CITÁT Značka
Stránka 1 z celkom 7 stránok.
Dokopy: 165 článkov.
▐ Zverejnené: 06/03/2026
![]( "Blahoslavení smútiaci (Evanjelium podľa Matúša 5,4 / 1861)")
« Blahoslavení smútiaci (Evanjelium podľa Matúša 5,4 / 1861) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Typografia – Citát – Kresťanstvo – Biblia – Milosrdenstvo – Smrť – Znovuzrodenie
« „Blahoslavení sú smútiaci, lebo oni budú potešení.“ »
(Evanjelium podľa Matúša 5,4)PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: AUDSLEY, William; AUDSLEY, George Ashdown. Guide to the Art of Illuminating and Missal Painting. Londýn (Anglicko) : George Rowney and Co., 1861. cca. 110 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/blahoslaveni-smutiaci-evanjelium-podla-matusa-54-1861/
▐ Zverejnené: 06/03/2026
![]( "Ohlasy 15. storočia: Kúpele Piešťany – Liečivá sila slovenského kúpeľníctva (Schlammbad Pistyan / Pöstyén in Ungarn, 1898)")
« Ohlasy 15. storočia: Kúpele Piešťany – Liečivá sila slovenského kúpeľníctva (Schlammbad Pistyan / Pöstyén in Ungarn, 1898) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – História – História medicíny – Zdravotníctvo – Kúpeľníctvo – Slovenské kúpele – Rakúsko-Uhorsko – Príroda – Mravný ideál – Cnosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť
« Hoci o pôvode a prvej známej histórii slávnych sírnych bahenných kúpeľov v Piešťanoch spoľahlivé údaje chýbajú, je možne s istotou predpokladať, že kúpele boli známe už v 15. storočí a mnohí sem prichádzali zďaleka, aby v týchto teplých prameňoch hľadali liek na rôzne neduhy, najmä kožné choroby, reumatické bolesti, ochorenia kostí atď. Vo svojej brožúre – vydanej vo Viedni v roku 1551 – uvádza Georg Wernher prvú spoľahlivú písomnú informáciu o termálnych prameňoch v Piešťanoch. Chváli ich liečivé účinky, opisuje ich vysokú teplotu, kolísavú prítomnosť samotných prameňov, ako aj ílovité bahno, ktoré si vyslúžilo jeho uznanie. Ďalej spomína, že pacienti hľadajúci uzdravenie si počas kúpeľa natierali postihnuté časti tela bahnom na istý čas usadeným v termálnej vode. Túto prax opakovali deň čo deň, až kým po dosiahnutí úľavy neopustili kúpele. Okrem toho nachádzame zmienku aj v spise Thomasa Jordana, publikovanom v roku 1586, v ktorom opisuje minerálnu vodu a osobitne zdôrazňuje úžasnú liečivú silu prameňov. S nie menším uznaním prišiel Johann Crato von Krafthoim [Johannes Crato von Krafftheim – dvorný lekár troch cisárov Svätej ríše rímskej, pozn.], lekár troch cisárov, v roku 1594 pochválil vynikajúce pramene a bahno, ktoré sa v nich nachádzalo. Nikolaus Istvánffý [barón, uhorský politik, historik, básnik, ktorý pôsobil ako uhorský palatín, pozn.] v roku 1599 dodáva, že Turci – pri svojom druhom nájazde na Piešťany – odviedli slabých a nemohúcich […] do svojho hlavného tábora. Zaujímavosťou je, že Piešťany boli trikrát napadnuté tureckými lupičskými hordami, a to v rokoch 1530, 1599 a 1663, a vtedy už známe liečivé pramene vo veľkej miere prispeli k uzdraveniu zranených, ktorí zostali po takýchto [tragických] udalostiach. Trojité využitie liečivých prameňov zaujalo v roku 1622 Andreasa Bacciusa, osobného lekára pápeža Sixta V. [Sixtus V., Sixtus Quintus, pozn.] V roku 1642 oslávil Anton Beschonovinus pramene a ich liečivé vlastnosti v básni. Neskorší autori, a to Fröhlich v roku 1644 a Martin Zeiller v roku 1664, uvádzajú, že v tom čase sa pramene nachádzali na ľavom brehu Váhu. Práca o kúpeľoch v Piešťanoch, ktorú v roku 1745 vydal Justus Johann Torkos [Ján Justus Torkoš, Torkos Justus János – slovenský chemik, balneológ, doktor medicíny, hlavný mestský lekár Bratislavy, pozn.], lekár kráľovského slobodného mesta Pressburg, poskytuje obzvlášť zaujímavé historické údaje. Svojím opisom a takýmto písomným šírením informácií o výnimočných liečivých účinkoch, ale ešte viac svojím usilovným výskumom zameraným na opätovné nájdenie už zaniknutého horúceho prameňa si autor vyslúžil nesmierne zásluhy o blaho kúpeľného mesta a jeho večnú vďaku. (Fodor, s. 1-2 )»
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: FODOR, Coloman von. Schlammbad Pistyan (Pöstyén) in Ungarn mit Besonderer Berücksichtingung der Massage-Heilmethode. Viedeň a Lipsko (Rakúsko-Uhorsko) : Wilhelm Braumüller,1898. 56 strán. Digitalizovali: Bayerische Staatsbibliothek München (Nemecko).▐ Zverejnené: 05/03/2026
![]( "Jozef Kroner: „Naši dedovia nám nechali vody čisté, plné šantivého života. Lenže čo my necháme…“ (1988)")
« Jozef Kroner: „Naši dedovia nám nechali vody čisté, plné šantivého života. Lenže čo my necháme…“ (1988) »
ZNAČKY: Citát – Video – Vidiek – Príroda – Kúpeľníctvo – Slovenské kúpele – Mravný ideál – Cnosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť
ZDROJ: FELIČ, František (režisér). Trate života Jozefa Kronera. Bratislava (Česko-Slovensko) : Československá Televízia Bratislava, 1988. Dostupné (05-03-2026 / 03:49): youtube.com/watch?v=L52cu_7ZlIs▐ Zverejnené: 04/03/2026
« Eduard Chmelár o dianí v Iráne: „Hlavný dôvod je zachovanie hegemónie v oblasti.“ (03/2026) »
ZNAČKY: Zmienka – Citát – Politika – Orient – Perzia – Blízky východ – Ekonomika – Neokolonializmus – Ideológia – Vojna – Chudoba – Smrť
Ďalšia zmienka niečoho, na čo by som rád upozornil. Včera sa na internete objavilo video z – vcelku známej – relácie „Téma dňa“ (TA3), kde spoločne diskutovali: moderátorka Diana Štrusová a politický analytik pán Eduard Chmelár. Témou dňa bola aktuálne vyhrotená situácia na Blízkom východe. Odporúčam si ju zhliadnuť a na zaujatie vašej pozornosti uvádzam niekoľko výrokov pána Chmelára, ktoré by vás k tomu úkonu mohli motivovať:
- „Keď sa Spojené štáty rozhodli zaútočiť na Irak, tak spustili propagandu, aký je to diktátor, ohrozuje – divne – celý svet, a že má na svedomí 30 000 obetí, celý ten jeho režim. No a ako sa to skončilo? Že George Bush mal na svedomí milión obetí, nielen čo sa týka tej vojny, ale celkovej destabilizácie toho regiónu, pretože pád Iraku spôsobil napríklad aj vznik Islamského štátu, okrem iného.“
- „…sa rozhodol znárodniť ropné zásoby a výsledkom toho bol prevrat v réžii CIA a MI6. Teda západ sa nikdy nesnažil priniesť tam slobodu, ale kontrolovať tú oblasť. Vyhovovalo mu to za diktatúry Pahlavího, ktorý nebol žiadnym rajom na zemi, ale to bol… to bola tvrdá, krvavá diktatúra…“
- „…lebo Donaldovi Trumpovi sa podarilo pozoruhodné prvenstvo, o ktorom ešte v našich končinách nikto nehovoril, alebo to nespomínal. Je to prvý americký prezident, ktorý za jediný rok bombardoval – alebo pomáhal bombardovať – osem krajín.“
- „…my sme v tomto bode, a pritom máme skúsenosť Iraku, máme skúsenosť Líbie, máme skúsenosť Gazy, máme skúsenosť Sýrie, ale aj Vietnamu, Afganistanu a tak ďalej. A nič sme sa z toho nenaučili? Žiadnu zodpovednosť sme z toho nevyvodili? Ani ľudí, ani čo sa týka ľudí, ktorí sú zodpovední za masakry, ani čo sa týka ľudí, ktorí sú zodpovední za lži a propagandistické lži šírené v prípade týchto konfliktov.“
- „Hlavný dôvod nie je ani demokracia v Iráne, ani jadrová zbraň. Hlavný dôvod je zachovanie hegemónie v oblasti.“
- „Človek, ktorý sa vyzná v zahraničnej politike, by nikdy nemoralizoval, že niekomu ide o demokraciu a slobodu. V medzinárodnej politike, tak ako v každej inej, išlo vždy o záujmy.“
POZNÁMKA: A keď budete počúvať falošné náreky slovenských vládnych politikov, skúste sa pozrieť, ako sa menil export v niektorých odvetviach za ich vládnutia a porozmýšlajte nad tými údajmi…
ZDROJ: V Saudskej Arábii zalievali opozičných lídrov zaživa do asfaltu, pripomína Eduard Chmelár / Téma dňa (03-03-2026). Bratislava (Česko-Slovensko) : Televízia Ta3, 2026. Dostupné (03-03-2026 / 21:12): youtube.com/watch?v=7J_jTn2-6Ao▐ Zverejnené: 04/03/2026
« Slovensko nič dobré nečaká: Politické strany odtrhnuté od reality – obmedzenci žijúci vo svojich bublinách, zánik Slovenska alebo boj o jeho prežitie (Ing. Marián Vitkovič, 02/2026) »
ZNAČKY: Zmienka – Citát – História – Politika – Ekonomika – Slovensko – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Progresivizmus – Zuzana Čaputová – Neokolonializmus – Chudoba – Smrť – Výmena obyvateľstva
Už je to takmer mesiac, čo som narazil na zaujímavý rozhovor s pánom Ing. Mariánom Vitkovičom, niekdajším vedeckým pracovníkom Ekonomického ústavu SAV, ktorý strávil nejaký ten čas na ministerstvách financií a hospodárstva, taktiež zastupoval Slovenskú republiku v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Uvádzam nejaké tie citáty, ktoré sú podľa mňa hodné – minimálne – zváženia. Pán ekonóm v nich popisuje aktuálne vyhliadky Slovenska, no osobne ich zverejňujem najmä z toho dôvodu, že poskytujú ucelený prehľad o tom, akým spôsobom sa „transformovala“ naša ekonomika, predovšetkým za Dzurindu a Mikloša, na čo nadväzovali „vyhnívacie“ vlády Radičovej a Fica, deštrukčné obdobie „čaputizmu“, a predovšetkým: komu táto transformácia najviac prospela. Poznámka: Slovensko – a jeho budúcnosť – to nebolo.
