SLOVENSKO Značka
Stránka 1 z celkom 3 stránok.
Dokopy: 77 článkov.
▐ Zverejnené: 14/07/2026
![Poézia Ľudmily Ružodolskej o jednej z mnohých slovenských chalúpok, a predsa – a pre niekoho – nadovšetko výnimočnej. Príklad tradičnej ľudovej slovesnosti v našich končinách, vyjadrujúcej lásku k jednoduchosti a prostote domova. Psychologický manifest ľudskej potreby bezpečia. Chalúpka nie je len stavba z dreva a bieleho vápna – je to centrum existencie človeka; miesto, ku ktorému „srdienko úzko prirástlo“.]( "Naša chalúpka (Ľudmila Ružodolská, 1890)")
Základný popis
Poézia Ľudmily Ružodolskej o jednej z mnohých slovenských chalúpok, a predsa – a pre niekoho – nadovšetko výnimočnej. Príklad tradičnej ľudovej slovesnosti v našich končinách, vyjadrujúcej lásku k jednoduchosti a prostote domova. Psychologický manifest ľudskej potreby bezpečia. Chalúpka nie je len stavba z dreva a bieleho vápna – je to centrum existencie človeka; miesto, ku ktorému „srdienko úzko prirástlo“.
« Naša chalúpka (Ľudmila Ružodolská, 1890) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Folklór – Vidiek – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko
« Naša chalúpka
Chalúpka naša bielená,
s malým oblôčkom v stene,
k tebe je moje srdienko
tak úzko prirastené!Milá mi tvoja prostota,
bár zdoby v tebe nenie;
tak voľno mi, tak sladko tu,
jak žitie v tebe plynie.Ty sama čítaš každý vzdych,
čo niekdy s perien letí,
ty słýchaš piesne veselé,
tie duše mojej kvety.Ty nikdy, nikdy nezradíš,
čo šepcú ústa v snení…
chyženka naša! nad teba
mi palác krajšímneni. » ZDROJ: Vlasť a svet. / 1. apríla – Číslo 7, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nasa-chalupka-ludmila-ruzodolska-1890/
▐ Zverejnené: 08/07/2026
![Slovenská historická pohľadnica z roku 1900 (Ružomberok), znázorňujúca Slováka a Slovenku v tradičnom ľudovom oblečení, celé doprevádzané bohatými folklórnymi ornamentami. Postavy muža a ženy tu nestoja vo víre chaosu. Ich postavy predstavujú tiché uznanie vzájomného dopĺňania sa. Nevidíme boj o dominanciu, ktorý charakterizuje moderný feminizmus či všelijaké prehnané vyjadrenia silenej, hranej maskulinity, ale vidíme symbiózu. Muž reprezentuje mužnosť: ochranu a stabilitu, žena je symbolom ženskosti: cnosti a vnútornej sily. Je to stelesnenie mravného ideálu, kde láska nie je len emočným výbuchom, ale vedomým rozhodnutím slúžiť druhému a spoločne niečomu väčšiemu, ktoré oboch presahuje. Príklad toho, ako sa „Logos“ – vyššie usporiadanie bytia stelesňuje individuálnymi osudmi jednotlivcov…]( "Mne Slovensko krása je: Tradičná slovenská kultúra – slovenský junák a Slovenka (Pohľadnica z konca 19. storočia)")
Základný popis
Slovenská historická pohľadnica z roku 1900 (Ružomberok), znázorňujúca Slováka a Slovenku v tradičnom ľudovom oblečení, celé doprevádzané bohatými folklórnymi ornamentami. Postavy muža a ženy tu nestoja vo víre chaosu. Ich postavy predstavujú tiché uznanie vzájomného dopĺňania sa. Nevidíme boj o dominanciu, ktorý charakterizuje moderný feminizmus či všelijaké prehnané vyjadrenia silenej, hranej maskulinity, ale vidíme symbiózu. Muž reprezentuje mužnosť: ochranu a stabilitu, žena je symbolom ženskosti: cnosti a vnútornej sily. Je to stelesnenie mravného ideálu, kde láska nie je len emočným výbuchom, ale vedomým rozhodnutím slúžiť druhému a spoločne niečomu väčšiemu, ktoré oboch presahuje. Príklad toho, ako sa „Logos“ – vyššie usporiadanie bytia stelesňuje individuálnymi osudmi jednotlivcov…
« Mne Slovensko krása je: Tradičná slovenská kultúra – slovenský junák a Slovenka (Pohľadnica z konca 19. storočia) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Pohľadnica – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Slovák a Slovenka / pohľadnica. Ružomberok (Rakúsko-Uhorsko) : Karol Salva, 1900. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 07/07/2026
![Autentický záznam ľudového umenia. Slovenská pohľadnica zachytávajúca slovenské dievčatá v tradičných krojov na poliach. Ich bosé nohy sú už len zdokladovaním samotného symbolu, ktorí tieto devuchy reprezentujú: spojenie so samotnou zemou ako princípom našej Matičky, ktorej úroda prináša obživu celým generáciám. Presne takto boli aj tieto ženy prísľubom budúcej „úrody“ v podobe pretrvania rodu a zachovania tradičnej kultúry. Je to melancholický obraz strateného raja, kde muž a žena neboli v permanentnom konflikte o moc, ako sa nám to dnes kadejaké osobnostne narušené osoby snažia nahovoriť, ale žili v komplementárnej harmónii a navzájom si pomáhali, dopĺňali sa.]( "Archetyp pravej ženskosti: Dary matičky Zeme, žnice a krásna slovenská dievčina (Poniky / Okres Banská Bystrica, 1902)")
Základný popis
Autentický záznam ľudového umenia. Slovenská pohľadnica zachytávajúca slovenské dievčatá v tradičných krojov na poliach. Ich bosé nohy sú už len zdokladovaním samotného symbolu, ktorí tieto devuchy reprezentujú: spojenie so samotnou zemou ako princípom našej Matičky, ktorej úroda prináša obživu celým generáciám. Presne takto boli aj tieto ženy prísľubom budúcej „úrody“ v podobe pretrvania rodu a zachovania tradičnej kultúry. Je to melancholický obraz strateného raja, kde muž a žena neboli v permanentnom konflikte o moc, ako sa nám to dnes kadejaké osobnostne narušené osoby snažia nahovoriť, ale žili v komplementárnej harmónii a navzájom si pomáhali, dopĺňali sa.
« Archetyp pravej ženskosti: Dary matičky Zeme, žnice a krásna slovenská dievčina (Poniky / Okres Banská Bystrica, 1902) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Inšpirácia – Pohľadnica – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Leto – Letné prázdniny – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Žnice v Ponikách (Zvolen) / pohľadnica. Turčiansky Sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko) : P. Socháň, 1902. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 07/07/2026
![Vizuálny prehľad o tom, ako sa historicky katolícka a ortodoxná cirkev šírila naprieč regiónom strednej a východnej Európy, kde neskôr dochádzalo k zneužívaniu náboženstva, ktoré sa tak stalo nástrojom domáhania sa politického a kultúrneho vplyvu, časom dokonca až všelijakých pokusov o prepisovanie histórie.]( "Cyril a Metod – ich misia u Slovanov: Veľká Morava, Kyjevská Rus (Varjago-ruská ríša), Chazarská ríša a následná katolizácia (prof. Karl Heussi, 1905)")
Základný popis
Vizuálny prehľad o tom, ako sa historicky katolícka a ortodoxná cirkev šírila naprieč regiónom strednej a východnej Európy, kde neskôr dochádzalo k zneužívaniu náboženstva, ktoré sa tak stalo nástrojom domáhania sa politického a kultúrneho vplyvu, časom dokonca až všelijakých pokusov o prepisovanie histórie.
« Cyril a Metod – ich misia u Slovanov: Veľká Morava, Kyjevská Rus (Varjago-ruská ríša), Chazarská ríša a následná katolizácia (prof. Karl Heussi, 1905) »
ZNAČKY: História – Mapa – Cyril a Metod – Kresťanstvo – Ortodoxia – Judaizmus – Islam – Byzancia – Veľká Morava – Slovensko – Slovania – Kyjevská Rus – Rusko – Politika – Politický katolicizmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: HEUSSI, Karl; MULERT, Herman. Atlas zur Kirchengeschichte (66 Karten auf 12 Blättern). Tübingen (Nemecko) : J. C. B. Mohr (Paul Siebeck), 1905. cca. 70 strán.▐ Zverejnené: 05/07/2026
![Historický fragment z diela „The Turkish Atrocities In Bulgaria“ (1876), ktorý dokumentoval tragické udalosti zo strany Turkov v Bulharsku, ale kde si bolo možné prečítať aj príklad svedectva objasňujúceho časť idey slovanskej vzájomnosti. Januarius Aloysius MacGahan, vo svojej reportáži o hrôzach a krutostiach osmanského pôsobenia v tejto oblasti, sa akosi nevedomky pristavil pri pripomienke o podobnosti slovanských jazykov, čím zároveň naznačil totožný historický pôvod jednotlivých slovanských „kmeňov“ a uznal existenciu neviditeľných nití, ktoré tieto etnika neoddeliteľne spájajú s ich spoločnými predkami.]( "Slovan Slovanovi rozumie: Príbuznosť slovanských jazykov (The Turkish Atrocities In Bulgaria, 1876)")
Základný popis
Historický fragment z diela „The Turkish Atrocities In Bulgaria“ (1876), ktorý dokumentoval tragické udalosti zo strany Turkov v Bulharsku, ale kde si bolo možné prečítať aj príklad svedectva objasňujúceho časť idey slovanskej vzájomnosti. Januarius Aloysius MacGahan, vo svojej reportáži o hrôzach a krutostiach osmanského pôsobenia v tejto oblasti, sa akosi nevedomky pristavil pri pripomienke o podobnosti slovanských jazykov, čím zároveň naznačil totožný historický pôvod jednotlivých slovanských „kmeňov“ a uznal existenciu neviditeľných nití, ktoré tieto etnika neoddeliteľne spájajú s ich spoločnými predkami.
« Slovan Slovanovi rozumie: Príbuznosť slovanských jazykov (The Turkish Atrocities In Bulgaria, 1876) »
ZNAČKY: Citát – Slovania – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo
« Rus, Bulhar, Srb, Čiernohorec a Čech sa môžu stretnúť a rozprávať, každý vo svojom vlastnom jazyku, a všetci si navzájom porozumejú.(s. 20) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: MACGAHAN, Januarius Aloysius; SCHUYLER, Eugene. The Turkish Atrocities In Bulgaria – Letters of the Special Commissioner of the „Daily News“ J. A. MacGahan, Esq., with An Introduction and Mr. Schuyler’s Preliminary Report. Londýn (Anglicko) : Bradbury, Agnew & Co., 1876. 94 strán.▐ Zverejnené: 05/07/2026
![Úryvok z poézie chorvátskeho básnika Ivana Kukuljevića Sakcinského. Ten poukazuje na rôzne geografické oblasti, čím sa snaží vyjadriť všadeprítomnosť slovanského bytia. Sakcinski nám pripomína, že naše korene sú prepletené s bratmi na východe, na severe, na západe, ale aj na juhu. Domovina je tu definovaná v podobe akejsi všeobecnej vzájomnosti medzi jednotlivými svojbytnými národmi v rámci veľkej slovanskej rodiny. Sakcinski tak nepíše o hraniciach nejakého štátu, ale o hraniciach etnickej pospolitosti vymedzenej vládou slovanského jazyka.]( "Kde je slavjanská domovina? Široko, ďaleko! I tam, kde tatranský Slovák chodí, kde brata vodí a Tatru svojou nazýva… (Ivan Kukuljević Sakcinski / Záhreb, 1847)")
Základný popis
Úryvok z poézie chorvátskeho básnika Ivana Kukuljevića Sakcinského. Ten poukazuje na rôzne geografické oblasti, čím sa snaží vyjadriť všadeprítomnosť slovanského bytia. Sakcinski nám pripomína, že naše korene sú prepletené s bratmi na východe, na severe, na západe, ale aj na juhu. Domovina je tu definovaná v podobe akejsi všeobecnej vzájomnosti medzi jednotlivými svojbytnými národmi v rámci veľkej slovanskej rodiny. Sakcinski tak nepíše o hraniciach nejakého štátu, ale o hraniciach etnickej pospolitosti vymedzenej vládou slovanského jazyka.
« Kde je slavjanská domovina? Široko, ďaleko! I tam, kde tatranský Slovák chodí, kde brata vodí a Tatru svojou nazýva… (Ivan Kukuljević Sakcinski / Záhreb, 1847) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo – Folklór – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Slovania
« Kde je slovanská domovina?
V diaľke je holá tam výšina,
kde tatranský Slovák chodí,
k novému žitiu brata vodí?
Tatru nazýva Slavjan svojou,
ale je šírny ten slovanský domov!
(Sakcinski,s. 68-69) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: SAKCINSKI, Ivan Kukuljević. Različita dela Ivana Kukuljevića Sakcinskoga – Knjiga četvarta / Pěsme – S dodatkom narodnih pèsamah puka hàrvatskoga. Záhreb (Chorvátske kráľovstvo) : Tlačou kr. povl. národnej tlačiarne Dr. Ljudevita Gaja, 1847. 260 strán.▐ Zverejnené: 04/07/2026
![Zachytenie dramatického kontrastu medzi fyzickým vyčerpaním a transcendenciou viery. Prosba k Metodovi nie je len rodinnou žiadosťou, je to dožadovanie sa osobného výkonu imperatívu mravnej zodpovednosti. Je to moment, v ktorom sa osobné putovanie mení na službu univerzálnemu dobru.]( "Viera Slovanov a jej byzantské korene: Svätý Cyril, na smrteľnom lôžku, prosí svojho brata Metoda, aby neopúšťal Slavianov / Slovanov (Fyodor Bronnikov, 1866)")
Základný popis
Zachytenie dramatického kontrastu medzi fyzickým vyčerpaním a transcendenciou viery. Prosba k Metodovi nie je len rodinnou žiadosťou, je to dožadovanie sa osobného výkonu imperatívu mravnej zodpovednosti. Je to moment, v ktorom sa osobné putovanie mení na službu univerzálnemu dobru.
« Viera Slovanov a jej byzantské korene: Svätý Cyril, na smrteľnom lôžku, prosí svojho brata Metoda, aby neopúšťal Slavianov / Slovanov (Fyodor Bronnikov, 1866) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Cyril a Metod – Kresťanstvo – Ortodoxia – Byzancia – Veľká Morava – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Slovania – Kyjevská Rus – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: KNYAZEV, A. S. [aka А. С. Князев]. Святые Равноапостольные Курілль и Меводій, Просвѣтители Славянъ, и Вліяніе Ихъ Подвиговъ на Народное Образованіе, Какъ Всего Славянскаго Міра Вообще, Такъ и Россіи въ Частности. Petrohrad (Ruské cisárstvo) : Tlačiareň A. Traunshela, 1866. cca. 130 strán.▐ Zverejnené: 04/07/2026
![Historická ilustrácia zobrazujúca ikonu Cyrila a Metoda, ktorá bola darovaná bulharskou delegáciou cárovi Alexandrovi II. Detailná gravúra – pri výročí výkonu ich misie – zachytáva liturgické rúcha, nad hlavami nimby a ikonografické prvky, ktoré spájajú slovanské korene s byzantskou duchovnou tradíciou. Táto ikona je pritom viac než diplomatický dar. Je to prihlásenie sa k tomu, že historicky ortodoxia a byzantský obrad nie je len náboženstvom, ale aj vzájomným „kultúrnym jazykom“, ktorým sa Slovania učili hovoriť o Bohu, čo je možné rovnako vnímať ako odraz / nadäznosť na ich spoločnú „predkresťanskú“ otcovizeň, korene ich etnicity.]( "Viera Slovanov a jej byzantské korene: Tisícročné výročie misie svätého Cyrila a Metoda a ikona darovaná Bulharmi ruskému cárovi Alexandrovi II. (1885)")
Základný popis
Historická ilustrácia zobrazujúca ikonu Cyrila a Metoda, ktorá bola darovaná bulharskou delegáciou cárovi Alexandrovi II. Detailná gravúra – pri výročí výkonu ich misie – zachytáva liturgické rúcha, nad hlavami nimby a ikonografické prvky, ktoré spájajú slovanské korene s byzantskou duchovnou tradíciou. Táto ikona je pritom viac než diplomatický dar. Je to prihlásenie sa k tomu, že historicky ortodoxia a byzantský obrad nie je len náboženstvom, ale aj vzájomným „kultúrnym jazykom“, ktorým sa Slovania učili hovoriť o Bohu, čo je možné rovnako vnímať ako odraz / nadäznosť na ich spoločnú „predkresťanskú“ otcovizeň, korene ich etnicity.
« Viera Slovanov a jej byzantské korene: Tisícročné výročie misie svätého Cyrila a Metoda a ikona darovaná Bulharmi ruskému cárovi Alexandrovi II. (1885) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Cyril a Metod – Kresťanstvo – Ortodoxia – Byzancia – Veľká Morava – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Slovania – Kyjevská Rus – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 6. apríla 1885 [6-го апрѣля 1885 г.] – № 847, (Zväzok 33 [XXXIII.] – № 15). 17. ročník [XVII.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1885.▐ Zverejnené: 25/06/2026
![Detailná ilustrácia v štýle viktoriánskej kartografie, ktorá mapuje etnický pôvod Slovákov v kontexte európskej histórie. V týchto vyblednutých tónoch hľadáme odpoveď na otázku: „Kým sme boli?“ Ale čo je oveľa podstatnejšie, táto mapa – so všetkými jej nepresnosťami a nedokonalosťami – prináša ešte jednu, oveľa podstatnejšiu: „Kým sme sa stali?“ Pretože práve takýto prístup otvára cestu k debatám o tom, že – síce sme raz boli, a teraz nejako sme… ale ak budeme pokračovať… tak ako pokračujeme, s prístupom zo strany našich politických elít a lokálnych oligarchických správcov nadobudnutého majetku, všetkými ostatnými nevidiacimi a nepočujúcimi, ktorí nejakým spôsobom profitujú zo súčastného stavu na Slovensku, tak je prakticky isté, že jedného dňa – slovenská kultúra s jej nositeľmi Slovákmi – jednoducho nebude v podobe, v akej bola po stáročia. Kontinuita nejakého kolektívneho povedomia sa postupne vytratí a namiesto „žijúcej kultúry“ sa stane (aspoň tým) „bezduchým folklórnym skanzenom“. Národ, ako spoločenstvo osôb, ktorého väčšina sa definuje len cez spotrebu a krátkodobé výhody, zapredávajúc budúcnosť vlastného potomstva, taký národ prestáva byť kultúrou a stáva sa len demografickou štatistikou obývajúcou isté územie…]( "Slováci („Slovacs“) v srdci veľkomoravského kráľovstva: Pokusy o vymedzenie pôvodného historického rozšírenia Slovanov (Conversion of The West – The Slavs, 1879)")
Základný popis
Detailná ilustrácia v štýle viktoriánskej kartografie, ktorá mapuje etnický pôvod Slovákov v kontexte európskej histórie. V týchto vyblednutých tónoch hľadáme odpoveď na otázku: „Kým sme boli?“ Ale čo je oveľa podstatnejšie, táto mapa – so všetkými jej nepresnosťami a nedokonalosťami – prináša ešte jednu, oveľa podstatnejšiu: „Kým sme sa stali?“ Pretože práve takýto prístup otvára cestu k debatám o tom, že – síce sme raz boli, a teraz nejako sme… ale ak budeme pokračovať… tak ako pokračujeme, s prístupom zo strany našich politických elít a lokálnych oligarchických správcov nadobudnutého majetku, všetkými ostatnými nevidiacimi a nepočujúcimi, ktorí nejakým spôsobom profitujú zo súčastného stavu na Slovensku, tak je prakticky isté, že jedného dňa – slovenská kultúra s jej nositeľmi Slovákmi – jednoducho nebude v podobe, v akej bola po stáročia. Kontinuita nejakého kolektívneho povedomia sa postupne vytratí a namiesto „žijúcej kultúry“ sa stane (aspoň tým) „bezduchým folklórnym skanzenom“. Národ, ako spoločenstvo osôb, ktorého väčšina sa definuje len cez spotrebu a krátkodobé výhody, zapredávajúc budúcnosť vlastného potomstva, taký národ prestáva byť kultúrou a stáva sa len demografickou štatistikou obývajúcou isté územie…
« Slováci („Slovacs“) v srdci veľkomoravského kráľovstva: Pokusy o vymedzenie pôvodného historického rozšírenia Slovanov (Conversion of The West – The Slavs, 1879) »
ZNAČKY: Mapa – História – Veľká Morava – Slovania – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Obrázok reprezentuje len jeden z mnohých názorov na túto problematiku,
pravdepodobnenie práve najpresnejší. Zverejnený je z dôvodu naznačenia zrejmých historických súvislosti, nadväzujúcej kontinuity a väzieb, ktoré si je potrebné pripomínať. Obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.ZDROJ: MACLEAR, George Frederick. Conversion of The West – The Slavs. Londýn (Anglicko) : Society for Promoting Christian Knowledge, 1879. 202 strán.▐ Zverejnené: 24/06/2026
![Keď tma dedinu zastrie a všade na nebesiach sa hviezdy zaligotajú, vtedy sa v srdciach Slovanov prebúdzajú spomienky na zvyky ich predkov. Svätojánske ľudové tradície na Slovensku. Opis starodávnych obradov pri príležitosti „Vajánuo“ (Sobotky). Pálenie ohňov na vysoko položených horských lúkach, sprevádzané tradičnými piesňami a tancom mladých šuhajov a dievčin.]( "Svätojánske slávnosti – Vajánuo – Sobotky: Ľudové obyčaje počas sviatku sv. Jána Krstiteľa na Slovensku, kde tradície sú vysokými štítmi hôr chránené vo svojej pôvodnej rýdzosti… (Vykoukal / Z časů dávných i našich, 1893)")
Základný popis
Keď tma dedinu zastrie a všade na nebesiach sa hviezdy zaligotajú, vtedy sa v srdciach Slovanov prebúdzajú spomienky na zvyky ich predkov. Svätojánske ľudové tradície na Slovensku. Opis starodávnych obradov pri príležitosti „Vajánuo“ (Sobotky). Pálenie ohňov na vysoko položených horských lúkach, sprevádzané tradičnými piesňami a tancom mladých šuhajov a dievčin.
« Svätojánske slávnosti – Vajánuo – Sobotky: Ľudové obyčaje počas sviatku sv. Jána Krstiteľa na Slovensku, kde tradície sú vysokými štítmi hôr chránené vo svojej pôvodnej rýdzosti… (Vykoukal / Z časů dávných i našich, 1893) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Folklór – Príroda – Muž a žena – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko
« Níže uvidíme, v jak různých krajinách obyčeje pálení těchto ohňů se v podstatě shodují. Nyní obraťme se k nejbližším pokrevencům svým Slovákům, kteří, mohutnými štíty svých hor jsouce chráněni, zachovali si nejeden dávný obyčej mnohem déle v původní ryzosti než my a kteří zejména vynikají bohatstvím zpěvánek tou měrou, že nemají snad obřadu, při němž by nezanotovali popěvků celou řadu. Tak děje se i při slavnosti, o niž nám tu jde. Přidržme se tu Kollára, jenž ve svých Zpěvánkách uvádí mezi mythologickými více písní spadajících a v poznámkách přimomíná, že slavnost svatojanskou sám viděl, a potvrzuje starší popis z latinské knihy Ond. Bělohorského. (Částečný popis máme také od Bož. Němcové v „Chýži pod horami“.Pálení ohňů má zde jméno Vajánuo, utvořené dle jména světcová; také v Polsce zvýklý název Sobotky není tu neznám. Ohně zapalují se na kopcích, jichž tu ovšem je na vybranou. Jak se hvězdy na nebi ukáží a tma dědiny zastře, opouští kde který šuhaj a dívčina dědinu a ubírají se na ustanovené místo. V Liptově zpívají již cestou:
„Ej, Jane náš, Jane,
kde fa páliť máme?
Na Bobrovskiej straně —
tam ťa páliť máme.
Koho oženíme?
Ďura Stefanovic.
Koho že mu dáme?
Maru Kalinovic.“Při tom již každý šuhaj přitočil se k své kochance, a se všech stran ozývá se žert a smích. Staří kráčejí vzadu podívat se na veselí mladých, jimž nikterak nejsou na překážku. Že však k obřadu tomu jíti je nutno, poučuje nás popěvek dívky zvolenské:
„Kdo na totú Sobotku nepridze,
do ročka ho hlava bolec budze.
Já na totú Sobotečku prišla,
do ročka já budu frišná.“Když dojdou temene vrchu, zapálí se oheň, k němuž několik hochů, kteří nejsou v službě milosti a tudíž ostatní mohli předejíti, hojnosť dřívi a klestí naneslo. Sotva rudý plamen v temno noční vyšlehne, zavýsknou junáci jedním rykem, až se hlas jejich od okolních hor odráží. Děvčata chytnou se za ruce a utvořivše kolo točí se kolem ohně a zpívají:
„Keby já věděla, kedy bude Jána,
ver by som nakládla na tri strany ohňa;
jedon by nakládla od slnca východu;
druhy by nakládla od slnca západu;
tretí by nakládla mojému milému,
mojému šuhajku švarnému.
Jáno, Jáno, Vajánuo!“Sotva píseň dozněla, hned některá z dívek počíná jinou:
„Jáno, Jáno, Vajánuo!
Priletěla holubica v čas ráno,
priletěla druhá
z červeného krúha,
priletěla tretia
zo zahrady z kvieťa —
Jáno, Jáno, Vajánuo!“V Šárišské stolici zpívají děvčata:
„Červený pohar horí,
s červenými jahodami;
a kto že ho hasic budze,
keď tam parobků nebudze?
Krásné děvočky ho hašá,
u vienočkoch vodu nošá;
kelo v tým vienočku vody,
telo v děvočce cnoty.“A hoši jim touž notou odpovídají:
„Červený pohar horí,
s červenými jahodami;
a kto že ho hasic budze,
keď tam děvoček nebudze?
Krásní parobci ho hašá,
u pokretkoch vodu nošá;
kelo v tej pokretce vody,
telo v parobkách svobody.“Staří zatím stojíce v kupách podél ohně vzpomínají svých mladých časů, pozorují tvořící párky a rozhlížejí se po vůkoli. Hle, jak rozkošný obraz naskytá se jich zraku! Co dědin kolem, všude na vyšinách ohně planou, rudý jejich lesk kmitá se noční temnotou, jakoby utlumiti chtěl třpyt hvězd na obloze, osvěcuje jen z pola stromoví a křoví nedaleko na svahu rostoucí, plnou září vrhá v radnostná líce děvušek a šuhajů, kteří v družném reji v kole se pohybují. S blízkých vrhů slyšeti až sem výskot i zpěv — dále již jen postavy rytmicky kolem ohňů se točící lze spatřiti, a na konci obzoru, kde táhlé údolí volnější rozhled dopouští, kmitají se ohňové jako drobné světlušky. Což divu, že za takové velebné noci, pozoruje mocné kontrasty jasna a temnoty, stoje na vyšinách, a tím jakoby nebi blíže se nalézaje, člověk takřka mimoděk vbájil si ve přírodu jej obkličující síly nadobyčejné a oživil jí bytostmi nadpřirozenými. Lid stále s přírodou stýkající ukázal tím jen, jak nitro jeho oplývá ryzí poesií.
Však vizte, hranice prohořevši již klesá; několik junáků ruče chápe se hořících hlavní a hbitou rukou vyhazuje v závratnou výši, že potom jako padající hvězdy klesají k zemi. A již hoši i dívky přes oheň skákají, snažíže se co nejdále doskočiti, škádlení a smíchu při tom není konce. Otažte se tam roztomilé dívčiny, proč že oheň přeskakuje. „Za to, co by člověk rád, aby se mu podařilo,“ poučí vás. Přeskočí-li šťastně, podaří se, upadne-li, nezvede se mu. A tak dívka přeskakuje, aby měla dlouhý len, ale také aby jí vyvolený hoch miloval, milovaný aby byl věren, ba přeskakuje i tatíčkovo i matčino zdraví. – Než tu již některý šuhaj nese z lesa plničkou náruč nového dříví, oheň zase vesele vzlápolá, mládež znova pouští se do kola a nová píseň line se v tichou noc:
„Kladzeme my Sobotečku
s rozmarijou izopečku;
kto na našu Sobotku nepridze,
do roka hlava bolec budze.
