RUSKO Značka
Prvá stránka.
Dokopy: 18 článkov.
▐ Zverejnené: 28/03/2026
![]( "Rodina na poli v Smolenskej oblasti – „Smolenshchina“ (1871)")
Základný popis
Táto ilustrácia nie je len zobrazením orby, ktorá predchádza samotnému siatiu osiva – je to oslava cyklu života. Svedectvo o tradičnom spôsobe života, kde práca bola cnosťou, pokora hodnotou a rodina základom existencie. V tomto období sa formovali mravné ideály – čistota srdca, láska k domovine a úcta ku komunite.
« Rodina na poli v Smolenskej oblasti – „Smolenshchina“ (1871) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Feminizmus – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Národ – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 125: 22. máj 1871 (Zväzok 5 [V.] – No. 21). 3. ročník [III.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1871.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rodina-na-poli-v-smolenskej-oblasti-smolenshchina-1871/
▐ Zverejnené: 15/02/2026
![]( "Šťastná matka – Schastlivaya mat (Kārlis Hūns / Karl Fyodorovich Gun, 1879)")
Základný popis
Na prvý pohlaď sa zdá byť táto ilustrácia iba obrazom z jednoduchého života – matka obklopená deťmi v skromnej kuchyni ruského vidieka koncom 19. storočia. No hlbšie ponorenie odhaľuje komplexnú sieť symbolov a emócií, ktoré rezonujú s univerzálnymi témami materstva, domova a premenlivosti času.
« Šťastná matka – Schastlivaya mat (Kārlis Hūns / Karl Fyodorovich Gun, 1879) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Výchova – Vzdelanie – Detstvo – Vidiek – Príroda – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 565: 27. október 1879 (Zväzok 22 [XXII.] – No. 19). 11. ročník [XI.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1879.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stastna-matka-schastlivaya-mat-karlis-huns-karl-fyodorovich-gun-1879/
▐ Zverejnené: 07/02/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Pálenie pani Maslenice – Zvyk v severovýchodnom Rusku (Apollinary Vasnetsov, 1882)")
Základný popis
Scenéria, ktorá je v skutočnosti viac než len oslavou fašiangov. Je to tichá pripomienka niekdajšieho vnímania poriadku vo svete navôkol nás – sveta, kde boli tradície pevne zakorenené a spájali ľudí s prírodou a duchom ich predkov. Vasnetsov nám ukazuje moment prebiehajúceho pálenia pani Maslenice, postavy z pohanských rituálov, ktorá symbolizuje koniec zimného obdobia a privítanie jari, čím nám pripomína cyklus, nezvratný kolobeh života a smrti.
« Fašiangy vo svete: Pálenie pani Maslenice – Zvyk v severovýchodnom Rusku (Apollinary Vasnetsov, 1882) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Maslenica – Príroda – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folklór – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 681: 30. január 1882 (Zväzok 27 [XXVII.] – No. 5). 14. ročník [XIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1882.▐ Zverejnené: 25/01/2026
![]( "Cirkevná zbierka: Starec na dedine s ikonou Panny Márie a malého Ježiša Krista (Nikolai Dmitriev-Orenburgsky, 1877)")
Základný popis
Starší muž, jeho tvár vráskavá ako mapa odľahlej dediny, drží vo svojich rukách ikonu Panny Márie a Ježiša Krista – symbol vernosti a starostlivej ochrany matky. Táto scéna je zábleskom minulosti, kde sa z generácie na generáciu prenášalo poznanie, pričom sa to dialo prostredníctvom tichých gest a nie prázdnymi postojmi podloženými komplikovanými slovnými vysvetleniami.
« Cirkevná zbierka: Starec na dedine s ikonou Panny Márie a malého Ježiša Krista (Nikolai Dmitriev-Orenburgsky, 1877) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ortodoxia – Vidiek – Ľudský život – Staroba – Pokora – Služba – Manželstvo – Materstvo – Výchova – Detstvo – Milosrdenstvo – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 448: 30. júl 1877 (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 6). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.▐ Zverejnené: 06/01/2026
![]( "Veštenie z kute: Tradičný zvyk na sviatok Zjavenia Pána (6. január) v Rusku (1896)")
Základný popis
Prepojenie generácií. Miesto, kde sa tradície odovzdávajú z ruky do ruky, a budúcnosť sa predpovedá z jednoduchého rituálu. V tejto scéne sa prelína kresťanstvo s pohanskými koreňmi, viera s poverou, modernita s tradíciou. Je to obraz o tom, ako ľudia hľadajú zmysel vo svete plnom neistoty, a ako sa snažia zmierniť túto svoju neistotu prostredníctvom rituálov a symbolov.
