RUTHÉNI ^Značka

• ▐ Zverejnené: 02/07/2025

  Základný popis

  Tento svadobný obraz zachytáva esenciu oddávania, ktorá je hlboko zakorenená v kultúre Rusínov – východoslovanského etnika s bohatým folklórom a tradíciami. Pieseň rozpráva príbeh Hany, mladej ženy, ktorá sa snaží získať odpustenie od rodičov počas toho, ako sa chystá na odchod z rodného domu počas svojho výdaja.

  « „Chodyt Haňa, chodyt…“ (Rusnácka ľudová pieseň) »

  ZNAČKY: Umenie – Video – Hudba – Citát – Text piesne – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodoľubstvo – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Slovania

  UPOZORNENIE: Pri prepise citátu som sa snažil zachytiť spôsob, akým je kladený dôraz (prízvuk, tvrdé alebo mäkké vyslovovanie, respektíve „zamlčiavanie“ časti jednotlivých slov) pri skutočne PÔVODNOM jazykovom prejave Rusnákov (Rusínov). Snažil som sa zachytiť niečo, čo mnohí speváci interpretujúci piesne tohto etnika – pravdepodobne – nikdy nepochopia.

  AUDIO: Mária Mačošková – Chodyt Haňa, chodyt… (Youtube)

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/chodyt-hana-chodyt-rusnacka-ludova-piesen/

• ▐ Zverejnené: 04/06/2025

  Základný popis

  Citát z knihy „An Illustrated History of Modern Europe“ zobrazujúca politické a etnické napätie v Rakúsko-Uhorsku na konci 19. storočia, s dôrazom na národnostné otázky a túžbu po samostatnosti rôznych etník, kde práve Rusíni tvorili jeden zo štátotvorných národov.

  « Rusíni: Jeden z (mnohých) národov Rakúsko-Uhorska »

  ZNAČKY: Citát – História – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Ukrajina – Slovania

  Nie je to tak dávno, čo som poukazoval na fakt, že pri štatistike (odhadovaného) počtu Slovanov vo svete (niekedy okolo roku 1850), boli „Ruthéni“ (dnešní Rusíni) považovaní za národ, ktorý je možné rozlíšiť od „Malorusov“, „Veľkorusov“ a Bielorusov. Rovnako k takémuto zreteľnému vyčleneniu „rusnáckeho etnika“ pristupovali aj autori publikácie „The Bible of Every Land“. A dnes – všímať si pojem „Ruthenes“ – ďalší z príkladov zjavnej svojbytnosti národa Rusínov, tentokrát v podobe jeho spomenutia pri menovaní národov, ktoré boli súčasťou Rakúsko-Uhorska.

  ZDROJ: RICHARDS, Denis. An Illustrated History of Modern Europe (1789 – 1939). London, New York, Toronto : Longmans, Green and Co., 1943. cca. 340 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rusini-jeden-z-mnohych-narodov-rakusko-uhorska/

• ▐ Zverejnené: 29/05/2025

  Základný popis

  Niekedy okolo roku 1850 bola v Londýne vydaná kniha s názvom „The Bible of Every Land“. Tá prináša súbor všetkých svetových jazykov, do ktorých bolo – do tých čias – preložené Sväté písmo. Pozrime sa spoločne, čo hovorí o slovenčine, ale priblížme si aj, akom táto kniha popisuje vzťah medzi ruštinou, rusínčinou („rusnačtinou“), maloruštinou a bieloruštinou.

  « Sväté písmo a jeho preklady vo svete (1851) »

  ZNAČKY: Citát – História – Slovensko – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Ukrajina – Rusko – Slovania

  Niekedy v roku 1851 bola v Londýne vydaná kniha s názvom „The Bible of Every Land“. Tá prináša súbor všetkých svetových jazykov a dialektov, do ktorých bolo – do tých čias – preložené Sväté písmo. A predstavte si – dokonca aj slovenčina tam je! [Tu použitý obrázok je z verzie z roku cca. 1860. Vo verzii vydanej v roku 1851 (o nejakých 60 strán kratšej) bola súčasťou textu iba druhá časť, čo tu vidíte a konkrétny úryvok z Biblie tam vtedy ešte chýbal, pozn.] Ale to môže prekvapiť maximálne nejakú tú „nememorujúcu“, ktorá vôbec netuší, akým spôsobom sa dostalo kresťanstvo k Slovanom – kedy, kde a prostredníctvom koho sa objavila napríklad taká staroslovienčina… Poďme ďalej.

