CITÁT ^Značka

• ▐ Zverejnené: 15/06/2026

  Základný popis

  Rozbor vzťahu medzi ľudskou rečou, myšlienkou a filozofickým pojmom Logos. Zistíte, že reč nie je len nástrojom komunikácie, ale samotnou architektúrou našej existencie. Bez reči totiž len vnímame, s rečou sa stávame tvorcami poriadku… Od Platóna, Herakleitosa… až po moderných vzdelancov (Piaget, Wittgenstein, Locke). Objavte, ako slovo formuje náš svet, a ako hľadáme pevnú pôdu pre našu dušu v neustálom víre ľudského bytia.

  « LOGOS – PRAVDA – KRÁSA: Snaha nájsť pevnú pôdu, spoľahlivý základ, na ktorom by sme mohli postaviť vežu siahajúcu k nekonečnu »

  ZNAČKY: Komentár – Inšpirácia – Umenie – Citát – Klasická literatúra – Filozofia – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Antika – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Spravodlivosť – Krása – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie

  …ako uviedol profesor psychológie Henry Gleitman, spoločne so svojou manželkou profesorkou Lilou R. Gleitman, existuje totiž: „…podstatná súvislosť medzi tým, že máme reč, a tým, že sme ľudia… (s. 239)“ Pokiaľ by sme sa začali spoločne zhovárať o nejakej „rozumnosti“ človeka: „Racionálny systém sa prvýkrát dostáva do popredia, z hľadiska vývojových úvah, keď deti začnú vyjadrovať udalosti verbálnymi symbolmi, teda keď začnú používať ľudskú reč. …deti v predverbálnom období fungujú výlučne v režime zážitkového systému. S rozvojom reči zohráva racionálny systém čoraz dôležitejšiu úlohu, až kým v ranej dospelosti nedosiahne prevládajúce postavenie. (Epstein, s. 113-114)“ Anglický filozof John Locke (považovaný za otca klasického liberalizmu), vo svojom diele „An Essay Concerning Human Understanding“ [„Esej o ľudskom chápaní“, pozn.], už v 17. storočí napísal [Kniha III., Kapitola I.]: „Človek stvorený na to, aby vytváral artikulované zvuky. — Boh, keď stvoril človeka ako spoločenskú bytosť, nielenže ho obdaril sklonom a potrebou žiť v spoločenstve s ostatnými ľuďmi, ale vybavil ho aj rečou, ktorá mala byť hlavným nástrojom a vzájomným putom spoločnosti. Človek mal teda od prírody svoje orgány utvorené tak, aby bol schopný vytvárať artikulované zvuky, ktoré nazývame slovami. To však nestačilo na vytvorenie jazyka. Bolo ďalej potrebné, aby bol schopný používať tieto zvuky ako znaky vnútorných predstáv, a aby vystupovali ako symboly myšlienok jeho mysle, čím by sa umožnilo ich pochopenie zo strany ostatných. (s. 223)“ Ďalší anglický filozof Bertrand Russell, [vo svojom dlhom úvode ku knihe „Tractatus Logico-Philosophicus“ od Ludwiga Wittgensteina, pozn.], niekedy v prvej polovici minulého storočia, konštatoval: „Základnou úlohou jazyka je potvrdzovať alebo popierať fakty. Vzhľadom na syntax jazyka je význam vety určený hneď, ako je známy význam slov, z ktorých sa skladá. Aby určitá veta potvrdzovala určitý fakt, musí existovať, bez ohľadu na to, ako je jazyk konštruovaný, niečo spoločné medzi štruktúrou vety a štruktúrou faktu (s. X).“ Ale takéto uvažovanie nachádzame už v diele samotného Platóna, [konkrétne sa jedná o dialóg pomenovaný „Kratylos“, pozn.], kde zachytil tieto slová samotného Sokrata, ktorý varoval: „Nech je to tak. Ale či ten, kto vyslovil tieto slová, vyslovil to, čo je pravda, alebo lož? Alebo by niektoré z týchto slov boli pravdivé a niektoré nepravdivé? […] Ak existuje takéto rozdelenie názvov, musíme priznať, že jedno z nich sa snaží pomenovať vec v súlade s pravdou, ale druhé klamlivo. A ak to tak je, a je možné rozlíšovať pomenovania chybne, a nepripisovať atribúty každému vlastné, bude možné mýliť sa aj v slovách. A ak môžu byť takýmto spôsobom ustanovené slová a pomenovania, potom sa toto isté nevyhnutne týka aj diskurzov, pretože diskurzy sú, si myslím, z nich vytvárané. (s. 106 + s. 108-109)“ Profesor Konečný a docent Bouchal vo svojej publikácii „Psychológie v lékařství“ píšu: „Myšlení je procesem odrážení obecných vlastností věcí a jevů a hledání a vytváření (postižení) souvislostí a vztahů mezi nimi. Myšlení je zobecněným poznáváním objektívní reality. […] Řeč je s myšlením neodlučně spjata… (s.71+74)“ [Prakticky také isté konštatovanie je možné nájsť v práci psychológa Borisa Teplova „Psychológia“: „Naše myslenie je nerozlučne späté s rečou. […] Reč je teda nástrojom myslenia (s. 141)“, pozn.] Z čoho prirodzene vyplýva, ako uviedla profesorka Alena Plháková: „…způsob myšlení je poměrně výrazně determinován strukturou i slovní zásobou […] jazyka. (s. 313)“ A všetko doteraz napísané dáva do jednotiaceho rámca profesor Milan Nakonečný: „Nutnost orientovat se ve svém životním prostředí je zakotvena ve vývoji poznávaní se individua. Jeho první stupeň z hlediska fylogenetického i ontogenetického tvorí vnímaní, druhý myšlení: vnímaní je zprostředkovano činností smyslů, myšlení operacemi s kognitivními prvky vyššího řádu. …myšlení je produktem konstrukce zkušenosti za pomoci druhově specifických forem poznávaní. Z vnímaní se […] vyvinula vývojově vyšší forma poznávání — myšlení… Myšlení je vývojově vyšší způsob poznávání, který umožňuje překračovat vnímanou skutečnost a pořádat ji do hierarchicky organizovaných významových struktur. (s. 296-297)“ V tomto kontexte sa vyjadroval taktiež klasik svetovej psychológie Jean Piaget, ktorý: „…zistil, že okrem našich nervových a zmyslových orgánov, sme my ľudia zdedili aj špecifický spôsob fungovania, prostredníctvom ktorého komunikujeme s ‚prostredím‘ (svetom ‚vecí‘). Ako naše zdedené jadro intelektuálnej organizácie… (Hundert, s. 95-97)“ Na čo neskôr nadväzovali aj teórie o tom, ako si ľudia vytvárajú „mentálne modely“, pričom tie sú: „…zachytením informácií obsiahnutých v predpokladoch uvažovania. Mentálne modely sú štrukturálnymi analógiami sveta, so štruktúrou, ktorá zodpovedá štruktúre stavu vecí, ktorý diskurz opisuje. …ľudia konštruujú jeden alebo viac mentálnych modelov alebo zachytení informácii obsiahnutých v probléme, o ktorom uvažujú. Tieto mentálne modely sú neskôr použité pri rozhodnutiach o platnosti [vyvodeného] záveru. (Eysenck, s. 249)“ Ako podotkol profesor Vladimír Smékal, schopnosť abstraktne myslieť je jednou z funkcii inteligencie: „Inteligentní člověk dokáže použivat pojmy a symboly…, (s. 303)“ a jedincom dosiahnutý stav tejto schopnosti, má veľké dôsledky na reguláciu činnosti a konečné adaptívne alebo maladaptívne prispôsobenie sa výzvam života. Pre človeka so zníženou schopnosťou abstraktného — pojmovo-symbolického — myslenia, neschopného vykonávať myšlienkové operácie s kognitivnými prvkami vyššieho radu, pre takéhoto bude nemožné pochopiť súvislosti diania navôkol seba. Takýto jedinec je jednoducho človekom obmedzeným. Spomenutý Ludwig Wittgenstein povedal jednoznačne: „Hranice môjho jazyka sú hranicami môjho sveta. (s. 115)“

  Edward Hicks napísal: « …história filozoficko-náboženského termínu Logos. Tá sa uberala dvoma smermi — filozofický a teologický, ako „Príčina“ a ako „Slovo“, ako vyjadrenie gréckeho a hebrejského myslenia… Grécka myseľ vnímala svet ako „κόσμος“ [kozmos, pozn.], teda ako niečo, čo vytvoril, a čo riadi rozumový princíp, čiže „λόγος“ [Logos, pozn.]. Tento pojem sa prenášal od Herakleita k stoikom a od stoikov k Filónovi Alexandrijskému; postupne sa menil, upravoval a rozširoval, no vždy bol prítomný. U Herakleita, „plačúceho filozofa“, ktorý vnímal všetko ako neustály pohyb a oheň, počiatok… a zároveň zánik [„…se domníval, že vše se stále přetváří a mění. Měl za to, že svět je věčně se měníci proud. (Smithová, Raeper / s. 9)“, pozn.], bol λόγος [Logos, pozn.] skutočne neoddeliteľnou súčasťou sveta. V človeku je to duša. Je to spojitosť alebo podstata vecí, objektívna. V žiadnom prípade to nie je reč ani slovo. V neustálom konflikte protikladov, v procese smerujúcom k usporiadanému vzťahu, je Λόγος [Logos, pozn.] princípom, ktorý je tohto všetkého svedkom a mohli by sme ho, povedzme, označiť moderným výrazom „prirodzený zákon“? (s. 18) » V knihe Adama Jamesa, niekdajšieho učiteľa na Emmanuel College v Cambridge, nachádzame: „V dejinách starovekej filozofie nie je viac otázok, ktoré by boli predmetom rozsiahlejších a vášnivejších diskusii, než je problematika významu slova λόγος [Logos, pozn.] u Herakleita. Starovekí ľudia ho chápali ako príčinu – kozmický rozum – všeobecne rozšírený, prítomný v prírode aj v človeku, samozrejme, nie jedna nehmotná entita, ale totožný s večne živým, večne mysliacim ohňom „πῦρ φρόνιμον ἀεὶ ζῶον“ [„Oheň múdrosti, večný život,“ pozn.], ktorý tvorí nemennú podstatu vecí práve preto, že sú v neustálej zmene: a tento „κοινὸς Λόγος“ [„Koinós Lógos,“ pozn.] alebo univerzálny rozum bol považovaný za synonymum pre Boha. Inými slovami, ak máme veriť antickým autorom, herakleitovská koncepcia Logosu sa v podstate nelíši od stoickej s výnimkou toho, že na materiálnej strane je Logos u Herakleita ohňom, zatiaľ čo podľa najprísnejšej definície Stoikov ide o éter. (s. 77)“ Keď už toľko spomíname Stoikov, tí vravievali: „…všeprenikajúci Logos, ktorý sa vo vesmíre sformoval ako racionálny poriadok a v človeku ako rozum. Okolo tohto Božského princípu sa zhromaždili a s ním boli stotožnené také rozličné idey ako prozreteľnosť, osud, spravodlivosť, pravda, príčina, prirodzenosť, nevyhnutnosť. (Gregg, s. xxxiii)“ V kresťanstve sa potom tento termín posúva do podoby: « Podľa pôvodnej tradície bol Ježiš Mesiášom, ktorý prišiel, aby založil sľúbené Božie kráľovstvo. Vo štvrtom evanjeliu je mesiášska predstava nahradená predstavou Logosu. Hlásanie kráľovstva sa mení na posolstvo o „večnom živote“. (Scott, s. 6) » Doplňujúci pohľad: « …pojem Logos, ktorý Platón používal pre „Rozum“, bol teraz zmenený na označenie „Božieho Slova“. […] Ak svätý Pavol použil tento výraz, tak ho použil najskôr s cieľom, aby odradil svojich konvertitov od uvažovania o platónskom Logose a nasmerovať ich k [mysleniu v kontexte] „vteleného Slova“, ktoré bolo schopné zachrániť ich duše. (Potter, s. 201-202) » Mohli by sme (azda sa nijaký teológ neurazí takémuto zjednodušeniu) povedať, že sa tu samotný Ježiš stáva obsiahnutím Logosu. A o tejto problematike sa, približne nejaké dve tisícročia, vedú siahodlhé debaty. Nech už to bolo, ako to bolo…

  …v tomto bode je pravdepodobne všetkým zrejmé: pojem LOGOS v pozícii „…Božskej príčiny alebo múdrosti… (Fisher, s.o xii)“, prípadne „univerzálneho princípu“, je v symbolickej rovine vyjadrením viery vo vyššiu úroveň usporiadanosti, vyššiu organizáciu sveta navôkol nás, ale aj spôsobu ľudského bytia ako takého, s čím nevyhnutne súvisí akýsi „prirodzený zámer“, ktorého odrazom je napokon „prirodzený poriadok“ a súbor určitých nemenných zákonitosti. Je to viera, že naše súcno je možné popísať „základnými pravdami“, ktoré tvoria piliere harmónie v ňom a sú dokonalými, predstavujú najvyššiu mieru dosiahnuteľnej krásy. Americký autor Charles W. Upham priniesol [vo svojom diele „Letters on the Logos“, pozn.] schému, ktorá je vraj dielom Basileidesa [Basilides z Antiochie, pozn.], viď ilustračný obrázok k tomuto článku. Túto skutočnosť vraj dosvedčili sv. Irenej z Lyonu [Irenaeus, pozn.] a sv. Epifanius zo Salamis. Basileidesova schéma vyobrazuje na vrchole pyramídy: 1. Nezrodený, ktorý je jediným otcom všetkých. Nasledujú: 2. ΝΟΥΣ (Nous) — Rozum, 3. ΛΟΓΟΣ (Logos) — Univerzálny princíp, 4. ΦΡΟΝΗΣΙΣ (Phronesis) — Praktické použitie inteligencie, tj. pochopenie, 5a. ΔΥΝΑΜΙΣ (Dynamis) — Schopnosť konať, tj. sila, 5b. ΣΟΦΙΑ (Sophia) — Múdrosť… atď. Basilides z Antiochie žil v druhom storočí. Pre mňa je táto jeho schéma podstatná, v jungovskom zmysle, predovšetkým z pohľadu popisu jestvujúcej psychologickej skutočnosti, keď prehovára: existuje univerzálny princíp, ktorý je postavený na nejakom racionálnom základe, a tento univerzálny princíp je postihnuteľný, ho človek odhaľuje svojim myslením, k čomu mu napomáha ľudská reč.

  Životnou úlohou človeka je potom: 1. pochopiť „univerzálny princíp“ — pravidlá a zásady z neho vyplývajúce; 2. pochopiť, aké miesto v ňom zastávajú ľudské bytosť, aká je prirodzenosť a podstata človeka; 3. nájsť spôsob, ako svoje bytie posunúť do súladu s týmito zisteniami, aby som sa sám stal — svojim individuálnym prínosom — nositeľom „Svetla“ a vyjadrením „Pravdy“, tj. najvyššej dosiahnuteľnej dokonalosti a krásy; vnášal ich do sveta, konkretizáciou v dvojakom zmysle: vlastnej jedinečnosti, no zároveň aj „okamihu z večnosti“. « „…tieto konečné reality sú nekonečne multiplikované. (Pascal / 1910, s. 49)“ » Opätovne, v psychologicko-symbolickej rovine je svetovo najznámejším príkladom takéhoto niečoho „Christos“, príbeh o antropomorfnom Bohu: „Pod pojmom ideál budeme mať na mysli dokonalosť svojského druhu: úplnú a kompletnú realizáciu všetkej možnej alebo predstaviteľnej dokonalosti, nie len výplod fantázie, ako tento pojem mnohí používajú. Kristus je ideálny človek. Ale dosiahnutie dokonalosti je dosiahnutím božskosti; a preto je ideálny človek ľudským Bohom. (Buck, s. 9)“ Ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – „svätosti“, pričom prijíma nevyhnutného utrpenie: « „Domine! Quo Vadis? [Pane! Kam ideš?]“ na čo Spasiteľ, hladiac na neho so smútkom v očiach, odpovedal: „Idem do Ríma, aby som tam bol ukrižovaný… po druhýkrát,“ a zmizol (Jameson, s. 211-212); » spojené s procesom, počas ktorého sa stáva svojim najdokonalejším vyjadrením v rámci takto ustanovených hraníc. Túto stránku ľudskej prirodzenosti zachytil už niekedy v 17. storočí aj francúzsky filozof Blaise Pascal, keď napísal: „Plavíme sa v obrovskej šírine, neustále unášaní v neistote, hnaní z jedného jej konca na druhý. Keď si zmyslíme, že sa pripútame k akémukoľvek bodu a upevníme sa na ňom, v tom okamihu sa zatrasie a opustí nás; a ak sa ho pokúsime nasledovať, i tak nám unikne z dosahu, prekĺzne pomedzi prsty a stratí sa v nenávratne. Nič nám neostáva. Toto je náš pozemský stav, a predsa je to úplne v rozpore s našimi sklonmi; horíme túžbou nájsť pevnú pôdu a konečne — spoľahlivý základ, na ktorom by sme mohli postaviť vežu siahajúcu k nekonečnu… (1904, s. 26-27)“

  PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] ADAM, James. The Vitality of Platonism, and Other Essays (Edited by his Wife Adela Marion Adam). Londýn (Anglicko) : Cambridge University Press, 1911. 242 strán.
  • [2] BUCK, Jirah Dewey. Christos – The Perfect Man is the Anthropomorphic God. New York (USA) : Hermetic Publishing Company, 1889. 30 strán.
  • [3] EPSTEIN, Seymour. Cognitive-Experiential Theory (An Integrative Theory of Personality). New York (USA) : Oxford University Press, 2014. 333 strán.
  • [4] EYSENCK, Michael (ed.) Psychology (An Integrated Approach). 1. vydanie. New York (USA) : Addison Wesley Longman Inc., 1998. 829 strán.
  • [5] FISHER, George Park. History of Christian Doctrine. New York (USA) : Charles Scribner’s Sons, 1911. 583 strán.
  • [6] GLEITMAN, Henry. Basic Psychology. 2. vydanie. New York + Londýn : W. W. Norton & Company, 1987. 660 strán.
  • [7] HICKS, Edward. Traces of Greek Philosophy and Roman Law in the New Testament. Londýn (Anglicko) : Society for Promoting Christian Knowledge, 1896. 192 strán.
  • [8] HUNDERT, Edward M. Philosophy, Psychiatry and Neuroscience – Three Approaches to the Mind (A Synthetic Analysis of the Varieties of Human Experience). 1. vydanie. New York (USA) : Oxford University Press, 1990. 346 strán.
  • [9] JAMESON, Anna. Sacred and Legendary Art (Vol. I.: Containing Legends of The Angels and Archangels, The Evangelists, The Apostles, The Doctors of the Church, and St. Mary Magdalene as Represented in Fine Arts). 3. vydanie / Boston (USA) : Houghton, Mifflin and Company, 1881. 417 strán.
  • [10] KONEČNÝ, Robert; BOUCHAL, Milan. Psychológie v lékařství. 3. vydanie (rozšírené a prepracované). Praha (Česko-Slovensko) : Avicenum – zdravotnické nakladatelství, 1979. 368 strán.
  • [11] LOCKE, John. An Essay Concerning Human Understanding (Abridged and Edited). Londýn (Anglicko) : Oxford University Press, 1924. 380 strán.
  • [12] NÁKONEČNÝ, Milan. Psychologie – přehled základních oborů. 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Stanislav Juhaňák – Triton, 2011. 863 strán.
  • [13] PASCAL, Blaise. Thoughts. Letters. Minor Works. New York (USA) : P. F. Collier & Son, 1910. 453 strán.
  • [14] PASCAL, Blaise. The Thoughts Of Blaise Pascal. Londýn (Anglicko) : J. M. Dent and Co., 1904. 402 strán.
  • [15] PLATÓN (aka Plato). The Cratylus, Phædo, Parmenides and Timæus. Londýn (Anglicko) : Benjamin and John White, 1793. 555 strán.
  • [16] PLHÁKOVÁ, Alena. Učebnice obecné psychologie. 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Nakladatelství Academia, 2008. 472 strán.
  • [17] POTTER, John Phillips. Characteristics of the Greek Philosophers – Socrates and Plato. Londýn (Anglicko) : John W. Parker, 1845. 264 strán.
  • [18] SCOTT, Ernest Findlay. The Fourth Gospel (Its Purpose and Theology). Edinburgh (Škótsko) : T & T Clark, 1923. 379 strán.
  • [19] SMITHOVÁ, Linda; RAEPER, William. Úvod do světa idejí (Náboženství a filozofie v minulosti a součastnosti). 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Nakladatelství Vyšehrad, 1994. 208 strán.
  • [20] SMÉKAL, Vladimír. Pozvaní do psychologie osobnosti (Člověk v zrcadle vědomí a jednání)). 2. opravené vydanie. Brno (Česká republika) : Nakladatelství Barrister & Principal, 2007. 524 strán.
  • [21] TEPLOV, Boris Mikhailovich. Psychologia. Bratislava (Česko-Slovensko) : Štátne nakladateľstvo v Bratislave a knižnica Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave, 1951. 226 strán.
  • [22] The Wisdom of Solomon in the Revised Version with Introduction and Notes by John Allen Fitzgerald Gregg. Cambridge (Anglicko) : Cambridge University Press, 1909. 208 strán.
  • [23] THOMPSON, Hugh Miller. The World and the Logos. New York & London : G. P. Putnam’s Sons, 1886. 91 strán.
  • [24] UPHAM, Charles Wentworth. Letters on the Logos. Boston (USA) : Bowles and Dearborn, 1828. 215 strán.
  • [25] WITTGENSTEIN, Ludwig. Tractatus Logico-Philosophicus. Londýn (Anglicko) : Routledge & Kegan Paul + New York (USA) : The Humanities Press; 1961. 178 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/logos-pravda-krasa-snaha-najst-pevnu-podu-spolahlivy-zaklad-na-ktorom-by-sme-mohli-postavit-vezu-siahajucu-k-nekonecnu/

• ▐ Zverejnené: 10/06/2026

  Základný popis

  Tento text je cestou z podzemia cárskeho Ruska v období 19. storočia, až niekam po digitálne labyrinty dnešného kapitalizmu. Sledujeme paralely medzi cynizmom dávnych dní a súčasným zahlcovaním verejného diskurzu každým trendom, ktorý sa zjaví na obzore a môže (a má) – aspoň na okamih – zakryť prázdnotu dnešnej spoločnosti. Tentokrát sa k tomu používa téma umelej inteligencie (AI), pričom tá sa stáva novým náboženstvom, pod ktorého vedením by malo ľudstvo konečne dospieť k svojmu konečnému spaseniu. V tejto paralele vidíme rovnaké charakteristiky: predstieranú kompetenciu, kde diplomatické vystupovanie (a silené prehrávanie) nahrádza znalosti a celá sprievodna maškaráda reálnu hodnotu.

  « Hraná užitočnosť, utajená imbecilita a diplomatické vystupovanie: Keď sa zvrhlí, zhýralí cynici – pragmatici bažiaci po „úspechu“, tj. funkciách, moci a profite – zoširoka usmievajú a pripravujú na ďalší „vývar“ »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Zmienka – Komentár – Psychológia – Etika – Ekonomika – Politika – Pokrytectvo – Hodnotový relativizmus – Progresivizmus – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Vojna – Chudoba – Bieda – Peklo – Smrť – Výmena obyvateľstva

  …a tí ostatní aspoň na nejaké tie „omrvinky“ z neho.

  « …bol som [pre nich] „tulák po hviezdach“, zatiaľ čo oni už vtedy chápali [ako] život [„funguje“]. Nič nechápali, nemali ani potuchy o skutočnom živote a prisahám, že práve to ma na nich najviac rozhorčovalo. Naopak, najzrejmejšiu, markantnú realitu prijímali s fantastickou hlúposťou, a už vtedy boli zvyknutí rešpektovať úspech. Všetkému, čo bolo pravdivé, ale utláčané, a čim sa pohŕdalo, tomu sa bezcitne a hanebne smiali. Spločenské postavenie zamieňali za inteligenciu… hovorili o pohodlnom miestečku. Samozrejme, veľa z toho bolo spôsobené ich hlúposťou, kvôli zlým príkladom, ktorými boli vždy obklopení v detstve a chlapčenstve. Boli obludne zvrátení. Samozrejme, veľa z toho – taktiež – bolo iba povrchné a predstieraný cynizmus; samozrejme, aj v ich zvrátenosti sa objavovali záblesky mladosti a živosti; ale ani takáto sviežosť nebola príťažlivá a prejavovala sa v istej bezohľadnosti. (Dostojevskij, s. 102) »

  Tieto slová z tvorby pána Dostojevského som si zvolil z jediného dôvodu: opisujú isté psychologické črty osôb z dávnejšieho historického obdobia, ktoré sú – nanešťastie – veľmi aktuálnymi aj v súčastnosti. Cez víkend som sa trocha venoval otázkam súvisiacim s používaním umelej inteligencie a citoval z rozhovoru s Edom Zitronom. Ten sa v ostatnom čase stál slávnym a objavil sa dokonca aj vo vysielaní „Bloomberg Podcasts“. Dnes by som sa chcel pristaviť pri niečom, čo tento pán popisoval a prehovára viac o dobe, v akej žijeme a najmä ľuďoch, než len o samotnej AI. Problematika umelej inteligencie tu pre mňa nehrá nijako zásadnú úlohu, i keď sa jej určite nevyhnem. Nie je pre mňa v tejto chvíli zas až tak podstatné, akým smerom sa jej napredovanie bude ďalej uberať, či sa Ed Zitron vo svojich predpovediach budúcnosti mýli alebo nie. Vnímam ju nateraz najmä v polohe aktuálneho spoločenského fenoménu, na ktorý sa reaguje. Jedného z mnohých v dejinách. Takéto fenomény zvyčajne prichádzajú, neskôr odchádzajú… Práve „reakcia“ na ne zo strany spoločenských elít ma zaujíma. Predmetom môjho záujmu je v tomto primárne, už naznačené, psychologické hľadisko: pohľad do dynamiky mentality ľudí, ktorí hýbu dianím navôkol nás.

  Teraz už naspäť k samotnému rozhovoru. Ed Zitron sa – v jeho úvode – zaoberal takýmito záležitosťami: « Pretože tieto spoločnosti nevedia v skutočnosti, aké sú náklady na umelú inteligenciu. Nevedia, aké sú náklady, nevedia, ako zrátať návratnosť investícii – v skutočnosti, nevedia veľmi, čo vlastne robiť. Ale oni… je to ako keby nejaký druh kultu. Robia to, pretože to trh, tak nejako, tupo odmeňuje – ich používanie AI. Sú investormi, ktorí v skutočnosti nerobia nijakú reálnu prácu, volám ich – obchodní idioti. Hovoria si: „Ale áno, mali by sme viac používať AI, kamarát.“ Nikto v skutočnosti nevie, prečo to robia. Takže, všetci robia veci vo veľmi symbolickej rovine. Niečo ako: „Dobre, mali by sme to ohraničiť na… 1500…,“ otáznik. „Je to dobré, alebo zlé?“ A problém je – nikto netuší. Nikto netuší, aké je to správne číslo. » Neprídu vám tieto slová povedomé? Keď ich ja čítam, tak nevidím popis procesu ohľadom zavádzania AI do rôznych priemyselných segmentov na zlepšenie efektívnosti v nich, ale pred očami mám svetových, európskych a slovenských politikov. Ich myšlienkový svet. Ak si prečítate mnou zvýraznené časti textu, uvedené na nich takmer dokonalo sedí: veľmi nevedia, čo sa deje, a čo s tým, tj. kam sa dané dianie bude uberať, vnímajú nejaký „trend“ – dookola sa navzájom potľapkávajú, že je to fajn, snažia sa aktuálneho „trendu“ držať a vytĺcť z neho toľko, koľko sa bude dať, až „trend“ pominie – zahodia ho a naskočia na niečo nové, bez ohľadu na riziká možných závažných strát občanov, napr. navýšenie štátneho dlhu a iné negatívne dôsledky.