« Veštenie z kute: Tradičný zvyk na sviatok Zjavenia Pána (6. január) v Rusku (1896) »
ZNAČKY: Vianoce – Zjavenie Pána ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Vidiek – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Rodoľubstvo – Folklór – Humor – Pohanstvo – Kresťanstvo – Ortodoxia – Slovania – Rusko
„Sviatok Zjavenia Pána v Rusku: Deň Zjavenia Pána je medzi ruskými vidiečanmi dňom veľkej radosti. Zbožne varia kuťu, druh kaše z pšenice, kukurice a maku; mladý muž hodí hrsť kute k stropu, zatiaľ čo stará mama, ktorá trávi svoj život ležiac na vrchu veľkej pece, hľadá znamenia budúcnosti v stopách, ktoré na strope táto hrsť kute urobila.“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Le Petit Français Illustré – Journal des Écoliers et des Écolières / 18 janvier, 1896, No. 360. 8. ročník [Huitième année], Paríž (Francúzsko) : Armand Colin & Cie, 1896.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vestenie-z-kute-tradicny-zvyk-na-sviatok-zjavenia-pana-6-januar-v-rusku-1896/
▐ Zverejnené: 31/12/2025
![]( "„Kade letíš, kukučienka?“ (4 Vrkoče / 4 Kosichki / 4 косички)")
Základný popis
Moment zrážky medzi pozemským a transcendentálnym. Vzduch je nasiaknutý otázkou: „Kade letíš, kukučienka?“ Táto otázka nie je len o voľajakom vtáčikovi, je to metafora pre túžbu po slobode, pre útek z ťažoby reality. Hľadanie pokoja, ktorý sa napokon vždy skrýva v samote a kontemplácii.
« „Kade letíš, kukučienka?“ (4 Vrkoče / 4 Kosichki / 4 косички) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Hudba – Citát – Kresťanstvo – Ortodoxia – Vidiek – Príroda – Krása – Folklór – Pokora – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
„Kade letíš, kukučienka?
Letím, letím týmto letom…
Kde mi nájde duša pokoj?
Nájdi, nájdi sama seba.
Pôjdi k stopám Spasiteľa.
Prelej pred Ním prameň svojich sĺz.
Popros Ho… k pomoci.“PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: 4 Vrkoče [4 косички] – Kade letíš, kukučienka? [Куда летишь, кукушечка?] (Rusko) : 4 косички (Youtube), 2024. Dostupné na (31-12-2025 / 13:59): https://youtube.com/watch?v=jTqaOHVftKIZdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kade-letis-kukucienka-4-vrkoce-4-kosichki-4-косички/
▐ Zverejnené: 29/12/2025
![]( "V súprave tretej triedy: I tá cesta vlakom bývala niekedy veselšia (Brolin, 1884)")
Základný popis
Interiér ruskej vlakovej súpravy. Kresba zobrazuje hudobníkov cestujúcich za ďalším vystúpením, prípadne ich návratom zV nejakého toho. Príbeh oV putovaní, zábave vV ére cisárskeho Ruska. VV tomto momente sa skrýva príbeh hodný vyrozprávania. Či už ide oV hudobníka sV violou v ruke, starého muža sV vráskami ako mapou života na tvári, alebo oV mladú ženu snívajúcu oV šťastí – každý zV nich je hviezdou tohto maličkého, no silného diela.
« V súprave tretej triedy: I tá cesta vlakom bývala niekedy veselšia (Brolin, 1884) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Detstvo – Priateľstvo – Humor – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 807: 23. jún 1884 (Zväzok 32 [XXXII.] – No. 1). 16. ročník [XVI.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1884.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/v-suprave-tretej-triedy-i-ta-cesta-vlakom-byvala-niekedy-veselsia-brolin-1884/
▐ Zverejnené: 22/12/2025
![]( "Vianočný zvyk v Rusku: Hľadanie snúbenice počas Štedrého večera (Frédéric de Haenen, 1912)")
Základný popis
Pohľad do srdca ruskej dediny, kde sa zasnúbenie stáva rituálom zahaleným v tajomstve a očakávaní. Dievča, ukryté za závojom – symbolom nevinnosti a neznámeho osudu. Táto scéna evokuje ozveny starých ruských rozprávok, kde je láska spojená s náhodou a osudom. Závoj predstavuje bariéru medzi svetom vonkajším a vnútorným, symbolizuje prechod z dievčenskosti do dospelosti a zároveň skrýva skutočnú podstatu vybranej osoby. Muž, ktorý sa k nej pokloní, nie je pripravený len na zasnúbenie, ale aj na odhalenú pravdu o tom, s kým bude zdieľať svoj život.
