SLOVANIA ^Značka

• ▐ Zverejnené: 02/06/2026

  Základný popis

  Príbeh o tom, že keď sa svet rozpadá pod nátlakom barbarstva (dnes maskovaného za „civilizačný pokrok“), odpoveď nie je možná len v podobe modlitby alebo – nebodaj – v nejakej forme úteku a vyhýbania sa, ale práve v bránení toho najdôležitejšieho: rodiny, domova a vlastnej kultúry.

  « Niekedy aj ženy bránili svoje rody a rodiny: Jeanne Laisné / Jeanne Hachette a obliehanie Beauvais  »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Ľudský život – Sebarozvoj – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: BOURGEOIS, Anicet; DENNERY, A. Jeanne Hachette ou Le Siège de Beauvais (Drame en Cinq Actes et Six Parties). / Magasin Théâtral. Paríž (Francúzsko) : Imprimerie de vc Dondey-Dupré, cca. 1830-1840. cca. 1000 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/niekedy-aj-zeny-branili-svoje-rody-a-rodiny-jeanne-laisne-jeanne-hachette-a-obliehanie-beauvais/

• ▐ Zverejnené: 26/05/2026

  Základný popis

  Cesta Andrija Melnika – od kolaborácie k národnému mýtu. Štátne pocty kolaborantovi s nacistickým režimom. Keď sa história ohýba v rukách súčasnosti. Je to rehabilitácia, či dejinná amnézia?

  « Máj / 2026 – Melnik vyzdvinutý na panteón hrdinov národa: Ukrajinský prezident pochováva kolaboranta s nacistickým Nemeckom so štátnymi poctami, vzdáva mu úctu »

  ZNAČKY: Komentár – História – Druhá svetová vojna – Politika – Ukrajinská SSR – Ukrajina – Stepan Bandera – ZSSR – Ideológia – Totalita – Smrť – Slovania – Nihilizmus – Nacizmus – Progresivizmus – Zuzana Čaputová – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus

  Len pred niekoľkými hodinami [22:27 / 22-05-2026, pozn.] sa na stránkach „iRozhlas“, prevádzkuje Český rozhlas, objavila správa: „Ukrajinci slavnostně pochovali nacionalistického vůdce Melnyka. Opomíjí jeho spolupráci s nacisty.“ Táto správa sa pred krátkou chvíľou objavila aj na stránkach denníka „Pravda“, tentokrát s titulkou: „Zelenskyj po pohrebe vodcu nacionalistov Meľnyka: Je to len prvý krok, vrátime našich hrdinov domov.“ Internetové stránky portugalského týždenníka „Expresso“: „Zelensky homenageia líder nacionalista ucraniano que colaborou com regime nazi“ [„Zelenskyj vzdal hold vodcovi ukrajinských nacionalistov, ktorý kolaboroval s nacistickým režimom“, pozn.] Španielske médium zamerané na politické záležitosti „Demócrata“, títo svojich čitateľov informovali: „Zelensky presides over the funeral of ultra-nationalist leader Andri Melnik, paying tribute to Ukrainian heroes“ [„Zelensky viedol pohreb vodcu ultranacionalistov Andrija Melnika a vzdáva hold ukrajinským hrdinom“, pozn.] Írske „Irish Sun“ – v článku „Israel slams Zelensky over tribute to Nazi collaborator“ [„Izrael kritizuje Zelenského za poctu nacistickému kolaborantovi“, pozn.] – prinášajú postoj izraelského ministra zahraničných vecí a nejakého toho historika, kde chlapci nie sú veruže nijako nadšení. Je teda pochopiteľné, že sa takáto informácia objavila aj na samotnom „The Times of Israel“: „Israel objects to Ukrainian reburial with state honors of Nazi collaborator“ [„Izrael namieta voči ukrajinskému opätovnému pochovaniu kolaboranta s nacistami so štátnymi poctami“, pozn.] Mimochodom, o takejto udalosti informoval aj „New York Times“, konkrétne Andrew E. Kramer vo svojom príspevku: „In Ukraine, a Divisive 20th-Century Hero Comes Home. Andriy Melnyk, criticized as a Nazi collaborator and lionized as an anti-Soviet resistance leader, was given state honors for his reburial near Kyiv.“ [„Na Ukrajine, kontroverzný hrdina 20. storočia sa domov vracia. Andrij Melnyk, kritizovaný ako kolaborant s nacistami a oslavovaný ako vodca proti-sovietskeho odboja, dostal štátne pocty pri svojom opätovnom pochovaní neďaleko Kyjeva,“ pozn.]

  Ja som o Melnikovi písal niekoľkokrát. Raz to bolo pri preklade časti dokumentu – od americkej spravodajskej služby (OSS) – o spolupráci nemeckých nacistov s tými ukrajinskými, ktorý sa volá „German Military Government Over Europe: Ostland and The Ukraine“ (1945). Túto správu sa mi podarilo vypátrať v elektronickom formáte, pričom som ju neskôr hľadal v databázach amerických inštitúcii a správu s takýmto pomenovaním tam napokon našiel katalogizovanú na úroveň kontajneru a krabice. Verziu „z krabice“ som v ruke – isteže – nemal. No ale, čo sa tam teda písalo o Melnikovi? Napríklad toto: „Nacisti podporovali myšlienku národného oslobodenia Ukrajiny dávno pred inváziou sponzorovaním a využívaním ukrajinských separatistických skupín v Nemecku. Nacisti udržiavali úzke styky so skupinami vedenými nacionalistickými rivalmi – Skoropadským a Melnikom, prostredníctvom sľubov o ukrajinskej nezávislosti.“ Alebo aj niečo také: „Melnikova skupina, Organizácia ukrajinských nacionalistov, sa vyvinula do [podoby] užšieho súladu s princípmi nemeckých nacistov a pracovali v kolaborácii s nimi ako informátori a propagandisti.“

  Nie všade sa stretnete s reakciami, ktoré ste si mohli prečítať v predošlých odsekoch. Na Ukrajine? Tam je úplne iný svet. K dispozícii sú viaceré videá, ktoré dokumentujú spomenutú udalosť. Osobne dávam do pozornosti video z dielne „Ukrinform“, kde sú nejaké tie „základné scenérie“ a rozhovory s účastníkmi tohto aktu. Osobne odporúčam, pozrieť si toto video až po naštudovaní toho, kto bol pán Melnik a pozrieť si ho v pokoji, nepreskakovať. Vtedy nadobudne človek taký zvláštny pocit… nepochopenia? A presne potom vám odporúčam dlhšiu verziu, s ktorou prišiel pre zmenu „Апостроф TV“. Tam budete môcť nájsť scény toho, ako príde duchovenstvo. Ale nie jeden, dvaja… traja! Tam sa zrazu zjaví „čata kléru“ a… vy sa na celé dianie budete pozerať, budete vedieť, pre koho sa toto celé odohráva a… stále nebudete chápať. No a niekde v závere sa zjaví „jugend“… Pokiaľ si po tomto všetkom budete myslieť, že už vás nič nemôže prekvapiť, nestrácajte nádej: ukrajinské reálie majú vždy viac. Mne sa totiž podarilo objaviť krátky dokument z rodnej dediny Melnika – Volya Yakubova – s názvom „«Шкода, що Мельника не тут поховали». Рідне село провідника ОУН та прощання в Києві“ [„‚Škoda, že Melnik nebol pochovaný tu.‘ Rodná dedina vodcu OUN a rozlúčka v Kyjeve“, pozn.] Dokument má anglické titulky a je fascinujúcou sondou do duše časti prostého ľudu na Ukrajine. Po celý čas, čo som ho sledoval, sa mi v myšlienkach vynárali slová Carla G. Junga: « …a bude jednou z najdôležitejších terapeutických úloh: docieliť toho, aby Nemci túto vinu priznali. I teraz dostávam mnoho žiadosti od Nemcov, ktorí chcú, aby som ich liečil. Ak si myslia, že patria k tým „slušným Nemcom“, ktorí chcú vinu zvaliť na pár mužov z gestapa, považujem ich prípad za beznádejný. Nebudem mať inú možnosť, než posielať týmto žiadateľom dotazník, v ktorom im budem klásť určité zásadné otázky ako: „Čo si myslíte o Buchenwalde?“ [Koncentračný tábor Buchenwald, pozn.] Len pokiaľ pacient uvidí a prizná svoju vlastnú zodpovednosť, môžem uvažovať o individuálnej liečbe. (s. 81-82) »

  PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] Андрія Мельника перепоховали у Києві: Зеленський анонсував повернення Коновальця. (Ukrajina) : Ukrinform. Dostupné (26-05-2026 / 02:17): youtu.be/uGXbnLbPpk4
  • [2] ІСТОРИЧНИЙ ДЕНЬ! Полковник Мельник повернувся в Україну, про яку мріяв. Потужне звернення Президента. Ukrajina) : Апостроф TV. Dostupné (26-05-2026 / 02:37): youtu.be/U4jOgYi9mTA
  • [3] «Шкода, що Мельника не тут поховали». Рідне село провідника ОУН та прощання в Києві. (Ukrajina) : hromadske Dostupné (26-05-2026 / 03:20): youtu.be/YwQIOgVxb_4
  • [4] German Military Government Over Europe: Ostland and The Ukraine. (USA) : Office of Strategic Services – Research and Analysis Branch, 1945. cca. 200 strán.
  • [5] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
  • [6] Israel objects to Ukrainian reburial with state honors of Nazi collaborator. Jeruzalem (Izrael) : The Times of Israel. Dostupné (26-05-2026 / 01:29): timesofisrael.com/liveblog_entry/israel-objects-to-ukrainian-reburial-with-state-honors-of-nazi-collaborator/
  • [7] Israel slams Zelensky over tribute to Nazi collaborator. (Írsko) : Irish Sun. Dostupné (26-05-2026 / 01:20): irishsun.com/news/279074714/israel-slams-zelensky-over-tribute-to-nazi-collaborator
  • [8] KRAMER, Andrew E. In Ukraine, a Divisive 20th-Century Hero Comes Home. New York (USA) : New York Times. Dostupné (26-05-2026 / 01:55): nytimes.com/2026/05/24/world/europe/ukraine-melnyk-nationalist-collaborator.html
  • [9] Ukrajinci slavnostně pochovali nacionalistického vůdce Melnyka. Opomíjí jeho spolupráci s nacisty. Praha (Česká republika) : Český rozhlas. Dostupné (26-05-2026 / 01:27): irozhlas.cz/zpravy-svet/ukrajinci-slavnostne-pochovali-nacionalistickeho-vudce-melnyka-opomiji-jeho_2605252148_epo
  • [10] Zelensky homenageia líder nacionalista ucraniano que colaborou com regime nazi. (Portugalsko) : Expresso. Dostupné (26-05-2026 / 00:27): expresso.pt/guerra-ucrania/2026-05-25-zelensky-homenageia-lider-nacionalista-ucraniano-que-colaborou-com-regime-nazi-d4bc8cdc
  • [11] Zelenskyj po pohrebe vodcu nacionalistov Meľnyka: Je to len prvý krok, vrátime našich hrdinov domov. Bratislava (Slovensko) : Pravda. Dostupné (26-05-2026 / 01:47): spravy.pravda.sk/svet/clanok/810785-zelenskyj-po-pohrebe-vodcu-nacionalistov-melnyka-je-to-len-prvy-krok-vratime-nasich-hrdinov-domov/
  • [12] Zelensky presides over the funeral of ultra-nationalist leader Andri Melnik, paying tribute to Ukrainian heroes. (Španielsko) : Demócrata. Dostupné (26-05-2026 / 01:52): democrata.es/en/international/zelensky-presides-over-the-funeral-of-ultra-nationalist-leader-andri-melnik-paying-tribute-to-ukrainian-heroes/

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/maj-2026-melnik-vyzdvinuty-na-panteon-hrdinov-naroda-ukrajinsky-prezident-pochovava-kolaboranta-s-nacistickym-nemeckom-so-statnymi-poctami-vzdava-mu-uctu/

• ▐ Zverejnené: 23/05/2026

  └ Aktualizované: 24/05/2026 (18:32)

  Základný popis

  Keď sa história a identita stávajú nástrojom manipulácie a predmetom sporu. „Ukrajinizácia“ je bojom o kontrolu nad pamäťou, snahou o cielene obmedzenie procesu vlastného sebaurčenia. V našich končinách ju sledujeme najmä v podobe prepisovania histórie zo strany sympatizantov ideológie „politický ukrajinizmus“ – ukrajinistov pôsobiacich v Čechách a na Slovensku, kde jedným z ich hlavných cieľov je vymazanie vnímania národnej identity slovenských Rusnákov (Rusínov). Ich jazyk, ich tradície a príbehy sú potláčané alebo vysvetľované v k nim neprislúchajúcich kontextoch, pričom „konečné riešenie“ pre toto etnikum bolo v minulosti jasne zadefinované: začlenenie a rozpustenie Rusnákov (Rusínov) v mori „veľko-ukrajinského národa“.

  « Ukrajinizácia na Slovensku: Dlhoročné snaženie ukrajinistov smerujúce k znemožneniu práva na sebaurčenie zo strany slovenských Rusnákov (Rusínov) »

  ZNAČKY: Komentár – História – Slovania – Slovensko – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Ideológia – Totalita – Ukrajina

  Aby čitateľ v plnom rozsahu pochopil rozsah zvrátenosti, o ktorej budem písať, musím začať mimo územia Slovenska. Na miestach, kde už sa udalosti, pred ktorými varujem, udiali. Mohol som si vyberať z mnohých možností. Kto by zabudol na príbeh plný paradoxov: „V roku 1894 prišiel na Univerzitu vo Ľvove z Kyjeva popredný ukrajinský historik Dr. Hrushevsky, (Political Forces in Eastern Galicia and Volhynia…, 1945)“ to sa pohybujeme v tom období z histórie Galície (Halič), ktoré dnešní akademici opisujú: „3,3 milióna Ruthénov vo Východnej Galícii tvorilo 62,5% obyvateľstva; boli prevažne gréckokatolíci, ale politicky rozdelení medzi tri orientácie: ukrajinskú, staro-ruthénsku a rusofilskú. Do roku 1900 však ukrajinské hnutie úspešne vyvinulo populárnu základňu a bolo jasne na vzostupe, (Andriewsky, 2023)“ kde na jeho konci vidíme v roku 2026 vo Ľvove pochod na oslavu výročia založenia nacistickej jednotky Waffen-SS Galicia / Galizien / Halychyna (Rádio Maryja, 2026). Pre dnešok môj výber padol na problematiku Rusnákov z Bukoviny. Prosím? Naozaj? Správne som počul tie vaše námietky? Vraj, že o kom to chcem hovoriť? Veď tam predsa žiadneho Rusnáka niet. A presne o tom chcem písať…

  13. augusta 1897 sa v lokálnych kanadských novinách „Moose Jaw Times“, vydávané – prirodzene – v meste Moose Jaw (Saskatchewan), objavil stĺpček s názvom „RUSNÁCKI VIDIEČANIA“ [„RUSSNIAK PEASANTS“, pozn.] Tento článok, na podklade údajov z „New York Herald“, informoval o skupine ľudí, ktorí sa predstavili tým, ako sú nazývaní – Rusnáci alebo Ruthéni [v článku použitá fráza „Russniaks or Ruthenians“, pozn.] Títo sa objavili v New Yorku a smerujú do mesta Winnipeg v kanadskej provincii Manitoba. Pôvodne pochádzali z okolia mesta Czernowitz, ktoré bolo hlavným mestom Bukoviny [„Bukowina“, pozn.] Ďalej sa dozvedáme, že hovoria slovanským dialektom, ktorí sa veľmi podobá maloruskému jazyku, čiže – hneď pri tomto svojom predstavení v novej domovine priamo zdôrazňujú: „Pozor! Nie sme Malorusi!“ Čo nemôže nikoho prekvapiť. Už v minulosti som priniesol nemálo príkladov, ktoré dokumentovali práve túto skutočnosť. I taký Ľudovít Štúr si v roku 1853 veľmi dobre uvedomoval separátnu existenciu „rusínskeho“ a „maloruského“ jazyka, ako je vidieť na podklade jeho diela „O národních písních a pověstech plemen slovanských“:

  Rakúsky historik Franz Josef Sulzer, ktorý sa nejaký ten čas svojho života pohyboval v oblastiach Sedmohradska a okolia, v roku 1781 napísal: „S Rusnákmi v Bukovine [použité označenie ‚Rußniaken‘, pozn.] je to podobné. Sú to Slovania a hovoria jedným z takzvaných slovanských jazykov…“ Tieto jeho slová sa neskôr objavili aj v článku „Zugebe zu den Göttingischen gelehrten Anzeigen“ z 13. apríla 1782, kde si môžete prečítať: „Rusnáci, Ruthéni alebo ‚Reusseni‘, slovanské kmene v Bukovine. [Presná citácia: ‚Rußniaken, Ruthener oder Reußen…‘, pozn.]“ Francúzske noviny „Le Siècle (Edition de Paris)“ vo svojom vydaní zo soboty 12. januára 1867 uviedli nasledovné: „Rusnáci dodnes žijú [použité označenie ‚Rousniaques‘, pozn.] v severovýchodnej časti Uhorska, v Bukovine a v Transylvánii…“ Známy historik a etnológ Prof. Dr. Raimund Friedrich Kaindl, ktorý sa vraj narodil priamo v meste Czernowitz (áno, v tom meste z okolia ktorého odišli vyššie spomenutí Rusnáci do Kanady) a v meste Czernowitz aj tvoril a pôsobil (ako je vidieť na obrázku, kde sa k tomu sám priznával), ASI niečo o Rusnákoch z Bukoviny vedel, tak tento pán v roku 1897 zverejnil prepracovanú štúdiu s názvom „Haus und Hof bei den Rusnaken (Mit einer Einleitung über den Namen der Rusnaken)“ [„Dom a dvor u Rusnákov (S úvodom o pomenovaní Rusnákov)“, pozn.], ktorá sa objavila v časopise „Globus“ a ponúka v nej takéto úvahy: „Zmätok ešte viac zhoršovala skutočnosť, že napríklad Huculov niekedy zaradzovali medzi Ruthénov [použité označenie ‚die Ruthenen‘, pozn.], inokedy ich umiestnil po boku Rusínov [použité označenie ‚die Russinen‘, pozn.] atď. Napokon autor sám si uvedomoval, že v Bukovine a susednej Galícii (Halič) sa medzi samotným ľudom pre Ruthénov všeobecne, a najmä pre ruthénskych obyvateľov nížin, hojne používal názov „Rusnak“, že ho ľud sám používa pre svoje vymedzenie sa. Ale rovnako mu bolo jasné aj to, že…“

  Uviedol som niekoľko príkladov toho, že v historickej literatúre nie je núdza o poznatky dokumentujúce identitu obyvateľov Bukoviny, ktorými boli – Rusnáci, prípadne špecifický kmeň Rusnákov tzv. „Huculi“. Dnes by človek už iba zaplakal…

  O aktuálnom stave „demokracie“ a prístupe Ukrajiny k Rusnákom (Rusínom) som už v minulosti informoval. Pre ukrajinské štátne orgány: Rusnáci (Rusíni) – neexistujú. Týmto občanom na Ukrajine nie je umožnené sa identifikovať v rámci svojej „rusínskej“ národnosti, a ani sa prihlásiť k svojmu materinskému – „rusínskemu“ jazyku. Niektorí si povedia, že sú to „vnútorné záležitosti“ Ukrajiny a nás sa to netýka. Veľký omyl.

