Rozpravy
Nenašli sa žiadne články v kategórií „Rozpravy“.
Pomedzi
▐ Zverejnené: 29/06/2026
![Text analyzuje rozdiel medzi prístupom k životu v podobe účastníka „detskej hry“, kde jedinec – v procese osobnostného rozširovania (expanzie) – sám seba privádza do stavu stagnácie, zväčša v tých najpodstatnejších sférach ľudského života, do stavu vyhýbania sa skutočnému „dobrodružstvu“, skutočným životným výzvam na ceste osobnostného rastu. Väčšina ľudí prežije celý život v neustálej „hre“. Hra je príjemná, lebo je bezpečná. Z hľadiska charakterovo-morálnych vlastnosti a historicko-kultúrneho rozhľadu sa jedná zvyčajne o pomerne prostoduché bytosti – „duchovne lenivé“ – a ich spôsob rozhodovania prebieha v nejakej tej „pragmatickej“ rovine. Snažia sa všemožne spôsobom vyhnúť zodpovednosti, a tak si volia také rozhodnutia, kde minimalizujú možné negatívne konzekvencie, ktoré sa pre nich neskôr môžu vyskytnúť.]( "Atrofia duše – medzi „hraním sa“ a „dobrodružstvom“: Voľba adaptácie jedinca vo forme stagnácie, osobnostného úpadku a infantilizácie, prejavené ako – „ohradzovanie“ jadra „charakterových defektov“ (moc, status, nedotknuteľnosť), zbavovanie sa zodpovednosti (prenášanie následkov), neschopnosť milovať, užívanie iných na svoj osoh, snaha „zdať sa“ a predstieraná „odvaha“ v nepodstatnostiach…")
Základný popis
Text analyzuje rozdiel medzi prístupom k životu v podobe účastníka „detskej hry“, kde jedinec – v procese osobnostného rozširovania (expanzie) – sám seba privádza do stavu stagnácie, zväčša v tých najpodstatnejších sférach ľudského života, do stavu vyhýbania sa skutočnému „dobrodružstvu“, skutočným životným výzvam na ceste osobnostného rastu. Väčšina ľudí prežije celý život v neustálej „hre“. Hra je príjemná, lebo je bezpečná. Z hľadiska charakterovo-morálnych vlastnosti a historicko-kultúrneho rozhľadu sa jedná zvyčajne o pomerne prostoduché bytosti – „duchovne lenivé“ – a ich spôsob rozhodovania prebieha v nejakej tej „pragmatickej“ rovine. Snažia sa všemožne spôsobom vyhnúť zodpovednosti, a tak si volia také rozhodnutia, kde minimalizujú možné negatívne konzekvencie, ktoré sa pre nich neskôr môžu vyskytnúť.
« Atrofia duše – medzi „hraním sa“ a „dobrodružstvom“: Voľba adaptácie jedinca vo forme stagnácie, osobnostného úpadku a infantilizácie, prejavené ako – „ohradzovanie“ jadra „charakterových defektov“ (moc, status, nedotknuteľnosť), zbavovanie sa zodpovednosti (prenášanie následkov), neschopnosť milovať, užívanie iných na svoj osoh, snaha „zdať sa“ a predstieraná „odvaha“ v nepodstatnostiach… »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Psychológia – Hlbinná psychológia – Neuróza – Feminizmus – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Ľudský život – Existencializmus – Výchova – Vzdelanie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Pravda – Krása – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Rodina – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie
Drvivá väčšina ľudí nikdy nedospeje do štádia nejakej osobnej rozvinutosti, nebodaj múdrosti. Tento nadpis
– s nasledovným výrokom nižšie – vysvetľuje mnohé z diania navôkol nás, kde sa jedinci – s rôznymi psychickými „obtiažami“ – snažia vytvoriť si „bezpečné prostredie“ na svoj obraz v takej podobe, aby pritom dochádzalo k realizácii úkonov nejakej formy– nimi vyhľadávaných – kompenzácii vlastných neschopnosti alebo tráum, dosahovania plytkých radostí, spokojnosti, rozkoše alebo ukojenia.« Odysseus je hrdinom Odysey, Achilles hrdinom Iliady. Odysseus je predovšetkým typom vynaliezavej inteligencie, Achilles typom statočnosti. Akým spôsobom tieto typy oslovia našich žiakov? Ako sa chlapec vyvíja a prekračuje rané detstvo, prejavujú sa v ňom vlohy pre dobrodružstvo. To si všimli všetci pozorní pedagógovia. Existuje však výrazný rozdiel, čo do ich naturelu, medzi dobrodružstvom a hrou. Hra spočíva vo voľnom uplatňovaní našich schopností. Jej charakteristickým znakom je absencia namáhavého úsilia. Hovorí sa, že dieťa sa hrá, keď počas svojich radovánok v tráve, keď skáče alebo sa preteká v behu, alebo keď napodobňuje činy svojich starších súputníkov. Avšak, akonáhle sa námaha potrebná na pokračovanie v hre stane citeľnou, hra sa mení na úlohu a stráca svoje čaro. Duch dobrodružstva, naopak, je vyvolaný úskaliami; teší sa z budúcich prekážok, ktoré je potrebné zvládnuť; je to prejav sviežej a zdanlivo neobmedzenej energie, ktorej drsný kontakt s realitou ešte neukázal jej hranice. Dobrodružný duch sa u detí začína rozvíjať vtedy, keď ich už rodinný život úplne neuspokojuje, keď sa chcú oslobodiť od obmedzenia, ktoré im prináša závislosť od druhých, keď sa im zdá, akoby sa im celý svet otváral a mohli by sa odvážiť a urobiť takmer čokoľvek. (Adler,s. 147-148) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: ADLER, Felix. The Moral Instruction of Children. New York (USA) : D. Appleton and Company, 1895. 270 strán.▐ Zverejnené: 27/06/2026
![Medzi nebeským poriadkom a pozemským hľadaním. Analýza fresky renesančného maliara Raffaella Santiho. Prostredníctvom citátu predkladajúceho slová Johanna Davida Passavanta sa dostávame k hranici tradičnej dialektiky viera vs. poznanie (rozum). Ibaže veda tu odrazu nie je protikladom viery, ale práveže naopak – len vďaka vede, dôkladnému poznaniu jednotlivých jej disciplín, sa človek môže osobnostne vyzdvihnúť na úroveň, aby bol schopný postihovať „božskú pravdu“ vo svete navôkol seba.]( "„Stanza della Segnatura“: Ako Raffaello Santi – umením odrážajúcim jeho génia – prehováral o nevyhnutnosti dôkladného poznania „vied“, ktorými sa človek môže priblížiť k „božskej pravde“ (Johann David Passavant, 1872)")
Základný popis
Medzi nebeským poriadkom a pozemským hľadaním. Analýza fresky renesančného maliara Raffaella Santiho. Prostredníctvom citátu predkladajúceho slová Johanna Davida Passavanta sa dostávame k hranici tradičnej dialektiky viera vs. poznanie (rozum). Ibaže veda tu odrazu nie je protikladom viery, ale práveže naopak – len vďaka vede, dôkladnému poznaniu jednotlivých jej disciplín, sa človek môže osobnostne vyzdvihnúť na úroveň, aby bol schopný postihovať „božskú pravdu“ vo svete navôkol seba.
