a starostlivé oddeľovanie orgánov, no nie je to len naučená technika. Je to v mnohom aj umenie rozhodovania – kde zastaviť, kde pokračovať, čo zachovať… a čo obetovať v boji o zachovanie života pacienta.
« Chirurgická liečba rakoviny žalúdka (William James Mayo / The Journal of the American Medical Association, 1906) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – História medicíny – Ľudská anatómia – Zdravotníctvo – USA – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: MAYO, William James. The Surgical Treatment of Cancer of the Stomach / The Journal of the American Medical Association – No. 14 / April 7, 1906. 46. ročník. Chicago (USA), 1906.▐ Zverejnené: 18/10/2026
![Ľudia majú prirodzenú tendenciu usporadúvať svet navôkol seba do systémov, kategorizovať ho. Tento proces je nevyhnutný pre prežitie a rozvoj ľudského poznania, no zároveň v sebe nesie obrovské riziko. Keď si totiž vytvoríte takýto myšlienkový „systém]( "Systematizovaná nevedomosť: Keď sa „poznanie“ stáva sa slúžkou vlastných pohnútok (Dr. Samuel Parr / 1744-1825)")
Základný popis
Ľudia majú prirodzenú tendenciu usporadúvať svet navôkol seba do systémov, kategorizovať ho. Tento proces je nevyhnutný pre prežitie a rozvoj ľudského poznania, no zároveň v sebe nesie obrovské riziko. Keď si totiž vytvoríte takýto myšlienkový „systém“, začínate veriť, že tento „systém“ je realita sama o sebe, čo však pravdou byť nemusí. Najmä vtedy, ak je takýto systém výtvorom osôb vysokopostavených, no bohužial amorálnych, ktoré ho neváhajú zneužiť v prospech svojich záujmov. A potom? Potom je celý svet už len krok od globálnej katastrofy.
« Systematizovaná nevedomosť: Keď sa „poznanie“ stáva sa slúžkou vlastných pohnútok (Dr. Samuel Parr / 1744-1825) »
ZNAČKY: Citát – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Peklo – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Smerohlasizmus – Politický katolicizmus – Zuzana Čaputová – Vojna – Chudoba – Bieda – Smrť – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva
« Všetko ľudské poznanie je tu len
usporiadanou nevedomosťou. s. 3) »PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: LATHAM, Edward. Famous Sayings and Their Authors (A Collection of Historical Sayings in English, French, German, Greek, Italian and Latin). Londýn (USA) : Swan Sonnernschein & Co., 1904. 269 strán.▐ Zverejnené: 17/10/2026
![I dnes mnohí ľudia tvrdia, že „vidia“, ale žijú ako duchovne slepí…]( "Ľudia, ktorí tvrdia, že „vidia“, [a aj tí, ktorým bolo „ukázané“], no i tak volia pokleslý život, vo svojom alibizme a pokrytectve zrádzajú zamýšľanú ideu „zákona“ – takýmto ich hriech pretrváva (Evanjelium podľa sv. Jána 9:39-41)“")
Základný popis
I dnes mnohí ľudia tvrdia, že „vidia“, ale žijú ako duchovne slepí…
« Ľudia, ktorí tvrdia, že „vidia“, [a aj tí, ktorým bolo „ukázané“], no i tak volia pokleslý život, vo svojom alibizme a pokrytectve zrádzajú zamýšľanú ideu „zákona“ – takýmto ich hriech pretrváva (Evanjelium podľa sv. Jána 9:39-41)“ »
ZNAČKY: Citát – Video – Inšpirácia – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Láska – Sebarozvoj – Obrátenie – Znovuzrodenie
38 | A Ježiš povedal:
„Na súd som prišiel na tento svet,
aby tí, čo nevidia, videli,
a tí, čo vidia, aby oslepli.“
39 | A niektorí z farizejov, ktorí boli s ním,
počuli tieto slová a prehovorili k nemu:
„Sme azda aj my slepí?“
41 | Ježiš im povedal:
„Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech.
Ale [keďže] teraz hovoríte: „Vidíme,“
a preto váš hriech pretrváva.“
(Evanjelium podľa sv. Jána 9:39-41)VIDEO: Gesù di Nazareth, 1977 / Denouncing the Scribes and the Pharisees as being Hypocrites (Youtube)
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: The Illuminated Bible (Containing the Old and New Testaments, Translated Out of the Original Tongues…) New York (USA) : Harper & Brothers, Publishers; 1846. cca. 1330 strán.▐ Zverejnené: 16/10/2026
![Úryvok zachytáva vnútorný zápas medzi hmotným prosperovaním bezbožníkov a vlastnou trýzňou, kladúc si pritom otázky o zmysle čistoty srdca. Text odhaľuje psychologický mechanizmus, ktorým sa veriaci človek rozhodne zostávať verný svojim hodnotám, hoci sa to javí ako „zbytočná]( "„Zbytočne som dbal o čistotu svojho srdca… Keby som si však povedal: ‚Budem teda hovoriť ako oni…,‘ spreneveril by som sa…“ (Žalmy 73:12-15)“")
Základný popis
Úryvok zachytáva vnútorný zápas medzi hmotným prosperovaním bezbožníkov a vlastnou trýzňou, kladúc si pritom otázky o zmysle čistoty srdca. Text odhaľuje psychologický mechanizmus, ktorým sa veriaci človek rozhodne zostávať verný svojim hodnotám, hoci sa to javí ako „zbytočná“ obeta pred očami ostatného sveta…
« „Zbytočne som dbal o čistotu svojho srdca… Keby som si však povedal: ‚Budem teda hovoriť ako oni…,‘ spreneveril by som sa…“ (Žalmy 73:12-15)“ »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Biblia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Láska – Sebarozvoj – Obrátenie – Znovuzrodenie
12 | Hľa, takí sú bezbožníci, ktorým sa dari vo svete a stále [bez obáv] hromadia majetok.
