SLOVANIA Značka
Stránka 1 z celkom 7 stránok.
Dokopy: 174 článkov.
▐ Zverejnené: 11/09/2026
![Slovenský junák – niekdajší ochranca stáda pred vlkmi. Dnes? Symbol ochrany národa. A čo chráni? Chráni „korunu“ – reč, kultúru, meno a česť, ktoré vyrástajú práve z týchto koreňov…]( "Slovensko: Slovenský junák – mocné korene, ešte slávnejšia koruna (1901)")
Základný popis
Slovenský junák – niekdajší ochranca stáda pred vlkmi. Dnes? Symbol ochrany národa. A čo chráni? Chráni „korunu“ – reč, kultúru, meno a česť, ktoré vyrástajú práve z týchto koreňov…
« Slovensko: Slovenský junák – mocné korene, ešte slávnejšia koruna (1901) »
ZNAČKY: Umenie – Grafický dizajn – Ilustrácia – Typografia – Ornamenty – Inšpirácia – Príroda – Vidiek – Folklór – Slovensko – Slovania – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Muž a žena – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SLOVENSKO (Sborník statí věnovaných kraji a lidu slovenskému). Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Umělecká beseda, 1901. cca. 260 strán. Digitalizovali: Národní knihovna České republiky.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/slovensko-slovensky-junak-mocne-korene-este-slavnejsia-koruna-1901/
▐ Zverejnené: 11/09/2026
![Obrázok zobrazujúci tradičný ľudový život, harmonický vzťah človeka k prírode a zvieratám, ktorý býval typický pre pastiersky spôsob života. Takto nejako niekedy vyzeral príklad ideálu mužnosti v podobe mužskej zodpovednosti. Šuhajom bol ten, kto sa nebál postaviť na hranicu medzi divokosťou prírody (hory) a bezpečím doliny (dediny), bral na seba riziko a premieňal ho na mlieko pre svoju ženu, deti a ostatnú rodinu, pokrvenstvo.]( "Na krásném Slovensku: Slovenský šuhaj so psom, valaškou a svojimi kravičkami na stráni (Stanislav Hudeček / 1903)")
Základný popis
Obrázok zobrazujúci tradičný ľudový život, harmonický vzťah človeka k prírode a zvieratám, ktorý býval typický pre pastiersky spôsob života. Takto nejako niekedy vyzeral príklad ideálu mužnosti v podobe mužskej zodpovednosti. Šuhajom bol ten, kto sa nebál postaviť na hranicu medzi divokosťou prírody (hory) a bezpečím doliny (dediny), bral na seba riziko a premieňal ho na mlieko pre svoju ženu, deti a ostatnú rodinu, pokrvenstvo.
« Na krásném Slovensku: Slovenský šuhaj so psom, valaškou a svojimi kravičkami na stráni (Stanislav Hudeček / 1903) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Príroda – Vidiek – Folklór – Slovensko – Slovania – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Muž a žena – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: KÁLAL, Karel. Na krásném Slovensku. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Jos. R. Vilímek, 1903. 108 strán. Digitalizovali: Knihovna Antonína Švehly Praha (Česká republika).▐ Zverejnené: 11/09/2026
![Fotografia zachytávajúca jasle zriadené pre deti žien pracujúcich v muničných závodoch vo Francúzsku. Obraz ilustruje premenu rolí žien, militarizáciu ekonomiky a odlúčenie detí od matiek. Toto nie je len história. Je to varovanie. Pre nás všetkých.]( "Budú aj slovenské matky povinne odkladať svoje deti, ako nejaké odstavčatá, a pôjdu vyrábať muníciu, ako to robili ženy vo Francúzsku počas 1. svetovej vojny? (The War Illustrated / 1917)")
Základný popis
Fotografia zachytávajúca jasle zriadené pre deti žien pracujúcich v muničných závodoch vo Francúzsku. Obraz ilustruje premenu rolí žien, militarizáciu ekonomiky a odlúčenie detí od matiek. Toto nie je len história. Je to varovanie. Pre nás všetkých.
« Budú aj slovenské matky povinne odkladať svoje deti, ako nejaké odstavčatá, a pôjdu vyrábať muníciu, ako to robili ženy vo Francúzsku počas 1. svetovej vojny? (The War Illustrated / 1917) »
ZNAČKY: Fotografia – Dokumentárna fotografia – Hudba – Citát – História – Prvá svetová vojna – Detstvo – Materstvo – Rodičovstvo – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Peklo – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Smerohlasizmus – Politický katolicizmus – Zuzana Čaputová – Vojna – Chudoba – Bieda – Smrť – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva
« Deti v postieľkach v jasliach, ktoré v Ivry v blízkosti Paríža zriadila spoločnosť Compagnie Générale Électrique pre potomkov žien pracujúcich v jej muničných závodoch. Matky deti ráno privádzajú a tie sú potom až do večera v plnej starostlivosti personálu, kedy si ich matky vyzdvihnú a odnesúdomov. » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
DOPORUČENÉ AUDIO: Léo Férré – L’ALBATROS (Thème Symphonique), 1971 (Youtube)“
ZDROJ: The War Illustrated / 3rd February, 1917 – No. 129. Londýn (Veľká Británia), 1917.▐ Zverejnené: 10/09/2026
![Historický dokument, ktorý analyzuje rozdiel medzi zdanlivo neosobnými historickými podnetmi a ľudskou vôľou – rozhodnutiami vedenými reálnymi motiváciami, ktoré napokon vedú ku globálnemu konfliktu. Tento text od profesora Émile Durkheima predstavuje jednu z najhlbších intelektuálnych výziev v dejinách politickej filozofie. Durkheim nevidí vojnu ako na náhodnú zhodu okolnosti. Vidí ju ako výsledok väzieb medzi objektívnymi podnetmi a subjektívnou vôľou, ktorá v týchto okolnostiach zhliadla príležitosť, urobila výber, realizovala nejaké kroky a rozhodla sa akceptovať možné riziká, prípadne priamo podnietiť vznik vojenského konfliktu.]( "Prvá svetová vojna a poučenie z histórie: Kto skutočne chcel vojnu? Kto k nej podnecoval, v koho záujme? Komu takéto konflikty v Európe vyhovujú? Kto na nich „zarába“? Kto dopláca? (Durheim / Who Wanted War, 1915)")
Základný popis
Historický dokument, ktorý analyzuje rozdiel medzi zdanlivo neosobnými historickými podnetmi a ľudskou vôľou – rozhodnutiami vedenými reálnymi motiváciami, ktoré napokon vedú ku globálnemu konfliktu. Tento text od profesora Émile Durkheima predstavuje jednu z najhlbších intelektuálnych výziev v dejinách politickej filozofie. Durkheim nevidí vojnu ako na náhodnú zhodu okolnosti. Vidí ju ako výsledok väzieb medzi objektívnymi podnetmi a subjektívnou vôľou, ktorá v týchto okolnostiach zhliadla príležitosť, urobila výber, realizovala nejaké kroky a rozhodla sa akceptovať možné riziká, prípadne priamo podnietiť vznik vojenského konfliktu.
