MANŽELSTVO ^Značka

• ▐ Zverejnené: 20/06/2025

  « „Na tom, kto dieťa vynosí, zas až tak nezáleží,“ vraj. Naozaj? »

  ZNAČKY: Psychológia – Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Krása – Ľudský život – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Výchova

  Minulý mesiac som si zakúpil knihu, ktorú napísal americký psychológ – Lawrence E. Hedges. Je to už staršia (pomerne hrubá) kniha s nejakou tou teóriou, no najmä veľmi detailným opisom rôznych klinických prípadov. Kto by povedal, že o pár týždňov na to, sa v našej spoločnosti začnú ozývať hlasy o tom, ako na tej „matke“, ktorá dieťa vynosí, zas až tak nezáleží. Rozhodol som sa preto priniesť jeden krátky citát na zamyslenie, či sa dotyční náhodou nemýlia, a aký traumatický zážitok pre novorodenca môže predstavovať okamih, keď po narodení o matku okamžite príde. Neviem, (pravdepodobne nielen pre mňa) je naozaj veľmi ťažké pochopiť, ako niekomu nedochádza, že vzťah „matka-dieťa“, vzájomná väzba medzi nimi sa buduje – pomerne dlhú dobu – už počas samotného tehotenstva. Na to by sa nemalo zabúdať. A ono je to vlastne paradox, ako sa poniektorí tvária: „Takto to určite nie je,“ snažia sa materstvo oddeliť od tehotenstva, aby samotné tehotenstvo potom prezentovali ako indiferentný „biologický akt“, prípadne ak už takúto argumentáciu čiastočne akceptujú, vzápätí ju nejako znevažujú – znižujú jej význam, lebo by si inak možnože museli priznať, aj napríklad: „Veď pri tých potratoch… sa naozaj vraždia…“ Kto? Dopovedzte.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: HEDGES, Lawrence E. In Search of the Lost Mother of Infancy. New Yersey (USA) : Jason Aronson, 1994. 354 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/na-tom-kto-dieta-vynosi-zas-az-tak-nezalezi-vraj-naozaj/

• ▐ Zverejnené: 17/06/2025

  « Muž + Žena + Dieťa = Rodina (Lost Horizon, 1973) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Krása – Ľudský život – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Výchova – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: JARROT, Charles (režisér). Lost Horizon. UK, USA : Ross Hunter Productions, 1973.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/muz-zena-dieta-rodina-lost-horizon-1973/

• ▐ Zverejnené: 16/06/2025

  « Staroveký Rím a dôležitosť elitnej výchovy detí v rodinách »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Ľudský život – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Výchova – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: FERRERO, Guglielmo. Ancient Rome and Modern America (A Comparative Study of Morals and Manners). New York and London : G. P Putnam´s Sons, The Knickerbocker Press; 1914. 352 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/staroveky-rim-a-dolezitost-elitnej-vychovy-deti-v-rodinach/

• ▐ Zverejnené: 09/06/2025

  « Manželstvo: Dokonalý priestor pre sexuálne spolužitie muža a ženy (1914) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Etika – Mravný ideál – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Kresťanstvo – Slovania – Progresivizmus – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Kurvenie – Peklo – Úpadok – Smrť

  „…silný dôraz bude kladený na sebakontrolu v sexuálnom živote. Je to dôležité. No nech žiaden človek nepredpokladá, že ak aj dosiahne úplné majstrovstvo v tejto oblasti, tak sa mu podarilo vyčerpať život obohacujúce zdroje vlastnej sexuality. So sebaovládaním, a iba s ním, je účinný, plnohodnotný život možný, no len tým sa nevyhnutne nedosiahne. Človek môže udržiavať svoje sexuálne impulzy pod rigidnou kontrolou aj bez najvyšších a najušľachtilejších motívov. No táto sebadisciplína je len začiatok, nevyhnutná podmienka pre kultiváciu citov, z ktorej pramenia hlboké, obohacujúce zdroje života. Tak očividnou – akou len môže byť – pravdou je to, že ani jeden človek nemôže realizovať v žiadnej miere tie najjemnejšie možnosti svojho intelektuálneho života bez toho, aby netrénoval a nekultivoval svoj intelekt. Ešte väčšou, omnoho väčšou nevyhnutnosťou je kultivácia citov pri snahe o ich prehĺbenie, skrášlenie a obohatenie ľudského života v plnom rozsahu, pretože city sú duchovnou kvalitou našej duše, v ktorej pramenia najvyššie úrovne ľudských cítení a aktivít, a ktoré nekonečne citlivejšie ovplyvňujú náš rast alebo úpadok.

  Príroda stvorila muža a ženu tým spôsobom, aby sa navzájom dopĺňali. ‚Ako muža a ženu ich stvoril.‘ Najvyššou funkciou manželstva je doplniť život toho druhého v tele, intelektuálne aj duševne. Muži a ženy si navzájom plnia najhlbšie potreby aj mimo manželstva, no v podstatne menšej celistvosti. Bohatý sexuálny život nespočíva iba vo vzájomnom užívaní pocitov uspokojenia, ale skôr vo vzájomnom objavovaní, jedného tým druhým… (…) Realizuje sa v neustále prehlbujúcom vzájomnom sympatizovaní, v ktorom každý nachádza priame prepojenie na životnú úplnosť, ktorá strháva špinu z ľudských charakterov a dáva šancu zrodu tých najušľachtilejších ľudských impulzov. Sebadisciplína je nevyhnutnou podmienkou pre kultiváciu citov. Na druhej strane, prirodzeným ovocím sily citu býva rast schopnosti sebakontroly. Tá sa vynára a stáva – čoraz viac a viac – žitou realitou ťažkých zápasov vo vedomí človeka. Robí z nej podvedomý výsledok vedome zvolených ideálov.