Naše Sobotečka jasná,
pri něj čeladočka krásná;
a Hencovská taká tmavá,
a pri něj čelad plugavá.“Vidíte, již se sebevědomí šibalové samého čtveráctví sousedům posmívají. – A tak řine se píseň za písní, nové a nové vzbuzujíc veselí; již dávno hodina duchů odbila, když oheň na dobro uhasíná a mladí i staří vracejí se k dědině. Že duchů jím báti se netřeba, slyšeli jsme již svrchu. Ostatně „na svatého Jana – není noc žádná“, snadno tedy dočkatí se při ohni ranních červánků. (Vykoukal,
s. 213-217) » ZDROJ: VYKOUKAL, František Vladimír. Z časů dávných i našich (obrázky zvykoslovné a kulturní). Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Dr. Frant. Bačkovský, 1893. 264 strán.▐ Zverejnené: 23/06/2026
![Prepis textu z „History of Russia“ od anglického historika Williama Tookeho (1800). Ten pre nás vykresľuje fascinujúci kontrast medzi Perúnom – kráľom bohov, ktorý riadi svet z pozície neúprosnej moci a Kupalom, dobrotivým strážcom zeme. Kupalo nie je bohom boja; je božstvom bytia. Mladí ľudia tancujúci okolo ohňov, nesúci na sebe všelijaké kvetinové zdobenia, sa neoddávajú rytmov prázdnej zábavy. Vo svojich mysliach sa niekde na kolektívnej úrovni synchronizujú – pripomínajú si prirodzený rytmus prírody, ktorého sú oni samotní súčasťou, z ktorej vyšli, a kam sa jedného dňa prinavrátia…]( "Kupalo – slovanský boh plodov rodiacej zeme, letný slnovrat a oslavy mladých ľudí oboch pohlaví na jeho počesť (William Tooke, 1800)")
Základný popis
Prepis textu z „History of Russia“ od anglického historika Williama Tookeho (1800). Ten pre nás vykresľuje fascinujúci kontrast medzi Perúnom – kráľom bohov, ktorý riadi svet z pozície neúprosnej moci a Kupalom, dobrotivým strážcom zeme. Kupalo nie je bohom boja; je božstvom bytia. Mladí ľudia tancujúci okolo ohňov, nesúci na sebe všelijaké kvetinové zdobenia, sa neoddávajú rytmov prázdnej zábavy. Vo svojich mysliach sa niekde na kolektívnej úrovni synchronizujú – pripomínajú si prirodzený rytmus prírody, ktorého sú oni samotní súčasťou, z ktorej vyšli, a kam sa jedného dňa prinavrátia…
« Kupalo – slovanský boh plodov rodiacej zeme, letný slnovrat a oslavy mladých ľudí oboch pohlaví na jeho počesť (William Tooke, 1800) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Folklór – Príroda – Muž a žena – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
« Ak sa Perún, vládca bohov, prezrádzal iba hrôzostrašným hromobitím, ak jeho sviatky boli často krvavé, KUPALO, ktorému sa po ňom dostávalo najväčšej úcty, bol miernym a dobrotivým božstvom, uctievaným uprostred hier a slávnostných zábav. Bol to boh, ktorý dohliadal na úrodu zeme; a jeho sviatok sa slávil na začiatku leta, 24. júna. Mladí ľudia oboch pohlaví, ozdobení vencami a girlandami kvetov, sa stretávali a tancovali na otvorených stráňach polí, obratne preskakujúc ohne, ktoré si na túto príležitosť zakladali. Na každej tvári sa zračila radosť a smiech vidiečanov prerušoval len hluk piesní, v ktorých sa často opakovalo meno „Kupalo“. (Pred)večer tohto sviatku sa, podľa Lomonosova [pravdepodobne Mikhail Lomonosov, pozn.], trávil hodovaním, zapaľovaním ohňov a tancom okolo nich. (Tooke,s. 92) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: TOOKE, William. History of Russia from the Foundation of the Monarchy by Rurik to the Accession of the Catherine the Second (In Two Volumes – Vol. I.) Londýn (Anglicko) : T. N. Longman and O. Rees, 1800. 503 strán.▐ Zverejnené: 22/06/2026
![Prvky kresťanskej tradície a staroslovanského pohanstva vo forme poetického „etno-dokumentu“. Nazrite do tajov hlbokého prepojenia našich slovanských predkov s prirodzeným cyklom prírody. Svätojánska noc v tomto texte pripomína staré mytologické príbehy previazané s obdobím letného slnovratu, kedy sa verilo v magickú silu rastlín, oživujúcu a ozdravujúcu silu vôd – v podobe rôznych prameňov a potôčikov, no a v neposlednom rade v očistnú silu ohňa.]( "Kupala – Sobotka – Svätojánska noc v šarišskej stolici: „Kúpala sa svätá Anna…“ (Ján Kollár / Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách, 1834)")
Základný popis
Prvky kresťanskej tradície a staroslovanského pohanstva vo forme poetického „etno-dokumentu“. Nazrite do tajov hlbokého prepojenia našich slovanských predkov s prirodzeným cyklom prírody. Svätojánska noc v tomto texte pripomína staré mytologické príbehy previazané s obdobím letného slnovratu, kedy sa verilo v magickú silu rastlín, oživujúcu a ozdravujúcu silu vôd – v podobe rôznych prameňov a potôčikov, no a v neposlednom rade v očistnú silu ohňa.
« Kupala – Sobotka – Svätojánska noc v šarišskej stolici: „Kúpala sa svätá Anna…“ (Ján Kollár / Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách, 1834) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Kresťanstvo – Pohanstvo – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – História medicíny – Psychológia – Znovuzrodenie
ZDROJ: KOLLÁR, Ján. Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách gak pospolitého lidu tak i wyššjch stawů, sebrané od mnohých, w pořádek uwedené, wyswětlenjmi opatřené a wydané. Budín (Rakúsko-Uhorsko) : Král. Universická tiskárna, 1834. 456 strán.▐ Zverejnené: 02/06/2026
![Príbeh o tom, že keď sa svet rozpadá pod nátlakom barbarstva (dnes maskovaného za „civilizačný pokrok“), odpoveď nie je možná len v podobe modlitby alebo – nebodaj – v nejakej forme úteku a vyhýbania sa, ale práve v bránení toho najdôležitejšieho: rodiny, domova a vlastnej kultúry.]( "Niekedy aj ženy bránili svoje rody a rodiny: Jeanne Laisné / Jeanne Hachette a obliehanie Beauvais")
Základný popis
Príbeh o tom, že keď sa svet rozpadá pod nátlakom barbarstva (dnes maskovaného za „civilizačný pokrok“), odpoveď nie je možná len v podobe modlitby alebo – nebodaj – v nejakej forme úteku a vyhýbania sa, ale práve v bránení toho najdôležitejšieho: rodiny, domova a vlastnej kultúry.
« Niekedy aj ženy bránili svoje rody a rodiny: Jeanne Laisné / Jeanne Hachette a obliehanie Beauvais »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Ľudský život – Sebarozvoj – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BOURGEOIS, Anicet; DENNERY, A. Jeanne Hachette ou Le Siège de Beauvais (Drame en Cinq Actes et Six Parties). / Magasin Théâtral. Paríž (Francúzsko) : Imprimerie de vc Dondey-Dupré, cca. 1830-1840. cca. 1000 strán.▐ Zverejnené: 23/05/2026
└ Aktualizované: 24/05/2026 (18:32)
![Predstavte si tú skupinu pozostávajúcu z mužov, žien a detí, ktoré vystúpili v New Yorku – po dlhej plavbe – z lode. Slovania, Rusnáci z Bukoviny, z okolia mesta Czernowitz. Dnes je toto ich dávne pomenovanie – „Rusnák“ – prakticky stratené. Bol nahradený inými, absorbovaný do ideologických mýtov, až takmer zmizol z povrchu zemského. Dnes si ho ale pripomíname.]( "V roku 1897 prichádzajú do Kanady Rusnáci z okolia mesta Czernowitz – Bukowina (Moose Jaw Times + New York Herald 1897)")
Základný popis
Keď sa história a identita stávajú nástrojom manipulácie a predmetom sporu. „Ukrajinizácia“ je bojom o kontrolu nad pamäťou, snahou o cielene obmedzenie procesu vlastného sebaurčenia. V našich končinách ju sledujeme najmä v podobe prepisovania histórie zo strany sympatizantov ideológie „politický ukrajinizmus“ – ukrajinistov pôsobiacich v Čechách a na Slovensku, kde jedným z ich hlavných cieľov je vymazanie vnímania národnej identity slovenských Rusnákov (Rusínov). Ich jazyk, ich tradície a príbehy sú potláčané alebo vysvetľované v k nim neprislúchajúcich kontextoch, pričom „konečné riešenie“ pre toto etnikum bolo v minulosti jasne zadefinované: začlenenie a rozpustenie Rusnákov (Rusínov) v mori „veľko-ukrajinského národa“.
« Ukrajinizácia na Slovensku: Dlhoročné snaženie ukrajinistov smerujúce k znemožneniu práva na sebaurčenie zo strany slovenských Rusnákov (Rusínov) »
ZNAČKY: Komentár – História – Slovania – Slovensko – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Ideológia – Totalita – Ukrajina
Aby čitateľ v plnom rozsahu pochopil rozsah zvrátenosti, o ktorej budem písať, musím začať mimo územia Slovenska. Na miestach, kde už sa udalosti, pred ktorými varujem, udiali. Mohol som si vyberať z mnohých možností. Kto by zabudol na príbeh plný paradoxov: „V roku 1894 prišiel na Univerzitu vo Ľvove z Kyjeva popredný ukrajinský historik Dr. Hrushevsky, (Political Forces in Eastern Galicia and Volhynia…, 1945)“ to sa pohybujeme v tom období z histórie Galície (Halič), ktoré dnešní akademici opisujú: „3,3 milióna Ruthénov vo Východnej Galícii tvorilo 62,5% obyvateľstva; boli prevažne gréckokatolíci, ale politicky rozdelení medzi tri orientácie: ukrajinskú, staro-ruthénsku a rusofilskú. Do roku 1900 však ukrajinské hnutie úspešne vyvinulo populárnu základňu a bolo jasne na vzostupe, (Andriewsky, 2023)“ kde na jeho konci vidíme v roku 2026 vo Ľvove pochod na oslavu výročia založenia nacistickej jednotky Waffen-SS Galicia / Galizien / Halychyna (Rádio Maryja, 2026). Pre dnešok môj výber padol na problematiku Rusnákov z Bukoviny. Prosím? Naozaj? Správne som počul tie vaše námietky? Vraj, že o kom to chcem hovoriť? Veď tam predsa žiadneho Rusnáka niet. A presne o tom chcem písať…
13. augusta 1897 sa v lokálnych kanadských novinách „Moose Jaw Times“, vydávané – prirodzene – v meste Moose Jaw (Saskatchewan), objavil stĺpček s názvom „RUSNÁCKI VIDIEČANIA“ [„RUSSNIAK PEASANTS“, pozn.] Tento článok, na podklade údajov z „New York Herald“, informoval o skupine ľudí, ktorí sa predstavili tým, ako sú nazývaní – Rusnáci alebo Ruthéni [v článku použitá fráza „Russniaks or Ruthenians“, pozn.] Títo sa objavili v New Yorku a smerujú do mesta Winnipeg v kanadskej provincii Manitoba. Pôvodne pochádzali z okolia mesta Czernowitz, ktoré bolo hlavným mestom Bukoviny [„Bukowina“, pozn.] Ďalej sa dozvedáme, že hovoria slovanským dialektom, ktorí sa veľmi podobá maloruskému jazyku, čiže – hneď pri tomto svojom predstavení v novej domovine priamo zdôrazňujú: „Pozor! Nie sme Malorusi!“ Čo nemôže nikoho prekvapiť. Už v minulosti som priniesol nemálo príkladov, ktoré dokumentovali práve túto skutočnosť. I taký Ľudovít Štúr si v roku 1853 veľmi dobre uvedomoval separátnu existenciu „rusínskeho“ a „maloruského“ jazyka, ako je vidieť na podklade jeho diela „O národních písních a pověstech plemen slovanských“:
![Fragment z diela Ľudovíta Štúra – „O národních písních a pověstech plemen slovanských“ (1853).]( "Rozlišovanie jazykov: rusínskeho (rusnackého) a maloruského (ukrajinského) / O národních písních a pověstech plemen slovanských – Ľudoví štúr, 1853")
Rakúsky historik Franz Josef Sulzer, ktorý sa nejaký ten čas svojho života pohyboval v oblastiach Sedmohradska a okolia, v roku 1781 napísal: „S Rusnákmi v Bukovine [použité označenie ‚Rußniaken‘, pozn.] je to podobné. Sú to Slovania a hovoria jedným z takzvaných slovanských jazykov…“ Tieto jeho slová sa neskôr objavili aj v článku „Zugebe zu den Göttingischen gelehrten Anzeigen“ z 13. apríla 1782, kde si môžete prečítať: „Rusnáci, Ruthéni alebo ‚Reusseni‘, slovanské kmene v Bukovine. [Presná citácia: ‚Rußniaken, Ruthener oder Reußen…‘, pozn.]“ Francúzske noviny „Le Siècle (Edition de Paris)“ vo svojom vydaní zo soboty 12. januára 1867 uviedli nasledovné: „Rusnáci dodnes žijú [použité označenie ‚Rousniaques‘, pozn.] v severovýchodnej časti Uhorska, v Bukovine a v Transylvánii…“ Známy historik a etnológ Prof. Dr. Raimund Friedrich Kaindl, ktorý sa vraj narodil priamo v meste Czernowitz (áno, v tom meste z okolia ktorého odišli vyššie spomenutí Rusnáci do Kanady) a v meste Czernowitz aj tvoril a pôsobil (ako je vidieť na obrázku, kde sa k tomu sám priznával), ASI niečo o Rusnákoch z Bukoviny vedel, tak tento pán v roku 1897 zverejnil prepracovanú štúdiu s názvom „Haus und Hof bei den Rusnaken (Mit einer Einleitung über den Namen der Rusnaken)“ [„Dom a dvor u Rusnákov (S úvodom o pomenovaní Rusnákov)“, pozn.], ktorá sa objavila v časopise „Globus“ a ponúka v nej takéto úvahy: „Zmätok ešte viac zhoršovala skutočnosť, že napríklad Huculov niekedy zaradzovali medzi Ruthénov [použité označenie ‚die Ruthenen‘, pozn.], inokedy ich umiestnil po boku Rusínov [použité označenie ‚die Russinen‘, pozn.] atď. Napokon autor sám si uvedomoval, že v Bukovine a susednej Galícii (Halič) sa medzi samotným ľudom pre Ruthénov všeobecne, a najmä pre ruthénskych obyvateľov nížin, hojne používal názov „Rusnak“, že ho ľud sám používa pre svoje vymedzenie sa. Ale rovnako mu bolo jasné aj to, že…“
Uviedol som niekoľko príkladov toho, že v historickej literatúre nie je núdza o poznatky dokumentujúce identitu obyvateľov Bukoviny, ktorými boli – Rusnáci, prípadne špecifický kmeň Rusnákov tzv. „Huculi“. Dnes by človek už iba zaplakal…
![Text charakterizujúci etnikum Rusnákov v regióne Bukovina. Sulzer ich opisuje prostým konštatovaním: „Sie sind Slaven“ (Sú Slovanmi). Ich jazyk jazyk, ktorý existoval v trhlinách medzi veľkými mocnosťami, v tieňoch hôr a v hmle riek. Pozvánka k premýšľaniu nad tým, čo to znamená, keď sa niekto rozhodne prepisovať históriu a meniť identitu celých národov.]( "Pôvodní obyvatelia Bukoviny / Bukowina? Rusnáci! (Franz Josef Sulzer, 1781)")
![Jeden národ, ktorého meno sa niekedy rozvetvovalo do viacerých podôb: „Rußniaken“, „Ruthener“ alebo „Reussen“. Je to ako v tom starom príbehu, kde hrdina má rôzne mená. Text nám pripomína, čo existovalo dávno predtým, ako nastali veľké procesy „ukrajinizácie“ a snaha o redefinovanie identity starobylých národov podľa potreby aktuálnych politických nálad v Európe.]( "Slovanské kmene v Bukovine – Rusnáci, Ruthéni alebo „Reusseni“ (Zugebe zu den Göttingischen gelehrten Anzeigen, 1782)")
![Text hovorí o Rusnákoch („Rousniaques“), ktorí sa rozprestierajú od severovýchodného Uhorska cez Bukovinu až po Transylvániu. Nie sú to len obyvatelia krajiny; sú to ľudia, ktorých duch je predmetom jemnej, no neúprosnej hry mocí. Rusnáci sú tu ako živé tkanivo, ktoré sa rozprestiera cez viaceré cisárstva, no každá vlákno je vtiahnuté do iného smeru – niekedy k parížskej intelektuálnej kritike, niekedy k ruskej ortodoxii a niekdy k rakúskej správe. Je to obraz národa v stave neustáleho prechodu, ktorý žije v priestore medzi veľkými mocnosťami, kde je jeho identita neprestajne skúšaná a manipulovaná.]( "Rusnáci / „Rousniaques“ dodnes žijú v severovýchodnej časti Uhorska, v Bukovine a v Transylvánii (Le Siècle (Edition de Paris – 1867)")
![O tom, ako si ľudia – „Rusnáci“ z Bukoviny – sami vymedzujú svoju identitu v chaose dejín. Text analyzuje etnickú identitu Rusnákov v Bukovine a Galícii. Popisuje rozdiel medzi odbornými názvami („Ruthéni“) a autentickým pomenovaním používaným samotným ľudom – „Rusnak“. Dokument zachytáva komplexnú sociálnu štruktúru regiónu pred veľkými politickými zmenami.]( "„Ruthéni“ z Bukoviny používajú samotní na svoje etnické vymedzenie sa – „Rusnak“ (Prof. Dr. Raimund Friedrich Kaindl / Czernowitz – Bukovina, 1897)")
O aktuálnom stave „demokracie“ a prístupe Ukrajiny k Rusnákom (Rusínom) som už v minulosti informoval. Pre ukrajinské štátne orgány: Rusnáci (Rusíni) – neexistujú. Týmto občanom na Ukrajine nie je umožnené sa identifikovať v rámci svojej „rusínskej“ národnosti, a ani sa prihlásiť k svojmu materinskému – „rusínskemu“ jazyku. Niektorí si povedia, že sú to „vnútorné záležitosti“ Ukrajiny a nás sa to netýka. Veľký omyl.
Bude to možno aj nejakých sto rokov, čo predstavitelia „politického ukrajinizmu“, nielenže sa snažia ovplyvňovať dianie na našom území, ale dokonca tu priamo pôsobia a vykonávajú svoje aktivity. V minulosti som už spomínal, napríklad taký – vo svojej dobe pomerne populárny – ukrajinista profesor Rudnitsky, ktorému vyšli publikácie: v taliančine „ L’Ucraina e gli Ucraini“ (1914), v maďarčine „Ukraina és az Ukrainaiak (Magyarország Oroszföldi Barátai)“, v nemčine „Ukraina und die Ukrainer“ (1915), v angličtine „UKRAINE – The Land and Its People (An Introduction to Its Geography)“ (1918); mal veľmi svojský pohľad na etnografiu súvisiacu s územím a občanmi Slovenska a napísal aj: „Západná časť pieskovcových Karpát, ktorá sa nachádza na ukrajinskom území [sic], sa nazýva Nízke Beskydy. Je tiež známa ako Lemkovské Beskydy, pretože ju obýva ukrajinský [sic] horský kmeň Lemkov. (1918, s. 26)“ Budem sa síce opakovať, ale: „Nízke Beskydy sú prakticky celou severnou časťou východného Slovenska, od Sniny po Bardejov! Pre Stepana Rudnitského? Ukrajinské územie… A označovať Lemkov, ktorí sú všeobecne známa podskupina Rusnákov (Rusínov), priradzovať ich k Ukrajincom? Mešuge.“ Stepan Rudnitsky v tom mal jasno a hranica ukrajinského územia mala tiahnuť naprieč slovenskou krajinou takto nejako: „Mukačevo, Užhorod, Bardejov, Sabinov, Kežmarok, Stará Ľubovňa, rieka Poprad – v skratke: ukrajinský profesor Rudnitsky považoval aj slovenských Rusnákov (Rusínov) za Ukrajincov.“ Nebol v tom sám. Jedným z dôvodov, prečo prišlo Česko-Slovensko o Podkarpatskú Rus boli práve aktivity takýchto osôb. Koncom 30-tich rokoch minulého storočia sa už dokonca kreslili mapy, kde sa Slovensku odnímala značná časť východného Slovenska… a tieto územia sa označovali – „historicky ukrajinské“. Ale tam to nekončilo. Odohrali sa tu aj iné udalosti, o ktorých sa mlčí.
Od nejakých 50-tich rokov minulého storočia sa v našich končinách sústavne pracovalo na tom, aby došlo k vymazaniu identity Rusnákov (Rusínov). Je všeobecne známym faktom, že štátne orgány Česko-Slovenska znemožňovali identifikovanie jedincov tohto etnika v rámci svojej národnosti tj. silene boli zaradzovaní do kolónky „Ukrajinci“ a ich kultúra označovaná za „ukrajinskú“. Inak povedané: pre československé inštitúcie Rusnáci jednoducho neexistovali, boli skrátka – Ukrajincami. Bodka. Ak už sa aj nejaké tie kultúrne inštitúcie tohto etnika zakladali, zvyčajne sa k ich pomenovaniam – ako na povel – pripájalo „ukrajinský“, „ukrajinské“ alebo „ukrajinsko-“ – umelo sa vytvárala neexistujúca väzba identity slovenských Rusnákov (Rusínov) na koncept „veľko-ukrajinského národa“, v ktorom sa mali „rozpustiť“ – navždy stratiť, a oni boli vsádzaní do tohto politického konštruktu bez toho, aby sa niekto opýtal na ich názor. Po revolúcii v 1989 sa situácia zmenila. Rusnákom (Rusínom) bolo odrazu umožnené prihlásiť sa k svojej národnosti. Čo sa ale nezmenilo? Ukrajinisti a ich propaganda. Ľudia, ktorí zastávali vysoké funkcie a ich podriadení v rôznych výchovno-vzdelávacích a kultúrnych inštitúciach, tam sa do dnešných dní nič nezmenilo, i naďalej pokračujú vo svojej práci, čím je: šírenie propagandy a manipulácia historickej pamäte verejnosti v oblasti identity Rusnákov (Rusínov).
Slovenskí Rusnáci (Rusíni) majú – pri svojom súčasnom tragickom postavení v našej spoločnosti – predsa len jedno obrovské šťastie. A tým šťastím je uskutočnené sčítanie obyvateľstva na území Slovenska v roku 2021. Výsledky tohto sčítania prehovorili jasnou rečou a aspoň na okamih pochovali dlhoročné snaženie ideologických propagandistov – ukrajinistov pôsobiacich na území Českej a Slovenskej republiky. Ale predovšetkým: odhalili ich skutočnú náturu a zámery. A až teraz sa ukazuje skutočná podstata, aký drastický akt psychologického teroru zo strany pred-revolučných, ale aj po-revolučných, a aj tzv. „slovenských“ orgánov štátnej a verejnej správy sa tu po celý čas odohrával… Hlas ľudu – tí, ktorí ešte poznajú svoj pôvod, vykričali do celého sveta jedno posolstvo: „NIE SME UKRAJINCI!“
![Štatistická realita súčasnosti. Tabuľka sčítania obyvateľstva na Slovensku z roku 2021. Porovnáva počet občanov podľa primárnej národnosti a ďalšej národnosti pre dve skupiny: Rusnáci (Rusíni) a Ukrajinci.]( "Sčítanie obyvateľstva v roku 2021 na Slovensku (Podľa krajov): Porovnanie občanov podľa primárnej národnosti a ďalšej národnosti / Rusnáci (Rusíni) vs. Ukrajinci")
Sčítanie obyvateľstva v roku 2021 bolo v niečom veľmi špecifické. Občania Slovenskej republiky mali možnosť „dať svetu na známosť“ svoju primárnu (hlavnú) národnosť, ale súčasne dostali možnosť vyjadriť svoje ďalšie „národnostné špecifikum“, akúsi kultúrnu identitu na podklade pôvodu svojej rodiny, svojho rodu – mohli si zvoliť svoju „ďalšiu národnosť“. A výsledky dopadli presne podľa toho, stotožňujú sa s údajmi zaznamenanými v historických dokumentoch, ktoré som na týchto stránkach doteraz priniesol. Z nazbieraných štatistických dát – Štatistického úradu SR – je jednoznačne preukázateľné: slovenskí Rusnáci (Rusíni) sa NEIDENTIFIKUJÚ ako Ukrajinci! Nikdy v histórii sa takýmto spôsobom neidentifikovali, a ani dnes sa nevnímajú ako súčasť ideologického konštruktu „veľko-ukrajinského národa“. Pri celkovom počte 23756 občanov, ktorí si ako svoju primárnu národnosť zvolili „rusínsku“, pri porovnaní tohto čísla s počtom osôb, ktorí si zvolili ako svoju ďalšiu národnosť „ukrajinskú“ – 1586, sú moje konštatovania úplne zjavné. Ešte zjavnejšie sú takéto úvahy v prípade pohľadu na tento spôsob porovnania v prípade tradičnej bašty „rusnáckej“ kultúry – Prešovský kraj. Tam je tento pomer 19601 / 597. V takomto prípade, aj keby si všetky osoby, ktoré si ako prvú národnosť zvolili „rusínsku“, vybrali za „ďalšiu“ – druhú národnosť „ukrajinskú“, tak by sme hovorili o 3% osôb, ktoré by tak urobili. Je preto zjavné: NEEXISTUJE korelácia – vzájomná súvislosť – medzi existujúcim konceptom identity slovenských Rusnákov (Rusínov) a jej nadväznosti na nejaké tie propagandistické postuláty o akomsi „veľko-ukrajinizme“. A ak by sme išli ešte o čosi viac do hĺbky…
![Štatistická realita súčasnosti. Tabuľka sčítania obyvateľstva na Slovensku z roku 2021. Porovnáva počet občanov podľa primárnej národnosti a ďalšej národnosti pre dve skupiny: Rusnáci (Rusíni) a Ukrajinci.]( "Sčítanie obyvateľstva v roku 2021 na Slovensku (Podľa okresov): Porovnanie občanov podľa primárnej národnosti a ďalšej národnosti / Rusnáci (Rusíni) vs. Ukrajinci")
…na úroveň okresov, kde sú historické oblasti osídľované – jednotlivé rusnácke (rusínske) usadlosti tam boli zakladané predovšetkým v období 14.-17. storočia – znamenitým počtom pôvodom rusnáckeho (rusínskeho) obyvateľstva, tak na podklade dát z týchto oblastí môžeme hovoriť o mojich záveroch v rovine: sú nevyvrátiteľné. Okres Stará Ľubovňa: 2816 osôb si ako prvú národnosť zvolilo „rusínsku“ a 58 osob následne ako „ďalšiu“ – druhú si zvolilo „ukrajinskú“, takže: 2%-tá! Okres Medzilaborce? Tam je ten pomer dokonca 3459 ku 25, čím dostávame: 0.72%!!! To už sa pochybujem hlboko v teritóriu nejakej štatistickej chyby. A takto by sme mohli pokračovať a pokračovať.
Možno sa niekto z vás opýta:
« „Ako je potom možné, že vznikajú také absurdity, ako keď sa minulý rok (2025) konal 71. ročník festivalu pomenovaného – „Slávnosti Rusínsko-Ukrajinskej kultúry voSvidníku“? » Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva v roku 2021 – žilo v tomto období v celom okrese Svidník 291 osôb, ktorí si „ukrajinskú“ národnosť zvolili za svoju primárnu národnosť a 68 osôb, ktorí si ju zvolili za svoju „ďalšiu“, čo je dokopy 359 ľudí. Pre porovnanie, vo svidníckom okrese si, za svoju primárnu národnosť, vybralo ako „rusínsku“ 3187 osôb, pri voľbe „ďalšej“ hovoríme o počte 4636 osôb, čo dokopy predstavuje 7823 osôb. Ak by sme k tomu pripočítali okres Stropkov, ktorý je s okresom Svidník v podstate „partnerský“ a úzko spätý, kde máme 3066 (984 + 2082) občanov, ktorí sa cítia v nejakej miere byť Rusnákmi (Rusínmi), a potom 102 (81+21) jedincov, ktorí sa vnímajú v rámci „ukrajinskej“ národnosti, tak pre obe okresy dohromady dostávame – pre okresy Svidník a Stropkov – prihlásenie sa k jednotlivým národnostiam v pomere: 10889 občanov „rusínskej“ ku 451 (!!!) občanov hlásiacich sa k tej „ukrajinskej“. A pokiaľ hovoríme o absurditách, aby toho nebolo málo, v samotnom Svidníku bolo múzeum, ktoré sa niekedy volalo „Múzeum ukrajinskej-rusínskej kultúry vo Svidníku“ [nižšie bude obrázok, kde je možné dohľadať si tento názov, pozn.] Dnes sa táto inštitúcia nazýva „SNM – Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku“. SNM je štátna príspevková organizácia zriadená – „Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky“. Ako… na tom ministerstve kultúry sa asi kompletne pomiatli. Sčítanie obyvateľstva v roku 2021 vykázalo pre okres Svidník takmer 7823 osôb s „rusínskym“ pôvodom a niečo cez 359 (!!!) toho „ukrajinského“, no múzeum je tam ukrajinské a štátne orgány i naďalej pokračujú v traumatizovaní ľudí, ktorých predkovia boli po desaťročia vystavení snahám ukrajinistov o ich „kultúrne vyhladenie“. Neskutočné.DOPLNENIE: A tu musím vstúpiť do textu, ktorý som už mal spísaný. Pôvodne sa mi nechcelo robiť nejaké detailné dokazovanie, pretože – podľa môjho názoru – už doteraz uvedené fakty prehovárajú jasnou rečou, ale najmä som rezignoval. Napokon som sa premohol, skúsil posledný krát… na „Wikipédii“ som totiž zazrel údaje o tom, že existujú niekde dáta, ktoré popisujú presne jednotlivé kombinácie, ako si obyvatelia volili svoju primárnu národnosť, a potom aj tú „ďalšiu“. Ja som sa v minulosti už niekoľkokrát pokúšal ich vypátrať, minimálne 3-4 krát, vždy bezútešne. Klikal som hore-dole, nevedel ich nájsť. Tentokrát som hľadal, hľadal, hľadal… taký index, taký index, hentaká mapa, onaká mapa… až som tie údaje nejako našiel. Zázrak. Aspoň dúfam. Sú to údaje totožné s tým, čo sa uvádza na „Wikipédii“, ale ja mám dôkaz, viď obrázok nižšie. Podľa údajov Štatistického úradu SR, na podklade sčítania obyvateľstva v roku 2021, bol počet obyvateľov pre nasledovné kombinácie primárnej a ďalšej národnosti: 1. rusínska + slovenská = 5479 osôb, 2. slovenská + rusínska = 38764 osôb, 3. rusínska + ukrajinská = 247 (!!!) osôb, 4. ukrajinská + rusínska = 694 osôb. Potrebuje toto ešte nejaký ďalší komentár?