  Bude to možno aj nejakých sto rokov, čo predstavitelia „politického ukrajinizmu“, nielenže sa snažia ovplyvňovať dianie na našom území, ale dokonca tu priamo pôsobia a vykonávajú svoje aktivity. V minulosti som už spomínal, napríklad taký – vo svojej dobe pomerne populárny – ukrajinista profesor Rudnitsky, ktorému vyšli publikácie: v taliančine „ L’Ucraina e gli Ucraini“ (1914), v maďarčine „Ukraina és az Ukrainaiak (Magyarország Oroszföldi Barátai)“, v nemčine „Ukraina und die Ukrainer“ (1915), v angličtine „UKRAINE – The Land and Its People (An Introduction to Its Geography)“ (1918); mal veľmi svojský pohľad na etnografiu súvisiacu s územím a občanmi Slovenska a napísal aj: „Západná časť pieskovcových Karpát, ktorá sa nachádza na ukrajinskom území [sic], sa nazýva Nízke Beskydy. Je tiež známa ako Lemkovské Beskydy, pretože ju obýva ukrajinský [sic] horský kmeň Lemkov. (1918, s. 26)“ Budem sa síce opakovať, ale: „Nízke Beskydy sú prakticky celou severnou časťou východného Slovenska, od Sniny po Bardejov! Pre Stepana Rudnitského? Ukrajinské územie… A označovať Lemkov, ktorí sú všeobecne známa podskupina Rusnákov (Rusínov), priradzovať ich k Ukrajincom? Mešuge.“ Stepan Rudnitsky v tom mal jasno a hranica ukrajinského územia mala tiahnuť naprieč slovenskou krajinou takto nejako: „Mukačevo, Užhorod, Bardejov, Sabinov, Kežmarok, Stará Ľubovňa, rieka Poprad – v skratke: ukrajinský profesor Rudnitsky považoval aj slovenských Rusnákov (Rusínov) za Ukrajincov.“ Nebol v tom sám. Jedným z dôvodov, prečo prišlo Česko-Slovensko o Podkarpatskú Rus boli práve aktivity takýchto osôb. Koncom 30-tich rokoch minulého storočia sa už dokonca kreslili mapy, kde sa Slovensku odnímala značná časť východného Slovenska… a tieto územia sa označovali – „historicky ukrajinské“. Ale tam to nekončilo. Odohrali sa tu aj iné udalosti, o ktorých sa mlčí.

  Od nejakých 50-tich rokov minulého storočia sa v našich končinách sústavne pracovalo na tom, aby došlo k vymazaniu identity Rusnákov (Rusínov). Je všeobecne známym faktom, že štátne orgány Česko-Slovenska znemožňovali identifikovanie jedincov tohto etnika v rámci svojej národnosti tj. silene boli zaradzovaní do kolónky „Ukrajinci“ a ich kultúra označovaná za „ukrajinskú“. Inak povedané: pre československé inštitúcie Rusnáci jednoducho neexistovali, boli skrátka – Ukrajincami. Bodka. Ak už sa aj nejaké tie kultúrne inštitúcie tohto etnika zakladali, zvyčajne sa k ich pomenovaniam – ako na povel – pripájalo „ukrajinský“, „ukrajinské“ alebo „ukrajinsko-“ – umelo sa vytvárala neexistujúca väzba identity slovenských Rusnákov (Rusínov) na koncept „veľko-ukrajinského národa“, v ktorom sa mali „rozpustiť“ – navždy stratiť, a oni boli vsádzaní do tohto politického konštruktu bez toho, aby sa niekto opýtal na ich názor. Po revolúcii v 1989 sa situácia zmenila. Rusnákom (Rusínom) bolo odrazu umožnené prihlásiť sa k svojej národnosti. Čo sa ale nezmenilo? Ukrajinisti a ich propaganda. Ľudia, ktorí zastávali vysoké funkcie a ich podriadení v rôznych výchovno-vzdelávacích a kultúrnych inštitúciach, tam sa do dnešných dní nič nezmenilo, i naďalej pokračujú vo svojej práci, čím je: šírenie propagandy a manipulácia historickej pamäte verejnosti v oblasti identity Rusnákov (Rusínov).

  Slovenskí Rusnáci (Rusíni) majú – pri svojom súčasnom tragickom postavení v našej spoločnosti – predsa len jedno obrovské šťastie. A tým šťastím je uskutočnené sčítanie obyvateľstva na území Slovenska v roku 2021. Výsledky tohto sčítania prehovorili jasnou rečou a aspoň na okamih pochovali dlhoročné snaženie ideologických propagandistov – ukrajinistov pôsobiacich na území Českej a Slovenskej republiky. Ale predovšetkým: odhalili ich skutočnú náturu a zámery. A až teraz sa ukazuje skutočná podstata, aký drastický akt psychologického teroru zo strany pred-revolučných, ale aj po-revolučných, a aj tzv. „slovenských“ orgánov štátnej a verejnej správy sa tu po celý čas odohrával… Hlas ľudu – tí, ktorí ešte poznajú svoj pôvod, vykričali do celého sveta jedno posolstvo: „NIE SME UKRAJINCI!“

  Sčítanie obyvateľstva v roku 2021 bolo v niečom veľmi špecifické. Občania Slovenskej republiky mali možnosť „dať svetu na známosť“ svoju primárnu (hlavnú) národnosť, ale súčasne dostali možnosť vyjadriť svoje ďalšie „národnostné špecifikum“, akúsi kultúrnu identitu na podklade pôvodu svojej rodiny, svojho rodu – mohli si zvoliť svoju „ďalšiu národnosť“. A výsledky dopadli presne podľa toho, stotožňujú sa s údajmi zaznamenanými v historických dokumentoch, ktoré som na týchto stránkach doteraz priniesol. Z nazbieraných štatistických dát – Štatistického úradu SR – je jednoznačne preukázateľné: slovenskí Rusnáci (Rusíni) sa NEIDENTIFIKUJÚ ako Ukrajinci! Nikdy v histórii sa takýmto spôsobom neidentifikovali, a ani dnes sa nevnímajú ako súčasť ideologického konštruktu „veľko-ukrajinského národa“. Pri celkovom počte 23756 občanov, ktorí si ako svoju primárnu národnosť zvolili „rusínsku“, pri porovnaní tohto čísla s počtom osôb, ktorí si zvolili ako svoju ďalšiu národnosť „ukrajinskú“ – 1586, sú moje konštatovania úplne zjavné. Ešte zjavnejšie sú takéto úvahy v prípade pohľadu na tento spôsob porovnania v prípade tradičnej bašty „rusnáckej“ kultúry – Prešovský kraj. Tam je tento pomer 19601 / 597. V takomto prípade, aj keby si všetky osoby, ktoré si ako prvú národnosť zvolili „rusínsku“, vybrali za „ďalšiu“ – druhú národnosť „ukrajinskú“, tak by sme hovorili o 3% osôb, ktoré by tak urobili. Je preto zjavné: NEEXISTUJE korelácia – vzájomná súvislosť – medzi existujúcim konceptom identity slovenských Rusnákov (Rusínov) a jej nadväznosti na nejaké tie propagandistické postuláty o akomsi „veľko-ukrajinizme“. A ak by sme išli ešte o čosi viac do hĺbky…

  …na úroveň okresov, kde sú historické oblasti osídľované – jednotlivé rusnácke (rusínske) usadlosti tam boli zakladané predovšetkým v období 14.-17. storočia – znamenitým počtom pôvodom rusnáckeho (rusínskeho) obyvateľstva, tak na podklade dát z týchto oblastí môžeme hovoriť o mojich záveroch v rovine: sú nevyvrátiteľné. Okres Stará Ľubovňa: 2816 osôb si ako prvú národnosť zvolilo „rusínsku“ a 58 osob následne ako „ďalšiu“ – druhú si zvolilo „ukrajinskú“, takže: 2%-tá! Okres Medzilaborce? Tam je ten pomer dokonca 3459 ku 25, čím dostávame: 0.72%!!! To už sa pochybujem hlboko v teritóriu nejakej štatistickej chyby. A takto by sme mohli pokračovať a pokračovať.

  Možno sa niekto z vás opýta: « „Ako je potom možné, že vznikajú také absurdity, ako keď sa minulý rok (2025) konal 71. ročník festivalu pomenovaného – „Slávnosti Rusínsko-Ukrajinskej kultúry vo Svidníku“? » Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva v roku 2021 – žilo v tomto období v celom okrese Svidník 291 osôb, ktorí si „ukrajinskú“ národnosť zvolili za svoju primárnu národnosť a 68 osôb, ktorí si ju zvolili za svoju „ďalšiu“, čo je dokopy 359 ľudí. Pre porovnanie, vo svidníckom okrese si, za svoju primárnu národnosť, vybralo ako „rusínsku“ 3187 osôb, pri voľbe „ďalšej“ hovoríme o počte 4636 osôb, čo dokopy predstavuje 7823 osôb. Ak by sme k tomu pripočítali okres Stropkov, ktorý je s okresom Svidník v podstate „partnerský“ a úzko spätý, kde máme 3066 (984 + 2082) občanov, ktorí sa cítia v nejakej miere byť Rusnákmi (Rusínmi), a potom 102 (81+21) jedincov, ktorí sa vnímajú v rámci „ukrajinskej“ národnosti, tak pre obe okresy dohromady dostávame – pre okresy Svidník a Stropkov – prihlásenie sa k jednotlivým národnostiam v pomere: 10889 občanov „rusínskej“ ku 451 (!!!) občanov hlásiacich sa k tej „ukrajinskej“. A pokiaľ hovoríme o absurditách, aby toho nebolo málo, v samotnom Svidníku bolo múzeum, ktoré sa niekedy volalo „Múzeum ukrajinskej-rusínskej kultúry vo Svidníku“ [nižšie bude obrázok, kde je možné dohľadať si tento názov, pozn.] Dnes sa táto inštitúcia nazýva „SNM – Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku“. SNM je štátna príspevková organizácia zriadená – „Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky“. Ako… na tom ministerstve kultúry sa asi kompletne pomiatli. Sčítanie obyvateľstva v roku 2021 vykázalo pre okres Svidník takmer 7823 osôb s „rusínskym“ pôvodom a niečo cez 359 (!!!) toho „ukrajinského“, no múzeum je tam ukrajinské a štátne orgány i naďalej pokračujú v traumatizovaní ľudí, ktorých predkovia boli po desaťročia vystavení snahám ukrajinistov o ich „kultúrne vyhladenie“. Neskutočné.

  DOPLNENIE: A tu musím vstúpiť do textu, ktorý som už mal spísaný. Pôvodne sa mi nechcelo robiť nejaké detailné dokazovanie, pretože – podľa môjho názoru – už doteraz uvedené fakty prehovárajú jasnou rečou, ale najmä som rezignoval. Napokon som sa premohol, skúsil posledný krát… na „Wikipédii“ som totiž zazrel údaje o tom, že existujú niekde dáta, ktoré popisujú presne jednotlivé kombinácie, ako si obyvatelia volili svoju primárnu národnosť, a potom aj tú „ďalšiu“. Ja som sa v minulosti už niekoľkokrát pokúšal ich vypátrať, minimálne 3-4 krát, vždy bezútešne. Klikal som hore-dole, nevedel ich nájsť. Tentokrát som hľadal, hľadal, hľadal… taký index, taký index, hentaká mapa, onaká mapa… až som tie údaje nejako našiel. Zázrak. Aspoň dúfam. Sú to údaje totožné s tým, čo sa uvádza na „Wikipédii“, ale ja mám dôkaz, viď obrázok nižšie. Podľa údajov Štatistického úradu SR, na podklade sčítania obyvateľstva v roku 2021, bol počet obyvateľov pre nasledovné kombinácie primárnej a ďalšej národnosti: 1. rusínska + slovenská = 5479 osôb, 2. slovenská + rusínska = 38764 osôb, 3. rusínska + ukrajinská = 247 (!!!) osôb, 4. ukrajinská + rusínska = 694 osôb. Potrebuje toto ešte nejaký ďalší komentár?

  Vráťme sa teraz k spomínanému festivalu. Summa summaru: vo svidníckom okrese Ukrajinci v podstate nikdy nežili – tj. ich počty boli a sú zanedbateľné, prakticky bezvýznamné, nie je to v žiadnom zmysle ich historickým územím, kde by dochádzalo v priebehu stáročí ku kontinuálnemu vyjadrovaniu nejakej tej „ukrajinskej kultúry“, a predsa v tomto regióne dochádza k používaniu „ukrajinský“ súčasne s pojmom „rusínsky“. Prečo je tomu tak? Stačí vám niekoľko ľudí na tých správnych pozíciach, ktorí sú po celý čas nahradzovaní ďalšími osobami s rovnakým ideologickým nastavením, a tieto osoby vedúce spomínané výchovno-vzdelávacích a kultúrnych inštitúciach, ktorí si samozrejme vyberajú svojich – verne im slúžiacich – podriadených, dokážu vykladať dejiny „po svojom“ a zásadným spôsobom deformovať historickú pamäť, mať významnejší vplyv na jej podobu, než samotní občania rádovo v desiatkach tisícoch. [Tu by som rád upozornil, že mnoho občanov v spomenutých okresov sú „Slováci“ v zmysle – „poslovenčení“ Rusnáci, ktorí sa asimilovali natoľko, že dnes už sa k odkazu svojich predkov nehlásia, alebo o tomto svojom pôvode vôbec nevedia, ako sa to udialo v mnohých iných častiach Slovenska, ako je napr. obec Šumiac, alebo v prípade veľkého množstva obcí v okolí Košíc, pozn.] Ale neraz vám ani netreba vyberať tie správne nastavené osoby a postačí vám, ak sa do riadiacej pozície dosadený politický nominant, ktorý je „nevedomec“ a o danej problematike nič nevie. A takáto makovica potom radšej nič nerobí, lebo on nevie posúdiť, čo by bolo správne, je rád, že všetko nejako plynie a každý mesiac „cinkne“, a čo bolo raz nastavené… pretrváva.

  Za mestom Svidník sú obce, ktoré sú už takmer 450 rokov staré a vždy boli „rusnacké“. A na Slovensku sú „rusnácke“ usadlosti, napríklad pri Bardejove alebo Starej Ľubovni, ktoré sú ešte staršie a rozprávame neraz o nejakých šiestich storočiach! Možnože siedmich. Tu máte dediny, kde majú druhý, tretí… a neviem koľký cintorín, a ten pôvodný už súčasníci… ani nevedia, kde je! Tak dlho tu sú. Rusnáci žijú so Slovákmi na Slovensku – v tomto historicko-kultúrnom priestore, bok po boku, po stáročia! Tvrdenia a údaje, ktoré tu uvádzam nie sú pre samotných Rusnákov (Rusínov) ničím novým. A predsa, ak sa pozriete do publikácii od autorov pôsobiacich na slovenských vysokých školách, tj. inštitúciach, ktoré zriaďuje Ministerstvo školstva SR, do publikácii, ktoré vznikli s podporou Ministerstva kultúry SR, tak si v nich môžete prečítať ideologickú propagandu „politického ukrajinizmu“. Odrazu sa stretávate s rétorikou, akú použival (vyššie citovaný) Rudnitsky, alebo Stanislav Dnistrjansky a Dmytro Dorošenko! Ja som si pre vás vybral úryvky z knihy „Slovenská slavistika – včera a dnes (Kolektívna monografia)“ (2012), z príspevku, ktorý prináša prehľad o „ukrajinistike“ na Slovensku. Nech sa páči:

  Ak budete čítať podobné knihy, od ukrajinistov sa dozviete veru nevídané, neslýchané, že: na východe Slovenska máme „Rusínov-Ukrajincov“, o existencii (celo)ukrajinskej literatúry, čo bude najskôr literatúra „veľko-ukrajinská“, o ukrajinských nárečiach východného Slovenska, ktoré sa dotýkajú ukrajinského etnika, o 50 lokalitách východného Slovenska s ukrajinsky (resp. rusínsky) hovoriacim obyvateľstvom, o ukrajinských nárečových oblastiach, o ukrajinských lokalitách východného Slovenska. Ak si ale pozriete dáta zo sčítania obyvateľstva o tom, koľko osôb sa prihlásilo k ukrajinskej národnosti v spomínanej Ubli a Nižnej Jablonke [obec Zvala zanikla pri stavbe vodnej nádrže Starina, pozn.] To je stále ten istý príbeh.

  Ale do pozornosti by som chcel dať inú skutočnosť. Možno si povšimnete, že často sú v uvedených úryvkov – užívajúcich „ukrajinistický slovník“ – spomínané publikácie vydané v Prahe. Toto je veľmi podstatná záležitosť. Práve Praha sa za Masaryka stala jedným z centier „politického ukrajinizmu“, odtiaľ sa pracovalo na posilňovaní myšlienok „veľko-ukrajinského národa“. Sovietske zdroje hovorili dokonca o tom, že Česko-Slovensko sa stalo jednou z cieľových destinácii takýchto osôb už po skončení občianskej vojny v rokoch 1918-1920, ktorú sprevádzali drastické útoky voči Židom na Ukrajine. Ktovie. Hm, ten Stanislav Dnistrjansky sa zrazu objavuje v Prahe určite len náhodou…

  ZÁVER: Tento článok som začal príbehom o Rusnákov z Bukoviny, ktorí už dnes akosi „nie sú“. Aspoň nie oficiálne a možno už ani samotní nevedia, kým boli ich predkovia, ako sa to stalo v mnohých iných oblastiach. Pri čítaní tohto môjho otvorenia dnešného pojednania, sa prirodzene núka: „Ako sa takéto voľačo môže udiať?“ Práve Slovensko je k zodpovedaniu takýchto rébusov vynikajúcim príkladom. Vidíme snahy, vidíme pôsobenie lokálnych ukrajinistov, vidíme ich aktivity, aby sa takéto niečo udialo, no… Rusnáci na Slovensku ešte stále dýchajú, z posledného, ale dýchajú. Ešte stále žijú ľudia, ktorí mali tú šancu zažiť podobu „rýdzo rusnáckej“ dediny u nás, a tak si vedia porovnať „kým sú“, čo hovorili ich dedovia, s tým, čo im tvrdia ukrajinisti – „kým by mali byť“. A hlavne sa zmenila doba: dnes sú dostupné historické dokumenty, záznamy, ktoré jednoznačne preukazujú, ako sa vnímali a označovali ľudia v minulosti. Napr. ten (mnou stále ospevovaný) úryvok o Rusnákoch, ktorí šli do Kanady. Niekedy by takéto svedectvo nemalo nijakú váhu, pretože by sa o ňom nevedelo. Dnes je možné zo stoviek takýchto príkladoch, ktoré sú zapadnuté v rôznych archívoch vyskladať, čo sa snažia ukrajinisti navždy vymazať. Takto tu odrazu máme ľudí, ktorí si ešte stále pamätajú, taktiež informácie, ktoré mnohé dokazujú a vysvetľujú, navzájom sa dopĺňajú. A keď majú ľudia možnosť sledovať, čo sa dialo a deje na Slovensku, vedia sa pozrieť do histórie, ako to bolo v iných oblastiach… a odtiaľ už nie je ďaleko k pochopeniu, čo sa stalo z históriou Rusnákov. Nie sú možno všetky dni stratené…

  …ale nemali by sme si klamať. Slovensko dnes riadia nerozumní ľudia, chcú ho riadiť ľudia rovnako neschopní, a ešte k tomu kadejako pomätení, no a títo oslabujú Slovensko. Pokiaľ v minulosti mali ukrajinisti LEN svoju ideológiu, nejaký „veľko-ukrajinský mýtus“, dnes už na Slovensku majú státisíce poslucháčov, ktorí veria v obsah ich posolstva. A zopakujem to znova: slovenskí vládni politici neraz opakujú – vo svojich verejných prejavoch – časti tohto príbehu, slovenské orgány podporujú inštitúcie zamerané na širenie tohto príbehu a podieľajú sa na vydávaní publikácii, kde sa o ňom píše. Konajú priamo proti slovenským záujmom, proti záujmom svojich občanov. Ale koho by dnes zaujímalo právo na sebaurčenie, história predkov, súčasť identity občanov tohto štátu… Raz za rok si navlečieme nejaký ten kroj, niekde zacupkáme… hlavne, že „cinká“. Amen tma.

