Bystroumný – Kontakt

Rozpravy

Nenašli sa žiadne články v kategórií „Rozpravy“.

Pomedzi

  • ▐ Zverejnené: 15/06/2026

    Objavte fascinujúcu historickú schému Basileidesa, ktorá mapuje hierarchiu božského rozumu a univerzálneho princípu Logosu.

    Základný popis

    Rozbor vzťahu medzi ľudskou rečou, myšlienkou a filozofickým pojmom Logos. Zistíte, že reč nie je len nástrojom komunikácie, ale samotnou architektúrou našej existencie. Bez reči totiž len vnímame, s rečou sa stávame tvorcami poriadku… Od Platóna, Herakleitosa… až po moderných vzdelancov (Piaget, Wittgenstein, Locke). Objavte, ako slovo formuje náš svet, a ako hľadáme pevnú pôdu pre našu dušu v neustálom víre ľudského bytia.

    « LOGOS – PRAVDA – KRÁSA: Snaha nájsť pevnú pôdu, spoľahlivý základ, na ktorom by sme mohli postaviť vežu siahajúcu k nekonečnu »

    ZNAČKY: KomentárInšpiráciaUmenieCitátKlasická literatúraFilozofiaPsychológiaEtikaKresťanstvoJežiš KristusAntikaĽudský životExistencializmusMravný ideálCnosťPravdaSpravodlivosťKrásaSebarozvojVýchovaVzdelanie

    …ako uviedol profesor psychológie Henry Gleitman, spoločne so svojou manželkou profesorkou Lilou R. Gleitman, existuje totiž: „…podstatná súvislosť medzi tým, že máme reč, a tým, že sme ľudia… (s. 239)“ Pokiaľ by sme sa začali spoločne zhovárať o nejakej „rozumnosti“ človeka: „Racionálny systém sa prvýkrát dostáva do popredia, z hľadiska vývojových úvah, keď deti začnú vyjadrovať udalosti verbálnymi symbolmi, teda keď začnú používať ľudskú reč. …deti v predverbálnom období fungujú výlučne v režime zážitkového systému. S rozvojom reči zohráva racionálny systém čoraz dôležitejšiu úlohu, až kým v ranej dospelosti nedosiahne prevládajúce postavenie. (Epstein, s. 113-114)“ Anglický filozof John Locke (považovaný za otca klasického liberalizmu), vo svojom diele „An Essay Concerning Human Understanding“ [„Esej o ľudskom chápaní“, pozn.], už v 17. storočí napísal [Kniha III., Kapitola I.]: „Človek stvorený na to, aby vytváral artikulované zvuky. — Boh, keď stvoril človeka ako spoločenskú bytosť, nielenže ho obdaril sklonom a potrebou žiť v spoločenstve s ostatnými ľuďmi, ale vybavil ho aj rečou, ktorá mala byť hlavným nástrojom a vzájomným putom spoločnosti. Človek mal teda od prírody svoje orgány utvorené tak, aby bol schopný vytvárať artikulované zvuky, ktoré nazývame slovami. To však nestačilo na vytvorenie jazyka. Bolo ďalej potrebné, aby bol schopný používať tieto zvuky ako znaky vnútorných predstáv, a aby vystupovali ako symboly myšlienok jeho mysle, čím by sa umožnilo ich pochopenie zo strany ostatných. (s. 223)“ Ďalší anglický filozof Bertrand Russell, [vo svojom dlhom úvode ku knihe „Tractatus Logico-Philosophicus“ od Ludwiga Wittgensteina, pozn.], niekedy v prvej polovici minulého storočia, konštatoval: „Základnou úlohou jazyka je potvrdzovať alebo popierať fakty. Vzhľadom na syntax jazyka je význam vety určený hneď, ako je známy význam slov, z ktorých sa skladá. Aby určitá veta potvrdzovala určitý fakt, musí existovať, bez ohľadu na to, ako je jazyk konštruovaný, niečo spoločné medzi štruktúrou vety a štruktúrou faktu (s. X).“ Ale takéto uvažovanie nachádzame už v diele samotného Platóna, [konkrétne sa jedná o dialóg pomenovaný „Kratylos“, pozn.], kde zachytil tieto slová samotného Sokrata, ktorý varoval: „Nech je to tak. Ale či ten, kto vyslovil tieto slová, vyslovil to, čo je pravda, alebo lož? Alebo by niektoré z týchto slov boli pravdivé a niektoré nepravdivé? […] Ak existuje takéto rozdelenie názvov, musíme priznať, že jedno z nich sa snaží pomenovať vec v súlade s pravdou, ale druhé klamlivo. A ak to tak je, a je možné rozlíšovať pomenovania chybne, a nepripisovať atribúty každému vlastné, bude možné mýliť sa aj v slovách. A ak môžu byť takýmto spôsobom ustanovené slová a pomenovania, potom sa toto isté nevyhnutne týka aj diskurzov, pretože diskurzy sú, si myslím, z nich vytvárané. (s. 106 + s. 108-109)“ Profesor Konečný a docent Bouchal vo svojej publikácii „Psychológie v lékařství“ píšu: „Myšlení je procesem odrážení obecných vlastností věcí a jevů a hledání a vytváření (postižení) souvislostí a vztahů mezi nimi. Myšlení je zobecněným poznáváním objektívní reality. […] Řeč je s myšlením neodlučně spjata… (s.71+74)“ [Prakticky také isté konštatovanie je možné nájsť v práci psychológa Borisa Teplova „Psychológia“: „Naše myslenie je nerozlučne späté s rečou. […] Reč je teda nástrojom myslenia (s. 141)“, pozn.] Z čoho prirodzene vyplýva, ako uviedla profesorka Alena Plháková: „…způsob myšlení je poměrně výrazně determinován strukturou i slovní zásobou […] jazyka. (s. 313)“ A všetko doteraz napísané dáva do jednotiaceho rámca profesor Milan Nakonečný: „Nutnost orientovat se ve svém životním prostředí je zakotvena ve vývoji poznávaní se individua. Jeho první stupeň z hlediska fylogenetického i ontogenetického tvorí vnímaní, druhý myšlení: vnímaní je zprostředkovano činností smyslů, myšlení operacemi s kognitivními prvky vyššího řádu. …myšlení je produktem konstrukce zkušenosti za pomoci druhově specifických forem poznávaní. Z vnímaní se […] vyvinula vývojově vyšší forma poznávání — myšlení… Myšlení je vývojově vyšší způsob poznávání, který umožňuje překračovat vnímanou skutečnostpořádat ji do hierarchicky organizovaných významových struktur. (s. 296-297)“ V tomto kontexte sa vyjadroval taktiež klasik svetovej psychológie Jean Piaget, ktorý: „…zistil, že okrem našich nervových a zmyslových orgánov, sme my ľudia zdedili aj špecifický spôsob fungovania, prostredníctvom ktorého komunikujeme s ‚prostredím‘ (svetom ‚vecí‘). Ako naše zdedené jadro intelektuálnej organizácie… (Hundert, s. 95-97)“ Na čo neskôr nadväzovali aj teórie o tom, ako si ľudia vytvárajú „mentálne modely“, pričom tie sú: „…zachytením informácií obsiahnutých v predpokladoch uvažovania. Mentálne modely sú štrukturálnymi analógiami sveta, so štruktúrou, ktorá zodpovedá štruktúre stavu vecí, ktorý diskurz opisuje. …ľudia konštruujú jeden alebo viac mentálnych modelov alebo zachytení informácii obsiahnutých v probléme, o ktorom uvažujú. Tieto mentálne modely sú neskôr použité pri rozhodnutiach o platnosti [vyvodeného] záveru. (Eysenck, s. 249)“ Ako podotkol profesor Vladimír Smékal, schopnosť abstraktne myslieť je jednou z funkcii inteligencie: „Inteligentní člověk dokáže použivat pojmy a symboly…, (s. 303)“ a jedincom dosiahnutý stav tejto schopnosti, má veľké dôsledky na reguláciu činnosti a konečné adaptívne alebo maladaptívne prispôsobenie sa výzvam života. Pre človeka so zníženou schopnosťou abstraktného — pojmovo-symbolického — myslenia, neschopného vykonávať myšlienkové operácie s kognitivnými prvkami vyššieho radu, pre takéhoto bude nemožné pochopiť súvislosti diania navôkol seba. Takýto jedinec je jednoducho človekom obmedzeným. Spomenutý Ludwig Wittgenstein povedal jednoznačne: „Hranice môjho jazyka sú hranicami môjho sveta. (s. 115)“

    Edward Hicks napísal: « …história filozoficko-náboženského termínu Logos. Tá sa uberala dvoma smermi — filozofický a teologický, ako „Príčina“ a ako „Slovo“, ako vyjadrenie gréckeho a hebrejského myslenia… Grécka myseľ vnímala svet ako „κόσμος“ [kozmos, pozn.], teda ako niečo, čo vytvoril, a čo riadi rozumový princíp, čiže „λόγος“ [Logos, pozn.]. Tento pojem sa prenášal od Herakleita k stoikom a od stoikov k Filónovi Alexandrijskému; postupne sa menil, upravoval a rozširoval, no vždy bol prítomný. U Herakleita, „plačúceho filozofa“, ktorý vnímal všetko ako neustály pohyb a oheň, počiatok… a zároveň zánik [„…se domníval, že vše se stále přetváří a mění. Měl za to, že svět je věčně se měníci proud. (Smithová, Raeper / s. 9)“, pozn.], bol λόγος [Logos, pozn.] skutočne neoddeliteľnou súčasťou sveta. V človeku je to duša. Je to spojitosť alebo podstata vecí, objektívna. V žiadnom prípade to nie je reč ani slovo. V neustálom konflikte protikladov, v procese smerujúcom k usporiadanému vzťahu, je Λόγος [Logos, pozn.] princípom, ktorý je tohto všetkého svedkom a mohli by sme ho, povedzme, označiť moderným výrazom „prirodzený zákon“? (s. 18) » V knihe Adama Jamesa, niekdajšieho učiteľa na Emmanuel College v Cambridge, nachádzame: „V dejinách starovekej filozofie nie je viac otázok, ktoré by boli predmetom rozsiahlejších a vášnivejších diskusii, než je problematika významu slova λόγος [Logos, pozn.] u Herakleita. Starovekí ľudia ho chápali ako príčinu – kozmický rozum – všeobecne rozšírený, prítomný v prírode aj v človeku, samozrejme, nie jedna nehmotná entita, ale totožný s večne živým, večne mysliacim ohňom „πῦρ φρόνιμον ἀεὶ ζῶον“ [„Oheň múdrosti, večný život,“ pozn.], ktorý tvorí nemennú podstatu vecí práve preto, že sú v neustálej zmene: a tento „κοινὸς Λόγος“ [„Koinós Lógos,“ pozn.] alebo univerzálny rozum bol považovaný za synonymum pre Boha. Inými slovami, ak máme veriť antickým autorom, herakleitovská koncepcia Logosu sa v podstate nelíši od stoickej s výnimkou toho, že na materiálnej strane je Logos u Herakleita ohňom, zatiaľ čo podľa najprísnejšej definície Stoikov ide o éter. (s. 77)“ Keď už toľko spomíname Stoikov, tí vravievali: „…všeprenikajúci Logos, ktorý sa vo vesmíre sformoval ako racionálny poriadok a v človeku ako rozum. Okolo tohto Božského princípu sa zhromaždili a s ním boli stotožnené také rozličné idey ako prozreteľnosť, osud, spravodlivosť, pravda, príčina, prirodzenosť, nevyhnutnosť. (Gregg, s. xxxiii)“ V kresťanstve sa potom tento termín posúva do podoby: « Podľa pôvodnej tradície bol Ježiš Mesiášom, ktorý prišiel, aby založil sľúbené Božie kráľovstvo. Vo štvrtom evanjeliu je mesiášska predstava nahradená predstavou Logosu. Hlásanie kráľovstva sa mení na posolstvo o „večnom živote“. (Scott, s. 6) » Doplňujúci pohľad: « …pojem Logos, ktorý Platón používal pre „Rozum“, bol teraz zmenený na označenie „Božieho Slova“. […] Ak svätý Pavol použil tento výraz, tak ho použil najskôr s cieľom, aby odradil svojich konvertitov od uvažovania o platónskom Logose a nasmerovať ich k [mysleniu v kontexte] „vteleného Slova“, ktoré bolo schopné zachrániť ich duše. (Potter, s. 201-202) » Mohli by sme (azda sa nijaký teológ neurazí takémuto zjednodušeniu) povedať, že sa tu samotný Ježiš stáva obsiahnutím Logosu. A o tejto problematike sa, približne nejaké dve tisícročia, vedú siahodlhé debaty. Nech už to bolo, ako to bolo…

    …v tomto bode je pravdepodobne všetkým zrejmé: pojem LOGOS v pozícii „…Božskej príčiny alebo múdrosti… (Fisher, s.o xii)“, prípadne „univerzálneho princípu“, je v symbolickej rovine vyjadrením viery vo vyššiu úroveň usporiadanosti, vyššiu organizáciu sveta navôkol nás, ale aj spôsobu ľudského bytia ako takého, s čím nevyhnutne súvisí akýsi „prirodzený zámer“, ktorého odrazom je napokon „prirodzený poriadok“ a súbor určitých nemenných zákonitosti. Je to viera, že naše súcno je možné popísať „základnými pravdami“, ktoré tvoria piliere harmónie v ňom a sú dokonalými, predstavujú najvyššiu mieru dosiahnuteľnej krásy. Americký autor Charles W. Upham priniesol [vo svojom diele „Letters on the Logos“, pozn.] schému, ktorá je vraj dielom Basileidesa [Basilides z Antiochie, pozn.], viď ilustračný obrázok k tomuto článku. Túto skutočnosť vraj dosvedčili sv. Irenej z Lyonu [Irenaeus, pozn.] a sv. Epifanius zo Salamis. Basileidesova schéma vyobrazuje na vrchole pyramídy: 1. Nezrodený, ktorý je jediným otcom všetkých. Nasledujú: 2. ΝΟΥΣ (Nous) — Rozum, 3. ΛΟΓΟΣ (Logos) — Univerzálny princíp, 4. ΦΡΟΝΗΣΙΣ (Phronesis) — Praktické použitie inteligencie, tj. pochopenie, 5a. ΔΥΝΑΜΙΣ (Dynamis) — Schopnosť konať, tj. sila, 5b. ΣΟΦΙΑ (Sophia) — Múdrosť… atď. Basilides z Antiochie žil v druhom storočí. Pre mňa je táto jeho schéma podstatná, v jungovskom zmysle, predovšetkým z pohľadu popisu jestvujúcej psychologickej skutočnosti, keď prehovára: existuje univerzálny princíp, ktorý je postavený na nejakom racionálnom základe, a tento univerzálny princíp je postihnuteľný, ho človek odhaľuje svojim myslením, k čomu mu napomáha ľudská reč.

    Životnou úlohou človeka je potom: 1. pochopiť „univerzálny princíp“pravidlá a zásady z neho vyplývajúce; 2. pochopiť, aké miesto v ňom zastávajú ľudské bytosť, aká je prirodzenosť a podstata človeka; 3. nájsť spôsob, ako svoje bytie posunúť do súladu s týmito zisteniami, aby som sa sám stal — svojim individuálnym prínosom — nositeľom „Svetla“ a vyjadrením „Pravdy“, tj. najvyššej dosiahnuteľnej dokonalosti a krásy; vnášal ich do sveta, konkretizáciou v dvojakom zmysle: vlastnej jedinečnosti, no zároveň aj „okamihu z večnosti“. « „…tieto konečné reality sú nekonečne multiplikované. (Pascal / 1910, s. 49)“ » Opätovne, v psychologicko-symbolickej rovine je svetovo najznámejším príkladom takéhoto niečoho „Christos“, príbeh o antropomorfnom Bohu: „Pod pojmom ideál budeme mať na mysli dokonalosť svojského druhu: úplnú a kompletnú realizáciu všetkej možnej alebo predstaviteľnej dokonalosti, nie len výplod fantázie, ako tento pojem mnohí používajú. Kristus je ideálny človek. Ale dosiahnutie dokonalosti je dosiahnutím božskosti; a preto je ideálny človek ľudským Bohom. (Buck, s. 9)“ Ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – „svätosti“, pričom prijíma nevyhnutného utrpenie: « „Domine! Quo Vadis? [Pane! Kam ideš?]“ na čo Spasiteľ, hladiac na neho so smútkom v očiach, odpovedal: „Idem do Ríma, aby som tam bol ukrižovaný… po druhýkrát,“ a zmizol (Jameson, s. 211-212); » spojené s procesom, počas ktorého sa stáva svojim najdokonalejším vyjadrením v rámci takto ustanovených hraníc. Túto stránku ľudskej prirodzenosti zachytil už niekedy v 17. storočí aj francúzsky filozof Blaise Pascal, keď napísal: „Plavíme sa v obrovskej šírine, neustále unášaní v neistote, hnaní z jedného jej konca na druhý. Keď si zmyslíme, že sa pripútame k akémukoľvek bodu a upevníme sa na ňom, v tom okamihu sa zatrasie a opustí nás; a ak sa ho pokúsime nasledovať, i tak nám unikne z dosahu, prekĺzne pomedzi prsty a stratí sa v nenávratne. Nič nám neostáva. Toto je náš pozemský stav, a predsa je to úplne v rozpore s našimi sklonmi; horíme túžbou nájsť pevnú pôdu a konečne — spoľahlivý základ, na ktorom by sme mohli postaviť vežu siahajúcu k nekonečnu… (1904, s. 26-27)“

    PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJE:

    • [1] ADAM, James. The Vitality of Platonism, and Other Essays (Edited by his Wife Adela Marion Adam). Londýn (Anglicko) : Cambridge University Press, 1911. 242 strán.
    • [2] BUCK, Jirah Dewey. Christos – The Perfect Man is the Anthropomorphic God. New York (USA) : Hermetic Publishing Company, 1889. 30 strán.
    • [3] EPSTEIN, Seymour. Cognitive-Experiential Theory (An Integrative Theory of Personality). New York (USA) : Oxford University Press, 2014. 333 strán.
    • [4] EYSENCK, Michael (ed.) Psychology (An Integrated Approach). 1. vydanie. New York (USA) : Addison Wesley Longman Inc., 1998. 829 strán.
    • [5] FISHER, George Park. History of Christian Doctrine. New York (USA) : Charles Scribner’s Sons, 1911. 583 strán.
    • [6] GLEITMAN, Henry. Basic Psychology. 2. vydanie. New York + Londýn : W. W. Norton & Company, 1987. 660 strán.
    • [7] HICKS, Edward. Traces of Greek Philosophy and Roman Law in the New Testament. Londýn (Anglicko) : Society for Promoting Christian Knowledge, 1896. 192 strán.
    • [8] HUNDERT, Edward M. Philosophy, Psychiatry and Neuroscience – Three Approaches to the Mind (A Synthetic Analysis of the Varieties of Human Experience). 1. vydanie. New York (USA) : Oxford University Press, 1990. 346 strán.
    • [9] JAMESON, Anna. Sacred and Legendary Art (Vol. I.: Containing Legends of The Angels and Archangels, The Evangelists, The Apostles, The Doctors of the Church, and St. Mary Magdalene as Represented in Fine Arts). 3. vydanie / Boston (USA) : Houghton, Mifflin and Company, 1881. 417 strán.
    • [10] KONEČNÝ, Robert; BOUCHAL, Milan. Psychológie v lékařství. 3. vydanie (rozšírené a prepracované). Praha (Česko-Slovensko) : Avicenum – zdravotnické nakladatelství, 1979. 368 strán.
    • [11] LOCKE, John. An Essay Concerning Human Understanding (Abridged and Edited). Londýn (Anglicko) : Oxford University Press, 1924. 380 strán.
    • [12] NÁKONEČNÝ, Milan. Psychologie – přehled základních oborů. 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Stanislav Juhaňák – Triton, 2011. 863 strán.
    • [13] PASCAL, Blaise. Thoughts. Letters. Minor Works. New York (USA) : P. F. Collier & Son, 1910. 453 strán.
    • [14] PASCAL, Blaise. The Thoughts Of Blaise Pascal. Londýn (Anglicko) : J. M. Dent and Co., 1904. 402 strán.
    • [15] PLATÓN (aka Plato). The Cratylus, Phædo, Parmenides and Timæus. Londýn (Anglicko) : Benjamin and John White, 1793. 555 strán.
    • [16] PLHÁKOVÁ, Alena. Učebnice obecné psychologie. 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Nakladatelství Academia, 2008. 472 strán.
    • [17] POTTER, John Phillips. Characteristics of the Greek Philosophers – Socrates and Plato. Londýn (Anglicko) : John W. Parker, 1845. 264 strán.
    • [18] SCOTT, Ernest Findlay. The Fourth Gospel (Its Purpose and Theology). Edinburgh (Škótsko) : T & T Clark, 1923. 379 strán.
    • [19] SMITHOVÁ, Linda; RAEPER, William. Úvod do světa idejí (Náboženství a filozofie v minulosti a součastnosti). 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Nakladatelství Vyšehrad, 1994. 208 strán.
    • [20] SMÉKAL, Vladimír. Pozvaní do psychologie osobnosti (Člověk v zrcadle vědomí a jednání)). 2. opravené vydanie. Brno (Česká republika) : Nakladatelství Barrister & Principal, 2007. 524 strán.
    • [21] TEPLOV, Boris Mikhailovich. Psychologia. Bratislava (Česko-Slovensko) : Štátne nakladateľstvo v Bratislave a knižnica Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave, 1951. 226 strán.
    • [22] The Wisdom of Solomon in the Revised Version with Introduction and Notes by John Allen Fitzgerald Gregg. Cambridge (Anglicko) : Cambridge University Press, 1909. 208 strán.
    • [23] THOMPSON, Hugh Miller. The World and the Logos. New York & London : G. P. Putnam’s Sons, 1886. 91 strán.
    • [24] UPHAM, Charles Wentworth. Letters on the Logos. Boston (USA) : Bowles and Dearborn, 1828. 215 strán.
    • [25] WITTGENSTEIN, Ludwig. Tractatus Logico-Philosophicus. Londýn (Anglicko) : Routledge & Kegan Paul + New York (USA) : The Humanities Press; 1961. 178 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/logos-pravda-krasa-snaha-najst-pevnu-podu-spolahlivy-zaklad-na-ktorom-by-sme-mohli-postavit-vezu-siahajucu-k-nekonecnu/

  • ▐ Zverejnené: 10/06/2026

    Útržok z diela „Zápisky z podzemia“ od Dostojevského. Autor nás konfrontuje s postavami, ktoré si zamieňali vlastné spoločenské „postavenie za inteligenciu“ – archetypom jedinca presiaknutého povrchnosťou, ktorý je dnes aktuálny viac než kedykoľvek predtým. Je to výkrik človeka-outsidera, tuláka po hviezdach, ktorého cnosť mu prináša od ostatných jediné – výsmech.

    Základný popis

    Tento text je cestou z podzemia cárskeho Ruska v období 19. storočia, až niekam po digitálne labyrinty dnešného kapitalizmu. Sledujeme paralely medzi cynizmom dávnych dní a súčasným zahlcovaním verejného diskurzu každým trendom, ktorý sa zjaví na obzore a môže (a má) – aspoň na okamih – zakryť prázdnotu dnešnej spoločnosti. Tentokrát sa k tomu používa téma umelej inteligencie (AI), pričom tá sa stáva novým náboženstvom, pod ktorého vedením by malo ľudstvo konečne dospieť k svojmu konečnému spaseniu. V tejto paralele vidíme rovnaké charakteristiky: predstieranú kompetenciu, kde diplomatické vystupovanie (a silené prehrávanie) nahrádza znalosti a celá sprievodna maškaráda reálnu hodnotu.

    « Hraná užitočnosť, utajená imbecilita a diplomatické vystupovanie: Keď sa zvrhlí, zhýralí cynici – pragmatici bažiaci po „úspechu“, tj. funkciách, moci a profite – zoširoka usmievajú a pripravujú na ďalší „vývar“ »

    ZNAČKY: UmenieCitátZmienkaKomentárPsychológiaEtikaEkonomikaPolitikaPokrytectvoHodnotový relativizmusProgresivizmusPolitický katolicizmusSmerohlasizmusNeoliberalizmusLiberálna demokraciaNeokolonializmusVojnaChudobaBiedaPekloSmrťVýmena obyvateľstva

    …a tí ostatní aspoň na nejaké tie „omrvinky“ z neho.

    « …bol som [pre nich] „tulák po hviezdach“, zatiaľ čo oni už vtedy chápali [ako] život [„funguje“]. Nič nechápali, nemali ani potuchy o skutočnom živote a prisahám, že práve to ma na nich najviac rozhorčovalo. Naopak, najzrejmejšiu, markantnú realitu prijímali s fantastickou hlúposťou, a už vtedy boli zvyknutí rešpektovať úspech. Všetkému, čo bolo pravdivé, ale utláčané, a čim sa pohŕdalo, tomu sa bezcitne a hanebne smiali. Spločenské postavenie zamieňali za inteligenciu… hovorili o pohodlnom miestečku. Samozrejme, veľa z toho bolo spôsobené ich hlúposťou, kvôli zlým príkladom, ktorými boli vždy obklopení v detstve a chlapčenstve. Boli obludne zvrátení. Samozrejme, veľa z toho – taktiež – bolo iba povrchné a predstieraný cynizmus; samozrejme, aj v ich zvrátenosti sa objavovali záblesky mladosti a živosti; ale ani takáto sviežosť nebola príťažlivá a prejavovala sa v istej bezohľadnosti. (Dostojevskij, s. 102) »

    Tieto slová z tvorby pána Dostojevského som si zvolil z jediného dôvodu: opisujú isté psychologické črty osôb z dávnejšieho historického obdobia, ktoré sú – nanešťastie – veľmi aktuálnymi aj v súčastnosti. Cez víkend som sa trocha venoval otázkam súvisiacim s používaním umelej inteligencie a citoval z rozhovoru s Edom Zitronom. Ten sa v ostatnom čase stál slávnym a objavil sa dokonca aj vo vysielaní „Bloomberg Podcasts“. Dnes by som sa chcel pristaviť pri niečom, čo tento pán popisoval a prehovára viac o dobe, v akej žijeme a najmä ľuďoch, než len o samotnej AI. Problematika umelej inteligencie tu pre mňa nehrá nijako zásadnú úlohu, i keď sa jej určite nevyhnem. Nie je pre mňa v tejto chvíli zas až tak podstatné, akým smerom sa jej napredovanie bude ďalej uberať, či sa Ed Zitron vo svojich predpovediach budúcnosti mýli alebo nie. Vnímam ju nateraz najmä v polohe aktuálneho spoločenského fenoménu, na ktorý sa reaguje. Jedného z mnohých v dejinách. Takéto fenomény zvyčajne prichádzajú, neskôr odchádzajú… Práve „reakcia“ na ne zo strany spoločenských elít ma zaujíma. Predmetom môjho záujmu je v tomto primárne, už naznačené, psychologické hľadisko: pohľad do dynamiky mentality ľudí, ktorí hýbu dianím navôkol nás.