![Štatistická realita súčasnosti. Tabuľka sčítania obyvateľstva na Slovensku z roku 2021. Porovnáva počet občanov podľa primárnej národnosti a ďalšej národnosti pre dve skupiny: Rusnáci (Rusíni) a Ukrajinci.]( "Sčítanie obyvateľstva v roku 2021 na Slovensku: Porovnanie toho, koľko Rusínov si zvolilo ďalšiu národnosť „ukrajinskú“, a naopak – koľko Ukrajincov „rusínsku“")
Vráťme sa teraz k spomínanému festivalu. Summa summaru: vo svidníckom okrese Ukrajinci v podstate nikdy nežili – tj. ich počty boli a sú zanedbateľné, prakticky bezvýznamné, nie je to v žiadnom zmysle ich historickým územím, kde by dochádzalo v priebehu stáročí ku kontinuálnemu vyjadrovaniu nejakej tej „ukrajinskej kultúry“, a predsa v tomto regióne dochádza k používaniu „ukrajinský“ súčasne s pojmom „rusínsky“. Prečo je tomu tak? Stačí vám niekoľko ľudí na tých správnych pozíciach, ktorí sú po celý čas nahradzovaní ďalšími osobami s rovnakým ideologickým nastavením, a tieto osoby vedúce spomínané výchovno-vzdelávacích a kultúrnych inštitúciach, ktorí si samozrejme vyberajú svojich – verne im slúžiacich – podriadených, dokážu vykladať dejiny „po svojom“ a zásadným spôsobom deformovať historickú pamäť, mať významnejší vplyv na jej podobu, než samotní občania rádovo v desiatkach tisícoch. [Tu by som rád upozornil, že mnoho občanov v spomenutých okresov sú „Slováci“ v zmysle – „poslovenčení“ Rusnáci, ktorí sa asimilovali natoľko, že dnes už sa k odkazu svojich predkov nehlásia, alebo o tomto svojom pôvode vôbec nevedia, ako sa to udialo v mnohých iných častiach Slovenska, ako je napr. obec Šumiac, alebo v prípade veľkého množstva obcí v okolí Košíc, pozn.] Ale neraz vám ani netreba vyberať tie správne nastavené osoby a postačí vám, ak sa do riadiacej pozície dosadený politický nominant, ktorý je „nevedomec“ a o danej problematike nič nevie. A takáto makovica potom radšej nič nerobí, lebo on nevie posúdiť, čo by bolo správne, je rád, že všetko nejako plynie a každý mesiac „cinkne“, a čo bolo raz nastavené… pretrváva.
Za mestom Svidník sú obce, ktoré sú už takmer 450 rokov staré a vždy boli „rusnacké“. A na Slovensku sú „rusnácke“ usadlosti, napríklad pri Bardejove alebo Starej Ľubovni, ktoré sú ešte staršie a rozprávame neraz o nejakých šiestich storočiach! Možnože siedmich. Tu máte dediny, kde majú druhý, tretí… a neviem koľký cintorín, a ten pôvodný už súčasníci… ani nevedia, kde je! Tak dlho tu sú. Rusnáci žijú so Slovákmi na Slovensku – v tomto historicko-kultúrnom priestore, bok po boku, po stáročia! Tvrdenia a údaje, ktoré tu uvádzam nie sú pre samotných Rusnákov (Rusínov) ničím novým. A predsa, ak sa pozriete do publikácii od autorov pôsobiacich na slovenských vysokých školách, tj. inštitúciach, ktoré zriaďuje Ministerstvo školstva SR, do publikácii, ktoré vznikli s podporou Ministerstva kultúry SR, tak si v nich môžete prečítať ideologickú propagandu „politického ukrajinizmu“. Odrazu sa stretávate s rétorikou, akú použival (vyššie citovaný) Rudnitsky, alebo Stanislav Dnistrjansky a Dmytro Dorošenko! Ja som si pre vás vybral úryvky z knihy „Slovenská slavistika – včera a dnes (Kolektívna monografia)“ (2012), z príspevku, ktorý prináša prehľad o „ukrajinistike“ na Slovensku. Nech sa páči:
![Aktívny proces redefinovania histórie Rusnákov na Slovensku. Proces prepisovania pamäte národa – intelektuálna operácia, ktorá mení samotnú podstatu identity slovenských Rusínov: tradičná identita Rusnákov je tu transformovaná do „ukrajinského rámca“. Stáva sa časťou „veľko-ukrajinskej“, alebo „celo-ukrajinskej“ kultúry, kde z hľadiska historicko-kultúrnych poznatkov nijako neprináleží. Je zbavovaná svojbytnosti a možnosti vlastného sebaurčenia. Stáva sa slúžkou ideológie „politického ukrajinizmu“, baženia po rozširovaní jeho vplyvu. Tento text nám ukazuje, ako sa história stáva nástrojom moci.]( "Ukrajinisti na Slovensku a ich tvorba: Ideologická propaganda z dielne predstaviteľov „politického ukrajinizmu“ / 1. časť")
![Aktívny proces redefinovania histórie Rusnákov na Slovensku. Proces prepisovania pamäte národa – intelektuálna operácia, ktorá mení samotnú podstatu identity slovenských Rusínov: tradičná identita Rusnákov je tu transformovaná do „ukrajinského rámca“. Stáva sa časťou „veľko-ukrajinskej“, alebo „celo-ukrajinskej“ kultúry, kde z hľadiska historicko-kultúrnych poznatkov nijako neprináleží. Je zbavovaná svojbytnosti a možnosti vlastného sebaurčenia. Stáva sa slúžkou ideológie „politického ukrajinizmu“, baženia po rozširovaní jeho vplyvu. Tento text nám ukazuje, ako sa história stáva nástrojom moci.]( "Ukrajinisti na Slovensku a ich tvorba: Ideologická propaganda z dielne predstaviteľov „politického ukrajinizmu“ / 2. časť")
![Aktívny proces redefinovania histórie Rusnákov na Slovensku. Proces prepisovania pamäte národa – intelektuálna operácia, ktorá mení samotnú podstatu identity slovenských Rusínov: tradičná identita Rusnákov je tu transformovaná do „ukrajinského rámca“. Stáva sa časťou „veľko-ukrajinskej“, alebo „celo-ukrajinskej“ kultúry, kde z hľadiska historicko-kultúrnych poznatkov nijako neprináleží. Je zbavovaná svojbytnosti a možnosti vlastného sebaurčenia. Stáva sa slúžkou ideológie „politického ukrajinizmu“, baženia po rozširovaní jeho vplyvu. Tento text nám ukazuje, ako sa história stáva nástrojom moci.]( "Ukrajinisti na Slovensku a ich tvorba: Ideologická propaganda z dielne predstaviteľov „politického ukrajinizmu“ / 3. časť")
Ak budete čítať podobné knihy, od ukrajinistov sa dozviete veru nevídané, neslýchané, že: na východe Slovenska máme „Rusínov-Ukrajincov“, o existencii (celo)ukrajinskej literatúry, čo bude najskôr literatúra „veľko-ukrajinská“, o ukrajinských nárečiach východného Slovenska, ktoré sa dotýkajú ukrajinského etnika, o 50 lokalitách východného Slovenska s ukrajinsky (resp. rusínsky) hovoriacim obyvateľstvom, o ukrajinských nárečových oblastiach, o ukrajinských lokalitách východného Slovenska. Ak si ale pozriete dáta zo sčítania obyvateľstva o tom, koľko osôb sa prihlásilo k ukrajinskej národnosti v spomínanej Ubli a Nižnej Jablonke [obec Zvala zanikla pri stavbe vodnej nádrže Starina, pozn.] To je stále ten istý príbeh.
![Štatistická realita súčasnosti. Tabuľka sčítania obyvateľstva na Slovensku z roku 2021. Porovnáva počet občanov podľa primárnej národnosti a ďalšej národnosti pre dve skupiny: Rusnáci (Rusíni) a Ukrajinci.]( "Sčítanie obyvateľstva v roku 2021 na Slovensku (Ubľa a Nižná Jablonka): Porovnanie občanov podľa primárnej národnosti a ďalšej národnosti / Rusnáci (Rusíni) vs. Ukrajinci")
Ale do pozornosti by som chcel dať inú skutočnosť. Možno si povšimnete, že často sú v uvedených úryvkov – užívajúcich „ukrajinistický slovník“ – spomínané publikácie vydané v Prahe. Toto je veľmi podstatná záležitosť. Práve Praha sa za Masaryka stala jedným z centier „politického ukrajinizmu“, odtiaľ sa pracovalo na posilňovaní myšlienok „veľko-ukrajinského národa“. Sovietske zdroje hovorili dokonca o tom, že Česko-Slovensko sa stalo jednou z cieľových destinácii takýchto osôb už po skončení občianskej vojny v rokoch 1918-1920, ktorú sprevádzali drastické útoky voči Židom na Ukrajine. Ktovie. Hm, ten Stanislav Dnistrjansky sa zrazu objavuje v Prahe určite len náhodou…
ZÁVER: Tento článok som začal príbehom o Rusnákov z Bukoviny, ktorí už dnes akosi „nie sú“. Aspoň nie oficiálne a možno už ani samotní nevedia, kým boli ich predkovia, ako sa to stalo v mnohých iných oblastiach. Pri čítaní tohto môjho otvorenia dnešného pojednania, sa prirodzene núka: „Ako sa takéto voľačo môže udiať?“ Práve Slovensko je k zodpovedaniu takýchto rébusov vynikajúcim príkladom. Vidíme snahy, vidíme pôsobenie lokálnych ukrajinistov, vidíme ich aktivity, aby sa takéto niečo udialo, no… Rusnáci na Slovensku ešte stále dýchajú, z posledného, ale dýchajú. Ešte stále žijú ľudia, ktorí mali tú šancu zažiť podobu „rýdzo rusnáckej“ dediny u nás, a tak si vedia porovnať „kým sú“, čo hovorili ich dedovia, s tým, čo im tvrdia ukrajinisti – „kým by mali byť“. A hlavne sa zmenila doba: dnes sú dostupné historické dokumenty, záznamy, ktoré jednoznačne preukazujú, ako sa vnímali a označovali ľudia v minulosti. Napr. ten (mnou stále ospevovaný) úryvok o Rusnákoch, ktorí šli do Kanady. Niekedy by takéto svedectvo nemalo nijakú váhu, pretože by sa o ňom nevedelo. Dnes je možné zo stoviek takýchto príkladoch, ktoré sú zapadnuté v rôznych archívoch vyskladať, čo sa snažia ukrajinisti navždy vymazať. Takto tu odrazu máme ľudí, ktorí si ešte stále pamätajú, taktiež informácie, ktoré mnohé dokazujú a vysvetľujú, navzájom sa dopĺňajú. A keď majú ľudia možnosť sledovať, čo sa dialo a deje na Slovensku, vedia sa pozrieť do histórie, ako to bolo v iných oblastiach… a odtiaľ už nie je ďaleko k pochopeniu, čo sa stalo z históriou Rusnákov. Nie sú možno všetky dni stratené…
…ale nemali by sme si klamať. Slovensko dnes riadia nerozumní ľudia, chcú ho riadiť ľudia rovnako neschopní, a ešte k tomu kadejako pomätení, no a títo oslabujú Slovensko. Pokiaľ v minulosti mali ukrajinisti LEN svoju ideológiu, nejaký „veľko-ukrajinský mýtus“, dnes už na Slovensku majú státisíce poslucháčov, ktorí veria v obsah ich posolstva. A zopakujem to znova: slovenskí vládni politici neraz opakujú – vo svojich verejných prejavoch – časti tohto príbehu, slovenské orgány podporujú inštitúcie zamerané na širenie tohto príbehu a podieľajú sa na vydávaní publikácii, kde sa o ňom píše. Konajú priamo proti slovenským záujmom, proti záujmom svojich občanov. Ale koho by dnes zaujímalo právo na sebaurčenie, história predkov, súčasť identity občanov tohto štátu… Raz za rok si navlečieme nejaký ten kroj, niekde zacupkáme… hlavne, že „cinká“. Amen tma.
POST SCRIPTUM: Ak by mal niekto záujem naštudovať si ďalšie historické dokumenty, ktoré sa venujú tématike Ruthéni – Rusnáci – Rusíni, tak nech sa pozrie na tento môj starší článok. Zaujímavosťou sú určite aj prastaré mapy zobrazujúce, ako sa pred stáročiami vymedzovali historicky „ukrajinské územia“.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] ANDRIEWSKY, Olga. Dangerous Illusions and Fatal Subversions: Russia, Subjugated Rus΄, and the Origins of the First World War / Slavic Review 82, no. 2. Cambridge University Press, 2023. 25 strán.
- [2] ČIŽMÁROVÁ, Mária. Slovenská ukrajinistika – súčasný stav výskumu (po roku 1993). / ŽEŇUCH, Peter (ed.) Slovenská slavistika – včera a dnes (Kolektívna monografia). HEIFETZ, Elias. The Slaughter of the Jews in the Ukraine in 1919. Bratislava (Slovenská republika) : Slovenský komitét slavistov a Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, 2012. 268 strán.
- [3] KAINDL, Raimund Friedrich. Haus und Hof bei den Rusnaken (Mit einer Einleitung über den Namen der Rusnaken). / GLOBUS (Illustrierte Zeitschrift für Länder- und Völkerkunde) – 27. Februar 1897, Nr. 9. Bd. LXXI., Braunschweig (Nemecko) : Verlag von Friedr. Vieweg & Sohn, 1897.
- [4] L’autriche en orient. / Le Siècle (Edition de Paris) – Samedi, 12. janvier 1867, N. 11616. Paríž (Francúzsko), 1867.
- [5] Political Forces in Eastern Galicia and Volhynia Before World War II (A study od the relations between the Poles and the Ukrainians of Eastern Volhynia and Galicia, especially from 1918 to 1939, and and anaylsis of the political forces at work in this area). Washington (USA) : Office of Strategic Services – Research and Analysis Branch, 1945. cca. 50 strán.
- [6] RUDNYT͡SʹKYĬ, Stepan [aka Stefano Rudnizkyj]. L’Ucraina e gli ucraini. Rím (Taliansko). Lega Nazionale Ucraina [Liga národná ukrajinská, pozn.], Lega per la Liberazione dell’Ucraina [Liga za oslobodenie Ukrajiny, pozn.], 1914. 33 strán.
- [7] RUDNYT͡SʹKYĬ, Stepan [aka István Rudnickyj]. Ukraina és az Ukrainaiak (Magyarország Oroszföldi Barátai). Budapešť (Rakúsko-Uhorsko) : Fritz Á. Betüivel, 1914. cca. 40 strán.
- [8] RUDNYT͡SʹKYĬ, Stepan [aka Stefan Rudnyckyj]. Ukraina und die Ukrainer. Berlín (Nemecko) : Carl Kroll, 1915. cca. 50 strán.
- [9] RUDNYT͡SʹKYĬ, Stepan [aka Stephen Rudnitsky]. UKRAINE – The Land and Its People (An Introduction to Its Geography). New York (USA). New York (USA) : Ukrainian Alliance of America, 1918. 370 strán.
- [10] RUSSNIAK PEASANTS. / Moose Jaw Times – Friday, August 13, 1897 (No. 6). 9. ročník [Vol. IX.] Moose Jaw. (Kanada), 1897.
- [11] SULZER, Joseph Franz. Geschichte des transalpinischen Daciens, das ist: der Walachey, Moldau und Bessarabiens, im Zusammenhange mit der Geschichte des übrigen Daciens als ein Versuch einer allgemeinen dacischen Geschichte – Zweeter Band. Viedeň (Rakúsko-Uhorsko) : Rudolph Gräffer, 1781. 547 strán.
- [12] ŠTÚR, Ľudovít. O národních písních a pověstech plemen slovanských. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : František Řivnáč, 1853. 148 strán.
- [13] Ukraina: Prawy Sektor organizuje marsz ku czci SS „Galizien” we Lwowie. Start pod pomnikiem Bandery. (Poľsko) : Radio Maryja – Katolicki głos w Twoim domu. Dostupné (07-05-2026 / 18:49): https://www.radiomaryja.pl/informacje/ukraina-prawy-sektor-organizuje-marsz-ku-czci-ss-galizien-we-lwowie-start-pod-pomnikiem-bandery/
- [14] Zugebe zu den Göttingischen gelehrten Anzeigen / Den 13. April 1782, 15tes Stück. Viedeň (Rakúsko-Uhorsko), 1782.
▐ Zverejnené: 20/05/2026
Základný popis
O tom, ako politické elity ignorujú dlhodobé následky svojich rozhodnutí. Premena krajiny na „muničný arzenál“ Európy – prejav pragmatizmu alebo cynického zneužitia dôvery? Analýza chladná, klinicky presná. Autor poukazuje na sofistikovanú hru s jazykom, núti nás čeliť nepohodlným informáciam o fungovaní moci. Tvorba systému, ktorý oddeľuje jednotlivcov od zodpovednosti a prenáša ju na voľajaký abstraktný byrokratický akt, pričom odrazu nikto túto zodpovednosť nenesie. Dôkladný prienik do psychológie politickej manipulácie, do jej schopnosti racionalizovať a „politicky predať“ – pretvárať, čo bolo pre občanov prvotne „zdanlivo neprijateľné“ do polohy „politicky nevyhnutné“.
« Vedenie štátu, ktoré občanov zavádza a poškodzuje ich záujmy: Keď sa prezident „mieru“ vytešuje z tranformácie priemyslu do podoby významného dodávateľa munície do oblasti vojenského konfliktu… »
ZNAČKY: Zmienka – Komentár – Citát – Politika – Ekonomika – Slovensko – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Progresivizmus – Neokolonializmus – Vojna – Chudoba – Bieda – Smrť – Výmena obyvateľstva – Slovania
Pred niekoľkými dňami [13. máj 2026, pozn.] sa na portály „Marker“ objavila správa s názvom „Slovensko sa podľa Pellegriniho stalo jedným z najhlavnejších výrobcov munície v rámci NATO“. Túto správu postupne priniesli pravdepodobne všetky veľké média na Slovensku. Najšokujúcejšou časťou tejto správy sú istotne nasledovné riadky:
« Podľa Pellegriniho sa vďaka tomu Slovensko stalo jedným z najhlavnejších výrobcov munície v rámci NATO. Uviedol, že na komerčnej báze SR dodáva na Ukrajinu muníciu „v počtoch miliónov a ten počet bude ešte do budúcnanarastať“. » Práve v tejto chvíli, ako píšem tieto riadky, som si spomenul na svoje myšlienky z nedávnej minulosti [10/2025, pozn.], kedy som sa vyjadril k nie veľmi príjemnej – militaristickej atmosfére v našej spoločnosti, ktoré som napísal potom, čo sa vedľa seba postavili Peter Pellegrini, Róbert Kaliňák a Juraj Blanár, pričom ohlásili obdobie zbrojenia a budovania infraštruktúry zlepšujúcej mobilitu ozbrojených síl na území Slovenska. V tom článku som položil jednu zásadnú otázku: až sa niečo – s prepáčením – „poserie“, kde chcete akože s týmto zázemím bojovať? Alebo inak – ak by sa niečo takéto stalo, čo si myslíte, že bude okamžite zbombardované? Ako dlho asi vydrží… napríklad tá fabrika, kde Ukrajinci na Slovensku vyrábajú drony? A keď hovorím „okamžite“, tak hovorím o MINÚTACH. Nad takýmito otázkami by mali premýšľať všetci občania Slovenska. Nedeje sa tak. Hrajte so svojimi politikmi debilné hry, vyhráte od nich debilné ceny…Na tomto mieste zacitujem z iného svojho článku [11/2025, pozn.]:
« …sa zlepšujú majetkové pomery niektorých osôb, uspokojujú dlhodobé hospodárske záujmy niektorých štátov. Čo nemôže byť prekvapením. 1. apríla 1933 sa pre „Jihočeské Listy“ vyjadril Dr. Vlastislav Zátka: „Rok 1932 nepriniesol vytúžené zlepšenie hospodárskych pomerov, práveže naopak, všeobecnú hospodársku krízu ešte zhoršil. […] Kríza, ktorú prežívame je na celom svete. […] Napokon nechýbajú ani tí, ktorí spomínajú tých krásnych dôb, keď počas vojny ceny všetkých statkov stúpali, a teda nachádzajú spásu vo vojne, hromadnom ničení ľudí a statkov. (č. 26, titulná strana)“ Taký anglický ekonóm John Maynard Keynes v roku 1936 napísal: „…dokonca aj vojny môžu slúžiť na zvýšenie bohatstva… (s. 129)“ Mnohí sa podobnými slovami – aj na Slovensku – vyslovene riadia. Existuje len jediné skutočné riešenie. Riešením je koniec vojenského konfliktu. Dalo by sa povedať: dianie na Ukrajine zatiaľ smeruje k tomu, aby sa táto stala „európskym Afganistanom“. „‚…spor, stále nerozhodnutý ma uviedol do trápenia, skazy a zúfalstva, spolu so všetkým ostatným – a tak tu stojím v tento deň. […] Je tento môj spor znesiteľnejší, alebo ťažšie znesiteľný, keď v ňom bolo celé moje bytie, a bolo takto hanebne vyciciavané? […] Teraz opäť,‘ povedal… bez zmiernenia hnevu, ‚Systém! Všade mi hovoria, že je to systém. Nesmiem sa spoliehať na jednotlivcov. Je to systém. […] …a povedať mu, keď ma rozzúri tým, že je taký chladný a spokojný – ako to robia všetci, lebo viem, že oni z toho získajú, zatiaľ čo ja prehrám, však? – nesmiem mu povedať, že chcem od niekoho niečo dostať za svoju skazu… On nie je zodpovedný. Taký je systém.‘ (Dickens, 1880, s. 309)“ Možno by bolo dobre sa opýtať: „Kto je na Slovensku súčasťou tohto ‚systému‘ podieľajúceho sa na dianí navôkol nás?“ Kto zistil, že aj na smrti sa dá dobre zarobiť? „Zdalo sa mi, že som videl zločinca odpúšťajúceho hriechy spravodlivým… (Dostojevskij, 1920,s. 332)“ » Od posledných volieb sa v našej spoločnosti vedie – neprestajne sa opakujúca – debata ohľadom „plnenia / neplnenia“ závažného predvolebného sľubu – „Ani náboj na Ukrajinu!“ Zo strany vládnych politikov sa zvyčajne argumentuje: „Ale my sme povedali, že to platí len pre štátne zdroje a netýka sa aktivít súkromných podnikateľských subjektov…“ Tieto osoby pri vyslovovaní takýchto slov vystupujú pomerne sebavedomo a nepriamo, ako keby hovorili svojim vlastným voličom: „Vy ste jednoducho strašne sprostí. VY ste len nepochopili, čo sme vám hovorili, a to nie je naša vina.“ Ibaže je. Fráza „Ani náboj na Ukrajinu!“ sa stala jedným z hlavných volebných sloganov, ktoré zarezonovali medzi voličmi, až napokon zľudovela, občania ju politikom neprestajne pripomínajú, a zaradila sa medzi také skvosty ako „druhé Švajčiarsko“ a „dvojnásobné platy“. Táto fráza nesie jasný obsah a vzbudzuje v občanoch istý prísľub naplnenia ich očakávaní. Na základe takto vytvorenej ilúzie v mysliach voličov, naznačovanie príklonu k realizácii aktivít, ktoré budú podporovať smerovanie k mieru, si títo následne zvolili svoju vládu a neskôr aj prezidenta. A na podklade tejto svojej voľby očakávali, že dôjde zo strany Slovenskej republiky k zastaveniu, a ak nie, tak aspoň k obmedzeniu množstva dodávaných zbraní a munície do oblasti vojenského konfliktu v našej blízkosti. Dnes už vieme: stal sa presný opak. Nikto z voličov súčasných vládnych strán a prezidenta, si ani v tom najhoršom sne určite nepredstavoval, že pod dohľadom týchto osôb dôjde k pretransformovaniu Slovenska do pozície „muničnej veľmoci zásobujúcej konflikt na Ukrajine“. My v tomto prípade nehovoríme o jemnom odklone od voličských očakávaní, ale o kompletnej NEGÁCII naznačovaného, ak sa pozrieme na štatistiky v tejto oblasti. V tomto prípade došlo k absolútnemu zneužitiu dôvery občanov, že konanie týchto politikov je v „dobrej viere“ a budú zastupovať ich záujmy. Niekto by mohol argumentovať v štýle: neznalosť neospravedlňuje, čo by smerovalo k tomu, že si mali dotyční, tj. značná časť Slovenska, overiť, v akom stave a s akými možnosťami výrobných a vývozných kapacít súkromných zbrojárskych firiem na našom území sa dá do budúcnosti počítať, nechať si urobiť analýzu možných… Prepáčte? V prípade takto zásadného rozptylu… už iba slepý a hluchý nechápe, čo sa udialo. A ja poviem len toľko: je úplne nepodstatné, akými právnickými fígľami, rétorickými obratmi a hraním sa so slovíčkami to mali „ošetrené“… sa tieto osoby budú ďalej obhajovať, pretože – občania vedia. Tí, ktorí chcú vedieť. Osobne neverím tomu, že je pre politickú stranu dobrým vysvedčením, ak občan pri kontakte s ňou musí do budúcnosti počítať s prítomnosťou právneho zástupcu, ktorý mu bude simultánne vysvetľoval možné úskalia „vysloveného pod čiarou“, bude ho varovať pri každom náznaku možného „pokrytectva maskovaného pragmatizmom“. Nevzbudzuje to dôveru. A inak, tento prístup politikov voči ich voličom sa veľmi často preklápa aj do vzťahu orgánov štátnej a verejnej správy, kde sa taktiež obyčajný človek neraz dostáva do takej pozície, že bez kvalitného právnika sa tento úbožiak proste ničoho nedomôže.
Vo svojej knižnici mám jednu nádhernú publikáciu s názvom „Strategy – Proces, Content, Context (An International Perspective)“ [1998] v jej druhom vydaní. Táto publikácia vymedzuje [s. 80, pozn.] proces strategického myslenia v jeho „definujúcej časti“ do dvoch fáz: 1. identifikovanie toho, čo je problém, 2. diagnostika toho, čo je podstatou problému. V poriadku, čiže… z pohľadu našich vládnych predstaviteľov a prezidenta, tento proces v záležitostiach, o ktorých hovoríme, zjednodušene na podklade prezentovaného, vyzeral asi takto: ak by zbrane a munícia boli dodávané zo zásob Ozbrojených síl SR, znižovali by sa tým počty vojenskej techniky a munície našej armády, a keďže tá je financovaná z peňazí občanov, i finančné zdroje nášho štátu by sa zbytočne vyčerpávali, vyhadzovali do vzduchu. Vládni predstavitelia sa nám teda snažia vnútiť nasledovnú predstavu popisu problému: 1. pokles armádnych zásob a znižovanie našej obranyschopnosti, 2. finančná strata. Na druhej strane, národohospodárska stratégia „náboje vyrábané v miliónoch“ sa prezentuje, ako: 1. podpora ekonomickej výkonnosti štátu a znižovanie nezamestnanosti, 2. zlepšenie dostupnosti munície aj pre našu armádu. Áno, zvyknú ešte spomínať aj naše záväzky vyplývajúce z členstva v NATO, ale to by sme sa možno dostali… až niekam, ako je: prítomnosť zložiek ozbrojených síl cudzieho štátu v základniach situovaných na území Slovenska, čo je ďalšou zaujímavou témou „neplnenia naznačeného“. Možno inokedy.
Ja sa opýtam trochu inak: kto financuje Ukrajinu? Odkiaľ má Ukrajina peniaze? Z Európskej únie. Kto je členom Európskej únie? Slovensko. Ak má Európska únia menej peňazí, nebodaj sa dokonca zadlžuje… inak povedané: ak sa Európska únia dostáva do zlej finančnej situácie, ak má problémy s dostupnosťou a cenami energii – v dôsledku nestabilnej situácie v tomto regióne a stupídnych politických rozhodnutí, koho sa to dotkne? Obyvateľov Európskej únie. Kto sú obyvatelia Európskej únie? Slováci. Hm, klasik by povedal: „To mi nejako nevychádza…“ Už vám asi došlo, kam týmto celým smerujem: občania Slovenska budú stále tí, ktorí budú znášať náklady za prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine a dodávanie munície do tejto oblasti – v tom lepšom prípade iba finančne, prepadom životnej úrovne každého z druhu človečieho, čo sa na území Slovenska dnes pohybuje. Ak sme raz členom EÚ a eurozóny, pričom sme „otvorená ekonomika“, ktorá významne reaguje na zmeny v oblasti hospodárskych výsledkov v ostatných častiach európskeho priestoru, vykazuje voči nim vysokú citlivosť, tak jednoducho občania Slovenska dianie na Ukrajine, či sa to niekomu páči alebo nie, skrátka ho v istej miere a nejakým spôsobom zaplatia, a môže to mať podobu zdražovania, kadejaké zvyšovanie poplatkov, alebo dokonca až zavádzanie nových – a zväčša skrytých foriem – „euro-zdanení“ a pod. Peter Pellegrini sa teší hospodárskemu zázraku, ktorý sa týka nárastu zbrojárskej výroby u nás. Také čísla sme dávno nemali! Správa z 6. marca 2026, ktorú zverejnil Štatistický úrad SR, pritom mala názov: „Slovenská ekonomika rástla vlani o necelé percento, jej výkony boli najslabšie za posledné tri roky.“ Ja sám som pred niekoľkými týždňami písal o dianí vo svete – o následkov presadzovania „politiky vojny“ a životných osudoch bežných ľudí v podstatne ekonomicky vyspelejších krajinách, ich výkrikoch zúfalstva. Pisal som o situácii v USA, v Nemecku, v Kanade… vo Veľkej Británii žijú pracujúci ľudia v autách a celé rodiny prežívajú vďaka milodarom z potravinových bánk! Pred pár dňami zverejnila česká televízia dokument pomenovaný „Chudoba už nezasahuje jen okraj společnosti. Tahle země není pro chudý.“ No slovenskí politici sa tvária, že na Slovensku sa nič takéto diať nemôže… pričom – súbežne s tým – rozposiela Sociálna poisťovňa „dôchodkové prognózy“ a oznamuje občanom, že nejeden z nich sa dôchodku nedožije a budú umierať v práci.
