RODINA Značka
Stránka 1 z celkom 7 stránok.
Dokopy: 170 článkov.
▐ Zverejnené: 14/09/2026
![Samo Chalupka a jeho hlboká nádej a viera v obrodu slovenského národa po ťažkých časoch. Nech sa len svet navôkol mení, Slovák musí zostať verný sebe samému – svojej cti, svojej práci, svojej rodine, svojmu rodu a národu.]( "Hore sa! Bude ešte Slovák, čím býval: „Dobrú noc, Slováci! Váš deň už zapadol! A keď aj zapadol… v nový kvet vykvitne!“ (Samo Chalupka / 1883)")
Základný popis
Samo Chalupka a jeho hlboká nádej a viera v obrodu slovenského národa po ťažkých časoch. Nech sa len svet navôkol mení, Slovák musí zostať verný sebe samému – svojej cti, svojej práci, svojej rodine, svojmu rodu a národu.
« Hore sa! Bude ešte Slovák, čím býval: „Dobrú noc, Slováci! Váš deň už zapadol! A keď aj zapadol… v nový kvet vykvitne!“ (Samo Chalupka / 1883) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Folklór – Kresťanstvo – Slovensko – Slovania – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Muž a žena – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« „Dobrú noc, Slováci! Váš deň už zapadol!
A keď ai zapadol, veď on zase svitně
ten náš slovenský kraj v nový kvet vykvitně.
Hore sä Slováci! Hore sä a Boh dá:
bude Slovák ešte čím býval mohdá.“
(s. 251) »ZDROJ: Květy – List pro zábavu a poučení s časovými rozhledy (Sešit srpnový). 5. ročník. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Vladimír Čech, 1883.▐ Zverejnené: 13/09/2026
![Báseň o strážcoch, ktorí vidia, čo sa deje: „Krivda za stôl sadla, pravda u dvier žobre.“ Takto vyzerá diagnostika nielen minulosti, ale akejkoľvek doby, keď sa zlo ujíma moci nad národom. Kľúčová otázka básne celej znie: „…hoj, kdože zastane, národ náš, za teba?“ No ktože? Báseň si pre odpoveď prečítať treba.]( "Hlas Tatry / Samo Chalupka – Kráľohoľská: Abože mi zahyň, abo buď slobodný! (Veniec národných piesní slovenských / 1862)")
Základný popis
Báseň o strážcoch, ktorí vidia, čo sa deje: „Krivda za stôl sadla, pravda u dvier žobre.“ Takto vyzerá diagnostika nielen minulosti, ale akejkoľvek doby, keď sa zlo ujíma moci nad národom. Kľúčová otázka básne celej znie: „…hoj, kdože zastane, národ náš, za teba?“ No ktože? Báseň si pre odpoveď prečítať treba.
« Hlas Tatry / Samo Chalupka – Kráľohoľská: Abože mi zahyň, abo buď slobodný! (Veniec národných piesní slovenských / 1862) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Príroda – Vidiek – Folklór – Kresťanstvo – Slovensko – Slovania – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Muž a žena – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« Samo Chalupka:
KRÁĽOHOĽSKÁ.
Na Kráľovej holi
jasná vatra svieti;
okolo tej vatry
dvanásť hôrnych detí.Hoj, švarná to junač,
ako jeden všetci:
valaška im v pästi,
karabín na pleci;v opasku širokom
pekných pár pištolí:
také deti rastú
na Kráľovej holi. —Nad Kráľovou hol’ou
čierne mraky staly,
ten náš milý národ
v ťažkom nám je žiali.V tom našom národe
zle to tam, nedobre:
krivda za stôl sadla,
pravda u dvier žobre. —Do Kráľovej holi
bijú hromy s neba:
hoj, kdože zastane,
národ náš, za teba?A kdože by zastal?
Nik, iba Boh a my:
Boh do krivdy hromom,
a junák guľami. —Pod Kráľovou hoľou
jasné šíky stoja:
Kráľ volá: do zbroje!
Ty rodinko moja!Do zbroje! Kdo si syn
svojho rodu hodný:
abože mi zahyň,
abo buď svobodný.(s. 24-26) »
ZDROJ: FRÝDECKÝ, František. Hlas Tatry – Anthologie z básníků slovenských od Jána Hollého po dobu nejnovější. Praha (Česko-Slovensko) : F. Topič, 1918. cca. 127 strán.▐ Zverejnené: 12/09/2026
![Mnohí dnešní ľudia sa hanbia za minulosť spojenú s ich pôvodom, za „chudobu“ sprevádzajúcu „tvrdosť“ života svojich predkov. Šrobár nám však ukazuje, že práve táto tvrdosť ich životov bola zdrojom ich sily. Presne preto, pre svoj pôvod a históriu, si všetko „svoje“ vážili, lebo im nikto nič nedaroval, oni samotní sa o to zaslúžili, ako aj o zachovanie svojej reči, kultúry a národného povedomia.]( "Vávro Šrobár: Každý kúsok chleba, všetko, čo Slovák má, je výsledkom jeho umu a mozoľnej ruky slovenskej, zaslúžené, a preto je mu všetko drahé a vzácne… (1922)")
Základný popis
Mnohí dnešní ľudia sa hanbia za minulosť spojenú s ich pôvodom, za „chudobu“ sprevádzajúcu „tvrdosť“ života svojich predkov. Šrobár nám však ukazuje, že práve táto tvrdosť ich životov bola zdrojom ich sily. Presne preto, pre svoj pôvod a históriu, si všetko „svoje“ vážili, lebo im nikto nič nedaroval, oni samotní sa o to zaslúžili, ako aj o zachovanie svojej reči, kultúry a národného povedomia.
« Vávro Šrobár: Každý kúsok chleba, všetko, čo Slovák má, je výsledkom jeho umu a mozoľnej ruky slovenskej, zaslúžené, a preto je mu všetko drahé a vzácne… (1922) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Slovensko – Slovania – Vidiek – Folklór – Chudoba – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Muž a žena – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« Ešte pár slov o pôvode práce.Ako praktický lekár mám dosť príležitosti poznávať život slovenského ľudu. I vídaval som celkom zblízka jeho radosti, jeho biedy a jeho boje s macošskými pomerami spoločenskými a prírodnými: veď slovenský život je taký ťažký, taký tvrdý a toľme [natoľko, tak veľmi; pozn.] zaslúžený! Žili sme ako pastorkovia v svojej domovine a od prírody nášho kraja musíme krvopotne vymáhať každý kúsok chleba. Na slovenský národ sa nikdy Šťastena neusmievala, nám sa nikdy náhodou darov nedostávalo, ale všetko, čo máme a čo sme, je prácou umu a mozoľnej ruky slovenskej. Preto nám všetko, čo máme, také drahé a vzácne, a preto si máme bratsky pomáhať a v láske nažívať.