  Politici (a ich voliči) nepoznajú REÁLNE NÁKLADY svojich rozhodnutí, veľakrát sa o ne nijako zásadne nezaujímajú, pretože ich prenášajú, v podobe nevyužitých zdrojov (tým správnym spôsobom, tj. v prospech občanov) a príležitosti (prehlbujúceho zaostávania, zhoršovania konkurenčného postavenia), nadväzujúcich dlhov, na ďalšie generácie. Krásnym príkladom bol odpočutý rozhovor dvoch slovenských politikov [viď napr. článok v Plus jeden deň z 13. marca 2000, pozn.], pričom jeden z nich povedal: „Bude to drahé.“ Ten druhý reagoval, v tomto prípade dáma, bez mihnutia oka a nejakého vzrušenia: „No a čo?“ Si niekedy spätne pozrite, ako sa napríklad postupne menili pohľady na financovanie militarizácie a zbrojenia na Slovensku vo verejnom diskurze. 2%, 3.5%, 5% z HDP? Tí ľudia – tam hore – hádžu číslami, ako keby ich ťahali z klobúčika nejakého kúzelníka. Krútia kolesom (toho svojho) šťastia – koľko padne, toľko bude. Alebo ďalší krásny príklad iracionality, keď slovenskí politici hlasovali za zákaz spaľovacích motorov po roku 2035, nezohľadnujúc možné finančné dôsledky pre občanov Slovenska. Prečo? No taká bola práve v európskom parlamente „nálada“. Preto. Absurdita na nekonečnú, opakovane. Ibaže takýto prístup je – všade. Koalícia, opozícia, štátna a verejná správa, neziskový sektor… všade. Nejaká konsolidácia? Prosím vás. Pre chudákov, ktorí sa nedokážu, nemajú dostupné prostriedky a čas, alebo už sa ani nepokúšajú… brániť. Pozrite sa na stránky Centrálneho registra zmlúv. Naštudujte si, aké zmluvy, a za čo sa – i dnes – uzatvárajú. Budete pozerať na tie sumy a pomyslíte si: „To je istotne v slovenských korunách…“ Nie, nie sú. Krásnym príkladom je – aj tá posledné dni mnou omieľaná – terajšia obsesia umelou inteligenciou. Jej využívanie na „strojové“, odosobnené, tj. dehumanizačné obmedzovanie slobody prejavu? Ach jaj. Ibaže pozor! Pri umelej inteligencii – aspoň v teoretickej rovine – existuje v niektorých sférach istá „ručná brzda“, lebo veď… aj oligarchovia chorľavejú, a tí už na právnikov majú. Zrkadlo pravdy voči tomuto trendu nastavuje – zdravotníctvo. Ak si naštudujete zmluvy ohľadom umelej inteligencie, ktoré podpisujú slovenské nemocnice, tam – zo strany ich dodávateľov – je súčasťou každej zmluvy obdobná varianta dodatku: „Zákazník používa produkt na vlastné riziko. Dodávateľ nezodpovedá za informácie vygenerované produktom. Produkt je určený na pomoc, nie na autonómne použitie. Produkt nemusí poskytovať úplné výsledky.“ I z tohto je zrejmé: umelá inteligencia nedokáže nahradiť ľudskú bytosť, ktorá dosiahne v nejakej oblasti status expertnosti. Čiže, v prípade nástrojov umelej inteligencie, vy dostávate k dispozícii nástroj, ktorému dodávate vstupy, on ich spracuje, no vy nemôžete – a priori – dôverovať jeho výstupom, ale musíte ich priebežne kontrolovať, či sú naozaj správne, pretože AI nástroje zvyknú mávať halucinácie, vymýšľajú si, majú problém chápať dáta v širších súvislostiach a pod. Za produkt, ktorý je v štádiu „testovania a ďalšieho ladenia“, tj. generátor nápadov a vnuknutí (v ponukanom vyhotovení), pričom samotný dodávateľ sa zrieka zodpovednosti, sa ale neraz platia desiatky, stovky tisíc eúr, pretože – „AI príplatok“. Tieto AI nástroje – predstavujú systém, ktorého hlavnou prednosťou má byť „vlastná inteligencia“, s čím by prirodzene mala súvisieť „voľnosť myslenia“, čo vedie – logicky – k variabilite produkovaných výsledkov, čoho dôsledkom môže byť (a prax ukazuje, že až príliš často je) výskyt omylov a istá miera chybovosti. Áno, je možné redukovať výskyt takýchto „abnormalít“, odoberať systému „stupne voľnosti“, [a ono sa s tým experimentuje a máte niektoré najnovšie jazykové modely AI, pri ktorých je dramaticky nižší rozptyl rôznorodosti výstupu pri opakovaní procesu generovania, pozn.], začať ho regulovať, ale v tom prípade je asi hlúposťou hovoriť o „umelej inteligencii“, ale presnejšie pomenovanie by bolo „pokročilá úroveň algoritmizácie a automatizácie“. Ibaže s takýmto marketingovým heslom by sa vám asi len ťažko predávali kdejaké prísľuby, získaval investičný kapitál, a v tomto kontexte by sa málokto nadchol nad tvrdeniami o ďalšej „priemyselnej revolúcii“, keďže by sa jednalo stále o pokrok, síce významný, ale stále iba v rámci nadväzujúcej evolúcie. [POZN.: Ak si porovnáte dva roky staré jazykové modely AI s dnešnými, tak ten kvalitatívny pokrok je až neuveriteľný, napriek tomu nateraz nedosahujú kvalít, aby došlo k ich plošnému použitiu, ako ich producenti dúfajú. Aká bude budúcnosť? Ktovie.] Mimo spomenutého zdravotníctva, sa nad týmto zas až tak nepremýšľa.

  Rovnako, ako sa nijako hlbšie nepremýšľa, aký reálny prínos majú, okrem zisku pre dodávateľa, takéto nástroje. Títo „umelou inteligenciou očarení“ bývajú skrátka „krepí“, nedokážu reálne zhodnotiť kvalitu jej výstupov, no o to sú sebavedomejší. Nemajú predstavu, akože vôbec, aký výpočetný výkon je potrebný na „uživenie“ nejakého zmyslupného jazykového modelu AI, netušia. A takéto nevzdelané osoby potom rozhodujú štýlom: « Je to aktuálne „trendové“, hovorí sa o tom, i v televízii spomínali. » Mnohí malomeštiačikovia chcú byť „svetoví“: « Svieti to, bliká to, tancuje…, » – kolotočiari s právomocami v sekunde objednávajú. Obmedzení snaživci vykazujúci aspoň nejakú aktivitu. Len za kadejakých „AI asistentov“ (rôzného druhu) a „Chatbot-y“ sa vyhadzujú do vzduchu ročne tisíce.

  Pokračujme ďalej: « Nedá sa to jednoducho vytrhnúť. Zostanú tam kúsky. Ľudia si na používanie týchto nástrojov zvykli, či už je to dobré alebo zlé. […] Kód umelej inteligencie je takto napísaný, pretože tieto veci nemajú myšlienky, nemajú pocity, nemajú znalosti, len čerpajú zo súboru informácií, na ktorých boli trénované. Takže, kód je veľmi obšírny, čo znamená, že ho je veľa a je napísaný bez akéhokoľvek zámeru. Pretože teoreticky, keď píšete dobrý kód, existuje určitá logika, prečo ste veci vytvorili určitým spôsobom: ak to neurobíte, toto sa pokazí. Ak sa toto pokazí, tak potom sa pokazia tieto tri veci. Takže o tom premýšľate takto nejako. […] A myslím si, že v komunite softvérových inžinierov máte prítomné veľké množstvo utajených imbecilov, ľudí, ktorí predtým sotva vedeli programovať, ktorí sa k tejto práci pravdepodobne dostali podvodom alebo boli na veľmi nízkej úrovni, alebo sú to len dobrí diplomati, ktorí využili jazykové modely AI, aby vyzerali užitočnejšie, než v skutočnosti sú, pretože sa dokážu predierať určitými operáciami. To znamená, že tieto spoločnosti sú momentálne postavené na piesku. […] Zničili svoje inštitucionálne znalosti. […] Neviete, ako merať návratnosť investícií. Neviete, ako merať náklady na úlohu. Ako znížite náklady? […] Povedali ste si: „Dobre, zarábame takúto sumu peňazí…“ […] Potrebujete, aby ľudia míňali čo najviac. Problém je, že ľudia dnes míňajú obrovské množstvo peňazí. Robia to však bez akéhokoľvek dôvodu, okrem toho, že vás živia… Boli iba zmanipulovaní médiami a investormi… Problém je, že to nie je stabilný biznis. Je ťažké povedať: „Dobre, ak míňam 12 miliónov dolárov ročne… Prečo? Čo by som získal, keby som minul 24 miliónov? Alebo čo by som stratil, keby som minul 3 milióny? Alebo 1 milión? Alebo 500 tisíc?“ Na to neexistuje presvedčivá odpoveď. […] Takže spoločnosti s tým momentálne v podstate len experimentujú. […] Je naozaj pozoruhodné, akým podivným sa to [celé] stalo. […] A ja mám tú teóriu: teória o ére podnikavcov – idiotov, kde sú títo ľudia, ktorí riadia tieto spoločnosti, ktorí nerobia žiadnu prácu. Nemajú žiadne spojenie s produktivitou, alebo samotnou výrobou. Teda všetko, čo vedia robiť je: zamestnávať ľudí, prepúšťať ľudí, míňať peniaze… a tiež chodiť na obed a čítať e-maily. To je reálne naozaj všetko, čo robia. Takže si myslia: „Viac umelej inteligencie je dobré. Nerobím žiadnu reálnu prácu, ale keď som sa s tým chvíľku hral, no vytvoril som z toho nejakú aplikáciu. Takže ak ju bude používať nejaký softvérový inžinier vo väčšom rozsahu… ešte viac – veľké / dobré!“ Títo ľudia nemajú cit pre detaily alebo plánovanie. Takže máme tento údajný boom AI, ktorý pramení najmä z – nekompetentnosti vedenia. […] …ide o významný skok, ktorý presahuje rámec toho, čo používatelia očakávajú, a na čo sú v skutočnosti zvyknutí. Zamyslite sa nad tým takto: ak ste nikdy nerozmýšľali nad tým, koľko vás vaše úlohy stoja, nikdy ste sa nesprávali tak, ako keby úlohy niečo stáli. V podstate ste fungovali na princípe „zjedz, koľko zvládneš“. Neviete, koľko stojí vaša práca. A keď musíte tieto náklady skutočne zaplatiť… Nemôžete [odrazu] robiť nič z toho, čo vás na začiatku nadchlo pre tento nezmysel. […] [„Neviditeľný výstup“ je termín, ktorý začíname počuť od niektorých pozorovateľov v tomto odvetví.] […] Kapitalizmus to robí iba vtedy, keď je veľmi chorý. […] Dôvod, prečo musia vymýšľať čudné mystické spôsoby merania, je ten, že nemajú spôsob, ako na to len ukázať a povedať: „To je dobré.“ »

  Ja hovorím jedno: tie paralely, ktoré som vyznačil, bijú do očí a jednoducho ich každý – aspoň zľahka uvažujúci – musíte vidieť v celej nádhere… Všetky tieto riadky sú prakticky len inou stránkou, iným popisom základného mechanizmu, ktorý som už v minulosti prezentoval, keď som citoval niekdajšieho vedeckého pracovníka Ekonomického ústavu SAV, ktorý strávil nejaký ten čas na ministerstvách financií a hospodárstva, taktiež zastupoval Slovenskú republiku v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) – Ing. Mariána Vitkoviča, ktorý povedal: « Toto etnikum, alebo toto spoločenstvo, […], BOLO PREDANÉ za to, že pár ľudí si tu jazdí na funkciách a každú sprostosť, ktorú im Brusel strčil pod nos, podpísali za tento štát. To je všetko. Je to katastrofa, ale je to tak. […] …globálna finančná elita, ktorá spolupracuje s tými lokálnymi finančnými elitami a s tými politickými „trkvasmi“, ktorí ich zastupujú… […] Dnes je ten kapitalizmus taký, že TÍ, KTORÍ VLASTNIA TEN KAPITÁL a ovládajú tie globálne, lokálne toky – aj tie integračné, SA VYČLENILI Z TEJ SPOLOČNOSTI… » Všimnite si zaujímavú skutočnosť: keď niekde vo vzduchu „zasmrdia peniaze“, je možné na niečom zarobiť – je v tom VEĽA peňazí, vždy sa tam objaví nejaká tá lokálna oligarchia a – v spolupráci s globálnymi hráčmi – sa snaží nejakým spôsobom „monetizovať verejné zdroje v prospech privátnych ziskov“, takýmito zdrojmi sú aj VODA a PÔDA, občanom nejako „politicky predať“ a urobiť ďalší „vývar“ a nejaký ten vývoz kapitálu do zahraničia. Hľa, hodnoty liberálnej alebo slovenskej sociálnej, progresívnej, katolíckej… pomenujte si to, ako chcete: dôsledky hlavných presadzovaných politík na makro-ekonomickej úrovni sú vždy rovnaké. Lenže, zopakujem ešte raz: choďte a pozrite sa na stránky Centrálneho registra zmlúv. Ono to nie je tak, že by tu bolo niekoľko oligarchov, politikov a tí za všetko môžu. Nie je to také jednoduché…

  Tu je v podstate akési celospoločenské nastavenie občanov, ktoré by sa dalo definovať ako: hrubé využívanie dostupných možností k tomu, aby som sa mal dobre, bez ohľadu na dôsledky. Na Slovensku mala a má drvivá časť občanov, v nejakej forme, profit z toho, čo sa tu dialo a deje – na rôznych úrovniach. Poberali a poberajú z toho nejaké výhody. Späť k Vitkovičovi. Ja až teraz začínam chápať, v plnom rozsahu, ten jeho pesimizmus nad budúcnosťou, aká nás čaká. Sám som sa v poslednom roku venoval celkom obšírne vojenskému konfliktu na Ukrajine. Netvrdím, že som túto problematiku spracoval dokonalo, ale myslím si, že tú základnú dynamiku jeho vzniku som vcelku vystihol. Až v posledných týždňoch som si uvedomil niečo zásadné. Písal som o pochode na oslavu výročia založenia Waffen-SS Galícia vo Ľvove, ktorý sa konal tento rok v máji, neskôr som písal o opätovnom pochovaní Melnika na Ukrajine – so štátnymi poctami. A tak som sa postupne zamyslel: „Však, ale veď ja som Melnika už v minulosti spomínal, presne – 24. júla 2025. O Waffen-SS Galícia mám napísaný dokonca dlhočizný komentár, kde citujem 47 zdrojov, zverejnené 12. októbra 2025, a tam mám v úvode celý odsek venovaný tomu, ako sa dnešní Ukrajinci hlásia k odkazu svojich nacistických predchodcov. Ako hlavný ilustračný obrázok som vtedy použil záber príslušníka ukrajinskej rozviedky SBU z apríla 2022, z videa, ktoré je dodnes dostupné a zverejnili ho britské The Sun…“ V priebehu prác na článku o Waffen-SS Galícia, som vypracoval ešte aj článok o hladomore v Sovietskom zväze 1932/33, kde citujem pre zmenu 53 dobových zdrojov. Čo sa snažím naznačiť? Problém dnešnej doby nie je nedostatok, alebo nedostupnosť informácii. Problémom je lenivosť, hlúposť a charakterovo-morálna skazenosť. A tak, na jednej strane máte „politické a ekonomické elity“ tohto štátu, ktorí žijú vo svojich bublinách a Slovensko priviedli do súčasného stavu, sú závislí na tom, ako sú dnes nastavené finančné toky v tomto štáte, urobia všetko pre zachovanie a pretrvanie tohto rozdelenia trhu, udržanie existencie vlastníckych štruktúr, každú zmenu vnímajú ako možné ohrozenie vybudovaného. No a na druhej strane sú prostoduchí občania, ktorí nechcú veľmi vytŕčať, hlavne sa chcú mať dobre, v rámci určitých požiadavok, a aj sa majú vcelku „fajn“, nejako zvlášť sa nezaujímajú o „pánske huncútstva“. Kto z práve spomenutých príde s niečim pokrokovým, bude iniciovať „revolúciu“ v tomto štáte a je aj schopní ju urobiť, aby napokon viedla k evidentným prínosom pre našu spoločnosť? A tá nejaká malá skupina stojacich „mimo davu väčšinovej normálnosti“, ktorí nekolaborujú so systémom, majú aspoň štipku morálneho úsudku a nejakej tej sebaúcty… Je tu proste nejaká situácia: nejaké nastavenie hospodárstva, nejaké ľudské zdroje, pravdepodobný demografický vývoj, stav školstva, nejakí ľudia sú v parlamente a vo vláde, iní sa tam chcú dopracovať, niekto sedí v inštitúciach štátnej a verejnej správy… A ja sa na toto celé pozerám, a ako pán Vitkovič: nevidím zatiaľ NIČ – žiadnu externú silu, čo by naznačovalo dramatickú zmenu k lepšiemu, obrat v stagnácii – postupnom úpadku Slovenska. Ľudia budú musieť, ak má Slovensko prežiť, prijať vlastnú mieru zodpovednosti za jeho súčasnú, ale aj budúcu podobu. My dnes naozaj smerujeme k občianskej spoločnosti, ale tej skutočnej, nie parazitickej. Takej, kde si občania budú musieť samotní zabezpečiť, aspoň v tom svojom okolí: aby Slovensko ostalo Slovenskom, Slováci Slovákmi. Pričom budú nútení pochopiť, ako sme sa do takéhoto stavu dopracovali, ako ho napraviť, ale hlavne – čo je súčasťou a podstatou slovenskej histórie a kultúry, aby tu bola aj… o dvesto alebo tristo rokov. Čas ukáže.

  POZNÁMKA: Autor tohto článku nie je zaslepeným odporcom nástrojov AI. Práve naopak, autor týchto riadkov je vcelku zorientovaným v oblasti jazykových modelov AI. Práve preto pozná REÁLNE výstupy, čo sa týka možnosti kvality výstupov, a iba sa snaží upozorniť: obchodní zástupcovia tohto spektra priemyslu dnes predávajú PRÍSĽUB niečoho, kde ešte nie sme, snažiac sa zbaviť svojej zodpovednosti, s tým, že sa raz naša spoločnosť pretransformuje do podoby, akú si väčšina ľudstva pravdepodobne neželá…

  POST SCRIPTUM: Téma, ktorej sa v tomto článku venujem je mimoriadne komplexná a jej plnohodnotné spracovanie by si vyžadovalo výrazne viac času. Tento komentár preto vnímajte skôr… ako myšlienkový náčrt: rýchly rozbor základných informácií, na ktoré som narazil, spojený s osobnými postrehmi, ktorý slúži na otvorenie diskusie. Snažil som sa uvedenými citátmi ilustrovať a zachytiť hlavný rámec diania navôkol nás. Dokonalo? Určite nie. Snáď aspoň pochopiteľne.

  PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] AI Bubble: How AI’s push towards IPOs became a death drive | Ed Zitron. The Tech Report (Youtube). Zverejnené: 06-06-2026. Dostupné 06-06-2026 / 18:54: youtu.be/qoZvYPYwuhc
  • [2] Anthopic, OpenAI Should Not Be Allowed to IPO, Says Ed Zitron. Bloomberg Podcasts (Youtube). Zverejnené: 02-06-2026. Dostupné 06-06-2026 / 14:03: youtu.be/zbKDmkJPVvI
  • [3] DOSTOJEVSKIJ, Fiodor Michajlovič (aka Fyodor Dostoyevsky). White Nights and the Other Stories. New York (USA) : The Macmillan Company, 1918. 288 strán.
  • [4] FOTO Kauza Pellegriniho a Sakovej trapasu MÁ DOHRU: Brutálna kritika a reči o KONCI V POLITIKE! Bratislava (Slovensko) : Plus jeden deň. Zverejnené: 13-03-2020. Dostupné 11-06-2026 / 14:17: pluska.sk/spravy/z-domova/foto-kauza-pellegriniho-sakovej-trapasu-ma-dohru-brutalna-kritika-reci-konci-politike

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/hrana-uzitocnost-utajena-imbecilita-a-diplomaticke-vystupovanie-ked-sa-zvrhli-zhyrali-cynici-pragmatici-baziaci-po-uspechu-tj-funkciach-moci-a-profite-zosiroka-usmievaju-a-pripravuju-na-dalsi-vyvar/

• ▐ Zverejnené: 04/06/2026

  Základný popis

  Feminizmus v jeho najvyššej a najelegantnejší forme: vznešená žena, ktorá si váži seba a svoju vlastnú dôstojnosť, neskôr vníma vlastnú zodpovednosť za to, kým je, a k čomu smeruje, a preto urobí všetko preto, aby sa – postupom svojho života – stala cnostnou a múdrou.

  « Dcéra kráľa – dievčina z „pánskeho rodu“: Nikdy nebola otrokyňou, a tak nemôže byť oslobodená… (Henryk Sienkiewicz – Quo Vadis? / 1897) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo

  – „Pokiaľ je otrokyňou, tak si ju jednoducho kúp.“
  – „Nie je otrokyňa.“
  – „A kým teda je? Oslobodená žena Plautia?“
  – „Nikdy nebola otrokyňou, [a tak] nemohla byť oslobodenou ženou.“
  – „Kto je to?“
  – „Neviem, kráľova dcéra alebo niečo podobné.“
  (Quo Vadis, s. 8)

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Narrative of the Time of Nero. Boston (USA) : Little, Brown, and Company, 1897. 551 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dcera-krala-dievcina-z-panskeho-rodu-nikdy-nebola-otrokynou-a-tak-nemoze-byt-oslobodena-henryk-sienkiewicz-quo-vadis-1897/

• ▐ Zverejnené: 03/06/2026

  Základný popis

  Odhalenie zabudnutej a nenahraditeľnej úlohy otca vo výchove svojej dcéry – o úlohe otca ako prvého strážcu ženskosti svojej dcéry. Tento text prináša slová z pre nás pomerne cudzieho konca sveta – zo starého Orientu, kde sa dcéry vychovávali ako „poklady srdca“ a princovia museli byť hodní, aby si takéto ženy zaslúžili. Je to príklad univerzálnej psychologicko-mravnej lekcie, ktorá vyzýva oboch partnerov vstupujúcich do manželstva k tomu, aby mali v danej dobe tomuto aktu primerané osobnostné kvality, dosiahli určitú – znamenitú – úroveň osobného rozvoja.

  « Každý správny kráľ vychováva zo svojej dcéry budúcu kráľovnú: Princovia sú hodni manželstiev s hviezdnými princeznami (The Story of Persia, 1887) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Orient – Blízky východ – Perzia – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Výchova – Vzdelanie – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo

  « Potom jemenský kráľ nariadil, aby sa pripravili jeho audienčné siene, a aby sa zhromaždili šľachtici jeho ríše. A tam prišli aj tri mladice, ktoré doteraz žili v ústraní; boli zdobené korunami a drahokamami, a doteraz nikdy nepoznali smútok. Na ich pôvabne, tmavé vlasy dovtedy žiadne trápenia ani len nesiahli. A tam odovzdal trom princom tri poklady svojho srdca. Avšak v trpkosti svojej duše povedal: „Nie Feridoon je príčinou môjho smútku, ale ja sám. Vedzte, že ten, kto nemá dcéry, bude ušetrený bolesti z rozlúčky s nimi.“ Potom povedal mudrcom kráľovstva: „Králi sú hodní byť manželmi hviezd, ako sú tieto. Vedzte, že som odovzdal svoje milované dcéry týmto princom, podľa našich obradov a zvykov, aby si ich vážili a milovali ako svoje vlastné duše.“ (s. 16) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: BENJAMIN, Samuel Green Wheeler. The Story of Persia / The Story of The Nations. New York, Londýn : G. P. Putnam’s Sons, 1887. 306 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kazdy-spravny-kral-vychovava-zo-svojej-dcery-buducu-kralovnu-princovia-su-hodni-manzelstiev-s-hviezdnymi-princeznami-the-story-of-persia-1887/

• ▐ Zverejnené: 02/06/2026

  Základný popis

  Príbeh o tom, že keď sa svet rozpadá pod nátlakom barbarstva (dnes maskovaného za „civilizačný pokrok“), odpoveď nie je možná len v podobe modlitby alebo – nebodaj – v nejakej forme úteku a vyhýbania sa, ale práve v bránení toho najdôležitejšieho: rodiny, domova a vlastnej kultúry.

  « Niekedy aj ženy bránili svoje rody a rodiny: Jeanne Laisné / Jeanne Hachette a obliehanie Beauvais  »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Ľudský život – Sebarozvoj – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: BOURGEOIS, Anicet; DENNERY, A. Jeanne Hachette ou Le Siège de Beauvais (Drame en Cinq Actes et Six Parties). / Magasin Théâtral. Paríž (Francúzsko) : Imprimerie de vc Dondey-Dupré, cca. 1830-1840. cca. 1000 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/niekedy-aj-zeny-branili-svoje-rody-a-rodiny-jeanne-laisne-jeanne-hachette-a-obliehanie-beauvais/

• ▐ Zverejnené: 02/06/2026

  Základný popis

  Portiin monológ o svojej prostote, no viere vo vlastný rozvoj a schopnosť naučiť sa. Jej duša sa tu prejavuje vnútornou štruktúrou, ktorá ju vedie k dobrému, ku kráske a múdrosti.

  « Portia: Dievčina jemného ducha, ktorá nie je – ešte – príliš stará, aby sa nemohla naučiť (Kupec benátsky / Shakespeare, 1867/1922) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Ľudský život – Sebarozvoj – Vzdelanie – Obrátenie – Znovuzrodenie

  « …ale v skutočnosti som len dievča bez vzdelania, neškolené, bez skúseností: šťastná v tom, že ešte nie je taká stará, aby sa nemohla naučiť; ešte šťastnejšia v tom, že nie je z pokolenia nahlúpleho, aby sa nemohla dovzdelať; a najšťastnejšia zo všetkého v tom, že jej nežná duša… (1922, s. 117) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] The Merchant of Venice (A Comedy by William Shakespeare as Arranged for Contemporary Stage by David Belasco and Acted Under His Direction at the Lyceum Theatre, New York with David Warfield). New York (USA), 1922. 174 strán.
  • [2] The Merchant of Venice as Produced at the Winter Garden Theatre of New York, January 1867 by Edwin Booth (A New Adaption to Stage with Notes, Original and Selected, and Introductory Articles by Henry L. Hinton). New York (USA) : C. A. Alvord, 1867. 46 strán..

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/portia-dievcina-jemneho-ducha-ktora-nie-je-este-prilis-stara-aby-sa-nemohla-naucit-kupec-benatsky-shakespeare-1867-1922/

• ▐ Zverejnené: 01/06/2026

  Základný popis

  „Via Appia“ ako symbol svedectva duchovnej cesty a osobnej premeny. Archetypálne vyobrazenie všeobecnej – a vcelku prirodzenej – snahy človeka vyhýbať sa bolesti, niekedy aj v podobe nevyhnutného životného utrpenia. Lekcia o pokore, cnosti a prijatí svojho osudu, alebo ešte niečo viac?

  « Sv. Peter: „Domine! Quo Vadis?“ / [Pane! Kam ideš?] (1881) »

  ZNAČKY: Komentár – Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Kresťanstvo – Legenda – Ježiš Kristus – Svätý Peter – Psychológia – Hlbinná psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Obrátenie – Znovuzrodenie

  Nasledovný príbeh som už raz spomínal…

  « Po požiari Ríma: Nero obvinil kresťanov z podpálenia mesta, čo bolo dôvodom ich prvého prenasledovania, počas ktorého mnohí z nich zahynuli hroznou a dovtedy neslýchanou smrťou. Kresťanskí konvertiti žiadali Petra, aby zbytočne neriskoval svoj život, ktorý bol pre nich vzácny a potrebný pre blaho všetkých; až ten napokon súhlasil s tým, že opustí Rím. Ale ako tak utekal po ceste „Via Appia“, približne dve míle od brán, práve na tomto mieste sa stretol s vidinou nášho Spasiteľa — putujúceho do mesta. Ohromený týmto výjavom zvolal: „Domine! Quo Vadis? [Pane! Kam ideš?]“ na čo Spasiteľ, hladiac na neho so smútkom v očiach, odpovedal: „Idem do Ríma, aby som tam bol ukrižovaný… po druhýkrát,“ a zmizol. Peter, pokladajúc to za znamenie, že sa má nechať podrobiť utrpeniu, ktoré je preňho pripravené, sa okamžite otočil a znova vstúpil do mesta. (Anna Jameson / 1881, s. 211-212) »

  Dnes by som k týmto riadkom chcel ešte čosi podotknúť. Mnohí ľudia sa zameriavajú najmä na rovinu utrpenia, tento príbeh chápu v polohe: odovzdať sa nevyhnutnému utrpeniu. Ja si myslí, že je pritom vždy potrebné zdôrazniť aj: „Prečo by mal človek niečo takéto vykonať?“ Čo sa tým sleduje. Odpoveďou k tomu je: „CHRISTOS“ / Ježiš Kristus ako ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – „svätosti“. Pre lepšie pochopenie: « Pod pojmom ideál budeme mať na mysli dokonalosť svojského druhu: úplnú a kompletnú realizáciu všetkej možnej alebo predstaviteľnej dokonalosti, nie len výplod fantázie, ako tento pojem mnohí používajú. Kristus je ideálny človek. Ale dosiahnutie dokonalosti je dosiahnutím božskosti; a preto je ideálny človek ľudským Bohom. (s. 9) » Ak sa teda na obrázok vyššie budeme pozerať ako na „psychologickú pravdu“, niečo, o čom učil aj Carl. G. Jung, potom je jeho posolstvo jednoznačné: prijatie nevyhnutného utrpenia spojenéno s procesom, počas ktorého sa stávam svojim najdokonalejším vyjadrením. Magnifique, n’est-ce pas? Vraiment magnifique.

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] BUCK, Jirah Dewey. Christos – The Perfect Man is the Anthropomorphic God. New York (USA) : Hermetic Publishing Company, 1889. 30 strán.
  • [2] JAMESON, Anna. Sacred and Legendary Art (Vol. I.: Containing Legends of The Angels and Archangels, The Evangelists, The Apostles, The Doctors of the Church, and St. Mary Magdalene as Represented in Fine Arts). 3. vydanie / Boston (USA) : Houghton, Mifflin and Company, 1881. 417 strán.
  • [3] NOWOWIEJSKI, Felix. Stimmen der Presse Über Aufführungen des Neuen Dramatischen Oratoriums „Quo Vadis?“ / Op. 30. Fulda (Nemecko) : Aloys Maier – Königl. Hofmusikalienhandlung, 1909. 293 strán.
  • [4] SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Tale of the Time of Nero. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1897. 515 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sv-peter-domine-quo-vadis-pane-kam-ides-1881/

• ▐ Zverejnené: 20/05/2026

  Základný popis

  O tom, ako politické elity ignorujú dlhodobé následky svojich rozhodnutí. Premena krajiny na „muničný arzenál“ Európy – prejav pragmatizmu alebo cynického zneužitia dôvery? Analýza chladná, klinicky presná. Autor poukazuje na sofistikovanú hru s jazykom, núti nás čeliť nepohodlným informáciam o fungovaní moci. Tvorba systému, ktorý oddeľuje jednotlivcov od zodpovednosti a prenáša ju na voľajaký abstraktný byrokratický akt, pričom odrazu nikto túto zodpovednosť nenesie. Dôkladný prienik do psychológie politickej manipulácie, do jej schopnosti racionalizovať a „politicky predať“ – pretvárať, čo bolo pre občanov prvotne „zdanlivo neprijateľné“ do polohy „politicky nevyhnutné“.

