SLOVENSKO ^Značka

• ▐ Zverejnené: 24/06/2025

  « „Ako sa to dá…“ (Rabaka, 1989) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Ľudský život – Mravný ideál – Slovensko – Slovania

  ZDROJ: RAPOŠ, Dušan (režisér, scenár); FILAN, Boris (scenár). Rabaka. Bratislava (Česko-Slovensko) : Slovenská filmová tvorba Bratislava, 1989.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ako-sa-to-da-rabaka-1989/

• ▐ Zverejnené: 17/06/2025

  « Muž + Žena + Dieťa = Rodina (Lost Horizon, 1973) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Krása – Ľudský život – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Výchova – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: JARROT, Charles (režisér). Lost Horizon. UK, USA : Ross Hunter Productions, 1973.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/muz-zena-dieta-rodina-lost-horizon-1973/

• ▐ Zverejnené: 16/06/2025

  « Staroveký Rím a dôležitosť elitnej výchovy detí v rodinách »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Ľudský život – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Výchova – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: FERRERO, Guglielmo. Ancient Rome and Modern America (A Comparative Study of Morals and Manners). New York and London : G. P Putnam´s Sons, The Knickerbocker Press; 1914. 352 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/staroveky-rim-a-dolezitost-elitnej-vychovy-deti-v-rodinach/

• ▐ Zverejnené: 08/06/2025

  « Kmeňový inštinkt: Podvedomá ochrana základov spoločnosti (1919) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Príroda – Manželstvo – Rodina – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: HARGRAVE, John (aka White Fox). The Natural Reconstruction of an Unnatural Existence. Londýn (UK) : Constable & Company Ltd., 1919. 365 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kmenovy-instinkt-podvedoma-ochrana-zakladov-spolocnosti-1919/

• ▐ Zverejnené: 07/06/2025

  « Zánik sna o rovnosti: (V skutočnosti nikdy neplánovaná) kohézia Európskej únie v mzdovej oblasti »

  ZNAČKY: Ekonomika – Politika – Citát – Liberálna demokracia – Globalizácia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Progresivizmus – Slovensko – Slovania

  ZDROJ: Kauza bitcoin je světový skandál. Nawrocki Tuska dorazil. | Lubomír Zaorálek. (Česká republika) : XTV, online: https://youtu.be/wcU_Ydrxrr0?feature=shared&t=503

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zanik-sna-o-rovnosti-v-skutocnosti-nikdy-neplanovana-kohezia-europskej-unie-v-mzdovej-oblasti/

• ▐ Zverejnené: 29/05/2025

  « Sväté písmo a jeho preklady vo svete (1851) »

  ZNAČKY: História – Slovensko – Rusnáci – Rusíni – Ukrajina – Rusko – Slovania

  Niekedy v roku 1851 bola v Londýne vydaná kniha s názvom „The Bible of Every Land“. Tá prináša súbor všetkých svetových jazykov a dialektov, do ktorých bolo – do tých čias – preložené Sväté písmo. A predstavte si – dokonca aj slovenčina tam je! [Tu použitý obrázok je z verzie z roku cca. 1860. Vo verzii vydanej v roku 1851 (o nejakých 60 strán kratšej) bola súčasťou textu iba druhá časť, čo tu vidíte a konkrétny úryvok z Biblie tam vtedy ešte chýbal, pozn.] Ale to môže prekvapiť maximálne nejakú tú „nememorujúcu“, ktorá vôbec netuší, akým spôsobom sa dostalo kresťanstvo k Slovanom – kedy, kde a prostredníctvom koho sa objavila napríklad taká staroslovienčina… Poďme ďalej.

  Čo je potom v tejto knihe skutočne zaujímavé? Tým voľačím je text, ktorý popisuje charakter ruského prekladu Biblie: „V skutočnosti, bolo zistené, že obyvateľ Archangeľska a obývateľ Astrachanu, ak sa stretnú v Moskve, tak si jednoducho budú rozumieť. Táto jazyková zhoda medzi takými vzdialenými provinciami je pripisovaná používaniu staroslovienčiny počas bohoslužieb po celom Rusku. Ruský jazyk má len dve hlavné vetvy: veľkoruskú, ktorá je literárnym a oficiálnym jazykom národa, hovorí sa ním v Moskve a severných častiach impéria, a maloruskú, ktorá obsahuje mnoho zastaralých výrazov a prevláda na juhu európskeho Ruska, najmä smerom na východ. K týmto ešte môžeme priradiť jazyk Rusínov [v originálnom texte použitý pojem „Russniaks“, pozn.], ktorým sa hovorí vo východnej Galícii a severovýchodnom Maďarsku, ktorý sa síce mierne líši výslovnosťou, ale je v podstate rovnaký ako maloruský a bieloruský, alebo poľsko-ruský, ktorým hovorí obyčajný ľud v častiach Litvy a v Bielorusku.“ Toľko citát. Ak pominieme fakt, že pre anglicky hovoriacich ľudí je jazyk maloruský, bieloruský, poľsko-ruský (najskôr „lemkovčina“) a iné – takmer totožným, tak podstatným pre nás je niečo iné, opätovne: zreteľné etnické rozlišovanie medzi „Rusnákmi“ (dnešní Rusíni) a „Malorusmi“.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] The Bible of Every Land (A History of the Sacred Scriptures in Every Language and Dialect into Which Translations Have Been Made). Londýn (UK) : Samuel Bagster and Sons, 1851. cca. 420 strán.
  • [2] The Bible of Every Land (A History of the Sacred Scriptures in Every Language and Dialect into Which Translations Have Been Made). Londýn (UK) : Samuel Bagster and Sons, cca. 1860. cca. 480 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/svate-pismo-a-jeho-preklady-vo-svete-1851/