    Teraz už naspäť k samotnému rozhovoru. Ed Zitron sa – v jeho úvode – zaoberal takýmito záležitosťami: « Pretože tieto spoločnosti nevedia v skutočnosti, aké sú náklady na umelú inteligenciu. Nevedia, aké sú náklady, nevedia, ako zrátať návratnosť investícii – v skutočnosti, nevedia veľmi, čo vlastne robiť. Ale oni… je to ako keby nejaký druh kultu. Robia to, pretože to trh, tak nejako, tupo odmeňuje – ich používanie AI. Sú investormi, ktorí v skutočnosti nerobia nijakú reálnu prácu, volám ich – obchodní idioti. Hovoria si: „Ale áno, mali by sme viac používať AI, kamarát.“ Nikto v skutočnosti nevie, prečo to robia. Takže, všetci robia veci vo veľmi symbolickej rovine. Niečo ako: „Dobre, mali by sme to ohraničiť na… 1500…,“ otáznik. „Je to dobré, alebo zlé?“ A problém je – nikto netuší. Nikto netuší, aké je to správne číslo. » Neprídu vám tieto slová povedomé? Keď ich ja čítam, tak nevidím popis procesu ohľadom zavádzania AI do rôznych priemyselných segmentov na zlepšenie efektívnosti v nich, ale pred očami mám svetových, európskych a slovenských politikov. Ich myšlienkový svet. Ak si prečítate mnou zvýraznené časti textu, uvedené na nich takmer dokonalo sedí: veľmi nevedia, čo sa deje, a čo s tým, tj. kam sa dané dianie bude uberať, vnímajú nejaký „trend“ – dookola sa navzájom potľapkávajú, že je to fajn, snažia sa aktuálneho „trendu“ držať a vytĺcť z neho toľko, koľko sa bude dať, až „trend“ pominie – zahodia ho a naskočia na niečo nové, bez ohľadu na riziká možných závažných strát občanov, napr. navýšenie štátneho dlhu a iné negatívne dôsledky.

    Politici (a ich voliči) nepoznajú REÁLNE NÁKLADY svojich rozhodnutí, veľakrát sa o ne nijako zásadne nezaujímajú, pretože ich prenášajú, v podobe nevyužitých zdrojov (tým správnym spôsobom, tj. v prospech občanov) a príležitosti (prehlbujúceho zaostávania, zhoršovania konkurenčného postavenia), nadväzujúcich dlhov, na ďalšie generácie. Krásnym príkladom bol odpočutý rozhovor dvoch slovenských politikov [viď napr. článok v Plus jeden deň z 13. marca 2000, pozn.], pričom jeden z nich povedal: „Bude to drahé.“ Ten druhý reagoval, v tomto prípade dáma, bez mihnutia oka a nejakého vzrušenia: „No a čo?“ Si niekedy spätne pozrite, ako sa napríklad postupne menili pohľady na financovanie militarizácie a zbrojenia na Slovensku vo verejnom diskurze. 2%, 3.5%, 5% z HDP? Tí ľudia – tam hore – hádžu číslami, ako keby ich ťahali z klobúčika nejakého kúzelníka. Krútia kolesom (toho svojho) šťastia – koľko padne, toľko bude. Alebo ďalší krásny príklad iracionality, keď slovenskí politici hlasovali za zákaz spaľovacích motorov po roku 2035, nezohľadnujúc možné finančné dôsledky pre občanov Slovenska. Prečo? No taká bola práve v európskom parlamente „nálada“. Preto. Absurdita na nekonečnú, opakovane. Ibaže takýto prístup je – všade. Koalícia, opozícia, štátna a verejná správa, neziskový sektor… všade. Nejaká konsolidácia? Prosím vás. Pre chudákov, ktorí sa nedokážu, nemajú dostupné prostriedky a čas, alebo už sa ani nepokúšajú… brániť. Pozrite sa na stránky Centrálneho registra zmlúv. Naštudujte si, aké zmluvy, a za čo sa – i dnes – uzatvárajú. Budete pozerať na tie sumy a pomyslíte si: „To je istotne v slovenských korunách…“ Nie, nie sú. Krásnym príkladom je – aj tá posledné dni mnou omieľaná – terajšia obsesia umelou inteligenciou. Jej využívanie na „strojové“, odosobnené, tj. dehumanizačné obmedzovanie slobody prejavu? Ach jaj. Ibaže pozor! Pri umelej inteligencii – aspoň v teoretickej rovine – existuje v niektorých sférach istá „ručná brzda“, lebo veď… aj oligarchovia chorľavejú, a tí už na právnikov majú. Zrkadlo pravdy voči tomuto trendu nastavuje – zdravotníctvo. Ak si naštudujete zmluvy ohľadom umelej inteligencie, ktoré podpisujú slovenské nemocnice, tam – zo strany ich dodávateľov – je súčasťou každej zmluvy obdobná varianta dodatku: „Zákazník používa produkt na vlastné riziko. Dodávateľ nezodpovedá za informácie vygenerované produktom. Produkt je určený na pomoc, nie na autonómne použitie. Produkt nemusí poskytovať úplné výsledky.“ I z tohto je zrejmé: umelá inteligencia nedokáže nahradiť ľudskú bytosť, ktorá dosiahne v nejakej oblasti status expertnosti. Čiže, v prípade nástrojov umelej inteligencie, vy dostávate k dispozícii nástroj, ktorému dodávate vstupy, on ich spracuje, no vy nemôžete – a priori – dôverovať jeho výstupom, ale musíte ich priebežne kontrolovať, či sú naozaj správne, pretože AI nástroje zvyknú mávať halucinácie, vymýšľajú si, majú problém chápať dáta v širších súvislostiach a pod. Za produkt, ktorý je v štádiu „testovania a ďalšieho ladenia“, tj. generátor nápadov a vnuknutí (v ponukanom vyhotovení), pričom samotný dodávateľ sa zrieka zodpovednosti, sa ale neraz platia desiatky, stovky tisíc eúr, pretože – „AI príplatok“. Tieto AI nástroje – predstavujú systém, ktorého hlavnou prednosťou má byť „vlastná inteligencia“, s čím by prirodzene mala súvisieť „voľnosť myslenia“, čo vedie – logicky – k variabilite produkovaných výsledkov, čoho dôsledkom môže byť (a prax ukazuje, že až príliš často je) výskyt omylov a istá miera chybovosti. Áno, je možné redukovať výskyt takýchto „abnormalít“, odoberať systému „stupne voľnosti“, [a ono sa s tým experimentuje a máte niektoré najnovšie jazykové modely AI, pri ktorých je dramaticky nižší rozptyl rôznorodosti výstupu pri opakovaní procesu generovania, pozn.], začať ho regulovať, ale v tom prípade je asi hlúposťou hovoriť o „umelej inteligencii“, ale presnejšie pomenovanie by bolo „pokročilá úroveň algoritmizácie a automatizácie“. Ibaže s takýmto marketingovým heslom by sa vám asi len ťažko predávali kdejaké prísľuby, získaval investičný kapitál, a v tomto kontexte by sa málokto nadchol nad tvrdeniami o ďalšej „priemyselnej revolúcii“, keďže by sa jednalo stále o pokrok, síce významný, ale stále iba v rámci nadväzujúcej evolúcie. [POZN.: Ak si porovnáte dva roky staré jazykové modely AI s dnešnými, tak ten kvalitatívny pokrok je až neuveriteľný, napriek tomu nateraz nedosahujú kvalít, aby došlo k ich plošnému použitiu, ako ich producenti dúfajú. Aká bude budúcnosť? Ktovie.] Mimo spomenutého zdravotníctva, sa nad týmto zas až tak nepremýšľa.

    Rovnako, ako sa nijako hlbšie nepremýšľa, aký reálny prínos majú, okrem zisku pre dodávateľa, takéto nástroje. Títo „umelou inteligenciou očarení“ bývajú skrátka „krepí“, nedokážu reálne zhodnotiť kvalitu jej výstupov, no o to sú sebavedomejší. Nemajú predstavu, akože vôbec, aký výpočetný výkon je potrebný na „uživenie“ nejakého zmyslupného jazykového modelu AI, netušia. A takéto nevzdelané osoby potom rozhodujú štýlom: « Je to aktuálne „trendové“, hovorí sa o tom, i v televízii spomínali. » Mnohí malomeštiačikovia chcú byť „svetoví“: « Svieti to, bliká to, tancuje…, »kolotočiari s právomocami v sekunde objednávajú. Obmedzení snaživci vykazujúci aspoň nejakú aktivitu. Len za kadejakých „AI asistentov“ (rôzného druhu) a „Chatbot-y“ sa vyhadzujú do vzduchu ročne tisíce.

    Pokračujme ďalej: « Nedá sa to jednoducho vytrhnúť. Zostanú tam kúsky. Ľudia si na používanie týchto nástrojov zvykli, či už je to dobré alebo zlé. […] Kód umelej inteligencie je takto napísaný, pretože tieto veci nemajú myšlienky, nemajú pocity, nemajú znalosti, len čerpajú zo súboru informácií, na ktorých boli trénované. Takže, kód je veľmi obšírny, čo znamená, že ho je veľa a je napísaný bez akéhokoľvek zámeru. Pretože teoreticky, keď píšete dobrý kód, existuje určitá logika, prečo ste veci vytvorili určitým spôsobom: ak to neurobíte, toto sa pokazí. Ak sa toto pokazí, tak potom sa pokazia tieto tri veci. Takže o tom premýšľate takto nejako. […] A myslím si, že v komunite softvérových inžinierov máte prítomné veľké množstvo utajených imbecilov, ľudí, ktorí predtým sotva vedeli programovať, ktorí sa k tejto práci pravdepodobne dostali podvodom alebo boli na veľmi nízkej úrovni, alebo sú to len dobrí diplomati, ktorí využili jazykové modely AI, aby vyzerali užitočnejšie, než v skutočnosti sú, pretože sa dokážu predierať určitými operáciami. To znamená, že tieto spoločnosti sú momentálne postavené na piesku. […] Zničili svoje inštitucionálne znalosti. […] Neviete, ako merať návratnosť investícií. Neviete, ako merať náklady na úlohu. Ako znížite náklady? […] Povedali ste si: „Dobre, zarábame takúto sumu peňazí…“ […] Potrebujete, aby ľudia míňali čo najviac. Problém je, že ľudia dnes míňajú obrovské množstvo peňazí. Robia to však bez akéhokoľvek dôvodu, okrem toho, že vás živia… Boli iba zmanipulovaní médiami a investormi… Problém je, že to nie je stabilný biznis. Je ťažké povedať: „Dobre, ak míňam 12 miliónov dolárov ročne… Prečo? Čo by som získal, keby som minul 24 miliónov? Alebo čo by som stratil, keby som minul 3 milióny? Alebo 1 milión? Alebo 500 tisíc?“ Na to neexistuje presvedčivá odpoveď. […] Takže spoločnosti s tým momentálne v podstate len experimentujú. […] Je naozaj pozoruhodné, akým podivným sa to [celé] stalo. […] A ja mám tú teóriu: teória o ére podnikavcov – idiotov, kde sú títo ľudia, ktorí riadia tieto spoločnosti, ktorí nerobia žiadnu prácu. Nemajú žiadne spojenie s produktivitou, alebo samotnou výrobou. Teda všetko, čo vedia robiť je: zamestnávať ľudí, prepúšťať ľudí, míňať peniaze… a tiež chodiť na obed a čítať e-maily. To je reálne naozaj všetko, čo robia. Takže si myslia: „Viac umelej inteligencie je dobré. Nerobím žiadnu reálnu prácu, ale keď som sa s tým chvíľku hral, no vytvoril som z toho nejakú aplikáciu. Takže ak ju bude používať nejaký softvérový inžinier vo väčšom rozsahu… ešte viac – veľké / dobré!“ Títo ľudia nemajú cit pre detaily alebo plánovanie. Takže máme tento údajný boom AI, ktorý pramení najmä z – nekompetentnosti vedenia. […] …ide o významný skok, ktorý presahuje rámec toho, čo používatelia očakávajú, a na čo sú v skutočnosti zvyknutí. Zamyslite sa nad tým takto: ak ste nikdy nerozmýšľali nad tým, koľko vás vaše úlohy stoja, nikdy ste sa nesprávali tak, ako keby úlohy niečo stáli. V podstate ste fungovali na princípe „zjedz, koľko zvládneš“. Neviete, koľko stojí vaša práca. A keď musíte tieto náklady skutočne zaplatiť… Nemôžete [odrazu] robiť nič z toho, čo vás na začiatku nadchlo pre tento nezmysel. […] [„Neviditeľný výstup“ je termín, ktorý začíname počuť od niektorých pozorovateľov v tomto odvetví.] […] Kapitalizmus to robí iba vtedy, keď je veľmi chorý. […] Dôvod, prečo musia vymýšľať čudné mystické spôsoby merania, je ten, že nemajú spôsob, ako na to len ukázať a povedať: „To je dobré.“ »

    Ja hovorím jedno: tie paralely, ktoré som vyznačil, bijú do očí a jednoducho ich každý – aspoň zľahka uvažujúci – musíte vidieť v celej nádhere… Všetky tieto riadky sú prakticky len inou stránkou, iným popisom základného mechanizmu, ktorý som už v minulosti prezentoval, keď som citoval niekdajšieho vedeckého pracovníka Ekonomického ústavu SAV, ktorý strávil nejaký ten čas na ministerstvách financií a hospodárstva, taktiež zastupoval Slovenskú republiku v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) – Ing. Mariána Vitkoviča, ktorý povedal: « Toto etnikum, alebo toto spoločenstvo, […], BOLO PREDANÉ za to, že pár ľudí si tu jazdí na funkciách a každú sprostosť, ktorú im Brusel strčil pod nos, podpísali za tento štát. To je všetko. Je to katastrofa, ale je to tak. […] …globálna finančná elita, ktorá spolupracuje s tými lokálnymi finančnými elitami a s tými politickými „trkvasmi“, ktorí ich zastupujú… […] Dnes je ten kapitalizmus taký, že TÍ, KTORÍ VLASTNIA TEN KAPITÁL a ovládajú tie globálne, lokálne toky – aj tie integračné, SA VYČLENILI Z TEJ SPOLOČNOSTI… » Všimnite si zaujímavú skutočnosť: keď niekde vo vzduchu „zasmrdia peniaze“, je možné na niečom zarobiť – je v tom VEĽA peňazí, vždy sa tam objaví nejaká tá lokálna oligarchia a – v spolupráci s globálnymi hráčmi – sa snaží nejakým spôsobom „monetizovať verejné zdroje v prospech privátnych ziskov“, takýmito zdrojmi sú aj VODA a PÔDA, občanom nejako „politicky predať“ a urobiť ďalší „vývar“ a nejaký ten vývoz kapitálu do zahraničia. Hľa, hodnoty liberálnej alebo slovenskej sociálnej, progresívnej, katolíckej… pomenujte si to, ako chcete: dôsledky hlavných presadzovaných politík na makro-ekonomickej úrovni sú vždy rovnaké. Lenže, zopakujem ešte raz: choďte a pozrite sa na stránky Centrálneho registra zmlúv. Ono to nie je tak, že by tu bolo niekoľko oligarchov, politikov a tí za všetko môžu. Nie je to také jednoduché…

    Tu je v podstate akési celospoločenské nastavenie občanov, ktoré by sa dalo definovať ako: hrubé využívanie dostupných možností k tomu, aby som sa mal dobre, bez ohľadu na dôsledky. Na Slovensku mala a má drvivá časť občanov, v nejakej forme, profit z toho, čo sa tu dialo a deje – na rôznych úrovniach. Poberali a poberajú z toho nejaké výhody. Späť k Vitkovičovi. Ja až teraz začínam chápať, v plnom rozsahu, ten jeho pesimizmus nad budúcnosťou, aká nás čaká. Sám som sa v poslednom roku venoval celkom obšírne vojenskému konfliktu na Ukrajine. Netvrdím, že som túto problematiku spracoval dokonalo, ale myslím si, že tú základnú dynamiku jeho vzniku som vcelku vystihol. Až v posledných týždňoch som si uvedomil niečo zásadné. Písal som o pochode na oslavu výročia založenia Waffen-SS Galícia vo Ľvove, ktorý sa konal tento rok v máji, neskôr som písal o opätovnom pochovaní Melnika na Ukrajine – so štátnymi poctami. A tak som sa postupne zamyslel: „Však, ale veď ja som Melnika už v minulosti spomínal, presne – 24. júla 2025. O Waffen-SS Galícia mám napísaný dokonca dlhočizný komentár, kde citujem 47 zdrojov, zverejnené 12. októbra 2025, a tam mám v úvode celý odsek venovaný tomu, ako sa dnešní Ukrajinci hlásia k odkazu svojich nacistických predchodcov. Ako hlavný ilustračný obrázok som vtedy použil záber príslušníka ukrajinskej rozviedky SBU z apríla 2022, z videa, ktoré je dodnes dostupné a zverejnili ho britské The Sun…“ V priebehu prác na článku o Waffen-SS Galícia, som vypracoval ešte aj článok o hladomore v Sovietskom zväze 1932/33, kde citujem pre zmenu 53 dobových zdrojov. Čo sa snažím naznačiť? Problém dnešnej doby nie je nedostatok, alebo nedostupnosť informácii. Problémom je lenivosť, hlúposť a charakterovo-morálna skazenosť. A tak, na jednej strane máte „politické a ekonomické elity“ tohto štátu, ktorí žijú vo svojich bublinách a Slovensko priviedli do súčasného stavu, sú závislí na tom, ako sú dnes nastavené finančné toky v tomto štáte, urobia všetko pre zachovanie a pretrvanie tohto rozdelenia trhu, udržanie existencie vlastníckych štruktúr, každú zmenu vnímajú ako možné ohrozenie vybudovaného. No a na druhej strane sú prostoduchí občania, ktorí nechcú veľmi vytŕčať, hlavne sa chcú mať dobre, v rámci určitých požiadavok, a aj sa majú vcelku „fajn“, nejako zvlášť sa nezaujímajú o „pánske huncútstva“. Kto z práve spomenutých príde s niečim pokrokovým, bude iniciovať „revolúciu“ v tomto štáte a je aj schopní ju urobiť, aby napokon viedla k evidentným prínosom pre našu spoločnosť? A tá nejaká malá skupina stojacich „mimo davu väčšinovej normálnosti“, ktorí nekolaborujú so systémom, majú aspoň štipku morálneho úsudku a nejakej tej sebaúcty… Je tu proste nejaká situácia: nejaké nastavenie hospodárstva, nejaké ľudské zdroje, pravdepodobný demografický vývoj, stav školstva, nejakí ľudia sú v parlamente a vo vláde, iní sa tam chcú dopracovať, niekto sedí v inštitúciach štátnej a verejnej správy… A ja sa na toto celé pozerám, a ako pán Vitkovič: nevidím zatiaľ NIČ – žiadnu externú silu, čo by naznačovalo dramatickú zmenu k lepšiemu, obrat v stagnácii – postupnom úpadku Slovenska. Ľudia budú musieť, ak má Slovensko prežiť, prijať vlastnú mieru zodpovednosti za jeho súčasnú, ale aj budúcu podobu. My dnes naozaj smerujeme k občianskej spoločnosti, ale tej skutočnej, nie parazitickej. Takej, kde si občania budú musieť samotní zabezpečiť, aspoň v tom svojom okolí: aby Slovensko ostalo Slovenskom, Slováci Slovákmi. Pričom budú nútení pochopiť, ako sme sa do takéhoto stavu dopracovali, ako ho napraviť, ale hlavne – čo je súčasťou a podstatou slovenskej histórie a kultúry, aby tu bola aj… o dvesto alebo tristo rokov. Čas ukáže.

    POZNÁMKA: Autor tohto článku nie je zaslepeným odporcom nástrojov AI. Práve naopak, autor týchto riadkov je vcelku zorientovaným v oblasti jazykových modelov AI. Práve preto pozná REÁLNE výstupy, čo sa týka možnosti kvality výstupov, a iba sa snaží upozorniť: obchodní zástupcovia tohto spektra priemyslu dnes predávajú PRÍSĽUB niečoho, kde ešte nie sme, snažiac sa zbaviť svojej zodpovednosti, s tým, že sa raz naša spoločnosť pretransformuje do podoby, akú si väčšina ľudstva pravdepodobne neželá…

    POST SCRIPTUM: Téma, ktorej sa v tomto článku venujem je mimoriadne komplexná a jej plnohodnotné spracovanie by si vyžadovalo výrazne viac času. Tento komentár preto vnímajte skôr… ako myšlienkový náčrt: rýchly rozbor základných informácií, na ktoré som narazil, spojený s osobnými postrehmi, ktorý slúži na otvorenie diskusie. Snažil som sa uvedenými citátmi ilustrovať a zachytiť hlavný rámec diania navôkol nás. Dokonalo? Určite nie. Snáď aspoň pochopiteľne.

    PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJE:

    • [1] AI Bubble: How AI’s push towards IPOs became a death drive | Ed Zitron. The Tech Report (Youtube). Zverejnené: 06-06-2026. Dostupné 06-06-2026 / 18:54: youtu.be/qoZvYPYwuhc
    • [2] Anthopic, OpenAI Should Not Be Allowed to IPO, Says Ed Zitron. Bloomberg Podcasts (Youtube). Zverejnené: 02-06-2026. Dostupné 06-06-2026 / 14:03: youtu.be/zbKDmkJPVvI
    • [3] DOSTOJEVSKIJ, Fiodor Michajlovič (aka Fyodor Dostoyevsky). White Nights and the Other Stories. New York (USA) : The Macmillan Company, 1918. 288 strán.
    • [4] FOTO Kauza Pellegriniho a Sakovej trapasu MÁ DOHRU: Brutálna kritika a reči o KONCI V POLITIKE! Bratislava (Slovensko) : Plus jeden deň. Zverejnené: 13-03-2020. Dostupné 11-06-2026 / 14:17: pluska.sk/spravy/z-domova/foto-kauza-pellegriniho-sakovej-trapasu-ma-dohru-brutalna-kritika-reci-konci-politike

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/hrana-uzitocnost-utajena-imbecilita-a-diplomaticke-vystupovanie-ked-sa-zvrhli-zhyrali-cynici-pragmatici-baziaci-po-uspechu-tj-funkciach-moci-a-profite-zosiroka-usmievaju-a-pripravuju-na-dalsi-vyvar/

  • ▐ Zverejnené: 06/06/2026

    Aktualizované: 07/06/2026 (02:38)

    Základný popis

    Sladké ticho digitálneho pohodlia – keď sa človek stáva prístavom pre informácie vopred predžúté. Cesta od desiatich modrých odkazov k jedinému diktátu? Alebo skôr zmena spracovávania informácii: od aktívneho hľadania pravdy k pasívnemu prijímaniu ustáleného, politicky korektného? Či sme my len nevymenili tú Pýtiu z veštiarne v Delfách za výstupy umelej inteligencie, jeden druh „autority“ za iný…

    « Budú technokrati ľuďom určovať: čo je / nie je pre nich „správne“, ako by mali / nemali premýšľať? Zľahka a nenápadne. Väčšina hľadá pohodlie – rýchle a jednoduché zodpovedanie otázok… »

    ZNAČKY: ZmienkaKomentárEkonomikaProgresivizmusNeoliberalizmusLiberálna demokraciaIdeológiaCenzúraTotalitaŠkolstvoSmerohlasizmusVýchovaVzdelanie

    Pred pár dňami som narazil na video-komentár s názvom „Google’s AI Search Just Exposed The Whole Sh*tshow“, ktorého názov pravdepodobne nemusím prekladať. V tom čase malo toto video nejakých 30-tisíc zhliadnutí. Dnes, keď sa mu opätovne venujem, má už takmer 300-tisíc zhliadnutí, po 3 dňoch od zverejnenia. Prečo sa chcem zaoberať práve touto témou? Pretože v spomínanom príspevku zaznejú mnohé myšlienky, ktoré vypovedajú čosi podstatné o našej dobe a spoločnosti. Pretože mnohí ľudia navôkol nás sú zreteľne „nevšímavejší“, a dokiaľ sa im priamo nepoukáže, dovtedy „citlivo nenavnímajú“, i keď veľakrát môžete aj ukazovať…

    Citujem: „Spoločnosť Google už v minulosti vyhľadávanie zmenila, a to mnohokrát. […] Každá z týchto úprav posunula pôvodných 10 modrých odkazov o kúsok nižšie na obrazovke a zakaždým, aj keď sa ľudia sťažovali, tak sa nejako prispôsobili a zostali. Pretože základný model interakcie zostal rovnaký. Zadali ste vašu požiadavku, dostali ste zoznam miest, kam [by ste mohli] ísť, a vybrali ste si, na čo kliknete. Nebolo to očarujúce, nikto nepísal básne o 10 modrých odkazoch, ale fungovalo to. Vyhľadávanie informácií bolo na vás, aby ste sa v ňom zorientovali. Vy ste rozhodovali o tom, čo je dôveryhodné – vyhľadávač vyhľadával, vy ste hodnotili. […] Režim umelej inteligencie je teraz najvýraznejšou funkciou na domovskej stránke vyhľadávania. […] Tradičný zoznam odkazov, teda to, kvôli čomu ľudia skutočne chodia na Google, sa posúva čoraz nižšie a nižšie, za vrstvy obsahu generovaného umelou inteligenciou, o ktorý väčšina používateľov ani nepožiadala. […] …toto nie je len nejaká nová funkcia pripojená k produktu, ktorý ľudia poznajú. Toto je úplne iný produkt s rovnakým názvom. Základný interakčný model: napísanie [požiadavky], dodanie [viacerých] možností, hodnotenie, výber; sa nahrádza: napísanie [požiadavky], dodanie jednej odpovede, jej akceptovanie alebo odchod. Rozdelenie vynaloženého úsilia medzi vyhľadávačom a používateľom sa vytráca. Google už nielen sprostredkuje [dostupné] informácie, ale [odteraz už] aj rozhoduje o tom, aká je odpoveď, a to je zásadne odlišný vzťah s používateľom. […] Keď bol [ešte] Google vyhľadávačom odkazov, presnosť znamenala relevantnosť: ‚Vrátilo vyhľadávanie užitočné webové stránky súvisiace s vaším dopytom?‘ Vy ste overovali informácie, porovnávali zdroje a rozhodovali sa, ktorej stránke dôverovať. Kognitívna práca pri hodnotení bola na vás. Teraz vám Google poskytuje odpoveď – jedinú, na prvý pohľad definitívnu odpoveď, prezentovanú v čistom poli v hornej časti stránky, vizuálne zdôraznenú, aby pôsobila ako nezvratný fakt.“