  « Vedenie štátu, ktoré občanov zavádza a poškodzuje ich záujmy: Keď sa prezident „mieru“ vytešuje z tranformácie priemyslu do podoby významného dodávateľa munície do oblasti vojenského konfliktu… »

  ZNAČKY: Zmienka – Komentár – Citát – Politika – Ekonomika – Slovensko – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Progresivizmus – Neokolonializmus – Vojna – Chudoba – Bieda – Smrť – Výmena obyvateľstva – Slovania

  Pred niekoľkými dňami [13. máj 2026, pozn.] sa na portály „Marker“ objavila správa s názvom „Slovensko sa podľa Pellegriniho stalo jedným z najhlavnejších výrobcov munície v rámci NATO“. Túto správu postupne priniesli pravdepodobne všetky veľké média na Slovensku. Najšokujúcejšou časťou tejto správy sú istotne nasledovné riadky: « Podľa Pellegriniho sa vďaka tomu Slovensko stalo jedným z najhlavnejších výrobcov munície v rámci NATO. Uviedol, že na komerčnej báze SR dodáva na Ukrajinu muníciu „v počtoch miliónov a ten počet bude ešte do budúcna narastať“. » Práve v tejto chvíli, ako píšem tieto riadky, som si spomenul na svoje myšlienky z nedávnej minulosti [10/2025, pozn.], kedy som sa vyjadril k nie veľmi príjemnej – militaristickej atmosfére v našej spoločnosti, ktoré som napísal potom, čo sa vedľa seba postavili Peter Pellegrini, Róbert Kaliňák a Juraj Blanár, pričom ohlásili obdobie zbrojenia a budovania infraštruktúry zlepšujúcej mobilitu ozbrojených síl na území Slovenska. V tom článku som položil jednu zásadnú otázku: až sa niečo – s prepáčením – „poserie“, kde chcete akože s týmto zázemím bojovať? Alebo inak – ak by sa niečo takéto stalo, čo si myslíte, že bude okamžite zbombardované? Ako dlho asi vydrží… napríklad tá fabrika, kde Ukrajinci na Slovensku vyrábajú drony? A keď hovorím „okamžite“, tak hovorím o MINÚTACH. Nad takýmito otázkami by mali premýšľať všetci občania Slovenska. Nedeje sa tak. Hrajte so svojimi politikmi debilné hry, vyhráte od nich debilné ceny…

  Na tomto mieste zacitujem z iného svojho článku [11/2025, pozn.]: « …sa zlepšujú majetkové pomery niektorých osôb, uspokojujú dlhodobé hospodárske záujmy niektorých štátov. Čo nemôže byť prekvapením. 1. apríla 1933 sa pre „Jihočeské Listy“ vyjadril Dr. Vlastislav Zátka: „Rok 1932 nepriniesol vytúžené zlepšenie hospodárskych pomerov, práveže naopak, všeobecnú hospodársku krízu ešte zhoršil. […] Kríza, ktorú prežívame je na celom svete. […] Napokon nechýbajú ani tí, ktorí spomínajú tých krásnych dôb, keď počas vojny ceny všetkých statkov stúpali, a teda nachádzajú spásu vo vojne, hromadnom ničení ľudí a statkov. (č. 26, titulná strana)“ Taký anglický ekonóm John Maynard Keynes v roku 1936 napísal: „…dokonca aj vojny môžu slúžiť na zvýšenie bohatstva… (s. 129)“ Mnohí sa podobnými slovami – aj na Slovensku – vyslovene riadia. Existuje len jediné skutočné riešenie. Riešením je koniec vojenského konfliktu. Dalo by sa povedať: dianie na Ukrajine zatiaľ smeruje k tomu, aby sa táto stala „európskym Afganistanom“. „‚…spor, stále nerozhodnutý ma uviedol do trápenia, skazy a zúfalstva, spolu so všetkým ostatným – a tak tu stojím v tento deň. […] Je tento môj spor znesiteľnejší, alebo ťažšie znesiteľný, keď v ňom bolo celé moje bytie, a bolo takto hanebne vyciciavané? […] Teraz opäť,‘ povedal… bez zmiernenia hnevu, ‚Systém! Všade mi hovoria, že je to systém. Nesmiem sa spoliehať na jednotlivcov. Je to systém. […] …a povedať mu, keď ma rozzúri tým, že je taký chladný a spokojný – ako to robia všetci, lebo viem, že oni z toho získajú, zatiaľ čo ja prehrám, však? – nesmiem mu povedať, že chcem od niekoho niečo dostať za svoju skazu… On nie je zodpovedný. Taký je systém.‘ (Dickens, 1880, s. 309)“ Možno by bolo dobre sa opýtať: „Kto je na Slovensku súčasťou tohto ‚systému‘ podieľajúceho sa na dianí navôkol nás?“ Kto zistil, že aj na smrti sa dá dobre zarobiť? „Zdalo sa mi, že som videl zločinca odpúšťajúceho hriechy spravodlivým… (Dostojevskij, 1920, s. 332)“ »

  Od posledných volieb sa v našej spoločnosti vedie – neprestajne sa opakujúca – debata ohľadom „plnenia / neplnenia“ závažného predvolebného sľubu – „Ani náboj na Ukrajinu!“ Zo strany vládnych politikov sa zvyčajne argumentuje: „Ale my sme povedali, že to platí len pre štátne zdroje a netýka sa aktivít súkromných podnikateľských subjektov…“ Tieto osoby pri vyslovovaní takýchto slov vystupujú pomerne sebavedomo a nepriamo, ako keby hovorili svojim vlastným voličom: „Vy ste jednoducho strašne sprostí. VY ste len nepochopili, čo sme vám hovorili, a to nie je naša vina.“ Ibaže je. Fráza „Ani náboj na Ukrajinu!“ sa stala jedným z hlavných volebných sloganov, ktoré zarezonovali medzi voličmi, až napokon zľudovela, občania ju politikom neprestajne pripomínajú, a zaradila sa medzi také skvosty ako „druhé Švajčiarsko“ a „dvojnásobné platy“. Táto fráza nesie jasný obsah a vzbudzuje v občanoch istý prísľub naplnenia ich očakávaní. Na základe takto vytvorenej ilúzie v mysliach voličov, naznačovanie príklonu k realizácii aktivít, ktoré budú podporovať smerovanie k mieru, si títo následne zvolili svoju vládu a neskôr aj prezidenta. A na podklade tejto svojej voľby očakávali, že dôjde zo strany Slovenskej republiky k zastaveniu, a ak nie, tak aspoň k obmedzeniu množstva dodávaných zbraní a munície do oblasti vojenského konfliktu v našej blízkosti. Dnes už vieme: stal sa presný opak. Nikto z voličov súčasných vládnych strán a prezidenta, si ani v tom najhoršom sne určite nepredstavoval, že pod dohľadom týchto osôb dôjde k pretransformovaniu Slovenska do pozície „muničnej veľmoci zásobujúcej konflikt na Ukrajine“. My v tomto prípade nehovoríme o jemnom odklone od voličských očakávaní, ale o kompletnej NEGÁCII naznačovaného, ak sa pozrieme na štatistiky v tejto oblasti. V tomto prípade došlo k absolútnemu zneužitiu dôvery občanov, že konanie týchto politikov je v „dobrej viere“ a budú zastupovať ich záujmy. Niekto by mohol argumentovať v štýle: neznalosť neospravedlňuje, čo by smerovalo k tomu, že si mali dotyční, tj. značná časť Slovenska, overiť, v akom stave a s akými možnosťami výrobných a vývozných kapacít súkromných zbrojárskych firiem na našom území sa dá do budúcnosti počítať, nechať si urobiť analýzu možných… Prepáčte? V prípade takto zásadného rozptylu… už iba slepý a hluchý nechápe, čo sa udialo. A ja poviem len toľko: je úplne nepodstatné, akými právnickými fígľami, rétorickými obratmi a hraním sa so slovíčkami to mali „ošetrené“… sa tieto osoby budú ďalej obhajovať, pretože – občania vedia. Tí, ktorí chcú vedieť. Osobne neverím tomu, že je pre politickú stranu dobrým vysvedčením, ak občan pri kontakte s ňou musí do budúcnosti počítať s prítomnosťou právneho zástupcu, ktorý mu bude simultánne vysvetľoval možné úskalia „vysloveného pod čiarou“, bude ho varovať pri každom náznaku možného „pokrytectva maskovaného pragmatizmom“. Nevzbudzuje to dôveru. A inak, tento prístup politikov voči ich voličom sa veľmi často preklápa aj do vzťahu orgánov štátnej a verejnej správy, kde sa taktiež obyčajný človek neraz dostáva do takej pozície, že bez kvalitného právnika sa tento úbožiak proste ničoho nedomôže.

  Vo svojej knižnici mám jednu nádhernú publikáciu s názvom „Strategy – Proces, Content, Context (An International Perspective)“ [1998] v jej druhom vydaní. Táto publikácia vymedzuje [s. 80, pozn.] proces strategického myslenia v jeho „definujúcej časti“ do dvoch fáz: 1. identifikovanie toho, čo je problém, 2. diagnostika toho, čo je podstatou problému. V poriadku, čiže… z pohľadu našich vládnych predstaviteľov a prezidenta, tento proces v záležitostiach, o ktorých hovoríme, zjednodušene na podklade prezentovaného, vyzeral asi takto: ak by zbrane a munícia boli dodávané zo zásob Ozbrojených síl SR, znižovali by sa tým počty vojenskej techniky a munície našej armády, a keďže tá je financovaná z peňazí občanov, i finančné zdroje nášho štátu by sa zbytočne vyčerpávali, vyhadzovali do vzduchu. Vládni predstavitelia sa nám teda snažia vnútiť nasledovnú predstavu popisu problému: 1. pokles armádnych zásob a znižovanie našej obranyschopnosti, 2. finančná strata. Na druhej strane, národohospodárska stratégia „náboje vyrábané v miliónoch“ sa prezentuje, ako: 1. podpora ekonomickej výkonnosti štátu a znižovanie nezamestnanosti, 2. zlepšenie dostupnosti munície aj pre našu armádu. Áno, zvyknú ešte spomínať aj naše záväzky vyplývajúce z členstva v NATO, ale to by sme sa možno dostali… až niekam, ako je: prítomnosť zložiek ozbrojených síl cudzieho štátu v základniach situovaných na území Slovenska, čo je ďalšou zaujímavou témou „neplnenia naznačeného“. Možno inokedy.

  Ja sa opýtam trochu inak: kto financuje Ukrajinu? Odkiaľ má Ukrajina peniaze? Z Európskej únie. Kto je členom Európskej únie? Slovensko. Ak má Európska únia menej peňazí, nebodaj sa dokonca zadlžuje… inak povedané: ak sa Európska únia dostáva do zlej finančnej situácie, ak má problémy s dostupnosťou a cenami energii – v dôsledku nestabilnej situácie v tomto regióne a stupídnych politických rozhodnutí, koho sa to dotkne? Obyvateľov Európskej únie. Kto sú obyvatelia Európskej únie? Slováci. Hm, klasik by povedal: „To mi nejako nevychádza…“ Už vám asi došlo, kam týmto celým smerujem: občania Slovenska budú stále tí, ktorí budú znášať náklady za prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine a dodávanie munície do tejto oblasti – v tom lepšom prípade iba finančne, prepadom životnej úrovne každého z druhu človečieho, čo sa na území Slovenska dnes pohybuje. Ak sme raz členom EÚ a eurozóny, pričom sme „otvorená ekonomika“, ktorá významne reaguje na zmeny v oblasti hospodárskych výsledkov v ostatných častiach európskeho priestoru, vykazuje voči nim vysokú citlivosť, tak jednoducho občania Slovenska dianie na Ukrajine, či sa to niekomu páči alebo nie, skrátka ho v istej miere a nejakým spôsobom zaplatia, a môže to mať podobu zdražovania, kadejaké zvyšovanie poplatkov, alebo dokonca až zavádzanie nových – a zväčša skrytých foriem – „euro-zdanení“ a pod. Peter Pellegrini sa teší hospodárskemu zázraku, ktorý sa týka nárastu zbrojárskej výroby u nás. Také čísla sme dávno nemali! Správa z 6. marca 2026, ktorú zverejnil Štatistický úrad SR, pritom mala názov: „Slovenská ekonomika rástla vlani o necelé percento, jej výkony boli najslabšie za posledné tri roky.“ Ja sám som pred niekoľkými týždňami písal o dianí vo svete – o následkov presadzovania „politiky vojny“ a životných osudoch bežných ľudí v podstatne ekonomicky vyspelejších krajinách, ich výkrikoch zúfalstva. Pisal som o situácii v USA, v Nemecku, v Kanade… vo Veľkej Británii žijú pracujúci ľudia v autách a celé rodiny prežívajú vďaka milodarom z potravinových bánk! Pred pár dňami zverejnila česká televízia dokument pomenovaný „Chudoba už nezasahuje jen okraj společnosti. Tahle země není pro chudý.“ No slovenskí politici sa tvária, že na Slovensku sa nič takéto diať nemôže… pričom – súbežne s tým – rozposiela Sociálna poisťovňa „dôchodkové prognózy“ a oznamuje občanom, že nejeden z nich sa dôchodku nedožije a budú umierať v práci.

  Peter Pellegrini a vláda SR – menovaní vytvárajú zdanie pozitívneho prínosu ich politických rozhodnutí pre životy občanov SR. Snažia sa prezentovať výlučne „priame vplyvy“ a ich úspešné riešenia týchto problémov: zamedzenie zbytočných finančných nákladov zo strany štátu na zbrane a muníciu, ktoré by boli odovzdávané bez finančnej náhrady; zlepšovanie vybavenosti armády SR a obranyschopnosti Slovenskej republiky; ekonomický prínos pre štátny rozpočet a nárast zamestnanosti, potľapkanie po pleci zo strany našich zahraničných partnerov za plnenie svojich záväzkov. Ich pozornosť sa zameriava výlučne na to, čo sa zvykne označovať ako tzv. „first-order effects“: dôsledky prvého radu – priame konzekvencie, a aj to vo veľmi zúženom – „mediálnom“ – pohľade. Ibaže dodávanie munície do oblasti vojenského konfliktu, priame podieľanie sa na jeho pokračovaní, má mnohé – zväčša výhradne negatívne – sekundárne a terciárne dopady, konzekvencie „vyššieho radu“ – oneskorené, nepriame alebo postupne na seba nadväzujúce, a tie predstavujú takú zásadnú podobu „skrytých nákladov“ pre štát a jeho občanov, ktoré nárast zbrojárskej výroby nedokáže NIKDY vykompenzovať. Predstavte si, že nastanú záplavy, vietor vám zoberie strechu, stále prší, vy tam stojíte uprostred vášho domu – tej ruiny, zamračené nebo nad vami, stmieva sa, voda po pás, no a tu na loďke príde sused, hodí vám vedro a zakričí: „Vylievaj z okna…“ Náš prezident nám dnes s hrdosťou ukazuje na to vedro plné munície a členovia vlády SR so svojimi „roztlieskavačmi“ tvrdia, že toto nás zachráni, ale nikto z nich nevidí tú vodu, ktorú majú mnohí občania… snáď už niekde pri krku. Takto vyzerá dnešná podoba „sociálnej demokracie“ na Slovensku.

  Veľmi trefne túto odtrhnutosť elít od reality vystihol (len pred niekoľkými hodinami – v ďalšom pokračovaní Témy dňa na TA3) Eduard Chmelár, keď povedal: « …sa nám naozaj mení politický systém, že Európa prežíva krízu politickej legitimity. A teraz sa dostávame k tomu najdôležitejšiemu, prečo to je: nuž preto, lebo vrcholoví európski politici – naprieč celou Európou – sa zaujímajú väčšinou o niečo, čo by sme mohli nazvať zahraničnou politikou. Lenže to nie je nejaké systematické zaoberanie sa medzinárodnými vzťahmi, ale zameranie na tú Ukrajinu. A na úkor domácich problémov. A to bol príklad napríklad Británie, ktorá je v hrozných ekonomických a sociálnych problémoch. A tí ľudia nielenže majú pocit, ale vidia, že ten Starmer to nerieši, že cestuje kade po svete, a že sa nevenuje domácim problémom. Ja som upozorňoval na to napríklad, ale aj čo sa týka strednej Európy, že Orbán prehral voľby na ekonomike, podcenil ju. Pozrite sa na nášho premiéra, ktorý sa pohŕdavo vyjadruje o niektorých domácich témach, že to nie sú „premiérske témy“ a on… sa tvári akoby bol ministrom zahraničných vecí, že on rieši niečo iné. No jednoducho… tu je hlavná príčina toho, že tie politické elity prestali vnímať naozaj prehlbujúcu sa ekonomickú a sociálnu krízu… » Ale priniesol aj iné zaujímavé nadhľady: « „…keby sme hovorili o fašistických prvkoch, tak by sme ich našli aj v stranách, ktoré tu terorizovali tri roky obyvateľstvo a vyhrážali sa, zatvárali rôzne weby… alebo sa teraz vyhrážajú rôznymi hlbokými orbami. […] Pretože Smer sa vyčerpáva na všelijakých, tých svojich kauzách a Republika dnes proste, ktorá nemá mocenskú skúsenosť, dnes kritizuje – veľmi pohodlne – všetko, čo Smer nedodržal… […] …problém Európy je práve v tom, znova to zopakujem, stráca politickú legitimitu. To znamená, že tá spoločnosť je akoby pred výbuchom. Je to ako tlakový hrniec, ktorý nevieme kedy vybuchne, ale keď vybuchne, môžu až potom sa môžu dostať k moci také strany, o ktorých extrémizme sa mnohým ani nesníva. […] Ten prvý smer, je podobný ako v roku 1848, keď Európu zachvátila vlna revolúcií. To znamená, že všetkým už prejde trpezlivosť z toho, že to tu nefunguje. Tá druhá možnosť je oveľa horšia a zjednodušene ju môžeme nazvať: fašizácia. Ale tu je naozaj dôležité uvedomiť si, prečo sa toto všetko deje. A deje sa to naozaj kvôli tomu, že sa všetci európski lídri upriamili na to, že prioritou je nečlenský štát a prioritou je zbrojenie. 800 miliárd eúr, ktoré chce Európska komisia vynaložiť na zbrojenie, celkom určite znamená likvidáciu posledných zvyškov sociálneho štátu. To si uvedomujú už aj takí ľudia, ako je chýrny komentátor Financial Times Martin Wolf, ktorý hovoril, že to sa prirodzene nedá robiť bez škrtov, ale… zrejme si to tie elity uvedomujú, ale nechcú to povedať tým občanom priamo, alebo ICH KLAMÚ, že to sa nejako spraví. No nespraví sa to. Proste tie štáty na to nebudú mať peniaze. […] Neustále sa zmenšujúce to impérium, neustále sa zhoršujúca ekonomická situácia vedie k frustrácii mnohých obyvateľov. Keď som tam ja žil? Libra stála 70 korún. Dnes je tuším už niekde na úrovni eura alebo dolára. A to nie je jediný problém. Tí Briti vidia, že kedysi to bola jedna z najväčších, najpriemyselnejších ekonomík, ktorá sa ale od 80. rokov – pod vplyvom neoliberalizmu – začala deindustrializovať a všetko sa to začalo presúvať do finančných služieb. Dôsledkom toho je, že prestala hrať prvé husle výroba, ako základ klasickej ekonomiky, a že sa to presúva do takýchto sfér. To je ďalší zdroj. Ale ten najdôležitejší je, že: viete… a ja tu poviem niečo, čo sa mnohým nebude páčiť… No to sa stáva možno v niektorých vrstvách po každej relácii, ale teraz poviem niečo naozaj vážne a tvrdé. My sme fakticky tým pomýleným nepriateľstvom voči Rusku, pomýleným, pretože Rusko je súčasťou Európy. Rusko prispelo VÝRAZNOU mierou do kultúry Európy. Nezaujímajú ma naozaj tie hysterické „taľafatky“, ktoré sa trúsia z jednej strany, že z Ruska nič dobré nevzišlo. Nechcem sa venovať týmto hlúpostiam, ale… jednoducho si treba uvedomiť, že: nech je Rusko akékoľvek, nech robí v súčasnosti… nech pácha aj zločiny, tak Rusko… my potrebujeme to Rusko viac ako Rusi nás. A stratili sme veľmi veľa času. Viete, my sme stratili vlastne 36 rokov chybnou politikou. Chybnou politikou. Pretože, v „osemdesiatomdeviatom“ – a to teraz hovorím pre mladú generáciu, ktorá si to nemôže pamätať ani omylom, lebo vtedy neboli ešte ani v pláne. V 89-tom SME NEŽIADALI, ABY SA PRESUNULA ŽELEZNÁ OPONA ZO ZÁPADU NA VÝCHOD! Neprosili sme, že my chceme preskočiť z Varšavskej zmluvy do NATO. My sme sa tešili na svet bez hraníc, že konečne je čas na to, aby sa naplnili tie ideály Spojených národov a tie národy sa pobratali, žili v mieri a v spolupráci, čo by som podčiarkol najviac. Namiesto toho, sme si o pár rokov – už v polovici 90. rokoch – osvojili blokovú mentalitu, že chceme a musíme vstúpiť do NATO, že musíme niekde patriť, akoby to najdôležitejšie bolo vyčleniť sa voči všetkým. A viete, čo je dôsledok, že: Európa má dnes, na rozdiel od iných kontinentov alebo iných blokov, čoraz menej priateľov. […] A Európa si neuvedomuje, že keď toto neustojí, tak skončí – po prvýkrát v dejinách – ako zaostalý región. My sme si zvykli na to, že Európa bola akýsi kokpit ľudstva, že z nej vychádzal pokrok, ekonomická prosperita, že toto bolo akési centrum celej civilizácie. Ale dnes už by sme mali konečne pochopiť, že sú tu nielen vyspelejšie a mocnejšie regióny, ale že my môžeme naozaj skončiť, ako to ja s obľubou hovorím, ako „slepé črevo Ázie“. »

  Čo na záver? Dnes už celá slovenská spoločnosť vníma, kam smerujeme. Pociťuje dôsledky „politiky vojny“, no a v tom sa zjaví prezident Slovenskej republiky – Peter Pellegrini, povie jednu z hľadiska ekonomiky pozitívnu štatistiku, tj. rast zbrojnej výroby, a optimisticky zvolá: „PERFEKTNÉ!“ Ako… prečo? Ak by sa, pred tými niekoľkými rokmi, tá už údajne dohodnutá mierová zmluva naozaj podpísala, a všetky peniaze, ktoré sa za tie roky minuli na Ukrajinu – vtedy ešte v štádiu plánovania – dali na jednu kopu a spálili, tak je Ukrajina v lepšej pozícii, než tomu dnes reálne je… a rovnako i Slovensko. Pri pohľade na všetky dôsledky a prognózy, kam smerujeme: naozaj sa koná v záujme občanov Slovenska?

  Veľkým problémom je, že dramatický nárast vývozu zbraní a munície je súčasťou ďalšieho sledu vyjadrení, rozhodnutí a konaní, ktoré sa robia zdanlivo oddelene, no v skutočnosti spolu úzko súvisia. Odrazu vidíte, ako sú do rôznych pozícii nominované osoby, pritom tie sú (z povahy svojich pôsobení a činov v minulosti) priamo zodpovedné za stav spoločnosti, ktorí si voliči žiadali napraviť. Vidíte, ako jeden deň slovenskí politici pokladajú vence obetiam v SNP, a tie isté osoby obratom radostne vítajú delegácie, ktoré reprezentujú ľudí a vojenské jednotky, tj. osoby konajúce sprievody a oslavy na počesť členov Waffen-SS Galícia, vrahov Slovákov bojujúcich v SNP! Ešte raz: my tu hovoríme o slovenských politikoch, ktorí sú schopní sa pozerať do očí ľuďom bojujúcim v SNP, podávať im ruky, a potom MLČAŤ, keď vo vedľajšom šťáte velebia „hrdinských esesákov“ kolaborujúcich s nacistickým Nemeckom, ktorí sa ich snažili zabiť a vraždili ich spolubojovníkov! Počúvame vyjadrenia o tom, aká je pre nás dôležitá identita, a tí, čo toto hovoria, následne verklíkujú ideologické postuláty propagandistov cudzieho štátu, čím sa vlastne spolupodieľajú na pokračujúcej kultúrnej genocíde a vymazávaní rusnáckej (rusínskej) identity značnej časti vlastných občanov a ich predkov! A čo si pri svojej obmedzenosti vôbec neuvedomujú: vytvárajú podhubie pre možné ohrozenie slovenskej štátnosti a územnej celistvosti!

  A ešte niečo. Často je možné z úst politikov počuť takéto tvrdenie: „Nedodáme my, dodajú iní.“ Nechápem. Ako môžu ľudia, ktorí o sebe neraz prehlasujú, akí sú oni „Slovania s veľkým S“, ako títo naši politickí predstavitelia môžu ospevovať dodávanie zbraní na Ukrajinu, kde dochádza k bratovražednému stretu dvoch národov, čiastočnému vyhladzovaniu slovanského genofondu na jednom z – historicko-kultúrneho hľadiska – najvýznamnejších území Slovanov, na územiach niekdajšej Kyjevskej Rusi. Keď niečo také počujem, vždy sa zastavím a premýšľam, či je toto extrémnym prejavom chucpe a dotyčný je z morálneho hľadiska… veľmi šeredným, alebo je intelektuálne niekde na úrovni materskej škôlky, a teda duševne zaostalý, ak nie je schopný kognitívne uchopiť evidentný – minimálne – etický rozpor medzi tvrdeniami „o láske k našim bratom Slovanom“ a zarábaní na zbrojnej podpore konfliktu, kde sa Slovania zabíjajú. A opäť len zopakujem, čo už som raz povedal: „…pokiaľ pôjdete po ulici a uvidíte dvoch bratov, ako sa medzi sebou niekde na rohu bijú, určite im nebudete podávať nožíky a sekery. A ak si povšimnete niekde bokom odkundesa, ktorí ich proti sebe hucká, takého namieste vyfackáte. Často sa v médiach rieši otázka, kto vyhrá. Ja som toho názoru: obe strany konfliktu už prehrali. Čo sa týka bežných ľudí. Pokiaľ sa medzi sebou vraždia bratia, niet víťaza.“

  POST SCRIPTUM: Téma, ktorej sa v tomto článku venujem je mimoriadne komplexná a jej plnohodnotné spracovanie by si vyžadovalo výrazne širší časový rámec. Tento komentár preto vnímajte skôr… ako prvotný rozbor základných informácií, na ktoré som narazil, spojený s osobnými postrehmi, ktorý slúži na otvorenie diskusie o danej problematike medzi širšou verejnosťou.

  ZDROJE:

  • [1] DICKENS, Charles. Bleak House. Boston (USA) : Houghton, Osgood and Company, 1880. cca. 660 strán.
  • [2] DOSTOJEVSKIJ, Fiodor Michajlovič [aka Fyodor Dostoevsky]. The Friend of the Family. / Nyetochka Nyezvanov. Londýn (UK) : Heinemann, 1920. 358 strán.
  • [3] Hrubý domáci produkt vo 4. štvrťroku a v roku 2025 / Slovenská ekonomika rástla vlani o necelé percento, jej výkony boli najslabšie za posledné tri roky. Bratislava (Slovensko) : Štatistický úrad SR, 2026.
  • [4] Chudoba už nezasahuje jen okraj společnosti. Tahle země není pro chudý. Praha (Česká republika) : Dokumenty České televize, 2026. Dostupné (19-05-2026 / 17:47): youtu.be/GgaOBMOzNVk
  • [5] KEYNES, John Maynard. The General Theory Of Employment Interest And Money. Londýn (UK) : Macmillan and Co., Limited; 1936. 403 strán.
  • [6] Slovensko sa podľa Pellegriniho stalo jedným z najhlavnejších výrobcov munície v rámci NATO. Bratislava (Slovensko) : Marker, 2026. Dostupné (18-05-2026 / 17:27): marker.sk/spravy/4410/slovensko-sa-podla-pellegriniho-stalo-jednym-z-najhlavnejsich-vyrobcov-municie-v-ramci-nato
  • [7] Téma dňa s Eduardom Chmelárom: Je ľavica v Európe mŕtva? Sú Smer a Hlas ešte stále SD? Bratislava (Slovensko) : TA3, 2026. Dostupné (19-05-2026 / 14:37): youtu.be/xv6biUx24Qg
  • [8] Ukrajinci vyrábajú v Košiciach drony. Prvé „made in Slovakia“ budú do konca roka. (Slovensko) : FutureArmyTV (Youtube). Dostupné (03-05-2026 / 17:02): youtu.be/2vNNetBUEIc
  • [9] WIT, Bob de; MEYER, Ron. Strategy – Process, Content, Context (An International Perspective). 2. vydanie. Thomson Learning, 1998. 1252 strán.
  • [10] ZÁTKA, Vladimír. Krise hospodářská a jak jí čeliti / Jihočeské Listy (Neodvislý časopis pro zájmy českého jihu) – 1. apríl 1933, číslo 26. 39. ročník. České Budějovice (Česko-Slovensko) : Družstvo vydavatelské a nakladatelské, 1933.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vedenie-statu-ktore-obcanov-zavadza-a-poskodzuje-ich-zaujmy-ked-sa-prezident-mieru-vytesuje-z-tranformacie-priemyslu-do-podoby-vyznamneho-dodavatela-municie-do-oblasti-vojenskeho-konfliktu/

• ▐ Zverejnené: 14/05/2026

  Základný popis

  Nanebovstúpenie Pána. Klasické (talianske) renesančné umenie zo začiatku 14. storočia zachytávajúce duchovný moment medzi dvoma svetmi, nebom a Zemou – rozlúčenie Syna s Matkou a apoštolmi pred vstupom do nebeských brán. Symbolika nádeje, viery v návrat v kontexte kresťanskej ikonografie a kultúrneho dedičstva Európy.

  « Nanebovstúpenie Ježiša Krista (Giotto di Bondone – Cappella degli Scrovegni / Padova, 14. storočie) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Nanebovstúpenie – Panna Mária

  « Giottova freska Nanebovstúpenia patrí medzi najkrajšie a najpôsobivejšie z tridsiatich ôsmich výjavov zo života Krista a Panny Márie, ktoré namaľoval v kaplnke „Cappella degli Scrovegni“ v Padove. Text evanjeliového príbehu je verne zachovaný, no celkové stvárnenie je plné sily a originality. Namiesto toho, aby sa maliar držal tradičného motívu vzostupujúceho Krista, ktorý žehná svojim učeníkom, zatiaľ čo ho oblak unáša preč z ich dohľadu, znázornil ho v profile, s tvárou zodvihnutou k nebu a s rozpaženými rukami, akoby ho niesla nahor najvyššia sila lásky. Na oboch stranách čakajú chóry blažených, vznášajúce sa vo vzduchu, aby pozdravili svojho Pána, a patriarchovia a panny sa radujú z Jeho triumfu, keď vchádza do nebeských brán. Na vrchu pod nimi kľačia apoštoli v pároch a napätým zrakom a s túžbou v srdci hľadia na svojho vystupujúceho Majstra, zatiaľ čo dvaja anjeli v bielych rúchach ukazujú prstom nahor a opakujú slová nebeského posolstva: „Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde takým istým spôsobom, akým ste ho videli do neba odchádzať.“ A tam, kľačiaca na zemi pred milovaným učeníkom, je Panna Mária, vznešená a dojímavá postava s nádherným výrazom viery a lásky na tvári, ktorá sústredene sleduje odchádzajúcu postavu svojho Syna, ako jej mizne z dohľadu. (Cartwright, s. 226) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: CARTWRIGHT, Julia (ed.) Christ & His Mother in Italian Art. Londýn (UK) : Bliss, Sands & Co. , 1897. 230 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nanebovstupenie-jezisa-krista-giotto-di-bondone-cappella-degli-scrovegni-padova-14-storocie/

• ▐ Zverejnené: 11/05/2026

  Základný popis

  Čas plynie, doby sa menia, ale mechanizmy mocnosti zostávajú rovnaké. Ilona Švihlíková odhaľuje skutočnú tvár dnešného neokolonializmu: boj o dopravné trasy, snahu kontrolovať zdroje. Je to geopolitická hra, kde stávkou je naše hospodárstvo a potravinová bezpečnosť. Zistite, prečo sa svet začína meniť na blázinec.