13 | [Zdá sa, že] som zbytočne dbal o čistotu svojho srdca a ruky si umýval v nevinnosti.
14 | Dennodenne trpím, každé ráno som trestaný.
15 | Keby som si však povedal: „Budem teda hovoriť ako oni…,“ spreneveril by som sa pokoleniu…
(Žalmy 73:12-15)PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: The Illuminated Bible (Containing the Old and New Testaments, Translated Out of the Original Tongues…) New York (USA) : Harper & Brothers, Publishers; 1846. cca. 1330 strán.▐ Zverejnené: 14/10/2026
![Zobrazenie scény, kde vnučka číta z knihy ležiacej starenke. Vnučka, symbol „jari života“ a budúcnosti. Jej oči sú upreté na riadky, ktoré nie sú len slovami, ale mostom medzi tým, čo bolo, a tým, čo bude. Starenka v posteli, naopak, symbol „jesene života“, alebo už takmer jeho konca. Počúva. A v tom počúvaní sa rodí niečo…]( "Vnučka a starenka (Johanna Spyri / Heidi, 1902)")
Základný popis
Zobrazenie scény, kde vnučka číta z knihy ležiacej starenke. Vnučka, symbol „jari života“ a budúcnosti. Jej oči sú upreté na riadky, ktoré nie sú len slovami, ale mostom medzi tým, čo bolo, a tým, čo bude. Starenka v posteli, naopak, symbol „jesene života“, alebo už takmer jeho konca. Počúva. A v tom počúvaní sa rodí niečo…
« Vnučka a starenka (Johanna Spyri / Heidi, 1902) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Staroba – Detstvo – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Rodina – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Vidiek – Foklór
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SPYRI, Johanna. Heidi. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1902. 338 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vnucka-a-starenka-johanna-spyri-heidi-1902/
▐ Zverejnené: 13/10/2026
![]( "Formácia duše. Text zdôrazňuje Komenského zásadnú tézu, čo by malo byť prioritou rodičov pri výchove svojich ratolesti. Pedagogická poznámka? Skôr filozofické vyhlásenie o tom, čo to znamená byť – „človek“ a vychovávať inú ľudskú bytosť. Tento úryvok je odpoveďou a zároveň otvorenou kritikou všetkých postulátov dnešných moderných rodičov, ktorí často uprednostňujú materiálny blahobyt a zabúdajú na duchovný rast.")
Základný popis
Formácia duše. Text zdôrazňuje Komenského zásadnú tézu, čo by malo byť prioritou rodičov pri výchove svojich ratolesti. Pedagogická poznámka? Skôr filozofické vyhlásenie o tom, čo to znamená byť – „človek“ a vychovávať inú ľudskú bytosť. Tento úryvok je odpoveďou a zároveň otvorenou kritikou všetkých postulátov dnešných moderných rodičov, ktorí často uprednostňujú materiálny blahobyt a zabúdajú na duchovný rast.
« Ján Amos Komenský: Prioritou má byť predovšetkým starostlivosť o dušu a myseľ dieťaťa »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Humanizmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Vzdelanie – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
A pokiaľ Rousseau bol toho názoru, že ten, kto nie je odhodlaný vykonávať povinnosti otcovské, že takýto niekto nemá ani len právo byť otcom, tak: „Die Komenského rodiče neodbudou povinností svých, když jen o tělo se budou starati; přední péče o duši a mysl býti má, o tělo pak jen potud, aby slušným a hodným příbytkem jejím býti mohlo.
(s. 14)“ ZDROJ: DURDÍK, Petr. Rousseau a Pestalozzi v poměru svém ku Komenskému. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Fr. A. Urbánek, 1888. 84 strán.▐ Zverejnené: 12/10/2026
![Tichý dohľad a ochrana dieťaťa. Dielo francúzskeho maliara Georges Moreau de Tours, ktoré zobrazuje matku kŕmiacu svoje dieťa v prírodnom prostredí. Univerzálny mravný ideál materstva. Kritici tej doby, ako François Bournand, ho odvážne porovnávali s Andreom del Sartom, s jeho slávnou „Charitou“. Nie preto, že by šlo o voľajakú „technickú kópiu“, ale preto, že Moreau de Tours zachytil to, čo je v materstve najsvätejšie – niečo, čo presahuje čas.]( "Intimita materstva hodná byť vzorom: Matka a kojenec (Georges Moreau de Tours / 1887)")
Základný popis
Tichý dohľad a ochrana dieťaťa. Dielo francúzskeho maliara Georges Moreau de Tours, ktoré zobrazuje matku kŕmiacu svoje dieťa v prírodnom prostredí. Univerzálny mravný ideál materstva. Kritici tej doby, ako François Bournand, ho odvážne porovnávali s Andreom del Sartom, s jeho slávnou „Charitou“. Nie preto, že by šlo o voľajakú „technickú kópiu“, ale preto, že Moreau de Tours zachytil to, čo je v materstve najsvätejšie – niečo, čo presahuje čas.
