CITÁT Značka
Stránka 1 z celkom 10 stránok.
Dokopy: 267 článkov.
▐ Zverejnené: 14/09/2026
![Samo Chalupka a jeho hlboká nádej a viera v obrodu slovenského národa po ťažkých časoch. Nech sa len svet navôkol mení, Slovák musí zostať verný sebe samému – svojej cti, svojej práci, svojej rodine, svojmu rodu a národu.]( "Hore sa! Bude ešte Slovák, čím býval: „Dobrú noc, Slováci! Váš deň už zapadol! A keď aj zapadol… v nový kvet vykvitne!“ (Samo Chalupka / 1883)")
Základný popis
Samo Chalupka a jeho hlboká nádej a viera v obrodu slovenského národa po ťažkých časoch. Nech sa len svet navôkol mení, Slovák musí zostať verný sebe samému – svojej cti, svojej práci, svojej rodine, svojmu rodu a národu.
« Hore sa! Bude ešte Slovák, čím býval: „Dobrú noc, Slováci! Váš deň už zapadol! A keď aj zapadol… v nový kvet vykvitne!“ (Samo Chalupka / 1883) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Folklór – Kresťanstvo – Slovensko – Slovania – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Muž a žena – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« „Dobrú noc, Slováci! Váš deň už zapadol!
A keď ai zapadol, veď on zase svitně
ten náš slovenský kraj v nový kvet vykvitně.
Hore sä Slováci! Hore sä a Boh dá:
bude Slovák ešte čím býval mohdá.“
(s. 251) »ZDROJ: Květy – List pro zábavu a poučení s časovými rozhledy (Sešit srpnový). 5. ročník. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Vladimír Čech, 1883.▐ Zverejnené: 13/09/2026
![Báseň o strážcoch, ktorí vidia, čo sa deje: „Krivda za stôl sadla, pravda u dvier žobre.“ Takto vyzerá diagnostika nielen minulosti, ale akejkoľvek doby, keď sa zlo ujíma moci nad národom. Kľúčová otázka básne celej znie: „…hoj, kdože zastane, národ náš, za teba?“ No ktože? Báseň si pre odpoveď prečítať treba.]( "Hlas Tatry / Samo Chalupka – Kráľohoľská: Abože mi zahyň, abo buď slobodný! (Veniec národných piesní slovenských / 1862)")
Základný popis
Báseň o strážcoch, ktorí vidia, čo sa deje: „Krivda za stôl sadla, pravda u dvier žobre.“ Takto vyzerá diagnostika nielen minulosti, ale akejkoľvek doby, keď sa zlo ujíma moci nad národom. Kľúčová otázka básne celej znie: „…hoj, kdože zastane, národ náš, za teba?“ No ktože? Báseň si pre odpoveď prečítať treba.
« Hlas Tatry / Samo Chalupka – Kráľohoľská: Abože mi zahyň, abo buď slobodný! (Veniec národných piesní slovenských / 1862) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Príroda – Vidiek – Folklór – Kresťanstvo – Slovensko – Slovania – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Muž a žena – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« Samo Chalupka:
KRÁĽOHOĽSKÁ.
Na Kráľovej holi
jasná vatra svieti;
okolo tej vatry
dvanásť hôrnych detí.Hoj, švarná to junač,
ako jeden všetci:
valaška im v pästi,
karabín na pleci;v opasku širokom
pekných pár pištolí:
také deti rastú
na Kráľovej holi. —Nad Kráľovou hol’ou
čierne mraky staly,
ten náš milý národ
v ťažkom nám je žiali.V tom našom národe
zle to tam, nedobre:
krivda za stôl sadla,
pravda u dvier žobre. —Do Kráľovej holi
bijú hromy s neba:
hoj, kdože zastane,
národ náš, za teba?A kdože by zastal?
Nik, iba Boh a my:
Boh do krivdy hromom,
a junák guľami. —Pod Kráľovou hoľou
jasné šíky stoja:
Kráľ volá: do zbroje!
Ty rodinko moja!Do zbroje! Kdo si syn
svojho rodu hodný:
abože mi zahyň,
abo buď svobodný.(s. 24-26) »
ZDROJ: FRÝDECKÝ, František. Hlas Tatry – Anthologie z básníků slovenských od Jána Hollého po dobu nejnovější. Praha (Česko-Slovensko) : F. Topič, 1918. cca. 127 strán.▐ Zverejnené: 12/09/2026
![Mnohí dnešní ľudia sa hanbia za minulosť spojenú s ich pôvodom, za „chudobu“ sprevádzajúcu „tvrdosť“ života svojich predkov. Šrobár nám však ukazuje, že práve táto tvrdosť ich životov bola zdrojom ich sily. Presne preto, pre svoj pôvod a históriu, si všetko „svoje“ vážili, lebo im nikto nič nedaroval, oni samotní sa o to zaslúžili, ako aj o zachovanie svojej reči, kultúry a národného povedomia.]( "Vávro Šrobár: Každý kúsok chleba, všetko, čo Slovák má, je výsledkom jeho umu a mozoľnej ruky slovenskej, zaslúžené, a preto je mu všetko drahé a vzácne… (1922)")
Základný popis
Mnohí dnešní ľudia sa hanbia za minulosť spojenú s ich pôvodom, za „chudobu“ sprevádzajúcu „tvrdosť“ života svojich predkov. Šrobár nám však ukazuje, že práve táto tvrdosť ich životov bola zdrojom ich sily. Presne preto, pre svoj pôvod a históriu, si všetko „svoje“ vážili, lebo im nikto nič nedaroval, oni samotní sa o to zaslúžili, ako aj o zachovanie svojej reči, kultúry a národného povedomia.
« Vávro Šrobár: Každý kúsok chleba, všetko, čo Slovák má, je výsledkom jeho umu a mozoľnej ruky slovenskej, zaslúžené, a preto je mu všetko drahé a vzácne… (1922) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Slovensko – Slovania – Vidiek – Folklór – Chudoba – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Muž a žena – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« Ešte pár slov o pôvode práce.Ako praktický lekár mám dosť príležitosti poznávať život slovenského ľudu. I vídaval som celkom zblízka jeho radosti, jeho biedy a jeho boje s macošskými pomerami spoločenskými a prírodnými: veď slovenský život je taký ťažký, taký tvrdý a toľme [natoľko, tak veľmi; pozn.] zaslúžený! Žili sme ako pastorkovia v svojej domovine a od prírody nášho kraja musíme krvopotne vymáhať každý kúsok chleba. Na slovenský národ sa nikdy Šťastena neusmievala, nám sa nikdy náhodou darov nedostávalo, ale všetko, čo máme a čo sme, je prácou umu a mozoľnej ruky slovenskej. Preto nám všetko, čo máme, také drahé a vzácne, a preto si máme bratsky pomáhať a v láske nažívať.
(s. 4) » ZDROJ: ŠROBÁR, Vávro. Ľudová zdravoveda. 3. vydanie. Bratislava (Česko-Slovensko) : Comenius – litrrárny ústav, 1922. 243 strán.▐ Zverejnené: 11/09/2026
![Fotografia zachytávajúca jasle zriadené pre deti žien pracujúcich v muničných závodoch vo Francúzsku. Obraz ilustruje premenu rolí žien, militarizáciu ekonomiky a odlúčenie detí od matiek. Toto nie je len história. Je to varovanie. Pre nás všetkých.]( "Budú aj slovenské matky povinne odkladať svoje deti, ako nejaké odstavčatá, a pôjdu vyrábať muníciu, ako to robili ženy vo Francúzsku počas 1. svetovej vojny? (The War Illustrated / 1917)")
Základný popis
Fotografia zachytávajúca jasle zriadené pre deti žien pracujúcich v muničných závodoch vo Francúzsku. Obraz ilustruje premenu rolí žien, militarizáciu ekonomiky a odlúčenie detí od matiek. Toto nie je len história. Je to varovanie. Pre nás všetkých.
« Budú aj slovenské matky povinne odkladať svoje deti, ako nejaké odstavčatá, a pôjdu vyrábať muníciu, ako to robili ženy vo Francúzsku počas 1. svetovej vojny? (The War Illustrated / 1917) »
ZNAČKY: Fotografia – Dokumentárna fotografia – Hudba – Citát – História – Prvá svetová vojna – Detstvo – Materstvo – Rodičovstvo – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Peklo – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Smerohlasizmus – Politický katolicizmus – Zuzana Čaputová – Vojna – Chudoba – Bieda – Smrť – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva
« Deti v postieľkach v jasliach, ktoré v Ivry v blízkosti Paríža zriadila spoločnosť Compagnie Générale Électrique pre potomkov žien pracujúcich v jej muničných závodoch. Matky deti ráno privádzajú a tie sú potom až do večera v plnej starostlivosti personálu, kedy si ich matky vyzdvihnú a odnesúdomov. » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
DOPORUČENÉ AUDIO: Léo Férré – L’ALBATROS (Thème Symphonique), 1971 (Youtube)“
ZDROJ: The War Illustrated / 3rd February, 1917 – No. 129. Londýn (Veľká Británia), 1917.▐ Zverejnené: 10/09/2026
![Historický dokument, ktorý analyzuje rozdiel medzi zdanlivo neosobnými historickými podnetmi a ľudskou vôľou – rozhodnutiami vedenými reálnymi motiváciami, ktoré napokon vedú ku globálnemu konfliktu. Tento text od profesora Émile Durkheima predstavuje jednu z najhlbších intelektuálnych výziev v dejinách politickej filozofie. Durkheim nevidí vojnu ako na náhodnú zhodu okolnosti. Vidí ju ako výsledok väzieb medzi objektívnymi podnetmi a subjektívnou vôľou, ktorá v týchto okolnostiach zhliadla príležitosť, urobila výber, realizovala nejaké kroky a rozhodla sa akceptovať možné riziká, prípadne priamo podnietiť vznik vojenského konfliktu.]( "Prvá svetová vojna a poučenie z histórie: Kto skutočne chcel vojnu? Kto k nej podnecoval, v koho záujme? Komu takéto konflikty v Európe vyhovujú? Kto na nich „zarába“? Kto dopláca? (Durheim / Who Wanted War, 1915)")
Základný popis
Historický dokument, ktorý analyzuje rozdiel medzi zdanlivo neosobnými historickými podnetmi a ľudskou vôľou – rozhodnutiami vedenými reálnymi motiváciami, ktoré napokon vedú ku globálnemu konfliktu. Tento text od profesora Émile Durkheima predstavuje jednu z najhlbších intelektuálnych výziev v dejinách politickej filozofie. Durkheim nevidí vojnu ako na náhodnú zhodu okolnosti. Vidí ju ako výsledok väzieb medzi objektívnymi podnetmi a subjektívnou vôľou, ktorá v týchto okolnostiach zhliadla príležitosť, urobila výber, realizovala nejaké kroky a rozhodla sa akceptovať možné riziká, prípadne priamo podnietiť vznik vojenského konfliktu.
