Rozpravy

Nenašli sa žiadne články v kategórií „Rozpravy“.

Pomedzi

• ▐ Zverejnené: 17/06/2025

  « Muž + Žena + Dieťa = Rodina (Lost Horizon, 1973) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Krása – Ľudský život – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Výchova – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: JARROT, Charles (režisér). Lost Horizon. UK, USA : Ross Hunter Productions, 1973.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/muz-zena-dieta-rodina-lost-horizon-1973/

• ▐ Zverejnené: 16/06/2025

  └ Aktualizované: 17/06/2025 (03:02)

  « Mzdové otroctvo pracujúcej triedy (1885) »

  ZNAČKY: Ekonomika – Politika – Spoločenská zodpovednosť – Citát – Inšpirácia – Komentár – Ľudský život – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Globalizácia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva

  Nedávno som započul slovenského premiéra rozprávať o tom, koľko ázijských gastarbeiterov nám tu na Slovensku chýba. Skoro som sa povracal. Akože nám chýbajú zahraniční pracovníci? Koľko slovenských matiek je od svojich rodín v Rakúsku? Koľko slovenských otcov pobehuje kade-tade po Európe? Nám? Vážne? Po státisícoch z Ukrajiny, potrebujeme ďalšie státisíce? Tu už niektorým Slovákom nikdy v živote platy nestúpnu? Potom sa tí istí ľudia pyšne vystatujú, ako oni 5-krát (alebo ja neviem koľko, je mi to úprimne jedno) voľby vyhrali. A teraz? Moja stará mama by povedali: „S takým niečím si anjeli na nebesiach každé ráno riť vytierajú.“ Čo z toho budú mať Slováci o dvesto rokov? O tristo? Budú vôbec? Tým sa treba trápiť, a o to viac, o čo mali dotyční vcelku dosť možnosti, aby Slovensko niekam posunuli. Čo teda urobili, pre zlepšenie demografických prognóz? Ako zmenili – za tie dlhé roky vo vrcholovej politike – štruktúru slovenského hospodárstva? Aké platy majú Slováci? Pán premiér, kto je podľa vás nositeľom slovenskej kultúry? Možnože tam niekde, pri týchto ľuďoch, by bolo dobré začať. Čo ste za tie roky urobili pre zlepšenie bytovej otázky na Slovensku? Aké sú náklady mladých rodín pri kúpe vlastných obydlí? No ale aspoň tú potravinovú sebestačnosť Slovenska sa podarilo, či ani…? A debata skončila.

  Mnohé európske štáty majú s príchodom „legálnych migrantov“ dlhoročné skúsenosti. Lacná pracovná sila z Turecka prúdila do Nemecka desaťročia – legálne. Rovnako aj pracovníci z bývalých kolónií Francúzska alebo Veľkej Británie. Keď francúzsky spisovateľ alžírskeho pôvodu Emmanuel Roblès otvorene kritizoval vyvážanie Alžírčanov do Francúzska slovami svojich postáv: „‚Nechcem… aby tunajší robotníci… odchádzali pracovať pre Nemcov do Francúzska…,‘ (…) Vedel som, že sa mu zvyčajne podarilo zverbovať iba obyvateľov z najzaostalejších a najbiednejších krajov, chudobných ľudí… (…) Má rád peniaze a poriadne zarába na každom chudákovi, ktorého sa mu podarí chytiť…,“ tu sa niečo obdobné ide o nejakých 80-rokov opakovať? S tým rozdielom: tam to robili „zvrhlí buržuji“, u nás sociálna demokracia. Neuveriteľné. Choďte sa pozrieť, kam sa populácia v niektorých štátoch posunula. Deti z akých etnických skupín sa tam v  prevažnej miere rodia a nastupujú do prvých ročníkov základných škôl, aké osoby stoja na čele metských zastupiteľstiev (UK) tých najväčších miest. Však tí pôvodní obyvatelia tam veľakrát nemôžu už ani len tie Vianoce sláviť! Aby náhodou niekoho neurazili. Na Slovensku už máme nejaké tie významné menšiny, ktoré nie sú zas až tak dokonalo integrované. Ideme vytvárať ďalšie? Lebo občan Slovenska si nemôže dovoliť pracovať, vzhľadom na životné náklady u nás, za sumy, aké sú mu ponúkané, musí utekať preč, tak my ideme prinášať „otrokov“, aby na nás mal kto pracovať? Takto má vyzerať ekonomické riešenie budujúce blahobyt Slovenska z dlhodobého hľadiska? Nebláznime. Ja osobne som veľkým zástancom kultúrnej a národnostnej diverzity sveta. Vyslovene zbožňujem prejavy tej najpôvodnejšej kultúry z rôznych častí sveta – folklór v podobe z generácie na generáciu prenášaných príbehov a rozprávaní. Verím, že spoznávanie iných kultúr človeka VÝZNAMNE obohacuje. Ono to vyslovene kričí už z toho, čím sa ja sám zaoberám, kde pravdepodobne 75-85% materiálov pochádza z iného kultúrneho prostredia, než je to slovenské. A ja si veľmi vážim tú možnosť: mať prístup k výsledkom rôznorodého ľudského myslenia. Ale vytrhávať ľudí z jedného prostredia a vkladať ich do iného v státisícových množstvách, vzájomne premiešavať? Nemáme dosť príkladov, čo to robí s pôvodnou kultúrou? Čiže Slováci budú vytrhnutí zo svojho prostredia, alebo sa vôbec nenarodia, a tí, čo sem prídu budú vytrhnutí z toho svojho. A takto sa rodiny a rody hneď v niekoľkých štátoch naraz rozrobia. Kto potrebuje vytrhávať ľudí z ich rodných krajov a takýmto spôsobom ich izolovať? Umelo vytvárať styčné plochy v spoločnosti – tam, kde predtým neboli? Prečo to ma byť dobrý nápad?