Peter Pellegrini a vláda SR – menovaní vytvárajú zdanie pozitívneho prínosu ich politických rozhodnutí pre životy občanov SR. Snažia sa prezentovať výlučne „priame vplyvy“ a ich úspešné riešenia týchto problémov: zamedzenie zbytočných finančných nákladov zo strany štátu na zbrane a muníciu, ktoré by boli odovzdávané bez finančnej náhrady; zlepšovanie vybavenosti armády SR a obranyschopnosti Slovenskej republiky; ekonomický prínos pre štátny rozpočet a nárast zamestnanosti, potľapkanie po pleci zo strany našich zahraničných partnerov za plnenie svojich záväzkov. Ich pozornosť sa zameriava výlučne na to, čo sa zvykne označovať ako tzv. „first-order effects“: dôsledky prvého radu – priame konzekvencie, a aj to vo veľmi zúženom – „mediálnom“ – pohľade. Ibaže dodávanie munície do oblasti vojenského konfliktu, priame podieľanie sa na jeho pokračovaní, má mnohé – zväčša výhradne negatívne – sekundárne a terciárne dopady, konzekvencie „vyššieho radu“ – oneskorené, nepriame alebo postupne na seba nadväzujúce, a tie predstavujú takú zásadnú podobu „skrytých nákladov“ pre štát a jeho občanov, ktoré nárast zbrojárskej výroby nedokáže NIKDY vykompenzovať. Predstavte si, že nastanú záplavy, vietor vám zoberie strechu, stále prší, vy tam stojíte uprostred vášho domu – tej ruiny, zamračené nebo nad vami, stmieva sa, voda po pás, no a tu na loďke príde sused, hodí vám vedro a zakričí: „Vylievaj z okna…“ Náš prezident nám dnes s hrdosťou ukazuje na to vedro plné munície a členovia vlády SR so svojimi „roztlieskavačmi“ tvrdia, že toto nás zachráni, ale nikto z nich nevidí tú vodu, ktorú majú mnohí občania… snáď už niekde pri krku. Takto vyzerá dnešná podoba „sociálnej demokracie“ na Slovensku.
Veľmi trefne túto odtrhnutosť elít od reality vystihol (len pred niekoľkými hodinami – v ďalšom pokračovaní Témy dňa na TA3) Eduard Chmelár, keď povedal:
« …sa nám naozaj mení politický systém, že Európa prežíva krízu politickej legitimity. A teraz sa dostávame k tomu najdôležitejšiemu, prečo to je: nuž preto, lebo vrcholoví európski politici – naprieč celou Európou – sa zaujímajú väčšinou o niečo, čo by sme mohli nazvať zahraničnou politikou. Lenže to nie je nejaké systematické zaoberanie sa medzinárodnými vzťahmi, ale zameranie na tú Ukrajinu. A na úkor domácich problémov. A to bol príklad napríklad Británie, ktorá je v hrozných ekonomických a sociálnych problémoch. A tí ľudia nielenže majú pocit, ale vidia, že ten Starmer to nerieši, že cestuje kade po svete, a že sa nevenuje domácim problémom. Ja som upozorňoval na to napríklad, ale aj čo sa týka strednej Európy, že Orbán prehral voľby na ekonomike, podcenil ju. Pozrite sa na nášho premiéra, ktorý sa pohŕdavo vyjadruje o niektorých domácich témach, že to nie sú „premiérske témy“ a on… sa tvári akoby bol ministrom zahraničných vecí, že on rieši niečo iné. No jednoducho… tu je hlavná príčina toho, že tie politické elity prestali vnímať naozaj prehlbujúcu sa ekonomickú a sociálnukrízu… » Ale priniesol aj iné zaujímavé nadhľady:« „…keby sme hovorili o fašistických prvkoch, tak by sme ich našli aj v stranách, ktoré tu terorizovali tri roky obyvateľstvo a vyhrážali sa, zatvárali rôzne weby… alebo sa teraz vyhrážajú rôznymi hlbokými orbami. […] Pretože Smer sa vyčerpáva na všelijakých, tých svojich kauzách a Republika dnes proste, ktorá nemá mocenskú skúsenosť, dnes kritizuje – veľmi pohodlne – všetko, čo Smer nedodržal… […] …problém Európy je práve v tom, znova to zopakujem, stráca politickú legitimitu. To znamená, že tá spoločnosť je akoby pred výbuchom. Je to ako tlakový hrniec, ktorý nevieme kedy vybuchne, ale keď vybuchne, môžu až potom sa môžu dostať k moci také strany, o ktorých extrémizme sa mnohým ani nesníva. […] Ten prvý smer, je podobný ako v roku 1848, keď Európu zachvátila vlna revolúcií. To znamená, že všetkým už prejde trpezlivosť z toho, že to tu nefunguje. Tá druhá možnosť je oveľa horšia a zjednodušene ju môžeme nazvať: fašizácia. Ale tu je naozaj dôležité uvedomiť si, prečo sa toto všetko deje. A deje sa to naozaj kvôli tomu, že sa všetci európski lídri upriamili na to, že prioritou je nečlenský štát a prioritou je zbrojenie. 800 miliárd eúr, ktoré chce Európska komisia vynaložiť na zbrojenie, celkom určite znamená likvidáciu posledných zvyškov sociálneho štátu. To si uvedomujú už aj takí ľudia, ako je chýrny komentátor Financial Times Martin Wolf, ktorý hovoril, že to sa prirodzene nedá robiť bez škrtov, ale… zrejme si to tie elity uvedomujú, ale nechcú to povedať tým občanom priamo, alebo ICH KLAMÚ, že to sa nejako spraví. No nespraví sa to. Proste tie štáty na to nebudú mať peniaze. […] Neustále sa zmenšujúce to impérium, neustále sa zhoršujúca ekonomická situácia vedie k frustrácii mnohých obyvateľov. Keď som tam ja žil? Libra stála 70 korún. Dnes je tuším už niekde na úrovni eura alebo dolára. A to nie je jediný problém. Tí Briti vidia, že kedysi to bola jedna z najväčších, najpriemyselnejších ekonomík, ktorá sa ale od 80. rokov – pod vplyvom neoliberalizmu – začala deindustrializovať a všetko sa to začalo presúvať do finančných služieb. Dôsledkom toho je, že prestala hrať prvé husle výroba, ako základ klasickej ekonomiky, a že sa to presúva do takýchto sfér. To je ďalší zdroj. Ale ten najdôležitejší je, že: viete… a ja tu poviem niečo, čo sa mnohým nebude páčiť… No to sa stáva možno v niektorých vrstvách po každej relácii, ale teraz poviem niečo naozaj vážne a tvrdé. My sme fakticky tým pomýleným nepriateľstvom voči Rusku, pomýleným, pretože Rusko je súčasťou Európy. Rusko prispelo VÝRAZNOU mierou do kultúry Európy. Nezaujímajú ma naozaj tie hysterické „taľafatky“, ktoré sa trúsia z jednej strany, že z Ruska nič dobré nevzišlo. Nechcem sa venovať týmto hlúpostiam, ale… jednoducho si treba uvedomiť, že: nech je Rusko akékoľvek, nech robí v súčasnosti… nech pácha aj zločiny, tak Rusko… my potrebujeme to Rusko viac ako Rusi nás. A stratili sme veľmi veľa času. Viete, my sme stratili vlastne 36 rokov chybnou politikou. Chybnou politikou. Pretože, v „osemdesiatomdeviatom“ – a to teraz hovorím pre mladú generáciu, ktorá si to nemôže pamätať ani omylom, lebo vtedy neboli ešte ani v pláne. V 89-tom SME NEŽIADALI, ABY SA PRESUNULA ŽELEZNÁ OPONA ZO ZÁPADU NA VÝCHOD! Neprosili sme, že my chceme preskočiť z Varšavskej zmluvy do NATO. My sme sa tešili na svet bez hraníc, že konečne je čas na to, aby sa naplnili tie ideály Spojených národov a tie národy sa pobratali, žili v mieri a v spolupráci, čo by som podčiarkol najviac. Namiesto toho, sme si o pár rokov – už v polovici 90. rokoch – osvojili blokovú mentalitu, že chceme a musíme vstúpiť do NATO, že musíme niekde patriť, akoby to najdôležitejšie bolo vyčleniť sa voči všetkým. A viete, čo je dôsledok, že: Európa má dnes, na rozdiel od iných kontinentov alebo iných blokov, čoraz menej priateľov. […] A Európa si neuvedomuje, že keď toto neustojí, tak skončí – po prvýkrát v dejinách – ako zaostalý región. My sme si zvykli na to, že Európa bola akýsi kokpit ľudstva, že z nej vychádzal pokrok, ekonomická prosperita, že toto bolo akési centrum celej civilizácie. Ale dnes už by sme mali konečne pochopiť, že sú tu nielen vyspelejšie a mocnejšie regióny, ale že my môžeme naozaj skončiť, ako to ja s obľubou hovorím, ako „slepé črevo Ázie“. » Čo na záver? Dnes už celá slovenská spoločnosť vníma, kam smerujeme. Pociťuje dôsledky „politiky vojny“, no a v tom sa zjaví prezident Slovenskej republiky – Peter Pellegrini, povie jednu z hľadiska ekonomiky pozitívnu štatistiku, tj. rast zbrojnej výroby, a optimisticky zvolá: „PERFEKTNÉ!“ Ako… prečo? Ak by sa, pred tými niekoľkými rokmi, tá už údajne dohodnutá mierová zmluva naozaj podpísala, a všetky peniaze, ktoré sa za tie roky minuli na Ukrajinu – vtedy ešte v štádiu plánovania – dali na jednu kopu a spálili, tak je Ukrajina v lepšej pozícii, než tomu dnes reálne je… a rovnako i Slovensko. Pri pohľade na všetky dôsledky a prognózy, kam smerujeme: naozaj sa koná v záujme občanov Slovenska?
Veľkým problémom je, že dramatický nárast vývozu zbraní a munície je súčasťou ďalšieho sledu vyjadrení, rozhodnutí a konaní, ktoré sa robia zdanlivo oddelene, no v skutočnosti spolu úzko súvisia. Odrazu vidíte, ako sú do rôznych pozícii nominované osoby, pritom tie sú (z povahy svojich pôsobení a činov v minulosti) priamo zodpovedné za stav spoločnosti, ktorí si voliči žiadali napraviť. Vidíte, ako jeden deň slovenskí politici pokladajú vence obetiam v SNP, a tie isté osoby obratom radostne vítajú delegácie, ktoré reprezentujú ľudí a vojenské jednotky, tj. osoby konajúce sprievody a oslavy na počesť členov Waffen-SS Galícia, vrahov Slovákov bojujúcich v SNP! Ešte raz: my tu hovoríme o slovenských politikoch, ktorí sú schopní sa pozerať do očí ľuďom bojujúcim v SNP, podávať im ruky, a potom MLČAŤ, keď vo vedľajšom šťáte velebia „hrdinských esesákov“ kolaborujúcich s nacistickým Nemeckom, ktorí sa ich snažili zabiť a vraždili ich spolubojovníkov! Počúvame vyjadrenia o tom, aká je pre nás dôležitá identita, a tí, čo toto hovoria, následne verklíkujú ideologické postuláty propagandistov cudzieho štátu, čím sa vlastne spolupodieľajú na pokračujúcej kultúrnej genocíde a vymazávaní rusnáckej (rusínskej) identity značnej časti vlastných občanov a ich predkov! A čo si pri svojej obmedzenosti vôbec neuvedomujú: vytvárajú podhubie pre možné ohrozenie slovenskej štátnosti a územnej celistvosti!
A ešte niečo. Často je možné z úst politikov počuť takéto tvrdenie: „Nedodáme my, dodajú iní.“ Nechápem. Ako môžu ľudia, ktorí o sebe neraz prehlasujú, akí sú oni „Slovania s veľkým S“, ako títo naši politickí predstavitelia môžu ospevovať dodávanie zbraní na Ukrajinu, kde dochádza k bratovražednému stretu dvoch národov, čiastočnému vyhladzovaniu slovanského genofondu na jednom z – historicko-kultúrneho hľadiska – najvýznamnejších území Slovanov, na územiach niekdajšej Kyjevskej Rusi. Keď niečo také počujem, vždy sa zastavím a premýšľam, či je toto extrémnym prejavom chucpe a dotyčný je z morálneho hľadiska… veľmi šeredným, alebo je intelektuálne niekde na úrovni materskej škôlky, a teda duševne zaostalý, ak nie je schopný kognitívne uchopiť evidentný – minimálne – etický rozpor medzi tvrdeniami „o láske k našim bratom Slovanom“ a zarábaní na zbrojnej podpore konfliktu, kde sa Slovania zabíjajú. A opäť len zopakujem, čo už som raz povedal: „…pokiaľ pôjdete po ulici a uvidíte dvoch bratov, ako sa medzi sebou niekde na rohu bijú, určite im nebudete podávať nožíky a sekery. A ak si povšimnete niekde bokom odkundesa, ktorí ich proti sebe hucká, takého namieste vyfackáte. Často sa v médiach rieši otázka, kto vyhrá. Ja som toho názoru: obe strany konfliktu už prehrali. Čo sa týka bežných ľudí. Pokiaľ sa medzi sebou vraždia bratia, niet víťaza.“
POST SCRIPTUM: Téma, ktorej sa v tomto článku venujem je mimoriadne komplexná a jej plnohodnotné spracovanie by si vyžadovalo výrazne širší časový rámec. Tento komentár preto vnímajte skôr… ako prvotný rozbor základných informácií, na ktoré som narazil, spojený s osobnými postrehmi, ktorý slúži na otvorenie diskusie o danej problematike medzi širšou verejnosťou.
ZDROJE:- [1] DICKENS, Charles. Bleak House. Boston (USA) : Houghton, Osgood and Company, 1880. cca. 660 strán.
- [2] DOSTOJEVSKIJ, Fiodor Michajlovič [aka Fyodor Dostoevsky]. The Friend of the Family. / Nyetochka Nyezvanov. Londýn (UK) : Heinemann, 1920. 358 strán.
- [3] Hrubý domáci produkt vo 4. štvrťroku a v roku 2025 / Slovenská ekonomika rástla vlani o necelé percento, jej výkony boli najslabšie za posledné tri roky. Bratislava (Slovensko) : Štatistický úrad SR, 2026.
- [4] Chudoba už nezasahuje jen okraj společnosti. Tahle země není pro chudý. Praha (Česká republika) : Dokumenty České televize, 2026. Dostupné (19-05-2026 / 17:47): youtu.be/GgaOBMOzNVk
- [5] KEYNES, John Maynard. The General Theory Of Employment Interest And Money. Londýn (UK) : Macmillan and Co., Limited; 1936. 403 strán.
- [6] Slovensko sa podľa Pellegriniho stalo jedným z najhlavnejších výrobcov munície v rámci NATO. Bratislava (Slovensko) : Marker, 2026. Dostupné (18-05-2026 / 17:27): marker.sk/spravy/4410/slovensko-sa-podla-pellegriniho-stalo-jednym-z-najhlavnejsich-vyrobcov-municie-v-ramci-nato
- [7] Téma dňa s Eduardom Chmelárom: Je ľavica v Európe mŕtva? Sú Smer a Hlas ešte stále SD? Bratislava (Slovensko) : TA3, 2026. Dostupné (19-05-2026 / 14:37): youtu.be/xv6biUx24Qg
- [8] Ukrajinci vyrábajú v Košiciach drony. Prvé „made in Slovakia“ budú do konca roka. (Slovensko) : FutureArmyTV (Youtube). Dostupné (03-05-2026 / 17:02): youtu.be/2vNNetBUEIc
- [9] WIT, Bob de; MEYER, Ron. Strategy – Process, Content, Context (An International Perspective). 2. vydanie. Thomson Learning, 1998. 1252 strán.
- [10] ZÁTKA, Vladimír. Krise hospodářská a jak jí čeliti / Jihočeské Listy (Neodvislý časopis pro zájmy českého jihu) – 1. apríl 1933, číslo 26. 39. ročník. České Budějovice (Česko-Slovensko) : Družstvo vydavatelské a nakladatelské, 1933.
▐ Zverejnené: 15/05/2026
![]( "„Drótostót“ – Slovenskí drotári / Slovenskí tuláci, vandrovníci, vagabundi (La Hongrie Ancienne et Moderne, 1851)")
Základný popis
Slovenská ľudová kultúra, tradičný odev a život remeselníkov putujúcich po jednotlivých kútoch Rakúsko-Uhorska a Európy. Melancholická krása – krása tých, ktorí nemajú nič, no majú predsa len všetko dôležité. Boli to ľudia „večne strádajúci“, ktorí nepretržite hľadali: v každom dome malý kúsok života, za každým zarobeným grajciarom aspoň jemný náznak úsmevu hostiteľa, ktorému poslúžili, a v každom svojom pohľade na obzor malý kúsok nekonečna.
« „Drótostót“ – Slovenskí drotári / Slovenskí tuláci, vandrovníci, vagabundi (La Hongrie Ancienne et Moderne, 1851) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Folkór – Ľudský život – Cnosť – Pokora – Služba – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Rakúsko-Uhorsko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.
ZDROJ: BOLDENYI, M. J. La Hongrie Ancienne et Moderne. Paríž (Francúzsko) : H. Lebrun. cca. 470 strán.▐ Zverejnené: 11/05/2026
Základný popis
Čas plynie, doby sa menia, ale mechanizmy mocnosti zostávajú rovnaké. Ilona Švihlíková odhaľuje skutočnú tvár dnešného neokolonializmu: boj o dopravné trasy, snahu kontrolovať zdroje. Je to geopolitická hra, kde stávkou je naše hospodárstvo a potravinová bezpečnosť. Zistite, prečo sa svet začína meniť na blázinec.
« Mocenské záujmy, boj o zdroje a vyvolávanie vojnových konfliktov – Nové cesty neokolonializmu (Ilona Švihlíková, 05/2026) »
ZNAČKY: Zmienka – Citát – Politika – Ekonomika – Slovensko – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Progresivizmus – Zuzana Čaputová – Neokolonializmus – Vojna – Chudoba – Smrť – Výmena obyvateľstva
Opäť som narazil na zaujímavý rozhovor, s veľmi trefným nadpisom „Připadám si jako v blázinci…“, z ktorého som si zaznamenal niekoľko výrokov. Pôvodne som nasledujúce slová známej českej ekonómky doc. Ing. Ilony Švihlíkovej, Ph.D., ktoré vyslovila vo svojom nedávnom rozhovore pre „FireGOLD Group“, chcel zverejniť v rozsahu „geopolitickom“. Lenže postupne som si uvedomil, že podstatne dôležitejšie sú jej prognózy z hľadiska ďalších – možných – dôsledkov súčasného globálneho diania aj na naše hospodárstvo.
« Ja si myslím, že z toho širšieho hľadiska sme v ďalšej fáze toho prechodu k multipolárnemu svetu. On – úprimne – ten multipolárny svet už… dávno existuje, ale povedzme, že sa bude – „zakotvovať“ z hľadiska jednotlivých aliancii, ktoré sa budú prepisovať a prepisujú, aj z hľadiska inštitúcii a ich funkčnosti. Toto nie je úplne jednoduchý proces, pretože Spojené štáty dávajú najavo, že tá ich politika má proste ten imperiálny charakter, ona ho mala vždy, ale teraz to vidíme veľmi… ako zreteľne. Už sa to neskrýva za nejakými rečami o tom, ako sa bude „vyvážať demokracia a ľudské práva“. Je tam, samozrejme, niekoľko momentov, ktoré a týkajú, jednak kontroly zdrojov, o tom asi ešte budeme hovoriť, čo pre tú americkú administratívu sú predovšetkým tie klasické zdroje. Niežeby úplne – napríklad – ignorovali tie vzácne zeminy, ale predsa len dosť žijú v tom svete, kde dominuje: ropa a zemný plyn, čo sú – samozrejme – aktuálne tie silnejšie stránky americkej ekonomiky, po tej tzv. „bridlicovej revolúcii“, a je tam – podľa mňa – ešte jedna významná dimenzia, ktorá sa dosť podceňuje, a to je otázka: dopravy a dopravných ciest. Pretože, keď sa vlastne pozrieme na tie body, ktoré Trump opakovane spomína, […], ale keď sa predsa len pozriem na to, čo sa opakovane objavuje, plus – kde sa aj niečo robí, tak zistime, že všetko to Grónsko, Irán a… samozrejme taktiež Panama, ktorá hneď bola vlastne jedna z úvodných tém, ako náhle sa stal prezidentom, tak to, čo ich spája je vlastne: kontrola kľúčových dopravných bodov. A u nás sa o tej Paname takmer vôbec nehovorí, to znamená, že väčšina ľudí ani netuší, že bez akéhokoľvek sporu… pod americkým nátlakom panamský súd, po nejakých 20 rokoch, keď časť tých prístavov prevádzkovala […] hongkonská firma, tak odrazu dospeli k názoru, že je to „protiústavné“. To znamená: snaha vytlačiť tú Čínu preč, aby to dostali pod kontrolu Spojené štáty, alebo niekto v réžii Spojených štátov. Tá jedna z tých kľúčových dopravných, ono tých úzkych bodov dopravných, samozrejme, a poškodzujúcich Čínu, a podobne – samozrejme – vyznieva tá snaha u toho Iránu a teraz tá blokáda, ktorú Spojené štáty aplikujú, koniec-koncov – podobne Kuba, podobne Venezuela. I tá snaha obsadiť Grónsko, je ju potrebné čítať v tomto ohľade, pretože Grónsko, to znamená – to, čo je silná karta Ruskej federácie, tá severná námorná cesta, do ktorej Rusi vkladajú veľké nádeje. Domnievajú sa, že to môže byť, z hľadiska obchodného, tak zahranično-politického, veľmi dôležitá, i keď nie je v prevádzke po celý rok… to znamená, tá snaha Trumpa ovládnuť, alebo skôr kontrolovať Grónsko, […], ale je práve, ako keby snaha odstrihnúť túto cestu, kde Rusko ju ponúklo k využívaniu taktiež Číne. Takže toto sú také tie menšie dimenzie, ale v tom veľkom… taká tá „veľká hra“, ja nemám úplne rada to slovo „hra“, pretože proste u toho umierá príliš mnoho ľudí, aby sme to nazvali „hrou“… ale to veľké, čo sa proste hraje, je: prechod k tomu multipolárnemu svetu, to je jedna fáza, a tá druhá je – samozrejme – pokračujúca snaha postaviť sa tomu tzv. „západu“ v rôznych formátoch, či už je to Šanghajská organizácia pre spoluprácu, či už je to BRICS, nech už je to OPEC, proste… to sú tie rôzne formy, ktoré vlastne sú suverénnou politikou, snahou BOJOVAŤ PROTI tej forme NEOKOLONIALIZMU, AKÝ ZÁPAD PREVÁDZKOVAL A PREVÁDZKUJE, akurát sa to inak pomenúva, ale je to – STÁLE TO ISTÉ. Je to proste SNAHA UKRADNÚŤ TO BOHATSTVO tých zemí a CENTRALIZOVAŤ HO v tých kľúčových zemiach, čo dnes majú byť hlavne Spojené štáty, ovládať a kontrolovať… a ŤAŽIŤ Z TOHO – samozrejme – EKONOMICKY. TO JE STÁLE TO ISTÉ. Ten Irán v zmysle – obsadíme ich ropné polia, to je stále ten istý vzorec správania, „rozkrájame“ si Rusko a budeme proste kradnúť jeho surovinové bohatstvo – to je stále rovnaký „modus operandi“. Preto si myslím, že tie konflikty, či už Ukrajina alebo Irán, tá snaha ovládnuť Venezuelu, a čo ja viem – Kubu, to je stále rovnaký vzorec. To nie je ako: tu „niečo“, a tu „niečo“ – a nesúvisí to. Nie, to je proste ako-keby: jeden typ imperiálneho uvažovania… a uvidíme, akým spôsobom tie krajiny, ktoré sa proti tomu stavajú, minimálne verbálne, budú schopné projektovať svoju moc, či už vojenskú, alebo obchodnú… a budú schopné sa voči tomu postaviť. My sme vlastne priamo v tom súboji, ktorý sa dá veľmi dobre vidieť. […] Výhoda je, že táto administratíva sa neschováva za žiadne tie reči, že ako bude „vyvážať tú demokraciu“, a ako v tom Afganistane, v tom Kábule bude viať dúhová vlajočka… to tam proste, to tam nie je toto. Ide vyložene proste o to: „My to chceme kontrolovať… a chcem tu ropu proste mať… A chceme ovládať tie trasy a my tam budeme vyberať to mýto…“ Je to taký ten vulgárny, ten najprimitívnejší typ tej imperiálnej politiky, ale jej výhodou je, že… to snáď musí vidieť aj slepý. […] Ono sa to netýka len týchto krajín, ale vo všeobecnosti vám proste zdražujú hnojivá. Ja som teraz videla reportáž z USA, áno? Kde si farmári hovorili: „No tak proste, my tých hnojív kúpime menej….“ to znamená, že tie výnosy budú pravdepodobne menšie, a samozrejme – niekde na nich nedosiahnu vôbec. To znamená: my sa dostávame do situácie, kde z ekonomiky „silných prebytkov“, a povedzme si – nadmerného plytvania, sa môžeme veľmi rýchlo preklopiť do nedostatku. A v tej chvíli tá ekonomika funguje úplne inak! To je úplne odlišný „modus operandi“ a iný spôsob uvažovania. A ja si myslí, že my sa tu tvárime, ako ja hovorím: „Pohoda, jazz… nič sa nedeje,“ a že toto tu odmietame vidieť. […] A i ten MMF [Medzinárodný menový fond, pozn.] operuje s tým, že sa môže dostať ďalších 45 miliónov ľudí do situácie hladu. V túto chvíľu vieme, že zdražujú hnojivá, v niektorých zemiach nebudú dostupné, a to, čo uvidíme je, že: v niektorých zemiach bude hlad, nebude tam dosť potravín, v iných budú nižšie výnosy a rad krajín, to bude takmer isto India, ale aj ďalšie, urobí typický krok, ktorý už poznáme z minulosti – v tej chvíli, keď je zle, urobia čo? Zakážu vývoz. To znamená: postarajú sa, aby mali dosť pre svojich obyvateľov. A v tú chvíľu, taká tá naša politika, ktorú razia „Piráti“ [česká „progresívne ladená“ strana[, pozn.] a ďalší: „Akože – pohoda, nebudeme vyrábať. My si to dovezieme,“ tak v tú chvíľu uvidíte tie dôsledky. […] Byť závislí na dovoze potravín… ale my tie podmienky máme, u nás nie je dôvod, aby sme mali NAPROSTO DESIVÝ schodok agrárneho obchodu. Tam je proste niečo zlé v tom systéme. […] My to podceňujeme aj z toho dôvodu, že ono tá vlna tých vysokých cien, plus nedostupnosti – minimálne v niektorých tých regiónoch, ona prichádza POSTUPNE. To proste nie je, akože sa prirúti veľká vlna a všetko spláchne. Áno? Je tu nejaké fázovanie a my s tým – očividne – nevieme asi veľmi dobre pracovať. Pretože prvé idú – pohonné hmoty, to už vidíme, že áno? Druhý pôjde zemný plyn – to znamená dôsledky na domácnosti a priemysel, a potom vám pôjdu potraviny. Áno? S opozdením – pol roka, 8 mesiacov, 9 mesiacov… ale ono to „dobieha“… »
UPOZORNENIE: Text je prepísaný v slovenčine, pretože osobne nie som schopný písať a robiť gramatické úpravy v českom jazyku, tak aby boli spisovne správne.
ZDROJ: ŠVIHLÍKOVÁ: „Připadám si jako v blázinci…“ (Česká republika) : FireGOLD Group (Youtube). Dostupné (11-05-2026 / 00:47): youtube.com/watch?v=dwWy3tXDmV4▐ Zverejnené: 10/05/2026
![Kamenné svedectvo času a krvi. Tento pamätník pripomína, že v roku 1944, počas najtemnejších čias druhej svetovej vojny, tu padli traja neznámi bojovníci. Ich smrť nebola neznamenala len koniec životov, ale bola zároveň predzvesťou zrodu slobody.]( "Spomienka na padlých v SNP / Pamätník – Vyšné Ružbachy (okolie)")
Základný popis
Analýza osláv – konaných 2. mája 2026 vo Ľvove – pri príležitosti výročia založenia 14. Waffen-SS divízie Galícia.
« Ako sa na Ukrajine (máj / 2026) – opätovne – prihlásili k odkazu „esesákov“ z 14. Waffen-SS divízie Galícia / Galizien / Halychyna, ktorí potláčali SNP »
ZNAČKY: Komentár – História – Druhá svetová vojna – Politika – Galícia – Ukrajinská SSR – Ukrajina – Stepan Bandera – ZSSR – Ideológia – Totalita – Smrť – Slovensko – Slovania – Nihilizmus – Nacizmus – Progresivizmus – Zuzana Čaputová – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus
Pred krátkym časom som si – len tak náhodne – prechádzal video vcelku známeho „lesného muža z východu“, ktorý bol na nejakých svojich potulkách a tam narazil na vyššie vyobrazený pamätník, kde stálo: „Na tomto mieste padli v r. 1944 neznámi traja bojovníci SNP za našu slobodu. Česť a sláva ich pamiatke.“ Ja som si už vtedy povedal, že tento jeho záber určite musím použiť. Plánoval som takto pripomenúť životný osud mnohých, ktorí bojovali v SNP. Nečakal som, že to bude takto skoro.
Pred niekoľkými dňami, 2. mája 2026 sa na Ukrajine konali veľké pamätné akcie. Spomínalo sa na ukrajinských „hrdinov“: členov 14. Waffen-SS divízie Galícia, tj. kolaborujúcich Ukrajincov – zdieľajúcich myšlienkový súzvuk s ideológiou nacistického Nemecka, ktorí prisahali vernosť – najznámejšiemu rakúskemu maliarovi, neskôr maľujúcemu výhradne „históriu krvou ľudí“ – Adolfovi Hitlerovi. Problematike 14. Waffen-SS divízie Galícia som sa v minulosti už venoval v dosť obsiahlom článku, preto nemienim do detailov opakovať, čo už som niekedy spomínal a tu sa budem v druhej („historickej“) časti tohto komentára venovať len nejakým tým špecifickým záležitostiam, kde uvediem nejaké nové informácie, na ktoré som v posledných dňoch narazil, ktoré doplním niekoľkými citáciami z mojej minulej tvorby.