« Prvá svetová vojna a poučenie z histórie: Kto skutočne chcel vojnu? Kto k nej podnecoval, v koho záujme? Komu takéto konflikty v Európe vyhovujú? Kto na nich „zarába“? Kto dopláca? (Durkheim / Who Wanted War, 1915) »
ZNAČKY: Citát – História – Prvá svetová vojna – Politika – Ekonomika – Vojna – Chudoba – Bieda – Smrť – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Slovania
« Tak ako všetky historické udalosti, aj súčasná vojna – do istej miery – závisí od príčin závažnej a dávno uplynulej povahy. Historici budú musieť jedného dňa preskúmať demografické, hospodárske a etnické pomery, v dôsledku ktorých sa zdalo, že medzi národmi istý čas znásobujú podnety na konflikt; ako nestabilný stav Rakúsko-uhorskej ríše, vývoj balkánskych národov a rastúce národné povedomie určitých národnosti nevyhnutne smerovali k tomu, že v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti dôjde k prekresleniu mapy Európy; a napokon, ako z toho všetkého vyplynul pocit nepokoja a obáv, ktorý pripravil mysle ľudí na vojnu.Nech už je význam týchto neosobných príčin akýkoľvek, nemôžu pôsobiť samotné osebe; svoj účinok môžu vyvolať len prostredníctvom ľudskej vôle. Keď vypukne vojna, deje sa tak preto, že si ju niektorý štát praje, a práve tento štát musí niesť zodpovednosť. Ak sme v priebehu posledných desiatich rokov prešli veľmi vážnymi
krízami… a žiadna európska vojna z nich nevznikla, nebolo to preto, že by morálna situácia v Európe bola priaznivejšia než dnes, ale preto, že ľuďom túžiacim po mieri sa podarilo odvrátiť hroziace nebezpečenstvo. Ak tentoraz ku katastrofe došlo, znamená to, že títo ľudia – alebo aspoň niektorí z nich – zmenili svoj názor. A tak sa vynára otázka: kde k tejto zmene došlo? Ktorý národ uprednostnil vojnu pred mierom, a aký mal na to dôvod?(s. 3) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: DURKHEIM, Émile; DENIS, Ernest. Who wanted war? The origin of the war according to diplomatic documents. Paríž (Francúzko) : Liraire Armand Colin, 1915. 62 strán.▐ Zverejnené: 07/09/2026
![Intelektuálny kompas pre každého človeka, ktorý chce pochopiť dianie navôkol seba. Filozofické myšlienky profesora Johna C. Morgana o vzťahu medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou. Text analyzuje históriu ako súbor prepojených nití, ktoré určujú smer vývoja a odkazuje na koncept kauzality (príčinnosti).]( "Príčinnosť – Kauzalita: Kto chce posudzovať prítomnosť a predvídať budúcnosť, takýto musí dôkladne študovať minulosť (Profesor John C. Morgan / Hahnemann Medical College of Philadelphia, 1867)")
Základný popis
Intelektuálny kompas pre každého človeka, ktorý chce pochopiť dianie navôkol seba. Filozofické myšlienky profesora Johna C. Morgana o vzťahu medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou. Text analyzuje históriu ako súbor prepojených nití, ktoré určujú smer vývoja a odkazuje na koncept kauzality (príčinnosti).
« Príčinnosť – Kauzalita: Kto chce posudzovať prítomnosť a predvídať budúcnosť, takýto musí dôkladne študovať minulosť (Profesor John C. Morgan / Hahnemann Medical College of Philadelphia, 1867) »
ZNAČKY: Citát – História – História medicíny – Zdravotníctvo – Filozofia – Politika – Ekonomika – Inšpirácia – Ľudský život – Vzdelanie – Sebarozvoj
« Hovorí sa, že ten, kto chce posudzovať prítomnosť a budúcnosť, ten musí dôkladne študovať príklady z minulosti. Sledovaním jednotlivých nití histórie zistí, kde sa každá z nich začala, kto ju započal a na akom základe; zhodnotí ich vzájomné ovlyvňovanie a účinok, od tej chvíle, a na základe predpokladov pre súčasnosť a budúcnosť zistí, aké ďalšie vplyvy – nevyhnutne spolupracujúce s týmito staršími činiteľmi alebo ich naopak potlačajúce – je potrebné uplatniť, aby sa celok zmenil a zdokonalil.(s. 5) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: MORGAN, John Coleman. Introductory Lecture, Delivered at the Hahnemann Medical College, of Philadelphia. (USA) : H. & E. F. James, 1867. 18 strán.▐ Zverejnené: 05/09/2026
![Literárny úryvok z klasickej slovenskej literatúry od Janka Jesenského, konkrétne z jeho známej to knihy „Demokrati“ (1934). Text opisuje azda prvotné náznaky „prírodného liečiteľstva“ realizovaného prostredníctvom prechádzky na čerstvom povetrí, kontrastujúc kanceláriu s krásou živej prírody.]( "Janko Jesenský: Najlepšie a najlacnejšie lekárstvo je prechádzka na čerstvom povetrí (Demokrati, 1934)")
Základný popis
Literárny úryvok z klasickej slovenskej literatúry od Janka Jesenského, konkrétne z jeho známej to knihy „Demokrati“ (1934). Text opisuje azda prvotné náznaky „prírodného liečiteľstva“ realizovaného prostredníctvom prechádzky na čerstvom povetrí, kontrastujúc kanceláriu s krásou živej prírody.
« Janko Jesenský: Najlepšie a najlacnejšie lekárstvo je prechádzka na čerstvom povetrí (Demokrati, 1934) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Klasická literatúra – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Príroda – Prírodné liečiteľstvo – Leto – Letné prázdniny – Slovensko – Slovania – Národ – Rodoľubstvo
« …je najlepšie a najlacnejšie lekárstvo prechádzka na čerstvom povetrí. Nepotrebuješ chodiť za blanketami a lekármi, do lekární za prachom… Šiel som rovno na čerstvé a bezprašné povetrie za mesto na lúky k riečke — v úradných hodinách!… Nikomu nič nepovedal, len som sa vytratil ako smrad z nohavíc. Uznávam, mal som to oznámiť nášmu starému, lebo poriadok je duša vecí, ale, myslel som si, pokrčí nosom, ako obyčajne a nedovolí. Čo budem chodiť? Veď sa vrátim. Nuž riskoval som…Bolo krásne júlové ráno. Na lúkach ani človiečika… Stačilo sa už poumývať i nebo i zem, i tráva i popukaný od suchoty chodníček. Slnko ich už vyutieralo do sucha. Lúky sa napustily voňavkami. Všetko sa jagalo. Stromy, kvety, listy, kry, strieborná retiazka rieky… Príroda, páni moji, to je salón s tepichmi [koberec, pokrovec, pozn.], foteľmi, rastlinami, kvetinami, obrazmi, špliechajúcou vodou, vtákmi, svetlom i tôňou, útulnými kútikmi. To je nie moja kancelária číslo sedem… Idem popukaným chodníkom s mravcami, šťuchám paličkou do krtčích dier a mravenčích kopcov, pozerám, ako mi skáčú do cesty kobylky, vidím stĺpiky syslov, ako sa dvíhajú a miznú pred mojimi krokmi, a tu odrazu šibnú mi do očí v zelených krovinách dve červené…
(s. 71-72) » ZDROJ: JESENSKÝ, Janko. Demokrati. Martin (Česko-Slovensko) : Matica slovenská, 1934. 292 strán. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 29/08/2026
![Kritická reflexia nad slovenským národným vedomím, historickou závislosťou a hľadaním autenticity v kontexte snáh o politický útlak slovenského národa zo strany zahraničných síl. Takýto predkladaný stav nie je len príkladom politickej korupcie, ale jedná sa hlavne o duchovnu entropiu národa – rozklad vnúteného postoja vychádzajúceho z vlastných hodnôt a tradície, transformáciu diania v štáte do podoby, kde sa vnútroštátna moc stáva len odrazom externých ideológií…]( "Kedy začnú byť Slováci verní sebe? Kedy zavrhnú zradnú hniľač spokojnejšiu v cudzích službách, zapredávajúcu budúcnosť ich detí a vnúčat za mamon a postavenie? (Most – štvrťročník pre slovenskú kultúru / 1970)")
Základný popis
Kritická reflexia nad slovenským národným vedomím, historickou závislosťou a hľadaním autenticity v kontexte snáh o politický útlak slovenského národa zo strany zahraničných síl. Takýto predkladaný stav nie je len príkladom politickej korupcie, ale jedná sa hlavne o duchovnu entropiu národa – rozklad vnúteného postoja vychádzajúceho z vlastných hodnôt a tradície, transformáciu diania v štáte do podoby, kde sa vnútroštátna moc stáva len odrazom externých ideológií…
« Kedy začnú byť Slováci verní sebe? Kedy zavrhnú zradnú hniľač spokojnejšiu v cudzích službách, zapredávajúcu budúcnosť ich detí a vnúčat za mamon a postavenie? (Most – štvrťročník pre slovenskú kultúru / 1970) »
ZNAČKY: Citát – História – Politika – Ekonomika – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Smerohlasizmus – Politický katolicizmus – Zuzana Čaputová – Vojna – Chudoba – Bieda – Smrť – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva
« …aby sa rozumný Slovák zamyslel nad našou dejinnou dilemou. Vždy sme boli na niekom závislí, niekomu „verní“. Maďarom, Čechom, Nemcom, Rusom. Je na čase otázka: Kedy budeme konečne verní sebe? Kliatba slovenského osudu spočíva v tom, že mnohý Slovák je spokojnejší v cudzích službách, že je viac „verný“ iným ako sebe. Z toho sa zrodili na slovenskej stranetie… » ZDROJ: Most – štvrťročník pre slovenskú kultúru / 1970 – číslo 3-4. Cleveland (USA) : Slovenský ústav, 1970.▐ Zverejnené: 24/08/2026
![Klinické symptómy ľudského stavu, ktorý dnes nazývame „moderna“ a „progres“. Faust nebol hlúpy. Prešiel si viacerými náukami a naštudoval učenia filozofické, medicínu, právo… dokonca i teológiu. Faustova tragédia nie je v tom, že by nevedel, ale v tom, že „vie“ príliš veľa o veciach v rovine „teoretickej“, ale nič preňho nie je natoľko podstatné, aby sa ho to skutočne dotklo, nebodaj samotné vychádzalo z jeho srdca. O ľudskej cnosti. O tom, na čom v živote človeka skutočne záleží, pretože to všetko zahalila jeho pýcha…]( "„Ja pekla sa nebojím, ani diabla!“ – Keď pýcha ovládne človeka a on v srdci žiadne „večné pravdy“ nenosí (Goethe / Faust)")
Základný popis
Klinické symptómy ľudského stavu, ktorý dnes nazývame „moderna“ a „progres“. Faust nebol hlúpy. Prešiel si viacerými náukami a naštudoval učenia filozofické, medicínu, právo… dokonca i teológiu. Faustova tragédia nie je v tom, že by nevedel, ale v tom, že „vie“ príliš veľa o veciach v rovine „teoretickej“, ale nič preňho nie je natoľko podstatné, aby sa ho to skutočne dotklo, nebodaj samotné vychádzalo z jeho srdca. O ľudskej cnosti. O tom, na čom v živote človeka skutočne záleží, pretože to všetko zahalila jeho pýcha…
« „Ja pekla sa nebojím, ani diabla!“ – Keď pýcha ovládne človeka a on v srdci žiadne „večné pravdy“ nenosí (Goethe / Faust) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Psychológia – Hlbinná psychológia – Klasická literatúra – Sexuálna výchova – Feminizmus – Psychosexuálne poruchy – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Ideológia – Totalita – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Faust. Tak jsem, ach! filosofii
a lékařství a práva říš
a, žel! i theologii
ve žhoucí snaze probádal již.
