Bystroumný – Kontakt

Bieda Značka

Prvá stránka.

Dokopy: 11 článkov.

  • ▐ Zverejnené: 11/09/2026

    Fotografia zachytávajúca jasle zriadené pre deti žien pracujúcich v muničných závodoch vo Francúzsku. Obraz ilustruje premenu rolí žien, militarizáciu ekonomiky a odlúčenie detí od matiek. Toto nie je len história. Je to varovanie. Pre nás všetkých.

    Základný popis

    Fotografia zachytávajúca jasle zriadené pre deti žien pracujúcich v muničných závodoch vo Francúzsku. Obraz ilustruje premenu rolí žien, militarizáciu ekonomiky a odlúčenie detí od matiek. Toto nie je len história. Je to varovanie. Pre nás všetkých.

    « Budú aj slovenské matky povinne odkladať svoje deti, ako nejaké odstavčatá, a pôjdu vyrábať muníciu, ako to robili ženy vo Francúzsku počas 1. svetovej vojny? (The War Illustrated / 1917) »

    ZNAČKY: FotografiaDokumentárna fotografiaHudbaCitátHistóriaPrvá svetová vojnaDetstvoMaterstvoRodičovstvoRodinaNárodRodoľubstvoSlovenskoSlovaniaHodnotový relativizmusNihilizmusÚpadokPekloNeoliberalizmusLiberálna demokraciaProgresivizmusSmerohlasizmusPolitický katolicizmusZuzana ČaputováVojnaChudobaBiedaSmrťNeokolonializmusVýmena obyvateľstva

    « Deti v postieľkach v jasliach, ktoré v Ivry v blízkosti Paríža zriadila spoločnosť Compagnie Générale Électrique pre potomkov žien pracujúcich v jej muničných závodoch. Matky deti ráno privádzajú a tie sú potom až do večera v plnej starostlivosti personálu, kedy si ich matky vyzdvihnú a odnesú domov. »

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The War Illustrated / 3rd February, 1917 – No. 129. Londýn (Veľká Británia), 1917.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/budu-aj-slovenske-matky-povinne-odkladat-svoje-deti-ako-nejake-odstavcata-a-pojdu-vyrabat-municiu-ako-to-robili-zeny-vo-francuzsku-pocas-1-svetovej-vojny-the-war-illustrated-1917/

  • ▐ Zverejnené: 10/09/2026

    Historický dokument, ktorý analyzuje rozdiel medzi zdanlivo neosobnými historickými podnetmi a ľudskou vôľou – rozhodnutiami vedenými reálnymi motiváciami, ktoré napokon vedú ku globálnemu konfliktu. Tento text od profesora Émile Durkheima predstavuje jednu z najhlbších intelektuálnych výziev v dejinách politickej filozofie. Durkheim nevidí vojnu ako na náhodnú zhodu okolnosti. Vidí ju ako výsledok väzieb medzi objektívnymi podnetmi a subjektívnou vôľou, ktorá v týchto okolnostiach zhliadla príležitosť, urobila výber, realizovala nejaké kroky a rozhodla sa akceptovať možné riziká, prípadne priamo podnietiť vznik vojenského konfliktu.

    Základný popis

    Historický dokument, ktorý analyzuje rozdiel medzi zdanlivo neosobnými historickými podnetmi a ľudskou vôľou – rozhodnutiami vedenými reálnymi motiváciami, ktoré napokon vedú ku globálnemu konfliktu. Tento text od profesora Émile Durkheima predstavuje jednu z najhlbších intelektuálnych výziev v dejinách politickej filozofie. Durkheim nevidí vojnu ako na náhodnú zhodu okolnosti. Vidí ju ako výsledok väzieb medzi objektívnymi podnetmi a subjektívnou vôľou, ktorá v týchto okolnostiach zhliadla príležitosť, urobila výber, realizovala nejaké kroky a rozhodla sa akceptovať možné riziká, prípadne priamo podnietiť vznik vojenského konfliktu.

    « Prvá svetová vojna a poučenie z histórie: Kto skutočne chcel vojnu? Kto k nej podnecoval, v koho záujme? Komu takéto konflikty v Európe vyhovujú? Kto na nich „zarába“? Kto dopláca? (Durkheim / Who Wanted War, 1915) »

    ZNAČKY: CitátHistóriaPrvá svetová vojnaPolitikaEkonomikaVojnaChudobaBiedaSmrťNeokolonializmusVýmena obyvateľstvaSlovania

    « Tak ako všetky historické udalosti, aj súčasná vojna – do istej miery – závisí od príčin závažnej a dávno uplynulej povahy. Historici budú musieť jedného dňa preskúmať demografické, hospodárske a etnické pomery, v dôsledku ktorých sa zdalo, že medzi národmi istý čas znásobujú podnety na konflikt; ako nestabilný stav Rakúsko-uhorskej ríše, vývoj balkánskych národov a rastúce národné povedomie určitých národnosti nevyhnutne smerovali k tomu, že v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti dôjde k prekresleniu mapy Európy; a napokon, ako z toho všetkého vyplynul pocit nepokoja a obáv, ktorý pripravil mysle ľudí na vojnu.

    Nech už je význam týchto neosobných príčin akýkoľvek, nemôžu pôsobiť samotné osebe; svoj účinok môžu vyvolať len prostredníctvom ľudskej vôle. Keď vypukne vojna, deje sa tak preto, že si ju niektorý štát praje, a práve tento štát musí niesť zodpovednosť. Ak sme v priebehu posledných desiatich rokov prešli veľmi vážnymi krízami…žiadna európska vojna z nich nevznikla, nebolo to preto, že by morálna situácia v Európe bola priaznivejšia než dnes, ale preto, že ľuďom túžiacim po mieri sa podarilo odvrátiť hroziace nebezpečenstvo. Ak tentoraz ku katastrofe došlo, znamená to, že títo ľudia – alebo aspoň niektorí z nich – zmenili svoj názor. A tak sa vynára otázka: kde k tejto zmene došlo? Ktorý národ uprednostnil vojnu pred mierom, a aký mal na to dôvod? (s. 3) »

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: DURKHEIM, Émile; DENIS, Ernest. Who wanted war? The origin of the war according to diplomatic documents. Paríž (Francúzko) : Liraire Armand Colin, 1915. 62 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prva-svetova-vojna-a-poucenie-z-historie-kto-skutocne-chcel-vojnu-kto-k-nej-podnecoval-v-koho-zaujme-komu-taketo-konflikty-v-europe-vyhovuju-kto-na-nich-zaraba-kto-doplaca-durkheim-who-wanted-war-1915/

  • ▐ Zverejnené: 29/08/2026

    Kritická reflexia nad slovenským národným vedomím, historickou závislosťou a hľadaním autenticity v kontexte snáh o politický útlak slovenského národa zo strany zahraničných síl. Takýto predkladaný stav nie je len príkladom politickej korupcie, ale jedná sa hlavne o duchovnu entropiu národa – rozklad vnúteného postoja vychádzajúceho z vlastných hodnôt a tradície, transformáciu diania v štáte do podoby, kde sa vnútroštátna moc stáva len odrazom externých ideológií…

    Základný popis

    Kritická reflexia nad slovenským národným vedomím, historickou závislosťou a hľadaním autenticity v kontexte snáh o politický útlak slovenského národa zo strany zahraničných síl. Takýto predkladaný stav nie je len príkladom politickej korupcie, ale jedná sa hlavne o duchovnu entropiu národa – rozklad vnúteného postoja vychádzajúceho z vlastných hodnôt a tradície, transformáciu diania v štáte do podoby, kde sa vnútroštátna moc stáva len odrazom externých ideológií…

    « Kedy začnú byť Slováci verní sebe? Kedy zavrhnú zradnú hniľač spokojnejšiu v cudzích službách, zapredávajúcu budúcnosť ich detí a vnúčat za mamon a postavenie? (Most – štvrťročník pre slovenskú kultúru / 1970) »

    ZNAČKY: CitátHistóriaPolitikaEkonomikaSlovenskoNárodRodoľubstvoSlovaniaNeoliberalizmusLiberálna demokraciaProgresivizmusSmerohlasizmusPolitický katolicizmusZuzana ČaputováVojnaChudobaBiedaSmrťNeokolonializmusVýmena obyvateľstva

    « …aby sa rozumný Slovák zamyslel nad našou dejinnou dilemou. Vždy sme boli na niekom závislí, niekomu „verní“. Maďarom, Čechom, Nemcom, Rusom. Je na čase otázka: Kedy budeme konečne verní sebe? Kliatba slovenského osudu spočíva v tom, že mnohý Slovák je spokojnejší v cudzích službách, že je viac „verný“ iným ako sebe. Z toho sa zrodili na slovenskej strane tie… »

    ZDROJ: Most – štvrťročník pre slovenskú kultúru / 1970 – číslo 3-4. Cleveland (USA) : Slovenský ústav, 1970.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kedy-zacnu-byt-slovaci-verni-sebe-kedy-zavrhnu-zradnu-hnilac-spokojnejsiu-v-cudzich-sluzbach-zapredavajucu-buducnost-ich-deti-a-vnucat-za-mamon-a-postavenie-most-stvrtrocnik-pre-slovensku-kulturu-1970/

  • ▐ Zverejnené: 10/06/2026

    Útržok z diela „Zápisky z podzemia“ od Dostojevského. Autor nás konfrontuje s postavami, ktoré si zamieňali vlastné spoločenské „postavenie za inteligenciu“ – archetypom jedinca presiaknutého povrchnosťou, ktorý je dnes aktuálny viac než kedykoľvek predtým. Je to výkrik človeka-outsidera, tuláka po hviezdach, ktorého cnosť mu prináša od ostatných jediné – výsmech.

    Základný popis

    Tento text je cestou z podzemia cárskeho Ruska v období 19. storočia, až niekam po digitálne labyrinty dnešného kapitalizmu. Sledujeme paralely medzi cynizmom dávnych dní a súčasným zahlcovaním verejného diskurzu každým trendom, ktorý sa zjaví na obzore a môže (a má) – aspoň na okamih – zakryť prázdnotu dnešnej spoločnosti. Tentokrát sa k tomu používa téma umelej inteligencie (AI), pričom tá sa stáva novým náboženstvom, pod ktorého vedením by malo ľudstvo konečne dospieť k svojmu konečnému spaseniu. V tejto paralele vidíme rovnaké charakteristiky: predstieranú kompetenciu, kde diplomatické vystupovanie (a silené prehrávanie) nahrádza znalosti a celá sprievodna maškaráda reálnu hodnotu.

    « Hraná užitočnosť, utajená imbecilita a diplomatické vystupovanie: Keď sa zvrhlí, zhýralí cynici – pragmatici bažiaci po „úspechu“, tj. funkciách, moci a profite – zoširoka usmievajú a pripravujú na ďalší „vývar“ »

    ZNAČKY: UmenieCitátZmienkaKomentárPsychológiaEtikaEkonomikaPolitikaPokrytectvoHodnotový relativizmusProgresivizmusPolitický katolicizmusSmerohlasizmusNeoliberalizmusLiberálna demokraciaNeokolonializmusVojnaChudobaBiedaPekloSmrťVýmena obyvateľstva

    …a tí ostatní aspoň na nejaké tie „omrvinky“ z neho.

    « …bol som [pre nich] „tulák po hviezdach“, zatiaľ čo oni už vtedy chápali [ako] život [„funguje“]. Nič nechápali, nemali ani potuchy o skutočnom živote a prisahám, že práve to ma na nich najviac rozhorčovalo. Naopak, najzrejmejšiu, markantnú realitu prijímali s fantastickou hlúposťou, a už vtedy boli zvyknutí rešpektovať úspech. Všetkému, čo bolo pravdivé, ale utláčané, a čim sa pohŕdalo, tomu sa bezcitne a hanebne smiali. Spločenské postavenie zamieňali za inteligenciu… hovorili o pohodlnom miestečku. Samozrejme, veľa z toho bolo spôsobené ich hlúposťou, kvôli zlým príkladom, ktorými boli vždy obklopení v detstve a chlapčenstve. Boli obludne zvrátení. Samozrejme, veľa z toho – taktiež – bolo iba povrchné a predstieraný cynizmus; samozrejme, aj v ich zvrátenosti sa objavovali záblesky mladosti a živosti; ale ani takáto sviežosť nebola príťažlivá a prejavovala sa v istej bezohľadnosti. (Dostojevskij, s. 102) »

    Tieto slová z tvorby pána Dostojevského som si zvolil z jediného dôvodu: opisujú isté psychologické črty osôb z dávnejšieho historického obdobia, ktoré sú – nanešťastie – veľmi aktuálnymi aj v súčastnosti. Cez víkend som sa trocha venoval otázkam súvisiacim s používaním umelej inteligencie a citoval z rozhovoru s Edom Zitronom. Ten sa v ostatnom čase stál slávnym a objavil sa dokonca aj vo vysielaní „Bloomberg Podcasts“. Dnes by som sa chcel pristaviť pri niečom, čo tento pán popisoval a prehovára viac o dobe, v akej žijeme a najmä ľuďoch, než len o samotnej AI. Problematika umelej inteligencie tu pre mňa nehrá nijako zásadnú úlohu, i keď sa jej určite nevyhnem. Nie je pre mňa v tejto chvíli zas až tak podstatné, akým smerom sa jej napredovanie bude ďalej uberať, či sa Ed Zitron vo svojich predpovediach budúcnosti mýli alebo nie. Vnímam ju nateraz najmä v polohe aktuálneho spoločenského fenoménu, na ktorý sa reaguje. Jedného z mnohých v dejinách. Takéto fenomény zvyčajne prichádzajú, neskôr odchádzajú… Práve „reakcia“ na ne zo strany spoločenských elít ma zaujíma. Predmetom môjho záujmu je v tomto primárne, už naznačené, psychologické hľadisko: pohľad do dynamiky mentality ľudí, ktorí hýbu dianím navôkol nás.