• ▐ Zverejnené: 29/05/2025

  « Štatistika (odhadovaného) počtu Slovanov (1854) »

  ZNAČKY: História – Slovensko – Rusnáci – Rusíni – Ukrajina – Rusko – Slovania

  Tabuľka zobrazujúca odhadovaný počet príslušníkov rôznych slovanských etník v Rusku, Rakúsko-Uhorsku a ďalších krajinách, ktorá bola uverejnená v knihe „Types of Mankind“ v roku 1854. Táto štatistika je citáciou Krasinského, ktorý tieto dáta získal pre zmenu z „Sclavonian Etnography“ od Schaffericka. Do pozornosti dávam zreteľné etnické rozlišovanie: Veľkorusi, Malorusi, Ruthéni (dnešní Rusíni) a Bielorusi. A taktiež kolónku, kde je pojem „Carinthians“ s vymedzením ich výskytu – Rakúsko. Skúste porozmýšľať o tom, do akého etnika asi patrili predkovia – nie zas až tak malej – časti obyvateľov dnešného Rakúska.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: NOTT, Josiah Clark; GLIDDON, George Robins. Types of Mankind (Ethnological Researches Based Upon the Ancient Monuments, Paintings, Sculptures and Crania of Races and Upon Their Natural, Geographical, Philological and Biblical History). Philadelphia (USA) : Lippincott, Grambo & Co., 1854. 738 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/statistika-odhadovaneho-poctu-slovanov-1854/

• ▐ Zverejnené: 28/05/2025

  « Pokolenie za pokolením – Rodina, rod a národ »

  ZNAČKY: Umenie – Video – Hudba – Citát – Text piesne – Inšpirácia – Komentár – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania – Ľudský život

  Pieseň o tom, ako členovia rodiny – pradedo, dedo, otec… pracovali na stavbe tej istej loďky, ktorá sa v závere – rukami ich potomkov – napokon stáva veľkolepým korábom. Každá generácia pokračuje a v priebehu svojho života odrába ten svoj diel práce, a i keď sa žiadnej z nich nedarí túto loďku dokončiť, kvôli rôznym neprajným okolnostiam ich životov, tak táto „neukončenosť“ nie je vnímaná ako ich osobné zlyhanie, ale skôr sa stáva základom pre budúce úsilie a najmä – prenechanie odkazu, ktorý ich vzájomne prepája. Všetci spoločne pracujú na stavbe (tj. kontinuita v čase), ktorá presahuje životnú dobu jednotlivca a vytvárajú trvalý odkaz všetkých pokolení – dokopy. Ralph Waldo Emerson napísal: „Rob, čo ti je určené, a nemôžeš ani príliš dúfať, ani sa príliš odvážiť, (Emerson, s. 68)“ čo sa mimochodom značne podobá na slová samotného Marka Aurélia: „Plním si svoju povinnosť, a to stačí. (Aurelius, s. 91)“ Späť k Emersonovi, ten uvedené slová vyjadril v súvislosti s jeho výzvou po autentickosti človeka – „byť sebou“. Ale nie je azda súčasťou práce na uskutočnení tohto aktu aj niečo také, ako dosiahnutie osobnostnej celosti? Čo je potom jednou zo základných nevyhnutností pri rozvoji osobnosti každého človeka k jeho celosti? Prijatie. Čoho? Svojho pôvodu, kultúry. Už Carl G. Jung varoval pred tým, ako sa ľudia odvracajú od spojení so svojou rodinou, kmeňom: „Z hľadiska prírodných vied nepotrebujete žiadne spojenie s minulosťou, môžete ho vymazať, lenže je to mrzačenie ľudskej bytosti. (McGuire, s. 215)“ Učenci od Piageta by asi povedali: „…konštruktívne, medziľudské a skupinové vzťahy sú ‚sine qua non‘ [nevyhnutnou podmienkou, pozn.] plnohodnotného života. (Modgil, s. 402)“ Čo sa potom stane s človekom, ak sa mu siahne na podstatu toho najelementárnejšieho, čo ho viaže k iným osobám?