« Vianočný zvyk v Rusku: Hľadanie snúbenice počas Štedrého večera (Frédéric de Haenen, 1912) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Vidiek – Folklór – Muž a žena – Láska – Čistota – Manželstvo – Rodina – Národ – Mravný ideál – Slovania – Rusko
« Na Štedrý večer je v niektorých dedinách v Rusku zvykom, že sa vydávajúce dievčatá zhromažďujú v dome richtára. Tam ich pani domu zahalí do závoja. Mladí „muži“, ktorí sa chcú oženiť, čakajú vonku, kým sa to robí, a potom sú jeden po druhom privádzaní, každý sa pokloní pred jednou zo zahalených postáv; načo pani domu zdvihne závoj a pár sa zasnúbi. Je viac než pravdepodobné, že vo všetkých prípadoch si muž dobre uvedomuje identitu dievčaťa, ktoré si takto vyberie, a rozpoznáva ju podľa nejakého znaku alebo podľa jej šiat. Pred ikonou v rohu miestnosti je vianočný stromček, z ktorého dievčatá pred odchodom dostanú pomaranč, nejakú stuhu alebo korálky; zatiaľ čo muži dostanú pohár vodky. Po tomto obrade každý pár navštívi rodičov dievčaťa, pričom muž aj žena sú zahalení dievčenským závojom. Rodičia nastávajúcej nevesty potom zdvihnú závoj a darujú páru tradičný chlieb a soľ.“ »
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 28, 1912 (Vol. 141), No. 3845. Londýn (Anglicko), 1912.▐ Zverejnené: 18/12/2025
![]( "Drastická liečebná kúra: Ľadové kúpele v Rusku a ostatných severských krajinách (Jankowski, 1903)")
Základný popis
Pohľad na túto kresbu je ako náhle prebudenie do reality, ktorá sa zdá byť vzdialená nielen časom, ale aj samotnou logikou. Muži, obklopení snehovou búrkou, pripravujú nahého pacienta na ponorenie do ľadovej vody. Ich tváre sú zvrásnené úsilím a možno i očakávaním – čiastočne kvôli chladu, ale predovšetkým kvôli neistote ohľadom účinnosti takejto terapie.
« Drastická liečebná kúra: Ľadové kúpele v Rusku a ostatných severských krajinách (Jankowski, 1903) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / December 19, 1903 (Vol. 123), No. 3374. Londýn (Anglicko), 1903.▐ Zverejnené: 18/12/2025
![]( "Oslava Vianoc u rôznych národov – Dedo Mráz / Mrázik / Morozko (1881)")
Základný popis
V hustom tieni lesa, kde stromy šepkajú príbehy dávnych zimných nocí, sa vynára postava, ktorá je zároveň známa i zabudnutá. Nie je to len Dedo Mráz, Ded Moroz, či Mrazík – mená, ktoré v rôznych kútoch sveta evokujú detstvo a očakávanie darov. Je to archetyp zimného ducha. Ide o vzácny pohľad do kultúry Vianoc v ruských krajoch. Jeho tvár, skrytá pod hustou bradou, nesie stopy času a skúseností. V rukách drží vaky plné darov, ale aj nástroje – možno symboly remeselníckej zručnosti alebo magických schopností.
« Oslava Vianoc u rôznych národov – Dedo Mráz / Mrázik / Morozko (1881) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Detstvo – Vidiek – Folklór – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 676: Vianoce [Рождество] 1881 (Zväzok 26 [XXVI.] – No. 26). 13. ročník [XIII.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1881.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/oslava-vianoc-u-roznych-narodov-dedo-mraz-mrazik-morozko-1881/
▐ Zverejnené: 29/11/2025
![]( "Vzdelávajúca sa mládež tráviaca svoje mladé letá v študovni knižnice (Petrohrad, 1872)")
Základný popis
Historická ilustrácia z roku 1872 zobrazujúca čitáreň Cárskej verejnej knižnice v Petrohrade, plnú študentov a učencov. Detailná rytina zachytáva atmosféru vzdelávania a intelektuálneho života v Rusku 19. storočia. Ideálna pre fanúšikov ruskej histórie a vizuálneho umenia.
« Vzdelávajúca sa mládež tráviaca svoje mladé letá v študovni knižnice (Petrohrad, 1872) »
ZNAČKY: Umenie – Architektúra – Ilustrácia – História – Mravný ideál – Detstvo – Výchova – Vzdelanie – Sebarozvoj – Slovania – Rusko
Na obrázku z roku 1872 vidíme čitáreň Cárskej verejnej knižnice v Petrohrade, zachytenú v detailnej rytine vyhotovenej na podklade ilustrácie od G. Brodlitza [Г. Бродлицъ, pozn.] Rytinu vytvoril L. A. Seryakov [Л. А. Сѣряковъ, pozn.] Obrázok zobrazuje atmosféru knižnice plnej študentov a učencov ponorených do štúdia. Architektúra čitárne, s vysokými klenbami, rozsiahlymi policami praskajúcimi nedozernými radmi kníh a decentným, no účelným osvetlením, odráža vzdelávací ideál Ruska 19. storočia. Muži v oblekoch a ženy v elegantných dobových šatách sú zachytení pri čítaní, písaní alebo odborných diskusiách, čo dokonalo zachytáva ducha intelektuálneho prostredia tejto knižnice. Takýto obraz je historickým svedectvom, vizuálnym pohľadom do života vzdelávajúcej sa mládeže v cárskej ére. Je to fascinujúci fragment z minulosti, ktorý nám umožňuje nahliadnuť do kultúry a spoločenských noriem Ruska spred viac ako 140 rokmi.