(s. 4) » ZDROJ: ŠROBÁR, Vávro. Ľudová zdravoveda. 3. vydanie. Bratislava (Česko-Slovensko) : Comenius – litrrárny ústav, 1922. 243 strán.▐ Zverejnené: 11/09/2026
![Slovenský junák – niekdajší ochranca stáda pred vlkmi. Dnes? Symbol ochrany národa. A čo chráni? Chráni „korunu“ – reč, kultúru, meno a česť, ktoré vyrástajú práve z týchto koreňov…]( "Slovensko: Slovenský junák – mocné korene, ešte slávnejšia koruna (1901)")
Základný popis
Slovenský junák – niekdajší ochranca stáda pred vlkmi. Dnes? Symbol ochrany národa. A čo chráni? Chráni „korunu“ – reč, kultúru, meno a česť, ktoré vyrástajú práve z týchto koreňov…
« Slovensko: Slovenský junák – mocné korene, ešte slávnejšia koruna (1901) »
ZNAČKY: Umenie – Grafický dizajn – Ilustrácia – Typografia – Ornamenty – Inšpirácia – Príroda – Vidiek – Folklór – Slovensko – Slovania – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Muž a žena – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SLOVENSKO (Sborník statí věnovaných kraji a lidu slovenskému). Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Umělecká beseda, 1901. cca. 260 strán. Digitalizovali: Národní knihovna České republiky.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/slovensko-slovensky-junak-mocne-korene-este-slavnejsia-koruna-1901/
▐ Zverejnené: 11/09/2026
![Obrázok zobrazujúci tradičný ľudový život, harmonický vzťah človeka k prírode a zvieratám, ktorý býval typický pre pastiersky spôsob života. Takto nejako niekedy vyzeral príklad ideálu mužnosti v podobe mužskej zodpovednosti. Šuhajom bol ten, kto sa nebál postaviť na hranicu medzi divokosťou prírody (hory) a bezpečím doliny (dediny), bral na seba riziko a premieňal ho na mlieko pre svoju ženu, deti a ostatnú rodinu, pokrvenstvo.]( "Na krásném Slovensku: Slovenský šuhaj so psom, valaškou a svojimi kravičkami na stráni (Stanislav Hudeček / 1903)")
Základný popis
Obrázok zobrazujúci tradičný ľudový život, harmonický vzťah človeka k prírode a zvieratám, ktorý býval typický pre pastiersky spôsob života. Takto nejako niekedy vyzeral príklad ideálu mužnosti v podobe mužskej zodpovednosti. Šuhajom bol ten, kto sa nebál postaviť na hranicu medzi divokosťou prírody (hory) a bezpečím doliny (dediny), bral na seba riziko a premieňal ho na mlieko pre svoju ženu, deti a ostatnú rodinu, pokrvenstvo.
« Na krásném Slovensku: Slovenský šuhaj so psom, valaškou a svojimi kravičkami na stráni (Stanislav Hudeček / 1903) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Príroda – Vidiek – Folklór – Slovensko – Slovania – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Muž a žena – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: KÁLAL, Karel. Na krásném Slovensku. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Jos. R. Vilímek, 1903. 108 strán. Digitalizovali: Knihovna Antonína Švehly Praha (Česká republika).▐ Zverejnené: 11/09/2026
![Fotografia zachytávajúca jasle zriadené pre deti žien pracujúcich v muničných závodoch vo Francúzsku. Obraz ilustruje premenu rolí žien, militarizáciu ekonomiky a odlúčenie detí od matiek. Toto nie je len história. Je to varovanie. Pre nás všetkých.]( "Budú aj slovenské matky povinne odkladať svoje deti, ako nejaké odstavčatá, a pôjdu vyrábať muníciu, ako to robili ženy vo Francúzsku počas 1. svetovej vojny? (The War Illustrated / 1917)")
Základný popis
Fotografia zachytávajúca jasle zriadené pre deti žien pracujúcich v muničných závodoch vo Francúzsku. Obraz ilustruje premenu rolí žien, militarizáciu ekonomiky a odlúčenie detí od matiek. Toto nie je len história. Je to varovanie. Pre nás všetkých.
« Budú aj slovenské matky povinne odkladať svoje deti, ako nejaké odstavčatá, a pôjdu vyrábať muníciu, ako to robili ženy vo Francúzsku počas 1. svetovej vojny? (The War Illustrated / 1917) »
ZNAČKY: Fotografia – Dokumentárna fotografia – Hudba – Citát – História – Prvá svetová vojna – Detstvo – Materstvo – Rodičovstvo – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Peklo – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Smerohlasizmus – Politický katolicizmus – Zuzana Čaputová – Vojna – Chudoba – Bieda – Smrť – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva
« Deti v postieľkach v jasliach, ktoré v Ivry v blízkosti Paríža zriadila spoločnosť Compagnie Générale Électrique pre potomkov žien pracujúcich v jej muničných závodoch. Matky deti ráno privádzajú a tie sú potom až do večera v plnej starostlivosti personálu, kedy si ich matky vyzdvihnú a odnesúdomov. » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
DOPORUČENÉ AUDIO: Léo Férré – L’ALBATROS (Thème Symphonique), 1971 (Youtube)“
ZDROJ: The War Illustrated / 3rd February, 1917 – No. 129. Londýn (Veľká Británia), 1917.▐ Zverejnené: 04/09/2026
![Vizuálna metafora o zachovávaní prúdu života. V tieni hrnčiarskeho kruhu, kde sa hlina miesi a pôsobením ľudskej zručnosti mení na praktické predmety, rôznorodé (a pre ľud užitočné) misky a nádoby, vidíme matku s dieťaťom, ktorá túto svoju ratolesť kojí. Otec na obrázku reprezentuje stabilitu a technickú kompetenciu, matka naopak prináša starostlivosť a nepodmienenú lásku, zatiaľ čo dieťa je vznešeným symbolom kontinuity, potenciálu a variže zdárnej budúcnosti.]( "Matka + Otec + Dieťa: Prirodzená deľba práce v rodine hrnčiara (1877)")
Základný popis
Vizuálna metafora o zachovávaní prúdu života. V tieni hrnčiarskeho kruhu, kde sa hlina miesi a pôsobením ľudskej zručnosti mení na praktické predmety, rôznorodé (a pre ľud užitočné) misky a nádoby, vidíme matku s dieťaťom, ktorá túto svoju ratolesť kojí. Otec na obrázku reprezentuje stabilitu a technickú kompetenciu, matka naopak prináša starostlivosť a nepodmienenú lásku, zatiaľ čo dieťa je vznešeným symbolom kontinuity, potenciálu a variže zdárnej budúcnosti.
« Matka + Otec + Dieťa: Prirodzená deľba práce v rodine hrnčiara (1877) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Príroda – Vidiek – Folklór – Slovania – Rusko – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Ľudský život – Existencializmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Feminizmus – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 449: 6. augusta 1877 [6 августа 1877 года.] (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 7). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/matka-otec-dieta-prirodzena-delba-prace-v-rodine-hrnciara-1877/
▐ Zverejnené: 01/09/2026
![Sliepočka, ktorá dohliada na svoje kuriatka, predstavuje biologický inštinkt poháňaný potrebou chrániť svoje potomstvo a zabezpečiť prežitie druhu. Ľudská matka, ktorá drží svoje dieťa, zosobňuje vyjadrenie tohto inštinktu, no zároveň je ňou rozvinutý. Jej láska je totiž sprevádzaná uvedomelým rozhodnutím pre zodpovednosť a obetovanie sa…]( "Dve matky: Kŕmenie sliepočky s kuriatkami (Mademoiselle Elisabeth Gardner / Paris-Salon, 1888)")
Základný popis
Sliepočka, ktorá dohliada na svoje kuriatka, predstavuje biologický inštinkt poháňaný potrebou chrániť svoje potomstvo a zabezpečiť prežitie druhu. Ľudská matka, ktorá drží svoje dieťa, zosobňuje vyjadrenie tohto inštinktu, no zároveň je ňou rozvinutý. Jej láska je totiž sprevádzaná uvedomelým rozhodnutím pre zodpovednosť a obetovanie sa…
« Dve matky: Kŕmenie sliepočky s kuriatkami (Mademoiselle Elisabeth Gardner / Paris-Salon, 1888) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Leto – Letné prázdniny – Príroda – Vidiek – Folklór – Feminizmus – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Detstvo – Výchova
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BOURNAND, François. PARIS-SALON / 1888. Paríž (Francúzsko) : E. BERNARD & Cie, 1888. cca. 180 strán.▐ Zverejnené: 30/08/2026
![Dvojitý portrét slovanských dievčeniec v tradičných krojoch: symbolika cnosti, pokory a tradičného spôsobu života v spojení s prírodou. Tieto dva obrazy nie sú len vizuálnou dokumentáciou vidieckého života z počiatku 20. storočia. Predstavujú skôr ikony duchovného stavu mysle, ktoré moderný človek takmer úplne stratil. Akosi naň zabudol, na svoju prirodzenosť, na svoj pôvod.]( "Ženy u Slavianov / Slavjanov: Slovanská dievčina s kozičkou")
Základný popis
Dvojitý portrét slovanských dievčeniec v tradičných krojoch: symbolika cnosti, pokory a tradičného spôsobu života v spojení s prírodou. Tieto dva obrazy nie sú len vizuálnou dokumentáciou vidieckého života z počiatku 20. storočia. Predstavujú skôr ikony duchovného stavu mysle, ktoré moderný človek takmer úplne stratil. Akosi naň zabudol, na svoju prirodzenosť, na svoj pôvod.