    Pevne verím, že je len veľmi málo jedincov, ktorí o práve spomenutých úskaliach premýšľali. Pričom to, ak sa niekto – v takto významnej pozícii, prakticky monopól, – rozhodne sám seba ustanoviť do pozície „všeobecného vykladača pravdy“, má zásadný dosah na celú našu spoločnosť. Zaujímavým poznatkom je rovnako aj takéto konštatovanie: „Vyhľadávanie s umelou inteligenciou má štrukturálny dôsledok, ktorý si podľa mňa zaslúži viac pozornosti, než sa mu v súčasnosti dostáva, a týka sa zdravia samotného internetu. Mám na mysli toto číslo. V režime umelej inteligencie 93% vyhľadávaní nevedie k žiadnym kliknutiam na žiadnu externú webovú stránku. Inými slovami, na každých 100 otázok položených v režime umelej inteligencie 93 ľudí nikdy neopustí Google. […] Používateľ položí otázku, umelá inteligencia vygeneruje odpoveď a nikto nikam nejde. […] Zamyslite sa nad tým, čo to znamená pre samotný ekosystém. Webové stránky, ktoré produkujú informácie, ktoré umelá inteligencia spoločnosti Google sumarizuje, teda nezávislé blogy, špecializované publikácie, fóra zamerané na špecifické oblasti, lokálne spravodajské médiá, tieto stránky prežívajú vďaka návštevnosti. Návštevnosť generuje príjmy z reklamy, návštevnosť generuje predplatné, návštevnosť poháňa ekonomický model, ktorý financuje tvorbu obsahu, ktorý využíva umelá inteligencia spoločnosti Google. Keď 93% vyhľadávaní v režime umelej inteligencie končí bez kliknutia, tieto stránky pomaly strácajú financovanie. Google sumarizuje ich prácu, prezentuje ju ako vlastnú odpoveď a nikdy nikoho neposiela ‚na návštevu‘. Obsah sa používa, tvorcovia nie sú odmeňovaní jedinou menou, na ktorej im záleží – pozornosťou. Predstavte si malú webovú stránku s medicínskymi informáciami, ktorá roky vytvárala lekármi recenzované a starostlivo vyberané články o bežných ochoreniach. Používateľ vyhľadáva príznaky, umelá inteligencia od Googlu prečíta obsah tejto webovej stránky, vygeneruje súhrn, zobrazí ho v hornej časti stránky s výsledkami a používateľ dostane odpovede bez toho, aby vedel, že táto webová stránka existuje. Webová stránka nezíska žiadnu návštevnosť, žiadne zobrazenie reklamy, žiadneho odberateľa. AI získala tréningové dáta, používateľ dostal odpoveď, tvorca nedostal nič. Teraz, ak to rozšírite na milióny dopytov, tisíce webových stránok a roky nahromadených odborných znalostí, trajektória sa stane veľmi jasnou. A toto je dôležité nielen z hľadiska ekonomiky. Nezávislé webové stránky sú miestom, kde žije nezávislé myslenie. Rozmanitosť perspektív, odborné znalosti v špecifických oblastiach, špecializované analýzy, ktoré žiadny model umelej inteligencie nedokáže vytvoriť sám od seba – to všetko existuje len vďaka tomu, že sa jednotliví ľudia rozhodli tieto informácie zapísať a zverejniť. Ak sa ekonomický model, ktorý to aktívne podporuje, zrúti, zostane nám len umelá inteligencia, ktorá bude sumarizovať stále sa zmenšujúci fond originálnych zdrojov. Vyhľadávač, ktorý spotrebúva ekosystém, na ktorom závisí, je vyhľadávačom, ktorý sa živí sám sebou, a nepovšimne si to, kým nebude jedlo dojedené.“

    A určite by som rád upozornil aj na nasledovné slová, pretože majú zásadný význam aj vo vzťahu k tomu, čo sa aktuálne odohráva v slovenskom školstve, za jeho súčastného vedenia, o čom mnohé napovedajú takéto titulky – „Drucker: Učitelia základných a stredných škôl dostanú licencie na model ChatGPT“. Pretože v takomto prípade hovoríme o zavádzaní nástrojov, ktorých vlastnosti majú isté problémové aspekty spoločné pre aplikáciu jazykových modelov AI v praxi, vo všeobecnosti. Hádajte na nasledovnom príklade, čo to asi tak môže byť: « Je tu aj otázka transparentnosti. Vyhľadávací algoritmus Google nikdy nebol úplne transparentný. Optimalizácia pre vyhľadávače bola vždy čiastočne vedou, čiastočne čiernou mágiou a existujú celé odvetvia na to, aby spätne analyzovali, ako Google hodnotí stránky. Existuje však kvalitatívny rozdiel medzi úplným pochopením toho, ako sú odkazy hodnotené, a nepochopením toho, ako umelá inteligencia vygenerovala konkrétnu odpoveď, ktorú prezentuje ako smerodajný fakt. Neprehľadnosť je horšia práve preto, že produkt sa posunul od navrhovania k tvrdeniu. Keď vám vyhľadávač ukázal 10 odkazov, poradie bolo neprehľadné, ale zdroje boli viditeľné. Mohli ste vidieť, odkiaľ informácie pochádzajú. Mohli ste vyhodnotiť dôveryhodnosť webovej stránky, skontrolovať dátum článku, povšimnúť si, keď sa vám zdroj zdal nespoľahlivý. Teraz je zdrojom samotná umelá inteligenciacestu od otázky k odpovedi je oveľa ťažšie preskúmať. Umelá inteligencia vám povie, k čomu dospela. Môže vám, ale nemusí ukázať, odkiaľ tento záver vyvodila. A ako sme už zistili, aj keď cituje zdroje, viac ako polovica prípadov tieto zdroje v skutočnosti tvrdenie nepodporujú. Takže, sa od vás žiada, aby ste dôverovali odpovedi, ktorá nemôže dôverovať ani svojej vlastnej bibliografii. Toto vytvára asymetriu dôvery, ktorú považujem za doteraz nevídanú. Používateľ je požiadaný, aby dôveroval odpovedi, ktorú si nemôže overiť prostredníctvom rozhrania, ktoré mu ju poskytlo. Starý model bol teda: „Tu je 10 možností, vy sa rozhodnete.“ Nový model je: „TU JE ODPOVEĎ, VERTE MI.“ » Francúzsky vedec v oblasti počitačových systémov Yann LeCun pritom zastáva stanovisko: „[Jazykové modely AI] sú vynikajúce v tom, čo dokážu, ibaže – nie sú cestou k inteligencii na úrovni, alebo sa podobajúcej tej ľudskej, dokonca ani ako-keby k inteligencii zvierat.“ A tam to celé nekončí. Vynikajúcu pripomienku v týchto súvislostiach predniesol Ed Zitron, keď povedal: „…čím viac [zo svojich schopnosti] odovzdáte týmto jazykovým modelom AI, tým sa stávate menej zdatným ako ľudská bytosť. […] Len to oslabuje ľudí, dáva im akési jednoduché riešenie, ktoré v skutočnosti do budúcnosti vytvára viac problémov.“ Ja sám som minulý rok v júni, presne 22. júna 2025, vyslovil tvrdenie: „…môžeme pravdepodobne konštatovať, že títo ľudia sa javia ako jednou z mála generácii v histórii, ktorá je všeobecne debilnejšia, zvrhlejšia a odtrhnutejšia od reality, než boli tie, ktoré ju predchádzali.“ Svoje tvrdenie mám už oficiálne potvrdené! Nedávno sa objavil záznam prejavu neurovedca Dr. Jared Cooney Horvatha, ktorý ho otvoril týmito slovami: „…smutným faktom, ktorému musí naša generácia čeliť je – naše deti majú nižšie kognitívne schopnosti, než sme ich mali my v ich veku. Od začiatkov merania kogitivného vývoja, približne od konca 19. storočia, každá generácia pekonávala [výkonnostne] svojich rodičov. A toto je presne tým, čo chceme: bystré deti. A dôvodom tohto bolo: škola. Každá generácia strávila viac času v škole, využívali sme školu k rozvoju našej kognície. Gratulujem! Vidíte koreláciu. Až po… generáciu Z. Generácia Z je prvou generáciou v modernej histórii, ktorá dosahujú horšie výsledky v porovnaní s nami prekticky vo všetkých kognitívnych meraniach, aké máme k dispozícii: od základnej pozornosti po schopnosť zapamätať si, gramotnosť, počítanie, výkonne (riadiace) schopnosti, dokonca aj všeobecnej inteligencii… a to napriek tomu, že chodia do školy viac, než sme tam chodili my samotní. Takže prečo? Čo sa stalo? Čo sa stalo okolo roku 2010, čo oddelilo školu od kognitivného vývoja? Nemôže to byť škola. Školy vyzerajú prakticky rovnako. Nemôže to byť našou biológiou, tá nemala dostatok času na to, aby sa zmenila. Odpoveďou sa zdajú nástroje, ktoré používame v školách na to, aby sme vzdelávali. Naprieč 80 krajinami… ak sa pozriete na dáta: v okamihu, kedy krajina zaviedla digitálne technológie do škôl v plnom rozsahu, v tej chvíli šla výkonnosť značne nadol.“ Učitelia, ktorých výučbu generuje a formuje umela inteligencia? Prene toto je tým správnym riešením problémov slovenského školstva! Cestou k vzdelanosti a múdrosti nášho obyvateľstva. Naozaj?

    Čo na záver? Ja by som sa – na tomto mieste – rád pristavil pri údaji, ktorý ma zaujal v najväčšej miere. 93% ľudí nenavštívi žiadnu inú stránkuuspokojí sa s informáciami, ktoré im ponúkne AI. K podobným záverom prišla, zverejnené 22. júl 2025, dátová analytička Athena Chapekis („Pew Research Center“) vo svojom článku „Google users are less likely to click on links when an AI summary appears in the results“ [Používatelia Googlu s menšou pravdepodobnosťou kliknú na odkazy, keď sa vo výsledkoch zobrazí súhrn umelej inteligencie, pozn.] O pár dní po nej, 30. júl 2025, sa ozvali zo svetoznámej firmy zameranej na SEO/SEM – „Semrush“, konkrétne Luke Harsel, Anna Yudina a Aleksandr Drozdov, keď v článku „Google AI Mode’s Early Adoption and SEO Impact“ [Včasné zavádzanie Google režimu AI a jeho vplyv na SEO, pozn.] sa konštatovalo: „Z našej vzorky kliknutí sme zistili, že v priemere 6-8% interakcii v režime AI viedlo k návšteve externej domény. To znamená, že 92-94% vyhľadávaní v režime umelej inteligencie boli vyhľadávania s nulovým počtom kliknutí.“ Ak si pozriete nejaké tie články alebo videa na túto tému – „prepad organickej návštevnosti“ [„organic traffic“, pozn.], zistíte nasledovné: pravdepodobne všetci budú dochádzať k záveru, že sa tu opísané naozaj odohráva, a nasledovať budú rady, čo s tým urobiť. Pre mňa osobne je podstatne zaujímavejšie hľadanie odpovedí na súvisiace otázky sociologického rázu: „Čo tento fenomén vypovedá o stave dnešnej ľudskej spoločnosti?“ Pretože mi nehovoríme o tom, že títo ľudia nemajú možnosť výberu. Oni jednoducho nepotrebujú ďalšie informácie. Buď teda vyhľadávajú hlúposti, a nie je pre nich dôležitá najvyššia miera kvality nájdeného, dávajú prednosť rýchlym odpovediam a vlastnému pohodliu, za úvahu by určite stála vôbec nejaká tá ich vlastná schopnosť a intelektuálna kapacita posúdiť a rozlíšiť správnosť dodaného, alebo asi… pokiaľ niekdajšie pátranie po informáciach bol aktívny úkon „hľadania“, tieto čísla naznačujú, že pre mnohých sa stal pasívnym „prijímaním ustanoveného“. A ak by bolo na mojich úvahách niečo pravdy, naznačovalo by to azda, že ako spoločnosť sme sa síce zdanlivo posunuli, no nenahradili sme my len – v intelektuálnej rovine – tú Pýtiu z veštiarne v Delfách za tokeny vygenerované umelou inteligenciou? Vraj – „progres:Takto sa vyrába inteligencia. Nový druh továrne. Generátor tokenov. Stavebné kamene umelej inteligencie. […] Toto je CPU pre agentov. Všetky CPU v minulosti sme postavili pre ľudí. Toto CPU je vyrobené pre agentov. […] V minulosti sme pre ľudí vytvorili CPUľudí – je nás len miliarda [miliarda, hmm… hovorí sa: „Prianie otcom myšlienky,“ pozn.]. Budú existovať miliardy agentov,“ a ja by som predsa len radšej – a viac – hovoril o ľuďoch. Et moi? Je suis resté… entre foule qui danse.

    ZDROJE:

    • [1] AI Bubble: How AI’s push towards IPOs became a death drive | Ed Zitron. The Tech Report (Youtube). Zverejnené: 06-06-2026. Dostupné 06-06-2026 / 18:54: youtu.be/qoZvYPYwuhc
    • [2] Drucker: Učitelia základných a stredných škôl dostanú licencie na model ChatGPT. Bratislava (Slovensko) : TASRTV (Youtube). Zverejnené: 12-05-2026. Dostupné 06-06-2026 / 17:37: youtube.com/live/UHJxxdGEnVw
    • [3] Google’s AI Search Just Exposed The Whole Sh*tshow. (UK) : House of El – AI (Youtube). Zverejnené: 02-06-2026. Dostupné 05-06-2026 / 18:59: youtu.be/jQyKd1_e3Xg
    • [4] HARSEL, Luke; YUDINA, Anna; DROZDOV, Aleksandr. Google AI Mode’s Early Adoption and SEO Impact. Boston (USA) : Semrush Zverejnené: 30-07-2025. Dostupné 05-06-2026 / 23:59: semrush.com/blog/google-ai-mode-seo-impact/
    • [5] HORVATH, Jared Cooney. Doctor on How Screen Time Hurts Kids‘ Cognitive Development. (USA) : C-SPAN. Zverejnené: 15-01-2026. Dostupné 06-06-2026 / 19:31: youtu.be/Fd-_VDYit3U
    • [6] HUANG, Jensen. NVIDIA GTC Taipei 2026 Keynote | Full Replay. Santa Clara, California (USA) : NVIDIA. Zverejnené: 01-06-2025. Dostupné 05-06-2026 / 23:54: youtube.com/live/wSp6AiNIrsY
    • [7] CHAPEKIS, Athena. Google users are less likely to click on links when an AI summary appears in the results. Washington, D.C. (USA) : Pew Research Center. Zverejnené: 22-07-2025. Dostupné 05-06-2026 / 23:48: pewresearch.org/short-reads/2025/07/22/google-users-are-less-likely-to-click-on-links-when-an-ai-summary-appears-in-the-results/
    • [8] Yann LeCun Says LLMs Have 2 Years Left… AI Copium (Youtube). Zverejnené: 19-05-2026. Dostupné 06-06-2026 / 18:34: youtu.be/85M0cTnNKCI

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/budu-technokrati-ludom-urcovat-co-je-nie-je-pre-nich-spravne-ako-by-mali-nemali-premyslat-zlahka-a-nenapadne-vacsina-hlada-pohodlie-rychle-a-jednoduche-zodpovedanie-otazok/

  • ▐ Zverejnené: 05/06/2026

    Základný popis

    Existujú miesta, ktoré sa postupne stávajú územiami, kde zastal čas a príroda si pomaly berie späť ľuďmi zničené, napráva. Javorina na východnom Slovensku mala byť jedným z takýchto miest — tichým svedkom minulosti, v ktorej sa echá výstrelov už dávno rozplynuli. No dnes sme svedkami znepokojivého návratu. Geopolitika je krutá panovníčka, čo prinesie do budúcnosti Slovensku? K akému účelu sú realizované, a komu majú slúžiť takéto rozhodnutia? Čas ukáže.

    « Na východnom Slovensku sa chystá obnovenie činnosti vojenského priestoru Javorina, ďalšie sa majú rozširovať (Valaškovce + Ozorovce), plánujú sa radary… »

    ZNAČKY: ZmienkaHodnotový relativizmusPokrytectvoPolitikaSmerohlasizmusNeoliberalizmusLiberálna demokraciaNeokolonializmusVojnaChudobaBiedaPekloSmrťVýmena obyvateľstva

    25. mája 2026 sa na stránkach „TA3“ objavil článok Jozefa Slivenského – s názvom „Na Javorine rastie napätie, vojaci sa majú vrátiť do obvodu. Reštituenti hovoria o krivde, Kaliňák o bezpečnosti.“ V pripojenej reportáži zaznie z úst Kaliňáka zaujímavá veta: „Tu je jednoznačne bezpečnostný záujem. […] To sú pre nás strategické miesta, na ktorých MUSÍME fungovať, pretože – v opačnom prípade – my nemáme, kde fungovať aj s našimi ochrannými prostriedkami.“ Na rovnakej webstránke sa, 31. mája 2026, objavil ďalší článok od Jozefa Slivenského, tentokrát s nadpisom „Peniaze od ministra nechcú. Reštituenti sa odmietajú vzdať pozemkov v Javorine, vojaci sa podľa Kaliňáka vrátia.“ Z tejto druhej reportáže stojí za pozornosť konštatovanie redaktora: « Geopolitická situácia sa zmenila a vojaci tento priestor jednoducho opäť potrebujú. » Na čo nasleduje prestrih na vyjadrenie Kaliňáka: „To má byť živý vojenský priestor.“ A čo presne sa tam plánuje, to nám o čosi viac odhalila účastníčka stretnutia s Kaliňákom, pani Dagmar Mathiová, ktorá povedala: « Ja som sa ho potom pýtala, aj či obnoví všetky strelnice, ako boli. A on povedal – že áno. „Tankovú, pechotnú… hej, vrtuľníkovú? Aj leteckú?“ A on povedal: „Áno, dokonca aj raketovú,“ tak neviem, aké to má úmysly. »

    Na túto tému sa potom začali publikovať – v rôznych iných médiach – články, ktoré sa tomuto nejakým spôsobom venovali, ale až 3. júna 2026 sa objavil ďalší článok, ktorý by som neváhal označiť: pozornosti hodný. Napísala ho Henrieta Mihalková (denník Pravda) a nesie názov „Kaliňák prekresľuje vojenskú mapu Slovenska. Kam sa armáda vráti, a kde plánuje vykupovať pozemky?“ Tam je Kaliňák citovaný, a tak sa dozvedáme aj voľačo z „dejinného zákulisia“ dnešného diania: „Keď im v 2004 KDH sľubovalo veci, tak bolo veľmi neúprimné, pretože už vtedy existovali plány Severoatlantickej aliancie, čo sa s Javorinou má robiť.“ Samotná redaktorka denníka Pravda neskôr konštatuje: „Armáda si zrejme len s kúskom zeme nevystačí. Javorina má pre ňu hodnotu v prípade krízových a obranných scenárov aj v rámci plánovania na úrovni NATO.“

    ZDROJE:

    • [1] MIHALKOVÁ, Henrieta. Kaliňák prekresľuje vojenskú mapu Slovenska. Kam sa armáda vráti, a kde plánuje vykupovať pozemky? Bratislava (Slovensko) : Pravda. Zverejnené: 03-06-2026. Dostupné 04-06-2026 / 18:52: spravy.pravda.sk/domace/clanok/812235-kalinak-prekresluje-vojensku-mapu-slovenska-kam-sa-armada-vratia-a-kde-sa-bude-pohybovat-viac-a-vojakov/
    • [2] SLIVENSKÝ, Jozef. Na Javorine rastie napätie, vojaci sa majú vrátiť do obvodu. Reštituenti hovoria o krivde, Kaliňák o bezpečnosti. Bratislava (Slovensko) : TA3. Zverejnené: 25-05-2026. Dostupné 04-06-2026 / 17:52: ta3.com/clanok/1051559/na-javorine-rastie-napatie-vojaci-sa-maju-vratit-do-obvodu-restituenti-hovoria-o-krivde-kalinak-o-bezpecnosti
    • [3] SLIVENSKÝ, Jozef. Peniaze od ministra nechcú. Reštituenti sa odmietajú vzdať pozemkov v Javorine, vojaci sa podľa Kaliňáka vrátia. Bratislava (Slovensko) : TA3. Zverejnené: 31-05-2026. Dostupné 04-06-2026 / 17:54: ta3.com/clanok/1052481/peniaze-od-ministra-nechcu-restituenti-sa-odmietaju-vzdat-pozemkov-v-javorine-vojaci-sa-podla-kalinaka-vratia

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/na-vychodnom-slovensku-sa-chysta-obnovenie-cinnosti-vojenskeho-priestoru-javorina-dalsie-sa-maju-rozsirovat-valaskovce-ozorovce-planuju-sa-radary/

  • ▐ Zverejnené: 04/06/2026

    Feminizmus v jeho najvyššej a najelegantnejší forme: žena, ktorá si váži seba a svoju vlastnú dôstojnosť, vníma vlastnú zodpovednosť za to, kým je, a k čomu smeruje, a preto urobí všetko preto, aby sa – postupom svojho života – stala cnostnou a múdrou.

    Základný popis

    Feminizmus v jeho najvyššej a najelegantnejší forme: vznešená žena, ktorá si váži seba a svoju vlastnú dôstojnosť, neskôr vníma vlastnú zodpovednosť za to, kým je, a k čomu smeruje, a preto urobí všetko preto, aby sa – postupom svojho života – stala cnostnou a múdrou.

    « Dcéra kráľa – dievčina z „pánskeho rodu“: Nikdy nebola otrokyňou, a tak nemôže byť oslobodená… (Henryk Sienkiewicz – Quo Vadis? / 1897) »

    ZNAČKY: UmenieCitátInšpiráciaKlasická literatúraPsychológiaFeminizmusSexuálna výchovaĽudský životMravný ideálKrásaCnosťČistotaSebarozvojVýchovaVzdelanieMuž a ženaLáskaManželstvoMaterstvoRodinaRodičovstvoPokoraSlužbaSpoločenská zodpovednosťRodoľubstvo

    – „Pokiaľ je otrokyňou, tak si ju jednoducho kúp.“
    – „Nie je otrokyňa.“
    – „A kým teda je? Oslobodená žena Plautia?“
    – „Nikdy nebola otrokyňou, [a tak] nemohla byť oslobodenou ženou.“
    – „Kto je to?“

    – „Neviem, kráľova dcéra alebo niečo podobné.“
    (Quo Vadis, s. 8)

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Narrative of the Time of Nero. Boston (USA) : Little, Brown, and Company, 1897. 551 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dcera-krala-dievcina-z-panskeho-rodu-nikdy-nebola-otrokynou-a-tak-nemoze-byt-oslobodena-henryk-sienkiewicz-quo-vadis-1897/

  • ▐ Zverejnené: 03/06/2026

    Odhalenie zabudnutej a nenahraditeľnej úlohy otca vo výchove svojej dcéry – o úlohe otca ako prvého strážcu ženskosti svojej dcéry. Tento text prináša slová z pre nás pomerne cudzieho konca sveta – zo starého Orientu, kde sa dcéry vychovávali ako „poklady srdca“ a princovia museli byť hodní, aby si takéto ženy zaslúžili. Je to príklad univerzálnej psychologicko-mravnej lekcie, ktorá vyzýva oboch partnerov vstupujúcich do manželstva k tomu, aby mali v danej dobe tomuto aktu primerané osobnostné kvality, dosiahli určitú – znamenitú – úroveň osobného rozvoja.

    Základný popis

    Odhalenie zabudnutej a nenahraditeľnej úlohy otca vo výchove svojej dcéry – o úlohe otca ako prvého strážcu ženskosti svojej dcéry. Tento text prináša slová z pre nás pomerne cudzieho konca sveta – zo starého Orientu, kde sa dcéry vychovávali ako „poklady srdca“ a princovia museli byť hodní, aby si takéto ženy zaslúžili. Je to príklad univerzálnej psychologicko-mravnej lekcie, ktorá vyzýva oboch partnerov vstupujúcich do manželstva k tomu, aby mali v danej dobe tomuto aktu primerané osobnostné kvality, dosiahli určitú – znamenitú – úroveň osobného rozvoja.

    « Každý správny kráľ vychováva zo svojej dcéry budúcu kráľovnú: Princovia sú hodni manželstiev s hviezdnými princeznami (The Story of Persia, 1887) »

    ZNAČKY: UmenieCitátInšpiráciaOrientBlízky východPerziaPsychológiaFeminizmusSexuálna výchovaĽudský životMravný ideálKrásaCnosťČistotaMuž a ženaLáskaManželstvoMaterstvoRodinaRodičovstvoPokoraSlužbaVýchovaVzdelanieSpoločenská zodpovednosťRodoľubstvo

    « Potom jemenský kráľ nariadil, aby sa pripravili jeho audienčné siene, a aby sa zhromaždili šľachtici jeho ríše. A tam prišli aj tri mladice, ktoré doteraz žili v ústraní; boli zdobené korunami a drahokamami, a doteraz nikdy nepoznali smútok. Na ich pôvabne, tmavé vlasy dovtedy žiadne trápenia ani len nesiahli. A tam odovzdal trom princom tri poklady svojho srdca. Avšak v trpkosti svojej duše povedal: „Nie Feridoon je príčinou môjho smútku, ale ja sám. Vedzte, že ten, kto nemá dcéry, bude ušetrený bolesti z rozlúčky s nimi.“ Potom povedal mudrcom kráľovstva: „Králi sú hodní byť manželmi hviezd, ako sú tieto. Vedzte, že som odovzdal svoje milované dcéry týmto princom, podľa našich obradov a zvykov, aby si ich vážili a milovali ako svoje vlastné duše.“ (s. 16) »

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: BENJAMIN, Samuel Green Wheeler. The Story of Persia / The Story of The Nations. New York, Londýn : G. P. Putnam’s Sons, 1887. 306 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kazdy-spravny-kral-vychovava-zo-svojej-dcery-buducu-kralovnu-princovia-su-hodni-manzelstiev-s-hviezdnymi-princeznami-the-story-of-persia-1887/

  • ▐ Zverejnené: 02/06/2026

    Príbeh o tom, že keď sa svet rozpadá pod nátlakom barbarstva (dnes maskovaného za „civilizačný pokrok“), odpoveď nie je možná len v podobe modlitby alebo – nebodaj – v nejakej forme úteku a vyhýbania sa, ale práve v bránení toho najdôležitejšieho: rodiny, domova a vlastnej kultúry.

    Základný popis

    Príbeh o tom, že keď sa svet rozpadá pod nátlakom barbarstva (dnes maskovaného za „civilizačný pokrok“), odpoveď nie je možná len v podobe modlitby alebo – nebodaj – v nejakej forme úteku a vyhýbania sa, ale práve v bránení toho najdôležitejšieho: rodiny, domova a vlastnej kultúry.

    « Niekedy aj ženy bránili svoje rody a rodiny: Jeanne Laisné / Jeanne Hachette a obliehanie Beauvais  »

    ZNAČKY: UmenieCitátInšpiráciaFeminizmusMravný ideálCnosťKrásaĽudský životSebarozvojPokoraSlužbaSpoločenská zodpovednosťRodinaNárodRodoľubstvoSlovenskoSlovania

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: BOURGEOIS, Anicet; DENNERY, A. Jeanne Hachette ou Le Siège de Beauvais (Drame en Cinq Actes et Six Parties). / Magasin Théâtral. Paríž (Francúzsko) : Imprimerie de vc Dondey-Dupré, cca. 1830-1840. cca. 1000 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/niekedy-aj-zeny-branili-svoje-rody-a-rodiny-jeanne-laisne-jeanne-hachette-a-obliehanie-beauvais/

  • ▐ Zverejnené: 02/06/2026

    Portiin monológ o svojej prostote, no viere vo vlastný rozvoj a schopnosť naučiť sa. Jej duša sa tu prejavuje vnútornou štruktúrou, ktorá ju vedie k dobrému, ku kráske a múdrosti.

    Základný popis

    Portiin monológ o svojej prostote, no viere vo vlastný rozvoj a schopnosť naučiť sa. Jej duša sa tu prejavuje vnútornou štruktúrou, ktorá ju vedie k dobrému, ku kráske a múdrosti.

