UMENIE ^Značka

• ▐ Zverejnené: 15/06/2026

  Základný popis

  Rozbor vzťahu medzi ľudskou rečou, myšlienkou a filozofickým pojmom Logos. Zistíte, že reč nie je len nástrojom komunikácie, ale samotnou architektúrou našej existencie. Bez reči totiž len vnímame, s rečou sa stávame tvorcami poriadku… Od Platóna, Herakleitosa… až po moderných vzdelancov (Piaget, Wittgenstein, Locke). Objavte, ako slovo formuje náš svet, a ako hľadáme pevnú pôdu pre našu dušu v neustálom víre ľudského bytia.

  « LOGOS – PRAVDA – KRÁSA: Snaha nájsť pevnú pôdu, spoľahlivý základ, na ktorom by sme mohli postaviť vežu siahajúcu k nekonečnu »

  ZNAČKY: Komentár – Inšpirácia – Umenie – Citát – Klasická literatúra – Filozofia – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Antika – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Spravodlivosť – Krása – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie

  …ako uviedol profesor psychológie Henry Gleitman, spoločne so svojou manželkou profesorkou Lilou R. Gleitman, existuje totiž: „…podstatná súvislosť medzi tým, že máme reč, a tým, že sme ľudia… (s. 239)“ Pokiaľ by sme sa začali spoločne zhovárať o nejakej „rozumnosti“ človeka: „Racionálny systém sa prvýkrát dostáva do popredia, z hľadiska vývojových úvah, keď deti začnú vyjadrovať udalosti verbálnymi symbolmi, teda keď začnú používať ľudskú reč. …deti v predverbálnom období fungujú výlučne v režime zážitkového systému. S rozvojom reči zohráva racionálny systém čoraz dôležitejšiu úlohu, až kým v ranej dospelosti nedosiahne prevládajúce postavenie. (Epstein, s. 113-114)“ Anglický filozof John Locke (považovaný za otca klasického liberalizmu), vo svojom diele „An Essay Concerning Human Understanding“ [„Esej o ľudskom chápaní“, pozn.], už v 17. storočí napísal [Kniha III., Kapitola I.]: „Človek stvorený na to, aby vytváral artikulované zvuky. — Boh, keď stvoril človeka ako spoločenskú bytosť, nielenže ho obdaril sklonom a potrebou žiť v spoločenstve s ostatnými ľuďmi, ale vybavil ho aj rečou, ktorá mala byť hlavným nástrojom a vzájomným putom spoločnosti. Človek mal teda od prírody svoje orgány utvorené tak, aby bol schopný vytvárať artikulované zvuky, ktoré nazývame slovami. To však nestačilo na vytvorenie jazyka. Bolo ďalej potrebné, aby bol schopný používať tieto zvuky ako znaky vnútorných predstáv, a aby vystupovali ako symboly myšlienok jeho mysle, čím by sa umožnilo ich pochopenie zo strany ostatných. (s. 223)“ Ďalší anglický filozof Bertrand Russell, [vo svojom dlhom úvode ku knihe „Tractatus Logico-Philosophicus“ od Ludwiga Wittgensteina, pozn.], niekedy v prvej polovici minulého storočia, konštatoval: „Základnou úlohou jazyka je potvrdzovať alebo popierať fakty. Vzhľadom na syntax jazyka je význam vety určený hneď, ako je známy význam slov, z ktorých sa skladá. Aby určitá veta potvrdzovala určitý fakt, musí existovať, bez ohľadu na to, ako je jazyk konštruovaný, niečo spoločné medzi štruktúrou vety a štruktúrou faktu (s. X).“ Ale takéto uvažovanie nachádzame už v diele samotného Platóna, [konkrétne sa jedná o dialóg pomenovaný „Kratylos“, pozn.], kde zachytil tieto slová samotného Sokrata, ktorý varoval: „Nech je to tak. Ale či ten, kto vyslovil tieto slová, vyslovil to, čo je pravda, alebo lož? Alebo by niektoré z týchto slov boli pravdivé a niektoré nepravdivé? […] Ak existuje takéto rozdelenie názvov, musíme priznať, že jedno z nich sa snaží pomenovať vec v súlade s pravdou, ale druhé klamlivo. A ak to tak je, a je možné rozlíšovať pomenovania chybne, a nepripisovať atribúty každému vlastné, bude možné mýliť sa aj v slovách. A ak môžu byť takýmto spôsobom ustanovené slová a pomenovania, potom sa toto isté nevyhnutne týka aj diskurzov, pretože diskurzy sú, si myslím, z nich vytvárané. (s. 106 + s. 108-109)“ Profesor Konečný a docent Bouchal vo svojej publikácii „Psychológie v lékařství“ píšu: „Myšlení je procesem odrážení obecných vlastností věcí a jevů a hledání a vytváření (postižení) souvislostí a vztahů mezi nimi. Myšlení je zobecněným poznáváním objektívní reality. […] Řeč je s myšlením neodlučně spjata… (s.71+74)“ [Prakticky také isté konštatovanie je možné nájsť v práci psychológa Borisa Teplova „Psychológia“: „Naše myslenie je nerozlučne späté s rečou. […] Reč je teda nástrojom myslenia (s. 141)“, pozn.] Z čoho prirodzene vyplýva, ako uviedla profesorka Alena Plháková: „…způsob myšlení je poměrně výrazně determinován strukturou i slovní zásobou […] jazyka. (s. 313)“ A všetko doteraz napísané dáva do jednotiaceho rámca profesor Milan Nakonečný: „Nutnost orientovat se ve svém životním prostředí je zakotvena ve vývoji poznávaní se individua. Jeho první stupeň z hlediska fylogenetického i ontogenetického tvorí vnímaní, druhý myšlení: vnímaní je zprostředkovano činností smyslů, myšlení operacemi s kognitivními prvky vyššího řádu. …myšlení je produktem konstrukce zkušenosti za pomoci druhově specifických forem poznávaní. Z vnímaní se […] vyvinula vývojově vyšší forma poznávání — myšlení… Myšlení je vývojově vyšší způsob poznávání, který umožňuje překračovat vnímanou skutečnost a pořádat ji do hierarchicky organizovaných významových struktur. (s. 296-297)“ V tomto kontexte sa vyjadroval taktiež klasik svetovej psychológie Jean Piaget, ktorý: „…zistil, že okrem našich nervových a zmyslových orgánov, sme my ľudia zdedili aj špecifický spôsob fungovania, prostredníctvom ktorého komunikujeme s ‚prostredím‘ (svetom ‚vecí‘). Ako naše zdedené jadro intelektuálnej organizácie… (Hundert, s. 95-97)“ Na čo neskôr nadväzovali aj teórie o tom, ako si ľudia vytvárajú „mentálne modely“, pričom tie sú: „…zachytením informácií obsiahnutých v predpokladoch uvažovania. Mentálne modely sú štrukturálnymi analógiami sveta, so štruktúrou, ktorá zodpovedá štruktúre stavu vecí, ktorý diskurz opisuje. …ľudia konštruujú jeden alebo viac mentálnych modelov alebo zachytení informácii obsiahnutých v probléme, o ktorom uvažujú. Tieto mentálne modely sú neskôr použité pri rozhodnutiach o platnosti [vyvodeného] záveru. (Eysenck, s. 249)“ Ako podotkol profesor Vladimír Smékal, schopnosť abstraktne myslieť je jednou z funkcii inteligencie: „Inteligentní člověk dokáže použivat pojmy a symboly…, (s. 303)“ a jedincom dosiahnutý stav tejto schopnosti, má veľké dôsledky na reguláciu činnosti a konečné adaptívne alebo maladaptívne prispôsobenie sa výzvam života. Pre človeka so zníženou schopnosťou abstraktného — pojmovo-symbolického — myslenia, neschopného vykonávať myšlienkové operácie s kognitivnými prvkami vyššieho radu, pre takéhoto bude nemožné pochopiť súvislosti diania navôkol seba. Takýto jedinec je jednoducho človekom obmedzeným. Spomenutý Ludwig Wittgenstein povedal jednoznačne: „Hranice môjho jazyka sú hranicami môjho sveta. (s. 115)“

  Edward Hicks napísal: « …história filozoficko-náboženského termínu Logos. Tá sa uberala dvoma smermi — filozofický a teologický, ako „Príčina“ a ako „Slovo“, ako vyjadrenie gréckeho a hebrejského myslenia… Grécka myseľ vnímala svet ako „κόσμος“ [kozmos, pozn.], teda ako niečo, čo vytvoril, a čo riadi rozumový princíp, čiže „λόγος“ [Logos, pozn.]. Tento pojem sa prenášal od Herakleita k stoikom a od stoikov k Filónovi Alexandrijskému; postupne sa menil, upravoval a rozširoval, no vždy bol prítomný. U Herakleita, „plačúceho filozofa“, ktorý vnímal všetko ako neustály pohyb a oheň, počiatok… a zároveň zánik [„…se domníval, že vše se stále přetváří a mění. Měl za to, že svět je věčně se měníci proud. (Smithová, Raeper / s. 9)“, pozn.], bol λόγος [Logos, pozn.] skutočne neoddeliteľnou súčasťou sveta. V človeku je to duša. Je to spojitosť alebo podstata vecí, objektívna. V žiadnom prípade to nie je reč ani slovo. V neustálom konflikte protikladov, v procese smerujúcom k usporiadanému vzťahu, je Λόγος [Logos, pozn.] princípom, ktorý je tohto všetkého svedkom a mohli by sme ho, povedzme, označiť moderným výrazom „prirodzený zákon“? (s. 18) » V knihe Adama Jamesa, niekdajšieho učiteľa na Emmanuel College v Cambridge, nachádzame: „V dejinách starovekej filozofie nie je viac otázok, ktoré by boli predmetom rozsiahlejších a vášnivejších diskusii, než je problematika významu slova λόγος [Logos, pozn.] u Herakleita. Starovekí ľudia ho chápali ako príčinu – kozmický rozum – všeobecne rozšírený, prítomný v prírode aj v človeku, samozrejme, nie jedna nehmotná entita, ale totožný s večne živým, večne mysliacim ohňom „πῦρ φρόνιμον ἀεὶ ζῶον“ [„Oheň múdrosti, večný život,“ pozn.], ktorý tvorí nemennú podstatu vecí práve preto, že sú v neustálej zmene: a tento „κοινὸς Λόγος“ [„Koinós Lógos,“ pozn.] alebo univerzálny rozum bol považovaný za synonymum pre Boha. Inými slovami, ak máme veriť antickým autorom, herakleitovská koncepcia Logosu sa v podstate nelíši od stoickej s výnimkou toho, že na materiálnej strane je Logos u Herakleita ohňom, zatiaľ čo podľa najprísnejšej definície Stoikov ide o éter. (s. 77)“ Keď už toľko spomíname Stoikov, tí vravievali: „…všeprenikajúci Logos, ktorý sa vo vesmíre sformoval ako racionálny poriadok a v človeku ako rozum. Okolo tohto Božského princípu sa zhromaždili a s ním boli stotožnené také rozličné idey ako prozreteľnosť, osud, spravodlivosť, pravda, príčina, prirodzenosť, nevyhnutnosť. (Gregg, s. xxxiii)“ V kresťanstve sa potom tento termín posúva do podoby: « Podľa pôvodnej tradície bol Ježiš Mesiášom, ktorý prišiel, aby založil sľúbené Božie kráľovstvo. Vo štvrtom evanjeliu je mesiášska predstava nahradená predstavou Logosu. Hlásanie kráľovstva sa mení na posolstvo o „večnom živote“. (Scott, s. 6) » Doplňujúci pohľad: « …pojem Logos, ktorý Platón používal pre „Rozum“, bol teraz zmenený na označenie „Božieho Slova“. […] Ak svätý Pavol použil tento výraz, tak ho použil najskôr s cieľom, aby odradil svojich konvertitov od uvažovania o platónskom Logose a nasmerovať ich k [mysleniu v kontexte] „vteleného Slova“, ktoré bolo schopné zachrániť ich duše. (Potter, s. 201-202) » Mohli by sme (azda sa nijaký teológ neurazí takémuto zjednodušeniu) povedať, že sa tu samotný Ježiš stáva obsiahnutím Logosu. A o tejto problematike sa, približne nejaké dve tisícročia, vedú siahodlhé debaty. Nech už to bolo, ako to bolo…

  …v tomto bode je pravdepodobne všetkým zrejmé: pojem LOGOS v pozícii „…Božskej príčiny alebo múdrosti… (Fisher, s.o xii)“, prípadne „univerzálneho princípu“, je v symbolickej rovine vyjadrením viery vo vyššiu úroveň usporiadanosti, vyššiu organizáciu sveta navôkol nás, ale aj spôsobu ľudského bytia ako takého, s čím nevyhnutne súvisí akýsi „prirodzený zámer“, ktorého odrazom je napokon „prirodzený poriadok“ a súbor určitých nemenných zákonitosti. Je to viera, že naše súcno je možné popísať „základnými pravdami“, ktoré tvoria piliere harmónie v ňom a sú dokonalými, predstavujú najvyššiu mieru dosiahnuteľnej krásy. Americký autor Charles W. Upham priniesol [vo svojom diele „Letters on the Logos“, pozn.] schému, ktorá je vraj dielom Basileidesa [Basilides z Antiochie, pozn.], viď ilustračný obrázok k tomuto článku. Túto skutočnosť vraj dosvedčili sv. Irenej z Lyonu [Irenaeus, pozn.] a sv. Epifanius zo Salamis. Basileidesova schéma vyobrazuje na vrchole pyramídy: 1. Nezrodený, ktorý je jediným otcom všetkých. Nasledujú: 2. ΝΟΥΣ (Nous) — Rozum, 3. ΛΟΓΟΣ (Logos) — Univerzálny princíp, 4. ΦΡΟΝΗΣΙΣ (Phronesis) — Praktické použitie inteligencie, tj. pochopenie, 5a. ΔΥΝΑΜΙΣ (Dynamis) — Schopnosť konať, tj. sila, 5b. ΣΟΦΙΑ (Sophia) — Múdrosť… atď. Basilides z Antiochie žil v druhom storočí. Pre mňa je táto jeho schéma podstatná, v jungovskom zmysle, predovšetkým z pohľadu popisu jestvujúcej psychologickej skutočnosti, keď prehovára: existuje univerzálny princíp, ktorý je postavený na nejakom racionálnom základe, a tento univerzálny princíp je postihnuteľný, ho človek odhaľuje svojim myslením, k čomu mu napomáha ľudská reč.