« Ženy u Slavianov / Slavjanov: Slovanská dievčina s kozičkou »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Folklór – Vidiek – Leto – Letné prázdniny – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] TÁBORSKÝ, František. Rusava. Olomouc (Česko-Slovensko) : R. Promberger, 1928. 147 strán.
- [2] VRBKA, Josef. Zdárný chov kozy – Pojednaní o významu chovu, plemenění, výživě, nemocech a léčení, se zvláštním zřetelem na nynější poměry. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Zemědělské kníhkupectví A. Neubert, 1917. 75 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zeny-u-slavianov-slavjanov-slovanska-dievcina-s-kozickou/
▐ Zverejnené: 16/08/2026
![Tam, kde sa prirodzený inštinkt mení na vedomý akt na podklade dosiahnutej – znamenitej – úrovne duchovnej zrelosti. Prechod od inštinktu k vyššiemu vedomiu. Materstvo by nemalo byť vnímané len ako „biologický proces“. Skutočná podstata materstva spočíva v transformácii, oduševnení „telesného“, ktoré sa stáva bytostným zhmotnením tých najcnostnejších pohnútok, akých je ľudská bytosť schopná.]( "Panna Mária ako archetyp materstva, kde je dieťa zrodené z pravej lásky – tj. vyjadrením toho najvznešenejšieho vlastného, takto matkou pociťované, aktom na podklade vysokej osobnostnej rozvinutosti a kultúrnosti, kedy žena akceptuje svoju „tvoriacu prirodzenosť“, umožňuje zhmotnenie pravdy a krásy (Hegel / The Philosophy of Fine Art)")
Základný popis
Tam, kde sa prirodzený inštinkt mení na vedomý akt na podklade dosiahnutej – znamenitej – úrovne duchovnej zrelosti. Prechod od inštinktu k vyššiemu vedomiu. Materstvo by nemalo byť vnímané len ako „biologický proces“. Skutočná podstata materstva spočíva v transformácii, oduševnení „telesného“, ktoré sa stáva bytostným zhmotnením tých najcnostnejších pohnútok, akých je ľudská bytosť schopná.
« Panna Mária ako archetyp materstva, kde je dieťa zrodené z pravej lásky – tj. vyjadrením toho najvznešenejšieho vlastného, takto matkou pociťované, aktom na podklade vysokej osobnostnej rozvinutosti a kultúrnosti, kedy žena akceptuje svoju „tvoriacu prirodzenosť“, umožňuje zhmotnenie pravdy a krásy (Hegel / The Philosophy of Fine Art) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Filozofia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Kresťanstvo – Biblia – Panna Mária – Ježiš Kristus – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo
« Materská láska, naproti tomu, má – bez akejkoľvek vzájomnosti cieľov či záujmov – bezprostredný základ v prirodzenom materskom pute. V tomto konkrétnom prípade je však materská láska len veľmi málo vymedzená väzbou danou čisto prirodzenou náklonnosťou. Mária má v dieťati, ktoré nosila pod srdcom a porodila v bolestiach, dokonalé poznanie a prežívanie svojej vlastnej podstaty, a toto isté dieťa, krv z jej krvi, je zároveň v rovnakej miere povýšené nad ňu; a napriek tomu si uvedomuje, že toto vyššie patrí k nej samotnej, a je práve tým, čo získava vo svojom čine sebaobetovania a prijatia [osudu – viď „Fiat“, pozn.] Prirodzená intimita materskej lásky je absolútne zduchovnená, prijíma za svoje zhmotnenie Božstva [zrodenie, pozn.]; avšak táto duchovná súdržnosť zostáva napriek tomu pokorná a nevedomá, úžasným spôsobom preniknutá jednotou Prirodzenosti a citu ženskosti.(s. 312) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: HEGEL, Georg Wilhelm Friedrich. The Philosophy of Fine Art – Vol. II. Londýn (Anglicko) : G. Bell and Sons, Ltd.; 1920. 402 strán..▐ Zverejnené: 15/08/2026
![V dolnej časti vidíme apoštolov okolo hrobu. Hore sa odohráva druhá časť tohto príbehu. Kristus korunuje Pannu Máriu, v nebeskej sláve obklopení anjelmi. Tu nie je chaos, tu je všetko v absolútnej harmónii…]( "Korunovanie Matky Božej – Nanebovzatie Panny Márie / 15. August (Raphael of Urbino and His Father Giovanni Santi, 1872)")
Základný popis
V dolnej časti vidíme apoštolov okolo hrobu. Hore sa odohráva druhá časť tohto príbehu. Kristus korunuje Pannu Máriu, v nebeskej sláve obklopení anjelmi. Tu nie je chaos, tu je všetko v absolútnej harmónii…
« Korunovanie Matky Božej – Nanebovzatie Panny Márie / 15. August (Raphael of Urbino and His Father Giovanni Santi, 1872) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Biblia – Panna Mária – Ježiš Kristus – Svätý Peter – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Rodina – Materstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: PASSAVANT, Johann David. Raphael of Urbino and His father Giovanni Santi. Londýn a New York : Macmillan and Co., 1872. 314 strán.▐ Zverejnené: 26/07/2026
![O tom, ako sa dievča stáva ženou, ako sa nevinnosť stáva múdrosťou, ako sa strach mení na dôveru vo svoju budúcnosť. Fiat.]( "Svätá Anna a dievčenstvo Panny Márie / Vitráž kostola Saint-Nicolas du Chardonnet (Paríž)")
Základný popis
O tom, ako sa dievča stáva ženou, ako sa nevinnosť stáva múdrosťou, ako sa strach mení na dôveru vo svoju budúcnosť. Fiat.
« Svätá Anna a dievčenstvo Panny Márie / Vitráž kostola Saint-Nicolas du Chardonnet (Paríž) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Biblia – Panna Mária – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Rodina – Materstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Výchova – Vzdelanie
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: HOPPENOT, Joseph. La Sainte Vierge – Dans la tradition, dans l’art, dans l’ame des saints et dans notre vie. Lille, Paríž a Bruges (Francúzsko) : Société St Augustin + Desclée, De Brouwer et Cie. ; 1912. 382 strán.▐ Zverejnené: 22/07/2026
![Úcta k prirodzeným cyklom života. Zachytenie esencie slovenského folklóru, ktorý vyjadroval predovšetkým tradičné hodnoty denno-denne žité samotnými Slovákmi. Tam, kde končí sila muža, začína grácia ženy. Spolu vytvárajú uzavretý okruh dokonalej harmónie…]( "Muž a žena na lúčke: Spoločný rituál partnerskej harmónie a celistvosti (Elena Chorvátová, 1890)")
Základný popis
Úcta k prirodzeným cyklom života. Zachytenie esencie slovenského folklóru, ktorý vyjadroval predovšetkým tradičné hodnoty denno-denne žité samotnými Slovákmi. Tam, kde končí sila muža, začína grácia ženy. Spolu vytvárajú uzavretý okruh dokonalej harmónie…
« Muž a žena na lúčke: Spoločný rituál partnerskej harmónie a celistvosti (Elena Chorvátová, 1890) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania
« NA LÚČKEŠuhaj kosí lúčku pod zeleným hájom
dievčina roztriasa riadky za šuhajom;
jej spevu zvonnému hájik sa ohláša
a tichý vetríčok ich svetom roznáša.Tam v zelenom háji, v temnej húšti stromov
jedny jej piesne si vyhľadali domov,
druhé zas vetríčok nesie svetom šírym,
rozduje, roznáša, na známosť dá iným.Nezadlho bola lúčka pokosená,
už sa na nej viacej tráva nezelená.
