CITÁT Značka
Stránka 1 z celkom 11 stránok.
Dokopy: 286 článkov.
▐ Zverejnené: 01/11/2026
![Kľúčová myšlienka udávajúca smer pri hľadaní zmyslu. Tolstoj ňou mení smrť z nepriateľa na učiteľa človeka. Smrť tomuto poskytuje nepretržite prítomné zrkadlo o jeho živote, čím ho v každom okamihu núti pýtať sa a hľadať odpovede, pretože raz…]( "Múdry človek hľadá, spoznáva smrť (a pripravuje sa na ňu) po celý život, a tak mu tá neprináša nijaké pochybnosti, nebodaj hrôzu (Tolstoj / My Confession, 1897)")
Základný popis
Kľúčová myšlienka udávajúca smer pri hľadaní zmyslu. Tolstoj ňou mení smrť z nepriateľa na učiteľa človeka. Smrť tomuto poskytuje nepretržite prítomné zrkadlo o jeho živote, čím ho v každom okamihu núti pýtať sa a hľadať odpovede, pretože raz…
« Múdry človek hľadá, spoznáva smrť (a pripravuje sa na ňu) po celý život, a tak mu tá neprináša nijaké pochybnosti, nebodaj hrôzu (Tolstoj / My Confession, 1897) »
ZNAČKY: Pamiatka zosnulých / Dušičky – Všetkých svätých ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Lev Nikolajevič Tolstoj – Kresťanstvo – Psychológia – Filozofia – Existencializmus – Ľudský život – Smrť – Carpe Diem – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Slovania – Rusko
« Múdry človek hľadá smrť celý svoj život,
a tak ho tá vôbec nedesí.(s. 52) » UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. My Confession and The Spirit of Christ’s Teaching. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1897. 242 strán.▐ Zverejnené: 28/10/2026
![Od osamelého záblesku ľudského intelektu až po… Spomienka na časy, kedy ešte mali vzdelaní učenci hrdosť a česť, pracovali do skorého rána v temnotách svojich komnát, aby sa vďaka tomuto osamelému štúdiu, neprestajnému bádaniu dopracovali k novým objavom a – napokon raz – ľuďom priniesli svetlo. Takto nejako vyzeral pôvodný účel všetkého vedeckého záujmu – transformovať intelektuálne úsilie na reálnu starostlivosť o človeka. Línia pokroku je tu úplne zreteľná: od chemických zlúčenín v rôznorodých fľaštičkách… až po napríklad moderné metódy liečby a ich aplikáciu v praktickej starostlivosti o zdravie ľudských bytosti. Práve v tomto prepojení – medzi teoretickým poznaním a jeho zosobnením vo forme pomoci človeku – nachádzame skutočný mravný ideál renesancie, ktorý platí dodnes.]( "Tradičná európska kultúra / Vznešený ideál renesancie – vzdelanec „solitér“ obetujúci sa pre dobro ľudstva: „Heuréka! Našiel som to…,“ a pôvodný zmysel vedeckého bádania, pokroku (Otto Goldmann / 1881)")
Základný popis
Od osamelého záblesku ľudského intelektu až po… Spomienka na časy, kedy ešte mali vzdelaní učenci hrdosť a česť, pracovali do skorého rána v temnotách svojich komnát, aby sa vďaka tomuto osamelému štúdiu, neprestajnému bádaniu dopracovali k novým objavom a – napokon raz – ľuďom priniesli svetlo. Takto nejako vyzeral pôvodný účel všetkého vedeckého záujmu – transformovať intelektuálne úsilie na reálnu starostlivosť o osud človeka. Línia pokroku je tu úplne zreteľná: od chemických zlúčenín v rôznorodých fľaštičkách… až po napríklad moderné metódy liečby a ich aplikáciu v praktickej starostlivosti o zdravie ľudských bytosti. Práve v tomto prepojení – medzi teoretickým poznaním a jeho zosobnením vo forme pomoci človeku – nachádzame skutočný mravný ideál renesancie, ktorý platí dodnes.
« Tradičná európska kultúra / Vznešený ideál renesancie – vzdelanec „solitér“ obetujúci sa pre dobro ľudstva: „Heuréka! Našiel som to…,“ a pôvodný zmysel vedeckého bádania, pokroku (Otto Goldmann / 1881) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Ľudský život – Existencializmus – Etika – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Humanizmus – Sebarozvoj – Vzdelanie
« „Heuréka! – Našiel som to!“ zvoláva práve tichým hlasom starý prírodovedec na dnešnom našom obrázku, pritom spokojne hľadiac na obsah varnej banky, v ktorej sa – po dlhom zohrievaní a zovretí jej obsahu – rôznorodé prvky konečne spojili do novej chemickej zlúčeniny. „Heuréka!“ zašepotá ešte raz a v tejto chvíli sa možno cíti rovnako pyšným a spokojným, ako ten grécky mudrc Archimedes, ktorý toto slovo, ktoré sa stalo historicky známym, vykríkol v radostnom vzrušení dávno pred ním… […] Ruka nášho zamysleného starca stále spočíva na hrubom zväzku, v ktorom boli o povahe látky, ktorú teraz s istotou práve on identifikoval, zaznamenané len akési nejasné domnienky, a rovnako prenikavo a zreteľne ako slnečný lúč, ktorý preniká cez okno a láme sa v tekutine fľaštičky na pestré farby, žiari hrejivý odlesk šlachetnej vnútornej radosti na tvári šťastného učenca, zbrázdenej vráskami životom odrátaného času, akoby chcel povedať: „Tak, v tejto veci som vedu posunul o krok vpred.“
Majster Goldmann s týmto prírodovedcom trafil do čierneho; v tejto verne zachytenej scenérii nám predstavil typ učenca, s ktorým sa dnes zoznamujeme už len prostredníctvom dávnych obrazov – prírodovedca starej školy, ktorý je dnes takmer úplne vymretý.
Áno, v dnešnej dobe už vynálezcovia a objavitelia nepracujú v temných komorách ani v pochmúrnych laboratóriách, ktoré sú zaplnené všelijakými kostrovými zostavami a najrôznejšími živočíchmi starostlivo zakonzervovanými v sklenených nádobách s liehom: Dnes sa pre prírodné vedy stavajú palácové budovy, v ktorých svetlých a priestranných sálach učený profesor, obklopený svojím tímom asistentov a vybavený všetkými vedeckými pomôckami, dokončuje svoju prácu. A národy, ktoré poskytli finančné prostriedky na výstavbu týchto veľkolepých inštitúcií, nemajú dôvod ľutovať túto zmenu. Svedčia o tom pokroky novoveku, nespočetné prírodné sily skrotené v dômyselných zariadeniach, ktoré pracujú pre človeka a tým, že ho čoraz viac zbavujú fyzickej práce, riešia otázku otroctva v najširšom zmysle slova.
…nemali by sme si zásluhy tých prírodovedcov z minulosti o to viac vážiť a ctiť, keďže museli neraz svoje vedecké úsilie a činnosť ukrývať pred zrakom zaostalej a neznášanlivej verejnosti, a ktorí – bez vyhliadky na oslnivý svetský úspech, často prostredníctvom namáhavej práce a obrovského sebazaprenia – položili samotné základy, na ktorých dnes v majestátnej nádhere stojí hrdá stavba moderných prírodných vied?
(s. 635-636) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 38, 1881. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1881.▐ Zverejnené: 26/10/2026
![Keď sa rozpadla rodina, rozpadol sa aj štát. Niekoľko slov o tom, ako spoločnosť stráca nielen schopnosť reprodukovať – a obnovovať – fyzicky nositeľov svojej kultúry, ale ako postupne zahadzuje vlastnú kultúrnu podstatu svojej identity a zvrháva sa do rozkladných procesov, až napokon zaniká. James Joseph Walsh, historik a lekár, nám pripomína, že skutočnou príčinou zániku ríše neboli len meče barbarských kmeňov, ale hlboká vnútorná kríza, ktorá sa odohrávala v srdciach a domácnostiach občanov. Tento historický príklad nám hovorí o dôležitosti „inštitútu rodiny]( "Príčina")
Základný popis
Keď sa rozpadla rodina, rozpadol sa aj štát. Niekoľko slov o tom, ako spoločnosť stráca nielen schopnosť reprodukovať – a obnovovať – fyzicky nositeľov svojej kultúry, ale ako postupne zahadzuje vlastnú kultúrnu podstatu svojej identity a zvrháva sa do rozkladných procesov, až napokon zaniká. James Joseph Walsh, historik a lekár, nám pripomína, že skutočnou príčinou zániku ríše neboli len meče barbarských kmeňov, ale hlboká vnútorná kríza, ktorá sa odohrávala v srdciach a domácnostiach občanov. Tento historický príklad nám hovorí o dôležitosti „inštitútu rodiny“ nielen ako súkromnej jednotky, ale ako – azda najpodstatnejšej – otázky verejného záujmu. Rodina je „továreň na občanov“, na nositeľov kultúry a na pamätníkov tradícií. Ak sa táto „továreň“ odstaví, alebo sa jej činnosť naruší, spoločnosť postupne zaniká…
« Príčina zániku spoločnosti, civilizácie a kultúry? Rozpad inštitútu rodiny – dekadencia, zhýralosť, promiskuita a vraždenie deti, nasledované nahradením pôvodného obyvateľstva barbarmi (Walsh / Fordham University, Old-time makers of medicine, 1911) »
ZNAČKY: Citát – História – Antika – Kresťanstvo – Politika – Ekonomika – Sociológia – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Promiskuita – Kurvenie – Voľná láska – Potrat – Peklo – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Smerohlasizmus – Politický katolicizmus – Zuzana Čaputová – Vojna – Chudoba – Bieda – Smrť – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva
« …úradníci Rímskej ríše, vzdelané a mysliace vrstvy Ríma, prijali kresťanstvo. Po konverzii samotného cisára sa síce otvorili nové možnosti, avšak politické nepokoje vyvolané vplyvom barbarských kmeňov ďalej oslabovali pôvodnú civilizáciu, až kým veľká časť jej intelektuálneho života takmer úplne nezmizla.
