Bystroumný – Kontakt

HISTÓRIA Značka

  • ▐ Zverejnené: 14/06/2025

    « Bremeno tretieho stavu (1943) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaHistóriaĽudský životLiberálna demokraciaProgresivizmusGlobalizáciaNeokolonializmusVýmena obyvateľstva

    Na ilustrácii vidíme roľníka, ktorý sa zohýba pod obrovským bremenom – symbolizujúcim všetky dane a povinnosti kladené na neho spoločnosťou. Šľachtic (oblečený v honosných šatách) pritláča na bremeno, čím ho ešte viac zaťažuje. Kňaz stojí vedľa neho a jedným prstom mu „snaživo napomáha“ podopierať bremeno – naznačujúc minimálnu pomoc alebo dokonca len symbolickú podporu zo strany cirkevných hodnostárov. I dnes veľmi aktuálne.

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    ZDROJ: The Magazine of Art (1890). London, Paris, Melbourne : Cassel & Company, Limited, 1890. 530 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/az-raz-clovek-zostarne-jozef-israels-1890/

  • ▐ Zverejnené: 11/06/2025

    « Le Charbonnier: Ako sa za starých čias vyrábalo drevené uhlie (Jean Francois Millet, 19. storočie) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaHistóriaĽudský životChudoba

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    ZDROJ: Original Drawings by Old and Modern Masters from R. Ederheimer Collection (Examples of the Work of the Great Italian, French, German, Dutch, Flemish and English Artists of the XVI, XVII, XVIII and XIX Centuries). New York (USA) : The Anderson Galeries, 1919. cca. 70 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/le-charbonnier-ako-sa-za-starych-cias-vyrabalo-drevene-uhlie-jean-francois-millet-19-storocie/

  • ▐ Zverejnené: 06/06/2025

    « Ako Sovieti súhlasili so zjednotením Nemecka »

    ZNAČKY: HistóriaPolitikaCitátKomentárLiberálna demokraciaGlobalizáciaNeokolonializmusProgresivizmusRuskoUkrajinaSlovania

    Mnohí ľudia komentujú dianie na území Ukrajiny. No len málokto z nich sa venuje aj otázkam historického pozadia tejto tragédie. Súvislostiam, ktoré nás z veľkej časti priviedli tam, kde dnes sme. Tomu, čo významne dotváralo kontext, v ktorom sa neskôr všetky udalosti odohrali. Niektorí si povedia: „Toto je ruská propaganda!“ Nie, toto sú historické fakty, ktoré sa reálne stali. Boli to Sovieti, ktorí rozhodovali o tom, či nakoniec dôjde k zjednoteniu Nemecka. V tom čase mali vo východnom Nemecku cez 300-tisíc(!) vojakov. Súhlasili, za istých podmienok. Oni to takto vnímajú a veľakrát deklarovali svoj nesúhlas s tým, že sa stal presný opak toho, o čom boli ubezpečovaní. Ja vám teraz prinášam nejaký ten môj súpis narýchlo spísaných poznámok, ktoré som čerpal zo štúdie Národného bezpečnostného archívu (National Security Archive), ktorý je situovaný v areáli Univerzity Georgea Washingtona vo Washingtone. Práca, z ktorej som čerpal nesie názov: „NATO Expansion: What Gorbachev Heard (2017)“, a je to vcelku dôkladný rozbor odtajnených materiálov a prepisov kľúčových rokovaní na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia.