  Ľudskú lásku tvoria tri základné elementy: fyzickosť, intelektuálnosť a duchovnosť. Láska je úplnou len vtedy, ak sú tieto elementy vzájomne späté do nedeliteľnej jednoty: fyzické bytie kontrolované a pozdvihnuté duchovnosťou. V manželstve, ak je náklonnosť úprimná, pôžitok odvodený z fyzického elementu nie je iba legitimujúcim, ale slúži k oživeniu a posilneniu lásky ako celku. No nech len človek oddelí fyzické od toho ostatného, nech sa rozhodne vyhľadávať čisté sexuálne potešenie oddelené od manželskej lásky, a jeho sexuálny život sa rázom prepadá na tú najnižšiu zvieraciu úroveň, ktorá mu zatarasí cestu k skutočne vznešeným pocitom náklonnosti voči inej ľudskej bytosti. Jeho schopnosť čistej lásky je závažne poškodená. (Exner, 1914)“

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: EXNER, M. J. The Rational Sex Life for Men. New York, London : Association Press, 1914. 95 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/manzelstvo-dokonaly-priestor-pre-sexualne-spoluzitie-muza-a-zeny-1914/

• ▐ Zverejnené: 08/06/2025

  « Prázdniny u starej mamy (1890) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Láska – Manželstvo – Rodina – Materstvo – Staroba – Ľudský život

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: NEWMAN, J. P. (ed.) Golden Links in the Chain That Connects Mother, Home and Heaven. St. Louis and New York (USA) : N. D. Thompson Publishing Co., 1890. 524 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prazdniny-u-starej-mamy-1890/

• ▐ Zverejnené: 08/06/2025

  « Kmeňový inštinkt: Podvedomá ochrana základov spoločnosti (1919) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Príroda – Manželstvo – Rodina – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: HARGRAVE, John (aka White Fox). The Natural Reconstruction of an Unnatural Existence. Londýn (UK) : Constable & Company Ltd., 1919. 365 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kmenovy-instinkt-podvedoma-ochrana-zakladov-spolocnosti-1919/

• ▐ Zverejnené: 03/06/2025

  « Zodpovednosť voči budúcim generáciám (Tomáš Baťa) »

  ZNAČKY: Ekonomika – Politika – Citát – Inšpirácia – Etika – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Slovania

  ZDROJE:

  • [1] BAŤA. Tomáš (aka Thomas Bata). How I Began. 2. vydanie, Batanagar (India) : Club for Graduates of Bata School, 1942. 335 strán.
  • [2] ZELENÝ, Milan. Cesty k úspechu (Trvalé hodnoty soustavy Baťa). Kratochvilka (Česká republika) : Nakladatelství Čintámani, 2005. 155 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ozodpovednost-voci-buducim-generaciam-tomas-bata/

• ▐ Zverejnené: 03/06/2025

  « Rodičia ako garanti detstva dieťaťa (Milan Rúfus, 1993) »

  ZNAČKY: Umenie – Video – Citát – Inšpirácia – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Výchova – Detstvo – Ľudský život

  DOPORUČENÉ VIDEO: Profily – Milan Rúfus, 1993 (Youtube)

  ZDROJ: Profily – Milan Rúfus. Bratislava (Slovenská republika) : Slovenská televízia, 1993, online: https://youtu.be/jLxUz59XZnc?si=Il6h8B4eeYL3pNT2&t=228

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rodicia-ako-garanti-detstva-dietata-milan-rufus-1993/

• ▐ Zverejnené: 31/05/2025

  « Matka a mláďa: „Viete, kedy sa rodia srnky?“ (Frederick William Keyl, 1867) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Krása – Mravný ideál – Manželstvo – Materstvo – Láska

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: WOOD, John George; McCOSH, James. Wood’s Bible Animals (A Description of the Habits, Structure, and Uses of Every Living Creature Mentioned in the Scriptures, from the Ape to the Coral). Guelph, Ontario (Kanada) : J. W. Lyon & Company, 1877. 800 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/matka-a-mlada-viete-kedy-sa-rodia-srnky-frederick-william-keyl-1867/

• ▐ Zverejnené: 28/05/2025

  « Pokolenie za pokolením – Rodina, rod a národ »

  ZNAČKY: Umenie – Video – Hudba – Citát – Text piesne – Inšpirácia – Komentár – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania – Ľudský život

  Pieseň o tom, ako členovia rodiny – pradedo, dedo, otec… pracovali na stavbe tej istej loďky, ktorá sa v závere – rukami ich potomkov – napokon stáva veľkolepým korábom. Každá generácia pokračuje a v priebehu svojho života odrába ten svoj diel práce, a i keď sa žiadnej z nich nedarí túto loďku dokončiť, kvôli rôznym neprajným okolnostiam ich životov, tak táto „neukončenosť“ nie je vnímaná ako ich osobné zlyhanie, ale skôr sa stáva základom pre budúce úsilie a najmä – prenechanie odkazu, ktorý ich vzájomne prepája. Všetci spoločne pracujú na stavbe (tj. kontinuita v čase), ktorá presahuje životnú dobu jednotlivca a vytvárajú trvalý odkaz všetkých pokolení – dokopy. Ralph Waldo Emerson napísal: „Rob, čo ti je určené, a nemôžeš ani príliš dúfať, ani sa príliš odvážiť, (Emerson, s. 68)“ čo sa mimochodom značne podobá na slová samotného Marka Aurélia: „Plním si svoju povinnosť, a to stačí. (Aurelius, s. 91)“ Späť k Emersonovi, ten uvedené slová vyjadril v súvislosti s jeho výzvou po autentickosti človeka – „byť sebou“. Ale nie je azda súčasťou práce na uskutočnení tohto aktu aj niečo také, ako dosiahnutie osobnostnej celosti? Čo je potom jednou zo základných nevyhnutností pri rozvoji osobnosti každého človeka k jeho celosti? Prijatie. Čoho? Svojho pôvodu, kultúry. Už Carl G. Jung varoval pred tým, ako sa ľudia odvracajú od spojení so svojou rodinou, kmeňom: „Z hľadiska prírodných vied nepotrebujete žiadne spojenie s minulosťou, môžete ho vymazať, lenže je to mrzačenie ľudskej bytosti. (McGuire, s. 215)“ Učenci od Piageta by asi povedali: „…konštruktívne, medziľudské a skupinové vzťahy sú ‚sine qua non‘ [nevyhnutnou podmienkou, pozn.] plnohodnotného života. (Modgil, s. 402)“ Čo sa potom stane s človekom, ak sa mu siahne na podstatu toho najelementárnejšieho, čo ho viaže k iným osobám?