« Prvá svetová vojna a poučenie z histórie: Kto skutočne chcel vojnu? Kto k nej podnecoval, v koho záujme? Komu takéto konflikty v Európe vyhovujú? Kto na nich „zarába“? Kto dopláca? (Durkheim / Who Wanted War, 1915) »
ZNAČKY: Citát – História – Prvá svetová vojna – Politika – Ekonomika – Vojna – Chudoba – Bieda – Smrť – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Slovania
« Tak ako všetky historické udalosti, aj súčasná vojna – do istej miery – závisí od príčin závažnej a dávno uplynulej povahy. Historici budú musieť jedného dňa preskúmať demografické, hospodárske a etnické pomery, v dôsledku ktorých sa zdalo, že medzi národmi istý čas znásobujú podnety na konflikt; ako nestabilný stav Rakúsko-uhorskej ríše, vývoj balkánskych národov a rastúce národné povedomie určitých národnosti nevyhnutne smerovali k tomu, že v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti dôjde k prekresleniu mapy Európy; a napokon, ako z toho všetkého vyplynul pocit nepokoja a obáv, ktorý pripravil mysle ľudí na vojnu.Nech už je význam týchto neosobných príčin akýkoľvek, nemôžu pôsobiť samotné osebe; svoj účinok môžu vyvolať len prostredníctvom ľudskej vôle. Keď vypukne vojna, deje sa tak preto, že si ju niektorý štát praje, a práve tento štát musí niesť zodpovednosť. Ak sme v priebehu posledných desiatich rokov prešli veľmi vážnymi
krízami… a žiadna európska vojna z nich nevznikla, nebolo to preto, že by morálna situácia v Európe bola priaznivejšia než dnes, ale preto, že ľuďom túžiacim po mieri sa podarilo odvrátiť hroziace nebezpečenstvo. Ak tentoraz ku katastrofe došlo, znamená to, že títo ľudia – alebo aspoň niektorí z nich – zmenili svoj názor. A tak sa vynára otázka: kde k tejto zmene došlo? Ktorý národ uprednostnil vojnu pred mierom, a aký mal na to dôvod?(s. 3) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: DURKHEIM, Émile; DENIS, Ernest. Who wanted war? The origin of the war according to diplomatic documents. Paríž (Francúzko) : Liraire Armand Colin, 1915. 62 strán.▐ Zverejnené: 05/09/2026
![Literárny úryvok z klasickej slovenskej literatúry od Janka Jesenského, konkrétne z jeho známej to knihy „Demokrati“ (1934). Text opisuje azda prvotné náznaky „prírodného liečiteľstva“ realizovaného prostredníctvom prechádzky na čerstvom povetrí, kontrastujúc kanceláriu s krásou živej prírody.]( "Janko Jesenský: Najlepšie a najlacnejšie lekárstvo je prechádzka na čerstvom povetrí (Demokrati, 1934)")
Základný popis
Literárny úryvok z klasickej slovenskej literatúry od Janka Jesenského, konkrétne z jeho známej to knihy „Demokrati“ (1934). Text opisuje azda prvotné náznaky „prírodného liečiteľstva“ realizovaného prostredníctvom prechádzky na čerstvom povetrí, kontrastujúc kanceláriu s krásou živej prírody.
« Janko Jesenský: Najlepšie a najlacnejšie lekárstvo je prechádzka na čerstvom povetrí (Demokrati, 1934) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Klasická literatúra – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Príroda – Prírodné liečiteľstvo – Leto – Letné prázdniny – Slovensko – Slovania – Národ – Rodoľubstvo
« …je najlepšie a najlacnejšie lekárstvo prechádzka na čerstvom povetrí. Nepotrebuješ chodiť za blanketami a lekármi, do lekární za prachom… Šiel som rovno na čerstvé a bezprašné povetrie za mesto na lúky k riečke — v úradných hodinách!… Nikomu nič nepovedal, len som sa vytratil ako smrad z nohavíc. Uznávam, mal som to oznámiť nášmu starému, lebo poriadok je duša vecí, ale, myslel som si, pokrčí nosom, ako obyčajne a nedovolí. Čo budem chodiť? Veď sa vrátim. Nuž riskoval som…Bolo krásne júlové ráno. Na lúkach ani človiečika… Stačilo sa už poumývať i nebo i zem, i tráva i popukaný od suchoty chodníček. Slnko ich už vyutieralo do sucha. Lúky sa napustily voňavkami. Všetko sa jagalo. Stromy, kvety, listy, kry, strieborná retiazka rieky… Príroda, páni moji, to je salón s tepichmi [koberec, pokrovec, pozn.], foteľmi, rastlinami, kvetinami, obrazmi, špliechajúcou vodou, vtákmi, svetlom i tôňou, útulnými kútikmi. To je nie moja kancelária číslo sedem… Idem popukaným chodníkom s mravcami, šťuchám paličkou do krtčích dier a mravenčích kopcov, pozerám, ako mi skáčú do cesty kobylky, vidím stĺpiky syslov, ako sa dvíhajú a miznú pred mojimi krokmi, a tu odrazu šibnú mi do očí v zelených krovinách dve červené…
(s. 71-72) » ZDROJ: JESENSKÝ, Janko. Demokrati. Martin (Česko-Slovensko) : Matica slovenská, 1934. 292 strán. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 04/09/2026
![Vizuálna metafora o zachovávaní prúdu života. V tieni hrnčiarskeho kruhu, kde sa hlina miesi a pôsobením ľudskej zručnosti mení na praktické predmety, rôznorodé (a pre ľud užitočné) misky a nádoby, vidíme matku s dieťaťom, ktorá túto svoju ratolesť kojí. Otec na obrázku reprezentuje stabilitu a technickú kompetenciu, matka naopak prináša starostlivosť a nepodmienenú lásku, zatiaľ čo dieťa je vznešeným symbolom kontinuity, potenciálu a variže zdárnej budúcnosti.]( "Matka + Otec + Dieťa: Prirodzená deľba práce v rodine hrnčiara (1877)")
Základný popis
Vizuálna metafora o zachovávaní prúdu života. V tieni hrnčiarskeho kruhu, kde sa hlina miesi a pôsobením ľudskej zručnosti mení na praktické predmety, rôznorodé (a pre ľud užitočné) misky a nádoby, vidíme matku s dieťaťom, ktorá túto svoju ratolesť kojí. Otec na obrázku reprezentuje stabilitu a technickú kompetenciu, matka naopak prináša starostlivosť a nepodmienenú lásku, zatiaľ čo dieťa je vznešeným symbolom kontinuity, potenciálu a variže zdárnej budúcnosti.
« Matka + Otec + Dieťa: Prirodzená deľba práce v rodine hrnčiara (1877) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Príroda – Vidiek – Folklór – Slovania – Rusko – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Ľudský život – Existencializmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Feminizmus – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 449: 6. augusta 1877 [6 августа 1877 года.] (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 7). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/matka-otec-dieta-prirodzena-delba-prace-v-rodine-hrnciara-1877/
▐ Zverejnené: 03/09/2026
![Historická čiernobiela ilustrácia zachytávajúca včelársku paseku na maloruskom vidieku. Obraz zobrazuje včelára pri práci medzi tradičnými úľmi. Človek v takomto cnostnom postavení nesúperí s prírodou, ale jej – práve naopak – slúži, stáva sa súčasťou jej prirodzeného rytmu, napomáha mu. V tieni týchto drevených úľov sa ukrýva melancholická krása zabudnutého sveta. I takýto býva obraz vidieka, ktorý nie je len akýmsi miestom, ale predovšetkým stavom duše.]( "Život na dedine: Včelárska paseka (1877)")
Základný popis
Historická čiernobiela ilustrácia zachytávajúca včelársku paseku na maloruskom vidieku. Obraz zobrazuje včelára pri práci medzi tradičnými úľmi. Človek v takomto cnostnom postavení nesúperí s prírodou, ale jej – práve naopak – slúži, stáva sa súčasťou jej prirodzeného rytmu, napomáha mu. V tieni týchto drevených úľov sa ukrýva melancholická krása zabudnutého sveta. I takýto býva obraz vidieka, ktorý nie je len akýmsi miestom, ale predovšetkým stavom duše.