Na úvod by som ale rád zverejnil krátku časť, ktorá by poslúžila na rýchly vstup do témy. Tá je z minuloročného vyjadrenia pána Vitkoviča. Tieto slová zazneli v Slovenskej televízii, konkrétne v relácii „Komentáre dňa“ zo dňa 12. septembra 2025:
« Druhý faktor, ktorý je pravda, a tam Slovensko urobilo veľa chýb, bolo omnoho lepšie využitie eurofondov v Poľsku, transparentnejšie a sústredené na základné infraštruktúrne investície, u nás sú tieto eurofondy a iné zdroje z „Plánu obnovy, odolnosti“ úplne nezmyselne naprojektované, viacerými vládami – to nie je len o neviem, ktorej konkrétnej vláde, neprispievajú reálne k zvyšovaniu konkurencieschopnosti, vo väčšine prípadov. […] Tie čísla znamenajú, že náš rastový model sa vyčerpal, po prvé. Po druhe: je tu veľký neporiadok, nazval by som to – „v rente“, to znamená v tom, čo reálne zmizlo z eurofondov a iných nástrojov, ktoré neboli využité – absolútne – v prospech ekonomiky. Je tu nepochopenie štrukturálnej politiky, to tvrdím stále. Ja som za to, aby tu bolo, čo najviac inovatívnych, nových firiem, ale treba si uvedomiť, ako dnes globálne funguje „inovatívnosť“, ako najlepšie firmy si vždy nájdu tých najlepších a preplatia ich… ale treba to – samozrejme – podporovať. Ale tá zásada je: presadzovať – omnoho výraznejšie – vlastné záujmy v Európe. Ja poviem jeden príklad. Nemecký chemický priemysel, čo bola niekedy výstavná časť konkurencieschopnosti Európy, dnes pracuje na 70% kapacít, to je najnižšia úroveň od roku 1993. Európa proste hospodársky UPADÁ, kompletne. Ustupuje z trhov, ustupovala dlhé roky, je bezbranná voči tlaku USA, na jednej strane, na druhej strane lacnejším konkurentov v blokoch: Čína, India, juhovýchodná Ázia, latinská Amerika, čiže… Tá pozícia je veľmi zlá, je to omnoho vážnejší problém ako samotná konsolidácia, ale táto – alebo hocijaká iná – vláda musí preukázať snahu a zároveň aj takéto opatrenia, aj po desiatkach miliónov eúr, čo vyzerá niekedy komicky, aby sme sa nedostali do pasce „straty dôvery pre financovanie dlhu“, ktorý je dnes na úrovni 63% HDP, čo možnože nie je dramaticky vysoké číslo podľa divákov, keď si porovnajú niektoré čísla – Grécko, Francúzsko, Taliansko a podobne, ale pre túto krajinu je to minimálne dvojnásobok udržateľnej zátaže. Treba si uvedomiť, že my sme prišli o veľkú časť štátnych a verejných aktív v tej transformácii, my dnes už naozaj nemáme veľký operačný priestor… »
No a teraz sa už pozrime na súčasné vyjadrenia pána Vitkoviča, kde ale zaznie aj to, čo bola vlastne tá slávna „výpredajová transformácia“, ktorú „svedkovia liberálno-demokratovi“ dodnes oslavujú…
[00:01:17 – 00:03:34]
« Tak dostali sme sa do prvej fázy trojfázové katastrofy. Ja nechcem strašiť a veľa ľudí mi to aj vyčíta, že budem robiť nejaký pesimizmus, ale úplne realistický a s číslami, a proste podľa toho, ako sa tá politika vyvíja, a ako sa vyvíjajú tie prirodzené ekonomické sily, ktoré sa väčšinou tak kryjú tou každodennou „šokovou politikou“ vyvolávania tých upútavacích škandálov a podobných vecí. Tak tá svetová ekonomika, tá ekonomika Európskej únie, […], aj tá slovenská ekonomika je… absolvovala minulý rok ten prvý úvodný rok tej bolestivej deglobalizácie a toho… povedal by som veľkého stagnačného… tej veľkej stagnačnej epochy, ktorá nás čaká. No a keďže globálne modely slobodného obchodu a tých prínosov z obchodu toho… čiže toho blahobytu, ktoré sa tu pestujú 20 rokov posledných hlavne, alebo 30 rokov a od roku 95, od zavedenia voľného pohybu kapitálu, globálne-postupne, a vstupu Číny do VTO 2001, a tak ďalej, vlastne sme žili v týchto ilúziách, ktoré niektorí aj prijali za vlastné, za vlastný životný príbeh alebo za vlastné… nejaké istoty toho, že bude to len tak, ako to je alebo to bude ešte lepšie, tak jednoducho sme sa dostali do tej zostupnej fázy. A keďže keďže malé ekonomiky, ako sa vždy tak ľudovo hovorí, malé, extrémne otvorené ekonomiky sú vždy tie, ktoré opticky nabehnú v tej globalizácii, pri tom otváraní toho obchodu a liberalizácii na ten „amplifikovaný efekt“, to znamená na väčšie prínosy než, ktoré majú väčšie ekonomiky s väčším vnútorným trhom, s menším objemom exportu-importu, tak sa „zošupneme“ o to rýchlejším tempom dole viac než tie veľké ekonomiky, alebo ako tie hlavné geopolitické bloky, ktoré si vedia tú svoju pozíciu nejakú aj bilaterálne „vyhandľovať“. Čiže – nečaká nás nič dobré. »[00:05:18 – 00:09:09]
« Slovensko je momentálne intelektuálne absolútne vykradnutá krajina. To treba otvorene povedať, politicky aj z hľadiska nejakej schopnosti pracovať reálne pre ten štát, urobiť nejaké zmeny, dopredu sa na nich pripraviť a presadiť ich potom, pokiaľ sme súčasťou nejakých dohodov, blokov a tak ďalej. Ono sa to vlieklo – 20, 30 rokov, ale teraz to došlo už na taký, by som povedal, zlomový bod, kedy vidíme, že z toho, čo chodíme bežne voliť, nikto tam nevie vlastne „kudy-kam“… a nebude to vedieť ani po ďalších voľbách. Takže tento pesimizmus je už úplne vnútorný, endogénny a ja vôbec nič by som, ako na tom nemenil, ani keby ste sa na to opýtali… ani pred dvoma mesiacmi, ani o pol roka. Sú to také chabé pokusy stále oprašovať nejaké vizionárske úvahy o tom, že kam smerujeme do roku 2040… a neviem kam. To sú úplne zbytočné vyhodené peniaze, takisto ako to bolo vždy predtým. Dokonca tentokrát to budú ešte viac zbytočne vyhodené peniaze. A ja to pripisujem hlavne tomu, že jednoducho tie politické elity a ten systém rozdelenia moci a rozdelenia reálneho vplyvu na tie jednotlivé skupiny občanov, sociálne, príjmové, ekonomicky aktívne, neaktívne, jednoducho dostal veľkú hráčku do rúk. To sú veľké dáta. Dokáže s tými veľkými dátami pracovať vlastne v režime okamžitom. Dokáže tie politické nálady – a čokoľvek iného – usmerniť tak, aby prežil ďalší deň a vytvoril tu, ja neviem, ako to nazvať, niektorí to volajú, že „neo-cézarizmus“ alebo „neo-rojalizmus“ – to sú „hovädiny“, proste to je obyčajný neokonzervativizmus, ktorý sa dostáva k moci od 70-tich [rokov]… spojený s tou takzvanou „neoliberálnou ekonomickou štruktúrou“, ktorý postupne dožíva a tie jednotlivé štáty na to reagujú tým, že sa snažia nejako presadzovať nacionalizmus, […] a vlastne ideológia je jedna jediná, to je stále kapitalizmus, ktorý dospel do toho vrcholného štádia totálnej monopolizácie, totálneho ovládnutia toho priestoru, informácií, času, štruktúr, dodávateľských reťazcov a tých milisekundových klikov na burzách, s ktorými sa preháňajú miliardy. Čiže ako z pohľadu človeka v takejto krajine… nejaké… hľadať v tom nejaké poučenie je zbytočné. Pokiaľ nemáte globálne nejakú alternatívu – ideologickú – k tomuto systému, tak vlastne sa stále váľate v tom istom systéme a ten systém stále hnije. A tie reakcie, ktoré sú, a toto je to asi najväčšie sklamanie pre mňa alebo to uvažovanie, že prečo som taký pesimistický, že keď vidím tie reakcie tých domácich aktérov na tieto fakty, tak oni vlastne vôbec tomu nerozumejú. Absolútne sa netýka to ich bežného života, ktorý si niekde zarámovali za nejaké ohrádky svojich bublín a slovenská verejnosť – široká verejnosť, nemyslím politiku iba, sa absolútne nevie nevie vykryštalizovať v nejakom postoji, hej, že čo vlastne potrebujeme, na čo sa pýtame, čo je dôležité, čo reálne chceme vidieť zanalyzované, nie nejaké „kecy“ o tom, že budeme so všetkými spolupracovať a podobne, čo sú samozrejme nezmysly. Nevieme sa proste z toho pohnúť. […] Čiže, tá globalizačná hra sa dohrá, jednoducho… »[00:11:20 – 00:11:52]
« Ja dokonca si myslím, a ten pocit mám už dlhodobovo – niekoľko rokov, že Slovensko je vlastne postavené pred takú kruciálnu otázku, že či vôbec má zmysel existencia tohto štátu – v takejto kvalite, v takejto štruktúre, s takýmto rozmerom. Alebo či nemá zmysel. Hej? A to zrejme bude tá otázka, na ktorej sa nie zajtra, nie o rok, ale možnože o tri-štyri roky, sa bude lámať tá politická budúcnosť tohto teritória. Asi tak. »[00:13:30 – 00:21:08]
« Slovensko, ako keby nikdy nepoznalo pravdu o svojom vlastnom príbehu. To je prvý problém. My predsa máme tu nejakú štruktúru v tejto krajine – produkčnú, spoločenskú, ktorú sme tu po zmene režimu nejako reštartovali a tá štruktúra, tie výsledky, tie parametre, vzťahy a tak ďalej, proste má nejakú kvalitu a nejaké číselné vyjadrenie, ktoré viete štandardnými modelmi nejakým spôsobom proste kalkulovať a porovnávať s tým, čo sa robí vo svete, ako vyzerá svet, ako vyzerajú iné krajiny. Ako sme vyzerali pred vstupom do EU, ako vyzerá po tom, čo nám priniesla konvergencia, čo nám nepriniesla konvergencia a tak ďalej. Čiže, čiže toto ja robím celý život. Snažím sa to robiť. Netvrdím, že nerobím chyby, ale ja jednoducho vidím, že tá krajina je úplne vykradnutá z toho hľadiska, že čokoľvek sa na Slovensku mediálne alebo politicky prezentuje – a navyše aj odborne častokrát – a to je taký ten už úplne takmer 100%-ný slovenský „euro-hujerský syndróm“, tak sa prezentuje len vo veľmi povrchných, skreslených, jednostranných a povedal by som mnohokrát nepravdivých a zámerne klamlivých vysvetľovaniach. Ja som robil túto ekonomiku analyticky – celú, ešte v roku 95/96, keď sa začala privatizovať, keď sa pozeralo na odvetvia, na výroby, na zamestnancov, a produktivitu, na investície, na čokoľvek, na finančné výsledky, na samozrejme kadejaké tunelovania, čo tu boli, aj teraz sú, cez čísla, […], hrubé čísla, makroekonomické, mezoekonomické, odvetvové. Mal som prístup k číslam absolútne podrobným z podnikov, ktoré neboli bežne dostupné. A keď sa pozerám na to, čo vtedy som bol schopný s kolegami – pár… pomáhali technicky zanalyzovať, a kam sme sa my dostali vlastne dodnes, z toho obdobia štartu transformácie z 90-tich rokov doteraz, tak my sme sa vlastne nikam nepohli. My sme vyčerpali – to, čo som už viackrát hovoril, ste to určite počuli… My sme vyčerpali tie faktory, ktoré sme mali. To znamená relatívne dobré demografické ročníky, niektorí to volajú „Husákové deti“, môžete to volať inak, to jedno, ktoré boli masívne, ktoré v 90-tich rokoch strácali prácu, kvôli tomu chaotickému procesu z majetkovej transformácie, a kvôli otvoreniu trhov – jednostrannému, ale v podstate tú prácu našli potom v niektorých tých investíciách, ktoré sem prišli v automobilovom priemysle, strojárstve, elektrotechnike a neviem čom vo všetkom. Zároveň sme zlikvidovali… pomohli nám zlikvidovať teda tí naši zahraniční – v úvodzovkách – „partneri“ konkurenčné podniky tam, kde sme im dlhodobo zavádzali – v odvetviach, ktoré majú veľký „downstream“ potenciál, to znamená sú poskytovateľmi výrobkov alebo služieb do nadväzujúcich odvetví, a teda tvoria ten „core“ tej ekonomiky, to jadro. „Rozdžubali“ sme niektoré časti priemyslu, úplne teda katastrofálne, s pomocou absolútne otvorených zástupcov – domácich, ktorí