  « Mocenské záujmy, boj o zdroje a vyvolávanie vojnových konfliktov – Nové cesty neokolonializmu (Ilona Švihlíková, 05/2026) »

  ZNAČKY: Zmienka – Citát – Politika – Ekonomika – Slovensko – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Progresivizmus – Zuzana Čaputová – Neokolonializmus – Vojna – Chudoba – Smrť – Výmena obyvateľstva

  Opäť som narazil na zaujímavý rozhovor, s veľmi trefným nadpisom „Připadám si jako v blázinci…“, z ktorého som si zaznamenal niekoľko výrokov. Pôvodne som nasledujúce slová známej českej ekonómky doc. Ing. Ilony Švihlíkovej, Ph.D., ktoré vyslovila vo svojom nedávnom rozhovore pre „FireGOLD Group“, chcel zverejniť v rozsahu „geopolitickom“. Lenže postupne som si uvedomil, že podstatne dôležitejšie sú jej prognózy z hľadiska ďalších – možných – dôsledkov súčasného globálneho diania aj na naše hospodárstvo.

  « Ja si myslím, že z toho širšieho hľadiska sme v ďalšej fáze toho prechodu k multipolárnemu svetu. On – úprimne – ten multipolárny svet už… dávno existuje, ale povedzme, že sa bude – „zakotvovať“ z hľadiska jednotlivých aliancii, ktoré sa budú prepisovať a prepisujú, aj z hľadiska inštitúcii a ich funkčnosti. Toto nie je úplne jednoduchý proces, pretože Spojené štáty dávajú najavo, že tá ich politika má proste ten imperiálny charakter, ona ho mala vždy, ale teraz to vidíme veľmi… ako zreteľne. Už sa to neskrýva za nejakými rečami o tom, ako sa bude „vyvážať demokracia a ľudské práva“. Je tam, samozrejme, niekoľko momentov, ktoré a týkajú, jednak kontroly zdrojov, o tom asi ešte budeme hovoriť, čo pre tú americkú administratívu sú predovšetkým tie klasické zdroje. Niežeby úplne – napríklad – ignorovali tie vzácne zeminy, ale predsa len dosť žijú v tom svete, kde dominuje: ropa a zemný plyn, čo sú – samozrejme – aktuálne tie silnejšie stránky americkej ekonomiky, po tej tzv. „bridlicovej revolúcii“, a je tam – podľa mňa – ešte jedna významná dimenzia, ktorá sa dosť podceňuje, a to je otázka: dopravy a dopravných ciest. Pretože, keď sa vlastne pozrieme na tie body, ktoré Trump opakovane spomína, […], ale keď sa predsa len pozriem na to, čo sa opakovane objavuje, plus – kde sa aj niečo robí, tak zistime, že všetko to Grónsko, Irán a… samozrejme taktiež Panama, ktorá hneď bola vlastne jedna z úvodných tém, ako náhle sa stal prezidentom, tak to, čo ich spája je vlastne: kontrola kľúčových dopravných bodov. A u nás sa o tej Paname takmer vôbec nehovorí, to znamená, že väčšina ľudí ani netuší, že bez akéhokoľvek sporu… pod americkým nátlakom panamský súd, po nejakých 20 rokoch, keď časť tých prístavov prevádzkovala […] hongkonská firma, tak odrazu dospeli k názoru, že je to „protiústavné“. To znamená: snaha vytlačiť tú Čínu preč, aby to dostali pod kontrolu Spojené štáty, alebo niekto v réžii Spojených štátov. Tá jedna z tých kľúčových dopravných, ono tých úzkych bodov dopravných, samozrejme, a poškodzujúcich Čínu, a podobne – samozrejme – vyznieva tá snaha u toho Iránu a teraz tá blokáda, ktorú Spojené štáty aplikujú, koniec-koncov – podobne Kuba, podobne Venezuela. I tá snaha obsadiť Grónsko, je ju potrebné čítať v tomto ohľade, pretože Grónsko, to znamená – to, čo je silná karta Ruskej federácie, tá severná námorná cesta, do ktorej Rusi vkladajú veľké nádeje. Domnievajú sa, že to môže byť, z hľadiska obchodného, tak zahranično-politického, veľmi dôležitá, i keď nie je v prevádzke po celý rok… to znamená, tá snaha Trumpa ovládnuť, alebo skôr kontrolovať Grónsko, […], ale je práve, ako keby snaha odstrihnúť túto cestu, kde Rusko ju ponúklo k využívaniu taktiež Číne. Takže toto sú také tie menšie dimenzie, ale v tom veľkom… taká tá „veľká hra“, ja nemám úplne rada to slovo „hra“, pretože proste u toho umierá príliš mnoho ľudí, aby sme to nazvali „hrou“… ale to veľké, čo sa proste hraje, je: prechod k tomu multipolárnemu svetu, to je jedna fáza, a tá druhá je – samozrejme – pokračujúca snaha postaviť sa tomu tzv. „západu“ v rôznych formátoch, či už je to Šanghajská organizácia pre spoluprácu, či už je to BRICS, nech už je to OPEC, proste… to sú tie rôzne formy, ktoré vlastne sú suverénnou politikou, snahou BOJOVAŤ PROTI tej forme NEOKOLONIALIZMU, AKÝ ZÁPAD PREVÁDZKOVAL A PREVÁDZKUJE, akurát sa to inak pomenúva, ale je to – STÁLE TO ISTÉ. Je to proste SNAHA UKRADNÚŤ TO BOHATSTVO tých zemí a CENTRALIZOVAŤ HO v tých kľúčových zemiach, čo dnes majú byť hlavne Spojené štáty, ovládať a kontrolovať… a ŤAŽIŤ Z TOHO – samozrejme – EKONOMICKY. TO JE STÁLE TO ISTÉ. Ten Irán v zmysle – obsadíme ich ropné polia, to je stále ten istý vzorec správania, „rozkrájame“ si Rusko a budeme proste kradnúť jeho surovinové bohatstvo – to je stále rovnaký „modus operandi“. Preto si myslím, že tie konflikty, či už Ukrajina alebo Irán, tá snaha ovládnuť Venezuelu, a čo ja viem – Kubu, to je stále rovnaký vzorec. To nie je ako: tu „niečo“, a tu „niečo“ – a nesúvisí to. Nie, to je proste ako-keby: jeden typ imperiálneho uvažovania… a uvidíme, akým spôsobom tie krajiny, ktoré sa proti tomu stavajú, minimálne verbálne, budú schopné projektovať svoju moc, či už vojenskú, alebo obchodnú… a budú schopné sa voči tomu postaviť. My sme vlastne priamo v tom súboji, ktorý sa dá veľmi dobre vidieť. […] Výhoda je, že táto administratíva sa neschováva za žiadne tie reči, že ako bude „vyvážať tú demokraciu“, a ako v tom Afganistane, v tom Kábule bude viať dúhová vlajočka… to tam proste, to tam nie je toto. Ide vyložene proste o to: „My to chceme kontrolovať… a chcem tu ropu proste mať… A chceme ovládať tie trasy a my tam budeme vyberať to mýto…“ Je to taký ten vulgárny, ten najprimitívnejší typ tej imperiálnej politiky, ale jej výhodou je, že… to snáď musí vidieť aj slepý. […] Ono sa to netýka len týchto krajín, ale vo všeobecnosti vám proste zdražujú hnojivá. Ja som teraz videla reportáž z USA, áno? Kde si farmári hovorili: „No tak proste, my tých hnojív kúpime menej….“ to znamená, že tie výnosy budú pravdepodobne menšie, a samozrejme – niekde na nich nedosiahnu vôbec. To znamená: my sa dostávame do situácie, kde z ekonomiky „silných prebytkov“, a povedzme si – nadmerného plytvania, sa môžeme veľmi rýchlo preklopiť do nedostatku. A v tej chvíli tá ekonomika funguje úplne inak! To je úplne odlišný „modus operandi“ a iný spôsob uvažovania. A ja si myslí, že my sa tu tvárime, ako ja hovorím: „Pohoda, jazz… nič sa nedeje,“ a že toto tu odmietame vidieť. […] A i ten MMF [Medzinárodný menový fond, pozn.] operuje s tým, že sa môže dostať ďalších 45 miliónov ľudí do situácie hladu. V túto chvíľu vieme, že zdražujú hnojivá, v niektorých zemiach nebudú dostupné, a to, čo uvidíme je, že: v niektorých zemiach bude hlad, nebude tam dosť potravín, v iných budú nižšie výnosy a rad krajín, to bude takmer isto India, ale aj ďalšie, urobí typický krok, ktorý už poznáme z minulosti – v tej chvíli, keď je zle, urobia čo? Zakážu vývoz. To znamená: postarajú sa, aby mali dosť pre svojich obyvateľov. A v tú chvíľu, taká tá naša politika, ktorú razia „Piráti“ [česká „progresívne ladená“ strana[, pozn.] a ďalší: „Akože – pohoda, nebudeme vyrábať. My si to dovezieme,“ tak v tú chvíľu uvidíte tie dôsledky. […] Byť závislí na dovoze potravín… ale my tie podmienky máme, u nás nie je dôvod, aby sme mali NAPROSTO DESIVÝ schodok agrárneho obchodu. Tam je proste niečo zlé v tom systéme. […] My to podceňujeme aj z toho dôvodu, že ono tá vlna tých vysokých cien, plus nedostupnosti – minimálne v niektorých tých regiónoch, ona prichádza POSTUPNE. To proste nie je, akože sa prirúti veľká vlna a všetko spláchne. Áno? Je tu nejaké fázovanie a my s tým – očividne – nevieme asi veľmi dobre pracovať. Pretože prvé idú – pohonné hmoty, to už vidíme, že áno? Druhý pôjde zemný plyn – to znamená dôsledky na domácnosti a priemysel, a potom vám pôjdu potraviny. Áno? S opozdením – pol roka, 8 mesiacov, 9 mesiacov… ale ono to „dobieha“… »

  UPOZORNENIE: Text je prepísaný v slovenčine, pretože osobne nie som schopný písať a robiť gramatické úpravy v českom jazyku, tak aby boli spisovne správne.

  ZDROJ: ŠVIHLÍKOVÁ: „Připadám si jako v blázinci…“ (Česká republika) : FireGOLD Group (Youtube). Dostupné (11-05-2026 / 00:47): youtube.com/watch?v=dwWy3tXDmV4

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mocenske-zaujmy-boj-o-zdroje-a-vyvolavanie-vojnovych-konfliktov-nove-cesty-neokolonializmu-ilona-svihlikova-05-2026/

• ▐ Zverejnené: 04/05/2026

  Základný popis

  Analýza rétoriky Roberta Fica a kritika politického systému na Slovensku. Úvaha o strate dôvery medzi politikmi a občanmi, prázdnych frázach a skrytých zámeroch moci.

  « Politický marketing: Tvorba zdania, dosahovanie požadovaného dojmu, umenie manipulácie – realizácia obrazu domnelej reality »

  ZNAČKY: Zmienka – Komentár – Citát – Politika – Ekonomika – Slovensko – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Progresivizmus – Neokolonializmus – Vojna – Chudoba – Smrť – Výmena obyvateľstva

  Prednedávnom som narazil na video niekdajšieho výrobcu nožov. Tento pán v tomto svojom videu opísal jeden svoj životný zážitok takto: « …a my sme sa s ním rozprávali, ako keby s „kamošom“ a Honza nám vtedy povedal peknú vetu: „Páni, ja nie som váš kamarát. Ja som obchodník. Ja chcem na vás zarobiť. Vy poviete, ktoré veci chcete, nech to prinesiem, kúpim, zoženiem… a ja vám to zo ziskom predám. Bodka. Nie sme nijakí kamaráti. Áno? Je to čisto obchodný vzťah, kde samozrejme, budem sa vám snažiť vyhovieť, pretože – o to viac zarobím. Áno? Tak to proste je jednoduché.“ No… samozrejme, hrajeme… v rámci toho, že sa poznáme… takže niečo, niečo, niečo… potom sa, dajme tomu, prezentujú zľavy a podobné obchodné triky… ale obchodníkov stále ostáva dosť, aby z toho žil. To je princíp obchodu – celosvetovo. » Myslím si, že tento výrok je pomerne jednoznačný. Zákazník niečo požaduje, obchodník sa snaží splniť jeho požiadavky. Čo v prípade, ak nie ste schopní, alebo nemáte v skutočnosti nijaký záujem reálne uspokojiť požiadavky svojho zákazníka v plnom rozsahu? Musíte svojho zákazníka presvedčiť, aby uveril, že sa tak – vzhľadom na okolnosti – v podstate udialo. A presne na tomto princípe funguje celý politický marketing, bohužiaľ. Občanie úplne sa zabúdajú: politici nie sú kamaráti občanov, politici majú dosahovať pozitívne výsledky, a už vôbec nie škodiť. Bodka.

  Pred pár dňami bol zverejnený ďalší diel debatnej relácie „Do živého“ a v ňom sa odohrala takáto diskusia:

  [Dag Daniš:] « Takmer nič sa nezmenilo, za posledné týždne alebo mesiace. Tá Ficova politika je zhruba taká, aká bola od roku 2023, a nie je tu nijaká nová kauza, ktorá by oprávňovala „europarlament“ alebo „eurokomisiu“, aby spúšťali takúto procedúru. Druhý rozmer je politický. A tam sa zmenilo veľa, čo sa týka politického pozadia, tak tam sa zmenilo naozaj veľa, ale treba povedať, že nie na Slovensku. Na Slovensku sa až tak veľa nezmenilo. Zmenilo sa veľa v Maďarsku, že Maďarsko vypadáva z toho režimu, kedy mu škrtili eurofondy a dozerali na to, ako sa tam bojuje s korupciou a podobne. A ja mám silnú obavu, že celé je to o tom, že jedného čierneho Petra treba nahradiť iným a padá to na Fica, lebo Fico má taký obraz v zahraničí, aj keď si nemyslím, že celkom oprávnene, lebo my tu na Slovensku Fica poznáme o niečo lepšie. Vieme, že Fico – Ficova politika častokrát môže pôsobiť „orbánovsky“, ale len gestami alebo rétorikou, ale ten priamy výkon je väčšinou… úplne inde. Podporujeme Ukrajinu, vyzbrojujeme Ukrajinu, nezvykneme vetovať rozhodnutia Európskeho parlamentu. Čiže… Nie, nebude veľký problém s Ficovou politikou, ale na druhej strane ten Ficov obraz v zahraničí je takto „vyfarbovaný“ už roky, že tí ľudia, ktorí majú povrchnejší prístup k informáciám alebo sa spoliehajú len na obraz, ktorý je o Ficovi v zahraničných médiách? Tak áno, tam robia z Fica Orbána číslo dva, ale my vieme, že to tak nie je, a ani to tak nebude. »

  [Jaroslav Daniška:] « Daniel Freund, ktorý stojí v pozadí tej rezolúcie, tak uviedol túto rezolúciu takým výrokom, že: „Musíme zabezpečiť, aby sa Fico nestal druhým Orbánom.“ »

  [Peter Števkov:] « Ja mám tiež presne poznamenaný tento citát, a tým sa ukazuje, aký nezmysel stojí za racionalizáciou tejto rezolúcie, pretože Fico síce vedie v niečom podobnú politiku a snaží sa nezapájať do konfliktu na Ukrajine, ale v oveľa viac veciach je odlišný od Orbána a cielene odlišný. Je to nezmysel, že by sa chcel stať nový Orbánom a nikdy nič také samozrejme nevyhlásil. Fico nevstúpil do tej Orbánovej frakcie „Patrioti“. Slovensko za Fica, na rozdiel od Orbána, dodáva Ukrajine zbrane – na základe obchodných kontraktov, ale dodáva: zbrane a muníciu, a ešte vo výrazne väčšej miere ako za minulej vlády. Uskutočňujú sa medzi Slovenskom a Ukrajinou tie medzivládne rokovania, stretnutia v Užhorode. Takže Fico má viditeľne inú politiku. »

  [Jaroslav Daniška:] « Skočím ti do reči. Zaujímavá vec, že bude tretie… onedlho bude tretie spoločné rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády. A keď som sa pýtal, koľko takých rokovaní mala poľská vláda, česká vláda, tak my ich máme najviac, čo je zvláštna vec. Prepáč. »

  [Peter Števkov:] « A vlastne do konfliktov s Ukrajinou sa dostal Fico vždy následkom nejakej ukrajinskej akcie. Najskôr to bolo kvôli tomu, keď nám zastavili plyn a teraz pri zastavení ropy z ropovodu Družba. Takže Fico vždy reagoval, a napriek tomu z neho robia druhé Orbána. A ťažko sa verí tomu, že tých 418 poslancov, ktorí hlasovali za rezolúciu, 207 hlasovalo proti. Ťažko sa veriť tomu, že tých 418 poslancov si prečítalo naozaj tú správu a majú teraz prehľad o stave právneho štátu. Celé to smrdí účelovosťou a vystrašením v zásade teraz asi posledného takého hráča na európskej pôde, ktorý nejakým spôsobom vybočuje pri tej ukrajinskej politike. »

  Nebudem sa nejako dôkladnejšie venovať tlaku EÚ na Slovensko, ktorý bol naznačený vo vyjadreniach vyššie uvedených komentátorov. Čo si ja osobne začínam všímať: predvolebná kampaň k parlamentným voľbám 2027 sa začala. Tento „cirkus voči Slovensku“ je pravdepodobne jej súčasťou. Európski politici sa snažia vytvoriť tlak na slovenskú spoločnosť, aby v očiach verejnosti „mečiarizovali“ Fica.

  Pre mňa osobne je zaujímavejší iný rozmer. Ako už naznačil Dag Daniš, a ja ho upresním: ono to nie je len tak, že ostatní vnímajú Fica v nejakej polohe, on sám sa do tejto polohy tlačí – z „politicko-voličských“ dôvodov, nejako sa prezentuje a jeho oponenti ho takto vnímajú, ochotne. Ficova politika je predovšetkým politikou dojmu. Fico bol zvyknutý robievať takýto druh ambivalentnej politiky celú svoju kariéru. Voľačo sa prezentovalo, „na pozadí“ sa odohrávalo niečo úplne odlišné. A ono to v minulosti stačilo, pretože doba nebola natoľko dramatická, nešlo o život. Ibaže dnes sme v úplne odlišnej situácii, o tie životy už ide. Fico taktiež stále nepochopil jedno: ľudia mu naposledy nedali hlasy, aby videli „starého Fica“, oni čakali, že sa zmenil a poučil. Čakali, že bude naprávať aj svoje minulé pochybenia, s čim sa súčasne budú diať viditeľné zmeny k lepšiemu. Lenže ono sa zas až tak veľa nestalo. Väčšinu nezaujímajú „politické večerníčky“, kde sa obstarožný bonviván rozvalí niekde vo svojom salóniku a žoviálne hovorí svoje postrehy a zážitky. Nezaujímajú ich stranícke „video-hlásateľky“ a „youtuberi“ natáčajúci reakčné spoty, pomedzi to, ako pobehávajú z diskusie do diskusie, snažiac sa vytvárať zdanie niečoho. Chcú výsledky. Za niekoľko mesiacov to budú 3 roky od posledných volieb a výsledky tejto vlády sú… všelijaké, skôr nepodarené. Aby som tieto myšlienky upresnil – vláda Róberta Fica nenaplnila očakávania svojich voličov. Prezentované predvolebné postoje a ciele, zo strany menovaných osôb, sa nepremenili do podoby ich uskutočnenia. V niektorých oblastiach táto vláda existujúci marazmus ešte prehĺbila – školstvo, zdravotníctvo, národné hospodárstvo, finančná situácia občanov, dostupnosť bývania, demografia, zahraničná politika, obrana, suverenita… Vláda mnohokrát realizuje kroky, neraz dokonca aktívne, ktoré Slovensko – z hľadiska nejakého dlhodobého horizontu – poškodzujú, nakoľko ho oslabujú, pričom vytvárajú podmienky zvýšeného rizika, ktoré môže viesť až k zániku slovenskej štátnosti a strate územnej celistvosti Slovenska. A pokiaľ si človek začne toto uvedomovať, poprezerá si niekedy aj ten centrálny register zmlúv, aké projekty sa za tejto vlády podporujú, ja to už – pre istotu „spokojnej nevedomosti“ – radšej ani nerobím, necítim sa potom dobre… Hm, ja vám teda neviem.

  Čo na záver? „Professio bene dicendi“ – krasorečnenie bez adekvátnych výsledkov je len taký zatuchnutý odor, ktorý po čase už iba obťažuje. Pri predstave toho, že do ďalších volieb vstúpia politici s heslom „Lebo Fico…“, no a ich protistranou budú – pre zmenu – politici s heslami „Voľte nás, lebo tí druhí… tí sú načisto prepnutí…“, snažiac sa využiť jednoduchý psychologický mechanizmus, že už len maličký NÁZNAK rozumnosti a normálnosti, pri vzájomnom porovnaní týchto protistrán, azda postačí… Neskutočné, kam sme sa to dopracovali. I keď… pri pohľade na intelektuálno-morálnu úroveň jednotlivých občanov, prečo by mal byť takýto stav prekvapením? Švajčiarsky psychológ Carl Gustav Jung v jednom rozhovore povedal: „…svetové problémy začínajú u jedinca. [McGuire, Hull; s. 75]“

  ZDROJE:

  • [1] Europarlament hrozí Slovensku. / Do živého. (Slovensko) : Marker (Youtube). Dostupné (04-05-2026 / 22:37): youtu.be/ooJqHFiZo_Y
  • [2] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
  • [3] ŠVARC, Roman. BBK. Blackovy blbé kecy. Tentokrát o Utonu, ne-jakosti, a obchodu. (Česká republika) : Roman Švarc (Youtube). Dostupné (04-05-2026 / 22:29): youtu.be/2EDwpTcIe8U

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/politicky-marketing-tvorba-zdania-dosahovanie-pozadovaneho-dojmu-umenie-manipulacie-realizacia-obrazu-domnelej-reality/

• ▐ Zverejnené: 01/05/2026

  Základný popis

  O hodnote času nášho pozemského pobytu, ktorý nám nie je daný na večnosť, ale ako dar k využitiu. Volanie k voľbe zmysluplnosti pri rozhodovaní o trávení ďalšieho, možno aj toho nasledujúceho úseku svojho života. V 16. storočí mal každý deň hodnotu zlata, pretože mohol byť v okamihu znivočený – chorobami, vojnami alebo nejakou inou formou náhleho úmrtia…

  « Užívajte svoj čas, lebo dni sú zlé (List Efezanom 5, 15-16 / The Holie Bible,1595) »

  ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Biblia – Sebarozvoj – Obrátenie – Znovuzrodenie – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Krása – Láska

  « 15 Dávajte si preto pozor, ako by ste mali správne žiť: nie ako nerozumní, ale ako múdri.
  16 Využívajúc svoj čas, lebo dni sú zlé. »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: The Holie Bible conteynyng the olde Testament and the newe. / The newe testament of our sauipur Jesus Christe. (Anglicko), 1595. cca. 1600 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/uzivajte-svoj-cas-lebo-dni-su-zle-list-efezanom-5-15-16-the-holie-bible-1595/

• ▐ Zverejnené: 30/04/2026

  └ Doplnené: 03/05/2025 (18:21)

  Základný popis

  Od prosperity k prežívaniu, alebo aj – keď matematika príjmov a výdavkov nesedí. Prečo klesá životná úroveň občana v ekonomicky vyspelých krajinách? Článok opisuje prejavy a príčiny ekonomického úpadku, pričom kritizuje systémové zlyhania súčasnej politiky na všetkých úrovniach.

  « Politika vojny a sociálne dôsledky ekonomického úpadku z hľadiska bežného občana (04/2026) »

  ZNAČKY: Zmienka – Komentár – Citát – História – Politika – Ekonomika – Slovensko – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Progresivizmus – Zuzana Čaputová – Neokolonializmus – Chudoba – Smrť – Výmena obyvateľstva

  Pred pár týždňami vyslovené slová jedného pána z USA: « Sám, na mizine, vek nad 60. Čo robiť? No, to je dobrá otázka, však? No presne takému niečomu som musel čeliť pred nejakými tromi, alebo štyrmi rokmi. Mal som dom, mal som všetko. Prišiel som o ženu pri autonehode, o rodičov ma pripravila rakovina. Zrazu som zostal sám. A tak tu máte veľký dom, ibaže váš príjem sa nezmenil. Daň z nehnuteľností stúpla. Energie stúpli. Náklady na údržbu stúpli. Teraz sa pozeráte na kopu účtov a viete, že matematika nesedí. „Čo mám robiť?“ No, najprv som sa utápal v smútku. Zlyhal som. Nedokázal som „ochrániť pevnosť“, ak to takto môžem povedať. Potom mi došlo, že voľačo urobiť musím, či už to bude správne alebo nie. Takže som sa rozhodol. Jediný majetok, ktorý mi zostal, bol môj dom. To bolo všetko. Takže som ho dal na predaj. Trvalo mi rok, niečo vyše roka, kým som svoj dom predal, dal ho do ponúk, prešiel cez dve rôzne realitné kancelárie a nakoniec ho predal. Takže počas toho roka… no všetci vieme, čo sa vtedy deje. Začnete sa pozerať na všetko, čo máte. Mal som plný dom. Mal som veci mojej sestry, ktorá zomrela… Mal som veci mojej mamy, môjho otca, mojich švagrov a niektorých mojich manželiek. […] Mal som garáž plnú náradia, vybavenia, viaceré vozidlá a všetko to na mňa hľadelo ako hora. Čo s tým všetkým mám urobiť? No pre mňa bolo jedinou možnosťou urobiť si v tom všetkom poriadok, urobiť inventúru toho, čo mám, a začať všetko predávať, až kým nezostanú holé steny. Pretože na to, aby som si po tomto krachu mohol znova vybudovať život… moja teória bola: „Dobre, ale na to musíš mať nejaké peniaze.“ Takže som začal predávať všetko, až po holé steny – nábytok, tých niekoľko umeleckých diel, ktoré som mal, moju zbierku známok, čokoľvek a všetko, čo sa dalo premeniť na peniaze. […] A tak sa aj stalo. Predal som dom, predal som všetko v ňom, až mi napokon zostalo toľko, čo som mohol odniesť na korbe nákladiaku, čo nebolo veľa. Takže, teraz som predal dom. Mám v ruke šek. […] Takže teraz mám šek a mám horu dlhov. Zobral som si teda ceruzku a papier a začal som prechádzať zoznam. Všetkých som vyplatil. A až som to celé zvládol, chlapci, už toho veruže veľa nezostalo. Mal som akurát dosť na to, aby som si kúpil starý nákladný automobil a mal som dosť na to, aby som si kúpil starý obytný príves. Takže, a kým som sa dostal do tohto bodu, tak už mi potom žiadne peniaze nezostali. »

  V rovnakom období sa na internete objavil taktiež príspevok mladého muža, ktorý hovorí: « Opúšťam Nemecko. […] Každým rokom, ktorý uplynie… sa veci stávajú horšie a horšie, po troške. Kvalita života v Nemecku degraduje do bodu, kde… už viac nevidím budúcnosť v tejto krajine. […] Napokon, všetko sa to točí okolo politiky. Rozhodnutia, ktoré vaši lídri robia pre vašu krajinu, ovplyvňujú každého – dobrým, alebo zlým spôsobom. Dvadsať rokov som sledoval našu vládu robiť jedno zlé rozhodnutie za druhým. A už to ďalej nezvládam. Nemôžem. Sledovať politikov v Nemecku je ako sledovať predlohu filmu „Idiocracy“. Ak ste tento film nevideli, tak by ste definitívne mali. Je to v základe opis toho, čo sa deje vo väčšine sveta. Nemecko nie je výnimkou. […] Kvalita života v Nemecku sa znižuje a zdá sa, že tempo sa zrýchľuje. […] Ekonomika. Nemecko stagnuje, alebo je v recesii hneď niekoľko posledných rokov. A špeciálne posledný rok – bol veľmi brutálny. Prepúšťa sa tu vo všetkých sektoroch priemyslu. Samozrejme, v dôsledku rozhodnutí, ktoré urobili politici. Jedným z nich je – energia. Ako určite viete, Nemecko je priemyselná veľmoc. Nemáme veľa zdrojov, ale máme obrovský priemysel, ktorý produkuje rôzne veci. Pre tieto rôzne priemyselné odvetvia potrebujete veľké množstvá energie. Ibaže Nemecko sa rozhodlo, za poslednú dekádu, že sa stane – najdrahšou krajinou na svete, čo sa týka cien elektrickej energie. […] V podstate sme sa zbavili všetkých svojich jadrových elektrárni, a to predtým, než sme mali nejaké iné zdroje energie, ktoré by fungovali a nahradzovali by túto energiu. […] Taktiež tu máme dovoz elektrickej energie z iných krajín. […] Toto je len jeden z faktov, ktorý robí z Nemecka neatraktívnu lokalitu pre podnikanie, pretože je to tak drahé, tak sa podniky radšej premiestňujú do iných miest, kde je to lacnejšie. A samozrejme, výsledkom toho je – menší počet dostupných pracovných miest… […] A ešte k tomu, nie je pre vás veľmi motivujúce, ak pracujete viac. Pretože, ak zarobíte viac, nie omnoho viac, percento toho, čo musíte zaplatiť na daniach a sociálnom poistení a všetkom ostatnom, vzrastá takým obrovským spôsobom, že ak si spočítate všetky veci, ktoré musíte zaplatiť zo svojho príjmu, tak vám neostane ani polovica. […] A potom musíte zaplatiť ešte ďalších 19% na daniach za veci, ktoré kupujete. Vy, ako zákazník. Ľudia na to zabúdajú! Ľudia na to zabúdajú, a to je aj dôvodom, prečo je systém takto navrhnutý… […] Ak si tieto údaje dáte do perspektívy: 7 z 10 pracovných hodín pracujete pre štát, čo je podľa môjho názoru príliš. […] Nemecko je krajinou tvrdo pracujúcich ľudí. Prácu zas až tak nemusia, ale pracujú tvrdo. Má to svoje plusy aj mínusy. Pretože, ak aj tvoji politici sú taktiež tvrdo pracujúci, ibaže pracujú v službe zlému účelu, tak potom musia [pracovať naozaj] VEĽMI tvrdo, aby zničili takúto krajinu. Iba si predstavte: aký snaživý musí človek byť, ako politik, aby zničil národ 80-tich miliónov tvrdo pracujúcich ľudí. »

  MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ / Analýzy „Eurostat-u“ a OECD o cenách elektrickej energie v Európe