Pri veselom speve dievča so šuhajom
suché seno hrabe pod zelenýmhájom. » ZDROJ: Vlasť a svet. / 1. augusta – Číslo 15, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.▐ Zverejnené: 22/07/2026
![Krása v pote práce. Obrázok z čias, kedy sa ruka človeka dotýkala zrniek pšenice – zdroja svojho chleba. Obrázok, ktorý nám pripomína, že skutočný pokoj na duši človek nenachádza v „absencii práce“, ale práveže je dosahovaný prácou vykonávanou s láskou k neviditeľnému poriadku, ktorý nás všetkých spája s našimi predkami a taktiež s našimi potomkami.]( "Rodná hruda a tichá obeta: Zber pšenice (Nikolai Dmitriev-Orenburgsky, 1877)")
Základný popis
Krása v pote práce. Obrázok z čias, kedy sa ruka človeka dotýkala zrniek pšenice – zdroja svojho chleba. Obrázok, ktorý nám pripomína, že skutočný pokoj na duši človek nenachádza v „absencii práce“, ale práveže je dosahovaný prácou vykonávanou s láskou k neviditeľnému poriadku, ktorý nás všetkých spája s našimi predkami a taktiež s našimi potomkami.
« Rodná hruda a tichá obeta: Zber pšenice (Nikolai Dmitriev-Orenburgsky, 1877) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Leto – Vidiek – Folklór – Mravný ideál – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 447: 23. júla 1877 [23 іюля 1877 года.] (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 5). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rodna-hruda-a-ticha-obeta-zber-psenice-nikolai-dmitriev-orenburgsky-1877/
▐ Zverejnené: 21/07/2026
![Pripomienka, že skutočná pýcha nie je prehnaným egocentrizmom, ale tichou radosťou z vedomia, že sme len článkom reťazca, ktorý nás spája s predkami a vedie k budúcim generáciám.]( "Pýcha starej mami – Oravská stolica (Párnica / okres Dolný Kubín, 1913)")
Základný popis
Pripomienka, že skutočná pýcha nie je prehnaným egocentrizmom, ale tichou radosťou z vedomia, že sme len článkom reťazca, ktorý nás spája s predkami a vedie k budúcim generáciám.
« Pýcha starej mami – Oravská stolica (Párnica / okres Dolný Kubín, 1913) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Pohľadnica – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Starej mamkina pýcha, v Párnici (Oravská stol.) / pohľadnica. Turčiansky Sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko) : P. Socháň, 1913. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pycha-starej-mami-oravska-stolica-parnica-okres-dolny-kubin-1913/
▐ Zverejnené: 19/07/2026
![Moment sakrálneho prenosu, kde sa výchovou pripravujú semená budúcnosti ľudstva. Kresba s hlbokým kontrastom svetla a tieňa, symbolizujúca prenos múdrosti, rodinnú kontinuitu a melanchóliu uplynulého času. Starší muž, jeho tvár zbrázdená časom ako krajina po dlhom suchu, sa nakláňa nad malým dievčatkom s otvorenou knihou v rukách. Avšak pod povrchom tejto scény pulzuje hlboký psychologický rozmer: stretnutie skúsenosti a „odchádzajúceho“ s nedávno príchodzím – s absolútnym potenciálom. Tento obraz nie je len o rodine. Je to manifestácia starostlivosti o druhého, kde najvzácnejším darom nie sú materiálne veci, ale čas a pozornosť.]( "Povinnosť a kontinuita: Starček a vnučka (1883)")
Základný popis
Moment sakrálneho prenosu, kde sa výchovou pripravujú semená budúcnosti ľudstva. Kresba s hlbokým kontrastom svetla a tieňa, symbolizujúca prenos múdrosti, rodinnú kontinuitu a melanchóliu uplynulého času. Starší muž, jeho tvár zbrázdená časom ako krajina po dlhom suchu, sa nakláňa nad malým dievčatkom s otvorenou knihou v rukách. Avšak pod povrchom tejto scény pulzuje hlboký psychologický rozmer: stretnutie skúsenosti a „odchádzajúceho“ s nedávno príchodzím – s absolútnym potenciálom. Tento obraz nie je len o rodine. Je to manifestácia starostlivosti o druhého, kde najvzácnejším darom nie sú materiálne veci, ale čas a pozornosť.
« Povinnosť a kontinuita: Starček a vnučka (1883) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Detstvo – Staroba – Rodina – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, February 3, 1883, No. 2285. 82. ročník. Londýn (Anglicko), 1883.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/povinnost-a-kontinuita-starcek-a-vnucka-1883/
▐ Zverejnené: 19/07/2026
![Intímny moment medzi starým mužom a vnúčatkom pri skromnej večeri v horskej chate, symbolizujúci čistotu detstva, mravnosť starej školy a hĺbku rodinného puta v duchu tradičných hodnôt. Scéna nás konfrontuje s otázkou skutočného bohatstva. Kým moderný svet definuje úspech akumuláciou, Johanna Spyri nám ukazuje triumf v „redukcii“, v dávaní sa ďalším generáciám. Chlieb, syr a mlieko sú tu svätými elementmi konečného zmyslu bytia…]( "Večera u starého otca: Múdrosť jesene života, kde čas plynie gestami lásky (1902)")
Základný popis
Intímny moment medzi starým mužom a vnúčatkom pri skromnej večeri v horskej chate, symbolizujúci čistotu detstva, mravnosť starej školy a hĺbku rodinného puta v duchu tradičných hodnôt. Scéna nás konfrontuje s otázkou skutočného bohatstva. Kým moderný svet definuje úspech akumuláciou, Johanna Spyri nám ukazuje triumf v „redukcii“, v dávaní sa ďalším generáciám. Chlieb, syr a mlieko sú tu svätými elementmi konečného zmyslu bytia…
« Večera u starého otca: Múdrosť jesene života, kde čas plynie gestami lásky (1902) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Detstvo – Staroba – Rodina – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Vidiek – Príroda