  POST SCRIPTUM: Ak by mal niekto záujem naštudovať si ďalšie historické dokumenty, ktoré sa venujú tématike Ruthéni – Rusnáci – Rusíni, tak nech sa pozrie na tento môj starší článok. Zaujímavosťou sú určite aj prastaré mapy zobrazujúce, ako sa pred stáročiami vymedzovali historicky „ukrajinské územia“.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] ANDRIEWSKY, Olga. Dangerous Illusions and Fatal Subversions: Russia, Subjugated Rus΄, and the Origins of the First World War / Slavic Review 82, no. 2. Cambridge University Press, 2023. 25 strán.
  • [2] ČIŽMÁROVÁ, Mária. Slovenská ukrajinistika – súčasný stav výskumu (po roku 1993). / ŽEŇUCH, Peter (ed.) Slovenská slavistika – včera a dnes (Kolektívna monografia). HEIFETZ, Elias. The Slaughter of the Jews in the Ukraine in 1919. Bratislava (Slovenská republika) : Slovenský komitét slavistov a Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, 2012. 268 strán.
  • [3] KAINDL, Raimund Friedrich. Haus und Hof bei den Rusnaken (Mit einer Einleitung über den Namen der Rusnaken). / GLOBUS (Illustrierte Zeitschrift für Länder- und Völkerkunde) – 27. Februar 1897, Nr. 9. Bd. LXXI., Braunschweig (Nemecko) : Verlag von Friedr. Vieweg & Sohn, 1897.
  • [4] L’autriche en orient. / Le Siècle (Edition de Paris) – Samedi, 12. janvier 1867, N. 11616. Paríž (Francúzsko), 1867.
  • [5] Political Forces in Eastern Galicia and Volhynia Before World War II (A study od the relations between the Poles and the Ukrainians of Eastern Volhynia and Galicia, especially from 1918 to 1939, and and anaylsis of the political forces at work in this area). Washington (USA) : Office of Strategic Services – Research and Analysis Branch, 1945. cca. 50 strán.
  • [6] RUDNYT͡SʹKYĬ, Stepan [aka Stefano Rudnizkyj]. L’Ucraina e gli ucraini. Rím (Taliansko). Lega Nazionale Ucraina [Liga národná ukrajinská, pozn.], Lega per la Liberazione dell’Ucraina [Liga za oslobodenie Ukrajiny, pozn.], 1914. 33 strán.
  • [7] RUDNYT͡SʹKYĬ, Stepan [aka István Rudnickyj]. Ukraina és az Ukrainaiak (Magyarország Oroszföldi Barátai). Budapešť (Rakúsko-Uhorsko) : Fritz Á. Betüivel, 1914. cca. 40 strán.
  • [8] RUDNYT͡SʹKYĬ, Stepan [aka Stefan Rudnyckyj]. Ukraina und die Ukrainer. Berlín (Nemecko) : Carl Kroll, 1915. cca. 50 strán.
  • [9] RUDNYT͡SʹKYĬ, Stepan [aka Stephen Rudnitsky]. UKRAINE – The Land and Its People (An Introduction to Its Geography). New York (USA). New York (USA) : Ukrainian Alliance of America, 1918. 370 strán.
  • [10] RUSSNIAK PEASANTS. / Moose Jaw Times – Friday, August 13, 1897 (No. 6). 9. ročník [Vol. IX.] Moose Jaw. (Kanada), 1897.
  • [11] SULZER, Joseph Franz. Geschichte des transalpinischen Daciens, das ist: der Walachey, Moldau und Bessarabiens, im Zusammenhange mit der Geschichte des übrigen Daciens als ein Versuch einer allgemeinen dacischen Geschichte – Zweeter Band. Viedeň (Rakúsko-Uhorsko) : Rudolph Gräffer, 1781. 547 strán.
  • [12] ŠTÚR, Ľudovít. O národních písních a pověstech plemen slovanských. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : František Řivnáč, 1853. 148 strán.
  • [13] Ukraina: Prawy Sektor organizuje marsz ku czci SS „Galizien” we Lwowie. Start pod pomnikiem Bandery. (Poľsko) : Radio Maryja – Katolicki głos w Twoim domu. Dostupné (07-05-2026 / 18:49): https://www.radiomaryja.pl/informacje/ukraina-prawy-sektor-organizuje-marsz-ku-czci-ss-galizien-we-lwowie-start-pod-pomnikiem-bandery/
  • [14] Zugebe zu den Göttingischen gelehrten Anzeigen / Den 13. April 1782, 15tes Stück. Viedeň (Rakúsko-Uhorsko), 1782.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ukrajinizacia-na-slovensku-dlhorocne-snazenie-ukrajinistov-smerujuce-k-znemozneniu-prava-na-sebaurcenie-zo-strany-slovenskych-rusnakov-rusinov/

• ▐ Zverejnené: 20/05/2026

  Základný popis

  O tom, ako politické elity ignorujú dlhodobé následky svojich rozhodnutí. Premena krajiny na „muničný arzenál“ Európy – prejav pragmatizmu alebo cynického zneužitia dôvery? Analýza chladná, klinicky presná. Autor poukazuje na sofistikovanú hru s jazykom, núti nás čeliť nepohodlným informáciam o fungovaní moci. Tvorba systému, ktorý oddeľuje jednotlivcov od zodpovednosti a prenáša ju na voľajaký abstraktný byrokratický akt, pričom odrazu nikto túto zodpovednosť nenesie. Dôkladný prienik do psychológie politickej manipulácie, do jej schopnosti racionalizovať a „politicky predať“ – pretvárať, čo bolo pre občanov prvotne „zdanlivo neprijateľné“ do polohy „politicky nevyhnutné“.

  « Vedenie štátu, ktoré občanov zavádza a poškodzuje ich záujmy: Keď sa prezident „mieru“ vytešuje z tranformácie priemyslu do podoby významného dodávateľa munície do oblasti vojenského konfliktu… »

  ZNAČKY: Zmienka – Komentár – Citát – Politika – Ekonomika – Slovensko – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Progresivizmus – Neokolonializmus – Vojna – Chudoba – Bieda – Smrť – Výmena obyvateľstva – Slovania

  Pred niekoľkými dňami [13. máj 2026, pozn.] sa na portály „Marker“ objavila správa s názvom „Slovensko sa podľa Pellegriniho stalo jedným z najhlavnejších výrobcov munície v rámci NATO“. Túto správu postupne priniesli pravdepodobne všetky veľké média na Slovensku. Najšokujúcejšou časťou tejto správy sú istotne nasledovné riadky: « Podľa Pellegriniho sa vďaka tomu Slovensko stalo jedným z najhlavnejších výrobcov munície v rámci NATO. Uviedol, že na komerčnej báze SR dodáva na Ukrajinu muníciu „v počtoch miliónov a ten počet bude ešte do budúcna narastať“. » Práve v tejto chvíli, ako píšem tieto riadky, som si spomenul na svoje myšlienky z nedávnej minulosti [10/2025, pozn.], kedy som sa vyjadril k nie veľmi príjemnej – militaristickej atmosfére v našej spoločnosti, ktoré som napísal potom, čo sa vedľa seba postavili Peter Pellegrini, Róbert Kaliňák a Juraj Blanár, pričom ohlásili obdobie zbrojenia a budovania infraštruktúry zlepšujúcej mobilitu ozbrojených síl na území Slovenska. V tom článku som položil jednu zásadnú otázku: až sa niečo – s prepáčením – „poserie“, kde chcete akože s týmto zázemím bojovať? Alebo inak – ak by sa niečo takéto stalo, čo si myslíte, že bude okamžite zbombardované? Ako dlho asi vydrží… napríklad tá fabrika, kde Ukrajinci na Slovensku vyrábajú drony? A keď hovorím „okamžite“, tak hovorím o MINÚTACH. Nad takýmito otázkami by mali premýšľať všetci občania Slovenska. Nedeje sa tak. Hrajte so svojimi politikmi debilné hry, vyhráte od nich debilné ceny…

  Na tomto mieste zacitujem z iného svojho článku [11/2025, pozn.]: « …sa zlepšujú majetkové pomery niektorých osôb, uspokojujú dlhodobé hospodárske záujmy niektorých štátov. Čo nemôže byť prekvapením. 1. apríla 1933 sa pre „Jihočeské Listy“ vyjadril Dr. Vlastislav Zátka: „Rok 1932 nepriniesol vytúžené zlepšenie hospodárskych pomerov, práveže naopak, všeobecnú hospodársku krízu ešte zhoršil. […] Kríza, ktorú prežívame je na celom svete. […] Napokon nechýbajú ani tí, ktorí spomínajú tých krásnych dôb, keď počas vojny ceny všetkých statkov stúpali, a teda nachádzajú spásu vo vojne, hromadnom ničení ľudí a statkov. (č. 26, titulná strana)“ Taký anglický ekonóm John Maynard Keynes v roku 1936 napísal: „…dokonca aj vojny môžu slúžiť na zvýšenie bohatstva… (s. 129)“ Mnohí sa podobnými slovami – aj na Slovensku – vyslovene riadia. Existuje len jediné skutočné riešenie. Riešením je koniec vojenského konfliktu. Dalo by sa povedať: dianie na Ukrajine zatiaľ smeruje k tomu, aby sa táto stala „európskym Afganistanom“. „‚…spor, stále nerozhodnutý ma uviedol do trápenia, skazy a zúfalstva, spolu so všetkým ostatným – a tak tu stojím v tento deň. […] Je tento môj spor znesiteľnejší, alebo ťažšie znesiteľný, keď v ňom bolo celé moje bytie, a bolo takto hanebne vyciciavané? […] Teraz opäť,‘ povedal… bez zmiernenia hnevu, ‚Systém! Všade mi hovoria, že je to systém. Nesmiem sa spoliehať na jednotlivcov. Je to systém. […] …a povedať mu, keď ma rozzúri tým, že je taký chladný a spokojný – ako to robia všetci, lebo viem, že oni z toho získajú, zatiaľ čo ja prehrám, však? – nesmiem mu povedať, že chcem od niekoho niečo dostať za svoju skazu… On nie je zodpovedný. Taký je systém.‘ (Dickens, 1880, s. 309)“ Možno by bolo dobre sa opýtať: „Kto je na Slovensku súčasťou tohto ‚systému‘ podieľajúceho sa na dianí navôkol nás?“ Kto zistil, že aj na smrti sa dá dobre zarobiť? „Zdalo sa mi, že som videl zločinca odpúšťajúceho hriechy spravodlivým… (Dostojevskij, 1920, s. 332)“ »

  Od posledných volieb sa v našej spoločnosti vedie – neprestajne sa opakujúca – debata ohľadom „plnenia / neplnenia“ závažného predvolebného sľubu – „Ani náboj na Ukrajinu!“ Zo strany vládnych politikov sa zvyčajne argumentuje: „Ale my sme povedali, že to platí len pre štátne zdroje a netýka sa aktivít súkromných podnikateľských subjektov…“ Tieto osoby pri vyslovovaní takýchto slov vystupujú pomerne sebavedomo a nepriamo, ako keby hovorili svojim vlastným voličom: „Vy ste jednoducho strašne sprostí. VY ste len nepochopili, čo sme vám hovorili, a to nie je naša vina.“ Ibaže je. Fráza „Ani náboj na Ukrajinu!“ sa stala jedným z hlavných volebných sloganov, ktoré zarezonovali medzi voličmi, až napokon zľudovela, občania ju politikom neprestajne pripomínajú, a zaradila sa medzi také skvosty ako „druhé Švajčiarsko“ a „dvojnásobné platy“. Táto fráza nesie jasný obsah a vzbudzuje v občanoch istý prísľub naplnenia ich očakávaní. Na základe takto vytvorenej ilúzie v mysliach voličov, naznačovanie príklonu k realizácii aktivít, ktoré budú podporovať smerovanie k mieru, si títo následne zvolili svoju vládu a neskôr aj prezidenta. A na podklade tejto svojej voľby očakávali, že dôjde zo strany Slovenskej republiky k zastaveniu, a ak nie, tak aspoň k obmedzeniu množstva dodávaných zbraní a munície do oblasti vojenského konfliktu v našej blízkosti. Dnes už vieme: stal sa presný opak. Nikto z voličov súčasných vládnych strán a prezidenta, si ani v tom najhoršom sne určite nepredstavoval, že pod dohľadom týchto osôb dôjde k pretransformovaniu Slovenska do pozície „muničnej veľmoci zásobujúcej konflikt na Ukrajine“. My v tomto prípade nehovoríme o jemnom odklone od voličských očakávaní, ale o kompletnej NEGÁCII naznačovaného, ak sa pozrieme na štatistiky v tejto oblasti. V tomto prípade došlo k absolútnemu zneužitiu dôvery občanov, že konanie týchto politikov je v „dobrej viere“ a budú zastupovať ich záujmy. Niekto by mohol argumentovať v štýle: neznalosť neospravedlňuje, čo by smerovalo k tomu, že si mali dotyční, tj. značná časť Slovenska, overiť, v akom stave a s akými možnosťami výrobných a vývozných kapacít súkromných zbrojárskych firiem na našom území sa dá do budúcnosti počítať, nechať si urobiť analýzu možných… Prepáčte? V prípade takto zásadného rozptylu… už iba slepý a hluchý nechápe, čo sa udialo. A ja poviem len toľko: je úplne nepodstatné, akými právnickými fígľami, rétorickými obratmi a hraním sa so slovíčkami to mali „ošetrené“… sa tieto osoby budú ďalej obhajovať, pretože – občania vedia. Tí, ktorí chcú vedieť. Osobne neverím tomu, že je pre politickú stranu dobrým vysvedčením, ak občan pri kontakte s ňou musí do budúcnosti počítať s prítomnosťou právneho zástupcu, ktorý mu bude simultánne vysvetľoval možné úskalia „vysloveného pod čiarou“, bude ho varovať pri každom náznaku možného „pokrytectva maskovaného pragmatizmom“. Nevzbudzuje to dôveru. A inak, tento prístup politikov voči ich voličom sa veľmi často preklápa aj do vzťahu orgánov štátnej a verejnej správy, kde sa taktiež obyčajný človek neraz dostáva do takej pozície, že bez kvalitného právnika sa tento úbožiak proste ničoho nedomôže.

  Vo svojej knižnici mám jednu nádhernú publikáciu s názvom „Strategy – Proces, Content, Context (An International Perspective)“ [1998] v jej druhom vydaní. Táto publikácia vymedzuje [s. 80, pozn.] proces strategického myslenia v jeho „definujúcej časti“ do dvoch fáz: 1. identifikovanie toho, čo je problém, 2. diagnostika toho, čo je podstatou problému. V poriadku, čiže… z pohľadu našich vládnych predstaviteľov a prezidenta, tento proces v záležitostiach, o ktorých hovoríme, zjednodušene na podklade prezentovaného, vyzeral asi takto: ak by zbrane a munícia boli dodávané zo zásob Ozbrojených síl SR, znižovali by sa tým počty vojenskej techniky a munície našej armády, a keďže tá je financovaná z peňazí občanov, i finančné zdroje nášho štátu by sa zbytočne vyčerpávali, vyhadzovali do vzduchu. Vládni predstavitelia sa nám teda snažia vnútiť nasledovnú predstavu popisu problému: 1. pokles armádnych zásob a znižovanie našej obranyschopnosti, 2. finančná strata. Na druhej strane, národohospodárska stratégia „náboje vyrábané v miliónoch“ sa prezentuje, ako: 1. podpora ekonomickej výkonnosti štátu a znižovanie nezamestnanosti, 2. zlepšenie dostupnosti munície aj pre našu armádu. Áno, zvyknú ešte spomínať aj naše záväzky vyplývajúce z členstva v NATO, ale to by sme sa možno dostali… až niekam, ako je: prítomnosť zložiek ozbrojených síl cudzieho štátu v základniach situovaných na území Slovenska, čo je ďalšou zaujímavou témou „neplnenia naznačeného“. Možno inokedy.

  Ja sa opýtam trochu inak: kto financuje Ukrajinu? Odkiaľ má Ukrajina peniaze? Z Európskej únie. Kto je členom Európskej únie? Slovensko. Ak má Európska únia menej peňazí, nebodaj sa dokonca zadlžuje… inak povedané: ak sa Európska únia dostáva do zlej finančnej situácie, ak má problémy s dostupnosťou a cenami energii – v dôsledku nestabilnej situácie v tomto regióne a stupídnych politických rozhodnutí, koho sa to dotkne? Obyvateľov Európskej únie. Kto sú obyvatelia Európskej únie? Slováci. Hm, klasik by povedal: „To mi nejako nevychádza…“ Už vám asi došlo, kam týmto celým smerujem: občania Slovenska budú stále tí, ktorí budú znášať náklady za prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine a dodávanie munície do tejto oblasti – v tom lepšom prípade iba finančne, prepadom životnej úrovne každého z druhu človečieho, čo sa na území Slovenska dnes pohybuje. Ak sme raz členom EÚ a eurozóny, pričom sme „otvorená ekonomika“, ktorá významne reaguje na zmeny v oblasti hospodárskych výsledkov v ostatných častiach európskeho priestoru, vykazuje voči nim vysokú citlivosť, tak jednoducho občania Slovenska dianie na Ukrajine, či sa to niekomu páči alebo nie, skrátka ho v istej miere a nejakým spôsobom zaplatia, a môže to mať podobu zdražovania, kadejaké zvyšovanie poplatkov, alebo dokonca až zavádzanie nových – a zväčša skrytých foriem – „euro-zdanení“ a pod. Peter Pellegrini sa teší hospodárskemu zázraku, ktorý sa týka nárastu zbrojárskej výroby u nás. Také čísla sme dávno nemali! Správa z 6. marca 2026, ktorú zverejnil Štatistický úrad SR, pritom mala názov: „Slovenská ekonomika rástla vlani o necelé percento, jej výkony boli najslabšie za posledné tri roky.“ Ja sám som pred niekoľkými týždňami písal o dianí vo svete – o následkov presadzovania „politiky vojny“ a životných osudoch bežných ľudí v podstatne ekonomicky vyspelejších krajinách, ich výkrikoch zúfalstva. Pisal som o situácii v USA, v Nemecku, v Kanade… vo Veľkej Británii žijú pracujúci ľudia v autách a celé rodiny prežívajú vďaka milodarom z potravinových bánk! Pred pár dňami zverejnila česká televízia dokument pomenovaný „Chudoba už nezasahuje jen okraj společnosti. Tahle země není pro chudý.“ No slovenskí politici sa tvária, že na Slovensku sa nič takéto diať nemôže… pričom – súbežne s tým – rozposiela Sociálna poisťovňa „dôchodkové prognózy“ a oznamuje občanom, že nejeden z nich sa dôchodku nedožije a budú umierať v práci.

  Peter Pellegrini a vláda SR – menovaní vytvárajú zdanie pozitívneho prínosu ich politických rozhodnutí pre životy občanov SR. Snažia sa prezentovať výlučne „priame vplyvy“ a ich úspešné riešenia týchto problémov: zamedzenie zbytočných finančných nákladov zo strany štátu na zbrane a muníciu, ktoré by boli odovzdávané bez finančnej náhrady; zlepšovanie vybavenosti armády SR a obranyschopnosti Slovenskej republiky; ekonomický prínos pre štátny rozpočet a nárast zamestnanosti, potľapkanie po pleci zo strany našich zahraničných partnerov za plnenie svojich záväzkov. Ich pozornosť sa zameriava výlučne na to, čo sa zvykne označovať ako tzv. „first-order effects“: dôsledky prvého radu – priame konzekvencie, a aj to vo veľmi zúženom – „mediálnom“ – pohľade. Ibaže dodávanie munície do oblasti vojenského konfliktu, priame podieľanie sa na jeho pokračovaní, má mnohé – zväčša výhradne negatívne – sekundárne a terciárne dopady, konzekvencie „vyššieho radu“ – oneskorené, nepriame alebo postupne na seba nadväzujúce, a tie predstavujú takú zásadnú podobu „skrytých nákladov“ pre štát a jeho občanov, ktoré nárast zbrojárskej výroby nedokáže NIKDY vykompenzovať. Predstavte si, že nastanú záplavy, vietor vám zoberie strechu, stále prší, vy tam stojíte uprostred vášho domu – tej ruiny, zamračené nebo nad vami, stmieva sa, voda po pás, no a tu na loďke príde sused, hodí vám vedro a zakričí: „Vylievaj z okna…“ Náš prezident nám dnes s hrdosťou ukazuje na to vedro plné munície a členovia vlády SR so svojimi „roztlieskavačmi“ tvrdia, že toto nás zachráni, ale nikto z nich nevidí tú vodu, ktorú majú mnohí občania… snáď už niekde pri krku. Takto vyzerá dnešná podoba „sociálnej demokracie“ na Slovensku.