    Teraz už naspäť k samotnému rozhovoru. Ed Zitron sa – v jeho úvode – zaoberal takýmito záležitosťami: « Pretože tieto spoločnosti nevedia v skutočnosti, aké sú náklady na umelú inteligenciu. Nevedia, aké sú náklady, nevedia, ako zrátať návratnosť investícii – v skutočnosti, nevedia veľmi, čo vlastne robiť. Ale oni… je to ako keby nejaký druh kultu. Robia to, pretože to trh, tak nejako, tupo odmeňuje – ich používanie AI. Sú investormi, ktorí v skutočnosti nerobia nijakú reálnu prácu, volám ich – obchodní idioti. Hovoria si: „Ale áno, mali by sme viac používať AI, kamarát.“ Nikto v skutočnosti nevie, prečo to robia. Takže, všetci robia veci vo veľmi symbolickej rovine. Niečo ako: „Dobre, mali by sme to ohraničiť na… 1500…,“ otáznik. „Je to dobré, alebo zlé?“ A problém je – nikto netuší. Nikto netuší, aké je to správne číslo. » Neprídu vám tieto slová povedomé? Keď ich ja čítam, tak nevidím popis procesu ohľadom zavádzania AI do rôznych priemyselných segmentov na zlepšenie efektívnosti v nich, ale pred očami mám svetových, európskych a slovenských politikov. Ich myšlienkový svet. Ak si prečítate mnou zvýraznené časti textu, uvedené na nich takmer dokonalo sedí: veľmi nevedia, čo sa deje, a čo s tým, tj. kam sa dané dianie bude uberať, vnímajú nejaký „trend“ – dookola sa navzájom potľapkávajú, že je to fajn, snažia sa aktuálneho „trendu“ držať a vytĺcť z neho toľko, koľko sa bude dať, až „trend“ pominie – zahodia ho a naskočia na niečo nové, bez ohľadu na riziká možných závažných strát občanov, napr. navýšenie štátneho dlhu a iné negatívne dôsledky.

    Politici (a ich voliči) nepoznajú REÁLNE NÁKLADY svojich rozhodnutí, veľakrát sa o ne nijako zásadne nezaujímajú, pretože ich prenášajú, v podobe nevyužitých zdrojov (tým správnym spôsobom, tj. v prospech občanov) a príležitosti (prehlbujúceho zaostávania, zhoršovania konkurenčného postavenia), nadväzujúcich dlhov, na ďalšie generácie. Krásnym príkladom bol odpočutý rozhovor dvoch slovenských politikov [viď napr. článok v Plus jeden deň z 13. marca 2000, pozn.], pričom jeden z nich povedal: „Bude to drahé.“ Ten druhý reagoval, v tomto prípade dáma, bez mihnutia oka a nejakého vzrušenia: „No a čo?“ Si niekedy spätne pozrite, ako sa napríklad postupne menili pohľady na financovanie militarizácie a zbrojenia na Slovensku vo verejnom diskurze. 2%, 3.5%, 5% z HDP? Tí ľudia – tam hore – hádžu číslami, ako keby ich ťahali z klobúčika nejakého kúzelníka. Krútia kolesom (toho svojho) šťastia – koľko padne, toľko bude. Alebo ďalší krásny príklad iracionality, keď slovenskí politici hlasovali za zákaz spaľovacích motorov po roku 2035, nezohľadnujúc možné finančné dôsledky pre občanov Slovenska. Prečo? No taká bola práve v európskom parlamente „nálada“. Preto. Absurdita na nekonečnú, opakovane. Ibaže takýto prístup je – všade. Koalícia, opozícia, štátna a verejná správa, neziskový sektor… všade. Nejaká konsolidácia? Prosím vás. Pre chudákov, ktorí sa nedokážu, nemajú dostupné prostriedky a čas, alebo už sa ani nepokúšajú… brániť. Pozrite sa na stránky Centrálneho registra zmlúv. Naštudujte si, aké zmluvy, a za čo sa – i dnes – uzatvárajú. Budete pozerať na tie sumy a pomyslíte si: „To je istotne v slovenských korunách…“ Nie, nie sú. Krásnym príkladom je – aj tá posledné dni mnou omieľaná – terajšia obsesia umelou inteligenciou. Jej využívanie na „strojové“, odosobnené, tj. dehumanizačné obmedzovanie slobody prejavu? Ach jaj. Ibaže pozor! Pri umelej inteligencii – aspoň v teoretickej rovine – existuje v niektorých sférach istá „ručná brzda“, lebo veď… aj oligarchovia chorľavejú, a tí už na právnikov majú. Zrkadlo pravdy voči tomuto trendu nastavuje – zdravotníctvo. Ak si naštudujete zmluvy ohľadom umelej inteligencie, ktoré podpisujú slovenské nemocnice, tam – zo strany ich dodávateľov – je súčasťou každej zmluvy obdobná varianta dodatku: „Zákazník používa produkt na vlastné riziko. Dodávateľ nezodpovedá za informácie vygenerované produktom. Produkt je určený na pomoc, nie na autonómne použitie. Produkt nemusí poskytovať úplné výsledky.“ I z tohto je zrejmé: umelá inteligencia nedokáže nahradiť ľudskú bytosť, ktorá dosiahne v nejakej oblasti status expertnosti. Čiže, v prípade nástrojov umelej inteligencie, vy dostávate k dispozícii nástroj, ktorému dodávate vstupy, on ich spracuje, no vy nemôžete – a priori – dôverovať jeho výstupom, ale musíte ich priebežne kontrolovať, či sú naozaj správne, pretože AI nástroje zvyknú mávať halucinácie, vymýšľajú si, majú problém chápať dáta v širších súvislostiach a pod. Za produkt, ktorý je v štádiu „testovania a ďalšieho ladenia“, tj. generátor nápadov a vnuknutí (v ponukanom vyhotovení), pričom samotný dodávateľ sa zrieka zodpovednosti, sa ale neraz platia desiatky, stovky tisíc eúr, pretože – „AI príplatok“. Tieto AI nástroje – predstavujú systém, ktorého hlavnou prednosťou má byť „vlastná inteligencia“, s čím by prirodzene mala súvisieť „voľnosť myslenia“, čo vedie – logicky – k variabilite produkovaných výsledkov, čoho dôsledkom môže byť (a prax ukazuje, že až príliš často je) výskyt omylov a istá miera chybovosti. Áno, je možné redukovať výskyt takýchto „abnormalít“, odoberať systému „stupne voľnosti“, [a ono sa s tým experimentuje a máte niektoré najnovšie jazykové modely AI, pri ktorých je dramaticky nižší rozptyl rôznorodosti výstupu pri opakovaní procesu generovania, pozn.], začať ho regulovať, ale v tom prípade je asi hlúposťou hovoriť o „umelej inteligencii“, ale presnejšie pomenovanie by bolo „pokročilá úroveň algoritmizácie a automatizácie“. Ibaže s takýmto marketingovým heslom by sa vám asi len ťažko predávali kdejaké prísľuby, získaval investičný kapitál, a v tomto kontexte by sa málokto nadchol nad tvrdeniami o ďalšej „priemyselnej revolúcii“, keďže by sa jednalo stále o pokrok, síce významný, ale stále iba v rámci nadväzujúcej evolúcie. [POZN.: Ak si porovnáte dva roky staré jazykové modely AI s dnešnými, tak ten kvalitatívny pokrok je až neuveriteľný, napriek tomu nateraz nedosahujú kvalít, aby došlo k ich plošnému použitiu, ako ich producenti dúfajú. Aká bude budúcnosť? Ktovie.] Mimo spomenutého zdravotníctva, sa nad týmto zas až tak nepremýšľa.

    Rovnako, ako sa nijako hlbšie nepremýšľa, aký reálny prínos majú, okrem zisku pre dodávateľa, takéto nástroje. Títo „umelou inteligenciou očarení“ bývajú skrátka „krepí“, nedokážu reálne zhodnotiť kvalitu jej výstupov, no o to sú sebavedomejší. Nemajú predstavu, akože vôbec, aký výpočetný výkon je potrebný na „uživenie“ nejakého zmyslupného jazykového modelu AI, netušia. A takéto nevzdelané osoby potom rozhodujú štýlom: « Je to aktuálne „trendové“, hovorí sa o tom, i v televízii spomínali. » Mnohí malomeštiačikovia chcú byť „svetoví“: « Svieti to, bliká to, tancuje…, »kolotočiari s právomocami v sekunde objednávajú. Obmedzení snaživci vykazujúci aspoň nejakú aktivitu. Len za kadejakých „AI asistentov“ (rôzného druhu) a „Chatbot-y“ sa vyhadzujú do vzduchu ročne tisíce.

    Pokračujme ďalej: « Nedá sa to jednoducho vytrhnúť. Zostanú tam kúsky. Ľudia si na používanie týchto nástrojov zvykli, či už je to dobré alebo zlé. […] Kód umelej inteligencie je takto napísaný, pretože tieto veci nemajú myšlienky, nemajú pocity, nemajú znalosti, len čerpajú zo súboru informácií, na ktorých boli trénované. Takže, kód je veľmi obšírny, čo znamená, že ho je veľa a je napísaný bez akéhokoľvek zámeru. Pretože teoreticky, keď píšete dobrý kód, existuje určitá logika, prečo ste veci vytvorili určitým spôsobom: ak to neurobíte, toto sa pokazí. Ak sa toto pokazí, tak potom sa pokazia tieto tri veci. Takže o tom premýšľate takto nejako. […] A myslím si, že v komunite softvérových inžinierov máte prítomné veľké množstvo utajených imbecilov, ľudí, ktorí predtým sotva vedeli programovať, ktorí sa k tejto práci pravdepodobne dostali podvodom alebo boli na veľmi nízkej úrovni, alebo sú to len dobrí diplomati, ktorí využili jazykové modely AI, aby vyzerali užitočnejšie, než v skutočnosti sú, pretože sa dokážu predierať určitými operáciami. To znamená, že tieto spoločnosti sú momentálne postavené na piesku. […] Zničili svoje inštitucionálne znalosti. […] Neviete, ako merať návratnosť investícií. Neviete, ako merať náklady na úlohu. Ako znížite náklady? […] Povedali ste si: „Dobre, zarábame takúto sumu peňazí…“ […] Potrebujete, aby ľudia míňali čo najviac. Problém je, že ľudia dnes míňajú obrovské množstvo peňazí. Robia to však bez akéhokoľvek dôvodu, okrem toho, že vás živia… Boli iba zmanipulovaní médiami a investormi… Problém je, že to nie je stabilný biznis. Je ťažké povedať: „Dobre, ak míňam 12 miliónov dolárov ročne… Prečo? Čo by som získal, keby som minul 24 miliónov? Alebo čo by som stratil, keby som minul 3 milióny? Alebo 1 milión? Alebo 500 tisíc?“ Na to neexistuje presvedčivá odpoveď. […] Takže spoločnosti s tým momentálne v podstate len experimentujú. […] Je naozaj pozoruhodné, akým podivným sa to [celé] stalo. […] A ja mám tú teóriu: teória o ére podnikavcov – idiotov, kde sú títo ľudia, ktorí riadia tieto spoločnosti, ktorí nerobia žiadnu prácu. Nemajú žiadne spojenie s produktivitou, alebo samotnou výrobou. Teda všetko, čo vedia robiť je: zamestnávať ľudí, prepúšťať ľudí, míňať peniaze… a tiež chodiť na obed a čítať e-maily. To je reálne naozaj všetko, čo robia. Takže si myslia: „Viac umelej inteligencie je dobré. Nerobím žiadnu reálnu prácu, ale keď som sa s tým chvíľku hral, no vytvoril som z toho nejakú aplikáciu. Takže ak ju bude používať nejaký softvérový inžinier vo väčšom rozsahu… ešte viac – veľké / dobré!“ Títo ľudia nemajú cit pre detaily alebo plánovanie. Takže máme tento údajný boom AI, ktorý pramení najmä z – nekompetentnosti vedenia. […] …ide o významný skok, ktorý presahuje rámec toho, čo používatelia očakávajú, a na čo sú v skutočnosti zvyknutí. Zamyslite sa nad tým takto: ak ste nikdy nerozmýšľali nad tým, koľko vás vaše úlohy stoja, nikdy ste sa nesprávali tak, ako keby úlohy niečo stáli. V podstate ste fungovali na princípe „zjedz, koľko zvládneš“. Neviete, koľko stojí vaša práca. A keď musíte tieto náklady skutočne zaplatiť… Nemôžete [odrazu] robiť nič z toho, čo vás na začiatku nadchlo pre tento nezmysel. […] [„Neviditeľný výstup“ je termín, ktorý začíname počuť od niektorých pozorovateľov v tomto odvetví.] […] Kapitalizmus to robí iba vtedy, keď je veľmi chorý. […] Dôvod, prečo musia vymýšľať čudné mystické spôsoby merania, je ten, že nemajú spôsob, ako na to len ukázať a povedať: „To je dobré.“ »

    Ja hovorím jedno: tie paralely, ktoré som vyznačil, bijú do očí a jednoducho ich každý – aspoň zľahka uvažujúci – musíte vidieť v celej nádhere… Všetky tieto riadky sú prakticky len inou stránkou, iným popisom základného mechanizmu, ktorý som už v minulosti prezentoval, keď som citoval niekdajšieho vedeckého pracovníka Ekonomického ústavu SAV, ktorý strávil nejaký ten čas na ministerstvách financií a hospodárstva, taktiež zastupoval Slovenskú republiku v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) – Ing. Mariána Vitkoviča, ktorý povedal: « Toto etnikum, alebo toto spoločenstvo, […], BOLO PREDANÉ za to, že pár ľudí si tu jazdí na funkciách a každú sprostosť, ktorú im Brusel strčil pod nos, podpísali za tento štát. To je všetko. Je to katastrofa, ale je to tak. […] …globálna finančná elita, ktorá spolupracuje s tými lokálnymi finančnými elitami a s tými politickými „trkvasmi“, ktorí ich zastupujú… […] Dnes je ten kapitalizmus taký, že TÍ, KTORÍ VLASTNIA TEN KAPITÁL a ovládajú tie globálne, lokálne toky – aj tie integračné, SA VYČLENILI Z TEJ SPOLOČNOSTI… » Všimnite si zaujímavú skutočnosť: keď niekde vo vzduchu „zasmrdia peniaze“, je možné na niečom zarobiť – je v tom VEĽA peňazí, vždy sa tam objaví nejaká tá lokálna oligarchia a – v spolupráci s globálnymi hráčmi – sa snaží nejakým spôsobom „monetizovať verejné zdroje v prospech privátnych ziskov“, takýmito zdrojmi sú aj VODA a PÔDA, občanom nejako „politicky predať“ a urobiť ďalší „vývar“ a nejaký ten vývoz kapitálu do zahraničia. Hľa, hodnoty liberálnej alebo slovenskej sociálnej, progresívnej, katolíckej… pomenujte si to, ako chcete: dôsledky hlavných presadzovaných politík na makro-ekonomickej úrovni sú vždy rovnaké. Lenže, zopakujem ešte raz: choďte a pozrite sa na stránky Centrálneho registra zmlúv. Ono to nie je tak, že by tu bolo niekoľko oligarchov, politikov a tí za všetko môžu. Nie je to také jednoduché…