« Život na dedine: Včelárska paseka (1877) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Leto – Letné prázdniny – Príroda – Prírodné liečiteľstvo – Vidiek – Folklór – Slovania – Rusko – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Ľudský život – Existencializmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Staroba
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 449: 6. augusta 1877 [6 августа 1877 года.] (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 7). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zivot-na-dedine-vcelarska-paseka-1877/
▐ Zverejnené: 31/08/2026
![Matka krava a jej teliatko nie sú izolovanými entitami. Sú článkami v nekonečnom reťazci života, ktorý prebieha napriek ľudským konfliktom a historickým zmenám. Ich prítomnosť naznačuje tiché pokračovanie. Matka ale nie je len biologickým zdrojom života. Reprezentuje aj aspekt ochrany. Jej cnosť spočíva v schopnosti obetovať vlastný komfort pre prežitie a rast potomstva…]( "Mama krava a teliatko zatúľané v záhrade medzi kapustami (Brodovsky)")
Základný popis
Matka krava a jej teliatko nie sú izolovanými entitami. Sú článkami v nekonečnom reťazci života, ktorý prebieha napriek ľudským konfliktom a historickým zmenám. Ich prítomnosť naznačuje tiché pokračovanie. Matka ale nie je len biologickým zdrojom života. Reprezentuje aj aspekt ochrany. Jej cnosť spočíva v schopnosti obetovať vlastný komfort pre prežitie a rast potomstva…
« Mama krava a teliatko zatúľané v záhrade medzi kapustami (Brodovsky) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Leto – Letné prázdniny – Príroda – Vidiek – Folklór – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Materstvo – Láska – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Niva [Нива] / No. 24 – 1874. Petrohrad (Ruské cisárstvo) : Adolf Fyodorovich Marx Publishing and Printing Company, 1874.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mama-krava-a-teliatko-zatulane-v-zahrade-medzi-kapustami-brodovsky/
▐ Zverejnené: 30/08/2026
![Dvojitý portrét slovanských dievčeniec v tradičných krojoch: symbolika cnosti, pokory a tradičného spôsobu života v spojení s prírodou. Tieto dva obrazy nie sú len vizuálnou dokumentáciou vidieckého života z počiatku 20. storočia. Predstavujú skôr ikony duchovného stavu mysle, ktoré moderný človek takmer úplne stratil. Akosi naň zabudol, na svoju prirodzenosť, na svoj pôvod.]( "Ženy u Slavianov / Slavjanov: Slovanská dievčina s kozičkou")
Základný popis
Dvojitý portrét slovanských dievčeniec v tradičných krojoch: symbolika cnosti, pokory a tradičného spôsobu života v spojení s prírodou. Tieto dva obrazy nie sú len vizuálnou dokumentáciou vidieckého života z počiatku 20. storočia. Predstavujú skôr ikony duchovného stavu mysle, ktoré moderný človek takmer úplne stratil. Akosi naň zabudol, na svoju prirodzenosť, na svoj pôvod.
« Ženy u Slavianov / Slavjanov: Slovanská dievčina s kozičkou »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Folklór – Vidiek – Leto – Letné prázdniny – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] TÁBORSKÝ, František. Rusava. Olomouc (Česko-Slovensko) : R. Promberger, 1928. 147 strán.
- [2] VRBKA, Josef. Zdárný chov kozy – Pojednaní o významu chovu, plemenění, výživě, nemocech a léčení, se zvláštním zřetelem na nynější poměry. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Zemědělské kníhkupectví A. Neubert, 1917. 75 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zeny-u-slavianov-slavjanov-slovanska-dievcina-s-kozickou/
▐ Zverejnené: 29/08/2026
![Kritická reflexia nad slovenským národným vedomím, historickou závislosťou a hľadaním autenticity v kontexte snáh o politický útlak slovenského národa zo strany zahraničných síl. Takýto predkladaný stav nie je len príkladom politickej korupcie, ale jedná sa hlavne o duchovnu entropiu národa – rozklad vnúteného postoja vychádzajúceho z vlastných hodnôt a tradície, transformáciu diania v štáte do podoby, kde sa vnútroštátna moc stáva len odrazom externých ideológií…]( "Kedy začnú byť Slováci verní sebe? Kedy zavrhnú zradnú hniľač spokojnejšiu v cudzích službách, zapredávajúcu budúcnosť ich detí a vnúčat za mamon a postavenie? (Most – štvrťročník pre slovenskú kultúru / 1970)")
Základný popis
Kritická reflexia nad slovenským národným vedomím, historickou závislosťou a hľadaním autenticity v kontexte snáh o politický útlak slovenského národa zo strany zahraničných síl. Takýto predkladaný stav nie je len príkladom politickej korupcie, ale jedná sa hlavne o duchovnu entropiu národa – rozklad vnúteného postoja vychádzajúceho z vlastných hodnôt a tradície, transformáciu diania v štáte do podoby, kde sa vnútroštátna moc stáva len odrazom externých ideológií…
« Kedy začnú byť Slováci verní sebe? Kedy zavrhnú zradnú hniľač spokojnejšiu v cudzích službách, zapredávajúcu budúcnosť ich detí a vnúčat za mamon a postavenie? (Most – štvrťročník pre slovenskú kultúru / 1970) »
ZNAČKY: Citát – História – Politika – Ekonomika – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Smerohlasizmus – Politický katolicizmus – Zuzana Čaputová – Vojna – Chudoba – Bieda – Smrť – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva
« …aby sa rozumný Slovák zamyslel nad našou dejinnou dilemou. Vždy sme boli na niekom závislí, niekomu „verní“. Maďarom, Čechom, Nemcom, Rusom. Je na čase otázka: Kedy budeme konečne verní sebe? Kliatba slovenského osudu spočíva v tom, že mnohý Slovák je spokojnejší v cudzích službách, že je viac „verný“ iným ako sebe. Z toho sa zrodili na slovenskej stranetie… » ZDROJ: Most – štvrťročník pre slovenskú kultúru / 1970 – číslo 3-4. Cleveland (USA) : Slovenský ústav, 1970.▐ Zverejnené: 23/08/2026
![Komenský o páde, záhube a zániku: ten, kto sa chce stať vlastným pánom, vlastným radcom, kto si sám seba stavia na piedestál, robí si zo seba božstvo, ktorému jedinému chce slúžiť; ten, kto sa chce stať cieľom sám pre seba, takýto človek…]( "Ján Amos Komenský o chorobnej samoľúbosti: Nevyhnutnosť pádu a zániku tých, ktorí odmietnu hranice dané „prirodzenosťou“ a „na sebe“, motivovaní uspokojením svojich požiadaviek a nárokov v pozícii „najvyššieho božstva“, sa snažia postaviť svet navôkol seba (Hlubina bezpečnosti)")
Základný popis
Komenský o páde, záhube a zániku: ten, kto sa chce stať vlastným pánom, vlastným radcom, kto si sám seba stavia na piedestál, robí si zo seba božstvo, ktorému jedinému chce slúžiť; ten, kto sa chce stať cieľom sám pre seba, takýto človek…
« Ján Amos Komenský o chorobnej samoľúbosti: Nevyhnutnosť pádu a zániku tých, ktorí odmietnu hranice dané „prirodzenosťou“ a „na sebe“, motivovaní uspokojením svojich požiadaviek a nárokov v pozícii „najvyššieho božstva“, sa snažia postaviť svet navôkol seba (Hlubina bezpečnosti) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Hlbinná psychológia – Biblia – Kresťanstvo – Judaizmus – Slovensko – Slovania – Sexuálna výchova – Feminizmus – Psychosexuálne poruchy – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Ideológia – Totalita – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Samosvojnost co? /
Jest pak samosvojnost, když člověk Bohem a řádem jeho svázán býti sobě zošklivě, sám svůj chce býti; sám svůj totiž rádce, [sám] svůj vůdce, sám svůj opatrovník, sám svůj pán, summou, sám svůj búžek. To jest začátek všeho zlého.
