PROGRESIVIZMUS ^Značka

• ▐ Zverejnené: 22/06/2025

  « Dehumanizácia lásky: Transakčný mechanizmus vo vzťahoch materiálne založených „ukájajúcich sa“ a ich „vysemeňovadiel“ »

  ZNAČKY: Citát – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Hodnotový relativizmus – Muž a žena – Láska – Sexuálna výchova – Promiskuita – Kurvenie – Úpadok – Peklo

  Kniha pána doc. JUDr. Františka Chorváta, CSc. s názvom „Láska – Materstvo – Budúcnosť“ nie je dokonalá. Je v nej zreteľne cítiť ten ideologický závan dôb minulých, ako je to pri publikáciach z tých čias zvyčajné. S tým sa nedá nič urobiť. Pán Chorvát bol, z toho, čo som čítal, s veľkou pravdepodobnosťou – ateista usilujúci sa o „vedecký pohľad“ na svet. Taká bola proste doba. A možnože aj vďaka tomu, sa neraz ani len trochu nezdráhal popísať realitu tak, ako sa okolo nás – i dnes – odohráva.

  ZDROJ: CHORVÁT, František. Láska – Materstvo – Budúcnosť. 2. doplnené vydanie, Martin (Slovenská republika) : Vydavateľstvo Osveta, 1982. 192 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dehumanizacia-lasky-transakcny-mechanizmus-vo-vztahoch-materialne-zalozenych-ukajajucich-sa-a-ich-vysemenovadiel/

• ▐ Zverejnené: 22/06/2025

  └ Aktualizované: 22/06/2025 (15:37)

  « Keď matka prichádza o svoje dieťa (William Hatherell, 1890) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Komentár – Ľudský život – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Hodnotový relativizmus – Materstvo – Sexuálna výchova – Zdravotníctvo – Promiskuita – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Úpadok – Peklo

  „Keď spala?
  Bali sme sa, že umiera.
  Až umrela… dúfali sme,
  že iba spí.“
  (Newman, 1890)

  ***

  Bývala doba, kedy prísť o dieťa bolo pre ženu a jej rodinu tragédiou znamenitého významu. Do dnešných dní si dobre pamätám, ako som chodieval na cintorín (v dedine odkiaľ pochádzala moja stará mama) a na jeho začiatku bol dlhý zástup maličkých hrobčekov, pri ktorých sa iba mlčalo, žiadne slová neboli potrebné, a až potom začínali tie pre dospelých… Pred niekoľkými dňami som narazil na takéto slová, citujem: „Chceme, aby ženy věděly, že interrupce není žádné stigma ani hanba. Je to stejný lékařský zákrok jako třeba trhání zubů,“ ktorý preniesla akási Martina Fortnerová. Je celkom možné, že to bude tá istá Martina Fortnerová, ktorá v roku 2024 na Karlovej univerzite (Fakulta sociálních věd – Institut sociologických studií / Katedra sociologie) obhajovala svoju bakalársku prácu. Mladý človek. Naša budúcnosť, naša spása.

  Existuje kniha s názvom „Adult Development and Aging“, ktorú napísali nejakí tí psychológovia, psychiatri. V tejto publikácii, na strane 407, autori uvažujú o tom: „Ako je možné, že ľudia, ktorí sa narodili v nedávnej dobe dosahujú v IQ testoch priemerne vyššie hodnoty než ich rodičia a starí rodičia.“ Táto kniha bola napísaná v roku 1991. Čiže toto konštatovanie platilo pre ľudí narodených v 70-80-tich rokoch 20-tého storočia. Naznačovalo (istotne veľmi zhruba), že ľudia sa rozumovo (a azda popritom aj celkovo osobnostne) – niekam a postupne – generačne vyvíjajú. Pri čítaní takýchto názorov na potraty od podobných osôb a celkovom pozorovaní mnohých dnešných mladých ľudí (stačí si napríklad prejsť TOP10 najpopulárnejších „influencerov“, tj. kto ich inšpiruje, podobu ich voľnočasových aktivít, celkovo životný štýl), môžeme pravdepodobne konštatovať, že títo ľudia sa javia ako jednou z mála generácii v histórii, ktorá je všeobecne debilnejšia, zvrhlejšia a odtrhnutejšia od reality, než boli tie, ktoré ju predchádzali.

  „Takže v momente, keď lekári vlastne k tomu pristupujú týmto spôsobom, tak sa domnievam, že to nie je problematické…,“ i toto v spomenutom rozhovore zaznelo. Áno, mnohí lekári sú amorálne tupé prasatá odeté do bielych plášťov. Taká je realita. Mnohí. No ja opäť niečomu nerozumiem. Celý čas sa v tom rozhovore hovorí o záležitostiach, ktoré sa značne dotýkajú – inej živej ľudskej bytosti, dieťaťa. Ibaže sa o ňom nejako nehovorí. Nemenuje sa konkrétne, jeho otvorenému spomenutiu sa dotyční práveže vyhýbajú. Zvláštne. Čiže téma: vražda nenarodeného dieťaťa, sa toho dieťaťa – podľa prístupu a snáh niektorých – netýka? Alebo ako? Lenže dieťa – ĽUDSKÁ BYTOSŤ, má nejaké svoje práva a nárok na ochranu týchto svojich práv. Takéto osoby ženského pohlavia potom zvyknú hlasite kričať niečo o svojich materniciach, i keď tie im nikto neberie, a ani nemá takýto úmysel. Akým spôsobom dochádza k splodeniu dieťaťa? Veď to nie je žiaden výpočet trojného integrálu. Tieto ženy majú k dispozícii spôsoby, ktorými vedia účelne dosiahnúť, aby v ich prípade nedošlo k nechcenému tehotenstvu, napríklad ja osobne im odporúčam – SA NEKURVIŤ. V tomto momente sa rozhoduje o tom, či sa niečo bude diať v ich materniciach – či dôjde k splodeniu dieťaťa. Kto o tom primárne rozhoduje? TIETO ŽENY O TOM ROZHODUJÚ! Že nie sú schopné ovládať svoje sexuálne impulzy a udržať nohy pri sebe, vo chvíľach rozkokošenia sa oddávajú kadejakým hovädám, ktoré sú vhodné maximálne na „jebačku“, no nie na založenie rodiny? Ich životná situácia im neumožňuje mať dieťa? O tom treba premýšľať pred samotným aktom, a nie po ňom. Neprenášajte zodpovednosť za vlastné činy na iné ľudské bytosti! Dospejte a neste následky. Sú to následky vašich rozhodnutí.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] FORTNEROVÁ, Martina. Interrupce je stejně běžný zákrok jako trhání zubů. Nemá to být pro ženu stigma. (Česká republika) : DVTV, online: https://youtu.be/h8cKB1eJmXo
  • [2] NEWMAN, J. P. (ed.) Golden Links in the Chain That Connects Mother, Home and Heaven. St. Louis and New York (USA) : N. D. Thompson Publishing Co., 1890. 524 strán.
  • [3] SCHAIE. K. Warner; WILLIS, Sherry L. Adult Development and Aging. 3. vydanie, New York (USA) : HarperCollinsPublishers, 1991. cca. 610 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ked-matka-prichadza-o-svoje-dieta-william-hatherell-1890/

• ▐ Zverejnené: 21/06/2025

  « Brizzy – Tragédia komerčného náhradného materstva na Ukrajine »

  ZNAČKY: Video – Citát – Ľudský život – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Progresivizmus – Hodnotový relativizmus – Materstvo – Úpadok – Peklo – Ukrajina – Slovania

  Problematika náhradného materstva sa stala pomerne populárnou najmä vďaka dramatickému pokroku, ktorý zažilo celé odvetvie reprodukčných technológii v uplynulých desaťročiach. Ale určte ju nie je možné považovať za nejaké nóvum. Zďaleka nie. Na internete je možné nájsť minimálne desiatky, možnože až stovky, rôznych dokumentov venujúcich sa tejto téme. Jedná sa totiž o problematiku v mnohých jej aspektoch značne spornú, tým aj divácky príťažlivú, no v prvom rade netreba zabúdať – o problematiku veľmi zložitú. Vyžaduje si dôsledné zváženie: filozofických, etických, psychologických, sociologických, sociálno-ekonomických a zdravotných perspektív. Akékoľvek jej ZĽAHČOVANIE JE NEPRÍPUSTNÉ, nakoľko môže viesť – ako si nižšie budete môcť prečítať – k fatálnym ľudským tragédiám. Všeobecne existujú dve základné podoby realizácie náhradného materstva. V prvom prípade hovoríme o „altruistickom“, v tom druhom o „komerčnom“. Ja som sa dnes rozhodol upriamiť vašu pozornosť špeciálne na dokument, ktorý sa venuje neuveriteľnému rozkvetu komerčnej podoby náhradného materstva na Ukrajine. Ten natočila štátna televízia Austrálie – ABC (Australian Broadcasting Corporation). Nech sa páči, niekoľko citátov z tohto dokumentu:

