Národ Značka
Stránka 1 z celkom 3 stránok.
Dokopy: 72 článkov.
▐ Zverejnené: 14/07/2026
![Poézia Ľudmily Ružodolskej o jednej z mnohých slovenských chalúpok, a predsa – a pre niekoho – nadovšetko výnimočnej. Príklad tradičnej ľudovej slovesnosti v našich končinách, vyjadrujúcej lásku k jednoduchosti a prostote domova. Psychologický manifest ľudskej potreby bezpečia. Chalúpka nie je len stavba z dreva a bieleho vápna – je to centrum existencie človeka; miesto, ku ktorému „srdienko úzko prirástlo“.]( "Naša chalúpka (Ľudmila Ružodolská, 1890)")
Základný popis
Poézia Ľudmily Ružodolskej o jednej z mnohých slovenských chalúpok, a predsa – a pre niekoho – nadovšetko výnimočnej. Príklad tradičnej ľudovej slovesnosti v našich končinách, vyjadrujúcej lásku k jednoduchosti a prostote domova. Psychologický manifest ľudskej potreby bezpečia. Chalúpka nie je len stavba z dreva a bieleho vápna – je to centrum existencie človeka; miesto, ku ktorému „srdienko úzko prirástlo“.
« Naša chalúpka (Ľudmila Ružodolská, 1890) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Folklór – Vidiek – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko
« Naša chalúpka
Chalúpka naša bielená,
s malým oblôčkom v stene,
k tebe je moje srdienko
tak úzko prirastené!Milá mi tvoja prostota,
bár zdoby v tebe nenie;
tak voľno mi, tak sladko tu,
jak žitie v tebe plynie.Ty sama čítaš každý vzdych,
čo niekdy s perien letí,
ty słýchaš piesne veselé,
tie duše mojej kvety.Ty nikdy, nikdy nezradíš,
čo šepcú ústa v snení…
chyženka naša! nad teba
mi palác krajšímneni. » ZDROJ: Vlasť a svet. / 1. apríla – Číslo 7, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nasa-chalupka-ludmila-ruzodolska-1890/
▐ Zverejnené: 10/07/2026
![]( "„Fiat“ a „Unio Mystica“ – keď sa žena vedome spolupodieľa na tvorení a stretáva s „božským“, alebo tam, kde je jediným rytmom sveta pulz matkinho srdca: ČLOVEK – fétus a jeho krvný obeh (Charles d'Orbigny / Dictionnaire Universel D'histoire Naturelle, 1861)")
Základný popis
Začiatky ľudského života. Pohľad na človeka v najrannejších fázach jeho vývoja. Samostatná ľudská bytosť s nekonečným potenciálom, no v tomto bode zároveň úplne závislá na svojej matke. Mechanizmus prenosu živín a kyslíka. Placenta sa tu javí ako koreňový systém, ktorý plod „kŕmi“ z vonkajšej – okolitej „materskej pôdy“.
« „Fiat“ a „Unio Mystica“ – keď sa žena vedome spolupodieľa na tvorení a stretáva s „božským“, alebo tam, kde je jediným rytmom sveta pulz matkinho srdca: ČLOVEK – fétus a jeho krvný obeh (Charles d’Orbigny / Dictionnaire Universel D’histoire Naturelle, 1861) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – História medicíny – Ľudská anatómia – Zdravotníctvo – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Tehotenstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: D’ORBIGNY, Charles Henry Dessalines. Dictionnaire Universel D’histoire Naturelle – Atlas de la Deuxième Édition: Tome Premier / Zoologie – Races humaines, Mammifères et Oiseaux. Paríž (Francúzsko) : Abel Pilon et Cie, 1861. cca. 315 strán.▐ Zverejnené: 09/07/2026
![Biblický príbeh opisujúci stvorenie ženy. Čo znamená byť „kosťou z kosti a telom z tela“? Muž sledujúc takúto „žijúcu tvárnosť“, akú mu Boh prináša, nevidí pred sebou – paradoxne – cudzinca, ale vníma svoju stratenú časť. Je to moment „rozpoznania“, ktorý predchádza každej sexuálnej túžbe – túžbe po celistvosti. Žena preňho nie je akýsi podriadený tvor, ale esenciálny element jeho bytia, bez ktorého by ostal neúplný (a rovnako aj žena). Filozoficky tu môžeme vnímať problematiku jednoty a individuality. Boh rozdeľuje jedno telo na dve osoby. Vďaka takémuto oddeleniu vlastne vytvára možnosť samotnej lásky. Láska totižto vyžaduje vzdialenosť a separáciu ľudských bytosti opačného pohlavia, ktorí môžu prekonávať túto osobnostnú odcudzenosť, ktorá vyplýva z ich jedinečných osobných existencii. Ak by boli ľudské bytosti jedným a rovnakým, neexistovala by možnosť milovať v plnom rozsahu, vôľa slobodne konať a mať možnosť vyjadriť sa v plnej dokonalosti lásky, obsiahnuť celý svet a spoločným spojením svet vytvárať; existovalo by len vnútené, dané… akési nízke, až nebodaj „sebaukájavé“.]( "Prvotná jednota: O stave manželskom / O stawu manželském (Kozmograffia Cžeská,1554)")
Základný popis
Biblický príbeh opisujúci stvorenie ženy. Čo znamená byť „kosťou z kosti a telom z tela“? Muž sledujúc takúto „žijúcu tvárnosť“, akú mu Boh prináša, nevidí pred sebou – paradoxne – cudzinca, ale vníma svoju stratenú časť. Je to moment „rozpoznania“, ktorý predchádza každej sexuálnej túžbe – túžbe po celistvosti. Žena preňho nie je akýsi podriadený tvor, ale esenciálny element jeho bytia, bez ktorého by ostal neúplný (a rovnako aj žena). Filozoficky tu môžeme vnímať problematiku jednoty a individuality. Boh rozdeľuje jedno telo na dve osoby. Vďaka takémuto oddeleniu vlastne vytvára možnosť samotnej lásky. Láska totižto vyžaduje vzdialenosť a separáciu ľudských bytosti opačného pohlavia, ktorí môžu prekonávať túto osobnostnú odcudzenosť, ktorá vyplýva z ich jedinečných osobných existencii. Ak by boli ľudské bytosti jedným a rovnakým, neexistovala by možnosť milovať v plnom rozsahu, vôľa slobodne konať a mať možnosť vyjadriť sa v plnej dokonalosti lásky, obsiahnuť celý svet a spoločným spojením svet vytvárať; existovalo by len vnútené, dané… akési nízke, až nebodaj „sebaukájavé“.