Nebo kdo sobě to tak v mysl vezme a na sobě se založí, ten se již dependencí své (kterouž odjinud, ne od sebe má každý tvor) pouští a sám sebou státi chce, což tvoru nemožné; a tak přichází na zmatky.
Příklad toho na anjelích /
Začal tu nešťastnou samosvojnost Lucifer v nebi, když zošklivě sobě s jinými anjely pod Stvořitelem státi, sám sobě stav svůj zlepšiti a výše se podati v úmysl sobě vzal. Protož zdvihna se vystoupil z místa svého, chtěje trůn svůj na proti Nejvyšším postaviti, aby jemu rovný byl; ješto možné nebylo, aby dva nejvyšší (t.j. dva vrchové neb počátkové bytnosti) býti měli. Protož on té bytnosti, kteráž sama od sebe neproměnná jest a z níž jako z centrum všeliká bytnost vyplývá, se pustiv, spadl dolů i s těmi, kteříž se jeho přidrželi. V čemž se jemu právě přihodilo, jako by ratolest některá stromu, sama stromem býti chtic, od snětu se odčesla a na čem se držeti nemajic (poněvadž se centrum svého strhla) dolů spadla. Nebo tu ač pod stromem leží kořene třeba blíže než prvé jest, poněvadž se však z centrum svého vytrhla a vláhy kořene zbavila, nelze jí než usvadnouti.
(s. 56-57) » ZDROJ: KOMENSKÝ, Ján Amos. Hlubina bezpečnosti. Praha (Česko-Slovensko) : Arnošt Kvasnička, 1920. 149 strán.▐ Zverejnené: 21/08/2026
![Lev Nikolajevič Tolstoj neprináša len nejaký ten pokus o literárnu kritiku spoločenského stavu, ale stanovuje presnú klinickú diagnózu ľudstva. Kritická analýza rozvratu ľudskej prirodzenosti, prepojenie psychopatológie s existenciálnou krízou moderného človeka. Tento text nie je len historickým dokumentom; je to varovanie. Zároveň výzva k návratu k ľudskej prirodzenosti a normálnosti…]( "Klinická diagnóza ľudstva: Ako indivíduá, neschopné zvládať výzvy ľudskej existencie, vytvárajú artificiálne spoločenské podmienky (na svoj psychopatologický obraz) odtrhnuté od ľudskej prirodzenosti – život nemožný žitia (Tolstoj / O vědě a umění, 1897)")
Základný popis
Lev Nikolajevič Tolstoj neprináša len nejaký ten pokus o literárnu kritiku spoločenského stavu, ale stanovuje presnú klinickú diagnózu ľudstva. Kritická analýza rozvratu ľudskej prirodzenosti, prepojenie psychopatológie s existenciálnou krízou moderného človeka. Tento text nie je len historickým dokumentom; je to varovanie. Zároveň výzva k návratu k ľudskej prirodzenosti a normálnosti…
« Klinická diagnóza ľudstva: Ako indivíduá, neschopné zvládať výzvy ľudskej existencie, vytvárajú artificiálne spoločenské podmienky (na svoj psychopatologický obraz) odtrhnuté od ľudskej prirodzenosti – život nemožný žitia (Tolstoj / O vědě a umění, 1897) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Psychosexuálne poruchy – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Potrat – Nihilizmus – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť – Výmena obyvateľstva – Totalita – Slovania – Rusko
« …nás pak drží právě v takovém nepřirozeném, záhubném nám postavení klamy, které nás zamotaly a drží jako řetězy. Zařídili jsme si život odporující i mravní i fysické považe člověka a všechny síly svého rozumu napínáme k tomu, abychom přesvědčili člověka, že toto jest nejvlastnější život. Všechno, co nazýváme kulturou, naše vědy, umění, zdokonalení příjemností života jsou pokusy oklamati mravní požadavky člověka, vše, co nazýváme zdravotnictvím a lékařstvím jsou pokusy oklamati skutečné, fysické požadavky lidské přirozenosti. – Ale tyto klamy mají své meze, a my k nim přicházíme. „Je-li takovým nynější život lidský, lépe jest již vůbec nežiti“, praví panující, nejmodnější filosofie Schopenhauerova a Hartmannnova. „Je-li takovým život, lépe nežiti“, praví vzrůstající počet samovražd privilegované třídy. „Je-li takovým život, lépe, aby ani budoucí pokolení nežila“, praví vědou chráněné lékařství a úskoky, které vymyslilo na zničení ženské plodnosti. V bibli jest řečeno jakožto zákon člověka: „v potu tváři jísti budeš chléb a v mukách roditi budeš děti.“ Ale „nous avons changé tout ça“ [„toto všetko sme zmenili“, pozn.], praví osoba u Molièra a zalhavši si o lékařství a pověděvši, že játra jsou na levé straně. My jsme všecko změnili. Lidém netřeba pracovati, aby se uživili, to vše budou konati stroje, a ženám netřeba roditi. Věda lékařská naučí rozličným prostředkům, lidí jest i tak příliš mnoho.(s. 55-56) » ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. O vědě a umění. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Dr. Frant. Bačkovský (knihkupec), 1897. 68 strán.▐ Zverejnené: 12/08/2026
![Tichá vizuálna báseň o tom, ako sa láska, zodpovednosť, pamäť a tradícia prenášajú na ďalšie generácie. Drevený plot, zem, možno okraj cesty, možno kúsoček dvora. Niet tu veľkého, žiadne ohromujúce divadlo sa nekoná. Je tu len priestor, v ktorom sa deti učia byť ľuďmi. Dievča v tomto kroji, s maličkou kolískou vo svojich rukách, už čoskoro nebude len dieťaťom. Dokonca už teraz je strážkyňou a čoskoro sa z nej stane samotnej stane matka, ktorá bude sama vychovávať svoje vlastné deti k…]( "Slovenské dievčatko / dieťatko v kroji s kolískou v rukách (1945)")
Základný popis
Tichá vizuálna báseň o tom, ako sa láska, zodpovednosť, pamäť a tradícia prenášajú na ďalšie generácie. Drevený plot, zem, možno okraj cesty, možno kúsoček dvora. Niet tu veľkého, žiadne ohromujúce divadlo sa nekoná. Je tu len priestor, v ktorom sa deti učia byť ľuďmi. Dievča v tomto kroji, s maličkou kolískou vo svojich rukách, už čoskoro nebude len dieťaťom. Dokonca už teraz je strážkyňou a čoskoro sa z nej stane samotnej stane matka, ktorá bude sama vychovávať svoje vlastné deti k…
« Slovenské dievčatko / dieťatko v kroji s kolískou v rukách (1945) »
ZNAČKY: Umenie – Inšpirácia – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Detstvo – Mravný ideál – Čistota – Príroda – Ľudský život – Chudoba – Pokora – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodičovstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SLOVAKIA / Praha – 1946. Bratislava (Česko-Slovensko) : Obchodná ústredňa umeleckej výroby družstvo, 1945. 7 strán. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/slovenske-dievcatko-dietatko-v-kroji-s-koliskou-v-rukach-1945/
▐ Zverejnené: 12/08/2026
![Kvetinové a geometrické ornamenty typické pre výšivky pre hontiansky región a niekdajšiu oblasť starobylej Nitrianskej stolice (Nitriansko / Nitrava). Dielo patriace do kontextu slovenského folklóru a slovenskej národnej kultúry. „Vzory slovenského národního vyšívání“ sú pokusom o vyobrazenie malej časti z rozsiahlej mapy duše Slovenska, a to pomocou fragmentov slovenskej ľudovej tvorivosti.]( "Slovenské ornamenty: Vzory slovenských národných výšiviek – Hont (Hontianska stolica) + Nitrianska stolica / Pavol Socháň, 1890")
Základný popis
Kvetinové a geometrické ornamenty typické pre výšivky pre hontiansky región a niekdajšiu oblasť starobylej Nitrianskej stolice (Nitriansko / Nitrava). Dielo patriace do kontextu slovenského folklóru a slovenskej národnej kultúry. „Vzory slovenského národního vyšívání“ sú pokusom o vyobrazenie malej časti z rozsiahlej mapy duše Slovenska, a to pomocou fragmentov slovenskej ľudovej tvorivosti.