    Tu je v podstate akési celospoločenské nastavenie občanov, ktoré by sa dalo definovať ako: hrubé využívanie dostupných možností k tomu, aby som sa mal dobre, bez ohľadu na dôsledky. Na Slovensku mala a má drvivá časť občanov, v nejakej forme, profit z toho, čo sa tu dialo a deje – na rôznych úrovniach. Poberali a poberajú z toho nejaké výhody. Späť k Vitkovičovi. Ja až teraz začínam chápať, v plnom rozsahu, ten jeho pesimizmus nad budúcnosťou, aká nás čaká. Sám som sa v poslednom roku venoval celkom obšírne vojenskému konfliktu na Ukrajine. Netvrdím, že som túto problematiku spracoval dokonalo, ale myslím si, že tú základnú dynamiku jeho vzniku som vcelku vystihol. Až v posledných týždňoch som si uvedomil niečo zásadné. Písal som o pochode na oslavu výročia založenia Waffen-SS Galícia vo Ľvove, ktorý sa konal tento rok v máji, neskôr som písal o opätovnom pochovaní Melnika na Ukrajine – so štátnymi poctami. A tak som sa postupne zamyslel: „Však, ale veď ja som Melnika už v minulosti spomínal, presne – 24. júla 2025. O Waffen-SS Galícia mám napísaný dokonca dlhočizný komentár, kde citujem 47 zdrojov, zverejnené 12. októbra 2025, a tam mám v úvode celý odsek venovaný tomu, ako sa dnešní Ukrajinci hlásia k odkazu svojich nacistických predchodcov. Ako hlavný ilustračný obrázok som vtedy použil záber príslušníka ukrajinskej rozviedky SBU z apríla 2022, z videa, ktoré je dodnes dostupné a zverejnili ho britské The Sun…“ V priebehu prác na článku o Waffen-SS Galícia, som vypracoval ešte aj článok o hladomore v Sovietskom zväze 1932/33, kde citujem pre zmenu 53 dobových zdrojov. Čo sa snažím naznačiť? Problém dnešnej doby nie je nedostatok, alebo nedostupnosť informácii. Problémom je lenivosť, hlúposť a charakterovo-morálna skazenosť. A tak, na jednej strane máte „politické a ekonomické elity“ tohto štátu, ktorí žijú vo svojich bublinách a Slovensko priviedli do súčasného stavu, sú závislí na tom, ako sú dnes nastavené finančné toky v tomto štáte, urobia všetko pre zachovanie a pretrvanie tohto rozdelenia trhu, udržanie existencie vlastníckych štruktúr, každú zmenu vnímajú ako možné ohrozenie vybudovaného. No a na druhej strane sú prostoduchí občania, ktorí nechcú veľmi vytŕčať, hlavne sa chcú mať dobre, v rámci určitých požiadavok, a aj sa majú vcelku „fajn“, nejako zvlášť sa nezaujímajú o „pánske huncútstva“. Kto z práve spomenutých príde s niečim pokrokovým, bude iniciovať „revolúciu“ v tomto štáte a je aj schopní ju urobiť, aby napokon viedla k evidentným prínosom pre našu spoločnosť? A tá nejaká malá skupina stojacich „mimo davu väčšinovej normálnosti“, ktorí nekolaborujú so systémom, majú aspoň štipku morálneho úsudku a nejakej tej sebaúcty… Je tu proste nejaká situácia: nejaké nastavenie hospodárstva, nejaké ľudské zdroje, pravdepodobný demografický vývoj, stav školstva, nejakí ľudia sú v parlamente a vo vláde, iní sa tam chcú dopracovať, niekto sedí v inštitúciach štátnej a verejnej správy… A ja sa na toto celé pozerám, a ako pán Vitkovič: nevidím zatiaľ NIČ – žiadnu externú silu, čo by naznačovalo dramatickú zmenu k lepšiemu, obrat v stagnácii – postupnom úpadku Slovenska. Ľudia budú musieť, ak má Slovensko prežiť, prijať vlastnú mieru zodpovednosti za jeho súčasnú, ale aj budúcu podobu. My dnes naozaj smerujeme k občianskej spoločnosti, ale tej skutočnej, nie parazitickej. Takej, kde si občania budú musieť samotní zabezpečiť, aspoň v tom svojom okolí: aby Slovensko ostalo Slovenskom, Slováci Slovákmi. Pričom budú nútení pochopiť, ako sme sa do takéhoto stavu dopracovali, ako ho napraviť, ale hlavne – čo je súčasťou a podstatou slovenskej histórie a kultúry, aby tu bola aj… o dvesto alebo tristo rokov. Čas ukáže.

    POZNÁMKA: Autor tohto článku nie je zaslepeným odporcom nástrojov AI. Práve naopak, autor týchto riadkov je vcelku zorientovaným v oblasti jazykových modelov AI. Práve preto pozná REÁLNE výstupy, čo sa týka možnosti kvality výstupov, a iba sa snaží upozorniť: obchodní zástupcovia tohto spektra priemyslu dnes predávajú PRÍSĽUB niečoho, kde ešte nie sme, snažiac sa zbaviť svojej zodpovednosti, s tým, že sa raz naša spoločnosť pretransformuje do podoby, akú si väčšina ľudstva pravdepodobne neželá…

    POST SCRIPTUM: Téma, ktorej sa v tomto článku venujem je mimoriadne komplexná a jej plnohodnotné spracovanie by si vyžadovalo výrazne viac času. Tento komentár preto vnímajte skôr… ako myšlienkový náčrt: rýchly rozbor základných informácií, na ktoré som narazil, spojený s osobnými postrehmi, ktorý slúži na otvorenie diskusie. Snažil som sa uvedenými citátmi ilustrovať a zachytiť hlavný rámec diania navôkol nás. Dokonalo? Určite nie. Snáď aspoň pochopiteľne.

    PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJE:

    • [1] AI Bubble: How AI’s push towards IPOs became a death drive | Ed Zitron. The Tech Report (Youtube). Zverejnené: 06-06-2026. Dostupné 06-06-2026 / 18:54: youtu.be/qoZvYPYwuhc
    • [2] Anthopic, OpenAI Should Not Be Allowed to IPO, Says Ed Zitron. Bloomberg Podcasts (Youtube). Zverejnené: 02-06-2026. Dostupné 06-06-2026 / 14:03: youtu.be/zbKDmkJPVvI
    • [3] DOSTOJEVSKIJ, Fiodor Michajlovič (aka Fyodor Dostoyevsky). White Nights and the Other Stories. New York (USA) : The Macmillan Company, 1918. 288 strán.
    • [4] FOTO Kauza Pellegriniho a Sakovej trapasu MÁ DOHRU: Brutálna kritika a reči o KONCI V POLITIKE! Bratislava (Slovensko) : Plus jeden deň. Zverejnené: 13-03-2020. Dostupné 11-06-2026 / 14:17: pluska.sk/spravy/z-domova/foto-kauza-pellegriniho-sakovej-trapasu-ma-dohru-brutalna-kritika-reci-konci-politike

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/hrana-uzitocnost-utajena-imbecilita-a-diplomaticke-vystupovanie-ked-sa-zvrhli-zhyrali-cynici-pragmatici-baziaci-po-uspechu-tj-funkciach-moci-a-profite-zosiroka-usmievaju-a-pripravuju-na-dalsi-vyvar/

  • ▐ Zverejnené: 05/06/2026

    Základný popis

    Existujú miesta, ktoré sa postupne stávajú územiami, kde zastal čas a príroda si pomaly berie späť ľuďmi zničené, napráva. Javorina na východnom Slovensku mala byť jedným z takýchto miest — tichým svedkom minulosti, v ktorej sa echá výstrelov už dávno rozplynuli. No dnes sme svedkami znepokojivého návratu. Geopolitika je krutá panovníčka, čo prinesie do budúcnosti Slovensku? K akému účelu sú realizované, a komu majú slúžiť takéto rozhodnutia? Čas ukáže.

    « Na východnom Slovensku sa chystá obnovenie činnosti vojenského priestoru Javorina, ďalšie sa majú rozširovať (Valaškovce + Ozorovce), plánujú sa radary… »

    ZNAČKY: ZmienkaHodnotový relativizmusPokrytectvoPolitikaSmerohlasizmusNeoliberalizmusLiberálna demokraciaNeokolonializmusVojnaChudobaBiedaPekloSmrťVýmena obyvateľstva

    25. mája 2026 sa na stránkach „TA3“ objavil článok Jozefa Slivenského – s názvom „Na Javorine rastie napätie, vojaci sa majú vrátiť do obvodu. Reštituenti hovoria o krivde, Kaliňák o bezpečnosti.“ V pripojenej reportáži zaznie z úst Kaliňáka zaujímavá veta: „Tu je jednoznačne bezpečnostný záujem. […] To sú pre nás strategické miesta, na ktorých MUSÍME fungovať, pretože – v opačnom prípade – my nemáme, kde fungovať aj s našimi ochrannými prostriedkami.“ Na rovnakej webstránke sa, 31. mája 2026, objavil ďalší článok od Jozefa Slivenského, tentokrát s nadpisom „Peniaze od ministra nechcú. Reštituenti sa odmietajú vzdať pozemkov v Javorine, vojaci sa podľa Kaliňáka vrátia.“ Z tejto druhej reportáže stojí za pozornosť konštatovanie redaktora: « Geopolitická situácia sa zmenila a vojaci tento priestor jednoducho opäť potrebujú. » Na čo nasleduje prestrih na vyjadrenie Kaliňáka: „To má byť živý vojenský priestor.“ A čo presne sa tam plánuje, to nám o čosi viac odhalila účastníčka stretnutia s Kaliňákom, pani Dagmar Mathiová, ktorá povedala: « Ja som sa ho potom pýtala, aj či obnoví všetky strelnice, ako boli. A on povedal – že áno. „Tankovú, pechotnú… hej, vrtuľníkovú? Aj leteckú?“ A on povedal: „Áno, dokonca aj raketovú,“ tak neviem, aké to má úmysly. »

    Na túto tému sa potom začali publikovať – v rôznych iných médiach – články, ktoré sa tomuto nejakým spôsobom venovali, ale až 3. júna 2026 sa objavil ďalší článok, ktorý by som neváhal označiť: pozornosti hodný. Napísala ho Henrieta Mihalková (denník Pravda) a nesie názov „Kaliňák prekresľuje vojenskú mapu Slovenska. Kam sa armáda vráti, a kde plánuje vykupovať pozemky?“ Tam je Kaliňák citovaný, a tak sa dozvedáme aj voľačo z „dejinného zákulisia“ dnešného diania: „Keď im v 2004 KDH sľubovalo veci, tak bolo veľmi neúprimné, pretože už vtedy existovali plány Severoatlantickej aliancie, čo sa s Javorinou má robiť.“ Samotná redaktorka denníka Pravda neskôr konštatuje: „Armáda si zrejme len s kúskom zeme nevystačí. Javorina má pre ňu hodnotu v prípade krízových a obranných scenárov aj v rámci plánovania na úrovni NATO.“

    ZDROJE:

    • [1] MIHALKOVÁ, Henrieta. Kaliňák prekresľuje vojenskú mapu Slovenska. Kam sa armáda vráti, a kde plánuje vykupovať pozemky? Bratislava (Slovensko) : Pravda. Zverejnené: 03-06-2026. Dostupné 04-06-2026 / 18:52: spravy.pravda.sk/domace/clanok/812235-kalinak-prekresluje-vojensku-mapu-slovenska-kam-sa-armada-vratia-a-kde-sa-bude-pohybovat-viac-a-vojakov/
    • [2] SLIVENSKÝ, Jozef. Na Javorine rastie napätie, vojaci sa majú vrátiť do obvodu. Reštituenti hovoria o krivde, Kaliňák o bezpečnosti. Bratislava (Slovensko) : TA3. Zverejnené: 25-05-2026. Dostupné 04-06-2026 / 17:52: ta3.com/clanok/1051559/na-javorine-rastie-napatie-vojaci-sa-maju-vratit-do-obvodu-restituenti-hovoria-o-krivde-kalinak-o-bezpecnosti
    • [3] SLIVENSKÝ, Jozef. Peniaze od ministra nechcú. Reštituenti sa odmietajú vzdať pozemkov v Javorine, vojaci sa podľa Kaliňáka vrátia. Bratislava (Slovensko) : TA3. Zverejnené: 31-05-2026. Dostupné 04-06-2026 / 17:54: ta3.com/clanok/1052481/peniaze-od-ministra-nechcu-restituenti-sa-odmietaju-vzdat-pozemkov-v-javorine-vojaci-sa-podla-kalinaka-vratia

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/na-vychodnom-slovensku-sa-chysta-obnovenie-cinnosti-vojenskeho-priestoru-javorina-dalsie-sa-maju-rozsirovat-valaskovce-ozorovce-planuju-sa-radary/

  • ▐ Zverejnené: 01/06/2026

    Historická ilustrácia z knihy „Quo Vadis“ od Henryka Sienkiewicza, ktorá zachytáva cisára Nera s lutnou v momente, keď sa Rím ocitol v plameňoch. Vizuálna metafora o podľahnutí človeka vábeniu absolútnej moci. Moment mrazivej disonancie: v pozadí horia domov, sny a životy tisícov ľudí, no v popredí zostáva muž, ktorý sa pokúša predviesť ním komponovanú symfóniu vlastného šialenstva. Nero tu nie je znázornený ako brutálny tyran s mečom, ale ako tragikomická postavička. Zlo nemusí byť navonok okázalé, hlučné a krvavé. Väčšina zla sa odohráva…

    Základný popis

    Historická ilustrácia z knihy „Quo Vadis“ od Henryka Sienkiewicza, ktorá zachytáva cisára Nera s lutnou v momente, keď sa Rím ocitol v plameňoch. Vizuálna metafora o podľahnutí človeka vábeniu absolútnej moci. Moment mrazivej disonancie: v pozadí horia domov, sny a životy tisícov ľudí, no v popredí zostáva muž, ktorý sa pokúša predviesť ním komponovanú symfóniu vlastného šialenstva. Nero tu nie je znázornený ako brutálny tyran s mečom, ale ako tragikomická postavička. Zlo nemusí byť navonok okázalé, hlučné a krvavé. Väčšina zla sa odohráva…

    « Vytešený Nero – držiac v rukách zlatú lutnu, zatiaľ čo za ním vidieť Rím v plameňoch (Howard Pyle) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaHodnotový relativizmusPokrytectvoPolitikaProgresivizmusPolitický katolicizmusSmerohlasizmusNeoliberalizmusLiberálna demokraciaNeokolonializmusVojnaChudobaBiedaPekloSmrťVýmena obyvateľstva

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Narrative of the Time of Nero. Boston (USA) : Little, Brown and Company, 1925. 422 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nanebovstupenie-jezisa-krista-giotto-di-bondone-cappella-degli-scrovegni-padova-14-storocie/

  • ▐ Zverejnené: 31/05/2026

    Dramatická gravúra znázorňujúca rímskeho cisára Nera v okamihu zdareného údivu alebo strachu.Čierno-biela ilustrácia pochádza z vydania románu Quo Vadis od Henryka Sienkievicza (New York, Hurst & Company, 1897). Ide o vzácny príklad viktoriánskej knižnej grafiky zachytávajúcej psychologickú hĺbku prostredníctvom dramatickej hry svetiel a tieňov.