  DOPORUČENÉ VIDEO: Svoj medzi cudzími, cudzí medzi svojimi [Свой среди чужих, чужой среди своих], 1974 (Youtube)

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] AURELIUS, Marcus. The Meditations of Marcus Aurelius. Londýn (UK) : Walter Scott, 1887. 226 strán.
  • [2] EMERSON, Ralph Waldo. Essays. Boston (USA) : James Munroe and Company, 1841. 303 strán.
  • [3] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
  • [4] MIKHALKOV, Nikita (režisér). Svoj medzi cudzími, cudzí medzi svojimi [Свой среди чужих, чужой среди своих]. Mosfilm, 1974, online: https://youtu.be/e0ECy37ayUw?t=17
  • [5] MODGIL, Sohan; MODGIL, Cecilia (eds.) Toward a Theory of Psychological Development. 1. vydanie, Oxford (UK) : NFER Publishing Company, 1980. 814 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pokolenie-za-pokolenim-rodina-rod-a-narod/

• ▐ Zverejnené: 27/05/2025

  « Gazdovanie, sebestačnosť a sloboda (Bretónsko, Francúzsko) »

  ZNAČKY: Umenie – Video – Citát – Inšpirácia – Príroda – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodoľubstvo – Ľudský život

  DOPORUČENÉ VIDEO: Samuel Lewis: 30 Years Homesteading in Europe – Farming, Self-Sufficiency, Freedom, 2024 (Youtube)

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: Samuel Lewis: 30 Years Homesteading in Europe – Farming, Self-Sufficiency, Freedom. Peter Santenello, 2024, online: https://youtu.be/9_QL7uQtcow

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/gazdovanie-sebestacnost-a-sloboda-bretonsko-francuzsko/

• ▐ Zverejnené: 26/05/2025

  « 4 ročné obdobia ľudského života (Heinrich Schlitt, 1889) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Mravný ideál – Detstvo – Manželstvo – Rodina – Staroba – Smrť – Ľudský život

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: ILG, Albert; GERLACH, Martin. Allegorien und Embleme. Viedeň (Rakúsko-Uhorsko) : Verlag von Gerlach & Schenk (N. Murray), 1889.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/4-rocne-obdobia-ludskeho-zivota-heinrich-schlitt-1889/

• ▐ Zverejnené: 19/05/2025

  « Šťastie (Pavol Országh-Hviezdoslav, 1884) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Komentár – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  Báseň „Šťastie“ z archívov slovenského literárneho dedičstva, ktorú napísal velikán slovenskej poézie – Pavol Országh-Hviezdoslav. Dielo sa zamýšľa nad otázkou skutočnej podstaty šťastia, kde jej zodpovedaním sa autor dosť podstatne odlišuje od mnohých povrchných predstáv o bohatstve a prepychu reprezentovaného príspevkami na dnešných sociálnych sieťach. Báseň „Šťastie“ odmieta materialistický (slovníkom súčasníka: neoliberálno-progresívny) pohľad na šťastie, ktorý vníma ako prázdny. Hviezdoslav kontrastuje honbu za svetskými statkami s jednoduchosťou a harmóniou rodinného života. Stretávame sa s obrazom skromnej domácnosti, kde bohatstvo spočíva v zdieľaných radostiach a vzájomnej láske. Tieto verše zdôrazňujú, že pravé šťastie sa skrýva v maličkostiach – v spoločných chvíľach pri jedle, v tichej harmónii rodiny a vo vzájomnej blízkosti. Hviezdoslav tak poukazuje na univerzálnu túžbu po láske, pokoji a jednoduchosti, ktorá presahuje materiálne hodnoty.

  ZDROJ: KRČMÉRY, Štefan. Pavol Országh-Hviezdoslav (Krátky životopis). Turčiansky sv. Martin (Československo) : Kníhtlačiarenský účastinársky spolok, 1922. 16 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stastie-pavol-orszagh-hviezdoslav-1884/

• ▐ Zverejnené: 09/05/2025

  « Tulák po moriach (Gordon Grant, 1930) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Typografia – Hudba – Citát – Text piesne – Muž a žena – Láska – Manželstvo

  Alebo ako sa spieva v texte Borisa Filana: „Ktovie, prečo chlap – tisíckrát – opúšťa tú, čo má rád. Dokola obíde svet a znova sa vráti späť. – ‚Diaľka je chlapčenský sen, z ktorého vraciam sa sem. Vraciam sa tisíckrát, k tej, čo mám jedinú rád.‘“ Obrázok od známeho amerického umelca Gordona Granta, ktorý sa špecializoval na maľbu vodovými farbami, ale taktiež na tvorbu ilustrácii do rôznych časopisov a kníh. Konkrétne táto sprevádzala príbeh známeho anglického novelistu, básnika dramatika – Johna Masefielda (uverejnené v časopise „Hearst’s International combined with Cosmopolitan“).

  AUDIO: Pavol Habera – Sťahovaví Vtáci (Youtube)

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] FILAN, Boris (Autor textu). Pieseň: Pavol Habera – Sťahovaví Vtáci. Album: Fontána Pre Zuzanu 2 (Pavol Habera & Vašo Patejdl). (Česko-Slovensko) : Tommü Records, 1993.
  • [2] Hearst’s International combined with Cosmopolitan (September, 1930). New York City (USA) : International Magazine Company, Inc., 1930. 214 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/tulak-po-moriach-gordon-grant-1930/

• ▐ Zverejnené: 08/05/2025

  « Rómeo a Júlia – Utajená láska na balkóne (Byron, 1901) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Smrť

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: SHAKESPEARE, William. Romeo and Juliet. New York (USA) : The University Society, 1901. 193 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/romeo-a-julia-utajena-laska-na-balkone-byron-1901/

• ▐ Zverejnené: 07/05/2025

  « Duchovný rozmer lásky v podobe rytierskej oddanosti »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Komentár – Psychológia – Kresťanstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Progresivizmus – Kurvenie – Úpadok