  DOPORUČENÉ VIDEO: Svoj medzi cudzími, cudzí medzi svojimi [Свой среди чужих, чужой среди своих], 1974 (Youtube)

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] AURELIUS, Marcus. The Meditations of Marcus Aurelius. Londýn (UK) : Walter Scott, 1887. 226 strán.
  • [2] EMERSON, Ralph Waldo. Essays. Boston (USA) : James Munroe and Company, 1841. 303 strán.
  • [3] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
  • [4] MIKHALKOV, Nikita (režisér). Svoj medzi cudzími, cudzí medzi svojimi [Свой среди чужих, чужой среди своих]. Mosfilm, 1974, online: https://youtu.be/e0ECy37ayUw?t=17
  • [5] MODGIL, Sohan; MODGIL, Cecilia (eds.) Toward a Theory of Psychological Development. 1. vydanie, Oxford (UK) : NFER Publishing Company, 1980. 814 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pokolenie-za-pokolenim-rodina-rod-a-narod/

• ▐ Zverejnené: 26/05/2025

  « Kríž v poli: Krajinná kultúra a národná identita Slovenska (2024) »

  ZNAČKY: Umenie – Video – Citát – Inšpirácia – Príroda – Mravný ideál – Rodina – Rodoľubstvo – Folklór – Slovensko – Slovania

  DOPORUČENÉ VIDEO: Kríž v poli, 2024 (Youtube)

  ZDROJ: Kríž v poli. Zvolen (Slovensko) : Podpolianske osvetové stredisko, 2024.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kriz-v-poli-krajinna-kultura-a-narodna-identita-slovenska-2024/

• ▐ Zverejnené: 26/05/2025

  « Ochranca stáda (2023) »

  ZNAČKY: Umenie – Video – Citát – Inšpirácia – Príroda – Mravný ideál – Rodina – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  DOPORUČENÉ VIDEO: Kangal – Ochranca stád, 2023 (Youtube)

  ZDROJ: Kangal – Ochranca stád. Bratislava (Slovensko) : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR), 2023.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ochrana-stada-2023/

• ▐ Zverejnené: 20/05/2025

  « „Chcel by byť vašim…!“ (Martin Rázus, 1917) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  ZDROJ: RÁZUS, Martin. Z tichých a búrlivých chvíľ. Turčiansky sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko) : Kníhtlačiarenský účastinársky spolok, 1917. 306 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/chcel-by-byt-vasim-martin-razus-1917/

• ▐ Zverejnené: 19/05/2025

  « Šťastie (Pavol Országh-Hviezdoslav, 1884) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Komentár – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  Báseň „Šťastie“ z archívov slovenského literárneho dedičstva, ktorú napísal velikán slovenskej poézie – Pavol Országh-Hviezdoslav. Dielo sa zamýšľa nad otázkou skutočnej podstaty šťastia, kde jej zodpovedaním sa autor dosť podstatne odlišuje od mnohých povrchných predstáv o bohatstve a prepychu reprezentovaného príspevkami na dnešných sociálnych sieťach. Báseň „Šťastie“ odmieta materialistický (slovníkom súčasníka: neoliberálno-progresívny) pohľad na šťastie, ktorý vníma ako prázdny. Hviezdoslav kontrastuje honbu za svetskými statkami s jednoduchosťou a harmóniou rodinného života. Stretávame sa s obrazom skromnej domácnosti, kde bohatstvo spočíva v zdieľaných radostiach a vzájomnej láske. Tieto verše zdôrazňujú, že pravé šťastie sa skrýva v maličkostiach – v spoločných chvíľach pri jedle, v tichej harmónii rodiny a vo vzájomnej blízkosti. Hviezdoslav tak poukazuje na univerzálnu túžbu po láske, pokoji a jednoduchosti, ktorá presahuje materiálne hodnoty.

  ZDROJ: KRČMÉRY, Štefan. Pavol Országh-Hviezdoslav (Krátky životopis). Turčiansky sv. Martin (Československo) : Kníhtlačiarenský účastinársky spolok, 1922. 16 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stastie-pavol-orszagh-hviezdoslav-1884/

• ▐ Zverejnené: 18/05/2025

  « O mladosti – Spev slovenský (Ľudovít Štúr, 1858) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Rodoľubstvo – Folklór – Slovensko – Slovania

  ZDROJ: ŠTÚR, Ľudovít. O národních písních a povestech plemen slovanských. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : České museum, 1853. 148 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/o-mladosti-spev-slovensky-ludovit-stur-1858/