MANŽELSTVO ^Značka

• ▐ Zverejnené: 22/07/2026

  Základný popis

  Úcta k prirodzeným cyklom života. Zachytenie esencie slovenského folklóru, ktorý vyjadroval predovšetkým tradičné hodnoty denno-denne žité samotnými Slovákmi. Tam, kde končí sila muža, začína grácia ženy. Spolu vytvárajú uzavretý okruh dokonalej harmónie…

  « Muž a žena na lúčke: Spoločný rituál partnerskej harmónie a celistvosti (Elena Chorvátová, 1890) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania

  « NA LÚČKE

  Šuhaj kosí lúčku pod zeleným hájom
  dievčina roztriasa riadky za šuhajom;
  jej spevu zvonnému hájik sa ohláša
  a tichý vetríčok ich svetom roznáša.

  Tam v zelenom háji, v temnej húšti stromov
  jedny jej piesne si vyhľadali domov,
  druhé zas vetríčok nesie svetom šírym,
  rozduje, roznáša, na známosť dá iným.

  Nezadlho bola lúčka pokosená,
  už sa na nej viacej tráva nezelená.
  Pri veselom speve dievča so šuhajom
  suché seno hrabe pod zeleným hájom. »

  ZDROJ: Vlasť a svet. / 1. augusta – Číslo 15, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/muz-a-zena-na-lucke-spolocny-ritual-partnerskej-harmonie-a-celistvosti-elena-chorvatova-1890/

• ▐ Zverejnené: 22/07/2026

  Základný popis

  Krása v pote práce. Obrázok z čias, kedy sa ruka človeka dotýkala zrniek pšenice – zdroja svojho chleba. Obrázok, ktorý nám pripomína, že skutočný pokoj na duši človek nenachádza v „absencii práce“, ale práveže je dosahovaný prácou vykonávanou s láskou k neviditeľnému poriadku, ktorý nás všetkých spája s našimi predkami a taktiež s našimi potomkami.

  « Rodná hruda a tichá obeta: Zber pšenice (Nikolai Dmitriev-Orenburgsky, 1877) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Leto – Vidiek – Folklór – Mravný ideál – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 447: 23. júla 1877 [23 іюля 1877 года.] (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 5). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rodna-hruda-a-ticha-obeta-zber-psenice-nikolai-dmitriev-orenburgsky-1877/

• ▐ Zverejnené: 21/07/2026

  Základný popis

  Pripomienka, že skutočná pýcha nie je prehnaným egocentrizmom, ale tichou radosťou z vedomia, že sme len článkom reťazca, ktorý nás spája s predkami a vedie k budúcim generáciám.

  « Pýcha starej mami – Oravská stolica (Párnica / okres Dolný Kubín, 1913) »

  ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Pohľadnica – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Starej mamkina pýcha, v Párnici (Oravská stol.) / pohľadnica. Turčiansky Sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko) : P. Socháň, 1913. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pycha-starej-mami-oravska-stolica-parnica-okres-dolny-kubin-1913/

• ▐ Zverejnené: 18/07/2026

  Základný popis

  Klasická maľba Jean-François Milleta zobrazujúca moment prvého vykročenia dieťaťa vo vidieckom prostredí, celé pod dohľadom otca a matky. Za voľajako kostrbatým dreveným plotom sa odohráva veľký príbeh o maličkom živote. Obraz vonia po čerstvo rozoranej zemi, od potu práce. Prostota, ktorá je zároveň dokonalosťou. Otec kľačí nielen preto, aby bol na úrovni dieťaťa – kľačí na znak úcty voči životu, ktoré sa učí stáť samostatne, k čomu ho priam vyzýva – k rastu. Keď sa muž a žena sa spájajú, vytvárajú niečo, čo presahuje ich vlastné individuality – rodinu. Rodina pritom nie je len akási „sociálna jednotka“, ale skôr sakramentálny akt kontinuity života. Millet tu nevytvára romantizovaný portrét rodiny – jeho ľudia sú obyčajní, ich oblečenie jednoduché, prostredie skromné; a práve v tejto jednoduchosti sa skrýva hlboká pravda o tom, čo znamená byť človekom: ochotne prijať zodpovednosť za niekoho, kto vás potrebuje a urobiť všetko preto, aby vás raz presiahol.

  « Prvé kroky dieťatka: Muž + Žena + Dieťa = Rodina (Jean-François Millet) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Tento obrázok je pôvodne súčasťou zbierky: Cleveland Museum of Art (USA), kde ho digitalizoval Howard Agriesti (Chief Photographer); darované od Thomas H. Jones, Sr.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prve-kroky-dietatka-muz-zena-dieta-rodina-jean-francois-millet/

• ▐ Zverejnené: 18/07/2026

  Základný popis

  Keď listujeme staré stránky klasickej sociologickej literatúry z dielne Dr. Johna Morrisa Gilletteho z roku 1914, nedotýkame sa len suchej analýzy. Pred nami sa odrazu objavuje mechanizmus samotného života. Gillette s klinickou presnosťou hovorí večné: „Prvou všeobecnou funkciou rodiny je fyzická reprodukcia spoločnosti.“ Na jednej strane vidíme biologickú nevyhnutnosť – proces náhrady členov, ktorí odchádzajú a iní naopak prichádzajú, preberajú ich miesta, aby sa život mohol neustále obnovovať. Rodina však nie je len „výrobná jednotka“ ľudí. Rovnako tak predstavuje sväté útočisko pamäte a morálnych hodnôt, no a v neposlednom rade aj spoločenstvo, ktoré sa snaží napomáhať nachádzať individuálne šťastie jednotlivca do tohto spoločenstva patriaceho. Tohto všetkého si bol pán Gillette veľmi dobre vedomý…

  « Rodina ako základ spoločnosti, ktorý umožňuje kontinuitu nositeľov kultúry a pretrvanie etnika (John M. Gillette / The Family and Society, 1914) »

  ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Feminizmus – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo

  « RODINA A SPOLOČNOSŤ

  Kapitola 1: Funkcie rodiny

  Každá ľudská inštitúcia, vzhľadom na to, že sa jedná o inštitúciu sociálnu, musí byť zodpovedná za plnenie určitých sociologických funkcií. Často sa predpokladá, že inštitúcie existujú samy pre seba. Neuznáva sa, že každá takáto organizácia by sa mala považovať za prostriedok, prostredníctvom ktorého ľudia a spoločnosť pracujú na zabezpečovaní kolektívnych výsledkov, a že preto jej opodstatnenie a test efektívnosti spočíva v jej spoločenskej užitočnosti. […] 1. Fyzická reprodukcia spoločnosti. Prvou všeobecnou funkciou rodiny je fyzická reprodukcia spoločnosti. Po prvé, aby spoločnosť i naďalej pretrvávala, je nevyhnutné, aby sa jej členovia, ktorí ju konštituujú, [postupne a prirodzene, pozn.] nahrádzali, keď sú vylúčeni. (s. 1-2) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: GILLETTE, John Morris. The Family and Society. Chicago (USA) : A. C. McClurg & CO., 1914. 164 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rodina-ako-zaklad-spolocnosti-ktory-umoznuje-kontinuitu-nositelov-kultury-a-pretrvanie-etnika-john-m-gillette-the-family-and-society-1914/

• ▐ Zverejnené: 14/07/2026

  Základný popis

  Poézia Ľudmily Ružodolskej o jednej z mnohých slovenských chalúpok, a predsa – a pre niekoho – nadovšetko výnimočnej. Príklad tradičnej ľudovej slovesnosti v našich končinách, vyjadrujúcej lásku k jednoduchosti a prostote domova. Psychologický manifest ľudskej potreby bezpečia. Chalúpka nie je len stavba z dreva a bieleho vápna – je to centrum existencie človeka; miesto, ku ktorému „srdienko úzko prirástlo“.

  « Naša chalúpka (Ľudmila Ružodolská, 1890) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Folklór – Vidiek – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko

  « Naša chalúpka

  Chalúpka naša bielená,
  s malým oblôčkom v stene,
  k tebe je moje srdienko
  tak úzko prirastené!

  Milá mi tvoja prostota,
  bár zdoby v tebe nenie;
  tak voľno mi, tak sladko tu,
  jak žitie v tebe plynie.

  Ty sama čítaš každý vzdych,
  čo niekdy s perien letí,
  ty słýchaš piesne veselé,
  tie duše mojej kvety.