  Postava Beatrice je už po stáročia predmetom záujmu, máta myšlienkami mnohých mysliteľov a priznám sa – zaujala aj mňa. Dôsledkom toho bolo moje pustenie sa do menšieho bádania. Počas neho som sa snažil vypátrať, čo o nej doteraz popísali moji predchodcovia, až som narazil na vyššie uvedený citát. Ten som objavil v knihe „Studies in Dante (Second Series – Miscellaneous Essays)“, napísal Edward Moore (1899), špecificky v kapitole s príznačným názvom „Beatrice“, ako inak. Autor tejto knihy sa na tomto mieste snažil – dosť dôkladne (cca. 70 strán textu) – priblížiť, v akom kontexte vzťah Beatrice s Dantem vlastne existoval. Pre mňa osobne bola táto citovaná pasáž obzvlášť podnetná. Stala sa – postupne – akcelerátorom dlhého sledu otázok. Napríklad: „Prečo sa muž dobrovoľne vzdá jednej zo stránok lásky – jej zmyselných prejavov? Prečo nehľadá a nečaká na ženu, ktorá mu je partnerkou pri realizácii plnohodnotnej, celostnej – naozaj PRAVEJ – lásky, a namiesto toho si zbytočne komplikuje život pobehovaním od manželky k milenke… ešte nebodaj k nejakej tej múze?“

  Tieto rozpačité otázky ma zaviedli niekam do 13-tého storočia, pretože mnou citované riadky evidentne súvisia so stavom spoločnosti v tejto epoche ľudských dejín. Tá sa od tej našej v mnohom líšila. Spoločnosť tých čias bola rigidne štrukturovaná, mala prísne dané spoločenské usporiadanie – hierarchiu. Panovník, šľachta (vyššia, nižšia), feudáli (meštianstvo, zemianstvo), klérus a poddanstvo – zhruba takto vyzeralo zloženie občianskej spoločnosti v trinástom storočí. Dianie v nej sa odohrávalo na podklade: postavenia jedinca (sociálny status), majetkových výnosov a náboženských dogiem. Takéto nastavenie v spoločnosti sa potom zreteľne prejavilo aj na podobe manželského zväzku tých čias. V 13-tom storočí manželstvo muža a ženy nebolo vždy zakladané na podklade prítomnosti ľúbostného vzťahu zúčastnených osôb, i keď určite i v tých časoch takéto manželstvá nepochybne existovali. V mnohých prípadoch boli manželstvá „spolužitím z nevyhnutnosti“, sociálno-ekonomickým kontraktom zabezpečujúcim upevnenie sily rodu, zveľadujúcim jeho bohatstvo s cieľom zabezpečiť kontinuitu rodu. Takéto manželstva boli úzko späté s majetkovými právami (napr. s prevodmi pozemkov) a vytváraním spojeneckých aliancii medzi jednotlivými rodinami. Manželstvo bolo neraz veľmi pragmatickou záležitosťou a s partnerstvom založeným na vzájomnej náklonnosti, osobnej voľbe, nemalo mnoho spoločného. Veď nepozná vari každý: „Ó, Rómeo, Rómeo! Prečo si len Rómeo? Zapri otca a odmietni vlastné meno, alebo ak nechceš – prisahaj mi lásku, a ja už viac Capuletiová nebudem! [7]“ Lenže otec Júlie má na takéto huncútstva veruže iný názor: „Obesím ťa, ty potvora malá, nevďačná. Hovorím ti: nasledovný štvrtok sa dostav do kostola [pozn.: aby sa tam vydala za šľachtica Parisa,] pretože ak nie, tak mi už nikdy do tváre nepozri. Nehovor, nereaguj, neodpovedaj. Ruka ma svrbieť začína. [7]“

  Presadzovanie pragmatickej stránky pri vytváraní manželských zväzkov, takýto prístup si so sebou musel nevyhnutne priniesť isté obete. Partnerský vzťah založený na benefitoch a praktickosti (finančné prínosy, sociálny status – na to nadväzujúce záväzky) totižto nie je odrazom plnohodnotnej vzájomnej lásky muža a ženy, čím sa stáva pahýľom, bezprecedentným (a doživotným) oklieštením duševného života zúčastnených. Chýba mu úprimné citové prepojenie, byť tu pre dobro a osobný rozvoj druhého (celým bytím), snaha po reálnom vzájomnom splynutí (duševnom a fyzickom oddaní sa a obdarovaní druhého). Ak by som to mal popísať (značne zjednodušene) na podklade trojuholníka lásky, ktorý v roku 1986 priniesol americký psychológ Robert Sternberg (tzv. Triangulárna teória lásky), kde rozprával o troch pilieroch lásky: intimita, vášeň a záväzok, tak v tomto prípade sa jedna o nulovú intimitu, fiktívnu vášeň (jeden druhého užíva v pozícii masturbačného prostriedku – tj. nakladá s ním ako s predmetom pre účely vlastného ukojenia!!!) a záväzky sú tu prakticky len tie „druhotné“ – svetské.