    • December 1989 (Stretnutie na Malte – „Malta summit“): Prezident USA George H. W. Bush uisťuje prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova, že Spojené štáty americké nezneužijú aktuálnu situáciu, aby poškodili sovietske záujmy.
    • 31. Januára 1990: Západonemecký minister zahraničných vecí Hans-Dietrich Genscher verejne hovorí: „…zmeny vo východnej Európe a proces zjednotenia Nemecka nemôže viesť k poškodeniu sovietskych bezpečnostných záujmov.“ Tento minister dokonca požadoval, aby bývalé „Východné Nemecko“ aj po spojení s tým západným, i naďalej ostalo mimo teritoriálnej pôsobnosti NATO.
    • 9. Február 1990: Minister zahraničných vecí USA James Baker uisťuje prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova, že expanzia NATO na východ sa neudeje „ani len o jeden palec“. Túto frázu „ani o palec na východ“ si od neho Gorbačov vypočuje celkovo 3-krát. Gorbačov jasne vysloví: „Určite, akékoľvek rozširovanie NATO by bolo neakceptovateľné,“ Baker s ním súhlasí.
    • 10. Február, 1990: Západonemecký kancelár Helmut Kohl ubezpečuje Gorbačova: „Sme presvedčení o tom, že NATO by nemalo rozširovať sféru svojich aktivít.“
    • 11. Apríl 1990: Britský minister zahraničných vecí Douglas Hurd opakuje posolstvo svojich kolegov a pridáva, že Británia si zreteľne: „…uvedomuje dôležitosť – nerobiť nič, čo by poškodzovalo sovietske záujmy a dôstojnosť.“
    • 4. Máj 1990: Minister zahraničných vecí USA James Baker pri rozhovore s ministrom zahraničných vecí ZSSR Eduardom Ševarnadzem zdôrazňuje, že tento proces, ktorý sa odohráva nebude mať: „…víťazov alebo porazených. Namiesto toho vytvorí novú legitímnu európsku štruktúru, ktorá bude zahrňujúca, nie vylučujúca.“
    • 18. Máj 1990: Minister zahraničných vecí USA James Baker opakuje svoje slová prezidentovi ZSSR a predkladá mu svoj 9-bodový plán, ktorý zahŕňa napríklad ponechanie Nemecka bez nukleárnych zbraní. Zdôrazňuje: „…budovanie stabilnej Európy…,“ v spolupráci so ZSSR.
    • 25. Máj 1990: Francúzsky prezident Francois Mitterrand pri osobnom stretnutí s prezidentom ZSSR Michailom Gorbačovom mu hovorí, že je: „…osobne za rušenie vojenských blokov,“ ako aj vytvorenie bezpečnostných záruk pre ZSSR.
    • 31. Máj 1990: Prezident USA George H. W. Bush uisťuje prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova, že Nemecko v NATO nebude nikdy zamerané voči ZSSR.
    • 8. Jún 1990: Britská premiérka Margaret Thatcherová na stretnutí s prezidentom ZSSR Michailom Gorbačovom hovorí: „Musíme nájsť spôsoby, ako Sovietskemu zväzu poskytneme dôveru v to, že jeho bezpečnosť bude zaistená…“
    • 25. Októbra 1990: Na ministerstve obrany USA prebieha diskusia o rozširovaní NATO. Expanzia NATO je (nateraz) zavrhnutá s tým, že nie je potrebné budovať „anti-sovietsku koalíciu“.
    • Marec 1991: Novovymenovaný britský premiér John Major osobne ubezpečuje prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova: „O posilňovaní NATO neuvažujeme.“
    • Júl 1991: Generálny tajomník NATO Manfred Woerner delegácii sovietskych poslancov v Bruseli hovorí: „Nemali by sme dovoliť (…) izoláciu ZSSR od európskej komunity.“

    Toto je pomerne dlhý sled významných osobností svetovej politiky, ktorí vyjadrovali otvorené záruky a ubezpečenia. Čo nasledovalo? NATO sa za niekoľko rokov rozhodlo rozširovať o ďalšie krajiny, smerujúc na východ Európy k hraniciam Ruska.

    • 16. Apríla 1997: Gorbačov sa vyjadruje na tému plánovaného rozširovania NATO nasledovne: „Je to chyba. Je to veľká chyba. (…) Nie som presvedčený zárukami, že sa Rusko nemá čoho obávať. (…) Nemôžete ponižovať národ, jeho ľudí, a myslieť si, že to nebude mať žiadne následky. Takže moja otázka znie: je toto novou stratégiou? Myslím si, že ak sa bude pokračovať v takomto spôsobe zahrávania sa, kde jedna krajina niečo hrá na tú druhú, tak všetky tieto problémy, všetky tieto záležitosti, ktoré sme dnes zmienili, bude veľmi náročné vyriešiť.“