Kde začať? Poľské Rádio Maryja prišlo už 1. mája so správou:
« Pravý sektor oznamuje pochod pri príležitosti výročia založenia divízie SS „Galícia“. Podujatie sa začne pri pamätníku Stepana Banderu vo Ľvove. Program zahŕňa aj náboženské obrady a zhromaždenia nacintoríne. » Neskôr sa na internete – takmer okamžite – začali objavovať videa dokumentujúce tieto „národné slávnosti“ v meste Ľvov, ako napríklad „Marsch zu Ehren der Waffen-SS-Division Galizien“ [„Pochod na počesť divízie Waffen-SS Galicia“, pozn.], alebo „Gloryfikacja Bandery i SS Galizien we Lwowie! Skandal!“ [„Glorifikácia Banderu a SS Galizien v Ľvove! Škandál!“, pozn.] Počas tohto pochodu ste medzi prítomnými mohli zazrieť nadpisy ako „ДИВІЗІЯ „ГАЛИЧИНА“ – 83 РОКИ“ [„DIVÍZIA „HALYCHYNA“ – 83 ROKOV“, pozn.], „БАНДЕРІВЦІВ НЕ ЗУПИНИТИ!“ [„BANDEROVCOV NEZASTAVÍTE“, pozn.] Tieto udalosti nemôžu nikoho, s aspoň minimálnym rozhľadom, prekvapiť. Ono sa všeobecne vie, že: „…na Ukrajine, aspoň na tej západnej, nestoja tí, ktorí bojovali v radoch Červenej armády, ani za spomenutie. (Plachý, 2020)“ Ja by som len upresnil, že oblasť Podkarpatskej Rusi v tomto postoji – aspoň donedávna – nebola natoľko zásadná, ako oblasť Galície, čo je dané odlišnou históriou oboch oblastí, kde občania Galície sú vystavení propagande zo strany predstaviteľov ideológie „politického ukrajinizmu“ – pôvodne situovaných okolo rakúskeho cisárskeho dvoru – podstatne dlhší čas.MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ / Opis myšlienkovej ekvilibristiky pri pokusoch o obhajobu Stepana Banderu: On síce kolaboroval… ale sa „netešil“!
Istý poľský komentátor vo svojom videu – veľmi podareným spôsobom – vystihol všetky tie snahy ukrajinistov, ktorí sa pokúšajú obhajovať Stepana Banderu a „banderovcov“ v Poľsku, ale rovnako to platí aj u nás na Slovensku alebo v Českej republike, keď povedal: « „A úplnou náhodou ukrajinskí neonacisti začínajú svoj pochod pri Banderovom pamätníku. Pravdepodobne preto, že bol jednoducho anti-nacista a Hitlera nenávidel. A fakt, že s ním kolaboroval, to on tak kolaboroval… ale sa „netešil“! No nie, sakra! » Neviem, či si ľudia uvedomujú, v akom absurdnom svete dnes žijeme.
Portál „wPrawo.pl“ už v roku 2022 informoval v článku s názvom „Kościół przeżarty banderyzmem! Duchowny wychwala ludobójców, wyzywa Polkę i odgraża się, że Ukraińcy zabiorą Przemyśl, Lublin i Kraków“ [„Cirkev presiaknutá banderizmom! Kňaz chváli páchateľov genocídy, uráža poľské ženy a vyhráža sa, že Ukrajinci dobyjú Przemyśl, Lublin a Krakov.“, pozn.], napísal Jacek Międlar, takýmto spôsobom: „Banderizmus je záležitosťou celej Ukrajiny. V súčastnosti je na Ukrajine možné spozorovať rozsiahle, celonárodne oslavy zločincov UPA [Ukrajinská povstalecká armáda, pozn.]: na sociálnych sieťach, v školách, na uliciach a dokonca aj v parlamente, kde v decembri 2021 bolo väčšinou hlasov schválené uznesenie pripomínajúce 80. výročie genocídnej Ukrajinskej povstaleckej armády. Na základe uznesenia bolo Národnej vysielacej komisii odporúčané vytvoriť tematické programy a programy podujatí na pripomenutie si výročí uvedených v uznesení. Uznesenie tiež navrhuje, aby Ukrpošta (Ukrajinská pošta) a Národná banka vydali poštové známky a pamätné mince na pripomenutie si týchto pamätných dátumov a výročí.“ Ďalej sa v tomto článku, v časti pomenovanej „Heroj w sutannie“ [„Hrdina v sutane“, pozn.], píše: „Jedným zo súčasných gréckokatolíckych duchovných, ktorí si zo Stepana Banderu učinili božstvo, je otec Myhail Gredil, známy aj ako „apoštol Miki“. Je kňazom z farnosti Zvestovania Pána vo Ľvove, vojenským kaplánom a katechétom. Okrem toho, že je držiteľom ceny Stepana Banderu, je aj absolventom Katolíckej univerzity v Lubline.“ Článok, odkiaľ som práve citoval, vám naozaj odporúčam. V jeho spodnej časti sú fotografie. Prezrite si ich veruže poriadne, aby ste dobre pochopili, ako asi vyzerá – aj slovenskými katolíkmi, katolickými médiami a „kresťansko-demokratickymi“ politikmi podporovaná – „kresťanská“ výchova pridržiavajúca sa duchovného odkazu „neo-banderizmu“ na dnešnej Ukrajine.
![Jedna z najkontroverznejších kapitol druhej svetovej vojny. Stránka z knihy autora Lubomyra Luciuka sa dotýka priama jadra sporu: „Čo znamenala 14. Waffen-SS Divízia Galícia?“ Boli to naozaj hrdí vlastenci? Bojovali títo vojaci za slobodu? Skeptický pohľad nás núti sa opýtať: „Kde končia národné ambície, a kde začína kolaborácia s režimom Adolfa Hitlera? Aky je vzťah medzi snom o nezávislosti a službou nacizmu?“]( "Za koho bojovali kolaboranti s nacistickým Nemeckom – členovia Waffen SS diviízia Galícia – podľa ukrajinských neonacistov a akademických“ ukrajinistov? Bojovali za Ukrajinu.")
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ / Kto je to Paul Robert Magocsi, a čo napísal v predhovore knihy „The Galicia Division“?
K tomuto len citácia z môjho staršieho článku: « Vedeli ste napríklad, že taký profesor Paul Robert Magocsi, ktorý je vo sfére rusínskej „kultúrnosti“ vnímaný v pozícii odbornej autority, významnej osobnosti [ja osobne som tomuto pánovi vďačný aspoň za zdieľanie znamenitého množstva historických dokumentov, ktoré by sa inak najskôr nezachovali; pozn.], a napísal predhovor ku knihe „The Galicia Division – They Fought for Ukraine“ (2023), kde si môžete prečítaj aj:
„…sa obrátila na jedného zo svojich popredných výskumných pracovníkov, profesora Lubomyra Luciuka, s požiadavkou poskytnúť informácie o divízii ‚Galícia‘ a jej pôsobnostiach v Európe a Severnej Amerike. Ako špecialista na druhú svetovú vojnu, ukrajinskú diaspóru v Kanade, a uznávaný vedecký pracovník a pedagóg na Kráľovskej vojenskej vysokej škole v Kanade [Royal Military College of Canada, pozn.], je profesor Luciuk ideálne pripravený oboznámiť verejnosť s touto problematikou. Nasledujú jeho hlboké postrehy,“ toľko z predhovoru ku knihe pokúšajúcej sa o rehabilitáciu ukrajinských „esesákov“ z 14. Waffen-SS divízie Galícia kolaborujúcich s nacistickým Nemeckom, tak tento ukrajinista Paul Robert Magocsi v roku 2013:„…prevzal čestný titul „Doctor honoris causa“ z odboru história z rúk rektora Prešovskej univerzity prof. RNDr. Reného Matloviča, PhD. (Plišková, 2013)“ »Späť k téme. Vzhľadom na uvedené informácie, nemôže byť pre nikoho prekvapením, že to bol práve Myhail Gredil, ktorí – 2. mája 2026 vo Ľvove pri príležitosti založenia 14. Waffen-SS divízie Galícia – mal tú česť povedať slávnostný príhovor a celý pochod následne viedol. Tento gréckokatolícky kňaz si potom pre svojich fanúšikov pripravil video s názvom « Бо тільки той народ має майбутнє, який не відвертається від тих, хто віддав за нього своє життя і свою долю. 83 річниця створення дивізії „Галичина“ » [„Pretože len ten národ má budúcnosť, ktorá sa neodvráti od tých, ktorí zaň položili svoje životy a svoj osud. 83. výročie vytvorenia divízie ‚Galícia‘“, pozn.] Ja som si dovolil z videí, ktoré som v tomto článku doteraz spomínal, urobiť niekoľko obrázkov, aby ste mali predstavu o tom, ako celé podujatie a pochod v Ľvove, ktorý bol zorganizovaný na „počesť“ ukrajinských nacistov, asi vyzerali.
![Fotografia z pochodu vo Ľvove pri príležitosti 83. výročia založenia divízie Galícia (2. máj 2026). Pravý sektor oslavuje odkaz 14. Waffen-SS divízie v rámci moderného ukrajinizmu a tradície banderovcov. Sleduj pohyb histórie na uliciach Galície (Halič).]( "Pochod na „počesť“ divízie Waffen-SS Galícia pri príležitosti 83. výročia jej založenia / 2. máj 2026 – Ľvov / 1. časť")
![Fotografia z pochodu vo Ľvove pri príležitosti 83. výročia založenia divízie Galícia (2. máj 2026). Pravý sektor oslavuje odkaz 14. Waffen-SS divízie v rámci moderného ukrajinizmu a tradície banderovcov. Sleduj pohyb histórie na uliciach Galície (Halič).]( "Pochod na „počesť“ divízie Waffen-SS Galícia pri príležitosti 83. výročia jej založenia / 2. máj 2026 – Ľvov / 1. časť")
![Fotografia z masívneho pochodu vo Ľvove v roku 2026. Veľký transparent s tvárou Stepana Banderu a nápisom „Banderovcov nezastavíte“ oslavuje odkaz UPA, UON a divízie Waffen-SS Galícia. Tento pochod nesie v sebe genetický kód 14. Waffen-SS divízie Galícia (Halychyna), čím prepojuje éru z čias Adolfa Hitlera a nacizmu s dnešnou generáciou ukrajinských neonacistov.]( "„BANDEROVCOV NEZASTAVÍTE“ / 2. máj 2026 – Ľvov")
![Šok! Toto už nie je len o nejako „národnom hrdinovi“, tu stretávame s najkontroverznejším symbolom ľudskej histórie – hákovým krížom (svastika). Na tradičnom oblečení vidíme spojenie ukrajinských symbolov so symbolmi Tretej říše.]( "Hákový kríž – nacistické insígnie počas pochodu na „počesť“ divízie Waffen-SS Galícia / 2. máj 2026 – Ľvov / 1. časť")
![Keď oko vidí niečo, čo rozum nečaká… Tento obrázok je o „mikroskopickej pravde“. Ktorú si mnohí nepovšimnú. Anatomický rez naprieč ideológiou. Vidíte ten detail pri krku? To nie je náhodná výšivka. To je geometrická presnosť nacistického symbolu vpletená do ukrajinskej duše.]( "Hákový kríž – nacistické insígnie počas pochodu na „počesť“ divízie Waffen-SS Galícia / 2. máj 2026 – Ľvov / 2. časť")
![Tam, kde sa symboly menia na hlas ľudu. Živá energia davu, ktorý v jednom rytme prejavuje svoje svetonázorové nastavenie. Toto nie je len politická manifestácia vlastného presvedčenia. Takto nejako vyzerá rituál, ktorým sa v pamätiach obnovuje spomienka na odkaz 14. Waffen-SS divízie Galícia.]( "Občania a slávnostný príhovor počas pochodu na „počesť“ divízie Waffen-SS Galícia / 2. máj 2026 – Ľvov")
![Slovo autority. Myhail Gredil. Tento človek nie je len rečník – on je „interpretátor“ histórie, ktorý dáva veciam „kontext“ – premieňa surové fakty v „posvätný“ príhovor.]( "Myhail Gredil a jeho slávnostný príhovor počas pochodu na „počesť“ divízie Waffen-SS Galícia / 2. máj 2026 – Ľvov")
Mesto Ľvov je pritom veľmi špecifické miesto, ktoré sa počas Druhej svetovej vojny preslávilo svojim židovským getom. Noviny „The Australian Jewish News“ priniesli – vo svojom vydaní z 6. apríla 1945 – článok s takouto titulkou a podnadpisom: „Nevýslovný zločin v Ľvove. 133-tisíc Židov bolo zmasakrovaných.“ Ten istý článok sa neskôr – 13. apríla 1945 – objavil aj vo vydaní „The Sydney Jewish News“. Robiť na takto symbolickom mieste pochody oslavujúce „esesákov“? Ej, veru… to sú tie správne európske hodnoty!
![Morálny kontrast, antitéza voči posolstvu 14. Waffen-SS divízii Galícia. Zatiaľ čo v uliciach moderného Ľvova sa vyslovuje slávnostný príhovor k výročiu vzniku 14. Waffen-SS divízie Galícia, tento obrázok nás prenáša do temného obdobia tohto mesta v roku 1945. Tu nie je žiadna sláva – tu je len masaker. Dokument z „The Australian Jewish News“ nám odhaľuje pravdu: v židovskom gete vo Ľvove, kde bolo s ľuďmi zaobchádzané ako dobytkom.]( "Podmienky v židovskom gete v Ľvove počas Druhej svetovej vojny (The Australian Jewish News / 6. apríl 1945)")
Organizácia „Pravý sektor“ priniesla rovnako veľmi pekné obrazové zdokumentovanie celej tejto akcie. Jedinou výčitkou by asi bolo: zlyhanie príslušných orgánov EÚ, ako aj Slovenskej republiky, a nedodanie tabúľ s nadpisom: „Tento projekt vznikol za podpory Európskej únie a vlády SR“. Je veľkou škodou, že takéto možnosti propagácie výsledkov práce týchto inštitúcii ostávajú zabudnuté, pritom neprávom.
Ak by si niekto myslel, že toto všetko bola len ojedinelá udalosť, tak vás sklamem. „Третій механізований батальйон [Tretí mechanizovaný prápor, pozn.] (@3bat.3corps)“, ktorý ma na Instagrame cca. 28-tisíc fanúšikov, prišiel nedávno s tvrdením: „Галичина — дивізія героїв!“ [„Galícia – divízia hrdinov!“, pozn.] „60-та окрема механізована бригада у складі Третього армійського корпусу“ [„60. samostatná mechanizovaná brigáda ako súčasť tretieho armádneho zboru“, pozn.] potom zdieľala na stránkach brigády, ktorá má na Facebooku 131-tisíc fanúšikov(!), video s názvom „Не згасне полумʼя слави! III механізований батальйон 60 окрема механізована Інгулецька бригада відзначив річницю створення…“ [„Plamene slávy nezhasnú! Tretí mechanizovaný prápor 60. samostatnej mechanizovanej Inguleckej brigády oslávil výročie založenia divízie Galícia“, pozn.] Nižšie pripájam nejaké tie obrázky z tejto „oslavy“. Viete, čo je na nich najdesivejšie? Že tie fotografie mne osobne pripomenuli… sú ako-keby vystrihnuté z poľského filmu „Ogniomistrz Kaleń“ (1961), ktorý sa zaoberá práve tématikou povojnového boja poľských vojsk s „banderovcami“, pričom mnohé scény z neho sú len pre silné nátury: „Bandera! Bandera! Bandera!“
![Tam, kde sa politické a občianke deklarácie premieňajú v realitu. Vidíme modernú ukrajinskú armádu v lese, pod nočným nebom s pochodňami, nesúc ten istý symbol, ktorý nosila 14. Waffen-SS divízia Galícia pred 80 rokmi. Toto nie je len spomienka; toto je transcendencia – prenos pôvodných myšlienok a ducha do súčastnosti. Pod nápisom „Під знаком Лева!“ („Pod znakom Leva!“), vidíme ukrajinskú armádu v roku 2026, ako sa stáva priamym nástupcom histórie „Halychyny“ a banderovcov.]( "Oslava založenia Waffen-SS divízie Galície zo strany Tretieho mechanizovaného práporu 60. samostatnej mechanizovanej Inguleckej brigády ukrajinskej armády")
Povedzme si teraz pár slov o 14. Waffen-SS divízii Galícia. Petr Kaňák a Jan Vajskebr vo svojom článku „Výcvikový pluk SS Prag“ pre časopis „Historie a vojenství“ (2013), len tak okrajovo, spomínajú aj výcvik tejto jednotky, ktorý prebiehal vo výcvikovom priestore SS Heidelager, čo bol zároveň aj koncentračný tábor. Taká zaujímavosť, o samotnom rozhodnutí vytvoriť takúto jednotku z ukrajinských dobrovoľníkov informovali austrálske noviny „Border Morning Mail“, na podklade agentúrnych správ z Poľska, už vo svojom vydaní z 21. mája 1943. Sovietsky opis tejto historickej udalosti z pera Valeryho Styrkula, ktorého zástupcovia „akademického ukronacizmu“ v obľube veruže nemajú, vyzerá nasledovne: „Neexistuje nijaké ospravedlnenie pre tých, ktorí pomáhali nemeckým náborárom naháňať mladých Ukrajincov do divízie SS, a ktorí im pomáhali a nabádali ich k vyvražďovaniu civilistov v mnohých ukrajinských, poľských, slovenských a juhoslovanských mestách a dedinách. V júli 1943 usporiadali „esesáci“ veľký rozlúčkový ceremoniál na oslavu vyslania dobrovoľníkov do škôl a výcvikových táborov. Miesta, kde sa stretnutia konali, boli zdobené nacistickými vlajkami so svastikami a emblémami SS, vrátane vlajky divízie SS „Halychyna“, ktorá zobrazovala leva s tromi korunami. Údajne sa to spájalo s levom v tradičnom ľvovskom znaku. Dobrovoľnícke jednotky, držiac transparenty so svastikami a s rukami vystretými v nacistickom pozdrave, pochodovali okolo hodnostárov okupačných orgánov oblasti Galícia. Náborári SS dúfali, že nacionalistické vlajky, emblémy a trojzubce pomôžu prilákať do divízie viac dobrovoľníkov, (s. 22)“ inak povedané – snažili sa v mysliach ľudí vytvoriť asociáciu nacizmu s vlastenectvom. Český vojenský historik Ján Fiala o osobách vstupujúcich do tejto jednotky nemal veľmi vysokú mienku a charakterizoval ich takýmto spôsobom:
« Z nejzrvrhlejších živlů byl sestaven esesácký svazek „SS Division Galizien“ (SS diviseHalič)… » ![Odborný výpis z z článku časopisu „Historie a vojenství“ (vydáva Vojenský historický ústav v Prahe). Detaily o výcviku 14. Waffen-SS divízie Galícia v priestore Heidelager (Dębica) a proces formovania jej kmeňového personálu v roku 1943.]( "Výcvik 14. Waffen-SS divízie Galícia prebiehal vo výcvikovom priestore SS Heidelager")
![Historický citát z austrálskeho denníka „Border Morning Mail“ (21. máj 1943). Krátky, ale zásadný výrok o tom, ako nacistické Nemecko mienilo využiť ukrajinských dobrovoľníkov v boji proti svojim nepriateľom.]( "„Nemci sa snažia použiť Ukrajincov“: Rozhodnutie o vytvorení jednotky ukrajinských dobrovoľníkov (Border Morning Mail / 21. May 1943)")
![Nemci rozohrali veľkú psychologickú hru. Využili symboly, túžbu po vlasti, túžbu po sebazáchove a v nej prameniacu snahu po ochrane svojej identity – zneužili národné znaky, aby ukradli dušu Ukrajincov.]( "Pod znakom svastiky: Formovanie 14. Waffen-SS divízie Galícia (The SS Werewolves, 1982)")
![Tento text nie je len popis jednotky. Je to diagnóza. Je to práve slovo „zvrhlosť‘“, ktoré je kľúčom k pochopeniu podstaty tejto jednotky.]( "14. Waffen-SS divízia Galícia? Tí najzvrhlejší… (Ján Fiala, 1960)")
Z pohľadu občanov Slovenska je potom určite najpodstatnejšie nasadenie 14. Waffen-SS divízie Galícia na potláčanie Slovenského národného povstania (SNP). Spomínaný Valery Styrkul k tomuto dodáva: „Nová divízia sa koncom októbra 1944 zúčastnila potlačenia Slovenského národného povstania (SNP). Pokračovala v plnení represívnych funkcií. Pod tlakom sovietskych vojsk ustupovala a zúčastňovala sa proti-partizánskych a represívnych operácií na Slovensku, v Poľsku a Juhoslávii. A opäť bola jej cesta poznačená šibenicami, ohňami a mŕtvymi telami zmasakrovaných žien, detí a starcov. (s. 36)“ Niekoľko slov z publikácie „Časopis Matice moravskej“ (2015):
« …nasazení SS divize Galizien, tvořené ukrajinskými dobrovolníky pod německým velením, v okolí Žiliny mezi říjnem 1944 a koncem ledna 1945. Tito muži mají na svědomí vraždění v obcích Nižná Boca, Smrečany a Kvačany a fyzické týrání obyvatel obcePodhorí. » ![Jednotka, ktorá prinášala záhubu. Kroky jej členov, za ktorými ostávali popravení, upálení a rôznymi inými spôsobmi zavraždení ľudia, neraz ženy, deti a starci.]( "Zverstvá SS: 14. Waffen-SS divízie Galícia ako nástroj teroru (The SS Werewolves, 1982)")
![Kde sa globálna história stáva domácou tragédiou, alebo – tam, kde sa „zverstvá SS“ menia na konkrétne lokality: Nižná Boca, Smrečany, Kvačany a Podhorie. Už to nie len akási vzdialená „ukrajinská jednotka slúžiaca ideológii nacistického Nemecka“, tu sú to muži, ktorí sa v okolí Žiliny podieľali na vraždení a týraní slovenských občanov.]( "Aktivity 14. Waffen-SS divízie Galícia na území Slovenska (Časopis Matice moravskej, 2015)")
Členovia 14. Waffen-SS divízie Galícia počas Slovenského národného povstania bojovali (a vraždili Slovákov) – bok po boku – spoločne s ostatnými nacistickými SS jednotkami, a že ich nebolo málo. Určite na Slovensko neprišli „na dovolenku“, ale mali jasne zadefinované úlohy. Niekoľko viet z článku vojenského historika Pavla Šimuniča, ktorý nesie názov „Slovenské národné povstanie“ (1984): „V 3. etape bojov na povstaleckom fronte, ktorá sa začala 19. októbra 1944, sa fašistom podarilo sústrediť proti povstalcom veľké sily. K dovtedy operujúcim jednotkám 178. divízie Tatra, 14. SS divízie Galizien a SS bojových skupín Schill, Schäfer a Volkmann pribudli 18. SS divízia Horst Wessel (kmeňová jednotka SS bojovej skupiny Schäfer, ku ktorej sa táto vrátila), SS trestanecká brigáda Dierlewanger, SS bojová skupina Wittenmeyer, bojová skupina vyčlenená zo skupiny armád „A“, disponujúca pancierovým vlakom, a rôzne podporné a špeciálne jednotky. Celkový stav nemeckých okupačných síl na Slovensku, včítane rôznych zabezpečovacích a bezpečnostných jednotiek, dosiahol asi 51000 mužov a priblížil sa počtom povstaleckej armáde, ktorú tvorilo asi 60000 vojakov; okrem toho na povstaleckom fronte i v tyle nepriateľa bojovalo asi 20000 partizánov. Velenie okupačných vojsk preskupilo sily a prostriedky, čím na hlavných útočných smeroch získalo rozhodujúcu prevahu. Okrem výraznej technickej prevahy dosiahli proti povstalcom ďalšie výhody — do bojov mohli zasadiť vysoko mobilné, odpočinuté a v bojoch skúsené jednotky. (s. 27-28)“
![Obraz nacistickej mašinérie, ktorý sa postavil do cesty slovenským povstalcom. Nacisti majú technickú prevahu a „vysoko mobilné, odpočinuté a v bojoch skúsené jednotky“. To je moment, kde sa národný odboj stáva bojom o prežitie, kde je jeho náprotivkom výnimočne zorganizovaná a technicky vyspelá armáda protivníka.]( "14. Waffen-SS divízia Galícia ako súčasť ohromujúcej vojenskej sily nacistického Nemecka pri potláčaní SNP / Úryvok č. 1 (Šimunič, 1984)")
![Obraz nacistickej mašinérie, ktorý sa postavil do cesty slovenským povstalcom. Nacisti majú technickú prevahu a „vysoko mobilné, odpočinuté a v bojoch skúsené jednotky“. To je moment, kde sa národný odboj stáva bojom o prežitie, kde je jeho náprotivkom výnimočne zorganizovaná a technicky vyspelá armáda protivníka.]( "14. Waffen-SS divízia Galícia ako súčasť ohromujúcej vojenskej sily nacistického Nemecka pri potláčaní SNP / Úryvok č. 2 (Šimunič, 1987)")
Čo sa potom dialo po definitívnej porážke hitlerovského Nemecka? Veľká časť členov divízie Galícia urobila všetko preto, aby sa vyhli spravodlivému trestu a snažili sa vzdať do tých „správnych rúk“. Takto sa dostali pod ochranné krídla štátnych orgánov západných demokracii a okamžite sa stávali nielen pracovnov silou, ale rovnako aj zdrojom informácii pre západné tajné služby: „Např. pod ochranou Anglie byl v Itálii umístěn zbytek divize SS Galizien v počtu 5000—8000 mužů, složené ze zrádců ukrajinského národa. Anglické úřady odmítly tyto zločince předat Sovětskému svazu, neboť žili v části Ukrajiny, okupované do roku 1939 Polskem a nebyli před válkou občany Sovětského svazu. (Fiala, 1932)“ Noviny „Tribune“ – 3. január 1948 – potom v jednom zo svojich článkov uviedli:
« Dozorcovia v táboroch smrti. Pobaltskí obyvatelia, ktorí slúžili ako dozorcovia v táboroch smrti, nacistickí policajti a bábkoví štátni zamestnanci, profesionálni pracovníci alebo obchodníci, utiekli, keď Červená armáda postupovala. Stali sa z nich „vysídlené osoby“. Sovietska vláda protestovala proti tomu, že sa jej nepodarilo dosiahnuť vydanie určitých pobaltských kolaborantov z radov vysídlencov na súdne stíhanie. Poľská tlač bola mimoriadne kritická voči prijatiu SS divízie Galícia, ktorú nacisti zverbovali z Ukrajincov v predvojnovej poľskej provincii Halič, do Anglicka. Asi 8000 z týchto ukrajinských príslušníkov SS bolo prijatých zrejme s cieľom budúcej migrácie do domínií alebo práce v Anglicku. Niektorí sú v Poľsku hľadaní pre obvinenia z masových popráv a mučenia poľskýchobčanov. » MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ / Vojnové zločiny členov jednotky 14. Waffen-SS divízie Galícia v Hute Pieniackej (Poľsko) – Obyvatelia dediny zaživa upálení vo svojich stodolách
Dr. Paweł Głuszek vo svojom článku „Archiwum Pełne Pamięci: Zbrodnia w Hucie Pieniackiej“ [„Archív plný spomienok: Zločin v Hute Pieniackej“, pozn.], ktorý napísal pre poľský „Instytut Pamięci Narodowej“ [„Inštitút národnej pamäti“, pozn.], píše: „28. februára 1944 vstúpili ukrajinskí vojaci zo 4. Galícijského dobrovoľníckeho policajného pluku SS prepojeného s 14. divíziou SS ‚Galizien‘, jednotky UPA [Ukrajinská povstalecká armáda, pozn.], ukrajinskí nacionalisti a ukrajinskí obyvatelia okolitých dedín do dediny Huta Pieniacka, kde žila poľská populácia. V dôsledku pacifikačnej operácie útočníkov bolo zabitých viac ako 850 Poliakov. Približne 160 ľudí masaker prežilo. Niekoľko dní predtým, 23. februára, došlo v blízkosti obce k potýčke medzi jednotkou sebaobrany z Huty Pieniacka a policajnou hliadkou zloženou z Ukrajincov slúžiacich v 4. policajnom pluku divízie SS ‚Galizien‘. V dôsledku bojov boli zabití dvaja ukrajinskí vojaci a osem bolo zranených. Na zrážke sa zúčastnili aj jednotky UPA [Ukrajinská povstalecká armáda, pozn.] podporujúce vojakov SS. Nemci usporiadali v Brodoch slávnostný pohreb obetí týchto bojov. Oddiel SS sa v Hute Pieniacka objavil po tom, čo Nemci dostali informáciu, že v obci sa nachádza oddiel sovietskych partizánov, s ktorými obyvatelia spolupracovali. Partizáni však 22. februára obec opustili. Po potýčkach z 23. februára sa obyvatelia Huty Pieniackej pripravovali na očakavánú nemeckú odvetu. V noci z 27. na 28. februára spravodajská služba z inšpektorátu AK v Złoczowe informovala jednotku sebaobrany v Hute Pieniackej, ktorej velil Kazimierz Wojciechowski, že sa k obci blížia jednotky 14. divízie SS ‚Galizien‘. Bolo odporučené neklásť odpor, ukryť zbrane a obyvateľov. Dúfalo sa, že jednotky SS budú dedinu len kontrolovať, hľadať zbrane a kontakty obyvateľov so sovietskymi partizánmi. Podobná akcia sa uskutočnila niekoľko dní predtým v obci Majdan, kde nedošlo k žiadnym obetiam. V skorých ranných hodinách 28. februára 1944 bola Huta Pieniacka obkľúčená vojenskými jednotkami v sile asi 500-600 vojakov ukrajinských policajných útvarov SS. Velenie mali Nemci. Armádu podporovali príslušníci UPA [Ukrajinská povstalecká armáda, pozn.] a ukrajinskí obyvatelia okolitých dedín. Dedina bola ostreľovaná. Niektorí obyvatelia sa ukryli vo vopred pripravených úkrytoch. Po vstupe do dediny začali útočníci prehľadávať budovy a zhromaždili obyvateľov v kostole a škole, ktoré sa nachádzali v centre dediny. Ukrajinci začali rabovať a plieniť domy. Budovy podpálili. Mnohí obyvatelia zahynuli pri pokuse o útek z miest, kde sa ukrývali. Ukrajinskí vojaci sa dopustili mnohých zločinov voči poľským obyvateľom Huty Pieniackej. Zatknutých Poliakov beštiálne vypočúvali a snažili sa od nich získať informácie o pobyte sovietskych partizánov v dedine. Veliteľ oddielu domobrany Kazimierz Wojciechowski bol poliaty horľavou látkou a podpálený. Útočníci pravdepodobne vedeli, kto patril do oddielu domobrany, a kto pomáhal partizánom. Poznali aj miesto úkrytu zranených sovietskych partizánov. Všetci títo ľudia boli zabití. Popoludní boli Poliaci zhromaždení v kostole a škole vyvedení v skupinách po desiatich a v konvojoch odvedení do drevených stodôl a hospodárskych budov nachádzajúcich sa v obci. Ľudí v nich zamkli a budovy zapálili. Tí, ktorí sa pokúšali utiecť alebo kládli odpor, boli zabití. Prakticky všetky budovy v dedine boli vypálené s výnimkou kostola a školy, kde boli zadržiavaní. Neskoro popoludní útočníci Hutu Pieniacku opustili.“