tu prezentovali zahraničné koncerny, ktorí niekam prišli, obsadili niečo, zavreli to po dvoch rokoch, pretože im to prekážalo ako konkurenti. „Rozflákali“ sme domáce poľnohospodárstvo v podstate, ale to je ako všeobecný fakt, všeobecne známy. A prešli sme na ilúziu toho, že keď tu máme päť, šesť automobiliek, že keď tu máme nejaké na seba nadväzujúce fabričky, ktoré dostali dotácie a vyrábali niečo, čo sa potom zmontovalo do nejakého kórejského auta a podobne, tak s týmto pôjdeme do 21. storočia, a potom ešte ďalej – do dvadsiateho-druhého. Nepôjdeme s tým nikam ďalej, pretože: jednak sme demograficky úplne na mizine, Slovensko vymiera v priamom prenose. Slovensko je dnes vlastne zo 40% tvorené ľuďmi, ktorí majú tesne pre dôchodkov alebo sú na dôchodku, alebo teda čakajú na ten odrobený starobný dôchodok, ktorí majú absolútne defenzívne politické a sociálne očakávania. Strednou generáciou, ktorá – buď sa pridala k víťazom, alebo k porazením, a ktorá s tým už asi veľa neurobí. Mladými ľuďmi, ktorí… áno, je to pravda, odtiaľto – napriek tomu, že ich je málo, – budú masívne odchádzať, nie že odchádzali… budú ďalej masívne odchádzať. Čo s takouto štruktúrou chcete spraviť? Čo tomuto pomôže nejaká migrácia alebo niečo podobného? Absolútne nič. Čiže, my sa stávame, my sme už vlastne dlhé roky alebo dlhé desaťročia, MY SME VLASTNE ÚZEMÍM, NIE SME ŠTÁTOM, KTORÝ BY REÁLNE DOKÁZAL SVOJ OSUD SKUTOČNE KOMPETENTNE RIADIŤ a má na to aj „páky“. A keď je tu nejaký problém, tak sú tu dva také problémy a to sa netýka iba ekonomiky. Jeden je, že ja tvrdím stále, že spôsob informovania – aj politického, aj mediálneho na Slovensku – o realite tejto krajiny je absolútne katastrofa. A zámerná katastrofa. A druhá vec je, že: schopnosť alebo energia tohto obyvateľstva na to, aby dokázalo sa nejako jednoznačne prihlásiť k nejakým 15-20 veciam, ktoré sú zjavne „prezreté“ tomto štáte, ktoré treba radikálne zmeniť – bez ohľadu na to, či majú nejaké osobné sympatie k nejakým politikom, terajším-budúcim, tá schopnosť je takmer na nule, hej? Čiže toto je v podstate taký oportunistický štátik, ktorý sa snaží ešte vykorčuľovať niekde medzi Bruselom a ja neviem… nejakou východnou Európou a Amerikou, ale v princípe iba o tom tára, nič preto nerobí, aby si tú svoju hospodársku základňu nejakú… udržal. Dokonca aj tie veci, na ktoré sa upozorňuje dlhodobo – aj zo strany produkčných štruktúr priemyslu, že proste sú na hlavu postavené, sa vôbec neriešia, odkladajú sa roky. Takže… podľa mňa to možnože je aj dobré, že ten štát sa dostane až do takejto kritickej fázy, a že bude treba urobiť – viem, že to sa používa v iných súvislostiach tento „terminus technicus“, ale ja ho použijem, bude treba urobiť jeden jeden radikálny „RESET“ toho štátu, lebo inak sa to naozaj nedá ďalej žmýkať. Ani tie očakávanie ľudí – individuálne, lebo ja rozumiem tomu, že niekto bude počúvať o tom, čo napíšu nejakí analytici o našom rozpočtovom hospodárení alebo… ako budú hodnotiť nejaké clá, ako nás postihnú, nepostihnú. To sú témy – fajn. To si ľudia prečítajú, rozumejú tomu, nerozumejú, sú dobre spočítané, sú horšie spočítané, ale aj z tej individuálnej pozície toho občana ten pocit je jednoznačne taký, že: „Zachráň sa, kto môžeš!“ a keď už teda, tak potom skutočne ľudia… ľudia už ani nie sú ochotní meniť názor, alebo nechať sa poučiť… alebo nechať si niečo vysvetliť. Tie bubliny sú úplne zabetónované, a tým pádom tá spoločnosť – samozrejme – tratí ešte aj tie posledné nejaké zmysluplné znaky nejakej občianskej spoločnosti, alebo… ako niektorí sa stále nadejajú, že demokracia funguje. No demokracia v GLOBÁLNOM KAPITALIZME určite nefunguje. To je vylúčené metafyzicky. To nie je vylúčené na základe mojich tvrdení. To proste sa nedá udržať, ani z hľadiska distribúcie, ani z ničoho iného. Čiže smerujeme k nejakým novým typom politiky, možnože režimom, ktoré tu už boli. Každopádne to obdobie bude zaujímavé. »[00:36:49 – 00:40:10]
« Na Slovensku, to je môj názor, neboli nikdy žiadne reformy. Na Slovensku bolo „prerozdelenie“. Znamená, že v roku 89 bol MAJETKOVÝ PREVRAT, čo ja teraz nehodnotím – konštatujem, a ten sa nejakým spôsobom „politicky predal“. Hej, treba to robiť… zo zamestnaneckých „akcioviek“ nakoniec nebolo nič, a tak ďalej… a urobíme to nejako… a kupónka, fondy… bla, bla, bla. Vždy z toho bol nejaký „vývar“. Tie „vývary“ sa postupne prejedli, „predžubali“ na luxusnú spotrebu, alebo sa investovali v zahraničí pre pár ľudí, samozrejme nie pre väčšinu populácie. Potom sa dokončili, dorazili sa tie veci 2002, 2003, 2006, že sa predala energetika, predali sa – dopredali sa banky, vyčistili konsolidácie z tých nesplatených úverov, to zaplatil zase štát, zase občan, z toho vznikli tie pozemky, na ktorých sa potom postavili veľká časť tých kadejakých – akože úžasných – „downtownov“, a… celkovo na Slovensku je… […]5-tisíc ľudí… ale to myslím aj s celým tým obslužným cirkusom, […], s tými šašami, čo roztlieskávajú, píšu, rozprávajú, robia nejaké zábavné relácie, proste súkromné, štátne, pološtátne, určujú, že kto môže ísť do diskusie televízne, kto nemôže ísť, kto bude robiť nejaký formát nejaké reality show zo západu, kto nebude robiť… bla, bla, bla. Čiže na Slovensku je asi 5000 ľudí, ktorí to vyhrali, hej? Samozrejme, na tom „TOP-e“ je pár desiatok, pár stoviek tých najbohatších. A ten objem zdrojov, ja som to aj hovoril v nejakom interview, ktorí oni dokázali dostať von alebo majú tu, poprípade – majú to v nejakej dobre ošetrenej a likvidnej podobe, poprípade majú aj nejaké korporátne, ja neviem, priemyselné vlastníctvo alebo čo, tak ten je ohromujúci. Ten keby sme mali, len keby sme z toho vedeli – len ja neviem – 30% akože dostať, ako jednorazovú dávku, tak máme nulový štátny dlh. Ale to je pasé. To je pasé, lebo žijete svoje prostredie súkromných vlastníckych vzťahov, garancie súkromného vlastníctva a tak ďalej, každý človek, aj ten, ktorý […] má hypotéku, tak okamžite bude protestovať, že: „Nie, nie, nie… My tu nebudeme nič teraz – akože majetkovo nejako…“ […] Toho sa bojí, že to ohrozí aj jeho, samozrejme. Na Slovensku v médiách vystupujú ľudia, ktorých schopnosti odborné vôbec nehodnotím, ale ktorí vám porozprávajú to isté. Štátne zdravotníctvo je na nič. Štátne záchranky sú na nič. Štátne vlastníctvo, verejné vlastníctvo neviem čoho – je na nič… bla, bla. No vždy majú ten istý základný argument, že keď tento štát, rôzne vlády tam… vždy tých 30 rokov angažuje a nominuje furt tých istých „podpisovačov“ každej sprosti, ktorí urobia jeden „deal“, potom odídu, potom sú dva roky v súkromnej sfére, potom sa vrátia s nejakou vládou, tak samozrejme ten štát vyzerá, že absolútne nevie hospodáriť, sa to nevie. Ale to je problém politický, hej? Tu NETREBA celú tú politickú štruktúru a tú triedu, alebo ako to chcete nazvať, ktorá sa tu vyskytovala v Národnej rade, ja neviem, od roku 90 doteraz, či ju treba celú naraz spláchnuť. Podľa všetkého áno. Otázka, či je toto vôbec realistické, lebo sú tu potom také dve ilúzie, hej, že: vymeňme voličov alebo vymeňme politikov. »ZDROJE:- [1] Komentáre dňa: Marián Vitkovič (analytik) a Miroslav Řádek (politológ) | 12.9.2025. Bratislava (Slovensko) : STVR. Dostupné [04-03-2026 / 14:37]: youtu.be/-b_w5R0PYIY
- [2] Rádiožurnál kritického myslenia 35 – Ing. Marián Vitkovič. (Slovensko) : Slobodný vysielač Archív (oficiálny). Dostupné [04-03-2026 / 03:27]: youtu.be/uHeLP2VcoSk
▐ Zverejnené: 03/03/2026
![]( "Politický marketing: Manipulácia vnímania reality, pôsobenie na základné inštinkty, snaha o vyvolanie požadovanej emócie v dave idiotov neschopných kvalifikovaného posúdenia komplexnej situácie")
« Politický marketing: Manipulácia vnímania reality, pôsobenie na základné inštinkty, snaha o vyvolanie požadovanej emócie v dave idiotov neschopných kvalifikovaného posúdenia komplexnej situácie »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Politika – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Progresivizmus
« Pokiaľ hovoríme o inštinktoch, tak [inštinkty] nie je možné oddeliť od emocionálnych vzrušení, ktoré ich sprevádzajú. Objekty hnevu, lásky, strachu atď. nielenže podnecujú človeka k vonkajším činom, ale vyvolávajú charakteristické zmeny v jeho postoji a výraze tváre a špecifickými spôsobmi ovplyvňujú jeho dýchanie, krvný obeh a ďalšie organické funkcie. Keď sú vonkajšie prejavy potlačené, tieto emocionálne prejavy stále pretrvávajú a my dokážeme odčítať hnev z tváre druhého, hoci úder [z jeho strany] nemusí byť zasadený, a strach sa prejavuje v hlase a jeho zafarbení, hoci človek môže potlačiť všetky ostatné príznaky [emočného vzrušenia]. (s. 93) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: LANGE, Carl George; JAMES, Williams. The Emotions – Volume I. Baltimore (USA) : Williams & Wilkins Company, 1922. 135 strán.▐ Zverejnené: 02/03/2026
![]( "Morálna výchova: Ako dospelí učia príkladom vlastné deti o tom, že zabíjať, ubližovať a ničiť je zlé (Anna Freud, 1943)")
« Morálna výchova: Ako dospelí učia príkladom vlastné deti o tom, že zabíjať, ubližovať a ničiť je zlé (Anna Freud, 1943) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Hlbinná psychológia – Psychoanalýza – Detstvo – Materstvo – Rodičovstvo – Výchova – Neokolonializmus – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Vojna – Peklo – Smrť
« Druhý dôvod úzkosti sa dá najlepšie pochopiť, ak sa vrátime k postoju dieťaťa k deštrukcii a agresii, ktorý sme opísali predtým. Po prvých rokoch života sa jedinec naučí kritizovať a prekonávať v sebe určité inštinktívne želania, alebo skôr sa naučí odmietať ich vedomé vyjadrenie. Naučí sa, že zabíjať, ubližovať a ničiť je zlé, a rád by veril, že si už žiadnu z týchto vecí konať nepraje. Tento postoj si však môže udržať iba vtedy, keď ľudia vo svete navôkol neho robia to isté. Keď vidí vonku zabíjanie a ničenie, vyvolá to v ňom strach, že sa opäť prebudia impulzy, ktoré v sebe ešte len pred malou chvíľou pochoval. (s. 28) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: FREUD, Anna; BURLINGHAM, Dorothy T. War and Children. New York (USA) : Medical War Books, 1943. 191 strán.▐ Zverejnené: 01/03/2026
![]( "Perzia a karavána v snehu (A. V. Williams Jackson – Persia Past and Present, 1906)")
« Perzia a karavána v snehu: Praví Peržania ako zástupcovia árijskej krvi (A. V. Williams Jackson – Persia Past and Present, 1906) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – História – Orient – Blízky východ – Perzia – Príroda – Folklór – Národ – Rodoľubstvo
Pozrime sa teraz spoločne na riadky, ktoré napísal pán pofesor Abraham Valentine Williams Jackson. Ten vám bol profesorom v odbore indo-iránskych jazykov na Kolumbijskej univerzite (Columbia University in the City of New York).