  Životnou úlohou človeka je potom: 1. pochopiť „univerzálny princíp“ — pravidlá a zásady z neho vyplývajúce; 2. pochopiť, aké miesto v ňom zastávajú ľudské bytosť, aká je prirodzenosť a podstata človeka; 3. nájsť spôsob, ako svoje bytie posunúť do súladu s týmito zisteniami, aby som sa sám stal — svojim individuálnym prínosom — nositeľom „Svetla“ a vyjadrením „Pravdy“, tj. najvyššej dosiahnuteľnej dokonalosti a krásy; vnášal ich do sveta, konkretizáciou v dvojakom zmysle: vlastnej jedinečnosti, no zároveň aj „okamihu z večnosti“. « „…tieto konečné reality sú nekonečne multiplikované. (Pascal / 1910, s. 49)“ » Opätovne, v psychologicko-symbolickej rovine je svetovo najznámejším príkladom takéhoto niečoho „Christos“, príbeh o antropomorfnom Bohu: „Pod pojmom ideál budeme mať na mysli dokonalosť svojského druhu: úplnú a kompletnú realizáciu všetkej možnej alebo predstaviteľnej dokonalosti, nie len výplod fantázie, ako tento pojem mnohí používajú. Kristus je ideálny človek. Ale dosiahnutie dokonalosti je dosiahnutím božskosti; a preto je ideálny človek ľudským Bohom. (Buck, s. 9)“ Ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – „svätosti“, pričom prijíma nevyhnutného utrpenie: « „Domine! Quo Vadis? [Pane! Kam ideš?]“ na čo Spasiteľ, hladiac na neho so smútkom v očiach, odpovedal: „Idem do Ríma, aby som tam bol ukrižovaný… po druhýkrát,“ a zmizol (Jameson, s. 211-212); » spojené s procesom, počas ktorého sa stáva svojim najdokonalejším vyjadrením v rámci takto ustanovených hraníc. Túto stránku ľudskej prirodzenosti zachytil už niekedy v 17. storočí aj francúzsky filozof Blaise Pascal, keď napísal: „Plavíme sa v obrovskej šírine, neustále unášaní v neistote, hnaní z jedného jej konca na druhý. Keď si zmyslíme, že sa pripútame k akémukoľvek bodu a upevníme sa na ňom, v tom okamihu sa zatrasie a opustí nás; a ak sa ho pokúsime nasledovať, i tak nám unikne z dosahu, prekĺzne pomedzi prsty a stratí sa v nenávratne. Nič nám neostáva. Toto je náš pozemský stav, a predsa je to úplne v rozpore s našimi sklonmi; horíme túžbou nájsť pevnú pôdu a konečne — spoľahlivý základ, na ktorom by sme mohli postaviť vežu siahajúcu k nekonečnu… (1904, s. 26-27)“

  PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] ADAM, James. The Vitality of Platonism, and Other Essays (Edited by his Wife Adela Marion Adam). Londýn (Anglicko) : Cambridge University Press, 1911. 242 strán.
  • [2] BUCK, Jirah Dewey. Christos – The Perfect Man is the Anthropomorphic God. New York (USA) : Hermetic Publishing Company, 1889. 30 strán.
  • [3] EPSTEIN, Seymour. Cognitive-Experiential Theory (An Integrative Theory of Personality). New York (USA) : Oxford University Press, 2014. 333 strán.
  • [4] EYSENCK, Michael (ed.) Psychology (An Integrated Approach). 1. vydanie. New York (USA) : Addison Wesley Longman Inc., 1998. 829 strán.
  • [5] FISHER, George Park. History of Christian Doctrine. New York (USA) : Charles Scribner’s Sons, 1911. 583 strán.
  • [6] GLEITMAN, Henry. Basic Psychology. 2. vydanie. New York + Londýn : W. W. Norton & Company, 1987. 660 strán.
  • [7] HICKS, Edward. Traces of Greek Philosophy and Roman Law in the New Testament. Londýn (Anglicko) : Society for Promoting Christian Knowledge, 1896. 192 strán.
  • [8] HUNDERT, Edward M. Philosophy, Psychiatry and Neuroscience – Three Approaches to the Mind (A Synthetic Analysis of the Varieties of Human Experience). 1. vydanie. New York (USA) : Oxford University Press, 1990. 346 strán.
  • [9] JAMESON, Anna. Sacred and Legendary Art (Vol. I.: Containing Legends of The Angels and Archangels, The Evangelists, The Apostles, The Doctors of the Church, and St. Mary Magdalene as Represented in Fine Arts). 3. vydanie / Boston (USA) : Houghton, Mifflin and Company, 1881. 417 strán.
  • [10] KONEČNÝ, Robert; BOUCHAL, Milan. Psychológie v lékařství. 3. vydanie (rozšírené a prepracované). Praha (Česko-Slovensko) : Avicenum – zdravotnické nakladatelství, 1979. 368 strán.
  • [11] LOCKE, John. An Essay Concerning Human Understanding (Abridged and Edited). Londýn (Anglicko) : Oxford University Press, 1924. 380 strán.
  • [12] NÁKONEČNÝ, Milan. Psychologie – přehled základních oborů. 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Stanislav Juhaňák – Triton, 2011. 863 strán.
  • [13] PASCAL, Blaise. Thoughts. Letters. Minor Works. New York (USA) : P. F. Collier & Son, 1910. 453 strán.
  • [14] PASCAL, Blaise. The Thoughts Of Blaise Pascal. Londýn (Anglicko) : J. M. Dent and Co., 1904. 402 strán.
  • [15] PLATÓN (aka Plato). The Cratylus, Phædo, Parmenides and Timæus. Londýn (Anglicko) : Benjamin and John White, 1793. 555 strán.
  • [16] PLHÁKOVÁ, Alena. Učebnice obecné psychologie. 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Nakladatelství Academia, 2008. 472 strán.
  • [17] POTTER, John Phillips. Characteristics of the Greek Philosophers – Socrates and Plato. Londýn (Anglicko) : John W. Parker, 1845. 264 strán.
  • [18] SCOTT, Ernest Findlay. The Fourth Gospel (Its Purpose and Theology). Edinburgh (Škótsko) : T & T Clark, 1923. 379 strán.
  • [19] SMITHOVÁ, Linda; RAEPER, William. Úvod do světa idejí (Náboženství a filozofie v minulosti a součastnosti). 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Nakladatelství Vyšehrad, 1994. 208 strán.
  • [20] SMÉKAL, Vladimír. Pozvaní do psychologie osobnosti (Člověk v zrcadle vědomí a jednání)). 2. opravené vydanie. Brno (Česká republika) : Nakladatelství Barrister & Principal, 2007. 524 strán.
  • [21] TEPLOV, Boris Mikhailovich. Psychologia. Bratislava (Česko-Slovensko) : Štátne nakladateľstvo v Bratislave a knižnica Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave, 1951. 226 strán.
  • [22] The Wisdom of Solomon in the Revised Version with Introduction and Notes by John Allen Fitzgerald Gregg. Cambridge (Anglicko) : Cambridge University Press, 1909. 208 strán.
  • [23] THOMPSON, Hugh Miller. The World and the Logos. New York & London : G. P. Putnam’s Sons, 1886. 91 strán.
  • [24] UPHAM, Charles Wentworth. Letters on the Logos. Boston (USA) : Bowles and Dearborn, 1828. 215 strán.
  • [25] WITTGENSTEIN, Ludwig. Tractatus Logico-Philosophicus. Londýn (Anglicko) : Routledge & Kegan Paul + New York (USA) : The Humanities Press; 1961. 178 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/logos-pravda-krasa-snaha-najst-pevnu-podu-spolahlivy-zaklad-na-ktorom-by-sme-mohli-postavit-vezu-siahajucu-k-nekonecnu/

• ▐ Zverejnené: 10/06/2026

  Základný popis

  Tento text je cestou z podzemia cárskeho Ruska v období 19. storočia, až niekam po digitálne labyrinty dnešného kapitalizmu. Sledujeme paralely medzi cynizmom dávnych dní a súčasným zahlcovaním verejného diskurzu každým trendom, ktorý sa zjaví na obzore a môže (a má) – aspoň na okamih – zakryť prázdnotu dnešnej spoločnosti. Tentokrát sa k tomu používa téma umelej inteligencie (AI), pričom tá sa stáva novým náboženstvom, pod ktorého vedením by malo ľudstvo konečne dospieť k svojmu konečnému spaseniu. V tejto paralele vidíme rovnaké charakteristiky: predstieranú kompetenciu, kde diplomatické vystupovanie (a silené prehrávanie) nahrádza znalosti a celá sprievodna maškaráda reálnu hodnotu.

  « Hraná užitočnosť, utajená imbecilita a diplomatické vystupovanie: Keď sa zvrhlí, zhýralí cynici – pragmatici bažiaci po „úspechu“, tj. funkciách, moci a profite – zoširoka usmievajú a pripravujú na ďalší „vývar“ »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Zmienka – Komentár – Psychológia – Etika – Ekonomika – Politika – Pokrytectvo – Hodnotový relativizmus – Progresivizmus – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Vojna – Chudoba – Bieda – Peklo – Smrť – Výmena obyvateľstva

  …a tí ostatní aspoň na nejaké tie „omrvinky“ z neho.

  « …bol som [pre nich] „tulák po hviezdach“, zatiaľ čo oni už vtedy chápali [ako] život [„funguje“]. Nič nechápali, nemali ani potuchy o skutočnom živote a prisahám, že práve to ma na nich najviac rozhorčovalo. Naopak, najzrejmejšiu, markantnú realitu prijímali s fantastickou hlúposťou, a už vtedy boli zvyknutí rešpektovať úspech. Všetkému, čo bolo pravdivé, ale utláčané, a čim sa pohŕdalo, tomu sa bezcitne a hanebne smiali. Spločenské postavenie zamieňali za inteligenciu… hovorili o pohodlnom miestečku. Samozrejme, veľa z toho bolo spôsobené ich hlúposťou, kvôli zlým príkladom, ktorými boli vždy obklopení v detstve a chlapčenstve. Boli obludne zvrátení. Samozrejme, veľa z toho – taktiež – bolo iba povrchné a predstieraný cynizmus; samozrejme, aj v ich zvrátenosti sa objavovali záblesky mladosti a živosti; ale ani takáto sviežosť nebola príťažlivá a prejavovala sa v istej bezohľadnosti. (Dostojevskij, s. 102) »

  Tieto slová z tvorby pána Dostojevského som si zvolil z jediného dôvodu: opisujú isté psychologické črty osôb z dávnejšieho historického obdobia, ktoré sú – nanešťastie – veľmi aktuálnymi aj v súčastnosti. Cez víkend som sa trocha venoval otázkam súvisiacim s používaním umelej inteligencie a citoval z rozhovoru s Edom Zitronom. Ten sa v ostatnom čase stál slávnym a objavil sa dokonca aj vo vysielaní „Bloomberg Podcasts“. Dnes by som sa chcel pristaviť pri niečom, čo tento pán popisoval a prehovára viac o dobe, v akej žijeme a najmä ľuďoch, než len o samotnej AI. Problematika umelej inteligencie tu pre mňa nehrá nijako zásadnú úlohu, i keď sa jej určite nevyhnem. Nie je pre mňa v tejto chvíli zas až tak podstatné, akým smerom sa jej napredovanie bude ďalej uberať, či sa Ed Zitron vo svojich predpovediach budúcnosti mýli alebo nie. Vnímam ju nateraz najmä v polohe aktuálneho spoločenského fenoménu, na ktorý sa reaguje. Jedného z mnohých v dejinách. Takéto fenomény zvyčajne prichádzajú, neskôr odchádzajú… Práve „reakcia“ na ne zo strany spoločenských elít ma zaujíma. Predmetom môjho záujmu je v tomto primárne, už naznačené, psychologické hľadisko: pohľad do dynamiky mentality ľudí, ktorí hýbu dianím navôkol nás.

  Teraz už naspäť k samotnému rozhovoru. Ed Zitron sa – v jeho úvode – zaoberal takýmito záležitosťami: « Pretože tieto spoločnosti nevedia v skutočnosti, aké sú náklady na umelú inteligenciu. Nevedia, aké sú náklady, nevedia, ako zrátať návratnosť investícii – v skutočnosti, nevedia veľmi, čo vlastne robiť. Ale oni… je to ako keby nejaký druh kultu. Robia to, pretože to trh, tak nejako, tupo odmeňuje – ich používanie AI. Sú investormi, ktorí v skutočnosti nerobia nijakú reálnu prácu, volám ich – obchodní idioti. Hovoria si: „Ale áno, mali by sme viac používať AI, kamarát.“ Nikto v skutočnosti nevie, prečo to robia. Takže, všetci robia veci vo veľmi symbolickej rovine. Niečo ako: „Dobre, mali by sme to ohraničiť na… 1500…,“ otáznik. „Je to dobré, alebo zlé?“ A problém je – nikto netuší. Nikto netuší, aké je to správne číslo. » Neprídu vám tieto slová povedomé? Keď ich ja čítam, tak nevidím popis procesu ohľadom zavádzania AI do rôznych priemyselných segmentov na zlepšenie efektívnosti v nich, ale pred očami mám svetových, európskych a slovenských politikov. Ich myšlienkový svet. Ak si prečítate mnou zvýraznené časti textu, uvedené na nich takmer dokonalo sedí: veľmi nevedia, čo sa deje, a čo s tým, tj. kam sa dané dianie bude uberať, vnímajú nejaký „trend“ – dookola sa navzájom potľapkávajú, že je to fajn, snažia sa aktuálneho „trendu“ držať a vytĺcť z neho toľko, koľko sa bude dať, až „trend“ pominie – zahodia ho a naskočia na niečo nové, bez ohľadu na riziká možných závažných strát občanov, napr. navýšenie štátneho dlhu a iné negatívne dôsledky.

  Politici (a ich voliči) nepoznajú REÁLNE NÁKLADY svojich rozhodnutí, veľakrát sa o ne nijako zásadne nezaujímajú, pretože ich prenášajú, v podobe nevyužitých zdrojov (tým správnym spôsobom, tj. v prospech občanov) a príležitosti (prehlbujúceho zaostávania, zhoršovania konkurenčného postavenia), nadväzujúcich dlhov, na ďalšie generácie. Krásnym príkladom bol odpočutý rozhovor dvoch slovenských politikov [viď napr. článok v Plus jeden deň z 13. marca 2000, pozn.], pričom jeden z nich povedal: „Bude to drahé.“ Ten druhý reagoval, v tomto prípade dáma, bez mihnutia oka a nejakého vzrušenia: „No a čo?“ Si niekedy spätne pozrite, ako sa napríklad postupne menili pohľady na financovanie militarizácie a zbrojenia na Slovensku vo verejnom diskurze. 2%, 3.5%, 5% z HDP? Tí ľudia – tam hore – hádžu číslami, ako keby ich ťahali z klobúčika nejakého kúzelníka. Krútia kolesom (toho svojho) šťastia – koľko padne, toľko bude. Alebo ďalší krásny príklad iracionality, keď slovenskí politici hlasovali za zákaz spaľovacích motorov po roku 2035, nezohľadnujúc možné finančné dôsledky pre občanov Slovenska. Prečo? No taká bola práve v európskom parlamente „nálada“. Preto. Absurdita na nekonečnú, opakovane. Ibaže takýto prístup je – všade. Koalícia, opozícia, štátna a verejná správa, neziskový sektor… všade. Nejaká konsolidácia? Prosím vás. Pre chudákov, ktorí sa nedokážu, nemajú dostupné prostriedky a čas, alebo už sa ani nepokúšajú… brániť. Pozrite sa na stránky Centrálneho registra zmlúv. Naštudujte si, aké zmluvy, a za čo sa – i dnes – uzatvárajú. Budete pozerať na tie sumy a pomyslíte si: „To je istotne v slovenských korunách…“ Nie, nie sú. Krásnym príkladom je – aj tá posledné dni mnou omieľaná – terajšia obsesia umelou inteligenciou. Jej využívanie na „strojové“, odosobnené, tj. dehumanizačné obmedzovanie slobody prejavu? Ach jaj. Ibaže pozor! Pri umelej inteligencii – aspoň v teoretickej rovine – existuje v niektorých sférach istá „ručná brzda“, lebo veď… aj oligarchovia chorľavejú, a tí už na právnikov majú. Zrkadlo pravdy voči tomuto trendu nastavuje – zdravotníctvo. Ak si naštudujete zmluvy ohľadom umelej inteligencie, ktoré podpisujú slovenské nemocnice, tam – zo strany ich dodávateľov – je súčasťou každej zmluvy obdobná varianta dodatku: „Zákazník používa produkt na vlastné riziko. Dodávateľ nezodpovedá za informácie vygenerované produktom. Produkt je určený na pomoc, nie na autonómne použitie. Produkt nemusí poskytovať úplné výsledky.“ I z tohto je zrejmé: umelá inteligencia nedokáže nahradiť ľudskú bytosť, ktorá dosiahne v nejakej oblasti status expertnosti. Čiže, v prípade nástrojov umelej inteligencie, vy dostávate k dispozícii nástroj, ktorému dodávate vstupy, on ich spracuje, no vy nemôžete – a priori – dôverovať jeho výstupom, ale musíte ich priebežne kontrolovať, či sú naozaj správne, pretože AI nástroje zvyknú mávať halucinácie, vymýšľajú si, majú problém chápať dáta v širších súvislostiach a pod. Za produkt, ktorý je v štádiu „testovania a ďalšieho ladenia“, tj. generátor nápadov a vnuknutí (v ponukanom vyhotovení), pričom samotný dodávateľ sa zrieka zodpovednosti, sa ale neraz platia desiatky, stovky tisíc eúr, pretože – „AI príplatok“. Tieto AI nástroje – predstavujú systém, ktorého hlavnou prednosťou má byť „vlastná inteligencia“, s čím by prirodzene mala súvisieť „voľnosť myslenia“, čo vedie – logicky – k variabilite produkovaných výsledkov, čoho dôsledkom môže byť (a prax ukazuje, že až príliš často je) výskyt omylov a istá miera chybovosti. Áno, je možné redukovať výskyt takýchto „abnormalít“, odoberať systému „stupne voľnosti“, [a ono sa s tým experimentuje a máte niektoré najnovšie jazykové modely AI, pri ktorých je dramaticky nižší rozptyl rôznorodosti výstupu pri opakovaní procesu generovania, pozn.], začať ho regulovať, ale v tom prípade je asi hlúposťou hovoriť o „umelej inteligencii“, ale presnejšie pomenovanie by bolo „pokročilá úroveň algoritmizácie a automatizácie“. Ibaže s takýmto marketingovým heslom by sa vám asi len ťažko predávali kdejaké prísľuby, získaval investičný kapitál, a v tomto kontexte by sa málokto nadchol nad tvrdeniami o ďalšej „priemyselnej revolúcii“, keďže by sa jednalo stále o pokrok, síce významný, ale stále iba v rámci nadväzujúcej evolúcie. [POZN.: Ak si porovnáte dva roky staré jazykové modely AI s dnešnými, tak ten kvalitatívny pokrok je až neuveriteľný, napriek tomu nateraz nedosahujú kvalít, aby došlo k ich plošnému použitiu, ako ich producenti dúfajú. Aká bude budúcnosť? Ktovie.] Mimo spomenutého zdravotníctva, sa nad týmto zas až tak nepremýšľa.