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ / Vojnové zločiny členov jednotky 14. Waffen-SS divízie Galícia v dedine Palikorovi / Palikrowy (Poľsko) – Obyvatelia dediny zhromaždení na lúke a postrieľaní troma guľometmi, preživší zabití bajonetmi
Pripemeňme si aj udalosti z dediny Palikorovi [Palikrowy (poľ.) , pozn.] Tie „Instytut Pamięci Narodowej“ [„Inštitút národnej pamäti“, pozn.] v článku s názvom „80. rocznica zbrodni w Palikrowach“ [„80. výročie zločinu v Palikorovách“, pozn.] vyobrazil nasledovne: „12. marca 1944 sa v Palikorovách (Brodský okres) odohral zločin proti poľskému obyvateľstvu. Pacifikáciu poľskej dediny vykonali ukrajinskí dobrovoľníci zo 14. divízie SS ‚Galizien‘, ktorým pomáhali blízke jednotky Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) a polovojenská jednotka zložená z banderovskej organizácie ukrajinských nacionalistov [OUN-B, pozn.] V ten deň bolo zastrelených viac ako 360 osôb poľskej národnosti. Prežilo len niekoľko zranených. (…)
…rozsiahla obec s viac ako1880 obyvateľmi a viac ako 360 domácnosťami, z ktorých značná časť boli Poliaci. Žili tam aj zmiešané poľsko-ukrajinské manželstvá. Po krvavom masakri na Volyni sa v obci ocitli aj utečenci z Volyne. Od polovice roku 1943 začali medzi Ukrajincami vo východnom Malopoľsku narastať protipoľské nálady a zosilnel tlak na depolonizáciu. Tomu predchádzala vlna individuálnych vrážd, ktorých obeťami sa stali významné osobnosti poľskej komunity. Do konca roka 1943 sa situácia zhoršila a vraždenie celých poľských rodín sa stalo bežným javom. Dochádzalo k masovým vraždám zo strany UPA [Ukrajinská povstalecká armáda, pozn.] a od februára 1944 sa začal dramaticky zvyšovať počet útokov, do ktorých bola zapojená UPA. Poliaci boli vraždení vo Firlejówe, Bokowe, Berozowici Malej a Hute Pieniackej. 28. februára UPA zaútočila na Korościatyn a zabila 156 ľudí. V sobotu 11. marca 1944 dorazila do okolia Podkamenia divízia 4. policajného pluku SS, zložená z dobrovoľníkov 14. divízie SS ‚Galizien‘, a jednotky UPA… podporované miestnou domobranou OUN (b). Časť jednotiek sa zúčastnila na prepadnutí kláštora v Podkamieńi a vyvraždení tam sa ukrývajúcich ľudí, kde sa ukrývali aj niektorí obyvatelia Palikorova. Zvyšná skupina útočníkov smerovala k Palikrowu. V nedeľu 12. marca okolo ôsmej hodiny ráno útočníci obkľúčili obec a spustili paľbu smerom k budovám. Obyvateľom dediny potom prikázali, aby sa zhromaždili na lúke pri rieke. Keď sa zhromaždili všetci obyvatelia dediny, urobila sa selekcia na Poliakov a Ukrajincov. Na overovaní národností sa zúčastnili aj miestni Ukrajinci. Potom boli miestni Ukrajinci prepustení. Poliaci boli natlačení na jedno miesto a obkľúčení z troch strán 3 guľometmi, a potom boli zhromaždení ľudia hromadne postrieľaní. Útočníci potom ľudí zabíjali bajonetmi. Bol to obludný masaker, celá rieka bola červená od krvi. Po poprave boli poľské domy vyrabované útočníkmi a hospodárstva spálené. Poliaci nájdení v skrýšach boli tiež zavraždení. Bolo identifikovaných 265 obetí masakry. Na mieste hromadného hrobu bol postavený pamätník s počtom obetí genocídy. Podľa odhadov poľských historikov ukrajinskí nacionalisti zavraždili približne 100-tisíc Poliakov. 40–60 tisíc zahynulo na Volyni, 20–40 tisíc vo Východnej Galícii a najmenej 4 tisíc na území dnešného Poľska. Teror UPA [Ukrajinská povstalecká armáda , pozn.] spôsobil, že státisíce Poliakov opustili svoje domovy a utiekli do centrálneho Poľska.“![Morálny paradox. Dokumentárny pohľad na politické pokrytectvo po Druhej svetovej vojne. Ako sa krvavé skutky pretransformovali na špinavú politickú hru. Tento úryvok odhaľuje fascinujúci a zároveň tragický mechanizmus, kde spravodlivosť ostáva naozaj slepá… voči tým, ktorí sa previnili a odchádzajú bez potrestania, voči tým, ktorí boli poškodení – pozostalým všetkých nevinných obetí.]( "Ako nacisti z 14. Waffen-SS divízie Galícia utekali pred spravodlivosťou za pomoci štátnych orgánov západných demokracii / Úryvok č. 1 (Fiala, 1962)")
![Morálny paradox. Dokumentárny pohľad na politické pokrytectvo po Druhej svetovej vojne. Ako sa krvavé skutky pretransformovali na špinavú politickú hru. Tento úryvok odhaľuje fascinujúci a zároveň tragický mechanizmus, kde spravodlivosť ostáva naozaj slepá… voči tým, ktorí sa previnili a odchádzajú bez potrestania, voči tým, ktorí boli poškodení – pozostalým všetkých nevinných obetí.]( "Ako nacisti z 14. Waffen-SS divízie Galícia utekali pred spravodlivosťou za pomoci štátnych orgánov západných demokracii / Úryvok č. 2 (Tribune, 1948)")
Niektorí členovia Waffen-SS divízie Galícia mali značne odlišný osud: „Po prechode frontu na západ zostala značná časť UPA v tyle Červenej armády, kde mala vyvíjať deštrukčnú činnosť a rovnako ako neskoršie na našom území Werwolf a ostatné tlupy nacistického podzemia v strednej a východnej Európe organizovať prípravy na vedenie novej vojny. Tak vznikol akýsi organizačný základ, okolo ktorého sa potom verbovaním zvyškov nemeckej fašistickej armády, členov bývalej SS divízie Galizien a rôznych zločineckých živlov, často však tiež násilným mobilizovaním miestneho obyvateľstva, formovali početné banderovské tlupy, ktoré potom narušovali povojnovú mieru konsolidáciu. Ich teroru padli za obeť tisíce príslušníkov ukrajinského a poľského národa. Po skončení druhej svetovej vojny utiekol Š. Bandera s niekoľkými ďalšími blízkymi spolupracovníkmi do Američanmi obsadenej časti Nemecka, kde vytvoril v Mníchove nové ústredie OUN. Toto nové riadiace centrum vydávalo direktívy záväzné pre všetky ozbrojené tvary banderovcov vo východnej Európe. Z východnej časti Poľska, kde sa im podarilo trvale sa usadiť, organizovali banderovci nájazdy i na východné Slovensko, a to už počas leta roku 1945. Tak došlo k vážnemu ohrozeniu…“
![Analýza povojnového obdobia podľa Pavla Dršku (1977). Úryvok odhaľuje, ako zvyšky nacistickej divízie Galícia pretransformovali do podoby organizovaných banderovských skupín a po skončení Druhej svetovej vojny – pod vedením Stepana Banderu z Mníchova začali terorizovať východnú Európu, vrátane územia východného Slovenska.]( "Bývalí členovia Waffen-SS divízie Galícia počas povojnového obdobia tvorili základ „banderovcov“ – banderovských skupín (Drška, 1977)")
Možnože sa niektorí spýtajú: « Ale ako chceli vlastne bojovať tí „banderovci“? » To je veľmi správna otázka. Na vojnu potrebujete: peniaze, zbrane a bojovníkov. Predstavitelia „politického ukrajinizmu“ (v povojnovom období) bojovníkov mali. Mali aj niečo iné. Desaťročia sa venovali budovaniu rôznych centier „ukrajinizmu“ vo svete – USA, Kanada, Francúzsko, Praha za Masaryka… Domáca úloha: skúste si zistiť, kto bol pán s menom „Lev Dobriansky“, a kto je jeho dcéra „Paula Dobriansky“. Hoďte si do vyhľadávania, naštudujte odkiaľ pochádzal jej otec, koho vyučoval, aká bola kariéra tejto pani… a porozmýšľajte. Odrazu budete mať pokope „banderovcov“, bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Yushchenka s manželkou, administratívu hneď niekoľkých amerických prezidentov… toto všetko sú verejné a ľahko dostupné informácie. Lev Dobriansky, ako uvidíte na obrázkoch nižšie, v rokoch 49/51 venoval naozaj veľké úsilie tomu, aby zabezpečil prísun zbraní zo strany vlády USA pre „banderovcov“, ktorí nám tu vtedy pobehovali… Dobrianskému sa to síce vtedy nepodarilo, no… a vlastne aj podarilo, všakže?
![]( "Budovanie nedôvery voči ZSSR (Lev Dobriansky)")
![]( "Lev Dobriansky vyzýva USA do boja proti komunizmu a ZSSR")
![]( "Lev Dobriansky sprostredkúva žiadosť banderovcov na dodanie zbraní zo strany USA")
Čo dodať na zaver? Tento komentár som začínal obrázkom pamätníka pre bojovníkov, ktorí padli v SNP. Je tragédiou národa, keď jeho vrcholní politickí reprezentanti, ako aj prakticky celý mediálny priestor, nie sú odrazu schopní povedať – „za akých okolností“, ohradiť sa, pretože sa to práve akosi „nehodí“, čím zahmlievajú históriu, deformujú túto dôležitú časť národnej identity – historickú pamäť národa, no a takýmto spôsobom špinia pamiatku týchto zosnulých. A ešte väčšou tragédiou je, že väčšine občanov… nič z tohto neprekáža, a v podstate na tomto participujú. Áno, aj s SNP sú spojené nejaké tie „kontroverzie“, ale snáď…
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] 80. rocznica zbrodni w Palikrowach. Varšava (Poľsko) : Instytut Pamięci Narodowej, 2024. Dostupné na (10-10-2025 / 22:37): https://ipn.gov.pl/pl/dla-mediow/komunikaty/198847,TEKST-AUDIO-80-rocznica-zbrodni-w-Palikrowach.html
- [2] DOBRIANSKY, Lev. Call for U.S. Aid. / The Courier-Mail – No. 4447: Tuesday, 27. February, 1951. Brisbane (Austrália), 1951.
- [3] DOBRIANSKY, Lev. Our Opportunity – To Take or Forsake. / ВІЛЬНА ДУМКА [Vil’na Dumka] – The Ukrainian Independent Newspaper in Australia, No. 8 (32), 5. March 1950. Sydney (Austrália), 1950.
- [4] DRŠKA, Pavel. Boj čs. armády proti banderovcom v rokoch 1945-1947. / Historie a vojenství – 6. číslo, 1977. Praha (Česko-Slovensko) : Vojenský historický ústav, 1977.
- [5] FIALA, Ján. Československá armáda v boji proti banderovcům v roce 1947. / Historie a vojenství – 3. číslo, 1960. Praha (Česko-Slovensko) : Vojenský historický ústav, 1960.
- [6] FIALA, Ján. Československé ozbrojené sily a zabezpečení pokojného vývoje revoluce v letech 1945-1947. Praha (Česko-Slovensko) : Vojenský historický ústav, 1962.
- [7] Germans Try To Use Ukranians Against Poles. / Border Morning Mail – 21. May 1943. Albury (Austrália).
- [8] Gloryfikacja Bandery i SS Galizien we Lwowie! Skandal! (Poľsko) : Polityka RP (Youtube). Dostupné (07-05-2026 / 18:12): youtu.be/HgkykEXMCkc
- [9] GŁUSZEK, Paweł. Archiwum Pełne Pamięci: Zbrodnia w Hucie Pieniackiej. Varšava (Poľsko) : Instytut Pamięci Narodowej, 2025. Dostupné na (10-10-2025 / 19:21): https://ipn.gov.pl/pl/historia-z-ipn/139138,Archiwum-Pelne-Pamieci-Zbrodnia-w-Hucie-Pieniackiej.html
- [10] GREDIL, Myhail. Бо тільки той народ має майбутнє, який не відвертається від тих, хто віддав за нього своє життя і свою долю. 83 річниця створення дивізії „Галичина“. Ľvov (Ruthénia) : Myhail Gredil (Facebook). Dostupné (07-05-2026 / 23:09): facebook.com/reel/920101457730542
- [11] KAŇÁK, Petr. VAJSKEBR, Jan. Výcvikový pluk SS Prag. / Historie a vojenství – 3. číslo, 2013. 62. ročník. Praha (Česká republika) : Vojenský historický ústav, 2013.
- [12] LUCIUK, Lubomyr. The Galicia Division – They Fought for Ukraine (foreword Paul Robert Magocsi). The Kashtan Press, 2023. 22 strán.
- [13] Marsz Ku Czci SS Galizien We Lwowie Już w Sobotę! Rząd Tuska Udaje Że Wszystko OK! – Analiza Ator. wideoprezentacje (Youtube). Dostupné (07-05-2026 / 19:12): youtu.be/aiTFuuWnns0
- [14] Marsch zu Ehren der Waffen-SS-Division Galizien. Lemberg. 2. Mai 2026. Yelyzaveta Grinshpun (Youtube). Dostupné (07-05-2026 / 18:07): youtu.be/As1fJCDdkZ4
- [15] MIĘDLAR, Jacek. Kościół przeżarty banderyzmem! Duchowny wychwala ludobójców, wyzywa Polkę i odgraża się, że Ukraińcy zabiorą Przemyśl, Lublin i Kraków [ZDJĘCIA]. (Poľsko) : wPrawo.pl. Dostupné (07-05-2026 / 19:49): https://wprawo.pl/kosciol-przezarty-banderyzmem-duchowny-wychwala-ludobojcow-wyzywa-polke-i-odgraza-sie-ze-ukraincy-zabiora-przemysl-lublin-i-krakow-zdjecia/
- [16] MIKULKA, Radek. Časopis Matice moravské – 2. čislo, 2015. 134. rocńík. Brno (Česká republika) : Matice moravská, 2015.
- [17] PETELSKA, Eva; PETELSKI, Czesław (réžia). Ogniomistrz Kaleń. (Poľsko), 1961. 103 minút. Dostupné online (26-10-2025 / 23:04): https://www.youtube.com/watch?v=qeohw1ZNuZI
- [18] PLACHÝ, Jiří. Muzea nejnovějších dějín ve Lvove. / Historie a vojenství – 2. číslo, 2020. 69. ročník. Praha (Česká republika) : Vojenský historický ústav, 2020.
- [19] PLIŠKOVÁ, Anna. Prof. Dr. Paul Robert Magocsi – Doctor honoris causa Prešovskej univerzity v Prešove. / Na pulze – Časopis Prešovskej univerzity v Prešove. Prešov (Slovenská republika) : Prešovská univerzita v Prešove, 2013. Dostupne na (05-11-2025 / 23:01): https://napulze.unipo.sk/clanok?id=24
- [20] Prieskum lesov Vyšné Ružbachy. (Slovensko) : Zálesák z východu (Youtube). Dostupné (07-05-2026 / 17:29): youtu.be/As1fJCDdkZ4
- [21] STYRKUL, Valery. The SS Werewolves. Ľvov (Sovietsky zvaz) : Kamenyar Publishers, 1982. 56 strán.
- [22] ŠIMUNIČ, Pavol. Obrana východnej časti povstaleckého územia počas fašistickej generálnej ofenzívy (Úsek II., III. a VI. Taktickej skupiny). / Historie a vojenství – 2. číslo, 1987. Praha (Česko-Slovensko) : Vojenský historický ústav, 1987.
- [23] ŠIMUNIČ, Pavol. Slovenské národné povstanie. / Historie a vojenství – 4. číslo, 1984. Praha (Česko-Slovensko) : Vojenský historický ústav, 1984.
- [24] The Unspeakable Crime at Lvov. / The Australian Jewish News – 6. April 1945. Melbourne (Austrália).
- [25] The Unspeakable Crime at Lvov. / The Syydney Jewish News – 13. April 1945. Sydney (Austrália).
- [26] Ukraina: Prawy Sektor organizuje marsz ku czci SS „Galizien” we Lwowie. Start pod pomnikiem Bandery. (Poľsko) : Radio Maryja – Katolicki głos w Twoim domu. Dostupné (07-05-2026 / 18:49): https://www.radiomaryja.pl/informacje/ukraina-prawy-sektor-organizuje-marsz-ku-czci-ss-galizien-we-lwowie-start-pod-pomnikiem-bandery/
- [27] Warning on Balt Migrants – „Voluntarily“ Served Nazi. / Tribune – 3. january 1948. Sydney (Austrália).
- [28] З нагоди 83-ї річниці створення 14-ї гренадерської дивізії «Галичина» – 2 травня у Львові. Ľvov (Ruthénia) : Правий Сектор /Львівщина [Pravý sektor /Ľvovská oblasť ,pozn.]. Dostupné (08-05-2026 / 00:13): https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=1396563882503603&id=100064500142005
- [29] Галичина — дивізія героїв! / 30. apríl o 19:38. (Ukrajina) : Третій механізований батальйон [Tretí mechanizovaný prápor ,pozn.]. Dostupné (08-05-2026 / 00:27): https://www.facebook.com/thirdmechbat/
▐ Zverejnené: 04/05/2026
Základný popis
Analýza rétoriky Roberta Fica a kritika politického systému na Slovensku. Úvaha o strate dôvery medzi politikmi a občanmi, prázdnych frázach a skrytých zámeroch moci.
« Politický marketing: Tvorba zdania, dosahovanie požadovaného dojmu, umenie manipulácie – realizácia obrazu domnelej reality »
ZNAČKY: Zmienka – Komentár – Citát – Politika – Ekonomika – Slovensko – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Progresivizmus – Neokolonializmus – Vojna – Chudoba – Smrť – Výmena obyvateľstva
Prednedávnom som narazil na video niekdajšieho výrobcu nožov. Tento pán v tomto svojom videu opísal jeden svoj životný zážitok takto:
« …a my sme sa s ním rozprávali, ako keby s „kamošom“ a Honza nám vtedy povedal peknú vetu: „Páni, ja nie som váš kamarát. Ja som obchodník. Ja chcem na vás zarobiť. Vy poviete, ktoré veci chcete, nech to prinesiem, kúpim, zoženiem… a ja vám to zo ziskom predám. Bodka. Nie sme nijakí kamaráti. Áno? Je to čisto obchodný vzťah, kde samozrejme, budem sa vám snažiť vyhovieť, pretože – o to viac zarobím. Áno? Tak to proste je jednoduché.“ No… samozrejme, hrajeme… v rámci toho, že sa poznáme… takže niečo, niečo, niečo… potom sa, dajme tomu, prezentujú zľavy a podobné obchodné triky… ale obchodníkov stále ostáva dosť, aby z toho žil. To je princíp obchodu –celosvetovo. » Myslím si, že tento výrok je pomerne jednoznačný. Zákazník niečo požaduje, obchodník sa snaží splniť jeho požiadavky. Čo v prípade, ak nie ste schopní, alebo nemáte v skutočnosti nijaký záujem reálne uspokojiť požiadavky svojho zákazníka v plnom rozsahu? Musíte svojho zákazníka presvedčiť, aby uveril, že sa tak – vzhľadom na okolnosti – v podstate udialo. A presne na tomto princípe funguje celý politický marketing, bohužiaľ. Občanie úplne sa zabúdajú: politici nie sú kamaráti občanov, politici majú dosahovať pozitívne výsledky, a už vôbec nie škodiť. Bodka.Pred pár dňami bol zverejnený ďalší diel debatnej relácie „Do živého“ a v ňom sa odohrala takáto diskusia:
[Dag Daniš:]
« Takmer nič sa nezmenilo, za posledné týždne alebo mesiace. Tá Ficova politika je zhruba taká, aká bola od roku 2023, a nie je tu nijaká nová kauza, ktorá by oprávňovala „europarlament“ alebo „eurokomisiu“, aby spúšťali takúto procedúru. Druhý rozmer je politický. A tam sa zmenilo veľa, čo sa týka politického pozadia, tak tam sa zmenilo naozaj veľa, ale treba povedať, že nie na Slovensku. Na Slovensku sa až tak veľa nezmenilo. Zmenilo sa veľa v Maďarsku, že Maďarsko vypadáva z toho režimu, kedy mu škrtili eurofondy a dozerali na to, ako sa tam bojuje s korupciou a podobne. A ja mám silnú obavu, že celé je to o tom, že jedného čierneho Petra treba nahradiť iným a padá to na Fica, lebo Fico má taký obraz v zahraničí, aj keď si nemyslím, že celkom oprávnene, lebo my tu na Slovensku Fica poznáme o niečo lepšie. Vieme, že Fico – Ficova politika častokrát môže pôsobiť „orbánovsky“, ale len gestami alebo rétorikou, ale ten priamy výkon je väčšinou… úplne inde. Podporujeme Ukrajinu, vyzbrojujeme Ukrajinu, nezvykneme vetovať rozhodnutia Európskeho parlamentu. Čiže… Nie, nebude veľký problém s Ficovou politikou, ale na druhej strane ten Ficov obraz v zahraničí je takto „vyfarbovaný“ už roky, že tí ľudia, ktorí majú povrchnejší prístup k informáciám alebo sa spoliehajú len na obraz, ktorý je o Ficovi v zahraničných médiách? Tak áno, tam robia z Fica Orbána číslo dva, ale my vieme, že to tak nie je, a ani to taknebude. » [Jaroslav Daniška:]
« Daniel Freund, ktorý stojí v pozadí tej rezolúcie, tak uviedol túto rezolúciu takým výrokom, že: „Musíme zabezpečiť, aby sa Fico nestal druhýmOrbánom.“ » [Peter Števkov:]
« Ja mám tiež presne poznamenaný tento citát, a tým sa ukazuje, aký nezmysel stojí za racionalizáciou tejto rezolúcie, pretože Fico síce vedie v niečom podobnú politiku a snaží sa nezapájať do konfliktu na Ukrajine, ale v oveľa viac veciach je odlišný od Orbána a cielene odlišný. Je to nezmysel, že by sa chcel stať nový Orbánom a nikdy nič také samozrejme nevyhlásil. Fico nevstúpil do tej Orbánovej frakcie „Patrioti“. Slovensko za Fica, na rozdiel od Orbána, dodáva Ukrajine zbrane – na základe obchodných kontraktov, ale dodáva: zbrane a muníciu, a ešte vo výrazne väčšej miere ako za minulej vlády. Uskutočňujú sa medzi Slovenskom a Ukrajinou tie medzivládne rokovania, stretnutia v Užhorode. Takže Fico má viditeľne inúpolitiku. » [Jaroslav Daniška:]
« Skočím ti do reči. Zaujímavá vec, že bude tretie… onedlho bude tretie spoločné rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády. A keď som sa pýtal, koľko takých rokovaní mala poľská vláda, česká vláda, tak my ich máme najviac, čo je zvláštna vec.Prepáč. » [Peter Števkov:]
« A vlastne do konfliktov s Ukrajinou sa dostal Fico vždy následkom nejakej ukrajinskej akcie. Najskôr to bolo kvôli tomu, keď nám zastavili plyn a teraz pri zastavení ropy z ropovodu Družba. Takže Fico vždy reagoval, a napriek tomu z neho robia druhé Orbána. A ťažko sa verí tomu, že tých 418 poslancov, ktorí hlasovali za rezolúciu, 207 hlasovalo proti. Ťažko sa veriť tomu, že tých 418 poslancov si prečítalo naozaj tú správu a majú teraz prehľad o stave právneho štátu. Celé to smrdí účelovosťou a vystrašením v zásade teraz asi posledného takého hráča na európskej pôde, ktorý nejakým spôsobom vybočuje pri tej ukrajinskejpolitike. » Nebudem sa nejako dôkladnejšie venovať tlaku EÚ na Slovensko, ktorý bol naznačený vo vyjadreniach vyššie uvedených komentátorov. Čo si ja osobne začínam všímať: predvolebná kampaň k parlamentným voľbám 2027 sa začala. Tento „cirkus voči Slovensku“ je pravdepodobne jej súčasťou. Európski politici sa snažia vytvoriť tlak na slovenskú spoločnosť, aby v očiach verejnosti „mečiarizovali“ Fica.
Pre mňa osobne je zaujímavejší iný rozmer. Ako už naznačil Dag Daniš, a ja ho upresním: ono to nie je len tak, že ostatní vnímajú Fica v nejakej polohe, on sám sa do tejto polohy tlačí – z „politicko-voličských“ dôvodov, nejako sa prezentuje a jeho oponenti ho takto vnímajú, ochotne. Ficova politika je predovšetkým politikou dojmu. Fico bol zvyknutý robievať takýto druh ambivalentnej politiky celú svoju kariéru. Voľačo sa prezentovalo, „na pozadí“ sa odohrávalo niečo úplne odlišné. A ono to v minulosti stačilo, pretože doba nebola natoľko dramatická, nešlo o život. Ibaže dnes sme v úplne odlišnej situácii, o tie životy už ide. Fico taktiež stále nepochopil jedno: ľudia mu naposledy nedali hlasy, aby videli „starého Fica“, oni čakali, že sa zmenil a poučil. Čakali, že bude naprávať aj svoje minulé pochybenia, s čim sa súčasne budú diať viditeľné zmeny k lepšiemu. Lenže ono sa zas až tak veľa nestalo. Väčšinu nezaujímajú „politické večerníčky“, kde sa obstarožný bonviván rozvalí niekde vo svojom salóniku a žoviálne hovorí svoje postrehy a zážitky. Nezaujímajú ich stranícke „video-hlásateľky“ a „youtuberi“ natáčajúci reakčné spoty, pomedzi to, ako pobehávajú z diskusie do diskusie, snažiac sa vytvárať zdanie niečoho. Chcú výsledky. Za niekoľko mesiacov to budú 3 roky od posledných volieb a výsledky tejto vlády sú… všelijaké, skôr nepodarené. Aby som tieto myšlienky upresnil – vláda Róberta Fica nenaplnila očakávania svojich voličov. Prezentované predvolebné postoje a ciele, zo strany menovaných osôb, sa nepremenili do podoby ich uskutočnenia. V niektorých oblastiach táto vláda existujúci marazmus ešte prehĺbila – školstvo, zdravotníctvo, národné hospodárstvo, finančná situácia občanov, dostupnosť bývania, demografia, zahraničná politika, obrana, suverenita… Vláda mnohokrát realizuje kroky, neraz dokonca aktívne, ktoré Slovensko – z hľadiska nejakého dlhodobého horizontu – poškodzujú, nakoľko ho oslabujú, pričom vytvárajú podmienky zvýšeného rizika, ktoré môže viesť až k zániku slovenskej štátnosti a strate územnej celistvosti Slovenska. A pokiaľ si človek začne toto uvedomovať, poprezerá si niekedy aj ten centrálny register zmlúv, aké projekty sa za tejto vlády podporujú, ja to už – pre istotu „spokojnej nevedomosti“ – radšej ani nerobím, necítim sa potom dobre… Hm, ja vám teda neviem.
Čo na záver? „Professio bene dicendi“ – krasorečnenie bez adekvátnych výsledkov je len taký zatuchnutý odor, ktorý po čase už iba obťažuje. Pri predstave toho, že do ďalších volieb vstúpia politici s heslom „Lebo Fico…“, no a ich protistranou budú – pre zmenu – politici s heslami „Voľte nás, lebo tí druhí… tí sú načisto prepnutí…“, snažiac sa využiť jednoduchý psychologický mechanizmus, že už len maličký NÁZNAK rozumnosti a normálnosti, pri vzájomnom porovnaní týchto protistrán, azda postačí… Neskutočné, kam sme sa to dopracovali. I keď… pri pohľade na intelektuálno-morálnu úroveň jednotlivých občanov, prečo by mal byť takýto stav prekvapením? Švajčiarsky psychológ Carl Gustav Jung v jednom rozhovore povedal: „…svetové problémy začínajú u jedinca. [McGuire, Hull; s. 75]“
ZDROJE:- [1] Europarlament hrozí Slovensku. / Do živého. (Slovensko) : Marker (Youtube). Dostupné (04-05-2026 / 22:37): youtu.be/ooJqHFiZo_Y
- [2] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
- [3] ŠVARC, Roman. BBK. Blackovy blbé kecy. Tentokrát o Utonu, ne-jakosti, a obchodu. (Česká republika) : Roman Švarc (Youtube). Dostupné (04-05-2026 / 22:29): youtu.be/2EDwpTcIe8U
▐ Zverejnené: 30/04/2026
└ Doplnené: 03/05/2025 (18:21)
Základný popis
Od prosperity k prežívaniu, alebo aj – keď matematika príjmov a výdavkov nesedí. Prečo klesá životná úroveň občana v ekonomicky vyspelých krajinách? Článok opisuje prejavy a príčiny ekonomického úpadku, pričom kritizuje systémové zlyhania súčasnej politiky na všetkých úrovniach.