  Ty nikdy, nikdy nezradíš,
  čo šepcú ústa v snení…
  chyženka naša! nad teba
  mi palác krajším neni. »

  ZDROJ: Vlasť a svet. / 1. apríla – Číslo 7, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nasa-chalupka-ludmila-ruzodolska-1890/

• ▐ Zverejnené: 13/07/2026

  Základný popis

  Časy, kedy bol domov zadefinovaný ako bezpečné útočisko, svätyňa – miesto oddelené od drsnej reality. Obraz psychologického bezpečia, ktoré je základným kameňom ľudského rozvoja. Deti tu sú zakorenené v prostredí, ktoré im sľubuje ochranu pred všetkým neznámym a tajomným, odkiaľ neskôr môžu vyrážať na rôznorodé dobrodružné výpravy, no a vždy sa majú, kam vrátiť.

  « Pri potoku uprostred leta: Bezpečný prístav každého detstva (Oscar Pletsch, 1871) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Leto – Letné prázdniny – Mravný ideál – Feminizmus – Krása – Detstvo – Vidiek – Príroda – Priateľstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Viktoriánska éra

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Nr. 32, 1871. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1871. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pri-potoku-uprostred-leta-bezpecny-pristav-kazdeho-detstva-oscar-pletsch-1871/

• ▐ Zverejnené: 10/07/2026

  Základný popis

  Začiatky ľudského života. Pohľad na človeka v najrannejších fázach jeho vývoja. Samostatná ľudská bytosť s nekonečným potenciálom, no v tomto bode zároveň úplne závislá na svojej matke. Mechanizmus prenosu živín a kyslíka. Placenta sa tu javí ako koreňový systém, ktorý plod „kŕmi“ z vonkajšej – okolitej „materskej pôdy“.

  « „Fiat“ a „Unio Mystica“ – keď sa žena vedome spolupodieľa na tvorení a stretáva s „božským“, alebo tam, kde je jediným rytmom sveta pulz matkinho srdca: ČLOVEK – fétus a jeho krvný obeh (Charles d’Orbigny / Dictionnaire Universel D’histoire Naturelle, 1861) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – História medicíny – Ľudská anatómia – Zdravotníctvo – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Tehotenstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: D’ORBIGNY, Charles Henry Dessalines. Dictionnaire Universel D’histoire Naturelle – Atlas de la Deuxième Édition: Tome Premier / Zoologie – Races humaines, Mammifères et Oiseaux. Paríž (Francúzsko) : Abel Pilon et Cie, 1861. cca. 315 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/fiat-a-unio-mystica-ked-sa-zena-vedome-spolupodiela-na-tvoreni-a-stretava-s-bozskym-clovek-fetus-krvny-obeh-dorbigny-dictionnaire-universel-dhistoire-naturelle-1861/

• ▐ Zverejnené: 09/07/2026

  Základný popis

  Biblický príbeh opisujúci stvorenie ženy. Čo znamená byť „kosťou z kosti a telom z tela“? Muž sledujúc takúto „žijúcu tvárnosť“, akú mu Boh prináša, nevidí pred sebou – paradoxne – cudzinca, ale vníma svoju stratenú časť. Je to moment „rozpoznania“, ktorý predchádza každej sexuálnej túžbe – túžbe po celistvosti. Žena preňho nie je akýsi podriadený tvor, ale esenciálny element jeho bytia, bez ktorého by ostal neúplný (a rovnako aj žena). Filozoficky tu môžeme vnímať problematiku jednoty a individuality. Boh rozdeľuje jedno telo na dve osoby. Vďaka takémuto oddeleniu vlastne vytvára možnosť samotnej lásky. Láska totižto vyžaduje vzdialenosť a separáciu ľudských bytosti opačného pohlavia, ktorí môžu prekonávať túto osobnostnú odcudzenosť, ktorá vyplýva z ich jedinečných osobných existencii. Ak by boli ľudské bytosti jedným a rovnakým, neexistovala by možnosť milovať v plnom rozsahu, vôľa slobodne konať a mať možnosť vyjadriť sa v plnej dokonalosti lásky, obsiahnuť celý svet a spoločným spojením svet vytvárať; existovalo by len vnútené, dané… akési nízke, až nebodaj „sebaukájavé“.

  « Prvotná jednota: O stave manželskom / O stawu manželském (Kozmograffia Cžeská,1554) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Judaizmus – Biblia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Rodina – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo

  « …preto Pán Boh driemotu na Adama dopustil a ten zaspal. Vtedy Pán Boh jedno rebro jeho vybral, a miesto telom uzavrel, a ženu z neho urobil a k človeku ju priviedol. A človek povedal: „To jest teraz kosť z kostí mojich, a telo z tela môjho, preto volať sa bude „Mužena“, že jest z muža zobraná táto…“ »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Kozmograffia Cžeská : To gest wypsánij, o položenij kragin neb zemij y obyčegijch národuow wsseho swieta, a hystorygij podlé počtu leth naněm zběhlých, prwé nikdá tak pospolku w žádném iazyku newidaná. Praha (České království) : Jan Kosořský z Kosoře, 1554. cca. 1800 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prvotna-jednota-o-stave-manzelskom-o-stawu-manzelskem-kozmograffia-czeska-1554/

• ▐ Zverejnené: 08/07/2026

  Základný popis

  Slovenská historická pohľadnica z roku 1900 (Ružomberok), znázorňujúca Slováka a Slovenku v tradičnom ľudovom oblečení, celé doprevádzané bohatými folklórnymi ornamentami. Postavy muža a ženy tu nestoja vo víre chaosu. Ich postavy predstavujú tiché uznanie vzájomného dopĺňania sa. Nevidíme boj o dominanciu, ktorý charakterizuje moderný feminizmus či všelijaké prehnané vyjadrenia silenej, hranej maskulinity, ale vidíme symbiózu. Muž reprezentuje mužnosť: ochranu a stabilitu, žena je symbolom ženskosti: cnosti a vnútornej sily. Je to stelesnenie mravného ideálu, kde láska nie je len emočným výbuchom, ale vedomým rozhodnutím slúžiť druhému a spoločne niečomu väčšiemu, ktoré oboch presahuje. Príklad toho, ako sa „Logos“ – vyššie usporiadanie bytia stelesňuje individuálnymi osudmi jednotlivcov…

  « Mne Slovensko krása je: Tradičná slovenská kultúra – slovenský junák a Slovenka (Pohľadnica z konca 19. storočia) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Pohľadnica – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Slovák a Slovenka / pohľadnica. Ružomberok (Rakúsko-Uhorsko) : Karol Salva, 1900. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mne-slovensko-krasa-je-tradicna-slovenska-kultura-slovensky-junak-a-slovenka-pohladnica-z-konca-19-storocia/

• ▐ Zverejnené: 07/07/2026

  Základný popis

  Autentický záznam ľudového umenia. Slovenská pohľadnica zachytávajúca slovenské dievčatá v tradičných krojov na poliach. Ich bosé nohy sú už len zdokladovaním samotného symbolu, ktorí tieto devuchy reprezentujú: spojenie so samotnou zemou ako princípom našej Matičky, ktorej úroda prináša obživu celým generáciám. Presne takto boli aj tieto ženy prísľubom budúcej „úrody“ v podobe pretrvania rodu a zachovania tradičnej kultúry. Je to melancholický obraz strateného raja, kde muž a žena neboli v permanentnom konflikte o moc, ako sa nám to dnes kadejaké osobnostne narušené osoby snažia nahovoriť, ale žili v komplementárnej harmónii a navzájom si pomáhali, dopĺňali sa.

  « Archetyp pravej ženskosti: Dary matičky Zeme, žnice a krásna slovenská dievčina (Poniky / Okres Banská Bystrica, 1902) »

  ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Inšpirácia – Pohľadnica – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Leto – Letné prázdniny – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Žnice v Ponikách (Zvolen) / pohľadnica. Turčiansky Sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko) : P. Socháň, 1902. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/archetyp-pravej-zenskosti-dary-maticky-zeme-znice-a-krasna-slovenska-dievcina-poniky-okres-banska-bystrica-1902/

• ▐ Zverejnené: 29/06/2026

  Základný popis

  Text analyzuje rozdiel medzi prístupom k životu v podobe účastníka „detskej hry“, kde jedinec – v procese osobnostného rozširovania (expanzie) – sám seba privádza do stavu stagnácie, zväčša v tých najpodstatnejších sférach ľudského života, do stavu vyhýbania sa skutočnému „dobrodružstvu“, skutočným životným výzvam na ceste osobnostného rastu. Väčšina ľudí prežije celý život v neustálej „hre“. Hra je príjemná, lebo je bezpečná. Z hľadiska charakterovo-morálnych vlastnosti a historicko-kultúrneho rozhľadu sa jedná zvyčajne o pomerne prostoduché bytosti – „duchovne lenivé“ – a ich spôsob rozhodovania prebieha v nejakej tej „pragmatickej“ rovine. Snažia sa všemožne spôsobom vyhnúť zodpovednosti, a tak si volia také rozhodnutia, kde minimalizujú možné negatívne konzekvencie, ktoré sa pre nich neskôr môžu vyskytnúť.