    « Portia: Dievčina jemného ducha, ktorá nie je – ešte – príliš stará, aby sa nemohla naučiť (Kupec benátsky / Shakespeare, 1867/1922) »

    ZNAČKY: UmenieCitátInšpiráciaKlasická literatúraPsychológiaFeminizmusMravný ideálCnosťKrásaĽudský životSebarozvojVzdelanieObrátenieZnovuzrodenie

    « …ale v skutočnosti som len dievča bez vzdelania, neškolené, bez skúseností: šťastná v tom, že ešte nie je taká stará, aby sa nemohla naučiť; ešte šťastnejšia v tom, že nie je z pokolenia nahlúpleho, aby sa nemohla dovzdelať; a najšťastnejšia zo všetkého v tom, že jej nežná duša… (1922, s. 117) »

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJE:

    • [1] The Merchant of Venice (A Comedy by William Shakespeare as Arranged for Contemporary Stage by David Belasco and Acted Under His Direction at the Lyceum Theatre, New York with David Warfield). New York (USA), 1922. 174 strán.
    • [2] The Merchant of Venice as Produced at the Winter Garden Theatre of New York, January 1867 by Edwin Booth (A New Adaption to Stage with Notes, Original and Selected, and Introductory Articles by Henry L. Hinton). New York (USA) : C. A. Alvord, 1867. 46 strán..

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/portia-dievcina-jemneho-ducha-ktora-nie-je-este-prilis-stara-aby-sa-nemohla-naucit-kupec-benatsky-shakespeare-1867-1922/

  • ▐ Zverejnené: 01/06/2026

    Moment detskej radosti, dobrodružstva a voľnosti. Historická dokumentárna fotografia z roku 1893 zachytáva malé dievčatko, Jane, ako sa snaží – nebojácne – prepliesť vetvami stromu. Dieťa na strome pripomína archetypálne postavy z rozprávok – odvážneho cestovateľa, ktorý sa nebojí vystúpiť mimo známe chodníky. Odhodlanie čeliť neistote: strach a nadšenie spojené dohromady v jednom okamihu.

    Základný popis

    Moment detskej radosti, dobrodružstva a voľnosti. Historická dokumentárna fotografia z roku 1893 zachytáva malé dievčatko, Jane, ako sa snaží – nebojácne – prepliesť vetvami stromu. Dieťa na strome pripomína archetypálne postavy z rozprávok – odvážneho cestovateľa, ktorý sa nebojí vystúpiť mimo známe chodníky. Odhodlanie čeliť neistote: strach a nadšenie spojené dohromady v jednom okamihu.

    « Malá Jane a lezenie po stromoch: Odvážna expedícia snaživého dobrodruha (1893) »

    ZNAČKY: UmenieFotografiaDokumentárna fotografiaStreet photographyPouličná fotografiaVidiekPrírodaInšpiráciaMravný ideálKrásaDetstvoRodinaManželstvoMaterstvoRodičovstvoVýchovaSpoločenská zodpovednosťPokoraSlužbaRodoľubstvo

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: THANET, Octave. An Adventure in Photography (Illustrated from Photographs by the Adventures). New York (USA) : Charles Scribner’s Sons, 1893. 179 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mala-jane-a-lezenie-po-stromoch-odvazna-expedicia-snaziveho-dobrodruha-1893/

  • ▐ Zverejnené: 01/06/2026

    Pokorné vyznanie slabosti pred nevinnosťou. Mravný ideál doby, kedy sa rodina považovala za základ spoločnosti, za svätý prístav ľudstva – skutočný „domus sancta“. O rozdieloch medzi odchodom a návratom, medzi bremenom sveta, ktoré nesie na svojich pleciach otec rodiny a absolútnou zraniteľnosťou nového života. Berthold Woltze nás vnáša do izby, ktorá dýcha tichom. Otec sa skláňa nad kolískou, pričom jeho telo ešte stále nesie tiaž batohu, symbolu práce, cesty, ale hlavne absencie. Jeho tvár sa obracia ku dieťatku v kolíske. V tejto chvíli dochádza k reštrukturalizácii identity tohto otca. Muž, ktorý prežil drsnosť zaobchádzania sveta navôkol, sa tu stáva pozorovateľom jemného nádychu a  výdychu vlastného potomka. Všetko v miestnosti: drevená podlaha, ťažké závesy neďalekej manželskej postele, staré noviny na akomsi stolíku, to všetko svedčí o plynutí času a neúprosnej vlastnosti materiálneho sveta – tj. o jeho chátraní. Len tento jeden moment intimity pôsobí nadčasovo. Je to estetika, v ktorej kvitne najčistejšia forma lásky: tá, ktorá prichádza po dlhom čakaní…

    Základný popis

    Pokorné vyznanie slabosti pred nevinnosťou. Mravný ideál doby, kedy sa rodina považovala za základ spoločnosti, za svätý prístav ľudstva – skutočný „domus sancta“. O rozdieloch medzi odchodom a návratom, medzi bremenom sveta, ktoré nesie na svojich pleciach otec rodiny a absolútnou zraniteľnosťou nového života. Berthold Woltze nás vnáša do izby, ktorá dýcha tichom. Otec sa skláňa nad kolískou, pričom jeho telo ešte stále nesie tiaž batohu, symbolu práce, cesty, ale hlavne absencie. Jeho tvár sa obracia ku dieťatku v kolíske. V tejto chvíli dochádza k reštrukturalizácii identity tohto otca. Muž, ktorý prežil drsnosť zaobchádzania sveta navôkol, sa tu stáva pozorovateľom jemného nádychu a  výdychu vlastného potomka. Všetko v miestnosti: drevená podlaha, ťažké závesy neďalekej manželskej postele, staré noviny na akomsi stolíku, to všetko svedčí o plynutí času a neúprosnej vlastnosti materiálneho sveta – tj. o jeho chátraní. Len tento jeden moment intimity pôsobí nadčasovo. Je to estetika, v ktorej kvitne najčistejšia forma lásky: tá, ktorá prichádza po dlhom čakaní…

    « Návrat otca – na kolenách pri kolíske: „Najprv dieťatku, a potom…“ / „Erst zum Kinde und dann…“ (Berthold Woltze, 1871) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaInšpiráciaSexuálna výchovaMravný ideálKrásaMuž a ženaLáskaManželstvoMaterstvoRodinaRodičovstvoDetstvoPokoraSlužbaSpoločenská zodpovednosťRodoľubstvoViktoriánska éra

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Nr. 19, 1871. Londýn a New York : The Butterick Publishing Co., 1891. 117 strán.Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1871.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/navrat-otca-na-kolenach-pri-koliske-najprv-dietatku-a-potom-erst-zum-kinde-und-dann-berthold-woltze-1871/

  • ▐ Zverejnené: 01/06/2026

    Intímny moment z prostredia domova, kde sa prepletajú témy materstva, trpezlivosti a estetika konca 19. storočia. Vyobrazenie prejavov lásky, v každom jednom stehu – lásky, ktorá sa vyjavuje skrze službu. Z psychologického hľadiska ide o fascinujúci akt „hniezdenia“ [„nesting“, pozn.]: inštinktívnu potrebu pripraviť bezpečné útočisko pre svoje potomstvo v časoch, keď bola krehkosť ľudského života každého novorodenca, vzhľadom na neistotu jeho prežitia, priam hmatateľná a Zubatá stála pripravená za každým rohom. Práca s výšivkou takto bola rovnako aj – svojim spôsobom – formou modlitby, tichou prosbou o zdravie a šťastný osud.

    Základný popis

    Intímny moment z prostredia domova, kde sa prepletajú témy materstva, trpezlivosti a estetika konca 19. storočia. Vyobrazenie prejavov lásky, v každom jednom stehu – lásky, ktorá sa vyjavuje skrze službu. Z psychologického hľadiska ide o fascinujúci akt „hniezdenia“ [„nesting“, pozn.]: inštinktívnu potrebu pripraviť bezpečné útočisko pre svoje potomstvo v časoch, keď bola krehkosť ľudského života každého novorodenca, vzhľadom na neistotu jeho prežitia, priam hmatateľná a Zubatá stála pripravená za každým rohom. Práca s výšivkou takto bola rovnako aj – svojim spôsobom – formou modlitby, tichou prosbou o zdravie a šťastný osud.

    « Viktoriánsky ideál: Matka – Výšivka – Kolíska – Dieťa (1891) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaInšpiráciaSexuálna výchovaFeminizmusMravný ideálKrásaMuž a ženaLáskaManželstvoMaterstvoRodinaRodičovstvoDetstvoPokoraSlužbaSpoločenská zodpovednosťRodoľubstvoViktoriánska éra

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: WANDLE, Jennie Taylor. The Art of Drawn-Work. Londýn a New York : The Butterick Publishing Co., 1891. 117 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/viktoriansky-ideal-matka-vysivka-koliska-dieta-1891/

  • ▐ Zverejnené: 01/06/2026

    „Via Appia“ ako symbol svedectva duchovnej cesty a osobnej premeny. Archetypálne vyobrazenie všeobecnej – a vcelku prirodzenej – snahy človeka vyhýbať sa bolesti, niekedy aj v podobe nevyhnutného životného utrpenia. Lekcia o pokore, cnosti a prijatí svojho osudu, alebo ešte niečo viac?

    Základný popis

    „Via Appia“ ako symbol svedectva duchovnej cesty a osobnej premeny. Archetypálne vyobrazenie všeobecnej – a vcelku prirodzenej – snahy človeka vyhýbať sa bolesti, niekedy aj v podobe nevyhnutného životného utrpenia. Lekcia o pokore, cnosti a prijatí svojho osudu, alebo ešte niečo viac?

    « Sv. Peter: „Domine! Quo Vadis?“ / [Pane! Kam ideš?] (1881) »

    ZNAČKY: KomentárUmenieIlustráciaCitátInšpiráciaKlasická literatúraKresťanstvoLegendaJežiš KristusSvätý PeterPsychológiaHlbinná psychológiaEtikaMravný ideálCnosťKrásaSebarozvojVzdelanieVýchovaObrátenieZnovuzrodenie

    Nasledovný príbeh som už raz spomínal…

    « Po požiari Ríma: Nero obvinil kresťanov z podpálenia mesta, čo bolo dôvodom ich prvého prenasledovania, počas ktorého mnohí z nich zahynuli hroznou a dovtedy neslýchanou smrťou. Kresťanskí konvertiti žiadali Petra, aby zbytočne neriskoval svoj život, ktorý bol pre nich vzácny a potrebný pre blaho všetkých; až ten napokon súhlasil s tým, že opustí Rím. Ale ako tak utekal po ceste „Via Appia“, približne dve míle od brán, práve na tomto mieste sa stretol s vidinou nášho Spasiteľa — putujúceho do mesta. Ohromený týmto výjavom zvolal: „Domine! Quo Vadis? [Pane! Kam ideš?]“ na čo Spasiteľ, hladiac na neho so smútkom v očiach, odpovedal: „Idem do Ríma, aby som tam bol ukrižovaný… po druhýkrát,“ a zmizol. Peter, pokladajúc to za znamenie, že sa má nechať podrobiť utrpeniu, ktoré je preňho pripravené, sa okamžite otočil a znova vstúpil do mesta. (Anna Jameson / 1881, s. 211-212) »

    Dnes by som k týmto riadkom chcel ešte čosi podotknúť. Mnohí ľudia sa zameriavajú najmä na rovinu utrpenia, tento príbeh chápu v polohe: odovzdať sa nevyhnutnému utrpeniu. Ja si myslí, že je pritom vždy potrebné zdôrazniť aj: „Prečo by mal človek niečo takéto vykonať?“ Čo sa tým sleduje. Odpoveďou k tomu je: „CHRISTOS“ / Ježiš Kristus ako ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – „svätosti“. Pre lepšie pochopenie: « Pod pojmom ideál budeme mať na mysli dokonalosť svojského druhu: úplnú a kompletnú realizáciu všetkej možnej alebo predstaviteľnej dokonalosti, nie len výplod fantázie, ako tento pojem mnohí používajú. Kristus je ideálny človek. Ale dosiahnutie dokonalosti je dosiahnutím božskosti; a preto je ideálny človek ľudským Bohom. (s. 9) » Ak sa teda na obrázok vyššie budeme pozerať ako na „psychologickú pravdu“, niečo, o čom učil aj Carl. G. Jung, potom je jeho posolstvo jednoznačné: prijatie nevyhnutného utrpenia spojenéno s procesom, počas ktorého sa stávam svojim najdokonalejším vyjadrením. Magnifique, n’est-ce pas? Vraiment magnifique.

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJE:

    • [1] BUCK, Jirah Dewey. Christos – The Perfect Man is the Anthropomorphic God. New York (USA) : Hermetic Publishing Company, 1889. 30 strán.
    • [2] JAMESON, Anna. Sacred and Legendary Art (Vol. I.: Containing Legends of The Angels and Archangels, The Evangelists, The Apostles, The Doctors of the Church, and St. Mary Magdalene as Represented in Fine Arts). 3. vydanie / Boston (USA) : Houghton, Mifflin and Company, 1881. 417 strán.
    • [3] NOWOWIEJSKI, Felix. Stimmen der Presse Über Aufführungen des Neuen Dramatischen Oratoriums „Quo Vadis?“ / Op. 30. Fulda (Nemecko) : Aloys Maier – Königl. Hofmusikalienhandlung, 1909. 293 strán.
    • [4] SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Tale of the Time of Nero. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1897. 515 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sv-peter-domine-quo-vadis-pane-kam-ides-1881/

  • ▐ Zverejnené: 01/06/2026

    Historická ilustrácia z knihy „Quo Vadis“ od Henryka Sienkiewicza, ktorá zachytáva cisára Nera s lutnou v momente, keď sa Rím ocitol v plameňoch. Vizuálna metafora o podľahnutí človeka vábeniu absolútnej moci. Moment mrazivej disonancie: v pozadí horia domov, sny a životy tisícov ľudí, no v popredí zostáva muž, ktorý sa pokúša predviesť ním komponovanú symfóniu vlastného šialenstva. Nero tu nie je znázornený ako brutálny tyran s mečom, ale ako tragikomická postavička. Zlo nemusí byť navonok okázalé, hlučné a krvavé. Väčšina zla sa odohráva…

    Základný popis

    Historická ilustrácia z knihy „Quo Vadis“ od Henryka Sienkiewicza, ktorá zachytáva cisára Nera s lutnou v momente, keď sa Rím ocitol v plameňoch. Vizuálna metafora o podľahnutí človeka vábeniu absolútnej moci. Moment mrazivej disonancie: v pozadí horia domov, sny a životy tisícov ľudí, no v popredí zostáva muž, ktorý sa pokúša predviesť ním komponovanú symfóniu vlastného šialenstva. Nero tu nie je znázornený ako brutálny tyran s mečom, ale ako tragikomická postavička. Zlo nemusí byť navonok okázalé, hlučné a krvavé. Väčšina zla sa odohráva…

    « Vytešený Nero – držiac v rukách zlatú lutnu, zatiaľ čo za ním vidieť Rím v plameňoch (Howard Pyle) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaHodnotový relativizmusPokrytectvoPolitikaProgresivizmusPolitický katolicizmusSmerohlasizmusNeoliberalizmusLiberálna demokraciaNeokolonializmusVojnaChudobaBiedaPekloSmrťVýmena obyvateľstva

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Narrative of the Time of Nero. Boston (USA) : Little, Brown and Company, 1925. 422 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nanebovstupenie-jezisa-krista-giotto-di-bondone-cappella-degli-scrovegni-padova-14-storocie/

  • ▐ Zverejnené: 31/05/2026

    Dramatická gravúra znázorňujúca rímskeho cisára Nera v okamihu zdareného údivu alebo strachu.Čierno-biela ilustrácia pochádza z vydania románu Quo Vadis od Henryka Sienkievicza (New York, Hurst & Company, 1897). Ide o vzácny príklad viktoriánskej knižnej grafiky zachytávajúcej psychologickú hĺbku prostredníctvom dramatickej hry svetiel a tieňov.

    Základný popis

    Analýza súčasnej politickej a spoločenskej situácie v Európe a na Slvoensku. Tento komentár sa bez servítky – kriticky – zamýšla nad otázkami súvisiacimi s eskalujúcim konfliktom na Ukrajine, strategickými omylmi, ekonomickými dôsledkami a hrozbou jadrovej katastrofy. Zároveň popisuje apatickú reakciu obyvateľstva, ktoré akceptuje vojnu ako „všednú“ realitu.

    « Európski vojvodcovia, námesační a ich dôchodková prognóza: Kto sú dnešní služobníci ancikrista? »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaZmienkaKomentárHodnotový relativizmusPolitikaProgresivizmusPolitický katolicizmusSmerohlasizmusNeoliberalizmusLiberálna demokraciaNeokolonializmusVojnaChudobaBiedaPekloSmrťVýmena obyvateľstva

    Minulý týždeň, čas riadne uteká, som si opäť pozrel niekoľko minút z relácie „Do živého“, kde prakticky všetci zúčastnení konštatovali, že sa nám to tu – v Európskej únii – voľáko zvrhávazačína nepekne eskalovať, čo sa týka toho vojenského konfliktu na Ukrajine. Taký Dag Daniš opísal dnešnú politickú situáciu v Európe týmito slovami: « A toto je veľmi zlá správa pre Európu, lebo mám dojem, že tie hlavy v Európe sú príliš horúce a veľmi málo zamerané na konkrétnu stratégiu, to znamená: však, keď chcem ísť do konfliktu, tak musím mať garancie, že ho vyhrám alebo musia byť aspoň predpoklady splnené na to, že ho vyhrám. A ak všetko nasvedčuje tomu, že ho prehrám, tak sa tomu konfliktu snažím vyhnúť. To bola desaťročia stará pravda – aj diplomacie, aj vojenskej politiky. Ja mám trochu obavy, že v Európe to už neplatí, že tu máme desiatky, stovky „vojvodcov“ v Európe, ktorí sa chystajú strategicky poraziť Rusko… »

    Naznačení spôsob politického uvažovania našich elít má jeden maličký, ale zároveň dosť podstatný problém, ako naň upozornili aj samotní účastníci spomínanej diskusie. Aký? No… znamená – na konci takto vedených snaženízánik európskej civilizácie v aktuálnej podobe. Ruská federácia v okamihu, ako bude zahnaná do kúta, nadobudne pocit, že dochádza k jej „strategickej porážke“, tj. ohrozeniu jej existencie, v tej chvíli (pravdepodobne) použije taktické jadrové zbrane. Je vcelku pôsobivé sledovať, kam sme sa v debatách o vojenskom konflikte na Ukrajine posunuli. Už len fakt, že je potrebné o niečom takomto uvažovať, ako o jednom z možných scenárov, je svojim spôsobom… niečo úchvatné, hodné obdivu.

    Vladimír Palko pri tejto príležitosti podotkol, že jemu tí občania… oni sú vám ako námesační: « Jadrová bomba? [Jej] použitie? To je… už to… to posledné, Bože môj. Za… potom už je len peklo. Hej? Ale… veď to nie je jedine zlé, čo hrozí. Aj útok konvenčnými zbraňami, proste nejaká raketa ruská. Keby priletela a trafila by nejaký cieľ v Európe, ako v členskej krajine NATO, no tak aj – však to je hrozné. To už hrozí potom priamou zrážkou, a to potom – neskoršie – môže nakoniec, by mohlo nakoniec viesť, ako aj k… jadrovej vojne. Čiže, aj to je zlé, ako útok konvenčnými raketami. Tá otázka je taká, a v tom spočíva aj to moje znepokojenie: za tie roky… stúpame hore po tom eskalačnom rebríku? Eskalujeme situáciu stále – viac a viac? No áno! No áno, samozrejme! Samozrejme. Hneď uvediem príklady. Uvedomuje si to, povedzme európske obyvateľstvo? Neuvedomuje. Neuvedomuje! Tu by som chcel povedať jednu vec, že za rok sa z geopolitického hľadiska zmenil charakter tej vojny na Ukrajine. Lebo… ako to začalo? Najprv to bola zástupná vojna: západ proti Rusku, cez teda tému Ukrajiny, pričom – bola to Amerika, ktorá vlastne zatiahla Európu do tej zástupnej vojny. Toto všetko sa zmenilo. Dnes je to najmä – teda a stále viac – je to zástupná vojna Európanov proti Rusku. Porovnajme si teda Ameriku, Američanov a Európanov. Američania už tú vojnu neplatia. Proste vystupujú z nej. Američania sa s Rusmi rozprávajú. Rozprávajú už rok. […] Európania, no úplne naopak, Európania platia tú vojnu na Ukrajine. Európania sa s Rusmi nerozprávajú. […] Poďme, poďme ďalej, že jak to, jak pokročila tá eskalácia za dva roky. Si pamätám, pred dvomi rokmi, ako Biden – americký prezident – sa zdráhal, ako poskytnúť rakety ATACMS Ukrajincom na útoky do Ruska, lebo ATACMS-y boli schopné dostreliť 300 km do ruského vnútrozemia. [V článku BBC „Ukraine uses US-supplied ATACMS for the first time, says Zelensky,“ zverejnené 17. októbra 2023, sa uvádza: „Administrácia Bidena predtým odmietala poskytnúť Ukrajine rakety ATACMS, avšak ‚v posledných týždňoch‘ sa rozhodla, že ich potichu odošle, informovala americká televízia CNN s odvolaním sa na tvrdenia dvoch amerických úradníkov,“ pozn.] Keď sa pozeráme na to, čo teraz sa deje, ako sa rozbiehajú programy európsko-ukrajinské na budovanie nových rakiet. Áno? Mám tu poznamené, chystá sa – okrem iného – nejaká nová raketa „Neptún D“, no tak tá bude dostreľovať, tá môže dostreľovať 1000 km, že? [O prácach na raketovom systéme „Neptune“ informovali 4. decembra 2023 „Kyiv Post, ale aj „Ukraine World“. Alisa Orlova pre „Kyiv Post“ dňa 14. novembra 2025 uverejnila článok s názvom „Zelensky Releases Footage of Ukrainian ‘Long Neptune’ Missiles Striking Deep Into Russia“, tj. v preklade: „Zelenskyj zverejnil zábery ukrajinských rakiet „Long Neptune“ zasahujúcich hlboko do Ruska“, pozn.] No a samozrejme, v plnom prúde, beží ukrajinské obstreľovanie rafinérií, ako… po celom Rusku. Tak dobre, 300 sa zdalo Bidenovi pred dvomi rokmi veľa. No tak bude 1000, že? Uvedomujeme si to? My to nevnímame. Stále máme taký pocit a máme… ja už som to nazval, že my sa správame, ako nejaká-taká námesačná civilizácia, že niekde ideme a sme takí úplne, úplne spokojní, že nič sa nedeje. […] Uvedomujeme si, že… ako – oveľa – nebezpečnejšia je dnešná situácia v porovnaní s tým, keď bola tá 40-ročná studená vojna ešte za sovietskeho komunizmu? Že o čo je to teraz horšie? Pozrite sa. Napríklad, Európa, a vtedy aj Bidenova Amerika, ako… podporovala Ukrajinu, keď urobila tú inváziu na Ruské územie, do tej Kurskej oblasti. Mali sme, pred rokom, tá akcia „Pavučina“ – to bol útok na ruskú jadrovú triádu. To bol dronový útok, ktorý zničil niekoľko ruských jadrových bombardérov. To sú všetko, sú to… Mearsheimer zdôraznil… [John Joseph Mearsheimer, pozn.] To sú všetko veci, ktoré boli naprosto nepredstaviteľné za studenej vojny medzi západom a Sovietskym zväzom. Teraz sa tu tie veci dejú a… ako… správame sa, ako keby sa teda nič nedialo. »

    Tento postoj občanov ostatných európskych kraji je čiastočne pochopiteľný. Majú pocit akejsi falošnej bezpečnosti, pretože vnímajú medzi nimi a konfliktnou oblasťou určitý vzdialenostný dištanc – „nárazníkové pásmo“. Tým nárazníkovým pásmom je dnes aj – Slovensko. Surreálnym paradoxom ostáva, že aj slovenskí politici k územiu Slovenskej republiky pristupujú s rovnakým spôsobom, čo do jeho „užívania“ z hľadiska „bezpečnostnej funkcie pre ostatné európske krajiny“. Občania Slovenska? Nič. Nijako zasadne sa ich tieto skutočnosti nedotýkajú a VOJNA sa pre nich stala všedná, každodenná – „normálnosť“. Akceptujú jej ďalšie pokračovanie. Na tomto príklade je nádherne vnímateľná tá „intelektuálna mizéria“ značnej časti slovenského obyvateľstva. Títo ľudia si budujú názor na nejakú tému na podklade – v priebehu času sa opakujúcich – plytkých posolstiev z informačných blokov (v rozsahu niekoľkých minút) uvedených vo večerných správach, na podklade „politických večerníčkov“, riekaniek všelijakých „hlásateliek a roztlieskavačov“. Ak by takéto konštatovanie nebolo pravdou, tak dnes máme plné námestia a od politikov žiadajú tlak na mierové rokovania a OKAMŽITÉ kroky z ich strany k nim vedúce! Nie sú, vonku je pekne, teplučko – takéto veci sa teraz neriešia. Zatiaľ zbrojíme, budujeme vojenskú infraštruktúru. Tak je to správne. Azda sa nič nestane a…

    A ak je to – nateraz – otázkou financii: „Veď my predsa na to máme, my si to zaplatíme,“ iba žeby nie. Sociálna poisťovňa porozosielala občanom ich dôchodkové prognózy. Tam sa odrazu objavil predpokladaný vek odchodu do dôchodku. Tieto údaje sa pre jednotlivcov jemne líšili, no málokoho potešili. Ak máte nejakých dvadsať rokov, jemne cez, a štát vám prognózuje takmer 50 rokov ďalšieho pracovného života… ísť do dôchodku niekedy okolo 70-ky, no takto isto nevyzerajú žiadne nádejné vyhliadky. A ja vám, milí čitatelia, poviem jednu vec: ľudia, ktorí tieto prognózy písali nemajú ani predstavu, čo bude za 10-20 rokov, nie za 30-50, aby dávali 20-25 ročným nejaké prognózy ohľadom ich budúcnosti.  Rozposielanie dôchodkových prognóz je potrebné vnímať v polohe nejakého  „symbolického gesta“. Naznačuje nejaký trend a terajší stav našej spoločnosti. Čo ale mňa osobne na tomto najviac prekvapuje: každý sa sťažuje, nadáva a nikto sa nepýta, nehľadá príčinu, ako sme sa do takéhoto stavu dostali. Občania tohto štátu nechcú pochopiť, že štát má nejaké finančné zdroje – nejaké príjmy vyzbierané od občanov a získané na podklade iných zdrojov štátu (aktív), z ktorých zabezpečuje nejaké „všeobecne-prospešné“ funkcie, a keď zle hospodári, berie si pôžičky, rastie mu dlh, viete, ako keď vám vaše deti a vnúčatá platia elektrinu, tak sa mu časom zvyšuje aj splátka dlhu, a potom má menej peňazí na zabezpečovanie „všeobecne-prospešných“ funkcii. Ich nezaujíma, že aj tá vojna niečo stojí, nemálo, a nesie si so sebou množstvo negatívnych dôsledkov, ako napríklad drahé energie, ktoré opäť ekonomicky poškodzujú občanov, priemysel, no a napokon aj štát. Ale tým najzásadnejším, čo odmietajú akceptovať je: ICH MIERA PRIAMEJ OSOBNEJ ZODPOVEDNOSTI za aktuálnu hospodársko-ekonomickú situáciu, ktorá je odrazom ich politických preferencii alebo nezáujmu, kde sa nechali zatiahnuť do niečoho, o príčinách a najmä možných dôsledkoch – drvivá väčšina z nich – uvažovali „svojským“ spôsobom, takto vlastne umožnili presunúť verejné zdroje do „súkromných rúk“, výrazne devalvovať hodnotu peňažných prostriedkov (inflácia), dôchodkov – súčasných aj budúcich, a teraz nevedia, čo s tým, tak pokračujú v načatom: „Však, to my… dobre sme mysleli! A nejako už bude…“

    MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ / Politika vojny a hľadanie úspor, tj. výdavkové škrty v nemeckom zdravotníctve – keď sa berie chorým, aby sa podporilo zbrojenie a vraždenie

    To, že na tom Nemecko, z hľadiska stavu svojho hospodárstva, nie je bohvieako, o tejto skutočnosti som v posledných mesiacoch písal hneď niekoľkokrát. Už vo februári som citoval Ing. Mariána Vitkoviča, ktorý povedal: „Nemecký chemický priemysel, čo bola niekedy výstavná časť konkurencieschopnosti Európy, dnes pracuje na 70% kapacít, to je najnižšia úroveň od roku 1993.“ O niekoľko týžďňov som znova citoval pána Vitkoviča, ktorý tentokrát povedal: „…Nemecko, ktoré je na tom hospodársky veľmi, veľmi zle a zlepšenie určite nepríde…“ Nemecko sa stalo jedným z mojich príkladov v článku, kde som opisoval dôsledky politiky vojny a ekonomický úpadok v rôznych krajinách, pričom v ňom zaznel, z úst jedného nemeckého občana, aj takýto názor : „Sledovať politikov v Nemecku je ako sledovať predlohu filmu ‚Idiocracy‘. Ak ste tento film nevideli, tak by ste definitívne mali. Je to v základe opis toho, čo sa deje vo väčšine sveta. Nemecko nie je výnimkou. […] Kvalita života v Nemecku sa znižuje a zdá sa, že tempo sa zrýchľuje. […] Ekonomika. Nemecko stagnuje, alebo je v recesii hneď niekoľko posledných rokov. A špeciálne posledný rok – bol veľmi brutálny. Prepúšťa sa tu vo všetkých sektoroch priemyslu. Samozrejme, v dôsledku rozhodnutí, ktoré urobili politici. Jedným z nich je – energia.“ No situácia v Nemecku sa opäť o čosi posunula. 15. apríla 2026 priniesli „Deutsche Welle“ (DW) správu s nadpisom: „German health minister announces billions in cutbacks“ [„Nemecký minister zdravotníctva ohlasuje miliardové škrty“, pozn.] V tomto článku sa napríklad píše: „Príspevky na zdravotné poistenie Nemcov, ktorí prispievajú do systému verejného zdravotného poistenia, sa tento rok zvýšili v priemere o 3%, a to po tom, čo v roku 2025 vzrástli o 2.5%,“ pričom ale ani to nestačí, pretože: „Výdavky verejných poisťovní dokonca rastú ešte rýchlejšie.“ Za krátku chvíľu sa ohlásili pracovníci v zdravotníctve a 28. mája „Deutsche Welle“ (DW) ohlásili: „Germany news: Health care staff protest plan for major cuts“ [„Správy z Nemecka: Zdravotnícky personál protestuje proti plánu rozsiahlych škrtov“, pozn.] Vojna je drahá záležitosť… aj pre Nemecko.