« Prvotná jednota: O stave manželskom / O stawu manželském (Kozmograffia Cžeská,1554) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Biblia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Rodina – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« …preto Pán Boh driemotu na Adama dopustil a ten zaspal. Vtedy Pán Boh jedno rebro jeho vybral, a miesto telom uzavrel, a ženu z neho urobil a k človeku ju priviedol. A človek povedal: „To jest teraz kosť z kostí mojich, a telo z tela môjho, preto volať sa bude „Mužena“, že jest z muža zobranátáto…“ » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: Kozmograffia Cžeská : To gest wypsánij, o položenij kragin neb zemij y obyčegijch národuow wsseho swieta, a hystorygij podlé počtu leth naněm zběhlých, prwé nikdá tak pospolku w žádném iazyku newidaná. Praha (České království) : Jan Kosořský z Kosoře, 1554. cca. 1800 strán.▐ Zverejnené: 08/07/2026
![Slovenská historická pohľadnica z roku 1900 (Ružomberok), znázorňujúca Slováka a Slovenku v tradičnom ľudovom oblečení, celé doprevádzané bohatými folklórnymi ornamentami. Postavy muža a ženy tu nestoja vo víre chaosu. Ich postavy predstavujú tiché uznanie vzájomného dopĺňania sa. Nevidíme boj o dominanciu, ktorý charakterizuje moderný feminizmus či všelijaké prehnané vyjadrenia silenej, hranej maskulinity, ale vidíme symbiózu. Muž reprezentuje mužnosť: ochranu a stabilitu, žena je symbolom ženskosti: cnosti a vnútornej sily. Je to stelesnenie mravného ideálu, kde láska nie je len emočným výbuchom, ale vedomým rozhodnutím slúžiť druhému a spoločne niečomu väčšiemu, ktoré oboch presahuje. Príklad toho, ako sa „Logos“ – vyššie usporiadanie bytia stelesňuje individuálnymi osudmi jednotlivcov…]( "Mne Slovensko krása je: Tradičná slovenská kultúra – slovenský junák a Slovenka (Pohľadnica z konca 19. storočia)")
Základný popis
Slovenská historická pohľadnica z roku 1900 (Ružomberok), znázorňujúca Slováka a Slovenku v tradičnom ľudovom oblečení, celé doprevádzané bohatými folklórnymi ornamentami. Postavy muža a ženy tu nestoja vo víre chaosu. Ich postavy predstavujú tiché uznanie vzájomného dopĺňania sa. Nevidíme boj o dominanciu, ktorý charakterizuje moderný feminizmus či všelijaké prehnané vyjadrenia silenej, hranej maskulinity, ale vidíme symbiózu. Muž reprezentuje mužnosť: ochranu a stabilitu, žena je symbolom ženskosti: cnosti a vnútornej sily. Je to stelesnenie mravného ideálu, kde láska nie je len emočným výbuchom, ale vedomým rozhodnutím slúžiť druhému a spoločne niečomu väčšiemu, ktoré oboch presahuje. Príklad toho, ako sa „Logos“ – vyššie usporiadanie bytia stelesňuje individuálnymi osudmi jednotlivcov…
« Mne Slovensko krása je: Tradičná slovenská kultúra – slovenský junák a Slovenka (Pohľadnica z konca 19. storočia) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Pohľadnica – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Slovák a Slovenka / pohľadnica. Ružomberok (Rakúsko-Uhorsko) : Karol Salva, 1900. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 07/07/2026
![Autentický záznam ľudového umenia. Slovenská pohľadnica zachytávajúca slovenské dievčatá v tradičných krojov na poliach. Ich bosé nohy sú už len zdokladovaním samotného symbolu, ktorí tieto devuchy reprezentujú: spojenie so samotnou zemou ako princípom našej Matičky, ktorej úroda prináša obživu celým generáciám. Presne takto boli aj tieto ženy prísľubom budúcej „úrody“ v podobe pretrvania rodu a zachovania tradičnej kultúry. Je to melancholický obraz strateného raja, kde muž a žena neboli v permanentnom konflikte o moc, ako sa nám to dnes kadejaké osobnostne narušené osoby snažia nahovoriť, ale žili v komplementárnej harmónii a navzájom si pomáhali, dopĺňali sa.]( "Archetyp pravej ženskosti: Dary matičky Zeme, žnice a krásna slovenská dievčina (Poniky / Okres Banská Bystrica, 1902)")
Základný popis
Autentický záznam ľudového umenia. Slovenská pohľadnica zachytávajúca slovenské dievčatá v tradičných krojov na poliach. Ich bosé nohy sú už len zdokladovaním samotného symbolu, ktorí tieto devuchy reprezentujú: spojenie so samotnou zemou ako princípom našej Matičky, ktorej úroda prináša obživu celým generáciám. Presne takto boli aj tieto ženy prísľubom budúcej „úrody“ v podobe pretrvania rodu a zachovania tradičnej kultúry. Je to melancholický obraz strateného raja, kde muž a žena neboli v permanentnom konflikte o moc, ako sa nám to dnes kadejaké osobnostne narušené osoby snažia nahovoriť, ale žili v komplementárnej harmónii a navzájom si pomáhali, dopĺňali sa.
« Archetyp pravej ženskosti: Dary matičky Zeme, žnice a krásna slovenská dievčina (Poniky / Okres Banská Bystrica, 1902) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Inšpirácia – Pohľadnica – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Leto – Letné prázdniny – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Žnice v Ponikách (Zvolen) / pohľadnica. Turčiansky Sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko) : P. Socháň, 1902. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 05/07/2026
![Historický fragment z diela „The Turkish Atrocities In Bulgaria“ (1876), ktorý dokumentoval tragické udalosti zo strany Turkov v Bulharsku, ale kde si bolo možné prečítať aj príklad svedectva objasňujúceho časť idey slovanskej vzájomnosti. Januarius Aloysius MacGahan, vo svojej reportáži o hrôzach a krutostiach osmanského pôsobenia v tejto oblasti, sa akosi nevedomky pristavil pri pripomienke o podobnosti slovanských jazykov, čím zároveň naznačil totožný historický pôvod jednotlivých slovanských „kmeňov“ a uznal existenciu neviditeľných nití, ktoré tieto etnika neoddeliteľne spájajú s ich spoločnými predkami.]( "Slovan Slovanovi rozumie: Príbuznosť slovanských jazykov (The Turkish Atrocities In Bulgaria, 1876)")
Základný popis
Historický fragment z diela „The Turkish Atrocities In Bulgaria“ (1876), ktorý dokumentoval tragické udalosti zo strany Turkov v Bulharsku, ale kde si bolo možné prečítať aj príklad svedectva objasňujúceho časť idey slovanskej vzájomnosti. Januarius Aloysius MacGahan, vo svojej reportáži o hrôzach a krutostiach osmanského pôsobenia v tejto oblasti, sa akosi nevedomky pristavil pri pripomienke o podobnosti slovanských jazykov, čím zároveň naznačil totožný historický pôvod jednotlivých slovanských „kmeňov“ a uznal existenciu neviditeľných nití, ktoré tieto etnika neoddeliteľne spájajú s ich spoločnými predkami.
« Slovan Slovanovi rozumie: Príbuznosť slovanských jazykov (The Turkish Atrocities In Bulgaria, 1876) »
ZNAČKY: Citát – Slovania – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo
« Rus, Bulhar, Srb, Čiernohorec a Čech sa môžu stretnúť a rozprávať, každý vo svojom vlastnom jazyku, a všetci si navzájom porozumejú.(s. 20) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: MACGAHAN, Januarius Aloysius; SCHUYLER, Eugene. The Turkish Atrocities In Bulgaria – Letters of the Special Commissioner of the „Daily News“ J. A. MacGahan, Esq., with An Introduction and Mr. Schuyler’s Preliminary Report. Londýn (Anglicko) : Bradbury, Agnew & Co., 1876. 94 strán.▐ Zverejnené: 05/07/2026
![Úryvok z poézie chorvátskeho básnika Ivana Kukuljevića Sakcinského. Ten poukazuje na rôzne geografické oblasti, čím sa snaží vyjadriť všadeprítomnosť slovanského bytia. Sakcinski nám pripomína, že naše korene sú prepletené s bratmi na východe, na severe, na západe, ale aj na juhu. Domovina je tu definovaná v podobe akejsi všeobecnej vzájomnosti medzi jednotlivými svojbytnými národmi v rámci veľkej slovanskej rodiny. Sakcinski tak nepíše o hraniciach nejakého štátu, ale o hraniciach etnickej pospolitosti vymedzenej vládou slovanského jazyka.]( "Kde je slavjanská domovina? Široko, ďaleko! I tam, kde tatranský Slovák chodí, kde brata vodí a Tatru svojou nazýva… (Ivan Kukuljević Sakcinski / Záhreb, 1847)")
Základný popis
Úryvok z poézie chorvátskeho básnika Ivana Kukuljevića Sakcinského. Ten poukazuje na rôzne geografické oblasti, čím sa snaží vyjadriť všadeprítomnosť slovanského bytia. Sakcinski nám pripomína, že naše korene sú prepletené s bratmi na východe, na severe, na západe, ale aj na juhu. Domovina je tu definovaná v podobe akejsi všeobecnej vzájomnosti medzi jednotlivými svojbytnými národmi v rámci veľkej slovanskej rodiny. Sakcinski tak nepíše o hraniciach nejakého štátu, ale o hraniciach etnickej pospolitosti vymedzenej vládou slovanského jazyka.
« Kde je slavjanská domovina? Široko, ďaleko! I tam, kde tatranský Slovák chodí, kde brata vodí a Tatru svojou nazýva… (Ivan Kukuljević Sakcinski / Záhreb, 1847) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo – Folklór – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Slovania
« Kde je slovanská domovina?
V diaľke je holá tam výšina,
kde tatranský Slovák chodí,
k novému žitiu brata vodí?