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 163: 12. február 1872 (Zväzok 7 [VII.] – No. 7). 4. ročník [IV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1872.▐ Zverejnené: 29/07/2025
![]( "Prostriedky pri presadzovaní ideológie „Veľko-Ruského“ národa")
Základný popis
Historické dokumenty z 20. storočia odhaľujú metódy rusifikácie a potlačenia národných identít pod vládou cárskeho Ruska. Texty zdôrazňujú popieranie existencie samostatných národov a snahy o ich asimiláciu do ruskej identity prostredníctvom jazykovej politiky a administratívnych opatrení. Potlačenie a písma, ako aj kontrola nad cirkvou prostredníctvom moskovského patriarchátu, boli ďalšími nástrojmi v tomto procese. Dokumenty tiež poukazujú na geopolitické ambície Ruska smerom k západnej Ukrajine (Galícii a Bukovine), ktorá bola v tom čase súčasťou Rakúsko-Uhorska. Táto oblasť predstavovala strategickú polohu pre kontrolu nad Balkánskym polostrovom, čo vysvetľuje intenzívny záujem Ruska o jej ovládnutie.
« Prostriedky pri presadzovaní ideológie „Veľko-Ruského“ národa »
ZNAČKY: Citát – Komentár – História – Ukrajina – Ideológia – Totalita – Vojna – Smrť – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Rusko – Slovania
- [Ethnocide of Ukrainians in the U.S.S.R, s. 41-42]:
„Za podmienok panujúcich v cárskom Rusku, kde ukrajinský národ nebol vládnucou vrstvou uznávaný ako samostatná národnostná entita a kde bol ukrajinský jazyk zakázaný…“ - [The Historical Evolution of The Ukrainian Problem, s. 31]:
„Podriadenie ukrajinskej cirkvi moskovskému patriarchátu zohráva dôležitú úlohu v histórii útlaku…“ - [The Russian Plot to Seize Galicia (Austrian Ruthenia), s. 8]:
„Prečo teda Rusi tak veľmi túžia získať nadvládu nad západnou (rakúskou) Ruthéniou? Pochádza táto túžba z akademickej predstavy, ktorá sa chápe ako historické dedičstvo, a preto musí byť začlenené do ríše, ktorá si toto dedičstvo nárokuje? Existujú viacero dôvodov pre ich ambície…“ - [Ukraina and the Peace-Conference, s. 18]:
„Ukrajinci a pod oficiálnym označením „Malí Rusi“ sú všetci popisovaní ako tvoriaci neoddeliteľnú súčasť ruského národa. Pre ruský imperializmus sú všetci Ukrajinci, teda aj tí, ktorí kedy žili pod poľskou vládou, Rusmi a ukrajinská reč sa považuje za ruský dialekt.“
Po prečítaní týchto citátov musí byť každému jasné, že s takýmto prístupom k menším národom si veľa priateľov v ich radách nenarobíte. Alebo inak povedané, nie je potom zas až taký problém dookola oživovať a zneužívať nejaké tie odkazy na historickú skúsenosť a vytvárať voči vám averziu medzi bežným obyvateľstvom, nebodaj až nenávisť. I toto hľadisko viedlo napokon k voľbe a rýchlemu šíreniu myšlienky „spájanie všetkého, čo je na okraji“. Snaha Ruska zachovať, prípadne v tej dobe dokonca rozšíriť, svoj geopoliticky vplyv takýmito silovými prostriedkami (pohlcovaním), namiesto uznania práv jednotlivých národov na sebaurčenie a práci na vzájomnej kooperácii, prehlbovaní vzťahov, mali napokon úplne opačný efekt. Vzbudili v týchto národoch prirodzený strach z asimilácie a zániku vlastnej kultúry.
POZNÁMKA: Čo je potom naozaj fascinujúce? Ako bolo vyššie spomenuté, jednou z nosných myšlienok politického „veľko-ukrajinizmu“ bol práve boj s takýmito „imperialistickými spôsobmi“ cárskeho Ruska. A títo Ukrajinci s nimi tak silno bojovali, až dnes máme stav, že oni samotní neuznávajú existenciu národnostnej menšiny karpatských Rusínov, napríklad vo formulároch na Ukrajine nenájdete voľby: národnosť – rusínska, materinský jazyk – rusínsky, a obsadzovaním kostolov taktiež otvorene potláčajú základné ľudské právo vlastných občanov – právo na slobodu vierovyznania.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] DNISTRIANSKYJ, Stanislaus. Ukraina and the Peace-Conference. 1919, 117 strán.
- [2] HRUSHEVSKY, Michaelo. The Historical Evolution of The Ukrainian Problem. Londýn (UK) : English Edition Published for S. V. U., 1915. cca. 60 strán.