![]( "Perzia: Geografické a klimatické podmienky (A. V. Williams Jackson – Persia Past and Present, 1906)")
« „Kráľovstvo môjho otca,“ povedal Kýros Mladší, „sa tiahne tak ďaleko na juh, že ľudia tam nemôžu žiť kvôli horúčave, a na sever, kde [pre zmenu] nemôžu existovať kvôli chladu. (Xenofón – Anabasis)“ Takéto hrdé vychvaľovanie sa [perzského princa] môžeme chápať takmer doslovne, pretože Perzia je krajina extrémov, od mrazivých zím vo vysokých nadmorských výškach Azerbajdžanu, až po horúce letá v Perzskom zálive; len podnebie vo vnútrozemí je ako celok mierne, ak vezmeme do úvahy zemepisnú šírku – napríklad Šíráz [Shiraz – mesto v súčasnom Iráne, pozn.] leží južnejšie ako Láhaur [Lahore – mesto v súčasnom Pakistane, pozn.] v hornej Indii. Táto skutočnosť sa niekedy prehliada. Geograficky je Perzia rozľahlá náhorná plošina – Iránska plošina [vysočina] – ktorá sa rozprestiera za jej východnými hranicami do Afganistanu a celkovo pokrýva plochu takmer pätinu rozlohy Spojených štátov. Hory so skalnatými priesmykmi strážia prístup takmer na každom bode hranice a tiahnu sa do vnútrozemia, aby zadržali rozsiahle púšte, ktoré hrozia rozšírením sa z východu. Časť rozsiahlej náhornej plošiny je dobre zavlažovaná, ale v Perzii nie sú žiadne rieky, ktoré by si zaslúžili takéto pomenovanie, a väčšina z nich stráca svoje vodné zdroje v pôde ešte predtým, ako sa stanú prítokmi do iných vodných tokov. V mnohých častiach kráľovstva je preto kvôli nedostatku vody potrebné uchýliť sa k zavlažovaniu [špeciálne odporúčam naštudovať si v týchto súvislostiach podzemné vodné systémy „kanát“ (qanāt, kārīz, kārēz), pozn.], aby sa inak vyprahnuté oblasti premenili na ornú pôdu alebo aby sa zabránilo ich opätovnému prepadnutiu do neúrodnej pustatiny. Zavlažovanie bolo v starom zoroastriánskom náboženstve synonymom spravodlivosti a poľnohospodárstvo náboženskou povinnosťou. Pôda krajiny rýchlo reaguje na orbu a v Perzii sú oblasti, ktoré sa považujú za jedny z najúrodnejších na svete. (s. 24-25) »
![]( "Praví Peržania ako zástupcovia árijskej krvi (A. V. Williams Jackson – Persia Past and Present, 1906)")
« Na tomto širokom a rozmanitom území sa rozprestiera populácia, ktorá sa odhaduje na viac ako desať miliónov duší. Počet obyvateľov nie je veľký, vzhľadom na rozlohu územia, a Perzia sa nepovažuje za husto osídlenú krajinu. Etnologicky sú títo ľudia árijského pôvodu, ale vykazujú prímes cudzej krvi, ktorá sa sem dostala v dôsledku dobývania alebo kontaktom s pohraničnými národmi. Toto posledné platí najmä v prípade znamenitého primiešania tureckej a tatárskej krvi na severozápade a severovýchode. Vo všeobecnosti platí, obyvatelia Farsistanu [Pars, Persis – jedna z provincii súčasného Iránu, pozn.], pôvodní Peržania, zostali najmenej zasiahnutí týmito cudzími prvkami a zachovali si prapôvodný perzský typ Dária, ktorý sa vo svojom nápise chváli, že je Peržan, syn Peržana, Árijca a s árijskou krvou [pravdepodobne odkaz na jedného z najznámejších perzských kráľov Dareiosa I. (Darius the Great, Dárajavauš), kde za pripomienku stojí aj to, že z pôvodného perzského „Darayavahush“ je odvodené nielen meno „Dárius“, ale aj jeho ženská podoba „Daria“, u nás známa ako „Darina“, pozn.] Najčistejší zo všetkých, pravdepodobne, hoci ich je málo, sú azda Zoroastriáni, ktorí si zachovali staré iránske náboženstvo a nikdy sa sobášmi nemiešali s cudzími rasami Historicky sú Peržania jedným z najvýznamnejších národov staroveku. Zo všetkých východných krajín, ktoré prišli do kontaktu s Gréckom a Rímom, si iba Perzia zachovala svoju nezávislosť. Jej panovníci vládli tritisíc rokov a šáh [Shāh, pozn.] na pávom tróne sa dnes môže chváliť svojím nárokom na dediča legendárnej vlády kráľa Džamšída [Jamshid, pozn.], ako aj žezla panovníka Médskej ríše [Media, Median kingdom, pozn.] Deiocesa a koruny Kýra II. Veľkého [Cyrus the Great, Cyrus II of Persia, pozn.] Baktria [Bactria, Bactriana, pozn.], Média a Perzia boli tri historické kráľovstvá Iránu. (s. 25) »
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: WILLIAMS JACKSON, Abraham Valentine. Persia Past and Present (A Book of Travel and Research). New York (USA) : The Macmillan Company, 1906. 474 strán.▐ Zverejnené: 28/02/2026
![]( "Niekoho stretnutie so smrťou prinúti sa zamyslieť (Clifford Whittingham Beers, 1917)")
« Niekoho stretnutie so smrťou prinúti sa zamyslieť (Clifford Whittingham Beers, 1917) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Psychoterapia – Existencializmus – Ľudský život – Smrť – Znovuzrodenie
« Hovorím to preto, pretože hovoriť o tom sa zdá byť priam mojou povinnosťou. Úžasný únik pred smrťou a zázračný návrat k zdraviu po zdanlivo smrteľnej chorobe stačia na to, aby sa človek spýtal sám seba: „Za akým účelom bol tento môj život ušetrený?“ (s. I) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: BEERS, Clifford Whittingham. A Mind That Found Itself – An Autobiography. 4. vydanie. New York (USA) : Longmans, Green and Co., 1917. cca. 470 strán.▐ Zverejnené: 27/02/2026
![]( "Odpor v pozícii ochrany zavedeného psychického konštruktu, ktorý predstavuje „riešenie“ napr. nezvládnutej vyvojovej výzvy z minulosti (Poul Bjerre, 1920)")
« Odpor v pozícii ochrany zavedeného psychického konštruktu, ktorý predstavuje „riešenie“ napr. nezvládnutej vyvojovej výzvy z minulosti (Poul Bjerre, 1920) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Psychoterapia – Hlbinná psychológia – Psychoanalýza – Neuróza – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Detstvo – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Materstvo – Rodičovstvo – Výchova
« Obraz za obrazom sa mu striedajú, až pokiaľ sa spomienky, ktoré ostávali po desaťročia pochované v jeho mysli, pred ním opätovne neoživia. Odrazu mu dochádza, že tieto veci mali význam, o ktorom doteraz nemal ani najmenšie tušenie, a tento význam mu musí byť podrobne vysvetlený. Takýmto spôsobom sa z utajenej minulosti vyvoláva jeden tieň za druhým. Keď to opíšeme takýmto spôsobom, v niekoľkých riadkoch, tak sa to zdá veľmi jednoduché. V skutočnosti sa však často naráža na najväčšie ťažkosti [nášho snaženia] práve z toho dôvodu, že je v povahe neurózy chrániť všetkou silou pacientove tajomstvá, ktoré ležia v jadre jeho problémov. Odpor patrí k chorobe. Bežnou námietkou je, že snaha prekonať tento odpor je v rozpore s vôľou pacienta. Naopak. Je mu pomáhané dopracovať sa k tomu, po čom najviac túži, ale čo sám dosiahnuť nedokáže. Neurotik sa nachádza v pozícii niekoho, ktorý chce, ale nie je schopný milovať iného; niečo neurčité bráni voľnému prejavu citov, ktoré v skutočnosti existujú. Rovnako ako v takomto prípade nie je možné prekonať odpor čírou silou vôle, rovnako tak to nie je možné urobiť u neurotika. Psychologický problém je zložitejší. Na účely uľahčenia odhalenia toho podstatného, ktoré je príčinou psychoneurózy… (s. 104) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: BJERRE, Poul. The History and Practice of Psychanalysis. Revisited edition, Boston (USA) : Richard G. Badger, The Gorham Press, 1920. 349 strán.▐ Zverejnené: 23/02/2026
└ Aktualizované: 24/02/2025 (17:02)
![]( "Partnerstvo v mrzkosti – Slovenská ľudová povesť o zabitom Janíčkovi: Muž, ktorý si vyberie „narušenú“ manželku? Zvyčajne taktiež „narušený“, požierajúci vlastné deti a voliaci záhubu rodu… (1896)")
« Partnerstvo v mrzkosti – Slovenská ľudová povesť o zabitom Janíčkovi: Muž, ktorý si vyberie „narušenú“ manželku? Zvyčajne taktiež „narušený“, požierajúci vlastné deti a voliaci záhubu rodu… (1896) »
ZNAČKY: Citát – Komentár – Psychológia – Psychoanalýza – Sexuálna výchova – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Vidiek – Príroda – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Smrť – Znovuzrodenie
ZABITÝ JANÍČKO
« Boli raz jeden otec i jedna matka. Mali dve deti: Haničku i Janíčka. Poslala ich matka do lesa a aj im takto povedala, že kto skôr domov príde, tomu dá chlieb s maslom. Tak i sa Janíčko domov ponáhľal. Ako on domov prišiel, matka ho do súseka [truhla na obilie, pozn.] po chlieb poslala. On šiel, a ako už tam bol, priskočila k nemu matka a zabila ho. Prišla Hanička, pýtala sa, že kde je Janíčko, ale matka jej nepovedala, uvarila Janíčka a poslala otcovi na obed. Otec poodhadzoval kostičky, Hanička kostičky pozbierala a pod [neďaleký] kriačok pochovala. Z toho vyrástol vtáčik, a ten každý deň vyšiel na dach [strecha, pozn.] a takto tam spieval: „Mamička ma uvarila, tatíček ma zjedol, Hanička, sestrička, moje kostičky pozbierala a pod kriačkom pochovala. Vyrástol som ja ako pekný vták.“ Vyšla von Hanička, tak jej tento vtáčik hodil plný mech zlatiek. Vyšiel von otec, hodil mu kus plátna. Vyšla von matka, hodil na ňu mlynský kameň. »
DEKONŠTRUKCIA
Z psychoanalytického hľadiska je tento príbeh skutočne pozornosti hodný. Predkladá sa nám v ňom príklad toho, ako dokáže prostá ľudová slovesnosť dosahovať nádherné vyobrazenie dynamiky manželského zväzku založeného na iných dôvodoch než láska. Použité sú pritom jednoduché výrazové prostriedky a úplne základná forma rozprávania. A predsa sa uvedené slová dotýkajú riadne závažných tém, ako sú napr.: pocit „nevlastného“ dieťaťa, opustenie a zrada takéhoto dieťaťa jeho rodičom, „kanibalizmus“ na vlastnom potomstve, smrť a konečné znovuzrodenie. Ako je to možné? Jednoducho, tento príbeh zachytáva hneď niekoľko archetypov a archetyp, ako už možno niektorí vedia, reprezentuje istú podobu nahliadania na úkazy navôkol nás, snahu o ich pochopenie, pričom dochádza k usporiadaniu – odhaleniu vnútorného významu opakujúcej sa ľudskej skúsenosti. Skúsme si teraz rozobrať tento príbeh z hľadiska jeho možných interpretácii. Vlastne jednej, tej mojej.
Začnime pekne po poriadku. Matka posiela svoje deti do lesa. Pre našich predkov bol les, po stáročia, prevažne symbolom tajomnosti, neistoty a hroziaceho nebezpečenstva. Matka teda vystavuje svoje deti nebezpečenstvu. Prečo takýto názor? K tomuto všetkému totiž cielene vytvára medzi súrodencami stav súťaživosti a nevraživosti. Brat a sestra by predsa mohli ísť do „sveta“ a nebodaj by si tam mohli vzájomne pomáhať v boji s nástrahami, ktoré pred nich život postaví, čelili by im spoločne. Ibaže, čo sa asi tak stane, ak sa z nich stanú súperi bojujúci o chlieb (a v tomto prípade oň bojujú doslova), o výživu – prakticky o holý život a sebazáchovu? Takýmto svojim konaním: matka narúša prirodzenú súrodeneckú väzbu, rozbíja rodinné vzťahy. Matka týmito psychologickými hrami zároveň do myslenia svojich detí vnáša fiktívny – ňou vytvorený – problém, zahlcuje tým ich kognitívne procesy, navodzuje stav znamenitej stresovej reakcie, a i takto sa snaží zahmlievať skutočné zámery, znemožňuje odhalenie svojich zlovestných úmyslov.
Konanie matky voči jej synovi, zabitie svojho potomka, je vrcholiaci akt silnej antipatie voči jeho osobe. Táto vražda dieťata a postoj k svojmu synovi je reakciou na „niečo“, vyvinul sa na podklade „niečoho“. Mohli by sme si domýšľať, že syn samotný sa nejakým závažným spôsobom previnil voči matke. Ak by sa niečo takéto naozaj udialo, v príbehu by takáto podstatná informácia – osvetľujúca takéto motivácie matky – spomenutá bola, alebo aspoň naznačená, vedeli by sme o tom. Nič v tomto zmysle sa tam nespomína, predpokladajme preto, plne právom, že sa nič také neodohralo. Tu si treba hlavne uvedomiť podstatnú záležitosť materstva: milujúca matka dokáže znášať ublíženia spôsobené jej deťmi, jej láska ich prekonáva a pretrváva. Na pozadí jej konania preto museli existovať iné, hlbšie dôvody, ktoré viedli k obráteniu sa proti svojmu synovi.