  Teraz si predstavte; a ono si to zas až tak zložito predstavovať nemusíte, pretože dnes je možné vidieť všade navôkol nás vzťahy založené prakticky len na časom obmenenej variácii tohto základu, ale o tom neskôr; predstavte si takýto manželský zväzok. Muž a žena, spoločne… a predsa vždy osamote. Obetovanie toho najintímnejšieho telesného bez reálneho emočného a vzťahového základu – vzájomné kurvenie sa bez lásky, finalizované vyvrhnutím pankharta. Všetko vo vašom živote je nastavené, a predsa je v ňom akási prázdnota, niečo vám v ňom chýba, a niečoho naopak prebýva. Prebýva ozývajúca sa frustrácia z nenaplneného. Síce sa „hrajete“ na partnerský vzťah, ibaže v ňom chýba niečo, čo by sme mohli opísať ako „hlboká rezonancia a vzájomné prepojenie duší“. Chýba v ňom akási „vnútorná energia“, ktorá by dávala životu iskru a rozžarovala ho. Toto robí pravá láska, pretože tá je už z povahy (ak sa k nej takto naozaj pristupuje), niečím jedinečným a výnimočným. [Pozn.: panenstvo a zdržanlivosť má svoj význam aj v tomto smere (ale aj v mnohých iných, napríklad človek nemusí byť neskôr vystavený otázke, či zavraždí alebo nezavraždí inú ľudskú bytosť… napríklad.)] Niekde tam je možné zachytiť záblesky transcendencie, hlbšieho zmyslu a významu: „Vďaka schopnosti sebatranscendencie, vďaka schopnosti pozerať za hranice svojho ja, vďaka tomu, že sa človek venuje realizácii zmysluplného zámeru, orientuje sa na iných ľudí, získava pokoj… (…) On slúži úlohe, ktorú si sám zvolil. On je tu, kde ho druhý potrebuje. A tak to má byť. Žije zmysluplným životom, [8]“ pri stelesnení ideálu pravej lásky: pri vzniku neopakovateľnej jednoty rozdielneho. A taktiež: je to práve životný partner, vďaka ktorému dochádza – v interakcii s ním – k plnohodnotnému rozvinutiu jednotlivca na všetkých úrovniach jeho osobnosti. {Carl G. Jung veľmi dôrazne varoval pred výberom partnera na báze „rovnakosti“ [2]}, a ja dopĺňam: „neškodnosti, seba-potvrdenia a nadobudnutého osohu“. Takéto vzťahy sú nakoniec vždy sterilné, duchovne bezobsažné. Ak by som mal parafrázovať slová Jacoba Needlemana [4] a jemne ich rozvinúť: ak sa stretnú dvaja vtáci a obaja majú polámané krídla, veruže im nijako nepomôže, aby znova vzlietli, že sa pochytajú okolo ramien a vyskúšajú to takto spoločne.

  Čo asi tak mohli robiť ľudia 13-tého storočia, ak sa ocitli v načrtnutej situácii? Spoločnosť zmeniť nevedeli, neostávalo im nič iné než – kompenzovať. Nakoľko je predmetom tohto pojednania „rytierska láska“, z tohto dôvodu sa zameriam predovšetkým na psychologickú analýzu muža v naznačenej situácii. Ten má manželku, ktorá mu bola „dodaná“. Táto žena ho „toleruje po všetkých stránkach“, ibaže je niekde na pozadí evidentná istá jej averzia, možno nevedomá – nepriznaná (ani ona samotná „netuší“, prečo sa veľakrát správa, ako sa správa), ktorá sa prejavuje prevažne pasívno-agresívne, napríklad v maličkostiach, ako je opakované zabúdanie a prehliadanie istých požiadavok muža, akože vtipné uťahovanie si a podobne (znevažovanie a zosmiešňovanie). Ono to neraz platí obojstranne. Ego každého človeka potrebuje istú mieru „narcistického sýtenia“. Jedinec sa nemôže nepretržite cítiť kreténom. Ak sa mu takéhoto niečoho nedostáva od vlastnej manželky, je prirodzené, že sa po nejako čase poohliadne po externej regulácii vlastnej sebaúcty, čím sa pokúša dosiahnuť pozdvihnutie sebavedomia. Rovnako to je aj v prípade ďalších citových a taktiež hierarchicky vyšších potrieb, o ktorých som písal. Ako to ale urobiť, pričom neohroziť, čo človek má? „Rytierska láska“.

  „Fin’amor“ má totiž niekoľko zaujímavých špecifík. Na jednej strane je to vzťah „na diaľku“, reálne s dotyčnou osobou nezdieľate životný priestor a každodenné trápenia. Na druhej strane je takáto láska hlavne vzťahom „duchovným“, bez záväzkov. Z tohto vzniká podstatná implikácia: bezpečnosť. Nakoľko sa jednalo zväčša o platonické vzťahy (platonický, pretože Platón a „Symposium“: „A jeho nasledovný pokrok bude spočívať v tom, že si začne ceniť krásu duší viac než krásu tela, tak hoc aj akokoľvek malá iskra dobra, ktorá zažiari v niekoho vnútre by mu mala byť dostačujúcou pre jeho voľbu lásky a starostlivosti…, [6]“ ale to len tak… na okraj), bez dôkladného poznania osobnosti osoby opačného pohlavia, prejavovali sa ďalšími atribútmi, ktoré takéto nastavenie umožňovalo: idealizáciou a projekciou. Žena, ktorú muž reálne nepoznal – ich vzájomný kontakt bol pravdepodobne vždy limitovaný a nikto z trinásteho storočia sa dlhší čas (nebodaj mesiace a roky) nezaoberal, nehľadal determinanty psychickej dynamiky, nepremýšľal nad psychologickým profilom jeho vyvolenej v takomto „odlúčenom“ postavení, aby zmiernil „neistotu nepoznaného“, respektívne: poznal ju iba čiastočne, z istej stránky osobnosti, a nie v úplnosti – mohla naozaj predstavovať ideálnu ženu: „la donna ideale“, „un idéal féminin“, v plnom význame týmito mužmi projektovaných vlastností, odzrkadľujúc ich túžby a ašpirácie. Môžeme teda konštatovať, že vznik „rytierskej lásky“ bol zväčša nevyhnutným fantazijným únikom od reality, ktorá bola nemenná. Bola to forma substitúcie (nahradenia) neuspokojivého objektu; objektu, ktorý nechcel, prípadne nebol schopný podieľať sa na adekvátnom uspokojení – prevažne hierarchicky vyšších – psychologických potrieb.

  Voľba tohto spôsobu potom MOHLA (zdôrazňujem mohla!) predstavovať rovnako aj sublimáciu, kde pudová energia, ktorá v prípade pôvodného objektu bola zvyčajne niekde na bode mrazu, tu pri jej prirodzenom rozvinutí sa, bola transformovaná na sociálne akceptovateľnú formu takejto „duchovnej náklonnosti“. I keď tento aspekt „pohlavnej príťažlivosti bez naplnenia“ mohol mať – prípad od prípadu – rozličnú dôležitosť, dokonca pri pokročilejšom veku nápadníka (vekový rozdiel + neplodnosť) nemusel mať dôležitosť úplne žiadnu. Taktiež sú historicky známe prípady „duchovných priateľstiev“ medzi mužom a ženou, napríklad František z Assisi a Chiarra (Klára). Boli tieto osoby natoľko osobnostne rozvinuté? Ktovie. Chcelo by to rozobrať hlbšie z hľadiska psychoanalytického a evolučného. Ponechajme otvorené. Je ale nepochybné, že „pohlavná príťažlivosť“ je jedným z podstatných atribútov atraktivity ženy, a je preto dôležité brať túto perspektívu do úvahy ako eventualitu, no nie istotu. Udržiavanie „pohlavnej príťažlivosti“ je v podstate základným stavebným pilierom, na ktorom je postavený celý estetický priemysel plastickej chirurgie a omladzovacích procedúr, kde sa ženy trpiace rôznymi variantmi psychických porúch snažia vyzerať – za každú cenu – mlado, aby si zachovali aspoň zdanie „plodnosti“, a svojim výzorom podvedome pôsobili na „prvú signálnu“ časti mužského osadenstva.