A teď tu stojím, ubožák!
chytřejší nejsa nikterák;
jsem magistrem, jsem i doktorem zván,
rok desátý už bude dokonán,
co křížem krážem, v sráz a dol
studenty za nos vodím kol —
a vidím, ničeho se nedozvíme!
A to mi srdce krutě jíme.
Jsem ovšem já chytřejší v celé té spřeži
než doktoři, magistři, písáci, kněži;
má mysl pochybami neseslábla,
já pekla se nebojím ani ďábla.(s. 24) » ZDROJ: GOETHE, Johann Wolfgang von. Goethův Faust (Tragedie). Praha (Rakúsko-Uhorsko) : F. Šimáček, 1890. 208 strán.▐ Zverejnené: 23/08/2026
![Komenský o páde, záhube a zániku: ten, kto sa chce stať vlastným pánom, vlastným radcom, kto si sám seba stavia na piedestál, robí si zo seba božstvo, ktorému jedinému chce slúžiť; ten, kto sa chce stať cieľom sám pre seba, takýto človek…]( "Ján Amos Komenský o chorobnej samoľúbosti: Nevyhnutnosť pádu a zániku tých, ktorí odmietnu hranice dané „prirodzenosťou“ a „na sebe“, motivovaní uspokojením svojich požiadaviek a nárokov v pozícii „najvyššieho božstva“, sa snažia postaviť svet navôkol seba (Hlubina bezpečnosti)")
Základný popis
Komenský o páde, záhube a zániku: ten, kto sa chce stať vlastným pánom, vlastným radcom, kto si sám seba stavia na piedestál, robí si zo seba božstvo, ktorému jedinému chce slúžiť; ten, kto sa chce stať cieľom sám pre seba, takýto človek…
« Ján Amos Komenský o chorobnej samoľúbosti: Nevyhnutnosť pádu a zániku tých, ktorí odmietnu hranice dané „prirodzenosťou“ a „na sebe“, motivovaní uspokojením svojich požiadaviek a nárokov v pozícii „najvyššieho božstva“, sa snažia postaviť svet navôkol seba (Hlubina bezpečnosti) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Hlbinná psychológia – Biblia – Kresťanstvo – Judaizmus – Slovensko – Slovania – Sexuálna výchova – Feminizmus – Psychosexuálne poruchy – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Ideológia – Totalita – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Samosvojnost co? /
Jest pak samosvojnost, když člověk Bohem a řádem jeho svázán býti sobě zošklivě, sám svůj chce býti; sám svůj totiž rádce, [sám] svůj vůdce, sám svůj opatrovník, sám svůj pán, summou, sám svůj búžek. To jest začátek všeho zlého.
Nebo kdo sobě to tak v mysl vezme a na sobě se založí, ten se již dependencí své (kterouž odjinud, ne od sebe má každý tvor) pouští a sám sebou státi chce, což tvoru nemožné; a tak přichází na zmatky.
Příklad toho na anjelích /
Začal tu nešťastnou samosvojnost Lucifer v nebi, když zošklivě sobě s jinými anjely pod Stvořitelem státi, sám sobě stav svůj zlepšiti a výše se podati v úmysl sobě vzal. Protož zdvihna se vystoupil z místa svého, chtěje trůn svůj na proti Nejvyšším postaviti, aby jemu rovný byl; ješto možné nebylo, aby dva nejvyšší (t.j. dva vrchové neb počátkové bytnosti) býti měli. Protož on té bytnosti, kteráž sama od sebe neproměnná jest a z níž jako z centrum všeliká bytnost vyplývá, se pustiv, spadl dolů i s těmi, kteříž se jeho přidrželi. V čemž se jemu právě přihodilo, jako by ratolest některá stromu, sama stromem býti chtic, od snětu se odčesla a na čem se držeti nemajic (poněvadž se centrum svého strhla) dolů spadla. Nebo tu ač pod stromem leží kořene třeba blíže než prvé jest, poněvadž se však z centrum svého vytrhla a vláhy kořene zbavila, nelze jí než usvadnouti.
(s. 56-57) » ZDROJ: KOMENSKÝ, Ján Amos. Hlubina bezpečnosti. Praha (Česko-Slovensko) : Arnošt Kvasnička, 1920. 149 strán.▐ Zverejnené: 21/08/2026
![Lev Nikolajevič Tolstoj neprináša len nejaký ten pokus o literárnu kritiku spoločenského stavu, ale stanovuje presnú klinickú diagnózu ľudstva. Kritická analýza rozvratu ľudskej prirodzenosti, prepojenie psychopatológie s existenciálnou krízou moderného človeka. Tento text nie je len historickým dokumentom; je to varovanie. Zároveň výzva k návratu k ľudskej prirodzenosti a normálnosti…]( "Klinická diagnóza ľudstva: Ako indivíduá, neschopné zvládať výzvy ľudskej existencie, vytvárajú artificiálne spoločenské podmienky (na svoj psychopatologický obraz) odtrhnuté od ľudskej prirodzenosti – život nemožný žitia (Tolstoj / O vědě a umění, 1897)")
Základný popis
Lev Nikolajevič Tolstoj neprináša len nejaký ten pokus o literárnu kritiku spoločenského stavu, ale stanovuje presnú klinickú diagnózu ľudstva. Kritická analýza rozvratu ľudskej prirodzenosti, prepojenie psychopatológie s existenciálnou krízou moderného človeka. Tento text nie je len historickým dokumentom; je to varovanie. Zároveň výzva k návratu k ľudskej prirodzenosti a normálnosti…
« Klinická diagnóza ľudstva: Ako indivíduá, neschopné zvládať výzvy ľudskej existencie, vytvárajú artificiálne spoločenské podmienky (na svoj psychopatologický obraz) odtrhnuté od ľudskej prirodzenosti – život nemožný žitia (Tolstoj / O vědě a umění, 1897) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Psychosexuálne poruchy – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Potrat – Nihilizmus – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť – Výmena obyvateľstva – Totalita – Slovania – Rusko
« …nás pak drží právě v takovém nepřirozeném, záhubném nám postavení klamy, které nás zamotaly a drží jako řetězy. Zařídili jsme si život odporující i mravní i fysické považe člověka a všechny síly svého rozumu napínáme k tomu, abychom přesvědčili člověka, že toto jest nejvlastnější život. Všechno, co nazýváme kulturou, naše vědy, umění, zdokonalení příjemností života jsou pokusy oklamati mravní požadavky člověka, vše, co nazýváme zdravotnictvím a lékařstvím jsou pokusy oklamati skutečné, fysické požadavky lidské přirozenosti. – Ale tyto klamy mají své meze, a my k nim přicházíme. „Je-li takovým nynější život lidský, lépe jest již vůbec nežiti“, praví panující, nejmodnější filosofie Schopenhauerova a Hartmannnova. „Je-li takovým život, lépe nežiti“, praví vzrůstající počet samovražd privilegované třídy. „Je-li takovým život, lépe, aby ani budoucí pokolení nežila“, praví vědou chráněné lékařství a úskoky, které vymyslilo na zničení ženské plodnosti. V bibli jest řečeno jakožto zákon člověka: „v potu tváři jísti budeš chléb a v mukách roditi budeš děti.“ Ale „nous avons changé tout ça“ [„toto všetko sme zmenili“, pozn.], praví osoba u Molièra a zalhavši si o lékařství a pověděvši, že játra jsou na levé straně. My jsme všecko změnili. Lidém netřeba pracovati, aby se uživili, to vše budou konati stroje, a ženám netřeba roditi. Věda lékařská naučí rozličným prostředkům, lidí jest i tak příliš mnoho.(s. 55-56) » ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. O vědě a umění. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Dr. Frant. Bačkovský (knihkupec), 1897. 68 strán.▐ Zverejnené: 18/08/2026
![Obrázok zachytáva etický imperatív lekárstva: radšej chudoba s čistým svedomím než bohatstvo zakúpené za cenu mravného úpadku. Symbolika posvätnosti medicíny, kresťanskej etiky a odmietnutia hrabivosti v 19. storočí. Varovanie pred tou najstaršou ľudskou chorobou – chorobou moci. Lekár, ktorý zneužíva svoje postavenie, sa stáva tyranom v bielom plášti…]( "Posvätná úloha lekárskeho povolania: Slúžiť, prinášať svetlo a viesť, nezrádzať vlastnú česť (The Sacredness of the Medical Profession, 1865)")
Základný popis
Obrázok zachytáva etický imperatív lekárstva: radšej chudoba s čistým svedomím než bohatstvo zakúpené za cenu mravného úpadku. Symbolika posvätnosti medicíny, kresťanskej etiky a odmietnutia hrabivosti v 19. storočí. Varovanie pred tou najstaršou ľudskou chorobou – chorobou moci. Lekár, ktorý zneužíva svoje postavenie, sa stáva tyranom v bielom plášti…
« Posvätná úloha lekárskeho povolania: Slúžiť, prinášať svetlo a viesť, nezrádzať vlastnú česť (The Sacredness of the Medical Profession, 1865) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Kresťanstvo – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Ľudský život – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Krása – Sebarozvoj – Vzdelanie – Pravda – Spoločenská zodpovednosť – Humanizmus
« To, že disponujete väčšími vedomosťami ako vaši blížni, je práve dôvodom, prečo by ste nemali zneužívať ich nevedomosť, ale skôr ich osvietiť a viesť k lepším veciam. Považuj za posvätné zverené vám úlohy. Radšej čakajte roky na úspech, než aby ste obetovali zásady a predali svoju česť za peniaze. Radšej zomrite chudobní s čistými rukami a čistým svedomím, než aby ste kráčali po mramorových sálach alebo spali v žulových sarkofágoch.(s. 17) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: BEADLE, Elias Root. The Sacredness of the Medical Profession (A Sermon Delivered Before the students of Jefferson Medical College and the Medical Department of the University of Pennsylvania, Sabbath Evening, November 19th, 1865). Philadelphia (USA) : James. S. Claxton, 1865. 31 strán.▐ Zverejnené: 16/08/2026
![Tam, kde sa prirodzený inštinkt mení na vedomý akt na podklade dosiahnutej – znamenitej – úrovne duchovnej zrelosti. Prechod od inštinktu k vyššiemu vedomiu. Materstvo by nemalo byť vnímané len ako „biologický proces“. Skutočná podstata materstva spočíva v transformácii, oduševnení „telesného“, ktoré sa stáva bytostným zhmotnením tých najcnostnejších pohnútok, akých je ľudská bytosť schopná.]( "Panna Mária ako archetyp materstva, kde je dieťa zrodené z pravej lásky – tj. vyjadrením toho najvznešenejšieho vlastného, takto matkou pociťované, aktom na podklade vysokej osobnostnej rozvinutosti a kultúrnosti, kedy žena akceptuje svoju „tvoriacu prirodzenosť“, umožňuje zhmotnenie pravdy a krásy (Hegel / The Philosophy of Fine Art)")
Základný popis
Tam, kde sa prirodzený inštinkt mení na vedomý akt na podklade dosiahnutej – znamenitej – úrovne duchovnej zrelosti. Prechod od inštinktu k vyššiemu vedomiu. Materstvo by nemalo byť vnímané len ako „biologický proces“. Skutočná podstata materstva spočíva v transformácii, oduševnení „telesného“, ktoré sa stáva bytostným zhmotnením tých najcnostnejších pohnútok, akých je ľudská bytosť schopná.