- [3] SAHAYDAK. Maksym (ed.) Ethnocide of Ukrainians in the U.S.S.R / The Ukrainian Herald Issue 7-8. Baltimore, Paris, Toronto : Smoloskyp Publishers, 1976. 209 strán.
- [4] STEPANKOVSKY, Vladimir. The Russian Plot to Seize Galicia (Austrian Ruthenia). 2. vydanie, New Jersey (USA) : The Ukrainian National Council, 1915. cca. 70 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prostriedky-pri-presadzovani-ideologie-velko-ruskeho-naroda/
- [Ethnocide of Ukrainians in the U.S.S.R, s. 41-42]:
▐ Zverejnené: 23/06/2025
![]( "Aby sa slovenské matky nemuseli lúčiť so synmi, ktorí…")
Základný popis
Záber z filmu „Do svidanija, malčiki!“ (1964) od režiséra Mikhaila Kalika, je viac než len momentkou z minulosti. Ide o hlboký psychologický portrét materinskej lásky a existenciálnej úzkosti pred tvárou vojny. Čiernobiely film s realistickým prístupom zobrazuje posledné chvíle mladých mužov, ktorí sa pripravujú na odchod do armády, a ich rodiny, ktoré čelia neistote a hrozbe straty. Táto scéna, zachytená v tichej intimite, rezonuje s univerzálnymi témami vojny, materstva a ľudského osudu.
« Aby sa slovenské matky nemuseli lúčiť so synmi, ktorí… »
ZNAČKY: Umenie – Video – Hudba – Láska – Rodina – Materstvo – Militarizácia – Politika – Ideológia – Totalita – Vojna – Druhá svetová vojna – Peklo – Nihilizmus – Smrť – Ľudský život – Slovania – Rusko
…sa im nikdy nevrátia.
DOPORUČENÉ VIDEO: Do svidanija, malčiki! [До свидания, мальчики], 1964 (Youtube)
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
ZDROJ: KALIK, Mikhail (režisér). Do svidanija, malčiki! [До свидания, мальчики]. Moskva (Sovietsky zväz) : Mosfilm, 1964, online: https://youtu.be/RvDtNWaoAVcZdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/aby-sa-slovenske-matky-nemuseli-lucit-so-synmi-ktori/
▐ Zverejnené: 06/06/2025
![]( "Ako Sovieti súhlasili so zjednotením Nemecka")
Základný popis
Ako západné mocnosti uisťovali Sovietsky zväz o tom, že nedôjde k žiadnemu rozširovaniu NATO v súvislosti so zjednotením Nemecka. Na pozadí súčasných udalostí na Ukrajine je dôležité vrátiť sa k historickým koreňom, ktoré formovali dnešnú realitu. Rozbor odtajnených materiálov a prepisov kľúčových rokovaní na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia.
« Ako Sovieti súhlasili so zjednotením Nemecka »
ZNAČKY: Komentár – Citát – História – Politika – Liberálna demokracia – Globalizácia – Neokolonializmus – Progresivizmus – Rusko – Ukrajina – Slovania
Mnohí ľudia komentujú dianie na území Ukrajiny. No len málokto z nich sa venuje aj otázkam historického pozadia tejto tragédie. Súvislostiam, ktoré nás z veľkej časti priviedli tam, kde dnes sme. Tomu, čo významne dotváralo kontext, v ktorom sa neskôr všetky udalosti odohrali. Niektorí si povedia: „Toto je ruská propaganda!“ Nie, toto sú historické fakty, ktoré sa reálne stali. Boli to Sovieti, ktorí rozhodovali o tom, či nakoniec dôjde k zjednoteniu Nemecka. V tom čase mali vo východnom Nemecku cez 300-tisíc(!) vojakov. Súhlasili, za istých podmienok. Oni to takto vnímajú a veľakrát deklarovali svoj nesúhlas s tým, že sa stal presný opak toho, o čom boli ubezpečovaní. Ja vám teraz prinášam nejaký ten môj súpis narýchlo spísaných poznámok, ktoré som čerpal zo štúdie Národného bezpečnostného archívu (National Security Archive), ktorý je situovaný v areáli Univerzity Georgea Washingtona vo Washingtone. Práca, z ktorej som čerpal nesie názov: „NATO Expansion: What Gorbachev Heard (2017)“, a je to vcelku dôkladný rozbor odtajnených materiálov a prepisov kľúčových rokovaní na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia.
- December 1989 (Stretnutie na Malte – „Malta summit“): Prezident USA George H. W. Bush uisťuje prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova, že Spojené štáty americké nezneužijú aktuálnu situáciu, aby poškodili sovietske záujmy.
- 31. Januára 1990: Západonemecký minister zahraničných vecí Hans-Dietrich Genscher verejne hovorí: „…zmeny vo východnej Európe a proces zjednotenia Nemecka nemôže viesť k poškodeniu sovietskych bezpečnostných záujmov.“ Tento minister dokonca požadoval, aby bývalé „Východné Nemecko“ aj po spojení s tým západným, i naďalej ostalo mimo teritoriálnej pôsobnosti NATO.