    V knihe „Social Psychology“, ktorú napísal psychológ Dr. Elliot Aronson a iní, v tejto knihe som nie tak dávno narazil na nasledovný citát (autorstvo sa pripisuje J. Williamovi Fulbrightovi): „Osobne si myslím, že správanie Ruska a Číny je ovplyvnené rovnako upodozrievaním našich úmyslov, ako je to naše ovplyvnené podozrievaním tých ich. Toto by znamenalo, že my samotní vplývame na ich správanie – tým, že ich považujeme za nepriateľských, vlastne vytvárame ich nepriateľstvo.“ To je z knihy vydanej v roku 2005. Máme rok 2025. Nech sa teda páči, urobte si svoj vlastný názor o spôsobe prístupu k Ruskej federácii zo strany západných mocností. Zhodnoťte si samotní: čo sa rozprávalo, čo sa skutočne dialo, a najmä: kam sme sa s takýmto prístupom dopracovali, a kam sa – s celou tou znovuzrodenou fašizáciou a militarizáciou Európy – ešte len dostať môžeme.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJE:

    • [1] ARONSON, Elliot; WILSON, Timothy D.; AKERT, Robin M. Social Psychology. 5. vydanie, New Yersey (USA) : Pearson Education, 2005. 656 strán.
    • [2] Russia – Gorbachev comments on NATO expansion. AP Archive, 2015, online: https://youtu.be/3wB9uL2lKaw
    • [3] SAVRANSKAYA, Svetlana; BLANTON, Tom. NATO Expansion: What Gorbachev Heard – Declassified documents show security assurances against NATO expansion to Soviet leaders from Baker, Bush, Genscher, Kohl, Gates, Mitterrand, Thatcher, Hurd, Major, and Woerner. Washington (USA) : National Security Archive, 2017, online: https://nsarchive.gwu.edu/briefing-book/russia-programs/2017-12-12/nato-expansion-what-gorbachev-heard-western-leaders-early

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ako-sovieti-suhlasili-so-zjednotenim-nemecka/

  • ▐ Zverejnené: 04/06/2025

    « Rusíni: Jeden z (mnohých) národov Rakúsko-Uhorska »

    ZNAČKY: HistóriaCitátRusnáciRusíniUkrajinaSlovania

    Nie je to tak dávno, čo som poukazoval na fakt, že pri štatistike (odhadovaného) počtu Slovanov vo svete (niekedy okolo roku 1850), boli „Ruthéni“ (dnešní Rusíni) považovaní za národ, ktorý je možné rozlíšiť od „Malorusov“, „Veľkorusov“ a Bielorusov. Rovnako k takémuto zreteľnému vyčleneniu „rusnáckeho etnika“ pristupovali aj autori publikácie „The Bible of Every Land“. A dnes – všímať si pojem „Ruthenes“ďalší z príkladov zjavnej svojbytnosti národa Rusínov, tentokrát v podobe jeho spomenutia pri menovaní národov, ktoré boli súčasťou Rakúsko-Uhorska.

    ZDROJ: RICHARDS, Denis. An Illustrated History of Modern Europe (1789 – 1939). London, New York, Toronto : Longmans, Green and Co., 1943. cca. 340 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rusini-jeden-z-mnohych-narodov-rakusko-uhorska/

  • ▐ Zverejnené: 04/06/2025

    « Mapa koloniálneho rozdelenia Afriky v roku 1914 »

    ZNAČKY: IlustráciaMapaHistóriaEkonomikaPolitikaLiberálna demokraciaNeokolonializmusSpoločenská zodpovednosťChudoba

    ZDROJ: RICHARDS, Denis. An Illustrated History of Modern Europe (1789 – 1939). London, New York, Toronto : Longmans, Green and Co., 1943. cca. 340 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mapa-kolonialneho-rozdelenia-afriky-v-roku-1914/

  • ▐ Zverejnené: 04/06/2025

    « Globálna mapa jadrovej energetiky (1987) »

