Bystroumný – Kontakt

MRAVNÝ IDEÁL Značka

Stránka 1 z celkom 6 stránok.

Dokopy: 146 článkov.

  • ▐ Zverejnené: 12/04/2026

    Základný popis

    Článok s poradovým číslom – 500. Liber Sapientiæ. Kľúč, ktorý odomyká komnaty zabudnutej múdrosti. Príbeh vzostupu a nekonečnej túžby po poznaní. Kombinácia gotickej estetiky s prvkami filozofie a mystiky. Postava vznášajúca sa k oblakom – putujúca k mesiacu – nie je len akýmsi cestovateľom, je to metafora pre ľudskú dušu, ktorá sa pokúša povzniesť svoj pohľad nad horizont každodennosti. Je to tichá rebélia voči gravitácii tradičnej prostoduchosti.

    « „500“: Liber Sapientiæ –Secreta Naturæ »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaHudbaVideoCitátInšpiráciaFilozofiaEtikaPsychológiaKresťanstvoMytológiaAlchýmiaMravný ideálKrásaCnosťPokoraSlužbaVýchovaVzdelanie

    « „Vedrai cose
    [Uvidíte vecí,]
    che gli altri non vedono
    [ktoré nik iný nevidí]
    e saprai qualcosa
    [a budete vedieť niečo,]
    che nessun altro sa.
    [čo iní… ani len netušia.“] »
    (Il Segreto del Sahara, 1988)

    PREKLAD: © Bystroumný

    AUTOR ILUSTRÁCIE: © Bystroumný

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/500-liber-sapientiae-secreta-naturae/

  • ▐ Zverejnené: 10/04/2026

    Základný popis

    Tento obrázok by sa pokojne mohol volať „Lekcia z výšok“, alebo aj „Tichý odkaz pre ďalšie pokolenie“. Zobrazuje sokola učiaceho svoje mláďatá loviť. Ale nezachytáva len samotný moment lovu, zachytáva niečo omnoho hlbšie – rituál odovzdávania drahocenného dedičstva, nie v slovách, lebo tie by sa pod vplyvom okolitého vetra azda aj rozptýlili, ale v tichom padaní mŕtveho tetrova. Tento historický obraz nám predostiera moment prenosu vedomostí a aktiváciu prirodzených inštinktov. Je to príklad výchovy, zodpovednosti a zachovávania nekončiaceho cyklu života. Núti nás zamyslieť sa nad podstatou výchovy a spýtať sa nepopulárne: „Čo my samotní odovzdávame ďalším generáciám? Pripravujeme svoje deti, aby dokázali čeliť svetu navôkol, vedeli sa o seba postarať?“

    « Dôležitosť výchovy: Keď sokoly učia svoje mláďatá… (George Edward Lodge, 1905) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaCitátInšpiráciaPrírodaPsychológiaDetstvoRodinaMaterstvoRodičovstvoMravný ideálCnosťPokoraSlužbaVýchovaVzdelanieKrása

    « Ako sa mladý sokol naučí „vrhnúť sa [za korisťou]“

    Starý sokol učí svoje mláďatá tomuto manévru, t. j. vrhnúť sa na korisť a uloviť ju, tak, že zhodí mŕtveho vtáka, na tejto kresbe tetrova. Vták je zhodený – z veľkej výšky – popred sokolie mláďatá, ktoré sedia na skalách. Ak určité mláďa korisť uloví, „inštruktor“ k nemu zostúpi, zoberie od neho mŕtveho vtáka, vzlietne s ním do výšky a znova ho zhodí, aby si tento manéver mohli vyskúšať i ďalšie mláďatá, až kým sa – takto postupne – všetci nevystriedajú. »

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 2, 1905 (Vol. 127), No. 3476. Londýn (Anglicko), 1905.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dolezitost-vychovy-ked-sokoly-ucia-svoje-mladata-george-edward-lodge-1905/

  • ▐ Zverejnené: 09/04/2026

    Základný popis

    Keď sa realita ohýba pod tiažou detskej fantázie, dobrodružstva a „plavby“ do neznáma. Skupinka troch detí – malých kapitánov, hrajúcich sa na brehu rieky. Ich loďka brázdi vlnu za vlnou, a oni pritom chytajú ryby… s pevnou vierou, že jedného dňa… tie skutočné.

    « Každá veľká expedícia sa začína dôkladnou prípravou a precíznym nácvikom, niekedy dlhoročným, trvajúcim už od skorej mladosti… (1890) »

    ZNAČKY: UmenieFotografiaDokumentárna fotografiaStreet photographyPouličná fotografiaDetstvoPriateľstvoRodinaMravný ideálKrásaPrírodaVidiekMaterstvoRodičovstvoVýchovaVzdelanieSebarozvoj

    UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: CANFIELD, C. W. (ed.) The American Annual of Photography and Photographic Times – Almanac for 1891. New York (USA) : The Scowill & Adams Company, 1890. cca. 600 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kazda-velka-expedicia-sa-zacina-dokladnou-pripravou-a-preciznym-nacvikom-niekedy-dlhorocnym-trvajucim-uz-od-skorej-mladosti-1890/

  • ▐ Zverejnené: 08/04/2026

    Základný popis

    Pripomenutie, že stratené niekedy nie je „navždy“ stratené, a že len čaká na to, aby sme „to“ našli. A možno práve táto neistota medzi stratou a nájdením v sebe obsahuje tú najväčšiu životnú krásu: nádej. Na jednej strane pozorujeme, ako sa nerozumné stvorenie ocitne v neznámom prostredí čeliac nebezpečenstvu, ktoré nie je schopné zvládnuť, odsúdené na milosť a nemilosť osudu, stane sa predmetom hľadania. Na druhej strane sledujeme nekonečnú lásku pátrajúceho. Pastier, ktorý necháva deväťdesiatdeväť oviec a ide za tou jedinou – stratenou, nám ukazuje paradox ľudskej lásky. Podobenstvo o stratenej ovci v tomto konkrétnom šate nadobúda takmer hmatateľnú váhu. Typografia 18. storočia – s jej špecifickým rytmom – pôsobí ako ozvena zo sveta, v ktorom bolo hľadanie pravdy hlbšie, a preto aj bolestivejšie. Bolo potrebné – a ľudia boli ochotní – v procese hľadania pravdy vynaložiť mnoho úsilia a obety.

    « Podobenstvo o stratenej ovci (LK 15, 3-7 / 1762) »

    ZNAČKY: CitátKresťanstvoBibliaJežiš KristusSebarozvojObrátenieZnovuzrodenieEtikaMravný ideálCnosťPokoraSlužbaKrásaLáska

    « 3 A povedal im toto podobenstvo. 4 Ktorý z vás, keď má sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou stratenou, kým ju nenájde? 5 A keď ju nájde, s radosťou si ju vezme na plecia. 6 A keď príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: „Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju ovečku, ktorá sa mi stratila.“ 7 Hovorím vám, že tak bude v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. »

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: The Book of Common Prayer and Administration of the Sacraments, and Rites and Ceremonies of the Church, According to the Use of The Church of England: Together with thePsalter or Psalms of David, Pointed as They Are Sung or Said in Churches. Cambridge (UK) : Joseph Bentham – Printer to the University + Benj. Dod – Bookseller in London, 1762. cca. 1440 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/podobenstvo-o-stratenej-ovci-lk-15-3-7-1762/

  • ▐ Zverejnené: 05/04/2026

    Základný popis

    Obraz slovanskej krásy reprezentovanej v podobe tejto momentky z dielne poľského folklóru. Na prvý pohľad vidíme len klasickú idylku: matka a dieťa – oblečení v tradičných krojoch počas slávenia Veľkej noci – kráčajú do kostola k sväteniu svojich veľkonočných košíkov. Avšak pri hlbšom zamyslení vnímame niečo viac. Obraz kontinuity. Detaily ich krojov a maľované vajíčka nie sú len kdejakými miestnými etnografickými variáciami – sú to prvky neotrasiteľnej tradície, jedinečnej kultúrnej identity, ktorá je tak dôležitá práve v čase divokých zmien a okolitého chaosu – predávanej z generácie na generáciu. Dieťa drží v rukách prútený košík ako relikviu, pričom sa stáva jej nositeľom, no súčasne aj ochrancom nasledovného zachovania a pretrvania. V malom prútenom košíčku sa nenachádzajú len potraviny, nachádza sa tam celý vesmír jeho predkov, rituály, ktoré prežili stáročia a hodnoty, aké boli jediným pevným základom v neistote ľudskej existencie. Je to moment predávania štafety: z ruky do ruky, zo srdca do srdca…

    « O kontinuite a predávaní tradícii „zo srdca do srdca“: Cestou na svätenie veľkonočného košíka (Ilustrowany Kurjer Polski, 1942) »

    ZNAČKY: Veľká nocUmenieFotografiaDokumentárna fotografiaStreet photographyPouličná fotografiaVeľkonočná nedeľaBiela sobotaJarPrírodaVidiekKresťanstvoJežiš KristusFolklórNárodRodoľubstvoSlovaniaDetstvoMaterstvoRodinaRodičovstvoVýchovaMravný ideálKrásaCnosťPokoraSlužba

    UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Ilustrowany Kurjer Polski / 5. kwietnia 1942 – Nr. 14. Krakow (Poľsko), 1942.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/o-kontinuite-a-predavani-tradicii-zo-srdca-do-srdca-cestou-na-svatenie-velkonocneho-kosika-ilustrowany-kurjer-polski-1942/

  • ▐ Zverejnené: 05/04/2026

    Základný popis

    Z hľadiska psychológie je tento fragment zrkadlom čias, kedy sa cnosť nebrala ako zastaraný koncept, ale ako živá cesta osobnej transformácie. Autor textu nás provokuje myšlienkou, že „ideálny človek“ nie je len mýtom či fantáziou, ale dostupným horizontom pre každého z nás. Je to pozvanie k vnútornému alchymistickému procesu – premene „olova našich slabostí“ na zlato „duchovnej svätosti“. Pozvanie do priestoru pomedzi: ľudskú zraniteľnosť a božskú dokonalosť. Práve toto rozmedzie, v ktorom sa ľudské stretáva a presahuje k božskému, je tým, čo zosobňuje – „Christos“.