    Základný popis

    Analýza súčasnej politickej a spoločenskej situácie v Európe a na Slvoensku. Tento komentár sa bez servítky – kriticky – zamýšla nad otázkami súvisiacimi s eskalujúcim konfliktom na Ukrajine, strategickými omylmi, ekonomickými dôsledkami a hrozbou jadrovej katastrofy. Zároveň popisuje apatickú reakciu obyvateľstva, ktoré akceptuje vojnu ako „všednú“ realitu.

    « Európski vojvodcovia, námesační a ich dôchodková prognóza: Kto sú dnešní služobníci ancikrista? »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaZmienkaKomentárHodnotový relativizmusPolitikaProgresivizmusPolitický katolicizmusSmerohlasizmusNeoliberalizmusLiberálna demokraciaNeokolonializmusVojnaChudobaBiedaPekloSmrťVýmena obyvateľstva

    Minulý týždeň, čas riadne uteká, som si opäť pozrel niekoľko minút z relácie „Do živého“, kde prakticky všetci zúčastnení konštatovali, že sa nám to tu – v Európskej únii – voľáko zvrhávazačína nepekne eskalovať, čo sa týka toho vojenského konfliktu na Ukrajine. Taký Dag Daniš opísal dnešnú politickú situáciu v Európe týmito slovami: « A toto je veľmi zlá správa pre Európu, lebo mám dojem, že tie hlavy v Európe sú príliš horúce a veľmi málo zamerané na konkrétnu stratégiu, to znamená: však, keď chcem ísť do konfliktu, tak musím mať garancie, že ho vyhrám alebo musia byť aspoň predpoklady splnené na to, že ho vyhrám. A ak všetko nasvedčuje tomu, že ho prehrám, tak sa tomu konfliktu snažím vyhnúť. To bola desaťročia stará pravda – aj diplomacie, aj vojenskej politiky. Ja mám trochu obavy, že v Európe to už neplatí, že tu máme desiatky, stovky „vojvodcov“ v Európe, ktorí sa chystajú strategicky poraziť Rusko… »

    Naznačení spôsob politického uvažovania našich elít má jeden maličký, ale zároveň dosť podstatný problém, ako naň upozornili aj samotní účastníci spomínanej diskusie. Aký? No… znamená – na konci takto vedených snaženízánik európskej civilizácie v aktuálnej podobe. Ruská federácia v okamihu, ako bude zahnaná do kúta, nadobudne pocit, že dochádza k jej „strategickej porážke“, tj. ohrozeniu jej existencie, v tej chvíli (pravdepodobne) použije taktické jadrové zbrane. Je vcelku pôsobivé sledovať, kam sme sa v debatách o vojenskom konflikte na Ukrajine posunuli. Už len fakt, že je potrebné o niečom takomto uvažovať, ako o jednom z možných scenárov, je svojim spôsobom… niečo úchvatné, hodné obdivu.

    Vladimír Palko pri tejto príležitosti podotkol, že jemu tí občania… oni sú vám ako námesační: « Jadrová bomba? [Jej] použitie? To je… už to… to posledné, Bože môj. Za… potom už je len peklo. Hej? Ale… veď to nie je jedine zlé, čo hrozí. Aj útok konvenčnými zbraňami, proste nejaká raketa ruská. Keby priletela a trafila by nejaký cieľ v Európe, ako v členskej krajine NATO, no tak aj – však to je hrozné. To už hrozí potom priamou zrážkou, a to potom – neskoršie – môže nakoniec, by mohlo nakoniec viesť, ako aj k… jadrovej vojne. Čiže, aj to je zlé, ako útok konvenčnými raketami. Tá otázka je taká, a v tom spočíva aj to moje znepokojenie: za tie roky… stúpame hore po tom eskalačnom rebríku? Eskalujeme situáciu stále – viac a viac? No áno! No áno, samozrejme! Samozrejme. Hneď uvediem príklady. Uvedomuje si to, povedzme európske obyvateľstvo? Neuvedomuje. Neuvedomuje! Tu by som chcel povedať jednu vec, že za rok sa z geopolitického hľadiska zmenil charakter tej vojny na Ukrajine. Lebo… ako to začalo? Najprv to bola zástupná vojna: západ proti Rusku, cez teda tému Ukrajiny, pričom – bola to Amerika, ktorá vlastne zatiahla Európu do tej zástupnej vojny. Toto všetko sa zmenilo. Dnes je to najmä – teda a stále viac – je to zástupná vojna Európanov proti Rusku. Porovnajme si teda Ameriku, Američanov a Európanov. Američania už tú vojnu neplatia. Proste vystupujú z nej. Američania sa s Rusmi rozprávajú. Rozprávajú už rok. […] Európania, no úplne naopak, Európania platia tú vojnu na Ukrajine. Európania sa s Rusmi nerozprávajú. […] Poďme, poďme ďalej, že jak to, jak pokročila tá eskalácia za dva roky. Si pamätám, pred dvomi rokmi, ako Biden – americký prezident – sa zdráhal, ako poskytnúť rakety ATACMS Ukrajincom na útoky do Ruska, lebo ATACMS-y boli schopné dostreliť 300 km do ruského vnútrozemia. [V článku BBC „Ukraine uses US-supplied ATACMS for the first time, says Zelensky,“ zverejnené 17. októbra 2023, sa uvádza: „Administrácia Bidena predtým odmietala poskytnúť Ukrajine rakety ATACMS, avšak ‚v posledných týždňoch‘ sa rozhodla, že ich potichu odošle, informovala americká televízia CNN s odvolaním sa na tvrdenia dvoch amerických úradníkov,“ pozn.] Keď sa pozeráme na to, čo teraz sa deje, ako sa rozbiehajú programy európsko-ukrajinské na budovanie nových rakiet. Áno? Mám tu poznamené, chystá sa – okrem iného – nejaká nová raketa „Neptún D“, no tak tá bude dostreľovať, tá môže dostreľovať 1000 km, že? [O prácach na raketovom systéme „Neptune“ informovali 4. decembra 2023 „Kyiv Post, ale aj „Ukraine World“. Alisa Orlova pre „Kyiv Post“ dňa 14. novembra 2025 uverejnila článok s názvom „Zelensky Releases Footage of Ukrainian ‘Long Neptune’ Missiles Striking Deep Into Russia“, tj. v preklade: „Zelenskyj zverejnil zábery ukrajinských rakiet „Long Neptune“ zasahujúcich hlboko do Ruska“, pozn.] No a samozrejme, v plnom prúde, beží ukrajinské obstreľovanie rafinérií, ako… po celom Rusku. Tak dobre, 300 sa zdalo Bidenovi pred dvomi rokmi veľa. No tak bude 1000, že? Uvedomujeme si to? My to nevnímame. Stále máme taký pocit a máme… ja už som to nazval, že my sa správame, ako nejaká-taká námesačná civilizácia, že niekde ideme a sme takí úplne, úplne spokojní, že nič sa nedeje. […] Uvedomujeme si, že… ako – oveľa – nebezpečnejšia je dnešná situácia v porovnaní s tým, keď bola tá 40-ročná studená vojna ešte za sovietskeho komunizmu? Že o čo je to teraz horšie? Pozrite sa. Napríklad, Európa, a vtedy aj Bidenova Amerika, ako… podporovala Ukrajinu, keď urobila tú inváziu na Ruské územie, do tej Kurskej oblasti. Mali sme, pred rokom, tá akcia „Pavučina“ – to bol útok na ruskú jadrovú triádu. To bol dronový útok, ktorý zničil niekoľko ruských jadrových bombardérov. To sú všetko, sú to… Mearsheimer zdôraznil… [John Joseph Mearsheimer, pozn.] To sú všetko veci, ktoré boli naprosto nepredstaviteľné za studenej vojny medzi západom a Sovietskym zväzom. Teraz sa tu tie veci dejú a… ako… správame sa, ako keby sa teda nič nedialo. »

    Tento postoj občanov ostatných európskych kraji je čiastočne pochopiteľný. Majú pocit akejsi falošnej bezpečnosti, pretože vnímajú medzi nimi a konfliktnou oblasťou určitý vzdialenostný dištanc – „nárazníkové pásmo“. Tým nárazníkovým pásmom je dnes aj – Slovensko. Surreálnym paradoxom ostáva, že aj slovenskí politici k územiu Slovenskej republiky pristupujú s rovnakým spôsobom, čo do jeho „užívania“ z hľadiska „bezpečnostnej funkcie pre ostatné európske krajiny“. Občania Slovenska? Nič. Nijako zasadne sa ich tieto skutočnosti nedotýkajú a VOJNA sa pre nich stala všedná, každodenná – „normálnosť“. Akceptujú jej ďalšie pokračovanie. Na tomto príklade je nádherne vnímateľná tá „intelektuálna mizéria“ značnej časti slovenského obyvateľstva. Títo ľudia si budujú názor na nejakú tému na podklade – v priebehu času sa opakujúcich – plytkých posolstiev z informačných blokov (v rozsahu niekoľkých minút) uvedených vo večerných správach, na podklade „politických večerníčkov“, riekaniek všelijakých „hlásateliek a roztlieskavačov“. Ak by takéto konštatovanie nebolo pravdou, tak dnes máme plné námestia a od politikov žiadajú tlak na mierové rokovania a OKAMŽITÉ kroky z ich strany k nim vedúce! Nie sú, vonku je pekne, teplučko – takéto veci sa teraz neriešia. Zatiaľ zbrojíme, budujeme vojenskú infraštruktúru. Tak je to správne. Azda sa nič nestane a…

    A ak je to – nateraz – otázkou financii: „Veď my predsa na to máme, my si to zaplatíme,“ iba žeby nie. Sociálna poisťovňa porozosielala občanom ich dôchodkové prognózy. Tam sa odrazu objavil predpokladaný vek odchodu do dôchodku. Tieto údaje sa pre jednotlivcov jemne líšili, no málokoho potešili. Ak máte nejakých dvadsať rokov, jemne cez, a štát vám prognózuje takmer 50 rokov ďalšieho pracovného života… ísť do dôchodku niekedy okolo 70-ky, no takto isto nevyzerajú žiadne nádejné vyhliadky. A ja vám, milí čitatelia, poviem jednu vec: ľudia, ktorí tieto prognózy písali nemajú ani predstavu, čo bude za 10-20 rokov, nie za 30-50, aby dávali 20-25 ročným nejaké prognózy ohľadom ich budúcnosti.  Rozposielanie dôchodkových prognóz je potrebné vnímať v polohe nejakého  „symbolického gesta“. Naznačuje nejaký trend a terajší stav našej spoločnosti. Čo ale mňa osobne na tomto najviac prekvapuje: každý sa sťažuje, nadáva a nikto sa nepýta, nehľadá príčinu, ako sme sa do takéhoto stavu dostali. Občania tohto štátu nechcú pochopiť, že štát má nejaké finančné zdroje – nejaké príjmy vyzbierané od občanov a získané na podklade iných zdrojov štátu (aktív), z ktorých zabezpečuje nejaké „všeobecne-prospešné“ funkcie, a keď zle hospodári, berie si pôžičky, rastie mu dlh, viete, ako keď vám vaše deti a vnúčatá platia elektrinu, tak sa mu časom zvyšuje aj splátka dlhu, a potom má menej peňazí na zabezpečovanie „všeobecne-prospešných“ funkcii. Ich nezaujíma, že aj tá vojna niečo stojí, nemálo, a nesie si so sebou množstvo negatívnych dôsledkov, ako napríklad drahé energie, ktoré opäť ekonomicky poškodzujú občanov, priemysel, no a napokon aj štát. Ale tým najzásadnejším, čo odmietajú akceptovať je: ICH MIERA PRIAMEJ OSOBNEJ ZODPOVEDNOSTI za aktuálnu hospodársko-ekonomickú situáciu, ktorá je odrazom ich politických preferencii alebo nezáujmu, kde sa nechali zatiahnuť do niečoho, o príčinách a najmä možných dôsledkoch – drvivá väčšina z nich – uvažovali „svojským“ spôsobom, takto vlastne umožnili presunúť verejné zdroje do „súkromných rúk“, výrazne devalvovať hodnotu peňažných prostriedkov (inflácia), dôchodkov – súčasných aj budúcich, a teraz nevedia, čo s tým, tak pokračujú v načatom: „Však, to my… dobre sme mysleli! A nejako už bude…“

    MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ / Politika vojny a hľadanie úspor, tj. výdavkové škrty v nemeckom zdravotníctve – keď sa berie chorým, aby sa podporilo zbrojenie a vraždenie

    To, že na tom Nemecko, z hľadiska stavu svojho hospodárstva, nie je bohvieako, o tejto skutočnosti som v posledných mesiacoch písal hneď niekoľkokrát. Už vo februári som citoval Ing. Mariána Vitkoviča, ktorý povedal: „Nemecký chemický priemysel, čo bola niekedy výstavná časť konkurencieschopnosti Európy, dnes pracuje na 70% kapacít, to je najnižšia úroveň od roku 1993.“ O niekoľko týžďňov som znova citoval pána Vitkoviča, ktorý tentokrát povedal: „…Nemecko, ktoré je na tom hospodársky veľmi, veľmi zle a zlepšenie určite nepríde…“ Nemecko sa stalo jedným z mojich príkladov v článku, kde som opisoval dôsledky politiky vojny a ekonomický úpadok v rôznych krajinách, pričom v ňom zaznel, z úst jedného nemeckého občana, aj takýto názor : „Sledovať politikov v Nemecku je ako sledovať predlohu filmu ‚Idiocracy‘. Ak ste tento film nevideli, tak by ste definitívne mali. Je to v základe opis toho, čo sa deje vo väčšine sveta. Nemecko nie je výnimkou. […] Kvalita života v Nemecku sa znižuje a zdá sa, že tempo sa zrýchľuje. […] Ekonomika. Nemecko stagnuje, alebo je v recesii hneď niekoľko posledných rokov. A špeciálne posledný rok – bol veľmi brutálny. Prepúšťa sa tu vo všetkých sektoroch priemyslu. Samozrejme, v dôsledku rozhodnutí, ktoré urobili politici. Jedným z nich je – energia.“ No situácia v Nemecku sa opäť o čosi posunula. 15. apríla 2026 priniesli „Deutsche Welle“ (DW) správu s nadpisom: „German health minister announces billions in cutbacks“ [„Nemecký minister zdravotníctva ohlasuje miliardové škrty“, pozn.] V tomto článku sa napríklad píše: „Príspevky na zdravotné poistenie Nemcov, ktorí prispievajú do systému verejného zdravotného poistenia, sa tento rok zvýšili v priemere o 3%, a to po tom, čo v roku 2025 vzrástli o 2.5%,“ pričom ale ani to nestačí, pretože: „Výdavky verejných poisťovní dokonca rastú ešte rýchlejšie.“ Za krátku chvíľu sa ohlásili pracovníci v zdravotníctve a 28. mája „Deutsche Welle“ (DW) ohlásili: „Germany news: Health care staff protest plan for major cuts“ [„Správy z Nemecka: Zdravotnícky personál protestuje proti plánu rozsiahlych škrtov“, pozn.] Vojna je drahá záležitosť… aj pre Nemecko.