    Nejako BUDE. Určite. Len sa môže stať, že sa to dotyčným práveže NEBUDE vôbec páčiť. Tí inteligentnejší si dokonca povedia: „Takto sa predsa nedá riadiť štát. Toto asi nebude ideálny prístup ku realizácii procesu posúdenia rizík a k nejakej snahe o riadenie možných nebezpečenstiev, hrozieb.“ Odborná literatúra definuje riziko ako: „…pravdepodobnosť (alebo možnosť), že v dôsledku určitej činnosti dôjde k nepriaznivému následku. (Haight, s. 49)“ Ono v podstate už teraz nejako JE, pričom výsledky minulých postojov a rozhodnutí prehovárajú samé za seba – nepriaznivo. Sidney Dekker vo svojej knihe „Ten Questions About Human Error“ [Desať otázok o ľudských pochybeniach, pozn.] zdôrazňuje: « Najväčším zostatkovým rizikom […] je postupné skĺzavanie k zlyhaniu. Postupné skĺzavanie k zlyhaniu znamená: pomalý, postupný posun prevádzky systémov smerom k hraniciam ich bezpečnej prevádzky. […] …nedostatočné znalosti o tom, pokiaľ siahajú skutočné hranice bezpečnosti, vedú k tomu, že ľudia tento posun nezastavia alebo si ho ani nevšimnú. (s. 18) » Čo nastáva vtedy, až dôjde k prekročeniu „hraníc bezpečnosti“ v prípade vysoko komplexných dynamických systémov, akým chod celej európskej civilizácie dozaista je, v takejto chvíli: « …bežná prevádzka týchto systémov neumožňuje odhaliť „skryté“ interakcie, ktoré by mohli mať kľúčový vplyv na vývoj (kaskádových) poruchových udalostí… (s. 35) » A tie môžu mať zásadne negatívny synergický efekt: „…účinok, ktorý kombinovane prináša návrat […] väčší než je súčet častí… (Ansoff, s. 75)“ Inak povedané: nastane taký sled náhodných udalosti, stav „nelinearity a chaosu“degradácia a rozpad pôvodného systému, kde je možné očakávať dovtedy… nemožné. Hovoríme o situáciach, v ktorých sú vám nejaké analýzy stromu možných udalostí (ETA – „Event Tree Analysis“): „…je prediktívna metóda na určenie príčiny a následku udalostí. ETA začína udalosťou a […] odvodzuje, aké faktory by mohli prispieť k udalosti, (McKinnon, s. 40)“ zbytočné, i keď mne príde, že politici sa nejakými analýzami dôsledkov ich rozhodnutí nijako zvlášť nezaoberajú, veľakrát sa samotní podieľajú na vzniku problému a ten neskôr riešia, pričom vystupujú v pozícii „záchrancov národa“. Naši politici majú jedno obrovské šťastie. Aké? Drvivá väčšina ich voličov o ničom, čo som práve spomenul… nič netuší. Hrozivejšie je, aspoň sa tak zdá, budem sa opakovať, že ani veľká časť politikov. Alebo… existuje ešte varianta: akceptujú úroveň rizika a možnosť výskytu danej „poruchovej“ udalosti. Ale to už sa dostávame…

    MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ / Ako (počas svojej prednášky v roku 2015 na pôde Chicago University) profesor John Mearsheimer predpovedal zničenie Ukrajiny

    Každý z vás si môže pozrieť prednášku Johna Mearsheimera, pod názvom „Why is Ukraine the West’s Fault?“ [„Prečo je Ukrajina vinou Západu?“, pozn.] V nej zaznie takáto predzvesť diania na Ukrajine: „Západ vedie Ukrajinu… a výsledkom bude: zničenie Ukrajiny. Verím, že politika, ktorú obhajujem – teda neutralizácia Ukrajiny, jej následná ekonomická obnova a vymanenie sa z konkurenčného boja medzi Ruskom na jednej strane a NATO na strane druhej – je to najlepšie, čo sa Ukrajincom môže stať. To, čo robíme je, že povzbudzujeme Ukrajincov, aby voči Rusom vystupovali tvrdo. Povzbudzujeme Ukrajincov, aby si mysleli, že sa nakoniec stanú súčasťou Západu, pretože nakoniec porazíme Putina a nakoniec dosiahneme svoje, čas je na našej strane, a samozrejme, Ukrajinci v tom hrajú s nami a nemajú žiadnu ochotu robiť kompromisy voči Rusom a namiesto toho chcú presadzovať tvrdú politiku. Ibaže, ako som vám už povedal, ak to urobia, výsledkom bude, že ich krajina skončí v troskách, a to, čo robíme je, že v podstate tento rezultát vlastne podporujeme. Myslím si, že by bolo oveľa rozumnejšie, keby sme sa snažili o vytvorenie neutrálnej Ukrajiny; bolo by v  našom záujme túto krízu, čo najskôr ukončiť. Určite by to bolo v záujme Ruska, a čo je najdôležitejšie, bolo by to aj v záujme Ukrajiny, aby túto krízu ukončili.“ Čo z týchto slov vyplýva? Profesor Mearsheimer nebol sám, ktorý predpovedal budúcnosť Ukrajiny. O tom, čo sa udeje, prognózy aktuálneho diania, ktoré sledujeme – západní politici o tomto všetkom vedeli a následné dôsledky vnímali ako prijateľné. Umieranie občanov Ukrajiny, totálne vysťahovalectvo a zdevastovaná krajina – všetko menované sú pre nich PRIJATEĽNÉ NÁKLADY pri dosahovaní nimi sledovaných záujmov. Dnes je Ukrajina vo veľmi komplikovanej situácii a každý mierový návrh je NÁSOBNE horší, ako boli tie pred 3-4 rokmi, alebo pred tými 10-timi…

    Česká televízia, pred viac ako 15-timi rokmi, priniesla televíznu mikro-esej neuropatológa Františka Koukolíka. Pán doktor v nej rozpráva príbeh o spoločenskom vývoji na Veľkonočnom ostrove, kde sa jeho obyvatelia rozhodli stavať známe sochy, za každú cenu – bez ohľadu na následky, a postupne si zdevastovali všetky lesy, vodné toky im začali vysychať a pôda erodovať: „Nasleduje chaos, v podstate blízky občianskej vojne. Ľudia sa sťahujú do jaskýň. […] Spoločnosť sa kompletne rozkladá. […] Katastrofa tejto spoločnosti je dôsledkom – stupidity. Stupidita nie je hlúposť. Stupidita nie je nevedomosť. Stupidita nie je ani omyl, nedostatok informácii. Stupidita je rozpad spätnej väzby medzi správaním a prostredím, podmienená rozpadom tzv. schém. Schémy sú poznávacie programy určené k riešeniu problémov. […] Najstrašnejšia je stupidita vtedy, ak sú jej nositeľmi ľudia veľmi mocní, s veľmi vysokým IQ. Pokiaľ sme vyvraždili – v súťaži o zdroje – mužov susedného kmeňa a zabrali sme si ich ženy a deti, bolo to veľmi kruté, ale nebolo to stupídne. Pokiaľ v súčasnom svete súťažíme o zdroje a chrastíme jadrovými zbraňami – je to nielen veľmi kruté, ale NAČISTO stupídne.“ No pojem stupidita nevypovedá celý príbeh o dianí navôkol nás, pretože nie je odpoveďou na otázky ohľadom individuálnych štruktúr osobnosti konkrétnych jedincov, ktorí reagovali so svojimi životnými okolnosťami, a napokon sa výsledkom ich vzájomných interakcii – sociálnej dynamiky, spoločnosť dostala do stavu, akého sa dostala, a teda „stupidita“ nie je v skutočnosti odpoveďou na sociálnu komplexnosť a individuálne príspevky jedincov. Inými slovami, niektorí môžu konať na podklade „stupidity“, iní sa mlčky prizerajú, pretože sú servilní mopslíci a  ich intelektuálna kapacita a znalosti nedosahujú taký stav, ktorý by im umožňoval zvážiť pôsobiace faktory. Nebodaj dôsledky. Čo sa snažím povedať? Zjednodušene: variabilita zapojených osôb reprezentuje širokú škálu rôznorodej psychopatológie, od nejakých miernych osobnostných porúch kombinovaných s hlúposťou, až po osoby s psychopatickými pohnútkami, pre ktoré je národ nástrojom dosahovania nejakých ich špecifických záujmov (prevažne statusových a majetkových), popri jedincoch, v dave skrytých, ktorých menovaní niekam vedú. Spoločným menovateľom býva: prehnané zameranie na vlastnú gratifikáciu – sebauspokojovanie, líšiace sa prevažne v „prostriedkoch“.

    Táto súčasná kríza iba odhalila niečo, o čom sa nediskutuje. Nikto nerieši závažné štrukturálne deformácie nášho hospodárstva, úpadok a postupný „funkčný zánik“ jednotlivých oblasti našej spoločnosti, ktoré súčasná kríza len zvýrazňuje. Otázkou ostáva: „Akú mieru nadväzujúcich aktov ľudskej stupidity – a hrabivosti mnohých – aktérov je ešte Slovensko schopné zniesť?“ Tomáš Baťa povedal: „Kedykoľvek nachádzam na topánkach, ktoré vychádzajú z dielne, zle vytlačené… alebo pokrivený opätok, nezaujíma ma táto pokrivená práca. Ale zaujíma ma, kde a čím sa pokrivil charakter ľudí v dotyčnej dielni. Je mi úplne jasné, že ľudia s pokriveným charakterom nemôžu urobiť rovnú prácu. (Lešingrová, s. 116)“ Ale taktiež povedal: „Je to inflácia mravov, a je podivné, aké správne je poznanie, že za infláciou mravov nasleduje inflácia hospodárska, a tým aj inflácia meny. (Zelený, s. 85)“ Antoine de Saint-Exupéry pre zmenu napísal: „Nečakaj nič od človeka, pokiaľ nepracuje pre večnosť, ale len pre vlastný život. […] Hovoria, že je dom dôležitý, a nehladia na dom ako taký, ale len na pohodlie. Dom im slúži a oni sa v ňom zaoberajú zhrabovaním bohatstva. Ale UMIERAJÚ AKO ŽOBRÁCI… […] Miesto toho, aby sa v niečo premieňali, chcú, aby sa im slúžilo. Keď potom odídu, nič po nich neostáva. (s. 26)“ Významný anglický ekonóm Henry George: « Ten, kto akýmkoľvek úsilím mysle alebo tela prispieva k celkovému bohatstvu, zvyšuje sumu ľudského poznania alebo dodáva ľudskému životu vyššiu úroveň alebo väčšiu plnosť – je v širšom zmysle slova „producent“, „pracujúci človek“, „robotník“ a čestne si zarába čestný plat. Ale ten, kto BEZ TOHO, ABY UROBIL ČOKOĽVEK PRE to, aby ĽUDSTVO bolo bohatšie, múdrejší, lepšie, šťastnejšie, ŽIJE Z PRÁCE DRUHÝCH – ten, bez ohľadu na to, akým zvelebujúcim menom je nazývaný, alebo ako snaživo pred ním kňazi [slúžiaci] Mamone mávajú svojimi kadidelnicami, je v konečnom dôsledku len ŽOBRÁK ALEBO ZLODEJ. (s. 68)“ Pretože Justínová matka veľmi dobre vedela: „…taká práca dodáva peniazom väčšiu silu a hodnotu. Hovorievala, že na tom veľmi záleží, ako človek peniaze zarába. (Duun, s. 10)“

    Ešte raz sa vrátim k Tomášovi Baťovi. Ten veril, že podstatou ľudských motivácii má byť služba a slúžiť by sa malo životu. Všetci na Slovensku majú ústa plné vyjadrení o tom – „koľko sa oni narobia“ alebo „koľko sa narobili“. Určite ste aj vy počuli: „A ty máš koľko odrobené?“ Ja sa potom zvyknem spýtať: „A pre koho toľko robíte, alebo ste robili, ak po vás ostávajú dlhy, vymierajúci národ a zdecimovaný štát bez budúcnosti?“ Je na čase vrátiť sa k tomu, čo niekdajší profesor z MIT (Massachusetts Institute of Technology) Michael Hammer a jeho kolega v písaní James Champy označujú ako: „…poskytnutie hodnoty zákazníkovi (s. 37)“ Jedným zo základných atribútov lásky, ako podotkol židovský profesor filozofie Jacob Needleman, je snaha pomáhať inému na životnej ceste maximálneho rozvoja jeho darov a schopnosti: „Keď ti pomáham, bez toho, aby som pritom myslel na seba, jedine vtedy je mi pomôžené. (s. 161)“ Ak o sebe tvrdím, že pracujem pre slovenský národ, pretože milujem slovenskú kultúru, tak by malo byť výsledkom mojej činnosti: vytváranie takých podmienok v spoločnosti, ktoré umožňujú plnohodnotný rozvoj občanov Slovenska, ako nositeľov slovenskej kultúry. Moja práca by mala zlepšovať ukazovatele, ktoré toto odrážajú. Si myslím.

    Kanadský psychológ Jordan B. Peterson v jednom rozhovore povedal: „Máte morálnu povinnosť zodvihnúť to najťažšie bremeno, aké si len dokážete predstaviťto je hlavná výzva k dobrodružstvu života…“ Etický kódex židovsko-kresťanskej tradície prehovára jasne: „Nie že by som už bol dosiahol alebo že by som už bol dokonalý, ale sa ženiem… Bratia, ja nemyslím o sebe, že by som už bol uchvátil. Bežím k cieľu…, (Roháček, 2007)“ zdôrazňuje nevyhnutnosť úsilia v procese osobného rozvoja, kde až určitá jeho úroveň umožňuje nachádzať pravdu. Pretože, pokiaľ nehľadám pravdu, nie som schopný vidieť krásu a SVOJIM ŽIVOTOM NESLÚŽIM LÁSKE, KOMU POTOM SLÚŽIM? Dnešná naša spoločnosť je z veľkej časti tvorená osobami, ktoré hľadajú jediné: chcú sa mať dobreurobia čokoľvek, aby si v živote zabezpečili požadovanú mieru hedonizmu. Sú ako tie „domestifikované králiky“, o ktorých písal už Charles Darwin: „…mozgy domácich králikov sú v porovnaní s mozgami divého králika alebo zajaca značne zmenšené; a to možno pripísať tomu, že boli počas mnohých generácií prísne obmedzené, takže len málo využívali svoj intelekt, inštinkty, zmysly a vôľové pohyby. (s. 55)“ Ich základným spôsobom adaptácie je: stabilizácia života do podoby, v ktorej sú „užívateľmi prínosov“ zo strany svojho okolia. Vnímanie obsahovej podstaty termínu „skutočná obeta“, napr. pri spomenutom napomáhaní tej osobe, o ktorej tvrdím, že ju milujem, a nebodaj sledovanie tohto zámeru v podobe: „…nasleduj svätosť so všetkými svojimi silami, (Piper, 2016)“ sú pre nich neexistujúce hodnotové koncepty. Na záver už iba môj obľúbenec – Andrej Tarkovskij: „Nechápu, že hovorím o duchovnosti v tom zmysle, že človek je povinný vedieť, prečo žije, premýšľať o zmysle svojho života. Kto o tomto začal premýšľať, bol v istom zmysle osvietený akýmsi duchovným svetlom, už na tento problém nezabudne, nezastaví sa, už sa vydal na akúsi cestu. Ak si naopak túto otázku nikdy nepoložil, je zbavený duchovnosti, žije pragmaticky ako zviera. A nikdy nič nepochopí. Oni nič nechápu. […] Pre takéhoto absolútne neexistujú problémy ľudskej duše alebo nejakého morálneho úsilia, ktoré je človek povinný vynaložiť počas svojho života. (s. 128)“ A takto vyzerajú tie ozajstné problémy dnešnej a každej doby, a  ktorých vyjadrením býva spoločenské dianie navôkol… Po tisícročia opakovaný príbeh, večný boj, stále dookola.

    POST SCRIPTUM: Téma, ktorej sa v tomto článku venujem je mimoriadne komplexná a jej plnohodnotné spracovanie by si vyžadovalo výrazne širší časový rámec. Tento komentár preto vnímajte skôr… ako myšlienkový náčrt: rýchly rozbor základných informácií, na ktoré som narazil, spojený s osobnými postrehmi, ktorý slúži na otvorenie diskusie medzi širšou verejnosťou. Osobne by som rád venoval podstatne viac priestoru dôkladnejšiemu rozvinutiu psychologicko-sociologicko-morálnej roviny a exaktnejšie popísal dynamiku v tejto sfére, niet času.

    PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJE:

    • [1] ANSOFF, Igor H. Corporate Strategy – An Analytic Approach to Business Policy for Growth and Expansion. Harmondsworth – Middlesex (Anglicko) : Penguin Books, 1968. 205 strán.
    • [2] A new modification of the Neptune missile is being developed in Ukraine. (Ukrajina) : Ukraine World, 2023. Zverejnené: 04-12-2023. Dostupné 28-05-2026 / 18:47: facebook.com/ukraineworld.org/posts/a-new-modification-of-the-neptune-missile-is-being-developed-in-ukrainework-is-u/869281895200739/
    • [3] CONNOR, Richard. Germany news: Health care staff protest plan for major cuts. Bonn (Nemecko) : Deutsche Welle (DW), 2026. Zverejnené: 28-05-2026. Dostupné 31-05-2026 / 01:09: dw.com/en/germany-news-health-care-staff-protest-plan-for-major-cuts/live-77322235
    • [4] DARWIN, Charles. The Descent of Man, and Selection in Relation to Sex. New edition, Revisited and Augmented. New York (USA) : D. Appleton adn Company, 1896. 688 strán.
    • [5] DEKKER, Sidney W. A. Ten Questions About Human Error (A New View of Human Factors and System Safety). New Jersey (USA) : Lawrence Erlbaum Associates, 2005. 219 strán.
    • [6] DUNN, Olav. Justín a Gudrun. Bratislava (Česko-Slovensko) : Slovenský spisovateľ, 1973. 216 strán.
    • [7] GEORGE, Henry. Protection or Free Trade. New York (USA) : Robert Schalkenbach Foundation, 1944. 335 strán.
    • [8] HAIGHT, Joel M. (ed.) The Safety Professionals Handbook (Technical Applications). 2. yvdanie. Des Planes – Illinois (USA) : American Society of Safety Engineers, 2012. 1167 strán.
    • [9] HAMMER, Michael; CHAMPY, James. Reengineering – Radikální proměna firmy (Manifest revoluce v podnikaní). Praha (Česká republika) : Management Press, 1995. 216 strán.
    • [10] Hrozba ruského útoku na Európu / Do živého. Bratislava (Slovensko) : Marker, 2026. Zverejnené: 22-05-2026. Dostupné 28-05-2026 / 18:27: youtu.be/4yVjIDVbYg0
    • [11] KOUKOLÍK, František. O stupiditě (a rozpadu zpětné vazby). Praha (Česká republika) : Česká televízia, 2007./
    • [12] KRÖGER, Wolfgang; ZIO, Enrico. Vulnerable Systems. Londýn (UK) : Springer-Verlag, 2011. cca. 210 strán.
    • [13] LEŠINGROVÁ, Romana. Baťova soustava řízení. 3. vydanie, (Česká republika) : Lešingrová Romana, 2008. 256 strán.
    • [14] MEARSHEIMER, John. Why is Ukraine the West’s Fault? Chicago (USA) : The University of Chicago (Youtube), 2015. Zverejnené: 25-09-2015. Dostupné 30-05-2026 / 15:58: youtu.be/JrMiSQAGOS4
    • [15] McKINNON. Risk-based, Management-led, Audit-driven Safety Management Systems. Boca Raton + Londýn + New York : CRC Press, 2017. cca. 240 strán.
    • [16] NEEDLEMAN, Jacob. Malá knížka o lásce. 1. vydanie. Praha : dybbuk, 2002. 168 strán.
    • [17] PETERSON, Jordan B. Higher Ed & Our Cultural Inflection Point: JB Peterson/Stephen Blackwood. (Kanada) : Jordan B Peterson (Youtube), 2019. Zverejnené: 21-02-2019. Dostupné 29-05-2026 / 23:27: youtu.be/nlgG8C1GydA
    • [18] PIPER, John Stephen. I’m Paralyzed by Indecision — What Should I Do? / Ask Pastor John. (USA) : Desiring God (Youtube), 2016. Zverejnené: 08-12-2016. Dostupné 30-05-2026 / 19:12: youtu.be/GpYbpstPQ98
    • [19] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – List Filipanom / 3. kapitola (12-14). 4. vydanie (z pôvodných jazykov), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
    • [20] SAINT-EXUPÉRY, Antoine de. Citadela. 3. úplné vydanie, Praha (Česká republika) : Nakladatelství Vyšehrad, 2008. 439 strán.
    • [21] SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Tale of the Time of Nero. New York (USA) : Hurst and Company, 1897. 515 strán.
    • [22] TARKOVSKIJ, Andrej. Krása je symbolem pravdy (Rozhovory, eseje, přednášky, korespondence, filmové scénáře a jiné texty | 1954-1986). 2. aktualizované vydanie. Příbram : Camera obscura, 2011. 482 strán.
    • [23] The Ukrainian defense industry is working on a long-range version of the Neptune missile system. (Ukrajina) : Kyiv Post, 2023. Zverejnené: 04-12-2023. Dostupné 28-05-2026 / 18:49: facebook.com/KyivPost/posts/-the-ukrainian-defense-industry-is-working-on-a-long-range-version-of-the-neptun/873316368009626/
    • [24] Ukraine uses US-supplied ATACMS for the first time, says Zelensky. Londýn (UK) : BBC, 2023. Zverejnené: 17-10-2023. Dostupné 28-05-2026 / 16:27: bbc.com/news/world-europe-67135163
    • [25] ORLOVA, Alisa. Zelensky Releases Footage of Ukrainian ‘Long Neptune’ Missiles Striking Deep Into Russia. (Ukrajina) : Kyiv Post, 2025. Zverejnené: 14-10-2023. Dostupné 28-05-2026 / 18:51: kyivpost.com/post/64238
    • [26] WHITTLE, Helen. German health minister announces billions in cutbacks. Bonn (Nemecko) : Deutsche Welle (DW), 2026. Zverejnené: 15-05-2026. Dostupné 31-05-2026 / 00:58: dw.com/en/germany-health-care-spending-reform-cdu-spd/a-76796338
    • [27] ZELENÝ, Milan. Cesty k úspechu – Trvalé hodnoty soustavy Baťa. 1. vydanie, (Česká republika) : Nakladatelství ČINTÁMANI, 2005. 155 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/europski-vojvodcovia-namesacni-a-ich-dochodkova-prognoza-kto-su-dnesni-sluzobnici-ancikrista/

  • ▐ Zverejnené: 26/05/2026

    Základný popis

    Cesta Andrija Melnika – od kolaborácie k národnému mýtu. Štátne pocty kolaborantovi s nacistickým režimom. Keď sa história ohýba v rukách súčasnosti. Je to rehabilitácia, či dejinná amnézia?

    « Máj / 2026 – Melnik vyzdvinutý na panteón hrdinov národa: Ukrajinský prezident pochováva kolaboranta s nacistickým Nemeckom so štátnymi poctami, vzdáva mu úctu »

    ZNAČKY: KomentárHistóriaDruhá svetová vojnaPolitikaUkrajinská SSRUkrajinaStepan BanderaZSSRIdeológiaTotalitaSmrťSlovaniaNihilizmusNacizmusProgresivizmusZuzana ČaputováPolitický katolicizmusSmerohlasizmus

    Len pred niekoľkými hodinami [22:27 / 22-05-2026, pozn.] sa na stránkach „iRozhlas“, prevádzkuje Český rozhlas, objavila správa: „Ukrajinci slavnostně pochovali nacionalistického vůdce Melnyka. Opomíjí jeho spolupráci s nacisty.“ Táto správa sa pred krátkou chvíľou objavila aj na stránkach denníka „Pravda“, tentokrát s titulkou: „Zelenskyj po pohrebe vodcu nacionalistov Meľnyka: Je to len prvý krok, vrátime našich hrdinov domov.“ Internetové stránky portugalského týždenníka „Expresso“: „Zelensky homenageia líder nacionalista ucraniano que colaborou com regime nazi“ [„Zelenskyj vzdal hold vodcovi ukrajinských nacionalistov, ktorý kolaboroval s nacistickým režimom“, pozn.] Španielske médium zamerané na politické záležitosti „Demócrata“, títo svojich čitateľov informovali: „Zelensky presides over the funeral of ultra-nationalist leader Andri Melnik, paying tribute to Ukrainian heroes“ [„Zelensky viedol pohreb vodcu ultranacionalistov Andrija Melnika a vzdáva hold ukrajinským hrdinom“, pozn.] Írske „Irish Sun“ – v článku „Israel slams Zelensky over tribute to Nazi collaborator“ [„Izrael kritizuje Zelenského za poctu nacistickému kolaborantovi“, pozn.] – prinášajú postoj izraelského ministra zahraničných vecí a nejakého toho historika, kde chlapci nie sú veruže nijako nadšení. Je teda pochopiteľné, že sa takáto informácia objavila aj na samotnom „The Times of Israel“: „Israel objects to Ukrainian reburial with state honors of Nazi collaborator“ [„Izrael namieta voči ukrajinskému opätovnému pochovaniu kolaboranta s nacistami so štátnymi poctami“, pozn.] Mimochodom, o takejto udalosti informoval aj „New York Times“, konkrétne Andrew E. Kramer vo svojom príspevku: „In Ukraine, a Divisive 20th-Century Hero Comes Home. Andriy Melnyk, criticized as a Nazi collaborator and lionized as an anti-Soviet resistance leader, was given state honors for his reburial near Kyiv.“ [„Na Ukrajine, kontroverzný hrdina 20. storočia sa domov vracia. Andrij Melnyk, kritizovaný ako kolaborant s nacistami a oslavovaný ako vodca proti-sovietskeho odboja, dostal štátne pocty pri svojom opätovnom pochovaní neďaleko Kyjeva,“ pozn.]