« …sediac na jedinej stoličke v miestnosti. Dievčatko sa rýchlo ako šíp ocitlo pri ohnisku a ihneď sa vrátilo s trojnohou stoličkou, na ktorú sa usadilo. „Dobre, teraz síce máš stoličku, to je pravda, ale je dosť nízka,“ povedal jej deduško, „dokonca aj moja stolička by bola pre teba príliš nízka, aby si dosiahla na stôl; ale poď, je čas, aby si niečo zjedla.“ S týmito slovami vstal, naplnil misku mliekom a postavil ju na stoličku, ktorú umiestnil pred trojnohú stoličku, na ktorej sedela Heidi, a tak pre dievčatko vytvoril veľmi pekný stolík. Potom vedľa misky s mliekom položil veľký krajec chleba s kúskom zlatohnedého syra a povedal: „A teraz jedz.“ […] Heidi vzala misku a pila a pila – bez prestania, pretože všetok smäd z jej dlhej cesty musel byť uchlácholený. Potom sa zhlboka nadýchla – keďže pri svojej horúčkovitej túžbe napiť sa nemala čas na voľajaké dýchanie – a misku položila. „Chutí ti mlieko?“ opýtal sa jej dedko. „Také dobré mlieko som ešte nikdy nepila,“ odpovedala Heidi. „Tak to si ešte musíš dať.“ S týmito slovami na perách starý otec zase naplnil misku až po okraj a postavil ju pred dieťa, ktoré si odhryzlo z chleba, na ktorý medzitým natrelo syr, ešte teplý od opekania, mäkký ako maslo. Chlieb a syr sa k sebe vynikajúco hodili a po každom ďalšom chutnom súste si Heidi opätovne odpila z mlieka, pričom vyzerala veľmi spokojne a šťastne.(s. 22) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SPYRI, Johanna. Heidi. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1902. 338 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vecera-u-stareho-otca-mudrost-jesene-zivota-kde-cas-plynie-gestami-lasky-1902/
▐ Zverejnené: 18/07/2026
![Klasická maľba Jean-François Milleta zobrazujúca moment prvého vykročenia dieťaťa vo vidieckom prostredí, celé pod dohľadom otca a matky. Za voľajako kostrbatým dreveným plotom sa odohráva veľký príbeh o maličkom živote. Obraz vonia po čerstvo rozoranej zemi, od potu práce. Prostota, ktorá je zároveň dokonalosťou. Otec kľačí nielen preto, aby bol na úrovni dieťaťa – kľačí na znak úcty voči životu, ktoré sa učí stáť samostatne, k čomu ho priam vyzýva – k rastu. Keď sa muž a žena sa spájajú, vytvárajú niečo, čo presahuje ich vlastné individuality – rodinu. Rodina pritom nie je len akási „sociálna jednotka“, ale skôr sakramentálny akt kontinuity života. Millet tu nevytvára romantizovaný portrét rodiny – jeho ľudia sú obyčajní, ich oblečenie jednoduché, prostredie skromné; a práve v tejto jednoduchosti sa skrýva hlboká pravda o tom, čo znamená byť človekom: ochotne prijať zodpovednosť za niekoho, kto vás potrebuje a urobiť všetko preto, aby vás raz presiahol.]( "Prvé kroky dieťatka: Muž + Žena + Dieťa = Rodina (Jean-François Millet)")
Základný popis
Klasická maľba Jean-François Milleta zobrazujúca moment prvého vykročenia dieťaťa vo vidieckom prostredí, celé pod dohľadom otca a matky. Za voľajako kostrbatým dreveným plotom sa odohráva veľký príbeh o maličkom živote. Obraz vonia po čerstvo rozoranej zemi, od potu práce. Prostota, ktorá je zároveň dokonalosťou. Otec kľačí nielen preto, aby bol na úrovni dieťaťa – kľačí na znak úcty voči životu, ktoré sa učí stáť samostatne, k čomu ho priam vyzýva – k rastu. Keď sa muž a žena sa spájajú, vytvárajú niečo, čo presahuje ich vlastné individuality – rodinu. Rodina pritom nie je len akási „sociálna jednotka“, ale skôr sakramentálny akt kontinuity života. Millet tu nevytvára romantizovaný portrét rodiny – jeho ľudia sú obyčajní, ich oblečenie jednoduché, prostredie skromné; a práve v tejto jednoduchosti sa skrýva hlboká pravda o tom, čo znamená byť človekom: ochotne prijať zodpovednosť za niekoho, kto vás potrebuje a urobiť všetko preto, aby vás raz presiahol.
« Prvé kroky dieťatka: Muž + Žena + Dieťa = Rodina (Jean-François Millet) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Tento obrázok je pôvodne súčasťou zbierky: Cleveland Museum of Art (USA), kde ho digitalizoval Howard Agriesti (Chief Photographer); darované od Thomas H. Jones, Sr.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prve-kroky-dietatka-muz-zena-dieta-rodina-jean-francois-millet/
▐ Zverejnené: 18/07/2026
![Keď listujeme staré stránky klasickej sociologickej literatúry z dielne Dr. Johna Morrisa Gilletteho z roku 1914, nedotýkame sa len suchej analýzy. Pred nami sa odrazu objavuje mechanizmus samotného života. Gillette s klinickou presnosťou hovorí večné: „Prvou všeobecnou funkciou rodiny je fyzická reprodukcia spoločnosti.“ Na jednej strane vidíme biologickú nevyhnutnosť – proces náhrady členov, ktorí odchádzajú a iní naopak prichádzajú, preberajú ich miesta, aby sa život mohol neustále obnovovať. Rodina však nie je len „výrobná jednotka“ ľudí. Rovnako tak predstavuje sväté útočisko pamäte a morálnych hodnôt, no a v neposlednom rade aj spoločenstvo, ktoré sa snaží napomáhať nachádzať individuálne šťastie jednotlivca do tohto spoločenstva patriaceho. Tohto všetkého si bol pán Gillette veľmi dobre vedomý…]( "Rodina ako základ spoločnosti, ktorý umožňuje kontinuitu nositeľov kultúry a pretrvanie etnika (John M. Gillette / The Family and Society, 1914)")
Základný popis
Keď listujeme staré stránky klasickej sociologickej literatúry z dielne Dr. Johna Morrisa Gilletteho z roku 1914, nedotýkame sa len suchej analýzy. Pred nami sa odrazu objavuje mechanizmus samotného života. Gillette s klinickou presnosťou hovorí večné: „Prvou všeobecnou funkciou rodiny je fyzická reprodukcia spoločnosti.“ Na jednej strane vidíme biologickú nevyhnutnosť – proces náhrady členov, ktorí odchádzajú a iní naopak prichádzajú, preberajú ich miesta, aby sa život mohol neustále obnovovať. Rodina však nie je len „výrobná jednotka“ ľudí. Rovnako tak predstavuje sväté útočisko pamäte a morálnych hodnôt, no a v neposlednom rade aj spoločenstvo, ktoré sa snaží napomáhať nachádzať individuálne šťastie jednotlivca do tohto spoločenstva patriaceho. Tohto všetkého si bol pán Gillette veľmi dobre vedomý…
« Rodina ako základ spoločnosti, ktorý umožňuje kontinuitu nositeľov kultúry a pretrvanie etnika (John M. Gillette / The Family and Society, 1914) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Feminizmus – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« RODINA A SPOLOČNOSŤKapitola 1: Funkcie rodiny
Každá ľudská inštitúcia, vzhľadom na to, že sa jedná o inštitúciu sociálnu, musí byť zodpovedná za plnenie určitých sociologických funkcií. Často sa predpokladá, že inštitúcie existujú samy pre seba. Neuznáva sa, že každá takáto organizácia by sa mala považovať za prostriedok, prostredníctvom ktorého ľudia a spoločnosť pracujú na zabezpečovaní kolektívnych výsledkov, a že preto jej opodstatnenie a test efektívnosti spočíva v jej spoločenskej užitočnosti. […] 1. Fyzická reprodukcia spoločnosti. Prvou všeobecnou funkciou rodiny je fyzická reprodukcia spoločnosti. Po prvé, aby spoločnosť i naďalej pretrvávala, je nevyhnutné, aby sa jej členovia, ktorí ju konštituujú, [postupne a prirodzene, pozn.] nahrádzali, keď sú vylúčeni.