Napomôcť nám môže zodpovedanie otázky: „Kto je to vlastne osoba v pozícii – syn?“ Syn je predovšetkým symbolom rodu. Reprezentuje jeho pokračovanie a zachovanie. Matka, ktorá – za tu prezentovaných okolností – zavraždí syna, táto žena sa snaží zahubiť rod. Prečo by voľačo také robila? Veď predsa milujúca matka – matka, ktorá počala dieťa z lásky a jej dieťa je vyjadrením tejto lásky, takáto žena vníma svoje dieťa ako ten najväčší dar, ako súčasť seba, chráni ho za každú cenu. Dieťa býva prirodzene formou „rozšírenia jej psyché“. Už v minulosti som písal o nepoškvrnenom počatí Panny Márie, kde som sa snažil rozpliesť, aké symbolické posolstvo na psychologickej úrovni nám prináša špecificky tento – azda najznámejší – príbeh na svete a vyjadril som svoj postoj takýmto spôsobom: « …Panna počala z Ducha Svätého, čo je iba symbolickým vyjadrením – žena sa slobodne rozhodla a vybrala si „zrod myšlienky“, jej hmotné stelesnenie v prostredí reálneho sveta. Ona. Nikto iný. (…) Rozhodujúcou u ženy je jej ochota k voľbe, aký príbeh svojim životom umožní napísať. Doslova až fyzicky, vlastnou „krvou“. Satanique? Niet od pravdy vzdialenejšieho, než je ten, ktorý prehovára tupé tárania o bezmocnosti žien. Nenájde sa v tomto svete iné stvorenie, ktoré by malo povahou svojej existencie bližšie k… staroegyptským, antickým alebo židovsko-kresťanským… jednoducho ku konceptu „božského“, už zo svojej prirodzenosti a nemenným danostiam ustanoveným biologickým základom, majúcich svoj odraz v určitých spoločenských zákonitostiach, ako má žena; čo sa týka jej pozície pôvodcu, pôvodného autora, priam stvoriteľa. Nikto jej nič také nemusí prinavracať, nikdy a nikým jej to nebolo odobrané…“ » V ideálnom prípade sa žena fyzicky oddáva inému mužovi, pretože našla niekoho, a presne „toho“, s kým na duševnej úrovni nachádza taký vzájomný súzvuk, okrem istej – nevyhnutnej – miery fyzickej príťažlivosti, že ich výsledne spojenie a to, čo vnášajú spoločne do sveta, príbeh, ktorí vzájomne svojimi životmi píšu, je verným vyobrazením toho najvznešenejšieho, na čom sa svojim životom chce podieľať. Ich vzťah je živým svedectvom pravdy, krásy a vzájomnej lásky. Čo sa potom môže udiať, ak tomuto takto nie je?
Pre ženu, ktorá obcuje s iným mužom v „manželstve z rozumu“, a teda sa dobrovoľne predáva a zneužíva vlastnú sexualitu na dosahovanie iných zámerov než je láska, pre takúto ženu sa dieťa môže stať – či už vedome, prevažne skôr nevedome – celoživotnou pripomienkou osobného znehodnotenia, pošpinenia vlastnej dôstojnosti. Dieťa sa potom pre ženu stáva žijúcim doživotným „prekliatím“, pretože je vždy prítomným dôkazom odmietnutia krásy z jej strany, zvolenia životnej cesty vlastnej „objektivizácie“ a pretrvávajúceho ponižovania, osobnostnej nízkosti, príznakom zlyhania a neschopnosti, a teda úbohosti a ničotnosti, pri praktikovaní manželského „prostituovania“, ako nástroja „výkupu a zaslúženia si“ požadovaných psychologických alebo materiálnych (neraz oboch) prínosov zo strany muža. Istotne v mnohom závisí od úrovne osobnostného rozvoja a nárokov ženy. Voľba prístupu k riešeniu prípadného nesúladu, rozporu zvolenej reality s mravným ideálom, jeho zacielenie môže mať smery, ktoré závisia od štruktúry osobnosti dotyčnej. Tá môže nenávisť a zhnusenie obrátiť „voči sebe“, spracovať tieto emócie a odhaliť pred sebou pravé príčiny podmienok, za ktorých sa jej život ocitol v tejto šlamastike, prijať svoju zodpovednosť a stráviť zbytok života snahou o odčinenie svojich predošlých činov, čím sa ocitne v pozícii žien, o ktorých dávno-pradávno písal aj Alexander Dumas ml. Oveľa častejšou voľbou býva odmietnutie a zbavovanie sa vlastnej zodpovednosti, prenesenie nenávisti a zhnusenia – ich projekcia na nejakú vonkajšiu príčinu. Ako som už spomínal, žena si tejto dynamiky nemusí byť priamo vedomá, môže mať len vnútorný pocit „poníženia“, vnímanie akejsi „menejcennosti“, ako prirodzený dôsledok jej „užívania iným“ a chýbajúceho reálneho záujmu zo strany muža. A ako ublížite otcovi, ak sa mu nedokážete postaviť priamo? Zmeníte cieľ svojej zloby a ubližujete mu prostredníctvom jeho detí, kde záhuba rodu je tým najdrastickejším spôsobom pomsty. Odrazu sa nám takto v akte vraždy syna zo strany matky spájajú dokopy dva motívy: 1. odstránenie fyzického dôkazu vlastného pochybenia z minulosti, 2. pomsta voči hlavnému páchateľovi svojho poníženia – manželovi.
POZNÁMKA: Niektorí môžu podotknúť pomerne bežnú záležitosť minulých čias, kde sa svadby dohadovali rodičmi, čím by sa z našej matky stala čiastočne obeť. Nespomína sa, nešpekulujem. A stále by to bolo len čiastočné zníženie závažnosti jej konania. Ženy niekedy za svoju česť neváhali dokonca umierať… Taktiež by niekto mohol namietnuť, že sa táto matka vydávala z „čistej lásky“, no len ten jej nepodarený muž sa naraz zmenil, ju znevažoval, využíval a týral, i ona sa mu iba chcela všemožne pomstiť. Ak by sa vydávala „z lásky“, jej dieťa by bolo skutočne „jej“. Rodič, ktorý miluje svoje dieťa ho nikdy nepostaví do polohy „nástroja“, nepoužije dieťa ako „prostriedok“, nebude mu ubližovať. Je pomerne bežné, že si ženy nie sú vedomé tejto „cudzorodosti“, ani s takýmito myšlienkami nemusia nijako bojovať, vytesňovať ich, sú vnútorne stotožnené – vnímajú svoje dieťa za vyjadrenie „lásky“, pretože v určitej dobe vzťahu boli v emočnom stave s dotyčným „inseminátorom“, ktorý by sa dal opísať ako „vysoká miera náklonnosti“, nakoľko ten dokonale zrkadlil a okamžite uspokojoval ich potreby a ony svoju mieru potechy s takýmto jeho snažením pociťovali ako vnútornú spokojnosť, a toto hladkanie svojho ega nazvali neskôr tak vznešene – „láskou“. Je mnoho žien, ale aj mužov, drvivá väčšina, a títo jednoducho fungujú na takejto primitívnej úrovni neprekonaného infantilizmu, na ktorý nadväzuje ich osobný hodnotiaci systém zohľadnujúci množstvo nadobudnutých „odmien“ a dosahovanej rozkoše, ktorú im iná osoba zabezpečuje, nimi požadovaná „prospešnosť“, a podľa toho ju hodnotia (pozitívne, negatívne) a na podklade tohto sa k nej správajú.
Obraz, kde matka z mŕtveho syna pripravuje jedlo pre otca, ktorý ho následne bezstarostne konzumuje, je v mojom ponímaní naznačením myšlienkového nastavenia zo strany matky na spôsob: „Zožer si, čo si spôsobil,“ a je iba ďalším prejavom vzdania sa a priamo odmietnutím „nevlastného“ syna zo strany tejto matky. Syn pre ňu nie je (a nikdy ani nebol) – „fyzickým zhmotnením najvyšších ideálov jej duše“, táto ho nevníma v pozícii – „svojho najúprimnejšieho prejavu“. Syn bol pre ňu vždy len „prostriedkom“. Slúžiacim k určitému – teraz už pre ňu hanobnému – účelu, vytvorenie záväzku muža k trvalému sprostredkovaniu ňou „požadovaného“, a ako „prostriedok“ je ňou použitý k ďalšiemu – tentokrát odplatnému – účelu. Otec pozostatky svojho syna požiera. Takouto formou je – v symbolickej rovine – naznačená zodpovednosť samotného otca. Vyjadruje sa tým priamy úžitok, ktorý otec zo svojho manželstva požíval. Ten sa síce „nasýti a nabaží“ svoje zmysly, ale len za cenu toho, že sa i on podieľal na záhube svojho potomstva. V gréckej mytológii má významné postavenie božský Kronos, ktorý sa preslávil požieraním vlastných detí, pretože mal strach, že by ho tieto jeho ratolesti mohli zvrhnúť, pripraviť o jeho postavenie a moc. Ako je evidentné, téza: sebecky otec pre seba dosahuje – bezškrupulóznymi prostriedkami – nejaký ten „pôžitok“, pričom výsledkom jeho činov je zatratenie vlastného potomstva, tento námet nie je ničím novým. Ale späť k nášmu príbehu. Otec, po konzumácii svojho syna, zahadzuje nepotrebné pozostatky svojho potomka – i takto je naznačená chýbajúca skutočná láska z jeho strany, z ktorej – ak je prítomná – pramení úprimný záujem otca o životné pomery a osudy svojich detí. Takýto sentiment u tohto otca nepozorujeme, práve naopak, odprezentovanými sú: jeho grobiánstvo a nevšímavosť. Zodpovednosť otca je naznačená aj v dare, ktorým je v závere príbehu otec odmenený, čím je – kus plátna, čo by sme si mohli vysvetliť približne ako odkaz syna otcovi: „Hanbi sa za seba, za svoje činy! Hľa, tu máš plachtu, zahaľ sa, nech už ťa nikto viac nevidí…“
Spôsob obdarovania zúčastnených naznačuje pochopenie a znovuzrodenie syna na vyššej úrovni. Stáva sa pekným vtáčikom. Prečo práve ním? Ako vták sa vznáša nad všetkými – všetkých navôkol seba presahuje. Nezaujíma sa o to, čo si kto pomyslí, pretože tí pod ním naňho nemajú dosah, a ani žiadne právo – táto vetva ľudského pokolenia, z ktorej vzišiel, sa dopustila natoľko závažných zločinov, že je už i tak mŕtva. Prináša očistu prostredníctvom pravdy, stáva sa zvestovateľom pravdy do sveta navôkol. Už je to on, kto má tú moc, obdarovať – pozdvihovať zo zeme, alebo do zeme iného zrážať – zahubiť. Už je to on, kto spoznal a vidí „pravdu“ a stáva sa jej zúčtovateľom, vykonávateľom spravodlivosti. Bude to on, kto bude mať právo priniesť nový začiatok rodu. Matku zavaľuje mlynský kameň, čo nie je nijakým prekvapením, nakoľko smrť takýchto žien, ktoré v skutočných životoch zväčša nevraždia svoje deti, aspoň nie priamo, i keď ich k smrti neraz privádzajú, tradične svojich mužov, a prakticky vždy sa podieľajú na úplných rozvratoch rodín, psychickom terore svojich detí – ich použivanie na svoje egoistické zámery, pre potomstvo takýchto žien je až ich smrť neraz naozaj tým skutočným vykúpením. A mimochodom, mlynský kameň sa spája výlučne s úrodou, so zrnom, jeho spracovaním a s premenou zrna na múku, súvisí s obživou a prežitím. Ak niečo, čo za normálnych okolností prináša život celým generáciám rodu, ak je práve takýto nástroj použitý na konečnú skazu matky, ktorá by mala samotná prinášať život, zabezpečovať zachovanie a pozdvihnutie rodu, pričom sa tomuto svojmu posvätnému poslaniu spreneverila… potrebuje toto nejaký hlbší výklad?