    ZNAČKY: IlustráciaMapaHistóriaKomentárEkonomikaPolitikaSpoločenská zodpovednosť

    Zaujímavá historická štatistika o stave jadrovej energetiky vo svete v roku 1987 (podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu) a pozícii Československa ako jedného zo svetových lídrov v tomto odvetví (TOP10-15 na svete). Zverejňujem z prostého dôvodu: irituje ma ten diskurz nesúci sa v duchu, ako keby sme tu predtým (pred vstupom do EÚ, pred revolúciou v 1989), ja neviem – jazdili na koňoch po poľných cestách a dnes mali skákať od šťastia, že nám niekto opraví chodník, nebodaj vyasfaltuje vozovku. Československo malo mnoho chýb, niekde zaostávalo menej, inde o čosi viac, niekde to bola úplna tragédia, ale bola to priemyselne vyspelá a hlavne – v podstate sebestačná krajina. Súčasné Slovensko je napríklad v porovnaní s tým „československým“ potravinársky nesvojprávny štát a o úpadku vysokého školstva sa nemusíme ani len zhovárať, namiesto legendárnych hercov a umelcov máme dnes „účinkujúcich“, ktorí sa na nich hrajú, inštitúcie štátnej a verejnej správy sú prevažne skladiskom znezvýhodnených osôb neschopných samostatného myslenia, populačná politika štátu je kompletne neexistujúca a hrozí nám vymieranie, a čo sa tu dnes odohráva v zdravotníctve – odchod slovenských lekárov a medikov, naopak príchod „kadejakých“, zníženie kvality študujúcich, zníženie konkurencie, a tým aj celkovej kvality personálu v mnohých nemocniciach a ambulanciách… amen tma.

    ZDROJ: CHAR, N. L.; CSIK, B. J. Nuclear Power Development: History and Outlook (Events have changed the global prospects of nuclear power) / IAEA Bulletin 3/1987. IAEA (International Atomic Energy Agency). 1987.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/globalna-mapa-jadrovej-energetiky-1987/

  • ▐ Zverejnené: 29/05/2025

    « Sväté písmo a jeho preklady vo svete (1851) »

    ZNAČKY: HistóriaSlovenskoRusnáciRusíniUkrajinaRuskoSlovania

    Niekedy v roku 1851 bola v Londýne vydaná kniha s názvom „The Bible of Every Land“. Tá prináša súbor všetkých svetových jazykov a dialektov, do ktorých bolo – do tých čias – preložené Sväté písmo. A predstavte si – dokonca aj slovenčina tam je! [Tu použitý obrázok je z verzie z roku cca. 1860. Vo verzii vydanej v roku 1851 (o nejakých 60 strán kratšej) bola súčasťou textu iba druhá časť, čo tu vidíte a konkrétny úryvok z Biblie tam vtedy ešte chýbal, pozn.] Ale to môže prekvapiť maximálne nejakú tú „nememorujúcu“, ktorá vôbec netuší, akým spôsobom sa dostalo kresťanstvo k Slovanom – kedy, kde a prostredníctvom koho sa objavila napríklad taká staroslovienčina… Poďme ďalej.

    Čo je potom v tejto knihe skutočne zaujímavé? Tým voľačím je text, ktorý popisuje charakter ruského prekladu Biblie: „V skutočnosti, bolo zistené, že obyvateľ Archangeľska a obývateľ Astrachanu, ak sa stretnú v Moskve, tak si jednoducho budú rozumieť. Táto jazyková zhoda medzi takými vzdialenými provinciami je pripisovaná používaniu staroslovienčiny počas bohoslužieb po celom Rusku. Ruský jazyk má len dve hlavné vetvy: veľkoruskú, ktorá je literárnym a oficiálnym jazykom národa, hovorí sa ním v Moskve a severných častiach impéria, a maloruskú, ktorá obsahuje mnoho zastaralých výrazov a prevláda na juhu európskeho Ruska, najmä smerom na východ. K týmto ešte môžeme priradiť jazyk Rusínov [v originálnom texte použitý pojem „Russniaks“, pozn.], ktorým sa hovorí vo východnej Galícii a severovýchodnom Maďarsku, ktorý sa síce mierne líši výslovnosťou, ale je v podstate rovnaký ako maloruský a bieloruský, alebo poľsko-ruský, ktorým hovorí obyčajný ľud v častiach Litvy a v Bielorusku.“ Toľko citát. Ak pominieme fakt, že pre anglicky hovoriacich ľudí je jazyk maloruský, bieloruský, poľsko-ruský (najskôr „lemkovčina“) a iné – takmer totožným, tak podstatným pre nás je niečo iné, opätovne: zreteľné etnické rozlišovanie medzi „Rusnákmi“ (dnešní Rusíni) a „Malorusmi“.