  « Atrofia duše – medzi „hraním sa“ a „dobrodružstvom“: Voľba adaptácie jedinca vo forme stagnácie, osobnostného úpadku a infantilizácie, prejavené ako – „ohradzovanie“ jadra „charakterových defektov“ (moc, status, nedotknuteľnosť), zbavovanie sa zodpovednosti (prenášanie následkov), neschopnosť milovať, užívanie iných na svoj osoh, snaha „zdať sa“ a predstieraná „odvaha“ v nepodstatnostiach… »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Psychológia – Hlbinná psychológia – Neuróza – Feminizmus – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Ľudský život – Existencializmus – Výchova – Vzdelanie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Pravda – Krása – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Rodina – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie

  Drvivá väčšina ľudí nikdy nedospeje do štádia nejakej osobnej rozvinutosti, nebodaj múdrosti. Tento nadpis – s nasledovným výrokom nižšie – vysvetľuje mnohé z diania navôkol nás, kde sa jedinci – s rôznymi psychickými „obtiažami“ – snažia vytvoriť si „bezpečné prostredie“ na svoj obraz v takej podobe, aby pritom dochádzalo k realizácii úkonov nejakej formy – nimi vyhľadávaných – kompenzácii vlastných neschopnosti alebo tráum, dosahovania plytkých radostí, spokojnosti, rozkoše alebo ukojenia.

  « Odysseus je hrdinom Odysey, Achilles hrdinom Iliady. Odysseus je predovšetkým typom vynaliezavej inteligencie, Achilles typom statočnosti. Akým spôsobom tieto typy oslovia našich žiakov? Ako sa chlapec vyvíja a prekračuje rané detstvo, prejavujú sa v ňom vlohy pre dobrodružstvo. To si všimli všetci pozorní pedagógovia. Existuje však výrazný rozdiel, čo do ich naturelu, medzi dobrodružstvom a hrou. Hra spočíva vo voľnom uplatňovaní našich schopností. Jej charakteristickým znakom je absencia namáhavého úsilia. Hovorí sa, že dieťa sa hrá, keď počas svojich radovánok v tráve, keď skáče alebo sa preteká v behu, alebo keď napodobňuje činy svojich starších súputníkov. Avšak, akonáhle sa námaha potrebná na pokračovanie v hre stane citeľnou, hra sa mení na úlohu a stráca svoje čaro. Duch dobrodružstva, naopak, je vyvolaný úskaliami; teší sa z budúcich prekážok, ktoré je potrebné zvládnuť; je to prejav sviežej a zdanlivo neobmedzenej energie, ktorej drsný kontakt s realitou ešte neukázal jej hranice. Dobrodružný duch sa u detí začína rozvíjať vtedy, keď ich už rodinný život úplne neuspokojuje, keď sa chcú oslobodiť od obmedzenia, ktoré im prináša závislosť od druhých, keď sa im zdá, akoby sa im celý svet otváral a mohli by sa odvážiť a urobiť takmer čokoľvek. (Adler, s. 147-148) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: ADLER, Felix. The Moral Instruction of Children. New York (USA) : D. Appleton and Company, 1895. 270 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/atrofia-duse-medzi-hranim-sa-a-dobrodruzstvom-realneho-zivota-adaptacia-stagnacia-upadok-infantilizacia-charakterove-defekty-zbavovanie-sa-zodpovednosti-neschopnost-milovat/

• ▐ Zverejnené: 26/06/2026

  Základný popis

  Kiplingov pohľad na čas a povinnosť, zároveň psychologická diagnóza stavu človeka odtrhnutého od svojich koreňov. Text rozoberá tému obety predkov a morálnej povinnosti potomstva za zodpovednosť pri zachovaní ich kultúrneho a duchovného odkazu. V dobe, kedy sa naša spoločnosť, pod tlakom sileného individualizmu a obsesie vlastnou – neraz psychicky narušenou – maličkosťou, rozpadá na tisíce kadejakých nesúrodých fragmentov a „identita“ je vnímaná len ako produkt prevládajúceho trendu a momentálneho výberu – na podklade akéhosi primitívne navodeného pocitu „páčivosti“ – z ponuky „hlásateľmi pokrokovo správneho a dovoleného“ nám dodaných povolených svetonázorových orientácii, nás tieto slová prinavrácajú k základnej pravde o ľudskom bytí: sme len jedným článkom v reťazci. Najčastejší zánik spoločností nastáva vtedy, keď jednotlivec prestane vidieť súvislosť medzi svojím „ja“ a predkami, keď nie je schopný milovať, len používa, keď sa mu jeho životným krédom stáva „Non serviam“ a ostatní sú tu pre neho a jeho blaho.

  « Tradícia a kontinuita: Pretrvávajúce právo našich otcov a odovzdávanie takého dedičstva ďalším generáciám, aby sme neokrádali našich synov (Rudyard Kipling – The Heritage) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Klasická literatúra – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus

  « Naši otcovia v tých úžasných časoch, počas ktorých sa svet [človeku] ešte neveliký zdal, zabezpečili nám dedičstvo, veriac – bez pochybností, že my, deti ich sŕdc, ktoré vtedy tak mohutne bili, v neskorších časoch zohráme rovnakú úlohu pre naše [vlastné] potomstvo. Tisícročia vytrvalo budovali, na úžitok nás i našich vnukov… […] Dávali sa, no nezrátavali nimi odovzdané, počas svojej každodennej obete. Nielen baránky, snáď aj kupované holubice, nebodaj každý desiatok zo zobchodovaného zlata — svoje najdrahšie životy, svoju najmilšiu lásku obetovali už v dávnych časoch. Zdržujúc sa dokonca aj toho, čo je dovolené, sklonili krk, aby niesli neozdobené jarmo, ktoré prináša strašnú drinu a najtvrdšie starosti. Preto je vďaka nim sloboda istá; preto vďaka nim stojíme v bezpečí pred všetkým – okrem lenivosti a pýchy, v krajine plnej radosti. A preto, pri svojom podráždení – nereptajte, že dali nám takýto veľký príkaz, ktorý je potrebné splniť; ani nesnívajte ohromení: „Veď čas – azda – ušetrí ich prácu,“ zatiaľ čo my spíme. Drahocenné a jasné, tisíc rokov, trvá právo našich otcov. Nech sa aj my podobne obetujeme, aby sme neokradli našich synov. (Kipling, s. 104-105) »

  ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: KIPLING, Rudyard. Songs from Books. Garden City – New York (USA) : The Country Life Press, 1914. 249 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/tradicia-a-kontinuita-pretrvavajuce-pravo-zadefinovane-nasimi-predkami-a-odovzdavanie-takeho-dedicstva-dalsim-generaciam-aby-sme-neokradali-nasich-synov-rudyard-kipling-the-heritage/

• ▐ Zverejnené: 21/06/2026

  Základný popis

  Dekoratívne prvky z detskej knihy z prelomu storočí, ktoré nám pripomínajú nemenné cykly prírody: „Všetko plynie“ („Panta rhei“). Lastovička je symbolom návratu a odchodu. Každý jej návrat (a neskôr odchod) nás konfrontuje s našimi vlastnými zmenami a neúprosným prúdom času. Je preto nielen symbolom zániku, ale aj budúceho rastu a obnovy, v podobe príchodu nových generácii…

  « Príchody a neskôr odchody: Lastovička ako symbol prirodzeného poriadku – „Panta rhei“ – navôkol nás (Frances Brundage a Sophia May Bowley) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Psychológia – Existencializmus – Ľudský život – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Národ – Rodoľubstvo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: NESBIT, E.; CHESSON, Hugh. The Merchant of venice and Other Stories. Londýn, Paríž, Berlín, New York : Raphael Tuck & Sons, cca. 1900. cca. 70 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prichody-a-neskor-odchody-lastovicka-ako-symbol-prirodzeneho-poriadku-panta-rhei-navokol-nas-frances-brundage-a-sophia-may-bowley/

• ▐ Zverejnené: 19/06/2026

  Základný popis

  Z psychologického hľadiska môžeme tento úryvok interpretovať ako vplyv vnútorného stavu na externú realizáciu. Materstvo v tomto kontexte nie je chápané iba ako biologický akt reprodukcie a samotná matka je dokonca posunutá do polohy „vedomého tvorcu“. Je to predstava o tom, že práve cnosť a osobná vznešenosť matky umožňujú ten najdokonalejší zrod dieťaťa, ktoré sa stalo „vtelením duše“, alebo inak povedané: „zhmotnením – fyzickou manifestáciou – myšlienky“.