    Nejako BUDE. Určite. Len sa môže stať, že sa to dotyčným práveže NEBUDE vôbec páčiť. Tí inteligentnejší si dokonca povedia: „Takto sa predsa nedá riadiť štát. Toto asi nebude ideálny prístup ku realizácii procesu posúdenia rizík a k nejakej snahe o riadenie možných nebezpečenstiev, hrozieb.“ Odborná literatúra definuje riziko ako: „…pravdepodobnosť (alebo možnosť), že v dôsledku určitej činnosti dôjde k nepriaznivému následku. (Haight, s. 49)“ Ono v podstate už teraz nejako JE, pričom výsledky minulých postojov a rozhodnutí prehovárajú samé za seba – nepriaznivo. Sidney Dekker vo svojej knihe „Ten Questions About Human Error“ [Desať otázok o ľudských pochybeniach, pozn.] zdôrazňuje: « Najväčším zostatkovým rizikom […] je postupné skĺzavanie k zlyhaniu. Postupné skĺzavanie k zlyhaniu znamená: pomalý, postupný posun prevádzky systémov smerom k hraniciam ich bezpečnej prevádzky. […] …nedostatočné znalosti o tom, pokiaľ siahajú skutočné hranice bezpečnosti, vedú k tomu, že ľudia tento posun nezastavia alebo si ho ani nevšimnú. (s. 18) » Čo nastáva vtedy, až dôjde k prekročeniu „hraníc bezpečnosti“ v prípade vysoko komplexných dynamických systémov, akým chod celej európskej civilizácie dozaista je, v takejto chvíli: « …bežná prevádzka týchto systémov neumožňuje odhaliť „skryté“ interakcie, ktoré by mohli mať kľúčový vplyv na vývoj (kaskádových) poruchových udalostí… (s. 35) » A tie môžu mať zásadne negatívny synergický efekt: „…účinok, ktorý kombinovane prináša návrat […] väčší než je súčet častí… (Ansoff, s. 75)“ Inak povedané: nastane taký sled náhodných udalosti, stav „nelinearity a chaosu“degradácia a rozpad pôvodného systému, kde je možné očakávať dovtedy… nemožné. Hovoríme o situáciach, v ktorých sú vám nejaké analýzy stromu možných udalostí (ETA – „Event Tree Analysis“): „…je prediktívna metóda na určenie príčiny a následku udalostí. ETA začína udalosťou a […] odvodzuje, aké faktory by mohli prispieť k udalosti, (McKinnon, s. 40)“ zbytočné, i keď mne príde, že politici sa nejakými analýzami dôsledkov ich rozhodnutí nijako zvlášť nezaoberajú, veľakrát sa samotní podieľajú na vzniku problému a ten neskôr riešia, pričom vystupujú v pozícii „záchrancov národa“. Naši politici majú jedno obrovské šťastie. Aké? Drvivá väčšina ich voličov o ničom, čo som práve spomenul… nič netuší. Hrozivejšie je, aspoň sa tak zdá, budem sa opakovať, že ani veľká časť politikov. Alebo… existuje ešte varianta: akceptujú úroveň rizika a možnosť výskytu danej „poruchovej“ udalosti. Ale to už sa dostávame…

    MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ / Ako (počas svojej prednášky v roku 2015 na pôde Chicago University) profesor John Mearsheimer predpovedal zničenie Ukrajiny

    Každý z vás si môže pozrieť prednášku Johna Mearsheimera, pod názvom „Why is Ukraine the West’s Fault?“ [„Prečo je Ukrajina vinou Západu?“, pozn.] V nej zaznie takáto predzvesť diania na Ukrajine: „Západ vedie Ukrajinu… a výsledkom bude: zničenie Ukrajiny. Verím, že politika, ktorú obhajujem – teda neutralizácia Ukrajiny, jej následná ekonomická obnova a vymanenie sa z konkurenčného boja medzi Ruskom na jednej strane a NATO na strane druhej – je to najlepšie, čo sa Ukrajincom môže stať. To, čo robíme je, že povzbudzujeme Ukrajincov, aby voči Rusom vystupovali tvrdo. Povzbudzujeme Ukrajincov, aby si mysleli, že sa nakoniec stanú súčasťou Západu, pretože nakoniec porazíme Putina a nakoniec dosiahneme svoje, čas je na našej strane, a samozrejme, Ukrajinci v tom hrajú s nami a nemajú žiadnu ochotu robiť kompromisy voči Rusom a namiesto toho chcú presadzovať tvrdú politiku. Ibaže, ako som vám už povedal, ak to urobia, výsledkom bude, že ich krajina skončí v troskách, a to, čo robíme je, že v podstate tento rezultát vlastne podporujeme. Myslím si, že by bolo oveľa rozumnejšie, keby sme sa snažili o vytvorenie neutrálnej Ukrajiny; bolo by v  našom záujme túto krízu, čo najskôr ukončiť. Určite by to bolo v záujme Ruska, a čo je najdôležitejšie, bolo by to aj v záujme Ukrajiny, aby túto krízu ukončili.“ Čo z týchto slov vyplýva? Profesor Mearsheimer nebol sám, ktorý predpovedal budúcnosť Ukrajiny. O tom, čo sa udeje, prognózy aktuálneho diania, ktoré sledujeme – západní politici o tomto všetkom vedeli a následné dôsledky vnímali ako prijateľné. Umieranie občanov Ukrajiny, totálne vysťahovalectvo a zdevastovaná krajina – všetko menované sú pre nich PRIJATEĽNÉ NÁKLADY pri dosahovaní nimi sledovaných záujmov. Dnes je Ukrajina vo veľmi komplikovanej situácii a každý mierový návrh je NÁSOBNE horší, ako boli tie pred 3-4 rokmi, alebo pred tými 10-timi…

    Česká televízia, pred viac ako 15-timi rokmi, priniesla televíznu mikro-esej neuropatológa Františka Koukolíka. Pán doktor v nej rozpráva príbeh o spoločenskom vývoji na Veľkonočnom ostrove, kde sa jeho obyvatelia rozhodli stavať známe sochy, za každú cenu – bez ohľadu na následky, a postupne si zdevastovali všetky lesy, vodné toky im začali vysychať a pôda erodovať: „Nasleduje chaos, v podstate blízky občianskej vojne. Ľudia sa sťahujú do jaskýň. […] Spoločnosť sa kompletne rozkladá. […] Katastrofa tejto spoločnosti je dôsledkom – stupidity. Stupidita nie je hlúposť. Stupidita nie je nevedomosť. Stupidita nie je ani omyl, nedostatok informácii. Stupidita je rozpad spätnej väzby medzi správaním a prostredím, podmienená rozpadom tzv. schém. Schémy sú poznávacie programy určené k riešeniu problémov. […] Najstrašnejšia je stupidita vtedy, ak sú jej nositeľmi ľudia veľmi mocní, s veľmi vysokým IQ. Pokiaľ sme vyvraždili – v súťaži o zdroje – mužov susedného kmeňa a zabrali sme si ich ženy a deti, bolo to veľmi kruté, ale nebolo to stupídne. Pokiaľ v súčasnom svete súťažíme o zdroje a chrastíme jadrovými zbraňami – je to nielen veľmi kruté, ale NAČISTO stupídne.“ No pojem stupidita nevypovedá celý príbeh o dianí navôkol nás, pretože nie je odpoveďou na otázky ohľadom individuálnych štruktúr osobnosti konkrétnych jedincov, ktorí reagovali so svojimi životnými okolnosťami, a napokon sa výsledkom ich vzájomných interakcii – sociálnej dynamiky, spoločnosť dostala do stavu, akého sa dostala, a teda „stupidita“ nie je v skutočnosti odpoveďou na sociálnu komplexnosť a individuálne príspevky jedincov. Inými slovami, niektorí môžu konať na podklade „stupidity“, iní sa mlčky prizerajú, pretože sú servilní mopslíci a  ich intelektuálna kapacita a znalosti nedosahujú taký stav, ktorý by im umožňoval zvážiť pôsobiace faktory. Nebodaj dôsledky. Čo sa snažím povedať? Zjednodušene: variabilita zapojených osôb reprezentuje širokú škálu rôznorodej psychopatológie, od nejakých miernych osobnostných porúch kombinovaných s hlúposťou, až po osoby s psychopatickými pohnútkami, pre ktoré je národ nástrojom dosahovania nejakých ich špecifických záujmov (prevažne statusových a majetkových), popri jedincoch, v dave skrytých, ktorých menovaní niekam vedú. Spoločným menovateľom býva: prehnané zameranie na vlastnú gratifikáciu – sebauspokojovanie, líšiace sa prevažne v „prostriedkoch“.

    Táto súčasná kríza iba odhalila niečo, o čom sa nediskutuje. Nikto nerieši závažné štrukturálne deformácie nášho hospodárstva, úpadok a postupný „funkčný zánik“ jednotlivých oblasti našej spoločnosti, ktoré súčasná kríza len zvýrazňuje. Otázkou ostáva: „Akú mieru nadväzujúcich aktov ľudskej stupidity – a hrabivosti mnohých – aktérov je ešte Slovensko schopné zniesť?“ Tomáš Baťa povedal: „Kedykoľvek nachádzam na topánkach, ktoré vychádzajú z dielne, zle vytlačené… alebo pokrivený opätok, nezaujíma ma táto pokrivená práca. Ale zaujíma ma, kde a čím sa pokrivil charakter ľudí v dotyčnej dielni. Je mi úplne jasné, že ľudia s pokriveným charakterom nemôžu urobiť rovnú prácu. (Lešingrová, s. 116)“ Ale taktiež povedal: „Je to inflácia mravov, a je podivné, aké správne je poznanie, že za infláciou mravov nasleduje inflácia hospodárska, a tým aj inflácia meny. (Zelený, s. 85)“ Antoine de Saint-Exupéry pre zmenu napísal: „Nečakaj nič od človeka, pokiaľ nepracuje pre večnosť, ale len pre vlastný život. […] Hovoria, že je dom dôležitý, a nehladia na dom ako taký, ale len na pohodlie. Dom im slúži a oni sa v ňom zaoberajú zhrabovaním bohatstva. Ale UMIERAJÚ AKO ŽOBRÁCI… […] Miesto toho, aby sa v niečo premieňali, chcú, aby sa im slúžilo. Keď potom odídu, nič po nich neostáva. (s. 26)“ Významný anglický ekonóm Henry George: « Ten, kto akýmkoľvek úsilím mysle alebo tela prispieva k celkovému bohatstvu, zvyšuje sumu ľudského poznania alebo dodáva ľudskému životu vyššiu úroveň alebo väčšiu plnosť – je v širšom zmysle slova „producent“, „pracujúci človek“, „robotník“ a čestne si zarába čestný plat. Ale ten, kto BEZ TOHO, ABY UROBIL ČOKOĽVEK PRE to, aby ĽUDSTVO bolo bohatšie, múdrejší, lepšie, šťastnejšie, ŽIJE Z PRÁCE DRUHÝCH – ten, bez ohľadu na to, akým zvelebujúcim menom je nazývaný, alebo ako snaživo pred ním kňazi [slúžiaci] Mamone mávajú svojimi kadidelnicami, je v konečnom dôsledku len ŽOBRÁK ALEBO ZLODEJ. (s. 68)“ Pretože Justínová matka veľmi dobre vedela: „…taká práca dodáva peniazom väčšiu silu a hodnotu. Hovorievala, že na tom veľmi záleží, ako človek peniaze zarába. (Duun, s. 10)“

    Ešte raz sa vrátim k Tomášovi Baťovi. Ten veril, že podstatou ľudských motivácii má byť služba a slúžiť by sa malo životu. Všetci na Slovensku majú ústa plné vyjadrení o tom – „koľko sa oni narobia“ alebo „koľko sa narobili“. Určite ste aj vy počuli: „A ty máš koľko odrobené?“ Ja sa potom zvyknem spýtať: „A pre koho toľko robíte, alebo ste robili, ak po vás ostávajú dlhy, vymierajúci národ a zdecimovaný štát bez budúcnosti?“ Je na čase vrátiť sa k tomu, čo niekdajší profesor z MIT (Massachusetts Institute of Technology) Michael Hammer a jeho kolega v písaní James Champy označujú ako: „…poskytnutie hodnoty zákazníkovi (s. 37)“ Jedným zo základných atribútov lásky, ako podotkol židovský profesor filozofie Jacob Needleman, je snaha pomáhať inému na životnej ceste maximálneho rozvoja jeho darov a schopnosti: „Keď ti pomáham, bez toho, aby som pritom myslel na seba, jedine vtedy je mi pomôžené. (s. 161)“ Ak o sebe tvrdím, že pracujem pre slovenský národ, pretože milujem slovenskú kultúru, tak by malo byť výsledkom mojej činnosti: vytváranie takých podmienok v spoločnosti, ktoré umožňujú plnohodnotný rozvoj občanov Slovenska, ako nositeľov slovenskej kultúry. Moja práca by mala zlepšovať ukazovatele, ktoré toto odrážajú. Si myslím.