« Intimita materstva hodná byť vzorom: Matka a kojenec (Georges Moreau de Tours / 1887) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Detstvo – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Tehotenstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« Georges Moreau de Tours vystavuje nový obraz, ktorý je umeleckým dielom, alebo skôr majstrovským dielom, ak mi to dovolíte povedať, vyrovnajúcim sa tvorbe najväčších majstrov talianskej renesancie. Toto plátno by sa mohlo vystaviť v Louvri vedľa diela „Charité“ od Andrea del Sarta. Neviem presne, ako hovoriť o tomto obdivuhodnom diele, ako vyjadriť svoj úprimný a nadšený obdiv. Pán Moreau de Tours skromne nazval toto majstrovské dielo slovom „portréty“. V každom prípade sú to portréty, ktoré budú žiť večne, a ktoré, dúfam, jedného dňa uvidím v múzeu. […] Pred takýmto dielom by som vás, mladí umelci, chcel vidieť stáť v úžase, lebo je hodné, aby sa stalo vašim vzorom. (François Bournand,s. 46) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BOURNAND, François. PARIS-SALON / 1887. Paríž (Francúzsko) : E. BERNARD & Cie, 1887. cca. 180 strán.▐ Zverejnené: 11/10/2026
![Maternica ženy. Svätý chrám života. Na tomto nákrese je vyobrazené niečo, čo klinická medicína často maskuje pod termínmi „biologický proces“ alebo „embryonálny vývoj“. My vidíme chrám. Maternica ženy je sväté miesto, kde sa pred okolím „ukrytá“ ľudská bytosť stáva čoraz viac „viditeľnou“…]( "Tehotenstvo a dieťa: Anatómia gravidnej ľudskej maternice (Anatomia Uteri Humani Gravidi Tabulis Illustrata, 1842)")
Základný popis
Maternica ženy. Svätý chrám života. Na tomto nákrese je vyobrazené niečo, čo klinická medicína často maskuje pod termínmi „biologický proces“ alebo „embryonálny vývoj“. My vidíme chrám. Maternica ženy je sväté miesto, kde sa pred okolím „ukrytá“ ľudská bytosť stáva čoraz viac „viditeľnou“…
« Tehotenstvo a dieťa: Anatómia gravidnej ľudskej maternice (Anatomia Uteri Humani Gravidi Tabulis Illustrata, 1842) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – História medicíny – Ľudská anatómia – Zdravotníctvo – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Tehotenstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: HUNTER, William. Anatomia Uteri Humani Gravidi Tabulis Illustrata / The Anatomy of the Human Gravid Uterus Exhibited in Figures. Londýn (Anglicko): Edward Lumley, 1842.▐ Zverejnené: 10/10/2026
![Architektúra ľudskej civilizácie. Marcus Tullius Cicero, pravdepodobne najväčší orátor antiky, nás vo svojom diele De Officiis (O povinnostiach) privádza k základu, ktorý je neviditeľný, no neotrasiteľný. Cicero nám tu popisuje a definuje základnú hierarchiu vzájomných väzieb medzi jednotlivými členmi ľudskej spoločnosti, pričom vymedzuje podstatu, na ktorej je táto postavená – manželstvo muža a ženy, rodina. Prehovára k nám o „putách spoločnej krvi“, pričom táto krv nie je len akýsi biologický nosič DNA, stáva sa najmä fyzickým vyjadrením spoločnej histórie a spoločne vyznávaných hodnôt.]( "Prvým putom spoločnosti je manželstvo muža a ženy: Muž a žena – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rod – Národ – Etnikum – Kultúra (Cicero / De Officiis / O povinnostiach)")
Základný popis
Architektúra ľudskej civilizácie. Marcus Tullius Cicero, pravdepodobne najväčší orátor antiky, nás vo svojom diele De Officiis (O povinnostiach) privádza k základu, ktorý je neviditeľný, no neotrasiteľný. Cicero nám tu popisuje a definuje základnú hierarchiu vzájomných väzieb medzi jednotlivými členmi ľudskej spoločnosti, pričom vymedzuje podstatu, na ktorej je táto postavená – manželstvo muža a ženy, rodina. Prehovára k nám o „putách spoločnej krvi“, pričom táto krv nie je len akýsi biologický nosič DNA, stáva sa najmä fyzickým vyjadrením spoločnej histórie a spoločne vyznávaných hodnôt.