  • „Na Ukrajine sa rozmáha obchod s deťmi. (…) Medzinárodnému komerčnému náhradnému materstvu sa venujem už viac než polovicu dekády a odhalila som hrozivé prípady bábätiek, ktoré ostali opustené v Thajsku a Indii. Obe krajiny neskôr komerčné náhradné materstvo pre cudzincov – zakázali. Naproti tomu, na Ukrajine sa za ten čas rozvinul výnosný biznis.“
  • „Kate nemohla opustiť Kyjev pokiaľ nemala jeho pas. Opakovane sa dožadovala, aby sa na jej dieťa pozrel nejaký ten špecialista a po 4 týždňoch sa táto udalosť napokon aj odohrala. ‚Hneď ako ho neurologička uvidela, v tom momente povedala: Niečo s ním nie je v poriadku a potrebuje sken mozgu.‘ Sken neskôr ustanovil – Michael utrpel poškodenie mozgu… “
  • „…opustené dieťa, malé dievčatko, ktoré sa narodilo prostredníctvom komerčného náhradného materstva, a potom bolo opustené jej rodičmi, ktorí si objednali jej narodenie. (…) Toto je Bridget, má tri roky. Americkí rodičia jej vybrali meno, ale jej ukrajinskí opatrovatelia ju volajú – Brizzy.“
  • „Vedúca miestnej agentúry pre ochranu detí mi poskytla niekoľko informácii o Bridget: ‚Nemocnica nás informovala o tom, že sa žene premiestnenej z Donetskej oblasti narodilo dieťa. Tá bola náhradnou matkou a porodila dvojčatá. Jedno z detí v dôsledku zdravotných problémov umrelo, ale dievčatko prežilo.‘ (…) Keď mala Bridget 5 mesiacov, jej rodičia poslali list, ktorým UDELILI SÚHLAS s jej odpojením od prístrojov na podporu života. V liste sa písalo: ‚…nachádza sa vo vegetatívnom stave a nie je nijaká šanca, aby sa z nej stala NORMÁLNA osoba. Doktori odporúčajú zastaviť akúkoľvek liečbu, aby mohla nájsť svoj pokoj. Nezoberieme si ju do Ameriky. Toto dieťa je neliečiteľné.‘“
  • „Nemôžete súdiť dieťa po jeho narodení spôsobom: ‚Nechceme toto dieťa. Chceli sme mať také, ktoré má pri narodení hollywoodsky úsmev.‘“
  • „Toto je presne ten druh ukrajinských miest, na ktoré sa agentúry zameriavajú pri hľadaní náhradných matiek. Je odľahlé a chudobné. Pre ženy na takomto mieste sú peniaze – z vynosenia dieťaťa pre niekoho iného – veľmi ťažko odolateľné. A mení to ich životy.“
  • „Bola oplodnená 3 embryami. Ale potom prinútená ‚UKONČIŤ‘ jedno z nich… aby sa zvýšili šance úspešného dokončenia tehotenstva. (…) Päť mesiacov po začatí tehotenstva; potom, ako jej nebolo možné zastaviť krvácanie; musela podstúpiť záchranný cisársky rez – obe deti umreli. (…) Neskôr dostala peniaze v hodnote nejakých 200 dolárov. Stále vo finančnej núdzi, znova sa navrhla… Opätovne bola oplodnená 3 embryami. Tentokrát ‚UKONČILI‘ dve, dúfajúc, že sa jej – azda – to jedno zostávajúce podarí donosiť. (…) Po náročnom tehotenstve, ďalšom cisárskom reze – sa narodilo dieťa: Michael, ktorý jej bol OKAMŽITE odobraný.“
  • „Náhradné matky sú iba nosnice… inkubátory, ako oni hovoria. Nejednajú s nami ako s ľudskými bytosťami, nemajú pre nás žiadne pochopenie.“
  • – Koľko prípadov detí, ktoré sa narodili s poškodením mozgu ste videli?
    – Toto je náročná otázka. Nejaké tie prípady poškodenia mozgu sa vyskytli…
  • „Je to nemorálny spôsob podnikania. Škodí. Tieto spoločnosti sa nezaujímajú o to, komu poskytujú svoje služby, prečo a ako sú tieto služby poskytované, pre koho to dieťa zabezpečujú. Omnoho viac sa zaujímajú o svoje zárobky. (…) Môžem vymenovať nejakých 10 prípadov, o ktorých viem. [Prípady narodenia detí s poškodením mozgu, pozn.] Ale predpokladám, že o mnohých neviem.“

  Hm…

  DOPORUČENÉ VIDEO: Damaged Babies & Broken Hearts: Ukraine’s commercial surrogacy industry | Foreign Correspondent / ABC News In-depth, 2019 (Youtube)

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: HAWLEY, Samantha. Damaged Babies & Broken Hearts: Ukraine’s commercial surrogacy industry | Foreign Correspondent. (Austrália) : ABC News In-depth, 2019, online: https://youtu.be/0euVSmfVcWc

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/brizzy-tragedia-komercneho-nahradneho-materstva-na-ukrajine/

• ▐ Zverejnené: 16/06/2025

  └ Aktualizované: 17/06/2025 (03:02)

  « Mzdové otroctvo pracujúcej triedy (1885) »

  ZNAČKY: Ekonomika – Politika – Spoločenská zodpovednosť – Citát – Inšpirácia – Komentár – Ľudský život – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Globalizácia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva

  Nedávno som započul slovenského premiéra rozprávať o tom, koľko ázijských gastarbeiterov nám tu na Slovensku chýba. Skoro som sa povracal. Akože nám chýbajú zahraniční pracovníci? Koľko slovenských matiek je od svojich rodín v Rakúsku? Koľko slovenských otcov pobehuje kade-tade po Európe? Nám? Vážne? Po státisícoch z Ukrajiny, potrebujeme ďalšie státisíce? Tu už niektorým Slovákom nikdy v živote platy nestúpnu? Potom sa tí istí ľudia pyšne vystatujú, ako oni 5-krát (alebo ja neviem koľko, je mi to úprimne jedno) voľby vyhrali. A teraz? Moja stará mama by povedali: „S takým niečím si anjeli na nebesiach každé ráno riť vytierajú.“ Čo z toho budú mať Slováci o dvesto rokov? O tristo? Budú vôbec? Tým sa treba trápiť, a o to viac, o čo mali dotyční vcelku dosť možnosti, aby Slovensko niekam posunuli. Čo teda urobili, pre zlepšenie demografických prognóz? Ako zmenili – za tie dlhé roky vo vrcholovej politike – štruktúru slovenského hospodárstva? Aké platy majú Slováci? Pán premiér, kto je podľa vás nositeľom slovenskej kultúry? Možnože tam niekde, pri týchto ľuďoch, by bolo dobré začať. Čo ste za tie roky urobili pre zlepšenie bytovej otázky na Slovensku? Aké sú náklady mladých rodín pri kúpe vlastných obydlí? No ale aspoň tú potravinovú sebestačnosť Slovenska sa podarilo, či ani…? A debata skončila.

  Mnohé európske štáty majú s príchodom „legálnych migrantov“ dlhoročné skúsenosti. Lacná pracovná sila z Turecka prúdila do Nemecka desaťročia – legálne. Rovnako aj pracovníci z bývalých kolónií Francúzska alebo Veľkej Británie. Keď francúzsky spisovateľ alžírskeho pôvodu Emmanuel Roblès otvorene kritizoval vyvážanie Alžírčanov do Francúzska slovami svojich postáv: „‚Nechcem… aby tunajší robotníci… odchádzali pracovať pre Nemcov do Francúzska…,‘ (…) Vedel som, že sa mu zvyčajne podarilo zverbovať iba obyvateľov z najzaostalejších a najbiednejších krajov, chudobných ľudí… (…) Má rád peniaze a poriadne zarába na každom chudákovi, ktorého sa mu podarí chytiť…,“ tu sa niečo obdobné ide o nejakých 80-rokov opakovať? S tým rozdielom: tam to robili „zvrhlí buržuji“, u nás sociálna demokracia. Neuveriteľné. Choďte sa pozrieť, kam sa populácia v niektorých štátoch posunula. Deti z akých etnických skupín sa tam v  prevažnej miere rodia a nastupujú do prvých ročníkov základných škôl, aké osoby stoja na čele metských zastupiteľstiev (UK) tých najväčších miest. Však tí pôvodní obyvatelia tam veľakrát nemôžu už ani len tie Vianoce sláviť! Aby náhodou niekoho neurazili. Na Slovensku už máme nejaké tie významné menšiny, ktoré nie sú zas až tak dokonalo integrované. Ideme vytvárať ďalšie? Lebo občan Slovenska si nemôže dovoliť pracovať, vzhľadom na životné náklady u nás, za sumy, aké sú mu ponúkané, musí utekať preč, tak my ideme prinášať „otrokov“, aby na nás mal kto pracovať? Takto má vyzerať ekonomické riešenie budujúce blahobyt Slovenska z dlhodobého hľadiska? Nebláznime. Ja osobne som veľkým zástancom kultúrnej a národnostnej diverzity sveta. Vyslovene zbožňujem prejavy tej najpôvodnejšej kultúry z rôznych častí sveta – folklór v podobe z generácie na generáciu prenášaných príbehov a rozprávaní. Verím, že spoznávanie iných kultúr človeka VÝZNAMNE obohacuje. Ono to vyslovene kričí už z toho, čím sa ja sám zaoberám, kde pravdepodobne 75-85% materiálov pochádza z iného kultúrneho prostredia, než je to slovenské. A ja si veľmi vážim tú možnosť: mať prístup k výsledkom rôznorodého ľudského myslenia. Ale vytrhávať ľudí z jedného prostredia a vkladať ich do iného v státisícových množstvách, vzájomne premiešavať? Nemáme dosť príkladov, čo to robí s pôvodnou kultúrou? Čiže Slováci budú vytrhnutí zo svojho prostredia, alebo sa vôbec nenarodia, a tí, čo sem prídu budú vytrhnutí z toho svojho. A takto sa rodiny a rody hneď v niekoľkých štátoch naraz rozrobia. Kto potrebuje vytrhávať ľudí z ich rodných krajov a takýmto spôsobom ich izolovať? Umelo vytvárať styčné plochy v spoločnosti – tam, kde predtým neboli? Prečo to ma byť dobrý nápad?