Barbarské kmene, vidiac úpadok Rímskej ríše, do nej postupne prenikali, a hoci táto invázia bola v skutočnosti oveľa pokojnejšia, než sa zvyčajne predpokladá – pričom Rimania v podstate mizli sami, keďže došlo k rozvratu rodinného života, deti sa rodili čoraz zriedkavejšie a rozvody sa stali mimoriadne bežnými, – netrvalo dlho a barbari pôvodné obyvateľstvo takmer úplne nahradili. Tieto nové národy nemali žiadne kultúrne dedičstvo, nejavili záujem o intelektuálny život, žiadne tradície v oblasti literatúry či vedy; bolo preto potrebné postupne ich vyzdvihnúť z ich stavu barbarstva. Práve túto úlohu muselo prevziať kresťanstvo. Skutočnosť, že sa mu to podarilo, patrí k najpozoruhodnejším javom v dejinách.
(s. 5) » POZNÁMKA:
O tom, ako v starovekom Ríme pristúpovali k infanticíde, potratom – vraždeniu detí, som už písal v minulosti, tu len krátka pripomienka: „Vidím, ako vystavujete svoje nemluvňatá divokým šelmám a vtákom, alebo ich škrtíte tým najúbohejším spôsobom. Ba čo viac, niektorí z vás im nedajú ani len tú šancu sa narodiť, ale krutými lekvármi vyvolávate potrat a v matkinom lone zahubíte nádejný začiatok…“PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: WALSH, James Joseph. Old-Time Makers of Medicine (The Story of the Students and Teachers of the Sciences Related to Medicine During the Middle Ages). New York (USA) : Fordham University Press, 1911. 446 strán.▐ Zverejnené: 25/10/2026
![Opis sociálnych a psychologických dôvodov, prečo bolo narodenie chlapca v tradičnej perzskej rodine vítané vo väčšej miere než tomu bolo v prípade dcéry. Text vysvetľuje, že syn bol považovaný za nástupcu rodu, pokračovateľa rodinných tradícií, zatiaľ čo dcéra bola vnímaná skôr ako dočasná členka domácnosti, ktorá sa po svadbe presťahuje k svojmu manželovi. Syn bol v tomto ponímaní súčasť dlhého reťazca predkov a potomkov, dcéra sa pre zmenu stala súčasťou a spolu-podieľala na „oživení“ a ďalšom pokračovaní rodu svojho manžela, pričom tým vznikali rodinné väzby medzi samotnými rodmi a dochádzalo k ďalšiemu utužovaniu spoločenských vzťahov.]( "Poučenia starovekej Perzie: Muži budujú rody, ženy tvoria rodiny (Youel Benjamin Mirza / When I Was a Boy in Persia, 1920)")
Základný popis
Opis sociálnych a psychologických dôvodov, prečo bolo narodenie chlapca v tradičnej perzskej rodine vítané vo väčšej miere než tomu bolo v prípade dcéry. Text vysvetľuje, že syn bol považovaný za nástupcu rodu, pokračovateľa rodinných tradícií, zatiaľ čo dcéra bola vnímaná skôr ako dočasná členka domácnosti, ktorá sa po svadbe presťahuje k svojmu manželovi. Syn bol v tomto ponímaní súčasť dlhého reťazca predkov a potomkov, dcéra sa pre zmenu stala súčasťou a spolu-podieľala na „oživení“ a ďalšom pokračovaní rodu svojho manžela, pričom tým vznikali rodinné väzby medzi samotnými rodmi a dochádzalo k ďalšiemu utužovaniu spoločenských vzťahov.
« Poučenia starovekej Perzie: Muži budujú rody, ženy tvoria rodiny (Youel Benjamin Mirza / When I Was a Boy in Persia, 1920) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Orient – Blízky východ – Perzia – Sociológia – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Humanizmus
« II NARODENIE A STAROSTLIVOSŤ O DIEŤA
Bežná predstava, ktorá prevláda v rôznych krajinách, pokiaľ ide o zaobchádzanie s dievčatami v Perzii po ich príchode na tento svet, je značne prehnaná. Je pravda, že narodenie chlapca prináša rodine väčšiu radosť ako narodenie dievčaťa, avšak samotná skutočnosť, že matka porodila dcéru, vôbec neznamená, že s novorodeným dievčatkom sa bude zle zaobchádzať.
Narodenie chlapca je, samozrejme, udalosťou veľkého významu v živote mladých rodičov. Po prvé, matka je v domácnosti svojej svokry prakticky cudzinkou, a keď do manželovej rodiny prinesie syna, je dvojnásobne cenená. Po druhé, narodenie chlapca je vítanejšie, pretože syn čoskoro vyrastie a posilní rod. Po tretie, od chlapca sa očakáva, že prevezme po otcovi jeho remeslo alebo povolanie a bude udržiavať pamiatku na svoju rodinu. Na druhej strane: radosť rodiny z narodenia dcéry nie je až taká veľká, pretože sa očakáva, že dieťa opustí rodinu v deň svojej svadby, a tak jej väzba s otcovým domom stráca na dôležitosti v porovnaní s chlapcom.
(s. 28-29) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: MIRZA, Youel Benjamin. When I Was a Boy in Persia. Boston (USA) : Lothrop, Lee & Shepard CO., cca. 1920. 205 strán.▐ Zverejnené: 24/10/2026
![Skutočná láska v mnohých situáciach nepotrebuje nijaké slová. Stačí jej jediný pohľad. Ten, ktorý do bodky vypovedá všetko o vzájomnej vnútornej „príbuznosti“, myšlienkovom súlade dotyčného muža a ženy. Obaja partneri pritom vedia úplne presne, čo bolo v tom tichu povedané. Žena, ktorá odpovedá pohľadom? Jej odpoveď je úplne priama, neskreslená. Zároveň v sebe nesie hlbokú emóciu o tejto vzájomnej spojitosti odrážajúcej obrovskú mieru osobnej blízkosti, dôvery a intimity.]( "Keď žena odpovedá pohľadom (The Comedy of Errors)")
Základný popis
Skutočná láska v mnohých situáciach nepotrebuje nijaké slová. Stačí jej jediný pohľad. Ten, ktorý do bodky vypovedá všetko o vzájomnej vnútornej „príbuznosti“, myšlienkovom súlade dotyčného muža a ženy. Obaja partneri pritom vedia úplne presne, čo bolo v tom tichu povedané. Žena, ktorá odpovedá pohľadom? Jej odpoveď je úplne priama, neskreslená. Zároveň v sebe nesie hlbokú emóciu o tejto vzájomnej spojitosti odrážajúcej obrovskú mieru osobnej blízkosti, dôvery a intimity.
« Keď žena odpovedá pohľadom (The Comedy of Errors) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« „Povedal som ti, že ťa milujem.
Staneš sa mojou manželkou?“
Svoju odpoveď vyjadrila pohľadom,
a preto nie je nijako zaznamenaná.
(s. 64) »PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: NESBIT, E.; CHESSON, Hugh. The Merchant of Venice and Other Stories. Londýn, Paríž, Berlín, New York : Raphael Tuck & Sons, cca. 1900. cca. 70 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ked-zena-odpoveda-pohladom-the-comedy-of-errors/
▐ Zverejnené: 23/10/2026
![]( "Tento úryvok porovnáva nádherné, ale „nemé“ vtáky s tými prostými, ktoré hoci sú poväčšine nenápadné, no majú o to krajší prejav, čo do ich spevavých kvalít. Tento úryvok je metaforou na hodnotu človeka, kde vnútorná kvalita osobnosti človeka napokon vždy prevýši vonkajší vzhľad a prvotné očarenie. Práva láska a partnerské šťastie tak napokon vždy pramenia z toho, či si muž a žena dokážu navzájom oceniť a vážiť najmä „vnútorný spev")
Základný popis
Tento úryvok porovnáva nádherné, ale „nemé“ vtáky s tými prostými, ktoré hoci sú poväčšine nenápadné, no majú o to krajší prejav, čo do ich spevavých kvalít. Tento úryvok je metaforou na hodnotu človeka, kde vnútorná kvalita osobnosti človeka napokon vždy prevýši vonkajší vzhľad a prvotné očarenie. Práva láska a partnerské šťastie tak napokon vždy pramenia z toho, či si muž a žena dokážu navzájom oceniť a vážiť najmä „vnútorný spev“ toho druhého – teda jeho charakter, jeho múdrosť, jeho schopnosť milovať a slúžiť si navzájom.
« Inšpirácia prírodou pri výbere životného partnera: Na prvý pohľad nenápadný, a predsa neobyčajný (Beautiful Birds, 1901) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Príroda – Sexuálna výchova – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« …to vám teraz poviem; ale počas celého rozprávania si musíte pamätať, že oni – práve tie nádherné vtáky – nespievajú, zatiaľ čo naše vtáčiky – tie na pohľad nevýrazné – spievajú. Nesmiete si teda o našich vtáčikoch myslieť nič zlé len preto, že ich sfarbenie je nevýrazné či dokonca šedivé – mám na mysli v porovnaní s tými druhými, lebo hoci nemajú nádherné operenie, majú nádherný spev. A možno by vám až tak veľmi nevadilo, keby ste vyrástali nenápadne, ako škovránok alebo slávik (čo by nebolo až tak veľmi, veľmi nenápadné), keby ste vedeli spievať ako škovránok alebo slávik – ako to možno jedného dňa vedieť budete.