(s. 1-2) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: GILLETTE, John Morris. The Family and Society. Chicago (USA) : A. C. McClurg & CO., 1914. 164 strán.▐ Zverejnené: 14/07/2026
![Poézia Ľudmily Ružodolskej o jednej z mnohých slovenských chalúpok, a predsa – a pre niekoho – nadovšetko výnimočnej. Príklad tradičnej ľudovej slovesnosti v našich končinách, vyjadrujúcej lásku k jednoduchosti a prostote domova. Psychologický manifest ľudskej potreby bezpečia. Chalúpka nie je len stavba z dreva a bieleho vápna – je to centrum existencie človeka; miesto, ku ktorému „srdienko úzko prirástlo“.]( "Naša chalúpka (Ľudmila Ružodolská, 1890)")
Základný popis
Poézia Ľudmily Ružodolskej o jednej z mnohých slovenských chalúpok, a predsa – a pre niekoho – nadovšetko výnimočnej. Príklad tradičnej ľudovej slovesnosti v našich končinách, vyjadrujúcej lásku k jednoduchosti a prostote domova. Psychologický manifest ľudskej potreby bezpečia. Chalúpka nie je len stavba z dreva a bieleho vápna – je to centrum existencie človeka; miesto, ku ktorému „srdienko úzko prirástlo“.
« Naša chalúpka (Ľudmila Ružodolská, 1890) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Folklór – Vidiek – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko
« Naša chalúpka
Chalúpka naša bielená,
s malým oblôčkom v stene,
k tebe je moje srdienko
tak úzko prirastené!Milá mi tvoja prostota,
bár zdoby v tebe nenie;
tak voľno mi, tak sladko tu,
jak žitie v tebe plynie.Ty sama čítaš každý vzdych,
čo niekdy s perien letí,
ty słýchaš piesne veselé,
tie duše mojej kvety.Ty nikdy, nikdy nezradíš,
čo šepcú ústa v snení…
chyženka naša! nad teba
mi palác krajšímneni. » ZDROJ: Vlasť a svet. / 1. apríla – Číslo 7, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nasa-chalupka-ludmila-ruzodolska-1890/
▐ Zverejnené: 13/07/2026
![Časy, kedy bol domov zadefinovaný ako bezpečné útočisko, svätyňa – miesto oddelené od drsnej reality. Obraz psychologického bezpečia, ktoré je základným kameňom ľudského rozvoja. Deti tu sú zakorenené v prostredí, ktoré im sľubuje ochranu pred všetkým neznámym a tajomným, odkiaľ neskôr môžu vyrážať na rôznorodé dobrodružné výpravy, no a vždy sa majú, kam vrátiť.]( "Pri potoku uprostred leta: Bezpečný prístav každého detstva (Oscar Pletsch, 1871)")
Základný popis
Časy, kedy bol domov zadefinovaný ako bezpečné útočisko, svätyňa – miesto oddelené od drsnej reality. Obraz psychologického bezpečia, ktoré je základným kameňom ľudského rozvoja. Deti tu sú zakorenené v prostredí, ktoré im sľubuje ochranu pred všetkým neznámym a tajomným, odkiaľ neskôr môžu vyrážať na rôznorodé dobrodružné výpravy, no a vždy sa majú, kam vrátiť.
« Pri potoku uprostred leta: Bezpečný prístav každého detstva (Oscar Pletsch, 1871) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Leto – Letné prázdniny – Mravný ideál – Feminizmus – Krása – Detstvo – Vidiek – Príroda – Priateľstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Viktoriánska éra
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Nr. 32, 1871. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1871. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pri-potoku-uprostred-leta-bezpecny-pristav-kazdeho-detstva-oscar-pletsch-1871/
▐ Zverejnené: 10/07/2026
![]( "„Fiat“ a „Unio Mystica“ – keď sa žena vedome spolupodieľa na tvorení a stretáva s „božským“, alebo tam, kde je jediným rytmom sveta pulz matkinho srdca: ČLOVEK – fétus a jeho krvný obeh (Charles d'Orbigny / Dictionnaire Universel D'histoire Naturelle, 1861)")
Základný popis
Začiatky ľudského života. Pohľad na človeka v najrannejších fázach jeho vývoja. Samostatná ľudská bytosť s nekonečným potenciálom, no v tomto bode zároveň úplne závislá na svojej matke. Mechanizmus prenosu živín a kyslíka. Placenta sa tu javí ako koreňový systém, ktorý plod „kŕmi“ z vonkajšej – okolitej „materskej pôdy“.
« „Fiat“ a „Unio Mystica“ – keď sa žena vedome spolupodieľa na tvorení a stretáva s „božským“, alebo tam, kde je jediným rytmom sveta pulz matkinho srdca: ČLOVEK – fétus a jeho krvný obeh (Charles d’Orbigny / Dictionnaire Universel D’histoire Naturelle, 1861) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – História medicíny – Ľudská anatómia – Zdravotníctvo – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Tehotenstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: D’ORBIGNY, Charles Henry Dessalines. Dictionnaire Universel D’histoire Naturelle – Atlas de la Deuxième Édition: Tome Premier / Zoologie – Races humaines, Mammifères et Oiseaux. Paríž (Francúzsko) : Abel Pilon et Cie, 1861. cca. 315 strán.▐ Zverejnené: 09/07/2026
![Biblický príbeh opisujúci stvorenie ženy. Čo znamená byť „kosťou z kosti a telom z tela“? Muž sledujúc takúto „žijúcu tvárnosť“, akú mu Boh prináša, nevidí pred sebou – paradoxne – cudzinca, ale vníma svoju stratenú časť. Je to moment „rozpoznania“, ktorý predchádza každej sexuálnej túžbe – túžbe po celistvosti. Žena preňho nie je akýsi podriadený tvor, ale esenciálny element jeho bytia, bez ktorého by ostal neúplný (a rovnako aj žena). Filozoficky tu môžeme vnímať problematiku jednoty a individuality. Boh rozdeľuje jedno telo na dve osoby. Vďaka takémuto oddeleniu vlastne vytvára možnosť samotnej lásky. Láska totižto vyžaduje vzdialenosť a separáciu ľudských bytosti opačného pohlavia, ktorí môžu prekonávať túto osobnostnú odcudzenosť, ktorá vyplýva z ich jedinečných osobných existencii. Ak by boli ľudské bytosti jedným a rovnakým, neexistovala by možnosť milovať v plnom rozsahu, vôľa slobodne konať a mať možnosť vyjadriť sa v plnej dokonalosti lásky, obsiahnuť celý svet a spoločným spojením svet vytvárať; existovalo by len vnútené, dané… akési nízke, až nebodaj „sebaukájavé“.]( "Prvotná jednota: O stave manželskom / O stawu manželském (Kozmograffia Cžeská,1554)")
Základný popis
Biblický príbeh opisujúci stvorenie ženy. Čo znamená byť „kosťou z kosti a telom z tela“? Muž sledujúc takúto „žijúcu tvárnosť“, akú mu Boh prináša, nevidí pred sebou – paradoxne – cudzinca, ale vníma svoju stratenú časť. Je to moment „rozpoznania“, ktorý predchádza každej sexuálnej túžbe – túžbe po celistvosti. Žena preňho nie je akýsi podriadený tvor, ale esenciálny element jeho bytia, bez ktorého by ostal neúplný (a rovnako aj žena). Filozoficky tu môžeme vnímať problematiku jednoty a individuality. Boh rozdeľuje jedno telo na dve osoby. Vďaka takémuto oddeleniu vlastne vytvára možnosť samotnej lásky. Láska totižto vyžaduje vzdialenosť a separáciu ľudských bytosti opačného pohlavia, ktorí môžu prekonávať túto osobnostnú odcudzenosť, ktorá vyplýva z ich jedinečných osobných existencii. Ak by boli ľudské bytosti jedným a rovnakým, neexistovala by možnosť milovať v plnom rozsahu, vôľa slobodne konať a mať možnosť vyjadriť sa v plnej dokonalosti lásky, obsiahnuť celý svet a spoločným spojením svet vytvárať; existovalo by len vnútené, dané… akési nízke, až nebodaj „sebaukájavé“.