« Panna Mária ako archetyp materstva, kde je dieťa zrodené z pravej lásky – tj. vyjadrením toho najvznešenejšieho vlastného, takto matkou pociťované, aktom na podklade vysokej osobnostnej rozvinutosti a kultúrnosti, kedy žena akceptuje svoju „tvoriacu prirodzenosť“, umožňuje zhmotnenie pravdy a krásy (Hegel / The Philosophy of Fine Art) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Filozofia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Kresťanstvo – Biblia – Panna Mária – Ježiš Kristus – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo
« Materská láska, naproti tomu, má – bez akejkoľvek vzájomnosti cieľov či záujmov – bezprostredný základ v prirodzenom materskom pute. V tomto konkrétnom prípade je však materská láska len veľmi málo vymedzená väzbou danou čisto prirodzenou náklonnosťou. Mária má v dieťati, ktoré nosila pod srdcom a porodila v bolestiach, dokonalé poznanie a prežívanie svojej vlastnej podstaty, a toto isté dieťa, krv z jej krvi, je zároveň v rovnakej miere povýšené nad ňu; a napriek tomu si uvedomuje, že toto vyššie patrí k nej samotnej, a je práve tým, čo získava vo svojom čine sebaobetovania a prijatia [osudu – viď „Fiat“, pozn.] Prirodzená intimita materskej lásky je absolútne zduchovnená, prijíma za svoje zhmotnenie Božstva [zrodenie, pozn.]; avšak táto duchovná súdržnosť zostáva napriek tomu pokorná a nevedomá, úžasným spôsobom preniknutá jednotou Prirodzenosti a citu ženskosti.(s. 312) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: HEGEL, Georg Wilhelm Friedrich. The Philosophy of Fine Art – Vol. II. Londýn (Anglicko) : G. Bell and Sons, Ltd.; 1920. 402 strán..▐ Zverejnené: 15/08/2026
![Percival pochopil, že ak lekár slúži svojej pýche alebo peňaženke viac ako pacientovi, stáva sa zradcom. Nie len zradcom pacienta, ale zradcom etickej podstaty poslania, ku ktorému sa zaviazal a napokon aj vlastnej duše… Dnes, keď vidíme lekárskych špecialistov, ktorí predávajú svoje „know-how“ za obrovské sumy peňazí, alebo poslušne slúžia kadejakým farmaceutickým gigantom, ktorí neraz držia ceny liekov v niektorých štátoch (napr. USA), ak im je takéto niečo umožnené, nad akúkoľvek primeranú úroveň, tj. zaplatiteľnú všednými občanmi… Percivalova pokora sa javí v tomto kontexte ako akt vizionársky a revolučný.]( "Thomas Percival – zakladateľ modernej lekárskej etiky, ktorý nás varoval na výskyt lekárov, ktorí dávajú prednosť vlastnému profitu pred záujmami pacienta")
Základný popis
Percival pochopil, že ak lekár slúži svojej pýche alebo peňaženke viac ako pacientovi, stáva sa zradcom. Nie len zradcom pacienta, ale zradcom etickej podstaty poslania, ku ktorému sa zaviazal a napokon aj vlastnej duše… Dnes, keď vidíme lekárskych špecialistov, ktorí predávajú svoje „know-how“ za obrovské sumy peňazí, alebo poslušne slúžia kadejakým farmaceutickým gigantom, ktorí neraz držia ceny liekov v niektorých štátoch (napr. USA), ak im je takéto niečo umožnené, nad akúkoľvek primeranú úroveň, tj. zaplatiteľnú všednými občanmi… Percivalova pokora sa javí v tomto kontexte ako akt vizionársky a revolučný.
« Thomas Percival – zakladateľ modernej lekárskej etiky, ktorý nás varoval na výskyt lekárov, ktorí dávajú prednosť vlastnému profitu pred záujmami pacienta »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Kresťanstvo – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Ľudský život – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Krása – Spoločenská zodpovednosť – Humanizmus – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Smerohlasizmus – Politický katolicizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« …tým jasne prezradia svoje konanie a ukážu nám, že v ňom viac zohľadňujú vlastnú reputáciu, a následne svoj zisk, než záujmy svojichpacientov. » UPOZORNENIE: Obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] LEAKE, Chauncey D. Percival’s Code – A Chapter in the Historical Development of Medical Ethics. Chicago (USA) : American Medical Association, 1923. 198 strán.
- [2] PERCIVAL, Thomas. Medical Ethics; or, A Code of Institutes and Precepts, Adapted to the Professional Conduct of Physicians and Surgeons. Oxford : John Henry Parker + Londýn : John Churchill, 1849. 198 strán.
▐ Zverejnené: 10/08/2026
![A potom príde býk. Biely, hrdý, silný – zosobnenie svetla a dobra, a zápasí s trojhlavým drakom pred očami princeznej Modrenky. Býk je starý symbol, ktorý reprezentuje silu, ktorá slúži, prácu, ktorá musí byť vykonaná, ale najmä tichú vernosť. Reprezentuje muža, ktorý sa nezaoberá veľkými slovami, ale venuje sa realizácii veľkých činov. Lojalita, ktorá sa nevyhlasuje za hrdinstvo, ale pôsobí ako zhmotnenie prirodzeného poriadku, lásky. Muž sa obetúva – a práve táto obeta je jeho cestou k rastu a… napokon aj k oslobodeniu.]( "Cnostná princezná a zakliaty princ – v jej službách – bojujúci s drakom: O Modrenke / O Modřence (Karel Weinfurter – O vílách a čarodějnicích / Ilustroval: Václav Čutta, 1920)")
Základný popis
A potom príde býk. Biely, hrdý, silný – zosobnenie svetla a dobra, a zápasí s trojhlavým drakom pred očami princeznej Modrenky. Býk je starý symbol, ktorý reprezentuje silu, ktorá slúži, prácu, ktorá musí byť vykonaná, ale najmä tichú vernosť. Reprezentuje muža, ktorý sa nezaoberá veľkými slovami, ale venuje sa realizácii veľkých činov. Lojalita, ktorá sa nevyhlasuje za hrdinstvo, ale pôsobí ako zhmotnenie prirodzeného poriadku, lásky. Muž sa obetúva – a práve táto obeta je jeho cestou k rastu a… napokon aj k oslobodeniu.
« Cnostná princezná a zakliaty princ – v jej službách – bojujúci s drakom: O Modrenke / O Modřence (Karel Weinfurter – O vílách a čarodějnicích / Ilustroval: Václav Čutta, 1920) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Pravda – Krása – Mravný ideál – Cnosť – Ľudský život – Existencializmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Čistota – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Sexuálna výchova – Feminizmus – Hodnotový relativizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Ale princ, ktorý sa nakoniec stal princezniným manželom, no nebol ním nikto iný, než biely býk, ktorý Modrenke tak verne slúžil, ale zabudol na tieto svoje služby, až pokiaľ sa stalo, že ho princezná svojou pokorou úplne vyslobodila. Potom boli dlho a šťastne živí…(s. 40) » UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: WEINFURTER, Karel. O vílách a čarodějnicích (Ilustroval Václav Čutta). Praha (Česko-Slovensko) : Alois Hynek, 1920. 78 strán.▐ Zverejnené: 08/08/2026
![Pravda, ktorá je často zakrytá prachom našej vlastnej pýchy. Hovorí o tom, že človek nie je stvorený na to, aby žil v ľahkosti, ale aby prekonával ťažkosti, bol skúšaný životnými výzvami, neustále sa pokúšal o prekročenie svojich hraníc. Tento úryvok sa dotýka jedného z najvážnejších tém filozofie i psychológie: našej schopnosti trpieť, rásť a dosahovať veľkosť. Jacks hovorí o „ľahkom živote“ – nie len ako o fyzickom pohodlí, ale najmä o tom vnútornom pohodlí, ktoré uspáva a ničí dušu človeka.]( "Človek je stvorený pre úlohy veľkej dôležitosti a významu, s mečom v ruke bojuje so silami temnoty – volajúc: „Tu som!“, stelesňujúc tie najvznešenejšie cnosti, akých je ľudská bytosť schopná (Lawrence Pearsall Jacks)")
Základný popis
Pravda, ktorá je často zakrytá prachom našej vlastnej pýchy. Hovorí o tom, že človek nie je stvorený na to, aby žil v ľahkosti, ale aby prekonával ťažkosti, bol skúšaný životnými výzvami, neustále sa pokúšal o prekročenie svojich hraníc. Tento úryvok sa dotýka jedného z najvážnejších tém filozofie i psychológie: našej schopnosti trpieť, rásť a dosahovať veľkosť. Jacks hovorí o „ľahkom živote“ – nie len ako o fyzickom pohodlí, ale najmä o tom vnútornom pohodlí, ktoré uspáva a ničí dušu človeka.