(s. 6) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] HUDSON, William Henry. Birds in Town & Village. New York (USA): E. P. Dutton & Company, 1920. 323 strán.
- [2] SELOUS, Edmund. Beautiful Birds. Londýn (Anglicko) : J. M. Dent & Co., 1901. 225 strán.
▐ Zverejnené: 22/10/2026
![Kľúčový verš pre chápanie kresťanskej etiky. Citát zo Svätého písma, konkrétne z Prvého listu Korinťanom 13:13, ktorý definuje tri základné cnosti ľudského života: vieru, nádej a lásku. Text zdôrazňuje, že z týchto troch je práve láska tou najvýznamnejšou…]( "„A tak teraz zostáva viera, nádej, láska – tieto tri; no najväčšia z nich je láska.“ (Prvý list Korinťanom 13:13)“")
Základný popis
Kľúčový verš pre chápanie kresťanskej etiky. Citát zo Svätého písma, konkrétne z Prvého listu Korinťanom 13:13, ktorý definuje tri základné cnosti ľudského života: vieru, nádej a lásku. Text zdôrazňuje, že z týchto troch je práve láska tou najvýznamnejšou…
« „A tak teraz zostáva viera, nádej, láska – tieto tri; no najväčšia z nich je láska.“ (Prvý list Korinťanom 13:13)“ »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Biblia – Psychológia – Sociológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Humanizmus
« 13 | A tak teraz zostáva viera, nádej, láska – tieto tri;
no najväčšia z nich je láska.
(Prvý list Korinťanom 13:13) »ZDROJ: The Illuminated Bible (Containing the Old and New Testaments, Translated Out of the Original Tongues…) New York (USA) : Harper & Brothers, Publishers; 1846. cca. 1330 strán.▐ Zverejnené: 21/10/2026
![Klára, ktorá sa „pozerá srdcom“, vidí obrátenie Františka z Assisi inak než všetok okolitý svet. Klára nie je len pozorovateľkou Františka; je jeho spoločníčkou, jeho „sestrou]( "Obrátenie sv. Františka z Assisi: „Spomínaš si na mňa? Ja som Claire. Ľudia hovoria, že si šialený. Vieš o tom?“ (Fratello Sole, Sorella Luna / 1972)")
Základný popis
Klára, ktorá sa „pozerá srdcom“, vidí obrátenie Františka z Assisi inak než všetok okolitý svet. Klára nie je len pozorovateľkou Františka; je jeho spoločníčkou, jeho „sestrou“ v duchovnom zmysle… Tento rozhovor medzi Klárou a Františkom je viac než len prepis filmového dialógu. Pripomína nám, že skutočná svätosť je často vnímaná skôr ako anomália, výnimka z pravidla, bláznivosť jedinca, ktorý prekročí spútanie „svetským“, aby našiel spojenie s „podstatou prirodzenosti“, s podstatou seba samého – objavil význam toho, čo v sebe ukrýva pojem „Logos“.
« Obrátenie sv. Františka z Assisi: „Spomínaš si na mňa? Ja som Claire. Ľudia hovoria, že si šialený. Vieš o tom?“ (Fratello Sole, Sorella Luna / 1972) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Video – Inšpirácia – Kresťanstvo – Príroda – Jeseň – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Láska – Sebarozvoj – Obrátenie – Znovuzrodenie
« Spomínaš si na mňa?
Ja som Claire.
Ľudia hovoria, že si šialený.
Vieš o tom?
Keď si sa vrátil z vojny,
hovoria, že si bol v poriadku,
rozumný…
ale teraz si šialený.
Pretože, pretože…
spievaš ako vtáci,
naháňaš sa za motýľmi
a… obzeráš kvetiny.
Ja si myslím,
že si bol šialený predtým.
Nie teraz.
(Fratello Sole Sorella Luna / 1972) »PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] HARLOW, Louis Kinney. Autumn Woods. Boston (USA): Samuel E. Cassino, 1892. cca. 40 strán.
- [2] ZEFFIRELLI, Franco (režisér). Brat Slnko, sestra Luna (Fratello Sole, Sorella Luna). Taliansko, UK : 1972.
▐ Zverejnené: 18/10/2026
![Ľudia majú prirodzenú tendenciu usporadúvať svet navôkol seba do systémov, kategorizovať ho. Tento proces je nevyhnutný pre prežitie a rozvoj ľudského poznania, no zároveň v sebe nesie obrovské riziko. Keď si totiž vytvoríte takýto myšlienkový „systém]( "Systematizovaná nevedomosť: Keď sa „poznanie“ stáva sa slúžkou vlastných pohnútok (Dr. Samuel Parr / 1744-1825)")
Základný popis
Ľudia majú prirodzenú tendenciu usporadúvať svet navôkol seba do systémov, kategorizovať ho. Tento proces je nevyhnutný pre prežitie a rozvoj ľudského poznania, no zároveň v sebe nesie obrovské riziko. Keď si totiž vytvoríte takýto myšlienkový „systém“, začínate veriť, že tento „systém“ je realita sama o sebe, čo však pravdou byť nemusí. Najmä vtedy, ak je takýto systém výtvorom osôb vysokopostavených, no bohužial amorálnych, ktoré ho neváhajú zneužiť v prospech svojich záujmov. A potom? Potom je celý svet už len krok od globálnej katastrofy.
« Systematizovaná nevedomosť: Keď sa „poznanie“ stáva sa slúžkou vlastných pohnútok (Dr. Samuel Parr / 1744-1825) »
ZNAČKY: Citát – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Peklo – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Smerohlasizmus – Politický katolicizmus – Zuzana Čaputová – Vojna – Chudoba – Bieda – Smrť – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva
« Všetko ľudské poznanie je tu len
usporiadanou nevedomosťou. s. 3) »PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: LATHAM, Edward. Famous Sayings and Their Authors (A Collection of Historical Sayings in English, French, German, Greek, Italian and Latin). Londýn (USA) : Swan Sonnernschein & Co., 1904. 269 strán.▐ Zverejnené: 17/10/2026
![I dnes mnohí ľudia tvrdia, že „vidia“, ale žijú ako duchovne slepí…]( "Ľudia, ktorí tvrdia, že „vidia“, [a aj tí, ktorým bolo „ukázané“], no i tak volia pokleslý život, vo svojom alibizme a pokrytectve zrádzajú zamýšľanú ideu „zákona“ – takýmto ich hriech pretrváva (Evanjelium podľa sv. Jána 9:39-41)“")
Základný popis
I dnes mnohí ľudia tvrdia, že „vidia“, ale žijú ako duchovne slepí…
« Ľudia, ktorí tvrdia, že „vidia“, [a aj tí, ktorým bolo „ukázané“], no i tak volia pokleslý život, vo svojom alibizme a pokrytectve zrádzajú zamýšľanú ideu „zákona“ – takýmto ich hriech pretrváva (Evanjelium podľa sv. Jána 9:39-41)“ »
ZNAČKY: Citát – Video – Inšpirácia – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Láska – Sebarozvoj – Obrátenie – Znovuzrodenie
38 | A Ježiš povedal:
„Na súd som prišiel na tento svet,
aby tí, čo nevidia, videli,
a tí, čo vidia, aby oslepli.“
39 | A niektorí z farizejov, ktorí boli s ním,
počuli tieto slová a prehovorili k nemu:
„Sme azda aj my slepí?“
41 | Ježiš im povedal:
„Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech.
Ale [keďže] teraz hovoríte: „Vidíme,“
a preto váš hriech pretrváva.“
(Evanjelium podľa sv. Jána 9:39-41)VIDEO: Gesù di Nazareth, 1977 / Denouncing the Scribes and the Pharisees as being Hypocrites (Youtube)
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: The Illuminated Bible (Containing the Old and New Testaments, Translated Out of the Original Tongues…) New York (USA) : Harper & Brothers, Publishers; 1846. cca. 1330 strán.▐ Zverejnené: 16/10/2026
![Úryvok zachytáva vnútorný zápas medzi hmotným prosperovaním bezbožníkov a vlastnou trýzňou, kladúc si pritom otázky o zmysle čistoty srdca. Text odhaľuje psychologický mechanizmus, ktorým sa veriaci človek rozhodne zostávať verný svojim hodnotám, hoci sa to javí ako „zbytočná]( "„Zbytočne som dbal o čistotu svojho srdca… Keby som si však povedal: ‚Budem teda hovoriť ako oni…,‘ spreneveril by som sa…“ (Žalmy 73:12-15)“")
Základný popis
Úryvok zachytáva vnútorný zápas medzi hmotným prosperovaním bezbožníkov a vlastnou trýzňou, kladúc si pritom otázky o zmysle čistoty srdca. Text odhaľuje psychologický mechanizmus, ktorým sa veriaci človek rozhodne zostávať verný svojim hodnotám, hoci sa to javí ako „zbytočná“ obeta pred očami ostatného sveta…
« „Zbytočne som dbal o čistotu svojho srdca… Keby som si však povedal: ‚Budem teda hovoriť ako oni…,‘ spreneveril by som sa…“ (Žalmy 73:12-15)“ »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Biblia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Láska – Sebarozvoj – Obrátenie – Znovuzrodenie
12 | Hľa, takí sú bezbožníci, ktorým sa dari vo svete a stále [bez obáv] hromadia majetok.
13 | [Zdá sa, že] som zbytočne dbal o čistotu svojho srdca a ruky si umýval v nevinnosti.
14 | Dennodenne trpím, každé ráno som trestaný.