- 9. Február 1990: Minister zahraničných vecí USA James Baker uisťuje prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova, že expanzia NATO na východ sa neudeje „ani len o jeden palec“. Túto frázu „ani o palec na východ“ si od neho Gorbačov vypočuje celkovo 3-krát. Gorbačov jasne vysloví: „Určite, akékoľvek rozširovanie NATO by bolo neakceptovateľné,“ Baker s ním súhlasí.
- 10. Február, 1990: Západonemecký kancelár Helmut Kohl ubezpečuje Gorbačova: „Sme presvedčení o tom, že NATO by nemalo rozširovať sféru svojich aktivít.“
- 11. Apríl 1990: Britský minister zahraničných vecí Douglas Hurd opakuje posolstvo svojich kolegov a pridáva, že Británia si zreteľne: „…uvedomuje dôležitosť – nerobiť nič, čo by poškodzovalo sovietske záujmy a dôstojnosť.“
- 4. Máj 1990: Minister zahraničných vecí USA James Baker pri rozhovore s ministrom zahraničných vecí ZSSR Eduardom Ševarnadzem zdôrazňuje, že tento proces, ktorý sa odohráva nebude mať: „…víťazov alebo porazených. Namiesto toho vytvorí novú legitímnu európsku štruktúru, ktorá bude zahrňujúca, nie vylučujúca.“
- 18. Máj 1990: Minister zahraničných vecí USA James Baker opakuje svoje slová prezidentovi ZSSR a predkladá mu svoj
9-bodový plán, ktorý zahŕňa napríklad ponechanie Nemecka bez nukleárnych zbraní. Zdôrazňuje:„…budovanie stabilnej Európy…,“ v spolupráci so ZSSR. - 25. Máj 1990: Francúzsky prezident Francois Mitterrand pri osobnom stretnutí s prezidentom ZSSR Michailom Gorbačovom mu hovorí, že je: „…osobne za rušenie vojenských blokov,“ ako aj vytvorenie bezpečnostných záruk pre ZSSR.
- 31. Máj 1990: Prezident USA George H. W. Bush uisťuje prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova, že Nemecko v NATO nebude nikdy zamerané voči ZSSR.
- 8. Jún 1990: Britská premiérka Margaret Thatcherová na stretnutí s prezidentom ZSSR Michailom Gorbačovom hovorí: „Musíme nájsť spôsoby, ako Sovietskemu zväzu poskytneme dôveru v to, že jeho bezpečnosť bude zaistená…“
- 25. Októbra 1990: Na ministerstve obrany USA prebieha diskusia o rozširovaní NATO. Expanzia NATO je (nateraz) zavrhnutá s tým, že nie je potrebné budovať „anti-sovietsku koalíciu“.
- Marec 1991: Novovymenovaný britský premiér John Major osobne ubezpečuje prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova: „O posilňovaní NATO neuvažujeme.“
- Júl 1991: Generálny tajomník NATO Manfred Woerner delegácii sovietskych poslancov v Bruseli hovorí: „Nemali by sme dovoliť (…) izoláciu ZSSR od európskej komunity.“
Toto je pomerne dlhý sled významných osobností svetovej politiky, ktorí vyjadrovali otvorené záruky a ubezpečenia. Čo nasledovalo? NATO sa za niekoľko rokov rozhodlo rozširovať o ďalšie krajiny, smerujúc na východ Európy k hraniciam Ruska.
- 16. Apríla 1997: Gorbačov sa vyjadruje na tému plánovaného rozširovania NATO nasledovne: „Je to chyba. Je to veľká chyba. (…) Nie som presvedčený zárukami, že sa Rusko nemá čoho obávať. (…) Nemôžete ponižovať národ, jeho ľudí, a myslieť si, že to nebude mať žiadne následky. Takže moja otázka znie: je toto novou stratégiou? Myslím si, že ak sa bude pokračovať v takomto spôsobe zahrávania sa, kde jedna krajina niečo hrá na tú druhú, tak všetky tieto problémy, všetky tieto záležitosti, ktoré sme dnes zmienili, bude veľmi náročné vyriešiť.“
V knihe „Social Psychology“, ktorú napísal psychológ Dr. Elliot Aronson a iní, v tejto knihe som nie tak dávno narazil na nasledovný citát (autorstvo sa pripisuje J. Williamovi Fulbrightovi): „Osobne si myslím, že správanie Ruska a Číny je ovplyvnené rovnako upodozrievaním našich úmyslov, ako je to naše ovplyvnené podozrievaním tých ich. Toto by znamenalo, že my samotní vplývame na ich správanie – tým, že ich považujeme za nepriateľských, vlastne vytvárame ich nepriateľstvo.“ To je z knihy vydanej v roku 2005. Máme rok 2025. Nech sa teda páči, urobte si svoj vlastný názor o spôsobe prístupu k Ruskej federácii zo strany západných mocností. Zhodnoťte si samotní: čo sa rozprávalo, čo sa skutočne dialo, a najmä: kam sme sa s takýmto prístupom dopracovali, a kam sa – s celou tou znovuzrodenou fašizáciou a militarizáciou Európy – ešte len dostať môžeme.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] ARONSON, Elliot; WILSON, Timothy D.; AKERT, Robin M. Social Psychology. 5. vydanie, New Yersey (USA) : Pearson Education, 2005. 656 strán.