« Človek je stvorený pre úlohy veľkej dôležitosti a významu, s mečom v ruke bojuje so silami temnoty – volajúc: „Tu som!“, stelesňujúc tie najvznešenejšie cnosti, akých je ľudská bytosť schopná (Lawrence Pearsall Jacks) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Psychológia – Ľudský život – Existencializmus – Sebarozvoj – Vzdelanie – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Existuje akýsi sen o ľudskom PROGRESE, ktorý spočíva v postupnom uľahčovaní údelu človeka, v postupnom odľahčovaní jeho úlohy, až kým nebude z jeho cesty odstránená posledná prekážka, posledné nebezpečenstvo zažehnané, posledný útes prekonaný a od tej chvíle už bude plavba navždy pokojná. Nech sa takéto voľačo nikdy nenaplní! Človek nie je stvorený na to, aby žil v obdobných podmienkach; jeho ohraničenia, ktorými je tvorený, sú príliš vysoké a rozsiahle na to, aby sa do nich zmestil. Nikdy sa neprispôsobí ľahkému životu, pokiaľ… medzitým jeho prirodzenosť nezdegenerovala. Zle prispôsobený na prežívanie ľahkého života, je dobre prispôsobený na žitie toho ťažkého. Keď sú jeho okolnosti najľahšie, práve vtedy ukazuje ten najhorší obraz o sebe samotnom, a ten najlepší, keď bojuje proti nepriazni osudu. Nikdy sa v tomto vesmíre necítil viac ako doma, než keď sa ocitne „v mimoriadne náročnej situácii“. „Prináleží synovi človeka mnoho trpieť, aby mohol vystúpiť ku svojej sláve.“ Dajte mu život, v ktorom utrpenie nehrá žiadnu úlohu, a podvediete ho v samom jadre jeho bytia.“ Povedzte mu: „Odteraz už nebudeš hrdinom. Už si môžeš oddýchnuť: vyžieraj sa, napájaj a veseľ do sýtosti. Buď miláčikom Osudu a vysmiatym hlupáčikom.“ MÚDRY ČLOVEK S ODPOROM ODMIETNE takúto vašu ponuku.
Za priaznivých okolností človek prejavuje len svoje priemerné cnosti, a často ani tie nie. Oboma, svojou mysľou aj telom, je stvorený pre veľké veci, pre úlohy veľkého významu a dôležitosti, pre osvojovanie úžasných umení, ktoré sa zdajú nemožné, kým ich nevyskúša, pre nebezpečné výpravy do neznáma, pre tvrdé a napínavé súboje so silami temnoty, pre odolávanie obrovským otrasom, pre znášanie srdcervúcich neúspechov, pre vstávanie, keď je zranený a zrazený na zem, a pre umieranie, ak to bude potrebné, s mečom v ruke. Pre bytosť – tak skvele vybavenú – nie je žiadnou prekážkou, ani dôvodom na sťažovanie si, keď sa ocitne „pred veľmi náročnou úlohou“: nesťažuje si na niečo také u svojho Stvoriteľa. [Práve naopak], chváli svojho Stvoriteľa a do boja vstupuje spievajúc žalmy. „Tu som,“ volá, „so svojimi schopnosťami a všestrannosťou; tam je vesmír, ktorý mi ponúka práve tie problémy, práve tie úlohy, na ktoré sú tieto schopnosti a všestrannosť stvorené; tu som, Pane, pošli ma.“ Aby sme videli človeka takého, aký skutočne je, aby sme videli veľké cnosti, ktorých je schopný, aby sme videli ciele, pre ktoré bol stvorený, musíme ho zachytiť v jednom z týchto okamihov, keď zápasí s problémami, ktoré sa zdajú neriešiteľné, keď sa venuje úlohám, ktoré sa zdajú byť nad rámec jeho odvahy a rozumu.
(s. 17-20) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: JACKS, Lawrence Pearsall. The Challenge of Life – Three Lectures (Hibbert Lectures, 1924). Londýn (UK) : Hodder and Stoughton Limited, 1925. 112 strán.▐ Zverejnené: 07/08/2026
![Umenie nie je len ozdobou stien, ale nástrojom, ktorý má silu povzniesť nás nad bežný život, umožňuje človeku dotknúť sa niečoho väčšieho, niečoho tak veľkého, čo ho presahuje. Veľké umenie je viac než len povrchná krása. Je hlboké, dotýka sa našich najskrytejších túžob a strachov, našej najhlbšej podstaty, prehovára o našej najelementárnejšej prirodzenosti, o úlohe nás – ľudských bytostí v tomto univerze, do ktorého sme svojim zrodom vrhnutí, kde pôsobíme ako diferencované individuality, no vždy s väzbami – stále súčasťou histórie a tradície, ktorá zmysel má.]( "Vyjadrenie prirodzenosti človeka – túžba po transcendentne: Zdraví a príčetní ľudia sa zvyknú obklopovať krásou, ktorá ich duše pozdvihuje z malichernej všednosti / William Morris")
Základný popis
Umenie nie je len ozdobou stien, ale nástrojom, ktorý má silu povzniesť nás nad bežný život, umožňuje človeku dotknúť sa niečoho väčšieho, niečoho tak veľkého, čo ho presahuje. Veľké umenie je viac než len povrchná krása. Je hlboké, dotýka sa našich najskrytejších túžob a strachov, našej najhlbšej podstaty, prehovára o našej najelementárnejšej prirodzenosti, o úlohe nás – ľudských bytostí v tomto univerze, do ktorého sme svojim zrodom vrhnutí, kde pôsobíme ako diferencované individuality, no vždy s väzbami – stále súčasťou histórie a tradície, ktorá zmysel má.
« Vyjadrenie prirodzenosti človeka – túžba po transcendentne: Zdraví a príčetní ľudia sa zvyknú obklopovať krásou, ktorá ich duše pozdvihuje z malichernej všednosti / William Morris »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Typografia – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Zdravý a rozumný človek, ak by sa ho spýtali, akým umením by vyzdobil svoje steny, by mohol pokojne odpovedať: „Tým najlepším umením,“ čím by takéto spytovanie uzavrel. No to je omyl! Ľudský život je natoľko zložitý, že aj táto zdanlivo najrozumnejšia odpoveď sa môže ukázať ako len o niečo lepšia než vyhýbavá odpoveď. Predpokladám totiž, že najlepším umením je obrazové stvárnenie ľudskej predstavivosti: toho, čo si ľudia mysleli, že sa vo svete udialo pred ich časom, alebo toho, čo sa domnievajú, že videli očami tela či duše; a takto stvárnené predstavy sú vždy naozaj krásne, ale najčastejšie vzbudzujú ľudské vášne a túžby a nezriedka sú smutné, či dokonca desivé.Príbehy, ktoré rozprávajú o túžbach ľudí po niečom viac, než im môže poskytnúť materiálny život, o ich boji za budúce blaho ľudstva, o ich nesebeckej láske, o ich nezištnej službe; práve takéto veci sú témami toho najlepšieho umenia; v takýchto témach sa určite ukrýva nádej, no časť ich perspektívy bude pravdepodobne v mnohom dosť smutná: porážka, ktorá je zárodkom víťazstva, a smrť, ktorá je zárodkom života, sa objaví vo výjavoch väčšiny z nich.
Všimnite si tiež, že v najlepšom umení sú všetky tie vážne a desivé veci vyjadrené jasne a bez akéhokoľvek zahmlievania, s takou živosťou a silou, že na diváka pôsobia tak hlboko, že sa ocitne tvárou v tvár samotným scénam a na chvíľu medzi nimi žije: čím sa jeho život povznáša nad každodennú spleť maličkostí, ktoré ho unavujú, až na úroveň hrdinstva, ktoré tieto scény predstavujú. Toto je najlepšie umenie…
(s. 87-88) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: CARY, Elisabeth Luther. William Morris: Poet – Craftsman – Socialist. New York + Londýn : G. P. Putnam’s Sons + The KnickerBocker Press, 1902. 299 strán.▐ Zverejnené: 03/08/2026
![Zápas o duševné prebudenie. Slová, ktoré odkrývajú hlbokú filozofiu o ľudskom vývoji, o prehnanom sebectve a nutnosti podieľania sa na tvorení sveta navôkol seba v duchu „vyššieho usporiadania sveta“. Jinarajadasa hovorí o „divochovi“ – o tom vnútornom divochovi v nás, ktorý sa bojí bolesti, pretože jediné, čo človek obmedzený vie, je, že bolesti sa treba vyhýbať, a hľadá len okamžitú úľavu. Ten, ktorý sa vyhýba námahe a trápeniam spojeným s osobným rozvojom, ktorý uprednostňuje komfort pred cnosťou. Tento text je výzvou k nám všetkým. Nie sme len produktom evolúcie. Rovnako tak sme napokon produktom vôle, rozhodnutí, vlastného snaženia.]( "Ozveny theosophie: Zakrpatení, obmedzení – „večne chudobní“ – ľudia, divosi vyhýbajúci sa námahe súvisiacej s rastom k rozvoju osobnostných cností (Jinarajadasa)")
Základný popis
Zápas o duševné prebudenie. Slová, ktoré odkrývajú hlbokú filozofiu o ľudskom vývoji, o prehnanom sebectve a nutnosti podieľania sa na tvorení sveta navôkol seba v duchu „vyššieho usporiadania sveta“. Jinarajadasa hovorí o „divochovi“ – o tom vnútornom divochovi v nás, ktorý sa bojí bolesti, pretože jediné, čo človek obmedzený vie, je, že bolesti sa treba vyhýbať, a hľadá len okamžitú úľavu. Ten, ktorý sa vyhýba námahe a trápeniam spojeným s osobným rozvojom, ktorý uprednostňuje komfort pred cnosťou. Tento text je výzvou k nám všetkým. Nie sme len produktom evolúcie. Rovnako tak sme napokon produktom vôle, rozhodnutí, vlastného snaženia.