15 | Keby som si však povedal: „Budem teda hovoriť ako oni…,“ spreneveril by som sa pokoleniu…
(Žalmy 73:12-15)PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: The Illuminated Bible (Containing the Old and New Testaments, Translated Out of the Original Tongues…) New York (USA) : Harper & Brothers, Publishers; 1846. cca. 1330 strán.▐ Zverejnené: 13/10/2026
![]( "Formácia duše. Text zdôrazňuje Komenského zásadnú tézu, čo by malo byť prioritou rodičov pri výchove svojich ratolesti. Pedagogická poznámka? Skôr filozofické vyhlásenie o tom, čo to znamená byť – „človek“ a vychovávať inú ľudskú bytosť. Tento úryvok je odpoveďou a zároveň otvorenou kritikou všetkých postulátov dnešných moderných rodičov, ktorí často uprednostňujú materiálny blahobyt a zabúdajú na duchovný rast.")
Základný popis
Formácia duše. Text zdôrazňuje Komenského zásadnú tézu, čo by malo byť prioritou rodičov pri výchove svojich ratolesti. Pedagogická poznámka? Skôr filozofické vyhlásenie o tom, čo to znamená byť – „človek“ a vychovávať inú ľudskú bytosť. Tento úryvok je odpoveďou a zároveň otvorenou kritikou všetkých postulátov dnešných moderných rodičov, ktorí často uprednostňujú materiálny blahobyt a zabúdajú na duchovný rast.
« Ján Amos Komenský: Prioritou má byť predovšetkým starostlivosť o dušu a myseľ dieťaťa »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Humanizmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Vzdelanie – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
A pokiaľ Rousseau bol toho názoru, že ten, kto nie je odhodlaný vykonávať povinnosti otcovské, že takýto niekto nemá ani len právo byť otcom, tak: „Die Komenského rodiče neodbudou povinností svých, když jen o tělo se budou starati; přední péče o duši a mysl býti má, o tělo pak jen potud, aby slušným a hodným příbytkem jejím býti mohlo.
(s. 14)“ ZDROJ: DURDÍK, Petr. Rousseau a Pestalozzi v poměru svém ku Komenskému. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Fr. A. Urbánek, 1888. 84 strán.▐ Zverejnené: 12/10/2026
![Tichý dohľad a ochrana dieťaťa. Dielo francúzskeho maliara Georges Moreau de Tours, ktoré zobrazuje matku kŕmiacu svoje dieťa v prírodnom prostredí. Univerzálny mravný ideál materstva. Kritici tej doby, ako François Bournand, ho odvážne porovnávali s Andreom del Sartom, s jeho slávnou „Charitou“. Nie preto, že by šlo o voľajakú „technickú kópiu“, ale preto, že Moreau de Tours zachytil to, čo je v materstve najsvätejšie – niečo, čo presahuje čas.]( "Intimita materstva hodná byť vzorom: Matka a kojenec (Georges Moreau de Tours / 1887)")
Základný popis
Tichý dohľad a ochrana dieťaťa. Dielo francúzskeho maliara Georges Moreau de Tours, ktoré zobrazuje matku kŕmiacu svoje dieťa v prírodnom prostredí. Univerzálny mravný ideál materstva. Kritici tej doby, ako François Bournand, ho odvážne porovnávali s Andreom del Sartom, s jeho slávnou „Charitou“. Nie preto, že by šlo o voľajakú „technickú kópiu“, ale preto, že Moreau de Tours zachytil to, čo je v materstve najsvätejšie – niečo, čo presahuje čas.
« Intimita materstva hodná byť vzorom: Matka a kojenec (Georges Moreau de Tours / 1887) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Detstvo – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Tehotenstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« Georges Moreau de Tours vystavuje nový obraz, ktorý je umeleckým dielom, alebo skôr majstrovským dielom, ak mi to dovolíte povedať, vyrovnajúcim sa tvorbe najväčších majstrov talianskej renesancie. Toto plátno by sa mohlo vystaviť v Louvri vedľa diela „Charité“ od Andrea del Sarta. Neviem presne, ako hovoriť o tomto obdivuhodnom diele, ako vyjadriť svoj úprimný a nadšený obdiv. Pán Moreau de Tours skromne nazval toto majstrovské dielo slovom „portréty“. V každom prípade sú to portréty, ktoré budú žiť večne, a ktoré, dúfam, jedného dňa uvidím v múzeu. […] Pred takýmto dielom by som vás, mladí umelci, chcel vidieť stáť v úžase, lebo je hodné, aby sa stalo vašim vzorom. (François Bournand,s. 46) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BOURNAND, François. PARIS-SALON / 1887. Paríž (Francúzsko) : E. BERNARD & Cie, 1887. cca. 180 strán.▐ Zverejnené: 10/10/2026
![Architektúra ľudskej civilizácie. Marcus Tullius Cicero, pravdepodobne najväčší orátor antiky, nás vo svojom diele De Officiis (O povinnostiach) privádza k základu, ktorý je neviditeľný, no neotrasiteľný. Cicero nám tu popisuje a definuje základnú hierarchiu vzájomných väzieb medzi jednotlivými členmi ľudskej spoločnosti, pričom vymedzuje podstatu, na ktorej je táto postavená – manželstvo muža a ženy, rodina. Prehovára k nám o „putách spoločnej krvi“, pričom táto krv nie je len akýsi biologický nosič DNA, stáva sa najmä fyzickým vyjadrením spoločnej histórie a spoločne vyznávaných hodnôt.]( "Prvým putom spoločnosti je manželstvo muža a ženy: Muž a žena – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rod – Národ – Etnikum – Kultúra (Cicero / De Officiis / O povinnostiach)")
Základný popis
Architektúra ľudskej civilizácie. Marcus Tullius Cicero, pravdepodobne najväčší orátor antiky, nás vo svojom diele De Officiis (O povinnostiach) privádza k základu, ktorý je neviditeľný, no neotrasiteľný. Cicero nám tu popisuje a definuje základnú hierarchiu vzájomných väzieb medzi jednotlivými členmi ľudskej spoločnosti, pričom vymedzuje podstatu, na ktorej je táto postavená – manželstvo muža a ženy, rodina. Prehovára k nám o „putách spoločnej krvi“, pričom táto krv nie je len akýsi biologický nosič DNA, stáva sa najmä fyzickým vyjadrením spoločnej histórie a spoločne vyznávaných hodnôt.
« Prvým putom spoločnosti je manželstvo muža a ženy: Muž a žena – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rod – Národ – Etnikum – Kultúra (Cicero / De Officiis / O povinnostiach) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Filozofia – Antika – Sociológia – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« Ľudské spoločenstvo môže zahŕňať širší alebo užší okruh ľudí. Okrem puta, ktoré vyplýva z našej spoločnej ľudskosti, existuje aj užšie spojenectvo tých, ktorí patria k rovnakému národu alebo kmeňu a hovoria rovnakým jazykom. Ide o silné puto jednoty. Medzi občanmi toho istého štátu existuje ešte užší vzťah. Spoluobčania majú veľa spoločného: fórum, svätyne, kolonnády a ulice, zákony a výsady, súdy, volebné právo, spoločenské a priateľské väzby, ako aj mnohé recipročné obchodné vzťahy [vzťahy na podklade ktorých prosperujú všetky zúčastnené strany, pozn.] Ešte užšie sú však väzby medzi príbuznými; predstavujú totiž ľudskú spoločnosť v malom. Keďže všetky živé bytosti sú obdarené reprodukčným inštinktom, prvým putom zjednotenia je vzťah medzi manželom a manželkou, hneď po ňom nasleduje vzťah medzi ich deťmi; potom prichádza rodina ako celok a spoločné hospodárenie. Tu nachádzame zárodok mesta, ak tak môžem povedať, kolísku štátu. Ďalej v poradí nasledujú vzťahy medzi bratmi a sestrami, medzi prvostupňovými bratrancami a sesternicami a ich deťmi, ktorí, stiesnení v jednej domácnosti, vyrážajú zakladať nové osídlia. Manželstvá, v rámci svojich vzťahov, nasledujú [ – vznikajú ďalšie generácie] a rodina sa rozrastá. V tomto rozmnožovaní a jeho následných fázach majú štáty svoj pôvod. Lebo putá spoločnej krvi spájajú ľudí v dobrote a láske. Je veľkolepé: mať spoločnú rodinnú históriu, spoločne vyznávané hodnoty a spoločný hrob. Keď sa však v priateľstve spoja dobrí ľudia s podobným charakterom, práve v tom nachádzame to najušľachtilejšie a najsilnejšie spojenie. Česť, o ktorej tak rád hovorím, nás priťahuje aj u iných a vzbudzuje v nás cit spolupatričnosti voči tým, ktorých charakter zdobí.