« Prvým putom spoločnosti je manželstvo muža a ženy: Muž a žena – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rod – Národ – Etnikum – Kultúra (Cicero / De Officiis / O povinnostiach) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Filozofia – Antika – Sociológia – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« Ľudské spoločenstvo môže zahŕňať širší alebo užší okruh ľudí. Okrem puta, ktoré vyplýva z našej spoločnej ľudskosti, existuje aj užšie spojenectvo tých, ktorí patria k rovnakému národu alebo kmeňu a hovoria rovnakým jazykom. Ide o silné puto jednoty. Medzi občanmi toho istého štátu existuje ešte užší vzťah. Spoluobčania majú veľa spoločného: fórum, svätyne, kolonnády a ulice, zákony a výsady, súdy, volebné právo, spoločenské a priateľské väzby, ako aj mnohé recipročné obchodné vzťahy [vzťahy na podklade ktorých prosperujú všetky zúčastnené strany, pozn.] Ešte užšie sú však väzby medzi príbuznými; predstavujú totiž ľudskú spoločnosť v malom. Keďže všetky živé bytosti sú obdarené reprodukčným inštinktom, prvým putom zjednotenia je vzťah medzi manželom a manželkou, hneď po ňom nasleduje vzťah medzi ich deťmi; potom prichádza rodina ako celok a spoločné hospodárenie. Tu nachádzame zárodok mesta, ak tak môžem povedať, kolísku štátu. Ďalej v poradí nasledujú vzťahy medzi bratmi a sestrami, medzi prvostupňovými bratrancami a sesternicami a ich deťmi, ktorí, stiesnení v jednej domácnosti, vyrážajú zakladať nové osídlia. Manželstvá, v rámci svojich vzťahov, nasledujú [ – vznikajú ďalšie generácie] a rodina sa rozrastá. V tomto rozmnožovaní a jeho následných fázach majú štáty svoj pôvod. Lebo putá spoločnej krvi spájajú ľudí v dobrote a láske. Je veľkolepé: mať spoločnú rodinnú históriu, spoločne vyznávané hodnoty a spoločný hrob. Keď sa však v priateľstve spoja dobrí ľudia s podobným charakterom, práve v tom nachádzame to najušľachtilejšie a najsilnejšie spojenie. Česť, o ktorej tak rád hovorím, nás priťahuje aj u iných a vzbudzuje v nás cit spolupatričnosti voči tým, ktorých charakter zdobí.
(s. 27-28) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: CICERO, Marcus Tullius. De Officiis. Londýn (Anglicko) : Methuen & CO., 1899. cca. 250 strán.▐ Zverejnené: 09/10/2026
![Historický úryvok predstavujúci názor Davida Vasseho o vzájomnom vzťahu mysle a tela znamenal v podstate jeden z priamo cielených úderov do hradieb čisto mechanistického vnímania podstaty ľudského zdravia. Z pohľadu klinickej psychológie vidíme v týchto slovách náznaky teórie moderného pojmu nám známeho ako – psychosomatika. Vasse nevnímal človeka ako stroj, kde sú jednotlivé orgány len jeho ozubenými kolieskami. Videl človeka ako celistvú entitu, kde myseľ je dirigentom a telo je nástrojom. Dnešná moderná medicína, často zahltená sebou – technológiou a technickými vymoženosťami, často stráca práve tento nadhľad. Zabúda, že samotný stav ľudskej mysle je tým základným pilierom, na ktorom stojí samotná odolnosť („nezdolnosť“) ľudskej bytosti. David Vasse nám v roku 1721 poslal posolstvo, ktoré zostáva aktuálne aj dnes: ak chcete liečiť telo, musíte najprv pochopiť myseľ svojho pacienta.]( "Baccalaureus Medicus David Vasse pri obhajobe svojej tézy vyslovuje: „Ergo à Mente Sanitas.“ (Parížska univerzita – Lekárska fakulta / 1721)")
Základný popis
Historický úryvok predstavujúci názor Davida Vasseho o vzájomnom vzťahu mysle a tela znamenal v podstate jeden z priamo cielených úderov do hradieb čisto mechanistického vnímania podstaty ľudského zdravia. Z pohľadu klinickej psychológie vidíme v týchto slovách náznaky teórie moderného pojmu nám známeho ako – psychosomatika. Vasse nevnímal človeka ako stroj, kde sú jednotlivé orgány len jeho ozubenými kolieskami. Videl človeka ako celistvú entitu, kde myseľ je dirigentom a telo je nástrojom. Dnešná moderná medicína, často zahltená sebou – technológiou a technickými vymoženosťami, často stráca práve tento nadhľad. Zabúda, že samotný stav ľudskej mysle je tým základným pilierom, na ktorom stojí samotná odolnosť („nezdolnosť“) ľudskej bytosti. David Vasse nám v roku 1721 poslal posolstvo, ktoré zostáva aktuálne aj dnes: ak chcete liečiť telo, musíte najprv pochopiť myseľ svojho pacienta.