« „Stanza della Segnatura“: Ako Raffaello Santi – umením odrážajúcim jeho génia – prehováral o nevyhnutnosti dôkladného poznania „vied“, ktorými sa človek môže priblížiť k „božskej pravde“ (Johann David Passavant, 1872) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Svätý Peter – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Vzdelanie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása
« Ak by sme chceli charakterizovať „Stanza della Signatura“ na základe symbolických obrazov, ktoré sa v nej nachádzajú, mohli by sme ju nazvať „Sála vedných odborov“, lebo Rafael prostredníctvom teológie, filozofie, poézie a práva znázornil všetky vedy, ktoré človeku umožňujú priblížiť sa k božskej pravde. A ak vezmeme do úvahy, že tieto obrazy mali zdobiť miesto, na ktorom mala hlava katolíckej cirkvi podpisovať nariadenia ustanovujúce vedenie kresťanských veriacich po celom svete, musíme obdivovať múdrosť tohto výberu. Pápežova spokojnosť s námetmi ešte vzrástla, keď Rafael dokončil prvú fresku s názvom „Teológia“. Jeho očakávania boli ďaleko prekonané. Bol natoľko ohromený rozsahom Rafaelovho génia, že sa okamžite rozhodol nechať ním vymaľovať sály Vatikánu. Nariadil, aby boli všetky staré fresky v nich, dokonca aj tie na klenutom strope „Stanza della Signatura“, odstránené. Napriek tomu Rafael, odobrujúc výzdobu tejto klenby, usúdil, že bude vhodné premaľovať iba osem veľkých panelov a ponechať malé – medzi nimi ležiace – mytologické motívy, ako aj centrálny obraz pápežského erbu, ktorý nesú nebeské bytosti. Štyri veľké medailóny na strope venoval alegorickým postavám, ktoré slúžia ako epigrafy k veľkým nástenným maľbám znázorňujúcim teológiu, filozofiu, poéziu a právo. Podlhovasté priestory v rohoch klenby využil na prechodné námety, teda v dvojitom vzťahu k obrazom na oboch stranách pod nimi. Všetky tieto obrazy na strope sú namaľované na zlatom pozadí, napodobňujúc mozaiku. Popis „Stanza della Signatura“ začneme postavou „Teológie“, ktorá slúži ako epigraf k veľkému obrazu s rovnakou tematikou. Táto postava, sediaca v oblakoch, drží v ľavej ruke knihu, zatiaľ čo pravou ukazuje na veľký obraz, ktorý sa nachádza pod ňou. Podobne ako Danteho Beatrice, má na hlave vavrínovú korunu. Ďalej má na sebe červenú tuniku a zelený plášť – farby, ktoré symbolizujú teologické cnosti: lásku a nádej. Dvaja malí anjelici po oboch jej bokoch držia tabuľky s nápisom: „Divinarum rerum Notitia“ [„Znalosť božských vecí“, pozn.]Hlavná myšlienka veľkého diela „Teológia“ [ilustračný obrázok k tomuto článku, pozn.], často nazývaného aj „Spor o Najsvätejšej sviatosti“, symbolizuje vzťah človeka k Bohu prostredníctvom vykúpenia sveta a Eucharistie. V hornej časti sú znázornené tri postavy Svätej Trojice, z ktorých každá je obklopená svätožiarou. Nad všetkými je Všemohúci Otec, a navôkol neho serafíni, cherubíni a nespočetný zástup anjelov, ktorí spievajú: „Svätý, svätý, svätý, Pán, Boh zástupov.“ Pod Otcom, uprostred svätých nebeského kráľovstva, tróni Spasiteľ; a o niečo nižšie zostupuje na ľudí Duch Svätý. Po pravici Spasiteľa sedí Panna Mária, ktorá sa k nemu v úcte nakláňa; a po jej ľavici stojí svätý Ján Krstiteľ, ktorý na neho ukazuje. Na veľkom polkruhu z oblakov, ktorý sa tiahne až po samé okraje obrazu, sedia patriarchovia, proroci a mučeníci, ktorí predstavujú spoločenstvo svätých. Začínajúc na krajnom bode vpravo od Krista vidíme apoštola svätého Petra, ktorý drží Sväté písmo a dva kľúče ako znak toho, že je strážcom viery, a svojej moci viazať a rozväzovať. Po jeho boku, v očakávaní milosrdenstva a odpustenia, stojí Adam, otec ľudského rodu. Vedľa Adama je svätý Ján, apoštol milovaný Kristom, zapisujúci svoje božské videnia; za ním Dávid, hlava pozemského rodu nášho Pána, sladký žalmista, ktorý spieval chválu Bohu; potom svätý Štefan, prvý mučeník; a nakoniec svätec napoly skrytý v oblakoch. Na druhej strane, po pravej strane diváka, stojí svätý Pavol, držiaci meč na pamiatku svojho mučeníctva a zároveň ako symbol prenikavej sily jeho učenia. Po jeho boku stojí Abrahám s nožom, ktorým sa chystá obetovať Izáka, čo je prvý predobraz Kristovej obete; potom apoštol svätý Jakub, tretí svedok premenenia Spasiteľa, náboženský symbol nádeje, tak ako svätý Peter je symbolom viery a svätý Ján symbolom lásky. (Passavant,
s. 84-85) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: PASSAVANT, Johann David. Raphael of Urbino and His father Giovanni Santi. Londýn a New York : Macmillan and Co., 1872. 314 strán.▐ Zverejnené: 26/06/2026
![Kiplingov pohľad na čas a povinnosť, zároveň psychologická diagnóza stavu človeka odtrhnutého od svojich koreňov. Text rozoberá tému obety predkov a morálnej povinnosti potomstva za zodpovednosť pri zachovaní ich kultúrneho a duchovného odkazu. V dobe, kedy sa naša spoločnosť, pod tlakom sileného individualizmu a obsesie vlastnou – neraz psychicky narušenou – maličkosťou, rozpadá na tisíce kadejakých nesúrodých fragmentov a „identita“ je vnímaná len ako produkt prevládajúceho trendu a momentálneho výberu – na podklade akéhosi primitívne navodeného pocitu „páčivosti“ – z ponuky „hlásateľmi pokrokovo správneho a dovoleného“ nám dodaných povolených svetonázorových orientácii, nás tieto slová prinavrácajú k základnej pravde o ľudskom bytí: sme len jedným článkom v reťazci. Najčastejší zánik spoločností nastáva vtedy, keď jednotlivec prestane vidieť súvislosť medzi svojím „ja“ a predkami, keď nie je schopný milovať, len používa, keď sa mu jeho životným krédom stáva „Non serviam“ a ostatní sú tu pre neho a jeho blaho.]( "Tradícia a kontinuita: Pretrvávajúce právo našich otcov a odovzdávanie takého dedičstva ďalším generáciám, aby sme neokrádali našich synov (Rudyard Kipling – The Heritage)")
Základný popis
Kiplingov pohľad na čas a povinnosť, zároveň psychologická diagnóza stavu človeka odtrhnutého od svojich koreňov. Text rozoberá tému obety predkov a morálnej povinnosti potomstva za zodpovednosť pri zachovaní ich kultúrneho a duchovného odkazu. V dobe, kedy sa naša spoločnosť, pod tlakom sileného individualizmu a obsesie vlastnou – neraz psychicky narušenou – maličkosťou, rozpadá na tisíce kadejakých nesúrodých fragmentov a „identita“ je vnímaná len ako produkt prevládajúceho trendu a momentálneho výberu – na podklade akéhosi primitívne navodeného pocitu „páčivosti“ – z ponuky „hlásateľmi pokrokovo správneho a dovoleného“ nám dodaných povolených svetonázorových orientácii, nás tieto slová prinavrácajú k základnej pravde o ľudskom bytí: sme len jedným článkom v reťazci. Najčastejší zánik spoločností nastáva vtedy, keď jednotlivec prestane vidieť súvislosť medzi svojím „ja“ a predkami, keď nie je schopný milovať, len používa, keď sa mu jeho životným krédom stáva „Non serviam“ a ostatní sú tu pre neho a jeho blaho.