  Na záver jedna pripomienka. Ja netvrdím, že zodpovednosť za záležitosti uvedené v prvom odseku je iba na pleciach premiéra. Ono sa stačí pozrieť, aká bola cena nehnuteľností počas kandidatúry a pri nástupe Zuzany Čaputovej do úradu, a keď odtiaľ odchádzala. Úplná deštrukcia. Ja tvrdím, že sa dalo urobiť PODSTATNE viac, aby bolo Slovensko v stave, kedy by to ono samotné a jeho občania zvládli a nepocítili v takej zdrvujúcej podobe. A to ani nehovorím, čo ich ešte… a najmä ich deti… čaká. Dalo sa a stále sa dá robiť omnoho viac.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] O’BRIEN, James Bronterre. The Rise, Progress, and Phases of Human Slavery (How it Came into World and How it Shall be Made to Go Out). Londýn (UK) : William Reeves, 1885. 160 strán.
  • [2] ROBLÈS, Emmanuel. Mestské návršia. 1. vydanie, Bratislava (Československo) : Slovenský spisovateľ, 1986. 560 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mzdove-otroctvo-pracujucej-triedy-1885/

• ▐ Zverejnené: 14/06/2025

  « Bremeno tretieho stavu (1943) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – História – Ľudský život – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Globalizácia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva

  Na ilustrácii vidíme roľníka, ktorý sa zohýba pod obrovským bremenom – symbolizujúcim všetky dane a povinnosti kladené na neho spoločnosťou. Šľachtic (oblečený v honosných šatách) pritláča na bremeno, čím ho ešte viac zaťažuje. Kňaz stojí vedľa neho a jedným prstom mu „snaživo napomáha“ podopierať bremeno – naznačujúc minimálnu pomoc alebo dokonca len symbolickú podporu zo strany cirkevných hodnostárov. I dnes veľmi aktuálne.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: The Magazine of Art (1890). London, Paris, Melbourne : Cassel & Company, Limited, 1890. 530 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/az-raz-clovek-zostarne-jozef-israels-1890/

• ▐ Zverejnené: 10/06/2025

  « Nessmuk a „Nervous Prostration“ z prepracovania (1900) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Globalizácia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Stres – Úpadok – Chudoba – Smrť – Zdravotníctvo

  „…hovorí: ‚V každej spoločnosti som stretol mužov, ktorí trpeli nervovým zrútením v dôsledku stresu z práce, alebo menovali priateľov, ktorí sa v podstate zabili prepracovanosťou, alebo boli trvalo neschopní, prípadne dlhé obdobia márnili snahou o obnovenie zdravia.‘ Príliš pravdivé. A práve neustávajúci tlak, bez prestávky a uvoľnenia, v deviatich prípadoch z desiatich (…) vedie k tomu, čo lekári nazývajú ‚nervovou vyčerpanosťou‘ – čo je čosi veľmi podobné paralýze, – z ktorej sa trpiaci len zriedkakedy úplne uzdravia. (Nessmuk, 1900)“

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: SEARS, George Washington (aka Nessmuk). Woodcraft. 12. vydanie, New York (USA) : Forest and Stream Publishing Co., 1900. cca. 160 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nessmuk-a-nervous-prostration-z-prepracovania-1900/

• ▐ Zverejnené: 09/06/2025

  « Manželstvo: Dokonalý priestor pre sexuálne spolužitie muža a ženy (1914) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Etika – Mravný ideál – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Kresťanstvo – Slovania – Progresivizmus – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Kurvenie – Peklo – Úpadok – Smrť

  „…silný dôraz bude kladený na sebakontrolu v sexuálnom živote. Je to dôležité. No nech žiaden človek nepredpokladá, že ak aj dosiahne úplné majstrovstvo v tejto oblasti, tak sa mu podarilo vyčerpať život obohacujúce zdroje vlastnej sexuality. So sebaovládaním, a iba s ním, je účinný, plnohodnotný život možný, no len tým sa nevyhnutne nedosiahne. Človek môže udržiavať svoje sexuálne impulzy pod rigidnou kontrolou aj bez najvyšších a najušľachtilejších motívov. No táto sebadisciplína je len začiatok, nevyhnutná podmienka pre kultiváciu citov, z ktorej pramenia hlboké, obohacujúce zdroje života. Tak očividnou – akou len môže byť – pravdou je to, že ani jeden človek nemôže realizovať v žiadnej miere tie najjemnejšie možnosti svojho intelektuálneho života bez toho, aby netrénoval a nekultivoval svoj intelekt. Ešte väčšou, omnoho väčšou nevyhnutnosťou je kultivácia citov pri snahe o ich prehĺbenie, skrášlenie a obohatenie ľudského života v plnom rozsahu, pretože city sú duchovnou kvalitou našej duše, v ktorej pramenia najvyššie úrovne ľudských cítení a aktivít, a ktoré nekonečne citlivejšie ovplyvňujú náš rast alebo úpadok.

  Príroda stvorila muža a ženu tým spôsobom, aby sa navzájom dopĺňali. ‚Ako muža a ženu ich stvoril.‘ Najvyššou funkciou manželstva je doplniť život toho druhého v tele, intelektuálne aj duševne. Muži a ženy si navzájom plnia najhlbšie potreby aj mimo manželstva, no v podstatne menšej celistvosti. Bohatý sexuálny život nespočíva iba vo vzájomnom užívaní pocitov uspokojenia, ale skôr vo vzájomnom objavovaní, jedného tým druhým… (…) Realizuje sa v neustále prehlbujúcom vzájomnom sympatizovaní, v ktorom každý nachádza priame prepojenie na životnú úplnosť, ktorá strháva špinu z ľudských charakterov a dáva šancu zrodu tých najušľachtilejších ľudských impulzov. Sebadisciplína je nevyhnutnou podmienkou pre kultiváciu citov. Na druhej strane, prirodzeným ovocím sily citu býva rast schopnosti sebakontroly. Tá sa vynára a stáva – čoraz viac a viac – žitou realitou ťažkých zápasov vo vedomí človeka. Robí z nej podvedomý výsledok vedome zvolených ideálov.

  Ľudskú lásku tvoria tri základné elementy: fyzickosť, intelektuálnosť a duchovnosť. Láska je úplnou len vtedy, ak sú tieto elementy vzájomne späté do nedeliteľnej jednoty: fyzické bytie kontrolované a pozdvihnuté duchovnosťou. V manželstve, ak je náklonnosť úprimná, pôžitok odvodený z fyzického elementu nie je iba legitimujúcim, ale slúži k oživeniu a posilneniu lásky ako celku. No nech len človek oddelí fyzické od toho ostatného, nech sa rozhodne vyhľadávať čisté sexuálne potešenie oddelené od manželskej lásky, a jeho sexuálny život sa rázom prepadá na tú najnižšiu zvieraciu úroveň, ktorá mu zatarasí cestu k skutočne vznešeným pocitom náklonnosti voči inej ľudskej bytosti. Jeho schopnosť čistej lásky je závažne poškodená. (Exner, 1914)“

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: EXNER, M. J. The Rational Sex Life for Men. New York, London : Association Press, 1914. 95 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/manzelstvo-dokonaly-priestor-pre-sexualne-spoluzitie-muza-a-zeny-1914/

• ▐ Zverejnené: 07/06/2025

  « Zánik sna o rovnosti: (V skutočnosti nikdy neplánovaná) kohézia Európskej únie v mzdovej oblasti »

  ZNAČKY: Ekonomika – Politika – Citát – Liberálna demokracia – Globalizácia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Progresivizmus – Slovensko – Slovania

  ZDROJ: Kauza bitcoin je světový skandál. Nawrocki Tuska dorazil. | Lubomír Zaorálek. (Česká republika) : XTV, online: https://youtu.be/wcU_Ydrxrr0?feature=shared&t=503

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zanik-sna-o-rovnosti-v-skutocnosti-nikdy-neplanovana-kohezia-europskej-unie-v-mzdovej-oblasti/

• ▐ Zverejnené: 06/06/2025

  « Ako Sovieti súhlasili so zjednotením Nemecka »

  ZNAČKY: História – Politika – Citát – Komentár – Liberálna demokracia – Globalizácia – Neokolonializmus – Progresivizmus – Rusko – Ukrajina – Slovania

  Mnohí ľudia komentujú dianie na území Ukrajiny. No len málokto z nich sa venuje aj otázkam historického pozadia tejto tragédie. Súvislostiam, ktoré nás z veľkej časti priviedli tam, kde dnes sme. Tomu, čo významne dotváralo kontext, v ktorom sa neskôr všetky udalosti odohrali. Niektorí si povedia: „Toto je ruská propaganda!“ Nie, toto sú historické fakty, ktoré sa reálne stali. Boli to Sovieti, ktorí rozhodovali o tom, či nakoniec dôjde k zjednoteniu Nemecka. V tom čase mali vo východnom Nemecku cez 300-tisíc(!) vojakov. Súhlasili, za istých podmienok. Oni to takto vnímajú a veľakrát deklarovali svoj nesúhlas s tým, že sa stal presný opak toho, o čom boli ubezpečovaní. Ja vám teraz prinášam nejaký ten môj súpis narýchlo spísaných poznámok, ktoré som čerpal zo štúdie Národného bezpečnostného archívu (National Security Archive), ktorý je situovaný v areáli Univerzity Georgea Washingtona vo Washingtone. Práca, z ktorej som čerpal nesie názov: „NATO Expansion: What Gorbachev Heard (2017)“, a je to vcelku dôkladný rozbor odtajnených materiálov a prepisov kľúčových rokovaní na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia.