  « Matka ako tvorca / stvoriteľ: Materstvo ako „zhmotnenie – fyzická manifestácia – myšlienky“, tj. metafyzická základňa pravdy a krásy (v podobe realizácie najčistejšieho ideálu pravej lásky) / Edmund Spenser »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus

  « Lebo keď duša, ktorá bola oddelená,
  na svojom počiatku,
  od toho veľkého nesmrteľného ducha,
  vďaka ktorému všetci žijú, aby milovali,
  a kedysi dávno zostúpila nadol
  z vrcholu najčistejších nebeských výšin,
  aby sa tu vtelila, vtedy prijala svetlo
  a živého ducha z tej najkrajšej hviezdy,
  ktorá osvetľuje svet zo svojho ohnivého voza.

  […]

  Z toho vyplýva, že tieto krásne duše, ktoré
  nesú najväčšiu podobnosť
  s oným nebeským svetlom,
  si vytvárajú pre seba
  najkrajšie a najvznešenejšie telesné príbytky,
  aké nachádzajú najvhodnejšie pre svoje potešenie,
  a hrubú hmotu – svojou zvrchovanou mocou,
  uspôsobujú tak ladne, že sa z toho stane palác,
  hodný takejto panenskej kráľovnej.

  A tak každý duch, čím je čistejší,
  a čím viac nebeského svetla v sebe nesie,
  tým si získava krajšie telo,
  aby v ňom prebýval,
  a tým krajšie ho osvetlí,
  s radostnou milosťou a príjemným vzhľadom.
  Lebo ak telo nadobúda podobu duše;
  lebo duša je formou a z nej sa telo vytvára.
  (Spenser, s. 395) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: SPENSER, Edmund. The Works of Edmund Spenser : with Observations on His Life and Writtings (Complete in One Volume). Londýn (Anglicko) : Henry Washbourne, 1846. cca. 560 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/matka-ako-tvorca-stvoritel-materstvo-ako-zhmotnenie-fyzicka-manifestacia-myslienky-tj-metafyzicka-zakladna-pravdy-a-krasy-v-podobe-realizacie-najcistejsieho-idealu-pravej-lasky-edmund-spenser/

• ▐ Zverejnené: 18/06/2026

  Základný popis

  Citát o> triumfe lásky nad smrťou. Ľudský život je v> mnohom o> prijatí nevyhnutného. Ale je to práve láska, ktorá je zároveň radostnou zvesťou ohľadom tejto stránky života, a> práve láska sa pre nás stáva „svetlom nad priepasťou“…

  « Keď sa „Amor Fati“ – prijatie osudu – pre človeka stáva znesiteľným: Láska je silnejšia ako smrť, alebo strach zo smrti (Turgenev / Apríl, 1878) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Slovania – Rusko

  « Láska, pomyslel som si,
  je silnejšia než smrť alebo strach zo smrti.
  Len vďaka nej, vďaka láske,
  život drží pokope a napreduje.
  (Turgenev, s. 269) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: TURGENEV, Ivan. Dream Tales and Prose Poems. New York (USA) : The Macmillan Company, Londýn (Anglicko) : William Heinemann, 1916. 324 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ked-sa-amor-fati-prijatie-osudu-pre-cloveka-stava-znesitelnym-laska-je-silnejsia-ako-smrt-alebo-strach-zo-smrti-turgenev-april-1878/

• ▐ Zverejnené: 04/06/2026

  Základný popis

  Feminizmus v jeho najvyššej a najelegantnejší forme: vznešená žena, ktorá si váži seba a svoju vlastnú dôstojnosť, neskôr vníma vlastnú zodpovednosť za to, kým je, a k čomu smeruje, a preto urobí všetko preto, aby sa – postupom svojho života – stala cnostnou a múdrou.

  « Dcéra kráľa – dievčina z „pánskeho rodu“: Nikdy nebola otrokyňou, a tak nemôže byť oslobodená… (Henryk Sienkiewicz – Quo Vadis? / 1897) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo

  – „Pokiaľ je otrokyňou, tak si ju jednoducho kúp.“
  – „Nie je otrokyňa.“
  – „A kým teda je? Oslobodená žena Plautia?“
  – „Nikdy nebola otrokyňou, [a tak] nemohla byť oslobodenou ženou.“
  – „Kto je to?“
  – „Neviem, kráľova dcéra alebo niečo podobné.“
  (Quo Vadis, s. 8)

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Narrative of the Time of Nero. Boston (USA) : Little, Brown, and Company, 1897. 551 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dcera-krala-dievcina-z-panskeho-rodu-nikdy-nebola-otrokynou-a-tak-nemoze-byt-oslobodena-henryk-sienkiewicz-quo-vadis-1897/

• ▐ Zverejnené: 03/06/2026

  Základný popis

  Odhalenie zabudnutej a nenahraditeľnej úlohy otca vo výchove svojej dcéry – o úlohe otca ako prvého strážcu ženskosti svojej dcéry. Tento text prináša slová z pre nás pomerne cudzieho konca sveta – zo starého Orientu, kde sa dcéry vychovávali ako „poklady srdca“ a princovia museli byť hodní, aby si takéto ženy zaslúžili. Je to príklad univerzálnej psychologicko-mravnej lekcie, ktorá vyzýva oboch partnerov vstupujúcich do manželstva k tomu, aby mali v danej dobe tomuto aktu primerané osobnostné kvality, dosiahli určitú – znamenitú – úroveň osobného rozvoja.

  « Každý správny kráľ vychováva zo svojej dcéry budúcu kráľovnú: Princovia sú hodni manželstiev s hviezdnými princeznami (The Story of Persia, 1887) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Orient – Blízky východ – Perzia – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Výchova – Vzdelanie – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo

  « Potom jemenský kráľ nariadil, aby sa pripravili jeho audienčné siene, a aby sa zhromaždili šľachtici jeho ríše. A tam prišli aj tri mladice, ktoré doteraz žili v ústraní; boli zdobené korunami a drahokamami, a doteraz nikdy nepoznali smútok. Na ich pôvabne, tmavé vlasy dovtedy žiadne trápenia ani len nesiahli. A tam odovzdal trom princom tri poklady svojho srdca. Avšak v trpkosti svojej duše povedal: „Nie Feridoon je príčinou môjho smútku, ale ja sám. Vedzte, že ten, kto nemá dcéry, bude ušetrený bolesti z rozlúčky s nimi.“ Potom povedal mudrcom kráľovstva: „Králi sú hodní byť manželmi hviezd, ako sú tieto. Vedzte, že som odovzdal svoje milované dcéry týmto princom, podľa našich obradov a zvykov, aby si ich vážili a milovali ako svoje vlastné duše.“ (s. 16) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: BENJAMIN, Samuel Green Wheeler. The Story of Persia / The Story of The Nations. New York, Londýn : G. P. Putnam’s Sons, 1887. 306 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kazdy-spravny-kral-vychovava-zo-svojej-dcery-buducu-kralovnu-princovia-su-hodni-manzelstiev-s-hviezdnymi-princeznami-the-story-of-persia-1887/

• ▐ Zverejnené: 01/06/2026

  Základný popis

  Moment detskej radosti, dobrodružstva a voľnosti. Historická dokumentárna fotografia z roku 1893 zachytáva malé dievčatko, Jane, ako sa snaží – nebojácne – prepliesť vetvami stromu. Dieťa na strome pripomína archetypálne postavy z rozprávok – odvážneho cestovateľa, ktorý sa nebojí vystúpiť mimo známe chodníky. Odhodlanie čeliť neistote: strach a nadšenie spojené dohromady v jednom okamihu.