« Tradícia a kontinuita: Pretrvávajúce právo našich otcov a odovzdávanie takého dedičstva ďalším generáciám, aby sme neokrádali našich synov (Rudyard Kipling – The Heritage) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Klasická literatúra – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
« Naši otcovia v tých úžasných časoch, počas ktorých sa svet [človeku] ešte neveliký zdal, zabezpečili nám dedičstvo, veriac – bez pochybností, že my, deti ich sŕdc, ktoré vtedy tak mohutne bili, v neskorších časoch zohráme rovnakú úlohu pre naše [vlastné] potomstvo. Tisícročia vytrvalo budovali, na úžitok nás i našich vnukov… […] Dávali sa, no nezrátavali nimi odovzdané, počas svojej každodennej obete. Nielen baránky, snáď aj kupované holubice, nebodaj každý desiatok zo zobchodovaného zlata — svoje najdrahšie životy, svoju najmilšiu lásku obetovali už v dávnych časoch. Zdržujúc sa dokonca aj toho, čo je dovolené, sklonili krk, aby niesli neozdobené jarmo, ktoré prináša strašnú drinu a najtvrdšie starosti. Preto je vďaka nim sloboda istá; preto vďaka nim stojíme v bezpečí pred všetkým – okrem lenivosti a pýchy, v krajine plnej radosti. A preto, pri svojom podráždení – nereptajte, že dali nám takýto veľký príkaz, ktorý je potrebné splniť; ani nesnívajte ohromení: „Veď čas – azda – ušetrí ich prácu,“ zatiaľ čo my spíme. Drahocenné a jasné, tisíc rokov, trvá právo našich otcov. Nech sa aj my podobne obetujeme, aby sme neokradli našich synov. (Kipling,s. 104-105) » ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: KIPLING, Rudyard. Songs from Books. Garden City – New York (USA) : The Country Life Press, 1914. 249 strán.▐ Zverejnené: 25/06/2026
![Detailná ilustrácia v štýle viktoriánskej kartografie, ktorá mapuje etnický pôvod Slovákov v kontexte európskej histórie. V týchto vyblednutých tónoch hľadáme odpoveď na otázku: „Kým sme boli?“ Ale čo je oveľa podstatnejšie, táto mapa – so všetkými jej nepresnosťami a nedokonalosťami – prináša ešte jednu, oveľa podstatnejšiu: „Kým sme sa stali?“ Pretože práve takýto prístup otvára cestu k debatám o tom, že – síce sme raz boli, a teraz nejako sme… ale ak budeme pokračovať… tak ako pokračujeme, s prístupom zo strany našich politických elít a lokálnych oligarchických správcov nadobudnutého majetku, všetkými ostatnými nevidiacimi a nepočujúcimi, ktorí nejakým spôsobom profitujú zo súčastného stavu na Slovensku, tak je prakticky isté, že jedného dňa – slovenská kultúra s jej nositeľmi Slovákmi – jednoducho nebude v podobe, v akej bola po stáročia. Kontinuita nejakého kolektívneho povedomia sa postupne vytratí a namiesto „žijúcej kultúry“ sa stane (aspoň tým) „bezduchým folklórnym skanzenom“. Národ, ako spoločenstvo osôb, ktorého väčšina sa definuje len cez spotrebu a krátkodobé výhody, zapredávajúc budúcnosť vlastného potomstva, taký národ prestáva byť kultúrou a stáva sa len demografickou štatistikou obývajúcou isté územie…]( "Slováci („Slovacs“) v srdci veľkomoravského kráľovstva: Pokusy o vymedzenie pôvodného historického rozšírenia Slovanov (Conversion of The West – The Slavs, 1879)")
Základný popis
Detailná ilustrácia v štýle viktoriánskej kartografie, ktorá mapuje etnický pôvod Slovákov v kontexte európskej histórie. V týchto vyblednutých tónoch hľadáme odpoveď na otázku: „Kým sme boli?“ Ale čo je oveľa podstatnejšie, táto mapa – so všetkými jej nepresnosťami a nedokonalosťami – prináša ešte jednu, oveľa podstatnejšiu: „Kým sme sa stali?“ Pretože práve takýto prístup otvára cestu k debatám o tom, že – síce sme raz boli, a teraz nejako sme… ale ak budeme pokračovať… tak ako pokračujeme, s prístupom zo strany našich politických elít a lokálnych oligarchických správcov nadobudnutého majetku, všetkými ostatnými nevidiacimi a nepočujúcimi, ktorí nejakým spôsobom profitujú zo súčastného stavu na Slovensku, tak je prakticky isté, že jedného dňa – slovenská kultúra s jej nositeľmi Slovákmi – jednoducho nebude v podobe, v akej bola po stáročia. Kontinuita nejakého kolektívneho povedomia sa postupne vytratí a namiesto „žijúcej kultúry“ sa stane (aspoň tým) „bezduchým folklórnym skanzenom“. Národ, ako spoločenstvo osôb, ktorého väčšina sa definuje len cez spotrebu a krátkodobé výhody, zapredávajúc budúcnosť vlastného potomstva, taký národ prestáva byť kultúrou a stáva sa len demografickou štatistikou obývajúcou isté územie…
« Slováci („Slovacs“) v srdci veľkomoravského kráľovstva: Pokusy o vymedzenie pôvodného historického rozšírenia Slovanov (Conversion of The West – The Slavs, 1879) »
ZNAČKY: Mapa – História – Veľká Morava – Slovania – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Obrázok reprezentuje len jeden z mnohých názorov na túto problematiku,
pravdepodobnenie práve najpresnejší. Zverejnený je z dôvodu naznačenia zrejmých historických súvislosti, nadväzujúcej kontinuity a väzieb, ktoré si je potrebné pripomínať. Obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.ZDROJ: MACLEAR, George Frederick. Conversion of The West – The Slavs. Londýn (Anglicko) : Society for Promoting Christian Knowledge, 1879. 202 strán.▐ Zverejnené: 24/06/2026
![Keď tma dedinu zastrie a všade na nebesiach sa hviezdy zaligotajú, vtedy sa v srdciach Slovanov prebúdzajú spomienky na zvyky ich predkov. Svätojánske ľudové tradície na Slovensku. Opis starodávnych obradov pri príležitosti „Vajánuo“ (Sobotky). Pálenie ohňov na vysoko položených horských lúkach, sprevádzané tradičnými piesňami a tancom mladých šuhajov a dievčin.]( "Svätojánske slávnosti – Vajánuo – Sobotky: Ľudové obyčaje počas sviatku sv. Jána Krstiteľa na Slovensku, kde tradície sú vysokými štítmi hôr chránené vo svojej pôvodnej rýdzosti… (Vykoukal / Z časů dávných i našich, 1893)")
Základný popis
Keď tma dedinu zastrie a všade na nebesiach sa hviezdy zaligotajú, vtedy sa v srdciach Slovanov prebúdzajú spomienky na zvyky ich predkov. Svätojánske ľudové tradície na Slovensku. Opis starodávnych obradov pri príležitosti „Vajánuo“ (Sobotky). Pálenie ohňov na vysoko položených horských lúkach, sprevádzané tradičnými piesňami a tancom mladých šuhajov a dievčin.
« Svätojánske slávnosti – Vajánuo – Sobotky: Ľudové obyčaje počas sviatku sv. Jána Krstiteľa na Slovensku, kde tradície sú vysokými štítmi hôr chránené vo svojej pôvodnej rýdzosti… (Vykoukal / Z časů dávných i našich, 1893) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Folklór – Príroda – Muž a žena – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko
« Níže uvidíme, v jak různých krajinách obyčeje pálení těchto ohňů se v podstatě shodují. Nyní obraťme se k nejbližším pokrevencům svým Slovákům, kteří, mohutnými štíty svých hor jsouce chráněni, zachovali si nejeden dávný obyčej mnohem déle v původní ryzosti než my a kteří zejména vynikají bohatstvím zpěvánek tou měrou, že nemají snad obřadu, při němž by nezanotovali popěvků celou řadu. Tak děje se i při slavnosti, o niž nám tu jde. Přidržme se tu Kollára, jenž ve svých Zpěvánkách uvádí mezi mythologickými více písní spadajících a v poznámkách přimomíná, že slavnost svatojanskou sám viděl, a potvrzuje starší popis z latinské knihy Ond. Bělohorského. (Částečný popis máme také od Bož. Němcové v „Chýži pod horami“.Pálení ohňů má zde jméno Vajánuo, utvořené dle jména světcová; také v Polsce zvýklý název Sobotky není tu neznám. Ohně zapalují se na kopcích, jichž tu ovšem je na vybranou. Jak se hvězdy na nebi ukáží a tma dědiny zastře, opouští kde který šuhaj a dívčina dědinu a ubírají se na ustanovené místo. V Liptově zpívají již cestou:
„Ej, Jane náš, Jane,
kde fa páliť máme?