« Ozveny theosophie: Zakrpatení, obmedzení – „večne chudobní“ – ľudia, divosi vyhýbajúci sa námahe súvisiacej s rastom k rozvoju osobnostných cností (Jinarajadasa) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Okultizmus – Alchýmia – Slobodomurárstvo – Ľudský život – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása
« Povinnosťou človeka je spolupracovať s božským plánom. Spočiatku je však duša človeka len slabo vedomá, disponuje len malou inteligenciou a človek sa ocitá spojený so zvieraťom tak veľkou silou, ktorá sa pre neho pomaly formovalo v priebehu vekov prostredníctvom dlhého procesu evolúcie. Telo a jeho energie sú nositeľom duše, pochádzajú zo zvieracieho sveta a prinášajú so sebou zvieracie sklony k sebapresadzovaniu a sebectvu a silný inštinkt pre potrebu boja o existenciu a sebazáchovu. Keby bol človek v tejto fáze ponechaný sám na vývoj, pokrok by bol nekonečne malý a v skutočnosti by došlo skôr k návratu k zvieracej brutality než k evolúcii k ľudskej cnosti.Ale človek nie je ponechaný sám na seba pri svojom vývoji; učitelia a zákonodarcovia, zdokonalení ľudia minulých čias, so znalosťou božského plánu, sa teraz objavujú a riadia rast ľudských duší. Spočiatku, vo veľkej miere, prvok strachu prichádza do pravidiel vedenia, pretože jediné, čo divoch vie, je, že bolesti sa treba vyhýbať…
(s. 7-8) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: JINARAJADASA, Curuppumullage. Art as a Factor in the Soul’s Evolution. Adyar – Madras (India) : Theosophical Publishing House, 1915. 20 strán.▐ Zverejnené: 01/08/2026
![Tento text z roku 1913 nepíše o úspechu, ani o motivácii – píše o zodpovednosti za vlastnú realitu. Keď človek začne pracovať na svojom charaktere – v tichosti vlastnej mysle; stáva sa architektom svojho osudu. V dnešnej dobe, kde z každej strany vyskakujú povrchne výkriku typu „myslite vždy pozitívne“, Allenové slová prináśajú skôr výzvu k hlbšej – a riadne náročnej – práci, a to k práci so sebou samotným, na úrovni rozvoja vlastnej osobnosti.]( "Človek ako kreatívna sila, ktorá sa učí zo svojich životných okolnosti, osobnostne rastie a prekonáva tieto svoje podmienky (James Allen / As a Man Thinketh, 1913)")
Základný popis
Tento text z roku 1913 nepíše o úspechu, ani o motivácii – píše o zodpovednosti za vlastnú realitu. Keď človek začne pracovať na svojom charaktere – v tichosti vlastnej mysle; stáva sa architektom svojho osudu. V dnešnej dobe, kde z každej strany vyskakujú povrchne výkriku typu „myslite vždy pozitívne“, Allenové slová prináśajú skôr výzvu k hlbšej – a riadne náročnej – práci, a to k práci so sebou samotným, na úrovni rozvoja vlastnej osobnosti.
« Človek ako kreatívna sila, ktorá sa učí zo svojich životných okolnosti, osobnostne rastie a prekonáva tieto svoje podmienky (James Allen / As a Man Thinketh, 1913) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Typografia – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Pokora – Služba – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Myšlienka a charakter sú jedným, a keďže charakter sa môže prejaviť a odhaliť iba prostedníctvom prostredia a okolnosťami, vonkajšie podmienky života človeka sa budú vždy nachádzať v podobe harmonickej súvislosti s jeho vnútorným stavom. To neznamená, že okolnosti človeka v akomkoľvek čase sú indikáciou jeho celkového charakteru, ale že tieto okolnosti sú tak úzko spojené s nejakým životne dôležitým myšlienkovým princípom v ňom samotnom, že sú [pre dané obdobie jeho bytia, pozn.] nateraz nevyhnutné pre jeho rozvoj.[…]
Ako napredujúca a vyvíjajúca sa bytosť sa nachádza tam, kde je, aby sa mohol učiť a rásť; a keď si osvojí duchovnú lekciu, ktorú pre neho akákoľvek okolnosť ukrýva, táto okolnosť pominie a uvoľní miesto iným okolnostiam.
Človek je bičovaný okolnosťami, pokiaľ verí, že je výtvorom vonkajších podmienok, ale keď si uvedomí, že je tvorivou silou, a že môže ovládať skrytú pôdu a semená svojej bytosti, z ktorých okolnosti rastú, stáva sa právoplatným pánom seba samého.
To, že okolnosti pramenia z myslenia, vie každý človek, ktorý sa dlhšie venoval sebakontrole a sebaočisteniu, pretože si všimol, že zmena v jeho okolnostiach bola v presnom pomere k zmenenému duševnému stavu. Je to tak pravdivé, že keď sa človek usilovne venuje náprave nedostatkov vo svojom charaktere a dosahuje rýchly a výrazný pokrok, prechádza rýchlo sériou zvratov osudu.
(s. 12-13) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ALLEN, James. As a Man Thinketh. Authorized version. New York (USA) : Thomas Y. Crowell Company, 1913. 47 strán.▐ Zverejnené: 30/07/2026
![V dnešnom svete rýchlych správ a plytkých citátov sa tento obrázok javí ako tichý odpor – pripomína nám, že slová môžu byť krásne, no zároveň hlboké, že dizajn môže myšlienku podčiarknuť a zdôrazniť takým spôsobom, aby tá ostala uchovaná v pamäti človeka, čo najdlhší čas. Prinútila ho… zamyslieť sa, premýšlať.]( "Motto Rudyarda Kiplinga: Život stojí za to žiť…")
Základný popis
V dnešnom svete rýchlych správ a plytkých citátov sa tento obrázok javí ako tichý odpor – pripomína nám, že slová môžu byť krásne, no zároveň hlboké, že dizajn môže myšlienku podčiarknuť a zdôrazniť takým spôsobom, aby tá ostala uchovaná v pamäti človeka, čo najdlhší čas. Prinútila ho… zamyslieť sa, premýšlať.
« Motto Rudyarda Kiplinga: Život stojí za to žiť… »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Typografia – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Ľudský život – Existencializmus
KIPLINGOVO MOTTO:
« Život stojí za to žiť.
V každom jeho zrnku.
Od jeho začiatku
až po posledný okraj
náhrobnéhokameňa. » ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Forster’s Note Book on Kipling (Journal and Scrap Book). Birmingham (Anglicko) : The Holland Co., 1898. 22 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/motto-rudyarda-kiplinga-zivot-stoji-za-to-zit/
▐ Zverejnené: 28/07/2026
![Keď sa cnosť nahrádza mechanickým hľadaním komfortu. Mrazivé uvedomenie si prítomnosti temnej sily práve v okamihu zažívania istých životných ťažkostí, ktorým čeliac si jedinec – v túžbe uniknúť pred námahou a trápeniami – volí formu adaptácie v podobe na prvý pohľad „bezpečnej a správnej“ cesty životom… len aby sa dopracoval k doživotnej stagnácii a osobnostnému úpadku.]( "Odmietnutie nevyhnutného utrpenia spojeného s osobným rozvojom, uchlácholenie sa v malosti: Niektorí v procese hľadania „rozkoše“ – dosiahnutie neohroziteľnosti, získanie pocitu bezpečia a nedotknuteľnosti, – podajú ruku aj samotnému diablovi na trblietajúcej sa loďke (Princess Ilse, 1868)")
Základný popis
Keď sa cnosť nahrádza mechanickým hľadaním komfortu. Mrazivé uvedomenie si prítomnosti temnej sily práve v okamihu zažívania istých životných ťažkostí, ktorým čeliac si jedinec – v túžbe uniknúť pred námahou a trápeniami – volí formu adaptácie v podobe na prvý pohľad „bezpečnej a správnej“ cesty životom… len aby sa dopracoval k doživotnej stagnácii a osobnostnému úpadku.
« Odmietnutie nevyhnutného utrpenia spojeného s osobným rozvojom, uchlácholenie sa v malosti: Niektorí v procese hľadania „rozkoše“ – dosiahnutie neohroziteľnosti, získanie pocitu bezpečia a nedotknuteľnosti, – podajú ruku aj samotnému diablovi na trblietajúcej sa loďke (Princess Ilse, 1868) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Rozprávka – Psychológia – Hlbinná psychológia – Etika – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neoliberalizmus – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Feminizmus – Sexuálna výchova – Promiskuita – Voľná láska – Kurvenie – Potrat – Úpadok – Peklo – Smrť
« V radostnom zhone skočila oboma nohami naraz do zlatého kalicha, až z neho voda vystrekla niekam nahor, pričom dve kvapky dopadli na ruku tmavého muža, kde sa so syčaním vyparili; zatiaľ čo končatinami malej Ilsy prebehla pálčivá bolesť. Celé vystrašené, úbohé dieťa sa chytilo okraja vázy, akoby sa chcelo – okamžite – vyhupnúť von, a so strachom vzhliadla do tváre muža, ktorý sa smial, silnou rukou uchopil vázu… […] …všetka bolesť rýchlo pominula, upokojila sa a trpezlivo sa nechala unášať, netušiac, že sa vydala diablovi, keď nastúpila na to iskrivé malé plavidlo, ktoré jej ponúkol; hoci bola možno trošku znepokojená…(s. 18) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: Petersen, Marie. Princess Ilse, A Story of the Harz Mountains and, The Will-o‘-the-Wisp. Boston (USA) : J. E. Tilton and Company, 1868. 259 strán.▐ Zverejnené: 27/07/2026
![Zrkadlo duše, ktorá sa pokúša nájsť svoje miesto vo svete. Turgenev nám týmito slovami naznačuje, že existuje objektívna pravda o tom, kým by sme sa mali stať. Nevyhnutnosť „stavania sa tým, kým sa stať mám“, je v podstate volaním k integrite našej osobnosti. Čitateľ sa tu stretáva s myšlienkami literárnej postavy, ktorá nie je ani hrdinom, ani prorokom – je to obyčajný človek, a Turgenev nás prostredníctvom nahliadnutia do jej myšlienok, vnútorného dialógu, pozýva k vlastnému zamysleniu sa nad našou vlastnou existenciou medzi dvoma svetmi: medzi úmyslami a činmi, medzi tým, čo by mohol byť, a tým, čím a kým sa stávame stať.]( "Odcudzenosť a jej vznik – diagnostika hlbokého rozdielu medzi potenciálom a konečnou realizáciou: Nevyhnutnosť stavania sa tým, kým sa stať mám (Turgenev / Denník zbytočného človeka)")
Základný popis
Zrkadlo duše, ktorá sa pokúša nájsť svoje miesto vo svete. Turgenev nám týmito slovami naznačuje, že existuje objektívna pravda o tom, kým by sme sa mali stať. Nevyhnutnosť „stavania sa tým, kým sa stať mám“, je v podstate volaním k integrite našej osobnosti. Čitateľ sa tu stretáva s myšlienkami literárnej postavy, ktorá nie je ani hrdinom, ani prorokom – je to obyčajný človek, a Turgenev nás prostredníctvom nahliadnutia do jej myšlienok, vnútorného dialógu, pozýva k vlastnému zamysleniu sa nad našou vlastnou existenciou medzi dvoma svetmi: medzi úmyslami a činmi, medzi tým, čo by mohol byť, a tým, čím a kým sa stávame stať.