  Veľmi trefne túto odtrhnutosť elít od reality vystihol (len pred niekoľkými hodinami – v ďalšom pokračovaní Témy dňa na TA3) Eduard Chmelár, keď povedal: « …sa nám naozaj mení politický systém, že Európa prežíva krízu politickej legitimity. A teraz sa dostávame k tomu najdôležitejšiemu, prečo to je: nuž preto, lebo vrcholoví európski politici – naprieč celou Európou – sa zaujímajú väčšinou o niečo, čo by sme mohli nazvať zahraničnou politikou. Lenže to nie je nejaké systematické zaoberanie sa medzinárodnými vzťahmi, ale zameranie na tú Ukrajinu. A na úkor domácich problémov. A to bol príklad napríklad Británie, ktorá je v hrozných ekonomických a sociálnych problémoch. A tí ľudia nielenže majú pocit, ale vidia, že ten Starmer to nerieši, že cestuje kade po svete, a že sa nevenuje domácim problémom. Ja som upozorňoval na to napríklad, ale aj čo sa týka strednej Európy, že Orbán prehral voľby na ekonomike, podcenil ju. Pozrite sa na nášho premiéra, ktorý sa pohŕdavo vyjadruje o niektorých domácich témach, že to nie sú „premiérske témy“ a on… sa tvári akoby bol ministrom zahraničných vecí, že on rieši niečo iné. No jednoducho… tu je hlavná príčina toho, že tie politické elity prestali vnímať naozaj prehlbujúcu sa ekonomickú a sociálnu krízu… » Ale priniesol aj iné zaujímavé nadhľady: « „…keby sme hovorili o fašistických prvkoch, tak by sme ich našli aj v stranách, ktoré tu terorizovali tri roky obyvateľstvo a vyhrážali sa, zatvárali rôzne weby… alebo sa teraz vyhrážajú rôznymi hlbokými orbami. […] Pretože Smer sa vyčerpáva na všelijakých, tých svojich kauzách a Republika dnes proste, ktorá nemá mocenskú skúsenosť, dnes kritizuje – veľmi pohodlne – všetko, čo Smer nedodržal… […] …problém Európy je práve v tom, znova to zopakujem, stráca politickú legitimitu. To znamená, že tá spoločnosť je akoby pred výbuchom. Je to ako tlakový hrniec, ktorý nevieme kedy vybuchne, ale keď vybuchne, môžu až potom sa môžu dostať k moci také strany, o ktorých extrémizme sa mnohým ani nesníva. […] Ten prvý smer, je podobný ako v roku 1848, keď Európu zachvátila vlna revolúcií. To znamená, že všetkým už prejde trpezlivosť z toho, že to tu nefunguje. Tá druhá možnosť je oveľa horšia a zjednodušene ju môžeme nazvať: fašizácia. Ale tu je naozaj dôležité uvedomiť si, prečo sa toto všetko deje. A deje sa to naozaj kvôli tomu, že sa všetci európski lídri upriamili na to, že prioritou je nečlenský štát a prioritou je zbrojenie. 800 miliárd eúr, ktoré chce Európska komisia vynaložiť na zbrojenie, celkom určite znamená likvidáciu posledných zvyškov sociálneho štátu. To si uvedomujú už aj takí ľudia, ako je chýrny komentátor Financial Times Martin Wolf, ktorý hovoril, že to sa prirodzene nedá robiť bez škrtov, ale… zrejme si to tie elity uvedomujú, ale nechcú to povedať tým občanom priamo, alebo ICH KLAMÚ, že to sa nejako spraví. No nespraví sa to. Proste tie štáty na to nebudú mať peniaze. […] Neustále sa zmenšujúce to impérium, neustále sa zhoršujúca ekonomická situácia vedie k frustrácii mnohých obyvateľov. Keď som tam ja žil? Libra stála 70 korún. Dnes je tuším už niekde na úrovni eura alebo dolára. A to nie je jediný problém. Tí Briti vidia, že kedysi to bola jedna z najväčších, najpriemyselnejších ekonomík, ktorá sa ale od 80. rokov – pod vplyvom neoliberalizmu – začala deindustrializovať a všetko sa to začalo presúvať do finančných služieb. Dôsledkom toho je, že prestala hrať prvé husle výroba, ako základ klasickej ekonomiky, a že sa to presúva do takýchto sfér. To je ďalší zdroj. Ale ten najdôležitejší je, že: viete… a ja tu poviem niečo, čo sa mnohým nebude páčiť… No to sa stáva možno v niektorých vrstvách po každej relácii, ale teraz poviem niečo naozaj vážne a tvrdé. My sme fakticky tým pomýleným nepriateľstvom voči Rusku, pomýleným, pretože Rusko je súčasťou Európy. Rusko prispelo VÝRAZNOU mierou do kultúry Európy. Nezaujímajú ma naozaj tie hysterické „taľafatky“, ktoré sa trúsia z jednej strany, že z Ruska nič dobré nevzišlo. Nechcem sa venovať týmto hlúpostiam, ale… jednoducho si treba uvedomiť, že: nech je Rusko akékoľvek, nech robí v súčasnosti… nech pácha aj zločiny, tak Rusko… my potrebujeme to Rusko viac ako Rusi nás. A stratili sme veľmi veľa času. Viete, my sme stratili vlastne 36 rokov chybnou politikou. Chybnou politikou. Pretože, v „osemdesiatomdeviatom“ – a to teraz hovorím pre mladú generáciu, ktorá si to nemôže pamätať ani omylom, lebo vtedy neboli ešte ani v pláne. V 89-tom SME NEŽIADALI, ABY SA PRESUNULA ŽELEZNÁ OPONA ZO ZÁPADU NA VÝCHOD! Neprosili sme, že my chceme preskočiť z Varšavskej zmluvy do NATO. My sme sa tešili na svet bez hraníc, že konečne je čas na to, aby sa naplnili tie ideály Spojených národov a tie národy sa pobratali, žili v mieri a v spolupráci, čo by som podčiarkol najviac. Namiesto toho, sme si o pár rokov – už v polovici 90. rokoch – osvojili blokovú mentalitu, že chceme a musíme vstúpiť do NATO, že musíme niekde patriť, akoby to najdôležitejšie bolo vyčleniť sa voči všetkým. A viete, čo je dôsledok, že: Európa má dnes, na rozdiel od iných kontinentov alebo iných blokov, čoraz menej priateľov. […] A Európa si neuvedomuje, že keď toto neustojí, tak skončí – po prvýkrát v dejinách – ako zaostalý región. My sme si zvykli na to, že Európa bola akýsi kokpit ľudstva, že z nej vychádzal pokrok, ekonomická prosperita, že toto bolo akési centrum celej civilizácie. Ale dnes už by sme mali konečne pochopiť, že sú tu nielen vyspelejšie a mocnejšie regióny, ale že my môžeme naozaj skončiť, ako to ja s obľubou hovorím, ako „slepé črevo Ázie“. »

  Čo na záver? Dnes už celá slovenská spoločnosť vníma, kam smerujeme. Pociťuje dôsledky „politiky vojny“, no a v tom sa zjaví prezident Slovenskej republiky – Peter Pellegrini, povie jednu z hľadiska ekonomiky pozitívnu štatistiku, tj. rast zbrojnej výroby, a optimisticky zvolá: „PERFEKTNÉ!“ Ako… prečo? Ak by sa, pred tými niekoľkými rokmi, tá už údajne dohodnutá mierová zmluva naozaj podpísala, a všetky peniaze, ktoré sa za tie roky minuli na Ukrajinu – vtedy ešte v štádiu plánovania – dali na jednu kopu a spálili, tak je Ukrajina v lepšej pozícii, než tomu dnes reálne je… a rovnako i Slovensko. Pri pohľade na všetky dôsledky a prognózy, kam smerujeme: naozaj sa koná v záujme občanov Slovenska?

  Veľkým problémom je, že dramatický nárast vývozu zbraní a munície je súčasťou ďalšieho sledu vyjadrení, rozhodnutí a konaní, ktoré sa robia zdanlivo oddelene, no v skutočnosti spolu úzko súvisia. Odrazu vidíte, ako sú do rôznych pozícii nominované osoby, pritom tie sú (z povahy svojich pôsobení a činov v minulosti) priamo zodpovedné za stav spoločnosti, ktorí si voliči žiadali napraviť. Vidíte, ako jeden deň slovenskí politici pokladajú vence obetiam v SNP, a tie isté osoby obratom radostne vítajú delegácie, ktoré reprezentujú ľudí a vojenské jednotky, tj. osoby konajúce sprievody a oslavy na počesť členov Waffen-SS Galícia, vrahov Slovákov bojujúcich v SNP! Ešte raz: my tu hovoríme o slovenských politikoch, ktorí sú schopní sa pozerať do očí ľuďom bojujúcim v SNP, podávať im ruky, a potom MLČAŤ, keď vo vedľajšom šťáte velebia „hrdinských esesákov“ kolaborujúcich s nacistickým Nemeckom, ktorí sa ich snažili zabiť a vraždili ich spolubojovníkov! Počúvame vyjadrenia o tom, aká je pre nás dôležitá identita, a tí, čo toto hovoria, následne verklíkujú ideologické postuláty propagandistov cudzieho štátu, čím sa vlastne spolupodieľajú na pokračujúcej kultúrnej genocíde a vymazávaní rusnáckej (rusínskej) identity značnej časti vlastných občanov a ich predkov! A čo si pri svojej obmedzenosti vôbec neuvedomujú: vytvárajú podhubie pre možné ohrozenie slovenskej štátnosti a územnej celistvosti!

  A ešte niečo. Často je možné z úst politikov počuť takéto tvrdenie: „Nedodáme my, dodajú iní.“ Nechápem. Ako môžu ľudia, ktorí o sebe neraz prehlasujú, akí sú oni „Slovania s veľkým S“, ako títo naši politickí predstavitelia môžu ospevovať dodávanie zbraní na Ukrajinu, kde dochádza k bratovražednému stretu dvoch národov, čiastočnému vyhladzovaniu slovanského genofondu na jednom z – historicko-kultúrneho hľadiska – najvýznamnejších území Slovanov, na územiach niekdajšej Kyjevskej Rusi. Keď niečo také počujem, vždy sa zastavím a premýšľam, či je toto extrémnym prejavom chucpe a dotyčný je z morálneho hľadiska… veľmi šeredným, alebo je intelektuálne niekde na úrovni materskej škôlky, a teda duševne zaostalý, ak nie je schopný kognitívne uchopiť evidentný – minimálne – etický rozpor medzi tvrdeniami „o láske k našim bratom Slovanom“ a zarábaní na zbrojnej podpore konfliktu, kde sa Slovania zabíjajú. A opäť len zopakujem, čo už som raz povedal: „…pokiaľ pôjdete po ulici a uvidíte dvoch bratov, ako sa medzi sebou niekde na rohu bijú, určite im nebudete podávať nožíky a sekery. A ak si povšimnete niekde bokom odkundesa, ktorí ich proti sebe hucká, takého namieste vyfackáte. Často sa v médiach rieši otázka, kto vyhrá. Ja som toho názoru: obe strany konfliktu už prehrali. Čo sa týka bežných ľudí. Pokiaľ sa medzi sebou vraždia bratia, niet víťaza.“

  POST SCRIPTUM: Téma, ktorej sa v tomto článku venujem je mimoriadne komplexná a jej plnohodnotné spracovanie by si vyžadovalo výrazne širší časový rámec. Tento komentár preto vnímajte skôr… ako prvotný rozbor základných informácií, na ktoré som narazil, spojený s osobnými postrehmi, ktorý slúži na otvorenie diskusie o danej problematike medzi širšou verejnosťou.

  ZDROJE:

  • [1] DICKENS, Charles. Bleak House. Boston (USA) : Houghton, Osgood and Company, 1880. cca. 660 strán.
  • [2] DOSTOJEVSKIJ, Fiodor Michajlovič [aka Fyodor Dostoevsky]. The Friend of the Family. / Nyetochka Nyezvanov. Londýn (UK) : Heinemann, 1920. 358 strán.
  • [3] Hrubý domáci produkt vo 4. štvrťroku a v roku 2025 / Slovenská ekonomika rástla vlani o necelé percento, jej výkony boli najslabšie za posledné tri roky. Bratislava (Slovensko) : Štatistický úrad SR, 2026.
  • [4] Chudoba už nezasahuje jen okraj společnosti. Tahle země není pro chudý. Praha (Česká republika) : Dokumenty České televize, 2026. Dostupné (19-05-2026 / 17:47): youtu.be/GgaOBMOzNVk
  • [5] KEYNES, John Maynard. The General Theory Of Employment Interest And Money. Londýn (UK) : Macmillan and Co., Limited; 1936. 403 strán.
  • [6] Slovensko sa podľa Pellegriniho stalo jedným z najhlavnejších výrobcov munície v rámci NATO. Bratislava (Slovensko) : Marker, 2026. Dostupné (18-05-2026 / 17:27): marker.sk/spravy/4410/slovensko-sa-podla-pellegriniho-stalo-jednym-z-najhlavnejsich-vyrobcov-municie-v-ramci-nato
  • [7] Téma dňa s Eduardom Chmelárom: Je ľavica v Európe mŕtva? Sú Smer a Hlas ešte stále SD? Bratislava (Slovensko) : TA3, 2026. Dostupné (19-05-2026 / 14:37): youtu.be/xv6biUx24Qg
  • [8] Ukrajinci vyrábajú v Košiciach drony. Prvé „made in Slovakia“ budú do konca roka. (Slovensko) : FutureArmyTV (Youtube). Dostupné (03-05-2026 / 17:02): youtu.be/2vNNetBUEIc
  • [9] WIT, Bob de; MEYER, Ron. Strategy – Process, Content, Context (An International Perspective). 2. vydanie. Thomson Learning, 1998. 1252 strán.
  • [10] ZÁTKA, Vladimír. Krise hospodářská a jak jí čeliti / Jihočeské Listy (Neodvislý časopis pro zájmy českého jihu) – 1. apríl 1933, číslo 26. 39. ročník. České Budějovice (Česko-Slovensko) : Družstvo vydavatelské a nakladatelské, 1933.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vedenie-statu-ktore-obcanov-zavadza-a-poskodzuje-ich-zaujmy-ked-sa-prezident-mieru-vytesuje-z-tranformacie-priemyslu-do-podoby-vyznamneho-dodavatela-municie-do-oblasti-vojenskeho-konfliktu/

• ▐ Zverejnené: 15/05/2026

  Základný popis

  Slovenská ľudová kultúra, tradičný odev a život remeselníkov putujúcich po jednotlivých kútoch Rakúsko-Uhorska a Európy. Melancholická krása – krása tých, ktorí nemajú nič, no majú predsa len všetko dôležité. Boli to ľudia „večne strádajúci“, ktorí nepretržite hľadali: v každom dome malý kúsok života, za každým zarobeným grajciarom aspoň jemný náznak úsmevu hostiteľa, ktorému poslúžili, a v každom svojom pohľade na obzor malý kúsok nekonečna.

  « „Drótostót“ – Slovenskí drotári / Slovenskí tuláci, vandrovníci, vagabundi (La Hongrie Ancienne et Moderne, 1851) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Folkór – Ľudský život – Cnosť – Pokora – Služba – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Rakúsko-Uhorsko

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.

  ZDROJ: BOLDENYI, M. J. La Hongrie Ancienne et Moderne. Paríž (Francúzsko) : H. Lebrun. cca. 470 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/drotostot-slovenski-drotari-slovenski-tulaci-vandrovnici-vagabundi-la-hongrie-ancienne-et-moderne-1851/

• ▐ Zverejnené: 10/05/2026

  Základný popis

  Analýza osláv – konaných 2. mája 2026 vo Ľvove – pri príležitosti výročia založenia 14. Waffen-SS divízie Galícia.

  « Ako sa na Ukrajine (máj / 2026) – opätovne – prihlásili k odkazu „esesákov“ z 14. Waffen-SS divízie Galícia / Galizien / Halychyna, ktorí potláčali SNP »

  ZNAČKY: Komentár – História – Druhá svetová vojna – Politika – Galícia – Ukrajinská SSR – Ukrajina – Stepan Bandera – ZSSR – Ideológia – Totalita – Smrť – Slovensko – Slovania – Nihilizmus – Nacizmus – Progresivizmus – Zuzana Čaputová – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus

  Pred krátkym časom som si – len tak náhodne – prechádzal video vcelku známeho „lesného muža z východu“, ktorý bol na nejakých svojich potulkách a tam narazil na vyššie vyobrazený pamätník, kde stálo: „Na tomto mieste padli v r. 1944 neznámi traja bojovníci SNP za našu slobodu. Česť a sláva ich pamiatke.“ Ja som si už vtedy povedal, že tento jeho záber určite musím použiť. Plánoval som takto pripomenúť životný osud mnohých, ktorí bojovali v SNP. Nečakal som, že to bude takto skoro.

  Pred niekoľkými dňami, 2. mája 2026 sa na Ukrajine konali veľké pamätné akcie. Spomínalo sa na ukrajinských „hrdinov“: členov 14. Waffen-SS divízie Galícia, tj. kolaborujúcich Ukrajincov – zdieľajúcich myšlienkový súzvuk s ideológiou nacistického Nemecka, ktorí prisahali vernosť – najznámejšiemu rakúskemu maliarovi, neskôr maľujúcemu výhradne „históriu krvou ľudí“ – Adolfovi Hitlerovi. Problematike 14. Waffen-SS divízie Galícia som sa v minulosti už venoval v dosť obsiahlom článku, preto nemienim do detailov opakovať, čo už som niekedy spomínal a tu sa budem v druhej („historickej“) časti tohto komentára venovať len nejakým tým špecifickým záležitostiam, kde uvediem nejaké nové informácie, na ktoré som v posledných dňoch narazil, ktoré doplním niekoľkými citáciami z mojej minulej tvorby.

  Kde začať? Poľské Rádio Maryja prišlo už 1. mája so správou: « Pravý sektor oznamuje pochod pri príležitosti výročia založenia divízie SS „Galícia“. Podujatie sa začne pri pamätníku Stepana Banderu vo Ľvove. Program zahŕňa aj náboženské obrady a zhromaždenia na cintoríne. » Neskôr sa na internete – takmer okamžite – začali objavovať videa dokumentujúce tieto „národné slávnosti“ v meste Ľvov, ako napríklad „Marsch zu Ehren der Waffen-SS-Division Galizien“ [„Pochod na počesť divízie Waffen-SS Galicia“, pozn.], alebo „Gloryfikacja Bandery i SS Galizien we Lwowie! Skandal!“ [„Glorifikácia Banderu a SS Galizien v Ľvove! Škandál!“, pozn.] Počas tohto pochodu ste medzi prítomnými mohli zazrieť nadpisy ako „ДИВІЗІЯ „ГАЛИЧИНА“ – 83 РОКИ“ [„DIVÍZIA „HALYCHYNA“ – 83 ROKOV“, pozn.], „БАНДЕРІВЦІВ НЕ ЗУПИНИТИ!“ [„BANDEROVCOV NEZASTAVÍTE“, pozn.] Tieto udalosti nemôžu nikoho, s aspoň minimálnym rozhľadom, prekvapiť. Ono sa všeobecne vie, že: „…na Ukrajine, aspoň na tej západnej, nestoja tí, ktorí bojovali v radoch Červenej armády, ani za spomenutie. (Plachý, 2020)“ Ja by som len upresnil, že oblasť Podkarpatskej Rusi v tomto postoji – aspoň donedávna – nebola natoľko zásadná, ako oblasť Galície, čo je dané odlišnou históriou oboch oblastí, kde občania Galície sú vystavení propagande zo strany predstaviteľov ideológie „politického ukrajinizmu“ – pôvodne situovaných okolo rakúskeho cisárskeho dvoru – podstatne dlhší čas.

  MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ / Opis myšlienkovej ekvilibristiky pri pokusoch o obhajobu Stepana Banderu: On síce kolaboroval… ale sa „netešil“!

  Istý poľský komentátor vo svojom videu – veľmi podareným spôsobom – vystihol všetky tie snahy ukrajinistov, ktorí sa pokúšajú obhajovať Stepana Banderu a „banderovcov“ v Poľsku, ale rovnako to platí aj u nás na Slovensku alebo v Českej republike, keď povedal: « „A úplnou náhodou ukrajinskí neonacisti začínajú svoj pochod pri Banderovom pamätníku. Pravdepodobne preto, že bol jednoducho anti-nacista a Hitlera nenávidel. A fakt, že s ním kolaboroval, to on tak kolaboroval… ale sa „netešil“! No nie, sakra! » Neviem, či si ľudia uvedomujú, v akom absurdnom svete dnes žijeme.