Na Bobrovskiej straně —
tam ťa páliť máme.
Koho oženíme?
Ďura Stefanovic.
Koho že mu dáme?
Maru Kalinovic.“Při tom již každý šuhaj přitočil se k své kochance, a se všech stran ozývá se žert a smích. Staří kráčejí vzadu podívat se na veselí mladých, jimž nikterak nejsou na překážku. Že však k obřadu tomu jíti je nutno, poučuje nás popěvek dívky zvolenské:
„Kdo na totú Sobotku nepridze,
do ročka ho hlava bolec budze.
Já na totú Sobotečku prišla,
do ročka já budu frišná.“Když dojdou temene vrchu, zapálí se oheň, k němuž několik hochů, kteří nejsou v službě milosti a tudíž ostatní mohli předejíti, hojnosť dřívi a klestí naneslo. Sotva rudý plamen v temno noční vyšlehne, zavýsknou junáci jedním rykem, až se hlas jejich od okolních hor odráží. Děvčata chytnou se za ruce a utvořivše kolo točí se kolem ohně a zpívají:
„Keby já věděla, kedy bude Jána,
ver by som nakládla na tri strany ohňa;
jedon by nakládla od slnca východu;
druhy by nakládla od slnca západu;
tretí by nakládla mojému milému,
mojému šuhajku švarnému.
Jáno, Jáno, Vajánuo!“Sotva píseň dozněla, hned některá z dívek počíná jinou:
„Jáno, Jáno, Vajánuo!
Priletěla holubica v čas ráno,
priletěla druhá
z červeného krúha,
priletěla tretia
zo zahrady z kvieťa —
Jáno, Jáno, Vajánuo!“V Šárišské stolici zpívají děvčata:
„Červený pohar horí,
s červenými jahodami;
a kto že ho hasic budze,
keď tam parobků nebudze?
Krásné děvočky ho hašá,
u vienočkoch vodu nošá;
kelo v tým vienočku vody,
telo v děvočce cnoty.“A hoši jim touž notou odpovídají:
„Červený pohar horí,
s červenými jahodami;
a kto že ho hasic budze,
keď tam děvoček nebudze?
Krásní parobci ho hašá,
u pokretkoch vodu nošá;
kelo v tej pokretce vody,
telo v parobkách svobody.“Staří zatím stojíce v kupách podél ohně vzpomínají svých mladých časů, pozorují tvořící párky a rozhlížejí se po vůkoli. Hle, jak rozkošný obraz naskytá se jich zraku! Co dědin kolem, všude na vyšinách ohně planou, rudý jejich lesk kmitá se noční temnotou, jakoby utlumiti chtěl třpyt hvězd na obloze, osvěcuje jen z pola stromoví a křoví nedaleko na svahu rostoucí, plnou září vrhá v radnostná líce děvušek a šuhajů, kteří v družném reji v kole se pohybují. S blízkých vrhů slyšeti až sem výskot i zpěv — dále již jen postavy rytmicky kolem ohňů se točící lze spatřiti, a na konci obzoru, kde táhlé údolí volnější rozhled dopouští, kmitají se ohňové jako drobné světlušky. Což divu, že za takové velebné noci, pozoruje mocné kontrasty jasna a temnoty, stoje na vyšinách, a tím jakoby nebi blíže se nalézaje, člověk takřka mimoděk vbájil si ve přírodu jej obkličující síly nadobyčejné a oživil jí bytostmi nadpřirozenými. Lid stále s přírodou stýkající ukázal tím jen, jak nitro jeho oplývá ryzí poesií.
Však vizte, hranice prohořevši již klesá; několik junáků ruče chápe se hořících hlavní a hbitou rukou vyhazuje v závratnou výši, že potom jako padající hvězdy klesají k zemi. A již hoši i dívky přes oheň skákají, snažíže se co nejdále doskočiti, škádlení a smíchu při tom není konce. Otažte se tam roztomilé dívčiny, proč že oheň přeskakuje. „Za to, co by člověk rád, aby se mu podařilo,“ poučí vás. Přeskočí-li šťastně, podaří se, upadne-li, nezvede se mu. A tak dívka přeskakuje, aby měla dlouhý len, ale také aby jí vyvolený hoch miloval, milovaný aby byl věren, ba přeskakuje i tatíčkovo i matčino zdraví. – Než tu již některý šuhaj nese z lesa plničkou náruč nového dříví, oheň zase vesele vzlápolá, mládež znova pouští se do kola a nová píseň line se v tichou noc:
„Kladzeme my Sobotečku
s rozmarijou izopečku;
kto na našu Sobotku nepridze,
do roka hlava bolec budze.
Naše Sobotečka jasná,
pri něj čeladočka krásná;
a Hencovská taká tmavá,
a pri něj čelad plugavá.“Vidíte, již se sebevědomí šibalové samého čtveráctví sousedům posmívají. – A tak řine se píseň za písní, nové a nové vzbuzujíc veselí; již dávno hodina duchů odbila, když oheň na dobro uhasíná a mladí i staří vracejí se k dědině. Že duchů jím báti se netřeba, slyšeli jsme již svrchu. Ostatně „na svatého Jana – není noc žádná“, snadno tedy dočkatí se při ohni ranních červánků. (Vykoukal,
s. 213-217) » ZDROJ: VYKOUKAL, František Vladimír. Z časů dávných i našich (obrázky zvykoslovné a kulturní). Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Dr. Frant. Bačkovský, 1893. 264 strán.▐ Zverejnené: 23/06/2026
![Prepis textu z „History of Russia“ od anglického historika Williama Tookeho (1800). Ten pre nás vykresľuje fascinujúci kontrast medzi Perúnom – kráľom bohov, ktorý riadi svet z pozície neúprosnej moci a Kupalom, dobrotivým strážcom zeme. Kupalo nie je bohom boja; je božstvom bytia. Mladí ľudia tancujúci okolo ohňov, nesúci na sebe všelijaké kvetinové zdobenia, sa neoddávajú rytmov prázdnej zábavy. Vo svojich mysliach sa niekde na kolektívnej úrovni synchronizujú – pripomínajú si prirodzený rytmus prírody, ktorého sú oni samotní súčasťou, z ktorej vyšli, a kam sa jedného dňa prinavrátia…]( "Kupalo – slovanský boh plodov rodiacej zeme, letný slnovrat a oslavy mladých ľudí oboch pohlaví na jeho počesť (William Tooke, 1800)")
Základný popis
Prepis textu z „History of Russia“ od anglického historika Williama Tookeho (1800). Ten pre nás vykresľuje fascinujúci kontrast medzi Perúnom – kráľom bohov, ktorý riadi svet z pozície neúprosnej moci a Kupalom, dobrotivým strážcom zeme. Kupalo nie je bohom boja; je božstvom bytia. Mladí ľudia tancujúci okolo ohňov, nesúci na sebe všelijaké kvetinové zdobenia, sa neoddávajú rytmov prázdnej zábavy. Vo svojich mysliach sa niekde na kolektívnej úrovni synchronizujú – pripomínajú si prirodzený rytmus prírody, ktorého sú oni samotní súčasťou, z ktorej vyšli, a kam sa jedného dňa prinavrátia…
« Kupalo – slovanský boh plodov rodiacej zeme, letný slnovrat a oslavy mladých ľudí oboch pohlaví na jeho počesť (William Tooke, 1800) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Folklór – Príroda – Muž a žena – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