  « Malá Jane a lezenie po stromoch: Odvážna expedícia snaživého dobrodruha (1893) »

  ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Vidiek – Príroda – Inšpirácia – Mravný ideál – Krása – Detstvo – Rodina – Manželstvo – Materstvo – Rodičovstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Pokora – Služba – Rodoľubstvo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: THANET, Octave. An Adventure in Photography (Illustrated from Photographs by the Adventures). New York (USA) : Charles Scribner’s Sons, 1893. 179 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mala-jane-a-lezenie-po-stromoch-odvazna-expedicia-snaziveho-dobrodruha-1893/

• ▐ Zverejnené: 01/06/2026

  Základný popis

  Pokorné vyznanie slabosti pred nevinnosťou. Mravný ideál doby, kedy sa rodina považovala za základ spoločnosti, za svätý prístav ľudstva – skutočný „domus sancta“. O rozdieloch medzi odchodom a návratom, medzi bremenom sveta, ktoré nesie na svojich pleciach otec rodiny a absolútnou zraniteľnosťou nového života. Berthold Woltze nás vnáša do izby, ktorá dýcha tichom. Otec sa skláňa nad kolískou, pričom jeho telo ešte stále nesie tiaž batohu, symbolu práce, cesty, ale hlavne absencie. Jeho tvár sa obracia ku dieťatku v kolíske. V tejto chvíli dochádza k reštrukturalizácii identity tohto otca. Muž, ktorý prežil drsnosť zaobchádzania sveta navôkol, sa tu stáva pozorovateľom jemného nádychu a  výdychu vlastného potomka. Všetko v miestnosti: drevená podlaha, ťažké závesy neďalekej manželskej postele, staré noviny na akomsi stolíku, to všetko svedčí o plynutí času a neúprosnej vlastnosti materiálneho sveta – tj. o jeho chátraní. Len tento jeden moment intimity pôsobí nadčasovo. Je to estetika, v ktorej kvitne najčistejšia forma lásky: tá, ktorá prichádza po dlhom čakaní…

  « Návrat otca – na kolenách pri kolíske: „Najprv dieťatku, a potom…“ / „Erst zum Kinde und dann…“ (Berthold Woltze, 1871) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Viktoriánska éra

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Nr. 19, 1871. Londýn a New York : The Butterick Publishing Co., 1891. 117 strán.Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1871.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/navrat-otca-na-kolenach-pri-koliske-najprv-dietatku-a-potom-erst-zum-kinde-und-dann-berthold-woltze-1871/

• ▐ Zverejnené: 01/06/2026

  Základný popis

  Intímny moment z prostredia domova, kde sa prepletajú témy materstva, trpezlivosti a estetika konca 19. storočia. Vyobrazenie prejavov lásky, v každom jednom stehu – lásky, ktorá sa vyjavuje skrze službu. Z psychologického hľadiska ide o fascinujúci akt „hniezdenia“ [„nesting“, pozn.]: inštinktívnu potrebu pripraviť bezpečné útočisko pre svoje potomstvo v časoch, keď bola krehkosť ľudského života každého novorodenca, vzhľadom na neistotu jeho prežitia, priam hmatateľná a Zubatá stála pripravená za každým rohom. Práca s výšivkou takto bola rovnako aj – svojim spôsobom – formou modlitby, tichou prosbou o zdravie a šťastný osud.

  « Viktoriánsky ideál: Matka – Výšivka – Kolíska – Dieťa (1891) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Viktoriánska éra

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: WANDLE, Jennie Taylor. The Art of Drawn-Work. Londýn a New York : The Butterick Publishing Co., 1891. 117 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/viktoriansky-ideal-matka-vysivka-koliska-dieta-1891/

• ▐ Zverejnené: 22/04/2026

  Základný popis

  Oslava ideálu, znázornenie prirodzeného poriadku sveta. Obrázok zachytáva okamih tichej lásky a ochrany v domácom prostredí. Svet, kde čas plynie pomalšie, kde každý dotyk a každý pohľad má hlboký význam.

  « Jeune Mère / Mladá matka (Georges Moreau de Tours, 1891) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: VACHON, Marius. L’Exposition de Saint-Étienne / 9 Août 1891 [9. augusta 1891] – Août-Septembre-Octobre 1891. 1. vydanie. Saint-Étienne (Francúzsko) : THÉOLIER & Cie. – Imprimeurs-Éditeurs, 1891. 203 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/jeune-mere-mlada-matka-georges-moreau-de-tours-1891/

• ▐ Zverejnené: 28/03/2026

  Základný popis

  Táto ilustrácia nie je len zobrazením orby, ktorá predchádza samotnému siatiu osiva – je to oslava cyklu života. Svedectvo o tradičnom spôsobe života, kde práca bola cnosťou, pokora hodnotou a rodina základom existencie. V tomto období sa formovali mravné ideály – čistota srdca, láska k domovine a úcta ku komunite.

  « Rodina na poli v Smolenskej oblasti – „Smolenshchina“ (1871) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Feminizmus – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Národ – Slovania – Rusko

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 125: 22. máj 1871 (Zväzok 5 [V.] – No. 21). 3. ročník [III.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1871.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rodina-na-poli-v-smolenskej-oblasti-smolenshchina-1871/

• ▐ Zverejnené: 27/03/2026

  Základný popis

  Jar v kvitnúcom Česko-Slovensku. Pohľad na ľudovú kultúru, kde sa kone ťažko predierajú ornou pôdou a tradícia úzko prepája s prebúdzaním prírody. Oslava kultúrneho dedičstva, hlboko zakoreneného v národnej kultúre, folklóre a harmónii medzi človekom a jeho zemou – danou mu od Boha, domovinou, tou drahou otčinou zanechanou mu jeho predkami.

  « Jar – Rodná zem – Matka – Otec – Vlasť (Antonín Majer, 1922) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Feminizmus – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Národ – Slovania

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Graphic Art of Czechoslovakia (Exhibition of Prints from the Private Collection of Henry J. John M. D.) Cleveland (USA) : The Cleveland Museum of Art, 1922. cca. 60 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/jar-rodna-zem-matka-otec-vlast-antonin-majer-1922/

• ▐ Zverejnené: 23/03/2026

  └ Aktualizované: 24/03/2026 (23:47)

  Základný popis

  Vizuálna báseň o prirodzených cykloch v prírode a spoločne s tým – neoddeliteľne – prezentácia symboliky hlbokých archetypov ženskosti. Tento obraz rezonuje s dávnymi mytológiami, kde je žena uctievaná ako matka a stvoriteľka. Je to oslava jej schopnosti – priniesť nový život a stať tak pri počiatočnom bode zrodu mnohých ďalších generácii – byť súčasťou večného kolobehu života a nepretržitej obnovy tohto sveta.

  « Dievčenstvo ako predobraz materstva: Osobný rast k múdrosti a znovuzrodenie sveta (Charles Robinson, 1895) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Komentár – Inšpirácia – Jar – Príroda – Mytológia – Okultizmus – Alchýmia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Psychoanalýza – Ľudský život – Existencializmus – Feminizmus – Sexuálna výchova – Mravný ideál– Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo

  Nasledujúci obrázok pozostáva z dvoch obrázkov spojených dokopy. Aby som bol úplne presný, obe sú súčasťou obálky detskej knihy „A Child’s Garden of Verses“. Časť vľavo sa nachádza na titulnej strane a časť vpravo je – pre zmenu – na zadnej strane spomenutej knihy. Pôvodne som si nebol úplne istý, či tento obrázok zverejniť. Je to pomerne jednoduchý nákres. Na prvý pohľad. Ak si ho človek prezrie poriadne… popremýšľa nad jeho symbolikou…

  Začnime hlavnou časťou, čo do veľkosti aj významu, a tou je tá na ľavej strane. Centrálnym objektom celého vyobrazenia tu je dievčenská figúra. Tá drží priamo v oblasti svojho lona nádobu, kvetináč. Takéto vyobrazenie v symbolickej rovine reprezentuje potenciál dievčiny pre „budúcu kreáciu“. Hovoríme o prvej úrovni elementárnej osnovy životného cyklu: panna – kreatívny potenciál, matka – samotný proces kreácie, kráľovna (múdra žena) – odovzdávanie nadobudnutého životného poznania, uzavretie cyklu. Azda nikoho nemôže prekvapiť, že: „Predstava nádoby alebo vázy zrodenia bola u pytagorejcov známym symbolom… (Mead, 1906 / s. 26)“ Dokonca i takí Mayovia mali údajne božstvo previazané so zrodom a prinášaním úrody, ktoré bývalo zobrazené: „…v pozícii rodiacej ženy, niekedy držiac v rukách vázu, pravdepodobne na obilie. Bolo spájané s pannou… (Hagar, 1909)“ Jedným z  dôležitých krokov alchymistov pri výrobe slávneho „kameňa mudrcov“ bol aj: „Táto nasledovná práca sa vykonáva v tej istej ‚Vas Philosophorum‘, alebo v nádobe podobnej tej prvej… (Pernety, 1898 / s. 192)“ Aký význam sa niekedy prikladal takejto „nádobe“ možno upresnia tieto slová: „Filozofická obec už v dostatočnej miere hovorila o všetkom, čo je potrebné ohľadom diela, s výnimkou nádoby; ktorá je božským tajomstvom, ukrytým pred modlármi, a bez tejto znalosti nikto nemôže dosiahnuť majstrovstvo… (Atwood, 1850 / s. 137-138)“ Uvedené – tak nejako – zhrnuté dokopy: „…odhaľujú pravú podstatu ‚Prima Materia‘, zatiaľ čo ‚Vas Philosophorum‘, v ktorom je uchovávaná a spracovávaná, je opísaná protichodnými slovami a niektorí autori ju vyhlasujú za božské tajomstvo. Keďže máme k dispozícii matériu kameňa aj potrebnú nádobu, postupy, ktoré je potom potrebné vykonať na dosiahnutie ‚Magnum Opus‘, [sú] opísané so striedmou zrozumiteľnosťou. (Pernety, 1898 / s. 42)“ Pridržiavajúc sa alchymistickej terminológie, nebude ďaleko od pravdy tvrdenie: dievčina na obrázku drží v rukách „Vas Philosophorum“, kde sa bude odohrávať podstata jej životného „Magnum Opus“.