  • December 1989 (Stretnutie na Malte – „Malta summit“): Prezident USA George H. W. Bush uisťuje prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova, že Spojené štáty americké nezneužijú aktuálnu situáciu, aby poškodili sovietske záujmy.
  • 31. Januára 1990: Západonemecký minister zahraničných vecí Hans-Dietrich Genscher verejne hovorí: „…zmeny vo východnej Európe a proces zjednotenia Nemecka nemôže viesť k poškodeniu sovietskych bezpečnostných záujmov.“ Tento minister dokonca požadoval, aby bývalé „Východné Nemecko“ aj po spojení s tým západným, i naďalej ostalo mimo teritoriálnej pôsobnosti NATO.
  • 9. Február 1990: Minister zahraničných vecí USA James Baker uisťuje prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova, že expanzia NATO na východ sa neudeje „ani len o jeden palec“. Túto frázu „ani o palec na východ“ si od neho Gorbačov vypočuje celkovo 3-krát. Gorbačov jasne vysloví: „Určite, akékoľvek rozširovanie NATO by bolo neakceptovateľné,“ Baker s ním súhlasí.
  • 10. Február, 1990: Západonemecký kancelár Helmut Kohl ubezpečuje Gorbačova: „Sme presvedčení o tom, že NATO by nemalo rozširovať sféru svojich aktivít.“
  • 11. Apríl 1990: Britský minister zahraničných vecí Douglas Hurd opakuje posolstvo svojich kolegov a pridáva, že Británia si zreteľne: „…uvedomuje dôležitosť – nerobiť nič, čo by poškodzovalo sovietske záujmy a dôstojnosť.“
  • 4. Máj 1990: Minister zahraničných vecí USA James Baker pri rozhovore s ministrom zahraničných vecí ZSSR Eduardom Ševarnadzem zdôrazňuje, že tento proces, ktorý sa odohráva nebude mať: „…víťazov alebo porazených. Namiesto toho vytvorí novú legitímnu európsku štruktúru, ktorá bude zahrňujúca, nie vylučujúca.“
  • 18. Máj 1990: Minister zahraničných vecí USA James Baker opakuje svoje slová prezidentovi ZSSR a predkladá mu svoj 9-bodový plán, ktorý zahŕňa napríklad ponechanie Nemecka bez nukleárnych zbraní. Zdôrazňuje: „…budovanie stabilnej Európy…,“ v spolupráci so ZSSR.
  • 25. Máj 1990: Francúzsky prezident Francois Mitterrand pri osobnom stretnutí s prezidentom ZSSR Michailom Gorbačovom mu hovorí, že je: „…osobne za rušenie vojenských blokov,“ ako aj vytvorenie bezpečnostných záruk pre ZSSR.
  • 31. Máj 1990: Prezident USA George H. W. Bush uisťuje prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova, že Nemecko v NATO nebude nikdy zamerané voči ZSSR.
  • 8. Jún 1990: Britská premiérka Margaret Thatcherová na stretnutí s prezidentom ZSSR Michailom Gorbačovom hovorí: „Musíme nájsť spôsoby, ako Sovietskemu zväzu poskytneme dôveru v to, že jeho bezpečnosť bude zaistená…“
  • 25. Októbra 1990: Na ministerstve obrany USA prebieha diskusia o rozširovaní NATO. Expanzia NATO je (nateraz) zavrhnutá s tým, že nie je potrebné budovať „anti-sovietsku koalíciu“.
  • Marec 1991: Novovymenovaný britský premiér John Major osobne ubezpečuje prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova: „O posilňovaní NATO neuvažujeme.“
  • Júl 1991: Generálny tajomník NATO Manfred Woerner delegácii sovietskych poslancov v Bruseli hovorí: „Nemali by sme dovoliť (…) izoláciu ZSSR od európskej komunity.“

  Toto je pomerne dlhý sled významných osobností svetovej politiky, ktorí vyjadrovali otvorené záruky a ubezpečenia. Čo nasledovalo? NATO sa za niekoľko rokov rozhodlo rozširovať o ďalšie krajiny, smerujúc na východ Európy k hraniciam Ruska.

  • 16. Apríla 1997: Gorbačov sa vyjadruje na tému plánovaného rozširovania NATO nasledovne: „Je to chyba. Je to veľká chyba. (…) Nie som presvedčený zárukami, že sa Rusko nemá čoho obávať. (…) Nemôžete ponižovať národ, jeho ľudí, a myslieť si, že to nebude mať žiadne následky. Takže moja otázka znie: je toto novou stratégiou? Myslím si, že ak sa bude pokračovať v takomto spôsobe zahrávania sa, kde jedna krajina niečo hrá na tú druhú, tak všetky tieto problémy, všetky tieto záležitosti, ktoré sme dnes zmienili, bude veľmi náročné vyriešiť.“

  V knihe „Social Psychology“, ktorú napísal psychológ Dr. Elliot Aronson a iní, v tejto knihe som nie tak dávno narazil na nasledovný citát (autorstvo sa pripisuje J. Williamovi Fulbrightovi): „Osobne si myslím, že správanie Ruska a Číny je ovplyvnené rovnako upodozrievaním našich úmyslov, ako je to naše ovplyvnené podozrievaním tých ich. Toto by znamenalo, že my samotní vplývame na ich správanie – tým, že ich považujeme za nepriateľských, vlastne vytvárame ich nepriateľstvo.“ To je z knihy vydanej v roku 2005. Máme rok 2025. Nech sa teda páči, urobte si svoj vlastný názor o spôsobe prístupu k Ruskej federácii zo strany západných mocností. Zhodnoťte si samotní: čo sa rozprávalo, čo sa skutočne dialo, a najmä: kam sme sa s takýmto prístupom dopracovali, a kam sa – s celou tou znovuzrodenou fašizáciou a militarizáciou Európy – ešte len dostať môžeme.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] ARONSON, Elliot; WILSON, Timothy D.; AKERT, Robin M. Social Psychology. 5. vydanie, New Yersey (USA) : Pearson Education, 2005. 656 strán.
  • [2] Russia – Gorbachev comments on NATO expansion. AP Archive, 2015, online: https://youtu.be/3wB9uL2lKaw
  • [3] SAVRANSKAYA, Svetlana; BLANTON, Tom. NATO Expansion: What Gorbachev Heard – Declassified documents show security assurances against NATO expansion to Soviet leaders from Baker, Bush, Genscher, Kohl, Gates, Mitterrand, Thatcher, Hurd, Major, and Woerner. Washington (USA) : National Security Archive, 2017, online: https://nsarchive.gwu.edu/briefing-book/russia-programs/2017-12-12/nato-expansion-what-gorbachev-heard-western-leaders-early

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ako-sovieti-suhlasili-so-zjednotenim-nemecka/

• ▐ Zverejnené: 03/06/2025

  « Odvádzanie ziskov: Pohľad na mechanizmus nadnárodného neokolonializmu »

  ZNAČKY: Ekonomika – Politika – Video – Citát – Inšpirácia – Neokolonializmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Globalizácia – Výmena obyvateľstva – Chudoba – Úpadok – Smrť

  DOPORUČENÉ VIDEO: Ilona Švihlíková: Pokřivený trh lidem bydlení nezajistí, stavět musí začít stát / Jak TO je?, 2025 (Youtube)

  ZDROJ: Ilona Švihlíková: Pokřivený trh lidem bydlení nezajistí, stavět musí začít stát / Jak TO je? (Česká republika) : Deník TO, 2025 : Radošinské Naivné Divadlo, online: https://youtu.be/23ax5an08e8?si=rRDzcnbrVMot_HZD&t=61

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/odvadzanie-ziskov-pohlad-na-mechanizmus-nadnarodneho-neokolonializmu/

• ▐ Zverejnené: 22/05/2025

  « Zatratené duše strhávané pekelným víchrom (Gustave Doré) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Progresivizmus – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Peklo – Úpadok – Sexuálna výchova

  „…odniekiaľ
  – žalostné náreky začali tu znieť,
  prišiel som tam, kde peklo do tváre
  mnoho vzlyku a plaču vmietlo nám,
  Na miesto, kde samo svetlo onemelo,
  ešteže nie som sám.
  Ston tu duní sťa hromobitie na šírom mory,
  ktoré jest víchrom trhané,
  no táto pekelná búrka vo svojej sile
  pozná len jedno: ‚Nie!‘
  S nehasnúcou zúrivosťou duše strháva,
  vo víre s nimi neľútostne lomcuje,
  ich utrpenie s nimi zostáva,
  nikam sa nevzďaľuje.
  Potom títo neboráci prídu pred ničivé rozmetanie:
  kde počuť ich výkriky, lamenty a stony,
  i preklínanie samotného Boha na nebesiach,
  i to si vyberajú mnohí.
  Až tu som pochopil,
  že takéto mučenie čaká na tých,
  odsúdených z druhu: hriešnikov telesných,
  ktorým myseľ žiadostivosť zatemnila.
  V obrovských zástupoch, nespočítateľní,
  kde zima sa rozmáha,
  ako škorce do cudziny krídlami nesené,
  tak sú tieto diabolské duše týmto lomozom mrzačené.
  Raz na jednu stranu, potom na druhú,
  a hneď nahor, vzápätí nadol zrazené.
  Stále dúfajú, majúc nádej v kúsok odpočinku,
  ibaže týmto ostáva: ‚Nikdy! Pre nich?
  Nie.‘“