« Ak sa Perún, vládca bohov, prezrádzal iba hrôzostrašným hromobitím, ak jeho sviatky boli často krvavé, KUPALO, ktorému sa po ňom dostávalo najväčšej úcty, bol miernym a dobrotivým božstvom, uctievaným uprostred hier a slávnostných zábav. Bol to boh, ktorý dohliadal na úrodu zeme; a jeho sviatok sa slávil na začiatku leta, 24. júna. Mladí ľudia oboch pohlaví, ozdobení vencami a girlandami kvetov, sa stretávali a tancovali na otvorených stráňach polí, obratne preskakujúc ohne, ktoré si na túto príležitosť zakladali. Na každej tvári sa zračila radosť a smiech vidiečanov prerušoval len hluk piesní, v ktorých sa často opakovalo meno „Kupalo“. (Pred)večer tohto sviatku sa, podľa Lomonosova [pravdepodobne Mikhail Lomonosov, pozn.], trávil hodovaním, zapaľovaním ohňov a tancom okolo nich. (Tooke,s. 92) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: TOOKE, William. History of Russia from the Foundation of the Monarchy by Rurik to the Accession of the Catherine the Second (In Two Volumes – Vol. I.) Londýn (Anglicko) : T. N. Longman and O. Rees, 1800. 503 strán.▐ Zverejnené: 23/06/2026
![V centre kompozície stojí duchovný a jeho gesto rukou je smerované k nebesiam, no jeho prítomnosť je pevne zakotvená v starobylej zemi Slovanstva. Obrázok zobrazuje byzantský procesný dvojkríž a ortodoxných duchovných sprevádzaných ľudom v období letného slnovratu, keď sa kresťanská tradícia sv. Jána Krstiteľa preplietala s folklórnymi rituálmi slovanského božstva Kupalu a centrom tohto diania boli potoky a brehy riek. Ľudia sa tu na jednej strane klaňajú pred božským poriadkom (procesiou), no zároveň sú neoddeliteľne viazaní k elementárnym silám slnka a vody.]( "Byzantský dvojkríž na čele sprievodu oslavujúceho sv. Jána Krstiteľa: „Das Kupalo – oder Johannisfest in Kosino (Rußland)“ [Emil Steinmann / Illustrirte Zeitung, 1873]")
Základný popis
V centre kompozície stojí duchovný a jeho gesto rukou je smerované k nebesiam, no jeho prítomnosť je pevne zakotvená v starobylej zemi Slovanstva. Obrázok zobrazuje byzantský procesný dvojkríž a ortodoxných duchovných sprevádzaných ľudom v období letného slnovratu, keď sa kresťanská tradícia sv. Jána Krstiteľa preplietala s folklórnymi rituálmi slovanského božstva Kupalu a centrom tohto diania boli potoky a brehy riek. Ľudia sa tu na jednej strane klaňajú pred božským poriadkom (procesiou), no zároveň sú neoddeliteľne viazaní k elementárnym silám slnka a vody.
« Byzantský dvojkríž na čele sprievodu oslavujúceho sv. Jána Krstiteľa: „Das Kupalo – oder Johannisfest in Kosino (Rußland)“ [Emil Steinmann / Illustrirte Zeitung, 1873] »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Kresťanstvo – Byzancia – Ortodoxia – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Illustrirte Zeitung / 12. Juli 1873 – № 1567). Lipsko [Leipzig, pozn.] (Nemecko) : Johann Jakob Weber, 1873.▐ Zverejnené: 22/06/2026
![Prvky kresťanskej tradície a staroslovanského pohanstva vo forme poetického „etno-dokumentu“. Nazrite do tajov hlbokého prepojenia našich slovanských predkov s prirodzeným cyklom prírody. Svätojánska noc v tomto texte pripomína staré mytologické príbehy previazané s obdobím letného slnovratu, kedy sa verilo v magickú silu rastlín, oživujúcu a ozdravujúcu silu vôd – v podobe rôznych prameňov a potôčikov, no a v neposlednom rade v očistnú silu ohňa.]( "Kupala – Sobotka – Svätojánska noc v šarišskej stolici: „Kúpala sa svätá Anna…“ (Ján Kollár / Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách, 1834)")
Základný popis
Prvky kresťanskej tradície a staroslovanského pohanstva vo forme poetického „etno-dokumentu“. Nazrite do tajov hlbokého prepojenia našich slovanských predkov s prirodzeným cyklom prírody. Svätojánska noc v tomto texte pripomína staré mytologické príbehy previazané s obdobím letného slnovratu, kedy sa verilo v magickú silu rastlín, oživujúcu a ozdravujúcu silu vôd – v podobe rôznych prameňov a potôčikov, no a v neposlednom rade v očistnú silu ohňa.
« Kupala – Sobotka – Svätojánska noc v šarišskej stolici: „Kúpala sa svätá Anna…“ (Ján Kollár / Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách, 1834) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Kresťanstvo – Pohanstvo – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – História medicíny – Psychológia – Znovuzrodenie
ZDROJ: KOLLÁR, Ján. Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách gak pospolitého lidu tak i wyššjch stawů, sebrané od mnohých, w pořádek uwedené, wyswětlenjmi opatřené a wydané. Budín (Rakúsko-Uhorsko) : Král. Universická tiskárna, 1834. 456 strán.▐ Zverejnené: 22/06/2026
![Vyobrazenie stránky historického dokumentu pochádzajúceho z básnickej antológie dokumentujúcej staré slovanské zvyky a niekdajšiu vieru v pohanských bohov u Slovanov. V týchto veršoch z roku 1841 sa prebúdzajú slávne (svätojánske) ohne, ktoré horeli na poliach, pričom v tých časoch ešte stále dôvetkom a s venovaním slovanskému božstvu rodiacej zeme – „Kupalovi“. Oheň tu nevystupuje ako zničujúci element, ale v pozícii prostriedku očistenia – transformácie seba samého.]( "Svätojánska noc a preskakovanie očistných plameňov: „Perunovi česť i sláva! Svätý oheň pre Kupala!“ (1841)")
Základný popis
Vyobrazenie stránky historického dokumentu pochádzajúceho z básnickej antológie dokumentujúcej staré slovanské zvyky a niekdajšiu vieru v pohanských bohov u Slovanov. V týchto veršoch z roku 1841 sa prebúdzajú slávne (svätojánske) ohne, ktoré horeli na poliach, pričom v tých časoch ešte stále dôvetkom a s venovaním slovanskému božstvu rodiacej zeme – „Kupalovi“. Oheň tu nevystupuje ako zničujúci element, ale v pozícii prostriedku očistenia – transformácie seba samého.
« Svätojánska noc a preskakovanie očistných plameňov: „Perunovi česť i sláva! Svätý oheň pre Kupala!“ (1841) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Psychológia – Znovuzrodenie
« Čiu slávu zvestujú — čiu?
„Perunovi česť i sláva!
Svätý oheň pre Kupala!“
[…]
Koleso za kolesom sa rúti, –
ľud tancami bohov slávi!
Krásavice – v kvetoch, vencoch;
predvádzajú sa s rumencom.
A mládenci zdatní, živí,
od pokusu až po skusy,
cez ohniská robia skoky:
vietor za vetrom ich do polí ženie –
tlesk, – to smiech, – to bozkávanie…
[…]
Lado! Lado! Oj, Kupalo!