  O aký „Magnum Opus“ sa jedná nám naznačujú ďalšie časti tejto kresby. Z tejto nádoby – v oblasti jej lona – vyrastá „príroda“. Táto „príroda“ vyrastá v dvoch vrstvách. Prvá vrstva „prírody“ je vymedzená vyobrazením „srdca“ obklopujúceho dievčinu. Mohli by sme ju označiť ako – vrstva „osobnej lásky“. Druhou vrstvou prírody, ktorá má svoj počiatok v oblasti lona dievčiny, je vyobrazenie ďalšieho – tentokrát obrovského – „srdca“, ktorý zahŕňa „celý svet“. Túto by sme mohli označiť ako – vrstva „stvoriteľská“. Jedna vrstva s tou druhou súvisia a prirodzene na seba nadväzujú. Úspešným zvládnutím výziev lásky na „osobnej úrovni“ dochádza následne k „transcendencii“ – príspevku „všeľudskému“.

  A čo potom dievčina v šatôčkách, ktorá s lopatou prehrabáva zeminu, z ktorej do výšok vyrastá obrovský výhonok nejakej tej klíčiacej rastliny? Môžeme na ňu nazerať spôsobom, že sa tam iba hrá, alebo môžeme vnímať jej činnosť ako prejav práce, námahy – aktívneho príspevku, zapojenia sa, do istej miery aj prevzatia zodpovednosti za „rast“, v kontexte všetkého spomenutého, ten svoj. Dievčina aktívne pracuje na formovaní svojej budúcnosti, čím prejavuje svoju vôľu.

  Všetko pospájané dokopy mne osobne dáva takéto vysvetlenie: zachytenie ľudskej prirodzenosti, večne sa opakujúceho cyklu vyjadrujúceho nemenný poriadok, kde je dievčenstvo nádejou pre budúce materstvo, nádejou pre nové stvorenie a možnosť nápravy, príspevok k rekonštrukcii sveta, kde sa celý tento príbeh začína už v mladosti. V podstate je tento obrázok oslavou ženskosti, isteže, podľa môjho názoru.

  Na záver, asi troška dlhší než zvyčajne, dnešného môjho pojednania už iba „maličkosť“, ktorej som sa pôvodne nechcel venovať. Nepovažoval som to totiž za nijako potrebné, pretože tá základná symbolika je pomerne zjavná a snáď pre mnohých aj známa, lenže málokto ju pozná v takomto rozsahu jej širšieho významu a ten je prekvapivo pôsobivý, a tak… Žaby! Prečo sú tam? Čo s nimi? Začnime kuriozitou. V Írsku voľakedy existovala zvláštna povera: „Chyťte živú žabu a olíznite jej oči jazykom. Osobe, ktorá to urobí, [následne] stačí, ak jazykom olíže akékoľvek choré oko a to sa vylieči. (Mooney, 1887 / s. 166)“ Toľko „medicínske“ rady viažúce sa k využitiu žiab pri liečení zdravotných neduhov. Presuňme sa mi radšej k poznatkom indickej mytológie, kde objavíte i takéto konštatovanie: „…je zaznamenané priame uctievanie kravy a žaby (aspoň v období dažďov). (Keith, 1917 / s. 63)“ Pôvodní obyvatelia USA – Irokézi [Iroquois, pozn.] si dodnes uchoval mýtický príbeh o dvojčatách, synovia panny [mimochodom, zrodenie z panny je súčasťou aj iných kultúrnych tradícii, než je len tá kresťanská, o čom vie málokto…, pozn.], ktorí sa volali Ioskeha (Svetlý – svetlo) a Tawiskara (Temný – temnota). V tomto príbehu: „Ioskeha chodil po zemi, ktorá bola vyprahnutá, vyvolával pramene a jazerá, vytváral potoky a rieky. Ale Tawiskara stvoril obrovskú žabu, ktorá prehltla všetku vodu a zanechala zem suchú, ako bola predtým. Jarabica o tom informovala Ioskehu a ten sa vydal do krajiny svojho brata, pretože si [rozľahlé] územia rozdelili medzi seba. Čoskoro prišiel k obrovskej žabe, prebodol jej bok a voda sa vyvalila [naspäť do prírody]. (Edwards, 1883 / s. 239)“ Z pohľadu odkazu egyptskej mytológie: « Zdá sa, že žaba bola v primitívnych časoch uctievaná ako symbol plodenia, zrodenia a plodnosti vo všeobecnosti; žabia bohyňa „Heqet“ alebo „Heqtit“ [niekedy aj „Hequet“, ako slovensky variant sa používa „Heket“, pozn.] bola stotožňovaná s „Hathor“ [zanikanie alebo splývanie božstiev s prestupovaním, prenášaním vlastností bola v egyptskej histórii pomerne bežná záležitosť, pozn.] a pôvodne bola ženským náprotivkom „Chnuma“ [Khnemu alebo Khnum, pozn.], s ktorým sa stala matkou Hora [Heru-ur, pozn.] Staroveký kult žaby dokazuje skutočnosť, že každý zo štyroch prvotných bohov – Heh, Kek, Nau a Amen – býva zobrazený s hlavou žaby, zatiaľ čo jeho ženský náprotivok má hlavu hada. Kult žaby je jedným z najstarších v Egypte a verilo sa, že žabí boh a žabia bohyňa zohrali veľmi významnú úlohu pri stvorení sveta. (Budge, 1904 / s. 378) » Z rámca doteraz napísaného sa neodchyľuje ani tento citát: « Zdá sa, že stará verzia tohto stvorenia sveta z priepasti sa zachovala v tradícii, ktorá považuje boha s hlavou barana „Chnuma“ z Elefantíny [riečny ostrov na Níle, pozn.] a jeho manželku, bohyňu s hlavou žaby „Heket“, za „prvých bohov, ktorí boli na počiatku, ktorí stvorili ľudí a zrodili bohov“. Základná myšlienka jednoducho hľadá pôvod všetkých vôd, vrátane oceánu, v mýtickom prameni Nílu medzi kameňmi prvého kataraktu… » Rovnaký zdroj neskôr uvádza: „Chnum formuje deti a Heket [– žabia bohyňa, pozn.] im dáva život. (Müller, 1918 / s. 50-51)“ „…a zelená farba žaby je kľúčom k významu starovekej bohyne Heket. […] Vzhľadom na všetko sa zdá pravdepodobné, že v Egypte, kde by pôda bez rozvodnenia Nílu nemala takmer žiaden význam…, (Robertson, 1910 / s. 150-151)“ je zelená farba vyjadrením jednoduchej rovnice: dostatok vody znamená rast, zeleň a ŽIVOT. V tejto chvíli už asi každý pochopil symbolické posolstvo žabích božstiev – ich priamu väzbu na životodarnosť vôd, s nejakým tým dôrazom na špecificky egyptskú bohyňu Heket. Prečo práve ju? Pretože, ak si niekto z vás dá tú námahu a pozrie znak tohto egyptského božstva v hieroglyfoch, v tej chvíli zistí, že pán Charles Robinson sa rozhodol na svojom obrázku nakresliť prakticky vernú kópiu tohto znaku! Preto. Väzba na vodu je zachovaná, no v odlišnej rovine, aj v: „…hinduistickom príbehu o Bhekim alebo žabom princovi, „čo označuje Slnko odpočívajúce nad vodou“, alebo tesne nad horizontom, ako to vždy býva v blízkosti [obdobia] zimného slnovratu… (Woolley, 1888 / s. 160)“ [Pozn.: Britský historik George William Cox používa vo svojej práci „The Mythology of the Aryan Nations in Two Volumes“ termín „frog-sun“ – „žabie Slnko“.] I keď pôvodná legenda hovorí o: „Bheki – žaba bola krásnou dievčinou; jedného dňa, keď sedela pri studni, tak ju tam objavil kráľ a požiadal, aby sa stala jeho ženou. Súhlasila pod podmienkou, že jej nikdy neukáže ani kvapku vody…, (Aiyangar, 1898 / s. 222)“ čo nás posúva k ďalšiemu rozmeru symbolických významov žiab.

