Luscinia
13/05/2024 / 02:07
Robert Palmer - Know By Now (1994)
« „But my hope was there,
like a ray of sun on a cloudy day.
Any change from impossibility to the only way.
Love can conquer all and it's here to stay.
Honey, you mean everything to me…
You ought to know by now.
Love is everything to me…
You ought to know by now.“ »Robert Palmer (Know By Now, 994)
11/05/2024 / 02:00
François de Roubaix - Ou Est Passe Tom (1971)
« „Parole,
[Slová,]
che restano con noi.
[ktoré zostávajú s nami.]
E non andiamo via…“ »
[A my neodchádzame preč…]Fiorella Mannoia (Quello Che Le Donne Non Dicono, 1987)
08/05/2024 / 03:08
– Druhá svetová vojna /
Banderovci a Volyň:
« „…všetci sa zobrali do jedného domu, i tam boli.
Mysleli si, že ich na tomto mieste nenapadnú,
sú predsa blízko stanice – utečú.
Ale [Ukrajinci] ich napadli z druhej strany
i všetkých, čo tam boli – zabili.
Jedna dievčina utiekla.
Tam u nás boli také pece,
ktoré sa používali na pečenie chleba,
a na spodku mali odkladací priestor na drevo.
Jedna dievčina, neviem ako,
vošla pod tú pec.
Dom sa zavalil, dom sa spálil,
dievčina prežila.
Oni si to všimli, že tam sedí,
a tak jej nožom prebili bok.
I pošli ďalej.
Bol u nás,
zostal z prvej svetovej vojny jeden lekár.
No on bol iba taký felčiar,
pretože kvôli vypuknutiu vojny
si nemohol dokončiť štúdia.
(…)
Volal sa Ján Wilk.
Existuje o ňom mnoho materiálov.
On bol veľmi dobrým človekom.
Ukrajinci ho vždy brávali, keď bol u nich niekto chorý.
Aj na týždeň…
Liečil ich za miesto na spánok a stravu.
To bol jeden biedny človek:
mal jednu kravu, pár kuriek, domček, záhradu a chlievok.
Ibaže on nevedel, kde ľudia zrazu utekajú.
Rozhodol sa teda ísť smerom…
[Ukrajinci] ho chytili, živého a vykľali mu oči.
Tak ho nechali a on umrel.
(…)
Ale keď sa dozvedeli, čo sa stalo,
tak oni ihneď – veľká eskorta Rusov s vozami,
prišli, i nás po lese zbierali a odviezli…
(…)
Ako partizáni odišli, hneď nato prišli Nemci.
Ten dom obkľúčili.
Vo vnútri bol mladý pár s dieťaťom a starými rodičmi.
Podpálili dom i spálili všetkých.
Dozvedeli sa to o partizánoch.“
– Wanda Grabowska (Świadkowie Epoki)
***
„On [Ukrajinec] chodil často do nás,
tato mu opravoval topánky.
Povedal môjmu otcovi:
,Janko, utekajte, bo ide zle. Utekajte!ʻ
(…)
Počula som výkriky.
Mama hovorí: ,Už ich mordujú.ʻ
Výkriky, deti kričali.
I dospelí kričali. Všade streľba.
Tak som sedela vedľa mami, mama sa modlila ruženec.
A potom prišiel, počuli sme šuchot.
Mama hovorí: ,Niekto ide.ʻ
Držala svoj ruženec v rukách, modlila sa.
Niekto ide. Prišiel.
I ona ho spoznala a oslovila ho jeho menom.
,Daruj mi život!ʻ povedala.
,Nestrieľaj!ʻ
A on počúvol.
Vystrelil do vzduchu a pošiel.
Mysleli sme, že je koniec, ale… prišiel druhý.
Mama znova, tak isto – oslovuje ho jeho menom,
ale on ju… strelil priamo do hrude.
Mama sa prevrátila nabok
a ja som počula len také chrčanie.
Ja som sa prevrátila s ňou.
I hovorím: ,Mamo, mamo!
Och, Bože, čo budem teraz robiť!ʻ
Slnko zašlo. Ja som ostala sama. Pri mame.
I potom počujem: psy štekajú, hľadajú.
[Ukrajinci] pravdepodobne rabovali všetko,
čo ostalo v domoch.
A potom už bolo tak… dosť temno.
A ja počujem, ako zas niekto prichádza.
Počula som rozprávať dvoch mužov.
Prešli okolo mňa. Jeden z nich do mňa štuchol nohou.
Druhému povedal po ukrajinsky takto:
,Tá detina je ešte stále živá!ʻ
A ten druhý hovorí:
,Neživá, neživá… ideme.ʻ
Pošli.“
– Irena Koźlicka (Świadkowie Epoki)
***
„17-ročný chlapec brúsil sekeru.