Aby nám sa dobredialo! » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: Poezia Bohdana Zaleskiego. Paríž (Francúzsko) : Bourgogne i Martinet, 1841.▐ Zverejnené: 21/06/2026
![Dekoratívne prvky z detskej knihy z prelomu storočí, ktoré nám pripomínajú nemenné cykly prírody: „Všetko plynie“ (Panta rhei). Lastovička je symbolom návratu a odchodu. Každý jej návrat (a neskôr odchod) nás konfrontuje s našimi vlastnými zmenami a neúprosným prúdom času. Je preto nielen symbolom zániku, ale aj budúceho rastu a obnovy, v podobe príchodu nových generácii…]( "Príchody a neskôr odchody: Lastovička ako symbol prirodzeného poriadku – „Panta rhei“ – navôkol nás (Frances Brundage a Sophia May Bowley)")
Základný popis
Dekoratívne prvky z detskej knihy z prelomu storočí, ktoré nám pripomínajú nemenné cykly prírody: „Všetko plynie“ („Panta rhei“). Lastovička je symbolom návratu a odchodu. Každý jej návrat (a neskôr odchod) nás konfrontuje s našimi vlastnými zmenami a neúprosným prúdom času. Je preto nielen symbolom zániku, ale aj budúceho rastu a obnovy, v podobe príchodu nových generácii…
« Príchody a neskôr odchody: Lastovička ako symbol prirodzeného poriadku – „Panta rhei“ – navôkol nás (Frances Brundage a Sophia May Bowley) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Psychológia – Existencializmus – Ľudský život – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: NESBIT, E.; CHESSON, Hugh. The Merchant of venice and Other Stories. Londýn, Paríž, Berlín, New York : Raphael Tuck & Sons, cca. 1900. cca. 70 strán.▐ Zverejnené: 21/06/2026
![Mravný ideál čistoty a harmónie s prírodou. Ruža tu nesie dvojaký význam – radosť z krásy a zároveň varovanie pred tŕňom reality, pokiaľ žena nie je pripravená na rozhodnutia, nevyhnutné voľby a úlohy, ktoré pred ňu život (pri jej vstupe do dospelosti) pripraví.]( "Devucha medzi ružami (Carl Schuster – Karl Maria Schuster / Vienna, 1896)")
Základný popis
Mravný ideál čistoty a harmónie s prírodou. Ruža tu nesie dvojaký význam – radosť z krásy a zároveň varovanie pred tŕňom reality, pokiaľ žena nie je pripravená na rozhodnutia, nevyhnutné voľby a úlohy, ktoré pred ňu život (pri jej vstupe do dospelosti) pripraví.
« Devucha medzi ružami (Carl Schuster – Karl Maria Schuster / Vienna, 1896) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Príroda – Kvety – Rakúsko-Uhorsko – Viktoriánska éra
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SOUTHWARD, John. Modern Printing – A Handbook of the Principles and Practices of Typography and the Auxiliary Arts. 3. vydanie. Londýn (Anglicko) : Raithby, Lawrence & Company, 1913. 383 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vencek-v-potoku-svatojanska-noc-na-sviatok-jana-krstitela-v-malorusku-1896/
▐ Zverejnené: 21/06/2026
![Na obrázku vidíme skupinu dievčat pri potoku počas obdobia letného slnovratu, presnejšie niekedy počas ďňa pridhádzajúcej svätojánskej noci. Dievčatá na brehu potoka stoja na hranici dvoch svetov: sveta dievčenstva a sveta dospelosti. Venček pustený po prúde vody nie je len plávajúcou ozdobou z kvetov. Takýto rituál plnil omnoho dôležitejšiu funkciu…]( "Venček v potoku: Svätojánska noc na sviatok Jána Krstiteľa v Malorusku (1896)")
Základný popis
Na obrázku vidíme skupinu dievčat pri potoku počas obdobia letného slnovratu, presnejšie niekedy počas ďňa pridhádzajúcej svätojánskej noci. Dievčatá na brehu potoka stoja na hranici dvoch svetov: sveta dievčenstva a sveta dospelosti. Venček pustený po prúde vody nie je len plávajúcou ozdobou z kvetov. Takýto rituál plnil omnoho dôležitejšiu funkciu…
« Venček v potoku: Svätojánska noc na sviatok Jána Krstiteľa v Malorusku (1896) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Príroda – Folklór – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Kyjevská Rus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 22. júna 1896 [22-го іюня 1896 г.] (Zväzok 55 [LV.] – № 1430). 28. ročník [XXVIII.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1896.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vencek-v-potoku-svatojanska-noc-na-sviatok-jana-krstitela-v-malorusku-1896/
▐ Zverejnené: 21/06/2026
![Znázornenie folklórnych tradícií súvisiacich s príchodom letného slnovratu, na ktorý nadväzovali oslavy v rámci niekdajšieho komunitného života. „Kupala“ – „Kupadla“ – „Kupadelné sviatky“ sa spájali s dvoma živlami: ohňom a vodou, čo nie je ničím iným, než klasickým archetypálnym symbolom duality, kde oheň očisťuje a voda – naopak – prinavracia život, oživuje, čo znázorňuje akýsi prirodzený poriadok v podobe opakujúceho sa cyklu prírody.]( "Oslava letného slnovratu: Kupala – Kupadla – Kupadelné sviatky – Svätojánska noc (Krestovský ostrov – Petrohrad / 1869, ilustroval Karel Brož)")
Základný popis
Znázornenie folklórnych tradícií súvisiacich s príchodom letného slnovratu, na ktorý nadväzovali oslavy v rámci niekdajšieho komunitného života. „Kupala“ – „Kupadla“ – „Kupadelné sviatky“ sa spájali s dvoma živlami: ohňom a vodou, čo nie je ničím iným, než klasickým archetypálnym symbolom duality, kde oheň očisťuje a voda – naopak – prinavracia život, oživuje, čo znázorňuje akýsi prirodzený poriadok v podobe opakujúceho sa cyklu prírody.
« Oslava letného slnovratu: Kupala – Kupadla – Kupadelné sviatky – Svätojánska noc (Krestovský ostrov – Petrohrad / 1869, ilustroval Karel Brož) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Príroda – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 2. august 1869 [2 АВГУСТА 1869 г.] (Zväzok 2 [II.] – № 32). 1. ročník [I.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1869.▐ Zverejnené: 20/06/2026
![V detailoch prostredia vidíme tradičnú estetiku „organizovaného chaosu“ renesančného obdobia: otvorené knihy, zrolované pergameny a striktná geometria regálov? Toto všetko symbolizuje snahu ľudského ducha usporiadať vesmír do nejakej zmysel dávajúcej hierarchie. Umenie kaligrafie, starobylá typografiu a atmosféra kláštornej samoty. Áno, samoty. A aj keď je tón obrazu prevažne melancholický, nachádzame v ňom známky izolácie, no tá tu nie v zmysle „osamelosti“, nebodaj „opustenosti“, ale skôr v zmysle dobrovoľnej voľby – odpútania sa od zvyšku spoločnosti. V tomto stave úplného sústredenia, práve tu padajú slová na pergamen, pričom pisár – a síce naskrz smrteľný, každým pohybom svojej ruky vpisuje niečo, čo ho prežije po dlhé stáročia.]( "Zo života pisára: Manuskripty a ich tvorba (15. storočie)")
Základný popis
V detailoch prostredia vidíme tradičnú estetiku „organizovaného chaosu“ renesančného obdobia: otvorené knihy, zrolované pergameny a striktná geometria regálov? Toto všetko symbolizuje snahu ľudského ducha usporiadať vesmír do nejakej
– zmysel dávajúcej – hierarchie. Umenie kaligrafie, starobylá typografiu a atmosféra kláštornej samoty. Áno, samoty. A aj keď je tón obrazu prevažne melancholický, nachádzame v ňom známky izolácie, no tá tu nie v zmysle „osamelosti“, nebodaj „opustenosti“, ale skôr v zmysle dobrovoľnej voľby – odpútania sa od zvyšku spoločnosti. V tomto stave úplného sústredenia, práve tu padajú slová na pergamen, pričom pisár – a síce naskrz smrteľný, každým pohybom svojej ruky vpisuje niečo, čo ho prežije po dlhé stáročia.« Zo života pisára: Manuskripty a ich tvorba (15. storočie) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Alchýmia – Okultizmus – Etika – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: GRESS, Edmund G. The Art & Practice of Typography – A Manual of American Printing (Including a Brief History up to Twentieth Century, with Reproduction of the Work of Early Masters of the Craft). 2. vydanie. New York (USA) : Oswald Publishing Company, 1917. cca. 330 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zo-zivota-pisara-manuskripty-a-ich-tvorba-15-storocie/
▐ Zverejnené: 20/06/2026
![John Keats písal z pozície človeka, ktorý azda vedel, dožil sa len 25 rokov, že jeho pozemská prítomnosť nebude mať dlhého trvania, a tak krása pre neho nebola len frázou, ale jediným možným ukotvením sa vo večnosti. Tieto jeho – navždy pretrvávajúce – slová tu máme prezentované v podobe unikátneho typografického diela od pána Roberta Rivièrea so synom. Ten sa ich vyobrazenia chopil v štýle „Art Nouveau“ s prvkami „Arts & Crafts“, ktoré spája klasický grafický dizajn s ornamentálnymi prvkami.]( "John Keats (Endymion, 1818): „Krása je večnou radosťou…“ (Typografia: Robert Rivière and Son)")
Základný popis
John Keats písal z pozície človeka, ktorý azda vedel, dožil sa len 25 rokov, že jeho pozemská prítomnosť nebude mať dlhého trvania, a tak krása pre neho nebola len frázou, ale jediným možným ukotvením sa vo večnosti. Tieto jeho – navždy pretrvávajúce – slová tu máme prezentované v podobe unikátneho typografického diela od pána Roberta Rivièrea so synom. Ten sa ich vyobrazenia chopil v štýle „Art Nouveau“ s prvkami „Arts & Crafts“, ktoré spája klasický grafický dizajn s ornamentálnymi prvkami.