  « Žaba, ktorú grécko-egyptský spisovateľ, známy pod menom Hórapollón, nazval „vyjadrením človeka v zárodku…“, (Brown, 1898 / s. 157) » alebo , „…žaba predstavovala nekompletne sformovaného človeka, (Budge, 1904 / s. 379)“ čím je naznačený pravdepodobne najznámejší význam, aký žaby všeobecne zvyknú – v symbolickej rovine – zastávať: transformácia – premena. Už Shakespeare prirovnával žabu k životným strastiam: „Sladké sú plody utrpenia, ktoré je ako ropucha – škaredá a jedovatá, no na hlave nosí vzácny klenot, (Wolsey, 1917 / s. 97)“ ktoré, ak sú zvládnuté, vedú k oslňujúcej odmene. A asi každý pozná príbeh žabiaka, ktorá vraví princezne: « „Tvoje šaty, tvoje perly a šperky, ani tvoja zlatá korunka nie sú pre mňa,“ odpovedal žabiak, „ale keby si ma milovala a mala ma za spoločníka a kamaráta na hranie a dovolila by si mi sedieť vedľa teba pri stole, jesť z tvojho taniera, piť z tvojho pohára a spať v tvojej malej postieľke, – keby si mi toto všetko sľúbila, potom by som sa ponoril pod vodu a priniesol ti späť tvoju zlatú loptičku.“ (Grimm, 1922 / s. 33) » Pričom existujú aj opačné varianty tohto príbehu, napríklad v Rusku majú príbehy o „Žabej kráľovne (The Russian Fairy Vook, 1907)“, resp. o „Žabej cárovne (Polevoi, 1893)“ Klasickým príkladom ostáva: „Ďalšou ťažkosťou, ktorá stojí v ceste vyslobodeniu, je, že dievča v nejakej odpornej podobe, ako had, drak, ropucha alebo žaba, musí byť trikrát pobozkané. (Grimm, 1883)“ V týchto spomenutých prípadoch sa jedná o premenu v zmysle osobného rastu jedinca.

  Opäť sa obrátime k folklórnemu dedičstvu jedného z pôvodných severoamerických kmeňov, tentokrát k Póníom [Pawnee, pozn.] U nich sa zachoval príbeh o tom, ako sa istý lovec vydal na poľovačku. Počas svojho putovania narazil na trstinovú chatrč, z ktorej vyšla čarodejnica. Táto ho pozvala k sebe domov, dala mu najesť a takto ho otrávila. Jeho hlavu potom odrezala a dobre si ju uschovala, telo rozkúskovala. Uplynuli štyri dni a manželka tohto muža sa rozhodla poslať za ním ich syna. I ten došiel k rovnakej čarodejnici, i toho táto čarodejnica: „…nakoniec ustúpila a chystala sa chlapca zabiť, keď na miesto prišlo niekoľko mužov. Vzali starú ženu, zabili ju a chlapca zachránili. Čarodejnicu hodili do ohňa a spálili. V ohni praskla a niečo [z nej] vyskočilo [niekam] hore a zostalo na strome. Keď ľudia tú vec [bližšie] preskúmali, zistili, že to bola kvákajúca stromová žaba. Chlapec ju vzal domov a povedal ľuďom, že toto bola tá čarodejnica, ktorá zabila muža… (Dorsey, 1906 / s. 240)“ Tento príbeh má evidentné posolstvo: vyjadruje nevydarenú životnú transformáciu, zlyhanie procesu osobného rozvoja a psychický zostup danej ženy na nižšiu vývojovú úroveň, ak by sme použili terminológiu pána Hórapollóna – táto žena, potom, ako bola potrestaná, infantilizovala a vrátila sa do svojho „zárodočného stavu nevyvinutosti“, pred jej ďalším pokusom – snáď úspešným – o „stanie sa“. Veľmi blízkymi k Póníom sú indiánske kmene Wichita. Známemu etnografovi Georgeovi Amosovi Dorseymu sa podarilo zaznamenať – a naveky uchovať – takýto ich príbeh. Istý náčelník s menom „Mladý chlapec“ (Waiksedia) sa rozhodol ísť na expedíciu. Počas tejto expedície, niekde pri rieke, narazil na starú ženu pomáhajúcu si pri chôdzi s paličkou. Náš náčelník sa ponúkol, či jej má pomôcť prebrodiť sa cez rieku. Ona mu povedala, že by mohol. Vyhodil si ju teda na chrbát, prešiel cez rieku a na druhej strane ju chcel položiť na zem, čo žena razantne odmietla a povedala mu, nech ju odnesie do dediny, kde býva. Do dediny, po dlhej ceste, dorazili až za tmy. Ibaže žena stále odmietala zliezť z jeho chrbta a tentokrát sa rozhodla, že sa stane jeho manželkou, však i tak si len preberal medzi ženami, nechcel si žiadnu z nich vziať, nevedel sa rozhodnúť… Neprotestoval, súhlasil, odteraz už budú navždy spolu… nech teraz zíde z jeho chrbta, aby sa stala jeho manželkou. Žena i naďalej nesúhlasila – nikdy odtiaľ nezíde a on ju navždy bude niesť na svojom chrbte. Deň za dňom plynuli a náčelník „Mladý chlapec“, s týmto krížom na svojom chrbte, chradol a chradol, až sa všetci navôkol začali obávať, že čoskoro umrie. Nič také sa – našťastie – nestane a tento príbeh sa napokon dopracuje k tomuto rozuzleniu: « Keď z chrbta náčelníka „Mladého chlapca“ sňali tú zlú ženu, Korytnačka dovolila mužom robiť si s ňou, čo sa im zachce. Kojot potom vzal palicu a ubil ju na smrť. Táto žena bola „Niečo-čo-sa-prilepí-na-čokoľvek“ [„Something-that-will-stick-to-anything“, pozn.] (Tatiniyarskaharts), zelená stromová žaba… (Dorsey, 1904 / s. 191) » Ďalšie nádherné „žabie“ podobenstvo popisujúce symptomatiku psychickej narušenosti niektorých žien, ktorá priamo súvisí so zlyhaním ich psychického vývoja. Žien, ktoré sa „prilepia“ na čokoľvek, ktoré nemajú vyvinuté hlbšie hodnotové povedomie, sú osobnostne obmedzené a svet navôkol seba posudzujú iba z hľadiska prínosov pre dosahovanie ich rozkoše, ak to „čokoľvek“ je pre nich práve prínosné. Jedno upresnenie: v tomto príbehu si je náčelník „Mladý chlapec“ vedomí, čo sa deje, v reálnom živote „čokoľvekom“ nijako zásadne neprekáža takáto „prílepka“, pretože „čokoľvekom“ nič iné v živote neostáva… samotní bývajú intelektuálne leniví, duševne zaostalí a charakterovo mrzkí. Ak chcel niekto – v rámci védskej viery – vzdať úctu, obrátiť sa boha ohňa Agniho: „Nasleduje dlhý zoznam ďalších mien, ktoré sa rovnako považujú za názvy predmetov posvätných Agnimu, ako by sme mali povedať, a často sa spomínajú v hymnoch adresovaných tomuto božstvu. Takými sú…, (Müller, 1897 / s. 481)“ a boli nimi aj žaby: „Manduka“ – žaba. Význam darovania alebo oslavy žaby, symbolu plodnosti, života, „premeny a zrodenia“, vo vzťahu k božstvu ohňa? Ak chceš nadobudnúť moc, silu a schopnosť ochrániť seba aj iných, tak tomuto musíš venovať svoj život: zrodiť a stať sa, transformovať sa z nevyvinutého štádia – dospieť osobnostne. Alebo na vás čaká osud zachytený v sanskrite vo fráze „Kupamanduka“, doslovne: „žaba v studni“, osud prostáčika s obmedzeným rozhľadom, ktorý z „nebies“ uvidí vždy len jednu milióntinu.