  Ak by ste mali záujem pozrieť sa o niečo dôkladnejšie na situáciu na trhu s elektrickou energiou v Európe, tak vám odporúčam analýzu „Eurostat-u“ s názvom „Electricity price statistics“, kde je prudký nárast cien jasne viditeľný. A to sú ešte ceny pre domácich spotrebiteľov zvyčajne silne „korigované“. Ďalším zaujímavým dokumentom je správa OECD s názvom „OECD Economic Surveys: European Union and Euro Area 2025“, kde sú napríklad nádherné grafy cezhraničného dovozu alebo vývozu elektrickej energie…

  A bude horšie. Zacitujme si z dokumentu „Europe Is Getting Poorer, and Some Think Its Poverty Spikes Could Spark Revolution“ [„Európa chudobnie a niektorí si myslia, že prudký nárast chudoby by mohol spustiť revolúciu , pozn.]: « Polovica členských štátov EÚ […] zaznamenala v minulom roku rast nižší ako 1%, zatiaľ čo USA rástli tempom medzi 2 a 2,5% a po správach o dezindustrializácii kontinentu vypukla panika. Patrí sem aj Nemecko, kedysi jedna z priemyselných veľmocí sveta. Nemecko zruinovalo svoj jadrový priemysel práve v čase, keď náklady na energiu začali prudko stúpať, čo denník Wall Street Journal označil za najhlúpejšiu energetickú politiku na svete. Nemecko sa kedysi spoliehalo na lacné ruské energie. Teraz už nie. Keď prezident Trump vo svojom prejave v OSN v roku 2018 varoval Nemecko pred závislosťou od ruskej energie, nemecká delegácia sa smiala. NEMCI SA UŽ VIAC NESMEJÚ. »

  MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ / Ako Šimečka, Beňová, Hojsík, Neveďalová (a iní) hlasovali za zákaz spaľovacích motorov po roku 2035

  Odmietnutie lacných ruských surovín samotné nespôsobilo súčasný stav, do ktorého sme sa dnes dostali. Drahé energie len zvýraznili predošlé hlúpe rozhodnutia, napríklad aj zo strany orgánov EÚ, ktoré už boli čiastočne naznačené. Pravdepodobne tým najznámejším je rozhodnutie Európskeho parlamentu o zákaze spaľovacích motorov po roku 2035. „Štandard“ vo svojom článku z 15. februára 2023 potom o tejto udalosti informoval s menovaním slovenských zastupiteľov, ktorí hlasovali za prijatie tohto rozhodnutia, kde nachádzame takéto známe mená: Michal Šimečka, Martin Hojsík, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Robert Hajšel, Vladimír Bilčík, Michal Wiezik; ale aj: Monika Beňová a Katarína Roth Neveďalová. Na opačnú stranu sa postavili, proti boli: Milan Uhrík, Miriam Lexmann, Eugen Jurzyca, Miroslav Radačovský a Ivan Štefanec. Peter Pollák sa zdržal. Ak ma moja pamäť neklame, pani Beňová (SMER) sa svoje hlasovanie snažila neskôr zdôvodniť, že to oni tam prijímajú rozhodnutia, ktoré sa neskôr neplnia, dodatočne upravujú. Je to vraj bežné. Ja som si na pani Beňovú (SMER) spomenul pri počúvaní rozhovoru s populárnym českým recenzentom áut Josefom Vrtalom, ktorý v ňom povedal: « …aby som vyrobil auto, poctivo vyrobil auto, tak ako sa to tu v Európe niekedy robilo, tak je to nejaký 8-ročný cyklus. Študujem dizajn, maľujem, študujem sociálne skupiny, skúšam – jazdím tie kilometre, a než to dám na trh, tak som si stopercentne istý, že to auto funguje. Oni začali automobilkám nariaďovať tieto tu veci a preskočili tento 8-ročný cyklus, že to proste takto dlho trvá. Takže tie automobilky odrazu riešili: „Á! Tak teraz sú tu tie regulácie! A teraz 2035! Do riti! Veď to máme jeden a pol generácii vývoja auta, no tak musíme teraz… Rýchlo! Všetci… aby sme to stihli vôbec do tej doby, ak to chceme robiť poctivo…“ Takže oni sú teraz vo fáze, keď majú naplánované tie elektrické autá… Oni do toho natlačili tie peniaze, do toho vývoja, do toho všetkého… a už to majú naplánované do toho roku 2032-2035, takže… i keď to teraz takto niekto zastaví, tak oni od zajtrajška nezačnú vyrábať tie normálne autá. To sa nedá! […] Nikto neriešil: čo to znamená pre tie automobilky, čo všetko sa musí zmeniť, aké budú presne dané metodiky na to, aby to nejako fungovalo, že tie automobilky musia zainvestovať, že musia zmeniť dodávateľov tých dielov… Problém je, že… keď je tu automobilka a tá skrachuje… tak neskrachuje len tá automobilka. Tak skrachujú ďalších 10 veľkých subdodávateľov, ktorých má… a ďalších 200 subdodávateľov tých subdodávateľov. To spadne ako krabička kariet. […] …a nedivím sa tým robotníkom, že sa postavili na odpor voči tomu manažmentu tých automobiliek, pretože ten manažment bol rovnako debilný, ako tá politika Európskej únie. Nedá sa to. Nedá sa to, pretože tie automobilky… i keď to zrýchlia… než to vyskúšajú… to auto je namaľované od začiatku inak. » A kam sa potom v Európe vďaka podobným rozhodnutiam dostávame? Krásnym príkladom sú slová Josefa Vratala z jednej z jeho recenzii: „Predchádzajúci model stál 600/650-tisíc, v plnej výbave. Bolo tam všetko. Dnes sa približuje k sume 900-tisíc korún. POZOR! V Európe! V Amerike – za 600-tisíc, v Japonsku – 550-tisíc, v Austrálii 600-tisíc, v Číne 650-tisíc.“ Tento trend ešte zreteľnejšie dokresľujú vyjadrenia z recenzie od „MM Automotive“, kde sa na adresu istého čínskeho auta vyjadrili takto: « Mne – konkrétne – toto auto ukazuje, čo je možné, a ako veľmi musím zmeniť svoj pohľad na celú danú problematiku. […] Pretože za 1.7 milióna to štartuje… vrátane DPH, máš kompletne vybavené auto. […] A poďme sa venovať výbave. My máme audio, ktoré sa volá Zeekrsound. Ale… ono hraje perfektne, ono hraje lepšie než v novom BMW. My máme tichú kabínu, ktorá je tichšia než v nových vozoch Audi za 2 milióny korún. Mimochodom, za 2 milióny korún si u Audi ešte tak nejako neprdneš, ešte si nič nekonfiguroval. My máme interiér, materiálmi a kvalitou spracovania absolútne v inom vesmíre než… hovoríme o Mercedese AMG GT za 6 miliónov korún. Tu je kabína, ktorá je ďaleko kvalitnejšia. […] Inak tá kabína je absolútne skalopevná a mne osobne, tou hodnotnosťou, pripomína zlatú éru Porsche. Nemôžem inak. […] Otvoríme si dvere, auto si zmeria, kam až sa dvere môžu otvoriť. A sú otvorené. Šľápnem na brzdu. Dvere sa zasa zavrú. Toto je ako v 7-mičkovom BMW za 5 miliónov korún. » Týmto sa nesnažím tvrdiť, že tieto auta majú naozaj rovnakú kvalitu, napr. čo sa týka ich spoľahlivosti a podobne. Iba predostieram fakt, že taká Čína urobila obrovský pokrok, a to aj vďaka lacným ruským energiám, a aj vďaka tomu, že si neničí vlastný priemysel. Európa, presne naopak, neustále priemyselne upadá.

  Alebo sa spoločne pozrime na situáciu v Kanade. Tam už azda 10 rokov vládnu „svedkovia liberálno-demokratovi“ – Justin Trudeau a po ňom Mark Carney. Kam to teda za tento čas dopracovali? Práve v týchto dňoch prebiehajú na Slovensku majstrovstvá sveta v hokeji U18. V štvrťfinále tohto šampionátu porazil hráči Švédska favorizovaných Kanaďanov. Medzi komentármi od ľudí, ktorí sa vyjadrili k tomu výsledku, dostali najviac podpory (od ostatných čitateľov) takéto ohlasy: « V dnešnej dobe, my – jednoducho – nie sme schopní vychovať iných hokejových hráčov, než sú deti z bohatých rodín. Kanaďania sú na mizine a financovať dieťa v lige „AAA“ je dnes jednoducho neúnosná finančná záťaž. Teraz vidíte to najlepšie, čo bohatí Kanaďania dokážu ponúknuť, a už to jednoducho nestačí.“ A prečo je to tak… odhaľuje príspevok matky jedného mladého hokejistu: „Môj syn hrá hokej na úrovni „A“. Ak spočítam všetky súvisiace výdavky, tak sme minulý rok na jeho hokej minuli asi 5000 až 6000 dolárov, a to ešte môžem podhodnocovať. Má kamarátov, ktorí hrajú v ligách „AAA“ a „AA“. Ich rodičia minuli 2-3-krát viac ako my. Niekoľko z týchto detí bolo nedávno draftovaných do tímov „Junior A“ v tejto oblasti. Povedali im, že ak chcú mať šancu dostať sa do tímu v najbližších rokoch, musia zaplatiť viac ako 4000 dolárov za účasť na jarných / letných kempoch. Ak sa do tímu dostanú, je to ďalších 8000 dolárov, plus poplatky za ubytovanie, ak tím nie je blízko ich domova. Niektorí z týchto ľudí minú len tento rok 30 000 dolárov na hokej svojich detí – a väčšina z nich nie sú nijako zvlášť elitné talenty, sú to iba nadpriemerní hokejisti. Je to šialené a bude to len horšie a horšie. » Takto nejako to vyzerá aj v USA a dá sa povedať, že v podstate všade, kde „súkromný kapitál“ vycíti šancu zarobiť. Presne počas toho, ako som tento článok aktualizoval, bol zverejnený dokument s názvom „Youth Sports Used To Be Fun For Kids. Then Private Equity Rigged The Game.“ [„Mládežnícky šport býval pre deti zábavou. Potom však súkromný kapitál zmanipuloval hru.“, pozn.] Taký Damon Cassidy napríklad otvorene hovorí: „To, čo nazývame krízou bývania je v skutočnosti stav trhu, ktorý bol zámerne formovaný, aby „vytiahol“, čo najviac peňazí z [uspokojenia] základnej ľudskej nevyhnutnosti.“ A rovnaký prístup majú títo ľudia aj v oblasti zbrojného priemyslu. Možno ešte horší. Tam už sa ani len nesnažia aspoň tváriť, že na ľudských životoch nejako zvlášť záleží. Stačí si pohľadať nejaké informácie o firmách zapojených do dnešných vojenských konfliktov, naštudovať ich vízie o autonómnych vraždiacich systémoch na báze umelej inteligencie…

  Pred pár dňami bolo zverejnené video opisujúce situáciu vo Veľkej Británii, ktoré nesie názov „Millions Are Now Living in Their Cars Across the UK — Even Full-Time Jobs Still Aren’t Enough“ [„Milióny ľudí naprieč Veľkou Britániou dnes žijú v autách – Ani práca na plný úväzok im nepostačuje“, pozn.], kde v úvode zaznie: « Verili by ste, že mať prácu na plný úväzok v šiestej najväčšej ekonomike na svete nepostačuje na to, aby ste si zabezpečili strechu nad hlavou? V roku 2026 bude Spojené kráľovstvo svedkom krutého paradoxu: počet ľudí spiacich na uliciach od roku 2010 prudko vzrástol o 171%. Ale to je len vrchol ľadovca. Mimo štatistík sú desiatky tisíc utajených bezdomovcov, ktorí premieňajú svoje autá na posledné pevnosti zachovania svojej dôstojnosti. Pri priemernej cene prenájmu dosahujúcu výšku 1434 libier za mesiac… a v Londýne musia ľudia dokonca minúť až takmer 41.6% ich príjmu, len aby mali miesto, kde sa môžu zložiť. Je to už oficiálne: trh s bývaním kolabuje. Ak si zdravotná sestra alebo učiteľka musí vyberať medzi zaplatením nájmu alebo kúpou stravy, tak v tej chvíli auto prestáva byť symbolom slobody, ale stáva sa väzením na štyroch kolesách pre pracujúcu triedu. » Pritom nehovoríme o nejakých novinkách. Už pred rokom bol zverejnený dokument s názvom „Growing Up Poor: Britain’s Breadline Kids“ [„Vyrastať v chudobe: Britské deti na hranici chudoby“, pozn.], kde si možne vypočuť nasledovné: „Takmer každé tretie dieťa dnes vyrastá v chudobe, pritom je viac a viac rodín dotlačených k biede. Dokonca aj v mestách, kore sú vnímané ako bohaté. […] Tieto deti hovoria za viac než 4 milióny detí, ktoré vyrastajú v chudobe. Toto je ich príbeh a ich slová.“ A čo teda tieto deti s chudobných rodín hovoria? 8-ročná Courtney z Cambridge: „Sme chudobní, ale predsa sme bohatí – nemáme síce veľa peňazí, ale máme aspoň strechu nad hlavou. […] Nemôžem mať vždy jedlo, aké by som chcela, pretože mama veľakrát nemá dosť peňazí. […] Potravinové banky nám dávajú jedlo a my tam chodíme [vo Veľkej Británii je takmer 2000(!) takýchto výdajní potravín, pozn.], pretože mama nemá takmer žiadne peniaze. […] …a mám obavy, pre prípad, že by nám neposlali tú platbu [podpora, pozn.] Ak sa príliš obávate, tak sa potom nepretržite obávate a obávate a obávate… aj v škole. Obávanie sa je v podstate, keď ste smutný a neviete, čo sa bude ďalej diať.“ Tento dokument odporúčam každému. Uvidíte plesne prakticky v každom dome, pretože ľudia nemajú peniaze na to, aby si poriadne zakúrili, spoznáte muža, ktorý sa zo všetkého psychicky zrútil, a jeho malý syn s ním ostal, aby nebol sám… Takéto sú dôsledky arogancie politických zadubencov, ktorí neberú ohľad, že nie každý na to má, aby zaplatil drahé energie a nárast cien všetkého. Pre mnohých takéto voľačo neznamená: „Čo už… priplatím si,“ ale… pre dotyčných sa v tom momente začína boj o chlieb! Predsa len ešte jeden pohľad do Británie. Zacitujem pár viet z dokumentu – vydané 28. apríla 2026 – s názvom „Britain’s Extreme Poverty: Life in the UK’s Forgotten Deprivation“ [„Extrémna chudoba v Británii: Život zabudnutého úpadku Spojeného kráľovstva“, pozn.]: „…kráľovstvo podnikateľskej slobody a prekvitajúcich bohatstiev, so 177-mi miliardármi poháňaných dynamikou Londýna a priľahlých predmestí, krajina má historicky nízku nezamestnanosť s hodnotou 3.5%… ibaže pre milióny Britov práca neznamená zaplatenie ich účtov. Sú pracujúcou chudobou, ktorá má problém uspokojiť svoje potreby a niekedy si musí vybrať podvádzanie, len aby prežili.“ Nepripomína vám to niečo? Nejakých tých „politických rozprávkarov“ zo slovenských končín? Len tí vždy končia pri tej nezamestnanosti a voľných pracovných pozíciach. O „pracujúcej chudobe“, o tom, že tie kupecké počty – „cena nájmu, snaha mať vlastné bývanie vs. plat“ – pre veľké množstvo občanov nijako nesedia… o tom sa mlčí.

  Čo napríklad zaznie v dokumente – opäť len pred niekoľkými dňami zverejnenom – s názvom „Starving to pay rent: The brutal reality of the cost of living crisis“ [„Hladujú, aby zaplatili nájomné: Brutálna realita krízy životných nákladov“, pozn.], ktorý približuje dnešnú realitu v Austrálii? No povedia tam aj toto: „Životné náklady stúpajú do závratných výšok. Dane sa zvyšujú. Príjem na obyvateľa sa znižuje. Životná úroveň klesá.“ V tomto dokumente pozvaný expert popisuje príčiny, kde zaznie aj NEZODPOVEDNÉ míňanie finančných prostriedkov zo strany vlády, ale mňa zaujalo niečo, čo má mnohé spoločné aj so situáciou na Slovensku: „…rekordná imigrácia a rekordný rast populácie. […] …ale toto zvyšuje infláciu nahor. Pretože my máme len určitý počet domov, ktoré môžete prenajať. Máme len určitý počet fariem. My máme len určitý počet producentov. A tak… keď máte masívny prílev ľudí do krajiny, tak to zvyšuje ceny.“ Si len predstavte, ako by asi zareagoval trh s nehnuteľnosťami a bývaním na Slovensku, ak by sa teraz uskutočnil prísun – prišlo by ďalších 150-tich tisíc osôb, ako tu blúznili niektorí…

  A takto by sme mohli pokračovať a pokračovať. Prečo zverejňujem tieto úryvky? Dokumentujú očividné symptómy. Zlyhávanie systému. Nový globálny normatív. Čo v „globalizovanom“ – vzájomne úzko prepojenom – svete nie je nijakým prekvapením. Sú pritom reakciou na viaceré a opakujúce sa prejavy slovenských politikov, ktoré som v poslednom období zhliadol, kde zaznievalo niečo ako: „Pozrite sa sem! Je to – OK! Vaše sťažnosti sú – neopodstatnené!“ Finančne bonitní ľudia u nás začínajú nachádzať akúsi svojskú záľubu, až nebodaj pasiu, v umení prehliadania. Týmito príkladmi chcem poukázať, že v PODSTATNE ekonomicky vyspelejších krajinách sa životná úroveň ich občanov postupne – a citeľne – prepadá. Internet je preplnený videami a príspevkami, kde zaznievajú náreky nad úpadkom a zvyšujúcimi sa cenami – VŠETKÉHO! Na Slovensku? Tu sa – okrem politikov – verejne ohradzujú (a čoraz častejšie) aj zástupcovia kadejakých inštitúcii, dotyční dôrazne odmietajú nárast vulgárnych a agresívnych prejavov zo strany občanov. Hm… vážne? Vy sa týmto občanom čudujete? No ja sa – presne naopak – týmto ľuďom vôbec nečudujem. Politici, „odstavčatá“ v štátnej a verejne správe, na toto naviazaní slovenskí oligarchovia, kadejakí úžerníci a vymáhatelia, bytoví a všelijakí iní špekulanti, „mimovládkari“, nadnárodný kapitál a všetci lobotomizovaní „tichí spoločníci“ zbierajúci omrvinky pod stolom, však ich určite poznáte a máte z nich vyskladané celé vaše rodiny… tí, ktorí nikdy nič „nevidia a nepočujú“, spokojne krochkajú – títo všetci si nastavili svoje životy a celý spoločenský systém na nejakej svojskej predstave, z ktorej profitujú, no a tento ich fantazijný prelud sa im pomaličky pred ich očami rúca. Ale oni odmietajú tragickú realitu dnešných dní, ktorú spôsobili. Očakávajú, že sa im štát – i naďalej – bude mlčky (a v rovnakej alebo ešte dokonca vyššej miere) skladať a požičiavať si na ich „zaslúžené“ zisky a príjmy, platy, dôchodky… alebo nebodaj doživotné renty. Na druhej strane, ja ich chápem. Je určite jednoduchšie udržiavať spoločenský diskurz v zdaní aspoň nejakého „normálu“, namiesto vysvetľovania, zopakujem, čo – vyššie menovaní – spôsobili: ako z prakticky z každého občana – majúceho 20 a viac rokov – urobili doživotného člena združenia „stratená generácia“, ktorý strávi väčšinu svojho produktívneho života prácou na tom, aby sa podieľal na znižovaní dopadov spomenutého, aj napríklad dnešného zbrojného šialenstva a militarizmu, pričom titulky ako: „Kyjev testuje zbraň, ktorá sa vyrába aj na Slovensku…“, nie sú nijako prekvapivé. Stanú sa pracovnou silou vymedzenou na sanáciu „stalo sa“. Ako? Samo… Samo? Ten stíha všetko. Takí dôchodcovia prakticky prišli o značnú časť hodnoty svojich dôchodkov… Taktiež ma udivuje, ako ďalší zodpovední – hlavné mienkotvorné média, ktoré deň za dňom, mesiac za mesiacom, ROKY ROKÚCE prezentujú – neprestajne a dookola omieľajú – tie isté heslá, tlačia tie isté posolstvá, chcú, aby sa niečo dosiahlo. Až sa to začne diať a začnú sa ukazovať dôsledky týchto ich snažení a presadzovaných politík, odrazu sú – šokovaní. Čo je ale omnoho horšie? Všetci menovaní sa dnes snažia zmanipulovať kauzalitu do podoby, ktorá ich zbavuje zodpovednosti. Snažia sa prezentovať nejaký „výsek reality“. Pôvodcovia, súčasť príčiny – títo sa snažia ohlasovať svoj príchod v podobe poslednej a jedinej možnej záchrany… Vážne?

  Málokto si uvedomuje nasledovné: približne od 70/80-tich rokov minulého storočia sa drvivá snaha svetových vedeckých kapacít venovala – automatizácii, robotizácii, reinžinieringu výrobných procesov, vymýšľali sa a zavádzali kadejaké inovatívne systémy manažérstva kvality, len aby ľudstvo dokázalo produkovať viac a efektívnejšie. Počas toho sa do hospodárstva „natlačilo“ enormné množstvo finančných prostriedkov, dokonca sa neskôr vo veľkom „kvantitatívne uvoľňovalo“, len aby pánom veľkomožným celý systém nekrachol. A napokon? Napokon sa všetko toto, za desaťročia naakumulované, bohatstvo ľudstva postupne… vyhodilo do vzduchu. Z pohľadu bežného občana a štátnych pokladníc. Niektorí na tom neskutočne zarobili a transfer verejných zdrojov do súkromných rúk bol úspešne dokonaný. Výsledkom je: prepad životnej úrovne prakticky všetkých občanov, a čím vekovo mladší je dotyčný občan, tým horšie preňho, tým násobne viac námahy bude musieť vynaložiť, aby mal aspoň tú svoju posteľ, kam sa večer uloží, oproti svoji starším spoluobčanom, ktorí si kupovali vlastné bývanie za polovičné, alebo aj tretinové – za zlomok dnešných cien. „Epoch Philosophy“ v takýchto súvislostiach uvádzajú: „Posledných 40 rokov neoliberalizmu môže byť vo všeobecnosti opísaných ako: LÚPEŽ a vyťažovanie bohatstva z rúk normálnych – deň za dňom pracujúcich – ľudí, do bodu, v ktorom bohatí nikdy nenazhromaždili viac bohatstva v porovnaní so zbytkom spoločnosti v celej ľudskej histórii. Mnohí nie sú prekvapení, že horných 10% vlastní 93% amerického trhu s akciami.“ Alebo ako povedal v nedávnom rozhovore Ing. Marián Vitkovič: « …globálna finančná elita, ktorá spolupracuje s tými lokálnymi finančnými elitami a s tými politickými „trkvasmi“, ktorí ich zastupujú… […] Dnes neexistuje kapitalizmus vo forme nejakej voľnej súťaže a dokonalej konkurencie. Dnes je ten kapitalizmus taký, že tí, ktorí vlastnia ten kapitál a ovládajú tie globálne, lokálne toky – aj tie integračné, sa vyčlenili z tej spoločnosti… »

  Čo na záver? Pri pohľade na to, kam spoločnosť na Slovensku smeruje, vlastným životným príbehom nejedného sa pokojne môže stať: bude na sklonku svojho života predávať všetko, čo má, len aby mohol niekde hlavu skloniť, nebodaj ešte ochorie a bude rád, že mu niekto podá… aspoň ten pohár vody… Ja som totiž počul, že vraj je slovenským občanom jedno, do akých nemocníc chodia, vraj. Len keď sa pozerám, ako funguje zdravotníctvo v krajinách, kde je zdravie občana otázkou zisku… začnite si šetriť, ak vás majú viesť politici s týmito názormi. I keď… pre mnohých by to bol zaslúžený osud.

  MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ / Ako Róbert Fico rezignoval na jednu zo základných úloh štátu – na ochranu verejného záujmu v obasti zdravotníctva

  Mnoho ľudí si nepovšimlo jednu dosť podstatnú vec. I ja sám som ju prehliadol a upozornil ma na ňu až Eduard Chmelár, keď povedal: « Výsledkom toho nie je, žeby sa stretli v strede, pri nejakých pragmatických riešeniach. Výsledkom toho je, že obe tie strany zlyhávajú v tých riešeniach, lebo ich odhadzujú, ignorujú, ako som povedal. Poviem vám čerstvý príklad toho, prečo tvrdím, že ľavica na Slovensku je mŕtva. Pred niekoľkými týždňami, premiér na tlačovej konferencii pri otváraní nejakého oddelenia súkromnej nemocnice v Spišskej Novej Vsi povedal vec, ktorá by mala všetkých šokovať, alebo ľavičiarov by mala postaviť na nohy: vzdal sa svojho dlhodobého presvedčenia, že súkromné zdravotné poisťovne tu vytvárajú biznis na úkor pacienta a povedal, že to je jedno, či sú súkromné alebo verejné, že on to musel prehodnotiť. Čo toto je? To je to isté, ako keď hovorieval, že vždy dá radšej na mlieko ako na zbrane, a potom sa stal z neho najväčší podporovateľ zbrojárskeho biznisu, a dnes ten človek, ktorý o sebe neustále tvrdí, že je – etatista, REZIGNOVAL NA ÚLOHU ŠTÁTU, pretože to nie je jedno. Viete… v štátnych nemocniciach ten pacient, ten obyčajný pacient nedopláca nič, alebo… aby som to povedal presnejšie… v tých súkromných nemocniciach je OVEĽA viac dodatočných poplatkov, z ktorých ten pacient zošedivie, ak nebude chránený. Viete… a na tieto podstatné témy… tá politika rezignovala. Ja som čakal, že niekto na to skočí, že v opozícii sa nájde niekto, kto pôjde po tejto téme, ako údenom, keď sa premiér takto obnažil a povedal, že jemu to je jedno, rezignoval a otvorene sa postavil, nechcem povedať, že na stranu Penty, ale na stranu SÚKROMNÝCH ZÁUJMOV, a nie VEREJNÉHO ZÁUJMU. Veď tu dlhodobo máme správu NKÚ, ktorú každý ignoruje, ktorá jasne povedala, že: „Štát rezignoval na verejný záujem v zdravotníctve…“ »

  POST SCRIPTUM: Téma, ktorej sa v tomto článku venujem je mimoriadne komplexná a jej plnohodnotné spracovanie by si vyžadovalo výrazne širší časový rámec. Tento komentár preto vnímajte skôr… ako prvotný rozbor základných informácií, na ktoré som narazil, spojený s osobnými postrehmi, ktorý slúži na otvorenie diskusie o danej problematike medzi širšou verejnosťou.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] Alone, Broke, Over 60… I Sold Everything to Start Over (My Real Story). (USA) : Offended Outcast (Youtube). Dostupné (01-05-2026 / 19:29): youtu.be/RndUKvYAhHs
  • [2] Billionaires Are FORCING Us Into Poverty. (USA) : Damon Cassidy (Youtube). Dostupné (02-05-2026 / 03:45): youtu.be/7Zi3jL-C8I0
  • [3] BOD ZLOMU NA TRHU S AUTY? Otevřeně o automobilovém světě s Pepou Vrtalem | AUTO-CENZURA #1 (Česká republika) : Andy-auta (Youtube). Dostupné (03-05-2026 / 03:19): youtu.be/da90L6H9VlI
  • [4] Britain’s Extreme Poverty: Life in the UK’s Forgotten Deprivation. (UK) : Witness (Youtube). Dostupné (02-05-2026 / 03:07): youtu.be/s80upSxTnlw
  • [5] DUGOVIČ, Tomáš. Zákaz spaľovacích motorov po roku 2035 je definitívny. Ako hlasovali naši europoslanci? Bratislava (Slovensko) : Štandard. Dostupné (03-05-2026 / 03:12): standard.sk/320242/zakaz-spalovacich-motorov-po-roku-2035-je-definitivny-ako-hlasovali-nasi-europoslanci
  • [6] Electricity price statistics. (EÚ) : Eurostat. Dostupné (03-05-2026 / 18:19): https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Electricity_price_statistics
  • [7] Europe Is Getting Poorer, and Some Think Its Poverty Spikes Could Spark Revolution. (USA) : CBN News (Youtube). Dostupné (01-05-2026 / 19:52): youtu.be/IcTw3pP9Axs
  • [8] Growing Up Poor: Britain’s Breadline Kids. (UK) : Origin (Youtube). Dostupné (02-05-2026 / 01:34): https://youtu.be/GaROQtcnDEQ
  • [9] I’m leaving Germany | Brutally Honest Review. Radical Living (Youtube). Dostupné (01-05-2026 / 19:30): youtube.com/watch?v=HQvSItqdd5o
  • [10] Jednoznačně nejděsivější recenze experta Pepy v historii EU | Autosalon.tv Praha (Česká republika) : Prima+ (Youtube). Dostupné (03-05-2026 / 04:09): youtu.be/gufxqgcRK0Q
  • [11] Millions Are Now Living in Their Cars Across the UK — Even Full-Time Jobs Still Aren’t Enough. (UK) : Europe Today – The Untold (Youtube). Dostupné (01-05-2026 / 19:32): youtube.com/watch?v=eiDPefxOUJ8
  • [12] ŇINAJOVÁ, Eva. Kyjev testuje zbraň, ktorá sa vyrába aj na Slovensku. Na bojisko môže priniesť revolúciu, Rusi sa pred ňou neskryjú. Bratislava (Slovensko) : Markíza. Dostupné (03-05-2026 / 15:47): tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/982235-kyjev-testuje-zbran-ktora-sa-vyraba-aj-na-slovensku-na-bojisko-moze-priniest-revoluciu-rusi-sa-pred-nou-neskryju
  • [13] Palantir and the Conspiracy to Own Everything: The Largest Heist in History. (USA) : Epoch Philosophy (Youtube). Dostupné (02-05-2026 / 15:58): youtu.be/ZOwXh9IiV9k
  • [14] OECD Economic Surveys: European Union and Euro Area 2025. OECD. Dostupné (03-05-2026 / 18:21): oecd.org/en/publications/oecd-economic-surveys-european-union-and-euro-area-2025_5ec8dcc2-en/full-report/strengthening-electricity-markets_ebb6cc30.html
  • [15] Starving to pay rent: The brutal reality of the cost of living crisis | 60 Minutes Australia. (Austrália) : Europe Today – The Untold (Youtube). Dostupné (01-05-2026 / 19:34): youtube.com/watch?v=HRP1t-P0Ljw
  • [16] Téma dňa s Eduardom Chmelárom: Úpadok politickej scény a herci a ich politické vyhlásenia. Bratislava (Slovensko) : Televízia TA3 (Youtube). Dostupné (03-05-2026 / 15:59): youtu.be/AHQQQ60Z3sY
  • [17] Ukrajinci vyrábajú v Košiciach drony. Prvé „made in Slovakia“ budú do konca roka. (Slovensko) : FutureArmyTV (Youtube). Dostupné (03-05-2026 / 17:02): youtu.be/2vNNetBUEIc
  • [18] Youth Sports Used To Be Fun For Kids. Then Private Equity Rigged The Game. (USA) : More Perfect Union (Youtube). Dostupné (02-05-2026 / 03:34): youtu.be/zEOeQQ019aA
  • [19] 4K | MULDIX: JE MI SMUTNO. KRUTÁ PRAVDA A Zeekr 7X. (Česká republika) : MM Automotive (Youtube). Dostupné (03-05-2026 / 14:37): youtu.be/N7X614Ubj-Y

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/politika-vojny-a-socialne-dosledky-ekonomickeho-upadku-z-hladiska-bezneho-obcana-04-2026/

• ▐ Zverejnené: 28/04/2026

  Základný popis

  O moci, ktorá zaslepuje, pre ľudí odmietajúcich slovíčko „mier“, alebo – keď sa ulice mesta premenia na cintorín. Čiernobiela ilustrácia z roku 1932 zobrazujúca víziu apokalyptickej scény po útoku vo forme zhodených plynových bômb. Na obrázku vidíme znivočené postavy, porozbíjané automobily a mŕtvolu ležiaceho dieťata. Presne takto vyzerá neúprosnosť moderného vedenia vojny a osudy ľudí zničené tými, ktorí sa búchajú do hrude a hlasito sľubujú bezpečnosť všetkých, vediac, že ju nikdy nebudú schopní zaručiť. Postavy rozhádzané po zemi nám tu už len dosvedčujú systémové zlyhanie celej spoločnosti, na všetkých jej úrovniach. Matejkovo dielo nie je len ohliadnutím sa za nedávnou históriou, ale aj znepokojivým zrkadlom. V čase, keď sa v Európe i dnes šíria rovnaké ilúzie, v dobe, keď sa opäť stretávame s hrozbou globálneho konfliktu a s prázdnymi sľubmi politikov, je toto poučenie z „ticha mŕtvych“ hlasitejšie než hluk všetkej vojnovej propagandy tých… krvi chtivých.