    Ja som o Melnikovi písal niekoľkokrát. Raz to bolo pri preklade časti dokumentu – od americkej spravodajskej služby (OSS) – o spolupráci nemeckých nacistov s tými ukrajinskými, ktorý sa volá „German Military Government Over Europe: Ostland and The Ukraine“ (1945). Túto správu sa mi podarilo vypátrať v elektronickom formáte, pričom som ju neskôr hľadal v databázach amerických inštitúcii a správu s takýmto pomenovaním tam napokon našiel katalogizovanú na úroveň kontajneru a krabice. Verziu „z krabice“ som v ruke – isteže – nemal. No ale, čo sa tam teda písalo o Melnikovi? Napríklad toto: „Nacisti podporovali myšlienku národného oslobodenia Ukrajiny dávno pred inváziou sponzorovaním a využívaním ukrajinských separatistických skupín v Nemecku. Nacisti udržiavali úzke styky so skupinami vedenými nacionalistickými rivalmi – Skoropadským a Melnikom, prostredníctvom sľubov o ukrajinskej nezávislosti.“ Alebo aj niečo také: „Melnikova skupina, Organizácia ukrajinských nacionalistov, sa vyvinula do [podoby] užšieho súladu s princípmi nemeckých nacistov a pracovali v kolaborácii s nimi ako informátori a propagandisti.“

    Nie všade sa stretnete s reakciami, ktoré ste si mohli prečítať v predošlých odsekoch. Na Ukrajine? Tam je úplne iný svet. K dispozícii sú viaceré videá, ktoré dokumentujú spomenutú udalosť. Osobne dávam do pozornosti video z dielne „Ukrinform“, kde sú nejaké tie „základné scenérie“ a rozhovory s účastníkmi tohto aktu. Osobne odporúčam, pozrieť si toto video až po naštudovaní toho, kto bol pán Melnik a pozrieť si ho v pokoji, nepreskakovať. Vtedy nadobudne človek taký zvláštny pocit… nepochopenia? A presne potom vám odporúčam dlhšiu verziu, s ktorou prišiel pre zmenu „Апостроф TV“. Tam budete môcť nájsť scény toho, ako príde duchovenstvo. Ale nie jeden, dvaja… traja! Tam sa zrazu zjaví „čata kléru“ a… vy sa na celé dianie budete pozerať, budete vedieť, pre koho sa toto celé odohráva a… stále nebudete chápať. No a niekde v závere sa zjaví „jugend“… Pokiaľ si po tomto všetkom budete myslieť, že už vás nič nemôže prekvapiť, nestrácajte nádej: ukrajinské reálie majú vždy viac. Mne sa totiž podarilo objaviť krátky dokument z rodnej dediny Melnika – Volya Yakubova – s názvom „«Шкода, що Мельника не тут поховали». Рідне село провідника ОУН та прощання в Києві“ [„‚Škoda, že Melnik nebol pochovaný tu.‘ Rodná dedina vodcu OUN a rozlúčka v Kyjeve“, pozn.] Dokument má anglické titulky a je fascinujúcou sondou do duše časti prostého ľudu na Ukrajine. Po celý čas, čo som ho sledoval, sa mi v myšlienkach vynárali slová Carla G. Junga: « …a bude jednou z najdôležitejších terapeutických úloh: docieliť toho, aby Nemci túto vinu priznali. I teraz dostávam mnoho žiadosti od Nemcov, ktorí chcú, aby som ich liečil. Ak si myslia, že patria k tým „slušným Nemcom“, ktorí chcú vinu zvaliť na pár mužov z gestapa, považujem ich prípad za beznádejný. Nebudem mať inú možnosť, než posielať týmto žiadateľom dotazník, v ktorom im budem klásť určité zásadné otázky ako: „Čo si myslíte o Buchenwalde?“ [Koncentračný tábor Buchenwald, pozn.] Len pokiaľ pacient uvidí a prizná svoju vlastnú zodpovednosť, môžem uvažovať o individuálnej liečbe. (s. 81-82) »

    PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

    ZDROJE:

    • [1] Андрія Мельника перепоховали у Києві: Зеленський анонсував повернення Коновальця. (Ukrajina) : Ukrinform. Dostupné (26-05-2026 / 02:17): youtu.be/uGXbnLbPpk4
    • [2] ІСТОРИЧНИЙ ДЕНЬ! Полковник Мельник повернувся в Україну, про яку мріяв. Потужне звернення Президента. Ukrajina) : Апостроф TV. Dostupné (26-05-2026 / 02:37): youtu.be/U4jOgYi9mTA
    • [3] «Шкода, що Мельника не тут поховали». Рідне село провідника ОУН та прощання в Києві. (Ukrajina) : hromadske Dostupné (26-05-2026 / 03:20): youtu.be/YwQIOgVxb_4
    • [4] German Military Government Over Europe: Ostland and The Ukraine. (USA) : Office of Strategic Services – Research and Analysis Branch, 1945. cca. 200 strán.
    • [5] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
    • [6] Israel objects to Ukrainian reburial with state honors of Nazi collaborator. Jeruzalem (Izrael) : The Times of Israel. Dostupné (26-05-2026 / 01:29): timesofisrael.com/liveblog_entry/israel-objects-to-ukrainian-reburial-with-state-honors-of-nazi-collaborator/
    • [7] Israel slams Zelensky over tribute to Nazi collaborator. (Írsko) : Irish Sun. Dostupné (26-05-2026 / 01:20): irishsun.com/news/279074714/israel-slams-zelensky-over-tribute-to-nazi-collaborator
    • [8] KRAMER, Andrew E. In Ukraine, a Divisive 20th-Century Hero Comes Home. New York (USA) : New York Times. Dostupné (26-05-2026 / 01:55): nytimes.com/2026/05/24/world/europe/ukraine-melnyk-nationalist-collaborator.html
    • [9] Ukrajinci slavnostně pochovali nacionalistického vůdce Melnyka. Opomíjí jeho spolupráci s nacisty. Praha (Česká republika) : Český rozhlas. Dostupné (26-05-2026 / 01:27): irozhlas.cz/zpravy-svet/ukrajinci-slavnostne-pochovali-nacionalistickeho-vudce-melnyka-opomiji-jeho_2605252148_epo
    • [10] Zelensky homenageia líder nacionalista ucraniano que colaborou com regime nazi. (Portugalsko) : Expresso. Dostupné (26-05-2026 / 00:27): expresso.pt/guerra-ucrania/2026-05-25-zelensky-homenageia-lider-nacionalista-ucraniano-que-colaborou-com-regime-nazi-d4bc8cdc
    • [11] Zelenskyj po pohrebe vodcu nacionalistov Meľnyka: Je to len prvý krok, vrátime našich hrdinov domov. Bratislava (Slovensko) : Pravda. Dostupné (26-05-2026 / 01:47): spravy.pravda.sk/svet/clanok/810785-zelenskyj-po-pohrebe-vodcu-nacionalistov-melnyka-je-to-len-prvy-krok-vratime-nasich-hrdinov-domov/
    • [12] Zelensky presides over the funeral of ultra-nationalist leader Andri Melnik, paying tribute to Ukrainian heroes. (Španielsko) : Demócrata. Dostupné (26-05-2026 / 01:52): democrata.es/en/international/zelensky-presides-over-the-funeral-of-ultra-nationalist-leader-andri-melnik-paying-tribute-to-ukrainian-heroes/

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/maj-2026-melnik-vyzdvinuty-na-panteon-hrdinov-naroda-ukrajinsky-prezident-pochovava-kolaboranta-s-nacistickym-nemeckom-so-statnymi-poctami-vzdava-mu-uctu/

  • ▐ Zverejnené: 23/05/2026

    Aktualizované: 24/05/2026 (18:32)

    Predstavte si tú skupinu pozostávajúcu z mužov, žien a detí, ktoré vystúpili v New Yorku – po dlhej plavbe – z lode. Slovania, Rusnáci z Bukoviny, z okolia mesta Czernowitz. Dnes je toto ich dávne pomenovanie – „Rusnák“ – prakticky stratené. Bol nahradený inými, absorbovaný do ideologických mýtov, až takmer zmizol z povrchu zemského. Dnes si ho ale pripomíname.

    Základný popis

    Keď sa história a identita stávajú nástrojom manipulácie a predmetom sporu. „Ukrajinizácia“ je bojom o kontrolu nad pamäťou, snahou o cielene obmedzenie procesu vlastného sebaurčenia. V našich končinách ju sledujeme najmä v podobe prepisovania histórie zo strany sympatizantov ideológie „politický ukrajinizmus“ – ukrajinistov pôsobiacich v Čechách a na Slovensku, kde jedným z ich hlavných cieľov je vymazanie vnímania národnej identity slovenských Rusnákov (Rusínov). Ich jazyk, ich tradície a príbehy sú potláčané alebo vysvetľované v k nim neprislúchajúcich kontextoch, pričom „konečné riešenie“ pre toto etnikum bolo v minulosti jasne zadefinované: začlenenie a rozpustenie Rusnákov (Rusínov) v mori „veľko-ukrajinského národa“.

    « Ukrajinizácia na Slovensku: Dlhoročné snaženie ukrajinistov smerujúce k znemožneniu práva na sebaurčenie zo strany slovenských Rusnákov (Rusínov) »

    ZNAČKY: KomentárHistóriaSlovaniaSlovenskoRuthéniRusnáciRusíniIdeológiaTotalitaUkrajina

    Aby čitateľ v plnom rozsahu pochopil rozsah zvrátenosti, o ktorej budem písať, musím začať mimo územia Slovenska. Na miestach, kde už sa udalosti, pred ktorými varujem, udiali. Mohol som si vyberať z mnohých možností. Kto by zabudol na príbeh plný paradoxov: „V roku 1894 prišiel na Univerzitu vo Ľvove z Kyjeva popredný ukrajinský historik Dr. Hrushevsky, (Political Forces in Eastern Galicia and Volhynia…, 1945)“ to sa pohybujeme v tom období z histórie Galície (Halič), ktoré dnešní akademici opisujú: 3,3 milióna Ruthénov vo Východnej Galícii tvorilo 62,5% obyvateľstva; boli prevažne gréckokatolíci, ale politicky rozdelení medzi tri orientácie: ukrajinskú, staro-ruthénsku a rusofilskú. Do roku 1900 však ukrajinské hnutie úspešne vyvinulo populárnu základňu a bolo jasne na vzostupe, (Andriewsky, 2023)“ kde na jeho konci vidíme v roku 2026 vo Ľvove pochod na oslavu výročia založenia nacistickej jednotky Waffen-SS Galicia / Galizien / Halychyna (Rádio Maryja, 2026). Pre dnešok môj výber padol na problematiku Rusnákov z Bukoviny. Prosím? Naozaj? Správne som počul tie vaše námietky? Vraj, že o kom to chcem hovoriť? Veď tam predsa žiadneho Rusnáka niet. A presne o tom chcem písať…

    13. augusta 1897 sa v lokálnych kanadských novinách „Moose Jaw Times“, vydávané – prirodzene – v meste Moose Jaw (Saskatchewan), objavil stĺpček s názvom „RUSNÁCKI VIDIEČANIA“ [„RUSSNIAK PEASANTS“, pozn.] Tento článok, na podklade údajov z „New York Herald“, informoval o skupine ľudí, ktorí sa predstavili tým, ako sú nazývaní – Rusnáci alebo Ruthéni [v článku použitá fráza „Russniaks or Ruthenians“, pozn.] Títo sa objavili v New Yorkusmerujú do mesta Winnipeg v kanadskej provincii Manitoba. Pôvodne pochádzali z okolia mesta Czernowitz, ktoré bolo hlavným mestom Bukoviny [„Bukowina“, pozn.] Ďalej sa dozvedáme, že hovoria slovanským dialektom, ktorí sa veľmi podobá maloruskému jazyku, čiže – hneď pri tomto svojom predstavení v novej domovine priamo zdôrazňujú: „Pozor! Nie sme Malorusi!“ Čo nemôže nikoho prekvapiť. Už v minulosti som priniesol nemálo príkladov, ktoré dokumentovali práve túto skutočnosť. I taký Ľudovít Štúr si v roku 1853 veľmi dobre uvedomoval separátnu existenciu „rusínskeho“ a „maloruského“ jazyka, ako je vidieť na podklade jeho diela „O národních písních a pověstech plemen slovanských“:

    Fragment z diela Ľudovíta Štúra – „O národních písních a pověstech plemen slovanských“ (1853).

    Rakúsky historik Franz Josef Sulzer, ktorý sa nejaký ten čas svojho života pohyboval v oblastiach Sedmohradska a okolia, v roku 1781 napísal: „S Rusnákmi v Bukovine [použité označenie ‚Rußniaken‘, pozn.] je to podobné. Sú to Slovania a hovoria jedným z takzvaných slovanských jazykov…“ Tieto jeho slová sa neskôr objavili aj v článku „Zugebe zu den Göttingischen gelehrten Anzeigen“13. apríla 1782, kde si môžete prečítať: „Rusnáci, Ruthéni alebo ‚Reusseni‘, slovanské kmene v Bukovine. [Presná citácia: ‚Rußniaken, Ruthener oder Reußen…‘, pozn.]“ Francúzske noviny „Le Siècle (Edition de Paris)“ vo svojom vydaní zo soboty 12. januára 1867 uviedli nasledovné: „Rusnáci dodnes žijú [použité označenie ‚Rousniaques‘, pozn.] v severovýchodnej časti Uhorska, v Bukovine a v Transylvánii…“ Známy historik a etnológ Prof. Dr. Raimund Friedrich Kaindl, ktorý sa vraj narodil priamo v meste Czernowitz (áno, v tom meste z okolia ktorého odišli vyššie spomenutí Rusnáci do Kanady)v meste Czernowitz aj tvoril a pôsobil (ako je vidieť na obrázku, kde sa k tomu sám priznával), ASI niečo o Rusnákoch z Bukoviny vedel, tak tento pán v roku 1897 zverejnil prepracovanú štúdiu s názvom „Haus und Hof bei den Rusnaken (Mit einer Einleitung über den Namen der Rusnaken)“ [„Dom a dvor u Rusnákov (S úvodom o pomenovaní Rusnákov)“, pozn.], ktorá sa objavila v časopise „Globus“ a ponúka v nej takéto úvahy: „Zmätok ešte viac zhoršovala skutočnosť, že napríklad Huculov niekedy zaradzovali medzi Ruthénov [použité označenie ‚die Ruthenen‘, pozn.], inokedy ich umiestnil po boku Rusínov [použité označenie ‚die Russinen‘, pozn.] atď. Napokon autor sám si uvedomoval, že v Bukovine a susednej Galícii (Halič) sa medzi samotným ľudom pre Ruthénov všeobecne, a najmä pre ruthénskych obyvateľov nížin, hojne používal názov „Rusnak“, že ho ľud sám používa pre svoje vymedzenie sa. Ale rovnako mu bolo jasné aj to, že…“

    Uviedol som niekoľko príkladov toho, že v historickej literatúre nie je núdza o poznatky dokumentujúce identitu obyvateľov Bukoviny, ktorými boli – Rusnáci, prípadne špecifický kmeň Rusnákov tzv. „Huculi“. Dnes by človek už iba zaplakal…

    Text charakterizujúci etnikum Rusnákov v regióne Bukovina. Sulzer ich opisuje prostým konštatovaním: „Sie sind Slaven“ (Sú Slovanmi). Ich jazyk jazyk, ktorý existoval v trhlinách medzi veľkými mocnosťami, v tieňoch hôr a v hmle riek. Pozvánka k premýšľaniu nad tým, čo to znamená, keď sa niekto rozhodne prepisovať históriu a meniť identitu celých národov.

    Jeden národ, ktorého meno sa niekedy rozvetvovalo do viacerých podôb: „Rußniaken“, „Ruthener“ alebo „Reussen“. Je to ako v tom starom príbehu, kde hrdina má rôzne mená. Text nám pripomína, čo existovalo dávno predtým, ako nastali veľké procesy „ukrajinizácie“ a snaha o redefinovanie identity starobylých národov podľa potreby aktuálnych politických nálad v Európe.

    Text hovorí o Rusnákoch („Rousniaques“), ktorí sa rozprestierajú od severovýchodného Uhorska cez Bukovinu až po Transylvániu. Nie sú to len obyvatelia krajiny; sú to ľudia, ktorých duch je predmetom jemnej, no neúprosnej hry mocí. Rusnáci sú tu ako živé tkanivo, ktoré sa rozprestiera cez viaceré cisárstva, no každá vlákno je vtiahnuté do iného smeru – niekedy k parížskej intelektuálnej kritike, niekedy k ruskej ortodoxii a niekdy k rakúskej správe. Je to obraz národa v stave neustáleho prechodu, ktorý žije v priestore medzi veľkými mocnosťami, kde je jeho identita neprestajne skúšaná a manipulovaná.

    O tom, ako si ľudia – „Rusnáci“ z Bukoviny – sami vymedzujú svoju identitu v chaose dejín. Text analyzuje etnickú identitu Rusnákov v Bukovine a Galícii. Popisuje rozdiel medzi odbornými názvami („Ruthéni“) a autentickým pomenovaním používaným samotným ľudom – „Rusnak“. Dokument zachytáva komplexnú sociálnu štruktúru regiónu pred veľkými politickými zmenami.

    O aktuálnom stave „demokracie“ a prístupe Ukrajiny k Rusnákom (Rusínom) som už v minulosti informoval. Pre ukrajinské štátne orgány: Rusnáci (Rusíni) – neexistujú. Týmto občanom na Ukrajine nie je umožnené sa identifikovať v rámci svojej „rusínskej“ národnosti, a ani sa prihlásiť k svojmu materinskému – „rusínskemu“ jazyku. Niektorí si povedia, že sú to „vnútorné záležitosti“ Ukrajiny a nás sa to netýka. Veľký omyl.

    Bude to možno aj nejakých sto rokov, čo predstavitelia „politického ukrajinizmu“, nielenže sa snažia ovplyvňovať dianie na našom území, ale dokonca tu priamo pôsobia a vykonávajú svoje aktivity. V minulosti som už spomínal, napríklad taký – vo svojej dobe pomerne populárny – ukrajinista profesor Rudnitsky, ktorému vyšli publikácie: v taliančine „ L’Ucraina e gli Ucraini“ (1914), v maďarčine „Ukraina és az Ukrainaiak (Magyarország Oroszföldi Barátai)“, v nemčine „Ukraina und die Ukrainer“ (1915), v angličtine „UKRAINE – The Land and Its People (An Introduction to Its Geography)“ (1918); mal veľmi svojský pohľad na etnografiu súvisiacu s územím a občanmi Slovenska a napísal aj: „Západná časť pieskovcových Karpát, ktorá sa nachádza na ukrajinskom území [sic], sa nazýva Nízke Beskydy. Je tiež známa ako Lemkovské Beskydy, pretože ju obýva ukrajinský [sic] horský kmeň Lemkov. (1918, s. 26)“ Budem sa síce opakovať, ale: „Nízke Beskydy sú prakticky celou severnou časťou východného Slovenska, od Sniny po Bardejov! Pre Stepana Rudnitského? Ukrajinské územie…označovať Lemkov, ktorí sú všeobecne známa podskupina Rusnákov (Rusínov), priradzovať ich k Ukrajincom? Mešuge.“ Stepan Rudnitsky v tom mal jasno a hranica ukrajinského územia mala tiahnuť naprieč slovenskou krajinou takto nejako: „Mukačevo, Užhorod, Bardejov, Sabinov, Kežmarok, Stará Ľubovňa, rieka Poprad – v skratke: ukrajinský profesor Rudnitsky považoval aj slovenských Rusnákov (Rusínov) za Ukrajincov.“ Nebol v tom sám. Jedným z dôvodov, prečo prišlo Česko-Slovensko o Podkarpatskú Rus boli práve aktivity takýchto osôb. Koncom 30-tich rokoch minulého storočia sa už dokonca kreslili mapy, kde sa Slovensku odnímala značná časť východného Slovenska… a tieto územia sa označovali – „historicky ukrajinské“. Ale tam to nekončilo. Odohrali sa tu aj iné udalosti, o ktorých sa mlčí.

    Od nejakých 50-tich rokov minulého storočia sa v našich končinách sústavne pracovalo na tom, aby došlo k vymazaniu identity Rusnákov (Rusínov). Je všeobecne známym faktom, že štátne orgány Česko-Slovenska znemožňovali identifikovanie jedincov tohto etnika v rámci svojej národnosti tj. silene boli zaradzovaní do kolónky „Ukrajinci“ a ich kultúra označovaná za „ukrajinskú“. Inak povedané: pre československé inštitúcie Rusnáci jednoducho neexistovali, boli skrátka – Ukrajincami. Bodka. Ak už sa aj nejaké tie kultúrne inštitúcie tohto etnika zakladali, zvyčajne sa k ich pomenovaniam – ako na povel – pripájalo „ukrajinský“, „ukrajinské“ alebo „ukrajinsko-“umelo sa vytvárala neexistujúca väzba identity slovenských Rusnákov (Rusínov) na koncept „veľko-ukrajinského národa“, v ktorom sa mali „rozpustiť“ – navždy stratiť, a oni boli vsádzaní do tohto politického konštruktu bez toho, aby sa niekto opýtal na ich názor. Po revolúcii v 1989 sa situácia zmenila. Rusnákom (Rusínom) bolo odrazu umožnené prihlásiť sa k svojej národnosti. Čo sa ale nezmenilo? Ukrajinisti a ich propaganda. Ľudia, ktorí zastávali vysoké funkcie a ich podriadení v rôznych výchovno-vzdelávacích a kultúrnych inštitúciach, tam sa do dnešných dní nič nezmenilo, i naďalej pokračujú vo svojej práci, čím je: šírenie propagandy a manipulácia historickej pamäte verejnosti v oblasti identity Rusnákov (Rusínov).

    Slovenskí Rusnáci (Rusíni) majú – pri svojom súčasnom tragickom postavení v našej spoločnosti – predsa len jedno obrovské šťastie. A tým šťastím je uskutočnené sčítanie obyvateľstva na území Slovenska v roku 2021. Výsledky tohto sčítania prehovorili jasnou rečou a aspoň na okamih pochovali dlhoročné snaženie ideologických propagandistov – ukrajinistov pôsobiacich na území Českej a Slovenskej republiky. Ale predovšetkým: odhalili ich skutočnú náturu a zámery. A až teraz sa ukazuje skutočná podstata, aký drastický akt psychologického teroru zo strany pred-revolučných, ale aj po-revolučných, a aj tzv. „slovenských“ orgánov štátnej a verejnej správy sa tu po celý čas odohrával… Hlas ľudu – tí, ktorí ešte poznajú svoj pôvod, vykričali do celého sveta jedno posolstvo: „NIE SME UKRAJINCI!“

    Štatistická realita súčasnosti. Tabuľka sčítania obyvateľstva na Slovensku z roku 2021. Porovnáva počet občanov podľa primárnej národnosti a ďalšej národnosti pre dve skupiny: Rusnáci (Rusíni) a Ukrajinci.

    Sčítanie obyvateľstva v roku 2021 bolo v niečom veľmi špecifické. Občania Slovenskej republiky mali možnosť „dať svetu na známosť“ svoju primárnu (hlavnú) národnosť, ale súčasne dostali možnosť vyjadriť svoje ďalšie „národnostné špecifikum“, akúsi kultúrnu identitu na podklade pôvodu svojej rodiny, svojho rodu – mohli si zvoliť svoju „ďalšiu národnosť“.výsledky dopadli presne podľa toho, stotožňujú sa s údajmi zaznamenanými v historických dokumentoch, ktoré som na týchto stránkach doteraz priniesol. Z nazbieraných štatistických dát – Štatistického úradu SR – je jednoznačne preukázateľné: slovenskí Rusnáci (Rusíni) sa NEIDENTIFIKUJÚ ako Ukrajinci! Nikdy v histórii sa takýmto spôsobom neidentifikovali, a ani dnes sa nevnímajú ako súčasť ideologického konštruktu „veľko-ukrajinského národa“. Pri celkovom počte 23756 občanov, ktorí si ako svoju primárnu národnosť zvolili „rusínsku“, pri porovnaní tohto čísla s počtom osôb, ktorí si zvolili ako svoju ďalšiu národnosť „ukrajinskú“ – 1586, sú moje konštatovania úplne zjavné. Ešte zjavnejšie sú takéto úvahy v prípade pohľadu na tento spôsob porovnania v prípade tradičnej bašty „rusnáckej“ kultúry – Prešovský kraj. Tam je tento pomer 19601 / 597. V takomto prípade, aj keby si všetky osoby, ktoré si ako prvú národnosť zvolili „rusínsku“, vybrali za „ďalšiu“ – druhú národnosť „ukrajinskú“, tak by sme hovorili o 3% osôb, ktoré by tak urobili. Je preto zjavné: NEEXISTUJE korelácia – vzájomná súvislosť – medzi existujúcim konceptom identity slovenských Rusnákov (Rusínov) a jej nadväznosti na nejaké tie propagandistické postuláty o akomsi „veľko-ukrajinizme“. A ak by sme išli ešte o čosi viac do hĺbky…

    Štatistická realita súčasnosti. Tabuľka sčítania obyvateľstva na Slovensku z roku 2021. Porovnáva počet občanov podľa primárnej národnosti a ďalšej národnosti pre dve skupiny: Rusnáci (Rusíni) a Ukrajinci.

    …na úroveň okresov, kde sú historické oblasti osídľované – jednotlivé rusnácke (rusínske) usadlosti tam boli zakladané predovšetkým v období 14.-17. storočia – znamenitým počtom pôvodom rusnáckeho (rusínskeho) obyvateľstva, tak na podklade dát z týchto oblastí môžeme hovoriť o mojich záveroch v rovine: sú nevyvrátiteľné. Okres Stará Ľubovňa: 2816 osôb si ako prvú národnosť zvolilo „rusínsku“ a 58 osob následne ako „ďalšiu“ – druhú si zvolilo „ukrajinskú“, takže: 2%-tá! Okres Medzilaborce? Tam je ten pomer dokonca 3459 ku 25, čím dostávame: 0.72%!!! To už sa pochybujem hlboko v teritóriu nejakej štatistickej chyby. A takto by sme mohli pokračovať a pokračovať.