  A ako: „…žaba slávikovi velebila jeho pieseň… (Greenville, 1839 / s. 268) tak aj žaby na uvedenom obrázku ohlasujú našej dievčine radostnú zvesť o možnom „Magnum Opus“, ktorý na ňu čaká, rovnako ju varujú pred zatratením, ak odmietne svojim životom stelesniť nemennú prirodzenosť (prejavenú v podobe vrodeného potenciálu) – večný ideál pravdy a krásy, kde samotným cieľom nie je využitie tejto „produkčnej kapacity“ a „rodenie pre rodenie“, ale prekročenie „živočíšneho k najdokonalejšiemu pre človeka možnému“ – zasvätenie života hodnotám pravej lásky.

  FINIS.

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] AIYANGAR, Narayan. Essays on Indo-Aryan Mythology (Part I.) Bangalúr (India) : Caxton Press, 1898. 584 strán.
  • [2] ATWOOD, Mary Anne. A Suggestive Inquiry into the Hermetic Mystery (With a Dissertation on the More Celebrated of the Alchemical Philosophers Being an Attempt Towards the Recovery of the Ancient Experiment of Nature). Londýn (UK) : Trelawney Saunders, 1850. 531 strán.
  • [3] BROWN, Robert. Semitic Influence In Hellenic Mythology (With Special Reference to the Recent Mythological Works of the Rt. Hon. Prof. F. Max Muller and Mr. Andrew Lang). Londýn, Edinburgh, Oxford (UK) : Williams and Norgate, 1898. 228 strán.
  • [4] BUDGE, Ernest Alfred Wallis. The Gods of Egyptians or Studies in Egyptian Mythology – Volume II. Chicago (USA) : The Open Court Publishing Company, 1904. 431 strán.
  • [5] COX, George William. The Mythology of the Aryan Nations in Two Volumes (Vol. I). Londýn (UK) : Longmans, Green and Co.; 1870. cca. 490 strán.
  • [6] COX, George William. The Mythology of the Aryan Nations in Two Volumes (Vol. II). Londýn (UK) : Longmans, Green and Co.; 1870. cca. 430 strán.
  • [7] DORSEY, George Amos. The Mythology of the Wichita. Washington D. C. (USA) : Carnegie Institution of Washington, 1904. 351 strán.
  • [8] DORSEY, George Amos. The Pawnee Mythology (Part I). Washington D. C. (USA) : Carnegie Institution of Washington, 1906. 546 strán.
  • [9] EDWARDS, S. A. A Handbook of Mythology for the Use of Schools and Academies. Philadelphia (USA) : Eldredge & Brothers, 1883. 256 strán.
  • [10] GREENVILLE, Pigott. A Manual Of Scandanavian Mythology (Containing a Popular Account of the Two Eddas and of The Religion of Odin). London (UK) : William Pickering, 1839. 370 strán.
  • [11] GRIMM. Household Stories From The Collection of the Bros: GRIMM. Londýn (UK) : Macmillan & Co., 1922. 269 strán.
  • [12] GRIMM, Jacob. Teutonic Mythology – Vol. III. Londýn (UK) : George Bell & Sons, 1883. cca. 440 strán.
  • [13] HAGAR, Stansbury. Elements of the Maya and Mexica Zodiac. Viedeň (Rakúsko-Uhorsko) : A. Hartleben, 1909.
  • [14] KEITH, Arthur Beriedale; CARNOY, Albert J. The Mythology of All Races in Thirteen Volumes (Indian – Iranian). Boston (USA) : Marshall Jones Company, 1917. cca. 500 strán.
  • [15] MEAD, George Robert Stow Mead. Thrice-Greatest Hermes – Studies in Hellenistic Theosophy and Gnosis (Volume III. – Excerpts and Fragments). Londýn (UK) : The Theosophical Publishing Society, 1906. 371 strán.
  • [16] MOONEY, James. The Medical Mythology of Ireland (Read Before the American Philosophical Society, April 15, 1887). Philadelphia (USA) : MacCalla & Company, 1887.
  • [17] MÜLLER, Friedrich Max. Contributions to the Science of Mythology in Two Volumes (Vol. II). Londýn, New York a Bombaj : Longmans, Green, and Co.; 1897. 864 strán.
  • [18] MÜLLER, Wilhelm Max; SCOTT, James George. The Mythology of All Races in Thirteen Volumes (Egyptian – Indo-chinese). New York : Marshall Jones Company; 1918. cca. 500 strán.
  • [19] PERNETY, Antoine-Joseph. Treatise on the Great Art (A System of Physics According to Hermetic Philosophy and Theory and Practice of the Magisterium) edited by Edouard Blitz. Boston (USA) : Occult Publishing Company, 1898. 255 strán.
  • [20] POLEVOI. Russian Fairy Tales from the Skazki of Polevoi. 7. vydanie. Londýn (UK) : Lawrence and Bullen, 1893. 264 strán.
  • [21] ROBERTSON, John Mackinnon. Christianity and Mythology. 2. vydanie. Londýn (UK) : Watts & Co., 1910. 472 strán.
  • [22] STEVENSON, Robert Louis. A Child’s Garden of Verses. New York (USA) : Charles Scribner’s Sons, London (UK) : John Lane, 1895. 140 strán.
  • [23] The Russian Fairy Book. Cambridge (USA) : The University Press, 1907. 126 strán.
  • [24] WAITE, Arthur Edward. Lives of Alchemystical Philosophers (Based on Materials Collected in 1815 and Supplemented by Recent researches with a Philosophical Demonstration of True Principles of the Magnum Opus, or Great Work of Alchemycal Re-Construction, and Some Account of The Spiritual Chemistry). London (UK) : George Redway, 1888. cca. 360 strán.
  • [25] WOOLLEY, Milton. Hebrew Mythology or, the Rationale of the Bible (Wherein it Show That the Holy Scriptures Treat of Natural Phenomena Only). New York (USA) : The Truth Seeker Company, 1888. 613 strán.
  • [26] WOOLSEY, John Martin. Symbolic Mythology and Translation of a Lost and Forgotten Language. New York (USA) : J. M. Woolsey, 1917. 224 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dievcenstvo-ako-predobraz-materstva-osobny-rast-k-mudrosti-a-znovuzrodenie-sveta-charles-robinson-1895/

• ▐ Zverejnené: 21/03/2026

  Základný popis

  Pohľad na život divých vtákov v ich prirodzenom prostredí premietnutý do podoby hlasu prírody pripomínajúceho nám poéziu univerzálnej sily budúceho materstva. Nazrite do hniezda slávika, drobného majstra spevu, a objavte utajený zázrak – už čoskoro prichádzajúceho – nového života.

  « Poklady ukryté v hniezde slávika (Snell, 1905) »

  ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Jar – Príroda – Vidiek – Krása – Feminizmus – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo

  UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: SNELL, F. C. The Camera in the Fields (A Practical Guide to Nature Photography). Londýn (UK) : T. Fischer Unwin, 1905. 256 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/poklady-ukryte-v-hniezde-slavika-snell-1905/

• ▐ Zverejnené: 20/03/2026

  Základný popis

  V roku 1924 zaznel hlas L. P. Jacksa, ktorý odhalil hlbokú pravdu o povahe skutočnej hrdinskosti. Jeho slová rezonujú dodnes, majú hlboký dosah na naše predstavu o skutočnom vodcovstve. Nemôže očakávať ten, že nás bude viesť, ak niečo káže, no jeho činy vedú k odlišným výsledkom. Sú to práve skutky, s na ne nadväzujúcimi reálnymi dôsledkami aktivity človeka, ktoré sú tými skutočnými svedectvami – tie, ktoré rezonujú v pamätiach a formujú budúcnosť jednotlivca a celého národa.

  « Hrdina a zároveň učiteľ: Hrdina svedčí príkladom, svojimi skutkami a z nich vyplývajú jeho slová (Lawrence Pearsall Jacks, 1924) »

  ZNAČKY: Citát – Kresťanstvo – Etika – Spoločenská zodpovednosť – Politika – Rodoľubstvo – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Pokora – Služba – Milosrdenstvo

  « Tak ako vo všetkej [ostatnej] hrdinskej literatúre, [rovnako] ani v evanjeliách nie sú funkcie hrdinu a učiteľa rozlišované, ako sme sa ich naučili rozlišovať v modernej dobe. Hrdina učí predovšetkým tým, kým je, a čo robí; [pričom] to, čo hovorí, je tomuto vždy podriadené a  vyplýva z toho. „Skutky, ktoré konám, tie o mne svedčia.“ (s. 28) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: JACKS, Lawrence Pearsall. The Challenge of Life – Three Lectures (Hibbert Lectures, 1924). Londýn (UK) : Hodder and Stoughton Limited, 1925. 112 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/hrdina-a-zaroven-ucitel-hrdina-svedci-prikladom-svojimi-skutkami-a-z-nich-vyplyvaju-jeho-slova-lawrence-pearsall-jacks-1924/