« Baccalaureus Medicus David Vasse pri obhajobe svojej tézy vyslovuje: „Ergo à Mente Sanitas.“ (Parížska univerzita – Lekárska fakulta / 1721) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Psychológia – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Spoločenská zodpovednosť – Humanizmus – Školstvo – Výchova – Vzdelanie
V roku 1721 sa na lekársku fakultu Parížskej univerzity, keď dohľad vykonával samotný dekan tejto inštitúcie Hyacinthe Théodore Baron, dostavil aj David Vasse a súčasťou jeho tézy boli i tieto slová: „Zdravie […] závisí od mysle rovnako ako od tela… A teda zdravie je [aj] od mysle [človeka] závislé.“
ORIENTAČNÝ PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: VASSE, David. An à Mente Sanitas? (Quæstio Medica, Quodlibetariis Disputationibus Mane Discutienda In Scholis Medicorum. Die Jovis 16. Januarii 1721. M. Ludovico-Simone Emmerez / Doctore Medico, Præside). Paríž (Francúzsko) : J. Quillau, Univer. & Facult. Medicinae Typographi, 1731. cca. 4 strány. Digitalizovali: Bibliothèque interuniversitaire de santé (Paris).▐ Zverejnené: 08/10/2026
![Vizuálny manifest epochy, keď sa zdravotná starostlivosť ešte nepotácala v zákutiach podnikavosti, hrabivosti, bažení po statuse a moci, ale lekárstvo sa vnímalo predovšetkým ako osobné poslanie – vykonávané ľuďmi k nemu „povolanými“ – a najmä služba, pre ľudí. Sanitas (Zdravie) sedí na tróne ako kráľovná, ale jej moc nespočíva vo vyžadovaní si prehnanej poklony a úcty, ale hlavne v obete a dávaní, v už spomínanej službe. Starček s palicou doprevádzaný vnučkou, ranený muž podopieraný svojou dcérou a manželkou, žena s deťmi, kľačiaci chlapec – títo nie sú len pacientmi. V ľudskej spoločnosti sú to vždy tí najzraniteľnejší, pretože choroba je súčasťou ľudského osudu každého, a nie výnimkou. Práve v takomto okamihu sa prejavuje ozajstná liečivá sila humánneho prístupu. Ten nie je ani tak o liekoch, ktoré sa podávajú, ale o tom, ako sa podávajú. S rešpektom. S dôstojnosťou. S pocitom, že chorý nie je klient / zákazník, ale v prvom rade – človek.]( "„La Carità“ a posvätnosť lekárskeho povolania: „Sanitas est Prima et Fundamentum Vitae“")
Základný popis
Vizuálny manifest epochy, keď sa zdravotná starostlivosť ešte nepotácala v zákutiach podnikavosti, hrabivosti, bažení po statuse a moci, ale lekárstvo sa vnímalo predovšetkým ako osobné poslanie – vykonávané ľuďmi k nemu „povolanými“ – a najmä služba, pre ľudí. Sanitas (Zdravie) sedí na tróne ako kráľovná, ale jej moc nespočíva vo vyžadovaní si prehnanej poklony a úcty, ale hlavne v obete a dávaní, v už spomínanej službe. Starček s palicou doprevádzaný vnučkou, ranený muž podopieraný svojou dcérou a manželkou, žena s deťmi, kľačiaci chlapec – títo nie sú len pacientmi. V ľudskej spoločnosti sú to vždy tí najzraniteľnejší, pretože choroba je súčasťou ľudského osudu každého, a nie výnimkou. Práve v takomto okamihu sa prejavuje ozajstná liečivá sila humánneho prístupu. Ten nie je ani tak o liekoch, ktoré sa podávajú, ale o tom, ako sa podávajú. S rešpektom. S dôstojnosťou. S pocitom, že chorý nie je klient / zákazník, ale v prvom rade – človek.