(s. 27-28) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: CICERO, Marcus Tullius. De Officiis. Londýn (Anglicko) : Methuen & CO., 1899. cca. 250 strán.▐ Zverejnené: 09/10/2026
![Historický úryvok predstavujúci názor Davida Vasseho o vzájomnom vzťahu mysle a tela znamenal v podstate jeden z priamo cielených úderov do hradieb čisto mechanistického vnímania podstaty ľudského zdravia. Z pohľadu klinickej psychológie vidíme v týchto slovách náznaky teórie moderného pojmu nám známeho ako – psychosomatika. Vasse nevnímal človeka ako stroj, kde sú jednotlivé orgány len jeho ozubenými kolieskami. Videl človeka ako celistvú entitu, kde myseľ je dirigentom a telo je nástrojom. Dnešná moderná medicína, často zahltená sebou – technológiou a technickými vymoženosťami, často stráca práve tento nadhľad. Zabúda, že samotný stav ľudskej mysle je tým základným pilierom, na ktorom stojí samotná odolnosť („nezdolnosť“) ľudskej bytosti. David Vasse nám v roku 1721 poslal posolstvo, ktoré zostáva aktuálne aj dnes: ak chcete liečiť telo, musíte najprv pochopiť myseľ svojho pacienta.]( "Baccalaureus Medicus David Vasse pri obhajobe svojej tézy vyslovuje: „Ergo à Mente Sanitas.“ (Parížska univerzita – Lekárska fakulta / 1721)")
Základný popis
Historický úryvok predstavujúci názor Davida Vasseho o vzájomnom vzťahu mysle a tela znamenal v podstate jeden z priamo cielených úderov do hradieb čisto mechanistického vnímania podstaty ľudského zdravia. Z pohľadu klinickej psychológie vidíme v týchto slovách náznaky teórie moderného pojmu nám známeho ako – psychosomatika. Vasse nevnímal človeka ako stroj, kde sú jednotlivé orgány len jeho ozubenými kolieskami. Videl človeka ako celistvú entitu, kde myseľ je dirigentom a telo je nástrojom. Dnešná moderná medicína, často zahltená sebou – technológiou a technickými vymoženosťami, často stráca práve tento nadhľad. Zabúda, že samotný stav ľudskej mysle je tým základným pilierom, na ktorom stojí samotná odolnosť („nezdolnosť“) ľudskej bytosti. David Vasse nám v roku 1721 poslal posolstvo, ktoré zostáva aktuálne aj dnes: ak chcete liečiť telo, musíte najprv pochopiť myseľ svojho pacienta.
« Baccalaureus Medicus David Vasse pri obhajobe svojej tézy vyslovuje: „Ergo à Mente Sanitas.“ (Parížska univerzita – Lekárska fakulta / 1721) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Psychológia – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Spoločenská zodpovednosť – Humanizmus – Školstvo – Výchova – Vzdelanie
V roku 1721 sa na lekársku fakultu Parížskej univerzity, keď dohľad vykonával samotný dekan tejto inštitúcie Hyacinthe Théodore Baron, dostavil aj David Vasse a súčasťou jeho tézy boli i tieto slová: „Zdravie […] závisí od mysle rovnako ako od tela… A teda zdravie je [aj] od mysle [človeka] závislé.“
ORIENTAČNÝ PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: VASSE, David. An à Mente Sanitas? (Quæstio Medica, Quodlibetariis Disputationibus Mane Discutienda In Scholis Medicorum. Die Jovis 16. Januarii 1721. M. Ludovico-Simone Emmerez / Doctore Medico, Præside). Paríž (Francúzsko) : J. Quillau, Univer. & Facult. Medicinae Typographi, 1731. cca. 4 strány. Digitalizovali: Bibliothèque interuniversitaire de santé (Paris).▐ Zverejnené: 06/10/2026
![Richard von Krafft-Ebing nepísal len o sexuálnych odchýlkach. Vo svojej medicínskej štúdii sa pokúsil prezentovať odpoveď na otázku, ktorá sa nachádza hlboko v duši každého z nás: „Čo je to v skutočnosti tá láska?“ Odpoveď, ktorú nachádzame v Psychopathia Sexualis, nie je nijaká romantická ilúzia. Je to klinická, ale zároveň hlboko mravná diagnóza. Skutočná láska, píše, stojí na uznaní kvalít druhého človeka. Nie toho, čo nám dá, ale toho, kým je. Toto je kľúčový rozdiel medzi dospelou láskou a detským egoizmom. Detská láska sa pýta: „Čo pre mňa urobíš? Aký osoh pre mňa máš?“ Dospelá, cnosťou riadená láska sa pýta: „Kto naozaj si? Patríme nerozdeliteľne k sebe a dokážeme spoločne…“]( "Pravá láska si pýta cnosť a charakter, ničoho sa nebojí, nemá nič spoločne s infantilným spolužitím dvoch osôb, ktoré sa navzájom (vy)užívajú, kde sú si jeden druhému (kompenzujúcim a aktuálne užitočným) „prostriedkom u(spo)kojenia potrieb“ – majetkových, mocenských, statusových alebo sexuálnych (Richard von Krafft-Ebing / Psychopathia Sexualis, 1893)")
Základný popis
Richard von Krafft-Ebing nepísal len o sexuálnych odchýlkach. Vo svojej medicínskej štúdii sa pokúsil prezentovať odpoveď na otázku, ktorá sa nachádza hlboko v duši každého z nás: „Čo je to v skutočnosti tá láska?“ Odpoveď, ktorú nachádzame v Psychopathia Sexualis, nie je nijaká romantická ilúzia. Je to klinická, ale zároveň hlboko mravná diagnóza. Skutočná láska, píše, stojí na uznaní kvalít druhého človeka. Nie toho, čo nám dá, ale toho, kým je. Toto je kľúčový rozdiel medzi dospelou láskou a detským egoizmom. Detská láska sa pýta: „Čo pre mňa urobíš? Aký osoh pre mňa máš?“ Dospelá, cnosťou riadená láska sa pýta: „Kto naozaj si? Patríme nerozdeliteľne k sebe a dokážeme spoločne…“
« Pravá láska si pýta cnosť a charakter, ničoho sa nebojí, nemá nič spoločne s infantilným spolužitím dvoch osôb, ktoré sa navzájom (vy)užívajú, kde sú si jeden druhému (kompenzujúcim a aktuálne užitočným) „prostriedkom u(spo)kojenia potrieb“ – majetkových, mocenských, statusových alebo sexuálnych (Richard von Krafft-Ebing / Psychopathia Sexualis, 1893) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Potrat – Nihilizmus – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť – Výmena obyvateľstva
« Iba láska, ktorá spočíva na uznaní spoločenských kvalít milovanej osoby, iba láska, ktorá je ochotná nielen vychutnávať si súčasné radosti, ale aj znášať utrpenie pre milovaný objekt a obetovať všetko, je PRAVOU láskou. Láska silnej osobnosti sa nezľakne žiadnych ťažkostí ani nebezpečenstiev, aby získala a udržala si svoj objekt.(s. 11) » POZNÁMKA:
Len by som rád upozornil, že je veľký rozdiel, s významnými osobnými a životnými dôsledkami, ako si jedinec vysvetľuje pojem „spoločenské kvality“. Pre niekoho, a percentuálne zastúpenie tohto druhu osôb v spoločnosti je minimálne, budú „spoločenské kvality“ predstavovať nejaké tie charakterové rysy a cnosti, ktoré sa prejavujú v spoločnosti pri zastávaní a stelesňovaní istého rámca vznešených hodnôt. Pre drvivú väčšinu osôb potom bude termín „spoločenské kvality“ predstavovať mieru „solídnosti“ dotyčného OBJEKTU, oceňované spoločnosťou a najmä konkrétnym jedincom, ktorá sa prejavuje v istých špecifických kvalitách majúcich význam predovšetkým z hľadiska „sprostredkovania“ požadovaného.PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: KRAFFT-EBING, Richard von. Psychopathia Sexualis (With Especial Reference to Contrary Sexual Instinct – A Medico-legal Study). Philadelphia (USA) + Londýn (Anglicko) : The F. A. Davis Co., Publishers; 1893. 436 strán.▐ Zverejnené: 05/10/2026
![O súboji, ktorý sa odohráva v každom z nás, keď na jeho podklade dochádza k vymedzeniu toho, čo ovládne dušu človeka. V Ústave (Štát) od Platóna nenachádzame len politickú teóriu ideálneho štátu, ale taktiež zrkadlo ľudskej psychiky. Sófrosyné, teda umiernenosť, nie je potlačenie. Nie je to asketické utlmovanie života, z ľudskej prirodzenosti povstávajúcich životných energii. Je to, ako píše Platón, „súlad“. Je to moment, kedy sa silná, žiadostivá zložka duše dobrovoľne podriadi autorite rozumu. Nie preto, že by bola slabá, ale preto, že pochopila, že jej nadvláda by znamenala chaos a deštrukciu. Ak by sa žiadostivosť stala kráľom, stala by sa tyranom, ktorý ničí všetko, čo je krásne a pravdivé, odvrátila by človeka od súladu všetkých zložiek ľudskej existencie…]( "Platón, sebaovládanie a sófrosyné (umiernenosť): Skutočne odvážnym je ten, kto vystavený okolitému „svetskému“ – bolestiam či radostiam – je charakterovo natoľko pevný, že vždy dokáže urobiť morálne správne rozhodnutie a volí si život v pravde a harmónii s prirodzenosťou (The Republic of Plato / Štát / Ústava)")
Základný popis
O súboji, ktorý sa odohráva v každom z nás, keď na jeho podklade dochádza k vymedzeniu toho, čo ovládne dušu človeka. V Ústave (Štát) od Platóna nenachádzame len politickú teóriu ideálneho štátu, ale taktiež zrkadlo ľudskej psychiky. Sófrosyné, teda umiernenosť, nie je potlačenie. Nie je to asketické utlmovanie života, z ľudskej prirodzenosti povstávajúcich životných energii. Je to, ako píše Platón, „súlad“. Je to moment, kedy sa silná, žiadostivá zložka duše dobrovoľne podriadi autorite rozumu. Nie preto, že by bola slabá, ale preto, že pochopila, že jej nadvláda by znamenala chaos a deštrukciu. Ak by sa žiadostivosť stala kráľom, stala by sa tyranom, ktorý ničí všetko, čo je krásne a pravdivé, odvrátila by človeka od súladu všetkých zložiek ľudskej existencie…