A ešte nám ostala Hanička. Tá v tomto príbehu zastáva klasickú dievčenskú figúru zastupujúcu ideály neskazenosti, milosrdenstva a panenskej čistoty. Ako jediná sa zaujíma o osud svojho brata, rozpoznáva ľudské kosti, pravdepodobné chápe, čo sa udialo, narába s pozostatkami svojho brata s úctou a pochováva ich. Za svoju šľachetnosť je následne, a ako jediná, patrične odmenená.
Vo svojom okolí som inak vypozoroval zaujímavé náznaky – medzigeneračného prenosu. Všimol som si, že sa veľmi často „neschopnosť milovať“ u podobných matiek „prenáša“ na jej synov a tí, na podklade prístupu k vlastným dcéram, z týchto dcér neskôr vychovávajú svoje „vlastné matky“… ďalšiu generáciu hrabivých a duchovne „večne chudobných“ chudiniek. I keď otázka dokázania takéhoto prenosu je veľmi ošemetnou, nakoľko navodzuje dojem „nemennosti osudu“, zbavuje osobnej zodpovednosti a „formálne“ eliminuje existenciu transformatívnych síl a v nich prameniacich možností, ktoré ľudské bytosti majú. Ak aj takáto cyklickosť existuje, nič to nemení na tom, že konkrétny jedinec môže vždy pretrhnúť ďalšie opakovanie sa rovnakej tragédie.
Čo na záver? Bol by som rád, ako už tradične pri mojich písaniach pre kategóriu „Pomedzi“, ak by tento môj pokus o interpretovanie uvedenej povesti nebol vnímaný v podobe môjho úplného stanoviska k danej téme. Včera som naňho narazil, dnes zverejňujem, čo sa mi myšlienkami – ako prvé – popreháňalo. Bohužiaľ, aktuálne nemám prakticky žiaden čas venovať sa nejakým naozaj dôkladným analýzam. V tomto písaní len „hrubo naznačujem“. Takéto témy sú veľmi komplexnými, majúcimi mnoho – vzájomne sa prepletajúcich – rovín. Sú podkladmi skôr na rozbory v rozsahu rozsiahlejších akademických prác, kde sa dospieva k záverečným stanoviskám, až na podklade dôkladného spracovania, inak sú vždy iba „náznakmi“, viac alebo menej úspešnými, hypotézami do budúcnosti. Aj preto je tento článok označený ako „komentár“. Asi tak.
ZDROJ: MIŠÍK, Štefan (zberateľ). Povesti slovenského ľudu vo Spiši, menovite v Danišovcach a Odoríne. / A. Sokolík (ed.) – Sborník museálnej slovenskej spoločnosti, 1. Sväzok. 1. Ročník. Turčiansky sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko) : Museálna slovenská spoločnosť, 1896.▐ Zverejnené: 22/02/2026
![]( "Keď som pásol kone… (1890)")
« Keď som pásol kone… (1890) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Folkór – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Vidiek – Príroda – Muž a žena – Láska
Keď som pásol kone…
« Keď som pásol kone
v hlbokej doline,
pekná, biela srnka
prebehla popri mne.Nebola to srnka
bola to Anička,
naľakala sa mi
vranného koníčka.Dievča sa mi zľaklo,
koníčka čierneho,
koníčok sa splašil
líčka jej bieleho. »ZDROJ: Vlasť a svet. / 1. marca – Číslo 5, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.▐ Zverejnené: 17/02/2026
![]( "Pravá láska a schopnosť vidieť krásu: Prečo by mal umelec objekt svojho záujmu „milovať“, a prečo by - každý muž - mal byť poetom hľadajúcim pravdu (Honoré de Balzac)")
« Pravá láska a schopnosť vidieť krásu: Prečo by mal umelec objekt svojho záujmu „milovať“, a prečo by – každý muž – mal byť poetom hľadajúcim pravdu (Honoré de Balzac) »
ZNAČKY: Citát – Komentár – Inšpirácia – Klasická literatúra – Etika – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Peklo – Smrť
Nasledujúci úryvok je utešeným príkladom, paralelou, prečo je množstvo milostných vzťahov „spolužitím obmedzených a nevidiacich“, prečo sa o žiadnu „pravú lásku“ – v plnom význame tohto termínu – nejedná. Vzájomný výmenný obchod – kurvenie, vyvrhávanie pankhartov, žranica, stabilita a solídnosť, materiálne zabezpečenie a hromadenie statkov, pobehovanie z miesta na miesto, dovolenky pri moriach a v horách, budovanie karier, udržiavanie stavu vlastného historicko-kultúrneho analfabetizmu, ochota zapredávať budúcnosť vlastných detí, okrádať ich a zadlžovať, robiť z nich otrokov zahraničného a lokálneho oligarchického kapitálu, zachovávať (na ich úkor) pritom svoje vlastné pohodlie – všetko, čo nazývajú „plnenie si snov“ a majú zadelené v kolónke „príjemnosti“, všetko tam je, a predsa niečoho nieto: „Čo chýba? Nič, ale to nič je všetkým.“ Chýba iba taká maličkosť – najvyšší prejav krásy, láska. Príjemné čítanie.
« …Porbus začal: „niekedy sa stáva, nanešťastie pre nás, že skutočné úkazy v prírode vyzerajú – po premietnutí na plátno – nepravdepodobné.“ „Cieľom umenia nie je kopírovať prírodu, ale vyjadrovať ju. Nie ste servilný opisovač, ale poet!“ zreval starý muž ostro, prerušujúc Porbusa autoritatívnym gestom. „Inak by sochár mohol urobiť sadrový odliatok ruky živej ženy a ušetriť si tak mnoho ďalších starosti. Lenže, skúste urobiť takýto odliatok ruky svojej milej a položte si ho pred seba. Uvidíte jednu monštruóznosť, mŕtvu hmotu, ktorá nemá žiadnu podobnosť so živou rukou: boli by ste priam prinútený, predsa len sa uchýliť k sochárskemu dlátu, ktoré by pre vás – bez tvorby presne kópie – vyjadrilo pohyb a život. Musíme odhaliť ducha, prejavujúcu sa dušu vo výjavoch vecí a bytostí. Úkazy! Čo sú to tie úkazy, ak nie náhody života, a či azda život sám? Ruka, keď už som raz použil tento príklad, nie je len akousi súčasťou ľudského tela, je vyjadrením a rozšírením [pôvodnej] myšlienky, ktorá musí byť uchopená a stvárnená. Ani maliar, ani básnik, ani sochár nemôžu oddeliť konečný úkaz od príčiny, pretože jedno je v tom druhom – nevyhnutne – obsiahnuté. Až tu začína skutočné martýrium umelca. Mnohí maliari dosahujú úspech inštinktívne, bez toho, aby si uvedomovali úlohu, ktorá stojí pred umením. Kreslíte ženu, ibaže vy ju nevidíte! Takto sa vám veruže nepodarí vyrvať z nej tajomstvá o jej prirodzenosti. Mechanicky reprodukujete model, ktorý ste skopírovali v ateliéri svojho majstra. Neprenikáte dostatočne hlboko do najvnútornejších tajomstiev záhady formy, nehľadáte s dostatočnou láskou a vytrvalosťou formu, ktorá mätie a uniká vám. Krása je náročná a nedostupná záležitosť, ktorú nikdy nezíska lenivý milenec. Musíte čakať na jej príchod a prekvapiť, pritlačiť ju a pevne objaviť a prinútiť ju, aby sa vám poddala. Forma je Próteus, snáď ešte viac neuchopiteľná a rozmanitejšia než samotný Próteus z legendy: až po dlhom zápase je prinútená ukázať sa vo svojej skutočnej podobe. Niektorí z vás sú spokojní s prvým tvarom, alebo nanajvýš s druhým, možnože tretím, ktorý sa objaví. Takto nezápasia víťazi, nepokorení maliari, ktorí sa nikdy nenechajú oklamať všetkými tými zradnými náznakmi kdejakých patvarov; tí vytrvalo pokračujú, až kým sa prirodzenosť napokon odhalí ich pohľadu a jej duša sa im týmto prezradí.“ „Takto pracoval Rafael,“ povedal starý muž, skladajúci si pritom čiapku z hlavy, vyjadrujúc svoju hlbokú úctu k tomuto Kráľovi umenia. „Jeho transcendentná veľkosť vychádzala z intímneho pocitu v ňom, akoby rozbíjal vonkajšiu formu. Forma jeho postáv (rovnako ako u nás) je symbolom, prostriedkom na komunikáciu pocitov, myšlienok, rozsiahlych predstáv básnika. Každá z jeho tvárí je celým svetom. Subjekt jeho portrétu sa pred ním objavil, ako keby osvietený svetlom božského videnia, ktoré [mu] bolo odhalené akýmsi vnútorným hlasom, dotyk samotného Boha odhalil zdroje výrazu [prameniaceho] v minulosti celého života. Odievate svoje ženy do krásnych šiat zmyselnosti, z ich vlasov viažete pôvabné závoje, ale kde ostala krv [živosť, pozn.], zdroj všetkej tej vášne a pokoja, príčina takýchto dôsledkov? Prečo je tento váš hnedý Egypťan, drahý môj Porbus, len voľákou mdlou kreatúrou! Tieto postavy, ktoré nám tu predkladáte, sú len načarbané bezpohlavné mátohy, a vy to nazývate maľbou, vy to nazývate umením! Pretože ste stvorili niečo, čo sa o čosi viac podobá žene než domu, myslíte si, že ste dosiahli cieľ; ste celkom hrdý na to, že nemusíte vedľa svojich postáv písať „currus venustus“ alebo „pulcher homo“, ako to zvykli robievať starí maliari, a nazdávate sa, aké zázraky ste dokázali. Ach, priateľ môj, ešte sa toho máte veľa čo učiť, a spotrebujete kvantum náčrtkov a pokryjete mnoho plátien, kým sa to naučíte. Áno, skutočne, žena svoju hlavu nesie práve týmto spôsobom, takže si pritom rukou pridŕža nazbierané šaty, jej oči sú zasnené a láskyplné, majúc výraz pokornej roztomilosti, a i ten chvejúci sa tieň mihalníc vznášajúci sa nad jej lícami. Všetko je tam, a predsa tam nie je. Čo chýba? Nič, ale to nič je všetkým. Prinášate zdanie života, ale nevyjadrujete jeho plnosť a jagot, to nepopísateľné niečo, asnáď dušu samotnú, ktorá obklopuje obrysy ľudských tiel ako opar, skrátka, ten zárodok života, ktorý dokázali zachytiť Tizian a Rafael. Tento váš doterajší najväčší úspech vás priviedol – na začiatok. Možnože by ste teraz mohli začať odvádzať vynikajúcu prácu, ale príliš skoro sa unavíte, pričom vás [tupohlavý] dav obdivuje a tí, ktorí toto [všetko] vedia, sa iba usmievajú. (s. 20-22) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: BALZAC, Honoré de. Honoré de Balzac in Twenty – Five Voumes (Volume Twenty-Two: The Unknown Masterpiece). New York (USA) : Peter Fenelon Collier & Son, 1900. 406 strán.▐ Zverejnené: 15/02/2026
![]( "Pravá láska: Príťažlivosť dvoch duší (James S. Wilson, 1900)")
« Pravá láska: Príťažlivosť dvoch duší (James S. Wilson, 1900) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« Domov je miesto, kde žijeme; a aby bol šťastným, musí v ňom panovať láska. Aby si manžel a manželka mohli užívať sladkosti domáceho spolužitia, musí medzi nimi existovať úprimná náklonnosť, nie medzi jednou stranou a majetkom tej druhej [prípadne iné formy využívania prínosov počas objektivizácie druhej osoby, pozn.], ale medzi srdcami samotných osôb; náklonnosť založená, ani nie tak na vonkajšej kráse osoby, ako na vnútornej kráse duše. Krása osoby je vždy podmanivá, ale nie je múdre dovoliť, aby [dokázala] poblázniť náš zdravý úsudok. Ak má osoba s krásnou postavou a tvárou klamlivú, zlomyseľnú myseľ, majte sa na pozore, aby ste si ju nevybrali za manžela alebo manželku. Krása vonkajších tvarov a čŕt sa čoskoro stratí vo vnútornej škaredosti povahy; zatiaľ čo, ak je duch krásny, ale osoba obyčajne vyzerajúca, vonkajšia jednoduchosť sa čoskoro rozplynie v úchvatnosti duše. (s. 26-27) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: WILSON, James S. The Modern Art of Making Love (A Complete Manual of Etiquette, Love, Courtship and Matrimony). Chicago, Akron, New York (USA) : The Saalfield Publishing, cca. 1900. 167 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prava-laska-pritazlivost-dvoch-dusi-james-s-wilson-1900/
▐ Zverejnené: 14/02/2026
![]( "Čo je to láska? Radosti i starosti, trpezlivosť v utrpení, viera v dobrotivú Prozreteľnosť… (1889)")
« Čo je to láska? Radosti i starosti, trpezlivosť v utrpení, viera v dobrotivú Prozreteľnosť… (1889) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
« …a ja nemám čo odvolať z toho, čo som tam povedal na jeho chválu. Čím viac čítame jeho piesne, tým viac na nás pôsobí ich čaro. Rozprávajú o láske so všetkými jej sladkosťami a horkosťami, o trpezlivosti v utrpení, o viere v dobrotivú Prozreteľnosť. (s. 95) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: Bullen, Arthur Henry (ed.) The Works of Dr. Thomas Campion. Londýn (Anglicko) : Chiswick Press, 1889. 405 strán.▐ Zverejnené: 14/02/2026
![]( "Pravá láska nepozná „kupecké počty“, nevidí druhého v polohe objektu zabezpečujúceho „prínosy“ – nemá „dobu trvanlivosti“, nedokáže byť „neužitočný“ a „technicky zastaralý“ (William J. Robinson, 1928)")
« Pravá láska nepozná „kupecké počty“, nevidí druhého v polohe objektu zabezpečujúceho „prínosy“ – nemá „dobu trvanlivosti“, nedokáže byť „neužitočný“ a „technicky zastaralý“ (William J. Robinson, 1928) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – História medicíny – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
« Diagnóza ich oboch poriadne šokovala. Chcela [od neho] okamžite odísť. Povedala, že nemá právo byť jeho ani nikoho iného manželkou; on má pred sebou celý život a ona mu nechce stáť v ceste ako zbytočná záťaž; môže si vziať niekoho, kto je toho hoden, mať deti a byť šťastný. Dovolil jej to urobiť? Povedal jej, že bez nej nebude nikdy šťastný, a že pokiaľ budú obaja nažive, tak budú žiť spolu. A zdvojnásobil svoju nežnosť, svoju starostlivosť. Odvtedy uplynulo desať rokov a on je stále rovnako nežný, rovnako starostlivý ako na začiatku. Počas liečby sa jej stav trochu zlepšil, ale za tých desať-jedenásť rokov sa jej nedarilo – naozaj dobre – ani jeden deň. Niet jediného dieťaťa, ktoré by bolo ošetrované a opatrované svojou matkou jemnejšie a láskavejšie, ako je táto malá žena svojím manželom. A všetci ho považujú za čudáka, pretože nevidia to, čo on vidí v tej bezvýznamnej maličkosti. „Láska je slepá,“ opakujú neustále. Láska nie je slepá. Zamilovanosť často je. Láska je jasnovidná; vidí veci, ktoré ostatní vidieť nemôžu, a ani pochopiť. Nikto nevidí jej zlaté srdce prekypujúce láskou, jej ušľachtilú dušu pripravenú kedykoľvek obetovať svoj život za svojho manžela. Tam, kde je skutočná láska, ako je v tomto prípade, [tam] sa nič iné nepočíta; všetko ostatné sa prehliada. (s. 95) »
POZNÁMKA č. 1: William J. Robinson bol veľmi kontroverznou osobou, kritikom kresťanstva, propagátorom eugeniky a antikoncepčných prostriedkov… Práve v knihe takejto osoby som objavil tento úryvok, s čím – bohužiaľ – ja nič spraviť nedokážem a s tu uvedenými slovami súhlasim, pretože naozaj vystihujú jeden z najpodstatnejších aspektov pravej lásky medzi mužom a ženou: byť nápomocný, snažiť sa maximalizovať životné vyjadrenie milovanej osoby, v rámci daných životných okolností.