  Rovnako, ako sa nijako hlbšie nepremýšľa, aký reálny prínos majú, okrem zisku pre dodávateľa, takéto nástroje. Títo „umelou inteligenciou očarení“ bývajú skrátka „krepí“, nedokážu reálne zhodnotiť kvalitu jej výstupov, no o to sú sebavedomejší. Nemajú predstavu, akože vôbec, aký výpočetný výkon je potrebný na „uživenie“ nejakého zmyslupného jazykového modelu AI, netušia. A takéto nevzdelané osoby potom rozhodujú štýlom: « Je to aktuálne „trendové“, hovorí sa o tom, i v televízii spomínali. » Mnohí malomeštiačikovia chcú byť „svetoví“: « Svieti to, bliká to, tancuje…, » – kolotočiari s právomocami v sekunde objednávajú. Obmedzení snaživci vykazujúci aspoň nejakú aktivitu. Len za kadejakých „AI asistentov“ (rôzného druhu) a „Chatbot-y“ sa vyhadzujú do vzduchu ročne tisíce.

  Pokračujme ďalej: « Nedá sa to jednoducho vytrhnúť. Zostanú tam kúsky. Ľudia si na používanie týchto nástrojov zvykli, či už je to dobré alebo zlé. […] Kód umelej inteligencie je takto napísaný, pretože tieto veci nemajú myšlienky, nemajú pocity, nemajú znalosti, len čerpajú zo súboru informácií, na ktorých boli trénované. Takže, kód je veľmi obšírny, čo znamená, že ho je veľa a je napísaný bez akéhokoľvek zámeru. Pretože teoreticky, keď píšete dobrý kód, existuje určitá logika, prečo ste veci vytvorili určitým spôsobom: ak to neurobíte, toto sa pokazí. Ak sa toto pokazí, tak potom sa pokazia tieto tri veci. Takže o tom premýšľate takto nejako. […] A myslím si, že v komunite softvérových inžinierov máte prítomné veľké množstvo utajených imbecilov, ľudí, ktorí predtým sotva vedeli programovať, ktorí sa k tejto práci pravdepodobne dostali podvodom alebo boli na veľmi nízkej úrovni, alebo sú to len dobrí diplomati, ktorí využili jazykové modely AI, aby vyzerali užitočnejšie, než v skutočnosti sú, pretože sa dokážu predierať určitými operáciami. To znamená, že tieto spoločnosti sú momentálne postavené na piesku. […] Zničili svoje inštitucionálne znalosti. […] Neviete, ako merať návratnosť investícií. Neviete, ako merať náklady na úlohu. Ako znížite náklady? […] Povedali ste si: „Dobre, zarábame takúto sumu peňazí…“ […] Potrebujete, aby ľudia míňali čo najviac. Problém je, že ľudia dnes míňajú obrovské množstvo peňazí. Robia to však bez akéhokoľvek dôvodu, okrem toho, že vás živia… Boli iba zmanipulovaní médiami a investormi… Problém je, že to nie je stabilný biznis. Je ťažké povedať: „Dobre, ak míňam 12 miliónov dolárov ročne… Prečo? Čo by som získal, keby som minul 24 miliónov? Alebo čo by som stratil, keby som minul 3 milióny? Alebo 1 milión? Alebo 500 tisíc?“ Na to neexistuje presvedčivá odpoveď. […] Takže spoločnosti s tým momentálne v podstate len experimentujú. […] Je naozaj pozoruhodné, akým podivným sa to [celé] stalo. […] A ja mám tú teóriu: teória o ére podnikavcov – idiotov, kde sú títo ľudia, ktorí riadia tieto spoločnosti, ktorí nerobia žiadnu prácu. Nemajú žiadne spojenie s produktivitou, alebo samotnou výrobou. Teda všetko, čo vedia robiť je: zamestnávať ľudí, prepúšťať ľudí, míňať peniaze… a tiež chodiť na obed a čítať e-maily. To je reálne naozaj všetko, čo robia. Takže si myslia: „Viac umelej inteligencie je dobré. Nerobím žiadnu reálnu prácu, ale keď som sa s tým chvíľku hral, no vytvoril som z toho nejakú aplikáciu. Takže ak ju bude používať nejaký softvérový inžinier vo väčšom rozsahu… ešte viac – veľké / dobré!“ Títo ľudia nemajú cit pre detaily alebo plánovanie. Takže máme tento údajný boom AI, ktorý pramení najmä z – nekompetentnosti vedenia. […] …ide o významný skok, ktorý presahuje rámec toho, čo používatelia očakávajú, a na čo sú v skutočnosti zvyknutí. Zamyslite sa nad tým takto: ak ste nikdy nerozmýšľali nad tým, koľko vás vaše úlohy stoja, nikdy ste sa nesprávali tak, ako keby úlohy niečo stáli. V podstate ste fungovali na princípe „zjedz, koľko zvládneš“. Neviete, koľko stojí vaša práca. A keď musíte tieto náklady skutočne zaplatiť… Nemôžete [odrazu] robiť nič z toho, čo vás na začiatku nadchlo pre tento nezmysel. […] [„Neviditeľný výstup“ je termín, ktorý začíname počuť od niektorých pozorovateľov v tomto odvetví.] […] Kapitalizmus to robí iba vtedy, keď je veľmi chorý. […] Dôvod, prečo musia vymýšľať čudné mystické spôsoby merania, je ten, že nemajú spôsob, ako na to len ukázať a povedať: „To je dobré.“ »

  Ja hovorím jedno: tie paralely, ktoré som vyznačil, bijú do očí a jednoducho ich každý – aspoň zľahka uvažujúci – musíte vidieť v celej nádhere… Všetky tieto riadky sú prakticky len inou stránkou, iným popisom základného mechanizmu, ktorý som už v minulosti prezentoval, keď som citoval niekdajšieho vedeckého pracovníka Ekonomického ústavu SAV, ktorý strávil nejaký ten čas na ministerstvách financií a hospodárstva, taktiež zastupoval Slovenskú republiku v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) – Ing. Mariána Vitkoviča, ktorý povedal: « Toto etnikum, alebo toto spoločenstvo, […], BOLO PREDANÉ za to, že pár ľudí si tu jazdí na funkciách a každú sprostosť, ktorú im Brusel strčil pod nos, podpísali za tento štát. To je všetko. Je to katastrofa, ale je to tak. […] …globálna finančná elita, ktorá spolupracuje s tými lokálnymi finančnými elitami a s tými politickými „trkvasmi“, ktorí ich zastupujú… […] Dnes je ten kapitalizmus taký, že TÍ, KTORÍ VLASTNIA TEN KAPITÁL a ovládajú tie globálne, lokálne toky – aj tie integračné, SA VYČLENILI Z TEJ SPOLOČNOSTI… » Všimnite si zaujímavú skutočnosť: keď niekde vo vzduchu „zasmrdia peniaze“, je možné na niečom zarobiť – je v tom VEĽA peňazí, vždy sa tam objaví nejaká tá lokálna oligarchia a – v spolupráci s globálnymi hráčmi – sa snaží nejakým spôsobom „monetizovať verejné zdroje v prospech privátnych ziskov“, takýmito zdrojmi sú aj VODA a PÔDA, občanom nejako „politicky predať“ a urobiť ďalší „vývar“ a nejaký ten vývoz kapitálu do zahraničia. Hľa, hodnoty liberálnej alebo slovenskej sociálnej, progresívnej, katolíckej… pomenujte si to, ako chcete: dôsledky hlavných presadzovaných politík na makro-ekonomickej úrovni sú vždy rovnaké. Lenže, zopakujem ešte raz: choďte a pozrite sa na stránky Centrálneho registra zmlúv. Ono to nie je tak, že by tu bolo niekoľko oligarchov, politikov a tí za všetko môžu. Nie je to také jednoduché…

  Tu je v podstate akési celospoločenské nastavenie občanov, ktoré by sa dalo definovať ako: hrubé využívanie dostupných možností k tomu, aby som sa mal dobre, bez ohľadu na dôsledky. Na Slovensku mala a má drvivá časť občanov, v nejakej forme, profit z toho, čo sa tu dialo a deje – na rôznych úrovniach. Poberali a poberajú z toho nejaké výhody. Späť k Vitkovičovi. Ja až teraz začínam chápať, v plnom rozsahu, ten jeho pesimizmus nad budúcnosťou, aká nás čaká. Sám som sa v poslednom roku venoval celkom obšírne vojenskému konfliktu na Ukrajine. Netvrdím, že som túto problematiku spracoval dokonalo, ale myslím si, že tú základnú dynamiku jeho vzniku som vcelku vystihol. Až v posledných týždňoch som si uvedomil niečo zásadné. Písal som o pochode na oslavu výročia založenia Waffen-SS Galícia vo Ľvove, ktorý sa konal tento rok v máji, neskôr som písal o opätovnom pochovaní Melnika na Ukrajine – so štátnymi poctami. A tak som sa postupne zamyslel: „Však, ale veď ja som Melnika už v minulosti spomínal, presne – 24. júla 2025. O Waffen-SS Galícia mám napísaný dokonca dlhočizný komentár, kde citujem 47 zdrojov, zverejnené 12. októbra 2025, a tam mám v úvode celý odsek venovaný tomu, ako sa dnešní Ukrajinci hlásia k odkazu svojich nacistických predchodcov. Ako hlavný ilustračný obrázok som vtedy použil záber príslušníka ukrajinskej rozviedky SBU z apríla 2022, z videa, ktoré je dodnes dostupné a zverejnili ho britské The Sun…“ V priebehu prác na článku o Waffen-SS Galícia, som vypracoval ešte aj článok o hladomore v Sovietskom zväze 1932/33, kde citujem pre zmenu 53 dobových zdrojov. Čo sa snažím naznačiť? Problém dnešnej doby nie je nedostatok, alebo nedostupnosť informácii. Problémom je lenivosť, hlúposť a charakterovo-morálna skazenosť. A tak, na jednej strane máte „politické a ekonomické elity“ tohto štátu, ktorí žijú vo svojich bublinách a Slovensko priviedli do súčasného stavu, sú závislí na tom, ako sú dnes nastavené finančné toky v tomto štáte, urobia všetko pre zachovanie a pretrvanie tohto rozdelenia trhu, udržanie existencie vlastníckych štruktúr, každú zmenu vnímajú ako možné ohrozenie vybudovaného. No a na druhej strane sú prostoduchí občania, ktorí nechcú veľmi vytŕčať, hlavne sa chcú mať dobre, v rámci určitých požiadavok, a aj sa majú vcelku „fajn“, nejako zvlášť sa nezaujímajú o „pánske huncútstva“. Kto z práve spomenutých príde s niečim pokrokovým, bude iniciovať „revolúciu“ v tomto štáte a je aj schopní ju urobiť, aby napokon viedla k evidentným prínosom pre našu spoločnosť? A tá nejaká malá skupina stojacich „mimo davu väčšinovej normálnosti“, ktorí nekolaborujú so systémom, majú aspoň štipku morálneho úsudku a nejakej tej sebaúcty… Je tu proste nejaká situácia: nejaké nastavenie hospodárstva, nejaké ľudské zdroje, pravdepodobný demografický vývoj, stav školstva, nejakí ľudia sú v parlamente a vo vláde, iní sa tam chcú dopracovať, niekto sedí v inštitúciach štátnej a verejnej správy… A ja sa na toto celé pozerám, a ako pán Vitkovič: nevidím zatiaľ NIČ – žiadnu externú silu, čo by naznačovalo dramatickú zmenu k lepšiemu, obrat v stagnácii – postupnom úpadku Slovenska. Ľudia budú musieť, ak má Slovensko prežiť, prijať vlastnú mieru zodpovednosti za jeho súčasnú, ale aj budúcu podobu. My dnes naozaj smerujeme k občianskej spoločnosti, ale tej skutočnej, nie parazitickej. Takej, kde si občania budú musieť samotní zabezpečiť, aspoň v tom svojom okolí: aby Slovensko ostalo Slovenskom, Slováci Slovákmi. Pričom budú nútení pochopiť, ako sme sa do takéhoto stavu dopracovali, ako ho napraviť, ale hlavne – čo je súčasťou a podstatou slovenskej histórie a kultúry, aby tu bola aj… o dvesto alebo tristo rokov. Čas ukáže.

  POZNÁMKA: Autor tohto článku nie je zaslepeným odporcom nástrojov AI. Práve naopak, autor týchto riadkov je vcelku zorientovaným v oblasti jazykových modelov AI. Práve preto pozná REÁLNE výstupy, čo sa týka možnosti kvality výstupov, a iba sa snaží upozorniť: obchodní zástupcovia tohto spektra priemyslu dnes predávajú PRÍSĽUB niečoho, kde ešte nie sme, snažiac sa zbaviť svojej zodpovednosti, s tým, že sa raz naša spoločnosť pretransformuje do podoby, akú si väčšina ľudstva pravdepodobne neželá…

  POST SCRIPTUM: Téma, ktorej sa v tomto článku venujem je mimoriadne komplexná a jej plnohodnotné spracovanie by si vyžadovalo výrazne viac času. Tento komentár preto vnímajte skôr… ako myšlienkový náčrt: rýchly rozbor základných informácií, na ktoré som narazil, spojený s osobnými postrehmi, ktorý slúži na otvorenie diskusie. Snažil som sa uvedenými citátmi ilustrovať a zachytiť hlavný rámec diania navôkol nás. Dokonalo? Určite nie. Snáď aspoň pochopiteľne.

  PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] AI Bubble: How AI’s push towards IPOs became a death drive | Ed Zitron. The Tech Report (Youtube). Zverejnené: 06-06-2026. Dostupné 06-06-2026 / 18:54: youtu.be/qoZvYPYwuhc
  • [2] Anthopic, OpenAI Should Not Be Allowed to IPO, Says Ed Zitron. Bloomberg Podcasts (Youtube). Zverejnené: 02-06-2026. Dostupné 06-06-2026 / 14:03: youtu.be/zbKDmkJPVvI
  • [3] DOSTOJEVSKIJ, Fiodor Michajlovič (aka Fyodor Dostoyevsky). White Nights and the Other Stories. New York (USA) : The Macmillan Company, 1918. 288 strán.
  • [4] FOTO Kauza Pellegriniho a Sakovej trapasu MÁ DOHRU: Brutálna kritika a reči o KONCI V POLITIKE! Bratislava (Slovensko) : Plus jeden deň. Zverejnené: 13-03-2020. Dostupné 11-06-2026 / 14:17: pluska.sk/spravy/z-domova/foto-kauza-pellegriniho-sakovej-trapasu-ma-dohru-brutalna-kritika-reci-konci-politike

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/hrana-uzitocnost-utajena-imbecilita-a-diplomaticke-vystupovanie-ked-sa-zvrhli-zhyrali-cynici-pragmatici-baziaci-po-uspechu-tj-funkciach-moci-a-profite-zosiroka-usmievaju-a-pripravuju-na-dalsi-vyvar/

• ▐ Zverejnené: 04/06/2026

  Základný popis

  Feminizmus v jeho najvyššej a najelegantnejší forme: vznešená žena, ktorá si váži seba a svoju vlastnú dôstojnosť, neskôr vníma vlastnú zodpovednosť za to, kým je, a k čomu smeruje, a preto urobí všetko preto, aby sa – postupom svojho života – stala cnostnou a múdrou.

  « Dcéra kráľa – dievčina z „pánskeho rodu“: Nikdy nebola otrokyňou, a tak nemôže byť oslobodená… (Henryk Sienkiewicz – Quo Vadis? / 1897) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo

  – „Pokiaľ je otrokyňou, tak si ju jednoducho kúp.“
  – „Nie je otrokyňa.“
  – „A kým teda je? Oslobodená žena Plautia?“
  – „Nikdy nebola otrokyňou, [a tak] nemohla byť oslobodenou ženou.“
  – „Kto je to?“
  – „Neviem, kráľova dcéra alebo niečo podobné.“
  (Quo Vadis, s. 8)

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Narrative of the Time of Nero. Boston (USA) : Little, Brown, and Company, 1897. 551 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dcera-krala-dievcina-z-panskeho-rodu-nikdy-nebola-otrokynou-a-tak-nemoze-byt-oslobodena-henryk-sienkiewicz-quo-vadis-1897/

• ▐ Zverejnené: 03/06/2026

  Základný popis

  Odhalenie zabudnutej a nenahraditeľnej úlohy otca vo výchove svojej dcéry – o úlohe otca ako prvého strážcu ženskosti svojej dcéry. Tento text prináša slová z pre nás pomerne cudzieho konca sveta – zo starého Orientu, kde sa dcéry vychovávali ako „poklady srdca“ a princovia museli byť hodní, aby si takéto ženy zaslúžili. Je to príklad univerzálnej psychologicko-mravnej lekcie, ktorá vyzýva oboch partnerov vstupujúcich do manželstva k tomu, aby mali v danej dobe tomuto aktu primerané osobnostné kvality, dosiahli určitú – znamenitú – úroveň osobného rozvoja.

  « Každý správny kráľ vychováva zo svojej dcéry budúcu kráľovnú: Princovia sú hodni manželstiev s hviezdnými princeznami (The Story of Persia, 1887) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Orient – Blízky východ – Perzia – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Výchova – Vzdelanie – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo

  « Potom jemenský kráľ nariadil, aby sa pripravili jeho audienčné siene, a aby sa zhromaždili šľachtici jeho ríše. A tam prišli aj tri mladice, ktoré doteraz žili v ústraní; boli zdobené korunami a drahokamami, a doteraz nikdy nepoznali smútok. Na ich pôvabne, tmavé vlasy dovtedy žiadne trápenia ani len nesiahli. A tam odovzdal trom princom tri poklady svojho srdca. Avšak v trpkosti svojej duše povedal: „Nie Feridoon je príčinou môjho smútku, ale ja sám. Vedzte, že ten, kto nemá dcéry, bude ušetrený bolesti z rozlúčky s nimi.“ Potom povedal mudrcom kráľovstva: „Králi sú hodní byť manželmi hviezd, ako sú tieto. Vedzte, že som odovzdal svoje milované dcéry týmto princom, podľa našich obradov a zvykov, aby si ich vážili a milovali ako svoje vlastné duše.“ (s. 16) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: BENJAMIN, Samuel Green Wheeler. The Story of Persia / The Story of The Nations. New York, Londýn : G. P. Putnam’s Sons, 1887. 306 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kazdy-spravny-kral-vychovava-zo-svojej-dcery-buducu-kralovnu-princovia-su-hodni-manzelstiev-s-hviezdnymi-princeznami-the-story-of-persia-1887/

• ▐ Zverejnené: 02/06/2026

  Základný popis

  Príbeh o tom, že keď sa svet rozpadá pod nátlakom barbarstva (dnes maskovaného za „civilizačný pokrok“), odpoveď nie je možná len v podobe modlitby alebo – nebodaj – v nejakej forme úteku a vyhýbania sa, ale práve v bránení toho najdôležitejšieho: rodiny, domova a vlastnej kultúry.

  « Niekedy aj ženy bránili svoje rody a rodiny: Jeanne Laisné / Jeanne Hachette a obliehanie Beauvais  »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Ľudský život – Sebarozvoj – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: BOURGEOIS, Anicet; DENNERY, A. Jeanne Hachette ou Le Siège de Beauvais (Drame en Cinq Actes et Six Parties). / Magasin Théâtral. Paríž (Francúzsko) : Imprimerie de vc Dondey-Dupré, cca. 1830-1840. cca. 1000 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/niekedy-aj-zeny-branili-svoje-rody-a-rodiny-jeanne-laisne-jeanne-hachette-a-obliehanie-beauvais/

• ▐ Zverejnené: 02/06/2026

  Základný popis

  Portiin monológ o svojej prostote, no viere vo vlastný rozvoj a schopnosť naučiť sa. Jej duša sa tu prejavuje vnútornou štruktúrou, ktorá ju vedie k dobrému, ku kráske a múdrosti.

  « Portia: Dievčina jemného ducha, ktorá nie je – ešte – príliš stará, aby sa nemohla naučiť (Kupec benátsky / Shakespeare, 1867/1922) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Ľudský život – Sebarozvoj – Vzdelanie – Obrátenie – Znovuzrodenie

  « …ale v skutočnosti som len dievča bez vzdelania, neškolené, bez skúseností: šťastná v tom, že ešte nie je taká stará, aby sa nemohla naučiť; ešte šťastnejšia v tom, že nie je z pokolenia nahlúpleho, aby sa nemohla dovzdelať; a najšťastnejšia zo všetkého v tom, že jej nežná duša… (1922, s. 117) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] The Merchant of Venice (A Comedy by William Shakespeare as Arranged for Contemporary Stage by David Belasco and Acted Under His Direction at the Lyceum Theatre, New York with David Warfield). New York (USA), 1922. 174 strán.
  • [2] The Merchant of Venice as Produced at the Winter Garden Theatre of New York, January 1867 by Edwin Booth (A New Adaption to Stage with Notes, Original and Selected, and Introductory Articles by Henry L. Hinton). New York (USA) : C. A. Alvord, 1867. 46 strán..

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/portia-dievcina-jemneho-ducha-ktora-nie-je-este-prilis-stara-aby-sa-nemohla-naucit-kupec-benatsky-shakespeare-1867-1922/

• ▐ Zverejnené: 01/06/2026

  Základný popis

  Moment detskej radosti, dobrodružstva a voľnosti. Historická dokumentárna fotografia z roku 1893 zachytáva malé dievčatko, Jane, ako sa snaží – nebojácne – prepliesť vetvami stromu. Dieťa na strome pripomína archetypálne postavy z rozprávok – odvážneho cestovateľa, ktorý sa nebojí vystúpiť mimo známe chodníky. Odhodlanie čeliť neistote: strach a nadšenie spojené dohromady v jednom okamihu.

  « Malá Jane a lezenie po stromoch: Odvážna expedícia snaživého dobrodruha (1893) »

  ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Vidiek – Príroda – Inšpirácia – Mravný ideál – Krása – Detstvo – Rodina – Manželstvo – Materstvo – Rodičovstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Pokora – Služba – Rodoľubstvo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: THANET, Octave. An Adventure in Photography (Illustrated from Photographs by the Adventures). New York (USA) : Charles Scribner’s Sons, 1893. 179 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mala-jane-a-lezenie-po-stromoch-odvazna-expedicia-snaziveho-dobrodruha-1893/

• ▐ Zverejnené: 01/06/2026

  Základný popis

  Pokorné vyznanie slabosti pred nevinnosťou. Mravný ideál doby, kedy sa rodina považovala za základ spoločnosti, za svätý prístav ľudstva – skutočný „domus sancta“. O rozdieloch medzi odchodom a návratom, medzi bremenom sveta, ktoré nesie na svojich pleciach otec rodiny a absolútnou zraniteľnosťou nového života. Berthold Woltze nás vnáša do izby, ktorá dýcha tichom. Otec sa skláňa nad kolískou, pričom jeho telo ešte stále nesie tiaž batohu, symbolu práce, cesty, ale hlavne absencie. Jeho tvár sa obracia ku dieťatku v kolíske. V tejto chvíli dochádza k reštrukturalizácii identity tohto otca. Muž, ktorý prežil drsnosť zaobchádzania sveta navôkol, sa tu stáva pozorovateľom jemného nádychu a  výdychu vlastného potomka. Všetko v miestnosti: drevená podlaha, ťažké závesy neďalekej manželskej postele, staré noviny na akomsi stolíku, to všetko svedčí o plynutí času a neúprosnej vlastnosti materiálneho sveta – tj. o jeho chátraní. Len tento jeden moment intimity pôsobí nadčasovo. Je to estetika, v ktorej kvitne najčistejšia forma lásky: tá, ktorá prichádza po dlhom čakaní…

  « Návrat otca – na kolenách pri kolíske: „Najprv dieťatku, a potom…“ / „Erst zum Kinde und dann…“ (Berthold Woltze, 1871) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Viktoriánska éra

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Nr. 19, 1871. Londýn a New York : The Butterick Publishing Co., 1891. 117 strán.Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1871.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/navrat-otca-na-kolenach-pri-koliske-najprv-dietatku-a-potom-erst-zum-kinde-und-dann-berthold-woltze-1871/

• ▐ Zverejnené: 01/06/2026

  Základný popis

  Intímny moment z prostredia domova, kde sa prepletajú témy materstva, trpezlivosti a estetika konca 19. storočia. Vyobrazenie prejavov lásky, v každom jednom stehu – lásky, ktorá sa vyjavuje skrze službu. Z psychologického hľadiska ide o fascinujúci akt „hniezdenia“ [„nesting“, pozn.]: inštinktívnu potrebu pripraviť bezpečné útočisko pre svoje potomstvo v časoch, keď bola krehkosť ľudského života každého novorodenca, vzhľadom na neistotu jeho prežitia, priam hmatateľná a Zubatá stála pripravená za každým rohom. Práca s výšivkou takto bola rovnako aj – svojim spôsobom – formou modlitby, tichou prosbou o zdravie a šťastný osud.

  « Viktoriánsky ideál: Matka – Výšivka – Kolíska – Dieťa (1891) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Viktoriánska éra

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: WANDLE, Jennie Taylor. The Art of Drawn-Work. Londýn a New York : The Butterick Publishing Co., 1891. 117 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/viktoriansky-ideal-matka-vysivka-koliska-dieta-1891/

• ▐ Zverejnené: 01/06/2026

  Základný popis

  „Via Appia“ ako symbol svedectva duchovnej cesty a osobnej premeny. Archetypálne vyobrazenie všeobecnej – a vcelku prirodzenej – snahy človeka vyhýbať sa bolesti, niekedy aj v podobe nevyhnutného životného utrpenia. Lekcia o pokore, cnosti a prijatí svojho osudu, alebo ešte niečo viac?

  « Sv. Peter: „Domine! Quo Vadis?“ / [Pane! Kam ideš?] (1881) »

  ZNAČKY: Komentár – Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Kresťanstvo – Legenda – Ježiš Kristus – Svätý Peter – Psychológia – Hlbinná psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Obrátenie – Znovuzrodenie

  Nasledovný príbeh som už raz spomínal…

  « Po požiari Ríma: Nero obvinil kresťanov z podpálenia mesta, čo bolo dôvodom ich prvého prenasledovania, počas ktorého mnohí z nich zahynuli hroznou a dovtedy neslýchanou smrťou. Kresťanskí konvertiti žiadali Petra, aby zbytočne neriskoval svoj život, ktorý bol pre nich vzácny a potrebný pre blaho všetkých; až ten napokon súhlasil s tým, že opustí Rím. Ale ako tak utekal po ceste „Via Appia“, približne dve míle od brán, práve na tomto mieste sa stretol s vidinou nášho Spasiteľa — putujúceho do mesta. Ohromený týmto výjavom zvolal: „Domine! Quo Vadis? [Pane! Kam ideš?]“ na čo Spasiteľ, hladiac na neho so smútkom v očiach, odpovedal: „Idem do Ríma, aby som tam bol ukrižovaný… po druhýkrát,“ a zmizol. Peter, pokladajúc to za znamenie, že sa má nechať podrobiť utrpeniu, ktoré je preňho pripravené, sa okamžite otočil a znova vstúpil do mesta. (Anna Jameson / 1881, s. 211-212) »

  Dnes by som k týmto riadkom chcel ešte čosi podotknúť. Mnohí ľudia sa zameriavajú najmä na rovinu utrpenia, tento príbeh chápu v polohe: odovzdať sa nevyhnutnému utrpeniu. Ja si myslí, že je pritom vždy potrebné zdôrazniť aj: „Prečo by mal človek niečo takéto vykonať?“ Čo sa tým sleduje. Odpoveďou k tomu je: „CHRISTOS“ / Ježiš Kristus ako ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – „svätosti“. Pre lepšie pochopenie: « Pod pojmom ideál budeme mať na mysli dokonalosť svojského druhu: úplnú a kompletnú realizáciu všetkej možnej alebo predstaviteľnej dokonalosti, nie len výplod fantázie, ako tento pojem mnohí používajú. Kristus je ideálny človek. Ale dosiahnutie dokonalosti je dosiahnutím božskosti; a preto je ideálny človek ľudským Bohom. (s. 9) » Ak sa teda na obrázok vyššie budeme pozerať ako na „psychologickú pravdu“, niečo, o čom učil aj Carl. G. Jung, potom je jeho posolstvo jednoznačné: prijatie nevyhnutného utrpenia spojenéno s procesom, počas ktorého sa stávam svojim najdokonalejším vyjadrením. Magnifique, n’est-ce pas? Vraiment magnifique.