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] ALIGHIERI, Dante. Božská komedie – Peklo. 1. vydanie, Praha (Československo) : Mladá fronta, 1978. 264 strán + 8 príloh.
  • [2] ALIGHIERI, Dante. Vision of the Hell (Dante’s Inferno). New York, London and Paris : Cassell, Petter, Galpin & Co., 1866. cca. 380 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zatratene-duse-strhavane-pekelnym-vichrom-gustave-dore/

• ▐ Zverejnené: 21/05/2025

  « Spravodlivosť / Rovnosť a nerovnosť (Aristoteles – Politika) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Filozofia – Inšpirácia – Etika – Mravný ideál – Právo – Spravodlivosť – Progresivizmus – Hodnotový relativizmus – Peklo – Úpadok

  Keď si človek predstaví, ako taký Aristoteles už pred viac než dvetisíc rokmi – jediným svojim výrokom – prakticky kompletne zrušil ideologickú agendu „progresívne orientovaných“, tak sa musí chytať za hlavu z toho, čo sa to okolo neho v súčastnosti deje.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] ARISTOTELES. Aristotle’s Politics. Oxford (UK) : Clarendon Press, 1920. 356 strán.
  • [2] ARISTOTELES. Politika. Praha (Československo) : Jan Laichter, 1939. 339 strán.
  • [3] ARISTOTELES. Politika. 3. vydanie, Bratislava (Slovensko) : Kaligram, 2009. 302 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/spravodlivost-rovnost-nerovnost-aristoteles-politika/

• ▐ Zverejnené: 11/05/2025

  « Život na samote v lese (Abel Chapman, 1897) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Komentár – Ľudský život – Príroda – Zálesáctvo – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Peklo – Úpadok – Smrť

  Nedotknutou prírodu obklopená, a týmto zovretím pohltená: práve tu stojí ošumelá chalúpka lákajúca unavené ľudské duše niekam na samotu do lesa. Záblesk slnka odrážajúci sa na popraskanej okennej výplni, nahrubo otesané trámy, ktoré statočne nesú ťažobu mnohých desaťročí. Dym z komína pomaly stúpajúci niekam do stratena, zatiaľ čo pred ňou: starostlivo poukladané narúbané drevené polená, spokojne čakajúce na to, kým pre ne príde ten správny čas a budú obetované – zahrejú telá i srdcia obyvateľov skromného príbytku. Muž sediaci na priedomí, ktorý si nás nevšíma, a nevšímal by si nás pravdepodobne ani vtedy, aj keby smel, najskôr zaujatý nejakou z množstva menších prác, popritom stratený v rozjímaní, prijatím jednoduchosti nepretržite v harmónii s okolitým svetom, ktorého je tu súčasťou.

  Takéto obrazy je možné nájsť v dielách umelcov a spisovateľov po stáročia. Zjavujú sa znova a znova, prejavujúc takmer mýtickú silu archetypálneho vzorca, akého sa ľudstvo – napriek snahám – nedokázalo vzdať. Prehovárajú o túžbe usídlenej niekde v tých najtajomnejších hlbinách podvedomia človeka, o nostalgii k niečomu, čo je pre mnohých z nás čoraz náročnejšie zadefinovať, a predsa ostáva večným. Prehnaná romantizácia neskrotenej prírody? Skôr ozvena ľudskej podstaty. Pripomienka neskrotiteľnej divočiny v nás samotných. Tej, ktorá sa vzpiera nemilosrdnej digitalizácii našich životov, kde je človek silene zbavovaný svojej ľudskosti a stáva sa „technokratickým artefaktom“ – ľudským zdrojom. Prestáva byť v prvom rade ľudskou bytosťou, a stáva sa už najmä prostriedkom pre iného. Niečo ako kameň, neraz ešte menej. Toť zlatá epocha pre „Svedkov liberálno-demokratových“.

  Tu prezentovaná scenéria je symbolom sebestačnosti a vzdoru, práve preto sa proti nemu obracia nenávisť všetkých, ktorí si dali za cieľ ovládnuť a zotročiť slobodnú dušu človeka v smere svojich záujmov. A les? Nie, ten tu nie je žiadnou zbytočnou kulisou. Je aktívnym účastníkom v tejto dráme našich životov. Už svojou prítomnosťou našepkáva starobylé pravdy: o smrti a znovuzrodení, o prirodzenom cykle prírody… o nás. Nepriamo núti, i keď sa tomu nejeden vyhýba, čeliť temným aspektom našej duše, ktorým sa snažíme ujsť. Niet na nich čas. Skrývajú sa pod povrchom starostlivo zbudovaných životov a čakajú, až sa raz vynoria v slovách: „Akú cenu ste za to všetko rúhanie sa voči svojej podstate ochotní zaplatiť?“ Niektorí realitu našich čias prehliadli. Unikajú zbesilému tempu a chaosu modernity. Niekedy ani nie, že by chceli, musia. Len takýmto spôsobom sa dokážu utíšiť a preniknú do hlbín prehliadaného. Samota sa tak pre nich nestáva cieľom „samým o sebe“, ale je pre nich nutným prostriedkom k „staniu sa tým, kým sa stať mám“.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa aspoň o niečo zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: CHAPMAN, Abel. Wild Norway (With Chapters on Spitsbergen, Denmark, Etc.) London, New York: Edward Arnold, 1897. 358 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zivot-na-samote-v-lese-abel-chapman-1897/

• ▐ Zverejnené: 07/05/2025

  « Duchovný rozmer lásky v podobe rytierskej oddanosti »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Komentár – Psychológia – Kresťanstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Progresivizmus – Kurvenie – Úpadok

  Postava Beatrice je už po stáročia predmetom záujmu, máta myšlienkami mnohých mysliteľov a priznám sa – zaujala aj mňa. Dôsledkom toho bolo moje pustenie sa do menšieho bádania. Počas neho som sa snažil vypátrať, čo o nej doteraz popísali moji predchodcovia, až som narazil na vyššie uvedený citát. Ten som objavil v knihe „Studies in Dante (Second Series – Miscellaneous Essays)“, napísal Edward Moore (1899), špecificky v kapitole s príznačným názvom „Beatrice“, ako inak. Autor tejto knihy sa na tomto mieste snažil – dosť dôkladne (cca. 70 strán textu) – priblížiť, v akom kontexte vzťah Beatrice s Dantem vlastne existoval. Pre mňa osobne bola táto citovaná pasáž obzvlášť podnetná. Stala sa – postupne – akcelerátorom dlhého sledu otázok. Napríklad: „Prečo sa muž dobrovoľne vzdá jednej zo stránok lásky – jej zmyselných prejavov? Prečo nehľadá a nečaká na ženu, ktorá mu je partnerkou pri realizácii plnohodnotnej, celostnej – naozaj PRAVEJ – lásky, a namiesto toho si zbytočne komplikuje život pobehovaním od manželky k milenke… ešte nebodaj k nejakej tej múze?“

  Tieto rozpačité otázky ma zaviedli niekam do 13-tého storočia, pretože mnou citované riadky evidentne súvisia so stavom spoločnosti v tejto epoche ľudských dejín. Tá sa od tej našej v mnohom líšila. Spoločnosť tých čias bola rigidne štrukturovaná, mala prísne dané spoločenské usporiadanie – hierarchiu. Panovník, šľachta (vyššia, nižšia), feudáli (meštianstvo, zemianstvo), klérus a poddanstvo – zhruba takto vyzeralo zloženie občianskej spoločnosti v trinástom storočí. Dianie v nej sa odohrávalo na podklade: postavenia jedinca (sociálny status), majetkových výnosov a náboženských dogiem. Takéto nastavenie v spoločnosti sa potom zreteľne prejavilo aj na podobe manželského zväzku tých čias. V 13-tom storočí manželstvo muža a ženy nebolo vždy zakladané na podklade prítomnosti ľúbostného vzťahu zúčastnených osôb, i keď určite i v tých časoch takéto manželstvá nepochybne existovali. V mnohých prípadoch boli manželstvá „spolužitím z nevyhnutnosti“, sociálno-ekonomickým kontraktom zabezpečujúcim upevnenie sily rodu, zveľadujúcim jeho bohatstvo s cieľom zabezpečiť kontinuitu rodu. Takéto manželstva boli úzko späté s majetkovými právami (napr. s prevodmi pozemkov) a vytváraním spojeneckých aliancii medzi jednotlivými rodinami. Manželstvo bolo neraz veľmi pragmatickou záležitosťou a s partnerstvom založeným na vzájomnej náklonnosti, osobnej voľbe, nemalo mnoho spoločného. Veď nepozná vari každý: „Ó, Rómeo, Rómeo! Prečo si len Rómeo? Zapri otca a odmietni vlastné meno, alebo ak nechceš – prisahaj mi lásku, a ja už viac Capuletiová nebudem! [7]“ Lenže otec Júlie má na takéto huncútstva veruže iný názor: „Obesím ťa, ty potvora malá, nevďačná. Hovorím ti: nasledovný štvrtok sa dostav do kostola [pozn.: aby sa tam vydala za šľachtica Parisa,] pretože ak nie, tak mi už nikdy do tváre nepozri. Nehovor, nereaguj, neodpovedaj. Ruka ma svrbieť začína. [7]“