  Voľba práve tohto spôsobu kompenzácie nevalného životného stavu nebola nijakou náhodou. Opätovne, významnú úlohu zohrali zaužívané spoločenské konvencie. Bol to v podstate spoločenský fenomén, ktorý reflektoval hodnoty feudalizmu a duchovenstva. Bola to aristokracia a cirkevná obec, ktorí si vysoko cenili demonštrovanie úcty, vernosť a prianie slúžiť. Nie je preto prekvapením, že takéto hodnoty sa v spoločnosti cielene podporovali a upevňovali. Kresťania majú dokonca koncept lásky pomenovanej „Agapé“, tj. lásky bezpodmienečnej a seba-obetujúcej, snažiacej sa pripodobniť k Božej láske: „Nič v druhom človeku nehľadá, čo by mu mohlo byť byť predložené ako motivácia ku konaniu. Vo vzťahu k človeku, Božia láska je ‚nemotivovaná‘. Keď sa povie, že Boh miluje človeka, tak to nie je hodnotením toho, kým je človek, ale toho, aký je Boh. [5]“ Zároveň platí: podoba lásky prezentovanej Dantem nie je (ako upozorňuje Anders Nygren, 1930) tou „pravou Agapé“, ale skôr „variáciou na Agapé“. Späť k téme: pre mnohých mužov bola služba takejto „vyššej bytosti“, zosobnenej v podobe ich „ideálnej ženy“, službou Bohu. Táto žena pre nich predstavovala „duchovnú inšpiráciu“, v ktorej nachádzali vnútornú silu pre konanie aktov cností, s čím súvisel vzostup ich osobnostného rozvoja na vyššiu úroveň. „Amour courtois“ tak napokon nebola o „ideálnej žene“, ale v skutočnosti bola predovšetkým výkrikom okolnosťami obmedzenej duše hľadajúcej krásu, vyšší zmysel a duševný rast, životné napredovanie a stelesňovanie týchto hodnôt – o naplnení životného potenciálu jedinca v tomto rámci.

  Myslím si, že na krátke zamyslenie sa je toto vcelku dôstojné spracovanie tejto témy. Osobne vnímam dve hlavné roviny tohto písania: 1. muž a žena v pozícii „hračiek spoločenských okolností“, ktoré rozhodovali o podobe ich partnerských životov, 2. samotná rytierska láska, ako východisko (spôsob adaptácie) muža. Toto je inak veľmi vďačná téma, podstatne zložitejšia než som sprvoti myslel (!), ktorá by si zaslúžila detailnejšiu psychologickú analýzu so zapracovaním ďalších hľadísk (filozofia a teológia), ktoré na tomto obmedzenom mieste neboli spracované, až vtedy by sa to skomplikovalo, radikálne. Ja som sa snažil urobiť akési „povrchné zovšeobecnenie“. Určite existovali varianty „rytierskej lásky“, ktoré to mali vystavané inak než sú moje premisy, z ktorých som vychádzal. Ja som veľakrát volil zorný uhol „nedôverčivého pozorovateľa“. Otázka, ktorá sa teraz vyslovene núka je: „Má ‚rytierska láska‘ miesto v dnešnej spoločnosti? Je možné na ňu nazerať ako na prijateľnú formu adaptácie muža?“ V citáte sa píše o jej „vytratení sa“. Podľa mňa – áno. Ale tým primárnym objektom, voči ktorému by mala byť zameraná, by mala byť osoba manželky. Ja osobne som zástanca POSVÄTNOSTI A NENAHRADITEĽNOSTI MANŽELSTVA MUŽA A ŽENY a verím, že duchovným sprievodcom pre muža, by mala byť jeho manželka. A pokiaľ spoločnosť poskytuje jej členom voľnosť, čo sa týka voľby ich životného partnera, tak by sa mali skrátka nad tým poriadne zamyslieť a uzatvárať manželstvá, do ktorých vstupujú osoby „k sebe patriace na podklade pravej lásky“. Možno niekoho napadne, čo ak niekto nemá manželku, nepodarilo sa mu v živote stretnúť takú osobu, no naopak stretol ženu, ktorá je výnimočná (majú vzťah, ktorý ho inšpiruje k cnostnému životu), ibaže ona je pre zmenu vydatá? Je „rytierska láska“ odpoveďou? Priznám sa, nechce sa mi o tom premýšľať. Komplikované. Moje písanie smerovalo k zachyteniu „ideálu“, ako by to malo byť v ideálnom prípade. Venovať sa všetkým možným alternatívam možných scenárov? Nie, túto ambíciu – v tomto obmedzenom rozsahu – nemám.