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] BUCK, Jirah Dewey. Christos – The Perfect Man is the Anthropomorphic God. New York (USA) : Hermetic Publishing Company, 1889. 30 strán.
  • [2] JAMESON, Anna. Sacred and Legendary Art (Vol. I.: Containing Legends of The Angels and Archangels, The Evangelists, The Apostles, The Doctors of the Church, and St. Mary Magdalene as Represented in Fine Arts). 3. vydanie / Boston (USA) : Houghton, Mifflin and Company, 1881. 417 strán.
  • [3] NOWOWIEJSKI, Felix. Stimmen der Presse Über Aufführungen des Neuen Dramatischen Oratoriums „Quo Vadis?“ / Op. 30. Fulda (Nemecko) : Aloys Maier – Königl. Hofmusikalienhandlung, 1909. 293 strán.
  • [4] SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Tale of the Time of Nero. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1897. 515 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sv-peter-domine-quo-vadis-pane-kam-ides-1881/

• ▐ Zverejnené: 01/06/2026

  Základný popis

  Historická ilustrácia z knihy „Quo Vadis“ od Henryka Sienkiewicza, ktorá zachytáva cisára Nera s lutnou v momente, keď sa Rím ocitol v plameňoch. Vizuálna metafora o podľahnutí človeka vábeniu absolútnej moci. Moment mrazivej disonancie: v pozadí horia domov, sny a životy tisícov ľudí, no v popredí zostáva muž, ktorý sa pokúša predviesť ním komponovanú symfóniu vlastného šialenstva. Nero tu nie je znázornený ako brutálny tyran s mečom, ale ako tragikomická postavička. Zlo nemusí byť navonok okázalé, hlučné a krvavé. Väčšina zla sa odohráva…

  « Vytešený Nero – držiac v rukách zlatú lutnu, zatiaľ čo za ním vidieť Rím v plameňoch (Howard Pyle) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Hodnotový relativizmus – Pokrytectvo – Politika – Progresivizmus – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Vojna – Chudoba – Bieda – Peklo – Smrť – Výmena obyvateľstva

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Narrative of the Time of Nero. Boston (USA) : Little, Brown and Company, 1925. 422 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nanebovstupenie-jezisa-krista-giotto-di-bondone-cappella-degli-scrovegni-padova-14-storocie/

• ▐ Zverejnené: 31/05/2026

  Základný popis

  Analýza súčasnej politickej a spoločenskej situácie v Európe a na Slvoensku. Tento komentár sa bez servítky – kriticky – zamýšla nad otázkami súvisiacimi s eskalujúcim konfliktom na Ukrajine, strategickými omylmi, ekonomickými dôsledkami a hrozbou jadrovej katastrofy. Zároveň popisuje apatickú reakciu obyvateľstva, ktoré akceptuje vojnu ako „všednú“ realitu.

  « Európski vojvodcovia, námesační a ich dôchodková prognóza: Kto sú dnešní služobníci ancikrista? »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zmienka – Komentár – Hodnotový relativizmus – Politika – Progresivizmus – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Vojna – Chudoba – Bieda – Peklo – Smrť – Výmena obyvateľstva

  Minulý týždeň, čas riadne uteká, som si opäť pozrel niekoľko minút z relácie „Do živého“, kde prakticky všetci zúčastnení konštatovali, že sa nám to tu – v Európskej únii – voľáko zvrháva a začína nepekne eskalovať, čo sa týka toho vojenského konfliktu na Ukrajine. Taký Dag Daniš opísal dnešnú politickú situáciu v Európe týmito slovami: « A toto je veľmi zlá správa pre Európu, lebo mám dojem, že tie hlavy v Európe sú príliš horúce a veľmi málo zamerané na konkrétnu stratégiu, to znamená: však, keď chcem ísť do konfliktu, tak musím mať garancie, že ho vyhrám alebo musia byť aspoň predpoklady splnené na to, že ho vyhrám. A ak všetko nasvedčuje tomu, že ho prehrám, tak sa tomu konfliktu snažím vyhnúť. To bola desaťročia stará pravda – aj diplomacie, aj vojenskej politiky. Ja mám trochu obavy, že v Európe to už neplatí, že tu máme desiatky, stovky „vojvodcov“ v Európe, ktorí sa chystajú strategicky poraziť Rusko… »

  Naznačení spôsob politického uvažovania našich elít má jeden maličký, ale zároveň dosť podstatný problém, ako naň upozornili aj samotní účastníci spomínanej diskusie. Aký? No… znamená – na konci takto vedených snažení – zánik európskej civilizácie v aktuálnej podobe. Ruská federácia v okamihu, ako bude zahnaná do kúta, nadobudne pocit, že dochádza k jej „strategickej porážke“, tj. ohrozeniu jej existencie, v tej chvíli (pravdepodobne) použije taktické jadrové zbrane. Je vcelku pôsobivé sledovať, kam sme sa v debatách o vojenskom konflikte na Ukrajine posunuli. Už len fakt, že je potrebné o niečom takomto uvažovať, ako o jednom z možných scenárov, je svojim spôsobom… niečo úchvatné, hodné obdivu.

  Vladimír Palko pri tejto príležitosti podotkol, že jemu tí občania… oni sú vám ako námesační: « Jadrová bomba? [Jej] použitie? To je… už to… to posledné, Bože môj. Za… potom už je len peklo. Hej? Ale… veď to nie je jedine zlé, čo hrozí. Aj útok konvenčnými zbraňami, proste nejaká raketa ruská. Keby priletela a trafila by nejaký cieľ v Európe, ako v členskej krajine NATO, no tak aj – však to je hrozné. To už hrozí potom priamou zrážkou, a to potom – neskoršie – môže nakoniec, by mohlo nakoniec viesť, ako aj k… jadrovej vojne. Čiže, aj to je zlé, ako útok konvenčnými raketami. Tá otázka je taká, a v tom spočíva aj to moje znepokojenie: za tie roky… stúpame hore po tom eskalačnom rebríku? Eskalujeme situáciu stále – viac a viac? No áno! No áno, samozrejme! Samozrejme. Hneď uvediem príklady. Uvedomuje si to, povedzme európske obyvateľstvo? Neuvedomuje. Neuvedomuje! Tu by som chcel povedať jednu vec, že za rok sa z geopolitického hľadiska zmenil charakter tej vojny na Ukrajine. Lebo… ako to začalo? Najprv to bola zástupná vojna: západ proti Rusku, cez teda tému Ukrajiny, pričom – bola to Amerika, ktorá vlastne zatiahla Európu do tej zástupnej vojny. Toto všetko sa zmenilo. Dnes je to najmä – teda a stále viac – je to zástupná vojna Európanov proti Rusku. Porovnajme si teda Ameriku, Američanov a Európanov. Američania už tú vojnu neplatia. Proste vystupujú z nej. Američania sa s Rusmi rozprávajú. Rozprávajú už rok. […] Európania, no úplne naopak, Európania platia tú vojnu na Ukrajine. Európania sa s Rusmi nerozprávajú. […] Poďme, poďme ďalej, že jak to, jak pokročila tá eskalácia za dva roky. Si pamätám, pred dvomi rokmi, ako Biden – americký prezident – sa zdráhal, ako poskytnúť rakety ATACMS Ukrajincom na útoky do Ruska, lebo ATACMS-y boli schopné dostreliť 300 km do ruského vnútrozemia. [V článku BBC „Ukraine uses US-supplied ATACMS for the first time, says Zelensky,“ zverejnené 17. októbra 2023, sa uvádza: „Administrácia Bidena predtým odmietala poskytnúť Ukrajine rakety ATACMS, avšak ‚v posledných týždňoch‘ sa rozhodla, že ich potichu odošle, informovala americká televízia CNN s odvolaním sa na tvrdenia dvoch amerických úradníkov,“ pozn.] Keď sa pozeráme na to, čo teraz sa deje, ako sa rozbiehajú programy európsko-ukrajinské na budovanie nových rakiet. Áno? Mám tu poznamené, chystá sa – okrem iného – nejaká nová raketa „Neptún D“, no tak tá bude dostreľovať, tá môže dostreľovať 1000 km, že? [O prácach na raketovom systéme „Neptune“ informovali 4. decembra 2023 „Kyiv Post, ale aj „Ukraine World“. Alisa Orlova pre „Kyiv Post“ dňa 14. novembra 2025 uverejnila článok s názvom „Zelensky Releases Footage of Ukrainian ‘Long Neptune’ Missiles Striking Deep Into Russia“, tj. v preklade: „Zelenskyj zverejnil zábery ukrajinských rakiet „Long Neptune“ zasahujúcich hlboko do Ruska“, pozn.] No a samozrejme, v plnom prúde, beží ukrajinské obstreľovanie rafinérií, ako… po celom Rusku. Tak dobre, 300 sa zdalo Bidenovi pred dvomi rokmi veľa. No tak bude 1000, že? Uvedomujeme si to? My to nevnímame. Stále máme taký pocit a máme… ja už som to nazval, že my sa správame, ako nejaká-taká námesačná civilizácia, že niekde ideme a sme takí úplne, úplne spokojní, že nič sa nedeje. […] Uvedomujeme si, že… ako – oveľa – nebezpečnejšia je dnešná situácia v porovnaní s tým, keď bola tá 40-ročná studená vojna ešte za sovietskeho komunizmu? Že o čo je to teraz horšie? Pozrite sa. Napríklad, Európa, a vtedy aj Bidenova Amerika, ako… podporovala Ukrajinu, keď urobila tú inváziu na Ruské územie, do tej Kurskej oblasti. Mali sme, pred rokom, tá akcia „Pavučina“ – to bol útok na ruskú jadrovú triádu. To bol dronový útok, ktorý zničil niekoľko ruských jadrových bombardérov. To sú všetko, sú to… Mearsheimer zdôraznil… [John Joseph Mearsheimer, pozn.] To sú všetko veci, ktoré boli naprosto nepredstaviteľné za studenej vojny medzi západom a Sovietskym zväzom. Teraz sa tu tie veci dejú a… ako… správame sa, ako keby sa teda nič nedialo. »

  Tento postoj občanov ostatných európskych kraji je čiastočne pochopiteľný. Majú pocit akejsi falošnej bezpečnosti, pretože vnímajú medzi nimi a konfliktnou oblasťou určitý vzdialenostný dištanc – „nárazníkové pásmo“. Tým nárazníkovým pásmom je dnes aj – Slovensko. Surreálnym paradoxom ostáva, že aj slovenskí politici k územiu Slovenskej republiky pristupujú s rovnakým spôsobom, čo do jeho „užívania“ z hľadiska „bezpečnostnej funkcie pre ostatné európske krajiny“. Občania Slovenska? Nič. Nijako zasadne sa ich tieto skutočnosti nedotýkajú a VOJNA sa pre nich stala všedná, každodenná – „normálnosť“. Akceptujú jej ďalšie pokračovanie. Na tomto príklade je nádherne vnímateľná tá „intelektuálna mizéria“ značnej časti slovenského obyvateľstva. Títo ľudia si budujú názor na nejakú tému na podklade – v priebehu času sa opakujúcich – plytkých posolstiev z informačných blokov (v rozsahu niekoľkých minút) uvedených vo večerných správach, na podklade „politických večerníčkov“, riekaniek všelijakých „hlásateliek a roztlieskavačov“. Ak by takéto konštatovanie nebolo pravdou, tak dnes máme plné námestia a od politikov žiadajú tlak na mierové rokovania a OKAMŽITÉ kroky z ich strany k nim vedúce! Nie sú, vonku je pekne, teplučko – takéto veci sa teraz neriešia. Zatiaľ zbrojíme, budujeme vojenskú infraštruktúru. Tak je to správne. Azda sa nič nestane a…

  A ak je to – nateraz – otázkou financii: „Veď my predsa na to máme, my si to zaplatíme,“ iba žeby nie. Sociálna poisťovňa porozosielala občanom ich dôchodkové prognózy. Tam sa odrazu objavil predpokladaný vek odchodu do dôchodku. Tieto údaje sa pre jednotlivcov jemne líšili, no málokoho potešili. Ak máte nejakých dvadsať rokov, jemne cez, a štát vám prognózuje takmer 50 rokov ďalšieho pracovného života… ísť do dôchodku niekedy okolo 70-ky, no takto isto nevyzerajú žiadne nádejné vyhliadky. A ja vám, milí čitatelia, poviem jednu vec: ľudia, ktorí tieto prognózy písali nemajú ani predstavu, čo bude za 10-20 rokov, nie za 30-50, aby dávali 20-25 ročným nejaké prognózy ohľadom ich budúcnosti.  Rozposielanie dôchodkových prognóz je potrebné vnímať v polohe nejakého  „symbolického gesta“. Naznačuje nejaký trend a terajší stav našej spoločnosti. Čo ale mňa osobne na tomto najviac prekvapuje: každý sa sťažuje, nadáva a nikto sa nepýta, nehľadá príčinu, ako sme sa do takéhoto stavu dostali. Občania tohto štátu nechcú pochopiť, že štát má nejaké finančné zdroje – nejaké príjmy vyzbierané od občanov a získané na podklade iných zdrojov štátu (aktív), z ktorých zabezpečuje nejaké „všeobecne-prospešné“ funkcie, a keď zle hospodári, berie si pôžičky, rastie mu dlh, viete, ako keď vám vaše deti a vnúčatá platia elektrinu, tak sa mu časom zvyšuje aj splátka dlhu, a potom má menej peňazí na zabezpečovanie „všeobecne-prospešných“ funkcii. Ich nezaujíma, že aj tá vojna niečo stojí, nemálo, a nesie si so sebou množstvo negatívnych dôsledkov, ako napríklad drahé energie, ktoré opäť ekonomicky poškodzujú občanov, priemysel, no a napokon aj štát. Ale tým najzásadnejším, čo odmietajú akceptovať je: ICH MIERA PRIAMEJ OSOBNEJ ZODPOVEDNOSTI za aktuálnu hospodársko-ekonomickú situáciu, ktorá je odrazom ich politických preferencii alebo nezáujmu, kde sa nechali zatiahnuť do niečoho, o príčinách a najmä možných dôsledkoch – drvivá väčšina z nich – uvažovali „svojským“ spôsobom, takto vlastne umožnili presunúť verejné zdroje do „súkromných rúk“, výrazne devalvovať hodnotu peňažných prostriedkov (inflácia), dôchodkov – súčasných aj budúcich, a teraz nevedia, čo s tým, tak pokračujú v načatom: „Však, to my… dobre sme mysleli! A nejako už bude…“

  MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ / Politika vojny a hľadanie úspor, tj. výdavkové škrty v nemeckom zdravotníctve – keď sa berie chorým, aby sa podporilo zbrojenie a vraždenie

  To, že na tom Nemecko, z hľadiska stavu svojho hospodárstva, nie je bohvieako, o tejto skutočnosti som v posledných mesiacoch písal hneď niekoľkokrát. Už vo februári som citoval Ing. Mariána Vitkoviča, ktorý povedal: „Nemecký chemický priemysel, čo bola niekedy výstavná časť konkurencieschopnosti Európy, dnes pracuje na 70% kapacít, to je najnižšia úroveň od roku 1993.“ O niekoľko týžďňov som znova citoval pána Vitkoviča, ktorý tentokrát povedal: „…Nemecko, ktoré je na tom hospodársky veľmi, veľmi zle a zlepšenie určite nepríde…“ Nemecko sa stalo jedným z mojich príkladov v článku, kde som opisoval dôsledky politiky vojny a ekonomický úpadok v rôznych krajinách, pričom v ňom zaznel, z úst jedného nemeckého občana, aj takýto názor : „Sledovať politikov v Nemecku je ako sledovať predlohu filmu ‚Idiocracy‘. Ak ste tento film nevideli, tak by ste definitívne mali. Je to v základe opis toho, čo sa deje vo väčšine sveta. Nemecko nie je výnimkou. […] Kvalita života v Nemecku sa znižuje a zdá sa, že tempo sa zrýchľuje. […] Ekonomika. Nemecko stagnuje, alebo je v recesii hneď niekoľko posledných rokov. A špeciálne posledný rok – bol veľmi brutálny. Prepúšťa sa tu vo všetkých sektoroch priemyslu. Samozrejme, v dôsledku rozhodnutí, ktoré urobili politici. Jedným z nich je – energia.“ No situácia v Nemecku sa opäť o čosi posunula. 15. apríla 2026 priniesli „Deutsche Welle“ (DW) správu s nadpisom: „German health minister announces billions in cutbacks“ [„Nemecký minister zdravotníctva ohlasuje miliardové škrty“, pozn.] V tomto článku sa napríklad píše: „Príspevky na zdravotné poistenie Nemcov, ktorí prispievajú do systému verejného zdravotného poistenia, sa tento rok zvýšili v priemere o 3%, a to po tom, čo v roku 2025 vzrástli o 2.5%,“ pričom ale ani to nestačí, pretože: „Výdavky verejných poisťovní dokonca rastú ešte rýchlejšie.“ Za krátku chvíľu sa ohlásili pracovníci v zdravotníctve a 28. mája „Deutsche Welle“ (DW) ohlásili: „Germany news: Health care staff protest plan for major cuts“ [„Správy z Nemecka: Zdravotnícky personál protestuje proti plánu rozsiahlych škrtov“, pozn.] Vojna je drahá záležitosť… aj pre Nemecko.