Tatru nazýva Slavjan svojou,
ale je šírny ten slovanský domov!
(Sakcinski,s. 68-69) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: SAKCINSKI, Ivan Kukuljević. Različita dela Ivana Kukuljevića Sakcinskoga – Knjiga četvarta / Pěsme – S dodatkom narodnih pèsamah puka hàrvatskoga. Záhreb (Chorvátske kráľovstvo) : Tlačou kr. povl. národnej tlačiarne Dr. Ljudevita Gaja, 1847. 260 strán.▐ Zverejnené: 04/07/2026
![Zachytenie dramatického kontrastu medzi fyzickým vyčerpaním a transcendenciou viery. Prosba k Metodovi nie je len rodinnou žiadosťou, je to dožadovanie sa osobného výkonu imperatívu mravnej zodpovednosti. Je to moment, v ktorom sa osobné putovanie mení na službu univerzálnemu dobru.]( "Viera Slovanov a jej byzantské korene: Svätý Cyril, na smrteľnom lôžku, prosí svojho brata Metoda, aby neopúšťal Slavianov / Slovanov (Fyodor Bronnikov, 1866)")
Základný popis
Zachytenie dramatického kontrastu medzi fyzickým vyčerpaním a transcendenciou viery. Prosba k Metodovi nie je len rodinnou žiadosťou, je to dožadovanie sa osobného výkonu imperatívu mravnej zodpovednosti. Je to moment, v ktorom sa osobné putovanie mení na službu univerzálnemu dobru.
« Viera Slovanov a jej byzantské korene: Svätý Cyril, na smrteľnom lôžku, prosí svojho brata Metoda, aby neopúšťal Slavianov / Slovanov (Fyodor Bronnikov, 1866) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Cyril a Metod – Kresťanstvo – Ortodoxia – Byzancia – Veľká Morava – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Slovania – Kyjevská Rus – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: KNYAZEV, A. S. [aka А. С. Князев]. Святые Равноапостольные Курілль и Меводій, Просвѣтители Славянъ, и Вліяніе Ихъ Подвиговъ на Народное Образованіе, Какъ Всего Славянскаго Міра Вообще, Такъ и Россіи въ Частности. Petrohrad (Ruské cisárstvo) : Tlačiareň A. Traunshela, 1866. cca. 130 strán.▐ Zverejnené: 04/07/2026
![Historická ilustrácia zobrazujúca ikonu Cyrila a Metoda, ktorá bola darovaná bulharskou delegáciou cárovi Alexandrovi II. Detailná gravúra – pri výročí výkonu ich misie – zachytáva liturgické rúcha, nad hlavami nimby a ikonografické prvky, ktoré spájajú slovanské korene s byzantskou duchovnou tradíciou. Táto ikona je pritom viac než diplomatický dar. Je to prihlásenie sa k tomu, že historicky ortodoxia a byzantský obrad nie je len náboženstvom, ale aj vzájomným „kultúrnym jazykom“, ktorým sa Slovania učili hovoriť o Bohu, čo je možné rovnako vnímať ako odraz / nadäznosť na ich spoločnú „predkresťanskú“ otcovizeň, korene ich etnicity.]( "Viera Slovanov a jej byzantské korene: Tisícročné výročie misie svätého Cyrila a Metoda a ikona darovaná Bulharmi ruskému cárovi Alexandrovi II. (1885)")
Základný popis
Historická ilustrácia zobrazujúca ikonu Cyrila a Metoda, ktorá bola darovaná bulharskou delegáciou cárovi Alexandrovi II. Detailná gravúra – pri výročí výkonu ich misie – zachytáva liturgické rúcha, nad hlavami nimby a ikonografické prvky, ktoré spájajú slovanské korene s byzantskou duchovnou tradíciou. Táto ikona je pritom viac než diplomatický dar. Je to prihlásenie sa k tomu, že historicky ortodoxia a byzantský obrad nie je len náboženstvom, ale aj vzájomným „kultúrnym jazykom“, ktorým sa Slovania učili hovoriť o Bohu, čo je možné rovnako vnímať ako odraz / nadäznosť na ich spoločnú „predkresťanskú“ otcovizeň, korene ich etnicity.
« Viera Slovanov a jej byzantské korene: Tisícročné výročie misie svätého Cyrila a Metoda a ikona darovaná Bulharmi ruskému cárovi Alexandrovi II. (1885) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Cyril a Metod – Kresťanstvo – Ortodoxia – Byzancia – Veľká Morava – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Slovania – Kyjevská Rus – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 6. apríla 1885 [6-го апрѣля 1885 г.] – № 847, (Zväzok 33 [XXXIII.] – № 15). 17. ročník [XVII.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1885.▐ Zverejnené: 30/06/2026
![Dramatický moment konfrontácie medzi mladým beduínom Kananom a starým kalifom, odohrávajúci sa v interiéri, ktorý dýcha orientálnou nádherou. Kresba v jemných tónoch evokuje prach púšte a tiene tajomných zákutí. Obraz znázorňuje napätie medzi „mladosťou“, ktorá hľadá pravdu bez ohľadu na cenu, ktorú je nevyhnutné zaplatiť, a „mocou“, ktorá už zabudla, že aj ona bola raz dávno rovnako pobláznená do ideálov „zhmotňovania nemožného“. Tento príbeh z dávnej Arábie nie je rozprávaním o „bezhlavom skoku do prázdna“, ale práveže naopak – je starobylou legendou o prijatí absolútne zodpovednosti za vlastný život a poslanie, ktoré jedincovi prináleží: o uskutočňovaní životného poslania človeka.]( "O prijatí absolútnej zodpovednosti za vlastný život a životné poslanie: Na boj so zlovestnými prekážkami osudu človek potrebuje – štipku bláznovstva, ale hlavne múdrosť (The Lance of Kanana, 1916)")
Základný popis
Dramatický moment konfrontácie medzi mladým beduínom Kananom a starým kalifom, odohrávajúci sa v interiéri, ktorý dýcha orientálnou nádherou. Kresba v jemných tónoch evokuje prach púšte a tiene tajomných zákutí. Obraz znázorňuje napätie medzi „mladosťou“, ktorá hľadá pravdu bez ohľadu na cenu, ktorú je nevyhnutné zaplatiť, a „mocou“, ktorá už zabudla, že aj ona bola raz dávno rovnako pobláznená do ideálov „zhmotňovania nemožného“. Tento príbeh z dávnej Arábie nie je rozprávaním o „bezhlavom skoku do prázdna“, ale práveže naopak – je starobylou legendou o prijatí absolútne zodpovednosti za vlastný život a poslanie, ktoré jedincovi prináleží: o uskutočňovaní životného poslania človeka.