  Portál „wPrawo.pl“ už v roku 2022 informoval v článku s názvom „Kościół przeżarty banderyzmem! Duchowny wychwala ludobójców, wyzywa Polkę i odgraża się, że Ukraińcy zabiorą Przemyśl, Lublin i Kraków“ [„Cirkev presiaknutá banderizmom! Kňaz chváli páchateľov genocídy, uráža poľské ženy a vyhráža sa, že Ukrajinci dobyjú Przemyśl, Lublin a Krakov.“, pozn.], napísal Jacek Międlar, takýmto spôsobom: „Banderizmus je záležitosťou celej Ukrajiny. V súčastnosti je na Ukrajine možné spozorovať rozsiahle, celonárodne oslavy zločincov UPA [Ukrajinská povstalecká armáda, pozn.]: na sociálnych sieťach, v školách, na uliciach a dokonca aj v parlamente, kde v decembri 2021 bolo väčšinou hlasov schválené uznesenie pripomínajúce 80. výročie genocídnej Ukrajinskej povstaleckej armády. Na základe uznesenia bolo Národnej vysielacej komisii odporúčané vytvoriť tematické programy a programy podujatí na pripomenutie si výročí uvedených v uznesení. Uznesenie tiež navrhuje, aby Ukrpošta (Ukrajinská pošta) a Národná banka vydali poštové známky a pamätné mince na pripomenutie si týchto pamätných dátumov a výročí.“ Ďalej sa v tomto článku, v časti pomenovanej „Heroj w sutannie“ [„Hrdina v sutane“, pozn.], píše: „Jedným zo súčasných gréckokatolíckych duchovných, ktorí si zo Stepana Banderu učinili božstvo, je otec Myhail Gredil, známy aj ako „apoštol Miki“. Je kňazom z farnosti Zvestovania Pána vo Ľvove, vojenským kaplánom a katechétom. Okrem toho, že je držiteľom ceny Stepana Banderu, je aj absolventom Katolíckej univerzity v Lubline.“ Článok, odkiaľ som práve citoval, vám naozaj odporúčam. V jeho spodnej časti sú fotografie. Prezrite si ich veruže poriadne, aby ste dobre pochopili, ako asi vyzerá – aj slovenskými katolíkmi, katolickými médiami a „kresťansko-demokratickymi“ politikmi podporovaná – „kresťanská“ výchova pridržiavajúca sa duchovného odkazu „neo-banderizmu“ na dnešnej Ukrajine.

  MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ / Kto je to Paul Robert Magocsi, a čo napísal v predhovore knihy „The Galicia Division“?

  K tomuto len citácia z môjho staršieho článku: « Vedeli ste napríklad, že taký profesor Paul Robert Magocsi, ktorý je vo sfére rusínskej „kultúrnosti“ vnímaný v pozícii odbornej autority, významnej osobnosti [ja osobne som tomuto pánovi vďačný aspoň za zdieľanie znamenitého množstva historických dokumentov, ktoré by sa inak najskôr nezachovali; pozn.], a napísal predhovor ku knihe „The Galicia Division – They Fought for Ukraine“ (2023), kde si môžete prečítaj aj: „…sa obrátila na jedného zo svojich popredných výskumných pracovníkov, profesora Lubomyra Luciuka, s požiadavkou poskytnúť informácie o divízii ‚Galícia‘ a jej pôsobnostiach v Európe a Severnej Amerike. Ako špecialista na druhú svetovú vojnu, ukrajinskú diaspóru v Kanade, a uznávaný vedecký pracovník a pedagóg na Kráľovskej vojenskej vysokej škole v Kanade [Royal Military College of Canada, pozn.], je profesor Luciuk ideálne pripravený oboznámiť verejnosť s touto problematikou. Nasledujú jeho hlboké postrehy,“ toľko z predhovoru ku knihe pokúšajúcej sa o rehabilitáciu ukrajinských „esesákov“ z 14. Waffen-SS divízie Galícia kolaborujúcich s nacistickým Nemeckom, tak tento ukrajinista Paul Robert Magocsi v roku 2013: „…prevzal čestný titul „Doctor honoris causa“ z odboru história z rúk rektora Prešovskej univerzity prof. RNDr. Reného Matloviča, PhD. (Plišková, 2013)“ »

  Späť k téme. Vzhľadom na uvedené informácie, nemôže byť pre nikoho prekvapením, že to bol práve Myhail Gredil, ktorí – 2. mája 2026 vo Ľvove pri príležitosti založenia 14. Waffen-SS divízie Galícia – mal tú česť povedať slávnostný príhovor a celý pochod následne viedol. Tento gréckokatolícky kňaz si potom pre svojich fanúšikov pripravil video s názvom « Бо тільки той народ має майбутнє, який не відвертається від тих, хто віддав за нього своє життя і свою долю. 83 річниця створення дивізії „Галичина“ » [„Pretože len ten národ má budúcnosť, ktorá sa neodvráti od tých, ktorí zaň položili svoje životy a svoj osud. 83. výročie vytvorenia divízie ‚Galícia‘“, pozn.] Ja som si dovolil z videí, ktoré som v tomto článku doteraz spomínal, urobiť niekoľko obrázkov, aby ste mali predstavu o tom, ako celé podujatie a pochod v Ľvove, ktorý bol zorganizovaný na „počesť“ ukrajinských nacistov, asi vyzerali.

  Mesto Ľvov je pritom veľmi špecifické miesto, ktoré sa počas Druhej svetovej vojny preslávilo svojim židovským getom. Noviny „The Australian Jewish News“ priniesli – vo svojom vydaní z 6. apríla 1945 – článok s takouto titulkou a podnadpisom: „Nevýslovný zločin v Ľvove. 133-tisíc Židov bolo zmasakrovaných.“ Ten istý článok sa neskôr – 13. apríla 1945 – objavil aj vo vydaní „The Sydney Jewish News“. Robiť na takto symbolickom mieste pochody oslavujúce „esesákov“? Ej, veru… to sú tie správne európske hodnoty!

  Organizácia „Pravý sektor“ priniesla rovnako veľmi pekné obrazové zdokumentovanie celej tejto akcie. Jedinou výčitkou by asi bolo: zlyhanie príslušných orgánov EÚ, ako aj Slovenskej republiky, a nedodanie tabúľ s nadpisom: „Tento projekt vznikol za podpory Európskej únie a vlády SR“. Je veľkou škodou, že takéto možnosti propagácie výsledkov práce týchto inštitúcii ostávajú zabudnuté, pritom neprávom.

  Ak by si niekto myslel, že toto všetko bola len ojedinelá udalosť, tak vás sklamem. „Третій механізований батальйон [Tretí mechanizovaný prápor, pozn.] (@3bat.3corps)“, ktorý ma na Instagrame cca. 28-tisíc fanúšikov, prišiel nedávno s tvrdením: „Галичина — дивізія героїв!“ [„Galícia – divízia hrdinov!“, pozn.] „60-та окрема механізована бригада у складі Третього армійського корпусу“ [„60. samostatná mechanizovaná brigáda ako súčasť tretieho armádneho zboru“, pozn.] potom zdieľala na stránkach brigády, ktorá má na Facebooku 131-tisíc fanúšikov(!), video s názvom „Не згасне полумʼя слави! III механізований батальйон 60 окрема механізована Інгулецька бригада відзначив річницю створення…“ [„Plamene slávy nezhasnú! Tretí mechanizovaný prápor 60. samostatnej mechanizovanej Inguleckej brigády oslávil výročie založenia divízie Galícia“, pozn.] Nižšie pripájam nejaké tie obrázky z tejto „oslavy“. Viete, čo je na nich najdesivejšie? Že tie fotografie mne osobne pripomenuli… sú ako-keby vystrihnuté z poľského filmu „Ogniomistrz Kaleń“ (1961), ktorý sa zaoberá práve tématikou povojnového boja poľských vojsk s „banderovcami“, pričom mnohé scény z neho sú len pre silné nátury: „Bandera! Bandera! Bandera!“

  Povedzme si teraz pár slov o 14. Waffen-SS divízii Galícia. Petr Kaňák a Jan Vajskebr vo svojom článku „Výcvikový pluk SS Prag“ pre časopis „Historie a vojenství“ (2013), len tak okrajovo, spomínajú aj výcvik tejto jednotky, ktorý prebiehal vo výcvikovom priestore SS Heidelager, čo bol zároveň aj koncentračný tábor. Taká zaujímavosť, o samotnom rozhodnutí vytvoriť takúto jednotku z ukrajinských dobrovoľníkov informovali austrálske noviny „Border Morning Mail“, na podklade agentúrnych správ z Poľska, už vo svojom vydaní z 21. mája 1943. Sovietsky opis tejto historickej udalosti z pera Valeryho Styrkula, ktorého zástupcovia „akademického ukronacizmu“ v obľube veruže nemajú, vyzerá nasledovne: „Neexistuje nijaké ospravedlnenie pre tých, ktorí pomáhali nemeckým náborárom naháňať mladých Ukrajincov do divízie SS, a ktorí im pomáhali a nabádali ich k vyvražďovaniu civilistov v mnohých ukrajinských, poľských, slovenských a juhoslovanských mestách a dedinách. V júli 1943 usporiadali „esesáci“ veľký rozlúčkový ceremoniál na oslavu vyslania dobrovoľníkov do škôl a výcvikových táborov. Miesta, kde sa stretnutia konali, boli zdobené nacistickými vlajkami so svastikami a emblémami SS, vrátane vlajky divízie SS „Halychyna“, ktorá zobrazovala leva s tromi korunami. Údajne sa to spájalo s levom v tradičnom ľvovskom znaku. Dobrovoľnícke jednotky, držiac transparenty so svastikami a s rukami vystretými v nacistickom pozdrave, pochodovali okolo hodnostárov okupačných orgánov oblasti Galícia. Náborári SS dúfali, že nacionalistické vlajky, emblémy a trojzubce pomôžu prilákať do divízie viac dobrovoľníkov, (s. 22)“ inak povedané – snažili sa v mysliach ľudí vytvoriť asociáciu nacizmu s vlastenectvom. Český vojenský historik Ján Fiala o osobách vstupujúcich do tejto jednotky nemal veľmi vysokú mienku a charakterizoval ich takýmto spôsobom: « Z nejzrvrhlejších živlů byl sestaven esesácký svazek „SS Division Galizien“ (SS divise Halič)… »

  Z pohľadu občanov Slovenska je potom určite najpodstatnejšie nasadenie 14. Waffen-SS divízie Galícia na potláčanie Slovenského národného povstania (SNP). Spomínaný Valery Styrkul k tomuto dodáva: „Nová divízia sa koncom októbra 1944 zúčastnila potlačenia Slovenského národného povstania (SNP). Pokračovala v plnení represívnych funkcií. Pod tlakom sovietskych vojsk ustupovala a zúčastňovala sa proti-partizánskych a represívnych operácií na Slovensku, v Poľsku a Juhoslávii. A opäť bola jej cesta poznačená šibenicami, ohňami a mŕtvymi telami zmasakrovaných žien, detí a starcov. (s. 36)“ Niekoľko slov z publikácie „Časopis Matice moravskej“ (2015): « …nasazení SS divize Galizien, tvořené ukrajinskými dobrovolníky pod německým velením, v okolí Žiliny mezi říjnem 1944 a koncem ledna 1945. Tito muži mají na svědomí vraždění v obcích Nižná Boca, Smrečany a Kvačany a fyzické týrání obyvatel obce Podhorí. »

  Členovia 14. Waffen-SS divízie Galícia počas Slovenského národného povstania bojovali (a vraždili Slovákov) – bok po boku – spoločne s ostatnými nacistickými SS jednotkami, a že ich nebolo málo. Určite na Slovensko neprišli „na dovolenku“, ale mali jasne zadefinované úlohy. Niekoľko viet z článku vojenského historika Pavla Šimuniča, ktorý nesie názov „Slovenské národné povstanie“ (1984): „V 3. etape bojov na povstaleckom fronte, ktorá sa začala 19. októbra 1944, sa fašistom podarilo sústrediť proti povstalcom veľké sily. K dovtedy operujúcim jednotkám 178. divízie Tatra, 14. SS divízie Galizien a SS bojových skupín Schill, Schäfer a Volkmann pribudli 18. SS divízia Horst Wessel (kmeňová jednotka SS bojovej skupiny Schäfer, ku ktorej sa táto vrátila), SS trestanecká brigáda Dierlewanger, SS bojová skupina Wittenmeyer, bojová skupina vyčlenená zo skupiny armád „A“, disponujúca pancierovým vlakom, a rôzne podporné a špeciálne jednotky. Celkový stav nemeckých okupačných síl na Slovensku, včítane rôznych zabezpečovacích a bezpečnostných jednotiek, dosiahol asi 51000 mužov a priblížil sa počtom povstaleckej armáde, ktorú tvorilo asi 60000 vojakov; okrem toho na povstaleckom fronte i v tyle nepriateľa bojovalo asi 20000 partizánov. Velenie okupačných vojsk preskupilo sily a prostriedky, čím na hlavných útočných smeroch získalo rozhodujúcu prevahu. Okrem výraznej technickej prevahy dosiahli proti povstalcom ďalšie výhody — do bojov mohli zasadiť vysoko mobilné, odpočinuté a v bojoch skúsené jednotky. (s. 27-28)“

  Čo sa potom dialo po definitívnej porážke hitlerovského Nemecka? Veľká časť členov divízie Galícia urobila všetko preto, aby sa vyhli spravodlivému trestu a snažili sa vzdať do tých „správnych rúk“. Takto sa dostali pod ochranné krídla štátnych orgánov západných demokracii a okamžite sa stávali nielen pracovnov silou, ale rovnako aj zdrojom informácii pre západné tajné služby: „Např. pod ochranou Anglie byl v Itálii umístěn zbytek divize SS Galizien v počtu 5000—8000 mužů, složené ze zrádců ukrajinského národa. Anglické úřady odmítly tyto zločince předat Sovětskému svazu, neboť žili v části Ukrajiny, okupované do roku 1939 Polskem a nebyli před válkou občany Sovětského svazu. (Fiala, 1932)“ Noviny „Tribune“ – 3. január 1948 – potom v jednom zo svojich článkov uviedli: « Dozorcovia v táboroch smrti. Pobaltskí obyvatelia, ktorí slúžili ako dozorcovia v táboroch smrti, nacistickí policajti a bábkoví štátni zamestnanci, profesionálni pracovníci alebo obchodníci, utiekli, keď Červená armáda postupovala. Stali sa z nich „vysídlené osoby“. Sovietska vláda protestovala proti tomu, že sa jej nepodarilo dosiahnuť vydanie určitých pobaltských kolaborantov z radov vysídlencov na súdne stíhanie. Poľská tlač bola mimoriadne kritická voči prijatiu SS divízie Galícia, ktorú nacisti zverbovali z Ukrajincov v predvojnovej poľskej provincii Halič, do Anglicka. Asi 8000 z týchto ukrajinských príslušníkov SS bolo prijatých zrejme s cieľom budúcej migrácie do domínií alebo práce v Anglicku. Niektorí sú v Poľsku hľadaní pre obvinenia z masových popráv a mučenia poľských občanov. »

  MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ / Vojnové zločiny členov jednotky 14. Waffen-SS divízie Galícia v Hute Pieniackej (Poľsko) – Obyvatelia dediny zaživa upálení vo svojich stodolách

  Dr. Paweł Głuszek vo svojom článku „Archiwum Pełne Pamięci: Zbrodnia w Hucie Pieniackiej“ [„Archív plný spomienok: Zločin v Hute Pieniackej“, pozn.], ktorý napísal pre poľský „Instytut Pamięci Narodowej“ [„Inštitút národnej pamäti“, pozn.], píše: „28. februára 1944 vstúpili ukrajinskí vojaci zo 4. Galícijského dobrovoľníckeho policajného pluku SS prepojeného s 14. divíziou SS ‚Galizien‘, jednotky UPA [Ukrajinská povstalecká armáda, pozn.], ukrajinskí nacionalisti a ukrajinskí obyvatelia okolitých dedín do dediny Huta Pieniacka, kde žila poľská populácia. V dôsledku pacifikačnej operácie útočníkov bolo zabitých viac ako 850 Poliakov. Približne 160 ľudí masaker prežilo. Niekoľko dní predtým, 23. februára, došlo v blízkosti obce k potýčke medzi jednotkou sebaobrany z Huty Pieniacka a policajnou hliadkou zloženou z Ukrajincov slúžiacich v 4. policajnom pluku divízie SS ‚Galizien‘. V dôsledku bojov boli zabití dvaja ukrajinskí vojaci a osem bolo zranených. Na zrážke sa zúčastnili aj jednotky UPA [Ukrajinská povstalecká armáda, pozn.] podporujúce vojakov SS. Nemci usporiadali v Brodoch slávnostný pohreb obetí týchto bojov. Oddiel SS sa v Hute Pieniacka objavil po tom, čo Nemci dostali informáciu, že v obci sa nachádza oddiel sovietskych partizánov, s ktorými obyvatelia spolupracovali. Partizáni však 22. februára obec opustili. Po potýčkach z 23. februára sa obyvatelia Huty Pieniackej pripravovali na očakavánú nemeckú odvetu. V noci z 27. na 28. februára spravodajská služba z inšpektorátu AK v Złoczowe informovala jednotku sebaobrany v Hute Pieniackej, ktorej velil Kazimierz Wojciechowski, že sa k obci blížia jednotky 14. divízie SS ‚Galizien‘. Bolo odporučené neklásť odpor, ukryť zbrane a obyvateľov. Dúfalo sa, že jednotky SS budú dedinu len kontrolovať, hľadať zbrane a kontakty obyvateľov so sovietskymi partizánmi. Podobná akcia sa uskutočnila niekoľko dní predtým v obci Majdan, kde nedošlo k žiadnym obetiam. V skorých ranných hodinách 28. februára 1944 bola Huta Pieniacka obkľúčená vojenskými jednotkami v sile asi 500-600 vojakov ukrajinských policajných útvarov SS. Velenie mali Nemci. Armádu podporovali príslušníci UPA [Ukrajinská povstalecká armáda, pozn.] a ukrajinskí obyvatelia okolitých dedín. Dedina bola ostreľovaná. Niektorí obyvatelia sa ukryli vo vopred pripravených úkrytoch. Po vstupe do dediny začali útočníci prehľadávať budovy a zhromaždili obyvateľov v kostole a škole, ktoré sa nachádzali v centre dediny. Ukrajinci začali rabovať a plieniť domy. Budovy podpálili. Mnohí obyvatelia zahynuli pri pokuse o útek z miest, kde sa ukrývali. Ukrajinskí vojaci sa dopustili mnohých zločinov voči poľským obyvateľom Huty Pieniackej. Zatknutých Poliakov beštiálne vypočúvali a snažili sa od nich získať informácie o pobyte sovietskych partizánov v dedine. Veliteľ oddielu domobrany Kazimierz Wojciechowski bol poliaty horľavou látkou a podpálený. Útočníci pravdepodobne vedeli, kto patril do oddielu domobrany, a kto pomáhal partizánom. Poznali aj miesto úkrytu zranených sovietskych partizánov. Všetci títo ľudia boli zabití. Popoludní boli Poliaci zhromaždení v kostole a škole vyvedení v skupinách po desiatich a v konvojoch odvedení do drevených stodôl a hospodárskych budov nachádzajúcich sa v obci. Ľudí v nich zamkli a budovy zapálili. Tí, ktorí sa pokúšali utiecť alebo kládli odpor, boli zabití. Prakticky všetky budovy v dedine boli vypálené s výnimkou kostola a školy, kde boli zadržiavaní. Neskoro popoludní útočníci Hutu Pieniacku opustili.“

  MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ / Vojnové zločiny členov jednotky 14. Waffen-SS divízie Galícia v dedine Palikorovi / Palikrowy (Poľsko) – Obyvatelia dediny zhromaždení na lúke a postrieľaní troma guľometmi, preživší zabití bajonetmi