« Platón, sebaovládanie a sófrosyné (umiernenosť): Skutočne odvážnym je ten, kto vystavený okolitému „svetskému“ – bolestiam či radostiam – je charakterovo natoľko pevný, že vždy dokáže urobiť morálne správne rozhodnutie a volí si život v pravde a harmónii s prirodzenosťou (The Republic of Plato / Štát / Ústava) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Antika – Filozofia – Etika – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Čistota – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Pokora – Obrátenie – Znovuzrodenie – Ľudský život – Existencializmus
« …keď budú takto vyškolení, keď si skutočne osvoja svoje úlohy a získajú ozajstné vzdelanie, budú mať pod kontrolou žiadostivý princíp, ktorý v každom človeku tvorí najväčšiu časť duše a je od prírody najnenásytnejší. A budú ho pozorne strážiť, aby sa neoddával takzvaným telesným rozkošiam do tej miery, než by zmohutnel a posilnil, a následne odmietol plniť svoju vlastnú úlohu, ba dokonca by túžil po absolútnej nadvláde nad vrstvami, ktoré podľa [druhu] svojej podstaty nemá právo spravovať, čím by zásadným spôsobom narušil život
všetkých. » « Určite tak urobia. »
« A neboli by práve tieto dva princípy najvhodnejšie na ochranu celej duše a tela pred vonkajšími nepriateľmi; jeden poskytuje rady a druhý vedie boje v poslušnosti voči vládnucej moci, ktorej zámery napĺňa svojou
statočnosťou. » « Pravdivo. »
« Podobne, myslím si, nazývame človeka odvážnym na základe tej odvážnej zložky jeho povahy, keď – aj napriek bolesti a radosti – pevne zachováva príkazy rozumu o tom, čoho sa treba báť, a čoho
nie. » « Áno, a
právom. » « A nazývame ho múdrym na základe tej malej časti, ktorá v ňom vládne a vydáva tieto pokyny, a ktorá zase sama v sebe obsahuje skutočné poznanie toho, čo je prospešné pre celé spoločenstvo zložené z týchto troch princípov, ako aj pre každú jeho
súčasť. » « Presne tak. »
« A opäť, či nenazývame človeka umierneným vďaka priateľstvu a súladu tých istých princípov, to znamená, keď sa tie dve riadené, zhodujú s tým vládnucim v tom, že považujú rozumovú zložku za právoplatného vládcu, a nekladú odpor jej
autorite? » « Určite, – odpovedal; – umiernenosť nie je ničím iným než toto, či už sa jedná o štát alebo
o jednotlivca. » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: PLATÓN (aka Plato). The Republic of Plato. Londýn (Anglicko) : Macmillan and Co. Limited + New York (USA) : The Macmillan Company, 1907. 374 strán.▐ Zverejnené: 30/09/2026
![„Je môj život viac než len biologický proces, ktorý jedného dňa začal a raz aj skončí?“ Hľadanie zmyslu života v kontexte nevyhnutnosti, ktorou je – smrť. Hľadanie prepojení medzi každodenným konaním človeka a „večným“. O hľadaní zmyslu v činoch, ktoré sú zmysluplné, večne hodnotné – trvalými hodnotami, hodnotami priamo ľudskými…]( "Konečnosť ľudského bytia: Ako Tolstoj zosumarizoval všetky podstatné otázky existencializmu (My Confession / 1897)")
Základný popis
„Je môj život viac než len biologický proces, ktorý jedného dňa začal a raz aj skončí?“ Hľadanie zmyslu života v kontexte nevyhnutnosti, ktorou je – smrť. Hľadanie prepojení medzi každodenným konaním človeka a „večným“. O hľadaní zmyslu v činoch, ktoré sú zmysluplné, večne hodnotné – trvalými hodnotami, hodnotami priamo ľudskými…
« Konečnosť ľudského bytia: Ako Tolstoj zosumarizoval všetky podstatné otázky existencializmu (My Confession / 1897) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Lev Nikolajevič Tolstoj – Klasická literatúra – Slovania – Rusko – Psychológia – Filozofia – Existencializmus – Smrť – Ľudský život – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Muž a žena – Láska – Sexuálna výchova – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Staroba – Národ – Rodoľubstvo
« …najdôležitejšia zo všetkých otázok, tá, ktorá znie v srdci každého človeka od raného detstva až po najmúdrejšiu starobu; otázka, bez ktorej, ako som sám okúsil, sa život stal nemožným.Tá otázka znela takto: „Aký bude výsledok toho, čo robím teraz, a čo môžem urobiť zajtra? Čo bude hlavnou témou môjho života?“ [Alebo výzvou, nosnou záležitosťou, pozn.] Inak povedané, môže znieť aj: „Prečo by som mal vôbec žiť? Prečo by som si mal niečo želať? Prečo by som mal niečo robiť?“ Opätovne, vyjadrené inými slovami: „Má môj život nejaký zmysel, ktorý by mohol prekonať nevyhnutnú smrť, ktorá ma čaká?“
(s. 38) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. My Confession and The Spirit of Christ’s Teaching. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1897. 242 strán.▐ Zverejnené: 16/09/2026
![Tam, kde sa veda stretáva s dušou človeka. Na stránkach historických kníh nájdeme pravdu, ktorú sa snaží liberálna demokracia vymazať. Poskytovanie zdravotnej staroslivosti je aktom solidarity a spolupatričnosti. Tento úryvok nás učí, že moderná nemocnica nie je len budova plná technológii a študovaných odborníkov, ale v prvom rade je vzácnym dedičstvom zásadných kresťanských ideálov. Ten, kto chce pochopiť pravú podstatu zdravotníctva, takýto sa v prvom rade musí sa vrátiť k jej koreňom, z ktorých celý systém zdravotníctva povstal.]( "Ideály kresťanstva – ľudomilstvo, súcit a milosrdenstvo = mravná podstata verejného zdravotníctva, t. j. všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti (Walsh / Fordham University, Old-time Makers of Medicine, 1911)")
Základný popis
Tam, kde sa veda stretáva s dušou človeka. Na stránkach historických kníh nájdeme pravdu, ktorú sa snaží liberálna demokracia vymazať. Poskytovanie zdravotnej staroslivosti je aktom solidarity a spolupatričnosti. Tento úryvok nás učí, že moderná nemocnica nie je len budova plná technológii a študovaných odborníkov, ale v prvom rade je vzácnym dedičstvom zásadných kresťanských ideálov. Ten, kto chce pochopiť pravú podstatu zdravotníctva, takýto sa v prvom rade musí sa vrátiť k jej koreňom, z ktorých celý systém zdravotníctva povstal.
« Ideály kresťanstva – ľudomilstvo, súcit a milosrdenstvo = mravná podstata verejného zdravotníctva, tj. všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti (Walsh / Fordham University, Old-time Makers of Medicine, 1911) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – História – História medicíny – Zdravotníctvo – Kresťanstvo – Jezuiti – Ježiš Kristus – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Spoločenská zodpovednosť – Humanizmus
« …vplyv kresťanstva na medicínu, namiesto obmedzovania, bol prevažne priaznivý. Sám zakladateľ kresťanstva chodil a uzdravoval chorých, a starostlivosť o chorých sa stala významnou súčasťou kresťanských aktivít. Jeden z evanjelistov, svätý Lukáš, bol sám lekárom [viď napríklad List sv. Pavla Kolosanom 4/14, pozn. […] …Harnackova kniha „Luke – The Physician“ zreteľne dokladá, že nielen „Tretie evanjelium“, ale aj „Skutky apoštolov“ mohol napísať iba človek, ktorý dôkladne poznal grécke lekárske pojmy svojej doby, a ktorý mal nepochybne výhodu vzdelania v oblasti lekárskych vied v Alexandrii. Toto vytvára také dôležité spojenie v lekárskych tradíciách… Už v počiatkoch kresťanstva sa jeho súčasťou stala starostlivosť o chorých chudobných a v kresťanských komunitách sa rozšírili nemocnice v tom zmysle, v akom tento pojem chápeme dnes. Predtým síce existovali vojenské nemocnice a zariadenia, kde sa počas choroby starali o tých, ktorí si mohli dovoliť zaplatiť za túto službu. Naša moderná mestská nemocnica je však kresťanskou inštitúciou.(s. 7-8) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: V nadpise je použitá „neoficiálna“, alebo presnejšie nespisovná podoba skratky „to jest“. Správne by malo byť „t. j.“ Z typografických dôvodov ostávam pri trojznakovej variante namiesto varianty „znak-bodka-medzera-znak-bodka“. Koniec oznamu.
ZDROJ: WALSH, James Joseph. Old-Time Makers of Medicine (The Story of the Students and Teachers of the Sciences Related to Medicine During the Middle Ages). New York (USA) : Fordham University Press, 1911. 446 strán.▐ Zverejnené: 14/09/2026
![Samo Chalupka a jeho hlboká nádej a viera v obrodu slovenského národa po ťažkých časoch. Nech sa len svet navôkol mení, Slovák musí zostať verný sebe samému – svojej cti, svojej práci, svojej rodine, svojmu rodu a národu.]( "Hore sa! Bude ešte Slovák, čím býval: „Dobrú noc, Slováci! Váš deň už zapadol! A keď aj zapadol… v nový kvet vykvitne!“ (Samo Chalupka / 1883)")
Základný popis
Samo Chalupka a jeho hlboká nádej a viera v obrodu slovenského národa po ťažkých časoch. Nech sa len svet navôkol mení, Slovák musí zostať verný sebe samému – svojej cti, svojej práci, svojej rodine, svojmu rodu a národu.
« Hore sa! Bude ešte Slovák, čím býval: „Dobrú noc, Slováci! Váš deň už zapadol! A keď aj zapadol… v nový kvet vykvitne!“ (Samo Chalupka / 1883) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Folklór – Kresťanstvo – Slovensko – Slovania – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Muž a žena – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« „Dobrú noc, Slováci! Váš deň už zapadol!
A keď ai zapadol, veď on zase svitně
ten náš slovenský kraj v nový kvet vykvitně.