« O prijatí absolútnej zodpovednosti za vlastný život a životné poslanie: Na boj so zlovestnými prekážkami osudu človek potrebuje – štipku bláznovstva, ale hlavne múdrosť (The Lance of Kanana, 1916) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Orient – Blízky východ – Islam – Legenda – Národ – Rodoľubstvo – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Ľudský život – Existencializmus
« „Cesta je ťažká. Piesok medzi Mekkou a Basrou [„Al-Basra“ alebo „Bashra“, pozn.] je hlboký a suchý,“ povedal Kanana. Kalif sa na nepoddajného beduínskeho chlapca pozrel s prekvapením vo svojom výraze. „Útrapy by nemali byť náročné pre toho, komu sa dostalo tej pocty, že ho posiela samotný kalif.“ „Cesta je nebezpečná. Lúpežníci a nepriateľské kmene sú v okolí Basry takí bežní ako piesok,“ dodal Kanana, ktorý často počul o krajinách pozdĺž východných hraníc Arábie. Prekvapenie kalifa sa teraz už zmenilo na úžas a ten zvolal: „Ty! Samotný syn zrodený z hrôz púšte, ty hovoríš o nebezpečenstve?“ „Otče môj… […] Veríš, že Kanana hovoril zo strachu alebo zbabelosti? Ak áno, daj mu listy a s tvojím požehnaním a pomocou Alaha ich doručí… aj keby všetky rieky horeli a polovica Arábie sa mu postavila do cesty!“ „Ty, bezbradý mladík!“ zvolal kalif. „Na tvoje posmešné slová som už príliš starý.“ „Otče môj, bez brady som sem priniesol tento list a Ten, kto ma strážil, ma bude i naďalej strážiť.“ „Odvážil by si sa vydať na cestu bez sprievodu?“ „Radšej by som mal meč, ktorý by som nemohol zodvihnúť, ako mať sprievod,“ odpovedal Kanana. „Pri fúzoch Proroka, synu môj, v tvojich slovách je oboje: bláznovstvo, ale aj múdrosť.“ (French,s. 68-69) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: FRENCH, Harry W. („Abd El Ardavan“). The Lance of Kanana – A Story of Arabia (with Illustrations by Garrett). Boston (USA) : Lothrop, Lee & Shepard Co., 1916. 165 strán.▐ Zverejnené: 26/06/2026
![Kiplingov pohľad na čas a povinnosť, zároveň psychologická diagnóza stavu človeka odtrhnutého od svojich koreňov. Text rozoberá tému obety predkov a morálnej povinnosti potomstva za zodpovednosť pri zachovaní ich kultúrneho a duchovného odkazu. V dobe, kedy sa naša spoločnosť, pod tlakom sileného individualizmu a obsesie vlastnou – neraz psychicky narušenou – maličkosťou, rozpadá na tisíce kadejakých nesúrodých fragmentov a „identita“ je vnímaná len ako produkt prevládajúceho trendu a momentálneho výberu – na podklade akéhosi primitívne navodeného pocitu „páčivosti“ – z ponuky „hlásateľmi pokrokovo správneho a dovoleného“ nám dodaných povolených svetonázorových orientácii, nás tieto slová prinavrácajú k základnej pravde o ľudskom bytí: sme len jedným článkom v reťazci. Najčastejší zánik spoločností nastáva vtedy, keď jednotlivec prestane vidieť súvislosť medzi svojím „ja“ a predkami, keď nie je schopný milovať, len používa, keď sa mu jeho životným krédom stáva „Non serviam“ a ostatní sú tu pre neho a jeho blaho.]( "Tradícia a kontinuita: Pretrvávajúce právo našich otcov a odovzdávanie takého dedičstva ďalším generáciám, aby sme neokrádali našich synov (Rudyard Kipling – The Heritage)")
Základný popis
Kiplingov pohľad na čas a povinnosť, zároveň psychologická diagnóza stavu človeka odtrhnutého od svojich koreňov. Text rozoberá tému obety predkov a morálnej povinnosti potomstva za zodpovednosť pri zachovaní ich kultúrneho a duchovného odkazu. V dobe, kedy sa naša spoločnosť, pod tlakom sileného individualizmu a obsesie vlastnou – neraz psychicky narušenou – maličkosťou, rozpadá na tisíce kadejakých nesúrodých fragmentov a „identita“ je vnímaná len ako produkt prevládajúceho trendu a momentálneho výberu – na podklade akéhosi primitívne navodeného pocitu „páčivosti“ – z ponuky „hlásateľmi pokrokovo správneho a dovoleného“ nám dodaných povolených svetonázorových orientácii, nás tieto slová prinavrácajú k základnej pravde o ľudskom bytí: sme len jedným článkom v reťazci. Najčastejší zánik spoločností nastáva vtedy, keď jednotlivec prestane vidieť súvislosť medzi svojím „ja“ a predkami, keď nie je schopný milovať, len používa, keď sa mu jeho životným krédom stáva „Non serviam“ a ostatní sú tu pre neho a jeho blaho.
« Tradícia a kontinuita: Pretrvávajúce právo našich otcov a odovzdávanie takého dedičstva ďalším generáciám, aby sme neokrádali našich synov (Rudyard Kipling – The Heritage) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Klasická literatúra – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
« Naši otcovia v tých úžasných časoch, počas ktorých sa svet [človeku] ešte neveliký zdal, zabezpečili nám dedičstvo, veriac – bez pochybností, že my, deti ich sŕdc, ktoré vtedy tak mohutne bili, v neskorších časoch zohráme rovnakú úlohu pre naše [vlastné] potomstvo. Tisícročia vytrvalo budovali, na úžitok nás i našich vnukov… […] Dávali sa, no nezrátavali nimi odovzdané, počas svojej každodennej obete. Nielen baránky, snáď aj kupované holubice, nebodaj každý desiatok zo zobchodovaného zlata — svoje najdrahšie životy, svoju najmilšiu lásku obetovali už v dávnych časoch. Zdržujúc sa dokonca aj toho, čo je dovolené, sklonili krk, aby niesli neozdobené jarmo, ktoré prináša strašnú drinu a najtvrdšie starosti. Preto je vďaka nim sloboda istá; preto vďaka nim stojíme v bezpečí pred všetkým – okrem lenivosti a pýchy, v krajine plnej radosti. A preto, pri svojom podráždení – nereptajte, že dali nám takýto veľký príkaz, ktorý je potrebné splniť; ani nesnívajte ohromení: „Veď čas – azda – ušetrí ich prácu,“ zatiaľ čo my spíme. Drahocenné a jasné, tisíc rokov, trvá právo našich otcov. Nech sa aj my podobne obetujeme, aby sme neokradli našich synov. (Kipling,s. 104-105) » ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: KIPLING, Rudyard. Songs from Books. Garden City – New York (USA) : The Country Life Press, 1914. 249 strán.▐ Zverejnené: 25/06/2026
![Detailná ilustrácia v štýle viktoriánskej kartografie, ktorá mapuje etnický pôvod Slovákov v kontexte európskej histórie. V týchto vyblednutých tónoch hľadáme odpoveď na otázku: „Kým sme boli?“ Ale čo je oveľa podstatnejšie, táto mapa – so všetkými jej nepresnosťami a nedokonalosťami – prináša ešte jednu, oveľa podstatnejšiu: „Kým sme sa stali?“ Pretože práve takýto prístup otvára cestu k debatám o tom, že – síce sme raz boli, a teraz nejako sme… ale ak budeme pokračovať… tak ako pokračujeme, s prístupom zo strany našich politických elít a lokálnych oligarchických správcov nadobudnutého majetku, všetkými ostatnými nevidiacimi a nepočujúcimi, ktorí nejakým spôsobom profitujú zo súčastného stavu na Slovensku, tak je prakticky isté, že jedného dňa – slovenská kultúra s jej nositeľmi Slovákmi – jednoducho nebude v podobe, v akej bola po stáročia. Kontinuita nejakého kolektívneho povedomia sa postupne vytratí a namiesto „žijúcej kultúry“ sa stane (aspoň tým) „bezduchým folklórnym skanzenom“. Národ, ako spoločenstvo osôb, ktorého väčšina sa definuje len cez spotrebu a krátkodobé výhody, zapredávajúc budúcnosť vlastného potomstva, taký národ prestáva byť kultúrou a stáva sa len demografickou štatistikou obývajúcou isté územie…]( "Slováci („Slovacs“) v srdci veľkomoravského kráľovstva: Pokusy o vymedzenie pôvodného historického rozšírenia Slovanov (Conversion of The West – The Slavs, 1879)")
Základný popis
Detailná ilustrácia v štýle viktoriánskej kartografie, ktorá mapuje etnický pôvod Slovákov v kontexte európskej histórie. V týchto vyblednutých tónoch hľadáme odpoveď na otázku: „Kým sme boli?“ Ale čo je oveľa podstatnejšie, táto mapa – so všetkými jej nepresnosťami a nedokonalosťami – prináša ešte jednu, oveľa podstatnejšiu: „Kým sme sa stali?“ Pretože práve takýto prístup otvára cestu k debatám o tom, že – síce sme raz boli, a teraz nejako sme… ale ak budeme pokračovať… tak ako pokračujeme, s prístupom zo strany našich politických elít a lokálnych oligarchických správcov nadobudnutého majetku, všetkými ostatnými nevidiacimi a nepočujúcimi, ktorí nejakým spôsobom profitujú zo súčastného stavu na Slovensku, tak je prakticky isté, že jedného dňa – slovenská kultúra s jej nositeľmi Slovákmi – jednoducho nebude v podobe, v akej bola po stáročia. Kontinuita nejakého kolektívneho povedomia sa postupne vytratí a namiesto „žijúcej kultúry“ sa stane (aspoň tým) „bezduchým folklórnym skanzenom“. Národ, ako spoločenstvo osôb, ktorého väčšina sa definuje len cez spotrebu a krátkodobé výhody, zapredávajúc budúcnosť vlastného potomstva, taký národ prestáva byť kultúrou a stáva sa len demografickou štatistikou obývajúcou isté územie…
« Slováci („Slovacs“) v srdci veľkomoravského kráľovstva: Pokusy o vymedzenie pôvodného historického rozšírenia Slovanov (Conversion of The West – The Slavs, 1879) »
ZNAČKY: Mapa – História – Veľká Morava – Slovania – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Obrázok reprezentuje len jeden z mnohých názorov na túto problematiku,
pravdepodobnenie práve najpresnejší. Zverejnený je z dôvodu naznačenia zrejmých historických súvislosti, nadväzujúcej kontinuity a väzieb, ktoré si je potrebné pripomínať. Obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.ZDROJ: MACLEAR, George Frederick. Conversion of The West – The Slavs. Londýn (Anglicko) : Society for Promoting Christian Knowledge, 1879. 202 strán.▐ Zverejnené: 24/06/2026
![Keď tma dedinu zastrie a všade na nebesiach sa hviezdy zaligotajú, vtedy sa v srdciach Slovanov prebúdzajú spomienky na zvyky ich predkov. Svätojánske ľudové tradície na Slovensku. Opis starodávnych obradov pri príležitosti „Vajánuo“ (Sobotky). Pálenie ohňov na vysoko položených horských lúkach, sprevádzané tradičnými piesňami a tancom mladých šuhajov a dievčin.]( "Svätojánske slávnosti – Vajánuo – Sobotky: Ľudové obyčaje počas sviatku sv. Jána Krstiteľa na Slovensku, kde tradície sú vysokými štítmi hôr chránené vo svojej pôvodnej rýdzosti… (Vykoukal / Z časů dávných i našich, 1893)")
Základný popis
Keď tma dedinu zastrie a všade na nebesiach sa hviezdy zaligotajú, vtedy sa v srdciach Slovanov prebúdzajú spomienky na zvyky ich predkov. Svätojánske ľudové tradície na Slovensku. Opis starodávnych obradov pri príležitosti „Vajánuo“ (Sobotky). Pálenie ohňov na vysoko položených horských lúkach, sprevádzané tradičnými piesňami a tancom mladých šuhajov a dievčin.