  Pripemeňme si aj udalosti z dediny Palikorovi [Palikrowy (poľ.) , pozn.] Tie „Instytut Pamięci Narodowej“ [„Inštitút národnej pamäti“, pozn.] v článku s názvom „80. rocznica zbrodni w Palikrowach“ [„80. výročie zločinu v Palikorovách“, pozn.] vyobrazil nasledovne: „12. marca 1944 sa v Palikorovách (Brodský okres) odohral zločin proti poľskému obyvateľstvu. Pacifikáciu poľskej dediny vykonali ukrajinskí dobrovoľníci zo 14. divízie SS ‚Galizien‘, ktorým pomáhali blízke jednotky Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) a polovojenská jednotka zložená z banderovskej organizácie ukrajinských nacionalistov [OUN-B, pozn.] V ten deň bolo zastrelených viac ako 360 osôb poľskej národnosti. Prežilo len niekoľko zranených. (…) …rozsiahla obec s viac ako 1880 obyvateľmi a viac ako 360 domácnosťami, z ktorých značná časť boli Poliaci. Žili tam aj zmiešané poľsko-ukrajinské manželstvá. Po krvavom masakri na Volyni sa v obci ocitli aj utečenci z Volyne. Od polovice roku 1943 začali medzi Ukrajincami vo východnom Malopoľsku narastať protipoľské nálady a zosilnel tlak na depolonizáciu. Tomu predchádzala vlna individuálnych vrážd, ktorých obeťami sa stali významné osobnosti poľskej komunity. Do konca roka 1943 sa situácia zhoršila a vraždenie celých poľských rodín sa stalo bežným javom. Dochádzalo k masovým vraždám zo strany UPA [Ukrajinská povstalecká armáda, pozn.] a od februára 1944 sa začal dramaticky zvyšovať počet útokov, do ktorých bola zapojená UPA. Poliaci boli vraždení vo Firlejówe, Bokowe, Berozowici Malej a Hute Pieniackej. 28. februára UPA zaútočila na Korościatyn a zabila 156 ľudí. V sobotu 11. marca 1944 dorazila do okolia Podkamenia divízia 4. policajného pluku SS, zložená z dobrovoľníkov 14. divízie SS ‚Galizien‘, a jednotky UPA… podporované miestnou domobranou OUN (b). Časť jednotiek sa zúčastnila na prepadnutí kláštora v Podkamieńi a vyvraždení tam sa ukrývajúcich ľudí, kde sa ukrývali aj niektorí obyvatelia Palikorova. Zvyšná skupina útočníkov smerovala k Palikrowu. V nedeľu 12. marca okolo ôsmej hodiny ráno útočníci obkľúčili obec a spustili paľbu smerom k budovám. Obyvateľom dediny potom prikázali, aby sa zhromaždili na lúke pri rieke. Keď sa zhromaždili všetci obyvatelia dediny, urobila sa selekcia na Poliakov a Ukrajincov. Na overovaní národností sa zúčastnili aj miestni Ukrajinci. Potom boli miestni Ukrajinci prepustení. Poliaci boli natlačení na jedno miesto a obkľúčení z troch strán 3 guľometmi, a potom boli zhromaždení ľudia hromadne postrieľaní. Útočníci potom ľudí zabíjali bajonetmi. Bol to obludný masaker, celá rieka bola červená od krvi. Po poprave boli poľské domy vyrabované útočníkmi a hospodárstva spálené. Poliaci nájdení v skrýšach boli tiež zavraždení. Bolo identifikovaných 265 obetí masakry. Na mieste hromadného hrobu bol postavený pamätník s počtom obetí genocídy. Podľa odhadov poľských historikov ukrajinskí nacionalisti zavraždili približne 100-tisíc Poliakov. 40–60 tisíc zahynulo na Volyni, 20–40 tisíc vo Východnej Galícii a najmenej 4 tisíc na území dnešného Poľska. Teror UPA [Ukrajinská povstalecká armáda , pozn.] spôsobil, že státisíce Poliakov opustili svoje domovy a utiekli do centrálneho Poľska.“

  Niektorí členovia Waffen-SS divízie Galícia mali značne odlišný osud: „Po prechode frontu na západ zostala značná časť UPA v tyle Červenej armády, kde mala vyvíjať deštrukčnú činnosť a rovnako ako neskoršie na našom území Werwolf a ostatné tlupy nacistického podzemia v strednej a východnej Európe organizovať prípravy na vedenie novej vojny. Tak vznikol akýsi organizačný základ, okolo ktorého sa potom verbovaním zvyškov nemeckej fašistickej armády, členov bývalej SS divízie Galizien a rôznych zločineckých živlov, často však tiež násilným mobilizovaním miestneho obyvateľstva, formovali početné banderovské tlupy, ktoré potom narušovali povojnovú mieru konsolidáciu. Ich teroru padli za obeť tisíce príslušníkov ukrajinského a poľského národa. Po skončení druhej svetovej vojny utiekol Š. Bandera s niekoľkými ďalšími blízkymi spolupracovníkmi do Američanmi obsadenej časti Nemecka, kde vytvoril v Mníchove nové ústredie OUN. Toto nové riadiace centrum vydávalo direktívy záväzné pre všetky ozbrojené tvary banderovcov vo východnej Európe. Z východnej časti Poľska, kde sa im podarilo trvale sa usadiť, organizovali banderovci nájazdy i na východné Slovensko, a to už počas leta roku 1945. Tak došlo k vážnemu ohrozeniu…“

  Možnože sa niektorí spýtajú: « Ale ako chceli vlastne bojovať tí „banderovci“? » To je veľmi správna otázka. Na vojnu potrebujete: peniaze, zbrane a bojovníkov. Predstavitelia „politického ukrajinizmu“ (v povojnovom období) bojovníkov mali. Mali aj niečo iné. Desaťročia sa venovali budovaniu rôznych centier „ukrajinizmu“ vo svete – USA, Kanada, Francúzsko, Praha za Masaryka… Domáca úloha: skúste si zistiť, kto bol pán s menom „Lev Dobriansky“, a kto je jeho dcéra „Paula Dobriansky“. Hoďte si do vyhľadávania, naštudujte odkiaľ pochádzal jej otec, koho vyučoval, aká bola kariéra tejto pani… a porozmýšľajte. Odrazu budete mať pokope „banderovcov“, bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Yushchenka s manželkou, administratívu hneď niekoľkých amerických prezidentov… toto všetko sú verejné a ľahko dostupné informácie. Lev Dobriansky, ako uvidíte na obrázkoch nižšie, v rokoch 49/51 venoval naozaj veľké úsilie tomu, aby zabezpečil prísun zbraní zo strany vlády USA pre „banderovcov“, ktorí nám tu vtedy pobehovali… Dobrianskému sa to síce vtedy nepodarilo, no… a vlastne aj podarilo, všakže?

  Čo dodať na zaver? Tento komentár som začínal obrázkom pamätníka pre bojovníkov, ktorí padli v SNP. Je tragédiou národa, keď jeho vrcholní politickí reprezentanti, ako aj prakticky celý mediálny priestor, nie sú odrazu schopní povedať – „za akých okolností“, ohradiť sa, pretože sa to práve akosi „nehodí“, čím zahmlievajú históriu, deformujú túto dôležitú časť národnej identity – historickú pamäť národa, no a takýmto spôsobom špinia pamiatku týchto zosnulých. A ešte väčšou tragédiou je, že väčšine občanov… nič z tohto neprekáža, a v podstate na tomto participujú. Áno, aj s SNP sú spojené nejaké tie „kontroverzie“, ale snáď…

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] 80. rocznica zbrodni w Palikrowach. Varšava (Poľsko) : Instytut Pamięci Narodowej, 2024. Dostupné na (10-10-2025 / 22:37): https://ipn.gov.pl/pl/dla-mediow/komunikaty/198847,TEKST-AUDIO-80-rocznica-zbrodni-w-Palikrowach.html
  • [2] DOBRIANSKY, Lev. Call for U.S. Aid. / The Courier-Mail – No. 4447: Tuesday, 27. February, 1951. Brisbane (Austrália), 1951.
  • [3] DOBRIANSKY, Lev. Our Opportunity – To Take or Forsake. / ВІЛЬНА ДУМКА [Vil’na Dumka] – The Ukrainian Independent Newspaper in Australia, No. 8 (32), 5. March 1950. Sydney (Austrália), 1950.
  • [4] DRŠKA, Pavel. Boj čs. armády proti banderovcom v rokoch 1945-1947. / Historie a vojenství – 6. číslo, 1977. Praha (Česko-Slovensko) : Vojenský historický ústav, 1977.
  • [5] FIALA, Ján. Československá armáda v boji proti banderovcům v roce 1947. / Historie a vojenství – 3. číslo, 1960. Praha (Česko-Slovensko) : Vojenský historický ústav, 1960.
  • [6] FIALA, Ján. Československé ozbrojené sily a zabezpečení pokojného vývoje revoluce v letech 1945-1947. Praha (Česko-Slovensko) : Vojenský historický ústav, 1962.
  • [7] Germans Try To Use Ukranians Against Poles. / Border Morning Mail – 21. May 1943. Albury (Austrália).
  • [8] Gloryfikacja Bandery i SS Galizien we Lwowie! Skandal! (Poľsko) : Polityka RP (Youtube). Dostupné (07-05-2026 / 18:12): youtu.be/HgkykEXMCkc
  • [9] GŁUSZEK, Paweł. Archiwum Pełne Pamięci: Zbrodnia w Hucie Pieniackiej. Varšava (Poľsko) : Instytut Pamięci Narodowej, 2025. Dostupné na (10-10-2025 / 19:21): https://ipn.gov.pl/pl/historia-z-ipn/139138,Archiwum-Pelne-Pamieci-Zbrodnia-w-Hucie-Pieniackiej.html
  • [10] GREDIL, Myhail. Бо тільки той народ має майбутнє, який не відвертається від тих, хто віддав за нього своє життя і свою долю. 83 річниця створення дивізії „Галичина“. Ľvov (Ruthénia) : Myhail Gredil (Facebook). Dostupné (07-05-2026 / 23:09): facebook.com/reel/920101457730542
  • [11] KAŇÁK, Petr. VAJSKEBR, Jan. Výcvikový pluk SS Prag. / Historie a vojenství – 3. číslo, 2013. 62. ročník. Praha (Česká republika) : Vojenský historický ústav, 2013.
  • [12] LUCIUK, Lubomyr. The Galicia Division – They Fought for Ukraine (foreword Paul Robert Magocsi). The Kashtan Press, 2023. 22 strán.
  • [13] Marsz Ku Czci SS Galizien We Lwowie Już w Sobotę! Rząd Tuska Udaje Że Wszystko OK! – Analiza Ator. wideoprezentacje (Youtube). Dostupné (07-05-2026 / 19:12): youtu.be/aiTFuuWnns0
  • [14] Marsch zu Ehren der Waffen-SS-Division Galizien. Lemberg. 2. Mai 2026. Yelyzaveta Grinshpun (Youtube). Dostupné (07-05-2026 / 18:07): youtu.be/As1fJCDdkZ4
  • [15] MIĘDLAR, Jacek. Kościół przeżarty banderyzmem! Duchowny wychwala ludobójców, wyzywa Polkę i odgraża się, że Ukraińcy zabiorą Przemyśl, Lublin i Kraków [ZDJĘCIA]. (Poľsko) : wPrawo.pl. Dostupné (07-05-2026 / 19:49): https://wprawo.pl/kosciol-przezarty-banderyzmem-duchowny-wychwala-ludobojcow-wyzywa-polke-i-odgraza-sie-ze-ukraincy-zabiora-przemysl-lublin-i-krakow-zdjecia/
  • [16] MIKULKA, Radek. Časopis Matice moravské – 2. čislo, 2015. 134. rocńík. Brno (Česká republika) : Matice moravská, 2015.
  • [17] PETELSKA, Eva; PETELSKI, Czesław (réžia). Ogniomistrz Kaleń. (Poľsko), 1961. 103 minút. Dostupné online (26-10-2025 / 23:04): https://www.youtube.com/watch?v=qeohw1ZNuZI
  • [18] PLACHÝ, Jiří. Muzea nejnovějších dějín ve Lvove. / Historie a vojenství – 2. číslo, 2020. 69. ročník. Praha (Česká republika) : Vojenský historický ústav, 2020.
  • [19] PLIŠKOVÁ, Anna. Prof. Dr. Paul Robert Magocsi – Doctor honoris causa Prešovskej univerzity v Prešove. / Na pulze – Časopis Prešovskej univerzity v Prešove. Prešov (Slovenská republika) : Prešovská univerzita v Prešove, 2013. Dostupne na (05-11-2025 / 23:01): https://napulze.unipo.sk/clanok?id=24
  • [20] Prieskum lesov Vyšné Ružbachy. (Slovensko) : Zálesák z východu (Youtube). Dostupné (07-05-2026 / 17:29): youtu.be/As1fJCDdkZ4
  • [21] STYRKUL, Valery. The SS Werewolves. Ľvov (Sovietsky zvaz) : Kamenyar Publishers, 1982. 56 strán.
  • [22] ŠIMUNIČ, Pavol. Obrana východnej časti povstaleckého územia počas fašistickej generálnej ofenzívy (Úsek II., III. a VI. Taktickej skupiny). / Historie a vojenství – 2. číslo, 1987. Praha (Česko-Slovensko) : Vojenský historický ústav, 1987.
  • [23] ŠIMUNIČ, Pavol. Slovenské národné povstanie. / Historie a vojenství – 4. číslo, 1984. Praha (Česko-Slovensko) : Vojenský historický ústav, 1984.
  • [24] The Unspeakable Crime at Lvov. / The Australian Jewish News – 6. April 1945. Melbourne (Austrália).
  • [25] The Unspeakable Crime at Lvov. / The Syydney Jewish News – 13. April 1945. Sydney (Austrália).
  • [26] Ukraina: Prawy Sektor organizuje marsz ku czci SS „Galizien” we Lwowie. Start pod pomnikiem Bandery. (Poľsko) : Radio Maryja – Katolicki głos w Twoim domu. Dostupné (07-05-2026 / 18:49): https://www.radiomaryja.pl/informacje/ukraina-prawy-sektor-organizuje-marsz-ku-czci-ss-galizien-we-lwowie-start-pod-pomnikiem-bandery/
  • [27] Warning on Balt Migrants – „Voluntarily“ Served Nazi. / Tribune – 3. january 1948. Sydney (Austrália).
  • [28] З нагоди 83-ї річниці створення 14-ї гренадерської дивізії «Галичина» – 2 травня у Львові. Ľvov (Ruthénia) : Правий Сектор /Львівщина [Pravý sektor /Ľvovská oblasť ,pozn.]. Dostupné (08-05-2026 / 00:13): https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=1396563882503603&id=100064500142005
  • [29] Галичина — дивізія героїв! / 30. apríl o 19:38. (Ukrajina) : Третій механізований батальйон [Tretí mechanizovaný prápor ,pozn.]. Dostupné (08-05-2026 / 00:27): https://www.facebook.com/thirdmechbat/

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ako-sa-na-ukrajine-maj-2026-opatovne-prihlasili-k-odkazu-esesakov-z-14-waffen-ss-divizie-galicia-galizien-halychyna-ktori-potlacali-snp/

• ▐ Zverejnené: 06/05/2026

  Základný popis

  Dodola / Perperuna – pomenovania evokujúce silu prírody. Nie sú to len názvy niektorého z božstiev, sú priamou personifikáciou ľudskej túžby po vode v obdobiach sucha, modlitbou za úrodnú zem, nádejou na prežitie komunity. Takéto starodávne rituály neboli iba magické praktiky – boli hlboko zakorenené v každodennom živote ľudí, spojené s ich prácou na poliach, rodinnými tradíciami a strachom z hladu, ktorí neraz končil smrťou niektorého člena rodiny. V dnešnom svete, odtrhnutom od rytmov sezón, ktorý sa čoraz viac presúva za obrazovky mobilných telefónov, do prostredia chladných technológii, nám tento obraz rozpráva príbeh o našej zabudnutej podstate a nemennej závislosti od darov zeme.

  « Zvyky a tradície Srbska: Privolávanie dažďa a Dodola / Perperuna – Pohanský rituál Slovanov z Balkánu (Friedrich August Schlegel) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 8. augusta 1892 [8-го августа 1892] (Zväzok 48 [XLVIII.] – No. 1229). 24. ročník [XXIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1892.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zvyky-a-tradicie-srbska-privolavanie-dazda-a-dodola-perperuna-pohansky-ritual-slovanov-z-balkanu-friedrich-august-schlegel/

• ▐ Zverejnené: 26/04/2026

  Základný popis

  Z nasledovného obrázka cítiť chladný dotyk vetra a ním nesenú vôňu horských bylín. Karpaty. Karpatský oblúk. Mladí pastieri v Tatrách. Táto ilustrácia zachytáva život a kultúru Slovákov v niekdajšom Rakúsko-Uhorsku. Ide o vzácne zdokumentovanie tradičného spôsobu života v oblastiach karpatských vysočín, ako o ňom na konci 19. storočia informovalo známe londýnske periodikum.

  « Tatry a karpatskí pastieri: Keď sa v Londýne písalo o Slovákoch / „Slovack“ (František Bohumír Zvěřina, 1875) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Príroda – Vidiek – Folkór – Ľudský život – Cnosť – Pokora – Služba – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Rakúsko-Uhorsko – Galícia – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni

  « PASTIERI Z KARPÁT.

  Severné provincie Rakúskeho impéria, ktoré sa tiahnu v celkovej dĺžke takmer sedemsto míľ, pretína pohorie Karpaty. Tieto oddeľujú Uhorsko a Transylvániu na juhu od Moravy, Sliezska a Galíciu na severnej strane. Ich centrálnou a najvyššou časťou je Tatranské pohorie… Je to obrovský žulový masív […] a horná časť krajiny má alpský charakter s ľadovcami, snehovými poliami, jazerami a hlbokými priepasťami. Svahy Karpát v nižších polohách pokrývajú husté lesy bukov, borovíc a smrekov, nad ktorými sa týči stena holých alebo machom porastených skál. Teplota, ktorá je vo všeobecnosti nízka, bráni dozrievaniu ovocia a niektorých obilnín; drevo a pastviny však ponúkajú veľa príležitostí na zbohatnutie. V anglickom oficiálnom vydaní správ o Viedenskej výstave z roku 1873, ktorú sme si nedávno všimli, poručík T. H. Anstey, R.E., prekladá a komentuje správy pána Schütza a Dr. Wilhelma o rakúskej výstave dobytka a oviec. Táto druhá skupina zvierat, ktorú na tejto výstave zastupovalo 898 kusov z rakúskych a uhorských provincií, si zaslúžila osobitnú pozornosť. Dozvedáme sa nielen o rôznych plemenách merino, ktorých jemná vlna teraz musí konkurovať tej z Austrálie a iných britských kolónií na druhej strane zemegule, ale reportéri spomínajú aj ovce z rodu „Racka“ z Karpát [„Zackel“, pôvodne pravdepodobne rumunské (valašské) plemeno oviec, pozn.], z ktorých niektoré sú úplne čierne, ako napríklad plemeno „Szekler“ [pravdepodobne plemeno oviec, ktoré chovali Sikulovia („Szekler“) prevažne na území Rumunska, pozn.], a iné majú čierne hlavy a nohy. Sú to odolné plemená, spokojné s riedkym porastom, ale produkujúce baranie mäso vynikajúcej chuti a kučeravá vlna jahniat je veľmi cenená. V týchto karpatských vrchoch sa vo veľkej miere chovajú aj kozy a z ich mlieka sa vyrába dobrý syr; ale poškodzujú lesné porasty. Vidiečania, ktorí sa venujú tejto činnosti, ako je znázornené na kresbe rakúskeho umelca, ktorú sme vyryli, sú zmiešaným nemeckým a slovenským alebo galícijským obyvateľstvom; ale títo malí chlapci, ktorí sa neučia hláskovať, sa zdajú byť vernými pastiermi. »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.

  ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, April 10, 1875 (Vol. 66), No. 1861. Londýn (Anglicko), 1875.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/tatry-a-karpatski-pastieri-ked-sa-v-londyne-pisalo-o-slovakoch-slovack-frantisek-bohumir-zverina-1875/

• ▐ Zverejnené: 25/04/2026

  Základný popis

  Tam, kde slnečné lúče len veľmi neochotne prenikajú cez husté koruny vysokých stromov, v týchto tmavých tieňoch a zákutiach lesného kráľovstva žije jeho starostlivý panovník, strážca a verný ochranca, záhadná postava slovanskej mytológie, lesný muž, azda lesný duch – „Leshy“, ktorý dozerá na každého návštevníka týchto posvätných priestorov a dožaduje sa znamenitej úcty k prírode. Ak niekto nekoná podľa tejto zásady, takého „Leshy“ okamžite – a hrozivo – strestá…

  « Slovanská mytológia: „Leshy“ / „Lesnik“ – Lesný duch (lesoduch), lesný muž (Nikolay Karazin, 1874) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Rozprávka – Národ – Rodoľubstvo – Slovania

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Niva [Нива] / No. 10 – 1874. Petrohrad (Ruské cisárstvo) : Adolf Fyodorovich Marx Publishing and Printing Company, 1874.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/slovanska-mytologia-leshy-lesnik-lesny-duch-lesoduch-lesny-muz-nikolay-karazin-1874/

• ▐ Zverejnené: 19/04/2026

  Základný popis

  Historické rytiny, na podklade prác vytvorených rukou českého umelca Josefa Mánesa, zobrazujú apoštolov Slovanov v byzantskom štýle, obklopených anjelmi a symbolmi víťazstva nad temnotou. Ilustrácia je ukážkou náboženského umenia 19. storočia a prezentuje jeden z najvýznamnejších prvkov slovanskej identity. Cyril drží v rukách Bibliu a ukazuje na jej písmo, Metód drží pre zmenu pastiersku palicu. Obaja majú pod svojimi nohami porazeného draka, symbol zla.

  « Viera Slovanov a jej byzantské korene: Medailóny sv. Cyrila a Metoda na hlavnej bráne chrámu v Karlíne (Podľa kresby Josefa Mánesa, 1874) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Hudba – Cyril a Metod – Kresťanstvo – Ortodoxia – Byzancia – Veľká Morava – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Slovania

  AUDIO: „Pobedna Pesma“ [„Победна песма“] / Srbská ortodoxná pieseň (Youtube)

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Niva [Нива] / No. 13 – 1874. Petrohrad (Ruské cisárstvo) : Adolf Fyodorovich Marx Publishing and Printing Company, 1874.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/viera-slovanov-a-jej-byzantske-korene-medailony-sv-cyrila-a-metoda-na-hlavnej-brane-chramu-v-karline-podla-kresby-josefa-manesa-1874/

• ▐ Zverejnené: 19/04/2026

  Základný popis

  Dve postavy – svätý Cyril a svätý Metod, stoja vedľa seba ako strážcovia. Ich oči sa upínajú do diaľky, akoby videli niečo, čo my už vidieť nemôžeme – možnože ten prvý okamih, keď sa jazyk Slovanov (Slovienov) stal jazykom bohoslužobným. Tento obrázok je zrkadlom, ktoré nám ukazuje, ako sa viera a kultúra spájajú v jednom celku, ako sa stávajú súčasťou nášho života, pretože sú neoddeliteľnou súčasťou našej histórie, a tým aj našej vlastnej identity.

  « Hospodi Pomiluj! Viera Slovanov a jej byzantské korene: Socha sv. Cyrila a Metoda – Týnsky chrám / Kostol Matky Božej pred Týnom v Prahe (1869) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Hudba – Cyril a Metod – Kresťanstvo – Ortodoxia – Byzancia – Veľká Morava – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Slovania

  AUDIO: „Gospode Pomiluj“ / Srbský ortodoxný chorál (Youtube)

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 22. marca 1869 [22. МАРТА 1869] (Zväzok 1 [I.] – No. 13). 1. ročník [I.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1869.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/hospodi-pomiluj-viera-slovanov-a-jej-byzantske-korene-socha-sv-cyrila-a-metoda-tynsky-chram-kostol-matky-bozej-pred-tynom-v-prahe-1869/

• ▐ Zverejnené: 19/04/2026

  Základný popis

  O tichých prísahách, ktoré boli raz dávno vyslovené a spísané atramentom, aby ešte aj dnes rezonovali v dušiach tých, ktorí hľadajú korene svojej identity a ctia si odkaz svojich predkov. Ferdinand Juriga, v tomto texte, hovorí jazykom, ktorý je hrubý a jemný zároveň. „Krv ze slovenskej krvi a kosť ze slovenskej kosti…,“ je metafora, ktorá presahuje akúsi azda „biologickú“ definíciu národa. Hovorí o osude. O tom, že byť Slovákom v roku 1907 nebolo len o tom, kde sa narodíš, ale o tom, čo si pripravený pre svoj národ zniesť. Strach z Boha je strachom z pravdy, z morálneho poriadku, ktorý je nad človekom. Je to filozofický pohľad na to, že utláčateľská politická moc je len tieň dávno mŕtvej ničotnosti. Práve tu sa rodí pochopenie: niektoré veci sú také dôležité…

  « Utláčateľská politická moc ako tieň dávno mŕtvej ničotnosti: Kto sa rozhodne slúžiť slovenskému národu, ten sa bojí a tomu kážu len Slováci a Boh (Ferdinand Juriga, 1907) »

  ZNAČKY: Citát – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Rodina – Materstvo – Rodičovstvo – Národ – Rodoľubstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Slovensko – Slovania

  « Kto sa raz ľudu slovenskému do služby postavil, kto sa halene ráz posvätil, ten vďačne podstúpi tresty, žaláre… Ale my sa nebojíme nikoho len Boha. Nám nerozkáže nikto iný len slovenský národ. My sme krv ze slovenskej krvi a kost ze slovenskej kosti nie len vtedy, keď mezi ľudom rečníme, ale aj vtedy, keď za tú naši krv robiť, i keď za ňu preukrutne trpeť treba. »

  ZDROJ: EVA – Sborník pro vzělání, umění a zábavu / Květen-Červen, Číslo 3. 4. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1907. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/utlacatelska-politicka-moc-ako-tien-davno-mrtvej-nicotnosti-kto-sa-rozhodne-sluzit-slovenskemu-narodu-ten-sa-boji-a-tomu-kazu-len-slovaci-a-boh-ferdinand-juriga-1907/

• ▐ Zverejnené: 16/04/2026

  Základný popis

  Drsná krása ľudskej vytrvalosti. Portrét bezmenného muža, ktorý v tichosti rozsieva osivo na zoranej roli. Pripomeňme si, aké to bolo… žiť v dobe, kedy každé zrnko pšenice nieslo symbolický odkaz úpornej námahy, no najmä nádeje na úrodu, ktorá živila neraz niekoľko generácii jednej rodiny a starala sa o zachovanie celého rodu.

  « Siewca – Rozsievač (Ilustrowany Kurjer Polski, 1942) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Rodina – Rodičovstvo – Ľudský život – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Národ – Slovania

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Ilustrowany Kurjer Polski / Nr. 17. Krakow (Poľsko), 1942.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/siewca-rozsievac-ilustrowany-kurjer-polski-1942/

• ▐ Zverejnené: 15/04/2026

  Základný popis

  Šero sa plazí po poli a my môžeme vidieť roľníka siať osivo na svojej roli. Ozvena z čias, keď zem bola svedkom mnohých takýchto tichých modlitieb a potu robotou zmorených rúk. S plnou dlaňou zŕn, ktoré hádže k zemi, ako keby do nej chcel vložiť svoje vlastné srdce, niekam hlboko pod povrch, pričom každé zrniečko nesie maličký kúsok jeho dúfania, nádej v budúcu úrodu…

  « Siatie: Život na gazdovstve / Slovácko – Moravské Slovensko (Josef „Joža“ Uprka, 1922) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Rodina – Rodičovstvo – Ľudský život – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Národ – Slovania – Slovensko

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Graphic Art of Czechoslovakia (Exhibition of Prints from the Private Collection of Henry J. John M. D.) Cleveland (USA) : The Cleveland Museum of Art, 1922. cca. 60 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/siatie-zivot-na-gazdovstve-slovacko-moravske-slovensko-josef-joza-uprka-1922/

• ▐ Zverejnené: 07/04/2026

  Základný popis

  Táto vizuálna pastorála, obrázok znázorňujúci atmosféru tvrdého, ale za to spokojného vidieckeho života, je symbolom spojenia s koreňmi, tradíciami a rodnou zemou, ktorá dávala človeku všetku jeho obživu. Na plátne minulosti sa rozprestiera obraz pastiera – muža previazaného s krajinou takou silnou väzbou, aká dnes už len vzácne existuje. V jeho výzore cítiť odraz tvrdej práce a vytrvalosti v odhodlaní obetovať svoj život vidieku, harmónii so svetom navôkol seba. Na obrázku môžeme vidieť hrubé drevené trámy salaša, posiate množstvom vrások od uplynutého času, ako tichý odkaz na všetkých jemu predošlých, ktorí si vyvolili rovnaký životný osud.

  « Pastier a jeho ovečky (1869) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Slovania – Národ – Rodoľubstvo – Ľudský život – Pokora – Služba

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 31. máj 1869 (Zväzok 1 [I.] – No. 23). 1. ročník [I.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1869.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pastier-a-jeho-ovecky-1869/

• ▐ Zverejnené: 06/04/2026

  Základný popis

  Okno do zabudnutej éry Česko-Slovenska. Dievča zahľadené do neznámej diaľavy – a veľkonočný zajačik. Táto ilustrácia je ako premietnutie časti snového záznamu, útržok zo zbierky starých pohľadníc v štýle „Art Deco“.

  « „K veselým velikonocům…“ (Hvězda, 1935) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Fotografia – Veľkonočný pondelok – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Slovania

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Hvězda československých paní a dívek – Číslo 16 (500), 1935. Praha (Česko-Slovensko) : Melantrich, 1935. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/k-veselym-velikonocum-hvezda-1935/

• ▐ Zverejnené: 06/04/2026

  Základný popis

  Mladá žena držiaca veľkonočné maľované vajíčka – symbol plodnosti, nového života a nádeje. Príklad dobového veľkonočného vinšu v duchu estetiky medzivojnového obdobia minulého storočia.

  « „…wesołego jajka!“ (Bocian, 1924) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Veľkonočný pondelok – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Slovania

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Bocian / 15. kwietnia 1924 – Nr. 8. 27. ročník. Krakow (Poľsko), 1924.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pomedzi/wesolego-jajka-bocian-1924/

• ▐ Zverejnené: 05/04/2026

  Základný popis

  Obraz slovanskej krásy reprezentovanej v podobe tejto momentky z dielne poľského folklóru. Na prvý pohľad vidíme len klasickú idylku: matka a dieťa – oblečení v tradičných krojoch počas slávenia Veľkej noci – kráčajú do kostola k sväteniu svojich veľkonočných košíkov. Avšak pri hlbšom zamyslení vnímame niečo viac. Obraz kontinuity. Detaily ich krojov a maľované vajíčka nie sú len kdejakými miestnými etnografickými variáciami – sú to prvky neotrasiteľnej tradície, jedinečnej kultúrnej identity, ktorá je tak dôležitá práve v čase divokých zmien a okolitého chaosu – predávanej z generácie na generáciu. Dieťa drží v rukách prútený košík ako relikviu, pričom sa stáva jej nositeľom, no súčasne aj ochrancom nasledovného zachovania a pretrvania. V malom prútenom košíčku sa nenachádzajú len potraviny, nachádza sa tam celý vesmír jeho predkov, rituály, ktoré prežili stáročia a hodnoty, aké boli jediným pevným základom v neistote ľudskej existencie. Je to moment predávania štafety: z ruky do ruky, zo srdca do srdca…

  « O kontinuite a predávaní tradícii „zo srdca do srdca“: Cestou na svätenie veľkonočného košíka (Ilustrowany Kurjer Polski, 1942) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Veľkonočná nedeľa – Biela sobota – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Detstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba

  UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Ilustrowany Kurjer Polski / 5. kwietnia 1942 – Nr. 14. Krakow (Poľsko), 1942.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/o-kontinuite-a-predavani-tradicii-zo-srdca-do-srdca-cestou-na-svatenie-velkonocneho-kosika-ilustrowany-kurjer-polski-1942/

• ▐ Zverejnené: 01/04/2026

  Základný popis

  Veľká noc – sviatok plný symboliky, ktorý v sebe ukrýva odraz pohanskej minulosti našich predkov a ich hlbokú úctu k prírode. V roku 1887 Pavol Socháň, vo svojom článku pre „Slovenské Pohľady“, rozkrýva tajomstvo veľkonočných maľovaných vajíčok, nielen ako krásny ľudový artefakt, ale aj ako posvätnú ozvenu pučiaceho života a materstva.

  « Veľkonočné maľované vajíčka ako symbol „vnove pučiaceho“ života: Pohanská minulosť a tradičné zvyky Slovanov, Slavianov (Socháň – Slovenské pohľady, 1887) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Jar – Príroda – Materstvo – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Galícia – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni

  « Veľkonočné maľované vajíčka.

  Pohanskí predkovia naši zbožňovali prírodu. Každý jej nevyzpytateľný zjav budil v nich obdiv a úctu. Tak povstalo božstvo, povstaly povery. Náhľadom a citom svojim výrazu dávali v slávnosťach a jejich obradoch, povesťach, piesňach, hrách atď. Takýchto zvykov a pover z pohanskej mythologie zachovalo sa mnoho až na naše dni.

  Dosiaľ zachovaný zbytok pohanského mythu je i oslavovanie prebúdzajúceho sa jara, s ktorým nastáva nové svetlo, nový život, úroda a hojnosť v prírode. Veľkonočnú slávnost zapríčinilo víťazstvo teplej, letnej moci nad mocou chladnou, zimnou. Takýto prejav prírody znázornilo si ľudstvo dramaticky a utvorilo si hry, baby a symboly. Kresťanské duchovenstvo úmyselne ponechalo národom mnohé zvyky pohanské, alebo jich nahradilo novými náboženskými slávnosťami, alebo jich aspoň do spojenia s nimi priviedlo.

  Pohanské obyčaje, ktoré sa na pohanskú slávnosť vzťahujú, preniesly sa i do našej Veľkej noci, avšak behom času buďto vytvorené boly, alebo samy sebou vymizely. Pohanská slávnosť pri vzniku jara pozostávala, jak nám to i naše dosiaľ zachovalé zvyky na Slovensku svedčia, z toho, že zimu jako babu (Morenu, Mamurienu) ustroja zo starých šiat a slamy, vztýča ju na žrďku a nesú so spevom dolu dedinou k rieke lebo močiaru, kde ju roztrhajú a do vody hodia; na to slávi sa donášanie nového jara. Kresťanské duchovenstvo netrpelo tento zrejme pohanský obyčaj na samú Veľkú noc, preto preložený bol do prostried pôstu na smrtnú a kvetnú nedeľu. Avšak predsa mnohé pohanské zvyky z tejto slávnosti pestujú sa dosiaľ na Veľkú noc.

  Na tento sviatok na svitaní načierajú ľudia vodu z potoka, ktorá má na nejaký čas zázračnú liečivú moc, tak že zachráni mladým ľuďom pleť od vrázkov a od pieh a vyhojí mnohé nemoce. Naše dievčatá zjednávajú si krásu tým spôsobom, že za svitania v potoku umývajú sa.

  Niekde chodia niekoľkí parobci spolu hneď za zory, prekvapujú frajerky svoje vo spaní a oblievajú jich vodou, lebo hádžu do potoka, alebo vyvedú ku studni. Deje sa to obyčajne násilne, aspoň deva musí sa statočne brániť. Keď mládencom odolá a vymkne sa jim z hrsti, majú z toho posmech a ona slávu.

  Na Pokučí [Pokutie, pozn.] v Haliči shromaždujú sa spríbuznené dorastlé devy pred východom slnca a idú ku riekam a rybníkom. Tam očakávajú príchod zornice. Jaknáhle táto ukáže sa na obzore, zhadzujú zo seba všetky šaty, skočia do vody, rozpustia vlasy z vrkočov a každá na východ obrátiac sa, volá:

  „Vodane! na tobi rusu kosu (vrkoč),
  daj mini divoču krásu;
  daj krásu denyci,
  by’m bula borzo mołodýci.“

  V Lužici dievčatá naberajú si vody do nádob a umyjú sa doma; na ceste ku potoku nesmie žiadna ani hlesnúť. V Čechách kúpajú sa i mládenci,aby boli silní. V Haliči kúpajú sa ostatne aj vydaté ženy, ba docela, vraj, i baby, ale z príčin podstatne iných. Dievky púšťajú svoje vlasy po prúde, a podávajúc jich Vodníkovi robia to asi z tej príčiny, jako dievky moravsko-slovenské, ktoré jich na veľký piatok pod vŕbami rozčešávajú, aby maly vlasy dlhé.

  Malí chlapci pripravujú si barvenú a voňavú „vôdku“ do sklenice alebo džbanku a chodia za rána svoje rovesnice oblievať („kúpať”), za čo dostávají jako odmenu peniaz alebo koláče, ovocie a — maľované vajíčka. Ale aj starší mužskí oblievajú v dome a inde ženské mladé i staré. Miesto kúpačky je v obyčaji na mnohých stranách „šibačka“ prútami, trstenicami alebo pletenými korbáčikami. V niektorých dedinách v Haliči zapaľujú na Veľkú noc na cintorínoch ohne, ktoré hasia na úsvite alebo dopoludnia nasledujúceho dňa.

  Netreba dokladať, že kuchyňa na Veľkú noc mnoho dobrého pripravi. Pečú sa koláče, robia klobásy, smaží sa pečienka, varia sa vajcia. V Čechách pečú sa „mazance,” v Haliči „paski” (paschy). V mnohých slavianskych zemiach bývajú na Veľkú noc pravé hody.

  Avšak ku najcharakteristickejším pozostatkom pospolitých veľkonočných zvykov patria veľkonočné vajcia. Nielen že vajcia primerane hodia sa jako symbol prebúdzajúceho sa života vtákov do jari, ale je to najvýmluvnejší symbol zo svojho úkrytu vnove pučiaceho sa jarného života vôbec. Nie je to tedy nahodilé, že východní Slaviani vianočné vajcia do chrámu prinášajú a kňazmi posviacať si dávajú a že si známi medzi sebou vajcia na poly delia a požívajú. (Vajcia tieto obyčajne maľujú sa a všelijak ozdobujú, čo na sviatočnú úpravu bezbarevných sliepačích vajec poukazuje. Ostatne pestrosť znamená naproti jednotvárnosti zimnej jarnej symboliku.)

  Vajcia varia sa na tvrdo a barvia sa rozmanitými látkami. Ľud zná od zelenej trávy počínajúc celý rad barvidiel prirodzených. Ornamenty, jakými ľud slaviansky veľkonočné vajcia podľa dávneho spôsobu pečlive ozdobuje, sú nielen interessantné a originálne, ale i pre naše ornamentálne umenie vôbec veľmi dôležité. Ony konajú znamenitú službu pri porovnaniach s ornamentami inej techniky, ktorým náramne podobajů sa a jich dopĺňujú, ale i mnohé motívy nám objavujů, ktoré inde nenachodíme. Dôležite sú i z toho ohľadu, že v mnoných krajoch, kde ľud zabudol alebo ani nevedel vyšívať, dovede veľmi krásne vajcia ornamentovať.

  Prostriedkov k takému zdobeniu vynášiel si ľud veľmi mnoho. Najstarší spôsob je maľovanie („písanie“) drievkom a nanášanie vosku pomocou brka alebo ostrokončitej rúročky na miesta, ktoré sa pred základnou barvou zachrániť majú. Jednoduchší sposob je škrabanie špendlíkom, ihlou alebo nožíkom; najnovši je však lebtanie lučavkou (Scheidewasser).

  Barvitosť býva veľmi rozmanitá a rôznych odtienkov, tak tiež i ornamenty sú rozličného druhu a prekrásnych motívov. Najrozšírenejšie lebo najľahšie sú ornamenty lineálne a geometrické, ktoré sa nápadne shodujú s ornamentami vyrezávanými do dreva, práve tak, jako s ornamentami vypilovanými, vypaľovanými a olovom vylievanými „karbíkami.“ Niektoré takéto vajcia vypadajú jako slabý relief, iné zase prekvapují svojou malebnou a krásne súladnou mosaikou. Veľmi obľúbené sú pravidelne stylisované motívy rastlín, menovite roztomilé sú tulipány, klinčeky, ruže, jabĺčka, ktoré sú úplne podobné vyšívaným. Kohúti, orly, pávy, jelene, baránky, kone a iné živočíchy rady zobrazujú naše národné umelkyne, tak tiež i rozličné ľudské figúry, celé milostné prejavy. Srdce hrá veľkú rollu a pečlivo prevedené býva zvlášte vtedy, keď má niečo takého prezradiť, čo ústa nie sú tak ľahko vstave urobiť. Časté sú i osobné mená, porekadlá, pesničky, zdravice, verše, pravda nie bez úhony kaligrafickej a orthografickej.