Na Volyni boli taktiež zmiešané manželstvá.
Poliak s Ukrajinkou, Ukrajinec s Poľkou.
Ak bol otec Ukrajincom, tak aj syn sa stal Ukrajincom.
Syn za otcom, dcéra za matkou.
Tohto chlapca otec bol Ukrajinec.
Jeho otec sa ho pýta:
,Načo si brúsiš sekeru?ʻ
A on mu odpovedal:
,Idem zabiť matku.ʻ
Otec sa ho pýta:
,Ty ideš zabiť svoju matku?!
Ty ideš zabiť matku?!ʻ
A on hovorí:
,A čože je to matka… keď je to Poľka!ʻ
A otec od zlosti – v tej chvíli –
vyrval tomu chlapcovi sekeru z rúk,
i ho tam zabil.
-
Chodila som so sestrou do kostola…
I raz sme šli, s tou staršou som zvykla chodievať…
a kostol napadli Banderovci.
Chytili kňaza pred oltárom
a pílou ho prerezali na polovicu.
Počula som strašný krik.
Ešte aj niekto iný tam bol zabitý,
no mne a sestre sa podarilo újsť.
(…)
Pozerala, pozerala a tam stál náš známy
– Ukrajinec, zo susednej dediny.
Volal sa Alexander Hlamazda.
Ale moja mama sa neozýva.
A on hovorí:
,Viem, že ste tam, bojíte sa ma.
Ale nebojte sa, ja vám nič neurobím.
Iba tú ďalšiu noc neprespávajte doma,
lebo ja vás dlhšie nemôžem ochraňovať,
lebo ak vás budem ďalej ochraňovať,
tak zabijú aj mňa a moju rodinu.ʻ
(…)
-
Napadli ich Banderovci.
(…)
…zaživa ho hodili do studne.
-
(…)
Išla som sa tam pozrieť
a uvidela som dvoch chlapcov ležať na pohovke,
možno sedem, možno desať rokov starých.
V tej chvíli to bolo ťažké povedať,
pretože boli zaliatí krvou.
Jeden ležal na jednej strane, druhý na druhej.
Hlavy mali poodtínané.
Neviem, či sekerou alebo pílou…
Keďže bola vo vnútri tma,
ich otec musel svietiť sviečkou,
zatiaľ čo mu zabíjali synov, i ženu.
Potom mu povedali, aby sa položil,
sviečka zhasla a vzápätí dostal pár rán
poriskom sekery do hlavy,
následne ich niečo vyrušilo, otočili sa
a on dokázal nejako utiecť.
Ešte tam boli Nemci. Zavolal ich na pomoc.
Nemci začali strieľať, a tým zachránili
iné rodiny z rúk Banderovcov.
(…)
Muž nechcel otvoriť dvere, vyvalili ich
a porúbali ho na malé kúsky, kúsočky.
Vedľa neho bola jeho tehotná žena
a dieťa v kolíske: malo vydľabané očká,
jazyk malo vyrezaný.“
– Kazimiera Marciniak (Świadkowie Epoki) »
***
30/04/2024 / 23:47
« „Pri ošetrovaní včelstiev dbajme na to,
aby sme nenarúšali zákonitosti života včiel
a mali neustále na pamäti hlavné intenzifikačné faktory,
od ktorých závisí úspech vo včelárstve.
Sú to:
– mladá, zošľachtená matka…“ »Pavol Silný (Abeceda včelára, 1987)
27/04/2024 / 02:01
« Medical Coder During COVID »
22/04/2024 / 15:37
« Hm…
Na to je strašne veľa ľudí, ktorí…
ktorí strašne dobre vedia vysvetliť, prečo sa to nedá.
Ale my musíme zistiť,
ako sa to dá,
aj keď sa to – ,nedáʻ. »(Rabaka, 1989)
15/04/2024 / 00:37
« „…ktorý hľadal krásne perly,
a ktorý najdúc jednu drahocennú perlu,
odišiel,
predal všetko, čo mal,
a kúpil ju.“ »Evanjelium podľa Matúša 13 / 45-46
08/04/2024 / 12:34
« Anne Germain - Recette Pour un Cake D'amour
(Peau d'Ane, 1970)»
02/04/2024 / 22:17
« „V druhom kole prezidentských volieb 2024
PODPORUJEM
nasledovného kandidáta:
Ing. Peter Pellegrini. »Bystroumný
01/04/2024 / 17:21
« „Já patřím k těm nešťastně šťastným,
protože mapu lásky vlastním,
zdánlivě je to bílý list.