    « „CHRISTOS“ / Ježiš Kristus ako ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – „svätosti“ »

    ZNAČKY: Veľká nocUmenieIlustráciaTypografiaCitátInšpiráciaVeľkonočná nedeľaKresťanstvoBibliaJežiš KristusPsychológiaEtikaMravný ideálCnosťKrásaSebarozvojVzdelanieVýchovaRodinaRodičovstvoMaterstvoObrátenieZnovuzrodenie

    « Naša téza je jednoducho takáto: ukrižovaný človek je zároveň vzkrieseným Kristom. Toto je človek Ježiš. Kristus z Písma, pre Židov kameň úrazu, pre Grékov bláznovstvo, pre históriu mýtus, a predsa Kristus je. Nech už bol Kristus pred takmer dvoma tisícmi rokmi čímkoľvek, tak je i dnes a bude po nespočetné veky – Vykupiteľom ľudského rodu. Pod pojmom ideál budeme mať na mysli dokonalosť svojského druhu: úplnú a kompletnú realizáciu všetkej možnej alebo predstaviteľnej dokonalosti, nie len výplod fantázie, ako tento pojem mnohí používajú. Kristus je ideálny človek. Ale dosiahnutie dokonalosti je dosiahnutím božskosti; a preto je ideálny človek ľudským Bohom. (s. 9) »

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: BUCK, Jirah Dewey. Christos – The Perfect Man is the Anthropomorphic God. New York (USA) : Hermetic Publishing Company, 1889. 30 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/christos-jezis-kristus-ako-ideal-cnostneho-cloveka-ktory-sa-zivotom-hodnotami-ake-zhmotnuje-vo-svete-navokol-seba-prekonavanim-slabosti-snazi-posunut-vlastny-rozvoj-na-uroven-svatosti/

  • ▐ Zverejnené: 03/04/2026

    Základný popis

    Spoločné zdieľanie zvládania životných útrap. V kresbách stredovekých fresiek často vidíme anonymných pomocníkov – postavy v jednoduchých róbach, ktorých tváre sú skryté pod kapucňami alebo sa nám akosi vytratili počas uplynutých rokov. Možno symbolizujú každého z nás, osud, ktorý je nám daný – niesť „kríž ľudstva“ a prinavracať ho – svojim čiastočným – úsilím na cestu pravdy a krásy. Takto aj táto freska kričí do dnešného sveta o zabudnutej modlitbe, spálených sviečkach a tichých slzách – všetkých týchto momentov stratených vo vekoch, no stále prítomných – v nás.

    « Mravný imperatív: Ľudstvo napomáhajúce Kristovi niesť jeho kríž (Freska z kostola Église Saint-Pierre de Chauvigny / Francúzsko, 15. storočie) »

    ZNAČKY: Veľká nocUmenieIlustráciaVeľký piatokKresťanstvoBibliaJežiš KristusHumanizmusĽudský životMravný ideálKrásaSpoločenská zodpovednosťPokoraSlužbaMilosrdenstvo

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: LA MAUVINIERE, Henri Labbe de. Les Villes D’art Celebres – Poitiers & Angoulême. Paríž (Francúzsko) : Librairie Renouard, H. Laurens, Éditeur; 1908. 140 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mravny-imperativ-ludstvo-napomahajuce-kristovi-niest-jeho-kriz-freska-z-kostola-eglise-saint-pierre-de-chauvigny-francuzsko-15-storocie/

  • ▐ Zverejnené: 28/03/2026

    Základný popis

    V ére nepretržitých zmien, hlučného sveta a rýchlych odpovedí, sa často strácame v rozlišovaní medzi tým, čo je skutočne „vznešené“, a tým, čo je „prázdne“ – tupou snahou pri pokuse o vynútenie si pozornosť za každú cenu. Jamblichos z Chalkidy, žiak Porfyria z Tyru, nám ponúka hlboký pohľad na cestu k poznaniu a schopnosti rozoznávať podstatné od bezvýznamného. Jeho filozofia, prepojená s antickou múdrosťou, nám ukazuje, že pravá intuícia nie je vrodená, ale výsledkom spojenia s „božským“.

    « Osobný rozvoj a nadobudnutie schopnosti vidieť, čo je nízke a ničotné, a čo je naopak vznešené (Jamblichos z Chalkidy) »

    ZNAČKY: CitátInšpiráciaAntikaFilozofiaEtikaPsychológiaSebarozvojVýchovaVzdelanieMravný ideálKrásaCnosť

    « Jamblichos. Tento filozof bol žiakom Porfyria z Tyru a zomrel okolo roku 333 n. l. Hovorí: „Ak sa duša povznesie k božstvám, stane sa ako-keby božskou a schopnou rozpoznať vznešené a nízke; potom nadobúda moc liečiť choroby, robiť užitočné vynálezy, zavádzať múdre zákony. Človek nemá žiadnu vlastnú intuitívnu silu; jeho intuícia je výsledkom spojenia medzi jeho dušou a božským duchom; čím silnejšie toto spojenie rastie, tým väčšia bude jeho intuícia alebo duchovné poznanie. Nie všetky vnímania duše majú božský charakter; existuje aj mnoho obrazov, ktoré sú produktom nižšej činnosti duše v jej miešaní sa so svetskými prvkami. Božská prirodzenosť, ktorá je večným prameňom života, neprodukuje žiadne klamlivé obrazy; ale ak je jej činnosť zvrátená, tak sa takéto klamlivé obrazy môžu objaviť. Ak je myseľ človeka osvetlená božským svetlom, nebeský nosič jeho duše sa naplní svetlom a žiarou.“ (s. 31) »

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: HARTMANN, Franz. In the Pronaos of the Temple of Wisdom (Containing the History of the True and False Rosicrucians with an Introduction into the Mysteries of the Hermetic Philosophy). Boston (USA) : Theosophical Publishing Society, 1890. 136 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/osobny-rozvoj-a-nadobudnutie-schopnosti-vidiet-co-je-nizke-a-nicotne-a-co-je-naopak-vznesene-jamblichos-z-chalkidy/

  • ▐ Zverejnené: 28/03/2026

    Základný popis

    Srdce anglického vidieka a život pulzujúci v rytme prírody. Táto scéna je oslavou jari a prebúdzajúcej sa zeme. Cítiť z nej vôňu čerstvo zoranej role, sľub osiva, ktoré sa v nej už čoskoro zakorení. Dorset, grófstvo v južnom Anglicku, je známe svojou nádhernou krajinou, rozľahlými pastvinami a bohatou poľnohospodárskou tradíciou…

    « Orba v Dorsete / Anglicko (Thomas, 1905) »

    ZNAČKY: UmenieFotografiaDokumentárna fotografiaJarPrírodaVidiekFolklórNárodRodoľubstvoMravný ideálKrásaCnosťRodinaRodičovstvoPokoraSlužbaMilosrdenstvoĽudský životViktoriánska éra

    UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Barnet Book of Photography. New York (USA) : Elliot & Sons, Ltd., 1905. cca. 360 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/orba-v-dorsete-anglicko-thomas-1905/

  • ▐ Zverejnené: 28/03/2026

    Základný popis

    Táto ilustrácia nie je len zobrazením orby, ktorá predchádza samotnému siatiu osiva – je to oslava cyklu života. Svedectvo o tradičnom spôsobe života, kde práca bola cnosťou, pokora hodnotou a rodina základom existencie. V tomto období sa formovali mravné ideály – čistota srdca, láska k domovine a úcta ku komunite.

    « Rodina na poli v Smolenskej oblasti – „Smolenshchina“ (1871) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaJarPrírodaVidiekFolklórFeminizmusSexuálna výchovaMravný ideálKrásaCnosťČistotaMuž a ženaLáskaManželstvoMaterstvoRodinaRodičovstvoDetstvoVýchovaPokoraSlužbaMilosrdenstvoSpoločenská zodpovednosťRodoľubstvoNárodSlovaniaRusko

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 125: 22. máj 1871 (Zväzok 5 [V.] – No. 21). 3. ročník [III.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1871.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rodina-na-poli-v-smolenskej-oblasti-smolenshchina-1871/

  • ▐ Zverejnené: 27/03/2026

    Základný popis

    Jar v kvitnúcom Česko-Slovensku. Pohľad na ľudovú kultúru, kde sa kone ťažko predierajú ornou pôdou a tradícia úzko prepája s prebúdzaním prírody. Oslava kultúrneho dedičstva, hlboko zakoreneného v národnej kultúre, folklóre a harmónii medzi človekom a jeho zemou – danou mu od Boha, domovinou, tou drahou otčinou zanechanou mu jeho predkami.

    « Jar – Rodná zem – Matka – Otec – Vlasť (Antonín Majer, 1922) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaJarPrírodaVidiekFolklórFeminizmusSexuálna výchovaMravný ideálKrásaCnosťČistotaMuž a ženaLáskaManželstvoMaterstvoRodinaRodičovstvoDetstvoVýchovaPokoraSlužbaMilosrdenstvoSpoločenská zodpovednosťRodoľubstvoNárodSlovania

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Graphic Art of Czechoslovakia (Exhibition of Prints from the Private Collection of Henry J. John M. D.) Cleveland (USA) : The Cleveland Museum of Art, 1922. cca. 60 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/jar-rodna-zem-matka-otec-vlast-antonin-majer-1922/

  • ▐ Zverejnené: 26/03/2026

    Základný popis

    Tento obrázok nás prenáša do idylického sveta detstva na vidieku. Mladé dievča, strážkyňa stáda kravičiek na zelenej pastvine, je obrazom dní strávených medzi stromami, kvetmi a zvieratami, presne tam, kde sa formuje podstata charakteru človeka a ten sa na tomto mieste učí významu práce, pokory a pôvabu života odohrávajúceho sa v harmónii s prírodou.