« Politika vojny a sociálne dôsledky ekonomického úpadku z hľadiska bežného občana (04/2026) »
ZNAČKY: Zmienka – Komentár – Citát – História – Politika – Ekonomika – Slovensko – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Progresivizmus – Zuzana Čaputová – Neokolonializmus – Chudoba – Smrť – Výmena obyvateľstva
Pred pár týždňami vyslovené slová jedného pána z USA: « Sám, na mizine, vek nad 60. Čo robiť? No, to je dobrá otázka, však? No presne takému niečomu som musel čeliť pred nejakými tromi, alebo štyrmi rokmi. Mal som dom, mal som všetko. Prišiel som o ženu pri autonehode, o rodičov ma pripravila rakovina. Zrazu som zostal sám. A tak tu máte veľký dom, ibaže váš príjem sa nezmenil. Daň z nehnuteľností stúpla. Energie stúpli. Náklady na údržbu stúpli. Teraz sa pozeráte na kopu účtov a viete, že matematika nesedí. „Čo mám robiť?“ No, najprv som sa utápal v smútku. Zlyhal som. Nedokázal som „ochrániť pevnosť“, ak to takto môžem povedať. Potom mi došlo, že voľačo urobiť musím, či už to bude správne alebo nie. Takže som sa rozhodol. Jediný majetok, ktorý mi zostal, bol môj dom. To bolo všetko. Takže som ho dal na predaj. Trvalo mi rok, niečo vyše roka, kým som svoj dom predal, dal ho do ponúk, prešiel cez dve rôzne realitné kancelárie a nakoniec ho predal. Takže počas toho roka… no všetci vieme, čo sa vtedy deje. Začnete sa pozerať na všetko, čo máte. Mal som plný dom. Mal som veci mojej sestry, ktorá zomrela… Mal som veci mojej mamy, môjho otca, mojich švagrov a niektorých mojich manželiek. […] Mal som garáž plnú náradia, vybavenia, viaceré vozidlá a všetko to na mňa hľadelo ako hora. Čo s tým všetkým mám urobiť? No pre mňa bolo jedinou možnosťou urobiť si v tom všetkom poriadok, urobiť inventúru toho, čo mám, a začať všetko predávať, až kým nezostanú holé steny. Pretože na to, aby som si po tomto krachu mohol znova vybudovať život… moja teória bola: „Dobre, ale na to musíš mať nejaké peniaze.“ Takže som začal predávať všetko, až po holé steny – nábytok, tých niekoľko umeleckých diel, ktoré som mal, moju zbierku známok, čokoľvek a všetko, čo sa dalo premeniť na peniaze. […] A tak sa aj stalo. Predal som dom, predal som všetko v ňom, až mi napokon zostalo toľko, čo som mohol odniesť na korbe nákladiaku, čo nebolo veľa. Takže, teraz som predal dom. Mám v ruke šek. […] Takže teraz mám šek a mám horu dlhov. Zobral som si teda ceruzku a papier a začal som prechádzať zoznam. Všetkých som vyplatil. A až som to celé zvládol, chlapci, už toho veruže veľa nezostalo. Mal som akurát dosť na to, aby som si kúpil starý nákladný automobil a mal som dosť na to, aby som si kúpil starý obytný príves. Takže, a kým som sa dostal do tohto bodu, tak už mi potom žiadne peniaze
nezostali. » V rovnakom období sa na internete objavil taktiež príspevok mladého muža, ktorý hovorí:
« Opúšťam Nemecko. […] Každým rokom, ktorý uplynie… sa veci stávajú horšie a horšie, po troške. Kvalita života v Nemecku degraduje do bodu, kde… už viac nevidím budúcnosť v tejto krajine. […] Napokon, všetko sa to točí okolo politiky. Rozhodnutia, ktoré vaši lídri robia pre vašu krajinu, ovplyvňujú každého – dobrým, alebo zlým spôsobom. Dvadsať rokov som sledoval našu vládu robiť jedno zlé rozhodnutie za druhým. A už to ďalej nezvládam. Nemôžem. Sledovať politikov v Nemecku je ako sledovať predlohu filmu „Idiocracy“. Ak ste tento film nevideli, tak by ste definitívne mali. Je to v základe opis toho, čo sa deje vo väčšine sveta. Nemecko nie je výnimkou. […] Kvalita života v Nemecku sa znižuje a zdá sa, že tempo sa zrýchľuje. […] Ekonomika. Nemecko stagnuje, alebo je v recesii hneď niekoľko posledných rokov. A špeciálne posledný rok – bol veľmi brutálny. Prepúšťa sa tu vo všetkých sektoroch priemyslu. Samozrejme, v dôsledku rozhodnutí, ktoré urobili politici. Jedným z nich je – energia. Ako určite viete, Nemecko je priemyselná veľmoc. Nemáme veľa zdrojov, ale máme obrovský priemysel, ktorý produkuje rôzne veci. Pre tieto rôzne priemyselné odvetvia potrebujete veľké množstvá energie. Ibaže Nemecko sa rozhodlo, za poslednú dekádu, že sa stane – najdrahšou krajinou na svete, čo sa týka cien elektrickej energie. […] V podstate sme sa zbavili všetkých svojich jadrových elektrárni, a to predtým, než sme mali nejaké iné zdroje energie, ktoré by fungovali a nahradzovali by túto energiu. […] Taktiež tu máme dovoz elektrickej energie z iných krajín. […] Toto je len jeden z faktov, ktorý robí z Nemecka neatraktívnu lokalitu pre podnikanie, pretože je to tak drahé, tak sa podniky radšej premiestňujú do iných miest, kde je to lacnejšie. A samozrejme, výsledkom toho je – menší počet dostupných pracovných miest… […] A ešte k tomu, nie je pre vás veľmi motivujúce, ak pracujete viac. Pretože, ak zarobíte viac, nie omnoho viac, percento toho, čo musíte zaplatiť na daniach a sociálnom poistení a všetkom ostatnom, vzrastá takým obrovským spôsobom, že ak si spočítate všetky veci, ktoré musíte zaplatiť zo svojho príjmu, tak vám neostane ani polovica. […] A potom musíte zaplatiť ešte ďalších 19% na daniach za veci, ktoré kupujete. Vy, ako zákazník. Ľudia na to zabúdajú! Ľudia na to zabúdajú, a to je aj dôvodom, prečo je systém takto navrhnutý… […] Ak si tieto údaje dáte do perspektívy: 7 z 10 pracovných hodín pracujete pre štát, čo je podľa môjho názoru príliš. […] Nemecko je krajinou tvrdo pracujúcich ľudí. Prácu zas až tak nemusia, ale pracujú tvrdo. Má to svoje plusy aj mínusy. Pretože, ak aj tvoji politici sú taktiež tvrdo pracujúci, ibaže pracujú v službe zlému účelu, tak potom musia [pracovať naozaj] VEĽMI tvrdo, aby zničili takúto krajinu. Iba si predstavte: aký snaživý musí človek byť, ako politik, aby zničil národ 80-tich miliónov tvrdo pracujúcichľudí. » MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ / Analýzy „Eurostat-u“ a OECD o cenách elektrickej energie v Európe
Ak by ste mali záujem pozrieť sa o niečo dôkladnejšie na situáciu na trhu s elektrickou energiou v Európe, tak vám odporúčam analýzu „Eurostat-u“ s názvom „Electricity price statistics“, kde je prudký nárast cien jasne viditeľný. A to sú ešte ceny pre domácich spotrebiteľov zvyčajne silne „korigované“. Ďalším zaujímavým dokumentom je správa OECD s názvom „OECD Economic Surveys: European Union and Euro Area 2025“, kde sú napríklad nádherné grafy cezhraničného dovozu alebo vývozu elektrickej energie…
A bude horšie. Zacitujme si z dokumentu „Europe Is Getting Poorer, and Some Think Its Poverty Spikes Could Spark Revolution“ [„Európa chudobnie a niektorí si myslia, že prudký nárast chudoby by mohol spustiť revolúciu , pozn.]:
« Polovica členských štátov EÚ […] zaznamenala v minulom roku rast nižší ako 1%, zatiaľ čo USA rástli tempom medzi 2 a 2,5% a po správach o dezindustrializácii kontinentu vypukla panika. Patrí sem aj Nemecko, kedysi jedna z priemyselných veľmocí sveta. Nemecko zruinovalo svoj jadrový priemysel práve v čase, keď náklady na energiu začali prudko stúpať, čo denník Wall Street Journal označil za najhlúpejšiu energetickú politiku na svete. Nemecko sa kedysi spoliehalo na lacné ruské energie. Teraz už nie. Keď prezident Trump vo svojom prejave v OSN v roku 2018 varoval Nemecko pred závislosťou od ruskej energie, nemecká delegácia sa smiala. NEMCI SA UŽ VIACNESMEJÚ. » MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ / Ako Šimečka, Beňová, Hojsík, Neveďalová (a iní) hlasovali za zákaz spaľovacích motorov po roku 2035
Odmietnutie lacných ruských surovín samotné nespôsobilo súčasný stav, do ktorého sme sa dnes dostali. Drahé energie len zvýraznili predošlé hlúpe rozhodnutia, napríklad aj zo strany orgánov EÚ, ktoré už boli čiastočne naznačené. Pravdepodobne tým najznámejším je rozhodnutie Európskeho parlamentu o zákaze spaľovacích motorov po roku 2035. „Štandard“ vo svojom článku z 15. februára 2023 potom o tejto udalosti informoval s menovaním slovenských zastupiteľov, ktorí hlasovali za prijatie tohto rozhodnutia, kde nachádzame takéto známe mená: Michal Šimečka, Martin Hojsík, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Robert Hajšel, Vladimír Bilčík, Michal Wiezik; ale aj: Monika Beňová a Katarína Roth Neveďalová. Na opačnú stranu sa postavili, proti boli: Milan Uhrík, Miriam Lexmann, Eugen Jurzyca, Miroslav Radačovský a Ivan Štefanec. Peter Pollák sa zdržal. Ak ma moja pamäť neklame, pani Beňová (SMER) sa svoje hlasovanie snažila neskôr zdôvodniť, že to oni tam prijímajú rozhodnutia, ktoré sa neskôr neplnia, dodatočne upravujú. Je to vraj bežné. Ja som si na pani Beňovú (SMER) spomenul pri počúvaní rozhovoru s populárnym českým recenzentom áut Josefom Vrtalom, ktorý v ňom povedal:
« …aby som vyrobil auto, poctivo vyrobil auto, tak ako sa to tu v Európe niekedy robilo, tak je to nejaký 8-ročný cyklus. Študujem dizajn, maľujem, študujem sociálne skupiny, skúšam – jazdím tie kilometre, a než to dám na trh, tak som si stopercentne istý, že to auto funguje. Oni začali automobilkám nariaďovať tieto tu veci a preskočili tento 8-ročný cyklus, že to proste takto dlho trvá. Takže tie automobilky odrazu riešili: „Á! Tak teraz sú tu tie regulácie! A teraz 2035! Do riti! Veď to máme jeden a pol generácii vývoja auta, no tak musíme teraz… Rýchlo! Všetci… aby sme to stihli vôbec do tej doby, ak to chceme robiť poctivo…“ Takže oni sú teraz vo fáze, keď majú naplánované tie elektrické autá… Oni do toho natlačili tie peniaze, do toho vývoja, do toho všetkého… a už to majú naplánované do toho roku 2032-2035, takže… i keď to teraz takto niekto zastaví, tak oni od zajtrajška nezačnú vyrábať tie normálne autá. To sa nedá! […] Nikto neriešil: čo to znamená pre tie automobilky, čo všetko sa musí zmeniť, aké budú presne dané metodiky na to, aby to nejako fungovalo, že tie automobilky musia zainvestovať, že musia zmeniť dodávateľov tých dielov… Problém je, že… keď je tu automobilka a tá skrachuje… tak neskrachuje len tá automobilka. Tak skrachujú ďalších 10 veľkých subdodávateľov, ktorých má… a ďalších 200 subdodávateľov tých subdodávateľov. To spadne ako krabička kariet. […] …a nedivím sa tým robotníkom, že sa postavili na odpor voči tomu manažmentu tých automobiliek, pretože ten manažment bol rovnako debilný, ako tá politika Európskej únie. Nedá sa to. Nedá sa to, pretože tie automobilky… i keď to zrýchlia… než to vyskúšajú… to auto je namaľované od začiatkuinak. » A kam sa potom v Európe vďaka podobným rozhodnutiam dostávame? Krásnym príkladom sú slová Josefa Vratala z jednej z jeho recenzii: „Predchádzajúci model stál 600/650-tisíc, v plnej výbave. Bolo tam všetko. Dnes sa približuje k sume 900-tisíc korún. POZOR! V Európe! V Amerike – za 600-tisíc, v Japonsku – 550-tisíc, v Austrálii 600-tisíc, v Číne 650-tisíc.“ Tento trend ešte zreteľnejšie dokresľujú vyjadrenia z recenzie od „MM Automotive“, kde sa na adresu istého čínskeho auta vyjadrili takto:« Mne – konkrétne – toto auto ukazuje, čo je možné, a ako veľmi musím zmeniť svoj pohľad na celú danú problematiku. […] Pretože za 1.7 milióna to štartuje… vrátane DPH, máš kompletne vybavené auto. […] A poďme sa venovať výbave. My máme audio, ktoré sa volá Zeekrsound. Ale… ono hraje perfektne, ono hraje lepšie než v novom BMW. My máme tichú kabínu, ktorá je tichšia než v nových vozoch Audi za 2 milióny korún. Mimochodom, za 2 milióny korún si u Audi ešte tak nejako neprdneš, ešte si nič nekonfiguroval. My máme interiér, materiálmi a kvalitou spracovania absolútne v inom vesmíre než… hovoríme o Mercedese AMG GT za 6 miliónov korún. Tu je kabína, ktorá je ďaleko kvalitnejšia. […] Inak tá kabína je absolútne skalopevná a mne osobne, tou hodnotnosťou, pripomína zlatú éru Porsche. Nemôžem inak. […] Otvoríme si dvere, auto si zmeria, kam až sa dvere môžu otvoriť. A sú otvorené. Šľápnem na brzdu. Dvere sa zasa zavrú. Toto je ako v 7-mičkovom BMW za 5 miliónovkorún. » Týmto sa nesnažím tvrdiť, že tieto auta majú naozaj rovnakú kvalitu, napr. čo sa týka ich spoľahlivosti a podobne. Iba predostieram fakt, že taká Čína urobila obrovský pokrok, a to aj vďaka lacným ruským energiám, a aj vďaka tomu, že si neničí vlastný priemysel. Európa, presne naopak, neustále priemyselne upadá.Alebo sa spoločne pozrime na situáciu v Kanade. Tam už azda 10 rokov vládnu „svedkovia liberálno-demokratovi“ – Justin Trudeau a po ňom Mark Carney. Kam to teda za tento čas dopracovali? Práve v týchto dňoch prebiehajú na Slovensku majstrovstvá sveta v hokeji U18. V štvrťfinále tohto šampionátu porazil hráči Švédska favorizovaných Kanaďanov. Medzi komentármi od ľudí, ktorí sa vyjadrili k tomu výsledku, dostali najviac podpory (od ostatných čitateľov) takéto ohlasy:
« V dnešnej dobe, my – jednoducho – nie sme schopní vychovať iných hokejových hráčov, než sú deti z bohatých rodín. Kanaďania sú na mizine a financovať dieťa v lige „AAA“ je dnes jednoducho neúnosná finančná záťaž. Teraz vidíte to najlepšie, čo bohatí Kanaďania dokážu ponúknuť, a už to jednoducho nestačí.“ A prečo je to tak… odhaľuje príspevok matky jedného mladého hokejistu: „Môj syn hrá hokej na úrovni „A“. Ak spočítam všetky súvisiace výdavky, tak sme minulý rok na jeho hokej minuli asi 5000 až 6000 dolárov, a to ešte môžem podhodnocovať. Má kamarátov, ktorí hrajú v ligách „AAA“ a „AA“. Ich rodičia minuli 2-3-krát viac ako my. Niekoľko z týchto detí bolo nedávno draftovaných do tímov „Junior A“ v tejto oblasti. Povedali im, že ak chcú mať šancu dostať sa do tímu v najbližších rokoch, musia zaplatiť viac ako 4000 dolárov za účasť na jarných / letných kempoch. Ak sa do tímu dostanú, je to ďalších 8000 dolárov, plus poplatky za ubytovanie, ak tím nie je blízko ich domova. Niektorí z týchto ľudí minú len tento rok 30 000 dolárov na hokej svojich detí – a väčšina z nich nie sú nijako zvlášť elitné talenty, sú to iba nadpriemerní hokejisti. Je to šialené a bude to len horšiea horšie. » Takto nejako to vyzerá aj v USA a dá sa povedať, že v podstate všade, kde „súkromný kapitál“ vycíti šancu zarobiť. Presne počas toho, ako som tento článok aktualizoval, bol zverejnený dokument s názvom „Youth Sports Used To Be Fun For Kids. Then Private Equity Rigged The Game.“ [„Mládežnícky šport býval pre deti zábavou. Potom však súkromný kapitál zmanipuloval hru.“, pozn.] Taký Damon Cassidy napríklad otvorene hovorí: „To, čo nazývame krízou bývania je v skutočnosti stav trhu, ktorý bol zámerne formovaný, aby „vytiahol“, čo najviac peňazí z [uspokojenia] základnej ľudskej nevyhnutnosti.“ A rovnaký prístup majú títo ľudia aj v oblasti zbrojného priemyslu. Možno ešte horší. Tam už sa ani len nesnažia aspoň tváriť, že na ľudských životoch nejako zvlášť záleží. Stačí si pohľadať nejaké informácie o firmách zapojených do dnešných vojenských konfliktov, naštudovať ich vízie o autonómnych vraždiacich systémoch na báze umelej inteligencie…Pred pár dňami bolo zverejnené video opisujúce situáciu vo Veľkej Británii, ktoré nesie názov „Millions Are Now Living in Their Cars Across the UK — Even Full-Time Jobs Still Aren’t Enough“ [„Milióny ľudí naprieč Veľkou Britániou dnes žijú v autách – Ani práca na plný úväzok im nepostačuje“, pozn.], kde v úvode zaznie:
« Verili by ste, že mať prácu na plný úväzok v šiestej najväčšej ekonomike na svete nepostačuje na to, aby ste si zabezpečili strechu nad hlavou? V roku 2026 bude Spojené kráľovstvo svedkom krutého paradoxu: počet ľudí spiacich na uliciach od roku 2010 prudko vzrástol o 171%. Ale to je len vrchol ľadovca. Mimo štatistík sú desiatky tisíc utajených bezdomovcov, ktorí premieňajú svoje autá na posledné pevnosti zachovania svojej dôstojnosti. Pri priemernej cene prenájmu dosahujúcu výšku 1434 libier za mesiac… a v Londýne musia ľudia dokonca minúť až takmer 41.6% ich príjmu, len aby mali miesto, kde sa môžu zložiť. Je to už oficiálne: trh s bývaním kolabuje. Ak si zdravotná sestra alebo učiteľka musí vyberať medzi zaplatením nájmu alebo kúpou stravy, tak v tej chvíli auto prestáva byť symbolom slobody, ale stáva sa väzením na štyroch kolesách pre pracujúcutriedu. » Pritom nehovoríme o nejakých novinkách. Už pred rokom bol zverejnený dokument s názvom „Growing Up Poor: Britain’s Breadline Kids“ [„Vyrastať v chudobe: Britské deti na hranici chudoby“, pozn.], kde si možne vypočuť nasledovné: „Takmer každé tretie dieťa dnes vyrastá v chudobe, pritom je viac a viac rodín dotlačených k biede. Dokonca aj v mestách, kore sú vnímané ako bohaté. […] Tieto deti hovoria za viac než 4 milióny detí, ktoré vyrastajú v chudobe. Toto je ich príbeh a ich slová.“ A čo teda tieto deti s chudobných rodín hovoria? 8-ročná Courtney z Cambridge: „Sme chudobní, ale predsa sme bohatí – nemáme síce veľa peňazí, ale máme aspoň strechu nad hlavou. […] Nemôžem mať vždy jedlo, aké by som chcela, pretože mama veľakrát nemá dosť peňazí. […] Potravinové banky nám dávajú jedlo a my tam chodíme [vo Veľkej Británii je takmer 2000(!) takýchto výdajní potravín, pozn.], pretože mama nemá takmer žiadne peniaze. […] …a mám obavy, pre prípad, že by nám neposlali tú platbu [podpora, pozn.] Ak sa príliš obávate, tak sa potom nepretržite obávate a obávate a obávate… aj v škole. Obávanie sa je v podstate, keď ste smutný a neviete, čo sa bude ďalej diať.“ Tento dokument odporúčam každému. Uvidíte plesne prakticky v každom dome, pretože ľudia nemajú peniaze na to, aby si poriadne zakúrili, spoznáte muža, ktorý sa zo všetkého psychicky zrútil, a jeho malý syn s ním ostal, aby nebol sám… Takéto sú dôsledky arogancie politických zadubencov, ktorí neberú ohľad, že nie každý na to má, aby zaplatil drahé energie a nárast cien všetkého. Pre mnohých takéto voľačo neznamená: „Čo už… priplatím si,“ ale… pre dotyčných sa v tom momente začína boj o chlieb! Predsa len ešte jeden pohľad do Británie. Zacitujem pár viet z dokumentu – vydané28. apríla 2026 – s názvom „Britain’s Extreme Poverty: Life in the UK’s Forgotten Deprivation“ [„Extrémna chudoba v Británii: Život zabudnutého úpadku Spojeného kráľovstva“, pozn.]: „…kráľovstvo podnikateľskej slobody a prekvitajúcich bohatstiev, so 177-mi miliardármi poháňaných dynamikou Londýna a priľahlých predmestí, krajina má historicky nízku nezamestnanosť s hodnotou 3.5%… ibaže pre milióny Britov práca neznamená zaplatenie ich účtov. Sú pracujúcou chudobou, ktorá má problém uspokojiť svoje potreby a niekedy si musí vybrať podvádzanie, len aby prežili.“ Nepripomína vám to niečo? Nejakých tých „politických rozprávkarov“ zo slovenských končín? Len tí vždy končia pri tej nezamestnanosti a voľných pracovných pozíciach. O „pracujúcej chudobe“, o tom, že tie kupecké počty – „cena nájmu, snaha mať vlastné bývanie vs. plat“ – pre veľké množstvo občanov nijako nesedia… o tom sa mlčí.Čo napríklad zaznie v dokumente – opäť len pred niekoľkými dňami zverejnenom – s názvom „Starving to pay rent: The brutal reality of the cost of living crisis“ [„Hladujú, aby zaplatili nájomné: Brutálna realita krízy životných nákladov“, pozn.], ktorý približuje dnešnú realitu v Austrálii? No povedia tam aj toto: „Životné náklady stúpajú do závratných výšok. Dane sa zvyšujú. Príjem na obyvateľa sa znižuje. Životná úroveň klesá.“ V tomto dokumente pozvaný expert popisuje príčiny, kde zaznie aj NEZODPOVEDNÉ míňanie finančných prostriedkov zo strany vlády, ale mňa zaujalo niečo, čo má mnohé spoločné aj so situáciou na Slovensku: „…rekordná imigrácia a rekordný rast populácie. […] …ale toto zvyšuje infláciu nahor. Pretože my máme len určitý počet domov, ktoré môžete prenajať. Máme len určitý počet fariem. My máme len určitý počet producentov. A tak… keď máte masívny prílev ľudí do krajiny, tak to zvyšuje ceny.“ Si len predstavte, ako by asi zareagoval trh s nehnuteľnosťami a bývaním na Slovensku, ak by sa teraz uskutočnil prísun – prišlo by ďalších 150-tich tisíc osôb, ako tu blúznili niektorí…
A takto by sme mohli pokračovať a pokračovať. Prečo zverejňujem tieto úryvky? Dokumentujú očividné symptómy. Zlyhávanie systému. Nový globálny normatív. Čo v „globalizovanom“ – vzájomne úzko prepojenom – svete nie je nijakým prekvapením. Sú pritom reakciou na viaceré a opakujúce sa prejavy slovenských politikov, ktoré som v poslednom období zhliadol, kde zaznievalo niečo ako: „Pozrite sa sem! Je to – OK! Vaše sťažnosti sú – neopodstatnené!“ Finančne bonitní ľudia u nás začínajú nachádzať akúsi svojskú záľubu, až nebodaj pasiu, v umení prehliadania. Týmito príkladmi chcem poukázať, že v PODSTATNE ekonomicky vyspelejších krajinách sa životná úroveň ich občanov postupne – a citeľne – prepadá. Internet je preplnený videami a príspevkami, kde zaznievajú náreky nad úpadkom a zvyšujúcimi sa cenami – VŠETKÉHO! Na Slovensku? Tu sa – okrem politikov – verejne ohradzujú (a čoraz častejšie) aj zástupcovia kadejakých inštitúcii, dotyční dôrazne odmietajú nárast vulgárnych a agresívnych prejavov zo strany občanov. Hm… vážne? Vy sa týmto občanom čudujete? No ja sa – presne naopak – týmto ľuďom vôbec nečudujem. Politici, „odstavčatá“ v štátnej a verejne správe, na toto naviazaní slovenskí oligarchovia, kadejakí úžerníci a vymáhatelia, bytoví a všelijakí iní špekulanti, „mimovládkari“, nadnárodný kapitál a všetci lobotomizovaní „tichí spoločníci“ zbierajúci omrvinky pod stolom, však ich určite poznáte a máte z nich vyskladané celé vaše rodiny… tí, ktorí nikdy nič „nevidia a nepočujú“, spokojne krochkajú – títo všetci si nastavili svoje životy a celý spoločenský systém na nejakej svojskej predstave, z ktorej profitujú, no a tento ich fantazijný prelud sa im pomaličky pred ich očami rúca. Ale oni odmietajú tragickú realitu dnešných dní, ktorú spôsobili. Očakávajú, že sa im štát – i naďalej – bude mlčky (a v rovnakej alebo ešte dokonca vyššej miere) skladať a požičiavať si na ich „zaslúžené“ zisky a príjmy, platy, dôchodky… alebo nebodaj doživotné renty. Na druhej strane, ja ich chápem. Je určite jednoduchšie udržiavať spoločenský diskurz v zdaní aspoň nejakého „normálu“, namiesto vysvetľovania, zopakujem, čo – vyššie menovaní – spôsobili: ako z prakticky z každého občana – majúceho 20 a viac rokov – urobili doživotného člena združenia „stratená generácia“, ktorý strávi väčšinu svojho produktívneho života prácou na tom, aby sa podieľal na znižovaní dopadov spomenutého, aj napríklad dnešného zbrojného šialenstva a militarizmu, pričom titulky ako: „Kyjev testuje zbraň, ktorá sa vyrába aj na Slovensku…“, nie sú nijako prekvapivé. Stanú sa pracovnou silou vymedzenou na sanáciu „stalo sa“. Ako? Samo… Samo? Ten stíha všetko. Takí dôchodcovia prakticky prišli o značnú časť hodnoty svojich dôchodkov… Taktiež ma udivuje, ako ďalší zodpovední – hlavné mienkotvorné média, ktoré deň za dňom, mesiac za mesiacom, ROKY ROKÚCE prezentujú – neprestajne a dookola omieľajú – tie isté heslá, tlačia tie isté posolstvá, chcú, aby sa niečo dosiahlo. Až sa to začne diať a začnú sa ukazovať dôsledky týchto ich snažení a presadzovaných politík, odrazu sú – šokovaní. Čo je ale omnoho horšie? Všetci menovaní sa dnes snažia zmanipulovať kauzalitu do podoby, ktorá ich zbavuje zodpovednosti. Snažia sa prezentovať nejaký „výsek reality“. Pôvodcovia, súčasť príčiny – títo sa snažia ohlasovať svoj príchod v podobe poslednej a jedinej možnej záchrany… Vážne?