  Nejako BUDE. Určite. Len sa môže stať, že sa to dotyčným práveže NEBUDE vôbec páčiť. Tí inteligentnejší si dokonca povedia: „Takto sa predsa nedá riadiť štát. Toto asi nebude ideálny prístup ku realizácii procesu posúdenia rizík a k nejakej snahe o riadenie možných nebezpečenstiev, hrozieb.“ Odborná literatúra definuje riziko ako: „…pravdepodobnosť (alebo možnosť), že v dôsledku určitej činnosti dôjde k nepriaznivému následku. (Haight, s. 49)“ Ono v podstate už teraz nejako JE, pričom výsledky minulých postojov a rozhodnutí prehovárajú samé za seba – nepriaznivo. Sidney Dekker vo svojej knihe „Ten Questions About Human Error“ [Desať otázok o ľudských pochybeniach, pozn.] zdôrazňuje: « Najväčším zostatkovým rizikom […] je postupné skĺzavanie k zlyhaniu. Postupné skĺzavanie k zlyhaniu znamená: pomalý, postupný posun prevádzky systémov smerom k hraniciam ich bezpečnej prevádzky. […] …nedostatočné znalosti o tom, pokiaľ siahajú skutočné hranice bezpečnosti, vedú k tomu, že ľudia tento posun nezastavia alebo si ho ani nevšimnú. (s. 18) » Čo nastáva vtedy, až dôjde k prekročeniu „hraníc bezpečnosti“ v prípade vysoko komplexných dynamických systémov, akým chod celej európskej civilizácie dozaista je, v takejto chvíli: « …bežná prevádzka týchto systémov neumožňuje odhaliť „skryté“ interakcie, ktoré by mohli mať kľúčový vplyv na vývoj (kaskádových) poruchových udalostí… (s. 35) » A tie môžu mať zásadne negatívny synergický efekt: „…účinok, ktorý kombinovane prináša návrat […] väčší než je súčet častí… (Ansoff, s. 75)“ Inak povedané: nastane taký sled náhodných udalosti, stav „nelinearity a chaosu“ – degradácia a rozpad pôvodného systému, kde je možné očakávať dovtedy… nemožné. Hovoríme o situáciach, v ktorých sú vám nejaké analýzy stromu možných udalostí (ETA – „Event Tree Analysis“): „…je prediktívna metóda na určenie príčiny a následku udalostí. ETA začína udalosťou a […] odvodzuje, aké faktory by mohli prispieť k udalosti, (McKinnon, s. 40)“ zbytočné, i keď mne príde, že politici sa nejakými analýzami dôsledkov ich rozhodnutí nijako zvlášť nezaoberajú, veľakrát sa samotní podieľajú na vzniku problému a ten neskôr riešia, pričom vystupujú v pozícii „záchrancov národa“. Naši politici majú jedno obrovské šťastie. Aké? Drvivá väčšina ich voličov o ničom, čo som práve spomenul… nič netuší. Hrozivejšie je, aspoň sa tak zdá, budem sa opakovať, že ani veľká časť politikov. Alebo… existuje ešte varianta: akceptujú úroveň rizika a možnosť výskytu danej „poruchovej“ udalosti. Ale to už sa dostávame…

  MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ / Ako (počas svojej prednášky v roku 2015 na pôde Chicago University) profesor John Mearsheimer predpovedal zničenie Ukrajiny

  Každý z vás si môže pozrieť prednášku Johna Mearsheimera, pod názvom „Why is Ukraine the West’s Fault?“ [„Prečo je Ukrajina vinou Západu?“, pozn.] V nej zaznie takáto predzvesť diania na Ukrajine: „Západ vedie Ukrajinu… a výsledkom bude: zničenie Ukrajiny. Verím, že politika, ktorú obhajujem – teda neutralizácia Ukrajiny, jej následná ekonomická obnova a vymanenie sa z konkurenčného boja medzi Ruskom na jednej strane a NATO na strane druhej – je to najlepšie, čo sa Ukrajincom môže stať. To, čo robíme je, že povzbudzujeme Ukrajincov, aby voči Rusom vystupovali tvrdo. Povzbudzujeme Ukrajincov, aby si mysleli, že sa nakoniec stanú súčasťou Západu, pretože nakoniec porazíme Putina a nakoniec dosiahneme svoje, čas je na našej strane, a samozrejme, Ukrajinci v tom hrajú s nami a nemajú žiadnu ochotu robiť kompromisy voči Rusom a namiesto toho chcú presadzovať tvrdú politiku. Ibaže, ako som vám už povedal, ak to urobia, výsledkom bude, že ich krajina skončí v troskách, a to, čo robíme je, že v podstate tento rezultát vlastne podporujeme. Myslím si, že by bolo oveľa rozumnejšie, keby sme sa snažili o vytvorenie neutrálnej Ukrajiny; bolo by v  našom záujme túto krízu, čo najskôr ukončiť. Určite by to bolo v záujme Ruska, a čo je najdôležitejšie, bolo by to aj v záujme Ukrajiny, aby túto krízu ukončili.“ Čo z týchto slov vyplýva? Profesor Mearsheimer nebol sám, ktorý predpovedal budúcnosť Ukrajiny. O tom, čo sa udeje, prognózy aktuálneho diania, ktoré sledujeme – západní politici o tomto všetkom vedeli a následné dôsledky vnímali ako prijateľné. Umieranie občanov Ukrajiny, totálne vysťahovalectvo a zdevastovaná krajina – všetko menované sú pre nich PRIJATEĽNÉ NÁKLADY pri dosahovaní nimi sledovaných záujmov. Dnes je Ukrajina vo veľmi komplikovanej situácii a každý mierový návrh je NÁSOBNE horší, ako boli tie pred 3-4 rokmi, alebo pred tými 10-timi…

  Česká televízia, pred viac ako 15-timi rokmi, priniesla televíznu mikro-esej neuropatológa Františka Koukolíka. Pán doktor v nej rozpráva príbeh o spoločenskom vývoji na Veľkonočnom ostrove, kde sa jeho obyvatelia rozhodli stavať známe sochy, za každú cenu – bez ohľadu na následky, a postupne si zdevastovali všetky lesy, vodné toky im začali vysychať a pôda erodovať: „Nasleduje chaos, v podstate blízky občianskej vojne. Ľudia sa sťahujú do jaskýň. […] Spoločnosť sa kompletne rozkladá. […] Katastrofa tejto spoločnosti je dôsledkom – stupidity. Stupidita nie je hlúposť. Stupidita nie je nevedomosť. Stupidita nie je ani omyl, nedostatok informácii. Stupidita je rozpad spätnej väzby medzi správaním a prostredím, podmienená rozpadom tzv. schém. Schémy sú poznávacie programy určené k riešeniu problémov. […] Najstrašnejšia je stupidita vtedy, ak sú jej nositeľmi ľudia veľmi mocní, s veľmi vysokým IQ. Pokiaľ sme vyvraždili – v súťaži o zdroje – mužov susedného kmeňa a zabrali sme si ich ženy a deti, bolo to veľmi kruté, ale nebolo to stupídne. Pokiaľ v súčasnom svete súťažíme o zdroje a chrastíme jadrovými zbraňami – je to nielen veľmi kruté, ale NAČISTO stupídne.“ No pojem stupidita nevypovedá celý príbeh o dianí navôkol nás, pretože nie je odpoveďou na otázky ohľadom individuálnych štruktúr osobnosti konkrétnych jedincov, ktorí reagovali so svojimi životnými okolnosťami, a napokon sa výsledkom ich vzájomných interakcii – sociálnej dynamiky, spoločnosť dostala do stavu, akého sa dostala, a teda „stupidita“ nie je v skutočnosti odpoveďou na sociálnu komplexnosť a individuálne príspevky jedincov. Inými slovami, niektorí môžu konať na podklade „stupidity“, iní sa mlčky prizerajú, pretože sú servilní mopslíci a  ich intelektuálna kapacita a znalosti nedosahujú taký stav, ktorý by im umožňoval zvážiť pôsobiace faktory. Nebodaj dôsledky. Čo sa snažím povedať? Zjednodušene: variabilita zapojených osôb reprezentuje širokú škálu rôznorodej psychopatológie, od nejakých miernych osobnostných porúch kombinovaných s hlúposťou, až po osoby s psychopatickými pohnútkami, pre ktoré je národ nástrojom dosahovania nejakých ich špecifických záujmov (prevažne statusových a majetkových), popri jedincoch, v dave skrytých, ktorých menovaní niekam vedú. Spoločným menovateľom býva: prehnané zameranie na vlastnú gratifikáciu – sebauspokojovanie, líšiace sa prevažne v „prostriedkoch“.

  Táto súčasná kríza iba odhalila niečo, o čom sa nediskutuje. Nikto nerieši závažné štrukturálne deformácie nášho hospodárstva, úpadok a postupný „funkčný zánik“ jednotlivých oblasti našej spoločnosti, ktoré súčasná kríza len zvýrazňuje. Otázkou ostáva: „Akú mieru nadväzujúcich aktov ľudskej stupidity – a hrabivosti mnohých – aktérov je ešte Slovensko schopné zniesť?“ Tomáš Baťa povedal: „Kedykoľvek nachádzam na topánkach, ktoré vychádzajú z dielne, zle vytlačené… alebo pokrivený opätok, nezaujíma ma táto pokrivená práca. Ale zaujíma ma, kde a čím sa pokrivil charakter ľudí v dotyčnej dielni. Je mi úplne jasné, že ľudia s pokriveným charakterom nemôžu urobiť rovnú prácu. (Lešingrová, s. 116)“ Ale taktiež povedal: „Je to inflácia mravov, a je podivné, aké správne je poznanie, že za infláciou mravov nasleduje inflácia hospodárska, a tým aj inflácia meny. (Zelený, s. 85)“ Antoine de Saint-Exupéry pre zmenu napísal: „Nečakaj nič od človeka, pokiaľ nepracuje pre večnosť, ale len pre vlastný život. […] Hovoria, že je dom dôležitý, a nehladia na dom ako taký, ale len na pohodlie. Dom im slúži a oni sa v ňom zaoberajú zhrabovaním bohatstva. Ale UMIERAJÚ AKO ŽOBRÁCI… […] Miesto toho, aby sa v niečo premieňali, chcú, aby sa im slúžilo. Keď potom odídu, nič po nich neostáva. (s. 26)“ Významný anglický ekonóm Henry George: « Ten, kto akýmkoľvek úsilím mysle alebo tela prispieva k celkovému bohatstvu, zvyšuje sumu ľudského poznania alebo dodáva ľudskému životu vyššiu úroveň alebo väčšiu plnosť – je v širšom zmysle slova „producent“, „pracujúci človek“, „robotník“ a čestne si zarába čestný plat. Ale ten, kto BEZ TOHO, ABY UROBIL ČOKOĽVEK PRE to, aby ĽUDSTVO bolo bohatšie, múdrejší, lepšie, šťastnejšie, ŽIJE Z PRÁCE DRUHÝCH – ten, bez ohľadu na to, akým zvelebujúcim menom je nazývaný, alebo ako snaživo pred ním kňazi [slúžiaci] Mamone mávajú svojimi kadidelnicami, je v konečnom dôsledku len ŽOBRÁK ALEBO ZLODEJ. (s. 68)“ Pretože Justínová matka veľmi dobre vedela: „…taká práca dodáva peniazom väčšiu silu a hodnotu. Hovorievala, že na tom veľmi záleží, ako človek peniaze zarába. (Duun, s. 10)“

  Ešte raz sa vrátim k Tomášovi Baťovi. Ten veril, že podstatou ľudských motivácii má byť služba a slúžiť by sa malo životu. Všetci na Slovensku majú ústa plné vyjadrení o tom – „koľko sa oni narobia“ alebo „koľko sa narobili“. Určite ste aj vy počuli: „A ty máš koľko odrobené?“ Ja sa potom zvyknem spýtať: „A pre koho toľko robíte, alebo ste robili, ak po vás ostávajú dlhy, vymierajúci národ a zdecimovaný štát bez budúcnosti?“ Je na čase vrátiť sa k tomu, čo niekdajší profesor z MIT (Massachusetts Institute of Technology) Michael Hammer a jeho kolega v písaní James Champy označujú ako: „…poskytnutie hodnoty zákazníkovi (s. 37)“ Jedným zo základných atribútov lásky, ako podotkol židovský profesor filozofie Jacob Needleman, je snaha pomáhať inému na životnej ceste maximálneho rozvoja jeho darov a schopnosti: „Keď ti pomáham, bez toho, aby som pritom myslel na seba, jedine vtedy je mi pomôžené. (s. 161)“ Ak o sebe tvrdím, že pracujem pre slovenský národ, pretože milujem slovenskú kultúru, tak by malo byť výsledkom mojej činnosti: vytváranie takých podmienok v spoločnosti, ktoré umožňujú plnohodnotný rozvoj občanov Slovenska, ako nositeľov slovenskej kultúry. Moja práca by mala zlepšovať ukazovatele, ktoré toto odrážajú. Si myslím.