    « Mladý dohľad na pastvinách (Ernst Albert Fischer-Cörlin, 1901) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaJarPrírodaPriateľstvoVidiekDetstvoMravný ideálKrásaCnosťČistotaPokoraSlužbaMilosrdenstvoRodinaMaterstvoRodičovstvoVýchovaFolklórNárodRodoľubstvo

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 51, 1901. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1901.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mlady-dohlad-na-pastvinach-ernst-albert-fischer-corlin-1901/

  • ▐ Zverejnené: 25/03/2026

    Základný popis

    Poniektoré tradície žijú v srdciach ľudí dodnes. Pohľad na skorú jar v Čiernom lese prostredníctvom objektívu Maxa Ferrarsa. Na snímke vidíme skupinku detí zhromaždených pri kamennom mostíku, popod ktorý preteká miestny dedinský potôčik. Je to scéna plná harmónie s prírodou, žitia v rámci komunity, kde sa tradície odovzdávajú z generácie na generáciu.

    « Kolo, kolo mlynské: Vítanie jari v Čiernom lese / Schwarzwald – Black Forest (Max Ferrars, 1905) »

    ZNAČKY: UmenieFotografiaDokumentárna fotografiaStreet photographyPouličná fotografiaJarPrírodaVidiekDetstvoVýchovaMravný ideálKrásaFolklórNárodRodoľubstvo

    UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: HOLME, Charles (ed.) Art in Photography (With Selected Examples of European and America Work). Londýn, Paríž a New York : Office of „The Studio“, 1905. cca. 300 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kolo-kolo-mlynske-vitanie-jari-v-ciernom-lese-schwarzwald-black-forest-max-ferrars-1905/

  • ▐ Zverejnené: 23/03/2026

    Aktualizované: 24/03/2026 (23:47)

    Základný popis

    Vizuálna báseň o prirodzených cykloch v prírode a spoločne s tým – neoddeliteľne – prezentácia symboliky hlbokých archetypov ženskosti. Tento obraz rezonuje s dávnymi mytológiami, kde je žena uctievaná ako matka a stvoriteľka. Je to oslava jej schopnosti – priniesť nový život a stať tak pri počiatočnom bode zrodu mnohých ďalších generácii – byť súčasťou večného kolobehu života a nepretržitej obnovy tohto sveta.

    « Dievčenstvo ako predobraz materstva: Osobný rast k múdrosti a znovuzrodenie sveta (Charles Robinson, 1895) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaKomentárInšpiráciaJarPrírodaMytológiaOkultizmusAlchýmiaPsychológiaHlbinná psychológiaPsychoanalýzaĽudský životExistencializmusFeminizmusSexuálna výchovaMravný ideálCnosťČistotaMuž a ženaLáskaManželstvoMaterstvoRodinaRodičovstvoDetstvoVýchovaPokoraSlužbaSpoločenská zodpovednosťRodoľubstvo

    Nasledujúci obrázok pozostáva z dvoch obrázkov spojených dokopy. Aby som bol úplne presný, obe sú súčasťou obálky detskej knihy „A Child’s Garden of Verses“. Časť vľavo sa nachádza na titulnej strane a časť vpravo je – pre zmenu – na zadnej strane spomenutej knihy. Pôvodne som si nebol úplne istý, či tento obrázok zverejniť. Je to pomerne jednoduchý nákres. Na prvý pohľad. Ak si ho človek prezrie poriadne… popremýšľa nad jeho symbolikou…

    Začnime hlavnou časťou, čo do veľkosti aj významu, a tou je tá na ľavej strane. Centrálnym objektom celého vyobrazenia tu je dievčenská figúra. Tá drží priamo v oblasti svojho lona nádobu, kvetináč. Takéto vyobrazenie v symbolickej rovine reprezentuje potenciál dievčiny pre „budúcu kreáciu“. Hovoríme o prvej úrovni elementárnej osnovy životného cyklu: panna – kreatívny potenciál, matka – samotný proces kreácie, kráľovna (múdra žena) – odovzdávanie nadobudnutého životného poznania, uzavretie cyklu. Azda nikoho nemôže prekvapiť, že: „Predstava nádoby alebo vázy zrodenia bola u pytagorejcov známym symbolom… (Mead, 1906 / s. 26)“ Dokonca i takí Mayovia mali údajne božstvo previazané so zrodom a prinášaním úrody, ktoré bývalo zobrazené: „…v pozícii rodiacej ženy, niekedy držiac v rukách vázu, pravdepodobne na obilie. Bolo spájané s pannou… (Hagar, 1909)“ Jedným z  dôležitých krokov alchymistov pri výrobe slávneho „kameňa mudrcov“ bol aj: „Táto nasledovná práca sa vykonáva v tej istej ‚Vas Philosophorum‘, alebo v nádobe podobnej tej prvej… (Pernety, 1898 / s. 192)“ Aký význam sa niekedy prikladal takejto „nádobe“ možno upresnia tieto slová: „Filozofická obec už v dostatočnej miere hovorila o všetkom, čo je potrebné ohľadom diela, s výnimkou nádoby; ktorá je božským tajomstvom, ukrytým pred modlármi, a bez tejto znalosti nikto nemôže dosiahnuť majstrovstvo… (Atwood, 1850 / s. 137-138)“ Uvedené – tak nejako – zhrnuté dokopy: „…odhaľujú pravú podstatu ‚Prima Materia‘, zatiaľ čo ‚Vas Philosophorum‘, v ktorom je uchovávaná a spracovávaná, je opísaná protichodnými slovami a niektorí autori ju vyhlasujú za božské tajomstvo. Keďže máme k dispozícii matériu kameňa aj potrebnú nádobu, postupy, ktoré je potom potrebné vykonať na dosiahnutie ‚Magnum Opus‘, [sú] opísané so striedmou zrozumiteľnosťou. (Pernety, 1898 / s. 42)“ Pridržiavajúc sa alchymistickej terminológie, nebude ďaleko od pravdy tvrdenie: dievčina na obrázku drží v rukách „Vas Philosophorum“, kde sa bude odohrávať podstata jej životného „Magnum Opus“.

    O aký „Magnum Opus“ sa jedná nám naznačujú ďalšie časti tejto kresby. Z tejto nádoby – v oblasti jej lona – vyrastá „príroda“. Táto „príroda“ vyrastá v dvoch vrstvách. Prvá vrstva „prírody“ je vymedzená vyobrazením „srdca“ obklopujúceho dievčinu. Mohli by sme ju označiť ako – vrstva „osobnej lásky“. Druhou vrstvou prírody, ktorá má svoj počiatok v oblasti lona dievčiny, je vyobrazenie ďalšieho – tentokrát obrovského – „srdca“, ktorý zahŕňa „celý svet“. Túto by sme mohli označiť ako – vrstva „stvoriteľská“. Jedna vrstva s tou druhou súvisia a prirodzene na seba nadväzujú. Úspešným zvládnutím výziev lásky na „osobnej úrovni“ dochádza následne k „transcendencii“ – príspevku „všeľudskému“.

    A čo potom dievčina v šatôčkách, ktorá s lopatou prehrabáva zeminu, z ktorej do výšok vyrastá obrovský výhonok nejakej tej klíčiacej rastliny? Môžeme na ňu nazerať spôsobom, že sa tam iba hrá, alebo môžeme vnímať jej činnosť ako prejav práce, námahy – aktívneho príspevku, zapojenia sa, do istej miery aj prevzatia zodpovednosti za „rast“, v kontexte všetkého spomenutého, ten svoj. Dievčina aktívne pracuje na formovaní svojej budúcnosti, čím prejavuje svoju vôľu.

    Všetko pospájané dokopy mne osobne dáva takéto vysvetlenie: zachytenie ľudskej prirodzenosti, večne sa opakujúceho cyklu vyjadrujúceho nemenný poriadok, kde je dievčenstvo nádejou pre budúce materstvo, nádejou pre nové stvorenie a možnosť nápravy, príspevok k rekonštrukcii sveta, kde sa celý tento príbeh začína už v mladosti. V podstate je tento obrázok oslavou ženskosti, isteže, podľa môjho názoru.