  Presadzovanie pragmatickej stránky pri vytváraní manželských zväzkov, takýto prístup si so sebou musel nevyhnutne priniesť isté obete. Partnerský vzťah založený na benefitoch a praktickosti (finančné prínosy, sociálny status – na to nadväzujúce záväzky) totižto nie je odrazom plnohodnotnej vzájomnej lásky muža a ženy, čím sa stáva pahýľom, bezprecedentným (a doživotným) oklieštením duševného života zúčastnených. Chýba mu úprimné citové prepojenie, byť tu pre dobro a osobný rozvoj druhého (celým bytím), snaha po reálnom vzájomnom splynutí (duševnom a fyzickom oddaní sa a obdarovaní druhého). Ak by som to mal popísať (značne zjednodušene) na podklade trojuholníka lásky, ktorý v roku 1986 priniesol americký psychológ Robert Sternberg (tzv. Triangulárna teória lásky), kde rozprával o troch pilieroch lásky: intimita, vášeň a záväzok, tak v tomto prípade sa jedna o nulovú intimitu, fiktívnu vášeň (jeden druhého užíva v pozícii masturbačného prostriedku – tj. nakladá s ním ako s predmetom pre účely vlastného ukojenia!!!) a záväzky sú tu prakticky len tie „druhotné“ – svetské.

  Teraz si predstavte; a ono si to zas až tak zložito predstavovať nemusíte, pretože dnes je možné vidieť všade navôkol nás vzťahy založené prakticky len na časom obmenenej variácii tohto základu, ale o tom neskôr; predstavte si takýto manželský zväzok. Muž a žena, spoločne… a predsa vždy osamote. Obetovanie toho najintímnejšieho telesného bez reálneho emočného a vzťahového základu – vzájomné kurvenie sa bez lásky, finalizované vyvrhnutím pankharta. Všetko vo vašom živote je nastavené, a predsa je v ňom akási prázdnota, niečo vám v ňom chýba, a niečoho naopak prebýva. Prebýva ozývajúca sa frustrácia z nenaplneného. Síce sa „hrajete“ na partnerský vzťah, ibaže v ňom chýba niečo, čo by sme mohli opísať ako „hlboká rezonancia a vzájomné prepojenie duší“. Chýba v ňom akási „vnútorná energia“, ktorá by dávala životu iskru a rozžarovala ho. Toto robí pravá láska, pretože tá je už z povahy (ak sa k nej takto naozaj pristupuje), niečím jedinečným a výnimočným. [Pozn.: panenstvo a zdržanlivosť má svoj význam aj v tomto smere (ale aj v mnohých iných, napríklad človek nemusí byť neskôr vystavený otázke, či zavraždí alebo nezavraždí inú ľudskú bytosť… napríklad.)] Niekde tam je možné zachytiť záblesky transcendencie, hlbšieho zmyslu a významu: „Vďaka schopnosti sebatranscendencie, vďaka schopnosti pozerať za hranice svojho ja, vďaka tomu, že sa človek venuje realizácii zmysluplného zámeru, orientuje sa na iných ľudí, získava pokoj… (…) On slúži úlohe, ktorú si sám zvolil. On je tu, kde ho druhý potrebuje. A tak to má byť. Žije zmysluplným životom, [8]“ pri stelesnení ideálu pravej lásky: pri vzniku neopakovateľnej jednoty rozdielneho. A taktiež: je to práve životný partner, vďaka ktorému dochádza – v interakcii s ním – k plnohodnotnému rozvinutiu jednotlivca na všetkých úrovniach jeho osobnosti. {Carl G. Jung veľmi dôrazne varoval pred výberom partnera na báze „rovnakosti“ [2]}, a ja dopĺňam: „neškodnosti, seba-potvrdenia a nadobudnutého osohu“. Takéto vzťahy sú nakoniec vždy sterilné, duchovne bezobsažné. Ak by som mal parafrázovať slová Jacoba Needlemana [4] a jemne ich rozvinúť: ak sa stretnú dvaja vtáci a obaja majú polámané krídla, veruže im nijako nepomôže, aby znova vzlietli, že sa pochytajú okolo ramien a vyskúšajú to takto spoločne.

  Čo asi tak mohli robiť ľudia 13-tého storočia, ak sa ocitli v načrtnutej situácii? Spoločnosť zmeniť nevedeli, neostávalo im nič iné než – kompenzovať. Nakoľko je predmetom tohto pojednania „rytierska láska“, z tohto dôvodu sa zameriam predovšetkým na psychologickú analýzu muža v naznačenej situácii. Ten má manželku, ktorá mu bola „dodaná“. Táto žena ho „toleruje po všetkých stránkach“, ibaže je niekde na pozadí evidentná istá jej averzia, možno nevedomá – nepriznaná (ani ona samotná „netuší“, prečo sa veľakrát správa, ako sa správa), ktorá sa prejavuje prevažne pasívno-agresívne, napríklad v maličkostiach, ako je opakované zabúdanie a prehliadanie istých požiadavok muža, akože vtipné uťahovanie si a podobne (znevažovanie a zosmiešňovanie). Ono to neraz platí obojstranne. Ego každého človeka potrebuje istú mieru „narcistického sýtenia“. Jedinec sa nemôže nepretržite cítiť kreténom. Ak sa mu takéhoto niečoho nedostáva od vlastnej manželky, je prirodzené, že sa po nejako čase poohliadne po externej regulácii vlastnej sebaúcty, čím sa pokúša dosiahnuť pozdvihnutie sebavedomia. Rovnako to je aj v prípade ďalších citových a taktiež hierarchicky vyšších potrieb, o ktorých som písal. Ako to ale urobiť, pričom neohroziť, čo človek má? „Rytierska láska“.

  „Fin’amor“ má totiž niekoľko zaujímavých špecifík. Na jednej strane je to vzťah „na diaľku“, reálne s dotyčnou osobou nezdieľate životný priestor a každodenné trápenia. Na druhej strane je takáto láska hlavne vzťahom „duchovným“, bez záväzkov. Z tohto vzniká podstatná implikácia: bezpečnosť. Nakoľko sa jednalo zväčša o platonické vzťahy (platonický, pretože Platón a „Symposium“: „A jeho nasledovný pokrok bude spočívať v tom, že si začne ceniť krásu duší viac než krásu tela, tak hoc aj akokoľvek malá iskra dobra, ktorá zažiari v niekoho vnútre by mu mala byť dostačujúcou pre jeho voľbu lásky a starostlivosti…, [6]“ ale to len tak… na okraj), bez dôkladného poznania osobnosti osoby opačného pohlavia, prejavovali sa ďalšími atribútmi, ktoré takéto nastavenie umožňovalo: idealizáciou a projekciou. Žena, ktorú muž reálne nepoznal – ich vzájomný kontakt bol pravdepodobne vždy limitovaný a nikto z trinásteho storočia sa dlhší čas (nebodaj mesiace a roky) nezaoberal, nehľadal determinanty psychickej dynamiky, nepremýšľal nad psychologickým profilom jeho vyvolenej v takomto „odlúčenom“ postavení, aby zmiernil „neistotu nepoznaného“, respektívne: poznal ju iba čiastočne, z istej stránky osobnosti, a nie v úplnosti – mohla naozaj predstavovať ideálnu ženu: „la donna ideale“, „un idéal féminin“, v plnom význame týmito mužmi projektovaných vlastností, odzrkadľujúc ich túžby a ašpirácie. Môžeme teda konštatovať, že vznik „rytierskej lásky“ bol zväčša nevyhnutným fantazijným únikom od reality, ktorá bola nemenná. Bola to forma substitúcie (nahradenia) neuspokojivého objektu; objektu, ktorý nechcel, prípadne nebol schopný podieľať sa na adekvátnom uspokojení – prevažne hierarchicky vyšších – psychologických potrieb.

  Voľba tohto spôsobu potom MOHLA (zdôrazňujem mohla!) predstavovať rovnako aj sublimáciu, kde pudová energia, ktorá v prípade pôvodného objektu bola zvyčajne niekde na bode mrazu, tu pri jej prirodzenom rozvinutí sa, bola transformovaná na sociálne akceptovateľnú formu takejto „duchovnej náklonnosti“. I keď tento aspekt „pohlavnej príťažlivosti bez naplnenia“ mohol mať – prípad od prípadu – rozličnú dôležitosť, dokonca pri pokročilejšom veku nápadníka (vekový rozdiel + neplodnosť) nemusel mať dôležitosť úplne žiadnu. Taktiež sú historicky známe prípady „duchovných priateľstiev“ medzi mužom a ženou, napríklad František z Assisi a Chiarra (Klára). Boli tieto osoby natoľko osobnostne rozvinuté? Ktovie. Chcelo by to rozobrať hlbšie z hľadiska psychoanalytického a evolučného. Ponechajme otvorené. Je ale nepochybné, že „pohlavná príťažlivosť“ je jedným z podstatných atribútov atraktivity ženy, a je preto dôležité brať túto perspektívu do úvahy ako eventualitu, no nie istotu. Udržiavanie „pohlavnej príťažlivosti“ je v podstate základným stavebným pilierom, na ktorom je postavený celý estetický priemysel plastickej chirurgie a omladzovacích procedúr, kde sa ženy trpiace rôznymi variantmi psychických porúch snažia vyzerať – za každú cenu – mlado, aby si zachovali aspoň zdanie „plodnosti“, a svojim výzorom podvedome pôsobili na „prvú signálnu“ časti mužského osadenstva.

  Voľba práve tohto spôsobu kompenzácie nevalného životného stavu nebola nijakou náhodou. Opätovne, významnú úlohu zohrali zaužívané spoločenské konvencie. Bol to v podstate spoločenský fenomén, ktorý reflektoval hodnoty feudalizmu a duchovenstva. Bola to aristokracia a cirkevná obec, ktorí si vysoko cenili demonštrovanie úcty, vernosť a prianie slúžiť. Nie je preto prekvapením, že takéto hodnoty sa v spoločnosti cielene podporovali a upevňovali. Kresťania majú dokonca koncept lásky pomenovanej „Agapé“, tj. lásky bezpodmienečnej a seba-obetujúcej, snažiacej sa pripodobniť k Božej láske: „Nič v druhom človeku nehľadá, čo by mu mohlo byť byť predložené ako motivácia ku konaniu. Vo vzťahu k človeku, Božia láska je ‚nemotivovaná‘. Keď sa povie, že Boh miluje človeka, tak to nie je hodnotením toho, kým je človek, ale toho, aký je Boh. [5]“ Zároveň platí: podoba lásky prezentovanej Dantem nie je (ako upozorňuje Anders Nygren, 1930) tou „pravou Agapé“, ale skôr „variáciou na Agapé“. Späť k téme: pre mnohých mužov bola služba takejto „vyššej bytosti“, zosobnenej v podobe ich „ideálnej ženy“, službou Bohu. Táto žena pre nich predstavovala „duchovnú inšpiráciu“, v ktorej nachádzali vnútornú silu pre konanie aktov cností, s čím súvisel vzostup ich osobnostného rozvoja na vyššiu úroveň. „Amour courtois“ tak napokon nebola o „ideálnej žene“, ale v skutočnosti bola predovšetkým výkrikom okolnosťami obmedzenej duše hľadajúcej krásu, vyšší zmysel a duševný rast, životné napredovanie a stelesňovanie týchto hodnôt – o naplnení životného potenciálu jedinca v tomto rámci.

  Myslím si, že na krátke zamyslenie sa je toto vcelku dôstojné spracovanie tejto témy. Osobne vnímam dve hlavné roviny tohto písania: 1. muž a žena v pozícii „hračiek spoločenských okolností“, ktoré rozhodovali o podobe ich partnerských životov, 2. samotná rytierska láska, ako východisko (spôsob adaptácie) muža. Toto je inak veľmi vďačná téma, podstatne zložitejšia než som sprvoti myslel (!), ktorá by si zaslúžila detailnejšiu psychologickú analýzu so zapracovaním ďalších hľadísk (filozofia a teológia), ktoré na tomto obmedzenom mieste neboli spracované, až vtedy by sa to skomplikovalo, radikálne. Ja som sa snažil urobiť akési „povrchné zovšeobecnenie“. Určite existovali varianty „rytierskej lásky“, ktoré to mali vystavané inak než sú moje premisy, z ktorých som vychádzal. Ja som veľakrát volil zorný uhol „nedôverčivého pozorovateľa“. Otázka, ktorá sa teraz vyslovene núka je: „Má ‚rytierska láska‘ miesto v dnešnej spoločnosti? Je možné na ňu nazerať ako na prijateľnú formu adaptácie muža?“ V citáte sa píše o jej „vytratení sa“. Podľa mňa – áno. Ale tým primárnym objektom, voči ktorému by mala byť zameraná, by mala byť osoba manželky. Ja osobne som zástanca POSVÄTNOSTI A NENAHRADITEĽNOSTI MANŽELSTVA MUŽA A ŽENY a verím, že duchovným sprievodcom pre muža, by mala byť jeho manželka. A pokiaľ spoločnosť poskytuje jej členom voľnosť, čo sa týka voľby ich životného partnera, tak by sa mali skrátka nad tým poriadne zamyslieť a uzatvárať manželstvá, do ktorých vstupujú osoby „k sebe patriace na podklade pravej lásky“. Možno niekoho napadne, čo ak niekto nemá manželku, nepodarilo sa mu v živote stretnúť takú osobu, no naopak stretol ženu, ktorá je výnimočná (majú vzťah, ktorý ho inšpiruje k cnostnému životu), ibaže ona je pre zmenu vydatá? Je „rytierska láska“ odpoveďou? Priznám sa, nechce sa mi o tom premýšľať. Komplikované. Moje písanie smerovalo k zachyteniu „ideálu“, ako by to malo byť v ideálnom prípade. Venovať sa všetkým možným alternatívam možných scenárov? Nie, túto ambíciu – v tomto obmedzenom rozsahu – nemám.

  Predsa len ešte pár slov k rovine písania, ktorú som na mnohých miestach naznačil. Tou rovinou je: „Existuje aj v súčastnosti prevládanie pragmatických záujmov pri uzatváraní niektorých manželstiev?“ Však predsa po pôvodných šľachtických, zemianskych a rytierskych stavoch ostali už iba nejaké tie historické pamätihodností a celková štruktúra spoločnosti sa radikálne obmenila. To áno, čo sa nezmenilo sú: peniaze a majetok, ktoré stále zosobňujú moc a životnú stabilitu (pocit istoty). V týchto súvislostiach sa pre zmenu zameriam na popis tejto problematiky z hľadiska ženy. Určite navôkol nás existuje množstvo mužov, ktorí nazerajú na ženu z hľadiska „50%-tná zľava na poplatok hypotéky, prípadne z ceny nájmu + poskytovanie privátnych služieb a upratovanie – ZADARMO“, ibaže mňa osobne táto oblasť – psychologický rozbor mužskej psyché, zas až tak nezaujíma. Oveľa podnetnejším je ľahko pozorovateľný vzorec správania sa u mnohých žien naprieč celou našou spoločnosťou. Tie sa dobrovoľne vydávajú na cestu oklieštenia (a napokon aj zavrhnutia) osobného rozvoja, na cestu vlastnej obmedzenosti a trvalej životnej frustrácie. [Pozn.: detailnejší rozbor dôsledkov: „Presadzovanie pragmatickej stránky pri vytváraní manželských zväzkov…,“ nájdete v 3 – 4 odseku tohto textu.] Ten vzorec vyzerá nasledovne: žena vyhľadáva blízkosť, partnerský vzťah s mužom z hľadiska jeho prínosov (financie, majetok, stabilita, seba-potvrdenie, únik z rodičovského domu), pričom tento partner – logicky – nie je jej ideálnou voľbou z hľadiska lásky, ale stáva sa kompromisným výberom z hľadiska rozumu (voľba „solídnosti“). Takáto žena má strach z reálnej intímnosti, odhalenia svojej duše – desí sa pocitu zraniteľnosti a potrebuje v živote výhradne partnera, ktorý pre ňu nepredstavuje žiadne ohrozenie. Partnera vníma predovšetkým ako objekt, plniacim – vyššie menované – funkcie v jej živote, ktoré potrebuje daná žena zastrešiť. Zvyčajne sa týmto osobám vzťah „stane“, nejako doňho „vpadnú“. Najmä vtedy, ak narazia na niekoho, kto v nejakej prijateľnej miere zodpovedá nimi požadovaným kritériám a je im s ním „fajn“. Prevažne ide o rôzne varianty na tému „snaživý prostáčik, ktorý bude prepletať nožičkami – tj. prinášať požadovaný prínos – dokiaľ neskape“. Ďalšou okolnosťou, ktorá vedie k obdobnému správaniu žien je potom „komercializácia lásky“, kedy sa z lásky (ako aj zo samotnej ženy) stáva spotrebný artikel. Do popredia sa tlačí zábava, promiskuita, okamžité uspokojenie sexuálnych impulzov. Deti sú vychovávané k praktikovaniu „bezpečného sexu“ – ku kurveniu, pričom ani len netušia, čo láska v skutočnosti je. Pred niečim takýmto varoval už rakúsky psychiater Viktor E. Frankl, keď sa dožadoval, aby ľudská sexualita: „…nebola izolovaná a dezintegrovaná tým, že sa vytrháva z lásky, a práve preto je dehumanizovaná. [1]“ Prirodzene, takéto ženy so sebou neskôr nesú istú stigmu: „Ak to nebolo o láske, tak to bolo o kurvení. Som kurvou?“ Preto majú neskôr tendenciu inklinovať k mužom, ktorí – ako sa vraví: „…sú radi, že sú radi“. K takým, pre ktorých je privilégiom, že takáto žena ich vôbec pripustila a obcuje s nimi, pričom pri vstupe do dospelosti (s čistým štítom) by o niekoho podobného dotyčná ani nezakopla. Opätovne je základnou motiváciou takéhoto výberu nájdenie objektu, ktorý bude prínosom, bez pocitu ohrozenia z jeho strany, resp. pocitu nedostatočnej hodnoty vlastnej osobnosti, nakoľko takéto osoby nie sú schopné akceptovať kritiku voči ich minulosti a títo muži sa ozvať – aspoň v procese dvorenia – rozhodne nemôžu.

