UMENIE Značka
Stránka 1 z celkom 21 stránok.
Dokopy: 544 článkov.
▐ Zverejnené: 01/11/2026
![Kľúčová myšlienka udávajúca smer pri hľadaní zmyslu. Tolstoj ňou mení smrť z nepriateľa na učiteľa človeka. Smrť tomuto poskytuje nepretržite prítomné zrkadlo o jeho živote, čím ho v každom okamihu núti pýtať sa a hľadať odpovede, pretože raz…]( "Múdry človek hľadá, spoznáva smrť (a pripravuje sa na ňu) po celý život, a tak mu tá neprináša nijaké pochybnosti, nebodaj hrôzu (Tolstoj / My Confession, 1897)")
Základný popis
Kľúčová myšlienka udávajúca smer pri hľadaní zmyslu. Tolstoj ňou mení smrť z nepriateľa na učiteľa človeka. Smrť tomuto poskytuje nepretržite prítomné zrkadlo o jeho živote, čím ho v každom okamihu núti pýtať sa a hľadať odpovede, pretože raz…
« Múdry človek hľadá, spoznáva smrť (a pripravuje sa na ňu) po celý život, a tak mu tá neprináša nijaké pochybnosti, nebodaj hrôzu (Tolstoj / My Confession, 1897) »
ZNAČKY: Pamiatka zosnulých / Dušičky – Všetkých svätých ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Lev Nikolajevič Tolstoj – Kresťanstvo – Psychológia – Filozofia – Existencializmus – Ľudský život – Smrť – Carpe Diem – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Slovania – Rusko
« Múdry človek hľadá smrť celý svoj život,
a tak ho tá vôbec nedesí.(s. 52) » UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. My Confession and The Spirit of Christ’s Teaching. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1897. 242 strán.▐ Zverejnené: 31/10/2026
![Montafonská žena v tradičnom kroji reprezentujúcom podstatu identity jej samotnej, ktorá jej bola predaná predkami a samotná sa stala jej ochrankyňou a zosobnením]( "Strážkyňa kultúry a tradície v kroji na cintoríne: Podstata spomínania a vzdávania úcty voči svojim predkom – Pamiatka zosnulých a pôvodné obyvateľstvo Rakúska (Montafon – