Prvá svetová vojna Značka
Prvá stránka.
Dokopy: 2 články.
▐ Zverejnené: 11/09/2026
![Fotografia zachytávajúca jasle zriadené pre deti žien pracujúcich v muničných závodoch vo Francúzsku. Obraz ilustruje premenu rolí žien, militarizáciu ekonomiky a odlúčenie detí od matiek. Toto nie je len história. Je to varovanie. Pre nás všetkých.]( "Budú aj slovenské matky povinne odkladať svoje deti, ako nejaké odstavčatá, a pôjdu vyrábať muníciu, ako to robili ženy vo Francúzsku počas 1. svetovej vojny? (The War Illustrated / 1917)")
Základný popis
Fotografia zachytávajúca jasle zriadené pre deti žien pracujúcich v muničných závodoch vo Francúzsku. Obraz ilustruje premenu rolí žien, militarizáciu ekonomiky a odlúčenie detí od matiek. Toto nie je len história. Je to varovanie. Pre nás všetkých.
« Budú aj slovenské matky povinne odkladať svoje deti, ako nejaké odstavčatá, a pôjdu vyrábať muníciu, ako to robili ženy vo Francúzsku počas 1. svetovej vojny? (The War Illustrated / 1917) »
ZNAČKY: Fotografia – Dokumentárna fotografia – Hudba – Citát – História – Prvá svetová vojna – Detstvo – Materstvo – Rodičovstvo – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Peklo – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Smerohlasizmus – Politický katolicizmus – Zuzana Čaputová – Vojna – Chudoba – Bieda – Smrť – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva
« Deti v postieľkach v jasliach, ktoré v Ivry v blízkosti Paríža zriadila spoločnosť Compagnie Générale Électrique pre potomkov žien pracujúcich v jej muničných závodoch. Matky deti ráno privádzajú a tie sú potom až do večera v plnej starostlivosti personálu, kedy si ich matky vyzdvihnú a odnesúdomov. » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
DOPORUČENÉ AUDIO: Léo Férré – L’ALBATROS (Thème Symphonique), 1971 (Youtube)“
ZDROJ: The War Illustrated / 3rd February, 1917 – No. 129. Londýn (Veľká Británia), 1917.▐ Zverejnené: 10/09/2026
![Historický dokument, ktorý analyzuje rozdiel medzi zdanlivo neosobnými historickými podnetmi a ľudskou vôľou – rozhodnutiami vedenými reálnymi motiváciami, ktoré napokon vedú ku globálnemu konfliktu. Tento text od profesora Émile Durkheima predstavuje jednu z najhlbších intelektuálnych výziev v dejinách politickej filozofie. Durkheim nevidí vojnu ako na náhodnú zhodu okolnosti. Vidí ju ako výsledok väzieb medzi objektívnymi podnetmi a subjektívnou vôľou, ktorá v týchto okolnostiach zhliadla príležitosť, urobila výber, realizovala nejaké kroky a rozhodla sa akceptovať možné riziká, prípadne priamo podnietiť vznik vojenského konfliktu.]( "Prvá svetová vojna a poučenie z histórie: Kto skutočne chcel vojnu? Kto k nej podnecoval, v koho záujme? Komu takéto konflikty v Európe vyhovujú? Kto na nich „zarába“? Kto dopláca? (Durheim / Who Wanted War, 1915)")
Základný popis
Historický dokument, ktorý analyzuje rozdiel medzi zdanlivo neosobnými historickými podnetmi a ľudskou vôľou – rozhodnutiami vedenými reálnymi motiváciami, ktoré napokon vedú ku globálnemu konfliktu. Tento text od profesora Émile Durkheima predstavuje jednu z najhlbších intelektuálnych výziev v dejinách politickej filozofie. Durkheim nevidí vojnu ako na náhodnú zhodu okolnosti. Vidí ju ako výsledok väzieb medzi objektívnymi podnetmi a subjektívnou vôľou, ktorá v týchto okolnostiach zhliadla príležitosť, urobila výber, realizovala nejaké kroky a rozhodla sa akceptovať možné riziká, prípadne priamo podnietiť vznik vojenského konfliktu.
« Prvá svetová vojna a poučenie z histórie: Kto skutočne chcel vojnu? Kto k nej podnecoval, v koho záujme? Komu takéto konflikty v Európe vyhovujú? Kto na nich „zarába“? Kto dopláca? (Durkheim / Who Wanted War, 1915) »
ZNAČKY: Citát – História – Prvá svetová vojna – Politika – Ekonomika – Vojna – Chudoba – Bieda – Smrť – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Slovania
« Tak ako všetky historické udalosti, aj súčasná vojna – do istej miery – závisí od príčin závažnej a dávno uplynulej povahy. Historici budú musieť jedného dňa preskúmať demografické, hospodárske a etnické pomery, v dôsledku ktorých sa zdalo, že medzi národmi istý čas znásobujú podnety na konflikt; ako nestabilný stav Rakúsko-uhorskej ríše, vývoj balkánskych národov a rastúce národné povedomie určitých národnosti nevyhnutne smerovali k tomu, že v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti dôjde k prekresleniu mapy Európy; a napokon, ako z toho všetkého vyplynul pocit nepokoja a obáv, ktorý pripravil mysle ľudí na vojnu.Nech už je význam týchto neosobných príčin akýkoľvek, nemôžu pôsobiť samotné osebe; svoj účinok môžu vyvolať len prostredníctvom ľudskej vôle. Keď vypukne vojna, deje sa tak preto, že si ju niektorý štát praje, a práve tento štát musí niesť zodpovednosť. Ak sme v priebehu posledných desiatich rokov prešli veľmi vážnymi
krízami… a žiadna európska vojna z nich nevznikla, nebolo to preto, že by morálna situácia v Európe bola priaznivejšia než dnes, ale preto, že ľuďom túžiacim po mieri sa podarilo odvrátiť hroziace nebezpečenstvo. Ak tentoraz ku katastrofe došlo, znamená to, že títo ľudia – alebo aspoň niektorí z nich – zmenili svoj názor. A tak sa vynára otázka: kde k tejto zmene došlo? Ktorý národ uprednostnil vojnu pred mierom, a aký mal na to dôvod?(s. 3) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: DURKHEIM, Émile; DENIS, Ernest. Who wanted war? The origin of the war according to diplomatic documents. Paríž (Francúzko) : Liraire Armand Colin, 1915. 62 strán.