« Svätojánske slávnosti – Vajánuo – Sobotky: Ľudové obyčaje počas sviatku sv. Jána Krstiteľa na Slovensku, kde tradície sú vysokými štítmi hôr chránené vo svojej pôvodnej rýdzosti… (Vykoukal / Z časů dávných i našich, 1893) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Folklór – Príroda – Muž a žena – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko
« Níže uvidíme, v jak různých krajinách obyčeje pálení těchto ohňů se v podstatě shodují. Nyní obraťme se k nejbližším pokrevencům svým Slovákům, kteří, mohutnými štíty svých hor jsouce chráněni, zachovali si nejeden dávný obyčej mnohem déle v původní ryzosti než my a kteří zejména vynikají bohatstvím zpěvánek tou měrou, že nemají snad obřadu, při němž by nezanotovali popěvků celou řadu. Tak děje se i při slavnosti, o niž nám tu jde. Přidržme se tu Kollára, jenž ve svých Zpěvánkách uvádí mezi mythologickými více písní spadajících a v poznámkách přimomíná, že slavnost svatojanskou sám viděl, a potvrzuje starší popis z latinské knihy Ond. Bělohorského. (Částečný popis máme také od Bož. Němcové v „Chýži pod horami“.Pálení ohňů má zde jméno Vajánuo, utvořené dle jména světcová; také v Polsce zvýklý název Sobotky není tu neznám. Ohně zapalují se na kopcích, jichž tu ovšem je na vybranou. Jak se hvězdy na nebi ukáží a tma dědiny zastře, opouští kde který šuhaj a dívčina dědinu a ubírají se na ustanovené místo. V Liptově zpívají již cestou:
„Ej, Jane náš, Jane,
kde fa páliť máme?
Na Bobrovskiej straně —
tam ťa páliť máme.
Koho oženíme?
Ďura Stefanovic.
Koho že mu dáme?
Maru Kalinovic.“Při tom již každý šuhaj přitočil se k své kochance, a se všech stran ozývá se žert a smích. Staří kráčejí vzadu podívat se na veselí mladých, jimž nikterak nejsou na překážku. Že však k obřadu tomu jíti je nutno, poučuje nás popěvek dívky zvolenské:
„Kdo na totú Sobotku nepridze,
do ročka ho hlava bolec budze.
Já na totú Sobotečku prišla,
do ročka já budu frišná.“Když dojdou temene vrchu, zapálí se oheň, k němuž několik hochů, kteří nejsou v službě milosti a tudíž ostatní mohli předejíti, hojnosť dřívi a klestí naneslo. Sotva rudý plamen v temno noční vyšlehne, zavýsknou junáci jedním rykem, až se hlas jejich od okolních hor odráží. Děvčata chytnou se za ruce a utvořivše kolo točí se kolem ohně a zpívají:
„Keby já věděla, kedy bude Jána,
ver by som nakládla na tri strany ohňa;
jedon by nakládla od slnca východu;
druhy by nakládla od slnca západu;
tretí by nakládla mojému milému,
mojému šuhajku švarnému.
Jáno, Jáno, Vajánuo!“Sotva píseň dozněla, hned některá z dívek počíná jinou:
„Jáno, Jáno, Vajánuo!
Priletěla holubica v čas ráno,
priletěla druhá
z červeného krúha,
priletěla tretia
zo zahrady z kvieťa —
Jáno, Jáno, Vajánuo!“V Šárišské stolici zpívají děvčata:
„Červený pohar horí,
s červenými jahodami;
a kto že ho hasic budze,
keď tam parobků nebudze?
Krásné děvočky ho hašá,
u vienočkoch vodu nošá;
kelo v tým vienočku vody,
telo v děvočce cnoty.“A hoši jim touž notou odpovídají:
„Červený pohar horí,
s červenými jahodami;
a kto že ho hasic budze,
keď tam děvoček nebudze?
Krásní parobci ho hašá,
u pokretkoch vodu nošá;
kelo v tej pokretce vody,
telo v parobkách svobody.“Staří zatím stojíce v kupách podél ohně vzpomínají svých mladých časů, pozorují tvořící párky a rozhlížejí se po vůkoli. Hle, jak rozkošný obraz naskytá se jich zraku! Co dědin kolem, všude na vyšinách ohně planou, rudý jejich lesk kmitá se noční temnotou, jakoby utlumiti chtěl třpyt hvězd na obloze, osvěcuje jen z pola stromoví a křoví nedaleko na svahu rostoucí, plnou září vrhá v radnostná líce děvušek a šuhajů, kteří v družném reji v kole se pohybují. S blízkých vrhů slyšeti až sem výskot i zpěv — dále již jen postavy rytmicky kolem ohňů se točící lze spatřiti, a na konci obzoru, kde táhlé údolí volnější rozhled dopouští, kmitají se ohňové jako drobné světlušky. Což divu, že za takové velebné noci, pozoruje mocné kontrasty jasna a temnoty, stoje na vyšinách, a tím jakoby nebi blíže se nalézaje, člověk takřka mimoděk vbájil si ve přírodu jej obkličující síly nadobyčejné a oživil jí bytostmi nadpřirozenými. Lid stále s přírodou stýkající ukázal tím jen, jak nitro jeho oplývá ryzí poesií.
Však vizte, hranice prohořevši již klesá; několik junáků ruče chápe se hořících hlavní a hbitou rukou vyhazuje v závratnou výši, že potom jako padající hvězdy klesají k zemi. A již hoši i dívky přes oheň skákají, snažíže se co nejdále doskočiti, škádlení a smíchu při tom není konce. Otažte se tam roztomilé dívčiny, proč že oheň přeskakuje. „Za to, co by člověk rád, aby se mu podařilo,“ poučí vás. Přeskočí-li šťastně, podaří se, upadne-li, nezvede se mu. A tak dívka přeskakuje, aby měla dlouhý len, ale také aby jí vyvolený hoch miloval, milovaný aby byl věren, ba přeskakuje i tatíčkovo i matčino zdraví. – Než tu již některý šuhaj nese z lesa plničkou náruč nového dříví, oheň zase vesele vzlápolá, mládež znova pouští se do kola a nová píseň line se v tichou noc:
„Kladzeme my Sobotečku
s rozmarijou izopečku;
kto na našu Sobotku nepridze,
do roka hlava bolec budze.