« Prvotná jednota: O stave manželskom / O stawu manželském (Kozmograffia Cžeská,1554) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Judaizmus – Biblia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Rodina – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« …preto Pán Boh driemotu na Adama dopustil a ten zaspal. Vtedy Pán Boh jedno rebro jeho vybral, a miesto telom uzavrel, a ženu z neho urobil a k človeku ju priviedol. A človek povedal: „To jest teraz kosť z kostí mojich, a telo z tela môjho, preto volať sa bude „Mužena“, že jest z muža zobranátáto…“ » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Kozmograffia Cžeská : To gest wypsánij, o položenij kragin neb zemij y obyčegijch národuow wsseho swieta, a hystorygij podlé počtu leth naněm zběhlých, prwé nikdá tak pospolku w žádném iazyku newidaná. Praha (České království) : Jan Kosořský z Kosoře, 1554. cca. 1800 strán.▐ Zverejnené: 08/07/2026
![Slovenská historická pohľadnica z roku 1900 (Ružomberok), znázorňujúca Slováka a Slovenku v tradičnom ľudovom oblečení, celé doprevádzané bohatými folklórnymi ornamentami. Postavy muža a ženy tu nestoja vo víre chaosu. Ich postavy predstavujú tiché uznanie vzájomného dopĺňania sa. Nevidíme boj o dominanciu, ktorý charakterizuje moderný feminizmus či všelijaké prehnané vyjadrenia silenej, hranej maskulinity, ale vidíme symbiózu. Muž reprezentuje mužnosť: ochranu a stabilitu, žena je symbolom ženskosti: cnosti a vnútornej sily. Je to stelesnenie mravného ideálu, kde láska nie je len emočným výbuchom, ale vedomým rozhodnutím slúžiť druhému a spoločne niečomu väčšiemu, ktoré oboch presahuje. Príklad toho, ako sa „Logos“ – vyššie usporiadanie bytia stelesňuje individuálnymi osudmi jednotlivcov…]( "Mne Slovensko krása je: Tradičná slovenská kultúra – slovenský junák a Slovenka (Pohľadnica z konca 19. storočia)")
Základný popis
Slovenská historická pohľadnica z roku 1900 (Ružomberok), znázorňujúca Slováka a Slovenku v tradičnom ľudovom oblečení, celé doprevádzané bohatými folklórnymi ornamentami. Postavy muža a ženy tu nestoja vo víre chaosu. Ich postavy predstavujú tiché uznanie vzájomného dopĺňania sa. Nevidíme boj o dominanciu, ktorý charakterizuje moderný feminizmus či všelijaké prehnané vyjadrenia silenej, hranej maskulinity, ale vidíme symbiózu. Muž reprezentuje mužnosť: ochranu a stabilitu, žena je symbolom ženskosti: cnosti a vnútornej sily. Je to stelesnenie mravného ideálu, kde láska nie je len emočným výbuchom, ale vedomým rozhodnutím slúžiť druhému a spoločne niečomu väčšiemu, ktoré oboch presahuje. Príklad toho, ako sa „Logos“ – vyššie usporiadanie bytia stelesňuje individuálnymi osudmi jednotlivcov…
« Mne Slovensko krása je: Tradičná slovenská kultúra – slovenský junák a Slovenka (Pohľadnica z konca 19. storočia) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Pohľadnica – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Slovák a Slovenka / pohľadnica. Ružomberok (Rakúsko-Uhorsko) : Karol Salva, 1900. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 07/07/2026
![Autentický záznam ľudového umenia. Slovenská pohľadnica zachytávajúca slovenské dievčatá v tradičných krojov na poliach. Ich bosé nohy sú už len zdokladovaním samotného symbolu, ktorí tieto devuchy reprezentujú: spojenie so samotnou zemou ako princípom našej Matičky, ktorej úroda prináša obživu celým generáciám. Presne takto boli aj tieto ženy prísľubom budúcej „úrody“ v podobe pretrvania rodu a zachovania tradičnej kultúry. Je to melancholický obraz strateného raja, kde muž a žena neboli v permanentnom konflikte o moc, ako sa nám to dnes kadejaké osobnostne narušené osoby snažia nahovoriť, ale žili v komplementárnej harmónii a navzájom si pomáhali, dopĺňali sa.]( "Archetyp pravej ženskosti: Dary matičky Zeme, žnice a krásna slovenská dievčina (Poniky / Okres Banská Bystrica, 1902)")
Základný popis
Autentický záznam ľudového umenia. Slovenská pohľadnica zachytávajúca slovenské dievčatá v tradičných krojov na poliach. Ich bosé nohy sú už len zdokladovaním samotného symbolu, ktorí tieto devuchy reprezentujú: spojenie so samotnou zemou ako princípom našej Matičky, ktorej úroda prináša obživu celým generáciám. Presne takto boli aj tieto ženy prísľubom budúcej „úrody“ v podobe pretrvania rodu a zachovania tradičnej kultúry. Je to melancholický obraz strateného raja, kde muž a žena neboli v permanentnom konflikte o moc, ako sa nám to dnes kadejaké osobnostne narušené osoby snažia nahovoriť, ale žili v komplementárnej harmónii a navzájom si pomáhali, dopĺňali sa.
« Archetyp pravej ženskosti: Dary matičky Zeme, žnice a krásna slovenská dievčina (Poniky / Okres Banská Bystrica, 1902) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Inšpirácia – Pohľadnica – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Leto – Letné prázdniny – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Žnice v Ponikách (Zvolen) / pohľadnica. Turčiansky Sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko) : P. Socháň, 1902. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 29/06/2026
![Text analyzuje rozdiel medzi prístupom k životu v podobe účastníka „detskej hry“, kde jedinec – v procese osobnostného rozširovania (expanzie) – sám seba privádza do stavu stagnácie, zväčša v tých najpodstatnejších sférach ľudského života, do stavu vyhýbania sa skutočnému „dobrodružstvu“, skutočným životným výzvam na ceste osobnostného rastu. Väčšina ľudí prežije celý život v neustálej „hre“. Hra je príjemná, lebo je bezpečná. Z hľadiska charakterovo-morálnych vlastnosti a historicko-kultúrneho rozhľadu sa jedná zvyčajne o pomerne prostoduché bytosti – „duchovne lenivé“ – a ich spôsob rozhodovania prebieha v nejakej tej „pragmatickej“ rovine. Snažia sa všemožne spôsobom vyhnúť zodpovednosti, a tak si volia také rozhodnutia, kde minimalizujú možné negatívne konzekvencie, ktoré sa pre nich neskôr môžu vyskytnúť.]( "Atrofia duše – medzi „hraním sa“ a „dobrodružstvom“: Voľba adaptácie jedinca vo forme stagnácie, osobnostného úpadku a infantilizácie, prejavené ako – „ohradzovanie“ jadra „charakterových defektov“ (moc, status, nedotknuteľnosť), zbavovanie sa zodpovednosti (prenášanie následkov), neschopnosť milovať, užívanie iných na svoj osoh, snaha „zdať sa“ a predstieraná „odvaha“ v nepodstatnostiach…")
Základný popis
Text analyzuje rozdiel medzi prístupom k životu v podobe účastníka „detskej hry“, kde jedinec – v procese osobnostného rozširovania (expanzie) – sám seba privádza do stavu stagnácie, zväčša v tých najpodstatnejších sférach ľudského života, do stavu vyhýbania sa skutočnému „dobrodružstvu“, skutočným životným výzvam na ceste osobnostného rastu. Väčšina ľudí prežije celý život v neustálej „hre“. Hra je príjemná, lebo je bezpečná. Z hľadiska charakterovo-morálnych vlastnosti a historicko-kultúrneho rozhľadu sa jedná zvyčajne o pomerne prostoduché bytosti – „duchovne lenivé“ – a ich spôsob rozhodovania prebieha v nejakej tej „pragmatickej“ rovine. Snažia sa všemožne spôsobom vyhnúť zodpovednosti, a tak si volia také rozhodnutia, kde minimalizujú možné negatívne konzekvencie, ktoré sa pre nich neskôr môžu vyskytnúť.