    Na záver, asi troška dlhší než zvyčajne, dnešného môjho pojednania už iba „maličkosť“, ktorej som sa pôvodne nechcel venovať. Nepovažoval som to totiž za nijako potrebné, pretože tá základná symbolika je pomerne zjavná a snáď pre mnohých aj známa, lenže málokto ju pozná v takomto rozsahu jej širšieho významu a ten je prekvapivo pôsobivý, a tak… Žaby! Prečo sú tam? Čo s nimi? Začnime kuriozitou. V Írsku voľakedy existovala zvláštna povera: „Chyťte živú žabu a olíznite jej oči jazykom. Osobe, ktorá to urobí, [následne] stačí, ak jazykom olíže akékoľvek choré oko a to sa vylieči. (Mooney, 1887 / s. 166)“ Toľko „medicínske“ rady viažúce sa k využitiu žiab pri liečení zdravotných neduhov. Presuňme sa mi radšej k poznatkom indickej mytológie, kde objavíte i takéto konštatovanie: „…je zaznamenané priame uctievanie kravy a žaby (aspoň v období dažďov). (Keith, 1917 / s. 63)“ Pôvodní obyvatelia USA – Irokézi [Iroquois, pozn.] si dodnes uchoval mýtický príbeh o dvojčatách, synovia panny [mimochodom, zrodenie z panny je súčasťou aj iných kultúrnych tradícii, než je len tá kresťanská, o čom vie málokto…, pozn.], ktorí sa volali Ioskeha (Svetlý – svetlo) a Tawiskara (Temný – temnota). V tomto príbehu: „Ioskeha chodil po zemi, ktorá bola vyprahnutá, vyvolával pramene a jazerá, vytváral potoky a rieky. Ale Tawiskara stvoril obrovskú žabu, ktorá prehltla všetku vodu a zanechala zem suchú, ako bola predtým. Jarabica o tom informovala Ioskehu a ten sa vydal do krajiny svojho brata, pretože si [rozľahlé] územia rozdelili medzi seba. Čoskoro prišiel k obrovskej žabe, prebodol jej bok a voda sa vyvalila [naspäť do prírody]. (Edwards, 1883 / s. 239)“ Z pohľadu odkazu egyptskej mytológie: « Zdá sa, že žaba bola v primitívnych časoch uctievaná ako symbol plodenia, zrodenia a plodnosti vo všeobecnosti; žabia bohyňa „Heqet“ alebo „Heqtit“ [niekedy aj „Hequet“, ako slovensky variant sa používa „Heket“, pozn.] bola stotožňovaná s „Hathor“ [zanikanie alebo splývanie božstiev s prestupovaním, prenášaním vlastností bola v egyptskej histórii pomerne bežná záležitosť, pozn.] a pôvodne bola ženským náprotivkom „Chnuma“ [Khnemu alebo Khnum, pozn.], s ktorým sa stala matkou Hora [Heru-ur, pozn.] Staroveký kult žaby dokazuje skutočnosť, že každý zo štyroch prvotných bohov – Heh, Kek, Nau a Amen – býva zobrazený s hlavou žaby, zatiaľ čo jeho ženský náprotivok má hlavu hada. Kult žaby je jedným z najstarších v Egypteverilo sa, že žabí boh a žabia bohyňa zohrali veľmi významnú úlohu pri stvorení sveta. (Budge, 1904 / s. 378) » Z rámca doteraz napísaného sa neodchyľuje ani tento citát: « Zdá sa, že stará verzia tohto stvorenia sveta z priepasti sa zachovala v tradícii, ktorá považuje boha s hlavou barana „Chnuma“ z Elefantíny [riečny ostrov na Níle, pozn.] a jeho manželku, bohyňu s hlavou žaby „Heket“, za „prvých bohov, ktorí boli na počiatku, ktorí stvorili ľudí a zrodili bohov“. Základná myšlienka jednoducho hľadá pôvod všetkých vôd, vrátane oceánu, v mýtickom prameni Nílu medzi kameňmi prvého kataraktu… » Rovnaký zdroj neskôr uvádza: „Chnum formuje deti a Heket [– žabia bohyňa, pozn.] im dáva život. (Müller, 1918 / s. 50-51)“ „…a zelená farba žaby je kľúčom k významu starovekej bohyne Heket. […] Vzhľadom na všetko sa zdá pravdepodobné, že v Egypte, kde by pôda bez rozvodnenia Nílu nemala takmer žiaden význam…, (Robertson, 1910 / s. 150-151)“ je zelená farba vyjadrením jednoduchej rovnice: dostatok vody znamená rast, zeleň a ŽIVOT. V tejto chvíli už asi každý pochopil symbolické posolstvo žabích božstiev – ich priamu väzbu na životodarnosť vôd, s nejakým tým dôrazom na špecificky egyptskú bohyňu Heket. Prečo práve ju? Pretože, ak si niekto z vás dá tú námahu a pozrie znak tohto egyptského božstva v hieroglyfoch, v tej chvíli zistí, že pán Charles Robinson sa rozhodol na svojom obrázku nakresliť prakticky vernú kópiu tohto znaku! Preto. Väzba na vodu je zachovaná, no v odlišnej rovine, aj v: „…hinduistickom príbehu o Bhekim alebo žabom princovi, „čo označuje Slnko odpočívajúce nad vodou“, alebo tesne nad horizontom, ako to vždy býva v blízkosti [obdobia] zimného slnovratu… (Woolley, 1888 / s. 160)“ [Pozn.: Britský historik George William Cox používa vo svojej práci „The Mythology of the Aryan Nations in Two Volumes“ termín „frog-sun“ – „žabie Slnko“.] I keď pôvodná legenda hovorí o: „Bheki – žaba bola krásnou dievčinou; jedného dňa, keď sedela pri studni, tak ju tam objavil kráľ a požiadal, aby sa stala jeho ženou. Súhlasila pod podmienkou, že jej nikdy neukáže ani kvapku vody…, (Aiyangar, 1898 / s. 222)“ čo nás posúva k ďalšiemu rozmeru symbolických významov žiab.

    « Žaba, ktorú grécko-egyptský spisovateľ, známy pod menom Hórapollón, nazval „vyjadrením človeka v zárodku…“, (Brown, 1898 / s. 157) » alebo , „…žaba predstavovala nekompletne sformovaného človeka, (Budge, 1904 / s. 379)“ čím je naznačený pravdepodobne najznámejší význam, aký žaby všeobecne zvyknú – v symbolickej rovine – zastávať: transformácia – premena. Už Shakespeare prirovnával žabu k životným strastiam: „Sladké sú plody utrpenia, ktoré je ako ropucha – škaredá a jedovatá, no na hlave nosí vzácny klenot, (Wolsey, 1917 / s. 97)“ ktoré, ak sú zvládnuté, vedú k oslňujúcej odmene. A asi každý pozná príbeh žabiaka, ktorá vraví princezne: « „Tvoje šaty, tvoje perly a šperky, ani tvoja zlatá korunka nie sú pre mňa,“ odpovedal žabiak, „ale keby si ma milovala a mala ma za spoločníka a kamaráta na hranie a dovolila by si mi sedieť vedľa teba pri stole, jesť z tvojho taniera, piť z tvojho pohára a spať v tvojej malej postieľke, – keby si mi toto všetko sľúbila, potom by som sa ponoril pod vodu a priniesol ti späť tvoju zlatú loptičku.“ (Grimm, 1922 / s. 33) » Pričom existujú aj opačné varianty tohto príbehu, napríklad v Rusku majú príbehy o „Žabej kráľovne (The Russian Fairy Vook, 1907)“, resp. o „Žabej cárovne (Polevoi, 1893)“ Klasickým príkladom ostáva: „Ďalšou ťažkosťou, ktorá stojí v ceste vyslobodeniu, je, že dievča v nejakej odpornej podobe, ako had, drak, ropucha alebo žaba, musí byť trikrát pobozkané. (Grimm, 1883)“ V týchto spomenutých prípadoch sa jedná o premenu v zmysle osobného rastu jedinca.

    Opäť sa obrátime k folklórnemu dedičstvu jedného z pôvodných severoamerických kmeňov, tentokrát k Póníom [Pawnee, pozn.] U nich sa zachoval príbeh o tom, ako sa istý lovec vydal na poľovačku. Počas svojho putovania narazil na trstinovú chatrč, z ktorej vyšla čarodejnica. Táto ho pozvala k sebe domov, dala mu najesť a takto ho otrávila. Jeho hlavu potom odrezala a dobre si ju uschovala, telo rozkúskovala. Uplynuli štyri dni a manželka tohto muža sa rozhodla poslať za ním ich syna. I ten došiel k rovnakej čarodejnici, i toho táto čarodejnica: „…nakoniec ustúpila a chystala sa chlapca zabiť, keď na miesto prišlo niekoľko mužov. Vzali starú ženu, zabili ju a chlapca zachránili. Čarodejnicu hodili do ohňa a spálili. V ohni praskla a niečo [z nej] vyskočilo [niekam] hore a zostalo na strome. Keď ľudia tú vec [bližšie] preskúmali, zistili, že to bola kvákajúca stromová žaba. Chlapec ju vzal domov a povedal ľuďom, že toto bola tá čarodejnica, ktorá zabila muža… (Dorsey, 1906 / s. 240)“ Tento príbeh má evidentné posolstvo: vyjadruje nevydarenú životnú transformáciu, zlyhanie procesu osobného rozvoja a psychický zostup danej ženy na nižšiu vývojovú úroveň, ak by sme použili terminológiu pána Hórapollóna – táto žena, potom, ako bola potrestaná, infantilizovala a vrátila sa do svojho „zárodočného stavu nevyvinutosti“, pred jej ďalším pokusom – snáď úspešným – o „stanie sa“. Veľmi blízkymi k Póníom sú indiánske kmene Wichita. Známemu etnografovi Georgeovi Amosovi Dorseymu sa podarilo zaznamenať – a naveky uchovať – takýto ich príbeh. Istý náčelník s menom „Mladý chlapec“ (Waiksedia) sa rozhodol ísť na expedíciu. Počas tejto expedície, niekde pri rieke, narazil na starú ženu pomáhajúcu si pri chôdzi s paličkou. Náš náčelník sa ponúkol, či jej má pomôcť prebrodiť sa cez rieku. Ona mu povedala, že by mohol. Vyhodil si ju teda na chrbát, prešiel cez rieku a na druhej strane ju chcel položiť na zem, čo žena razantne odmietla a povedala mu, nech ju odnesie do dediny, kde býva. Do dediny, po dlhej ceste, dorazili až za tmy. Ibaže žena stále odmietala zliezť z jeho chrbta a tentokrát sa rozhodla, že sa stane jeho manželkou, však i tak si len preberal medzi ženami, nechcel si žiadnu z nich vziať, nevedel sa rozhodnúť… Neprotestoval, súhlasil, odteraz už budú navždy spolu… nech teraz zíde z jeho chrbta, aby sa stala jeho manželkou. Žena i naďalej nesúhlasila – nikdy odtiaľ nezíde a on ju navždy bude niesť na svojom chrbte. Deň za dňom plynuli a náčelník „Mladý chlapec“, s týmto krížom na svojom chrbte, chradol a chradol, až sa všetci navôkol začali obávať, že čoskoro umrie. Nič také sa – našťastie – nestane a tento príbeh sa napokon dopracuje k tomuto rozuzleniu: « Keď z chrbta náčelníka „Mladého chlapca“ sňali tú zlú ženu, Korytnačka dovolila mužom robiť si s ňou, čo sa im zachce. Kojot potom vzal palicu a ubil ju na smrť. Táto žena bola „Niečo-čo-sa-prilepí-na-čokoľvek“ [„Something-that-will-stick-to-anything“, pozn.] (Tatiniyarskaharts), zelená stromová žaba… (Dorsey, 1904 / s. 191) » Ďalšie nádherné „žabie“ podobenstvo popisujúce symptomatiku psychickej narušenosti niektorých žien, ktorá priamo súvisí so zlyhaním ich psychického vývoja. Žien, ktoré sa „prilepia“ na čokoľvek, ktoré nemajú vyvinuté hlbšie hodnotové povedomie, sú osobnostne obmedzené a svet navôkol seba posudzujú iba z hľadiska prínosov pre dosahovanie ich rozkoše, ak to „čokoľvek“ je pre nich práve prínosné. Jedno upresnenie: v tomto príbehu si je náčelník „Mladý chlapec“ vedomí, čo sa deje, v reálnom živote „čokoľvekom“ nijako zásadne neprekáža takáto „prílepka“, pretože „čokoľvekom“ nič iné v živote neostáva… samotní bývajú intelektuálne leniví, duševne zaostalí a charakterovo mrzkí. Ak chcel niekto – v rámci védskej viery – vzdať úctu, obrátiť sa boha ohňa Agniho: „Nasleduje dlhý zoznam ďalších mien, ktoré sa rovnako považujú za názvy predmetov posvätných Agnimu, ako by sme mali povedať, a často sa spomínajú v hymnoch adresovaných tomuto božstvu. Takými sú…, (Müller, 1897 / s. 481)“ a boli nimi aj žaby: „Manduka“ – žaba. Význam darovania alebo oslavy žaby, symbolu plodnosti, života, „premeny a zrodenia“, vo vzťahu k božstvu ohňa? Ak chceš nadobudnúť moc, silu a schopnosť ochrániť seba aj iných, tak tomuto musíš venovať svoj život: zrodiť a stať sa, transformovať sa z nevyvinutého štádia – dospieť osobnostne. Alebo na vás čaká osud zachytený v sanskrite vo fráze „Kupamanduka“, doslovne: „žaba v studni“, osud prostáčika s obmedzeným rozhľadom, ktorý z „nebies“ uvidí vždy len jednu milióntinu.