Naše Sobotečka jasná,
pri něj čeladočka krásná;
a Hencovská taká tmavá,
a pri něj čelad plugavá.“Vidíte, již se sebevědomí šibalové samého čtveráctví sousedům posmívají. – A tak řine se píseň za písní, nové a nové vzbuzujíc veselí; již dávno hodina duchů odbila, když oheň na dobro uhasíná a mladí i staří vracejí se k dědině. Že duchů jím báti se netřeba, slyšeli jsme již svrchu. Ostatně „na svatého Jana – není noc žádná“, snadno tedy dočkatí se při ohni ranních červánků. (Vykoukal,
s. 213-217) » ZDROJ: VYKOUKAL, František Vladimír. Z časů dávných i našich (obrázky zvykoslovné a kulturní). Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Dr. Frant. Bačkovský, 1893. 264 strán.▐ Zverejnené: 23/06/2026
![Prepis textu z „History of Russia“ od anglického historika Williama Tookeho (1800). Ten pre nás vykresľuje fascinujúci kontrast medzi Perúnom – kráľom bohov, ktorý riadi svet z pozície neúprosnej moci a Kupalom, dobrotivým strážcom zeme. Kupalo nie je bohom boja; je božstvom bytia. Mladí ľudia tancujúci okolo ohňov, nesúci na sebe všelijaké kvetinové zdobenia, sa neoddávajú rytmov prázdnej zábavy. Vo svojich mysliach sa niekde na kolektívnej úrovni synchronizujú – pripomínajú si prirodzený rytmus prírody, ktorého sú oni samotní súčasťou, z ktorej vyšli, a kam sa jedného dňa prinavrátia…]( "Kupalo – slovanský boh plodov rodiacej zeme, letný slnovrat a oslavy mladých ľudí oboch pohlaví na jeho počesť (William Tooke, 1800)")
Základný popis
Prepis textu z „History of Russia“ od anglického historika Williama Tookeho (1800). Ten pre nás vykresľuje fascinujúci kontrast medzi Perúnom – kráľom bohov, ktorý riadi svet z pozície neúprosnej moci a Kupalom, dobrotivým strážcom zeme. Kupalo nie je bohom boja; je božstvom bytia. Mladí ľudia tancujúci okolo ohňov, nesúci na sebe všelijaké kvetinové zdobenia, sa neoddávajú rytmov prázdnej zábavy. Vo svojich mysliach sa niekde na kolektívnej úrovni synchronizujú – pripomínajú si prirodzený rytmus prírody, ktorého sú oni samotní súčasťou, z ktorej vyšli, a kam sa jedného dňa prinavrátia…
« Kupalo – slovanský boh plodov rodiacej zeme, letný slnovrat a oslavy mladých ľudí oboch pohlaví na jeho počesť (William Tooke, 1800) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Folklór – Príroda – Muž a žena – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
« Ak sa Perún, vládca bohov, prezrádzal iba hrôzostrašným hromobitím, ak jeho sviatky boli často krvavé, KUPALO, ktorému sa po ňom dostávalo najväčšej úcty, bol miernym a dobrotivým božstvom, uctievaným uprostred hier a slávnostných zábav. Bol to boh, ktorý dohliadal na úrodu zeme; a jeho sviatok sa slávil na začiatku leta, 24. júna. Mladí ľudia oboch pohlaví, ozdobení vencami a girlandami kvetov, sa stretávali a tancovali na otvorených stráňach polí, obratne preskakujúc ohne, ktoré si na túto príležitosť zakladali. Na každej tvári sa zračila radosť a smiech vidiečanov prerušoval len hluk piesní, v ktorých sa často opakovalo meno „Kupalo“. (Pred)večer tohto sviatku sa, podľa Lomonosova [pravdepodobne Mikhail Lomonosov, pozn.], trávil hodovaním, zapaľovaním ohňov a tancom okolo nich. (Tooke,s. 92) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: TOOKE, William. History of Russia from the Foundation of the Monarchy by Rurik to the Accession of the Catherine the Second (In Two Volumes – Vol. I.) Londýn (Anglicko) : T. N. Longman and O. Rees, 1800. 503 strán.▐ Zverejnené: 23/06/2026
![V centre kompozície stojí duchovný a jeho gesto rukou je smerované k nebesiam, no jeho prítomnosť je pevne zakotvená v starobylej zemi Slovanstva. Obrázok zobrazuje byzantský procesný dvojkríž a ortodoxných duchovných sprevádzaných ľudom v období letného slnovratu, keď sa kresťanská tradícia sv. Jána Krstiteľa preplietala s folklórnymi rituálmi slovanského božstva Kupalu a centrom tohto diania boli potoky a brehy riek. Ľudia sa tu na jednej strane klaňajú pred božským poriadkom (procesiou), no zároveň sú neoddeliteľne viazaní k elementárnym silám slnka a vody.]( "Byzantský dvojkríž na čele sprievodu oslavujúceho sv. Jána Krstiteľa: „Das Kupalo – oder Johannisfest in Kosino (Rußland)“ [Emil Steinmann / Illustrirte Zeitung, 1873]")
Základný popis
V centre kompozície stojí duchovný a jeho gesto rukou je smerované k nebesiam, no jeho prítomnosť je pevne zakotvená v starobylej zemi Slovanstva. Obrázok zobrazuje byzantský procesný dvojkríž a ortodoxných duchovných sprevádzaných ľudom v období letného slnovratu, keď sa kresťanská tradícia sv. Jána Krstiteľa preplietala s folklórnymi rituálmi slovanského božstva Kupalu a centrom tohto diania boli potoky a brehy riek. Ľudia sa tu na jednej strane klaňajú pred božským poriadkom (procesiou), no zároveň sú neoddeliteľne viazaní k elementárnym silám slnka a vody.
« Byzantský dvojkríž na čele sprievodu oslavujúceho sv. Jána Krstiteľa: „Das Kupalo – oder Johannisfest in Kosino (Rußland)“ [Emil Steinmann / Illustrirte Zeitung, 1873] »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Kresťanstvo – Byzancia – Ortodoxia – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Illustrirte Zeitung / 12. Juli 1873 – № 1567). Lipsko [Leipzig, pozn.] (Nemecko) : Johann Jakob Weber, 1873.▐ Zverejnené: 22/06/2026
![Prvky kresťanskej tradície a staroslovanského pohanstva vo forme poetického „etno-dokumentu“. Nazrite do tajov hlbokého prepojenia našich slovanských predkov s prirodzeným cyklom prírody. Svätojánska noc v tomto texte pripomína staré mytologické príbehy previazané s obdobím letného slnovratu, kedy sa verilo v magickú silu rastlín, oživujúcu a ozdravujúcu silu vôd – v podobe rôznych prameňov a potôčikov, no a v neposlednom rade v očistnú silu ohňa.]( "Kupala – Sobotka – Svätojánska noc v šarišskej stolici: „Kúpala sa svätá Anna…“ (Ján Kollár / Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách, 1834)")
Základný popis
Prvky kresťanskej tradície a staroslovanského pohanstva vo forme poetického „etno-dokumentu“. Nazrite do tajov hlbokého prepojenia našich slovanských predkov s prirodzeným cyklom prírody. Svätojánska noc v tomto texte pripomína staré mytologické príbehy previazané s obdobím letného slnovratu, kedy sa verilo v magickú silu rastlín, oživujúcu a ozdravujúcu silu vôd – v podobe rôznych prameňov a potôčikov, no a v neposlednom rade v očistnú silu ohňa.