« Slovenské ornamenty: Vzory slovenských národných výšiviek – Hont (Hontianska stolica) + Nitrianska stolica / Pavol Socháň, 1890 »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Kvety – Vidiek – Príroda – Folkór – Krása – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SOCHÁŇ, Pavol (zberateľ a vydávateľ). Vzory slovenského národního vyšívání / List I.-VI. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Pavol Socháň, 1890. 7 listov. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 27/07/2026
![Zrkadlo duše, ktorá sa pokúša nájsť svoje miesto vo svete. Turgenev nám týmito slovami naznačuje, že existuje objektívna pravda o tom, kým by sme sa mali stať. Nevyhnutnosť „stavania sa tým, kým sa stať mám“, je v podstate volaním k integrite našej osobnosti. Čitateľ sa tu stretáva s myšlienkami literárnej postavy, ktorá nie je ani hrdinom, ani prorokom – je to obyčajný človek, a Turgenev nás prostredníctvom nahliadnutia do jej myšlienok, vnútorného dialógu, pozýva k vlastnému zamysleniu sa nad našou vlastnou existenciou medzi dvoma svetmi: medzi úmyslami a činmi, medzi tým, čo by mohol byť, a tým, čím a kým sa stávame stať.]( "Odcudzenosť a jej vznik – diagnostika hlbokého rozdielu medzi potenciálom a konečnou realizáciou: Nevyhnutnosť stavania sa tým, kým sa stať mám (Turgenev / Denník zbytočného človeka)")
Základný popis
Zrkadlo duše, ktorá sa pokúša nájsť svoje miesto vo svete. Turgenev nám týmito slovami naznačuje, že existuje objektívna pravda o tom, kým by sme sa mali stať. Nevyhnutnosť „stavania sa tým, kým sa stať mám“, je v podstate volaním k integrite našej osobnosti. Čitateľ sa tu stretáva s myšlienkami literárnej postavy, ktorá nie je ani hrdinom, ani prorokom – je to obyčajný človek, a Turgenev nás prostredníctvom nahliadnutia do jej myšlienok, vnútorného dialógu, pozýva k vlastnému zamysleniu sa nad našou vlastnou existenciou medzi dvoma svetmi: medzi úmyslami a činmi, medzi tým, čo by mohol byť, a tým, čím a kým sa stávame stať.
« Odcudzenosť a jej vznik – diagnostika hlbokého rozdielu medzi potenciálom a konečnou realizáciou: Nevyhnutnosť stavania sa tým, kým sa stať mám (Turgenev / Denník zbytočného človeka) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Ľudský život – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Klasická literatúra – Slovania – Rusko
« Počas celého môjho života som neustále
nachádzal svoje miesto obsadené,
možnože preto,
lebo som nehľadal svoje miesto tam,
kde som ho hľadať mal.
(Turgenev,s. 16) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TURGENEV, Ivan. The Novels of Ivan Turgenev: The Diary of a Superfluous Man etc. New York (USA) : The Macmillian Company + Londýn (Anglicko) : William Heinemann, 1920. 326 strán.▐ Zverejnené: 26/07/2026
![V čase, keď sa Slováci ešte stále krčili pod váhou monarchie, sa v časopise „Vlasť a svet“ objavuje zápisok o tragickom rozhovore medzi matkou a jej „umierajúcou“ dcérenkou. „Bolí ma hlavička, mamička moja…,“ nie je len popisom fyzickej bolesti, za týmito slovami sa ukrýva najmä symbolické vyjadrenie psychických problémov, kde sa duša mladej dievčiny láme pod váhou vlastných životných okolností, ktoré nie je schopná spracovať. „Tri ryby bez soli“ – symbol jednoduchej, ale chudobnej stravy, ktorá nedokáže nasýtiť dušu človeka a niečo jej chýba, azda práve tá „soľ života“. „Červené vínečko“ – symbol radosti, ktorá je príliš krátkodobá, príliš povrchná na to, aby dodala životu vyšší zmysel, umožnila človeku „presiahnutie“. Anička si vyberá nevyhnutnú smrť. Tá ale nie je žiadnou pasívnou obetou. Jedná sa o aktívny únik. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o jednej z úvodných fáz procesu spracovania odohraného a postupnom prepracovaní sa k definitívnej transformácii – stavu dospelosti. Nevyhnutné obetovanie niekdajšieho „ja“, akt potrebný – a v mene – možnosti budúceho rastu. „Bielenou plachtičkou, jedľovou daštičkou…“ – symbol čistoty, pokoja a návratu k zemi, k podstate svojho bytia. „Na dvore mamička, pri hrobe sestrička…“ – symbol rodiny, menovanie jej členov, ktorí budú stáť po jej boku, než znova povstane…]( "Anička (Prostonárodnia ballada) / 1890")
Základný popis
V čase, keď sa Slováci ešte stále krčili pod váhou monarchie, sa v časopise „Vlasť a svet“ objavuje zápisok o tragickom rozhovore medzi matkou a jej „umierajúcou“ dcérenkou. „Bolí ma hlavička, mamička moja…,“ nie je len popisom fyzickej bolesti, za týmito slovami sa ukrýva najmä symbolické vyjadrenie psychických problémov, kde sa duša mladej dievčiny láme pod váhou vlastných životných okolností, ktoré nie je schopná spracovať. „Tri ryby bez soli“ – symbol jednoduchej, ale chudobnej stravy, ktorá nedokáže nasýtiť dušu človeka a niečo jej chýba, azda práve tá „soľ života“. „Červené vínečko“ – symbol radosti, ktorá je príliš krátkodobá, príliš povrchná na to, aby dodala životu vyšší zmysel, umožnila človeku „presiahnutie“. Anička si vyberá nevyhnutnú smrť. Tá ale nie je žiadnou pasívnou obetou. Jedná sa o aktívny únik. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o jednej z úvodných fáz procesu spracovania odohraného a postupnom prepracovaní sa k definitívnej transformácii – stavu dospelosti. Nevyhnutné obetovanie niekdajšieho „ja“, akt potrebný – a v mene – možnosti budúceho rastu. „Bielenou plachtičkou, jedľovou daštičkou…“ – symbol čistoty, pokoja a návratu k zemi, k podstate svojho bytia. „Na dvore mamička, pri hrobe sestrička…“ – symbol rodiny, menovanie jej členov, ktorí budú stáť po jej boku, než znova povstane…
« Anička (Prostonárodnia ballada) / 1890 »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Psychológia – Hlbinná psychológia – Ľudský život – Smrť – Znovuzrodenie – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
« ANIČKA „Kde si mi bola, Anička moja?“
„Na svadbe, mamička;
bolí ma hlavička,
mamička moja!“„Čo ti dali jesť, Anička moja?“
„Tri ryby bez soli —
hlavička ma bolí,
mamička moja!“„Čo ti dali piť, Anička moja?