« Odcudzenosť a jej vznik – diagnostika hlbokého rozdielu medzi potenciálom a konečnou realizáciou: Nevyhnutnosť stavania sa tým, kým sa stať mám (Turgenev / Denník zbytočného človeka) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Ľudský život – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Klasická literatúra – Slovania – Rusko
« Počas celého môjho života som neustále
nachádzal svoje miesto obsadené,
možnože preto,
lebo som nehľadal svoje miesto tam,
kde som ho hľadať mal.
(Turgenev,s. 16) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TURGENEV, Ivan. The Novels of Ivan Turgenev: The Diary of a Superfluous Man etc. New York (USA) : The Macmillian Company + Londýn (Anglicko) : William Heinemann, 1920. 326 strán.▐ Zverejnené: 26/07/2026
![V čase, keď sa Slováci ešte stále krčili pod váhou monarchie, sa v časopise „Vlasť a svet“ objavuje zápisok o tragickom rozhovore medzi matkou a jej „umierajúcou“ dcérenkou. „Bolí ma hlavička, mamička moja…,“ nie je len popisom fyzickej bolesti, za týmito slovami sa ukrýva najmä symbolické vyjadrenie psychických problémov, kde sa duša mladej dievčiny láme pod váhou vlastných životných okolností, ktoré nie je schopná spracovať. „Tri ryby bez soli“ – symbol jednoduchej, ale chudobnej stravy, ktorá nedokáže nasýtiť dušu človeka a niečo jej chýba, azda práve tá „soľ života“. „Červené vínečko“ – symbol radosti, ktorá je príliš krátkodobá, príliš povrchná na to, aby dodala životu vyšší zmysel, umožnila človeku „presiahnutie“. Anička si vyberá nevyhnutnú smrť. Tá ale nie je žiadnou pasívnou obetou. Jedná sa o aktívny únik. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o jednej z úvodných fáz procesu spracovania odohraného a postupnom prepracovaní sa k definitívnej transformácii – stavu dospelosti. Nevyhnutné obetovanie niekdajšieho „ja“, akt potrebný – a v mene – možnosti budúceho rastu. „Bielenou plachtičkou, jedľovou daštičkou…“ – symbol čistoty, pokoja a návratu k zemi, k podstate svojho bytia. „Na dvore mamička, pri hrobe sestrička…“ – symbol rodiny, menovanie jej členov, ktorí budú stáť po jej boku, než znova povstane…]( "Anička (Prostonárodnia ballada) / 1890")
Základný popis
V čase, keď sa Slováci ešte stále krčili pod váhou monarchie, sa v časopise „Vlasť a svet“ objavuje zápisok o tragickom rozhovore medzi matkou a jej „umierajúcou“ dcérenkou. „Bolí ma hlavička, mamička moja…,“ nie je len popisom fyzickej bolesti, za týmito slovami sa ukrýva najmä symbolické vyjadrenie psychických problémov, kde sa duša mladej dievčiny láme pod váhou vlastných životných okolností, ktoré nie je schopná spracovať. „Tri ryby bez soli“ – symbol jednoduchej, ale chudobnej stravy, ktorá nedokáže nasýtiť dušu človeka a niečo jej chýba, azda práve tá „soľ života“. „Červené vínečko“ – symbol radosti, ktorá je príliš krátkodobá, príliš povrchná na to, aby dodala životu vyšší zmysel, umožnila človeku „presiahnutie“. Anička si vyberá nevyhnutnú smrť. Tá ale nie je žiadnou pasívnou obetou. Jedná sa o aktívny únik. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o jednej z úvodných fáz procesu spracovania odohraného a postupnom prepracovaní sa k definitívnej transformácii – stavu dospelosti. Nevyhnutné obetovanie niekdajšieho „ja“, akt potrebný – a v mene – možnosti budúceho rastu. „Bielenou plachtičkou, jedľovou daštičkou…“ – symbol čistoty, pokoja a návratu k zemi, k podstate svojho bytia. „Na dvore mamička, pri hrobe sestrička…“ – symbol rodiny, menovanie jej členov, ktorí budú stáť po jej boku, než znova povstane…
« Anička (Prostonárodnia ballada) / 1890 »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Psychológia – Hlbinná psychológia – Ľudský život – Smrť – Znovuzrodenie – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
« ANIČKA „Kde si mi bola, Anička moja?“
„Na svadbe, mamička;
bolí ma hlavička,
mamička moja!“„Čo ti dali jesť, Anička moja?“
„Tri ryby bez soli —
hlavička ma bolí,
mamička moja!“„Čo ti dali piť, Anička moja?
„Červené vínečko…
bolí ma srdiečko,
mamička moja!“„Azdaj mi zomreš, Anička moja?!“
„Zomrem vám, mamička…
bolí ma hlavička,
mamička moja!“„Čím ta prikryjem, Anička moja?“
„Bielenou plachtičkou,
jedľovou daštičkou,
mamička moja!“„Kto ťa oplače, Anička moja?“
„Na dvore mamička,
pri hrobe sestrička,
mamička moja!“„Kde ťa pochovám, Anička moja?“
„V našom cintoríne,
pri tom rozmaríne,
mamičkamoja!“ » ZDROJ: Vlasť a svet. / 15. marca – Číslo 6, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/anicka-prostonarodnia-ballada-1890/
▐ Zverejnené: 26/07/2026
![Keď sa pozrieme na túto stránku z analýzy Josefa Ševčíka, nesmieme na ňu nazerať len ako na voľajaké moralizujúce čierne písmená na zožltnutom papieri. Je to návod, mapa ľudskej existencie… vymedzenie teritória, na ktorom sa odohráva najdôležitejšia vojna v živote každého človeka: boj o jeho vlastnú dušu. Svätý Tomáš Akvinský nebol len teológom. Bol priam až klinickým pozorovateľom ľudskej psychológie, a to stáročia pred ustanovením psychológie ako samostatnej vedy. Mnohé z toho, čo popisuje, by sme v žargóne modernej psychológie nazvali niečim ako „kognitívnym skreslením“, „narcistickou ilúziou“. Aplikácia mechanizmu, kde jedinec svojim životom nasleduje ideál, ktorý je v skutočnosti „dobrom“, čiže pozitívnou hodnotou len zdanlivo, takýto jedinec stráca kontakt s realitou. Stáva sa otrokmi vlastného sebaklamu. Zvyčajne sa jedná o osoby, ktoré majú strach pozrieť sa skutočnej pravde do očí, zvyčajne neschopní čeliť realite, ktorú si potrebujú pretvárať na svoj obraz…]( "Tomáš Akvinský – Summa Theologica | Boj o dušu človeka: Rozdiel medzi dobrom, zdanlivým dobrom a čistým zlom / Hriechy a túžba po ukojení („mať sa dobre“) / „Logos“ – Cnostný život podľa zákonov prirodzeného poriadku")
Základný popis
Keď sa pozrieme na túto stránku z analýzy Josefa Ševčíka, nesmieme na ňu nazerať len ako na voľajaké moralizujúce čierne písmená na zožltnutom papieri. Je to návod, mapa ľudskej existencie… vymedzenie teritória, na ktorom sa odohráva najdôležitejšia vojna v živote každého človeka: boj o jeho vlastnú dušu. Svätý Tomáš Akvinský nebol len teológom. Bol priam až klinickým pozorovateľom ľudskej psychológie, a to stáročia pred ustanovením psychológie ako samostatnej vedy. Mnohé z toho, čo popisuje, by sme v žargóne modernej psychológie nazvali niečim ako „kognitívnym skreslením“, „narcistickou ilúziou“. Aplikácia mechanizmu, kde jedinec svojim životom nasleduje ideál, ktorý je v skutočnosti „dobrom“, čiže pozitívnou hodnotou len zdanlivo, takýto jedinec stráca kontakt s realitou. Stáva sa otrokmi vlastného sebaklamu. Zvyčajne sa jedná o osoby, ktoré majú strach pozrieť sa skutočnej pravde do očí, zvyčajne neschopní čeliť realite, ktorú si potrebujú pretvárať na svoj obraz…
« Tomáš Akvinský – Summa Theologica | Boj o dušu človeka: Rozdiel medzi dobrom, zdanlivým dobrom a čistým zlom / Hriechy a túžba po ukojení („mať sa dobre“) / „Logos“ – Cnostný život podľa zákonov prirodzeného poriadku »
ZNAČKY: Citát – inšpirácia – Kresťanstvo – Etika – Psychológia – Hlbinná psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Obrátenie – Znovuzrodenie
« Svobodná vůle lidská nutně po dobru touží a volí prostředky vhodné, aby ho dosáhla. Dříve než volí, káže rozumu uvažovati, potom svolí v rozhodnutí jeho a pílí k cíli svému a dojde-li ho, užívá dobra. Pouhé zlo nikdy nemůže býti předmětem touhy a lásky, pouze zlo spojené s dobrem jím zakryté, nebo jinak řečeno, dobro zdánlivé, klamné, může mnohdy býti předmětem žádosti. Touží-li člověk po dobru pravém a snaží-li se ho dojíti, jedná dobře a spravedlivě; touží-li po dobru zdánlivém a snaží-li se ho dojiti, jedná špatně a dopustí se bezpráví. Je-li zlo spáchané proti zákonům Božím a mravního života, jmenuje se hříchem. Zlo může býti myšlené a spáchané, obojí jest hříchem; první páchá člověk zlou vůlí, druhé zým skutkem.Činnost duševní může směřovati k dobru, může však směřovati i ke zlu, může toužiti po zlu, nebo lépe po klamném dobru, nebo může se ho varovati. Různé způsoby, jak duše se chová k dobru a ke zlu, nazývají se vášněmi a jich jedenácte: láska a nenávist, touha a útěk, radost a smutek; naděje a zoufalství, odvaha, strach a hněv, dle toho, může-li duše dobra nebo velikého dobra dosáhnouti nebo nedosáhnouti, před zlem nebo velkým zlem uniknouti nebo jemu podlehnouti. Krásně, umělecky pojednal sv. Tomáš o vášních lidských, o jejich příčinách a účincích a prostředcích proti vášním, které jsou duši na škodu.