    A ako: „…žaba slávikovi velebila jeho pieseň… (Greenville, 1839 / s. 268) tak aj žaby na uvedenom obrázku ohlasujú našej dievčine radostnú zvesť o možnom „Magnum Opus“, ktorý na ňu čaká, rovnako ju varujú pred zatratením, ak odmietne svojim životom stelesniť nemennú prirodzenosť (prejavenú v podobe vrodeného potenciálu) – večný ideál pravdy a krásy, kde samotným cieľom nie je využitie tejto „produkčnej kapacity“ a „rodenie pre rodenie“, ale prekročenie „živočíšneho k najdokonalejšiemu pre človeka možnému“ – zasvätenie života hodnotám pravej lásky.

    FINIS.

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJE:

    • [1] AIYANGAR, Narayan. Essays on Indo-Aryan Mythology (Part I.) Bangalúr (India) : Caxton Press, 1898. 584 strán.
    • [2] ATWOOD, Mary Anne. A Suggestive Inquiry into the Hermetic Mystery (With a Dissertation on the More Celebrated of the Alchemical Philosophers Being an Attempt Towards the Recovery of the Ancient Experiment of Nature). Londýn (UK) : Trelawney Saunders, 1850. 531 strán.
    • [3] BROWN, Robert. Semitic Influence In Hellenic Mythology (With Special Reference to the Recent Mythological Works of the Rt. Hon. Prof. F. Max Muller and Mr. Andrew Lang). Londýn, Edinburgh, Oxford (UK) : Williams and Norgate, 1898. 228 strán.
    • [4] BUDGE, Ernest Alfred Wallis. The Gods of Egyptians or Studies in Egyptian Mythology – Volume II. Chicago (USA) : The Open Court Publishing Company, 1904. 431 strán.
    • [5] COX, George William. The Mythology of the Aryan Nations in Two Volumes (Vol. I). Londýn (UK) : Longmans, Green and Co.; 1870. cca. 490 strán.
    • [6] COX, George William. The Mythology of the Aryan Nations in Two Volumes (Vol. II). Londýn (UK) : Longmans, Green and Co.; 1870. cca. 430 strán.
    • [7] DORSEY, George Amos. The Mythology of the Wichita. Washington D. C. (USA) : Carnegie Institution of Washington, 1904. 351 strán.
    • [8] DORSEY, George Amos. The Pawnee Mythology (Part I). Washington D. C. (USA) : Carnegie Institution of Washington, 1906. 546 strán.
    • [9] EDWARDS, S. A. A Handbook of Mythology for the Use of Schools and Academies. Philadelphia (USA) : Eldredge & Brothers, 1883. 256 strán.
    • [10] GREENVILLE, Pigott. A Manual Of Scandanavian Mythology (Containing a Popular Account of the Two Eddas and of The Religion of Odin). London (UK) : William Pickering, 1839. 370 strán.
    • [11] GRIMM. Household Stories From The Collection of the Bros: GRIMM. Londýn (UK) : Macmillan & Co., 1922. 269 strán.
    • [12] GRIMM, Jacob. Teutonic Mythology – Vol. III. Londýn (UK) : George Bell & Sons, 1883. cca. 440 strán.
    • [13] HAGAR, Stansbury. Elements of the Maya and Mexica Zodiac. Viedeň (Rakúsko-Uhorsko) : A. Hartleben, 1909.
    • [14] KEITH, Arthur Beriedale; CARNOY, Albert J. The Mythology of All Races in Thirteen Volumes (Indian – Iranian). Boston (USA) : Marshall Jones Company, 1917. cca. 500 strán.
    • [15] MEAD, George Robert Stow Mead. Thrice-Greatest Hermes – Studies in Hellenistic Theosophy and Gnosis (Volume III. – Excerpts and Fragments). Londýn (UK) : The Theosophical Publishing Society, 1906. 371 strán.
    • [16] MOONEY, James. The Medical Mythology of Ireland (Read Before the American Philosophical Society, April 15, 1887). Philadelphia (USA) : MacCalla & Company, 1887.
    • [17] MÜLLER, Friedrich Max. Contributions to the Science of Mythology in Two Volumes (Vol. II). Londýn, New York a Bombaj : Longmans, Green, and Co.; 1897. 864 strán.
    • [18] MÜLLER, Wilhelm Max; SCOTT, James George. The Mythology of All Races in Thirteen Volumes (Egyptian – Indo-chinese). New York : Marshall Jones Company; 1918. cca. 500 strán.
    • [19] PERNETY, Antoine-Joseph. Treatise on the Great Art (A System of Physics According to Hermetic Philosophy and Theory and Practice of the Magisterium) edited by Edouard Blitz. Boston (USA) : Occult Publishing Company, 1898. 255 strán.
    • [20] POLEVOI. Russian Fairy Tales from the Skazki of Polevoi. 7. vydanie. Londýn (UK) : Lawrence and Bullen, 1893. 264 strán.
    • [21] ROBERTSON, John Mackinnon. Christianity and Mythology. 2. vydanie. Londýn (UK) : Watts & Co., 1910. 472 strán.
    • [22] STEVENSON, Robert Louis. A Child’s Garden of Verses. New York (USA) : Charles Scribner’s Sons, London (UK) : John Lane, 1895. 140 strán.
    • [23] The Russian Fairy Book. Cambridge (USA) : The University Press, 1907. 126 strán.
    • [24] WAITE, Arthur Edward. Lives of Alchemystical Philosophers (Based on Materials Collected in 1815 and Supplemented by Recent researches with a Philosophical Demonstration of True Principles of the Magnum Opus, or Great Work of Alchemycal Re-Construction, and Some Account of The Spiritual Chemistry). London (UK) : George Redway, 1888. cca. 360 strán.
    • [25] WOOLLEY, Milton. Hebrew Mythology or, the Rationale of the Bible (Wherein it Show That the Holy Scriptures Treat of Natural Phenomena Only). New York (USA) : The Truth Seeker Company, 1888. 613 strán.
    • [26] WOOLSEY, John Martin. Symbolic Mythology and Translation of a Lost and Forgotten Language. New York (USA) : J. M. Woolsey, 1917. 224 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dievcenstvo-ako-predobraz-materstva-osobny-rast-k-mudrosti-a-znovuzrodenie-sveta-charles-robinson-1895/

  • ▐ Zverejnené: 21/03/2026

    Základný popis

    Pohľad na život divých vtákov v ich prirodzenom prostredí premietnutý do podoby hlasu prírody pripomínajúceho nám poéziu univerzálnej sily budúceho materstva. Nazrite do hniezda slávika, drobného majstra spevu, a objavte utajený zázrak – už čoskoro prichádzajúceho – nového života.

    « Poklady ukryté v hniezde slávika (Snell, 1905) »

    ZNAČKY: UmenieFotografiaDokumentárna fotografiaJarPrírodaVidiekKrásaFeminizmusSexuálna výchovaMravný ideálCnosťČistotaMuž a ženaLáskaManželstvoMaterstvoRodinaRodičovstvoVýchovaPokoraSlužbaSpoločenská zodpovednosťRodoľubstvo

    UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: SNELL, F. C. The Camera in the Fields (A Practical Guide to Nature Photography). Londýn (UK) : T. Fischer Unwin, 1905. 256 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/poklady-ukryte-v-hniezde-slavika-snell-1905/

  • ▐ Zverejnené: 21/03/2026

    Základný popis

    S prichádzajúcou jarou sa príroda oblieka do nových šiat, nastáva nový cyklus nekonečného stvorenia – obnova života. Socha Harolda Parkera je oslavou tejto prirodzenosti z pohľadu špecifického, toho človečieho. Zachytáva ženu a pripomína nám práve silu žien ako nositeliek nového ľudského života. Takto sa toto dielo stáva vizuálnym zdôraznením dôležitosti materstva v živote jednotlivca i celej našej civilizácie.