« Kupala – Sobotka – Svätojánska noc v šarišskej stolici: „Kúpala sa svätá Anna…“ (Ján Kollár / Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách, 1834) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Kresťanstvo – Pohanstvo – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – História medicíny – Psychológia – Znovuzrodenie
ZDROJ: KOLLÁR, Ján. Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách gak pospolitého lidu tak i wyššjch stawů, sebrané od mnohých, w pořádek uwedené, wyswětlenjmi opatřené a wydané. Budín (Rakúsko-Uhorsko) : Král. Universická tiskárna, 1834. 456 strán.▐ Zverejnené: 22/06/2026
![Vyobrazenie stránky historického dokumentu pochádzajúceho z básnickej antológie dokumentujúcej staré slovanské zvyky a niekdajšiu vieru v pohanských bohov u Slovanov. V týchto veršoch z roku 1841 sa prebúdzajú slávne (svätojánske) ohne, ktoré horeli na poliach, pričom v tých časoch ešte stále dôvetkom a s venovaním slovanskému božstvu rodiacej zeme – „Kupalovi“. Oheň tu nevystupuje ako zničujúci element, ale v pozícii prostriedku očistenia – transformácie seba samého.]( "Svätojánska noc a preskakovanie očistných plameňov: „Perunovi česť i sláva! Svätý oheň pre Kupala!“ (1841)")
Základný popis
Vyobrazenie stránky historického dokumentu pochádzajúceho z básnickej antológie dokumentujúcej staré slovanské zvyky a niekdajšiu vieru v pohanských bohov u Slovanov. V týchto veršoch z roku 1841 sa prebúdzajú slávne (svätojánske) ohne, ktoré horeli na poliach, pričom v tých časoch ešte stále dôvetkom a s venovaním slovanskému božstvu rodiacej zeme – „Kupalovi“. Oheň tu nevystupuje ako zničujúci element, ale v pozícii prostriedku očistenia – transformácie seba samého.
« Svätojánska noc a preskakovanie očistných plameňov: „Perunovi česť i sláva! Svätý oheň pre Kupala!“ (1841) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Psychológia – Znovuzrodenie
« Čiu slávu zvestujú — čiu?
„Perunovi česť i sláva!
Svätý oheň pre Kupala!“
[…]
Koleso za kolesom sa rúti, –
ľud tancami bohov slávi!
Krásavice – v kvetoch, vencoch;
predvádzajú sa s rumencom.
A mládenci zdatní, živí,
od pokusu až po skusy,
cez ohniská robia skoky:
vietor za vetrom ich do polí ženie –
tlesk, – to smiech, – to bozkávanie…
[…]
Lado! Lado! Oj, Kupalo!
Aby nám sa dobredialo! » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: Poezia Bohdana Zaleskiego. Paríž (Francúzsko) : Bourgogne i Martinet, 1841.▐ Zverejnené: 21/06/2026
![Dekoratívne prvky z detskej knihy z prelomu storočí, ktoré nám pripomínajú nemenné cykly prírody: „Všetko plynie“ (Panta rhei). Lastovička je symbolom návratu a odchodu. Každý jej návrat (a neskôr odchod) nás konfrontuje s našimi vlastnými zmenami a neúprosným prúdom času. Je preto nielen symbolom zániku, ale aj budúceho rastu a obnovy, v podobe príchodu nových generácii…]( "Príchody a neskôr odchody: Lastovička ako symbol prirodzeného poriadku – „Panta rhei“ – navôkol nás (Frances Brundage a Sophia May Bowley)")
Základný popis
Dekoratívne prvky z detskej knihy z prelomu storočí, ktoré nám pripomínajú nemenné cykly prírody: „Všetko plynie“ („Panta rhei“). Lastovička je symbolom návratu a odchodu. Každý jej návrat (a neskôr odchod) nás konfrontuje s našimi vlastnými zmenami a neúprosným prúdom času. Je preto nielen symbolom zániku, ale aj budúceho rastu a obnovy, v podobe príchodu nových generácii…
« Príchody a neskôr odchody: Lastovička ako symbol prirodzeného poriadku – „Panta rhei“ – navôkol nás (Frances Brundage a Sophia May Bowley) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Psychológia – Existencializmus – Ľudský život – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: NESBIT, E.; CHESSON, Hugh. The Merchant of venice and Other Stories. Londýn, Paríž, Berlín, New York : Raphael Tuck & Sons, cca. 1900. cca. 70 strán.▐ Zverejnené: 21/06/2026
![Na obrázku vidíme skupinu dievčat pri potoku počas obdobia letného slnovratu, presnejšie niekedy počas ďňa pridhádzajúcej svätojánskej noci. Dievčatá na brehu potoka stoja na hranici dvoch svetov: sveta dievčenstva a sveta dospelosti. Venček pustený po prúde vody nie je len plávajúcou ozdobou z kvetov. Takýto rituál plnil omnoho dôležitejšiu funkciu…]( "Venček v potoku: Svätojánska noc na sviatok Jána Krstiteľa v Malorusku (1896)")
Základný popis
Na obrázku vidíme skupinu dievčat pri potoku počas obdobia letného slnovratu, presnejšie niekedy počas ďňa pridhádzajúcej svätojánskej noci. Dievčatá na brehu potoka stoja na hranici dvoch svetov: sveta dievčenstva a sveta dospelosti. Venček pustený po prúde vody nie je len plávajúcou ozdobou z kvetov. Takýto rituál plnil omnoho dôležitejšiu funkciu…
« Venček v potoku: Svätojánska noc na sviatok Jána Krstiteľa v Malorusku (1896) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Príroda – Folklór – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Kyjevská Rus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 22. júna 1896 [22-го іюня 1896 г.] (Zväzok 55 [LV.] – № 1430). 28. ročník [XXVIII.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1896.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vencek-v-potoku-svatojanska-noc-na-sviatok-jana-krstitela-v-malorusku-1896/
▐ Zverejnené: 21/06/2026
![Znázornenie folklórnych tradícií súvisiacich s príchodom letného slnovratu, na ktorý nadväzovali oslavy v rámci niekdajšieho komunitného života. „Kupala“ – „Kupadla“ – „Kupadelné sviatky“ sa spájali s dvoma živlami: ohňom a vodou, čo nie je ničím iným, než klasickým archetypálnym symbolom duality, kde oheň očisťuje a voda – naopak – prinavracia život, oživuje, čo znázorňuje akýsi prirodzený poriadok v podobe opakujúceho sa cyklu prírody.]( "Oslava letného slnovratu: Kupala – Kupadla – Kupadelné sviatky – Svätojánska noc (Krestovský ostrov – Petrohrad / 1869, ilustroval Karel Brož)")
Základný popis
Znázornenie folklórnych tradícií súvisiacich s príchodom letného slnovratu, na ktorý nadväzovali oslavy v rámci niekdajšieho komunitného života. „Kupala“ – „Kupadla“ – „Kupadelné sviatky“ sa spájali s dvoma živlami: ohňom a vodou, čo nie je ničím iným, než klasickým archetypálnym symbolom duality, kde oheň očisťuje a voda – naopak – prinavracia život, oživuje, čo znázorňuje akýsi prirodzený poriadok v podobe opakujúceho sa cyklu prírody.
« Oslava letného slnovratu: Kupala – Kupadla – Kupadelné sviatky – Svätojánska noc (Krestovský ostrov – Petrohrad / 1869, ilustroval Karel Brož) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Príroda – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 2. august 1869 [2 АВГУСТА 1869 г.] (Zväzok 2 [II.] – № 32). 1. ročník [I.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1869.▐ Zverejnené: 02/06/2026
![Príbeh o tom, že keď sa svet rozpadá pod nátlakom barbarstva (dnes maskovaného za „civilizačný pokrok“), odpoveď nie je možná len v podobe modlitby alebo – nebodaj – v nejakej forme úteku a vyhýbania sa, ale práve v bránení toho najdôležitejšieho: rodiny, domova a vlastnej kultúry.]( "Niekedy aj ženy bránili svoje rody a rodiny: Jeanne Laisné / Jeanne Hachette a obliehanie Beauvais")
Základný popis
Príbeh o tom, že keď sa svet rozpadá pod nátlakom barbarstva (dnes maskovaného za „civilizačný pokrok“), odpoveď nie je možná len v podobe modlitby alebo – nebodaj – v nejakej forme úteku a vyhýbania sa, ale práve v bránení toho najdôležitejšieho: rodiny, domova a vlastnej kultúry.