Člověk konaje častěji dobré skutky, nabývá zvyku v dobru, zlými skutky ve zlu. Zvyk činiti dobře, jmenuje se ctností, různou dle toho neb onoho druhu dobra; zvyk činiti zle jmenuje se neřestí, jež rozděluje se dle druhů zla, a všechny se protiví protivným druhům cností. Krásně pojednává Tomáš o druzích cností, o jejích vzájemné příbuznosti a odměně jejich po smrti, podobně pojednává o příčinách, účincích a trestech neřestí.
Příčinou hříchu může býti nevědomost, smyslnost, zlá vůle a příčiny zevnější, totiž Bůh, jenž dopustí, aby někdo do hříchu upadl, avšak jen proto, aby uznávaje svou slabost se polepšil a více se hříchu varoval. Dalé zlý duch, jenž ze závisti a ze vzdoru proti Bohu snaží se lidi od něho odvrátiti. Konečně přícinou hříchu jest domácí nepřítel člověka – slabost přirozenosti lidské po pádu prvních rodičů. Potom pojednává Tomáš hříchu dědičném a jeho následcích, o druzích a následcích hříchu.
Aby se člověk mohl hříchu varovati, má jednati dle zákonů, hlavně dle zákona přirozeného, jenž jest první po zákoně věčném, jímž Bůh vše k jistému cíli řídí.
(s. 141-142) » ZDROJ: ŠEVČÍK, Josef. Sv. Tomáš Akvinský, učitel cirkevní a ochránce katolických škol. Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Tiskem a nákladem pap. knihtiskárny Bened. Rajhrad, 1899. 382 strán.▐ Zverejnené: 22/07/2026
![Úcta k prirodzeným cyklom života. Zachytenie esencie slovenského folklóru, ktorý vyjadroval predovšetkým tradičné hodnoty denno-denne žité samotnými Slovákmi. Tam, kde končí sila muža, začína grácia ženy. Spolu vytvárajú uzavretý okruh dokonalej harmónie…]( "Muž a žena na lúčke: Spoločný rituál partnerskej harmónie a celistvosti (Elena Chorvátová, 1890)")
Základný popis
Úcta k prirodzeným cyklom života. Zachytenie esencie slovenského folklóru, ktorý vyjadroval predovšetkým tradičné hodnoty denno-denne žité samotnými Slovákmi. Tam, kde končí sila muža, začína grácia ženy. Spolu vytvárajú uzavretý okruh dokonalej harmónie…
« Muž a žena na lúčke: Spoločný rituál partnerskej harmónie a celistvosti (Elena Chorvátová, 1890) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania
« NA LÚČKEŠuhaj kosí lúčku pod zeleným hájom
dievčina roztriasa riadky za šuhajom;
jej spevu zvonnému hájik sa ohláša
a tichý vetríčok ich svetom roznáša.Tam v zelenom háji, v temnej húšti stromov
jedny jej piesne si vyhľadali domov,
druhé zas vetríčok nesie svetom šírym,
rozduje, roznáša, na známosť dá iným.Nezadlho bola lúčka pokosená,
už sa na nej viacej tráva nezelená.
Pri veselom speve dievča so šuhajom
suché seno hrabe pod zelenýmhájom. » ZDROJ: Vlasť a svet. / 1. augusta – Číslo 15, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.▐ Zverejnené: 19/07/2026
![Intímny moment medzi starým mužom a vnúčatkom pri skromnej večeri v horskej chate, symbolizujúci čistotu detstva, mravnosť starej školy a hĺbku rodinného puta v duchu tradičných hodnôt. Scéna nás konfrontuje s otázkou skutočného bohatstva. Kým moderný svet definuje úspech akumuláciou, Johanna Spyri nám ukazuje triumf v „redukcii“, v dávaní sa ďalším generáciám. Chlieb, syr a mlieko sú tu svätými elementmi konečného zmyslu bytia…]( "Večera u starého otca: Múdrosť jesene života, kde čas plynie gestami lásky (1902)")
Základný popis
Intímny moment medzi starým mužom a vnúčatkom pri skromnej večeri v horskej chate, symbolizujúci čistotu detstva, mravnosť starej školy a hĺbku rodinného puta v duchu tradičných hodnôt. Scéna nás konfrontuje s otázkou skutočného bohatstva. Kým moderný svet definuje úspech akumuláciou, Johanna Spyri nám ukazuje triumf v „redukcii“, v dávaní sa ďalším generáciám. Chlieb, syr a mlieko sú tu svätými elementmi konečného zmyslu bytia…
« Večera u starého otca: Múdrosť jesene života, kde čas plynie gestami lásky (1902) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Detstvo – Staroba – Rodina – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Vidiek – Príroda
« …sediac na jedinej stoličke v miestnosti. Dievčatko sa rýchlo ako šíp ocitlo pri ohnisku a ihneď sa vrátilo s trojnohou stoličkou, na ktorú sa usadilo. „Dobre, teraz síce máš stoličku, to je pravda, ale je dosť nízka,“ povedal jej deduško, „dokonca aj moja stolička by bola pre teba príliš nízka, aby si dosiahla na stôl; ale poď, je čas, aby si niečo zjedla.“ S týmito slovami vstal, naplnil misku mliekom a postavil ju na stoličku, ktorú umiestnil pred trojnohú stoličku, na ktorej sedela Heidi, a tak pre dievčatko vytvoril veľmi pekný stolík. Potom vedľa misky s mliekom položil veľký krajec chleba s kúskom zlatohnedého syra a povedal: „A teraz jedz.“ […] Heidi vzala misku a pila a pila – bez prestania, pretože všetok smäd z jej dlhej cesty musel byť uchlácholený. Potom sa zhlboka nadýchla – keďže pri svojej horúčkovitej túžbe napiť sa nemala čas na voľajaké dýchanie – a misku položila. „Chutí ti mlieko?“ opýtal sa jej dedko. „Také dobré mlieko som ešte nikdy nepila,“ odpovedala Heidi. „Tak to si ešte musíš dať.“ S týmito slovami na perách starý otec zase naplnil misku až po okraj a postavil ju pred dieťa, ktoré si odhryzlo z chleba, na ktorý medzitým natrelo syr, ešte teplý od opekania, mäkký ako maslo. Chlieb a syr sa k sebe vynikajúco hodili a po každom ďalšom chutnom súste si Heidi opätovne odpila z mlieka, pričom vyzerala veľmi spokojne a šťastne.(s. 22) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SPYRI, Johanna. Heidi. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1902. 338 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vecera-u-stareho-otca-mudrost-jesene-zivota-kde-cas-plynie-gestami-lasky-1902/
▐ Zverejnené: 18/07/2026
![Keď listujeme staré stránky klasickej sociologickej literatúry z dielne Dr. Johna Morrisa Gilletteho z roku 1914, nedotýkame sa len suchej analýzy. Pred nami sa odrazu objavuje mechanizmus samotného života. Gillette s klinickou presnosťou hovorí večné: „Prvou všeobecnou funkciou rodiny je fyzická reprodukcia spoločnosti.“ Na jednej strane vidíme biologickú nevyhnutnosť – proces náhrady členov, ktorí odchádzajú a iní naopak prichádzajú, preberajú ich miesta, aby sa život mohol neustále obnovovať. Rodina však nie je len „výrobná jednotka“ ľudí. Rovnako tak predstavuje sväté útočisko pamäte a morálnych hodnôt, no a v neposlednom rade aj spoločenstvo, ktoré sa snaží napomáhať nachádzať individuálne šťastie jednotlivca do tohto spoločenstva patriaceho. Tohto všetkého si bol pán Gillette veľmi dobre vedomý…]( "Rodina ako základ spoločnosti, ktorý umožňuje kontinuitu nositeľov kultúry a pretrvanie etnika (John M. Gillette / The Family and Society, 1914)")
Základný popis
Keď listujeme staré stránky klasickej sociologickej literatúry z dielne Dr. Johna Morrisa Gilletteho z roku 1914, nedotýkame sa len suchej analýzy. Pred nami sa odrazu objavuje mechanizmus samotného života. Gillette s klinickou presnosťou hovorí večné: „Prvou všeobecnou funkciou rodiny je fyzická reprodukcia spoločnosti.“ Na jednej strane vidíme biologickú nevyhnutnosť – proces náhrady členov, ktorí odchádzajú a iní naopak prichádzajú, preberajú ich miesta, aby sa život mohol neustále obnovovať. Rodina však nie je len „výrobná jednotka“ ľudí. Rovnako tak predstavuje sväté útočisko pamäte a morálnych hodnôt, no a v neposlednom rade aj spoločenstvo, ktoré sa snaží napomáhať nachádzať individuálne šťastie jednotlivca do tohto spoločenstva patriaceho. Tohto všetkého si bol pán Gillette veľmi dobre vedomý…
« Rodina ako základ spoločnosti, ktorý umožňuje kontinuitu nositeľov kultúry a pretrvanie etnika (John M. Gillette / The Family and Society, 1914) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Feminizmus – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« RODINA A SPOLOČNOSŤKapitola 1: Funkcie rodiny
Každá ľudská inštitúcia, vzhľadom na to, že sa jedná o inštitúciu sociálnu, musí byť zodpovedná za plnenie určitých sociologických funkcií. Často sa predpokladá, že inštitúcie existujú samy pre seba. Neuznáva sa, že každá takáto organizácia by sa mala považovať za prostriedok, prostredníctvom ktorého ľudia a spoločnosť pracujú na zabezpečovaní kolektívnych výsledkov, a že preto jej opodstatnenie a test efektívnosti spočíva v jej spoločenskej užitočnosti. […] 1. Fyzická reprodukcia spoločnosti. Prvou všeobecnou funkciou rodiny je fyzická reprodukcia spoločnosti. Po prvé, aby spoločnosť i naďalej pretrvávala, je nevyhnutné, aby sa jej členovia, ktorí ju konštituujú, [postupne a prirodzene, pozn.] nahrádzali, keď sú vylúčeni.
(s. 1-2) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: GILLETTE, John Morris. The Family and Society. Chicago (USA) : A. C. McClurg & CO., 1914. 164 strán.