    Možno sa niekto z vás opýta: « „Ako je potom možné, že vznikajú také absurdity, ako keď sa minulý rok (2025) konal 71. ročník festivalu pomenovaného – „Slávnosti Rusínsko-Ukrajinskej kultúry vo Svidníku“? » Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva v roku 2021 – žilo v tomto období v celom okrese Svidník 291 osôb, ktorí si „ukrajinskú“ národnosť zvolili za svoju primárnu národnosť a 68 osôb, ktorí si ju zvolili za svoju „ďalšiu“, čo je dokopy 359 ľudí. Pre porovnanie, vo svidníckom okrese si, za svoju primárnu národnosť, vybralo ako „rusínsku“ 3187 osôb, pri voľbe „ďalšej“ hovoríme o počte 4636 osôb, čo dokopy predstavuje 7823 osôb. Ak by sme k tomu pripočítali okres Stropkov, ktorý je s okresom Svidník v podstate „partnerský“ a úzko spätý, kde máme 3066 (984 + 2082) občanov, ktorí sa cítia v nejakej miere byť Rusnákmi (Rusínmi), a potom 102 (81+21) jedincov, ktorí sa vnímajú v rámci „ukrajinskej“ národnosti, tak pre obe okresy dohromady dostávame – pre okresy Svidník a Stropkov – prihlásenie sa k jednotlivým národnostiam v pomere: 10889 občanov „rusínskej“ ku 451 (!!!) občanov hlásiacich sa k tej „ukrajinskej“. A pokiaľ hovoríme o absurditách, aby toho nebolo málo, v samotnom Svidníku bolo múzeum, ktoré sa niekedy volalo „Múzeum ukrajinskej-rusínskej kultúry vo Svidníku“ [nižšie bude obrázok, kde je možné dohľadať si tento názov, pozn.] Dnes sa táto inštitúcia nazýva „SNM – Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku“. SNM je štátna príspevková organizácia zriadená – „Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky“. Ako… na tom ministerstve kultúry sa asi kompletne pomiatli. Sčítanie obyvateľstva v roku 2021 vykázalo pre okres Svidník takmer 7823 osôb s „rusínskym“ pôvodom a niečo cez 359 (!!!) toho „ukrajinského“, no múzeum je tam ukrajinské a štátne orgány i naďalej pokračujú v traumatizovaní ľudí, ktorých predkovia boli po desaťročia vystavení snahám ukrajinistov o ich „kultúrne vyhladenie“. Neskutočné.

    DOPLNENIE: A tu musím vstúpiť do textu, ktorý som už mal spísaný. Pôvodne sa mi nechcelo robiť nejaké detailné dokazovanie, pretože – podľa môjho názoru – už doteraz uvedené fakty prehovárajú jasnou rečou, ale najmä som rezignoval. Napokon som sa premohol, skúsil posledný krát… na „Wikipédii“ som totiž zazrel údaje o tom, že existujú niekde dáta, ktoré popisujú presne jednotlivé kombinácie, ako si obyvatelia volili svoju primárnu národnosť, a potom aj tú „ďalšiu“. Ja som sa v minulosti už niekoľkokrát pokúšal ich vypátrať, minimálne 3-4 krát, vždy bezútešne. Klikal som hore-dole, nevedel ich nájsť. Tentokrát som hľadal, hľadal, hľadal… taký index, taký index, hentaká mapa, onaká mapa… až som tie údaje nejako našiel. Zázrak. Aspoň dúfam. Sú to údaje totožné s tým, čo sa uvádza na „Wikipédii“, ale ja mám dôkaz, viď obrázok nižšie. Podľa údajov Štatistického úradu SR, na podklade sčítania obyvateľstva v roku 2021, bol počet obyvateľov pre nasledovné kombinácie primárnej a ďalšej národnosti: 1. rusínska + slovenská = 5479 osôb, 2. slovenská + rusínska = 38764 osôb, 3. rusínska + ukrajinská = 247 (!!!) osôb, 4. ukrajinská + rusínska = 694 osôb. Potrebuje toto ešte nejaký ďalší komentár?

    Štatistická realita súčasnosti. Tabuľka sčítania obyvateľstva na Slovensku z roku 2021. Porovnáva počet občanov podľa primárnej národnosti a ďalšej národnosti pre dve skupiny: Rusnáci (Rusíni) a Ukrajinci.

    Vráťme sa teraz k spomínanému festivalu. Summa summaru: vo svidníckom okrese Ukrajinci v podstate nikdy nežilitj. ich počty boli a sú zanedbateľné, prakticky bezvýznamné, nie je to v žiadnom zmysle ich historickým územím, kde by dochádzalo v priebehu stáročí ku kontinuálnemu vyjadrovaniu nejakej tej „ukrajinskej kultúry“, a predsa v tomto regióne dochádza k používaniu „ukrajinský“ súčasne s pojmom „rusínsky“. Prečo je tomu tak? Stačí vám niekoľko ľudí na tých správnych pozíciach, ktorí sú po celý čas nahradzovaní ďalšími osobami s rovnakým ideologickým nastavením, a tieto osoby vedúce spomínané výchovno-vzdelávacích a kultúrnych inštitúciach, ktorí si samozrejme vyberajú svojich – verne im slúžiacich – podriadených, dokážu vykladať dejiny „po svojom“ a zásadným spôsobom deformovať historickú pamäť, mať významnejší vplyv na jej podobu, než samotní občania rádovo v desiatkach tisícoch. [Tu by som rád upozornil, že mnoho občanov v spomenutých okresov sú „Slováci“ v zmysle – „poslovenčení“ Rusnáci, ktorí sa asimilovali natoľko, že dnes už sa k odkazu svojich predkov nehlásia, alebo o tomto svojom pôvode vôbec nevedia, ako sa to udialo v mnohých iných častiach Slovenska, ako je napr. obec Šumiac, alebo v prípade veľkého množstva obcí v okolí Košíc, pozn.] Ale neraz vám ani netreba vyberať tie správne nastavené osoby a postačí vám, ak sa do riadiacej pozície dosadený politický nominant, ktorý je „nevedomec“ a o danej problematike nič nevie. A takáto makovica potom radšej nič nerobí, lebo on nevie posúdiť, čo by bolo správne, je rád, že všetko nejako plynie a každý mesiac „cinkne“, a čo bolo raz nastavené… pretrváva.

    Za mestom Svidník sú obce, ktoré sú už takmer 450 rokov staré a vždy boli „rusnacké“. A na Slovensku sú „rusnácke“ usadlosti, napríklad pri Bardejove alebo Starej Ľubovni, ktoré sú ešte staršie a rozprávame neraz o nejakých šiestich storočiach! Možnože siedmich. Tu máte dediny, kde majú druhý, tretí… a neviem koľký cintorín, a ten pôvodný už súčasníci… ani nevedia, kde je! Tak dlho tu sú. Rusnáci žijú so Slovákmi na Slovenskuv tomto historicko-kultúrnom priestore, bok po boku, po stáročia! Tvrdenia a údaje, ktoré tu uvádzam nie sú pre samotných Rusnákov (Rusínov) ničím novým. A predsa, ak sa pozriete do publikácii od autorov pôsobiacich na slovenských vysokých školách, tj. inštitúciach, ktoré zriaďuje Ministerstvo školstva SR, do publikácii, ktoré vznikli s podporou Ministerstva kultúry SR, tak si v nich môžete prečítať ideologickú propagandu „politického ukrajinizmu“. Odrazu sa stretávate s rétorikou, akú použival (vyššie citovaný) Rudnitsky, alebo Stanislav Dnistrjansky a Dmytro Dorošenko! Ja som si pre vás vybral úryvky z knihy „Slovenská slavistika – včera a dnes (Kolektívna monografia)“ (2012), z príspevku, ktorý prináša prehľad o „ukrajinistike“ na Slovensku. Nech sa páči:

    Aktívny proces redefinovania histórie Rusnákov na Slovensku. Proces prepisovania pamäte národa – intelektuálna operácia, ktorá mení samotnú podstatu identity slovenských Rusínov: tradičná identita Rusnákov je tu transformovaná do „ukrajinského rámca“. Stáva sa časťou „veľko-ukrajinskej“, alebo „celo-ukrajinskej“ kultúry, kde z hľadiska historicko-kultúrnych poznatkov nijako neprináleží. Je zbavovaná svojbytnosti a možnosti vlastného sebaurčenia. Stáva sa slúžkou ideológie „politického ukrajinizmu“, baženia po rozširovaní jeho vplyvu. Tento text nám ukazuje, ako sa história stáva nástrojom moci.

    Aktívny proces redefinovania histórie Rusnákov na Slovensku. Proces prepisovania pamäte národa – intelektuálna operácia, ktorá mení samotnú podstatu identity slovenských Rusínov: tradičná identita Rusnákov je tu transformovaná do „ukrajinského rámca“. Stáva sa časťou „veľko-ukrajinskej“, alebo „celo-ukrajinskej“ kultúry, kde z hľadiska historicko-kultúrnych poznatkov nijako neprináleží. Je zbavovaná svojbytnosti a možnosti vlastného sebaurčenia. Stáva sa slúžkou ideológie „politického ukrajinizmu“, baženia po rozširovaní jeho vplyvu. Tento text nám ukazuje, ako sa história stáva nástrojom moci.

    Aktívny proces redefinovania histórie Rusnákov na Slovensku. Proces prepisovania pamäte národa – intelektuálna operácia, ktorá mení samotnú podstatu identity slovenských Rusínov: tradičná identita Rusnákov je tu transformovaná do „ukrajinského rámca“. Stáva sa časťou „veľko-ukrajinskej“, alebo „celo-ukrajinskej“ kultúry, kde z hľadiska historicko-kultúrnych poznatkov nijako neprináleží. Je zbavovaná svojbytnosti a možnosti vlastného sebaurčenia. Stáva sa slúžkou ideológie „politického ukrajinizmu“, baženia po rozširovaní jeho vplyvu. Tento text nám ukazuje, ako sa história stáva nástrojom moci.

    Ak budete čítať podobné knihy, od ukrajinistov sa dozviete veru nevídané, neslýchané, že: na východe Slovenska máme „Rusínov-Ukrajincov“, o existencii (celo)ukrajinskej literatúry, čo bude najskôr literatúra „veľko-ukrajinská“, o ukrajinských nárečiach východného Slovenska, ktoré sa dotýkajú ukrajinského etnika, o 50 lokalitách východného Slovenska s ukrajinsky (resp. rusínsky) hovoriacim obyvateľstvom, o ukrajinských nárečových oblastiach, o ukrajinských lokalitách východného Slovenska. Ak si ale pozriete dáta zo sčítania obyvateľstva o tom, koľko osôb sa prihlásilo k ukrajinskej národnosti v spomínanej Ubli a Nižnej Jablonke [obec Zvala zanikla pri stavbe vodnej nádrže Starina, pozn.] To je stále ten istý príbeh.

    Štatistická realita súčasnosti. Tabuľka sčítania obyvateľstva na Slovensku z roku 2021. Porovnáva počet občanov podľa primárnej národnosti a ďalšej národnosti pre dve skupiny: Rusnáci (Rusíni) a Ukrajinci.

    Ale do pozornosti by som chcel dať inú skutočnosť. Možno si povšimnete, že často sú v uvedených úryvkov – užívajúcich „ukrajinistický slovník“ – spomínané publikácie vydané v Prahe. Toto je veľmi podstatná záležitosť. Práve Praha sa za Masaryka stala jedným z centier „politického ukrajinizmu“, odtiaľ sa pracovalo na posilňovaní myšlienok „veľko-ukrajinského národa“. Sovietske zdroje hovorili dokonca o tom, že Česko-Slovensko sa stalo jednou z cieľových destinácii takýchto osôb už po skončení občianskej vojny v rokoch 1918-1920, ktorú sprevádzali drastické útoky voči Židom na Ukrajine. Ktovie. Hm, ten Stanislav Dnistrjansky sa zrazu objavuje v Prahe určite len náhodou…

    ZÁVER: Tento článok som začal príbehom o Rusnákov z Bukoviny, ktorí už dnes akosi „nie sú“. Aspoň nie oficiálne a možno už ani samotní nevedia, kým boli ich predkovia, ako sa to stalo v mnohých iných oblastiach. Pri čítaní tohto môjho otvorenia dnešného pojednania, sa prirodzene núka: „Ako sa takéto voľačo môže udiať?“ Práve Slovensko je k zodpovedaniu takýchto rébusov vynikajúcim príkladom. Vidíme snahy, vidíme pôsobenie lokálnych ukrajinistov, vidíme ich aktivity, aby sa takéto niečo udialo, no… Rusnáci na Slovensku ešte stále dýchajú, z posledného, ale dýchajú. Ešte stále žijú ľudia, ktorí mali tú šancu zažiť podobu „rýdzo rusnáckej“ dediny u nás, a tak si vedia porovnať „kým sú“, čo hovorili ich dedovia, s tým, čo im tvrdia ukrajinisti„kým by mali byť“. A hlavne sa zmenila doba: dnes sú dostupné historické dokumenty, záznamy, ktoré jednoznačne preukazujú, ako sa vnímali a označovali ľudia v minulosti. Napr. ten (mnou stále ospevovaný) úryvok o Rusnákoch, ktorí šli do Kanady. Niekedy by takéto svedectvo nemalo nijakú váhu, pretože by sa o ňom nevedelo. Dnes je možné zo stoviek takýchto príkladoch, ktoré sú zapadnuté v rôznych archívoch vyskladať, čo sa snažia ukrajinisti navždy vymazať. Takto tu odrazu máme ľudí, ktorí si ešte stále pamätajú, taktiež informácie, ktoré mnohé dokazujú a vysvetľujú, navzájom sa dopĺňajú. A keď majú ľudia možnosť sledovať, čo sa dialo a deje na Slovensku, vedia sa pozrieť do histórie, ako to bolo v iných oblastiach…odtiaľ už nie je ďaleko k pochopeniu, čo sa stalo z históriou Rusnákov. Nie sú možno všetky dni stratené…

    …ale nemali by sme si klamať. Slovensko dnes riadia nerozumní ľudia, chcú ho riadiť ľudia rovnako neschopní, a ešte k tomu kadejako pomätení, no a títo oslabujú Slovensko. Pokiaľ v minulosti mali ukrajinisti LEN svoju ideológiu, nejaký „veľko-ukrajinský mýtus“, dnes už na Slovensku majú státisíce poslucháčov, ktorí veria v obsah ich posolstva. A zopakujem to znova: slovenskí vládni politici neraz opakujú – vo svojich verejných prejavoch – časti tohto príbehu, slovenské orgány podporujú inštitúcie zamerané na širenie tohto príbehu a podieľajú sa na vydávaní publikácii, kde sa o ňom píše. Konajú priamo proti slovenským záujmom, proti záujmom svojich občanov. Ale koho by dnes zaujímalo právo na sebaurčenie, história predkov, súčasť identity občanov tohto štátu… Raz za rok si navlečieme nejaký ten kroj, niekde zacupkáme… hlavne, že „cinká“. Amen tma.

    POST SCRIPTUM: Ak by mal niekto záujem naštudovať si ďalšie historické dokumenty, ktoré sa venujú tématike Ruthéni – Rusnáci – Rusíni, tak nech sa pozrie na tento môj starší článok. Zaujímavosťou sú určite aj prastaré mapy zobrazujúce, ako sa pred stáročiami vymedzovali historicky „ukrajinské územia“.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJE:

    • [1] ANDRIEWSKY, Olga. Dangerous Illusions and Fatal Subversions: Russia, Subjugated Rus΄, and the Origins of the First World War / Slavic Review 82, no. 2. Cambridge University Press, 2023. 25 strán.
    • [2] ČIŽMÁROVÁ, Mária. Slovenská ukrajinistika – súčasný stav výskumu (po roku 1993). / ŽEŇUCH, Peter (ed.) Slovenská slavistika – včera a dnes (Kolektívna monografia). HEIFETZ, Elias. The Slaughter of the Jews in the Ukraine in 1919. Bratislava (Slovenská republika) : Slovenský komitét slavistov a Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, 2012. 268 strán.
    • [3] KAINDL, Raimund Friedrich. Haus und Hof bei den Rusnaken (Mit einer Einleitung über den Namen der Rusnaken). / GLOBUS (Illustrierte Zeitschrift für Länder- und Völkerkunde) – 27. Februar 1897, Nr. 9. Bd. LXXI., Braunschweig (Nemecko) : Verlag von Friedr. Vieweg & Sohn, 1897.
    • [4] L’autriche en orient. / Le Siècle (Edition de Paris) – Samedi, 12. janvier 1867, N. 11616. Paríž (Francúzsko), 1867.
    • [5] Political Forces in Eastern Galicia and Volhynia Before World War II (A study od the relations between the Poles and the Ukrainians of Eastern Volhynia and Galicia, especially from 1918 to 1939, and and anaylsis of the political forces at work in this area). Washington (USA) : Office of Strategic Services – Research and Analysis Branch, 1945. cca. 50 strán.
    • [6] RUDNYT͡SʹKYĬ, Stepan [aka Stefano Rudnizkyj]. L’Ucraina e gli ucraini. Rím (Taliansko). Lega Nazionale Ucraina [Liga národná ukrajinská, pozn.], Lega per la Liberazione dell’Ucraina [Liga za oslobodenie Ukrajiny, pozn.], 1914. 33 strán.
    • [7] RUDNYT͡SʹKYĬ, Stepan [aka István Rudnickyj]. Ukraina és az Ukrainaiak (Magyarország Oroszföldi Barátai). Budapešť (Rakúsko-Uhorsko) : Fritz Á. Betüivel, 1914. cca. 40 strán.
    • [8] RUDNYT͡SʹKYĬ, Stepan [aka Stefan Rudnyckyj]. Ukraina und die Ukrainer. Berlín (Nemecko) : Carl Kroll, 1915. cca. 50 strán.
    • [9] RUDNYT͡SʹKYĬ, Stepan [aka Stephen Rudnitsky]. UKRAINE – The Land and Its People (An Introduction to Its Geography). New York (USA). New York (USA) : Ukrainian Alliance of America, 1918. 370 strán.
    • [10] RUSSNIAK PEASANTS. / Moose Jaw Times – Friday, August 13, 1897 (No. 6). 9. ročník [Vol. IX.] Moose Jaw. (Kanada), 1897.
    • [11] SULZER, Joseph Franz. Geschichte des transalpinischen Daciens, das ist: der Walachey, Moldau und Bessarabiens, im Zusammenhange mit der Geschichte des übrigen Daciens als ein Versuch einer allgemeinen dacischen Geschichte – Zweeter Band. Viedeň (Rakúsko-Uhorsko) : Rudolph Gräffer, 1781. 547 strán.
    • [12] ŠTÚR, Ľudovít. O národních písních a pověstech plemen slovanských. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : František Řivnáč, 1853. 148 strán.
    • [13] Ukraina: Prawy Sektor organizuje marsz ku czci SS „Galizien” we Lwowie. Start pod pomnikiem Bandery. (Poľsko) : Radio Maryja – Katolicki głos w Twoim domu. Dostupné (07-05-2026 / 18:49): https://www.radiomaryja.pl/informacje/ukraina-prawy-sektor-organizuje-marsz-ku-czci-ss-galizien-we-lwowie-start-pod-pomnikiem-bandery/
    • [14] Zugebe zu den Göttingischen gelehrten Anzeigen / Den 13. April 1782, 15tes Stück. Viedeň (Rakúsko-Uhorsko), 1782.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ukrajinizacia-na-slovensku-dlhorocne-snazenie-ukrajinistov-smerujuce-k-znemozneniu-prava-na-sebaurcenie-zo-strany-slovenskych-rusnakov-rusinov/

  • ▐ Zverejnené: 20/05/2026

    Základný popis

    O tom, ako politické elity ignorujú dlhodobé následky svojich rozhodnutí. Premena krajiny na „muničný arzenál“ Európy – prejav pragmatizmu alebo cynického zneužitia dôvery? Analýza chladná, klinicky presná. Autor poukazuje na sofistikovanú hru s jazykom, núti nás čeliť nepohodlným informáciam o fungovaní moci. Tvorba systému, ktorý oddeľuje jednotlivcov od zodpovednosti a prenáša ju na voľajaký abstraktný byrokratický akt, pričom odrazu nikto túto zodpovednosť nenesie. Dôkladný prienik do psychológie politickej manipulácie, do jej schopnosti racionalizovať a „politicky predať“ – pretvárať, čo bolo pre občanov prvotne „zdanlivo neprijateľné“ do polohy „politicky nevyhnutné“.

    « Vedenie štátu, ktoré občanov zavádza a poškodzuje ich záujmy: Keď sa prezident „mieru“ vytešuje z tranformácie priemyslu do podoby významného dodávateľa munície do oblasti vojenského konfliktu… »

    ZNAČKY: ZmienkaKomentárCitátPolitikaEkonomikaSlovenskoNeoliberalizmusLiberálna demokraciaPolitický katolicizmusSmerohlasizmusProgresivizmusNeokolonializmusVojnaChudobaBiedaSmrťVýmena obyvateľstvaSlovania

    Pred niekoľkými dňami [13. máj 2026, pozn.] sa na portály „Marker“ objavila správa s názvom „Slovensko sa podľa Pellegriniho stalo jedným z najhlavnejších výrobcov munície v rámci NATO“. Túto správu postupne priniesli pravdepodobne všetky veľké média na Slovensku. Najšokujúcejšou časťou tejto správy sú istotne nasledovné riadky: « Podľa Pellegriniho sa vďaka tomu Slovensko stalo jedným z najhlavnejších výrobcov munície v rámci NATO. Uviedol, že na komerčnej báze SR dodáva na Ukrajinu muníciu „v počtoch miliónov a ten počet bude ešte do budúcna narastať“. » Práve v tejto chvíli, ako píšem tieto riadky, som si spomenul na svoje myšlienky z nedávnej minulosti [10/2025, pozn.], kedy som sa vyjadril k nie veľmi príjemnej – militaristickej atmosfére v našej spoločnosti, ktoré som napísal potom, čo sa vedľa seba postavili Peter Pellegrini, Róbert Kaliňák a Juraj Blanár, pričom ohlásili obdobie zbrojenia a budovania infraštruktúry zlepšujúcej mobilitu ozbrojených síl na území Slovenska. V tom článku som položil jednu zásadnú otázku: až sa niečo – s prepáčením – „poserie“, kde chcete akože s týmto zázemím bojovať? Alebo inak – ak by sa niečo takéto stalo, čo si myslíte, že bude okamžite zbombardované? Ako dlho asi vydrží… napríklad tá fabrika, kde Ukrajinci na Slovensku vyrábajú drony? A keď hovorím „okamžite“, tak hovorím o MINÚTACH. Nad takýmito otázkami by mali premýšľať všetci občania Slovenska. Nedeje sa tak. Hrajte so svojimi politikmi debilné hry, vyhráte od nich debilné ceny…

    Na tomto mieste zacitujem z iného svojho článku [11/2025, pozn.]: « …sa zlepšujú majetkové pomery niektorých osôb, uspokojujú dlhodobé hospodárske záujmy niektorých štátov. Čo nemôže byť prekvapením. 1. apríla 1933 sa pre „Jihočeské Listy“ vyjadril Dr. Vlastislav Zátka: „Rok 1932 nepriniesol vytúžené zlepšenie hospodárskych pomerov, práveže naopak, všeobecnú hospodársku krízu ešte zhoršil. […] Kríza, ktorú prežívame je na celom svete. […] Napokon nechýbajú ani tí, ktorí spomínajú tých krásnych dôb, keď počas vojny ceny všetkých statkov stúpali, a teda nachádzajú spásu vo vojne, hromadnom ničení ľudí a statkov. (č. 26, titulná strana)“ Taký anglický ekonóm John Maynard Keynes v roku 1936 napísal: „…dokonca aj vojny môžu slúžiť na zvýšenie bohatstva… (s. 129)“ Mnohí sa podobnými slovami – aj na Slovensku – vyslovene riadia. Existuje len jediné skutočné riešenie. Riešením je koniec vojenského konfliktu. Dalo by sa povedať: dianie na Ukrajine zatiaľ smeruje k tomu, aby sa táto stala „európskym Afganistanom“. „‚…spor, stále nerozhodnutý ma uviedol do trápenia, skazy a zúfalstva, spolu so všetkým ostatným – a tak tu stojím v tento deň. […] Je tento môj spor znesiteľnejší, alebo ťažšie znesiteľný, keď v ňom bolo celé moje bytie, a bolo takto hanebne vyciciavané? […] Teraz opäť,‘ povedal… bez zmiernenia hnevu, ‚Systém! Všade mi hovoria, že je to systém. Nesmiem sa spoliehať na jednotlivcov. Je to systém. […] …a povedať mu, keď ma rozzúri tým, že je taký chladný a spokojný – ako to robia všetci, lebo viem, že oni z toho získajú, zatiaľ čo ja prehrám, však? – nesmiem mu povedať, že chcem od niekoho niečo dostať za svoju skazu… On nie je zodpovedný. Taký je systém.‘ (Dickens, 1880, s. 309)“ Možno by bolo dobre sa opýtať: „Kto je na Slovensku súčasťou tohto ‚systému‘ podieľajúceho sa na dianí navôkol nás?“ Kto zistil, že aj na smrti sa dá dobre zarobiť? „Zdalo sa mi, že som videl zločinca odpúšťajúceho hriechy spravodlivým… (Dostojevskij, 1920, s. 332)“ »

    Od posledných volieb sa v našej spoločnosti vedie – neprestajne sa opakujúca – debata ohľadom „plnenia / neplnenia“ závažného predvolebného sľubu„Ani náboj na Ukrajinu!“ Zo strany vládnych politikov sa zvyčajne argumentuje: „Ale my sme povedali, že to platí len pre štátne zdrojenetýka sa aktivít súkromných podnikateľských subjektov…“ Tieto osoby pri vyslovovaní takýchto slov vystupujú pomerne sebavedomo a nepriamo, ako keby hovorili svojim vlastným voličom: „Vy ste jednoducho strašne sprostí. VY ste len nepochopili, čo sme vám hovorili, a to nie je naša vina.“ Ibaže je. Fráza „Ani náboj na Ukrajinu!“ sa stala jedným z hlavných volebných sloganov, ktoré zarezonovali medzi voličmi, až napokon zľudovela, občania ju politikom neprestajne pripomínajú, a zaradila sa medzi také skvosty ako „druhé Švajčiarsko“ a „dvojnásobné platy“. Táto fráza nesie jasný obsah a vzbudzuje v občanoch istý prísľub naplnenia ich očakávaní. Na základe takto vytvorenej ilúzie v mysliach voličov, naznačovanie príklonu k realizácii aktivít, ktoré budú podporovať smerovanie k mieru, si títo následne zvolili svoju vládu a neskôr aj prezidenta. A na podklade tejto svojej voľby očakávali, že dôjde zo strany Slovenskej republiky k zastaveniu, a ak nie, tak aspoň k obmedzeniu množstva dodávaných zbraní a munície do oblasti vojenského konfliktu v našej blízkosti. Dnes už vieme: stal sa presný opak. Nikto z voličov súčasných vládnych strán a prezidenta, si ani v tom najhoršom sne určite nepredstavoval, že pod dohľadom týchto osôb dôjde k pretransformovaniu Slovenska do pozície „muničnej veľmoci zásobujúcej konflikt na Ukrajine“. My v tomto prípade nehovoríme o jemnom odklone od voličských očakávaní, ale o kompletnej NEGÁCII naznačovaného, ak sa pozrieme na štatistiky v tejto oblasti. V tomto prípade došlo k absolútnemu zneužitiu dôvery občanov, že konanie týchto politikov je v „dobrej viere“ a budú zastupovať ich záujmy. Niekto by mohol argumentovať v štýle: neznalosť neospravedlňuje, čo by smerovalo k tomu, že si mali dotyční, tj. značná časť Slovenska, overiť, v akom stave a s akými možnosťami výrobných a vývozných kapacít súkromných zbrojárskych firiem na našom území sa dá do budúcnosti počítať, nechať si urobiť analýzu možných… Prepáčte? V prípade takto zásadného rozptylu… už iba slepý a hluchý nechápe, čo sa udialo. A ja poviem len toľko: je úplne nepodstatné, akými právnickými fígľami, rétorickými obratmi a hraním sa so slovíčkami to mali „ošetrené“… sa tieto osoby budú ďalej obhajovať, pretože – občania vedia. Tí, ktorí chcú vedieť. Osobne neverím tomu, že je pre politickú stranu dobrým vysvedčením, ak občan pri kontakte s ňou musí do budúcnosti počítať s prítomnosťou právneho zástupcu, ktorý mu bude simultánne vysvetľoval možné úskalia „vysloveného pod čiarou“, bude ho varovať pri každom náznaku možného „pokrytectva maskovaného pragmatizmom“. Nevzbudzuje to dôveru. A inak, tento prístup politikov voči ich voličom sa veľmi často preklápa aj do vzťahu orgánov štátnej a verejnej správy, kde sa taktiež obyčajný človek neraz dostáva do takej pozície, že bez kvalitného právnika sa tento úbožiak proste ničoho nedomôže.