« „La Carità“ a posvätnosť lekárskeho povolania: „Sanitas est Prima et Fundamentum Vitae“ »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Kúpeľníctvo – Antika – Mytológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Spoločenská zodpovednosť – Humanizmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: FISCHER-DÜCKELMANN, Anna; BAYEROVÁ, Anna. Žena lékařkou – Lékařská kniha, věnovaná péči o zdraví a léčbě nemocí se zvláštním ohledem na ženské a dětské nemoci, pomoc ku porodu a ošetřování dítek. Viedeň (Rakúsko-Uhorsko) : Nakladatel Jul. Müller, 1907. cca. 634 strán.▐ Zverejnené: 06/10/2026
![Richard von Krafft-Ebing nepísal len o sexuálnych odchýlkach. Vo svojej medicínskej štúdii sa pokúsil prezentovať odpoveď na otázku, ktorá sa nachádza hlboko v duši každého z nás: „Čo je to v skutočnosti tá láska?“ Odpoveď, ktorú nachádzame v Psychopathia Sexualis, nie je nijaká romantická ilúzia. Je to klinická, ale zároveň hlboko mravná diagnóza. Skutočná láska, píše, stojí na uznaní kvalít druhého človeka. Nie toho, čo nám dá, ale toho, kým je. Toto je kľúčový rozdiel medzi dospelou láskou a detským egoizmom. Detská láska sa pýta: „Čo pre mňa urobíš? Aký osoh pre mňa máš?“ Dospelá, cnosťou riadená láska sa pýta: „Kto naozaj si? Patríme nerozdeliteľne k sebe a dokážeme spoločne…“]( "Pravá láska si pýta cnosť a charakter, ničoho sa nebojí, nemá nič spoločne s infantilným spolužitím dvoch osôb, ktoré sa navzájom (vy)užívajú, kde sú si jeden druhému (kompenzujúcim a aktuálne užitočným) „prostriedkom u(spo)kojenia potrieb“ – majetkových, mocenských, statusových alebo sexuálnych (Richard von Krafft-Ebing / Psychopathia Sexualis, 1893)")
Základný popis
Richard von Krafft-Ebing nepísal len o sexuálnych odchýlkach. Vo svojej medicínskej štúdii sa pokúsil prezentovať odpoveď na otázku, ktorá sa nachádza hlboko v duši každého z nás: „Čo je to v skutočnosti tá láska?“ Odpoveď, ktorú nachádzame v Psychopathia Sexualis, nie je nijaká romantická ilúzia. Je to klinická, ale zároveň hlboko mravná diagnóza. Skutočná láska, píše, stojí na uznaní kvalít druhého človeka. Nie toho, čo nám dá, ale toho, kým je. Toto je kľúčový rozdiel medzi dospelou láskou a detským egoizmom. Detská láska sa pýta: „Čo pre mňa urobíš? Aký osoh pre mňa máš?“ Dospelá, cnosťou riadená láska sa pýta: „Kto naozaj si? Patríme nerozdeliteľne k sebe a dokážeme spoločne…“
« Pravá láska si pýta cnosť a charakter, ničoho sa nebojí, nemá nič spoločne s infantilným spolužitím dvoch osôb, ktoré sa navzájom (vy)užívajú, kde sú si jeden druhému (kompenzujúcim a aktuálne užitočným) „prostriedkom u(spo)kojenia potrieb“ – majetkových, mocenských, statusových alebo sexuálnych (Richard von Krafft-Ebing / Psychopathia Sexualis, 1893) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Potrat – Nihilizmus – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť – Výmena obyvateľstva
« Iba láska, ktorá spočíva na uznaní spoločenských kvalít milovanej osoby, iba láska, ktorá je ochotná nielen vychutnávať si súčasné radosti, ale aj znášať utrpenie pre milovaný objekt a obetovať všetko, je PRAVOU láskou. Láska silnej osobnosti sa nezľakne žiadnych ťažkostí ani nebezpečenstiev, aby získala a udržala si svoj objekt.(s. 11) » POZNÁMKA:
Len by som rád upozornil, že je veľký rozdiel, s významnými osobnými a životnými dôsledkami, ako si jedinec vysvetľuje pojem „spoločenské kvality“. Pre niekoho, a percentuálne zastúpenie tohto druhu osôb v spoločnosti je minimálne, budú „spoločenské kvality“ predstavovať nejaké tie charakterové rysy a cnosti, ktoré sa prejavujú v spoločnosti pri zastávaní a stelesňovaní istého rámca vznešených hodnôt. Pre drvivú väčšinu osôb potom bude termín „spoločenské kvality“ predstavovať mieru „solídnosti“ dotyčného OBJEKTU, oceňované spoločnosťou a najmä konkrétnym jedincom, ktorá sa prejavuje v istých špecifických kvalitách majúcich význam predovšetkým z hľadiska „sprostredkovania“ požadovaného.PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: KRAFFT-EBING, Richard von. Psychopathia Sexualis (With Especial Reference to Contrary Sexual Instinct – A Medico-legal Study). Philadelphia (USA) + Londýn (Anglicko) : The F. A. Davis Co., Publishers; 1893. 436 strán.▐ Zverejnené: 05/10/2026