Hore sä Slováci! Hore sä a Boh dá:
bude Slovák ešte čím býval mohdá.“
(s. 251) »ZDROJ: Květy – List pro zábavu a poučení s časovými rozhledy (Sešit srpnový). 5. ročník. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Vladimír Čech, 1883.▐ Zverejnené: 13/09/2026
![Báseň o strážcoch, ktorí vidia, čo sa deje: „Krivda za stôl sadla, pravda u dvier žobre.“ Takto vyzerá diagnostika nielen minulosti, ale akejkoľvek doby, keď sa zlo ujíma moci nad národom. Kľúčová otázka básne celej znie: „…hoj, kdože zastane, národ náš, za teba?“ No ktože? Báseň si pre odpoveď prečítať treba.]( "Hlas Tatry / Samo Chalupka – Kráľohoľská: Abože mi zahyň, abo buď slobodný! (Veniec národných piesní slovenských / 1862)")
Základný popis
Báseň o strážcoch, ktorí vidia, čo sa deje: „Krivda za stôl sadla, pravda u dvier žobre.“ Takto vyzerá diagnostika nielen minulosti, ale akejkoľvek doby, keď sa zlo ujíma moci nad národom. Kľúčová otázka básne celej znie: „…hoj, kdože zastane, národ náš, za teba?“ No ktože? Báseň si pre odpoveď prečítať treba.
« Hlas Tatry / Samo Chalupka – Kráľohoľská: Abože mi zahyň, abo buď slobodný! (Veniec národných piesní slovenských / 1862) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Príroda – Vidiek – Folklór – Kresťanstvo – Slovensko – Slovania – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Muž a žena – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« Samo Chalupka:
KRÁĽOHOĽSKÁ.
Na Kráľovej holi
jasná vatra svieti;
okolo tej vatry
dvanásť hôrnych detí.Hoj, švarná to junač,
ako jeden všetci:
valaška im v pästi,
karabín na pleci;v opasku širokom
pekných pár pištolí:
také deti rastú
na Kráľovej holi. —Nad Kráľovou hol’ou
čierne mraky staly,
ten náš milý národ
v ťažkom nám je žiali.V tom našom národe
zle to tam, nedobre:
krivda za stôl sadla,
pravda u dvier žobre. —Do Kráľovej holi
bijú hromy s neba:
hoj, kdože zastane,
národ náš, za teba?A kdože by zastal?
Nik, iba Boh a my:
Boh do krivdy hromom,
a junák guľami. —Pod Kráľovou hoľou
jasné šíky stoja:
Kráľ volá: do zbroje!
Ty rodinko moja!Do zbroje! Kdo si syn
svojho rodu hodný:
abože mi zahyň,
abo buď svobodný.(s. 24-26) »
ZDROJ: FRÝDECKÝ, František. Hlas Tatry – Anthologie z básníků slovenských od Jána Hollého po dobu nejnovější. Praha (Česko-Slovensko) : F. Topič, 1918. cca. 127 strán.▐ Zverejnené: 12/09/2026
![Mnohí dnešní ľudia sa hanbia za minulosť spojenú s ich pôvodom, za „chudobu“ sprevádzajúcu „tvrdosť“ života svojich predkov. Šrobár nám však ukazuje, že práve táto tvrdosť ich životov bola zdrojom ich sily. Presne preto, pre svoj pôvod a históriu, si všetko „svoje“ vážili, lebo im nikto nič nedaroval, oni samotní sa o to zaslúžili, ako aj o zachovanie svojej reči, kultúry a národného povedomia.]( "Vávro Šrobár: Každý kúsok chleba, všetko, čo Slovák má, je výsledkom jeho umu a mozoľnej ruky slovenskej, zaslúžené, a preto je mu všetko drahé a vzácne… (1922)")
Základný popis
Mnohí dnešní ľudia sa hanbia za minulosť spojenú s ich pôvodom, za „chudobu“ sprevádzajúcu „tvrdosť“ života svojich predkov. Šrobár nám však ukazuje, že práve táto tvrdosť ich životov bola zdrojom ich sily. Presne preto, pre svoj pôvod a históriu, si všetko „svoje“ vážili, lebo im nikto nič nedaroval, oni samotní sa o to zaslúžili, ako aj o zachovanie svojej reči, kultúry a národného povedomia.
« Vávro Šrobár: Každý kúsok chleba, všetko, čo Slovák má, je výsledkom jeho umu a mozoľnej ruky slovenskej, zaslúžené, a preto je mu všetko drahé a vzácne… (1922) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Slovensko – Slovania – Vidiek – Folklór – Chudoba – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Muž a žena – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« Ešte pár slov o pôvode práce.Ako praktický lekár mám dosť príležitosti poznávať život slovenského ľudu. I vídaval som celkom zblízka jeho radosti, jeho biedy a jeho boje s macošskými pomerami spoločenskými a prírodnými: veď slovenský život je taký ťažký, taký tvrdý a toľme [natoľko, tak veľmi; pozn.] zaslúžený! Žili sme ako pastorkovia v svojej domovine a od prírody nášho kraja musíme krvopotne vymáhať každý kúsok chleba. Na slovenský národ sa nikdy Šťastena neusmievala, nám sa nikdy náhodou darov nedostávalo, ale všetko, čo máme a čo sme, je prácou umu a mozoľnej ruky slovenskej. Preto nám všetko, čo máme, také drahé a vzácne, a preto si máme bratsky pomáhať a v láske nažívať.
(s. 4) » ZDROJ: ŠROBÁR, Vávro. Ľudová zdravoveda. 3. vydanie. Bratislava (Česko-Slovensko) : Comenius – litrrárny ústav, 1922. 243 strán.▐ Zverejnené: 11/09/2026
![Fotografia zachytávajúca jasle zriadené pre deti žien pracujúcich v muničných závodoch vo Francúzsku. Obraz ilustruje premenu rolí žien, militarizáciu ekonomiky a odlúčenie detí od matiek. Toto nie je len história. Je to varovanie. Pre nás všetkých.]( "Budú aj slovenské matky povinne odkladať svoje deti, ako nejaké odstavčatá, a pôjdu vyrábať muníciu, ako to robili ženy vo Francúzsku počas 1. svetovej vojny? (The War Illustrated / 1917)")
Základný popis
Fotografia zachytávajúca jasle zriadené pre deti žien pracujúcich v muničných závodoch vo Francúzsku. Obraz ilustruje premenu rolí žien, militarizáciu ekonomiky a odlúčenie detí od matiek. Toto nie je len história. Je to varovanie. Pre nás všetkých.
« Budú aj slovenské matky povinne odkladať svoje deti, ako nejaké odstavčatá, a pôjdu vyrábať muníciu, ako to robili ženy vo Francúzsku počas 1. svetovej vojny? (The War Illustrated / 1917) »
ZNAČKY: Fotografia – Dokumentárna fotografia – Hudba – Citát – História – Prvá svetová vojna – Detstvo – Materstvo – Rodičovstvo – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Peklo – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Smerohlasizmus – Politický katolicizmus – Zuzana Čaputová – Vojna – Chudoba – Bieda – Smrť – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva
« Deti v postieľkach v jasliach, ktoré v Ivry v blízkosti Paríža zriadila spoločnosť Compagnie Générale Électrique pre potomkov žien pracujúcich v jej muničných závodoch. Matky deti ráno privádzajú a tie sú potom až do večera v plnej starostlivosti personálu, kedy si ich matky vyzdvihnú a odnesúdomov. » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
DOPORUČENÉ AUDIO: Léo Férré – L’ALBATROS (Thème Symphonique), 1971 (Youtube)“
ZDROJ: The War Illustrated / 3rd February, 1917 – No. 129. Londýn (Veľká Británia), 1917.▐ Zverejnené: 10/09/2026
![Historický dokument, ktorý analyzuje rozdiel medzi zdanlivo neosobnými historickými podnetmi a ľudskou vôľou – rozhodnutiami vedenými reálnymi motiváciami, ktoré napokon vedú ku globálnemu konfliktu. Tento text od profesora Émile Durkheima predstavuje jednu z najhlbších intelektuálnych výziev v dejinách politickej filozofie. Durkheim nevidí vojnu ako na náhodnú zhodu okolnosti. Vidí ju ako výsledok väzieb medzi objektívnymi podnetmi a subjektívnou vôľou, ktorá v týchto okolnostiach zhliadla príležitosť, urobila výber, realizovala nejaké kroky a rozhodla sa akceptovať možné riziká, prípadne priamo podnietiť vznik vojenského konfliktu.]( "Prvá svetová vojna a poučenie z histórie: Kto skutočne chcel vojnu? Kto k nej podnecoval, v koho záujme? Komu takéto konflikty v Európe vyhovujú? Kto na nich „zarába“? Kto dopláca? (Durheim / Who Wanted War, 1915)")
Základný popis
Historický dokument, ktorý analyzuje rozdiel medzi zdanlivo neosobnými historickými podnetmi a ľudskou vôľou – rozhodnutiami vedenými reálnymi motiváciami, ktoré napokon vedú ku globálnemu konfliktu. Tento text od profesora Émile Durkheima predstavuje jednu z najhlbších intelektuálnych výziev v dejinách politickej filozofie. Durkheim nevidí vojnu ako na náhodnú zhodu okolnosti. Vidí ju ako výsledok väzieb medzi objektívnymi podnetmi a subjektívnou vôľou, ktorá v týchto okolnostiach zhliadla príležitosť, urobila výber, realizovala nejaké kroky a rozhodla sa akceptovať možné riziká, prípadne priamo podnietiť vznik vojenského konfliktu.