    Vo svojej knižnici mám jednu nádhernú publikáciu s názvom „Strategy – Proces, Content, Context (An International Perspective)“ [1998] v jej druhom vydaní. Táto publikácia vymedzuje [s. 80, pozn.] proces strategického myslenia v jeho „definujúcej časti“ do dvoch fáz: 1. identifikovanie toho, čo je problém, 2. diagnostika toho, čo je podstatou problému. V poriadku, čiže… z pohľadu našich vládnych predstaviteľov a prezidenta, tento proces v záležitostiach, o ktorých hovoríme, zjednodušene na podklade prezentovaného, vyzeral asi takto: ak by zbrane a munícia boli dodávané zo zásob Ozbrojených síl SR, znižovali by sa tým počty vojenskej techniky a munície našej armády, a keďže tá je financovaná z peňazí občanov, i finančné zdroje nášho štátu by sa zbytočne vyčerpávali, vyhadzovali do vzduchu. Vládni predstavitelia sa nám teda snažia vnútiť nasledovnú predstavu popisu problému: 1. pokles armádnych zásob a znižovanie našej obranyschopnosti, 2. finančná strata. Na druhej strane, národohospodárska stratégia „náboje vyrábané v miliónoch“ sa prezentuje, ako: 1. podpora ekonomickej výkonnosti štátu a znižovanie nezamestnanosti, 2. zlepšenie dostupnosti munície aj pre našu armádu. Áno, zvyknú ešte spomínať aj naše záväzky vyplývajúce z členstva v NATO, ale to by sme sa možno dostali… až niekam, ako je: prítomnosť zložiek ozbrojených síl cudzieho štátu v základniach situovaných na území Slovenska, čo je ďalšou zaujímavou témou „neplnenia naznačeného“. Možno inokedy.

    Ja sa opýtam trochu inak: kto financuje Ukrajinu? Odkiaľ má Ukrajina peniaze? Z Európskej únie. Kto je členom Európskej únie? Slovensko. Ak má Európska únia menej peňazí, nebodaj sa dokonca zadlžuje… inak povedané: ak sa Európska únia dostáva do zlej finančnej situácie, ak má problémy s dostupnosťou a cenami energii – v dôsledku nestabilnej situácie v tomto regióne a stupídnych politických rozhodnutí, koho sa to dotkne? Obyvateľov Európskej únie. Kto sú obyvatelia Európskej únie? Slováci. Hm, klasik by povedal: „To mi nejako nevychádza…“ Už vám asi došlo, kam týmto celým smerujem: občania Slovenska budú stále tí, ktorí budú znášať náklady za prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine a dodávanie munície do tejto oblastiv tom lepšom prípade iba finančne, prepadom životnej úrovne každého z druhu človečieho, čo sa na území Slovenska dnes pohybuje. Ak sme raz členom EÚ a eurozóny, pričom sme „otvorená ekonomika“, ktorá významne reaguje na zmeny v oblasti hospodárskych výsledkov v ostatných častiach európskeho priestoru, vykazuje voči nim vysokú citlivosť, tak jednoducho občania Slovenska dianie na Ukrajine, či sa to niekomu páči alebo nie, skrátka ho v istej miere a nejakým spôsobom zaplatia, a môže to mať podobu zdražovania, kadejaké zvyšovanie poplatkov, alebo dokonca až zavádzanie nových – a zväčša skrytých foriem – „euro-zdanení“ a pod. Peter Pellegrini sa teší hospodárskemu zázraku, ktorý sa týka nárastu zbrojárskej výroby u nás. Také čísla sme dávno nemali! Správa z 6. marca 2026, ktorú zverejnil Štatistický úrad SR, pritom mala názov: „Slovenská ekonomika rástla vlani o necelé percento, jej výkony boli najslabšie za posledné tri roky.“ Ja sám som pred niekoľkými týždňami písal o dianí vo sveteo následkov presadzovania „politiky vojny“ a životných osudoch bežných ľudí v podstatne ekonomicky vyspelejších krajinách, ich výkrikoch zúfalstva. Pisal som o situácii v USA, v Nemecku, v Kanade… vo Veľkej Británii žijú pracujúci ľudia v autách a celé rodiny prežívajú vďaka milodarom z potravinových bánk! Pred pár dňami zverejnila česká televízia dokument pomenovaný „Chudoba už nezasahuje jen okraj společnosti. Tahle země není pro chudý.“ No slovenskí politici sa tvária, že na Slovensku sa nič takéto diať nemôže… pričom – súbežne s tým – rozposiela Sociálna poisťovňa „dôchodkové prognózy“ a oznamuje občanom, že nejeden z nich sa dôchodku nedožije a budú umierať v práci.

    Peter Pellegrini a vláda SR – menovaní vytvárajú zdanie pozitívneho prínosu ich politických rozhodnutí pre životy občanov SR. Snažia sa prezentovať výlučne „priame vplyvy“ a ich úspešné riešenia týchto problémov: zamedzenie zbytočných finančných nákladov zo strany štátu na zbrane a muníciu, ktoré by boli odovzdávané bez finančnej náhrady; zlepšovanie vybavenosti armády SR a obranyschopnosti Slovenskej republiky; ekonomický prínos pre štátny rozpočet a nárast zamestnanosti, potľapkanie po pleci zo strany našich zahraničných partnerov za plnenie svojich záväzkov. Ich pozornosť sa zameriava výlučne na to, čo sa zvykne označovať ako tzv. „first-order effects“: dôsledky prvého radu – priame konzekvencie, a aj to vo veľmi zúženom – „mediálnom“ – pohľade. Ibaže dodávanie munície do oblasti vojenského konfliktu, priame podieľanie sa na jeho pokračovaní, má mnohé – zväčša výhradne negatívne – sekundárne a terciárne dopady, konzekvencie „vyššieho radu“ – oneskorené, nepriame alebo postupne na seba nadväzujúce, a tie predstavujú takú zásadnú podobu „skrytých nákladov“ pre štát a jeho občanov, ktoré nárast zbrojárskej výroby nedokáže NIKDY vykompenzovať. Predstavte si, že nastanú záplavy, vietor vám zoberie strechu, stále prší, vy tam stojíte uprostred vášho domu – tej ruiny, zamračené nebo nad vami, stmieva sa, voda po pás, no a tu na loďke príde sused, hodí vám vedro a zakričí: „Vylievaj z okna…“ Náš prezident nám dnes s hrdosťou ukazuje na to vedro plné munície a členovia vlády SR so svojimi „roztlieskavačmi“ tvrdia, že toto nás zachráni, ale nikto z nich nevidí tú vodu, ktorú majú mnohí občania… snáď už niekde pri krku. Takto vyzerá dnešná podoba „sociálnej demokracie“ na Slovensku.

    Veľmi trefne túto odtrhnutosť elít od reality vystihol (len pred niekoľkými hodinami – v ďalšom pokračovaní Témy dňa na TA3) Eduard Chmelár, keď povedal: « …sa nám naozaj mení politický systém, že Európa prežíva krízu politickej legitimity. A teraz sa dostávame k tomu najdôležitejšiemu, prečo to je: nuž preto, lebo vrcholoví európski politici – naprieč celou Európou – sa zaujímajú väčšinou o niečo, čo by sme mohli nazvať zahraničnou politikou. Lenže to nie je nejaké systematické zaoberanie sa medzinárodnými vzťahmi, ale zameranie na tú Ukrajinu. A na úkor domácich problémov. A to bol príklad napríklad Británie, ktorá je v hrozných ekonomických a sociálnych problémoch. A tí ľudia nielenže majú pocit, ale vidia, že ten Starmer to nerieši, že cestuje kade po svete, a že sa nevenuje domácim problémom. Ja som upozorňoval na to napríklad, ale aj čo sa týka strednej Európy, že Orbán prehral voľby na ekonomike, podcenil ju. Pozrite sa na nášho premiéra, ktorý sa pohŕdavo vyjadruje o niektorých domácich témach, že to nie sú „premiérske témy“ a on… sa tvári akoby bol ministrom zahraničných vecí, že on rieši niečo iné. No jednoducho… tu je hlavná príčina toho, že tie politické elity prestali vnímať naozaj prehlbujúcu sa ekonomickú a sociálnu krízu… » Ale priniesol aj iné zaujímavé nadhľady: « „…keby sme hovorili o fašistických prvkoch, tak by sme ich našli aj v stranách, ktoré tu terorizovali tri roky obyvateľstvovyhrážali sa, zatvárali rôzne weby… alebo sa teraz vyhrážajú rôznymi hlbokými orbami. […] Pretože Smer sa vyčerpáva na všelijakých, tých svojich kauzách a Republika dnes proste, ktorá nemá mocenskú skúsenosť, dnes kritizuje – veľmi pohodlne – všetko, čo Smer nedodržal… […] …problém Európy je práve v tom, znova to zopakujem, stráca politickú legitimitu. To znamená, že tá spoločnosť je akoby pred výbuchom. Je to ako tlakový hrniec, ktorý nevieme kedy vybuchne, ale keď vybuchne, môžu až potom sa môžu dostať k moci také strany, o ktorých extrémizme sa mnohým ani nesníva. […] Ten prvý smer, je podobný ako v roku 1848, keď Európu zachvátila vlna revolúcií. To znamená, že všetkým už prejde trpezlivosť z toho, že to tu nefunguje. Tá druhá možnosť je oveľa horšia a zjednodušene ju môžeme nazvať: fašizácia. Ale tu je naozaj dôležité uvedomiť si, prečo sa toto všetko deje. A deje sa to naozaj kvôli tomu, že sa všetci európski lídri upriamili na to, že prioritou je nečlenský štát a prioritou je zbrojenie. 800 miliárd eúr, ktoré chce Európska komisia vynaložiť na zbrojenie, celkom určite znamená likvidáciu posledných zvyškov sociálneho štátu. To si uvedomujú už aj takí ľudia, ako je chýrny komentátor Financial Times Martin Wolf, ktorý hovoril, že to sa prirodzene nedá robiť bez škrtov, ale… zrejme si to tie elity uvedomujú, ale nechcú to povedať tým občanom priamo, alebo ICH KLAMÚ, že to sa nejako spraví. No nespraví sa to. Proste tie štáty na to nebudú mať peniaze. […] Neustále sa zmenšujúce to impérium, neustále sa zhoršujúca ekonomická situácia vedie k frustrácii mnohých obyvateľov. Keď som tam ja žil? Libra stála 70 korún. Dnes je tuším už niekde na úrovni eura alebo dolára. A to nie je jediný problém. Tí Briti vidia, že kedysi to bola jedna z najväčších, najpriemyselnejších ekonomík, ktorá sa ale od 80. rokov – pod vplyvom neoliberalizmu – začala deindustrializovať a všetko sa to začalo presúvať do finančných služieb. Dôsledkom toho je, že prestala hrať prvé husle výroba, ako základ klasickej ekonomiky, a že sa to presúva do takýchto sfér. To je ďalší zdroj. Ale ten najdôležitejší je, že: viete… a ja tu poviem niečo, čo sa mnohým nebude páčiť… No to sa stáva možno v niektorých vrstvách po každej relácii, ale teraz poviem niečo naozaj vážne a tvrdé. My sme fakticky tým pomýleným nepriateľstvom voči Rusku, pomýleným, pretože Rusko je súčasťou Európy. Rusko prispelo VÝRAZNOU mierou do kultúry Európy. Nezaujímajú ma naozaj tie hysterické „taľafatky“, ktoré sa trúsia z jednej strany, že z Ruska nič dobré nevzišlo. Nechcem sa venovať týmto hlúpostiam, ale… jednoducho si treba uvedomiť, že: nech je Rusko akékoľvek, nech robí v súčasnosti… nech pácha aj zločiny, tak Rusko… my potrebujeme to Rusko viac ako Rusi nás. A stratili sme veľmi veľa času. Viete, my sme stratili vlastne 36 rokov chybnou politikou. Chybnou politikou. Pretože, v „osemdesiatomdeviatom“ – a to teraz hovorím pre mladú generáciu, ktorá si to nemôže pamätať ani omylom, lebo vtedy neboli ešte ani v pláne. V 89-tom SME NEŽIADALI, ABY SA PRESUNULA ŽELEZNÁ OPONA ZO ZÁPADU NA VÝCHOD! Neprosili sme, že my chceme preskočiť z Varšavskej zmluvy do NATO. My sme sa tešili na svet bez hraníc, že konečne je čas na to, aby sa naplnili tie ideály Spojených národov a tie národy sa pobratali, žili v mieri a v spolupráci, čo by som podčiarkol najviac. Namiesto toho, sme si o pár rokov – už v polovici 90. rokoch – osvojili blokovú mentalitu, že chceme a musíme vstúpiť do NATO, že musíme niekde patriť, akoby to najdôležitejšie bolo vyčleniť sa voči všetkým. A viete, čo je dôsledok, že: Európa má dnes, na rozdiel od iných kontinentov alebo iných blokov, čoraz menej priateľov. […] A Európa si neuvedomuje, že keď toto neustojí, tak skončí – po prvýkrát v dejinách – ako zaostalý región. My sme si zvykli na to, že Európa bola akýsi kokpit ľudstva, že z nej vychádzal pokrok, ekonomická prosperita, že toto bolo akési centrum celej civilizácie. Ale dnes už by sme mali konečne pochopiť, že sú tu nielen vyspelejšie a mocnejšie regióny, ale že my môžeme naozaj skončiť, ako to ja s obľubou hovorím, ako „slepé črevo Ázie“. »

    Čo na záver? Dnes už celá slovenská spoločnosť vníma, kam smerujeme. Pociťuje dôsledky „politiky vojny“, no a v tom sa zjaví prezident Slovenskej republiky – Peter Pellegrini, povie jednu z hľadiska ekonomiky pozitívnu štatistiku, tj. rast zbrojnej výroby, a optimisticky zvolá: „PERFEKTNÉ!“ Ako… prečo? Ak by sa, pred tými niekoľkými rokmi, tá už údajne dohodnutá mierová zmluva naozaj podpísala, a všetky peniaze, ktoré sa za tie roky minuli na Ukrajinu – vtedy ešte v štádiu plánovania – dali na jednu kopu a spálili, tak je Ukrajina v lepšej pozícii, než tomu dnes reálne je… a rovnako i Slovensko. Pri pohľade na všetky dôsledky a prognózy, kam smerujeme: naozaj sa koná v záujme občanov Slovenska?

    Veľkým problémom je, že dramatický nárast vývozu zbraní a munície je súčasťou ďalšieho sledu vyjadrení, rozhodnutí a konaní, ktoré sa robia zdanlivo oddelene, no v skutočnosti spolu úzko súvisia. Odrazu vidíte, ako sú do rôznych pozícii nominované osoby, pritom tie sú (z povahy svojich pôsobení a činov v minulosti) priamo zodpovedné za stav spoločnosti, ktorí si voliči žiadali napraviť. Vidíte, ako jeden deň slovenskí politici pokladajú vence obetiam v SNP, a tie isté osoby obratom radostne vítajú delegácie, ktoré reprezentujú ľudí a vojenské jednotky, tj. osoby konajúce sprievody a oslavy na počesť členov Waffen-SS Galícia, vrahov Slovákov bojujúcich v SNP! Ešte raz: my tu hovoríme o slovenských politikoch, ktorí sú schopní sa pozerať do očí ľuďom bojujúcim v SNP, podávať im ruky, a potom MLČAŤ, keď vo vedľajšom šťáte velebia „hrdinských esesákov“ kolaborujúcich s nacistickým Nemeckom, ktorí sa ich snažili zabiť a vraždili ich spolubojovníkov! Počúvame vyjadrenia o tom, aká je pre nás dôležitá identita, a tí, čo toto hovoria, následne verklíkujú ideologické postuláty propagandistov cudzieho štátu, čím sa vlastne spolupodieľajú na pokračujúcej kultúrnej genocíde a vymazávaní rusnáckej (rusínskej) identity značnej časti vlastných občanov a ich predkov! A čo si pri svojej obmedzenosti vôbec neuvedomujú: vytvárajú podhubie pre možné ohrozenie slovenskej štátnosti a územnej celistvosti!

    A ešte niečo. Často je možné z úst politikov počuť takéto tvrdenie: „Nedodáme my, dodajú iní.“ Nechápem. Ako môžu ľudia, ktorí o sebe neraz prehlasujú, akí sú oni „Slovania s veľkým S“, ako títo naši politickí predstavitelia môžu ospevovať dodávanie zbraní na Ukrajinu, kde dochádza k bratovražednému stretu dvoch národov, čiastočnému vyhladzovaniu slovanského genofondu na jednom z – historicko-kultúrneho hľadiska – najvýznamnejších území Slovanov, na územiach niekdajšej Kyjevskej Rusi. Keď niečo také počujem, vždy sa zastavím a premýšľam, či je toto extrémnym prejavom chucpe a dotyčný je z morálneho hľadiska… veľmi šeredným, alebo je intelektuálne niekde na úrovni materskej škôlky, a teda duševne zaostalý, ak nie je schopný kognitívne uchopiť evidentný – minimálne – etický rozpor medzi tvrdeniami „o láske k našim bratom Slovanom“ a zarábaní na zbrojnej podpore konfliktu, kde sa Slovania zabíjajú. A opäť len zopakujem, čo už som raz povedal: „…pokiaľ pôjdete po ulici a uvidíte dvoch bratov, ako sa medzi sebou niekde na rohu bijú, určite im nebudete podávať nožíky a sekery. A ak si povšimnete niekde bokom odkundesa, ktorí ich proti sebe hucká, takého namieste vyfackáte. Často sa v médiach rieši otázka, kto vyhrá. Ja som toho názoru: obe strany konfliktu už prehrali. Čo sa týka bežných ľudí. Pokiaľ sa medzi sebou vraždia bratia, niet víťaza.“

    POST SCRIPTUM: Téma, ktorej sa v tomto článku venujem je mimoriadne komplexná a jej plnohodnotné spracovanie by si vyžadovalo výrazne širší časový rámec. Tento komentár preto vnímajte skôr… ako prvotný rozbor základných informácií, na ktoré som narazil, spojený s osobnými postrehmi, ktorý slúži na otvorenie diskusie o danej problematike medzi širšou verejnosťou.

    ZDROJE:

    • [1] DICKENS, Charles. Bleak House. Boston (USA) : Houghton, Osgood and Company, 1880. cca. 660 strán.
    • [2] DOSTOJEVSKIJ, Fiodor Michajlovič [aka Fyodor Dostoevsky]. The Friend of the Family. / Nyetochka Nyezvanov. Londýn (UK) : Heinemann, 1920. 358 strán.
    • [3] Hrubý domáci produkt vo 4. štvrťroku a v roku 2025 / Slovenská ekonomika rástla vlani o necelé percento, jej výkony boli najslabšie za posledné tri roky. Bratislava (Slovensko) : Štatistický úrad SR, 2026.
    • [4] Chudoba už nezasahuje jen okraj společnosti. Tahle země není pro chudý. Praha (Česká republika) : Dokumenty České televize, 2026. Dostupné (19-05-2026 / 17:47): youtu.be/GgaOBMOzNVk
    • [5] KEYNES, John Maynard. The General Theory Of Employment Interest And Money. Londýn (UK) : Macmillan and Co., Limited; 1936. 403 strán.
    • [6] Slovensko sa podľa Pellegriniho stalo jedným z najhlavnejších výrobcov munície v rámci NATO. Bratislava (Slovensko) : Marker, 2026. Dostupné (18-05-2026 / 17:27): marker.sk/spravy/4410/slovensko-sa-podla-pellegriniho-stalo-jednym-z-najhlavnejsich-vyrobcov-municie-v-ramci-nato
    • [7] Téma dňa s Eduardom Chmelárom: Je ľavica v Európe mŕtva? Sú Smer a Hlas ešte stále SD? Bratislava (Slovensko) : TA3, 2026. Dostupné (19-05-2026 / 14:37): youtu.be/xv6biUx24Qg
    • [8] Ukrajinci vyrábajú v Košiciach drony. Prvé „made in Slovakia“ budú do konca roka. (Slovensko) : FutureArmyTV (Youtube). Dostupné (03-05-2026 / 17:02): youtu.be/2vNNetBUEIc
    • [9] WIT, Bob de; MEYER, Ron. Strategy – Process, Content, Context (An International Perspective). 2. vydanie. Thomson Learning, 1998. 1252 strán.
    • [10] ZÁTKA, Vladimír. Krise hospodářská a jak jí čeliti / Jihočeské Listy (Neodvislý časopis pro zájmy českého jihu) – 1. apríl 1933, číslo 26. 39. ročník. České Budějovice (Česko-Slovensko) : Družstvo vydavatelské a nakladatelské, 1933.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vedenie-statu-ktore-obcanov-zavadza-a-poskodzuje-ich-zaujmy-ked-sa-prezident-mieru-vytesuje-z-tranformacie-priemyslu-do-podoby-vyznamneho-dodavatela-municie-do-oblasti-vojenskeho-konfliktu/

  • ▐ Zverejnené: 18/05/2026

    Civilisti utekajú pred výbuchmi medzi zničenými budovami, žena s dieťaťom hľadá úkryt, každá ulica sa stáva lotériou medzi záchranou a hrobom. Vojna nie je len strategický pohyb armád, politická šachovnica bezmenných figúrok. Vojna má rôzne tváre.

    Základný popis

    Civilisti utekajú pred výbuchmi medzi zničenými budovami, žena s dieťaťom hľadá úkryt, každá ulica sa stáva lotériou medzi záchranou a hrobom. Vojna nie je len strategický pohyb armád, politická šachovnica bezmenných figúrok. Vojna má rôzne tváre.

    « Francúzsko-pruská vojna 1870/1871: Ulice Štrasburgu počas bombardovania »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaHistóriaHodnotový relativizmusPolitikaProgresivizmusPolitický katolicizmusSmerohlasizmusNeoliberalizmusLiberálna demokraciaNeokolonializmusVojnaChudobaBiedaPekloSmrťVýmena obyvateľstva

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.

    ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 7. novembra 1870 [7 Ноября 1870 года.] – No. 448 (Zväzok 4 [IV.] – No. 97). 2. ročník [II.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1870.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/francuzsko-pruska-vojna-1870-1871-ulice-strasburgu-pocas-bombardovania/

  • ▐ Zverejnené: 17/05/2026

    Pochopenie dejín? Snaha pozdvihnúť sa z popola vlastnej minulosti? Jemná kresba zachytáva zdanlivo každodenný život. Na prašnej ceste nemeckej dediny – v období po prvej svetovej vojne – vidíme ženu, ktorá vedie húsky ulicou, symbolizujúc pokus o návrat k pokoju. No nie je to len ticho pokoja, ale zároveň aj rachotivá ozvena prázdnoty. Rok 1919: Európa sa snaží poskladať porozbíjané kosti toho, čo jej ešte ostalo. Snaží sa vrátiť sa do rytmu pôvodného života, ktorý už ale nikdy nebude rovnaký a mnohé generácie sa stanú navždy stratenými.

    Základný popis

    Pochopenie dejín? Snaha pozdvihnúť sa z popola vlastnej minulosti? Jemná kresba zachytáva zdanlivo každodenný život. Na prašnej ceste nemeckej dediny – v období po prvej svetovej vojne – vidíme ženu, ktorá vedie húsky ulicou, symbolizujúc pokus o návrat k pokoju. No nie je to len ticho pokoja, ale zároveň aj rachotivá ozvena prázdnoty. Rok 1919: Európa sa snaží poskladať porozbíjané kosti toho, čo jej ešte ostalo. Snaží sa vrátiť sa do rytmu pôvodného života, ktorý už ale nikdy nebude rovnaký a mnohé generácie sa stanú navždy stratenými.

    « Nemecko po skončení prvej svetovej vojny: Na prechádzke s húskami (Walter Tyndale, 1919) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaHistóriaPrírodaVidiekFolkórĽudský životNárodRodoľubstvoVojnaPekloSmrť

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.

    ZDROJ: Supplement to The Illustrated London News / July 12, 1919 (Vol. 155). Londýn (Anglicko), 1919.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nemecko-po-skonceni-prvej-svetovej-vojny-na-prechadzke-s-huskami-walter-tyndale-1919/

  • ▐ Zverejnené: 16/05/2026

    V pozadí vidíme domy s jednoduchými strechami a ohrady – symbol stability a trvalosti v neustále meniacom sa svete. Je to pohľad na život taký, aký bol… ako si ho pamätáme alebo chceme pamätať. Záblesk autenticity z doby pred industrializáciou, predtým než sa obyvatelia dedín začali postupne vytrácať vo víre moderného sveta.

    Základný popis

    V pozadí vidíme domy s jednoduchými strechami a ohrady – symbol stability a trvalosti v neustále meniacom sa svete. Je to pohľad na život taký, aký bol… ako si ho pamätáme alebo chceme pamätať. Záblesk autenticity z doby pred industrializáciou, predtým než sa obyvatelia dedín začali postupne vytrácať vo víre moderného sveta.

    « Život na dedine: Tradičný spôsob života ľudí z Valašska / Rumunsko (Nikolay Karazin, 1877) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaPrírodaVidiekFolkórĽudský životMravný ideálRodinaCnosťPokoraSlužbaDetstvoVýchovaNárodRodoľubstvoRakúsko-Uhorsko

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.

    ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 30. júla 1877 [30 іюля 1877 года.] – No. 448 (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 6). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zivot-na-dedine-tradicny-sposob-zivota-ludi-z-valasska-rumunsko-nikolay-karazin-1877/

Bystroumný – Luscinia

Návrat hore

Bystroumny.sk používa súbory cookie. | Súkromie a pravidlá
Copyright © 2025