  « Politici vojny, ktorí nútia svojich občanov pýtať sa: „Som ochotný uvidieť… svoje deti, svoju ženu – muža, svoju matku – otca… umierať?“ (Theo Matejko, 1932) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – História – Druhá svetová vojna – Slovensko – Liberálna demokracia – Neoliberalizmus – Politický katolicizmus – Progresivizmus – Smerohlasizmus – Zuzana Čaputová – Vojna – Peklo – Chudoba – Smrť – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva

  V roku 1936 sa v anglickom periodiku „The Illustrated London News“ objavil takýto obrázok. Jeho súčasťou bol aj sprievodný text, ktorý informoval o posolstve tohto obrázka. V ňom sa uvádzalo, že táto kresba (autorom je Theo Matejko) bola zverejnená 19. novembra 1932, ako reprodukcia z nemeckých novín „Berliner Illustrirte Zeitung“. Jej úlohou bolo informovať občanov o: „Možné účinky zhodenia plynových bômb na ulicu v meste – Obrazové proroctvo o tom, akým spôsobom môže byť v budúcnosti vedená letecká vojna. Táto dramatická predpoveď hrozných účinkov, ktoré by mohli spôsobiť plynové bomby, zhodené uprostred mestského obyvateľstva nepripraveného sa chrániť…“ Mne osobne sa veľmi páči to odhodlanie a pozitívny prístup z toho roku 1932: „…toto varovanie je teraz potrebnejšie než kedykoľvek predtým, ale ako sa uvádza v článku na tejto stránke, prijatím určitých preventívnych opatrení je do značnej miery možné zmierniť nebezpečenstvo jedovatého plynu.“ Dnes už vieme veľmi dobre zhodnotiť, čo sa to potom – o niekoľko rokov – v tej Európe reálne odohrávalo. Len aby sa nám dnešné politické „drísty“ – o tom, ako „ubránime“, „uzbrojime“ a „ochránime“ – jedného dňa nerozplynuli a neostal po nich len neznesiteľný smrad všadeprítomnej smrti.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, May 2, 1936 (Vol. 188), No. 5063. Londýn (Anglicko), 1936.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/politici-vojny-ktori-nutia-svojich-obcanov-pytat-sa-som-ochotny-uvidiet-svoje-deti-svoju-zenu-muza-svoju-matku-otca-umierat-theo-matejko-1932/

• ▐ Zverejnené: 27/04/2026

  Základný popis

  Úryvok z vyjadrení Vladimíra Palka nie je len politickou analýzou. Tieto slová je potrebné vnímať ako záznam začiatku rozpadu. Echo doby, kde sa pragmatizmus rôznych záujmových skupín maskuje propagandistickými heslami dovtedy, kým sa realita neohne do požadovanej podoby, tj. neuverí v ňu dostatočné množstvo ľudí. Je to reflexia nad tým, ako ambície a ekonomické kalkulácie menia životy bežných občanov v prach. Doslova.

  « Časť základnej osnovy príbehu vojenského konfliktu na Ukrajine – Zlyhanie diplomacie a ekonomické záujmy hlavných aktérov (Vladimír Palko / Do živého, 04/2026) »

  ZNAČKY: Zmienka – Citát – Politika – Ekonomika – Slovensko – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Progresivizmus – Zuzana Čaputová – Vojna – Neokolonializmus – Chudoba – Smrť – Výmena obyvateľstva

  Pred niekoľkými dňami som narazil na ďalší diel debatnej relácie „Do živého“. Rozhodol som sa vám z nej zacitovať takýto úryvok z vyjadrení Vladmíra Palka. Ten v ňom popisuje – v zjednodušenej forme – isté ekonomicko-hospodárske súvislosti, existujúce niekde v úzadí, ktoré napokon vyústili až do toho, čo dnes môžeme sledovať na Ukrajine.

  POZNÁMKA: Doporučené čítanie – „Ako Sovieti súhlasili so zjednotením Nemecka“, kde nájdete preklad citátov z práce pomenovanej „NATO Expansion: What Gorbachev Heard“ (2017), ktorá pochádza z dielne Národného bezpečnostného archívu (National Security Archive), ten je situovaný v areáli Univerzity Georgea Washingtona vo Washingtone.

  [00:30:54 – 00:34:46 / Vladimír Palko:]
  « …Amerika už sa vzdala toho ťahu proti Rusku – viac-menej – alebo teda: už chce vycúvať. Aj vycúvala. Ale Európa? Európa proste nie. A to je strašne… to je proste kľúčová otázka, že či my sme schopní – ešte vôbec – sa pozrieť na celé to dianie za posledných 20 rokov. Či sme schopní namaľovať… pozrieť na to veľké plátno, že čo to je za príbeh. No to je jeden neuveriteľný príbeh, že? Bavili sme sa o nemeckej rope. Rusko zastavilo prepravu tej kazašskej ropy cez severnú vetvu ropovodu Družba do Nemecka. Eh, že sú to vraj nejaké technické poruchy. No možno tiež si vymýšľajú a jednoducho urobili to, čo Putin avizoval už… pred pár týždňami. Povedal, že vlastne my prestaneme, môžeme prestať úplne… ako vyvážať ropu do Európy. A tá argumentácia… argumentácia je taká, aj jeden ten guvernér nejakej ruskej oblasti, ktorý komentoval tú správu, že kazašská ropa sa prepravovať nebude: „No veď však Nemecko to nechce, asi sa mu darí…,“ no tak dobre, tak nebude tú kazašskú ropu dostávať. Medzi nami. Všimnite si jednu vec – to heslo o tom, že: „Nemôžeme dovážať ropu z Ruska, pretože tým umožňujeme financovať, aby si Rusko financovalo svoju vojnu na Ukrajine. To nejde!“ No dobre, ale však celé roky tu teda tá ropa tiekla, cez ten ropovod Družba, a veď peniaze dostáva Rusko nielen za ropu, toto bola kazašská, ale dostáva to za prepravu. Však poplatky? Rusko dostáva predsa. Tak to je potom tiež asi teda… to sú tiež peniaze, ktoré môže používať na financovanie svojej vojny. No ale o tom sa nehovorí. Proste, hovoria sa tu nejaké heslá. A najfantastickejšie je to, keď si zoberieš do úvahy, že povedzme predsedníčka Európskej komisie – Ursula von der Leyen vo vláde nemeckej od roku 2005, alebo tak nejako. Ona bola v  tej generácii tých ministrov Angely Merkelovej, ktorí proste robili presne opačnú politiku: „Budujme ten Nordstream 2! Viacej dovážajme ruské energie!“ No a Amerika sa proti tomu proste postavila. Amerika dotlačila aj teda Európanov k tomu, vrátane teda Merkelovej, ktorá bola proti… k tomu, že proste politicko-vojensky sa budeme tlačiť k tým ruským hraniciam. A Amerika spôsobila vojnu a zároveň hneď Amerika povedala, spomeňme si na toho Bidena, jak stál vedľa kancelára Scholza a povedal, že akonáhle Rusko zaútočí – a všetko preto robili, aby zaútočilo, no tak proste Nordstream pôjde preč. Nordstream nebude. [Všetkým odporúčam pozrieť si najmä tú časť, kde Biden povie, že sa postarajú o Nordstream, na čo novinárka; šokovaná z toho, že najvyšší predstaviteľ cudzieho štátu sa verejne vyhráža a ide rozhodovať o hospodárskych záležitostiach Nemecka, čim Nemecko stavia do pozície nesvojprávneho vazala, a tým chce – prakticky – riadiť aj stav európskej ekonomiky; začne KOKTAŤ, až sa jej podarí zo seba dostať: „Čč… čo… Ako by ste to urobili… presne… keďže projekt, kontrolu nad projektom má v rukách Nemecko?“ Biden? Ten len s úškľabkom na tvári povie: „Budeme… Môžem vám sľúbiť, že to budeme schopní urobiť,“ pozn.] A všimnite si, že… proste Amerika stále pracuje na konci odberu tých ruských energií. A tá Ursula von der Leyen? Ona celý tento príbeh pozná, lebo ona bola jeho súčasťou, ale proste nechala sa dotlačiť do pozície, kedy robí presný opak, než robila pred… než robila v prvej dekáde tohto storočia. Presný opak. Ale o tom sa o tom sa proste nehovorí. Čiže Amerika… Amerika dotlačila Európu do tej vojny na Ukrajine. Amerika potom zarazila, urobila všetko preto, aby sa ruské energie prestali dovážať. [Netreba zabúdať, že USA – prostredníctvom Donalda Trumpa – vyjadrili veľký odpor voči realizácii „Nordstream 2“ už v roku 2018, pričom zaznievalo: „Nemecko je Ruskom úplne kontrolované…,“ tento fakt (ako mnohé iné) sa zvykne nejako vytrácať; pozn.] A na záver, máme tu amerického prezidenta a americké elity, ktoré Európanmi hlboko, ale hlboko pohŕdajú a urážajú ich… »

  ZDROJE:

  • [1] President Biden on Nord Stream 2 Pipeline if Russia Invades Ukraine: „We will bring an end to it.“ (USA) : C-SPAN (Youtube). Dostupné (01-05-2026 / 19:12): youtu.be/ESM737CeYtg
  • [2] Riziko veľkej vojny sa zvyšuje. / Do živého. (Slovensko) : Marker (Youtube). Dostupné (26-04-2026 / 01:47): youtu.be/ESM737CeYtg
  • [3] Trump blasts Germany over gas pipeline deal with Russia. (USA) : CBS Evening News (Youtube). Dostupné (01-05-2026 / 19:21): youtube.com/watch?v=1JpwkeTBwgs&t=44s

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/cast-zakladnej-osnovy-pribehu-vojenskeho-konfliktu-na-ukrajine-zlyhanie-diplomacie-a-ekonomicke-zaujmy-hlavnych-akterov-vladimir-palko-do-ziveho-04-2026/

• ▐ Zverejnené: 26/04/2026

  Základný popis

  Ohliadnutie sa za érou, v ktorej sa príroda vnímala ako posvätný liek a hory boli chrámami ticha, do ktorých unavené duše prichádzali obnovovať svoje zdravie. Úryvok z historického dokumentu, ktorý opisuje Švajčiarsko v polohe významného centra medicínskeho turizmu už na konci 19. storočia. Čo ak by sa aj naše – slovenské – hory a údolia stali útočiskom pre globalistami spľundrovaných občanov európskych končín? Čo keby minerálne vody našich kúpeľov prinášali týmto osobám nielen fyzické uzdravenie, ale aj revitalizáciu ich duševných síl?

  « Po vzore švajčiarkej podnikavosti (1890): Liečebný turizmus a transformácia Slovenska na sanatórium európskeho významu? »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – História medicíny – Zdravotníctvo – Kúpeľníctvo – Slovenské kúpele – Príroda – Mravný ideál – Cnosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť

  Stavím sa, že nebudem sám, kto si, po prečítaní nasledovných riadkov, nepoložil takúto nejakú otázku: „Čo z toho Slovensko nemá?“

  « II. Švajčiarsko ako sanatórium sveta.

  Podnebie Švajčiarska, ako ukázalo predchádzajúce stručné preskúmavanie, je natoľko rozmanité a vhodné na liečebné účely, že sa táto malá horská krajina v krátkom čase stala obľúbeným centrom chorých. Švajčiarsko je tiež bohaté na minerálne pramene všetkých druhov – mnohé z nich sú už dlho oslavované pre svoje vysoko oceňované vlastnosti, – ktorých správne využívanie, v kombinácii s ovzduším v početných klimatických strediskách, predstavuje veľmi účinný prostriedok na zmierňovanie utrpenia.

  Slávny švajčiarsky lekár a prírodovedec Albrecht von Haller veľmi výstižne a krásne opísal rôzne klimatické pásma svojej rodnej krajiny nasledujúcimi slovami: „Každá časť Európy, od najvzdialenejších kútov Laponska a Špicbergov až po Španielsko, má vo Švajčiarsku svoj ekvivalent.“ Pre daný účel – môžeme Švajčiarsko rozdeliť na tri časti, a to: nížiny a pahorkatiny od 200 do 700 metrov nad morom, ktoré sa tiahnu severne od Álp až po Rýn, dosahujú značnú šírku a na juhu tvoria úzky priechod do nížin Pádu; po druhé, nižšiu alpskú oblasť od 700 do 1300 metrov nad morom a po tretie, alpskú oblasť od 1300 do 2500 metrov nad morom. Každá z týchto zón má svoje vlastné klimatické charakteristiky určené nielen výškou nad morom, ale aj smerom údolí, polohou a sklonom hôr a prislúchajúcimi meteorologickými podmienkami. (s. XIV) »

  O pozdvihnutí Slovenska v tejto oblasti sa hovorí roky. Ibaže ono to nie je vôbec takto jednoduché…

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: LOETSCHER, Hans. Handbook to the Health Resorts of Switzerland (Containing Full Infomation for the Physician, the Healthseeker and the Traveller as to All the Baths, Climatic Stations, Springs and Watering Places of Switzerland). Zürich (Švajčiarsko) : J. A. Preuss, 1890. 312 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/po-vzore-svajciarkej-podnikavosti-1890-liecebny-turizmus-a-transformacia-slovenska-na-sanatorium-europskeho-vyznamu/

• ▐ Zverejnené: 26/04/2026

  Základný popis

  Z nasledovného obrázka cítiť chladný dotyk vetra a ním nesenú vôňu horských bylín. Karpaty. Karpatský oblúk. Mladí pastieri v Tatrách. Táto ilustrácia zachytáva život a kultúru Slovákov v niekdajšom Rakúsko-Uhorsku. Ide o vzácne zdokumentovanie tradičného spôsobu života v oblastiach karpatských vysočín, ako o ňom na konci 19. storočia informovalo známe londýnske periodikum.

  « Tatry a karpatskí pastieri: Keď sa v Londýne písalo o Slovákoch / „Slovack“ (František Bohumír Zvěřina, 1875) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Príroda – Vidiek – Folkór – Ľudský život – Cnosť – Pokora – Služba – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Rakúsko-Uhorsko – Galícia – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni

  « PASTIERI Z KARPÁT.

  Severné provincie Rakúskeho impéria, ktoré sa tiahnu v celkovej dĺžke takmer sedemsto míľ, pretína pohorie Karpaty. Tieto oddeľujú Uhorsko a Transylvániu na juhu od Moravy, Sliezska a Galíciu na severnej strane. Ich centrálnou a najvyššou časťou je Tatranské pohorie… Je to obrovský žulový masív […] a horná časť krajiny má alpský charakter s ľadovcami, snehovými poliami, jazerami a hlbokými priepasťami. Svahy Karpát v nižších polohách pokrývajú husté lesy bukov, borovíc a smrekov, nad ktorými sa týči stena holých alebo machom porastených skál. Teplota, ktorá je vo všeobecnosti nízka, bráni dozrievaniu ovocia a niektorých obilnín; drevo a pastviny však ponúkajú veľa príležitostí na zbohatnutie. V anglickom oficiálnom vydaní správ o Viedenskej výstave z roku 1873, ktorú sme si nedávno všimli, poručík T. H. Anstey, R.E., prekladá a komentuje správy pána Schütza a Dr. Wilhelma o rakúskej výstave dobytka a oviec. Táto druhá skupina zvierat, ktorú na tejto výstave zastupovalo 898 kusov z rakúskych a uhorských provincií, si zaslúžila osobitnú pozornosť. Dozvedáme sa nielen o rôznych plemenách merino, ktorých jemná vlna teraz musí konkurovať tej z Austrálie a iných britských kolónií na druhej strane zemegule, ale reportéri spomínajú aj ovce z rodu „Racka“ z Karpát [„Zackel“, pôvodne pravdepodobne rumunské (valašské) plemeno oviec, pozn.], z ktorých niektoré sú úplne čierne, ako napríklad plemeno „Szekler“ [pravdepodobne plemeno oviec, ktoré chovali Sikulovia („Szekler“) prevažne na území Rumunska, pozn.], a iné majú čierne hlavy a nohy. Sú to odolné plemená, spokojné s riedkym porastom, ale produkujúce baranie mäso vynikajúcej chuti a kučeravá vlna jahniat je veľmi cenená. V týchto karpatských vrchoch sa vo veľkej miere chovajú aj kozy a z ich mlieka sa vyrába dobrý syr; ale poškodzujú lesné porasty. Vidiečania, ktorí sa venujú tejto činnosti, ako je znázornené na kresbe rakúskeho umelca, ktorú sme vyryli, sú zmiešaným nemeckým a slovenským alebo galícijským obyvateľstvom; ale títo malí chlapci, ktorí sa neučia hláskovať, sa zdajú byť vernými pastiermi. »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.

  ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, April 10, 1875 (Vol. 66), No. 1861. Londýn (Anglicko), 1875.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/tatry-a-karpatski-pastieri-ked-sa-v-londyne-pisalo-o-slovakoch-slovack-frantisek-bohumir-zverina-1875/

• ▐ Zverejnené: 25/04/2026

  Základný popis

  „Gwyllion“ – viac ako povera predávaná z generácie na generáciu? Alebo len zrkadlenie – projekcia vlastných obáv? Niekde hlboko vo waleských horách sa už po stáročia – vraj – prechádza postava stareny, ktorá sa snaží zmariť ľudské životy…

  « Waleský folklór: Gwyllion – Legenda o starej žene z hôr, ktorá sa snaží zmiasť pocestných (Thomas Henry Thomas, 1880) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Rozprávka – Národ – Rodoľubstvo

  « „Gwyllion“ sú ženské víly s desivými vlastnosťami, ktoré strašia po opustených cestách vo waleských horách a zvádzajú nočných tulákov. Do istej miery pripomínajú Hekaté [Hecate, pozn.] z gréckej mytológie, ktorá sa vznášala na búrke a bola čarodejnicou hrôzostrašného vzhľadu. Waleské slovo „gwyll“ sa používa v rôznych významoch na označenie tmy, tieňa, súmraku, čarodejnice, víly a škriatka, ale jeho špecifický význam sa vzťahuje práve na tieto horské víly s pochmúrnymi a škodlivými móresmi, na rozdiel od „Ellyllon“ z lesných čistiniek a roklín, ktoré sú zvyčajne dobrotivé. „Gwyllion“ nadobúdajú výraznejšiu individualitu pod inými menami… […] …v prestrojení strašila na hore Llanhyddel v Monmouthshire. Bola to postava chudobnej starej ženy s podlhovastým štvorhranným klobúkom, popolavými šatami, zásterou prehodenou cez plece, s hrncom alebo dreveným krčahom v ruke, s akým si chudobní ľudia zvyknú chodiť po mlieko, vždy idúca pred pocestným a niekedy naň kričiaca… […] Tí, ktorí mali to šťastie naraziť na takéto zjavenie, či už v noci alebo počas hmlistého dňa, tí sa takmer vždy stratili, hoci cestu, po ktorej šli poznali dokonalo. Niekedy začuli jej výkrik… no nikoho navôkol nevideli. Dokonca aj obyvatelia žijúci v blízkosti tejto hory, idúc v noci po uhlie alebo vodu, aj týchto zvykne preľaknúť hlasitý nárek v ich blízkosti, no hneď nato ho počujú odniekiaľ z diaľky, akoby bola [táto dáma] odrazu na opačnej hore, niekde vo farnosti Aberystruth. […] Keď sa ľudia po prvýkrát stratili a uvideli ju pred sebou, zvykli sa k nej ponáhľať a snažili sa ju dobehnúť, domnievajúc sa, že je to žena z mäsa a kostí, ktorá ich môže naviesť na správnu cestu; nikdy ju však nedokázali dobehnúť a ona sa nikdy neotočila; takže ešte nikto nikdy nevidel jej tvár. (s. 49-50) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: SIKES, Wirt. British Goblins – Welsh Folk-lore, Fairy Mythology, Legends and Traditions (with Illustrations by T. H. Thomas). Londýn (Anglicko) : Sampson Low, Marston, Searle & Rivington; 1880. cca. 444 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/walesky-folklor-gwyllion-legenda-o-starej-zene-z-hor-ktora-sa-snazi-zmiast-pocestnych-thomas-henry-thomas-1880/

• ▐ Zverejnené: 21/04/2026

  Základný popis

  Stránka z knihy „Elements of Medical Jurisprudence“ od Samuela Fara (1815), ktorá sa zaoberá rôznymi otázkami súvisiacimi s medicínskym právom. Niekde medzi životom a smrťou, práve tam sa neraz odohráva jeden z najtemnejších príbehov osudu dieťata. Stránka 52 nám odhaľuje niečo, čo nie je len medicínsky popis, suchý lekársky záznam. Vidíme stopu po pokuse človeka varovať. Tento text núti položiť si otázku: « Kde končí „medicína“, a kde začína morálka? Kto rozhoduje o hodnote života? » Je to štúdium rozkladu, nie len biologického, ale najmä hodnotového.

  « Potraty… alebo o zabíjaní: Štádia vraždy dieťaťa – Štúdium rozkladu biologického, ale najmä hodnotového (Elements of Medical Jurisprudence – Samuel Farr, 1815) »

  ZNAČKY: Citát – História medicíny – Zdravotníctvo – Sexuálna výchova – Feminizmus – Materstvo – Rodičovstvo – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Voľná láska – Potrat – Nihilizmus – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neoliberalizmus – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť

  « Vraždenie detí:
  Tento druh vraždy sa týka najmladšej a najbezmocnejšej časti ľudského druhu a zameriava sa na tri štádiá ich existencie: tesne pred narodením, v čase pôrodu a bezprostredne alebo krátko po príchode na svet. Posledné dve možno zahrnúť do jednej kategórie a predstavujú vraždu dieťaťa v pravom slova zmysle, zatiaľ čo prvý spôsob predstavuje vraždu dieťaťa v štádiu potratu alebo predčasného pôrodu s cieľom spôsobiť jeho smrť. (s. 52) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: FARR, Samuel. Elements of Medical jurisprudence, or a Succinct and Compendious Description of Such Tokens in the Human Body as are Requisite to Determine the Judgment of a Coroner, and Courts of Law, in Cases of Divorce, Rape, Murder &c. To Which are Added, Directions for Preserving the Public Health. 3. vydanie. Londýn (Anglicko) : J. Callow – Medical Bookseller, 1815. cca. 191 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/potraty-alebo-o-zabijani-stadia-vrazdy-dietata-studium-rozkladu-biologickeho-ale-najma-hodnotoveho-elements-of-medical-jurisprudence-samuel-farr-1815/

• ▐ Zverejnené: 20/04/2026

  Základný popis

  Text zachytáva filozofickú úvahu o Čajkovského pohľade na Beethovenovu „Deviatu symfóniu“, kde ju tento velikán vnímal ako zúfalý výkrik génia, ktorý stratil vieru naplnenia svojich predstáv vo svetskom živote navôkol seba a snažil sa aspoň takouto formou nájsť útechu v ríši umenia, krásy a tých najvznešenejších ideálov prejavených do svojej tvorby.

  « Voľba ušľachtilých ľudských duší: Cnostný život ako odraz vnútornej túžby vznešeného človeka po stelesňovaní ideálov pravdy a krásy (1912) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Ľudský život – Existencializmus – Cnosť – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť

  « A Čajkovskij, pri opise Beethovenovej zborovej symfónie, píše – ako vidno – presne z toho istého hľadiska: „Takáto radosť nie je z tohto sveta. Je to niečo ideálne a nedosiahnuteľné; nemá to nič spoločné s týmto životom, ale je to len chvíľková túžba ľudstva po svätosti, ktorá existuje len vo svete umenia a krásy; potom sa toto pozemské údolie, s jeho nekonečným smútkom, jeho agóniou pochybností a nenaplnených nádejí, zdá ešte pochmúrnejšie a bezvýchodiskovejšie. V Deviatej symfónii počujeme zúfalý výkrik veľkého génia, ktorý, keďže nenávratne stratil vieru v šťastie, na chvíľu uniká do sveta nesplniteľných nádejí, do ríše ideálov so zlomenými krídlami.“ Tieto pasáže, najmä tá posledná, sa nepochybne dopúšťajú nesprávneho zdôraznenia; niekto by mohol Čajkovskému nepochybne odpovedať, že ideál je nevyhnutne krajší než skutočnosť, tak ako je kvet krajší než pôda, z ktorej vyrastá, že „toto pozemské údolie“ nie je „bez nádeje“, akokoľvek pochmúrne [sa zdá], keďže v skutočnosti vytvára ideálny svet umenia a krásy, a že práve sláva našich nádejí spočíva v tom, že sú nerealizovateľné, a šťastia v tom, že existuje len na úrovni vyššej, než je úroveň konečného života. Ale akokoľvek jednostranné môžu byť takto vyjadrené názory, postoj mysle je zbavený náznaku malicherného sebectva; je úprimný, otvorený a mužný. Takéto výroky vychádzajú len z ušľachtilej ľudskej povahy, hoci zaťaženej väčšou citlivosťou, než je bežné medzi ľuďmi. (s. 155-156) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: MASON, Daniel Gregory. From Grieg to Brahms (Studies of Some Modern Composers and Their Art). New York (USA) : The Macmillan Company, 1912. 225 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/volba-uslachtilych-ludskych-dusi-cnostny-zivot-ako-odraz-vnutornej-tuzby-vzneseneho-cloveka-po-stelesnovani-idealov-pravdy-a-krasy-1912/

• ▐ Zverejnené: 19/04/2026

  Základný popis

  O tichých prísahách, ktoré boli raz dávno vyslovené a spísané atramentom, aby ešte aj dnes rezonovali v dušiach tých, ktorí hľadajú korene svojej identity a ctia si odkaz svojich predkov. Ferdinand Juriga, v tomto texte, hovorí jazykom, ktorý je hrubý a jemný zároveň. „Krv ze slovenskej krvi a kosť ze slovenskej kosti…,“ je metafora, ktorá presahuje akúsi azda „biologickú“ definíciu národa. Hovorí o osude. O tom, že byť Slovákom v roku 1907 nebolo len o tom, kde sa narodíš, ale o tom, čo si pripravený pre svoj národ zniesť. Strach z Boha je strachom z pravdy, z morálneho poriadku, ktorý je nad človekom. Je to filozofický pohľad na to, že utláčateľská politická moc je len tieň dávno mŕtvej ničotnosti. Práve tu sa rodí pochopenie: niektoré veci sú také dôležité…

  « Utláčateľská politická moc ako tieň dávno mŕtvej ničotnosti: Kto sa rozhodne slúžiť slovenskému národu, ten sa bojí a tomu kážu len Slováci a Boh (Ferdinand Juriga, 1907) »

  ZNAČKY: Citát – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Rodina – Materstvo – Rodičovstvo – Národ – Rodoľubstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Slovensko – Slovania

  « Kto sa raz ľudu slovenskému do služby postavil, kto sa halene ráz posvätil, ten vďačne podstúpi tresty, žaláre… Ale my sa nebojíme nikoho len Boha. Nám nerozkáže nikto iný len slovenský národ. My sme krv ze slovenskej krvi a kost ze slovenskej kosti nie len vtedy, keď mezi ľudom rečníme, ale aj vtedy, keď za tú naši krv robiť, i keď za ňu preukrutne trpeť treba. »

  ZDROJ: EVA – Sborník pro vzělání, umění a zábavu / Květen-Červen, Číslo 3. 4. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1907. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/utlacatelska-politicka-moc-ako-tien-davno-mrtvej-nicotnosti-kto-sa-rozhodne-sluzit-slovenskemu-narodu-ten-sa-boji-a-tomu-kazu-len-slovaci-a-boh-ferdinand-juriga-1907/

• ▐ Zverejnené: 18/04/2026

  Základný popis

  Výstrižok zo starého slovenského časopisu, ktorý prináša krátky príbeh o pomste slona v Bruseli. Tento historický dokument zachytáva okamih, keď sa samotné zviera stáva nositeľom a vykonávateľom spravodlivosti. Text je typický pre éru konca 19. storočia – stručný, no i tak dostatočne razantný. Ide o ukážku starých novinových stĺpčekov, ktoré sa nám akosi stratili v zabudnutých archívoch našich knižníc.