  Čo je potom v tejto knihe skutočne zaujímavé? Tým voľačím je text, ktorý popisuje charakter ruského prekladu Biblie: „V skutočnosti, bolo zistené, že obyvateľ Archangeľska a obývateľ Astrachanu, ak sa stretnú v Moskve, tak si jednoducho budú rozumieť. Táto jazyková zhoda medzi takými vzdialenými provinciami je pripisovaná používaniu staroslovienčiny počas bohoslužieb po celom Rusku. Ruský jazyk má len dve hlavné vetvy: veľkoruskú, ktorá je literárnym a oficiálnym jazykom národa, hovorí sa ním v Moskve a severných častiach impéria, a maloruskú, ktorá obsahuje mnoho zastaralých výrazov a prevláda na juhu európskeho Ruska, najmä smerom na východ. K týmto ešte môžeme priradiť jazyk Rusínov [v originálnom texte použitý pojem „Russniaks“, pozn.], ktorým sa hovorí vo východnej Galícii a severovýchodnom Maďarsku, ktorý sa síce mierne líši výslovnosťou, ale je v podstate rovnaký ako maloruský a bieloruský, alebo poľsko-ruský, ktorým hovorí obyčajný ľud v častiach Litvy a v Bielorusku.“ Toľko citát. Ak pominieme fakt, že pre anglicky hovoriacich ľudí je jazyk maloruský, bieloruský, poľsko-ruský (najskôr „lemkovčina“) a iné – takmer totožným, tak podstatným pre nás je niečo iné, opätovne: zreteľné etnické rozlišovanie medzi „Rusnákmi“ (dnešní Rusíni) a „Malorusmi“.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] The Bible of Every Land (A History of the Sacred Scriptures in Every Language and Dialect into Which Translations Have Been Made). Londýn (UK) : Samuel Bagster and Sons, 1851. cca. 420 strán.
  • [2] The Bible of Every Land (A History of the Sacred Scriptures in Every Language and Dialect into Which Translations Have Been Made). Londýn (UK) : Samuel Bagster and Sons, cca. 1860. cca. 480 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/svate-pismo-a-jeho-preklady-vo-svete-1851/

• ▐ Zverejnené: 29/05/2025

  Základný popis

  Ilustrácia zobrazujúca odhadovaný počet príslušníkov rôznych slovanských etník v Rusku, Rakúsko-Uhorsku a ďalších krajinách, ktorá bola uverejnená v knihe „Types of Mankind“ v roku 1854. Táto štatistika je citáciou Krasinského, ktorý tieto dáta získal pre zmenu z „Sclavonian Etnography“ od Schaffericka.

  « Štatistika (odhadovaného) počtu Slovanov (1854) »

  ZNAČKY: História – Slovensko – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Ukrajina – Rusko – Slovania

  Tabuľka zobrazujúca odhadovaný počet príslušníkov rôznych slovanských etník v Rusku, Rakúsko-Uhorsku a ďalších krajinách, ktorá bola uverejnená v knihe „Types of Mankind“ v roku 1854. Táto štatistika je citáciou Krasinského, ktorý tieto dáta získal pre zmenu z „Sclavonian Etnography“ od Schaffericka. Do pozornosti dávam zreteľné etnické rozlišovanie: Veľkorusi, Malorusi, Ruthéni (dnešní Rusíni) a Bielorusi. A taktiež kolónku, kde je pojem „Carinthians“ s vymedzením ich výskytu – Rakúsko. Skúste porozmýšľať o tom, do akého etnika asi patrili predkovia – nie zas až tak malej – časti obyvateľov dnešného Rakúska.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: NOTT, Josiah Clark; GLIDDON, George Robins. Types of Mankind (Ethnological Researches Based Upon the Ancient Monuments, Paintings, Sculptures and Crania of Races and Upon Their Natural, Geographical, Philological and Biblical History). Philadelphia (USA) : Lippincott, Grambo & Co., 1854. 738 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/statistika-odhadovaneho-poctu-slovanov-1854/