„Červené vínečko…
bolí ma srdiečko,
mamička moja!“„Azdaj mi zomreš, Anička moja?!“
„Zomrem vám, mamička…
bolí ma hlavička,
mamička moja!“„Čím ta prikryjem, Anička moja?“
„Bielenou plachtičkou,
jedľovou daštičkou,
mamička moja!“„Kto ťa oplače, Anička moja?“
„Na dvore mamička,
pri hrobe sestrička,
mamička moja!“„Kde ťa pochovám, Anička moja?“
„V našom cintoríne,
pri tom rozmaríne,
mamičkamoja!“ » ZDROJ: Vlasť a svet. / 15. marca – Číslo 6, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/anicka-prostonarodnia-ballada-1890/
▐ Zverejnené: 24/07/2026
![Historické zachytenie majestátnej panorámy Vysokých Tatier pri pohľade z neďalekého mesta Poprad. Detailná ilustrácia vyobrazuje siluety najznámejších vrchov tohto pohoria – Kriváň, Gerlachovský štít a Lomnický štít… Čiary presné, takmer chirurgické, pričom celkový efekt vyvoláva pocit malosti pred niečím trvalým, pred zosobnením večnosti.]( "Vysoké Tatry / Panoráma (Ilustrovaný průvodce po Slovensku, 1920)")
Základný popis
Historické zachytenie majestátnej panorámy Vysokých Tatier pri pohľade z neďalekého mesta Poprad. Detailná ilustrácia vyobrazuje siluety najznámejších vrchov tohto pohoria – Kriváň, Gerlachovský štít a Lomnický štít… Čiary presné, takmer chirurgické, pričom celkový efekt vyvoláva pocit malosti pred niečím trvalým, pred zosobnením večnosti.
« Vysoké Tatry / Panoráma (Ilustrovaný průvodce po Slovensku, 1920) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Slovensko – Slovania – Národ – Rodoľubstvo – Príroda – Krása
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BÍLÝ, František; KLÍMA, Stanislav. Ilustrovaný průvodce po Slovensku (s mapou Slovenska i Tater). Praha (Česko-Slovensko) : Šolc a Šimáček, 1920. 149 strán..Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vysoke-tatry-panorama-ilustrovany-pruvodce-po-slovensku-1920/
▐ Zverejnené: 22/07/2026
![Úcta k prirodzeným cyklom života. Zachytenie esencie slovenského folklóru, ktorý vyjadroval predovšetkým tradičné hodnoty denno-denne žité samotnými Slovákmi. Tam, kde končí sila muža, začína grácia ženy. Spolu vytvárajú uzavretý okruh dokonalej harmónie…]( "Muž a žena na lúčke: Spoločný rituál partnerskej harmónie a celistvosti (Elena Chorvátová, 1890)")
Základný popis
Úcta k prirodzeným cyklom života. Zachytenie esencie slovenského folklóru, ktorý vyjadroval predovšetkým tradičné hodnoty denno-denne žité samotnými Slovákmi. Tam, kde končí sila muža, začína grácia ženy. Spolu vytvárajú uzavretý okruh dokonalej harmónie…
« Muž a žena na lúčke: Spoločný rituál partnerskej harmónie a celistvosti (Elena Chorvátová, 1890) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania
« NA LÚČKEŠuhaj kosí lúčku pod zeleným hájom
dievčina roztriasa riadky za šuhajom;
jej spevu zvonnému hájik sa ohláša
a tichý vetríčok ich svetom roznáša.Tam v zelenom háji, v temnej húšti stromov
jedny jej piesne si vyhľadali domov,
druhé zas vetríčok nesie svetom šírym,
rozduje, roznáša, na známosť dá iným.Nezadlho bola lúčka pokosená,
už sa na nej viacej tráva nezelená.
Pri veselom speve dievča so šuhajom
suché seno hrabe pod zelenýmhájom. » ZDROJ: Vlasť a svet. / 1. augusta – Číslo 15, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.▐ Zverejnené: 22/07/2026
![Krása v pote práce. Obrázok z čias, kedy sa ruka človeka dotýkala zrniek pšenice – zdroja svojho chleba. Obrázok, ktorý nám pripomína, že skutočný pokoj na duši človek nenachádza v „absencii práce“, ale práveže je dosahovaný prácou vykonávanou s láskou k neviditeľnému poriadku, ktorý nás všetkých spája s našimi predkami a taktiež s našimi potomkami.]( "Rodná hruda a tichá obeta: Zber pšenice (Nikolai Dmitriev-Orenburgsky, 1877)")
Základný popis
Krása v pote práce. Obrázok z čias, kedy sa ruka človeka dotýkala zrniek pšenice – zdroja svojho chleba. Obrázok, ktorý nám pripomína, že skutočný pokoj na duši človek nenachádza v „absencii práce“, ale práveže je dosahovaný prácou vykonávanou s láskou k neviditeľnému poriadku, ktorý nás všetkých spája s našimi predkami a taktiež s našimi potomkami.
« Rodná hruda a tichá obeta: Zber pšenice (Nikolai Dmitriev-Orenburgsky, 1877) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Leto – Vidiek – Folklór – Mravný ideál – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 447: 23. júla 1877 [23 іюля 1877 года.] (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 5). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rodna-hruda-a-ticha-obeta-zber-psenice-nikolai-dmitriev-orenburgsky-1877/
▐ Zverejnené: 21/07/2026
![Pripomienka, že skutočná pýcha nie je prehnaným egocentrizmom, ale tichou radosťou z vedomia, že sme len článkom reťazca, ktorý nás spája s predkami a vedie k budúcim generáciám.]( "Pýcha starej mami – Oravská stolica (Párnica / okres Dolný Kubín, 1913)")
Základný popis
Pripomienka, že skutočná pýcha nie je prehnaným egocentrizmom, ale tichou radosťou z vedomia, že sme len článkom reťazca, ktorý nás spája s predkami a vedie k budúcim generáciám.