  « Neoplatí sa dráždiť slona (1889) »

  ZNAČKY: Citát – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Právo – Spravodlivosť

  « — Pomsta slonova. V Brüsseli napájal nedávno opatrovateľ zvierat slona a zo žartu viackráť odtrhol nádobu s vodou od rypáka slonovho. Dráždený slon — súc veľmi smädný — zachytil rypákom napájateľa a tak ho pritisol o zem, že ho hned rozmliaždil. »

  ZDROJ: Vlasť a svet. / 1. februára – Číslo 3, 1889. 4. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1889.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/neoplati-sa-drazdit-slona-1889/

• ▐ Zverejnené: 17/04/2026

  └ Doplnené: 17/04/2025 (17:02)

  Základný popis

  Článok prináša úryvky z hlbokej a nekompromisnej analýzy stavu slovenského hospodárstva, s popisom nadväznosti na mechanizmy globálneho finančného systému, prostredníctvom ostrých postrehov zo strany renomovaného ekonóma Ing. Mariána Vitkoviča, ktoré zazneli v jeho rozhovore pre „TVorba“. Dočítate sa aj o tom, ako predstavitelia nadnárodneho kapitálu a lokálna oligarchia postupne ovládli hlavné obchodné a finančné roky v štáte a v podstate sa natrvalo vyčelnili zo spoločnosti ako vrstva nedotknuteľných, celé pod ochranou rukou zo strany známych politických subjektov, ktoré zapredali budúcnosť vlastných občanov a ich detí.

  « Analýza hroziaceho ekonomického kolapsu globálneho systému a hospodárska situácia Slovenska (Ing. Marián Vitkovič, 03/2026) »

  ZNAČKY: Zmienka – Citát – História – Politika – Ekonomika – Slovensko – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Progresivizmus – Zuzana Čaputová – Neokolonializmus – Chudoba – Smrť – Výmena obyvateľstva

  Už je to viac než mesiac, čo som zverejnil nejaké tie citáty z rozhovorov s pánom Ing. Mariánom Vitkovičom. No pred krátkym časom som náhodou narazil na ďalší podnetný rozhovor s týmto ekonomickým analytikom (urobil ho tentokrát v kooperácii s „TVorba“, za čo im patrí veľká vďaka). Ing. Marián Vitkovič v ňom analyzuje súčasnú ekonomickú situáciu u nás a vo svete. Ja som sa rozhodol, že povyberám a zacitujem vám tie najzaujímavejšie časti z tohto rozhovoru. Prepisoval, upravoval a formátoval som tieto riadky do tejto podoby, venoval som tomu značné množstvo času. Takto si to človek vie prebehnúť očami v priebehu niekoľkých minút, prečítať zvýraznené – najpodstatnejšie informácie, zváži, či si chce vypočuť kompletne celý rozhovor. Vie sa podstatne ľahšie zorientovať v argumentácii pána Vitkoviča, získať prehľad o celkovom štruktúrovaní jeho svetonázorových nadhľadov. Taktiež som ich spracoval aj z iných dôvodov. Veľmi často sa totiž v minulosti stávalo, že podobné – na takto „citlivé“ informácie obsažné – rozhovory skrátka „zmizli“. Ale hlavne: pre mňa je tento rozhovor ďalším zaujímavým príspevkom k popisu súčasného ekonomického stavu, k popisu toho, ako sme sa v ňom ocitli, pričom sa snaží odhaľovať základné ekonomické mechanizmy, na ktorých stoji súčasná podoba liberálnej demokracie. Premýšľajte a dôkladne zvažte: „Je to tak? Nie je to tak? Potrebujem si o tom zistiť ešte niečo viac?“ Vaša, ale najmä budúcnosť vašich deti, vnúčat – a napokon aj samotného Slovenska – od toho značne závisí. Príjemné čítanie.

  [00:01:23 – 00:02:14]
  « Tak je to principiálny precedens, ktorý je v podstate… keby sme si obmysleli tú realitu toho ukrajinsko-ruského konfliktu, tak je to vlastne jedna z možností, ako sa ten svet bude vyvíjať v budúcnosti. To znamená: režimy, ktoré nevyhovujú k tomu globálnemu poriadku, tak môžu byť takýmto spôsobom stále sankcionované. To znamená, že akékoľvek aktíva, ktoré sa nachádzajú v rôznych finančných inštitúciách na svete, môžu byť zmrazené. Dnes to prežívame. Zmrazili sme teraz venezuelské aktíva v objeme 0,8 miliardy. Zmrazujeme ďalšie aktíva. Čiže… štáty, ktoré sú nepohodlné, sú donútené nejakou tou amputovanou medzinárodnou politikou, poprípade silou k tomu, že aby kapitulovali na svoje režimy a tie aktíva sa sa zmrazujú. »

  [00:03:12 – 00:04:31]
  « …respektíve pre Európsku úniu je to ešte horší prípad, pretože potom financujeme vojnu na Ukrajine, teda zdroje pre ukrajinskú stranu – vlastne – tlačením dlhov, priamymi subvenciami, naberaním ďalších pôžičiek. Ten objem deštrukcie Ukrajiny oni odhadujú dnes na 200-250 miliárd dolárov, počítajú s obnovou za 500 miliárd dolárov a hlavne čo je najväčší problém, že zatiaľ to vyzerá tak, že vlastne všetky zdroje, ktoré Ukrajina použila v tej vojne, majú európsky pôvod, či už priamy alebo nepriamy, či priamo poskytnuté z rozpočtu únie, spoločnými dlhmi členských štátov, garantované zdroje. Ukrajina roky neplatí úvery u Medzinárodného fondu, stále vyjednáva, každý rok – opakovanie, o odĺžení týchto úverov, teda o oddialení splatnosti. A samozrejme, Spojené štáty nie sú tak sprosté, aby do toho dávali práve peniaze. Oni do toho dávajú buď svoju vojenskú produkciu, ktorú opäť z veľkej časti financujú vlastne európske zdroje, ten nákup a to použitie. Poprípade sa zbavujú niektorých zbrojných systémov, ktoré zrejme ani by už nepoužívali. Čiže celá táto záležitosť je vlastne strata pre Európu. Európa je v tomto momente najväčší hlupák rusko-ukrajinskej vojny. »

  [00:05:05 – 00:07:59]
  « My si musíme uvedomiť, že garancia meny… nejakým spôsobom, ktorá ktorá prebieha vo svete alebo… ako sú občania, alebo teda ľudia – fiškálni rezidenti štátov navyknutí na to, aby rešpektovali nejakú menu, sa dramaticky zmenila od roku 2008/2009 – od finančnej krízy. Tuto je jeden graf. To je oficiálna história FED-u. Hej? FED je americká centrálna banka… To je portfólio FED-u. Keď si všimnete, čo sa dialo v bežných časoch – 50., 60., 70., ešte začiatok 80-tich rokov, a čo sa deje dnes. Bilancia FED-u na strane pasív a aktív. Niekedy tá silná menová báza – M2 sa tomu hovorí medzi ekonómami, tvorila 8-9% HDP. Dnes tá menová báza tvorí 35% HDP, čiže štvornásobok. My sme sa dopracovali od roku 2008, a špeciálne potom ešte v rámci COVID-u a po COVID-e, k nafúknutiu bilancii centrálnych bánk v objeme minimálne štvornásobku. Tým pádom sú nafúknuté aj kapitálové trhy. Tým pádom sú nafúknuté všetky ostatné parametre. Čiže ten nejaký sociálny zmier alebo to zdanie, že globalizácia ešte má nejaký význam, a že teda ideme pokračovať v tej politike voľného kapitalizmu… proste, a tak ďalej, ktorý údajne teda má ešte nejaký súťaživý aj aspekt, je vykúpená štvornásobným nafúknutím bilancií centrálnych bánk, okrem iného, hej? Čiže, tak ako je EURO – do istej miery – prazvláštny konštrukt, pretože eurozóna urobila to isté, takisto všetky ostatné meny hlavné sú konštrukt, ktorý má kúpenú budúcnosť vlastne z hľadiska toho, čo je normálne pre štáty v bežných časoch a v klasickom svete, ktorý tuto niekde končil. Navyše to nemá žiadnu fiškálnu logiku. To znamená, v normálnom menovom systéme by museli byť aktíva centrálnej banky a pasíva v rámci takzvaných silných peňazí M2 kryté vlastne fiškálnou potenciou tej krajiny. To znamená, koľko daní ona vie vybrať – efektívne bez toho, aby zlikvidovala nejaký hospodársky životný cyklus. Toto je absolútne porušené. Čiže… tá bublina globálnych finančných aktív a aj mien teda je absolútna. A teraz otázka je, že: ako sa má z tohto tento globálny systém dostať? Ono sa bude dostávať postupne, tými abruptami, tými krčami, deglobalizáciou, postupným uzatváraním tých štátov do seba, v podstate vytváraním nejakých prechodných alebo trvalejších regionálnych celkov, samozrejme aj zmenou menových pomerov… »

  [00:09:50 – 00:09:07]
  « …toto nie je priamo otázka toho, či Európska únia financuje Ukrajinu alebo nie. Európska únia financuje Ukrajinu, pretože má pocit alebo si myslí… alebo jej predstavitelia sú presvedčení o tom, že to je vankúš, ktorý zabraňuje nejakej deštrukcii európskeho blahobytu zo strany nejakých východných hórd, hej? Niekedy to boli Mongoli, teraz to majú byť Rusi, alebo ja neviem kto. A samozrejme je to absurdná predstava z hľadiska nejakého konštruktu liberálnej demokracie, tiež. Čiže, miesto toho, aby sa snažila nájsť nejaké rozumné aj diplomatické riešenie tejto vojny – ukončenia, nejaké záruky… mocensko-vojenského usporiadania toho sveta, vlastne, po roku 89, ktorý sa rozpadol – ten bipolárny svet, tak sype peniaze na Ukrajinu. Takisto by sypala peniaze, ja neviem, do Pobaltia, keby tam bol nejaký konflikt alebo niekde inde. Čiže, táto politika nemá žiadnu racionalitu. Je to vyložene defenzívna politika. Navyše hovorím v tej triáde dneska, tej globálnej moci – to znamená: Východná Ázia, Čína, Východná Ázia, Južná Ázia, Spojené štáty a Európska únia, vlastne – Európska únia všetko platí, nič z toho nemá a chudobne, teda jej občania. »

  [00:07:59 – 00:14:52]
  « …ja neviem, či tie informácie vôbec niekto vníma. Na jednej strane tu máme ropovod, plynovod, ktorý je nefunkčný, respektíve stratil svoj ekonomický zmysel. Pritom tá jedna základná rúra s tým rozvetvením, cez práve cez Slovensko a Maďarsko, bola dlhé desaťročia najefektívnejšia cesta aj pre tranzit plynu do západnej Európy. Už projekt Nordstream 1 a Nordstream 2 bola chyba. To bola geopolitická chyba. Kedy si pani Merkelová s vtedajším vedením Ruska… alebo teda so zástupcami nemeckého priemyslu mysleli, že vlastne vybudujú rúru, pomerne lacnú cez Baltské more, a tým pádom obídu vlastne tranzit cez strednú a východnú Európu a uzavrú taký hospodársky pakt „Molotov-Ribbentrop pre 21. storočie“. Toto sa zosypalo, to bol zlý nemecký kalkul. A čo sa týka toho uvažovania, že či to dochádza k nejakému obchádzaniu práva… Existuje spústa tovarových skupín a surovín, ktoré sa z Ruska dovážajú do Európy napriek embargám. Suroviny pre umelé hnojivá, hej… z Bieloruska, to je to. Mnohé ruské produktovody a bieloruské fungujú stále. Dokonca Ukrajinci ich nerozbili. Idú cez Odesu, vozí sa to do firiem, ktoré sú na to napojené, či v Nemecku, či niekde inde. Pretože napríklad, výroba umelých hnojív je skutočne jedna z bazických výrob tohto sveta. Keby ste nemali umelé hnojivá od 50-60 rokov, tak nemôžete mať 8,8 miliardy obyvateľov. Klasické poľnohospodárstvo by neuživilo ani polovicu z toho. To je jedno, či u nás, či v Indii, alebo ja neviem kde… v Mexiku. Čiže, principiálne – KTO SI ČO VYBAVÍ v Európskej únii, KTO SI ČO VYBAVÍ v Bruseli, cez národné vlády a priamo cez Eurokomisiu, TO MÁ. Opticky to vyzerá tak, že Rusko je akože absolútne „Persona non grata“ v týchto vzťahoch, že budeme prijímať, ja neviem… tridsiate-šieste nejaké balíky sankcii, budeme okolo toho robiť politické „tanečky“, ale je pravda, že veľa týchto vzťahov… koniec koncov aj obchod s ruskou ropou, hej, poprípade s plynom, ktorý sa dial, ťažila z toho Čína, ťažila z toho India, ďalšie štáty. Do toho vstúpili Spojené štáty s tým, že chcú teda zamedziť… tej takzvanej flotile pod cudzími vlajkami, aby to rozvážali poprípade iných. Zároveň sa to stalo stalo objektom handlovania o clách. To znamená, ak budete voziť menej alebo žiadny ruský plyn, ruskú ropu, tak my dáme Indii menšie cla a podobne. Čiže, TU IDE LEN O BIZNIS. BODKA. Celá táto vojna je o biznise. Celá táto vojna je o geopolitickom kalkule, poviem to ľudovo – „nasierania“ Ruska, úvahami o rozširovaní NATO, Európskej únie a tak ďalej… za cenu jeho oslabenia a zároveň donútenia zostať tam, kde boli po roku 89, v tej slabej kondícii, alebo teda v tom katastrofálnom rozpade vlastne tých štruktúr bývalých, aj hospodársky, aj sociálne, čo za Jeľcina vyvrcholilo […] privatizáciou toho najlepšieho pre západné spoločnosti v Rusku a ožobráčením teda väčšiny Rusov, absolútnym, aby to Rusko zostalo naďalej na tom primárnom sektore, aby bolo dodávateľom spoľahlivým – surovín všetkého druhu, poprípade nejakých polotovarov a poprípade ešte ten konečný cieľ je, ABY PROSTREDNÍKOM TOHTO OBCHODU medzi odberateľmi, to znamená v Európe firmami, alebo niekde inde, ktoré potrebujú plyn, potrebujú iné suroviny, ja neviem, potrebujú nitráty, dusíkaté hnojiva a tak ďalej, aby BOLI AMERICKÉ FIRMY FINANČNÉ. To je všetko. To znamená, to je prirážka. Nie colná, ale zisková. Celý biznis. Toto sa robí diplomaticky. Ak dneska by ste išli do Bieleho domu a sľúbili by ste Američanom, že: „Dobre, my chceme tú vojnu ukončiť,“ ako Rusi, „chceme nejaké územné zisky, chceme ostať, aby frontová línia ostala tam, kde je a zároveň do týchto a týchto, týchto biznisov s našimi surovinami a inými výrobkami, ale aj technickými, strategickými, niektorými… aj vojenskými, pustíme vaše firmy, ktoré súvisia s vašou vládou a tieto budú, ako prostredníci, zarábať na tom ďalej…,“ tak vojna je do dvoch hodín ukončená. To ako si myslím, že je úplne jednoznačné. A to nie… je to nie je povaha Trumpa, to je povaha celého amerického uvažovania o vyvolávaní konfliktov a ich riešení vo svete v prospech ekonomických záujmov. Tak či tak, pritom Európska únia, Európa ostane ako najväčší hlupák. Či to takto skončí, alebo nie, čo pravdepodobne áno. Táto vojna, v tomto momente ju živiť ďalšími dodávkami zbraní a finančných zdrojov v obrovskom rozsahu na Ukrajinu je jednoducho samovražda Európskej únie. »

  [00:15:25 – 00:25:50]
  « Hypoteticky, vyriešiť slovenský verejno-finančný a dlhový problém nie je vôbec zložité. Bohužiaľ, reálne na to NEMÁTE ŽIADNU ELITU POLITICKÚ, ktorá by to urobila. To je základné moje konštatovanie. Opica, pavián, makak, prepáčte, pochopí, že ďalej nemôžete zdaňovať obyvateľstvo cez DPH, ak máte malý trh, zvyšujete ceny potravin, základných vecí – znižujete aditívne ten trh ďalej, v podstate, takže ten výnos tých nepriamych dani spotrebných a iných je stále menší a menší pri zvyšujúcich sa sadzbách. Druhý bod, zdaňovanie práce nemá žiadnu logiku, pretože zvyšovanie zdaňovania práce, to znamená vyššie odvody alebo nejaké priame dane alebo znižovanie úľav pre – ja neviem – pracujúcich rodičov a tak ďalej, daňové bonusy rôzne… možno tam bolo niečo prestrelené za tých troch vlád, ktoré predchádzali tejto vláde, dalo sa to nejako upraviť, ale každopádne – lepiť ďalšie a ďalšie odvody na tie tak akože ČISTÉ MZDY, KTORÉ SÚ FAKTICKY NAJNIŽŠIE POMALY V [EURÓPSKEJ] ÚNII, okrem Bulharska, Rumunska, Slovensko už nikam nepotlačí, ani ho to nezachráni. Čiže, jediná cesta je pozrieť sa na tú daňovú sústavu, ako je nastavená, a povedať si: „Čo iné tu je? V čom inom je nerovnomerne rozdelené to bohatstvo a ten príjem, a čo sa s tým dá robiť? Zdaňovanie bánk je jeden faktor. […] Čiže, ja sa pýtam, čo sú toto za vlády? Teraz nemyslím na Slovensko, ale všeobecne, ktoré excesívne bankové a iné zisky v krajine, kde sú najvyššie bankové poplatky, kde je vlastne marža na hypotékach fakticky jedna z najvyšších v rámci Európskej únie, teda pri prepočítaní rôznymi finančnými modelmi… Čo to čo to je za štát, ktorý nevie na toto siahnuť? Toto by nevyriešilo zdaňovanie na Slovensku. Hej? To, čo na Slovensko príde – tak či tak – s nejakou vládou, ja neviem, či touto ešte, zrejme nie, poprípade nejakou inou, bude – zmena zdaňovania od zdaňovania práce a príliš excesívneho zdaňovania spotreby, ktorá sa fakticky znižuje, k vyššiemu zdaňovaniu kapitálu a majetku. To príde tak či tak. Zatiaľ to je, nazvime to – také smiešne, v tom, že akonáhle toto verejne začnete rozoberať, tak 90% obyvateľstva, ktoré niečo vlastní – od nehnuteľnosti, cez nejaké úspory, nejaké investície… sa zľakne, že sa ich to dotkne. To je psychológia, ktorá sa využíva v týchto hrách od nepamäti vo všetkých spoločnostiach. To znamená, že aj tí obyčajní ľudia, ktorí majú relatívne malý majetok, po odpočítaní hypotéky a iných dlhov, sa splašia a politicky je to nepopulárne. Uniká im, že obrovskú väčšinu toho majetku, špeciálne v štátoch po privatizácii má pár tisíc ľudí v podstate, ktorí to už stihli vyviesť do zahraničia. Tie prepraté zisky, poprípade zahraničné spoločnosti, ktoré tu fungujú. Čiže oni sa zvezú na tom všeobecnom populistickom strachu, že nezdaňujte majetok, nezdaňujte nehnuteľnosti atď. Nezdaňujte druhý, tretí, štvrtý, piaty byt. To niektorí… to sa proste… spústa ľudí tu s tým špekuluje alebo jednoducho prenajíma. Jednoducho tieto patologické stavy sa už nedajú riešiť v tej fiškálnej sústave bez prechodu k tomuto prenastaveniu tej daňovej sústavy. Pokiaľ sa to neurobí – ten DLH, DEFICITY BUDÚ RÁSŤ, pretože nemáte ich ako sanovať z nejakých extra zdrojov. NEMÁME UŽ ŽIADNE ŠTÁTNE AKTÍVA VO VLASTNÍCTVE ŠTÁTU, ktoré by boli zaujímavé pre nejakú privatizáciu. Poprípade by prinášali nejaké významnejšie dividendy tomu štátu, myslím v objeme nejakých pár miliárd. Toho sme sa zbavili – postupne – v privatizácii a za absolútne výpredajové ceny. A jednoducho môžeme si požičiavať ďalej. Budeme platiť stále vyšší a vyšší úrok. Ten úrok – čisto teoreticky – je vyšší už dnes omnoho než nejaké tempo hospodárskeho rastu, čo je klasický teda… nejaký parameter tej finančnej rovnováhy, verejno-finančnej, v dlhom časovom horizonte, ale to je orientačný parameter. Do toho vám príde zlá demografia. To znamená zvýšené náklady na starnúcu populáciu: dôchodkové, zdravotné atď., menej aj ekonomicky aktívnych. Jednoducho vy tú krajinu zmeníte už… ani nie na štát, ani na krajinu, ale na lokalitu, kde sa niekomu ešte oplatí robiť nejaký podnikateľský… „vývarový“… investičný aktivizmus a veľa, veľa ľuďom už vôbec nie. Zanikne vám stredná vrstva, tá to vzdá v podstate. Tá už zaniká dnes, aj keď si to neuvedomuje. Čiže, SLOVENSKO ako také, súhrnom týchto faktorov, to pokiaľ nezmení nastavenie hospodárskeho fiškálneho mechanizmu AKO SUVERÉNNY ŠTÁT „DE FACTO“ ZANIKNE. To, že „de jure“ bude existovať, že budeme mať nejakú ústavu a budeme mať nejaký „pro forma“ parlament – je úplne jedno. Stále väčšiu a väčšiu časť tých tých ešte vybrateľných daní a odvodov budete používať na splácanie minulých dlhov. Budete musieť – tak či tak – krátiť niektoré sociálne výdavky a dôchodkové, či chcete, či nechcete. Ja to nechcem volať grécka cesta, lebo to je veľmi lacné, ale principiálne na 60% je to presne po tejto trajektórii. A vôbec nejde o to, či náš dlh HDP je 65%, alebo čistý je len 58%. To sú čísla, ktoré majú nejaký zmysel, ale nemôžete ich absolútne porovnávať s niekým, kto má 140% – má úplne iný ekonomický rozmer alebo naopak má ešte menší dlh, a už aj ten menší dlh pre neho môže byť problematický, napríklad Bulharsko. Hej? Myslím, že oni by to určite nepreháňali a špeciálne po vstupe do eurozóny, lebo ich ekonomická výťažnosť tiež nie bohvieaká, tiež sa všetkého zbavili. Čiže, jednoducho povedané: neviem si predstaviť z tejto politickej garnitúry – koaličnej, opozičnej, poprípade z tej, čo sa tlačí do politiky, kto vie toto riešiť, a kto to hlavne chce riešiť. Čiže, tá fiškálna katastrofa na Slovensku – napriek tomu, že únia vám povolí deficit aj 6%, lebo teraz sa zbrojí, lebo teraz sú špeciálne výdavky, lebo teraz sa tie rámce „Eurofiscal compact-u“ akože rozvoľnia, a tak ďalej, ale principiálne tú ekonomiku to udusí tak či tak. […] Ale my nechápeme stále, že vlastne prežrať dôchodkové úspory, ktoré vám dneska chýbajú, aj po vyvedení do druhého piliera, v podstate to sú privatizačné aktíva, ktoré ste privatizovali, lebo tie ekonomiky starého modelu centrálne plánovanie bolo tak nastavené, že mali jednoduchú a rozšírenú reprodukciu… […] Čiže, vlastne ručili za ten penzijný systém vlastne národným majetkom, hej? Ktorý bol vtedy vlastne všetko štátny majetok, korporátny, teda podniky výrobné a tak ďalej. Toto ste rozdali pár ľuďom a vlastne vám ostala nula. Čiže, my preto máme – okrem iného – neustále deficitné vzťahy v penzijnom systéme, samozrejme aj kvôli tej demografii a tak ďalej, aj kvôli tej reforme druhého druhého piliera z roku 2005, ktorá je pre túto krajinu absolútne nevhodná, že sme rozdali ten majetok, ktorý garantoval vlastne budúce penzie – do istej miery historicky naakumulované v tom minulom systéme. To tiež neviem, či tu ľudia nevedia pochopiť, ale dobre. A čo je úplná sranda, je vlastne, že my sme sa dostali do pasce: my nerastieme ako ekonomika, nebudeme rásť ako ekonomika. Dobehne nás kde-kto. Otázka, ako to počítate, či podľa parity kúpnej sily alebo nominálne, čiže… budú tu viesť kadejakí vládni analytici siahodlhé diskusie o tom, či údaje Eurostat-u hovoria, že sme poslední alebo predposlední – to sú úplne zbytočné diskusie. V každom prípade, tá krajina, špeciálne v deglobalizácii, to treba povedať, lebo na tú krajinu to dopadne veľmi, veľmi tvrdo, na takú malú, otvorenú extrémne, stratila vlastne v priebehu posledných rokov úplne tú ekonomickú dynamiku… a ju nevie naštartovať, pokiaľ nezmení hospodársky model. To je všetko. Nestarám sa politicky, či toto je pre niekoho príjemné alebo nie, ale je mi úplne jasné, že táto elita – politická a spoločenská toho nie je schopná. »

  [00:28:02 – 00:29:03]
  « Principiálne to má svoje limity. Bez vlastnej fiškálnej a hlavne menovej politiky, to má jednoznačné limity. Poľsko, Maďarsko, Česká republika nie sú v eurozóne. Vedia, prečo to urobili. Vedia, že by to znamenalo vyšší nárast cien u nich než nárast príjmov, čiže platov a tak ďalej. To sa presne na Slovensku stalo. Nominálna konvergencia, to znamená ceny v priemere k EÚ – u nás je dnes 80-85%. Reálna konvergencia, to znamená mzdy v priemere k EÚ, po rôznych prepočtoch ako aproximačných, lebo nie je to možné brať iba čisto mechanicky, nejaké jedno číslo za tú ekonomiku, je možno možno 68%-60%… Čiže, my sme mali vyššie ceny a nižšie mzdy, než by sme mali mať, alebo teda príjmy ako-také v rámci toho tej konvergencie. Takže, tomu euro určite prospelo – v úvodzovkách. Nikto to nechce priznať. Koniec koncov, bola tu druhá Ficova vláda, čo sa napchala do eurozóny v 2009 roku, s tým, že tie veci boli vlastne už spustené za tých vlád predchádzajúcich Dzurindových. »

  [00:29:10 – 00:29:48]
  « Stal sa zázrak v tej dobe. My sme mali, myslím, že hotovosť v bilancii centrálnej banky, v prepočte z korún na na eurá, 9 miliárd ku koncu roka 2008, keď sme ešte boli s korunami a „prvého prvý“ 2009 sme tam mali odrazu 32 miliárd. Čiže, [smiech] ako keby sa tie peniaze zvonku, ktoré boli poslané dočasne na iné účty – zahraničné, ktoré čakali na zhodnotenie toho výmenného kurzu… jednoducho vrátili naspäť. »

  [00:30:20 – 00:33:35]
  « Európska menová únia je absolútne silový a nezrelý projekt, ktorý nemal nikdy nastať v takejto forme. Americkí ekonómovia, tí čo mali nejaký rozum ešte, to písali desaťročia. Nemôžete vytvoriť menovú úniu predtým, než vytvoríte fiškálnu úniu. Európska únia nikdy nebola fiškálnou úniou. To garantovalo a garantuje tomu kapitálu z tých vyspelejších pôvodných krajín, väčších – Nemecko, Francúzsko, Taliansko atď., že fakticky našlo lacnejších zamestnancov, pracovnú silu v tých nových východných krajinách, ktoré pristúpili v 2004, v tých 10-tich a potom ešte ďalších. Čiže, ten projekt nebol myslený ako konvenčný projekt a práve tým, že tá Európska mená únia nevznikla po fiškálnej únii, čo by znamenalo rýchlejšiu konvergenciu miezd v tej východnej a strednej časti, v tých nových členských štátoch s tými západnými, čo samozrejme ten západný kapitál nechcel, veď prišiel by o vlastný zisk, tak tá únia ako-taká má jednoducho stojí na hlinených nohách. To je všetko. Je to trošku zložitejšie. Každopádne, pre Slovensko tento stav nie je síce výhodný, ale ja nevidím tu žiadnu opozíciu, ktorá by dokázala odborne, argumentačne aj teda naozaj z hľadiska ekonómie ako takej – hospodárskej, menovej ekonómie, argumentovať, prečo to tak je. A hlavne, nevidím tu žiadnych ľudí, ktorí by – aj v odborných kruhoch dokonca – dokázali vysvetliť, prečo tá konvergencia u nás bude vlastne stále maximálne spomalená. Prakticky, Slovensko sa môže ešte prepadať v tej konvergencii v budúcnosti, pokiaľ tie deglobalizačné vlny budú rýchlejšie, než boli doteraz. A úprimne povedané, ja som pracoval v tejto krajine, či v akadémii, na vysokých školách, vo funkciách… teda v štáte. Bol som pri veciach, ktoré boli určujúce pre tú našu dnešnú súčasnosť, aj negatívne. Bojoval som proti nim. Nebolo to nič platné, jeden človek málo zvládne, ale úprimne povedané – TO, ČO DNES RIADI TENTO ŠTÁT z hľadiska rôznych mudrlantov, vedátorov, komentátorov – či z oficiálnych médií, či z takých nejakých iných, poprípade – samozrejme – z hľadiska politiky: TO JE INTELEKTUÁLNY DEBAKEL. Totálny intelektuálny debakel. Z veľkej väčšiny je to čisté „eurohujerstvo“, v podstate, ktoré je tam preto, že – jednoducho – vždy tie peniaze nejaké prídu z toho Bruselu na rôzne pseudoprojekty, nezmysly a tí ľudia, čo sú v politike, vracajú sa, nevracajú sa, opozícia – koalícia, vždy čakajú na to, že ak nebudú veľvyslancami, ak nebudú ministrami, tak možnože budú nejakými zástupcami Európskej komisie pre nejaký nezmysel vo svete a podobne, veď máme tu príklady Dzurindu Figeľa… a jednoducho, TOTO ETNIKUM alebo toto spoločenstvo, lebo nechcem používať krajina, štát, to sa tak všetko potom nejako ľuďom nepáči, BOLO PREDANÉ za to, že pár ľudí si tu jazdí na funkciách a každú sprostosť, ktorú im Brusel strčil pod nos, podpísali za tento štát. To je všetko. JE TO KATASTROFA, ALE JE TO TAK. »