    Kanadský psychológ Jordan B. Peterson v jednom rozhovore povedal: „Máte morálnu povinnosť zodvihnúť to najťažšie bremeno, aké si len dokážete predstaviťto je hlavná výzva k dobrodružstvu života…“ Etický kódex židovsko-kresťanskej tradície prehovára jasne: „Nie že by som už bol dosiahol alebo že by som už bol dokonalý, ale sa ženiem… Bratia, ja nemyslím o sebe, že by som už bol uchvátil. Bežím k cieľu…, (Roháček, 2007)“ zdôrazňuje nevyhnutnosť úsilia v procese osobného rozvoja, kde až určitá jeho úroveň umožňuje nachádzať pravdu. Pretože, pokiaľ nehľadám pravdu, nie som schopný vidieť krásu a SVOJIM ŽIVOTOM NESLÚŽIM LÁSKE, KOMU POTOM SLÚŽIM? Dnešná naša spoločnosť je z veľkej časti tvorená osobami, ktoré hľadajú jediné: chcú sa mať dobreurobia čokoľvek, aby si v živote zabezpečili požadovanú mieru hedonizmu. Sú ako tie „domestifikované králiky“, o ktorých písal už Charles Darwin: „…mozgy domácich králikov sú v porovnaní s mozgami divého králika alebo zajaca značne zmenšené; a to možno pripísať tomu, že boli počas mnohých generácií prísne obmedzené, takže len málo využívali svoj intelekt, inštinkty, zmysly a vôľové pohyby. (s. 55)“ Ich základným spôsobom adaptácie je: stabilizácia života do podoby, v ktorej sú „užívateľmi prínosov“ zo strany svojho okolia. Vnímanie obsahovej podstaty termínu „skutočná obeta“, napr. pri spomenutom napomáhaní tej osobe, o ktorej tvrdím, že ju milujem, a nebodaj sledovanie tohto zámeru v podobe: „…nasleduj svätosť so všetkými svojimi silami, (Piper, 2016)“ sú pre nich neexistujúce hodnotové koncepty. Na záver už iba môj obľúbenec – Andrej Tarkovskij: „Nechápu, že hovorím o duchovnosti v tom zmysle, že človek je povinný vedieť, prečo žije, premýšľať o zmysle svojho života. Kto o tomto začal premýšľať, bol v istom zmysle osvietený akýmsi duchovným svetlom, už na tento problém nezabudne, nezastaví sa, už sa vydal na akúsi cestu. Ak si naopak túto otázku nikdy nepoložil, je zbavený duchovnosti, žije pragmaticky ako zviera. A nikdy nič nepochopí. Oni nič nechápu. […] Pre takéhoto absolútne neexistujú problémy ľudskej duše alebo nejakého morálneho úsilia, ktoré je človek povinný vynaložiť počas svojho života. (s. 128)“ A takto vyzerajú tie ozajstné problémy dnešnej a každej doby, a  ktorých vyjadrením býva spoločenské dianie navôkol… Po tisícročia opakovaný príbeh, večný boj, stále dookola.

    POST SCRIPTUM: Téma, ktorej sa v tomto článku venujem je mimoriadne komplexná a jej plnohodnotné spracovanie by si vyžadovalo výrazne širší časový rámec. Tento komentár preto vnímajte skôr… ako myšlienkový náčrt: rýchly rozbor základných informácií, na ktoré som narazil, spojený s osobnými postrehmi, ktorý slúži na otvorenie diskusie medzi širšou verejnosťou. Osobne by som rád venoval podstatne viac priestoru dôkladnejšiemu rozvinutiu psychologicko-sociologicko-morálnej roviny a exaktnejšie popísal dynamiku v tejto sfére, niet času.

    PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJE:

    • [1] ANSOFF, Igor H. Corporate Strategy – An Analytic Approach to Business Policy for Growth and Expansion. Harmondsworth – Middlesex (Anglicko) : Penguin Books, 1968. 205 strán.
    • [2] A new modification of the Neptune missile is being developed in Ukraine. (Ukrajina) : Ukraine World, 2023. Zverejnené: 04-12-2023. Dostupné 28-05-2026 / 18:47: facebook.com/ukraineworld.org/posts/a-new-modification-of-the-neptune-missile-is-being-developed-in-ukrainework-is-u/869281895200739/
    • [3] CONNOR, Richard. Germany news: Health care staff protest plan for major cuts. Bonn (Nemecko) : Deutsche Welle (DW), 2026. Zverejnené: 28-05-2026. Dostupné 31-05-2026 / 01:09: dw.com/en/germany-news-health-care-staff-protest-plan-for-major-cuts/live-77322235
    • [4] DARWIN, Charles. The Descent of Man, and Selection in Relation to Sex. New edition, Revisited and Augmented. New York (USA) : D. Appleton adn Company, 1896. 688 strán.
    • [5] DEKKER, Sidney W. A. Ten Questions About Human Error (A New View of Human Factors and System Safety). New Jersey (USA) : Lawrence Erlbaum Associates, 2005. 219 strán.
    • [6] DUNN, Olav. Justín a Gudrun. Bratislava (Česko-Slovensko) : Slovenský spisovateľ, 1973. 216 strán.
    • [7] GEORGE, Henry. Protection or Free Trade. New York (USA) : Robert Schalkenbach Foundation, 1944. 335 strán.
    • [8] HAIGHT, Joel M. (ed.) The Safety Professionals Handbook (Technical Applications). 2. yvdanie. Des Planes – Illinois (USA) : American Society of Safety Engineers, 2012. 1167 strán.
    • [9] HAMMER, Michael; CHAMPY, James. Reengineering – Radikální proměna firmy (Manifest revoluce v podnikaní). Praha (Česká republika) : Management Press, 1995. 216 strán.
    • [10] Hrozba ruského útoku na Európu / Do živého. Bratislava (Slovensko) : Marker, 2026. Zverejnené: 22-05-2026. Dostupné 28-05-2026 / 18:27: youtu.be/4yVjIDVbYg0
    • [11] KOUKOLÍK, František. O stupiditě (a rozpadu zpětné vazby). Praha (Česká republika) : Česká televízia, 2007./
    • [12] KRÖGER, Wolfgang; ZIO, Enrico. Vulnerable Systems. Londýn (UK) : Springer-Verlag, 2011. cca. 210 strán.
    • [13] LEŠINGROVÁ, Romana. Baťova soustava řízení. 3. vydanie, (Česká republika) : Lešingrová Romana, 2008. 256 strán.
    • [14] MEARSHEIMER, John. Why is Ukraine the West’s Fault? Chicago (USA) : The University of Chicago (Youtube), 2015. Zverejnené: 25-09-2015. Dostupné 30-05-2026 / 15:58: youtu.be/JrMiSQAGOS4
    • [15] McKINNON. Risk-based, Management-led, Audit-driven Safety Management Systems. Boca Raton + Londýn + New York : CRC Press, 2017. cca. 240 strán.
    • [16] NEEDLEMAN, Jacob. Malá knížka o lásce. 1. vydanie. Praha : dybbuk, 2002. 168 strán.
    • [17] PETERSON, Jordan B. Higher Ed & Our Cultural Inflection Point: JB Peterson/Stephen Blackwood. (Kanada) : Jordan B Peterson (Youtube), 2019. Zverejnené: 21-02-2019. Dostupné 29-05-2026 / 23:27: youtu.be/nlgG8C1GydA
    • [18] PIPER, John Stephen. I’m Paralyzed by Indecision — What Should I Do? / Ask Pastor John. (USA) : Desiring God (Youtube), 2016. Zverejnené: 08-12-2016. Dostupné 30-05-2026 / 19:12: youtu.be/GpYbpstPQ98
    • [19] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – List Filipanom / 3. kapitola (12-14). 4. vydanie (z pôvodných jazykov), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
    • [20] SAINT-EXUPÉRY, Antoine de. Citadela. 3. úplné vydanie, Praha (Česká republika) : Nakladatelství Vyšehrad, 2008. 439 strán.
    • [21] SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Tale of the Time of Nero. New York (USA) : Hurst and Company, 1897. 515 strán.
    • [22] TARKOVSKIJ, Andrej. Krása je symbolem pravdy (Rozhovory, eseje, přednášky, korespondence, filmové scénáře a jiné texty | 1954-1986). 2. aktualizované vydanie. Příbram : Camera obscura, 2011. 482 strán.
    • [23] The Ukrainian defense industry is working on a long-range version of the Neptune missile system. (Ukrajina) : Kyiv Post, 2023. Zverejnené: 04-12-2023. Dostupné 28-05-2026 / 18:49: facebook.com/KyivPost/posts/-the-ukrainian-defense-industry-is-working-on-a-long-range-version-of-the-neptun/873316368009626/
    • [24] Ukraine uses US-supplied ATACMS for the first time, says Zelensky. Londýn (UK) : BBC, 2023. Zverejnené: 17-10-2023. Dostupné 28-05-2026 / 16:27: bbc.com/news/world-europe-67135163
    • [25] ORLOVA, Alisa. Zelensky Releases Footage of Ukrainian ‘Long Neptune’ Missiles Striking Deep Into Russia. (Ukrajina) : Kyiv Post, 2025. Zverejnené: 14-10-2023. Dostupné 28-05-2026 / 18:51: kyivpost.com/post/64238
    • [26] WHITTLE, Helen. German health minister announces billions in cutbacks. Bonn (Nemecko) : Deutsche Welle (DW), 2026. Zverejnené: 15-05-2026. Dostupné 31-05-2026 / 00:58: dw.com/en/germany-health-care-spending-reform-cdu-spd/a-76796338
    • [27] ZELENÝ, Milan. Cesty k úspechu – Trvalé hodnoty soustavy Baťa. 1. vydanie, (Česká republika) : Nakladatelství ČINTÁMANI, 2005. 155 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/europski-vojvodcovia-namesacni-a-ich-dochodkova-prognoza-kto-su-dnesni-sluzobnici-ancikrista/

  • ▐ Zverejnené: 20/05/2026

    Základný popis

    O tom, ako politické elity ignorujú dlhodobé následky svojich rozhodnutí. Premena krajiny na „muničný arzenál“ Európy – prejav pragmatizmu alebo cynického zneužitia dôvery? Analýza chladná, klinicky presná. Autor poukazuje na sofistikovanú hru s jazykom, núti nás čeliť nepohodlným informáciam o fungovaní moci. Tvorba systému, ktorý oddeľuje jednotlivcov od zodpovednosti a prenáša ju na voľajaký abstraktný byrokratický akt, pričom odrazu nikto túto zodpovednosť nenesie. Dôkladný prienik do psychológie politickej manipulácie, do jej schopnosti racionalizovať a „politicky predať“ – pretvárať, čo bolo pre občanov prvotne „zdanlivo neprijateľné“ do polohy „politicky nevyhnutné“.

    « Vedenie štátu, ktoré občanov zavádza a poškodzuje ich záujmy: Keď sa prezident „mieru“ vytešuje z tranformácie priemyslu do podoby významného dodávateľa munície do oblasti vojenského konfliktu… »

    ZNAČKY: ZmienkaKomentárCitátPolitikaEkonomikaSlovenskoNeoliberalizmusLiberálna demokraciaPolitický katolicizmusSmerohlasizmusProgresivizmusNeokolonializmusVojnaChudobaBiedaSmrťVýmena obyvateľstvaSlovania

    Pred niekoľkými dňami [13. máj 2026, pozn.] sa na portály „Marker“ objavila správa s názvom „Slovensko sa podľa Pellegriniho stalo jedným z najhlavnejších výrobcov munície v rámci NATO“. Túto správu postupne priniesli pravdepodobne všetky veľké média na Slovensku. Najšokujúcejšou časťou tejto správy sú istotne nasledovné riadky: « Podľa Pellegriniho sa vďaka tomu Slovensko stalo jedným z najhlavnejších výrobcov munície v rámci NATO. Uviedol, že na komerčnej báze SR dodáva na Ukrajinu muníciu „v počtoch miliónov a ten počet bude ešte do budúcna narastať“. » Práve v tejto chvíli, ako píšem tieto riadky, som si spomenul na svoje myšlienky z nedávnej minulosti [10/2025, pozn.], kedy som sa vyjadril k nie veľmi príjemnej – militaristickej atmosfére v našej spoločnosti, ktoré som napísal potom, čo sa vedľa seba postavili Peter Pellegrini, Róbert Kaliňák a Juraj Blanár, pričom ohlásili obdobie zbrojenia a budovania infraštruktúry zlepšujúcej mobilitu ozbrojených síl na území Slovenska. V tom článku som položil jednu zásadnú otázku: až sa niečo – s prepáčením – „poserie“, kde chcete akože s týmto zázemím bojovať? Alebo inak – ak by sa niečo takéto stalo, čo si myslíte, že bude okamžite zbombardované? Ako dlho asi vydrží… napríklad tá fabrika, kde Ukrajinci na Slovensku vyrábajú drony? A keď hovorím „okamžite“, tak hovorím o MINÚTACH. Nad takýmito otázkami by mali premýšľať všetci občania Slovenska. Nedeje sa tak. Hrajte so svojimi politikmi debilné hry, vyhráte od nich debilné ceny…

    Na tomto mieste zacitujem z iného svojho článku [11/2025, pozn.]: « …sa zlepšujú majetkové pomery niektorých osôb, uspokojujú dlhodobé hospodárske záujmy niektorých štátov. Čo nemôže byť prekvapením. 1. apríla 1933 sa pre „Jihočeské Listy“ vyjadril Dr. Vlastislav Zátka: „Rok 1932 nepriniesol vytúžené zlepšenie hospodárskych pomerov, práveže naopak, všeobecnú hospodársku krízu ešte zhoršil. […] Kríza, ktorú prežívame je na celom svete. […] Napokon nechýbajú ani tí, ktorí spomínajú tých krásnych dôb, keď počas vojny ceny všetkých statkov stúpali, a teda nachádzajú spásu vo vojne, hromadnom ničení ľudí a statkov. (č. 26, titulná strana)“ Taký anglický ekonóm John Maynard Keynes v roku 1936 napísal: „…dokonca aj vojny môžu slúžiť na zvýšenie bohatstva… (s. 129)“ Mnohí sa podobnými slovami – aj na Slovensku – vyslovene riadia. Existuje len jediné skutočné riešenie. Riešením je koniec vojenského konfliktu. Dalo by sa povedať: dianie na Ukrajine zatiaľ smeruje k tomu, aby sa táto stala „európskym Afganistanom“. „‚…spor, stále nerozhodnutý ma uviedol do trápenia, skazy a zúfalstva, spolu so všetkým ostatným – a tak tu stojím v tento deň. […] Je tento môj spor znesiteľnejší, alebo ťažšie znesiteľný, keď v ňom bolo celé moje bytie, a bolo takto hanebne vyciciavané? […] Teraz opäť,‘ povedal… bez zmiernenia hnevu, ‚Systém! Všade mi hovoria, že je to systém. Nesmiem sa spoliehať na jednotlivcov. Je to systém. […] …a povedať mu, keď ma rozzúri tým, že je taký chladný a spokojný – ako to robia všetci, lebo viem, že oni z toho získajú, zatiaľ čo ja prehrám, však? – nesmiem mu povedať, že chcem od niekoho niečo dostať za svoju skazu… On nie je zodpovedný. Taký je systém.‘ (Dickens, 1880, s. 309)“ Možno by bolo dobre sa opýtať: „Kto je na Slovensku súčasťou tohto ‚systému‘ podieľajúceho sa na dianí navôkol nás?“ Kto zistil, že aj na smrti sa dá dobre zarobiť? „Zdalo sa mi, že som videl zločinca odpúšťajúceho hriechy spravodlivým… (Dostojevskij, 1920, s. 332)“ »