![O súboji, ktorý sa odohráva v každom z nás, keď na jeho podklade dochádza k vymedzeniu toho, čo ovládne dušu človeka. V Ústave (Štát) od Platóna nenachádzame len politickú teóriu ideálneho štátu, ale taktiež zrkadlo ľudskej psychiky. Sófrosyné, teda umiernenosť, nie je potlačenie. Nie je to asketické utlmovanie života, z ľudskej prirodzenosti povstávajúcich životných energii. Je to, ako píše Platón, „súlad“. Je to moment, kedy sa silná, žiadostivá zložka duše dobrovoľne podriadi autorite rozumu. Nie preto, že by bola slabá, ale preto, že pochopila, že jej nadvláda by znamenala chaos a deštrukciu. Ak by sa žiadostivosť stala kráľom, stala by sa tyranom, ktorý ničí všetko, čo je krásne a pravdivé, odvrátila by človeka od súladu všetkých zložiek ľudskej existencie…]( "Platón, sebaovládanie a sófrosyné (umiernenosť): Skutočne odvážnym je ten, kto vystavený okolitému „svetskému“ – bolestiam či radostiam – je charakterovo natoľko pevný, že vždy dokáže urobiť morálne správne rozhodnutie a volí si život v pravde a harmónii s prirodzenosťou (The Republic of Plato / Štát / Ústava)")
Základný popis
O súboji, ktorý sa odohráva v každom z nás, keď na jeho podklade dochádza k vymedzeniu toho, čo ovládne dušu človeka. V Ústave (Štát) od Platóna nenachádzame len politickú teóriu ideálneho štátu, ale taktiež zrkadlo ľudskej psychiky. Sófrosyné, teda umiernenosť, nie je potlačenie. Nie je to asketické utlmovanie života, z ľudskej prirodzenosti povstávajúcich životných energii. Je to, ako píše Platón, „súlad“. Je to moment, kedy sa silná, žiadostivá zložka duše dobrovoľne podriadi autorite rozumu. Nie preto, že by bola slabá, ale preto, že pochopila, že jej nadvláda by znamenala chaos a deštrukciu. Ak by sa žiadostivosť stala kráľom, stala by sa tyranom, ktorý ničí všetko, čo je krásne a pravdivé, odvrátila by človeka od súladu všetkých zložiek ľudskej existencie…
« Platón, sebaovládanie a sófrosyné (umiernenosť): Skutočne odvážnym je ten, kto vystavený okolitému „svetskému“ – bolestiam či radostiam – je charakterovo natoľko pevný, že vždy dokáže urobiť morálne správne rozhodnutie a volí si život v pravde a harmónii s prirodzenosťou (The Republic of Plato / Štát / Ústava) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Antika – Filozofia – Etika – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Čistota – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Pokora – Obrátenie – Znovuzrodenie – Ľudský život – Existencializmus
« …keď budú takto vyškolení, keď si skutočne osvoja svoje úlohy a získajú ozajstné vzdelanie, budú mať pod kontrolou žiadostivý princíp, ktorý v každom človeku tvorí najväčšiu časť duše a je od prírody najnenásytnejší. A budú ho pozorne strážiť, aby sa neoddával takzvaným telesným rozkošiam do tej miery, než by zmohutnel a posilnil, a následne odmietol plniť svoju vlastnú úlohu, ba dokonca by túžil po absolútnej nadvláde nad vrstvami, ktoré podľa [druhu] svojej podstaty nemá právo spravovať, čím by zásadným spôsobom narušil život
všetkých. » « Určite tak urobia. »
« A neboli by práve tieto dva princípy najvhodnejšie na ochranu celej duše a tela pred vonkajšími nepriateľmi; jeden poskytuje rady a druhý vedie boje v poslušnosti voči vládnucej moci, ktorej zámery napĺňa svojou
statočnosťou. » « Pravdivo. »
« Podobne, myslím si, nazývame človeka odvážnym na základe tej odvážnej zložky jeho povahy, keď – aj napriek bolesti a radosti – pevne zachováva príkazy rozumu o tom, čoho sa treba báť, a čoho
nie. » « Áno, a
právom. » « A nazývame ho múdrym na základe tej malej časti, ktorá v ňom vládne a vydáva tieto pokyny, a ktorá zase sama v sebe obsahuje skutočné poznanie toho, čo je prospešné pre celé spoločenstvo zložené z týchto troch princípov, ako aj pre každú jeho
súčasť. » « Presne tak. »
« A opäť, či nenazývame človeka umierneným vďaka priateľstvu a súladu tých istých princípov, to znamená, keď sa tie dve riadené, zhodujú s tým vládnucim v tom, že považujú rozumovú zložku za právoplatného vládcu, a nekladú odpor jej
autorite? » « Určite, – odpovedal; – umiernenosť nie je ničím iným než toto, či už sa jedná o štát alebo
o jednotlivca. » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: PLATÓN (aka Plato). The Republic of Plato. Londýn (Anglicko) : Macmillan and Co. Limited + New York (USA) : The Macmillan Company, 1907. 374 strán.▐ Zverejnené: 04/10/2026
![Idylické vyobrazenie scenérie tradičného detstva na nemeckom vidieku. Mikrokosmos prakticky celej pôvodnej európskej civilizácie, kde miesto nebolo len nejakým priestorom – „krajinou“, ale najmä domovom – otčinou, kam niekto patril.]( "Pôvodná európska kultúra: Detstvo na dedine (Johann Sperl / 1886)")
Základný popis
Idylické vyobrazenie scenérie tradičného detstva na nemeckom vidieku. Mikrokosmos prakticky celej pôvodnej európskej civilizácie, kde miesto nebolo len nejakým priestorom – „krajinou“, ale najmä domovom – otčinou, kam niekto patril.