« John Keats (Endymion, 1818): „Krása je večnou radosťou…“ (Typografia: Robert Rivière and Son) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Typografia – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
« Čo je krásne,
je večnou radosťou:
tomu pôvab s časom narastá,
nikdy sa v ničote nestráca,
ale stále nám poskytuje
tiché útočisko a spánok plný sladkých snov,
zdravia a pokojných nádychov.
(John Keats – Endymion,1818) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: HOLME, Charles (ed.) The Art of the Book (A review of Some Recent European and American Work in Typography, Page Decoration & Binding). Londýn, Paríž, New York : The Studio, 1914. cca. 276 strán.▐ Zverejnené: 19/06/2026
![Z psychologického hľadiska môžeme tento úryvok interpretovať ako vplyv vnútorného stavu na externú realizáciu. Materstvo v tomto kontexte nie je chápané iba ako biologický akt reprodukcie a samotná matka je dokonca posunutá do polohy „vedomého tvorcu“. Je to predstava o tom, že práve cnosť a osobná vznešenosť matky umožňujú ten najdokonalejší zrod dieťaťa, ktoré sa stalo „vtelením duše“, alebo inak povedané: „zhmotnením – fyzickou manifestáciou – myšlienky“.]( "Matka ako tvorca / stvoriteľ: Materstvo ako „zhmotnenie – fyzická manifestácia – myšlienky“, tj. metafyzická základňa pravdy a krásy (v podobe realizácie najčistejšieho ideálu pravej lásky) / Edmund Spenser")
Základný popis
Z psychologického hľadiska môžeme tento úryvok interpretovať ako vplyv vnútorného stavu na externú realizáciu. Materstvo v tomto kontexte nie je chápané iba ako biologický akt reprodukcie a samotná matka je dokonca posunutá do polohy „vedomého tvorcu“. Je to predstava o tom, že práve cnosť a osobná vznešenosť matky umožňujú ten najdokonalejší zrod dieťaťa, ktoré sa stalo „vtelením duše“, alebo inak povedané: „zhmotnením – fyzickou manifestáciou – myšlienky“.
« Matka ako tvorca / stvoriteľ: Materstvo ako „zhmotnenie – fyzická manifestácia – myšlienky“, tj. metafyzická základňa pravdy a krásy (v podobe realizácie najčistejšieho ideálu pravej lásky) / Edmund Spenser »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
« Lebo keď duša, ktorá bola oddelená,
na svojom počiatku,
od toho veľkého nesmrteľného ducha,
vďaka ktorému všetci žijú, aby milovali,
a kedysi dávno zostúpila nadol
z vrcholu najčistejších nebeských výšin,
aby sa tu vtelila, vtedy prijala svetlo
a živého ducha z tej najkrajšej hviezdy,
ktorá osvetľuje svet zo svojho ohnivého voza.[…]
Z toho vyplýva, že tieto krásne duše, ktoré
nesú najväčšiu podobnosť
s oným nebeským svetlom,
si vytvárajú pre seba
najkrajšie a najvznešenejšie telesné príbytky,
aké nachádzajú najvhodnejšie pre svoje potešenie,
a hrubú hmotu – svojou zvrchovanou mocou,
uspôsobujú tak ladne, že sa z toho stane palác,
hodný takejto panenskej kráľovnej.A tak každý duch, čím je čistejší,
a čím viac nebeského svetla v sebe nesie,
tým si získava krajšie telo,
aby v ňom prebýval,
a tým krajšie ho osvetlí,
s radostnou milosťou a príjemným vzhľadom.
Lebo ak telo nadobúda podobu duše;
lebo duša je formou a z nej sa telo vytvára.
(Spenser,s. 395) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: SPENSER, Edmund. The Works of Edmund Spenser : with Observations on His Life and Writtings (Complete in One Volume). Londýn (Anglicko) : Henry Washbourne, 1846. cca. 560 strán.▐ Zverejnené: 18/06/2026
![Citát o triumfe lásky nad smrťou. Ľudský život je v mnohom o prijatí nevyhnutného. Ale je to práve láska, ktorá je zároveň radostnou zvesťou ohľadom tejto stránky života, a práve láska sa pre nás stáva „svetlom nad priepasťou“…]( "Keď sa „Amor Fati“ – prijatie osudu – pre človeka stáva znesiteľným: Láska je silnejšia ako smrť, alebo strach zo smrti (Turgenev / Apríl, 1878)")
Základný popis
Citát o> triumfe lásky nad smrťou. Ľudský život je v> mnohom o> prijatí nevyhnutného. Ale je to práve láska, ktorá je zároveň radostnou zvesťou ohľadom tejto stránky života, a> práve láska sa pre nás stáva „svetlom nad priepasťou“…
« Keď sa „Amor Fati“ – prijatie osudu – pre človeka stáva znesiteľným: Láska je silnejšia ako smrť, alebo strach zo smrti (Turgenev / Apríl, 1878) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Slovania – Rusko
« Láska , pomyslel som si,
je silnejšia než smrť alebo strach zo smrti.
Len vďaka nej, vďaka láske,
život drží pokope a napreduje.
(Turgenev,s. 269) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TURGENEV, Ivan. Dream Tales and Prose Poems. New York (USA) : The Macmillan Company, Londýn (Anglicko) : William Heinemann, 1916. 324 strán.▐ Zverejnené: 18/06/2026
└ Aktualizované: 19/07/2026 (00:27)
![Krása v Maeterlinckovom chápaní nie je „ľahkosť bytia“, ale výsledok vnútorného pokľaknutia pred najvyššou pravdou, ktoré paradoxne pozdvihuje. Je to proces zušľachtenia cez pokoru, kde duša prestáva bojovať, presadzovať a odporovať, naopak – začína načúvať vznešenosti. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o vývoji ľudskej osobnosti v štádiu – „Le Point de Bascule“ alebo „Soglia di Trasformazione“. Pre niekoho, kto bol dovtedy len „Le Décadent“, je to azda „Fin de siècle“; ale vždy je to – o očakávaniach, kam nás tento proces napokon privedie.]( "Umožniť, aby sa duša človeka povzniesla, zušľachtila a stala nádhernou na podklade myšlienok, ktoré sú vznešenejšie než tie ostatné (Maurice Maeterlinck / The Treasure of the Humble)")
Základný popis
Krása v Maeterlinckovom chápaní nie je „ľahkosť bytia“, ale výsledok vnútorného pokľaknutia pred najvyššou pravdou, ktoré paradoxne pozdvihuje. Je to proces zušľachtenia cez pokoru, kde duša prestáva bojovať, presadzovať a odporovať, naopak – začína načúvať vznešenosti. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o vývoji ľudskej osobnosti v štádiu – „Le Point de Bascule“ alebo „Soglia di Trasformazione“. Pre niekoho, kto bol dovtedy len „Le Décadent“, je to azda „Fin de siècle“; ale vždy je to – o očakávaniach, kam nás tento proces napokon privedie.