    Od posledných volieb sa v našej spoločnosti vedie – neprestajne sa opakujúca – debata ohľadom „plnenia / neplnenia“ závažného predvolebného sľubu„Ani náboj na Ukrajinu!“ Zo strany vládnych politikov sa zvyčajne argumentuje: „Ale my sme povedali, že to platí len pre štátne zdrojenetýka sa aktivít súkromných podnikateľských subjektov…“ Tieto osoby pri vyslovovaní takýchto slov vystupujú pomerne sebavedomo a nepriamo, ako keby hovorili svojim vlastným voličom: „Vy ste jednoducho strašne sprostí. VY ste len nepochopili, čo sme vám hovorili, a to nie je naša vina.“ Ibaže je. Fráza „Ani náboj na Ukrajinu!“ sa stala jedným z hlavných volebných sloganov, ktoré zarezonovali medzi voličmi, až napokon zľudovela, občania ju politikom neprestajne pripomínajú, a zaradila sa medzi také skvosty ako „druhé Švajčiarsko“ a „dvojnásobné platy“. Táto fráza nesie jasný obsah a vzbudzuje v občanoch istý prísľub naplnenia ich očakávaní. Na základe takto vytvorenej ilúzie v mysliach voličov, naznačovanie príklonu k realizácii aktivít, ktoré budú podporovať smerovanie k mieru, si títo následne zvolili svoju vládu a neskôr aj prezidenta. A na podklade tejto svojej voľby očakávali, že dôjde zo strany Slovenskej republiky k zastaveniu, a ak nie, tak aspoň k obmedzeniu množstva dodávaných zbraní a munície do oblasti vojenského konfliktu v našej blízkosti. Dnes už vieme: stal sa presný opak. Nikto z voličov súčasných vládnych strán a prezidenta, si ani v tom najhoršom sne určite nepredstavoval, že pod dohľadom týchto osôb dôjde k pretransformovaniu Slovenska do pozície „muničnej veľmoci zásobujúcej konflikt na Ukrajine“. My v tomto prípade nehovoríme o jemnom odklone od voličských očakávaní, ale o kompletnej NEGÁCII naznačovaného, ak sa pozrieme na štatistiky v tejto oblasti. V tomto prípade došlo k absolútnemu zneužitiu dôvery občanov, že konanie týchto politikov je v „dobrej viere“ a budú zastupovať ich záujmy. Niekto by mohol argumentovať v štýle: neznalosť neospravedlňuje, čo by smerovalo k tomu, že si mali dotyční, tj. značná časť Slovenska, overiť, v akom stave a s akými možnosťami výrobných a vývozných kapacít súkromných zbrojárskych firiem na našom území sa dá do budúcnosti počítať, nechať si urobiť analýzu možných… Prepáčte? V prípade takto zásadného rozptylu… už iba slepý a hluchý nechápe, čo sa udialo. A ja poviem len toľko: je úplne nepodstatné, akými právnickými fígľami, rétorickými obratmi a hraním sa so slovíčkami to mali „ošetrené“… sa tieto osoby budú ďalej obhajovať, pretože – občania vedia. Tí, ktorí chcú vedieť. Osobne neverím tomu, že je pre politickú stranu dobrým vysvedčením, ak občan pri kontakte s ňou musí do budúcnosti počítať s prítomnosťou právneho zástupcu, ktorý mu bude simultánne vysvetľoval možné úskalia „vysloveného pod čiarou“, bude ho varovať pri každom náznaku možného „pokrytectva maskovaného pragmatizmom“. Nevzbudzuje to dôveru. A inak, tento prístup politikov voči ich voličom sa veľmi často preklápa aj do vzťahu orgánov štátnej a verejnej správy, kde sa taktiež obyčajný človek neraz dostáva do takej pozície, že bez kvalitného právnika sa tento úbožiak proste ničoho nedomôže.

    Vo svojej knižnici mám jednu nádhernú publikáciu s názvom „Strategy – Proces, Content, Context (An International Perspective)“ [1998] v jej druhom vydaní. Táto publikácia vymedzuje [s. 80, pozn.] proces strategického myslenia v jeho „definujúcej časti“ do dvoch fáz: 1. identifikovanie toho, čo je problém, 2. diagnostika toho, čo je podstatou problému. V poriadku, čiže… z pohľadu našich vládnych predstaviteľov a prezidenta, tento proces v záležitostiach, o ktorých hovoríme, zjednodušene na podklade prezentovaného, vyzeral asi takto: ak by zbrane a munícia boli dodávané zo zásob Ozbrojených síl SR, znižovali by sa tým počty vojenskej techniky a munície našej armády, a keďže tá je financovaná z peňazí občanov, i finančné zdroje nášho štátu by sa zbytočne vyčerpávali, vyhadzovali do vzduchu. Vládni predstavitelia sa nám teda snažia vnútiť nasledovnú predstavu popisu problému: 1. pokles armádnych zásob a znižovanie našej obranyschopnosti, 2. finančná strata. Na druhej strane, národohospodárska stratégia „náboje vyrábané v miliónoch“ sa prezentuje, ako: 1. podpora ekonomickej výkonnosti štátu a znižovanie nezamestnanosti, 2. zlepšenie dostupnosti munície aj pre našu armádu. Áno, zvyknú ešte spomínať aj naše záväzky vyplývajúce z členstva v NATO, ale to by sme sa možno dostali… až niekam, ako je: prítomnosť zložiek ozbrojených síl cudzieho štátu v základniach situovaných na území Slovenska, čo je ďalšou zaujímavou témou „neplnenia naznačeného“. Možno inokedy.

    Ja sa opýtam trochu inak: kto financuje Ukrajinu? Odkiaľ má Ukrajina peniaze? Z Európskej únie. Kto je členom Európskej únie? Slovensko. Ak má Európska únia menej peňazí, nebodaj sa dokonca zadlžuje… inak povedané: ak sa Európska únia dostáva do zlej finančnej situácie, ak má problémy s dostupnosťou a cenami energii – v dôsledku nestabilnej situácie v tomto regióne a stupídnych politických rozhodnutí, koho sa to dotkne? Obyvateľov Európskej únie. Kto sú obyvatelia Európskej únie? Slováci. Hm, klasik by povedal: „To mi nejako nevychádza…“ Už vám asi došlo, kam týmto celým smerujem: občania Slovenska budú stále tí, ktorí budú znášať náklady za prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine a dodávanie munície do tejto oblastiv tom lepšom prípade iba finančne, prepadom životnej úrovne každého z druhu človečieho, čo sa na území Slovenska dnes pohybuje. Ak sme raz členom EÚ a eurozóny, pričom sme „otvorená ekonomika“, ktorá významne reaguje na zmeny v oblasti hospodárskych výsledkov v ostatných častiach európskeho priestoru, vykazuje voči nim vysokú citlivosť, tak jednoducho občania Slovenska dianie na Ukrajine, či sa to niekomu páči alebo nie, skrátka ho v istej miere a nejakým spôsobom zaplatia, a môže to mať podobu zdražovania, kadejaké zvyšovanie poplatkov, alebo dokonca až zavádzanie nových – a zväčša skrytých foriem – „euro-zdanení“ a pod. Peter Pellegrini sa teší hospodárskemu zázraku, ktorý sa týka nárastu zbrojárskej výroby u nás. Také čísla sme dávno nemali! Správa z 6. marca 2026, ktorú zverejnil Štatistický úrad SR, pritom mala názov: „Slovenská ekonomika rástla vlani o necelé percento, jej výkony boli najslabšie za posledné tri roky.“ Ja sám som pred niekoľkými týždňami písal o dianí vo sveteo následkov presadzovania „politiky vojny“ a životných osudoch bežných ľudí v podstatne ekonomicky vyspelejších krajinách, ich výkrikoch zúfalstva. Pisal som o situácii v USA, v Nemecku, v Kanade… vo Veľkej Británii žijú pracujúci ľudia v autách a celé rodiny prežívajú vďaka milodarom z potravinových bánk! Pred pár dňami zverejnila česká televízia dokument pomenovaný „Chudoba už nezasahuje jen okraj společnosti. Tahle země není pro chudý.“ No slovenskí politici sa tvária, že na Slovensku sa nič takéto diať nemôže… pričom – súbežne s tým – rozposiela Sociálna poisťovňa „dôchodkové prognózy“ a oznamuje občanom, že nejeden z nich sa dôchodku nedožije a budú umierať v práci.

    Peter Pellegrini a vláda SR – menovaní vytvárajú zdanie pozitívneho prínosu ich politických rozhodnutí pre životy občanov SR. Snažia sa prezentovať výlučne „priame vplyvy“ a ich úspešné riešenia týchto problémov: zamedzenie zbytočných finančných nákladov zo strany štátu na zbrane a muníciu, ktoré by boli odovzdávané bez finančnej náhrady; zlepšovanie vybavenosti armády SR a obranyschopnosti Slovenskej republiky; ekonomický prínos pre štátny rozpočet a nárast zamestnanosti, potľapkanie po pleci zo strany našich zahraničných partnerov za plnenie svojich záväzkov. Ich pozornosť sa zameriava výlučne na to, čo sa zvykne označovať ako tzv. „first-order effects“: dôsledky prvého radu – priame konzekvencie, a aj to vo veľmi zúženom – „mediálnom“ – pohľade. Ibaže dodávanie munície do oblasti vojenského konfliktu, priame podieľanie sa na jeho pokračovaní, má mnohé – zväčša výhradne negatívne – sekundárne a terciárne dopady, konzekvencie „vyššieho radu“ – oneskorené, nepriame alebo postupne na seba nadväzujúce, a tie predstavujú takú zásadnú podobu „skrytých nákladov“ pre štát a jeho občanov, ktoré nárast zbrojárskej výroby nedokáže NIKDY vykompenzovať. Predstavte si, že nastanú záplavy, vietor vám zoberie strechu, stále prší, vy tam stojíte uprostred vášho domu – tej ruiny, zamračené nebo nad vami, stmieva sa, voda po pás, no a tu na loďke príde sused, hodí vám vedro a zakričí: „Vylievaj z okna…“ Náš prezident nám dnes s hrdosťou ukazuje na to vedro plné munície a členovia vlády SR so svojimi „roztlieskavačmi“ tvrdia, že toto nás zachráni, ale nikto z nich nevidí tú vodu, ktorú majú mnohí občania… snáď už niekde pri krku. Takto vyzerá dnešná podoba „sociálnej demokracie“ na Slovensku.