« Pýcha starej mami – Oravská stolica (Párnica / okres Dolný Kubín, 1913) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Pohľadnica – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Starej mamkina pýcha, v Párnici (Oravská stol.) / pohľadnica. Turčiansky Sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko) : P. Socháň, 1913. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pycha-starej-mami-oravska-stolica-parnica-okres-dolny-kubin-1913/
▐ Zverejnené: 20/07/2026
![Grafika zachytávajúca romantický folklór, tradičný kroj a hlboké puto medzi človekom – Slovákom a divokou prírodou Slovenska. Vidíme mladého muža, ktorý stojí v dominantnej pozícii „nad krajinou“, no zároveň s ňou vstupuje do hlbokého dialógu. Nestojí tu, ako jej panovník a vládca, ale ako priateľ, služobník a strážca. Hory sú mu zrkadlom jeho duše – z prírody vyšiel, navždy je jeho a on jej súčasťou. Toto je zároveň postojom pokorného uznania svojej malosti pred majestátom stvorenia. Šuhaj predstavuje stav pred kontamináciou „zdravej mysle“ moderným svetom. Svet, kde bola identita človeka definovaná integritou charakteru a vzťahom k svojej otčine. Valaška v jeho ruke nie je zbraňou agresie, ale symbolom ochrany hodnôt, ktoré sú krehké ako ranná rosa na tatranských smrčkoch…]( "Slovenský šuhaj s valaškou víta jeho srdcu blízke a drahé – tatranské končiare a okolitú prírodu, mávajúc svojim klobúkom: „Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás!“ (Pohľadnica z konca 19. storočia)")
Základný popis
Grafika zachytávajúca romantický folklór, tradičný kroj a hlboké puto medzi človekom – Slovákom a divokou prírodou Slovenska. Vidíme mladého muža, ktorý stojí v dominantnej pozícii „nad krajinou“, no zároveň s ňou vstupuje do hlbokého dialógu. Nestojí tu, ako jej panovník a vládca, ale ako priateľ, služobník a strážca. Hory sú mu zrkadlom jeho duše – z prírody vyšiel, navždy je jeho a on jej súčasťou. Toto je zároveň postojom pokorného uznania svojej malosti pred majestátom stvorenia. Šuhaj predstavuje stav pred kontamináciou „zdravej mysle“ moderným svetom. Svet, kde bola identita človeka definovaná integritou charakteru a vzťahom k svojej otčine. Valaška v jeho ruke nie je zbraňou agresie, ale symbolom ochrany hodnôt, ktoré sú krehké ako ranná rosa na tatranských smrčkoch…
« Slovenský šuhaj s valaškou víta jeho srdcu blízke a drahé – tatranské končiare a okolitú prírodu, mávajúc svojim klobúkom: „Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás!“ (Pohľadnica z konca 19. storočia) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Pohľadnica – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Slovenský šuhaj / pohľadnica. Ružomberok (Rakúsko-Uhorsko) : Karol Salva, 1898. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 17/07/2026
Základný popis
Zatiaľ čo svet sa neustále mení pod vplyvom všelijakých prichádzajúcich a odchádzajúcich ideológií, na Slovensku sa jeho občania – opakovane – hlásia k niečomu nemennému: k samotnej podstate ľudského bytia, ktorú nachádzame len v rodine. Už zajtra sa bude konať ďalší ročník národného pochodu za rodinu. Ten oslavuje rodinné hodnoty, manželskú lásku, mravnú krásu a nenahraditeľnosť partnerského vzťahu medzi mužom a ženou. Prepojenie generácií – od novonarodených až po starých rodičov – v rámci stáročnej slovenskej a slovanskej tradície. Pochod štartujúci na Jakubovom námestí, nie je len pohybom v určitom priestore nahromadených osôb, je to manifestácia duše, ktorá hľadá kvintesenciu ľudskej existencie, zmysel a stabilitu v koreňoch. Tento „rituál“ spája krehkosť novorodených s mravnou silou starých rodičov, sledujeme dialóg medzi detstvom a skúsenosťou, predávanie štafety v nekonečnom vlákne generácií…
« 14. ročník – Národný pochod: Hrdí na rodinu „2026“ / Bratislava – 18. júla 2026 »
ZNAČKY: Zmienka – Hudba – Inšpirácia – Kresťanstvo – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
Kde: Jakubovo námestie, Bratislava
Kedy: 18. júla 2026 o 15:00
Viac informácii: hrdinarodinu.skZdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/14-rocnik-narodny-pochod-hrdi-na-rodinu-2026-bratislava-18-jula-2026/
▐ Zverejnené: 17/07/2026
└ Aktualizované: 17/07/2026 (15:12)
![Zabudnutá krása, kde žiaden detail nie je – vonkoncom – prejavom náhodného grafického úsilia dávnych generácii, ktoré by takto na drevo maľovali, z dlhej chvíle, ľubovolné ornamenty. Tie týmto svojim majstrovstvom doň vnášali aj (a azda najmä práve ono) svoje videnie a chápanie sveta, záznamy toho, čo považovali za krásne a vznešené, neraz aj svoje tiché modlitby a tajné priania, mnohé nepriznané. Vtáctvo – často považované za poslov medzi svetmi inak prísne oddelenými – tu nie je len dekoratívnym prvkom, ale môže predstavovať symbolické vyjadrenie z mnohorakým významom zo strany ich autora, kde umelec pracuje so zložitým symbolickým jazykom, niekedy o tom ani sám nevediac, odtláča do dreva svoju vlastnú dušu. Práve v spojitosti s kolovrátkom…]( "Spevavci ako poslovia bohov, nositelia správ medzi nebom a zemou: Spodná časť kolovrátku – maľba na dreve z 18. storočia / Severodvinsk (Archangeľská oblasť, Rusko)")
Základný popis
Zabudnutá krása, kde žiaden detail nie je – vonkoncom – prejavom náhodného grafického úsilia dávnych generácii, ktoré by takto na drevo maľovali, z dlhej chvíle, ľubovolné ornamenty. Tie týmto svojim majstrovstvom doň vnášali aj (a azda najmä práve ono) svoje videnie a chápanie sveta, záznamy toho, čo považovali za krásne a vznešené, neraz aj svoje tiché modlitby a tajné priania, mnohé nepriznané. Vtáctvo – často považované za poslov medzi svetmi inak prísne oddelenými – tu nie je len dekoratívnym prvkom, ale môže predstavovať symbolické vyjadrenie z mnohorakým významom zo strany ich autora, kde umelec pracuje so zložitým symbolickým jazykom, niekedy o tom ani sám nevediac, odtláča do dreva svoju vlastnú dušu. Práve v spojitosti s kolovrátkom…
« Spevavci ako poslovia bohov, nositelia správ medzi nebom a zemou: Spodná časť kolovrátku – maľba na dreve z 18. storočia / Severodvinsk (Archangeľská oblasť, Rusko) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Grafický dizajn – Ornamenty – Kvety – Farebná harmónia – Farebná schéma – Vidiek – Príroda – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Rozprávka – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
A teraz konečne pochopíte, čo v rozprávke „Tri oriešky pre Popolušku“ symbolizuje sova Rozárka: v polohe akcelerátora, činiteľa usmerňujúceho osud protagonistky spomenutého príbehu, posolstvá a zámery prinesené odkiaľ (od koho, akej vyššej moci, reprezentujúcej nejakú tú „vyššiu usporiadanosť“ sveta, označovanú niektorými aj ako „Logos“) sa následne uskutočňujú:
« Napríklad, výra považujú za dobré božstvo, ktoré svojím húkaním varuje ľudí pred hroziacim zlom a bráni ich pred ním; preto je milovaný, dôverujú mu a oddane uctievajú ako božského posla medzi ľuďmi a samotným Stvoriteľom. (Frazer.s. 515) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] FRAZER, James George. The Golden Bough – A Study in Magic and Religion (1 Volume – Abridged Edition). New York (USA) : The Macmillan Company, 1925. 752 strán.
- [2] SOBOLEV, N. N. (aka Н. Н. Соболев) Ruský ornament [Русский орнамент]. Moskva (Sovietsky zväz) : Štátne architektonické vydavateľstvo [Государственное Архитектурное Издательство], 1948. 174 strán.