    « Prebúdzanie jari (Harold Parker, 1926) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaJarPrírodaKrásaMytológiaFeminizmusSexuálna výchovaMaterstvoMravný ideál

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Architecture (The Journal of Proceedings of the Institute of Architects of New South Wales) / No. 10 – October, 1926. 15. ročník. Sydney / New South Wales (Austrália) : Art in Asutralia Ltd., 1926.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prebudzanie-jari-harold-parker-1926/

  • ▐ Zverejnené: 21/03/2026

    Základný popis

    Tieto úvodné riadky piesne „Spring is Here“ od Flety Jan Brown Spencer z roku 1907 rezonujú s večnou krásou prebúdzajúcej sa prírody. Nechajte sa uniesť jej krásnymi obrazmi – pripomienkou večného cyklu života, ktorý v sebe nesie prísľub nového začiatku.

    « „Ach! Jar je tu. Tá časť roka, keď sa zdá, že sa na nás všetka príroda usmieva…“ (Spencer, 1907) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaTypografiaText piesneCitátJarPrírodaKrásaFeminizmusSexuálna výchovaMaterstvoMravný ideál

    « Ach! Jar je tu.
    Tá časť roka, keď sa zdá,
    že sa na nás všetka príroda usmieva.

    Červené ruže kvitnú,
    utešené potôčiky radostne tečú.
    Milenci sú očarení

    svojimi šťastnými chvíľami.
    Jar je… »

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: SPENCER, Fleta Jan Brown. Spring is Here – Song (Words and Music). St. Louis (USA) : Shattinger – Piano & Music Co., 1907.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ach-jar-je-tu-ta-cast-roka-ked-sa-zda-ze-sa-na-nas-vsetka-priroda-usmieva-spencer-1907/

  • ▐ Zverejnené: 20/03/2026

    Základný popis

    V roku 1924 zaznel hlas L. P. Jacksa, ktorý odhalil hlbokú pravdu o povahe skutočnej hrdinskosti. Jeho slová rezonujú dodnes, majú hlboký dosah na naše predstavu o skutočnom vodcovstve. Nemôže očakávať ten, že nás bude viesť, ak niečo káže, no jeho činy vedú k odlišným výsledkom. Sú to práve skutky, s na ne nadväzujúcimi reálnymi dôsledkami aktivity človeka, ktoré sú tými skutočnými svedectvami – tie, ktoré rezonujú v pamätiach a formujú budúcnosť jednotlivca a celého národa.

    « Hrdina a zároveň učiteľ: Hrdina svedčí príkladom, svojimi skutkami a z nich vyplývajú jeho slová (Lawrence Pearsall Jacks, 1924) »

    ZNAČKY: CitátKresťanstvoEtikaSpoločenská zodpovednosťPolitikaRodoľubstvoMravný ideálKrásaCnosťČistotaMuž a ženaLáskaManželstvoMaterstvoRodinaRodičovstvoVýchovaPokoraSlužbaMilosrdenstvo

    « Tak ako vo všetkej [ostatnej] hrdinskej literatúre, [rovnako] ani v evanjeliách nie sú funkcie hrdinu a učiteľa rozlišované, ako sme sa ich naučili rozlišovať v modernej dobe. Hrdina učí predovšetkým tým, kým je, a čo robí; [pričom] to, čo hovorí, je tomuto vždy podriadené a  vyplýva z toho. „Skutky, ktoré konám, tie o mne svedčia.“ (s. 28) »

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: JACKS, Lawrence Pearsall. The Challenge of Life – Three Lectures (Hibbert Lectures, 1924). Londýn (UK) : Hodder and Stoughton Limited, 1925. 112 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/hrdina-a-zaroven-ucitel-hrdina-svedci-prikladom-svojimi-skutkami-a-z-nich-vyplyvaju-jeho-slova-lawrence-pearsall-jacks-1924/

  • ▐ Zverejnené: 20/03/2026

    Základný popis

    Z hlbín času k nám prehovorá Perzepolis – stratené mesto snov, kolíska mýtov a odraz dávnej slávy Perzie. Táto fascinujúca ilustrácia oživuje legendu o súboji kráľa so zlovestným géniom – personifikáciou temnoty v srdci Orientu. Pozrite si, ako sa ctihodný panovník postavil – hľadiac mu priamo z očí do očí – tomuto diabolskému stvoreniu a rozhodol sa brániť cnosť pred silami zla v tomto epickom súboji morálky a chaosu.

    « Odkaz starobylej Perzie (Perzepolis): Kráľ zabíja démonického génia (1887) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaOrientBlízky východPerziaRodoľubstvoFolklórMytológiaLegendaMravný ideálCnosť

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: BENJAMIN, Samuel Green Wheeler. The Story of Persia. New York, Londýn : G. P. Putnam’s Sons, 1887. 306 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/odkaz-starobylej-perzie-perzepolis-kral-zabija-demonickeho-genia-1887/

  • ▐ Zverejnené: 19/03/2026

    Aktualizované: 19/03/2026 (17:02)

    Základný popis

    V tomto krátkom zamyslení sa prepája antická múdrosť s psychológiou partnerských vzťahov. Dozviete sa odpoveď na otázku: „Za akých podmienok harmónia protikladov formuje pravú lásku?“ Namiesto vyhľadávania dokonalého dopĺňania sa, ktoré môže byť – a často aj je – len maskou pre vzájomné závislosti a kompenzácie psychických nedostatkov, spoznajte cestu k skutočnej harmónii vo vzťahu muža a ženy.

    « „Vôľa k pravde a kráse“: Hérakleitos z Efezu o harmónii protikladov a dosahovaní jednoty z odlišného / Voľná abstrakcia princípu a jeho psychologická aplikácia (G. T. W. Patrick, 1889) »

    ZNAČKY: CitátKomentárAntikaFilozofiaPsychológiaHlbinná psychológiaPsychoanalýzaPsychoterapiaSexuálna výchovaFeminizmusMravný ideálKrásaCnosťČistotaMuž a ženaLáskaManželstvoMaterstvoRodičovstvoVýchovaHodnotový relativizmusPromiskuitaKurveniePotratNeoliberalizmusProgresivizmusÚpadokPekloSmrť

    « Herakleitská harmónia protikladov, ako napríklad luku a lýry, je čisto fyzická harmónia. Je to jednoducho výsledok sporu protichodných síl, ktorým sa činnosť v rámci organizmu v bode, kde by jeho ďalšie pokračovanie ohrozilo celok, vyvažuje a vracia späť do hraníc určitej amplitúdy. Identita protikladov znamená iba to, že veľmi odlišné vlastnosti sa môžu zjednotiť v tej istej fyzickej veci, buď prostredníctvom simultánneho porovnania s rôznymi vecami, alebo postupného porovnania s premenlivou vecou. (Patrick, s. 16-17) »

    Tento výrok uvádzam z jedného prostého dôvodu – pred pár dňami som zverejnil istý článok a v ňom som sa postavil na stranu „doktora X“, kritizoval pokútne snahy niektorých zblúdilcov. Tí vám vyhľadávajú takého partnera, ktorý dokonalo vyhovuje ich osobným požiadavkám, z hľadiska toho, že sa navzájom „dopĺňajú“. Z mnou zaznamenaných – MNOHÝCH a prakticky celoživotných – pozorovaní, sa prevažne jedná o takú formu spolužitia, kde muž koná, čo sa od neho, zo strany jeho milej, očakáva a je mu – za ochotu zastávať túto pozíciu „sprostredkovateľa požadovaného“ – ňou poskytovaná nejaká tá „odmena“, ktorú pre zmenu očakáva on, prevažne vo forme poskytovaných „sexuálnych služieb“. Napísal som k tomu: „…čo je v podstate základný prístup k vzťahu zo strany dvoch osobnostne narušených osôb hľadajúcich niekoho, kto by im kompenzoval ich psychické problémy (alebo uspokojoval nejaké potreby), tj. bol prínosným; forma výmenného obchodu, kde sú si obaja navzájom užívanými – „nástrojmi“, resp. „medikamentami“,“ a dnes by som – práve na podklade vyššie spomenutého citátu – k tomu ešte niečo doplnil. Niekto by totiž mohol takúto formu kurvenia, čím je každý ľúbostný vzťah, aplikujúc slová Augusta Strindberga, ktorého vznik nespočíva na hodnotách ideálu pravej lásky, túto formu „legalizovanej prostitúcie“ zľahčovať a povedať: „Dopĺňajú sa? Dopĺňajú. Nejaký ten súlad vzniká? Vzniká. Tak? Harmónia! Kde je problém?“ Ja som sa teda rozhodol použiť náčrt základnej myšlienkovej „kostry“ od zmieneného pána filozofa, odraziť sa od tohto a presunúť sa do spomenutého kontextu, pripojiť k tomu niekoľko ďalších myšlienok.