« Prvá svetová vojna a poučenie z histórie: Kto skutočne chcel vojnu? Kto k nej podnecoval, v koho záujme? Komu takéto konflikty v Európe vyhovujú? Kto na nich „zarába“? Kto dopláca? (Durkheim / Who Wanted War, 1915) »
ZNAČKY: Citát – História – Prvá svetová vojna – Politika – Ekonomika – Vojna – Chudoba – Bieda – Smrť – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Slovania
« Tak ako všetky historické udalosti, aj súčasná vojna – do istej miery – závisí od príčin závažnej a dávno uplynulej povahy. Historici budú musieť jedného dňa preskúmať demografické, hospodárske a etnické pomery, v dôsledku ktorých sa zdalo, že medzi národmi istý čas znásobujú podnety na konflikt; ako nestabilný stav Rakúsko-uhorskej ríše, vývoj balkánskych národov a rastúce národné povedomie určitých národnosti nevyhnutne smerovali k tomu, že v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti dôjde k prekresleniu mapy Európy; a napokon, ako z toho všetkého vyplynul pocit nepokoja a obáv, ktorý pripravil mysle ľudí na vojnu.Nech už je význam týchto neosobných príčin akýkoľvek, nemôžu pôsobiť samotné osebe; svoj účinok môžu vyvolať len prostredníctvom ľudskej vôle. Keď vypukne vojna, deje sa tak preto, že si ju niektorý štát praje, a práve tento štát musí niesť zodpovednosť. Ak sme v priebehu posledných desiatich rokov prešli veľmi vážnymi
krízami… a žiadna európska vojna z nich nevznikla, nebolo to preto, že by morálna situácia v Európe bola priaznivejšia než dnes, ale preto, že ľuďom túžiacim po mieri sa podarilo odvrátiť hroziace nebezpečenstvo. Ak tentoraz ku katastrofe došlo, znamená to, že títo ľudia – alebo aspoň niektorí z nich – zmenili svoj názor. A tak sa vynára otázka: kde k tejto zmene došlo? Ktorý národ uprednostnil vojnu pred mierom, a aký mal na to dôvod?(s. 3) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: DURKHEIM, Émile; DENIS, Ernest. Who wanted war? The origin of the war according to diplomatic documents. Paríž (Francúzko) : Liraire Armand Colin, 1915. 62 strán.▐ Zverejnené: 07/09/2026
![Intelektuálny kompas pre každého človeka, ktorý chce pochopiť dianie navôkol seba. Filozofické myšlienky profesora Johna C. Morgana o vzťahu medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou. Text analyzuje históriu ako súbor prepojených nití, ktoré určujú smer vývoja a odkazuje na koncept kauzality (príčinnosti).]( "Príčinnosť – Kauzalita: Kto chce posudzovať prítomnosť a predvídať budúcnosť, takýto musí dôkladne študovať minulosť (Profesor John C. Morgan / Hahnemann Medical College of Philadelphia, 1867)")
Základný popis
Intelektuálny kompas pre každého človeka, ktorý chce pochopiť dianie navôkol seba. Filozofické myšlienky profesora Johna C. Morgana o vzťahu medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou. Text analyzuje históriu ako súbor prepojených nití, ktoré určujú smer vývoja a odkazuje na koncept kauzality (príčinnosti).
« Príčinnosť – Kauzalita: Kto chce posudzovať prítomnosť a predvídať budúcnosť, takýto musí dôkladne študovať minulosť (Profesor John C. Morgan / Hahnemann Medical College of Philadelphia, 1867) »
ZNAČKY: Citát – História – História medicíny – Zdravotníctvo – Filozofia – Politika – Ekonomika – Inšpirácia – Ľudský život – Vzdelanie – Sebarozvoj
« Hovorí sa, že ten, kto chce posudzovať prítomnosť a budúcnosť, ten musí dôkladne študovať príklady z minulosti. Sledovaním jednotlivých nití histórie zistí, kde sa každá z nich začala, kto ju započal a na akom základe; zhodnotí ich vzájomné ovlyvňovanie a účinok, od tej chvíle, a na základe predpokladov pre súčasnosť a budúcnosť zistí, aké ďalšie vplyvy – nevyhnutne spolupracujúce s týmito staršími činiteľmi alebo ich naopak potlačajúce – je potrebné uplatniť, aby sa celok zmenil a zdokonalil.(s. 5) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: MORGAN, John Coleman. Introductory Lecture, Delivered at the Hahnemann Medical College, of Philadelphia. (USA) : H. & E. F. James, 1867. 18 strán.▐ Zverejnené: 05/09/2026
![Literárny úryvok z klasickej slovenskej literatúry od Janka Jesenského, konkrétne z jeho známej to knihy „Demokrati“ (1934). Text opisuje azda prvotné náznaky „prírodného liečiteľstva“ realizovaného prostredníctvom prechádzky na čerstvom povetrí, kontrastujúc kanceláriu s krásou živej prírody.]( "Janko Jesenský: Najlepšie a najlacnejšie lekárstvo je prechádzka na čerstvom povetrí (Demokrati, 1934)")
Základný popis
Literárny úryvok z klasickej slovenskej literatúry od Janka Jesenského, konkrétne z jeho známej to knihy „Demokrati“ (1934). Text opisuje azda prvotné náznaky „prírodného liečiteľstva“ realizovaného prostredníctvom prechádzky na čerstvom povetrí, kontrastujúc kanceláriu s krásou živej prírody.
« Janko Jesenský: Najlepšie a najlacnejšie lekárstvo je prechádzka na čerstvom povetrí (Demokrati, 1934) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Klasická literatúra – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Príroda – Prírodné liečiteľstvo – Leto – Letné prázdniny – Slovensko – Slovania – Národ – Rodoľubstvo
« …je najlepšie a najlacnejšie lekárstvo prechádzka na čerstvom povetrí. Nepotrebuješ chodiť za blanketami a lekármi, do lekární za prachom… Šiel som rovno na čerstvé a bezprašné povetrie za mesto na lúky k riečke — v úradných hodinách!… Nikomu nič nepovedal, len som sa vytratil ako smrad z nohavíc. Uznávam, mal som to oznámiť nášmu starému, lebo poriadok je duša vecí, ale, myslel som si, pokrčí nosom, ako obyčajne a nedovolí. Čo budem chodiť? Veď sa vrátim. Nuž riskoval som…Bolo krásne júlové ráno. Na lúkach ani človiečika… Stačilo sa už poumývať i nebo i zem, i tráva i popukaný od suchoty chodníček. Slnko ich už vyutieralo do sucha. Lúky sa napustily voňavkami. Všetko sa jagalo. Stromy, kvety, listy, kry, strieborná retiazka rieky… Príroda, páni moji, to je salón s tepichmi [koberec, pokrovec, pozn.], foteľmi, rastlinami, kvetinami, obrazmi, špliechajúcou vodou, vtákmi, svetlom i tôňou, útulnými kútikmi. To je nie moja kancelária číslo sedem… Idem popukaným chodníkom s mravcami, šťuchám paličkou do krtčích dier a mravenčích kopcov, pozerám, ako mi skáčú do cesty kobylky, vidím stĺpiky syslov, ako sa dvíhajú a miznú pred mojimi krokmi, a tu odrazu šibnú mi do očí v zelených krovinách dve červené…
(s. 71-72) » ZDROJ: JESENSKÝ, Janko. Demokrati. Martin (Česko-Slovensko) : Matica slovenská, 1934. 292 strán. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 29/08/2026
![Kritická reflexia nad slovenským národným vedomím, historickou závislosťou a hľadaním autenticity v kontexte snáh o politický útlak slovenského národa zo strany zahraničných síl. Takýto predkladaný stav nie je len príkladom politickej korupcie, ale jedná sa hlavne o duchovnu entropiu národa – rozklad vnúteného postoja vychádzajúceho z vlastných hodnôt a tradície, transformáciu diania v štáte do podoby, kde sa vnútroštátna moc stáva len odrazom externých ideológií…]( "Kedy začnú byť Slováci verní sebe? Kedy zavrhnú zradnú hniľač spokojnejšiu v cudzích službách, zapredávajúcu budúcnosť ich detí a vnúčat za mamon a postavenie? (Most – štvrťročník pre slovenskú kultúru / 1970)")
Základný popis
Kritická reflexia nad slovenským národným vedomím, historickou závislosťou a hľadaním autenticity v kontexte snáh o politický útlak slovenského národa zo strany zahraničných síl. Takýto predkladaný stav nie je len príkladom politickej korupcie, ale jedná sa hlavne o duchovnu entropiu národa – rozklad vnúteného postoja vychádzajúceho z vlastných hodnôt a tradície, transformáciu diania v štáte do podoby, kde sa vnútroštátna moc stáva len odrazom externých ideológií…
« Kedy začnú byť Slováci verní sebe? Kedy zavrhnú zradnú hniľač spokojnejšiu v cudzích službách, zapredávajúcu budúcnosť ich detí a vnúčat za mamon a postavenie? (Most – štvrťročník pre slovenskú kultúru / 1970) »
ZNAČKY: Citát – História – Politika – Ekonomika – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Smerohlasizmus – Politický katolicizmus – Zuzana Čaputová – Vojna – Chudoba – Bieda – Smrť – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva
« …aby sa rozumný Slovák zamyslel nad našou dejinnou dilemou. Vždy sme boli na niekom závislí, niekomu „verní“. Maďarom, Čechom, Nemcom, Rusom. Je na čase otázka: Kedy budeme konečne verní sebe? Kliatba slovenského osudu spočíva v tom, že mnohý Slovák je spokojnejší v cudzích službách, že je viac „verný“ iným ako sebe. Z toho sa zrodili na slovenskej stranetie… » ZDROJ: Most – štvrťročník pre slovenskú kultúru / 1970 – číslo 3-4. Cleveland (USA) : Slovenský ústav, 1970.