▐ Zverejnené: 16/07/2026
![V ľudovej kultúre bol práve on symbolom jednej zo síl prírody, ktoré človek musí rešpektovať, aby prežil, snáď v najväčšej miere. Ak je voda symbolom života, tak potom Vodník je jej pánom – ten, ktorý môže životom obdariť alebo ho v tichosti pohltiť. On sám je voda, ktorá nadobudla tvar…]( "Vodník – ľudové povesti Slovanov: Strážca všetkých vôd, jazier a riek, potokov, studničiek a prameňov (Nikolay Karazin, 1875)")
Základný popis
V ľudovej kultúre bol práve on symbolom jednej zo síl prírody, ktoré človek musí rešpektovať, aby prežil, snáď v najväčšej miere. Ak je voda symbolom života, tak potom Vodník je jej pánom – ten, ktorý môže životom obdariť alebo ho v tichosti pohltiť. On sám je voda, ktorá nadobudla tvar…
« Vodník – ľudové povesti Slovanov: Strážca všetkých vôd, jazier a riek, potokov, studničiek a prameňov (Nikolay Karazin, 1875) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Rozprávka – Národ – Rodoľubstvo – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Niva [Нива] / No. 14 – 1875. Petrohrad (Ruské cisárstvo) : Adolf Fyodorovich Marx Publishing and Printing Company, 1875.▐ Zverejnené: 15/07/2026
![Historické vyobrazenie panorámy Bratislavy s výhľadnom na Bratislavský hrad a dunajské prístavy v ére Rakúsko-Uhorska. Obraz mesta na prahu vyjavujúcej sa „La modernità“, kde stará tradícia ešte stále pevne držala svoje korene, než sa svet navôkol začal neúprosne meniť.]( "Bratislavský hrad a rieka Dunaj: Bratislava – Pressburg – Pozsony (Europäische Wanderbilder – Nach und durch Ungarn / Johannes Weber, koniec 19. storočia)")
Základný popis
Historické vyobrazenie panorámy Bratislavy s výhľadnom na Bratislavský hrad a dunajské prístavy v ére Rakúsko-Uhorska. Obraz mesta na prahu vyjavujúcej sa „La modernità“, kde stará tradícia ešte stále pevne držala svoje korene, než sa svet navôkol začal neúprosne meniť.
« Bratislavský hrad a rieka Dunaj: Bratislava – Pressburg – Pozsony (Europäische Wanderbilder – Nach und durch Ungarn / Johannes Weber, koniec 19. storočia) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Slovensko – Slovania – Národ – Rodoľubstvo – Rakúsko-Uhorsko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Imendörffer, A., Gerlai, W., Sziklay, J. Europäische Wanderbilder – Nach und durch Ungarn (I. Bändchen: Von Wien nach Budapest – Mit 41 Illustrationen von J. Weber und zwei Karten.) Zürich : Orell Füssli & Co., cca. 1880. 76 strán.▐ Zverejnené: 14/07/2026
![Poézia Ľudmily Ružodolskej o jednej z mnohých slovenských chalúpok, a predsa – a pre niekoho – nadovšetko výnimočnej. Príklad tradičnej ľudovej slovesnosti v našich končinách, vyjadrujúcej lásku k jednoduchosti a prostote domova. Psychologický manifest ľudskej potreby bezpečia. Chalúpka nie je len stavba z dreva a bieleho vápna – je to centrum existencie človeka; miesto, ku ktorému „srdienko úzko prirástlo“.]( "Naša chalúpka (Ľudmila Ružodolská, 1890)")
Základný popis
Poézia Ľudmily Ružodolskej o jednej z mnohých slovenských chalúpok, a predsa – a pre niekoho – nadovšetko výnimočnej. Príklad tradičnej ľudovej slovesnosti v našich končinách, vyjadrujúcej lásku k jednoduchosti a prostote domova. Psychologický manifest ľudskej potreby bezpečia. Chalúpka nie je len stavba z dreva a bieleho vápna – je to centrum existencie človeka; miesto, ku ktorému „srdienko úzko prirástlo“.
« Naša chalúpka (Ľudmila Ružodolská, 1890) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Folklór – Vidiek – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko
« Naša chalúpka
Chalúpka naša bielená,
s malým oblôčkom v stene,
k tebe je moje srdienko
tak úzko prirastené!Milá mi tvoja prostota,
bár zdoby v tebe nenie;
tak voľno mi, tak sladko tu,
jak žitie v tebe plynie.Ty sama čítaš každý vzdych,
čo niekdy s perien letí,
ty słýchaš piesne veselé,
tie duše mojej kvety.Ty nikdy, nikdy nezradíš,
čo šepcú ústa v snení…
chyženka naša! nad teba
mi palác krajšímneni. » ZDROJ: Vlasť a svet. / 1. apríla – Číslo 7, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nasa-chalupka-ludmila-ruzodolska-1890/
▐ Zverejnené: 08/07/2026
![Slovenská historická pohľadnica z roku 1900 (Ružomberok), znázorňujúca Slováka a Slovenku v tradičnom ľudovom oblečení, celé doprevádzané bohatými folklórnymi ornamentami. Postavy muža a ženy tu nestoja vo víre chaosu. Ich postavy predstavujú tiché uznanie vzájomného dopĺňania sa. Nevidíme boj o dominanciu, ktorý charakterizuje moderný feminizmus či všelijaké prehnané vyjadrenia silenej, hranej maskulinity, ale vidíme symbiózu. Muž reprezentuje mužnosť: ochranu a stabilitu, žena je symbolom ženskosti: cnosti a vnútornej sily. Je to stelesnenie mravného ideálu, kde láska nie je len emočným výbuchom, ale vedomým rozhodnutím slúžiť druhému a spoločne niečomu väčšiemu, ktoré oboch presahuje. Príklad toho, ako sa „Logos“ – vyššie usporiadanie bytia stelesňuje individuálnymi osudmi jednotlivcov…]( "Mne Slovensko krása je: Tradičná slovenská kultúra – slovenský junák a Slovenka (Pohľadnica z konca 19. storočia)")
Základný popis
Slovenská historická pohľadnica z roku 1900 (Ružomberok), znázorňujúca Slováka a Slovenku v tradičnom ľudovom oblečení, celé doprevádzané bohatými folklórnymi ornamentami. Postavy muža a ženy tu nestoja vo víre chaosu. Ich postavy predstavujú tiché uznanie vzájomného dopĺňania sa. Nevidíme boj o dominanciu, ktorý charakterizuje moderný feminizmus či všelijaké prehnané vyjadrenia silenej, hranej maskulinity, ale vidíme symbiózu. Muž reprezentuje mužnosť: ochranu a stabilitu, žena je symbolom ženskosti: cnosti a vnútornej sily. Je to stelesnenie mravného ideálu, kde láska nie je len emočným výbuchom, ale vedomým rozhodnutím slúžiť druhému a spoločne niečomu väčšiemu, ktoré oboch presahuje. Príklad toho, ako sa „Logos“ – vyššie usporiadanie bytia stelesňuje individuálnymi osudmi jednotlivcov…
« Mne Slovensko krása je: Tradičná slovenská kultúra – slovenský junák a Slovenka (Pohľadnica z konca 19. storočia) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Pohľadnica – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Slovák a Slovenka / pohľadnica. Ružomberok (Rakúsko-Uhorsko) : Karol Salva, 1900. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).