  Kanadský psychológ Jordan B. Peterson v jednom rozhovore povedal: „Máte morálnu povinnosť zodvihnúť to najťažšie bremeno, aké si len dokážete predstaviť – to je hlavná výzva k dobrodružstvu života…“ Etický kódex židovsko-kresťanskej tradície prehovára jasne: „Nie že by som už bol dosiahol alebo že by som už bol dokonalý, ale sa ženiem… Bratia, ja nemyslím o sebe, že by som už bol uchvátil. Bežím k cieľu…, (Roháček, 2007)“ zdôrazňuje nevyhnutnosť úsilia v procese osobného rozvoja, kde až určitá jeho úroveň umožňuje nachádzať pravdu. Pretože, pokiaľ nehľadám pravdu, nie som schopný vidieť krásu a SVOJIM ŽIVOTOM NESLÚŽIM LÁSKE, KOMU POTOM SLÚŽIM? Dnešná naša spoločnosť je z veľkej časti tvorená osobami, ktoré hľadajú jediné: chcú sa mať dobre a urobia čokoľvek, aby si v živote zabezpečili požadovanú mieru hedonizmu. Sú ako tie „domestifikované králiky“, o ktorých písal už Charles Darwin: „…mozgy domácich králikov sú v porovnaní s mozgami divého králika alebo zajaca značne zmenšené; a to možno pripísať tomu, že boli počas mnohých generácií prísne obmedzené, takže len málo využívali svoj intelekt, inštinkty, zmysly a vôľové pohyby. (s. 55)“ Ich základným spôsobom adaptácie je: stabilizácia života do podoby, v ktorej sú „užívateľmi prínosov“ zo strany svojho okolia. Vnímanie obsahovej podstaty termínu „skutočná obeta“, napr. pri spomenutom napomáhaní tej osobe, o ktorej tvrdím, že ju milujem, a nebodaj sledovanie tohto zámeru v podobe: „…nasleduj svätosť so všetkými svojimi silami, (Piper, 2016)“ sú pre nich neexistujúce hodnotové koncepty. Na záver už iba môj obľúbenec – Andrej Tarkovskij: „Nechápu, že hovorím o duchovnosti v tom zmysle, že človek je povinný vedieť, prečo žije, premýšľať o zmysle svojho života. Kto o tomto začal premýšľať, bol v istom zmysle osvietený akýmsi duchovným svetlom, už na tento problém nezabudne, nezastaví sa, už sa vydal na akúsi cestu. Ak si naopak túto otázku nikdy nepoložil, je zbavený duchovnosti, žije pragmaticky ako zviera. A nikdy nič nepochopí. Oni nič nechápu. […] Pre takéhoto absolútne neexistujú problémy ľudskej duše alebo nejakého morálneho úsilia, ktoré je človek povinný vynaložiť počas svojho života. (s. 128)“ A takto vyzerajú tie ozajstné problémy dnešnej a každej doby, a  ktorých vyjadrením býva spoločenské dianie navôkol… Po tisícročia opakovaný príbeh, večný boj, stále dookola.

  POST SCRIPTUM: Téma, ktorej sa v tomto článku venujem je mimoriadne komplexná a jej plnohodnotné spracovanie by si vyžadovalo výrazne širší časový rámec. Tento komentár preto vnímajte skôr… ako myšlienkový náčrt: rýchly rozbor základných informácií, na ktoré som narazil, spojený s osobnými postrehmi, ktorý slúži na otvorenie diskusie medzi širšou verejnosťou. Osobne by som rád venoval podstatne viac priestoru dôkladnejšiemu rozvinutiu psychologicko-sociologicko-morálnej roviny a exaktnejšie popísal dynamiku v tejto sfére, niet času.

  PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] ANSOFF, Igor H. Corporate Strategy – An Analytic Approach to Business Policy for Growth and Expansion. Harmondsworth – Middlesex (Anglicko) : Penguin Books, 1968. 205 strán.
  • [2] A new modification of the Neptune missile is being developed in Ukraine. (Ukrajina) : Ukraine World, 2023. Zverejnené: 04-12-2023. Dostupné 28-05-2026 / 18:47: facebook.com/ukraineworld.org/posts/a-new-modification-of-the-neptune-missile-is-being-developed-in-ukrainework-is-u/869281895200739/
  • [3] CONNOR, Richard. Germany news: Health care staff protest plan for major cuts. Bonn (Nemecko) : Deutsche Welle (DW), 2026. Zverejnené: 28-05-2026. Dostupné 31-05-2026 / 01:09: dw.com/en/germany-news-health-care-staff-protest-plan-for-major-cuts/live-77322235
  • [4] DARWIN, Charles. The Descent of Man, and Selection in Relation to Sex. New edition, Revisited and Augmented. New York (USA) : D. Appleton adn Company, 1896. 688 strán.
  • [5] DEKKER, Sidney W. A. Ten Questions About Human Error (A New View of Human Factors and System Safety). New Jersey (USA) : Lawrence Erlbaum Associates, 2005. 219 strán.
  • [6] DUNN, Olav. Justín a Gudrun. Bratislava (Česko-Slovensko) : Slovenský spisovateľ, 1973. 216 strán.
  • [7] GEORGE, Henry. Protection or Free Trade. New York (USA) : Robert Schalkenbach Foundation, 1944. 335 strán.
  • [8] HAIGHT, Joel M. (ed.) The Safety Professionals Handbook (Technical Applications). 2. yvdanie. Des Planes – Illinois (USA) : American Society of Safety Engineers, 2012. 1167 strán.
  • [9] HAMMER, Michael; CHAMPY, James. Reengineering – Radikální proměna firmy (Manifest revoluce v podnikaní). Praha (Česká republika) : Management Press, 1995. 216 strán.
  • [10] Hrozba ruského útoku na Európu / Do živého. Bratislava (Slovensko) : Marker, 2026. Zverejnené: 22-05-2026. Dostupné 28-05-2026 / 18:27: youtu.be/4yVjIDVbYg0
  • [11] KOUKOLÍK, František. O stupiditě (a rozpadu zpětné vazby). Praha (Česká republika) : Česká televízia, 2007./
  • [12] KRÖGER, Wolfgang; ZIO, Enrico. Vulnerable Systems. Londýn (UK) : Springer-Verlag, 2011. cca. 210 strán.
  • [13] LEŠINGROVÁ, Romana. Baťova soustava řízení. 3. vydanie, (Česká republika) : Lešingrová Romana, 2008. 256 strán.
  • [14] MEARSHEIMER, John. Why is Ukraine the West’s Fault? Chicago (USA) : The University of Chicago (Youtube), 2015. Zverejnené: 25-09-2015. Dostupné 30-05-2026 / 15:58: youtu.be/JrMiSQAGOS4
  • [15] McKINNON. Risk-based, Management-led, Audit-driven Safety Management Systems. Boca Raton + Londýn + New York : CRC Press, 2017. cca. 240 strán.
  • [16] NEEDLEMAN, Jacob. Malá knížka o lásce. 1. vydanie. Praha : dybbuk, 2002. 168 strán.
  • [17] PETERSON, Jordan B. Higher Ed & Our Cultural Inflection Point: JB Peterson/Stephen Blackwood. (Kanada) : Jordan B Peterson (Youtube), 2019. Zverejnené: 21-02-2019. Dostupné 29-05-2026 / 23:27: youtu.be/nlgG8C1GydA
  • [18] PIPER, John Stephen. I’m Paralyzed by Indecision — What Should I Do? / Ask Pastor John. (USA) : Desiring God (Youtube), 2016. Zverejnené: 08-12-2016. Dostupné 30-05-2026 / 19:12: youtu.be/GpYbpstPQ98
  • [19] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – List Filipanom / 3. kapitola (12-14). 4. vydanie (z pôvodných jazykov), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
  • [20] SAINT-EXUPÉRY, Antoine de. Citadela. 3. úplné vydanie, Praha (Česká republika) : Nakladatelství Vyšehrad, 2008. 439 strán.
  • [21] SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Tale of the Time of Nero. New York (USA) : Hurst and Company, 1897. 515 strán.
  • [22] TARKOVSKIJ, Andrej. Krása je symbolem pravdy (Rozhovory, eseje, přednášky, korespondence, filmové scénáře a jiné texty | 1954-1986). 2. aktualizované vydanie. Příbram : Camera obscura, 2011. 482 strán.
  • [23] The Ukrainian defense industry is working on a long-range version of the Neptune missile system. (Ukrajina) : Kyiv Post, 2023. Zverejnené: 04-12-2023. Dostupné 28-05-2026 / 18:49: facebook.com/KyivPost/posts/-the-ukrainian-defense-industry-is-working-on-a-long-range-version-of-the-neptun/873316368009626/
  • [24] Ukraine uses US-supplied ATACMS for the first time, says Zelensky. Londýn (UK) : BBC, 2023. Zverejnené: 17-10-2023. Dostupné 28-05-2026 / 16:27: bbc.com/news/world-europe-67135163
  • [25] ORLOVA, Alisa. Zelensky Releases Footage of Ukrainian ‘Long Neptune’ Missiles Striking Deep Into Russia. (Ukrajina) : Kyiv Post, 2025. Zverejnené: 14-10-2023. Dostupné 28-05-2026 / 18:51: kyivpost.com/post/64238
  • [26] WHITTLE, Helen. German health minister announces billions in cutbacks. Bonn (Nemecko) : Deutsche Welle (DW), 2026. Zverejnené: 15-05-2026. Dostupné 31-05-2026 / 00:58: dw.com/en/germany-health-care-spending-reform-cdu-spd/a-76796338
  • [27] ZELENÝ, Milan. Cesty k úspechu – Trvalé hodnoty soustavy Baťa. 1. vydanie, (Česká republika) : Nakladatelství ČINTÁMANI, 2005. 155 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/europski-vojvodcovia-namesacni-a-ich-dochodkova-prognoza-kto-su-dnesni-sluzobnici-ancikrista/

• ▐ Zverejnené: 18/05/2026

  Základný popis

  Civilisti utekajú pred výbuchmi medzi zničenými budovami, žena s dieťaťom hľadá úkryt, každá ulica sa stáva lotériou medzi záchranou a hrobom. Vojna nie je len strategický pohyb armád, politická šachovnica bezmenných figúrok. Vojna má rôzne tváre.

  « Francúzsko-pruská vojna 1870/1871: Ulice Štrasburgu počas bombardovania »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – História – Hodnotový relativizmus – Politika – Progresivizmus – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Vojna – Chudoba – Bieda – Peklo – Smrť – Výmena obyvateľstva

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.

  ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 7. novembra 1870 [7 Ноября 1870 года.] – No. 448 (Zväzok 4 [IV.] – No. 97). 2. ročník [II.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1870.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/francuzsko-pruska-vojna-1870-1871-ulice-strasburgu-pocas-bombardovania/

• ▐ Zverejnené: 17/05/2026

  Základný popis

  Pochopenie dejín? Snaha pozdvihnúť sa z popola vlastnej minulosti? Jemná kresba zachytáva zdanlivo každodenný život. Na prašnej ceste nemeckej dediny – v období po prvej svetovej vojne – vidíme ženu, ktorá vedie húsky ulicou, symbolizujúc pokus o návrat k pokoju. No nie je to len ticho pokoja, ale zároveň aj rachotivá ozvena prázdnoty. Rok 1919: Európa sa snaží poskladať porozbíjané kosti toho, čo jej ešte ostalo. Snaží sa vrátiť sa do rytmu pôvodného života, ktorý už ale nikdy nebude rovnaký a mnohé generácie sa stanú navždy stratenými.

  « Nemecko po skončení prvej svetovej vojny: Na prechádzke s húskami (Walter Tyndale, 1919) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – História – Príroda – Vidiek – Folkór – Ľudský život – Národ – Rodoľubstvo – Vojna – Peklo – Smrť

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.

  ZDROJ: Supplement to The Illustrated London News / July 12, 1919 (Vol. 155). Londýn (Anglicko), 1919.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nemecko-po-skonceni-prvej-svetovej-vojny-na-prechadzke-s-huskami-walter-tyndale-1919/

• ▐ Zverejnené: 16/05/2026

  Základný popis

  V pozadí vidíme domy s jednoduchými strechami a ohrady – symbol stability a trvalosti v neustále meniacom sa svete. Je to pohľad na život taký, aký bol… ako si ho pamätáme alebo chceme pamätať. Záblesk autenticity z doby pred industrializáciou, predtým než sa obyvatelia dedín začali postupne vytrácať vo víre moderného sveta.

  « Život na dedine: Tradičný spôsob života ľudí z Valašska / Rumunsko (Nikolay Karazin, 1877) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Folkór – Ľudský život – Mravný ideál – Rodina – Cnosť – Pokora – Služba – Detstvo – Výchova – Národ – Rodoľubstvo – Rakúsko-Uhorsko

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.

  ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 30. júla 1877 [30 іюля 1877 года.] – No. 448 (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 6). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zivot-na-dedine-tradicny-sposob-zivota-ludi-z-valasska-rumunsko-nikolay-karazin-1877/

• ▐ Zverejnené: 15/05/2026

  Základný popis

  Slovenská ľudová kultúra, tradičný odev a život remeselníkov putujúcich po jednotlivých kútoch Rakúsko-Uhorska a Európy. Melancholická krása – krása tých, ktorí nemajú nič, no majú predsa len všetko dôležité. Boli to ľudia „večne strádajúci“, ktorí nepretržite hľadali: v každom dome malý kúsok života, za každým zarobeným grajciarom aspoň jemný náznak úsmevu hostiteľa, ktorému poslúžili, a v každom svojom pohľade na obzor malý kúsok nekonečna.

  « „Drótostót“ – Slovenskí drotári / Slovenskí tuláci, vandrovníci, vagabundi (La Hongrie Ancienne et Moderne, 1851) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Folkór – Ľudský život – Cnosť – Pokora – Služba – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Rakúsko-Uhorsko

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.

  ZDROJ: BOLDENYI, M. J. La Hongrie Ancienne et Moderne. Paríž (Francúzsko) : H. Lebrun. cca. 470 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/drotostot-slovenski-drotari-slovenski-tulaci-vandrovnici-vagabundi-la-hongrie-ancienne-et-moderne-1851/

• ▐ Zverejnené: 14/05/2026

  Základný popis

  Baroková duchovná ilustrácia s nápisom „Dios Trino en Personas y Uno en Naturaleza“. Umelecké dielo z archívu Universidad de Sevilla, reprezentujúce klasickú kresťanskú ikonografiu a estetiku dávnych časov. Božský Otec vyobrazený ako starý muž s bradou, Syn majúc jasne viditeľné zranenia po ukrižovaní, prebodnutý bok, a nad nimi holubica – Duch Svätý.

  « Trojjediný Boh – Najsvätejšia trojica: Tri osoby a jedna podstata (18. storočie) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Nanebovstúpenie

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Colección de Láminas de Santos. (Španielsko), približne 18. storočie. cca. 50 strán. Digitalizovali: Universidad de Sevilla (Španielsko).

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/trojjediny-boh-najsvatejsia-trojica-tri-osoby-a-jedna-podstata-18-storocie/

• ▐ Zverejnené: 14/05/2026

  Základný popis

  Nanebovstúpenie Pána. Klasické (talianske) renesančné umenie zo začiatku 14. storočia zachytávajúce duchovný moment medzi dvoma svetmi, nebom a Zemou – rozlúčenie Syna s Matkou a apoštolmi pred vstupom do nebeských brán. Symbolika nádeje, viery v návrat v kontexte kresťanskej ikonografie a kultúrneho dedičstva Európy.