Málokto si uvedomuje nasledovné: približne od 70/80-tich rokov minulého storočia sa drvivá snaha svetových vedeckých kapacít venovala – automatizácii, robotizácii, reinžinieringu výrobných procesov, vymýšľali sa a zavádzali kadejaké inovatívne systémy manažérstva kvality, len aby ľudstvo dokázalo produkovať viac a efektívnejšie. Počas toho sa do hospodárstva „natlačilo“ enormné množstvo finančných prostriedkov, dokonca sa neskôr vo veľkom „kvantitatívne uvoľňovalo“, len aby pánom veľkomožným celý systém nekrachol. A napokon? Napokon sa všetko toto, za desaťročia naakumulované, bohatstvo ľudstva postupne… vyhodilo do vzduchu. Z pohľadu bežného občana a štátnych pokladníc. Niektorí na tom neskutočne zarobili a transfer verejných zdrojov do súkromných rúk bol úspešne dokonaný. Výsledkom je: prepad životnej úrovne prakticky všetkých občanov, a čím vekovo mladší je dotyčný občan, tým horšie preňho, tým násobne viac námahy bude musieť vynaložiť, aby mal aspoň tú svoju posteľ, kam sa večer uloží, oproti svoji starším spoluobčanom, ktorí si kupovali vlastné bývanie za polovičné, alebo aj tretinové – za zlomok dnešných cien. „Epoch Philosophy“ v takýchto súvislostiach uvádzajú: „Posledných 40 rokov neoliberalizmu môže byť vo všeobecnosti opísaných ako: LÚPEŽ a vyťažovanie bohatstva z rúk normálnych – deň za dňom pracujúcich – ľudí, do bodu, v ktorom bohatí nikdy nenazhromaždili viac bohatstva v porovnaní so zbytkom spoločnosti v celej ľudskej histórii. Mnohí nie sú prekvapení, že horných 10% vlastní 93% amerického trhu s akciami.“ Alebo ako povedal v nedávnom rozhovore Ing. Marián Vitkovič:
« …globálna finančná elita, ktorá spolupracuje s tými lokálnymi finančnými elitami a s tými politickými „trkvasmi“, ktorí ich zastupujú… […] Dnes neexistuje kapitalizmus vo forme nejakej voľnej súťaže a dokonalej konkurencie. Dnes je ten kapitalizmus taký, že tí, ktorí vlastnia ten kapitál a ovládajú tie globálne, lokálne toky – aj tie integračné, sa vyčlenili z tejspoločnosti… » Čo na záver? Pri pohľade na to, kam spoločnosť na Slovensku smeruje, vlastným životným príbehom nejedného sa pokojne môže stať: bude na sklonku svojho života predávať všetko, čo má, len aby mohol niekde hlavu skloniť, nebodaj ešte ochorie a bude rád, že mu niekto podá… aspoň ten pohár vody… Ja som totiž počul, že vraj je slovenským občanom jedno, do akých nemocníc chodia, vraj. Len keď sa pozerám, ako funguje zdravotníctvo v krajinách, kde je zdravie občana otázkou zisku… začnite si šetriť, ak vás majú viesť politici s týmito názormi. I keď… pre mnohých by to bol zaslúžený osud.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ / Ako Róbert Fico rezignoval na jednu zo základných úloh štátu – na ochranu verejného záujmu v obasti zdravotníctva
Mnoho ľudí si nepovšimlo jednu dosť podstatnú vec. I ja sám som ju prehliadol a upozornil ma na ňu až Eduard Chmelár, keď povedal:
« Výsledkom toho nie je, žeby sa stretli v strede, pri nejakých pragmatických riešeniach. Výsledkom toho je, že obe tie strany zlyhávajú v tých riešeniach, lebo ich odhadzujú, ignorujú, ako som povedal. Poviem vám čerstvý príklad toho, prečo tvrdím, že ľavica na Slovensku je mŕtva. Pred niekoľkými týždňami, premiér na tlačovej konferencii pri otváraní nejakého oddelenia súkromnej nemocnice v Spišskej Novej Vsi povedal vec, ktorá by mala všetkých šokovať, alebo ľavičiarov by mala postaviť na nohy: vzdal sa svojho dlhodobého presvedčenia, že súkromné zdravotné poisťovne tu vytvárajú biznis na úkor pacienta a povedal, že to je jedno, či sú súkromné alebo verejné, že on to musel prehodnotiť. Čo toto je? To je to isté, ako keď hovorieval, že vždy dá radšej na mlieko ako na zbrane, a potom sa stal z neho najväčší podporovateľ zbrojárskeho biznisu, a dnes ten človek, ktorý o sebe neustále tvrdí, že je – etatista, REZIGNOVAL NA ÚLOHU ŠTÁTU, pretože to nie je jedno. Viete… v štátnych nemocniciach ten pacient, ten obyčajný pacient nedopláca nič, alebo… aby som to povedal presnejšie… v tých súkromných nemocniciach je OVEĽA viac dodatočných poplatkov, z ktorých ten pacient zošedivie, ak nebude chránený. Viete… a na tieto podstatné témy… tá politika rezignovala. Ja som čakal, že niekto na to skočí, že v opozícii sa nájde niekto, kto pôjde po tejto téme, ako údenom, keď sa premiér takto obnažil a povedal, že jemu to je jedno, rezignoval a otvorene sa postavil, nechcem povedať, že na stranu Penty, ale na stranu SÚKROMNÝCH ZÁUJMOV, a nie VEREJNÉHO ZÁUJMU. Veď tu dlhodobo máme správu NKÚ, ktorú každý ignoruje, ktorá jasne povedala, že: „Štát rezignoval na verejný záujemv zdravotníctve…“ » POST SCRIPTUM: Téma, ktorej sa v tomto článku venujem je mimoriadne komplexná a jej plnohodnotné spracovanie by si vyžadovalo výrazne širší časový rámec. Tento komentár preto vnímajte skôr… ako prvotný rozbor základných informácií, na ktoré som narazil, spojený s osobnými postrehmi, ktorý slúži na otvorenie diskusie o danej problematike medzi širšou verejnosťou.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] Alone, Broke, Over 60… I Sold Everything to Start Over (My Real Story). (USA) : Offended Outcast (Youtube). Dostupné (01-05-2026 / 19:29): youtu.be/RndUKvYAhHs
- [2] Billionaires Are FORCING Us Into Poverty. (USA) : Damon Cassidy (Youtube). Dostupné (02-05-2026 / 03:45): youtu.be/7Zi3jL-C8I0
- [3] BOD ZLOMU NA TRHU S AUTY? Otevřeně o automobilovém světě s Pepou Vrtalem | AUTO-CENZURA #1 (Česká republika) : Andy-auta (Youtube). Dostupné (03-05-2026 / 03:19): youtu.be/da90L6H9VlI
- [4] Britain’s Extreme Poverty: Life in the UK’s Forgotten Deprivation. (UK) : Witness (Youtube). Dostupné (02-05-2026 / 03:07): youtu.be/s80upSxTnlw
- [5] DUGOVIČ, Tomáš. Zákaz spaľovacích motorov po roku 2035 je definitívny. Ako hlasovali naši europoslanci? Bratislava (Slovensko) : Štandard. Dostupné (03-05-2026 / 03:12): standard.sk/320242/zakaz-spalovacich-motorov-po-roku-2035-je-definitivny-ako-hlasovali-nasi-europoslanci
- [6] Electricity price statistics. (EÚ) : Eurostat. Dostupné (03-05-2026 / 18:19): https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Electricity_price_statistics
- [7] Europe Is Getting Poorer, and Some Think Its Poverty Spikes Could Spark Revolution. (USA) : CBN News (Youtube). Dostupné (01-05-2026 / 19:52): youtu.be/IcTw3pP9Axs
- [8] Growing Up Poor: Britain’s Breadline Kids. (UK) : Origin (Youtube). Dostupné (02-05-2026 / 01:34): https://youtu.be/GaROQtcnDEQ
- [9] I’m leaving Germany | Brutally Honest Review. Radical Living (Youtube). Dostupné (01-05-2026 / 19:30): youtube.com/watch?v=HQvSItqdd5o
- [10] Jednoznačně nejděsivější recenze experta Pepy v historii EU | Autosalon.tv Praha (Česká republika) : Prima+ (Youtube). Dostupné (03-05-2026 / 04:09): youtu.be/gufxqgcRK0Q
- [11] Millions Are Now Living in Their Cars Across the UK — Even Full-Time Jobs Still Aren’t Enough. (UK) : Europe Today – The Untold (Youtube). Dostupné (01-05-2026 / 19:32): youtube.com/watch?v=eiDPefxOUJ8
- [12] ŇINAJOVÁ, Eva. Kyjev testuje zbraň, ktorá sa vyrába aj na Slovensku. Na bojisko môže priniesť revolúciu, Rusi sa pred ňou neskryjú. Bratislava (Slovensko) : Markíza. Dostupné (03-05-2026 / 15:47): tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/982235-kyjev-testuje-zbran-ktora-sa-vyraba-aj-na-slovensku-na-bojisko-moze-priniest-revoluciu-rusi-sa-pred-nou-neskryju
- [13] Palantir and the Conspiracy to Own Everything: The Largest Heist in History. (USA) : Epoch Philosophy (Youtube). Dostupné (02-05-2026 / 15:58): youtu.be/ZOwXh9IiV9k
- [14] OECD Economic Surveys: European Union and Euro Area 2025. OECD. Dostupné (03-05-2026 / 18:21): oecd.org/en/publications/oecd-economic-surveys-european-union-and-euro-area-2025_5ec8dcc2-en/full-report/strengthening-electricity-markets_ebb6cc30.html
- [15] Starving to pay rent: The brutal reality of the cost of living crisis | 60 Minutes Australia. (Austrália) : Europe Today – The Untold (Youtube). Dostupné (01-05-2026 / 19:34): youtube.com/watch?v=HRP1t-P0Ljw
- [16] Téma dňa s Eduardom Chmelárom: Úpadok politickej scény a herci a ich politické vyhlásenia. Bratislava (Slovensko) : Televízia TA3 (Youtube). Dostupné (03-05-2026 / 15:59): youtu.be/AHQQQ60Z3sY
- [17] Ukrajinci vyrábajú v Košiciach drony. Prvé „made in Slovakia“ budú do konca roka. (Slovensko) : FutureArmyTV (Youtube). Dostupné (03-05-2026 / 17:02): youtu.be/2vNNetBUEIc
- [18] Youth Sports Used To Be Fun For Kids. Then Private Equity Rigged The Game. (USA) : More Perfect Union (Youtube). Dostupné (02-05-2026 / 03:34): youtu.be/zEOeQQ019aA
- [19] 4K | MULDIX: JE MI SMUTNO. KRUTÁ PRAVDA A Zeekr 7X. (Česká republika) : MM Automotive (Youtube). Dostupné (03-05-2026 / 14:37): youtu.be/N7X614Ubj-Y
▐ Zverejnené: 28/04/2026
![]( "Politici vojny, ktorí nútia svojich občanov pýtať sa: „Som ochotný uvidieť… svoje deti, svoju ženu – muža, svoju matku – otca… umierať?“ (Theo Matejko, 1932)")
Základný popis
O moci, ktorá zaslepuje, pre ľudí odmietajúcich slovíčko „mier“, alebo – keď sa ulice mesta premenia na cintorín. Čiernobiela ilustrácia z roku 1932 zobrazujúca víziu apokalyptickej scény po útoku vo forme zhodených plynových bômb. Na obrázku vidíme znivočené postavy, porozbíjané automobily a mŕtvolu ležiaceho dieťata. Presne takto vyzerá neúprosnosť moderného vedenia vojny a osudy ľudí zničené tými, ktorí sa búchajú do hrude a hlasito sľubujú bezpečnosť všetkých, vediac, že ju nikdy nebudú schopní zaručiť. Postavy rozhádzané po zemi nám tu už len dosvedčujú systémové zlyhanie celej spoločnosti, na všetkých jej úrovniach. Matejkovo dielo nie je len ohliadnutím sa za nedávnou históriou, ale aj znepokojivým zrkadlom. V čase, keď sa v Európe i dnes šíria rovnaké ilúzie, v dobe, keď sa opäť stretávame s hrozbou globálneho konfliktu a s prázdnymi sľubmi politikov, je toto poučenie z „ticha mŕtvych“ hlasitejšie než hluk všetkej vojnovej propagandy tých… krvi chtivých.
« Politici vojny, ktorí nútia svojich občanov pýtať sa: „Som ochotný uvidieť… svoje deti, svoju ženu – muža, svoju matku – otca… umierať?“ (Theo Matejko, 1932) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – História – Druhá svetová vojna – Slovensko – Liberálna demokracia – Neoliberalizmus – Politický katolicizmus – Progresivizmus – Smerohlasizmus – Zuzana Čaputová – Vojna – Peklo – Chudoba – Smrť – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva
V roku 1936 sa v anglickom periodiku „The Illustrated London News“ objavil takýto obrázok. Jeho súčasťou bol aj sprievodný text, ktorý informoval o posolstve tohto obrázka. V ňom sa uvádzalo, že táto kresba (autorom je Theo Matejko) bola zverejnená 19. novembra 1932, ako reprodukcia z nemeckých novín „Berliner Illustrirte Zeitung“. Jej úlohou bolo informovať občanov o: „Možné účinky zhodenia plynových bômb na ulicu v meste – Obrazové proroctvo o tom, akým spôsobom môže byť v budúcnosti vedená letecká vojna. Táto dramatická predpoveď hrozných účinkov, ktoré by mohli spôsobiť plynové bomby, zhodené uprostred mestského obyvateľstva nepripraveného sa chrániť…“ Mne osobne sa veľmi páči to odhodlanie a pozitívny prístup z toho roku 1932: „…toto varovanie je teraz potrebnejšie než kedykoľvek predtým, ale ako sa uvádza v článku na tejto stránke, prijatím určitých preventívnych opatrení je do značnej miery možné zmierniť nebezpečenstvo jedovatého plynu.“ Dnes už vieme veľmi dobre zhodnotiť, čo sa to potom – o niekoľko rokov – v tej Európe reálne odohrávalo. Len aby sa nám dnešné politické „drísty“ – o tom, ako „ubránime“, „uzbrojime“ a „ochránime“ – jedného dňa nerozplynuli a neostal po nich len neznesiteľný smrad všadeprítomnej smrti.
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, May 2, 1936 (Vol. 188), No. 5063. Londýn (Anglicko), 1936.▐ Zverejnené: 28/04/2026
![]( "Judášsky groš: Pani Smrť sleduje zbohatlíka, ktorý prepočítava peniaze, pričom netuší, že mu už dávno uplynul – pre jeho žitie, presýpacími hodinami vymeraný – čas… (De Vmnbrarvm Regni Novem Portis, 1666)")
Základný popis
Obrázok rozprávajúci večný príbeh o človeku, ktorý si myslí, že je pánom svojho osudu, ale v skutočnosti je len otrokom vlastnej skazenosti, ochoty zapredať hocikoho a hocičo, zradiť akýkoľvek mravný ideál pre aspoň čiastočné uchlácholenie zakrpatenosti. Títo „krtkovia ľudských komunít“, ktorí po sebe zanecháva len „kopčeky hliny“, znivočené spoločenstvá a rodiny, sa snažia nahromadiť viac a viac, dostať sa do „vysokých pozícii“, preberajú váženosť a stotožňujú seba s týmito „pozíciami“, pretože z hľadiska úrovne rozvoja vlastných osobnosti nemajú, čo ponúknuť, snažia sa vybudovať si takto navôkol seba hradby nedotknuteľnosti svojej malosti, pričom po nich zvyčajne ostane len ďalšia generácia primitívov, pokračujúcich v obdobnom spôsobe života, a tak až takýto zadubenec zdochne, v tom okamihu sa vždy dokonalo napĺňajú slová o tom, ako „mŕtvi pochovávajú mŕtvych“…
« Judášsky groš: Pani Smrť sleduje zbohatlíka, ktorý prepočítava peniaze, pričom netuší, že mu už dávno uplynul – pre jeho žitie, presýpacími hodinami vymeraný – čas… (De Vmnbrarvm Regni Novem Portis, 1666) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Mytológia – Slovensko – Liberálna demokracia – Neoliberalizmus – Politický katolicizmus – Progresivizmus – Smerohlasizmus – Zuzana Čaputová – Vojna – Neokolonializmus – Chudoba – Smrť – Výmena obyvateľstva
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: De Vmnbrarvm Regni Novem Portis (Sic Luceat Lux). Venetiae [Benátky, pozn.] (Taliansko) : Aristidem Torchiam, 1666. 10 listov.▐ Zverejnené: 27/04/2026
Základný popis
Úryvok z vyjadrení Vladimíra Palka nie je len politickou analýzou. Tieto slová je potrebné vnímať ako záznam začiatku rozpadu. Echo doby, kde sa pragmatizmus rôznych záujmových skupín maskuje propagandistickými heslami dovtedy, kým sa realita neohne do požadovanej podoby, tj. neuverí v ňu dostatočné množstvo ľudí. Je to reflexia nad tým, ako ambície a ekonomické kalkulácie menia životy bežných občanov v prach. Doslova.
« Časť základnej osnovy príbehu vojenského konfliktu na Ukrajine – Zlyhanie diplomacie a ekonomické záujmy hlavných aktérov (Vladimír Palko / Do živého, 04/2026) »
ZNAČKY: Zmienka – Citát – Politika – Ekonomika – Slovensko – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Progresivizmus – Zuzana Čaputová – Vojna – Neokolonializmus – Chudoba – Smrť – Výmena obyvateľstva
Pred niekoľkými dňami som narazil na ďalší diel debatnej relácie „Do živého“. Rozhodol som sa vám z nej zacitovať takýto úryvok z vyjadrení Vladmíra Palka. Ten v ňom popisuje – v zjednodušenej forme – isté ekonomicko-hospodárske súvislosti, existujúce niekde v úzadí, ktoré napokon vyústili až do toho, čo dnes môžeme sledovať na Ukrajine.
POZNÁMKA: Doporučené čítanie – „Ako Sovieti súhlasili so zjednotením Nemecka“, kde nájdete preklad citátov z práce pomenovanej „NATO Expansion: What Gorbachev Heard“ (2017), ktorá pochádza z dielne Národného bezpečnostného archívu (National Security Archive), ten je situovaný v areáli Univerzity Georgea Washingtona vo Washingtone.
[00:30:54 – 00:34:46 / Vladimír Palko:]
« …Amerika už sa vzdala toho ťahu proti Rusku – viac-menej – alebo teda: už chce vycúvať. Aj vycúvala. Ale Európa? Európa proste nie. A to je strašne… to je proste kľúčová otázka, že či my sme schopní – ešte vôbec – sa pozrieť na celé to dianie za posledných 20 rokov. Či sme schopní namaľovať… pozrieť na to veľké plátno, že čo to je za príbeh. No to je jeden neuveriteľný príbeh, že? Bavili sme sa o nemeckej rope. Rusko zastavilo prepravu tej kazašskej ropy cez severnú vetvu ropovodu Družba do Nemecka. Eh, že sú to vraj nejaké technické poruchy. No možno tiež si vymýšľajú a jednoducho urobili to, čo Putin avizoval už… pred pár týždňami. Povedal, že vlastne my prestaneme, môžeme prestať úplne… ako vyvážať ropu do Európy. A tá argumentácia… argumentácia je taká, aj jeden ten guvernér nejakej ruskej oblasti, ktorý komentoval tú správu, že kazašská ropa sa prepravovať nebude: „No veď však Nemecko to nechce, asi sa mu darí…,“ no tak dobre, tak nebude tú kazašskú ropu dostávať. Medzi nami. Všimnite si jednu vec – to heslo o tom, že: „Nemôžeme dovážať ropu z Ruska, pretože tým umožňujeme financovať, aby si Rusko financovalo svoju vojnu na Ukrajine. To nejde!“ No dobre, ale však celé roky tu teda tá ropa tiekla, cez ten ropovod Družba, a veď peniaze dostáva Rusko nielen za ropu, toto bola kazašská, ale dostáva to za prepravu. Však poplatky? Rusko dostáva predsa. Tak to je potom tiež asi teda… to sú tiež peniaze, ktoré môže používať na financovanie svojej vojny. No ale o tom sa nehovorí. Proste, hovoria sa tu nejaké heslá. A najfantastickejšie je to, keď si zoberieš do úvahy, že povedzme predsedníčka Európskej komisie – Ursula von der Leyen vo vláde nemeckej od roku 2005, alebo tak nejako. Ona bola v tej generácii tých ministrov Angely Merkelovej, ktorí proste robili presne opačnú politiku: „Budujme ten Nordstream 2! Viacej dovážajme ruské energie!“ No a Amerika sa proti tomu proste postavila. Amerika dotlačila aj teda Európanov k tomu, vrátane teda Merkelovej, ktorá bola proti… k tomu, že proste politicko-vojensky sa budeme tlačiť k tým ruským hraniciam. A Amerika spôsobila vojnu a zároveň hneď Amerika povedala, spomeňme si na toho Bidena, jak stál vedľa kancelára Scholza a povedal, že akonáhle Rusko zaútočí – a všetko preto robili, aby zaútočilo, no tak proste Nordstream pôjde preč. Nordstream nebude. [Všetkým odporúčam pozrieť si najmä tú časť, kde Biden povie, že sa postarajú o Nordstream, na čo novinárka; šokovaná z toho, že najvyšší predstaviteľ cudzieho štátu sa verejne vyhráža a ide rozhodovať o hospodárskych záležitostiach Nemecka, čim Nemecko stavia do pozície nesvojprávneho vazala, a tým chce – prakticky – riadiť aj stav európskej ekonomiky; začne KOKTAŤ, až sa jej podarí zo seba dostať: „Čč… čo… Ako by ste to urobili… presne… keďže projekt, kontrolu nad projektom má v rukách Nemecko?“ Biden? Ten len s úškľabkom na tvári povie: „Budeme… Môžem vám sľúbiť, že to budeme schopní urobiť,“ pozn.] A všimnite si, že… proste Amerika stále pracuje na konci odberu tých ruských energií. A tá Ursula von der Leyen? Ona celý tento príbeh pozná, lebo ona bola jeho súčasťou, ale proste nechala sa dotlačiť do pozície, kedy robí presný opak, než robila pred… než robila v prvej dekáde tohto storočia. Presný opak. Ale o tom sa o tom sa proste nehovorí. Čiže Amerika… Amerika dotlačila Európu do tej vojny na Ukrajine. Amerika potom zarazila, urobila všetko preto, aby sa ruské energie prestali dovážať. [Netreba zabúdať, že USA – prostredníctvom Donalda Trumpa – vyjadrili veľký odpor voči realizácii „Nordstream 2“ už v roku 2018, pričom zaznievalo: „Nemecko je Ruskom úplne kontrolované…,“ tento fakt (ako mnohé iné) sa zvykne nejako vytrácať; pozn.] A na záver, máme tu amerického prezidenta a americké elity, ktoré Európanmi hlboko, ale hlboko pohŕdajú a urážajúich… » ZDROJE:- [1] President Biden on Nord Stream 2 Pipeline if Russia Invades Ukraine: „We will bring an end to it.“ (USA) : C-SPAN (Youtube). Dostupné (01-05-2026 / 19:12): youtu.be/ESM737CeYtg
- [2] Riziko veľkej vojny sa zvyšuje. / Do živého. (Slovensko) : Marker (Youtube). Dostupné (26-04-2026 / 01:47): youtu.be/ESM737CeYtg
- [3] Trump blasts Germany over gas pipeline deal with Russia. (USA) : CBS Evening News (Youtube). Dostupné (01-05-2026 / 19:21): youtube.com/watch?v=1JpwkeTBwgs&t=44s
▐ Zverejnené: 26/04/2026
![]( "Po vzore švajčiarkej podnikavosti (1890): Liečebný turizmus a transformácia Slovenska na sanatórium európskeho významu?")
Základný popis
Ohliadnutie sa za érou, v ktorej sa príroda vnímala ako posvätný liek a hory boli chrámami ticha, do ktorých unavené duše prichádzali obnovovať svoje zdravie. Úryvok z historického dokumentu, ktorý opisuje Švajčiarsko v polohe významného centra medicínskeho turizmu už na konci 19. storočia. Čo ak by sa aj naše – slovenské – hory a údolia stali útočiskom pre globalistami spľundrovaných občanov európskych končín? Čo keby minerálne vody našich kúpeľov prinášali týmto osobám nielen fyzické uzdravenie, ale aj revitalizáciu ich duševných síl?
« Po vzore švajčiarkej podnikavosti (1890): Liečebný turizmus a transformácia Slovenska na sanatórium európskeho významu? »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – História medicíny – Zdravotníctvo – Kúpeľníctvo – Slovenské kúpele – Príroda – Mravný ideál – Cnosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť
Stavím sa, že nebudem sám, kto si, po prečítaní nasledovných riadkov, nepoložil takúto nejakú otázku: „Čo z toho Slovensko nemá?“
« II. Švajčiarsko ako sanatórium sveta.
Podnebie Švajčiarska, ako ukázalo predchádzajúce stručné preskúmavanie, je natoľko rozmanité a vhodné na liečebné účely, že sa táto malá horská krajina v krátkom čase stala obľúbeným centrom chorých. Švajčiarsko je tiež bohaté na minerálne pramene všetkých druhov – mnohé z nich sú už dlho oslavované pre svoje vysoko oceňované vlastnosti, – ktorých správne využívanie, v kombinácii s ovzduším v početných klimatických strediskách, predstavuje veľmi účinný prostriedok na zmierňovanie utrpenia.
Slávny švajčiarsky lekár a prírodovedec Albrecht von Haller veľmi výstižne a krásne opísal rôzne klimatické pásma svojej rodnej krajiny nasledujúcimi slovami: „Každá časť Európy, od najvzdialenejších kútov Laponska a Špicbergov až po Španielsko, má vo Švajčiarsku svoj ekvivalent.“ Pre daný účel – môžeme Švajčiarsko rozdeliť na tri časti, a to: nížiny a pahorkatiny od 200 do 700 metrov nad morom, ktoré sa tiahnu severne od Álp až po Rýn, dosahujú značnú šírku a na juhu tvoria úzky priechod do nížin Pádu; po druhé, nižšiu alpskú oblasť od 700 do 1300 metrov nad morom a po tretie, alpskú oblasť od 1300 do 2500 metrov nad morom. Každá z týchto zón má svoje vlastné klimatické charakteristiky určené nielen výškou nad morom, ale aj smerom údolí, polohou a sklonom hôr a prislúchajúcimi meteorologickými podmienkami.
(s. XIV) » O pozdvihnutí Slovenska v tejto oblasti sa hovorí roky. Ibaže ono to nie je vôbec takto jednoduché…
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: LOETSCHER, Hans. Handbook to the Health Resorts of Switzerland (Containing Full Infomation for the Physician, the Healthseeker and the Traveller as to All the Baths, Climatic Stations, Springs and Watering Places of Switzerland). Zürich (Švajčiarsko) : J. A. Preuss, 1890. 312 strán.▐ Zverejnené: 26/04/2026
![]( "Tatry a karpatskí pastieri: Keď sa v Londýne písalo o Slovákoch / „Slovack“ (František Bohumír Zvěřina, 1875)")
Základný popis
Z nasledovného obrázka cítiť chladný dotyk vetra a ním nesenú vôňu horských bylín. Karpaty. Karpatský oblúk. Mladí pastieri v Tatrách. Táto ilustrácia zachytáva život a kultúru Slovákov v niekdajšom Rakúsko-Uhorsku. Ide o vzácne zdokumentovanie tradičného spôsobu života v oblastiach karpatských vysočín, ako o ňom na konci 19. storočia informovalo známe londýnske periodikum.
« Tatry a karpatskí pastieri: Keď sa v Londýne písalo o Slovákoch / „Slovack“ (František Bohumír Zvěřina, 1875) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Príroda – Vidiek – Folkór – Ľudský život – Cnosť – Pokora – Služba – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Rakúsko-Uhorsko – Galícia – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni
![]( "Tatry a karpatskí pastieri: Keď sa v Londýne písalo o Slovákoch / „Slovack“ (Illustrated London News, 1875)")
« PASTIERI Z KARPÁT.
Severné provincie Rakúskeho impéria, ktoré sa tiahnu v celkovej dĺžke takmer sedemsto míľ, pretína pohorie Karpaty. Tieto oddeľujú Uhorsko a Transylvániu na juhu od Moravy, Sliezska a Galíciu na severnej strane. Ich centrálnou a najvyššou časťou je Tatranské pohorie… Je to obrovský žulový masív […] a horná časť krajiny má alpský charakter s ľadovcami, snehovými poliami, jazerami a hlbokými priepasťami. Svahy Karpát v nižších polohách pokrývajú husté lesy bukov, borovíc a smrekov, nad ktorými sa týči stena holých alebo machom porastených skál. Teplota, ktorá je vo všeobecnosti nízka, bráni dozrievaniu ovocia a niektorých obilnín; drevo a pastviny však ponúkajú veľa príležitostí na zbohatnutie. V anglickom oficiálnom vydaní správ o Viedenskej výstave z roku 1873, ktorú sme si nedávno všimli, poručík T. H. Anstey, R.E., prekladá a komentuje správy pána Schütza a Dr. Wilhelma o rakúskej výstave dobytka a oviec. Táto druhá skupina zvierat, ktorú na tejto výstave zastupovalo 898 kusov z rakúskych a uhorských provincií, si zaslúžila osobitnú pozornosť. Dozvedáme sa nielen o rôznych plemenách merino, ktorých jemná vlna teraz musí konkurovať tej z Austrálie a iných britských kolónií na druhej strane zemegule, ale reportéri spomínajú aj ovce z rodu „Racka“ z Karpát [„Zackel“, pôvodne pravdepodobne rumunské (valašské) plemeno oviec, pozn.], z ktorých niektoré sú úplne čierne, ako napríklad plemeno „Szekler“ [pravdepodobne plemeno oviec, ktoré chovali Sikulovia („Szekler“) prevažne na území Rumunska, pozn.], a iné majú čierne hlavy a nohy. Sú to odolné plemená, spokojné s riedkym porastom, ale produkujúce baranie mäso vynikajúcej chuti a kučeravá vlna jahniat je veľmi cenená. V týchto karpatských vrchoch sa vo veľkej miere chovajú aj kozy a z ich mlieka sa vyrába dobrý syr; ale poškodzujú lesné porasty. Vidiečania, ktorí sa venujú tejto činnosti, ako je znázornené na kresbe rakúskeho umelca, ktorú sme vyryli, sú zmiešaným nemeckým a slovenským alebo galícijským obyvateľstvom; ale títo malí chlapci, ktorí sa neučia hláskovať, sa zdajú byť vernými pastiermi. »
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, April 10, 1875 (Vol. 66), No. 1861. Londýn (Anglicko), 1875.▐ Zverejnené: 19/04/2026
![]( "Viera Slovanov a jej byzantské korene: Medailóny sv. Cyrila a Metoda na hlavnej bráne chrámu v Karlíne (Podľa kresby Josefa Mánesa, 1874)")
Základný popis
Historické rytiny, na podklade prác vytvorených rukou českého umelca Josefa Mánesa, zobrazujú apoštolov Slovanov v byzantskom štýle, obklopených anjelmi a symbolmi víťazstva nad temnotou. Ilustrácia je ukážkou náboženského umenia 19. storočia a prezentuje jeden z najvýznamnejších prvkov slovanskej identity. Cyril drží v rukách Bibliu a ukazuje na jej písmo, Metód drží pre zmenu pastiersku palicu. Obaja majú pod svojimi nohami porazeného draka, symbol zla.
« Viera Slovanov a jej byzantské korene: Medailóny sv. Cyrila a Metoda na hlavnej bráne chrámu v Karlíne (Podľa kresby Josefa Mánesa, 1874) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Hudba – Cyril a Metod – Kresťanstvo – Ortodoxia – Byzancia – Veľká Morava – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Niva [Нива] / No. 13 – 1874. Petrohrad (Ruské cisárstvo) : Adolf Fyodorovich Marx Publishing and Printing Company, 1874.▐ Zverejnené: 19/04/2026
![]( "Hospodi Pomiluj! Viera Slovanov a jej byzantské korene: Socha sv. Cyrila a Metoda – Týnsky chrám / Kostol Matky Božej pred Týnom v Prahe (1869)")
Základný popis
Dve postavy – svätý Cyril a svätý Metod, stoja vedľa seba ako strážcovia. Ich oči sa upínajú do diaľky, akoby videli niečo, čo my už vidieť nemôžeme – možnože ten prvý okamih, keď sa jazyk Slovanov (Slovienov) stal jazykom bohoslužobným. Tento obrázok je zrkadlom, ktoré nám ukazuje, ako sa viera a kultúra spájajú v jednom celku, ako sa stávajú súčasťou nášho života, pretože sú neoddeliteľnou súčasťou našej histórie, a tým aj našej vlastnej identity.
« Hospodi Pomiluj! Viera Slovanov a jej byzantské korene: Socha sv. Cyrila a Metoda – Týnsky chrám / Kostol Matky Božej pred Týnom v Prahe (1869) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Hudba – Cyril a Metod – Kresťanstvo – Ortodoxia – Byzancia – Veľká Morava – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 22. marca 1869 [22. МАРТА 1869] (Zväzok 1 [I.] – No. 13). 1. ročník [I.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1869.