  A na záver? Len prosté konštatovanie: je tragédiou, že táto spoločnosť dovolí, aby mladí ľudia, ktorí majú ešte nádej na „dokonalosť“ a „pravú lásku“ o možnosť realizácie týchto ideálov ľahkovážne prichádzali, pretože sú vystavení pôsobeniu a ovplyvňovaniu zo strany kadejakých skazených primitívov a duševných mrzákov. V týchto súvislostiach nie je problémom „vlastný hriech“ dotyčných. Problémom je snaha ospravedlňovať vlastné prehrešky, i za cenu ničenia životov iných ľudí. A toto je oveľa väčšie previnenie sa, než bolo pôvodné. Ako hovorí klasik: „Aj z hrdzavej rúry, čistá voda tečie,“ o čo by sa mal každý z nás aspoň snažiť. I keď je sám hriešnikom. Konať všetko preto, aby iní nemuseli opakovať rovnaké chyby.

  PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] FRANKL, Viktor E. Lékařská péče o duši (Základy logoterapie a existenciální analyzy). Brno (Česká republika) : Cesta, 2006. 240 strán.
  • [2] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
  • [3] MOORE, Edward. Studies in Dante (Second Series – Miscellaneous Essays). Oxford (UK) : The Clarendon Press, 1899. 394 strán.
  • [4] NEEDLEMAN, Jacob. Malá knížka o lásce. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : dybbuk, 2002. 168 strán.
  • [5] NYGREN, Anders. Agape and Eros. Philadelphia (USA) : The Westminster Press, 1953. 764 strán.
  • [6] PLATÓN. Lysis – Symposium – Gorgias (Volume III.) Cambridge, Massachusetts, London (Anglicko) : Harvard University Press, 1925. 533 strán.
  • [7] SHAKESPEARE, William. Romeo and Juliet. New York (USA) : The University Society, 1901. 193 strán.
  • [8] TAVEL, Peter. Zmysel života podľa V. E. Frankla. (Slovenská republika) : Vydavateľstvo IRIS, 2004. 270 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/duchovny-rozmer-lasky-v-podobe-rytierskej-oddanosti/

• ▐ Zverejnené: 03/05/2025

  └ Aktualizované: 03/05/2025 (23:12)

  « Jemný úder na sánku (W. E. Heitland, 1930) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Komentár – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Progresivizmus – Feminizmus – Úpadok

  Nádherná práca amerického ilustrátora a maliara Wilmota Emertona Heitlanda (s britskými koreňmi – jeho strýkom bol William Emerton Heitland, klasicista na „University of Cambridge“), ktorá sa objavila v septembrovom vydaní (ročník 1930) časopisu „Hearst’s International combined with Cosmopolitan“. Ilustrácia slúžila ako sprievodný obrázok príbehu s názvom „A Gentle Sock on the Jaw“ („Jemný úder na sánku“) od Charlesa Francisa Coea a zobrazuje romantickú scénu zoznámenia muža a ženy. Názov príbehu zjavne pracuje s kontrastom fyzickej sily (úder / mužskosť) a jemnosti (jemný / ženskosť) v kontexte lásky a džentlmenstva; na pozadí naznačujúc, že aj jemná žena má svoje silné stránky, s ktorými dokáže omráčiť (spomenutá ženskosť v tradičnom význame); čím vyjadruje isté spoločenské očakávania a partnerské úlohy v 20-tich a 30-tich rokoch minulého storočia. Niekto by z voľačoho takého mohol byť troška nesvoj, nebodaj až pohoršený. Tu si je ale potrebné uvedomiť podstatné – rozprávame sa o období krátko po skončení 1. svetovej vojny, kde zomrelo cez 10 miliónov ľudí, a ktorá priniesla nepredstaviteľné utrpenie, kedy sa bojovalo mnohokrát: muž proti mužovi, v blate, v mraze, a tí chlapci (veľakrát prakticky takmer deti) boli oblečení v úplne primitívnych odevoch. Vtedajší súčasníci toto všetko vnímali, a preto veľmi dobre vedeli, aká je hodnota ľudského života, a od čoho reálne závisí prežitie celých národov. Vážili si také „maličkosti“, ako je: mať domov, kde sa môžu bezpečne vrátiť, a ten pre nich zväčša stelesňovali práve ženy v tradičných úlohách: manželky, matky, dcéry a starké. Nejaké chuderky trpiace rôznymi formami osobnostných porúch a variáciami všakovakých komplexov, všemožne sa snažiace kompenzovať si tieto deformity, ktoré za život prečítali 35 (slovom: tridsaťpäť) filozofických traktátov a nadobudli pocit, ako poznajú chod sveta – s takýmto niekým, desivo odtrhnutým od reality, sa nikto normálny vôbec ani len nezaoberal. Ľudia skrátka žili OZAJSTNÝ život, nie nejakú „sójovú fikciu“, kde mlieko dáva chladiaci box supermarketu. Väčšina v tej dobe ešte veľmi dobre vedela, koľko sa musí človek narobiť na ten jeden liter mlieka, koľko úsilia stojí viesť dôstojný život a prežiť, a že muž a žena si v tomto úsilí musia byť vzájomne nápomocní.

  Počnúc nadpisom, pokračujúc k samotnej vizuálnej stránke obrázka, i tu je naďalej zachovaná línia „ženskosť vs. mužskosť“: materský inštinkt ženy prejavený v starostlivosti o bezbranné stvorenie – veveričku, pozitívne vnímanie zo strany muža (signál pre muža z hľadiska spoločnej budúcnosti); ale je tu taktiež niečo, čo presahuje toto delenie. Tým niečím, čo na pozorovateľa tohto grafického výjavu vyslovene srší je duch vtedajšej doby (tzv. Zeitgeist): šarm, elegancia, kultivovanosť, jednoduchosť a krása. Členovia pospolitosti tých čias nemali snahu vyzerať ako „rozburdaní hastroši“, ktorých ich matere nenaučili nekresliť si po rukách a nohách, ak im to ich finančná situácia umožňovala. Pri porovnaní niekdajšej uhladenosti, snahy po noblesnosti s dnešnou „módnou dezintegráciou“; opätovne – ak sa samozrejme nejedná o prejav elementárnej chudoby, ktorá je – bohužiaľ – príliš častou dennodennou realitou Slovenska, i keď pri prezeraní starých fotografii a videozáznamov zo slovenských dedín vidíme mnoho chudobných ľudí žijúcich v skromnosti, no len málokedy (ak vôbec) niekoho, kto vyzerá ako idiot; si postupne je možné uvedomiť, že nedbanlivosť, vizuálna chaotickosť, inokedy prehnaná expresívnosť v odievaní a výzore dnešných ľudí, pri snahe o „vyčlenenie sa“ a vyjadrenie vlastnej „jedinečnosti“, je často iba sprievodným javom rozpadov osobnostných. Toto je neraz úplne očividné.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: Hearst’s International combined with Cosmopolitan (September, 1930). New York City (USA) : International Magazine Company, Inc., 1930. 214 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/jemny-uder-na-sanku-w-e-heitland-1930/

• ▐ Zverejnené: 28/04/2025

  « Slepota „osvietených“ (Gustave Doré) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Komentár – Progresivizmus – Ideológia – Totalita

  Ďalšia zabudnutá ilustrácia, ktorú vytvoril majster Gustave Doré. Tentokrát máme tú česť s jednou z mnohých, ktoré sa objavili v knihe „La Mythologie Du Rhin (1862)“ od X. B. Saintineho. Saintine v tejto svojej knihe kritizuje reformátora Martina Luthera. Doré? Ten pre zmenu brilantne zachytáva všeobecné posolstvo takejto kritiky a prezentuje jej najtypickejšie črty, poukazujúc na pričastú obmedzenosť zo strany tzv. „reformátorov“, spôsobenú nekritickosťou voči vlastným presvedčeniam. Slepý muž s lampou v ruke tu zosobňuje ilúziu pokroku a osvietenosti. Svetlo lampy mu síce osvetľuje priestor pred jeho nohami a ten niekam smeruje, no jeho zaslepenosť – sprevádzaná prehnanou sebaistotou – mu bráni vidieť skutočný stav vecí a jeho „osvietený“ krok takto nevyhnutne vedie do temnoty, bez možnosti akéhokoľvek predvídania následkov vlastných činov. A presne takýto je osud všetkých dnešných hlásateľov prikázaného „progresu pre progres“, ktorí sa všeobecne prezentujú s ich zjavným sklonom k ideologickému fanatizmu sprevádzanému dogmatickým myslením pri presadzovaní výsostne osobných záujmov (nemýliť si s právami).

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: SAINTINE, Xavier Boniface (X. B. Saintine). La Mythologie Du Rhin. Paris (Francúzsko) : Librairie Hachette et Cie | Imprimerie De Ch. Lahure et Cie, 1862. 403 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/slepota-osvietenych-gustave-dore/

• ▐ Zverejnené: 27/04/2025

  « Večný pútnik, stratený raj a ozvena pekla »

  ZNAČKY: Umenie – Hudba – Citát – Text piesne – Inšpirácia – Peklo – Hodnotový relativizmus – Progresivizmus – Ľudský život

  AUDIO: Tublatanka – Nebo, Peklo, Raj (Youtube)

  ZDROJ: SARVAŠ, Martin (Autor textu). Pieseň: Tublatanka / Nebo – Peklo – Raj. Album: Nebo – Peklo – Raj. (Československo) : Suprahon, 1990.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vecny-putnik-strateny-raj-a-ozvena-pekla/