    Pri vzniku partnerského vzťahu sa ustanovuje nejaká „harmónia“ a tá má – v závislosti od osobnostnej úrovne oboch zúčastnených – nejakú kvalitatívnu úroveň. Vzájomné zosúladenie muža a ženy vo vzťahu, táto harmónia by mala niečomu slúžiť. Tým niečim by mal byť osobnostný rast oboch partnerov, počas ktorého dochádza, k čo najväčšiemu rozvoju a využitiu daností a schopností jednotlivých partnerov. Zároveň by malo vzniknúť niečo, čo ich oboch presahuje, ktoré by bolo vyjadrením vzájomného uvedomenia si, že ich jedinečné stretnutie a „splynutie“ (pri zachovaní svojich vlastných individualít) je zázrakom – a po tej telesnej stránke prinášajúce vyslovene „hmotný zázrak“, a teda niečím tak výnimočným, že by sa malo stať prejavom toho najvyššieho princípu, ktorý sa zvykne nazývať – „božským“, a ten by mal presvecovať každý aspekt vzťahu a usmerňovať oboch partnerov k tomuto ideálu. Rakúsky psychiater Viktor E. Frankl venoval prakticky celú svoju kariéru popisu tézy o „vôli k zmyslu“: „V spôsobe, akým človek na seba preberá svoj nezvratný osud, a taktiež všetky utrpenia s ním spojené, sa aj v tých najťažších situáciach otvára nekonečný rad možností, ako zmysluplne utvárať vlastný život, (Frankl, s. 79)“ čo je vo svojej podstate adaptačný mechanizmus ľudskej psyché využívaný na zmiernenie existenčnej úzkosti človeka. Ja osobne považujem za omnoho významnejší akt, zo strany každého jedinca, rozvinutie tohto mechanizmu do podoby – „vôľa k pravde a kráse“. Darmo bude francúzsky filozof Luc Ferry – ateista, vo svojej vynikajúcej a mnou obľúbenej knihe „Rozumět životu“ – naznačovať istý hodnotový relativizmus, v zmysle rovnocennosti rôznych pohľadoch na svet: „Pokiaľ sa totiž ukáže vedecká teória ako falošná, pokiaľ je vyvrátená inou, zjavne správnejšou, upadá do zabudnutia a nikoho – okrem niekoľkých učencov – nezaujíma. […] Z tohto hľadiska by sme mohli dejiny filozofie zrovnať skôr s dejinami umenia než s dejinami vied: podobne ako diela Braqua či Kadinského nie sú ‚krajšími‘ než obrazy Vermeera či Maneta, ani úvahy Kanta či Nietzscheho o zmyslu či nezmyselnosti života nie sú lepšie – ani horšie – než rozjímania Epiktéta, Epikura či Buddhy. (Ferry, s. 8-9)“ Ja si naopak myslím: „…existuje niečo také ako morálka, že existuje niečo také ako pravda, a existuje niečo také, ako je krása, (Vlaardingerbroek, 2022)“ a som osobne presvedčený, že jednotlivé svetonázorové systémy sa k určeniu a vyjadreniu „pravdy a krásy“ približujú viac, iné menej a niektoré systémy kategórie „pravda a krása“ vôbec nezaujímajú, z pozície ich postavenia v zmysle nasledovania hodných ideálov, a sú vyslovene ich deštruktívnym pustošiteľmi. Dnes už všetci vieme, že vedľajším efektom oslobodenia človeka od tradičných hodnotových systémov, malo za následok príklon časti spoločnosti k škaredosti, niekedy priam ohavnosti. Odrazu totiž bolo na jedincovi, aby prišiel so svojim pochopením metafyzického usporiadania sveta a určil v ňom svoje miesto. Ibaže preto je potrebné niečo vykonať, čo nie je nijaká samozrejmosť, už len také maličkosti – vynaložiť úsilie, dokázať sa ovládať… Mnohí majú tak závažné defekty osobnostných štruktúr, že nie sú schopní, ale podstatne častejšie ochotní, pravdu hľadať a v nadväznosti na to dosiahnuť ten bod, v ktorom je pre nich možné myšlienkovo uchopiť nejaký ten vznešený „ideál krásy“.

    Vo vzťahoch, kde sa partneri navzájom „objektivizujú“, a jeden druhým užívajú, k ničomu vznešenému nedochádza. Takéto osoby si v pozícii svojho partnera hľadajú „doplnok“, komplementárny artefakt slúžiaci ich psychickým „nezrovnalostiam“, a tento „artefakt“ vsúvajú do patologického „konštruktu svojho života“, on tam má presne vymedzené miesto, reflektujúceho daný status ich psychického „rozpoloženia“, kde je ich cieľom dosiahnuť taký stav okolitého prostredia, aby nedochádzalo k „aktualizácii“ toho, čo mal tento ich „konštrukt“ – raz a nadobro – vyriešiť. Nemôžeme teda hovoriť o nejakom tom cielenom a chcenom – tvorivom – herakleitskom súboji „protipólov“: o nejakej vyváženej harmónii „ženského“ a „mužského“ princípu, o „jingu“ a „jangu“, alebo nebodaj o dialektickom súzvuku „tézy“ s „antitézou“, kde by mal byť výsledkom povznášajúci synergický efekt, ale tu hovoríme o radikálnom „zakonzervovaní“, postupnej stagnácii vedúcej k úpadku, alebo – nakoľko je takéto konanie prejavom snáh o kompletne ovládnutie „rastových psychických síl“ človeka, ich obmedzenie, na tomto základe, neskôr zvykne dochádzať k vzniku rôznych psychických problémov, somatizácii a pod. Známy švajčiarsky psychológ Carl G. Jung, v jednom zo svojich rozhovorov, spomenul prípad, ako k nemu na konzultáciu prišiel „ideálny par“ a svoje zistenia prezentoval takýmto spôsobom: „…nakoniec som prišiel na to, že skutočným problémom bolo, že sa k sebe hodia príliš. […] Bude rozhovor v niečom zaujímavý, pokiaľ už dopredu viete, že váš náprotivok bude súhlasiť so všetkým, čo hovoríte? Aký zmysel má debatovať o presvedčení, ktoré už samozrejme zdieľate a prijímate? Motív k diskusii mizne – chýba potenciál. (s. 120)“ A ako najčastejšie dôjde k tomu, aby sa muž a žena k sebe „dokonalo hodili“? Že sa proste MUSIA k sebe hodiť, aby sa zachovala pretrvávajúca nemennosť psychodefektného základu, na ktorom je postavená celá interakčná dynamika ich vzájomného spolužitia.

    Osobne sa mi páči pohľad, na ktorý som narazil u kanadského psychológa nesúceho meno Jordan B. Peterson. Podla neho by mal byť partnerský vzťah – VÝZVOU: „Chcete niekoho, koho poznáte natoľko, že s ním dokážete vyjsť, ale sem a tam vás dokáže pohrýzť… […] Takže, vy hľadáte niekoho, s kým sa musíte vysporiadať, niekoho, kto vás zatlačí za vaše hranice toho, kým ste, a kto vás bude súdiť, tvrdo… pomáhať vám takto odhaľovať vaše limity, až budete nazlostený a rozčúlený… Ale nechcete niekoho, kto si myslí, že ste vo svojej súčasnej podobe dokonalým, čiastočne preto, pretože nie je dôvod, aby ste boli s niekým, kto je takto pomätený. (Peterson – Maps of Meaning 12, 2017)“ A o akú formu výzvy by sa malo jednať? Tá výzva je prostá: „ČO ŤA VOLÁ BYŤ TÝM NAJLEPŠÍM, akým byť môžeš… to je presne tým, čo ťa posúva vpred… vyjadriť sa tým najúplnejším spôsobom vo svete. To je to, čo potrebuješ. Ak od toho utečieš… tá loď sa začne nakláňať veľmi rýchlo. (Peterson – Maps of Meaning 07, 2017)“

    Toto by na nejaký ten rýchly komentár, zbežné zorientovanie sa, asi aj stačilo. Nateraz.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJE:

    • [1] FERRY, Luc. Rozumět životu – Uvedení do filozofie (nejen) pro mladou generaci. Praha (Česká republika) : Rybka Publishers, 2008. 272 strán.
    • [2] FRANKL, Viktor E. A přesto říci životu ano (Psycholog prožíva koncentrační tábor). 3. vydanie. Kostelní Vydří (Česká republika) : Karmelitánské nakladateľství, 2006. 175 strán.
    • [3] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
    • [4] PATRICK, George Thomas White. The Fragments of the Work of Heraclitus of Ephesus on Nature. Baltimore (USA) : N. Murray, 1889. 131 strán.
    • [5] PETERSON, Jordan B. 2017 Maps of Meaning 09: Patterns of Symbolic Representation. Jordan B Peterson (Youtube), 2017. Dostupné [19-03-2026 / 16:47]: youtu.be/yXZSeiAl4PI
    • [6] PETERSON, Jordan B. 2017 Maps of Meaning 12: Final: The Divinity of the Individual. Jordan B Peterson (Youtube), 2017. Dostupné [19-03-2026 / 16:47]: youtu.be/6V1eMvGGcXQ
    • [7] STRINDBERG, August. Príbehy zo života manželského. 2. vydanie. Bratislava (Česko-Slovensko) : Tatran, 1980. 336 strán.
    • [8] VLAARDINGERBROEK, Eva. Reject Globalism: Embrace God. Brusel (Belgicko) : Brussels National Conservatism, 2022. Dostupné [04-03-2026 / 17:27]: youtu.be/a7HUpc-jIiY

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vola-k-pravde-a-krase-herakleitos-z-efezu-o-harmonii-protikladov-a-dosahovani-jednoty-z-odlisneho-volna-abstrakcia-principu-a-jeho-psychologicka-aplikacia-g-t-w-patrick-1889/

  • ▐ Zverejnené: 10/03/2026

    Základný popis

    Objavte zabudnutý fragment detskej nevinnosti, ktorý už dávno odvial čas. Šaty tohto dievčatka sú síce tmavé a opotrebované, no i napriek tomu z jej vnútra vyžaruje svetlo, a ona – sediac osamote na priedomí – predsa len vníma núdzu malého mačiatka, ktoré má nablízku.

    « Zafúľané šaty, čistá duša: „Aj ty si hladná, aj ty by si si dala kúsok, čo?“ (Nancy Ford Cones, 1907) »

    ZNAČKY: UmenieFotografiaDokumentárna fotografiaStreet photographyPouličná fotografiaDetstvoMravný ideálČistotaPrírodaPriateľstvoĽudský životChudobaPokoraSlužbaMilosrdenstvoRodinaRodičovstvoVýchova

    UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: SCHRIEVER, James Boniface. Complete Self-Instructing Library of Practical Photography – Volume VI.: At Home Portraiture, Flashlight, Interiors, Lenses. Popular Edition. Scranton (USA) : American School of Art and Photography, 1909. 438 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zafulane-saty-cista-dusa-aj-ty-si-hladna-aj-ty-by-si-si-dala-kusok-co-nancy-ford-cones-1907/

  • ▐ Zverejnené: 08/03/2026

    Základný popis

    Pohľad do idylického sveta rodiny a domova. Ponorte sa do nostalgickej atmosféry ilustrácií, ktoré zachytávajú nežnosť materskej lásky a pokoja rodinného krbu. Objavte krásu detstva a rodinného šťastia.