« Atrofia duše – medzi „hraním sa“ a „dobrodružstvom“: Voľba adaptácie jedinca vo forme stagnácie, osobnostného úpadku a infantilizácie, prejavené ako – „ohradzovanie“ jadra „charakterových defektov“ (moc, status, nedotknuteľnosť), zbavovanie sa zodpovednosti (prenášanie následkov), neschopnosť milovať, užívanie iných na svoj osoh, snaha „zdať sa“ a predstieraná „odvaha“ v nepodstatnostiach… »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Psychológia – Hlbinná psychológia – Neuróza – Feminizmus – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Ľudský život – Existencializmus – Výchova – Vzdelanie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Pravda – Krása – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Rodina – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie
Drvivá väčšina ľudí nikdy nedospeje do štádia nejakej osobnej rozvinutosti, nebodaj múdrosti. Tento nadpis
– s nasledovným výrokom nižšie – vysvetľuje mnohé z diania navôkol nás, kde sa jedinci – s rôznymi psychickými „obtiažami“ – snažia vytvoriť si „bezpečné prostredie“ na svoj obraz v takej podobe, aby pritom dochádzalo k realizácii úkonov nejakej formy– nimi vyhľadávaných – kompenzácii vlastných neschopnosti alebo tráum, dosahovania plytkých radostí, spokojnosti, rozkoše alebo ukojenia.« Odysseus je hrdinom Odysey, Achilles hrdinom Iliady. Odysseus je predovšetkým typom vynaliezavej inteligencie, Achilles typom statočnosti. Akým spôsobom tieto typy oslovia našich žiakov? Ako sa chlapec vyvíja a prekračuje rané detstvo, prejavujú sa v ňom vlohy pre dobrodružstvo. To si všimli všetci pozorní pedagógovia. Existuje však výrazný rozdiel, čo do ich naturelu, medzi dobrodružstvom a hrou. Hra spočíva vo voľnom uplatňovaní našich schopností. Jej charakteristickým znakom je absencia namáhavého úsilia. Hovorí sa, že dieťa sa hrá, keď počas svojich radovánok v tráve, keď skáče alebo sa preteká v behu, alebo keď napodobňuje činy svojich starších súputníkov. Avšak, akonáhle sa námaha potrebná na pokračovanie v hre stane citeľnou, hra sa mení na úlohu a stráca svoje čaro. Duch dobrodružstva, naopak, je vyvolaný úskaliami; teší sa z budúcich prekážok, ktoré je potrebné zvládnuť; je to prejav sviežej a zdanlivo neobmedzenej energie, ktorej drsný kontakt s realitou ešte neukázal jej hranice. Dobrodružný duch sa u detí začína rozvíjať vtedy, keď ich už rodinný život úplne neuspokojuje, keď sa chcú oslobodiť od obmedzenia, ktoré im prináša závislosť od druhých, keď sa im zdá, akoby sa im celý svet otváral a mohli by sa odvážiť a urobiť takmer čokoľvek. (Adler,s. 147-148) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: ADLER, Felix. The Moral Instruction of Children. New York (USA) : D. Appleton and Company, 1895. 270 strán.▐ Zverejnené: 26/06/2026
![Kiplingov pohľad na čas a povinnosť, zároveň psychologická diagnóza stavu človeka odtrhnutého od svojich koreňov. Text rozoberá tému obety predkov a morálnej povinnosti potomstva za zodpovednosť pri zachovaní ich kultúrneho a duchovného odkazu. V dobe, kedy sa naša spoločnosť, pod tlakom sileného individualizmu a obsesie vlastnou – neraz psychicky narušenou – maličkosťou, rozpadá na tisíce kadejakých nesúrodých fragmentov a „identita“ je vnímaná len ako produkt prevládajúceho trendu a momentálneho výberu – na podklade akéhosi primitívne navodeného pocitu „páčivosti“ – z ponuky „hlásateľmi pokrokovo správneho a dovoleného“ nám dodaných povolených svetonázorových orientácii, nás tieto slová prinavrácajú k základnej pravde o ľudskom bytí: sme len jedným článkom v reťazci. Najčastejší zánik spoločností nastáva vtedy, keď jednotlivec prestane vidieť súvislosť medzi svojím „ja“ a predkami, keď nie je schopný milovať, len používa, keď sa mu jeho životným krédom stáva „Non serviam“ a ostatní sú tu pre neho a jeho blaho.]( "Tradícia a kontinuita: Pretrvávajúce právo našich otcov a odovzdávanie takého dedičstva ďalším generáciám, aby sme neokrádali našich synov (Rudyard Kipling – The Heritage)")
Základný popis
Kiplingov pohľad na čas a povinnosť, zároveň psychologická diagnóza stavu človeka odtrhnutého od svojich koreňov. Text rozoberá tému obety predkov a morálnej povinnosti potomstva za zodpovednosť pri zachovaní ich kultúrneho a duchovného odkazu. V dobe, kedy sa naša spoločnosť, pod tlakom sileného individualizmu a obsesie vlastnou – neraz psychicky narušenou – maličkosťou, rozpadá na tisíce kadejakých nesúrodých fragmentov a „identita“ je vnímaná len ako produkt prevládajúceho trendu a momentálneho výberu – na podklade akéhosi primitívne navodeného pocitu „páčivosti“ – z ponuky „hlásateľmi pokrokovo správneho a dovoleného“ nám dodaných povolených svetonázorových orientácii, nás tieto slová prinavrácajú k základnej pravde o ľudskom bytí: sme len jedným článkom v reťazci. Najčastejší zánik spoločností nastáva vtedy, keď jednotlivec prestane vidieť súvislosť medzi svojím „ja“ a predkami, keď nie je schopný milovať, len používa, keď sa mu jeho životným krédom stáva „Non serviam“ a ostatní sú tu pre neho a jeho blaho.
« Tradícia a kontinuita: Pretrvávajúce právo našich otcov a odovzdávanie takého dedičstva ďalším generáciám, aby sme neokrádali našich synov (Rudyard Kipling – The Heritage) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Klasická literatúra – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
« Naši otcovia v tých úžasných časoch, počas ktorých sa svet [človeku] ešte neveliký zdal, zabezpečili nám dedičstvo, veriac – bez pochybností, že my, deti ich sŕdc, ktoré vtedy tak mohutne bili, v neskorších časoch zohráme rovnakú úlohu pre naše [vlastné] potomstvo. Tisícročia vytrvalo budovali, na úžitok nás i našich vnukov… […] Dávali sa, no nezrátavali nimi odovzdané, počas svojej každodennej obete. Nielen baránky, snáď aj kupované holubice, nebodaj každý desiatok zo zobchodovaného zlata — svoje najdrahšie životy, svoju najmilšiu lásku obetovali už v dávnych časoch. Zdržujúc sa dokonca aj toho, čo je dovolené, sklonili krk, aby niesli neozdobené jarmo, ktoré prináša strašnú drinu a najtvrdšie starosti. Preto je vďaka nim sloboda istá; preto vďaka nim stojíme v bezpečí pred všetkým – okrem lenivosti a pýchy, v krajine plnej radosti. A preto, pri svojom podráždení – nereptajte, že dali nám takýto veľký príkaz, ktorý je potrebné splniť; ani nesnívajte ohromení: „Veď čas – azda – ušetrí ich prácu,“ zatiaľ čo my spíme. Drahocenné a jasné, tisíc rokov, trvá právo našich otcov. Nech sa aj my podobne obetujeme, aby sme neokradli našich synov. (Kipling,s. 104-105) » ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: KIPLING, Rudyard. Songs from Books. Garden City – New York (USA) : The Country Life Press, 1914. 249 strán.