- [2] Russia – Gorbachev comments on NATO expansion. AP Archive, 2015, online: https://youtu.be/3wB9uL2lKaw
- [3] SAVRANSKAYA, Svetlana; BLANTON, Tom. NATO Expansion: What Gorbachev Heard – Declassified documents show security assurances against NATO expansion to Soviet leaders from Baker, Bush, Genscher, Kohl, Gates, Mitterrand, Thatcher, Hurd, Major, and Woerner. Washington (USA) : National Security Archive, 2017, online: https://nsarchive.gwu.edu/briefing-book/russia-programs/2017-12-12/nato-expansion-what-gorbachev-heard-western-leaders-early
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ako-sovieti-suhlasili-so-zjednotenim-nemecka/
▐ Zverejnené: 29/05/2025
![]( "Sväté písmo a jeho preklady vo svete (1851)")
Základný popis
Niekedy okolo roku 1850 bola v Londýne vydaná kniha s názvom „The Bible of Every Land“. Tá prináša súbor všetkých svetových jazykov, do ktorých bolo – do tých čias – preložené Sväté písmo. Pozrime sa spoločne, čo hovorí o slovenčine, ale priblížme si aj, akom táto kniha popisuje vzťah medzi ruštinou, rusínčinou („rusnačtinou“), maloruštinou a bieloruštinou.
« Sväté písmo a jeho preklady vo svete (1851) »
ZNAČKY: Citát – História – Slovensko – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Ukrajina – Rusko – Slovania
Niekedy v roku 1851 bola v Londýne vydaná kniha s názvom „The Bible of Every Land“. Tá prináša súbor všetkých svetových jazykov a dialektov, do ktorých bolo – do tých čias – preložené Sväté písmo. A predstavte si – dokonca aj slovenčina tam je! [Tu použitý obrázok je z verzie z roku cca. 1860. Vo verzii vydanej v roku 1851 (o nejakých 60 strán kratšej) bola súčasťou textu iba druhá časť, čo tu vidíte a konkrétny úryvok z Biblie tam vtedy ešte chýbal, pozn.] Ale to môže prekvapiť maximálne nejakú tú „nememorujúcu“, ktorá vôbec netuší, akým spôsobom sa dostalo kresťanstvo k Slovanom – kedy, kde a prostredníctvom koho sa objavila napríklad taká staroslovienčina… Poďme ďalej.
Čo je potom v tejto knihe skutočne zaujímavé? Tým voľačím je text, ktorý popisuje charakter ruského prekladu Biblie: „V skutočnosti, bolo zistené, že obyvateľ Archangeľska a obývateľ Astrachanu, ak sa stretnú v Moskve, tak si jednoducho budú rozumieť. Táto jazyková zhoda medzi takými vzdialenými provinciami je pripisovaná používaniu staroslovienčiny počas bohoslužieb po celom Rusku. Ruský jazyk má len dve hlavné vetvy: veľkoruskú, ktorá je literárnym a oficiálnym jazykom národa, hovorí sa ním v Moskve a severných častiach impéria, a maloruskú, ktorá obsahuje mnoho zastaralých výrazov a prevláda na juhu európskeho Ruska, najmä smerom na východ. K týmto ešte môžeme priradiť jazyk Rusínov [v originálnom texte použitý pojem „Russniaks“, pozn.], ktorým sa hovorí vo východnej Galícii a severovýchodnom Maďarsku, ktorý sa síce mierne líši výslovnosťou, ale je v podstate rovnaký ako maloruský a bieloruský, alebo poľsko-ruský, ktorým hovorí obyčajný ľud v častiach Litvy a v Bielorusku.“ Toľko citát. Ak pominieme fakt, že pre anglicky hovoriacich ľudí je jazyk maloruský, bieloruský, poľsko-ruský (najskôr „lemkovčina“) a iné – takmer totožným, tak podstatným pre nás je niečo iné, opätovne: zreteľné etnické rozlišovanie medzi „Rusnákmi“ (dnešní Rusíni) a „Malorusmi“.
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
ZDROJE:- [1] The Bible of Every Land (A History of the Sacred Scriptures in Every Language and Dialect into Which Translations Have Been Made). Londýn (UK) : Samuel Bagster and Sons, 1851. cca. 420 strán.