    Veľmi trefne túto odtrhnutosť elít od reality vystihol (len pred niekoľkými hodinami – v ďalšom pokračovaní Témy dňa na TA3) Eduard Chmelár, keď povedal: « …sa nám naozaj mení politický systém, že Európa prežíva krízu politickej legitimity. A teraz sa dostávame k tomu najdôležitejšiemu, prečo to je: nuž preto, lebo vrcholoví európski politici – naprieč celou Európou – sa zaujímajú väčšinou o niečo, čo by sme mohli nazvať zahraničnou politikou. Lenže to nie je nejaké systematické zaoberanie sa medzinárodnými vzťahmi, ale zameranie na tú Ukrajinu. A na úkor domácich problémov. A to bol príklad napríklad Británie, ktorá je v hrozných ekonomických a sociálnych problémoch. A tí ľudia nielenže majú pocit, ale vidia, že ten Starmer to nerieši, že cestuje kade po svete, a že sa nevenuje domácim problémom. Ja som upozorňoval na to napríklad, ale aj čo sa týka strednej Európy, že Orbán prehral voľby na ekonomike, podcenil ju. Pozrite sa na nášho premiéra, ktorý sa pohŕdavo vyjadruje o niektorých domácich témach, že to nie sú „premiérske témy“ a on… sa tvári akoby bol ministrom zahraničných vecí, že on rieši niečo iné. No jednoducho… tu je hlavná príčina toho, že tie politické elity prestali vnímať naozaj prehlbujúcu sa ekonomickú a sociálnu krízu… » Ale priniesol aj iné zaujímavé nadhľady: « „…keby sme hovorili o fašistických prvkoch, tak by sme ich našli aj v stranách, ktoré tu terorizovali tri roky obyvateľstvovyhrážali sa, zatvárali rôzne weby… alebo sa teraz vyhrážajú rôznymi hlbokými orbami. […] Pretože Smer sa vyčerpáva na všelijakých, tých svojich kauzách a Republika dnes proste, ktorá nemá mocenskú skúsenosť, dnes kritizuje – veľmi pohodlne – všetko, čo Smer nedodržal… […] …problém Európy je práve v tom, znova to zopakujem, stráca politickú legitimitu. To znamená, že tá spoločnosť je akoby pred výbuchom. Je to ako tlakový hrniec, ktorý nevieme kedy vybuchne, ale keď vybuchne, môžu až potom sa môžu dostať k moci také strany, o ktorých extrémizme sa mnohým ani nesníva. […] Ten prvý smer, je podobný ako v roku 1848, keď Európu zachvátila vlna revolúcií. To znamená, že všetkým už prejde trpezlivosť z toho, že to tu nefunguje. Tá druhá možnosť je oveľa horšia a zjednodušene ju môžeme nazvať: fašizácia. Ale tu je naozaj dôležité uvedomiť si, prečo sa toto všetko deje. A deje sa to naozaj kvôli tomu, že sa všetci európski lídri upriamili na to, že prioritou je nečlenský štát a prioritou je zbrojenie. 800 miliárd eúr, ktoré chce Európska komisia vynaložiť na zbrojenie, celkom určite znamená likvidáciu posledných zvyškov sociálneho štátu. To si uvedomujú už aj takí ľudia, ako je chýrny komentátor Financial Times Martin Wolf, ktorý hovoril, že to sa prirodzene nedá robiť bez škrtov, ale… zrejme si to tie elity uvedomujú, ale nechcú to povedať tým občanom priamo, alebo ICH KLAMÚ, že to sa nejako spraví. No nespraví sa to. Proste tie štáty na to nebudú mať peniaze. […] Neustále sa zmenšujúce to impérium, neustále sa zhoršujúca ekonomická situácia vedie k frustrácii mnohých obyvateľov. Keď som tam ja žil? Libra stála 70 korún. Dnes je tuším už niekde na úrovni eura alebo dolára. A to nie je jediný problém. Tí Briti vidia, že kedysi to bola jedna z najväčších, najpriemyselnejších ekonomík, ktorá sa ale od 80. rokov – pod vplyvom neoliberalizmu – začala deindustrializovať a všetko sa to začalo presúvať do finančných služieb. Dôsledkom toho je, že prestala hrať prvé husle výroba, ako základ klasickej ekonomiky, a že sa to presúva do takýchto sfér. To je ďalší zdroj. Ale ten najdôležitejší je, že: viete… a ja tu poviem niečo, čo sa mnohým nebude páčiť… No to sa stáva možno v niektorých vrstvách po každej relácii, ale teraz poviem niečo naozaj vážne a tvrdé. My sme fakticky tým pomýleným nepriateľstvom voči Rusku, pomýleným, pretože Rusko je súčasťou Európy. Rusko prispelo VÝRAZNOU mierou do kultúry Európy. Nezaujímajú ma naozaj tie hysterické „taľafatky“, ktoré sa trúsia z jednej strany, že z Ruska nič dobré nevzišlo. Nechcem sa venovať týmto hlúpostiam, ale… jednoducho si treba uvedomiť, že: nech je Rusko akékoľvek, nech robí v súčasnosti… nech pácha aj zločiny, tak Rusko… my potrebujeme to Rusko viac ako Rusi nás. A stratili sme veľmi veľa času. Viete, my sme stratili vlastne 36 rokov chybnou politikou. Chybnou politikou. Pretože, v „osemdesiatomdeviatom“ – a to teraz hovorím pre mladú generáciu, ktorá si to nemôže pamätať ani omylom, lebo vtedy neboli ešte ani v pláne. V 89-tom SME NEŽIADALI, ABY SA PRESUNULA ŽELEZNÁ OPONA ZO ZÁPADU NA VÝCHOD! Neprosili sme, že my chceme preskočiť z Varšavskej zmluvy do NATO. My sme sa tešili na svet bez hraníc, že konečne je čas na to, aby sa naplnili tie ideály Spojených národov a tie národy sa pobratali, žili v mieri a v spolupráci, čo by som podčiarkol najviac. Namiesto toho, sme si o pár rokov – už v polovici 90. rokoch – osvojili blokovú mentalitu, že chceme a musíme vstúpiť do NATO, že musíme niekde patriť, akoby to najdôležitejšie bolo vyčleniť sa voči všetkým. A viete, čo je dôsledok, že: Európa má dnes, na rozdiel od iných kontinentov alebo iných blokov, čoraz menej priateľov. […] A Európa si neuvedomuje, že keď toto neustojí, tak skončí – po prvýkrát v dejinách – ako zaostalý región. My sme si zvykli na to, že Európa bola akýsi kokpit ľudstva, že z nej vychádzal pokrok, ekonomická prosperita, že toto bolo akési centrum celej civilizácie. Ale dnes už by sme mali konečne pochopiť, že sú tu nielen vyspelejšie a mocnejšie regióny, ale že my môžeme naozaj skončiť, ako to ja s obľubou hovorím, ako „slepé črevo Ázie“. »

    Čo na záver? Dnes už celá slovenská spoločnosť vníma, kam smerujeme. Pociťuje dôsledky „politiky vojny“, no a v tom sa zjaví prezident Slovenskej republiky – Peter Pellegrini, povie jednu z hľadiska ekonomiky pozitívnu štatistiku, tj. rast zbrojnej výroby, a optimisticky zvolá: „PERFEKTNÉ!“ Ako… prečo? Ak by sa, pred tými niekoľkými rokmi, tá už údajne dohodnutá mierová zmluva naozaj podpísala, a všetky peniaze, ktoré sa za tie roky minuli na Ukrajinu – vtedy ešte v štádiu plánovania – dali na jednu kopu a spálili, tak je Ukrajina v lepšej pozícii, než tomu dnes reálne je… a rovnako i Slovensko. Pri pohľade na všetky dôsledky a prognózy, kam smerujeme: naozaj sa koná v záujme občanov Slovenska?

    Veľkým problémom je, že dramatický nárast vývozu zbraní a munície je súčasťou ďalšieho sledu vyjadrení, rozhodnutí a konaní, ktoré sa robia zdanlivo oddelene, no v skutočnosti spolu úzko súvisia. Odrazu vidíte, ako sú do rôznych pozícii nominované osoby, pritom tie sú (z povahy svojich pôsobení a činov v minulosti) priamo zodpovedné za stav spoločnosti, ktorí si voliči žiadali napraviť. Vidíte, ako jeden deň slovenskí politici pokladajú vence obetiam v SNP, a tie isté osoby obratom radostne vítajú delegácie, ktoré reprezentujú ľudí a vojenské jednotky, tj. osoby konajúce sprievody a oslavy na počesť členov Waffen-SS Galícia, vrahov Slovákov bojujúcich v SNP! Ešte raz: my tu hovoríme o slovenských politikoch, ktorí sú schopní sa pozerať do očí ľuďom bojujúcim v SNP, podávať im ruky, a potom MLČAŤ, keď vo vedľajšom šťáte velebia „hrdinských esesákov“ kolaborujúcich s nacistickým Nemeckom, ktorí sa ich snažili zabiť a vraždili ich spolubojovníkov! Počúvame vyjadrenia o tom, aká je pre nás dôležitá identita, a tí, čo toto hovoria, následne verklíkujú ideologické postuláty propagandistov cudzieho štátu, čím sa vlastne spolupodieľajú na pokračujúcej kultúrnej genocíde a vymazávaní rusnáckej (rusínskej) identity značnej časti vlastných občanov a ich predkov! A čo si pri svojej obmedzenosti vôbec neuvedomujú: vytvárajú podhubie pre možné ohrozenie slovenskej štátnosti a územnej celistvosti!

    A ešte niečo. Často je možné z úst politikov počuť takéto tvrdenie: „Nedodáme my, dodajú iní.“ Nechápem. Ako môžu ľudia, ktorí o sebe neraz prehlasujú, akí sú oni „Slovania s veľkým S“, ako títo naši politickí predstavitelia môžu ospevovať dodávanie zbraní na Ukrajinu, kde dochádza k bratovražednému stretu dvoch národov, čiastočnému vyhladzovaniu slovanského genofondu na jednom z – historicko-kultúrneho hľadiska – najvýznamnejších území Slovanov, na územiach niekdajšej Kyjevskej Rusi. Keď niečo také počujem, vždy sa zastavím a premýšľam, či je toto extrémnym prejavom chucpe a dotyčný je z morálneho hľadiska… veľmi šeredným, alebo je intelektuálne niekde na úrovni materskej škôlky, a teda duševne zaostalý, ak nie je schopný kognitívne uchopiť evidentný – minimálne – etický rozpor medzi tvrdeniami „o láske k našim bratom Slovanom“ a zarábaní na zbrojnej podpore konfliktu, kde sa Slovania zabíjajú. A opäť len zopakujem, čo už som raz povedal: „…pokiaľ pôjdete po ulici a uvidíte dvoch bratov, ako sa medzi sebou niekde na rohu bijú, určite im nebudete podávať nožíky a sekery. A ak si povšimnete niekde bokom odkundesa, ktorí ich proti sebe hucká, takého namieste vyfackáte. Často sa v médiach rieši otázka, kto vyhrá. Ja som toho názoru: obe strany konfliktu už prehrali. Čo sa týka bežných ľudí. Pokiaľ sa medzi sebou vraždia bratia, niet víťaza.“

    POST SCRIPTUM: Téma, ktorej sa v tomto článku venujem je mimoriadne komplexná a jej plnohodnotné spracovanie by si vyžadovalo výrazne širší časový rámec. Tento komentár preto vnímajte skôr… ako prvotný rozbor základných informácií, na ktoré som narazil, spojený s osobnými postrehmi, ktorý slúži na otvorenie diskusie o danej problematike medzi širšou verejnosťou.

    ZDROJE:

    • [1] DICKENS, Charles. Bleak House. Boston (USA) : Houghton, Osgood and Company, 1880. cca. 660 strán.
    • [2] DOSTOJEVSKIJ, Fiodor Michajlovič [aka Fyodor Dostoevsky]. The Friend of the Family. / Nyetochka Nyezvanov. Londýn (UK) : Heinemann, 1920. 358 strán.
    • [3] Hrubý domáci produkt vo 4. štvrťroku a v roku 2025 / Slovenská ekonomika rástla vlani o necelé percento, jej výkony boli najslabšie za posledné tri roky. Bratislava (Slovensko) : Štatistický úrad SR, 2026.
    • [4] Chudoba už nezasahuje jen okraj společnosti. Tahle země není pro chudý. Praha (Česká republika) : Dokumenty České televize, 2026. Dostupné (19-05-2026 / 17:47): youtu.be/GgaOBMOzNVk
    • [5] KEYNES, John Maynard. The General Theory Of Employment Interest And Money. Londýn (UK) : Macmillan and Co., Limited; 1936. 403 strán.
    • [6] Slovensko sa podľa Pellegriniho stalo jedným z najhlavnejších výrobcov munície v rámci NATO. Bratislava (Slovensko) : Marker, 2026. Dostupné (18-05-2026 / 17:27): marker.sk/spravy/4410/slovensko-sa-podla-pellegriniho-stalo-jednym-z-najhlavnejsich-vyrobcov-municie-v-ramci-nato
    • [7] Téma dňa s Eduardom Chmelárom: Je ľavica v Európe mŕtva? Sú Smer a Hlas ešte stále SD? Bratislava (Slovensko) : TA3, 2026. Dostupné (19-05-2026 / 14:37): youtu.be/xv6biUx24Qg
    • [8] Ukrajinci vyrábajú v Košiciach drony. Prvé „made in Slovakia“ budú do konca roka. (Slovensko) : FutureArmyTV (Youtube). Dostupné (03-05-2026 / 17:02): youtu.be/2vNNetBUEIc
    • [9] WIT, Bob de; MEYER, Ron. Strategy – Process, Content, Context (An International Perspective). 2. vydanie. Thomson Learning, 1998. 1252 strán.
    • [10] ZÁTKA, Vladimír. Krise hospodářská a jak jí čeliti / Jihočeské Listy (Neodvislý časopis pro zájmy českého jihu) – 1. apríl 1933, číslo 26. 39. ročník. České Budějovice (Česko-Slovensko) : Družstvo vydavatelské a nakladatelské, 1933.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vedenie-statu-ktore-obcanov-zavadza-a-poskodzuje-ich-zaujmy-ked-sa-prezident-mieru-vytesuje-z-tranformacie-priemyslu-do-podoby-vyznamneho-dodavatela-municie-do-oblasti-vojenskeho-konfliktu/

  • ▐ Zverejnené: 18/05/2026

    Civilisti utekajú pred výbuchmi medzi zničenými budovami, žena s dieťaťom hľadá úkryt, každá ulica sa stáva lotériou medzi záchranou a hrobom. Vojna nie je len strategický pohyb armád, politická šachovnica bezmenných figúrok. Vojna má rôzne tváre.

    Základný popis

    Civilisti utekajú pred výbuchmi medzi zničenými budovami, žena s dieťaťom hľadá úkryt, každá ulica sa stáva lotériou medzi záchranou a hrobom. Vojna nie je len strategický pohyb armád, politická šachovnica bezmenných figúrok. Vojna má rôzne tváre.

    « Francúzsko-pruská vojna 1870/1871: Ulice Štrasburgu počas bombardovania »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaHistóriaHodnotový relativizmusPolitikaProgresivizmusPolitický katolicizmusSmerohlasizmusNeoliberalizmusLiberálna demokraciaNeokolonializmusVojnaChudobaBiedaPekloSmrťVýmena obyvateľstva

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.

    ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 7. novembra 1870 [7 Ноября 1870 года.] – No. 448 (Zväzok 4 [IV.] – No. 97). 2. ročník [II.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1870.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/francuzsko-pruska-vojna-1870-1871-ulice-strasburgu-pocas-bombardovania/

  • ▐ Zverejnené: 27/01/2026

    Základný popis

    Šaty plné prachu, tváre prepletené strachom. Na obrázku vidíme dav ľudí. Tí čakajú na prebratie uhlia. Je to viac než len rozdávanie ohňa; je to symbol nádeje v temnejšom čase – malý akt milosrdenstva proti chladu a hladu. Zobrazenie zachytáva moment solidarity medzi bohatšími a chudobnými obyvateľmi, odrážajúce kruté podmienky života v začiatkoch industriálnej éry.

    « Rozdávanie uhlia v prístave počas hladomoru v Manchestri – Castlefield (1862) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaZimaĽudský životChudobaBiedaPokoraSlužbaMilosrdenstvoRodinaRodičovstvoDetstvo

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 6, 1862 (Vol. 41), No. 1177. Londýn (Anglicko), 1862.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rozdavanie-uhlia-v-pristave-pocas-hladomoru-v-manchestri-castlefield-1862/

  • ▐ Zverejnené: 21/01/2026

    Základný popis

    Príbeh chlapca z Varšavy. Nie je to príbeh hrdinstva ani slávy, ale tichá óda na prežité životy, ktoré sa rozplynuli v prúde dejín. Jeho tvár nesie odraz pokory i vzdoru – zvláštny tieň detstva prepletený s tvrdou realitou života na uliciach. No i napriek tomu v jeho očiach stále svieti maličká iskra túžby po lepšom svete.

    « Predajca plechových výrobkov vo Varšave (1877) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaFolklórĽudský životDetstvoChudobaBiedaPokoraSlužbaSlovania

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 446: 16. júl 1877 (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 4). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/predajca-plechovych-vyrobkov-vo-varsave-1877/

Návrat hore

Bystroumny.sk používa súbory cookie. | Súkromie a pravidlá
Copyright © 2025

Bystroumný
Prehlásenie

Táto webová stránka používa súbory cookie, aby sme vám mohli poskytnúť čo najlepší používateľský zážitok.