  Vajcia takto upravuje si najviac mládež, ale obyčajne, jako je to i s vyšívaním, s ktorým „švadlený“ alebo „švajky” najviac sa zaoberajú preto i najkrajšie prevedú, i v tomto páde dávajú si takýmto zkúseným a vycvičeným dievkam a ženám vajíčka „vypisovať“, za čo jim jako odmenu všeličo „do domu“ dávajú, už či sú to vajcia, strova, múka alebo niečo podobného, alebo platia sa jim peniazmi.

  Dnes krásny zvyk tento zaniká. Na úpadok poukazuje i priliepanie v sklepe kúpených obrázkov na vajíčka, ba ujímajú sa už i z papieru, cukru, čokolády napodobňované. Maľovanými vajíčkami odmeňujú devy svojich „kupačov.“ Preto v každom dome, kde majú dievča, stojí na stole misa s nakopenými maľovanými vajcami, ktorými kupáčov podeľujú. A síce dľa toho, kto je príbuznejší, známejší alebo milší, obdrží viac a krajších (a môže si i sám vybrať), jako „vzdialenejší.“ Pre „vítaných“ alebo tých najmilšich, nádejných nachystajú tie „najonakvejšie.“ Svojmu frajerovi pripraví deva to nanajkrajšie vajíčko a dáva mu ho „ukradomky.“ Maľovanie a rozdeľovanie velikonočných vajec je zvykom mnohých národov. Ornamentovanie však nikde nie je tak rozšírené a do istého stupňa dokonalosti vyvinuté, jako u Slavianoν.

  P. B. Socháň. »

  ZDROJ: SOCHÁŇ, Pavol. Veľkonočné maľované vajíčka. / Slovenské pohľady (Ilustrovaný časopis pre literatúru, vedu, umenie a politiku) – 25. júna 1887, Číslo 6. 7. Ročník. Turčiansky Sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko), 1887.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/velkonocne-malovane-vajicka-ako-symbol-vnove-puciaceho-zivota-pohanska-minulost-a-tradicne-zvyky-slovanov-slavianov-sochan-slovenske-pohlady-1887/

• ▐ Zverejnené: 31/03/2026

  Základný popis

  V tomto článku odkrývame zabudnuté ozveny jari prostredníctvom svedectiev zaznamenaných v niekdajšom časopise „EVA“. Spoznajte detskú radosť z prvej jarnej piesne, farebný svet maľovaných kraslíc a úctu ku kresťanskej tradícii Kvetnej nedele. Objavte symboliku „zimnej pani“ a jej spojitosť s&nbsppohanskými koreňmi slovenského folklóru. Tento článok je poetickou cestou do srdca Slovenska, kde sa prelínajú viera, národná kultúra a&nbspharmónia s prírodnými cyklami.

  « Kvetná nedeľa a Vajnory v roku 1907 »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko

  « Zvláštní radosti a potěchy zažili jsme s vajnorskými dětmi v poledne a odpoledne na Květnou neděli. Co mi Juriga [kňaz Ferdinand Juriga – slovenský národný buditeľ, pozn.] v dopise sliboval, vyplnilo se. Byli jsme právě u oběda, když před farou nastal jakýsi šum a ruch a za chvíli zazněl dětský zpěv:

  „Veľká noc má milá;
  kdes tak dlho bola?
  V záhrádke zelenej
  ruky, nohy myla,
  aj venečky vila
  z bilej růže červenej,
  aj z modrej ľalije, alleluja.

  Pozdrav nás Maria,
  ty’s krokom kročila,
  syna porodila,
  syna Jezu Krista
  ó Matičko čistá.

  Ó vtáčku, vtáčku,
  moj milý Bože,
  ke by si ty moj bol,
  nedala by ta, moj,
  moj milý Bože,
  po poli lietat’,
  lež bych ťa dala,
  moj milý Bože,
  do klietky sedat’.“

  Po tom zpěvu vyšli jsme před faru a zde plno dětí, děvčátek, které stály před farou seskupeny kolem máječku, pestro ozdobeného pentlemi, řetězci papírovými a hlavně kraslicemi prázdnými (vyfouknutými) a všelijak zdobenými. Kraslice tyto náležej mezi úpadkové, nejsouce malovány ani rýsovány, nýbrž rozličnými pestrými látkami a hlavně „pukem“ (duší z bezu) obkládány. Ale i tato úprava jest originelní a zvláště půvabnou se jeví na červených srdcích, které děvčátka při tomto obřadném zvuku odevzdávají hlavně p. farářovi a p. rektorovi (učitele). »

  UPOZORNENIE: Fotografie retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila ich ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: EVA – Sborník pro vzělání, umění a zábavu / Květen-Červen, Číslo 3. 4. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1907. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kvetna-nedela-a-vajnory-v-roku-1907/

• ▐ Zverejnené: 30/03/2026

  Základný popis

  Kvetá nedeľa nie je len kresťanskou tradíciou. Ako to už býva, na Slovensku – ale aj v ostatných slovanských, prípadne geograficky a kultúrne blízkych krajinách – zahŕňa taktiež mnohé zvyky súvisiace s pohanstvom a vierou v rôznorodé prírodné sily. Takto sa Kvetná nedeľa stáva i dnes echom predkov – dávnych Slovanov (v tom našom prípade), ktorí tak ako my dnes, rovnako i oni v minulosti, slávili nové „rozkvitnutie života“ všade navôkol.

  « Kvetná nedeľa (Igor Pálmayi, 1935) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko

  « Deň sv. Jozefa je predzvesťou jari a po ňom najbližšia nedeľa Kvetná je prívetom jari. Kvetná nedeľa má názvisko od kvitnúcich vetvičiek (kočičiek), ktoré sa v ten deň svätia na pamiatku príchodu Pána do Jeruzalema, pri ktorom ľud ho oslavoval a prestierajúc svoje rúcha na zem, radostne ho vítal, hádžúc mu na cestu rozkvitlé vrbové prútie.

  Na Kvetnú nedeľu pred každým kostolom, pred každým obchodom predávajú ženičky jarné kvieťa, ktoré v kostole posvätené, domov sa odnášajú ako prvá, posvätená zvesť jari a božieho požehnania. Zvlášte ľud vidiecky kladie toto kvieťa za obrážteky, do stodoly, do zbožia, a sena, aby chránily úrodu pred skazou. Domácí príbytok chrania od choroby, bied a hladu a niekde tiež zjedia posvätené mačičky, aby sa uchránili od zleј choroby. Jie sa na lačný žalúdok, to vraj nikdy nepríde na nich zimnica. Táto viera a zvyk oslavovať príchod Krista je rozšírená na celom svete a na Kvetnú nedeľu teší sa mládež i stárež kresťanská.

  Na Slovensku v niektorých krajoch, kde sa ešte zadržujú tradičné obyčaje, vychádzajú dievčence z domu s pristrojeným „novým letom“ t. j. s vrbovou vetievkou alebo smrekovym stromčekom, ozdobeným partami a vyfuknutými kraslicami a za veľkého jasotu a nadšenia vynášajú z dediny ďaleko za humná a tak vítajú nové leto. Tento pekný zvyk snúbi sa ešte s inou radostou, ktorá čo chvíľa nadchodi: sú to veľkonočné oblievačky, najväčšia radosť vidieckej mládeže. To každé dievča musí byť vykúpané, inaк by ani nevedelo, že sú sviatky. No Kvetná nedeľa je tu, kiež aj s ňou príde nádej na skutočné požehnania, ktoré je našmu svetu toľme treba. »

  ZDROJ: PÁLMAYI, Igor. Kvetná nedeľa. / Hvězda československých paní a dívek – Číslo 15 (499), 1935. Praha (Česko-Slovensko) : Melantrich, 1935.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kvetna-nedela-igor-palmayi-1935/

• ▐ Zverejnené: 30/03/2026

  Základný popis

  Vydajte sa s nami do archívu „Vídeňských novín“ a objavte zabudnuté zvyky – od spievajúcich detí na Kolínsku, až po „smrtku“ pripomínajúcu pominuteľnosť života…

  « „Lidové obyčeje na květnou neděli…“ (Vídeňské noviny, 1939) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania

  « Lidové obyčeje na květnou neděli, ač jsou hodně staré, udržely se v mnohých krajích až na naše dny.

  Na Kolínsku v Čechách chodí ráno na květnou neděli děti po staveních a zpívají: „Květná neděle, květná neděle, kdes tak dlouho byla? U studánky, u studánky ruce, nohy myla. Čím sis je utírala? Šátečkem, lístečkem, abych byla bílá. Svatý Petr z Říma nese flaši vína, abychom se napili. Pána Boha chválili. Nám, nám, lhoteckým pannám. Každé děvčátko nosí „líto“, malý smrkový stromek, ověšený barevnými stužkami a papírky.

  V okolí Police n. M. se nosí na květnou neděli „líto“, okrášlené pentlemi, vejdumky a mašlemi z barevného papíru. Děvčata chodí stavení od stavení a zpívají: „Na tu květnou neděli…“ Někde se nosí podnes také „smrtka“, z bílých hader zhotovená loutka, při čemž se zpívá: „Smrt chodí po vsi…“ jako na smrtnou neděli.

  V Určicích na Moravě na květnou neděli děvčátka obcházejí po staveních se stromečkem, nastrojeným barevnými papíry, a zpívají: „Květná neděla, gdes tak dlóho byla? U studynky, u lubinky nohy, ruce myla. Čím’s jich utírala? Šátečkem, vínečkem, modrém papířečkem. Pojte, dívke, z lóke, neste miso móke, par vajíček od slepíček, něco másla od kraviček a ve, paní matíčka, předéte nám ze dvě, šak se vám to zende. Zhořela nám fára blízko pivovára, král je nemocné, králka rozochcaná. Co my máme dělatí? My musíme žebřati. Pochválen bud’ Ježíš Kristus.”

  Na květnou neděli světí se kočičky, koťátka, někde též beránky zvané.

  Na Dačicku v západní Moravě přidávají ke kočičkám na svečení jasanu. Na boží hod velikonoční položí se jasan do sklepa, aby vyhubil všechnu jedovatinu. Lidé polykají svěcené kočičky od bolení v krku, od zimnice a jiných nemocí. Kde jsou svěcené kočičky, tam nemůže uškodit žádné zlo, ani nemoc, ani oheň, krupobití nebo boží posel – blesk. Když se na květnovou neděli za průvodu s kočičkami před knězem dveře chrámové zavrou a on za nimi zpívá, bývají všechny poklady otevřeny, protože zlí duchové musejí poslouchat, co se kněz modlí a zpívá. Když pak udeří křížem třikrát na dveře, odejdou duchové zase na stráž k pokladům. (s. 5) »

  ZDROJ: Vídeňské noviny – Orgán Čechů v zemi Rakouské / 1. března 1939 – Číslo 39. 6. Ročník. Viedeň (Rakúsko), 1939.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/lidove-obyceje-na-kvetnou-nedeli-videnske-noviny-1939/

• ▐ Zverejnené: 29/03/2026

  Základný popis

  Kvetná nedeľa, tichá predzvesť Veľkého týždňa, je oslavou prebúdzajúcej sa prírody a hlboko zakorenených tradícií. Náš článok vás zavedie do sveta staroslovanských zvykov, ktoré odrážajú harmóniu človeka s prírodou a silnú vieru v jej magické sily.

  « Vítanie jari: Kvetná – Palmová nedeľa a tradičné zvyky u Slovanov (1922) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Citát – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania

  POZNÁMKA: Ako ilustračný obrázok je použitá historická fotografia, ktorá zachytáva podobu „vítania jari“ v Tešinsku / Tešínske Sliezsko.

  « NEDEĽA PALMOVÁ U VIDIECKEHO ĽUDU

  Vidiecky ľud žije úplne iným životom ako my. Žije predovšetkým [v súlade] s prírodou a táto k nemu prehovára počas každého obdobia roka, ba dokonca aj každú hodinu dňa i noci svojím tajomným jazykom plným čarov a divov, ktorým on po vlastnom rozumie. Fantastičnosť zohráva v živote ľudu prvoradú úlohu. Takmer pri všetkých udalostiach, prírodných katastrofách a rodinných nehodách sa ľudia neodvolávajú na skutočné príčiny, ale na vymyslené, zrodené z ich predstavivosti. Povery ľudu, jeho príbehy a povesti mávajú neslýchaný fantazijný základ, [ktorý býva načisto] odtrhnutý od zeme i skutočného života. Táto hlboká religiozita ľudu zanechala svoju mystickú stopu na mnohých rozprávkach a podobenstvách a dala nám množstvo krásnych legiend, v ktorých sa naivná, prostá a úprimná duša ľudu zdvíha do nedosiahnuteľných výšin a zdá sa, že vidí veci očami viery, ktoré nikdy neuvidelo „oko mudrca [schovaného] za jeho okuliarmi“!

  Kvetná nedeľa, ktorá bezprostredne predchádza Veľkému týždňu, má mimoriadne čaro; zdá sa, že so sebou nesie vôňu novej jari. Aj ona je totiž jarným sviatkom. Cirkev posväcuje v tento deň prvé dary prebúdzajúcej sa prírody – to, s čím sa vzkriesený život zeme prvýkrát usmieva. Žehná „palmy“ upletené zo strieborno-bielych vŕbových jahňád a trblietavých sivých strapcov riečnych tŕstí. Kvetná nedeľa alebo aprílová nedeľa, hoci nemá vlastnosti prvotriedneho slávnostného sviatku, sa slávnostne oslavuje aj na vidieku; je to tiež deň, ku ktorému ľudia viažu množstvo povier a zvykov. Týka sa to predovšetkým tých „paliem“, ktoré v niektorých oblastiach dorastajú do veľkosti naozaj pôsobivých strapcov, pretože k nim patria aj kalamus [Puškvorec obyčajný, pozn.], „kłokaczyna“ a iné rastliny. Keď sa s nimi pastieri, ktorí ich zvyčajne nosia do kostola, po bohoslužbe vracajú, najprv trikrát obídu dom a po každom rohu touto „palmou“ udrú trikrát, aby v dome neboli muchy a iná háveď. Potom idú do maštale kde ňou miešajú v žľaboch pre dobytok – nech sa tam neskrýva choroba škodlivá dobytku, povymetajú ňou kravy, aby ich nezastihol mor, poutierajú ňou nozdry svojich koní, aby sa ich žiadna pliaga nechytala. Palmové kríže, umiestnené na hrebeni slamenej strechy, chránia dom pred bleskom, a keď sú umiestnené na poli, odháňajú krupobitie. „Palma“, ponechaná v okne, odháňa zlých duchov. Liečivé vlastnosti majú aj vŕbové jahňady, ktoré sú súčasťou palmy. V niektorých dedinách každý člen domácnosti prehltne jednu jahňadu proti horúčke a tri proti bolestiam hrdla. Dávajú ich aj dobytku so zemiakmi. Inde hádžu jahňady do obilia, ktoré sa chystá siať. Bič, s ktorým bola „palma“ zviazaná, používajú pastieri, keď prvýkrát vyháňajú svoj dobytok na pašu. V niektorých regiónoch sa hovorí, že pastierov, ktorí prvýkrát vyháňajú svoj dobytok, napadne diabol a prasknutie požehnaného biča ho odoženie. »

  ORIENTAČNÝ PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Orli Lot – Miesięcznik krajoznawczy / Kwiecień [Apríl] 1922 – Nr. 4. (Poľsko) : Polskie Towarzystwo Krajoznawcze, 1922.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vitanie-jari-kvetna-palmova-nedela-a-tradicne-zvyky-u-slovanov-1922/

• ▐ Zverejnené: 28/03/2026

  Základný popis

  Táto ilustrácia nie je len zobrazením orby, ktorá predchádza samotnému siatiu osiva – je to oslava cyklu života. Svedectvo o tradičnom spôsobe života, kde práca bola cnosťou, pokora hodnotou a rodina základom existencie. V tomto období sa formovali mravné ideály – čistota srdca, láska k domovine a úcta ku komunite.

  « Rodina na poli v Smolenskej oblasti – „Smolenshchina“ (1871) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Feminizmus – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Národ – Slovania – Rusko

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 125: 22. máj 1871 (Zväzok 5 [V.] – No. 21). 3. ročník [III.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1871.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rodina-na-poli-v-smolenskej-oblasti-smolenshchina-1871/

• ▐ Zverejnené: 27/03/2026

  Základný popis

  Jar v kvitnúcom Česko-Slovensku. Pohľad na ľudovú kultúru, kde sa kone ťažko predierajú ornou pôdou a tradícia úzko prepája s prebúdzaním prírody. Oslava kultúrneho dedičstva, hlboko zakoreneného v národnej kultúre, folklóre a harmónii medzi človekom a jeho zemou – danou mu od Boha, domovinou, tou drahou otčinou zanechanou mu jeho predkami.

  « Jar – Rodná zem – Matka – Otec – Vlasť (Antonín Majer, 1922) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Feminizmus – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Národ – Slovania

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Graphic Art of Czechoslovakia (Exhibition of Prints from the Private Collection of Henry J. John M. D.) Cleveland (USA) : The Cleveland Museum of Art, 1922. cca. 60 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/jar-rodna-zem-matka-otec-vlast-antonin-majer-1922/

• ▐ Zverejnené: 21/03/2026

  Základný popis

  S príchodom jari, keď slnko hladí zem po jej zimnom spánku a príroda sa oblieka do sviežich farieb, ožíva v každom z nás aj táto báseň „Posol jara“ od Ľudmily Ružodolskej. Tento poetický úryvok je nielen oslavou prebúdzajúcej sa prírody a jej rozkvetu, ale zároveň aj opisom predstáv a myšlienok hlboko zakorenených v slovenskom folklóre a národnej identite Slovákov.

  « Posol jara (Ľudmila Ružodolská, 1890) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Jar – Príroda – Vidiek – Krása – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko

  « Fijalôčka vonná,
  skrytá v tôni lesa,
  nad tvojím príchodom
  srdce moje plesá.

  Ty si posol jara,
  hlásajúci svetu,
  že sa jaro blíži,
  zaodiate v kvetu.

  Že čo jaseň chladná
  letkom umrtvila,
  v novej kráse zkriesi
  jara svieža sila.

  Kvitni mi len, kvitni,
  kým sa jaro skveje –
  s tebou i mne zkvitly
  ružové nádeje. »

  ZDROJ: Vlasť a svet. / 15. apríla – Číslo 8, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/posol-jara-ludmila-ruzodolska-1890/

• ▐ Zverejnené: 09/03/2026

  Základný popis

  Ponorte sa do smútku a krásy slovenskej ľudovej tvorivosti. Táto pieseň, uchovaná v historickej tlači časopisu „Vlasť a svet“ z roku 1890, prináša prostú, no hlbokú baladu o slávikovi, ktorý si spokojne spieva, zatiaľ čo srdce človeka, ktorý jeho krásnemu spevu načúva, narieka. Objavte obraz národnej identity, slovenskej dediny a slovanskej duše v úryvkoch plných spomienok. Nechajte sa uniesť melódiou duši, ktorá rezonuje naprieč generáciami.

  « Slávik (Prostonárodnia pieseň, 1890) »

  ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Folkór – Krása – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Vidiek – Príroda – Smútok – Sklamanie

  Slávik (Prostonárodnia pieseň)

  « Spievaj si, slávičku,
  v zelenom hájičku,
  aj ja si zaspievam,
  idúc na trávičku.

  Trávička zelená
  kade ja chodievam,
  lebo ju ja často
  slzami polievam.

  Ústa mi spievajú,
  oči sa mi smejú
  ale od srdiečka
  slzy sa mi lejú. »

  ZDROJ: Vlasť a svet. / 15. mája – Číslo 10, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/slavik-prostonarodnia-piesen-1890/