  Predsa len ešte pár slov k rovine písania, ktorú som na mnohých miestach naznačil. Tou rovinou je: „Existuje aj v súčastnosti prevládanie pragmatických záujmov pri uzatváraní niektorých manželstiev?“ Však predsa po pôvodných šľachtických, zemianskych a rytierskych stavoch ostali už iba nejaké tie historické pamätihodností a celková štruktúra spoločnosti sa radikálne obmenila. To áno, čo sa nezmenilo sú: peniaze a majetok, ktoré stále zosobňujú moc a životnú stabilitu (pocit istoty). V týchto súvislostiach sa pre zmenu zameriam na popis tejto problematiky z hľadiska ženy. Určite navôkol nás existuje množstvo mužov, ktorí nazerajú na ženu z hľadiska „50%-tná zľava na poplatok hypotéky, prípadne z ceny nájmu + poskytovanie privátnych služieb a upratovanie – ZADARMO“, ibaže mňa osobne táto oblasť – psychologický rozbor mužskej psyché, zas až tak nezaujíma. Oveľa podnetnejším je ľahko pozorovateľný vzorec správania sa u mnohých žien naprieč celou našou spoločnosťou. Tie sa dobrovoľne vydávajú na cestu oklieštenia (a napokon aj zavrhnutia) osobného rozvoja, na cestu vlastnej obmedzenosti a trvalej životnej frustrácie. [Pozn.: detailnejší rozbor dôsledkov: „Presadzovanie pragmatickej stránky pri vytváraní manželských zväzkov…,“ nájdete v 3 – 4 odseku tohto textu.] Ten vzorec vyzerá nasledovne: žena vyhľadáva blízkosť, partnerský vzťah s mužom z hľadiska jeho prínosov (financie, majetok, stabilita, seba-potvrdenie, únik z rodičovského domu), pričom tento partner – logicky – nie je jej ideálnou voľbou z hľadiska lásky, ale stáva sa kompromisným výberom z hľadiska rozumu (voľba „solídnosti“). Takáto žena má strach z reálnej intímnosti, odhalenia svojej duše – desí sa pocitu zraniteľnosti a potrebuje v živote výhradne partnera, ktorý pre ňu nepredstavuje žiadne ohrozenie. Partnera vníma predovšetkým ako objekt, plniacim – vyššie menované – funkcie v jej živote, ktoré potrebuje daná žena zastrešiť. Zvyčajne sa týmto osobám vzťah „stane“, nejako doňho „vpadnú“. Najmä vtedy, ak narazia na niekoho, kto v nejakej prijateľnej miere zodpovedá nimi požadovaným kritériám a je im s ním „fajn“. Prevažne ide o rôzne varianty na tému „snaživý prostáčik, ktorý bude prepletať nožičkami – tj. prinášať požadovaný prínos – dokiaľ neskape“. Ďalšou okolnosťou, ktorá vedie k obdobnému správaniu žien je potom „komercializácia lásky“, kedy sa z lásky (ako aj zo samotnej ženy) stáva spotrebný artikel. Do popredia sa tlačí zábava, promiskuita, okamžité uspokojenie sexuálnych impulzov. Deti sú vychovávané k praktikovaniu „bezpečného sexu“ – ku kurveniu, pričom ani len netušia, čo láska v skutočnosti je. Pred niečim takýmto varoval už rakúsky psychiater Viktor E. Frankl, keď sa dožadoval, aby ľudská sexualita: „…nebola izolovaná a dezintegrovaná tým, že sa vytrháva z lásky, a práve preto je dehumanizovaná. [1]“ Prirodzene, takéto ženy so sebou neskôr nesú istú stigmu: „Ak to nebolo o láske, tak to bolo o kurvení. Som kurvou?“ Preto majú neskôr tendenciu inklinovať k mužom, ktorí – ako sa vraví: „…sú radi, že sú radi“. K takým, pre ktorých je privilégiom, že takáto žena ich vôbec pripustila a obcuje s nimi, pričom pri vstupe do dospelosti (s čistým štítom) by o niekoho podobného dotyčná ani nezakopla. Opätovne je základnou motiváciou takéhoto výberu nájdenie objektu, ktorý bude prínosom, bez pocitu ohrozenia z jeho strany, resp. pocitu nedostatočnej hodnoty vlastnej osobnosti, nakoľko takéto osoby nie sú schopné akceptovať kritiku voči ich minulosti a títo muži sa ozvať – aspoň v procese dvorenia – rozhodne nemôžu.

  A na záver? Len prosté konštatovanie: je tragédiou, že táto spoločnosť dovolí, aby mladí ľudia, ktorí majú ešte nádej na „dokonalosť“ a „pravú lásku“ o možnosť realizácie týchto ideálov ľahkovážne prichádzali, pretože sú vystavení pôsobeniu a ovplyvňovaniu zo strany kadejakých skazených primitívov a duševných mrzákov. V týchto súvislostiach nie je problémom „vlastný hriech“ dotyčných. Problémom je snaha ospravedlňovať vlastné prehrešky, i za cenu ničenia životov iných ľudí. A toto je oveľa väčšie previnenie sa, než bolo pôvodné. Ako hovorí klasik: „Aj z hrdzavej rúry, čistá voda tečie,“ o čo by sa mal každý z nás aspoň snažiť. I keď je sám hriešnikom. Konať všetko preto, aby iní nemuseli opakovať rovnaké chyby.

  PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] FRANKL, Viktor E. Lékařská péče o duši (Základy logoterapie a existenciální analyzy). Brno (Česká republika) : Cesta, 2006. 240 strán.
  • [2] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
  • [3] MOORE, Edward. Studies in Dante (Second Series – Miscellaneous Essays). Oxford (UK) : The Clarendon Press, 1899. 394 strán.
  • [4] NEEDLEMAN, Jacob. Malá knížka o lásce. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : dybbuk, 2002. 168 strán.
  • [5] NYGREN, Anders. Agape and Eros. Philadelphia (USA) : The Westminster Press, 1953. 764 strán.
  • [6] PLATÓN. Lysis – Symposium – Gorgias (Volume III.) Cambridge, Massachusetts, London (Anglicko) : Harvard University Press, 1925. 533 strán.
  • [7] SHAKESPEARE, William. Romeo and Juliet. New York (USA) : The University Society, 1901. 193 strán.
  • [8] TAVEL, Peter. Zmysel života podľa V. E. Frankla. (Slovenská republika) : Vydavateľstvo IRIS, 2004. 270 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/duchovny-rozmer-lasky-v-podobe-rytierskej-oddanosti/

• ▐ Zverejnené: 05/05/2025

  « Stretnutie Danteho s Beatrice v temnote Inferna (Gustave Doré, 1866) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Muž a žena – Láska – Manželstvo