« Pôvodná európska kultúra: Detstvo na dedine (Johann Sperl / 1886) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Príroda – Vidiek – Foklór – Krása – Cnosť – Čistota – Sexuálna výchova – Feminizmus – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Detstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 18, 1886. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1886.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/povodna-europska-kultura-detstvo-na-dedine-johann-sperl-1886/
▐ Zverejnené: 03/10/2026
![Dobová atmosféra bavorskej sklárne pri jazere Schliersee. Priestor, kde sa stretáva stará, ručná remeselná tradícia s novou, drsnou realitou prichádzajúcej industrializácie. Vzduch je tu hustý, presiaknutý dymom a ohriaty sálajúcim teplom, ktoré sa šíri od pecí. Robotníci, ich tváre zvraštené úsilím, s rukami opálenými a v pohyboch obratnými, držia tyče, na ktorých visí roztavená hmota, ktorú je potrebné ovládnuť, kým nestuhne.]( "Za starých čias v sklárni pri jazere Schliersee – Bavorské Alpy (Alois Eckardt / 1892)")
Základný popis
Dobová atmosféra bavorskej sklárne pri jazere Schliersee. Priestor, kde sa stretáva stará, ručná remeselná tradícia s novou, drsnou realitou prichádzajúcej industrializácie. Vzduch je tu hustý, presiaknutý dymom a ohriaty sálajúcim teplom, ktoré sa šíri od pecí. Robotníci, ich tváre zvraštené úsilím, s rukami opálenými a v pohyboch obratnými, držia tyče, na ktorých visí roztavená hmota, ktorú je potrebné ovládnuť, kým nestuhne.
« Za starých čias v sklárni pri jazere Schliersee – Bavorské Alpy (Alois Eckardt / 1892) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Rodina – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Halbheft 21, 1892. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1892.▐ Zverejnené: 02/10/2026
![Tento obrázok je v podstate antitézou k tomu, čo sa u nás historicky ponúka ako „americký sen“. Ten sa – na individuálnej úrovni – prezentuje výlučne v podobe osobného vzostupu, čistoty, usporiadanosti, vlastnenia domčeku so záhradou. Tu vidíme len ľudí obklopených stenami, betónom a nebo, ktoré je často prekryté šnúrami na bielizeň. Toto nie je len fotografia biedy – je to portrét zranenej duše ľudského spoločenstva, na ktorú sa nejako zabúda. Ľudia, ktorí budovali USA, museli neraz žiť neraz vo veľmi skromných podmienkach…]( "Budovanie amerického sna postavené na pleciach pracujúcej triedy: Životné podmienky v Baltimore (1912)")
Základný popis
Tento obrázok je v podstate antitézou k tomu, čo sa u nás historicky ponúka ako „americký sen“. Ten sa – na individuálnej úrovni – prezentuje výlučne v podobe osobného vzostupu, čistoty, usporiadanosti, vlastnenia domčeku so záhradou. Tu vidíme len ľudí obklopených stenami, betónom a nebo, ktoré je často prekryté šnúrami na bielizeň. Toto nie je len fotografia biedy – je to portrét zranenej duše ľudského spoločenstva, na ktorú sa nejako zabúda. Ľudia, ktorí budovali USA, museli neraz žiť neraz vo veľmi skromných podmienkach…
« Budovanie amerického sna postavené na pleciach pracujúcej triedy: Životné podmienky v Baltimore (1912) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – História – História medicíny – Zdravotníctvo – USA – Politika – Ekonomika – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Vojna – Chudoba – Bieda – Smrť
Obrázok vyššie má pripojený popis v takejto podobe: „Nádvorie v husto osídlenej mestskej štvrti.“ V texte článku sa potom píše: „Dvadsaťdva rodín žijúcich v štyridsiatich štyroch izbách oproti sebe cez malý dvor bez akéhokoľvek výhľadu… (s. 47)“ Nasledujúca fotografia potom oznamuje v popisku: „Domov desaťčlennej rodiny v Baltimore.“
![Tento obrázok je v podstate antitézou k tomu, čo sa u nás historicky ponúka ako „americký sen“. Ten sa – na individuálnej úrovni – prezentuje výlučne v podobe osobného vzostupu, čistoty, usporiadanosti, domu so záhradou. Tu vidíme len ľudí obklopených stenami, betónom a nebo, ktoré je často prekryté drôtmi na bielizeň. Toto nie je len fotografia biedy – je to portrét zranenej duše ľudského spoločenstva, na ktorú sa nejako zabúda. Ľudia, ktorí budovali USA, museli neraz žiť neraz vo veľmi skromných podmienkach….]( "Domov desaťčlennej rodiny v Baltimore (1912)")
Týchto dvadsaťdva rodín mali k dispozícii jeden vodovodný hydrant a tieto záchody:
![Tento obrázok je v podstate antitézou k tomu, čo sa u nás historicky ponúka ako „americký sen“. Ten sa – na individuálnej úrovni – prezentuje výlučne v podobe osobného vzostupu, čistoty, usporiadanosti, domu so záhradou. Tu vidíme len ľudí obklopených stenami, betónom a nebo, ktoré je často prekryté drôtmi na bielizeň. Toto nie je len fotografia biedy – je to portrét zranenej duše ľudského spoločenstva, na ktorú sa nejako zabúda. Ľudia, ktorí budovali USA, museli neraz žiť neraz vo veľmi skromných podmienkach….]( "Záchody pre dvadsaťdva rodín v Baltimore (1912)")
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: KELLY, Howard Atwood. Medical Gynecology. 2. vydanie. New York (USA) + Londýn (Anglicko) : D. Appleton and Company, 1912. 697 strán.