  [00:35:18 – 00:38:07]
  « Politicky tú cestu nepretlačíte. Skúšali to Gréci, v jednom momente, keď Syriza povedala, že urobí referendum – 90% ľudí chcelo ostať v eurozóne. Napriek tomu, že vedeli, že im to padne na hlavu, a že pôjdu ich príjmy, dôchodky a tak ďalej… na polovičné hodnoty, v súvislosti s tou eurokrízou v Grécku, teda a s tým procesom nastúpenia toho diktátu […] medzinárodných inštitúcií a ECB. Čiže, urobte referendum zajtra na Slovensku. Ľudia nevystúpia z eurozóny, hej? To je jasné. TÍ, KTORÍ DNES SA TVÁRIA, ŽE ONI TO VEDIA KRITIZOVAŤ, ALEBO ŽE ONI TEDA CHCÚ REŠPEKTOVAŤ NEJAKÉ NÁRODNÉ ZÁUJMY? TO SÚ VÄČŠINOU TAKÍ TÁRAJI, ako ktorí tomu vôbec nerozumejú. Možnože budú mať v parlamente 15%, to je jedno, ale to k ničomu nebude, teda v budúcom. Čiže, kvalifikovaní ľudia, ktorí na Slovensku používajú finančnú hantírku, poznajú dokumenty okolo ECB, poznajú portfólio ECB, chápu ako funguje menová politika, vyznajú sa vo finančných modeloch, vedia sami niečo proste spočítať, aj to, čo „ECB-čka“ nepočíta: momentálne na Slovensku – buď nie sú, alebo idú na zasadanie rady ECB alebo niečoho iného a držia zobák a všetko odsúhlasia. Čiže Slovensko všeobecne trpí na to, že nemá ľudí, ktorí by zastupovali štát z hľadiska verejného záujmu. Vždy ich zastupujú z hľadiska toho, že väčší medveď povie, čo sa bude robiť. Hej? Čiže, ak Európska rada alebo Európska centrálna banka, rada guvernérov povie, že: „Však, dobre, Slováci… Možnože vy tomu trošku rozumiete, čo ste tu dvaja prišli na zasadanie, ale nevadí, nekecajte do toho, máte sa dobre, beriete 25 000 mesačne, a keď skončíte tam v tej vašej centrálnej banke národnej, môžete ísť k nám, dostanete 40 000 mesačne…“ Budete sa stavať na zadné? To isté platí pre pre všetky ostatné funkcie, či opozičné, či koaličné, aké sú tu. To, že tá krajina upadne do absolútnej stagnácie a postupne ešte sa prepadne dole, tak sa objavia o 20 rokov a povedia: „Však a čo sme my s tým mohli robiť? Však to bola Európska únia. Ľudia to chceli, ľudia chceli euro a my sme už starí a máme dôchodok a rentu a nás to nezaujíma…“ Čiže, ako táto krajina nemá na to, aby to zmenila z nejakej vnútornej sily. Teoreticky sa to môže stať vtedy, keď tá fragmentácia sveta prebehne tak rýchlo a bude sa zrýchľovať, kvôli tomu, že tá GLOBÁLNA FINANČNÁ ELITA, KTORÁ SPOLUPRACUJE S TÝMI LOKÁLNYMI FINANČNÝMI ELITAMI A S TÝMI POLITICKÝMI „TRKVASMI“, ktorí ich zastupujú, nebude stíhať reagovať na ten šok. Hej? Vtedy môžete mať v tých rôznych štátoch, teraz to nie je len Slovensko, ale hocičo iného, či to je Rumunsko alebo Lotyšsko alebo možnože Nemecko, ktoré je na tom hospodársky veľmi, veľmi zle a zlepšenie určite nepríde, vtedy môže ten vnútorný tlak sociálny, by som povedal doslova triedny, hej, rozmetať tie štruktúry. Ale ako z hľadiska toho, že na Slovensku niečo zorganizujete a neunikne to „eurohujerom“ a iným, teda sledujúcim verejné aktivity vaše, a poprípade to bude politicky fungovať, je absolútna ilúzia. »

  [00:38:58 – 00:40:50]
  « Ja poviem hneď záver, a potom to rozoberiem. Keby táto krajina, čo je ilúzia možno, mala reálne ľudí, pre ktorých politika je skutočne branná ako verejná služba, ktorí idú do úradu s tým, či ministri, či predseda vlády, či poslanci, či prezident, či ja neviem kto všetko, že dostanú svoj slušný plat a pracujú bez korupcie, bez ustupovania kvôli tomu, že ja, moja rodina, neviem kto, všetko politicky – samozrejme – poprepájané, sa môže mať lepšie, než si vôbec zaslúži, tak Slovensko vôbec nepotrebuje Európsku úniu. Pretože, my sme v 95-96… 94 už boli integrovaní natoľko – tým, že sme podpísali ako nástupnícke štáty: Česká republika, Slovenská republika, vlastne už aj predtým sme to ako federácie podpisovali z časti – asociačné dohody. Tie umožňovali takmer neobmedzený voľný pohyb tovarov a služieb. Čiže, principiálne až na nejaké výnimky, ktoré si jedna a druhá strana – Európska únia – vyrokovala, aj my z časti, kde sa uplatňovali nejaké clá, nejaké prirážky, alebo nejaké dočasné obmedzenia dovozu, lebo tie naše sektory boli veľmi slabé, poprípade tie západné sektory sa nechceli vystaviť tej konkurencii našej – slovenskej, českej a tak ďalej. Tak to bola forma, ktorá už normálne fungovala. To bola fakticky zóna voľného obchodu medzi týmito novými asociovanými krajinami, postupne, a tou vtedajšou 15-kou a tak ďalej. Čiže, tie ďalšie fázy, vstup do Európskej únie, uzatváranie prístupových kapitol, ústupky v niektorých veciach, zatváranie – čo ja viem – jadrovej elektrárne v Bohuniciach – funkčných atď., za cenu toho, že sme dostali prísľub rýchlejšej konvergencie dobiehania toho západu a toho blahobytu, čo bolo to lízatko pre tých ľudí. A ešte teda k tomu vstup do Európskej menovej únie – predčasný, podľa mňa zbytočný. To už samo o sebe na tej situácii nič nemenilo. »

  [00:41:15 – 00:44:30]
  « Oficiálne autority vykazujú systém hodnotenia alebo prínosov asi taký, že NBS-ka vám napíše, centrálna banka, že: „Keď si to tak zoberieme, tak za jedno… v prepočte na obyvateľa, za jedno programovacie obdobie Slováci dostanú navyše z Európskej únie toľko, že jedna priemerná rodina si môže kúpiť jedno priemerné auto strednej triedy, ako keby zadarmo.“ No toto je niečo neuveriteľne sprosté. Vy ste v krajine, ktorá má 90%-tné ceny EÚ, priemeru starého, má 65-70%-tné príjmy, dôchodky atď., a to ešte počítané priemerom, ak budem počítať mediánom, to znamená väčšinu ľudí, tak je to omnoho menej, pretože ten priemer zvyšujú tí najbohatší, samozrejme, najlepšie zarábajúci, poprípade, ktorí vykazujú nejaké kapitálové zisky. Čiže, principiálne je tu rozpor medzi reálnou a nominálnou konvergenciou. Na čo sa tie EUROFONDY používajú? […] Tá VEĽKÁ ČASŤ TÝCH ZDROJOV SA ROZKRADNE. Rozkradne sa na projekty… už z každej projektovej skupiny vlastne máte takmer 10% na takzvanú technickú „assistance“. To sú peniaze, čo zmiznú, hej? To znamená, že niekto robí štúdie, niekto implementuje tie programy na ministerstvách, externé firmy to potom akože vybavujú, za úplatky – „technical assistance“. [Smiech.] Ostane vám 90%. A teraz, nechcem sa vracať do tých do tých káuz typu: haciendy a neviem čo… Ale však to sa tu deje od nepamäti. Veď… vypýtajte si ako občania zoznam všetkých projektov, ktoré boli na Slovensku podporené od 2004 roku, dokonca ešte predtým, čiastočne z prestupové pomoci cez Slovenskú agentúru pre cestovný… ja neviem… cez hocijaké iné inštitúcie, aké penzióny, hotely a neviem, čo všetko sa tu stávalo. Veď o tomto už dnes nikto ani nerozpráva. Ja sa pýtam: AKÁ JE EKONOMICKÁ EFEKTÍVNOSŤ VYUŽITIA TÝCHTO PEŇAZÍ? Ktoré z tých penziónov, hotelov, zariadení, cyklo… a neviem čoho všetkého, slúži dodnes na to, aby zvyšovala efektívnosť ekonomiky? Minimum. Hej? Väčšinou sú to súkromné záležitosti. NA SPÚSTU DOTÁCIÍ, SPÚSTU PROGRAMOV MAJÚ FURT NÁROK TÍ ISTÍ ĽUDIA. […] Stále to dostávajú tí istí ľudia, hej? Na Slovensku máme ľudia zo strednej triedy, ktorí dostali dotácie na päť, šesť vecí, ktoré išli cez Európsku úniu v podstate, ale 90% ľudí z toho nemá vôbec nič. »

  [00:44:52 – 00:45:10]
  « Je pravda, že časť tých peňazí sa dala využiť efektívnejšie – na infraštruktúru. Neurobilo sa to. Nebudem rozoberať problémy s budovaním ciest u nás a tak ďalej alebo nejakých elektrární. Tie projekty sú predražené dvakrát, trikrát, štyrikrát v podstate, akékoľvek, či tam boli eurofondy, neboli. Že je pravda, že časť tých peňazí sa rozkradla úplne natvrdo… »

  [00:45:50 – 00:47:10]
  « Ten čistý prínos, keď odpočítate tie eurofondy, a keď zoberiete tie straty zo zaostávajúcej konvergencie pre väčšinu ľudí a tak ďalej, a to, že reálne tie súkromné benefity z tých eurofondov má naozaj len pár tisíc opakujúcich sa ľudí, tak tento konštrukt je nezmyselný. Ja osobne som to už povedal viackrát. Keby tie eurofondy boli rozdané každému občanovi na hlavu rovnako nejakým šekom, to by bolo najlepšie riešenie. Pokiaľ s tým neviete robiť nič takého, kde ušetríte na tých nákladoch, lebo to robíte vo veľkom, hromadne, trebárs infraštruktúra a podobné, ak to neviete robiť – eurofondy na Slovensku určite nie sú ničím, čo by… akože zlepšovalo našu ekonomickú kondíciu, blahobyt väčšiny ľudí a hlavne do budúcnosti posilňoval nejakú konkurencieschopnosť alebo efektívnosť tejto ekonomiky. Ja sa pýtam: kde sú štúdie, kde sú analýzy? To majú robiť povinne tí, ktorí to rozdávajú, teda tie jednotlivé časti vlády, ktoré alokujú tie eurofondy, poprípade to robia nejaké výskumné inštitúcie, ktoré hovoria, aká je „ex-post“ výkonnosť týchto eurofondov, čo tie zdroje priniesli po čase, keď sa použili, zvýšilo sa výkonnosť nejakého sektoru alebo sú preukázateľné efekty z toho, že sa toto a toto použilo v tej ekonomike. Takéto práce neexistujú. Takže, čím my tu argumentujeme, že to je na niečo dobré? »

  [00:49:25 – 00:51:20]
  « Tie dotácie, jednak idú na posilňovanie niektorých vyložene silných kapitálových skupín v poľnohospodárstve, ktoré to prepájajú so zahraničnými aktivitami. Pestujú repku a robia bioetanol tu, takisto ako v Indii, ako kdekoľvek inde, čiže expandujú. Obrovská časť tej pôdy už vôbec neslúži tomu pôvodnému účelu. Tie programy podpory, že „mladí farmári“, neviem aká „agroturistika“ – to sú okrajové záležitosti, hej? …potrebujete aj určitý „rozmer“, hej? Pokiaľ ho nemáte, tak to „malopestovanie“ a tak ďalej, tá lokálna ekonomika nie je schopná vytvoriť to samozásobenie tej krajiny v produktoch, ktoré ona vie vyrobiť, samozrejme, nie v tom, čo my nevieme produkovať. Okrem toho, my sme boli donútení vlastne vstúpením do EÚ […] prijať napríklad nové kvóty pre obchodovanie s cukrom. Už vtedy bol obchod s cukrom liberalizovaný pre iné štáty, ktoré ho vyrábajú z trstiny atď., vlastne tie „cukrové“ čo na Slovensku zanikli, zanikli preto, že Nemci a aj Francúzi, ale postupne len dve nemecké veľké firmy… to sa dostali ku vlastníctvu ôsmich slovenských cukrovarov – odkúpením z časti od slovenských privatizérov, fakticky – tie cukrovary utlmili, pretože tie kvóty, ktoré pripadali na Československo, na Slovensko, výsadby cukrovej repy a spracovania, preniesli na Nemecko, aby to tam ďalej mohli robiť. Čiže… a takto sa to v mnohých veciach dialo aj v iných produktoch. V tomto momente, v tomto systéme slovenské poľnohospodárstvo nie je revitalizovateľné. To je jednoznačné. Môže prežívať, môže sa špecializovať, ale ten dovoz potraviny a tá závislosť bude […] rastúca. Otvorením trhu, napríklad Ukrajine, úplne „na voľno“, ale aj iným iným teritóriám, samozrejme, z časti aj Merkos-u, vy riskujete v tých vybraných skupinách, či sú to či sú to obilniny a tak ďalej, vlastne úplne zaplavenie trhu, ako… bez toho, aby ste s tým niečo vedeli spraviť. Čiže, ja nevidím, ako za tejto politickej situácie, za tohto spoločenského modelu, ako to chcete riešiť »

  [00:51:27 – 00:56:40]
  « Poviem príklad. Od 1. 6. – v Rakúsku sa znižujú sadzby na dane z pridanej hodnoty na základné produkty potravinárske z 10 na 5%. A keď si zoberiete zoznam tých produktov, tak to sú vlastne základné plodiny, hej? Základné zeleniny, ovocia, ktoré Rakúšania vedia dopestovať. Pozor, nie dovozové, mliečne výrobky, výrobky z obilia, pekárenské a tak ďalej. Mäso nie. A keď si keď si to premietnete na rakúsky systém aj pomerne veľkých dotácií, ktoré oni do poľnohospodárstva dávajú aj národných, nielen teda tých, čo majú z EÚ nejaké nároky, tak oni vlastne prijali ten československý socialistický zoznam z roku 66, obrazne povedané, a teraz ho idú použiť na na vlastnú ekonomiku, lebo vidia, že áno, tak ak máme udržať ten agrobiznis a tie sídla a vôbec tú krajinu, ako obhospodarovanú, tak musíme aj tými nižšími daňami, napríklad aj spotrebnými, podporiť to, čo my reálne robíme, nie to, čo dovezieme. To, čo dovezieme, fajn, tam nech ostane 10% DPH-čka alebo 25%, to je úplne jedno. Čiže, takto postupne sa začnú všetky štáty, aj tie, ktoré to nevedia priznať, správať a všetky budú robiť zásahy do tohto sektora, ale nielen do tohto, aj do všetkých ostatných, aj do priemyselných. Tá deglobalizácia, jednoducho, sa prejaví naplno v najbližších rokoch a Slovensko? Toto je problém koncentrovanej akcie už. Toto nie je problém toho, že zachránite niečo v tej krajine, lebo vy môžete nejaké ústupky na daniach, na CO2 certifikátoch alebo na cenách energií, to treba riešiť, ale TOTO UŽ JE PROBLÉM – doslova – nejakého NÁRODOHOSPODÁRSKEHO PLÁNU. Kde vy musíte vedieť, kde ste, prečo tam ste – z hľadiska tých globálnych, obchodných a finančných tokov, pri tom voľnom pohybe kapitálu, ktorý stále funguje a vyváža vám hore-dole tie vaše zisky a tie vaše nejaké nejaké benefity tej vašej národnej práce, a zároveň musíte pochopiť, ako previazať tú domácu ekonomiku: v rôznych stupňoch produkcie, v rôznych sektoroch – nadväzujúcich, tak aby ste, čo najväčšiu hodnotu vedeli vytvoriť doma, efektívne s nejakým minimálne potrebným rozsahom. Použiť doma – na ďalšie výroby, použiť pre domácu spotrebu, a zároveň […] byť ešte tými najlepšími výrobami, aj s tými úsporami z rozsahov, konkurencie schopný na tých globálnych trhoch. TOTO TREBA NA SLOVENSKU SPRAVIŤ. NIKTO TO NEROBÍ, NIKTO TO NERIEŠI. Stále tárame iba o inováciách, o nejakých geniálnych nápadoch, ktoré nás majú zachrániť, o „veľkých treskoch“, o inovačných „hub-och“, o technologických centrách. Prosím vás, veď si otvorte, Slováci, stránky, ja neviem „Slovak Investment Holding“, hej? Alebo „Slovenskej záručnej rozvojovej banky“, hej? To sú inštitúcie, ktoré tu obhospodarujú, či už fondy rizikového kapitálu alebo iné zdroje Európskej únie na inovačné startup-y a podobné veci. Zoberte si zoznam tých firiem, čo boli podporené – za rôznych vlád. Žiadna z tých firiem dokopy nič nevytvorila. V mnohých prípadoch tie peniaze zmizli, doslova. Vykradli sa… […] Ono to totiž odporuje elementárnej logike toho globálneho inovačného trhu v podstate a toho kapitalizmu. A my takýto prístup míňania európskych peňazí, tiež európskych peňazí, hej, pre kamarátov, pre kadejaké „oné“. Mnohí ľudia skončili v štátnych funkciách, alebo v politických, a išli robiť do takýchto bánk, do takýchto „venture fondov“. Zabezpečili sa, dali niekomu dotáciu, zamestnali sa v tej firme, ktorej dali dotáciu. Proste – „slovenský kolotoč“ ako nekonečný. A s týmito elitami nič neurobíte. To je ako… úplne zbytočné. Na Slovensku sa má dobre – reálne – možnože 150 tisíc ľudí a zbytok „čumí“ na stenu. To je všetko. A v tom, čo príde – a to je úplne jedno, či Trump bude mať dnes generálne clá 12% alebo 15%… VŽDY PÔJDE O EKONOMICKÉ ZÁUJMY, či vo vojnách, či v inváziách, či v embargách. Vždy pôjde O EKONOMICKÉ ZÁUJMY, KTORÉ SÚ TLAČENÉ NAJSILNEJŠÍMI GLOBÁLNYMI SKUPINAMI A TIE LOKÁLNE ekonomické skupiny, ktoré SA ISTIA TÝM, ŽE VEĽKÚ ČASŤ TÝCH ZISKOV – tak či tak – už VYVIEZLI VON, ktoré dokázali, pripravili sa na to, točia na Slovensku stále tú… by som povedal, že odretú… to odreté koliesko už fakticky v tom, čo im ešte ostalo, tak tie vlastne nominujú a kontrolujú tie domáce politické reprezentatívne ako – bábky, ktoré udržujú tú lacnú… lacnejšiu ešte stále pracovnú silu a iné faktory, v porovnaní s inými vyspelejšími ekonomikami, alebo teda s nejakými integračnými celkami a ich priemerom. To je ich jediná úloha, ktorá vyplýva z takzvanej „ricardiánskej“ globálnej konkurencie. Svet sa zmení. Svet sa zmení dramaticky, ale či tu ešte niekto o rok, o dva, o štyri bude schopný sa nejakým spôsobom s týmto… v prospech verejného záujmu popasovať? Ja keď pozerám na realitu, nielen mediálnu, ale aj bežnú, tak si myslím, že to bude veľký zázrak. Ale nestrácajme nádej. »

  [01:00:27 – 01:01:44]
  « …pri deglobalizácii sa tento vzťah začne samozrejme hýbať, hej? Prvá fáza, ktorá nastáva teraz je, že tento „hrubý chvost“ strednej vrstvy a upadajúce chudoby sa ešte zväčší, že tí, ktorí sa urvali – globálne a lokálne úplne hore, budú ešte mať väčšiu vzdialenosť, väčší náskok pred tým zbytkom spoločnosti. Dnes neexistuje kapitalizmus vo forme nejakej voľnej súťaže a dokonalej konkurencie. Dnes je ten kapitalizmus taký, že TÍ, KTORÍ VLASTNIA TEN KAPITÁL A OVLÁDAJÚ TIE GLOBÁLNE, LOKÁLNE TOKY – aj tie integračné, SA VYČLENILI Z TEJ SPOLOČNOSTI, v tom má Varoufakis pravdu. A to nie je len „technosféra“, to je celkovo sféra tých vlastníkov v tých ekonomikách – prepojená navzájom, ktorá funguje analógovo. Tá sa nedohaduje cez internet, samozrejme. A tí ostatní vlastne pracujú na ten zisk tejto tejto vrstvy a ešte na rentu, ktorá je dvojnásobkom toho zisku. Čiže tento model – tak či tak – globálne v priebehu času skrachuje. Otázka je kedy, kde, v akej krajine, s akou intenzitou. A otázka je, či tento svet alebo… ja neviem… nebodaj také štáty ako… alebo bodaj by teda ako Slovensko a podobne… budú mať ľudí, ktorí toto vedia, rozumejú tomu, čo z toho vznikne zajtra, lebo ten vzťah sa ešte zextremizuje, aj v dôsledku tej deglobalizácie… a hlavne budú vedieť, čo s tým urobiť potom. »

  [01:02:10 – 01:02:24]
  « …je udržiavaný umelo nafúkanými peniazmi, je udržiavanými odhrnutím politiky od reality, udržiavaný tým, že: globálna a lokálna ekonomická „aristokracia“ vlastne […] vyšla z tohto modelu… »

  [01:04:00 – 01:04:50]
  « …a ja sa pýtam: „Čo sú výsledky?“ A otázka hlavne: „Čo budú ešte len výsledky?“ Čiže, treba nájsť jasnú reč, priamu reč a treba nájsť rovnováhu. A hlavne: JE NEVYHNUTNÉ, ABY DO POLITIKY, DO VEREJNEJ DISKUSIE, do akýchkoľvek vzťahov, ktoré majú mať nejakú autentickú uveriteľnosť a odbornosť, SA DOSTALI ĽUDIA, KTORÍ CHÁPU, ČO JE VEREJNÝ ZÁUJEM. Pokiaľ takíto ľudia tam nebudú, pokiaľ tie médiá, tá realita – budú zahlcované absurditami, a pokiaľ väčšina ľudí tomu bude venovať pozornosť a nechápať, že reálne presuny miliárd – biliónov a ich budúcnosti sa deje mimo ich nezmyselného digitálneho sveta, ktorý oni sami kŕmia svojimi nezmyslami, tak dovtedy sa nič nezmení, v hlavách. Zmena v hlavách je prvý krok. »

  ZDROJ: Marián Vitkovič: Totálny intelektuálny debakel. Prečo Rakúšania kopírujú naše recepty z roku 1966? (Slovensko) : TVorba. Dostupné (16-04-2026 / 16:27): youtube.com/watch?v=lRG1KCrxO-g

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/analyza-hroziaceho-ekonomickeho-kolapsu-globalneho-systemu-a-hospodarska-situacia-slovenska-ing-marian-vitkovic-03-2026/

• ▐ Zverejnené: 12/04/2026

  Základný popis

  Článok s poradovým číslom – 500. Liber Sapientiæ. Kľúč, ktorý odomyká komnaty zabudnutej múdrosti. Príbeh vzostupu a nekonečnej túžby po poznaní. Kombinácia gotickej estetiky s prvkami filozofie a mystiky. Postava vznášajúca sa k oblakom – putujúca k mesiacu – nie je len akýmsi cestovateľom, je to metafora pre ľudskú dušu, ktorá sa pokúša povzniesť svoj pohľad nad horizont každodennosti. Je to tichá rebélia voči gravitácii tradičnej prostoduchosti.

  « „500“: Liber Sapientiæ –Secreta Naturæ »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Hudba – Video – Citát – Inšpirácia – Filozofia – Etika – Psychológia – Kresťanstvo – Mytológia – Alchýmia – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Výchova – Vzdelanie

  « „Vedrai cose
  [Uvidíte veci,]
  che gli altri non vedono
  [ktoré nik iný nevidí]
  e saprai qualcosa
  [a budete vedieť niečo,]
  che nessun altro sa.
  [čo iní… ani len netušia.“] »
  – (Il Segreto del Sahara, 1988)

  AUDIO-VIDEO: Il Segreto del Sahara, 1988 (Youtube)

  PREKLAD: © Bystroumný

  AUTOR ILUSTRÁCIE: © Bystroumný

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/500-liber-sapientiae-secreta-naturae/

• ▐ Zverejnené: 10/04/2026

  Základný popis

  Tento obrázok by sa pokojne mohol volať „Lekcia z výšok“, alebo aj „Tichý odkaz pre ďalšie pokolenie“. Zobrazuje sokola učiaceho svoje mláďatá loviť. Ale nezachytáva len samotný moment lovu, zachytáva niečo omnoho hlbšie – rituál odovzdávania drahocenného dedičstva, nie v slovách, lebo tie by sa pod vplyvom okolitého vetra azda aj rozptýlili, ale v tichom padaní mŕtveho tetrova. Tento historický obraz nám predostiera moment prenosu vedomostí a aktiváciu prirodzených inštinktov. Je to príklad výchovy, zodpovednosti a zachovávania nekončiaceho cyklu života. Núti nás zamyslieť sa nad podstatou výchovy a spýtať sa nepopulárne: „Čo my samotní odovzdávame ďalším generáciám? Pripravujeme svoje deti, aby dokázali čeliť svetu navôkol, vedeli sa o seba postarať?“

  « Dôležitosť výchovy: Keď sokoly učia svoje mláďatá… (George Edward Lodge, 1905) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Príroda – Psychológia – Detstvo – Rodina – Materstvo – Rodičovstvo – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Výchova – Vzdelanie – Krása

  « Ako sa mladý sokol naučí „vrhnúť sa [za korisťou]“

  Starý sokol učí svoje mláďatá tomuto manévru, t. j. vrhnúť sa na korisť a uloviť ju, tak, že zhodí mŕtveho vtáka, na tejto kresbe tetrova. Vták je zhodený – z veľkej výšky – popred sokolie mláďatá, ktoré sedia na skalách. Ak určité mláďa korisť uloví, „inštruktor“ k nemu zostúpi, zoberie od neho mŕtveho vtáka, vzlietne s ním do výšky a znova ho zhodí, aby si tento manéver mohli vyskúšať i ďalšie mláďatá, až kým sa – takto postupne – všetci nevystriedajú. »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 2, 1905 (Vol. 127), No. 3476. Londýn (Anglicko), 1905.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dolezitost-vychovy-ked-sokoly-ucia-svoje-mladata-george-edward-lodge-1905/

• ▐ Zverejnené: 08/04/2026

  Základný popis

  Pripomenutie, že stratené niekedy nie je „navždy“ stratené, a že len čaká na to, aby sme „to“ našli. A možno práve táto neistota medzi stratou a nájdením v sebe obsahuje tú najväčšiu životnú krásu: nádej. Na jednej strane pozorujeme, ako sa nerozumné stvorenie ocitne v neznámom prostredí čeliac nebezpečenstvu, ktoré nie je schopné zvládnuť, odsúdené na milosť a nemilosť osudu, stane sa predmetom hľadania. Na druhej strane sledujeme nekonečnú lásku pátrajúceho. Pastier, ktorý necháva deväťdesiatdeväť oviec a ide za tou jedinou – stratenou, nám ukazuje paradox ľudskej lásky. Podobenstvo o stratenej ovci v tomto konkrétnom šate nadobúda takmer hmatateľnú váhu. Typografia 18. storočia – s jej špecifickým rytmom – pôsobí ako ozvena zo sveta, v ktorom bolo hľadanie pravdy hlbšie, a preto aj bolestivejšie. Bolo potrebné – a ľudia boli ochotní – v procese hľadania pravdy vynaložiť mnoho úsilia a obety.

  « Podobenstvo o stratenej ovci (LK 15, 3-7 / 1762) »

  ZNAČKY: Citát – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Sebarozvoj – Obrátenie – Znovuzrodenie – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Krása – Láska

  « 3 A povedal im toto podobenstvo. 4 Ktorý z vás, keď má sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou stratenou, kým ju nenájde? 5 A keď ju nájde, s radosťou si ju vezme na plecia. 6 A keď príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: „Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju ovečku, ktorá sa mi stratila.“ 7 Hovorím vám, že tak bude v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: The Book of Common Prayer and Administration of the Sacraments, and Rites and Ceremonies of the Church, According to the Use of The Church of England: Together with thePsalter or Psalms of David, Pointed as They Are Sung or Said in Churches. Cambridge (UK) : Joseph Bentham – Printer to the University + Benj. Dod – Bookseller in London, 1762. cca. 1440 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/podobenstvo-o-stratenej-ovci-lk-15-3-7-1762/

• ▐ Zverejnené: 05/04/2026

  Základný popis

  Z hľadiska psychológie je tento fragment zrkadlom čias, kedy sa cnosť nebrala ako zastaraný koncept, ale ako živá cesta osobnej transformácie. Autor textu nás provokuje myšlienkou, že „ideálny človek“ nie je len mýtom či fantáziou, ale dostupným horizontom pre každého z nás. Je to pozvanie k vnútornému alchymistickému procesu – premene „olova našich slabostí“ na zlato „duchovnej svätosti“. Pozvanie do priestoru pomedzi: ľudskú zraniteľnosť a božskú dokonalosť. Práve toto rozmedzie, v ktorom sa ľudské stretáva a presahuje k božskému, je tým, čo zosobňuje – „Christos“.

  « „CHRISTOS“ / Ježiš Kristus ako ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – „svätosti“ »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Typografia – Citát – Inšpirácia – Veľkonočná nedeľa – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Rodina – Rodičovstvo – Materstvo – Obrátenie – Znovuzrodenie

  « Naša téza je jednoducho takáto: ukrižovaný človek je zároveň vzkrieseným Kristom. Toto je človek Ježiš. Kristus z Písma, pre Židov kameň úrazu, pre Grékov bláznovstvo, pre históriu mýtus, a predsa Kristus je. Nech už bol Kristus pred takmer dvoma tisícmi rokmi čímkoľvek, tak je i dnes a bude po nespočetné veky – Vykupiteľom ľudského rodu. Pod pojmom ideál budeme mať na mysli dokonalosť svojského druhu: úplnú a kompletnú realizáciu všetkej možnej alebo predstaviteľnej dokonalosti, nie len výplod fantázie, ako tento pojem mnohí používajú. Kristus je ideálny človek. Ale dosiahnutie dokonalosti je dosiahnutím božskosti; a preto je ideálny človek ľudským Bohom. (s. 9) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: BUCK, Jirah Dewey. Christos – The Perfect Man is the Anthropomorphic God. New York (USA) : Hermetic Publishing Company, 1889. 30 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/christos-jezis-kristus-ako-ideal-cnostneho-cloveka-ktory-sa-zivotom-hodnotami-ake-zhmotnuje-vo-svete-navokol-seba-prekonavanim-slabosti-snazi-posunut-vlastny-rozvoj-na-uroven-svatosti/