  „Ja, tá, ktorá ťa týmto okamihom vysiela na tvoju výpravu, som Beatrice.“

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa v rámci možnosti aspoň trocha zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha. Nanešťastie sa mi nepodarilo nájsť lepšiu verziu podkladu, čiže je v tomto prípade naozaj jeho použitie len v symbolickej podobe, zdôrazňujúc hlavné posolstvo tejto scény.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: ALIGHIERI, Dante. Vision of the Hell (Dante’s Inferno). New York, London and Paris : Cassell, Petter, Galpin & Co., 1866. cca. 380 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stretnutie-danteho-s-beatrice-v-temnote-inferna-gustave-dore-1866/

• ▐ Zverejnené: 03/05/2025

  └ Aktualizované: 03/05/2025 (23:12)

  « Jemný úder na sánku (W. E. Heitland, 1930) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Komentár – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Progresivizmus – Feminizmus – Úpadok

  Nádherná práca amerického ilustrátora a maliara Wilmota Emertona Heitlanda (s britskými koreňmi – jeho strýkom bol William Emerton Heitland, klasicista na „University of Cambridge“), ktorá sa objavila v septembrovom vydaní (ročník 1930) časopisu „Hearst’s International combined with Cosmopolitan“. Ilustrácia slúžila ako sprievodný obrázok príbehu s názvom „A Gentle Sock on the Jaw“ („Jemný úder na sánku“) od Charlesa Francisa Coea a zobrazuje romantickú scénu zoznámenia muža a ženy. Názov príbehu zjavne pracuje s kontrastom fyzickej sily (úder / mužskosť) a jemnosti (jemný / ženskosť) v kontexte lásky a džentlmenstva; na pozadí naznačujúc, že aj jemná žena má svoje silné stránky, s ktorými dokáže omráčiť (spomenutá ženskosť v tradičnom význame); čím vyjadruje isté spoločenské očakávania a partnerské úlohy v 20-tich a 30-tich rokoch minulého storočia. Niekto by z voľačoho takého mohol byť troška nesvoj, nebodaj až pohoršený. Tu si je ale potrebné uvedomiť podstatné – rozprávame sa o období krátko po skončení 1. svetovej vojny, kde zomrelo cez 10 miliónov ľudí, a ktorá priniesla nepredstaviteľné utrpenie, kedy sa bojovalo mnohokrát: muž proti mužovi, v blate, v mraze, a tí chlapci (veľakrát prakticky takmer deti) boli oblečení v úplne primitívnych odevoch. Vtedajší súčasníci toto všetko vnímali, a preto veľmi dobre vedeli, aká je hodnota ľudského života, a od čoho reálne závisí prežitie celých národov. Vážili si také „maličkosti“, ako je: mať domov, kde sa môžu bezpečne vrátiť, a ten pre nich zväčša stelesňovali práve ženy v tradičných úlohách: manželky, matky, dcéry a starké. Nejaké chuderky trpiace rôznymi formami osobnostných porúch a variáciami všakovakých komplexov, všemožne sa snažiace kompenzovať si tieto deformity, ktoré za život prečítali 35 (slovom: tridsaťpäť) filozofických traktátov a nadobudli pocit, ako poznajú chod sveta – s takýmto niekým, desivo odtrhnutým od reality, sa nikto normálny vôbec ani len nezaoberal. Ľudia skrátka žili OZAJSTNÝ život, nie nejakú „sójovú fikciu“, kde mlieko dáva chladiaci box supermarketu. Väčšina v tej dobe ešte veľmi dobre vedela, koľko sa musí človek narobiť na ten jeden liter mlieka, koľko úsilia stojí viesť dôstojný život a prežiť, a že muž a žena si v tomto úsilí musia byť vzájomne nápomocní.

  Počnúc nadpisom, pokračujúc k samotnej vizuálnej stránke obrázka, i tu je naďalej zachovaná línia „ženskosť vs. mužskosť“: materský inštinkt ženy prejavený v starostlivosti o bezbranné stvorenie – veveričku, pozitívne vnímanie zo strany muža (signál pre muža z hľadiska spoločnej budúcnosti); ale je tu taktiež niečo, čo presahuje toto delenie. Tým niečím, čo na pozorovateľa tohto grafického výjavu vyslovene srší je duch vtedajšej doby (tzv. Zeitgeist): šarm, elegancia, kultivovanosť, jednoduchosť a krása. Členovia pospolitosti tých čias nemali snahu vyzerať ako „rozburdaní hastroši“, ktorých ich matere nenaučili nekresliť si po rukách a nohách, ak im to ich finančná situácia umožňovala. Pri porovnaní niekdajšej uhladenosti, snahy po noblesnosti s dnešnou „módnou dezintegráciou“; opätovne – ak sa samozrejme nejedná o prejav elementárnej chudoby, ktorá je – bohužiaľ – príliš častou dennodennou realitou Slovenska, i keď pri prezeraní starých fotografii a videozáznamov zo slovenských dedín vidíme mnoho chudobných ľudí žijúcich v skromnosti, no len málokedy (ak vôbec) niekoho, kto vyzerá ako idiot; si postupne je možné uvedomiť, že nedbanlivosť, vizuálna chaotickosť, inokedy prehnaná expresívnosť v odievaní a výzore dnešných ľudí, pri snahe o „vyčlenenie sa“ a vyjadrenie vlastnej „jedinečnosti“, je často iba sprievodným javom rozpadov osobnostných. Toto je neraz úplne očividné.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: Hearst’s International combined with Cosmopolitan (September, 1930). New York City (USA) : International Magazine Company, Inc., 1930. 214 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/jemny-uder-na-sanku-w-e-heitland-1930/

• ▐ Zverejnené: 02/05/2025

  « Láska na prvý pohľad: „Raz si ťa vezmem…“ (1904) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Detstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo

  „…s touto obrúčkou.“

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: Punch, or The London Charivari (January – June, 1904 / Vol. 126). Londýn (UK), 1904. 468 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/laska-na-prvy-pohlad-raz-si-ta-vezmem-1904/

• ▐ Zverejnené: 30/04/2025

  « Stvorenie Evy – Sväté písmo / Genesis 2:18-24 (Roháček) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Biblia – Muž a žena – Láska – Manželstvo

  Žena ako „Ezer Kenegdo“ muža.

  ZDROJ: ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá kniha Mojžišova, ktorá sa zovie tiež Genesis / 2. kapitola (18-24). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stvorenie-evy-svate-pismo-genesis-2-18-24-rohacek/