  « Nanebovstúpenie Ježiša Krista (Giotto di Bondone – Cappella degli Scrovegni / Padova, 14. storočie) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Nanebovstúpenie – Panna Mária

  « Giottova freska Nanebovstúpenia patrí medzi najkrajšie a najpôsobivejšie z tridsiatich ôsmich výjavov zo života Krista a Panny Márie, ktoré namaľoval v kaplnke „Cappella degli Scrovegni“ v Padove. Text evanjeliového príbehu je verne zachovaný, no celkové stvárnenie je plné sily a originality. Namiesto toho, aby sa maliar držal tradičného motívu vzostupujúceho Krista, ktorý žehná svojim učeníkom, zatiaľ čo ho oblak unáša preč z ich dohľadu, znázornil ho v profile, s tvárou zodvihnutou k nebu a s rozpaženými rukami, akoby ho niesla nahor najvyššia sila lásky. Na oboch stranách čakajú chóry blažených, vznášajúce sa vo vzduchu, aby pozdravili svojho Pána, a patriarchovia a panny sa radujú z Jeho triumfu, keď vchádza do nebeských brán. Na vrchu pod nimi kľačia apoštoli v pároch a napätým zrakom a s túžbou v srdci hľadia na svojho vystupujúceho Majstra, zatiaľ čo dvaja anjeli v bielych rúchach ukazujú prstom nahor a opakujú slová nebeského posolstva: „Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde takým istým spôsobom, akým ste ho videli do neba odchádzať.“ A tam, kľačiaca na zemi pred milovaným učeníkom, je Panna Mária, vznešená a dojímavá postava s nádherným výrazom viery a lásky na tvári, ktorá sústredene sleduje odchádzajúcu postavu svojho Syna, ako jej mizne z dohľadu. (Cartwright, s. 226) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: CARTWRIGHT, Julia (ed.) Christ & His Mother in Italian Art. Londýn (UK) : Bliss, Sands & Co. , 1897. 230 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nanebovstupenie-jezisa-krista-giotto-di-bondone-cappella-degli-scrovegni-padova-14-storocie/

• ▐ Zverejnené: 13/05/2026

  Základný popis

  O žene pri mlyne. O trpezlivosti a tichej prítomnosti.

  « Keď bývate na samote pri mlyne (Léonard Misonne, 1905) »

  ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Vidiek – Príroda – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Materstvo – Detstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba

  UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: HOLME, Charles (ed.) Art in Photography (With Selected Examples of European and America Work). Londýn, Paríž a New York : Office of „The Studio“, 1905. cca. 300 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ked-byvate-na-samote-pri-mlyne-leonard-misonne-1905/

• ▐ Zverejnené: 13/05/2026

  Základný popis

  Historická ilustrácia z roku 1880 zachytávajúca architektúru slávnej Carolinen-Straße v Norimbergu, Nemecko. Detailná kresba z knihy „House Architecture“ (John James Stevenson) zobrazujúca tradičné mestské domy, fasády a atmosféru 19. storočia.

  « Ozveny z Carolinen-Strasee v Norimbergu (1880) »

  ZNAČKY: Umenie – Architektúra – Ilustrácia – Ľudský život – Národ – Rodoľubstvo

  UPOZORNENIE: Ilustráciu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: STEVENSON, John James. House Architecture (In Two Volumes – Vol. I). Londýn (Anglicko) : Macmillan and Co., 1880. 315 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ozveny-z-carolinen-strasee-v-norimbergu-1880/

• ▐ Zverejnené: 12/05/2026

  Základný popis

  Ticho nad Meissenom. Historická fotografia nemeckého mesta Meissen z roku 1919, zachytávajúca detailný pohľad na starobylé strechy a komíny. Dielo Karla Strussa reprezentuje ranú dokumentárnu fotografiu, kde architektúra rozprávala zabudnuté príbehy o dávnych časoch, tradíciách a každodennom živote niekdajšej Európy, ktorá je už neraz nenávratne mŕtva.

  « Strechy a komíny nemeckého mesta Meissen (Karl Struss, 1919) »

  ZNAČKY: Umenie – Architektúra – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia

  UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: ANDERSON, Paul L. The Fine Art of Photography. Philadelphia (USA) + Londýn (Anglicko) : J. B. Lippincott Company, 1919. 315 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/strechy-a-kominy-nemeckeho-mesta-meissen-karl-struss-1919/

• ▐ Zverejnené: 07/05/2026

  Základný popis

  Odin – nie ako búrlivý bojovník Valhally, ale ako tichá postava, strážca. Sedí tu na svojom tróne. Jeho tvár nesie vrásky času – mapu príbehov roznášaných vetrom do celého sveta. Jeho oči vidia to, čo tie ľudské nikdy nezmôžu: cesty ľudských osudov prepletených priadzou smrti…

  « Severská mytológia: Odin – boh múdrosti, života a smrti, sprievodca ľudských duší, so svojimi vernými spoločníkmi – Huginn a Muninn, Geri a Freki (1900) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Rozprávka – Národ – Rodoľubstvo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: LITCHFIELD, Mary Elizabeth. The Nine Worlds (Stories from Norse Mythology). Boston (USA) a Londýn (Anglicko) : Ginn & Company, 1900.163 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/severska-mytologia-odin-boh-mudrosti-zivota-a-smrti-sprievodca-ludskych-dusi-so-svojimi-vernymi-spolocnikmi-huginn-a-muninn-geri-a-freki-1900/

• ▐ Zverejnené: 06/05/2026

  Základný popis

  Dodola / Perperuna – pomenovania evokujúce silu prírody. Nie sú to len názvy niektorého z božstiev, sú priamou personifikáciou ľudskej túžby po vode v obdobiach sucha, modlitbou za úrodnú zem, nádejou na prežitie komunity. Takéto starodávne rituály neboli iba magické praktiky – boli hlboko zakorenené v každodennom živote ľudí, spojené s ich prácou na poliach, rodinnými tradíciami a strachom z hladu, ktorí neraz končil smrťou niektorého člena rodiny. V dnešnom svete, odtrhnutom od rytmov sezón, ktorý sa čoraz viac presúva za obrazovky mobilných telefónov, do prostredia chladných technológii, nám tento obraz rozpráva príbeh o našej zabudnutej podstate a nemennej závislosti od darov zeme.

  « Zvyky a tradície Srbska: Privolávanie dažďa a Dodola / Perperuna – Pohanský rituál Slovanov z Balkánu (Friedrich August Schlegel) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 8. augusta 1892 [8-го августа 1892] (Zväzok 48 [XLVIII.] – No. 1229). 24. ročník [XXIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1892.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zvyky-a-tradicie-srbska-privolavanie-dazda-a-dodola-perperuna-pohansky-ritual-slovanov-z-balkanu-friedrich-august-schlegel/

• ▐ Zverejnené: 05/05/2026

  Základný popis

  Unikátne zdokumentovanie zvykov ľudovej kultúry z obdobia Rakúsko-Uhorska. Odraz mnohých generácií, ktoré krúžili okolo „tohto istého“ stromu. Pripomienka toho, ako naši predkovia žili v nezlomnom súlade s prírodou a niekedy sa s ňou, i takýmto spôsobom, snažili „vyjednávať“.

  « Tradičné stavanie mája a tanec okolo neho v Sedmohradsku / Transylvánia (1907) »

  ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Jar – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Rakúsko-Uhorsko

  UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Nr. 12, 1907. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1907.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/tradicne-stavanie-maja-a-tanec-okolo-neho-v-sedmohradsku-transylvania-1907/

• ▐ Zverejnené: 28/04/2026

  Základný popis

  O moci, ktorá zaslepuje, pre ľudí odmietajúcich slovíčko „mier“, alebo – keď sa ulice mesta premenia na cintorín. Čiernobiela ilustrácia z roku 1932 zobrazujúca víziu apokalyptickej scény po útoku vo forme zhodených plynových bômb. Na obrázku vidíme znivočené postavy, porozbíjané automobily a mŕtvolu ležiaceho dieťata. Presne takto vyzerá neúprosnosť moderného vedenia vojny a osudy ľudí zničené tými, ktorí sa búchajú do hrude a hlasito sľubujú bezpečnosť všetkých, vediac, že ju nikdy nebudú schopní zaručiť. Postavy rozhádzané po zemi nám tu už len dosvedčujú systémové zlyhanie celej spoločnosti, na všetkých jej úrovniach. Matejkovo dielo nie je len ohliadnutím sa za nedávnou históriou, ale aj znepokojivým zrkadlom. V čase, keď sa v Európe i dnes šíria rovnaké ilúzie, v dobe, keď sa opäť stretávame s hrozbou globálneho konfliktu a s prázdnymi sľubmi politikov, je toto poučenie z „ticha mŕtvych“ hlasitejšie než hluk všetkej vojnovej propagandy tých… krvi chtivých.

  « Politici vojny, ktorí nútia svojich občanov pýtať sa: „Som ochotný uvidieť… svoje deti, svoju ženu – muža, svoju matku – otca… umierať?“ (Theo Matejko, 1932) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – História – Druhá svetová vojna – Slovensko – Liberálna demokracia – Neoliberalizmus – Politický katolicizmus – Progresivizmus – Smerohlasizmus – Zuzana Čaputová – Vojna – Peklo – Chudoba – Smrť – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva

  V roku 1936 sa v anglickom periodiku „The Illustrated London News“ objavil takýto obrázok. Jeho súčasťou bol aj sprievodný text, ktorý informoval o posolstve tohto obrázka. V ňom sa uvádzalo, že táto kresba (autorom je Theo Matejko) bola zverejnená 19. novembra 1932, ako reprodukcia z nemeckých novín „Berliner Illustrirte Zeitung“. Jej úlohou bolo informovať občanov o: „Možné účinky zhodenia plynových bômb na ulicu v meste – Obrazové proroctvo o tom, akým spôsobom môže byť v budúcnosti vedená letecká vojna. Táto dramatická predpoveď hrozných účinkov, ktoré by mohli spôsobiť plynové bomby, zhodené uprostred mestského obyvateľstva nepripraveného sa chrániť…“ Mne osobne sa veľmi páči to odhodlanie a pozitívny prístup z toho roku 1932: „…toto varovanie je teraz potrebnejšie než kedykoľvek predtým, ale ako sa uvádza v článku na tejto stránke, prijatím určitých preventívnych opatrení je do značnej miery možné zmierniť nebezpečenstvo jedovatého plynu.“ Dnes už vieme veľmi dobre zhodnotiť, čo sa to potom – o niekoľko rokov – v tej Európe reálne odohrávalo. Len aby sa nám dnešné politické „drísty“ – o tom, ako „ubránime“, „uzbrojime“ a „ochránime“ – jedného dňa nerozplynuli a neostal po nich len neznesiteľný smrad všadeprítomnej smrti.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, May 2, 1936 (Vol. 188), No. 5063. Londýn (Anglicko), 1936.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/politici-vojny-ktori-nutia-svojich-obcanov-pytat-sa-som-ochotny-uvidiet-svoje-deti-svoju-zenu-muza-svoju-matku-otca-umierat-theo-matejko-1932/

• ▐ Zverejnené: 28/04/2026

  Základný popis

  Obrázok rozprávajúci večný príbeh o človeku, ktorý si myslí, že je pánom svojho osudu, ale v skutočnosti je len otrokom vlastnej skazenosti, ochoty zapredať hocikoho a hocičo, zradiť akýkoľvek mravný ideál pre aspoň čiastočné uchlácholenie zakrpatenosti. Títo „krtkovia ľudských komunít“, ktorí po sebe zanecháva len „kopčeky hliny“, znivočené spoločenstvá a rodiny, sa snažia nahromadiť viac a viac, dostať sa do „vysokých pozícii“, preberajú váženosť a stotožňujú seba s týmito „pozíciami“, pretože z hľadiska úrovne rozvoja vlastných osobnosti nemajú, čo ponúknuť, snažia sa vybudovať si takto navôkol seba hradby nedotknuteľnosti svojej malosti, pričom po nich zvyčajne ostane len ďalšia generácia primitívov, pokračujúcich v obdobnom spôsobe života, a tak až takýto zadubenec zdochne, v tom okamihu sa vždy dokonalo napĺňajú slová o tom, ako „mŕtvi pochovávajú mŕtvych“…

  « Judášsky groš: Pani Smrť sleduje zbohatlíka, ktorý prepočítava peniaze, pričom netuší, že mu už dávno uplynul – pre jeho žitie, presýpacími hodinami vymeraný – čas… (De Vmnbrarvm Regni Novem Portis, 1666) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Mytológia – Slovensko – Liberálna demokracia – Neoliberalizmus – Politický katolicizmus – Progresivizmus – Smerohlasizmus – Zuzana Čaputová – Vojna – Neokolonializmus – Chudoba – Smrť – Výmena obyvateľstva

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: De Vmnbrarvm Regni Novem Portis (Sic Luceat Lux). Venetiae [Benátky, pozn.] (Taliansko) : Aristidem Torchiam, 1666. 10 listov.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/judassky-gros-pani-smrt-sleduje-zbohatlika-ktory-prepocitava-peniaze-pricom-netusi-ze-mu-uz-davno-uplynul-pre-jeho-zitie-presypacimi-hodinami-vymerany-cas-de-vmnbrarvm-regni-novem-portis-1666/

• ▐ Zverejnené: 26/04/2026

  Základný popis

  Ohliadnutie sa za érou, v ktorej sa príroda vnímala ako posvätný liek a hory boli chrámami ticha, do ktorých unavené duše prichádzali obnovovať svoje zdravie. Úryvok z historického dokumentu, ktorý opisuje Švajčiarsko v polohe významného centra medicínskeho turizmu už na konci 19. storočia. Čo ak by sa aj naše – slovenské – hory a údolia stali útočiskom pre globalistami spľundrovaných občanov európskych končín? Čo keby minerálne vody našich kúpeľov prinášali týmto osobám nielen fyzické uzdravenie, ale aj revitalizáciu ich duševných síl?

  « Po vzore švajčiarkej podnikavosti (1890): Liečebný turizmus a transformácia Slovenska na sanatórium európskeho významu? »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – História medicíny – Zdravotníctvo – Kúpeľníctvo – Slovenské kúpele – Príroda – Mravný ideál – Cnosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť

  Stavím sa, že nebudem sám, kto si, po prečítaní nasledovných riadkov, nepoložil takúto nejakú otázku: „Čo z toho Slovensko nemá?“

  « II. Švajčiarsko ako sanatórium sveta.

  Podnebie Švajčiarska, ako ukázalo predchádzajúce stručné preskúmavanie, je natoľko rozmanité a vhodné na liečebné účely, že sa táto malá horská krajina v krátkom čase stala obľúbeným centrom chorých. Švajčiarsko je tiež bohaté na minerálne pramene všetkých druhov – mnohé z nich sú už dlho oslavované pre svoje vysoko oceňované vlastnosti, – ktorých správne využívanie, v kombinácii s ovzduším v početných klimatických strediskách, predstavuje veľmi účinný prostriedok na zmierňovanie utrpenia.

  Slávny švajčiarsky lekár a prírodovedec Albrecht von Haller veľmi výstižne a krásne opísal rôzne klimatické pásma svojej rodnej krajiny nasledujúcimi slovami: „Každá časť Európy, od najvzdialenejších kútov Laponska a Špicbergov až po Španielsko, má vo Švajčiarsku svoj ekvivalent.“ Pre daný účel – môžeme Švajčiarsko rozdeliť na tri časti, a to: nížiny a pahorkatiny od 200 do 700 metrov nad morom, ktoré sa tiahnu severne od Álp až po Rýn, dosahujú značnú šírku a na juhu tvoria úzky priechod do nížin Pádu; po druhé, nižšiu alpskú oblasť od 700 do 1300 metrov nad morom a po tretie, alpskú oblasť od 1300 do 2500 metrov nad morom. Každá z týchto zón má svoje vlastné klimatické charakteristiky určené nielen výškou nad morom, ale aj smerom údolí, polohou a sklonom hôr a prislúchajúcimi meteorologickými podmienkami. (s. XIV) »

  O pozdvihnutí Slovenska v tejto oblasti sa hovorí roky. Ibaže ono to nie je vôbec takto jednoduché…

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: LOETSCHER, Hans. Handbook to the Health Resorts of Switzerland (Containing Full Infomation for the Physician, the Healthseeker and the Traveller as to All the Baths, Climatic Stations, Springs and Watering Places of Switzerland). Zürich (Švajčiarsko) : J. A. Preuss, 1890. 312 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/po-vzore-svajciarkej-podnikavosti-1890-liecebny-turizmus-a-transformacia-slovenska-na-sanatorium-europskeho-vyznamu/