  Na záver jedna pripomienka. Ja netvrdím, že zodpovednosť za záležitosti uvedené v prvom odseku je iba na pleciach premiéra. Ono sa stačí pozrieť, aká bola cena nehnuteľností počas kandidatúry a pri nástupe Zuzany Čaputovej do úradu, a keď odtiaľ odchádzala. Úplná deštrukcia. Ja tvrdím, že sa dalo urobiť PODSTATNE viac, aby bolo Slovensko v stave, kedy by to ono samotné a jeho občania zvládli a nepocítili v takej zdrvujúcej podobe. A to ani nehovorím, čo ich ešte… a najmä ich deti… čaká. Dalo sa a stále sa dá robiť omnoho viac.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] O’BRIEN, James Bronterre. The Rise, Progress, and Phases of Human Slavery (How it Came into World and How it Shall be Made to Go Out). Londýn (UK) : William Reeves, 1885. 160 strán.
  • [2] ROBLÈS, Emmanuel. Mestské návršia. 1. vydanie, Bratislava (Československo) : Slovenský spisovateľ, 1986. 560 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mzdove-otroctvo-pracujucej-triedy-1885/

• ▐ Zverejnené: 16/06/2025

  « Staroveký Rím a dôležitosť elitnej výchovy detí v rodinách »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Ľudský život – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Výchova – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: FERRERO, Guglielmo. Ancient Rome and Modern America (A Comparative Study of Morals and Manners). New York and London : G. P Putnam´s Sons, The Knickerbocker Press; 1914. 352 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/staroveky-rim-a-dolezitost-elitnej-vychovy-deti-v-rodinach/

• ▐ Zverejnené: 15/06/2025

  « Peter Pan a Wendy: „A potom odleteli preč…“ (Alice B. Woodward, 1911) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Muž a žena – Láska – Detstvo

  „…asi po minúte sa ho opýtala:
  – Peter, naozaj poznáš víly?
  – Áno, ale dnes už sú takmer všetky mŕtve. Vieš, Wendy, keď sa prvé bábätko po prvýkrát zasmialo, jeho smiech sa roztrieštil na tisíce kúskov a všetky tieto kúsočky tu začali poskakovať sem a tam, no a toto bol začiatok víl. Od tých čias, vždy keď sa narodí dieťatko, jeho prvý smiech sa okamžite premení na jednu z víl. Takto by tu na svete mala byť pre každého malého chlapca alebo malé dievča jedna víla, ibaže nie je. Vieš, dnešné deti už toho vedia príliš veľa a skoro na víly prestanú veriť. A kedykoľvek nejaké dieťa povie: ‚Neverím na víly,‘ v tom okamihu niekde na svete jedna z nich spadne priamo k zemi – mŕtva. (Woodward, O’Connor; 1911)“

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: WOODWARD, Alice; O’CONNOR, Daniel. The Peter Pan Picture Book. London (UK) : G. Belle & Sons, 1911. cca. 170 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/peter-pan-a-wendy-a-potom-odleteli-prec-alice-b-woodward-1911/

• ▐ Zverejnené: 14/06/2025

  « Bremeno tretieho stavu (1943) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – História – Ľudský život – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Globalizácia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva

  Na ilustrácii vidíme roľníka, ktorý sa zohýba pod obrovským bremenom – symbolizujúcim všetky dane a povinnosti kladené na neho spoločnosťou. Šľachtic (oblečený v honosných šatách) pritláča na bremeno, čím ho ešte viac zaťažuje. Kňaz stojí vedľa neho a jedným prstom mu „snaživo napomáha“ podopierať bremeno – naznačujúc minimálnu pomoc alebo dokonca len symbolickú podporu zo strany cirkevných hodnostárov. I dnes veľmi aktuálne.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: The Magazine of Art (1890). London, Paris, Melbourne : Cassel & Company, Limited, 1890. 530 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/az-raz-clovek-zostarne-jozef-israels-1890/

• ▐ Zverejnené: 13/06/2025

  « Až raz človek zostarne (Jozef Israëls, 1890) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Staroba – Ľudský život

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: The Magazine of Art (1890). London, Paris, Melbourne : Cassel & Company, Limited, 1890. 530 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/az-raz-clovek-zostarne-jozef-israels-1890/

• ▐ Zverejnené: 12/06/2025

  « Dievča v lesnej záhrade (1878) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Mravný ideál – Detstvo – Ľudský život

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: CRANE, Walter. The Baby’s Bouquet (A Fresh Bunch of Old Rhymes & Tunes). London & New York : George Routledge and Sons, 1878. cca. 60 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dievca-v-lese-1878/