« Umožniť, aby sa duša človeka povzniesla, zušľachtila a stala nádhernou na podklade myšlienok, ktoré sú vznešenejšie než tie ostatné (Maurice Maeterlinck / The Treasure of the Humble) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Láska – Feminizmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie
« Na celom svete nie je nič, čo by tak túžilo po kráse ako ľudská duša, ani nie je nič, k čomu by sa krása tak ochotne pripútavala. Na svete neexistuje nič, čo by bolo schopné takého spontánneho pozdvihnutia, takého rýchleho zušľachtenia; nič, čo by sa tak dôsledne podriaďovalo čistým a vznešeným príkazom, ktoré dostáva. Na svete neexistuje nič, čo by preukazovalo hlbšie podvolenie sa voči myšlienke, než sa to stáva pri tej [myšlienke], ktorá je vznešenejšia, než sú tie ostatné. A na tejto našej zemi je len málo duší, ktorých nedokáže uchvátiť prevaha, akú má duša, ktorá bola ochotná stať sa krásnou. (Maeterlinck,s. 199) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: MAETERLINCK, Maurice. The Treasure of the Humble. New York (USA) : Dodd, Mead & Company, 1903. 225 strán.▐ Zverejnené: 17/06/2026
![Text nás konfrontuje s otázkou, ktorá aj dnes znie rovnako urgentne, ako pred mnohými stáročiami. Čím vlastne sme? Len biologickým strojom poháňaným chamtivosťou a strachom z trestu? Alebo niečím viac – zodpovednými morálnymi bytosťami, ktoré definuje ich schopnosť vnímať etický rozmer svojej existencie?]( "Jedinec ako morálna bytosť: Iba ten, kto vníma a prijíma zodpovednosť za svoj duševný rozvoj je plnohodnotným človekom")
Základný popis
Text nás konfrontuje s otázkou, ktorá aj dnes znie rovnako urgentne, ako pred mnohými stáročiami. Čím vlastne sme? Len biologickým strojom poháňaným chamtivosťou a strachom z trestu? Alebo niečím viac – zodpovednými morálnymi bytosťami, ktoré definuje ich schopnosť vnímať etický rozmer svojej existencie?
« Jedinec ako morálna bytosť: Iba ten, kto vníma a prijíma zodpovednosť za svoj duševný rozvoj je plnohodnotným človekom »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Sexuálna výchova – Etika – Humanizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Láska – Feminizmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Slovania – Rusko
« Turgenev, Dostojevskij a Tolstoj totiž nepovažujú mužov a ženy, ktorých s takou úžasnou zručnosťou vytvárajú, za zvieratá, poháňané iba chamtivosťou a žiadostivosťou a zdržiavané od zločinu iba strachom z trestu, ale za zodpovedné morálne bytosti, ktorých celá existencia je ovplyvnená morálnymi impulzmi, pre ktorých je správanie ústrednou súčasťou života. To neskresľuje ich úsudok, ani ich nerobí nepravdivými voči faktom života; ich postavy nie sú bábkami z knihy nedeľnej školy, stvorenými na vynucovanie morálneho ponaučenia, ale potácajúcimi sa, ašpirujúcimi jednotlivcami, napoly hlina a napoly niečo jemnejšie, čo ich oživuje. Predstavujú morálne sily, pretože bez nich nemožno vytvoriť skutočný obraz mužov a žien.(s. V) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TURGENEV, Ivan. A House of Gentlefolk and Fathers and Children. New York (USA) : P. F. Collier & Company, 1917. 406 strán.▐ Zverejnené: 16/06/2026
![Dve významné postavy antickej filozofie, ktoré zastupujú tisícročia pretrvávajúcu tradíciu ľudského myslenia. Toto vyobrazenie nie je len portrétom dvoch velikánov filozofie; je to alegória dialógu medzi ideálmi a realitou, teóriami a praxou.]( "Platón a Aristoteles")
Základný popis
Konfrontácia moderného človeka s jeho stratou duchovnosti. Tarkovskij pred nás stavia bolestivý paradox: vo svete, ktorý sám seba prehlásil za „normálny“, racionálny a vyspelý, je všade navôkol nás prázdnota. Naše mysle sú dnes podobné kanalizačným rúram – funkčné, no bezduché. Už dávno nenačúvame bzučaniu hmyzu, nenasávame vôňu vlhkej zeme po daždi. Tarkovskij nás vracia k otázke: « Čo znamená byť „zdravý“ v spoločnosti, ktorá je chorá a stratila svoje smerovanie? » Možno je našou jedinou možnosťou záchrany návrat k „bláznivosti“ – voľba osudu tých, ktorí si, napríklad, ešte stále všímajú našepkávania svojich predkov.
« Keď musí „blázon“ hovoriť „normálnym“, aby sa hanbili (Tarkovskij / Nostalgia, 1983) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Filozofia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pravda – Spravodlivosť – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Antika – Slovania – Rusko
« Ktorý môj predok vo mne prehovára?
[…]
Žiadnych veľkých majstrov dnes už niet!
Toto je skutočnou tragédiou našich čias.
Cesta nášho srdca je zahalená niekde v tieni.
Musíme načúvať hlasom,
ktoré sa zdajú zbytočné.
Do našich myslí –
obsadených dlhými kanalizačnými rúrami,
múrmi kdejakých škôl, asfaltom
a spoločenskými predpismi, –
musíme nechať vstúpiť bzučanie hmyzu!
Musíme naplniť oči a uši – nás všetkých –
výjavmi, ktoré sú začiatkom
veľkého sna!
Niekto musí [z plného hrdla] zakričať, že:
„Postavíme pyramídy!“
a vôbec nezáleží,
ak nám to nepodarí!
Musíme napĺňať toto prianie
a naťahovať rohy našej duše…
až niekam k nekonečnosti.
Ak chcete, aby sa svet pohol vpred:
musíme sa držať za ruky.
Musíme zmiešať takzvaných „normálnych“
s takzvanými „bláznivými“.
Hej, vy „normálni“!
Čo znamená to vaše zdravie?
Oči celého ľudstva hľadia do priepasti,
do ktorej sa rútime.
Sloboda je vám k ničomu,
ak nemáte odvahu pozrieť sa nám do očí…
Sú to práve takzvaní „normálni“,
ktorí doviedli svet na pokraj záhuby!
Človek, počúvaj!
V tebe je voda, oheň…
a potom popol, a v popole kosti.
Kosti a popol!
[…]
Uzatváram zmluvu so svetom:
nech je v noci slnko
a v auguste sneh.
Veľké veci končia, tie malé pretrvávajú.
Spoločnosť sa musí vrátiť k jednote
a nie ostávať v takejto roztrieštenosti.
Stačilo by pozorovať prírodu,
aby sme pochopili,
že život je jednoduchý,
a že sa musíme vrátiť tam,
kde sme boli, do bodu,
keď sme sa vydali nesprávnou cestou.
Musíme sa vrátiť k základom života bez toho,
aby sme ďalej znečisťovali vody.
ČO JE TOTO ZA SVET,
AK VÁM MUSÍ „BLÁZON“ HOVORIŤ,
ABY STE SA HANBILI?!
Teraz hudba!
(Tarkovskij / Nostalgia,1983) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] PLATÓN (aka Plato). The Dialogues of Plato (In Fur Volumes – Volume III.) New York (USA) : National Library Company, 1900. 449 strán.
- [2] TARKOVSKIJ, Andrej (režisér). Nostalgia. Sovietsky zväz + Taliansko : Mosfilm, 1983.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ked-musi-blazon-hovorit-normalnym-aby-sa-hanbili-tarkovskij-nostalgia-1983/