    « Materské šťastie (Edmund Plume, 1907) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaSexuálna výchovaFeminizmusMravný ideálKrásaCnosťČistotaPokoraSlužbaLáskaMuž a ženaManželstvoMaterstvoRodinaRodičovstvoSpoločenská zodpovednosťNárodRodoľubstvo

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 5, 1907. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1907.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/materske-stastie-edmund-plume-1907/

  • ▐ Zverejnené: 08/03/2026

    Základný popis

    Zvestovanie presvätej Bohorodičke. Závoj pokory, dotyk nebeského posolstva. Objavte ikonický biblický príbeh, keď anjel prináša Panne Márii posvätnú správu.

    « Zvestovanie – Cnostná Panna prinášajúca stelesnenie najvyššej Pravdy: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho!“ (Domenico Mastroianni) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaKresťanstvoBibliaPanna MáriaSexuálna výchovaFeminizmusMravný ideálCnosťČistotaPokoraSlužbaMaterstvo

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: DODD, Ira S. Pictorial Life Of Christ (Eighty Sculptural Reliefs by Domenico Mastroianni). New York City (USA) : The Christian Herald, 1912. 202 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zvestovanie-cnostna-panna-prinasajuca-stelesnenie-najvyssej-pravdy-pozehnana-si-medzi-zenami-a-pozehnany-je-plod-zivota-tvojho-domenico-mastroianni/

  • ▐ Zverejnené: 08/03/2026

    Základný popis

    Sledujte Margarétin boj o záchranu, keď sa jej duša v poslednej chvíli vzoprie zlu. Goetheho Faust ožíva v tomto dramatickom úryvku, kde sa stretávajú pokánie, znovuzrodenie a vyšší zámer. Čítajte o prechode od hriechu k čistote, o hodnote pokory a milosrdenstva v svete, kde sa morálka stretáva s úpadkom.

    « Margaréta (Gretchen) je – z milosti Božej uchránená – a diablov služobník Mefistofeles odnáša Fausta (Willy Pogány, 1908) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaCitátInšpiráciaKlasická literatúraSebarozvojObrátenieMilosrdenstvoMravný ideálSexuálna výchovaFeminizmusCnosťČistotaPokoraSlužbaHodnotový relativizmusPromiskuitaKurveniePotratProgresivizmusLiberálna demokraciaÚpadokPekloSmrť

    [Faust:] „Budeš žiť!“
    [Margaréta:] „Súd Boží! Odovzdávam sa ti.“
    [Mefistofeles (k Faustovi):] „Poď! Chytro! Poď! Lebo ťa v tom nechám s ňou.“
    [Margaréta:] „Som tvoja, Otče! Chráňte ma, anjeli! Sväté vojská, obklopte ma, aby ste ma ubránili! Henry! Trasiem sa, keď sa na teba pozerám.“
    [Mefistofeles:] Je súdená!
    [Hlas odniekiaľ zhora:] Je zachránená!
    [Mefistofeles (k Faustovi):] „Sem ku mne!“
    Mefistofeles sa stráca spoločne s Faustom…

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: GOETHE, Johann Wolfgang von. Faust. Londýn (Anglicko) : Hutchinson & Co., 1908. cca. 300 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/margareta-gretchen-je-z-milosti-bozej-uchranena-a-diablov-sluzobnik-mefistofeles-odnasa-fausta-willy-pogany-1908/

  • ▐ Zverejnené: 08/03/2026

    Základný popis

    Článok skúma dramatický proces obrátenia jednej z najkontroverznejších postáv kresťanskej histórie. Bernard Vaughn v roku 1905 odhalil, že skutočná náprava neprichádza prostredníctvom slov, ale prostredníctvom tichej, hlbokej premeny v srdci.

    « Mária Magdaléna a jej obrátenie (Bernard Vaughn, 1905) »

    ZNAČKY: CitátInšpiráciaPsychológiaEtikaKresťanstvoBibliaMária MagdalénaObrátenieZnovuzrodenieSebarozvojMravný ideálSexuálna výchovaFeminizmusCnosťČistotaPokoraSlužba

    « Bratia moji, možno by bolo na mieste, položiť si túto otázku: „Čo obrátilo Magdalénu od zla k dobru, aký bol proces, ktorý ju zmenil z jednej z najväčších hriešnic v meste Naim na jednu z najväčších svätíc v cirkvi Božej? Je zrejmé, že táto zmena nebola spôsobená žiadnym formálnym vyhlásením, v ktorom by verejne priznala svoj hriech a verejne sa ho zriekla, pretože od momentu prvého vstupu do Šimonovho domu, až po moment, keď ho opustila, z jej úst nevyšlo ani slovo. „Zo srdca vychádzajú zlé myšlienky“„to, čo poškvrňuje človeka,“ povedal Ježiš Kristus, a v srdci sa nachádza víťazstvo nad hriechom, ktoré je potrebné vybojovať. Áno, udialo sa to práve tam, hlboko v Magdaléninom srdci, ďaleko od očí všetkých, okrem Jedného vo Večeradle [cēnāculum (lat.), pozn.], kde sa uskutočnilo toto úžasné, toto krásne obrátenie, ktoré v celom kresťanskom svete urobilo z mena Magdaléna synonymum pre pravého kajúcnika, ktorý Bohu predložil to skrúšené a pokorné srdce, o ktorom nám svätý Dávid hovorí, že ho [nikdy Pán] nezavrhne. (Vaugh, s. 70-71) »

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: VAUGHN, Bernard. Sinless Mary and sinful Mary. Londýn (Anglicko) : Burns & Oates Limited, 1905. 80 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/maria-magdalena-a-jej-obratenie-bernard-vaughn-1905/

  • ▐ Zverejnené: 08/03/2026

    Základný popis

    Objavte silu obrátenia, sebarozvoja a duchovnej obnovy v príbehu Márie z Magdaly. Inšpirujte sa jej cestou k pokore, službe a milosrdenstvu, a zamyslite sa nad večnými témami hriechu, nápravy a znovuzrodenia.

    « Mária z Magdaly a jej pokánie: Nie je múdrosť najcennejšia? (Lewis Wager) »

    ZNAČKY: CitátKresťanstvoBibliaMária MagdalénaObrátenieZnovuzrodenieSebarozvojMravný ideálSexuálna výchovaFeminizmusCnosťČistotaPokoraSlužba

    « A či nie je múdrosť cennejšia, než tie drobné, ktoré sú vám hádzané? Písmo ju nazýva neoceniteľnou. (Wager, s. 4) »

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: WAGER, Lewis. The Life and Repentaunce of Marie Magdalene (A morality play reprinted from the original edition of 1566-67). Chicago (USA) : The University of Chicago, 1902. cca. 130 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/maria-z-magdaly-a-jej-pokanie-nie-je-mudrost-najcennejsia-lewis-wager/

  • ▐ Zverejnené: 08/03/2026

    Základný popis

    Mária Magdaléna: Hriech, pokánie a premena. Ponorte sa do tajomstva jednej z najkontroverznejších postáv Biblie. Odhaľte temnú stránku Márii Magdalény, ženy, ktorá sa oddala pôžitkom a stala sa „Hriešnicou“, aby sa napokon stala symbolom hlbokej osobnej transformácie – „od luxusu a pôžitkov k pokore a službe“.

    « Mária Magdaléna: Keď prevládne samoľúbosť a dosahovanie osobnej rozkoše nad hľadaním pravdy a krásy (Elizabeth Edwards Goldsmith, 1911) »

    ZNAČKY: CitátKresťanstvoBibliaMária MagdalénaHodnotový relativizmusSexuálna výchovaPromiskuitaKurvenieÚpadokObrátenieZnovuzrodenieSebarozvojMravný ideálCnosťPokoraSlužba

    « XIV. Mária Magdaléna
    Sv. Mária Magdaléna.
    Lat. Sancta Maria Magdalena. Tal. Santa Maria Maddalena. Fr. La Madeleine.

    Medzi teológmi a vykladačmi evanjelií bolo vždy spornou otázkou, či Mária Magdaléna, „z ktorej Ježiš vyhnal sedem démonov“, Mária z Betánie a „žena, ktorá bola hriešnicou“, sú tri odlišné osoby, alebo jedna a tá istá osoba pod rôznymi menami. V západnom umení sú zobrazované ako identické. Legendy hovoria, že Mária Magdaléna bola bohatá a urodzeného pôvodu a žila so svojou sestrou a bratom, Martou a Lazárom, na ich hrade Magdalon pri Galilejskom jazere [iné názvy: Galilejské more, Tiberiadske jazero, Tiberiadske more, pozn.] Lazár sa stal vojakom, Marta bola vzorom cnosti a slušnosti, ale Mária sa oddala pôžitkom a stala sa tak roztopašnou, že bola známa ako „Hriešnica“. (Goldsmith, s. 169) »

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: GOLDSMITH, Elizabeth Edwards. Sacred Symbols in Art. New York, Londýn : G. P. Putnam’s Sons, 1911. 283 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/maria-magdalena-ked-prevladne-samolubost-a-dosahovanie-osobnej-rozkose-nad-hladanim-pravdy-a-krasy-elizabeth-edwards-goldsmith-1911/

Návrat hore

Bystroumny.sk používa súbory cookie. | Súkromie a pravidlá
Copyright © 2025

Bystroumný
Prehlásenie

Táto webová stránka používa súbory cookie, aby sme vám mohli poskytnúť čo najlepší používateľský zážitok.