POZNÁMKA č. 2: Používam slovíčko „zastaralý“ namiesto „zastaraný“, pretože som už sám – na môj vkus – príliš zastaralý, aby som riešil takéto sprostosti a prepisoval ho na „zastaraný“. Ďakujem za pochopenie.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: ROBINSON, William Josephus. America’s Sex and Marriage Problems (Based on Thirty Years Practice and Study). New York (USA) : Eugenic Publishing Company, 1928. 475 strán.▐ Zverejnené: 14/02/2026
![]( "Dokonalosť vo vzťahu: Pretrvávajúci manželsky zväzok muža a ženy (Francis Warre Cornish, 1905)")
« Dokonalosť vo vzťahu: Pretrvávajúci manželsky zväzok muža a ženy (Francis Warre Cornish, 1905) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Antika – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť – Staroba
« Profesor Mahaffy uvádza Danaé [Danaë, pozn.] od Simónidesa z Keu ako obraz materskej lásky veľmi vysokého rádu, ďalej spomína ľúbostný príbeh v epigrame od Stésichora z Himery, v ktorom dievča zomiera pre lásku, ale aj niektoré fragmenty z tvorby Sapfó, aby ukázal, že láska medzi Grékmi tejto doby mohla byť nielen čistá, ale aj romantická. Príklady Sapfó, Korinny z Tanagry a Érinny a to, čo vieme o ich životoch, poukazujú na voľnejšie a rovnoprávnejšie vzťahy žien s mužmi, ako ich poznáme z neskorších období, ale zmienky o ženách v lyrických básňach sú ojedinelé a väčšinou chvália ich konvenčnú vylúčenosť, zvyčajné „udržiavanie domácností“… [I tak ale platí:] rovnoprávne a šťastné manželstvá museli existovať vo všetkých spoločenských vrstvách a nepotrebujeme autoritu gréckych básnikov, aby nás uistili, že „nie je nič sladšie alebo lepšie, ako keď žena miluje svojho manžela až po [spoločnú] starobu a manžel svoju ženu, pričom medzi nimi niet žiadnych sporov“, ale na druhej strane ten muž, ktorý si vzal bohatú ženu sa mohol ocitnúť v pozícii sluhu jej bohatstva. „Rozvoj civilizácie medzi iónskymi Grékmi musel byť ovplyvnený susedstvom orientálnych národov; a predstava politického života spojená so životom πόλις [polis, pozn.] inklinovala k relatívnej izolácii matiek občanov; keďže deti narodené otrokyniam alebo konkubínam sa nerodili ako občania. (s. 518) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: CORNISH, Francis Warre. The Position of Women. / WHIBLEY, Leonard (ed.) A Companion to Greek Studies. Cambridge (Anglicko) : University Press, 1905. 672 strán.▐ Zverejnené: 14/02/2026
![]( "Ženský ideál v indických končinách: Žena vznešená, milostivá, cnostná a múdra (Otto Rothfeld, 1920)")
« Ženský ideál v indických končinách: Žena vznešená, milostivá, cnostná a múdra (Otto Rothfeld, 1920) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« „Ženy,“ napísal profesor lásky v tých [dávnych] časoch mieru a radosti, „môžeme rozdeliť do štyroch tried. Existujú ženy, ktoré sú ako nedotknutý lotos, potom sú tie, ktoré sú krásne ako obrázok, ďalej také, ktoré nazývame ježibabami a čarodejnicami, a napokon tie, ktoré je možné – ak už – prirovnať azda len k samici slona.“ O tej, ktorá je ako lotos napísali: „Jej tvár je ľúbezná ako mesiac v splne, jej oblé krivky sú nežné ako horčičný kvet, jej pokožka je jemná a mäkká ako zlatý lotos, svetlá a nestmavená. Jej oči sú jasné a krásne ako oči antilopy, zreteľne definované a zdravé. Jej prsia sú pevné, plné a pozdvihnuté a jej krk pekne tvarovaný, nos je rovný a rozkošný. Vôňa jej tela je ako čerstvo rozkvitnutá ľalia. Kráča jemne ako labuť a jej hlas je nízko položený a melodický ako zvuk kukučky, ktorá jemne volá počas letného dňa. Je oblečená v čistých bielych šatách a teší sa z bohatých šperkov a ozdôb. Je milá a múdra, zbožná a úctivá, miluje Boha, počúva cnostných a múdrych.“ (s. 4) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: ROTHFELD, Otto. Women of India. Londýn (Anglicko) : Simpkin, Marshall, Hamilton, Kent & Co. Ltd., 1920. 222 strán.▐ Zverejnené: 13/02/2026
![]( "Láska muža a ženy je najvznešenejšou: Manželstvo bez lásky je iba mechanickým spolužitím zadrhávajúcim sa vo svojej prázdnote (Oliver Phelps Brown, 1878)")
« Láska muža a ženy je najvznešenejšou: Manželstvo bez lásky je iba mechanickým spolužitím zadrhávajúcim sa vo svojej prázdnote (Oliver Phelps Brown, 1878) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Čistota – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Psychosexuálne poruchy
« Prvým predpokladom radostného manželstva je láska. Bez toho, aby došlo k zomknutiu manželského zväzku na podklade tohto elementu, sa stáva nevyhnutne nepriaznivým. Je to najsilnejšie puto, najpevnejšie vlákno, ktoré spája dve srdcia – neoddeliteľne. Láska k opačnému pohlaviu mala na ľudstvo vždy rozhodujúci vplyv. Je to najpovznešujúca zo všetkých emócií a najčistejší a najnežnejší zo všetkých citov. Má úžasnú silu a vďaka jej vplyvu boli dosiahnuté tie najväčšie ľudské činy. Akú nekonečnú hodnotu má pre obidve pohlavia, keď je [manželstvo] odmenené dôstojnou a uspokojujúcou láskou, a aké zušľachťujúce je pre impulzy a činy venovať tento cit niekomu, kto je hodný, aby ho prijímal a snažiaci sa ho opätovať. Lásku pociťujeme iba voči tomu, čo obdivujeme a vážime si. Muž, ktorý obdivuje uhladenú ruku, peknú postavu, pekné nohy, znaky krásy, dobre tvarovaný pás atď., bude prirodzene milovať ženu, ktorá má takéto príťažlivosti. Žena bude milovať muža, ktorý sa kladne približuje k jej štandardu predstavy o mužskej dokonalosti a ladnosti. Ďalší obdivujú morálnu čistotu, živosť povahy, prvotriednosť talentov, genialitu atď., a preto budú prirodzene milovať tých, ktorí ich majú. V skutočnosti je toto tvrdenie založené na zákone mysle: lásku nemôžu vytvárať sily, ktoré sú v rozpore s našimi ideálmi úcty a obdivu. Láska, ktorá prináša manželské šťastie, musí byť recipročná. Vzájomnosť lásky [obojstrannosť, pozn.] prirodzene povedie k manželskému zväzku. Nemala by byť inšpirovaná iba vášnivou povahou [veci], ani by nemala byť úplne platonická, ale tieto dve intímne zmiešané dokopy, vytvoria lásku jedinú z ich prispôsobenia a zabezpečia manželský pokoj. Láska, ktorú v nás vzbudzuje ženská figúra podobná Venuši, alebo tá mužská podobná Apolónovi, nie je tou láskou, ktorá sama osebe zaručuje šťastie, morálna a duševná povaha musia byť taktiež kompatibilné. Kandidáti na manželstvo by si mali starostlivo premyslieť, a bez postranných úmyslov zistiť, či láska, ktorú cítia k vyvolenému alebo akceptovateľnému, je dostatočná na to, aby kompenzovala túžbu po tomto cite. Ak má vyvolený partner všetky vlastnosti, ktoré inšpirujú lásku, bude to ten správny partner na sobáš. Láska je hlavnou hybnou silou, ktorá reguluje harmóniu manželského života, a bez nej vzniká v tomto [partnerskom] mechanizme prázdnota, ktoré vedie len k trhaniam, kŕčovitým pohybom a trieštivému a neharmonickému konaniu. Duša túži po láske a po „môcť milovať“, a dokiaľ táto túžba nie je uspokojená, ľudský život je prázdny a stáva sa len bezcieľnou existenciou. Láska vždy stimuluje dobro a potláča zlo, ak je udržiavaná v správnych koľajach a vedená čistými citmi [s čistým úmyslom, pozn.] (s. 411) »
POZNÁMKA: K týmto slovám pána doktora by som rád podotkol nasledovné: takzvaná „reciprocita“, obojstrannosť a vzájomná výhodnosť sa pri obrovskom množstve vzťahov vytvára na úrovni „psychickej poruchy“ a partneri sú si navzájom – pre danú chvílu – užitočnými nástrojmi, plniaci funkciu „kompenzačnú“. „Páči“ sa im, „obdivujú a oceňujú“, čo práve z nejakého dôvodu potrebujú. Takéto manželské zväzky bývajú spojenectvami v osobnostnej nízkosti a veľakrát priam mrzkosti. Preto je u každého jedinca dôležité, pri výbere partnera, venovať pozornosť týmto častiam z uvedeného úryvku: 1. „bez postranných úmyslov“, 2. „vedená čistými citmi“.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: BROWN, Oliver Phelps. The Complete Herbalist; or, The People Their Own Physicians by the Use of Nature’s Remedies; Describing the Great Curative Properties Found in the Herbal Kingdom. New Yersey (USA) : Oliver Phelps Brown, 1878. 504 strán.▐ Zverejnené: 13/02/2026
![]( "Rodina a okolité prostredie ako výchovny prediktor úspechu ženy v manželstve (Mary Scharlieb, 1915)")
« Rodina a okolité prostredie ako výchovny prediktor úspechu ženy v manželstve (Mary Scharlieb, 1915) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Čistota – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť – Školstvo
« KAPITOLA I
PRÍPRAVA NA MANŽELSTVO
Prípravu ženy na manželstvo môžeme rozdeliť do dvoch kategórií: (1) Všeobecná; (2) Špeciálna. 1. Všeobecná príprava dievčaťa na manželstvo by mala začať už počas jej [ranných fáz] života. Otázka, či sa stane skutočne dobrou manželkou a matkou, závisí vo veľkej miere od „prirodzených danosti“ a výchovy, ktoré nadobúda od svojich vlastných rodičov. Ako vyplýva z predchádzajúcich stránok tejto knihy, starostlivosti, inteligencie [primerané vystavenie dieťaťa adekvátne stimulujúcim podnetom, pozn.] a oddanosti, ktorými by malo byť každé dievča zahrnuté, nie sú kladené žiadne medze. Už sme videli, že osud každého človeka je do veľkej miery ovplyvnený dvoma veľkými faktormi: dedičnosťou a prostredím. Ak je mladá manželka zdravým dieťaťom zdravých rodičov a zdedila od nich zdravosť celej svojej prirodzenosti, a ak navyše okolnosti jej života posilňujú dobro a potláčajú zlo, jej šance na zdravie, šťastie a efektívny výkon úlohy manželky sa enormne zvyšujú. (s. 60-61) »PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: SCHARLIEB, Mary. The Seven Ages of Woman (A Consideration of the Successive Phases of Woman’s Life). Londýn, New York, Toronto and Melbourne : Cassell and Company Ltd., 1915. 286 strán.▐ Zverejnené: 12/02/2026