Jsou na něm cesty, řeky, šrafy
a kroutí se jak paragrafy,
jde o to: umět v mapě číst.
(…)
Znám lidi, kteří slepě tápou,
protože pohrdají mapou
a věřte:
je jich víc než dost.
(…)
…dva břehy může spojit most.
(…)
Ta mapa, to je papír čistý,
kdo je jak on, může být jistý,
že šťastnou lásku
prožije.“ »Hana Hegerová (Mapa lásky, 1973)
01/04/2024 / 02:47
« Jak se budí princezny (1977)»
24/03/2024 / 23:59
« „Pod obločkom murovaná studňa.
– „Povedz milá, čo si taká smutná?
Či ti škodí z tej studenej vody,
a či šuhaj, čo ku tebe chodí?“
Pod obločkom zelený majerán.
– „Povedajú, že si ja vyberám.
Koby dali ešte raz vyberať, znala by ja,
komu mám rúčku
dať.“ »Ondro a kamaráti (Pod obločkom)
20/03/2024 / 23:59
« „V prvom kole prezidentských volieb 2024
PODPORUJEM
nasledovného kandidáta:
JUDr. Štefan Harabin.
Ten pre mňa ako jediný,
z relevantných kandidátov,
predstavuje človeka schopného garantovať
ochranu manželstva (ako zväzku muža a ženy),
a teda základov rodiny.“ »Bystroumný
12/03/2024
« „Nesměle plaché,
bojácné ostýchání?
Milostný příběh ustavičně rozvíjí.
Zmůže víc, než vemlouvavé pospíchání.
Vítězství snadné? Často brzy pomíjí.
Za každý krůček zlý zbůhdarma kosící stébla trávy,
za každý mráček nestálý stínící v pohodě průčelí?
Za dlouhé mlčení, jež je mluvou váhání?
Za všechno láska rozhřešení udělí,
když zjistí, že příčinou
bylo jen tvé…“ »Marta Kubišová (Nesfoukni lásce plamen, 2005)
14/02/2024 / 23:59
« Barry White - I'm Ready For Love (Vinyl 1988)»
03/02/2024 / 17:02
« Suzanne Vega - Left Of Center
(feat. Joe Jackson / Piano, Vinyl 1986)»
21/01/2024 / 23:59
« Všetko bolo v najlepšom poriadku,
ale keď hostia vstali od stola a bolo potrebné podávať kávu,
stala sa v kuchyni malá nehoda.
Chyžná, ktorá mala nosiť okolo stola ťažkú tácňu so šálkami kávy,
rozbila pohár a porezala si pritom ruku,
takže jej začala tiecť krv.
Nikto jej nevedel napochytre zastaviť prúd krvi,
a hoci rana bola nepatrná,
nemohla niesť tácňu,
lebo jej ustavične kvapkala krv.
Keď sa teraz chytro obzerali, kto by ju zastúpil,
všetky dievčatá z kuchyne odmietli.
V tvŕdzi sa gazdiná obrátila na mocnú a pevnú Dalarnianku
(…)
a poprosila ju, aby zaniesla tácňu dnu.
Dalarnianka ju bez rozmýšľania
vzala…
(…)
Slúžka s tácňou obyčajne nevzbudí veľkú pozornosť.
Lenže keď pekná dievčina
vo svojom farbistom kroji vkročila…
(…)
…pozrel na ňu ako ostatní.
Niekoľko sekúnd nechápavo vytriešťal oči,
no potom k nej skočil a chytil jej tácňu.
„Ty nebudeš nosiť tácňu v tomto dome, Anna Svärdová,“ povedal,
„lebo si mojou verenicou.“
Krásne dievca hľadelo naňho poloúzkostlivo, poloradostne.
„Nie, nie! Nechaj ma, hneď bude po všetkom!“ povedalo.
(…)
„Opakujem,“ povedal hlasno,
„že ty nesmieš nosiť tácňu v tomto dome,
lebo si mojou verenicou.“
(…)
Nedalo sa poprieť, že (…) si získal všeobecnú sympatiu
týmto svojim vystúpením,
i keď bolo pre mnoho príčin nevhodné.
Chlapské priznanie sa k prostej žene, ktorú si vyvolil,
a oduševnené slová naklonili mu mnohých.
Jeho bledá a jemná tvár dostala pritom pečať
neobyčajnej chlapskosti a sily
a mnohí chlapi museli uznať,
že teraz kráča cestou,
ktorou by sa oni
báli ísť. »Selma Lagerlöfová (Löwensköldov prsteň /
Charlotte Löwensköldová, Slovenský spisovateľ – 1968)
21/12/2023 / 21:12
« Slečna z rodu Slávikovie
(Pracovná hypotéza v. 02) »Bystroumný