- [2] The Bible of Every Land (A History of the Sacred Scriptures in Every Language and Dialect into Which Translations Have Been Made). Londýn (UK) : Samuel Bagster and Sons, cca. 1860. cca. 480 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/svate-pismo-a-jeho-preklady-vo-svete-1851/
▐ Zverejnené: 29/05/2025
![]( "Štatistika (odhadovaného) počtu Slovanov (1854)")
Základný popis
Ilustrácia zobrazujúca odhadovaný počet príslušníkov rôznych slovanských etník v Rusku, Rakúsko-Uhorsku a ďalších krajinách, ktorá bola uverejnená v knihe „Types of Mankind“ v roku 1854. Táto štatistika je citáciou Krasinského, ktorý tieto dáta získal pre zmenu z „Sclavonian Etnography“ od Schaffericka.
« Štatistika (odhadovaného) počtu Slovanov (1854) »
ZNAČKY: História – Slovensko – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Ukrajina – Rusko – Slovania
Tabuľka zobrazujúca odhadovaný počet príslušníkov rôznych slovanských etník v Rusku, Rakúsko-Uhorsku a ďalších krajinách, ktorá bola uverejnená v knihe „Types of Mankind“ v roku 1854. Táto štatistika je citáciou Krasinského, ktorý tieto dáta získal pre zmenu z „Sclavonian Etnography“ od Schaffericka. Do pozornosti dávam zreteľné etnické rozlišovanie: Veľkorusi, Malorusi, Ruthéni (dnešní Rusíni) a Bielorusi. A taktiež kolónku, kde je pojem „Carinthians“ s vymedzením ich výskytu – Rakúsko. Skúste porozmýšľať o tom, do akého etnika asi patrili predkovia – nie zas až tak malej – časti obyvateľov dnešného Rakúska.
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
ZDROJ: NOTT, Josiah Clark; GLIDDON, George Robins. Types of Mankind (Ethnological Researches Based Upon the Ancient Monuments, Paintings, Sculptures and Crania of Races and Upon Their Natural, Geographical, Philological and Biblical History). Philadelphia (USA) : Lippincott, Grambo & Co., 1854. 738 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/statistika-odhadovaneho-poctu-slovanov-1854/
▐ Zverejnené: 26/05/2025
![]( "Trubadúr na ceste za princeznou (Brémski muzikanti, 1969)")
Základný popis
Ilustrácie zo sovietskej rozprávky „Brémski muzikanti“ (1969), kde snívajúcemu trubadúrovi zobrazuje princezná a on jej takto na diaľku – nepriamo – vyznáva lásku. Animovaný film „Brémski muzikanti“ je voľne inšpirovaný rozprávkou bratov Grimmových.
« Trubadúr na ceste za princeznou (Brémski muzikanti, 1969) »
ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Video – Hudba – Text piesne – Muž a žena – Láska – Detstvo – Slovania – Rusko
[Princezná:]
V klietke vtáčik trápi sa, let nepozná.
A tak i ja som vtákom v zámku,
väznená pod zámkom.[Trubadúr:]
Vyjde slnko nad lesom, no nie pre mňa.
Pretože teraz bez princeznej,
mne žiť sa nedá.[Princezná:]
Čo je to so mnou? Čo sa to stalo so mnou?
V kráľovských komnatách stratila som pokoj.
–
(Brémski muzikanti, 1969)DOPORUČENÉ VIDEO: Brémski muzikanti / V klietke vtáčik trápi sa, 1969 (Youtube)
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: ENTIN, Y. (Autor textu). Pieseň: G. Gladkov – V klietke vtáčik trápi sa (В клетке птичка томится). Film: Brémski muzikanti (Бременские музыканты). (Sovietský zväz) : 1969.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/trubadur-na-ceste-za-princeznou-bremski-muzikanti-1969/
▐ Zverejnené: 12/05/2025
![Zázračná ikona staroruskej Matky Božej (1892)]( "Zázračná ikona staroruskej Matky Božej (1892)")
Základný popis
Čierno-biely ilustračný obraz z ruského časopisu Vsemirnaya Illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] z roku 1892 zobrazuje ikonu svätej Panny Márie s Ježišom na svojich kolenách. Ide o klasické vyobrazenie tohto motívu, ktorý je pomerne bežný v oblasti ortodoxného kresťanstva (pravoslávie).
« Zázračná ikona staroruskej Matky Božej (1892) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ortodoxia – Panna Mária – Ježiš Kristus – Mravný ideál – Krása – Slovania – Rusko
Ikona z kláštora v Starej Rusi (Staraya Russa, Novgorodská oblasť, Rusko), ktorého založenie sa datuje až niekam do 12-tého storočia. Dnes je už z pôvodného kláštora múzeum. Tento obrázok je kópiou pôvodnej ikony. Vytvoril ho K. Pukh na podklade fotografie V. Kuzmina.
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha. Pôvodný obrázok bol čiernobiely. Kolorizované.
ZDROJ: Vsemirnaya Illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] (Nº 1230). Petrohrad (Rusko), 1892.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zazracna-ikona-staroruskej-matky-bozej-1892/