![]( "Sexuálni predátori – „ukájatelia“: Ničitelia ľudskej dôstojnosti, tí najnižší z najnižších (Daniel Otis Teasley, 1904)")
« Sexuálni predátori – „ukájatelia“: Ničitelia ľudskej dôstojnosti, tí najnižší z najnižších (Daniel Otis Teasley, 1904) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Sexuálna výchova – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Voľná láska – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Peklo – Smrť
« Iba tí najnižší muži sa snažia zničiť ženskú cnosť; a často, keď žena stratí svoju cnosť, muži sú smutní, zatiaľ čo ženy klebetia. Príliš často, bohužiaľ, keď dievča spadne z roviny čistoty, jazyk niektorej zo žien je tým prvým, čo túto situáciu ešte viac zhorší. Dovoľte mi, aby som vás, moji poslucháči, poprosil, aby ste nikdy nehovorili ľahkovážne o svojich padlých sestrách, lebo práve ony, viac než ktokoľvek iný, potrebujú [najmä] vašu pomoc a útechu. (s. 17) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TEASLEY, Daniel Otis. Private Lectures to Mothers and Daughters on Sexual Purity (Including Love, Courtship, Marriage, Sexual Physiology, and the Evil Effects of Tight Lacing). Moundsville (USA) : Gospel Trumpet Company, 1904. 127 strán.▐ Zverejnené: 12/02/2026
![]( "Falošná láska vysúša dušu – Pravá láska ju posilňuje a rozvíja (Casca Llanna, 1872)")
« Falošná láska vysúša dušu – Pravá láska ju posilňuje a rozvíja (Casca Llanna, 1872) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Sexuálna výchova – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Peklo – Smrť
« Falošná láska vysúša dušu; pravá ju posilňuje a rozvíja. Pri bližšom skúmaní sa neraz ukáže, že mnohé takzvané vášnivé lásky, ako napríklad tá „La Blondette’s“, sú len nezdravé horúčky, voňajúce skôr zdola ako zhora, sírou než ružami a sú plné horkosti namiesto sladkého. (s. 16-17)»
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: LLANNA, Casca. Love, Woman, Marriage: The Grand Secret! (A Book for the Heartful). 4. vydanie. Boston (USA) : Randolph Publishing Company, 1872. cca. 427 strán.▐ Zverejnené: 12/02/2026
![]( "Ľudské zakrpatenie: Sexualita a vzťah ako nástroj zneužívaný ženou – Psychicky zdravá žena sa nikdy nevzdá možnosti zažívať plnohodnotný vzťah pravej lásky (Casca Llanna, 1872)")
« Ľudské zakrpatenie: Sexualita a vzťah ako nástroj zneužívaný ženou – Psychicky zdravá žena sa nikdy nevzdá možnosti zažívať plnohodnotný vzťah pravej lásky (Casca Llanna, 1872) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Sexuálna výchova – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Peklo – Smrť
« Vášeň môže do určitej miery nahradiť lásku, čo sa týka mužskej prirodzenosti, ale nikdy nie v tej ženskej – v žiadnej z jej nálad alebo fáz. Žena potrebuje duševnú náklonnosť a nikdy sa nemôže uspokojiť s telesnou energiou, záujmom, priateľskými pocitmi alebo akoukoľvek formou či spôsobom takzvanej magnetickej príťažlivosti, okrem prípadov, keď je (…) otrokyňou citovej poruchy. Ale aby bola svojím skutočným a pravdivým ja, musí piť plné dúšky lásky napĺňajúcej srdce a uspokojujúcej dušu. Nie je ohromnou pravdou, že neexistuje človek, ktorý by žil bez toho, aby tie najvznešenejšie emócie v jeho duši, aké kedy poznal, nevzišli z lásky v nejakej forme? A čím by bola žena, ktorá by v hlbokom jadre svojej duše odmietla myšlienku, že láska je naplnením zákona – zákona vrytého do každého tkaniva celej jej bytosti? (s. 29) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: LLANNA, Casca. Love, Woman, Marriage: The Grand Secret! (A Book for the Heartful). 4. vydanie. Boston (USA) : Randolph Publishing Company, 1872. cca. 427 strán.▐ Zverejnené: 12/02/2026
![]( "Láska je skutočný kameň múdrcov (Angelus Silesius)")
« Láska je skutočný kameň múdrcov (Angelus Silesius) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« Láska je kameň mudrcov.
V hline zlato nachádza,
nič v niečo premieňa,
a človek sa – vďaka nej – bohom stáva. (s. 141) »ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: SILESIUS, Angelus. A Selection From the Rhymes of a German Mystic. Chicago (USA) : The Open Court Publishing Company, 1909. 174 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/laska-je-skutocny-kamen-mudrcov-angelus-silesius/
▐ Zverejnené: 09/02/2026
![]( "Keď životné osudy určovali – Slnko, Mesiac a hviezdne konštelácie: Theatrum Chemicum Britannicum / Ashmole (Robert Vaughan, 1652)")
« Keď životné osudy určovali – Slnko, Mesiac a hviezdne konštelácie: Theatrum Chemicum Britannicum / Ashmole (Robert Vaughan, 1652) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Okultizmus – Alchýmia – Hermetika – Slobodomurárstvo – Astrológia – Mytológia – Legenda
« Ashmole, „pravdepodobne najpozoruhodnejší starosvetský dobrodruh storočia“ (Gunther) a zakladateľ „Ashmolen Museum“ v Oxforde, poskytol v diele „Theatrum Chemicum Britannicum“ najcennejšiu zbierku starých anglických alchymických písaní vo veršoch, celkom 29. (…) Ashmoleova zbierka bola jednou z obľúbených kníh sira Isaaca Newtona. Ručné prepisy častí tejto knihy, napísané Newtonovým rukopisom, sa zachovali dodnes, rovnako ako jeho poznámkami bohato zapísaná kópia tlačeného diela. Zaujímavé sú aj jemné rytiny od Vaughana. »
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ASHMOLE, Elias. Theatrum Chemicum Britannicum (Containing Several Poetical Pieces of our Famous English Philosophers, who have written the Hermetique Mysteries in their own Ancient Language. Faithfully Collected into one Volume, with Annotations thereon.) Londýn (Andlicko) : Nath. Brooke, 1652. cca. 520 strán.▐ Zverejnené: 02/02/2026
![]( "Stritene – Stritenije – Stretnutie Pána: Ako oslavovali Hromnice Rusnáci z Haliča / Galícia (Řehoř, 1910)")
« Stritene – Stritenije – Stretnutie Pána: Ako oslavovali Hromnice Rusnáci z Haliča / Galícia (Řehoř, 1910) »
ZNAČKY: Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Galícia
« Posvěcení hromniček koná se přede mší způsobem obvyklým v katolické církvi; kněz jda tlumem, kropí do zástupu, který po tu chvíli má svíce pozvednuty jako palmy o květné neděli. Krátce přede mší lid vzájemně rozžíhá si svíce a rozžaté třímá je do konce mše. A že valné věřících přistupuje na Hromnice k zpovědi, rozsvěcují sí hromničky v čas přijímání. Obě dívky, vybírající vždy v neděli a ve svátek mezi lidem krejcary k účelům kostelním; na Hromníce odloží své hromničky v sakristii, aby je nezhašené opět přejaly po dokonané obchůzce. Za hromničné mše září na oltářích svíce nové a všecky. Po návratu z kostela hromnička vsune se za obraz, odkud snímá se jen za bouřky proti hoživým mrakům, k odvrácení neštěstí a plane pak na stole, nebo v ruce osoby šepotající modlitbu a šoulající se s ní po světnici. Umírajícímu vtiskuje se rozžatá hromnička do dlaně, aby lehčeji a dřive skonal (Volkov, okres Lvov). (Řehoř, s. 87) »
ZDROJ: ŘEHOŘ, František. Marianské dny Rusínů v Haliči. / Slovanský Přehled (Sborník statí, dopisův a zpráv ze života slovanského). 12. ročník (XII.), Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Česká akademie věd a umění, 1910. Pôvodná studnica: Knihovna Akademie věd ČR, Praha.▐ Zverejnené: 02/02/2026
![]( "Prečo sa Hromnice nazývajú sviatkom očisťovania Panny Márie (Fryč, 1898)")
« Prečo sa Hromnice nazývajú sviatkom očisťovania Panny Márie (Fryč, 1898) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Panna Mária – Pokora – Služba – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
Rovnako aj vysvetlenie, prečo majú priamu súvislosť s Vianocami, pôrodom – narodením Ježiša Krista, a teda uzatvárajú vianočné obdobie:
« Dle zákona Mojžíšova byla každá žena israelská porodivši pacholátko nečistou po sedm dní; po uplynutí sedmera dní mohla domácími věcmi se zanášeti, za ne čistotu v předešlé míře považována nejsouc. Ale do svatyně nesměla aniž věcí Bohu obětovaných (na př. při obětech pokojných) požívati se jí dovolovalo. Když 40 dní a tudy veškeren čas očisty přešel, byla matka israelská povinna ve svatyni očistnou obět přinésti a sice na oběť smírnou holoubátko a na obět zápalnou jehně roční: byla-li chudobna zastupovalo jiné holoubátko místo jehněte. Tomuto zákonu podrobila se Bohorodička i narozený Bohočlověk, nejsouce přece jakožto nejčístší povinni, očistě se prodrobovati; aby nám dali příklad pokory a poslušnosti. O příhodě, vztahující se na svátek hromnic, vypravuje nám evangelium takto: „I přišel (Simeon) v duchu do chrámu. A když uváděli dítě Ježíše rodiče jeho, aby učinili za něj podle obyčeje zákona, tedy vzal jej on na lokty své a chválil Boha a řekl: ‚Nyní propouštíš, Pane, služebníka svého, podle slova svého v pokoji; nebo viděly oči mé spasení tvé, které jsi připravil před obličejem všech lidí, světlo k zjevení pohanům a k slávě lidu svého israelského. (Fryč, s. 28) »
ZDROJ: FRYČ, F. Původ svátků. / Hlídka (Měsíčník vědecký se zvláštním zřetelem k apologetice a filosofii) – Číslo 6, Červen 1898. 15. ročník (XV.), Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Papežská knihtiskárna benediktinů rajhradských, 1898. Pôvodná studnica: Moravská zemská knihovna v Brně.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/preco-sa-hromnice-nazyvaju-sviatkom-ocistovania-panny-marie-fryc-1898/