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    ZDROJE:

    • [1] The Bible of Every Land (A History of the Sacred Scriptures in Every Language and Dialect into Which Translations Have Been Made). Londýn (UK) : Samuel Bagster and Sons, 1851. cca. 420 strán.
    • [2] The Bible of Every Land (A History of the Sacred Scriptures in Every Language and Dialect into Which Translations Have Been Made). Londýn (UK) : Samuel Bagster and Sons, cca. 1860. cca. 480 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/svate-pismo-a-jeho-preklady-vo-svete-1851/

  • ▐ Zverejnené: 29/05/2025

    « Štatistika (odhadovaného) počtu Slovanov (1854) »

    ZNAČKY: HistóriaSlovenskoRusnáciRusíniUkrajinaRuskoSlovania

    Tabuľka zobrazujúca odhadovaný počet príslušníkov rôznych slovanských etník v Rusku, Rakúsko-Uhorsku a ďalších krajinách, ktorá bola uverejnená v knihe „Types of Mankind“ v roku 1854. Táto štatistika je citáciou Krasinského, ktorý tieto dáta získal pre zmenu z „Sclavonian Etnography“ od Schaffericka. Do pozornosti dávam zreteľné etnické rozlišovanie: Veľkorusi, Malorusi, Ruthéni (dnešní Rusíni) a Bielorusi. A taktiež kolónku, kde je pojem „Carinthians“ s vymedzením ich výskytu – Rakúsko. Skúste porozmýšľať o tom, do akého etnika asi patrili predkovia – nie zas až tak malej – časti obyvateľov dnešného Rakúska.

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    ZDROJ: NOTT, Josiah Clark; GLIDDON, George Robins. Types of Mankind (Ethnological Researches Based Upon the Ancient Monuments, Paintings, Sculptures and Crania of Races and Upon Their Natural, Geographical, Philological and Biblical History). Philadelphia (USA) : Lippincott, Grambo & Co., 1854. 738 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/statistika-odhadovaneho-poctu-slovanov-1854/

  • ▐ Zverejnené: 28/05/2025

    « Etnická mapa Európy z roku 1839: Slovania (Slavonians) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaMapaHistóriaSlovania

    Dnes sa pozrieme na výrez európskej časti historickej mapy sveta z roku 1839, ktorá bola súčasťou publikácie „Crania Americana“, čo je aktuálne vcelku kontroverzná knižná záležitosť. Avšak pre nás – vzhľadom na hlavný objekt záujmu – to nie je nie zas až tak podstatné. Nateraz sa spoločne venujme iba tejto mape. Tá prináša predstavy o rozšírení rás vo svete (s menovaním etnických skupín v rámci jednotlivých rás), aké zaznievali v 19. storočí. Z tohto hľadiska táto mapa nie je úplne, ako sa vraví – „špatná“. Určite nie je dokonalá, to ani zďaleka nie, značne zjednodušená, ale istá záležitosť je na nej viditeľná úplne zreteľne. Jednotnou farbou je na nej vyobrazený priestor, v ktorom žijúce etniká majú medzi sebou mnohé dlhoročné historické a prehistorické väzby, nielen už naznačenú rasovú a istú mieru etnickej blízkosti. Je to, ako keby vymedzenie oblasti, kde primárne zasahoval a pôsobil vplyv európskej kultúrnosti. Historicky hovoriac, tento región predstavoval priestor, kde sa vzájomne formovali a šírili kultúrne, náboženské, politické a dynastické väzby, ktoré definovali „európsky svet“ v širšom zmysle. Toto vnímanie „európskej kultúrnej sféry“ má hlboké korene v dejinách a predstavuje historický fakt, či už sa to niekomu páči, alebo nepáči.

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    ZDROJ: MORTON, Samuel George. Crania Americana (A Comparative View of the Skulls of various Aboriginal Nations of North and South America). Philadelphia (USA) : J. Dobson; Londýn (UK) : Simpkin, Marchal & Co., 1839).

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/etnicka-mapa-europy-z-roku-1839-slovania-slavonians/

Návrat hore

Bystroumny.sk používa súbory cookie. | Súkromie a pravidlá
Copyright © 2025

Bystroumný
Prehlásenie

Táto webová stránka používa súbory cookie, aby sme vám mohli poskytnúť čo najlepší používateľský zážitok.