« Niekedy aj ženy bránili svoje rody a rodiny: Jeanne Laisné / Jeanne Hachette a obliehanie Beauvais »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Ľudský život – Sebarozvoj – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BOURGEOIS, Anicet; DENNERY, A. Jeanne Hachette ou Le Siège de Beauvais (Drame en Cinq Actes et Six Parties). / Magasin Théâtral. Paríž (Francúzsko) : Imprimerie de vc Dondey-Dupré, cca. 1830-1840. cca. 1000 strán.▐ Zverejnené: 17/05/2026
![Pochopenie dejín? Snaha pozdvihnúť sa z popola vlastnej minulosti? Jemná kresba zachytáva zdanlivo každodenný život. Na prašnej ceste nemeckej dediny – v období po prvej svetovej vojne – vidíme ženu, ktorá vedie húsky ulicou, symbolizujúc pokus o návrat k pokoju. No nie je to len ticho pokoja, ale zároveň aj rachotivá ozvena prázdnoty. Rok 1919: Európa sa snaží poskladať porozbíjané kosti toho, čo jej ešte ostalo. Snaží sa vrátiť sa do rytmu pôvodného života, ktorý už ale nikdy nebude rovnaký a mnohé generácie sa stanú navždy stratenými.]( "Nemecko po skončení prvej svetovej vojny: Na prechádzke s húskami (Walter Tyndale, 1919)")
Základný popis
Pochopenie dejín? Snaha pozdvihnúť sa z popola vlastnej minulosti? Jemná kresba zachytáva zdanlivo každodenný život. Na prašnej ceste nemeckej dediny – v období po prvej svetovej vojne – vidíme ženu, ktorá vedie húsky ulicou, symbolizujúc pokus o návrat k pokoju. No nie je to len ticho pokoja, ale zároveň aj rachotivá ozvena prázdnoty. Rok 1919: Európa sa snaží poskladať porozbíjané kosti toho, čo jej ešte ostalo. Snaží sa vrátiť sa do rytmu pôvodného života, ktorý už ale nikdy nebude rovnaký a mnohé generácie sa stanú navždy stratenými.
« Nemecko po skončení prvej svetovej vojny: Na prechádzke s húskami (Walter Tyndale, 1919) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – História – Príroda – Vidiek – Folkór – Ľudský život – Národ – Rodoľubstvo – Vojna – Peklo – Smrť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.
ZDROJ: Supplement to The Illustrated London News / July 12, 1919 (Vol. 155). Londýn (Anglicko), 1919.▐ Zverejnené: 16/05/2026
![V pozadí vidíme domy s jednoduchými strechami a ohrady – symbol stability a trvalosti v neustále meniacom sa svete. Je to pohľad na život taký, aký bol… ako si ho pamätáme alebo chceme pamätať. Záblesk autenticity z doby pred industrializáciou, predtým než sa obyvatelia dedín začali postupne vytrácať vo víre moderného sveta.]( "Život na dedine: Tradičný spôsob života ľudí z Valašska / Rumunsko (Nikolay Karazin, 1877)")
Základný popis
V pozadí vidíme domy s jednoduchými strechami a ohrady – symbol stability a trvalosti v neustále meniacom sa svete. Je to pohľad na život taký, aký bol… ako si ho pamätáme alebo chceme pamätať. Záblesk autenticity z doby pred industrializáciou, predtým než sa obyvatelia dedín začali postupne vytrácať vo víre moderného sveta.
« Život na dedine: Tradičný spôsob života ľudí z Valašska / Rumunsko (Nikolay Karazin, 1877) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Folkór – Ľudský život – Mravný ideál – Rodina – Cnosť – Pokora – Služba – Detstvo – Výchova – Národ – Rodoľubstvo – Rakúsko-Uhorsko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 30. júla 1877 [30 іюля 1877 года.] – No. 448 (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 6). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.▐ Zverejnené: 15/05/2026
![]( "„Drótostót“ – Slovenskí drotári / Slovenskí tuláci, vandrovníci, vagabundi (La Hongrie Ancienne et Moderne, 1851)")
Základný popis
Slovenská ľudová kultúra, tradičný odev a život remeselníkov putujúcich po jednotlivých kútoch Rakúsko-Uhorska a Európy. Melancholická krása – krása tých, ktorí nemajú nič, no majú predsa len všetko dôležité. Boli to ľudia „večne strádajúci“, ktorí nepretržite hľadali: v každom dome malý kúsok života, za každým zarobeným grajciarom aspoň jemný náznak úsmevu hostiteľa, ktorému poslúžili, a v každom svojom pohľade na obzor malý kúsok nekonečna.
« „Drótostót“ – Slovenskí drotári / Slovenskí tuláci, vandrovníci, vagabundi (La Hongrie Ancienne et Moderne, 1851) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Folkór – Ľudský život – Cnosť – Pokora – Služba – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Rakúsko-Uhorsko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.
ZDROJ: BOLDENYI, M. J. La Hongrie Ancienne et Moderne. Paríž (Francúzsko) : H. Lebrun. cca. 470 strán.▐ Zverejnené: 13/05/2026
![]( "Ozveny z Carolinen-Strasee v Norimbergu (1880)")
Základný popis
Historická ilustrácia z roku 1880 zachytávajúca architektúru slávnej Carolinen-Straße v Norimbergu, Nemecko. Detailná kresba z knihy „House Architecture“ (John James Stevenson) zobrazujúca tradičné mestské domy, fasády a atmosféru 19. storočia.
« Ozveny z Carolinen-Strasee v Norimbergu (1880) »
ZNAČKY: Umenie – Architektúra – Ilustrácia – Ľudský život – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustráciu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: STEVENSON, John James. House Architecture (In Two Volumes – Vol. I). Londýn (Anglicko) : Macmillan and Co., 1880. 315 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ozveny-z-carolinen-strasee-v-norimbergu-1880/
▐ Zverejnené: 07/05/2026
![]( "Severská mytológia: Odin – boh múdrosti, života a smrti, sprievodca ľudských duší, so svojimi vernými spoločníkmi – Huginn a Muninn, Geri a Freki (1900)")
Základný popis
Odin – nie ako búrlivý bojovník Valhally, ale ako tichá postava, strážca. Sedí tu na svojom tróne. Jeho tvár nesie vrásky času – mapu príbehov roznášaných vetrom do celého sveta. Jeho oči vidia to, čo tie ľudské nikdy nezmôžu: cesty ľudských osudov prepletených priadzou smrti…
« Severská mytológia: Odin – boh múdrosti, života a smrti, sprievodca ľudských duší, so svojimi vernými spoločníkmi – Huginn a Muninn, Geri a Freki (1900) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Rozprávka – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: LITCHFIELD, Mary Elizabeth. The Nine Worlds (Stories from Norse Mythology). Boston (USA) a Londýn (Anglicko) : Ginn & Company, 1900.163 strán.▐ Zverejnené: 06/05/2026
![]( "Zvyky a tradície Srbska: Privolávanie dažďa a Dodola / Perperuna – Pohanský rituál Slovanov z Balkánu (Friedrich August Schlegel)")
Základný popis
Dodola / Perperuna – pomenovania evokujúce silu prírody. Nie sú to len názvy niektorého z božstiev, sú priamou personifikáciou ľudskej túžby po vode v obdobiach sucha, modlitbou za úrodnú zem, nádejou na prežitie komunity. Takéto starodávne rituály neboli iba magické praktiky – boli hlboko zakorenené v každodennom živote ľudí, spojené s ich prácou na poliach, rodinnými tradíciami a strachom z hladu, ktorí neraz končil smrťou niektorého člena rodiny. V dnešnom svete, odtrhnutom od rytmov sezón, ktorý sa čoraz viac presúva za obrazovky mobilných telefónov, do prostredia chladných technológii, nám tento obraz rozpráva príbeh o našej zabudnutej podstate a nemennej závislosti od darov zeme.
« Zvyky a tradície Srbska: Privolávanie dažďa a Dodola / Perperuna – Pohanský rituál Slovanov z Balkánu (Friedrich August Schlegel) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 8. augusta 1892 [8-го августа 1892] (Zväzok 48 [XLVIII.] – No. 1229). 24. ročník [XXIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1892.
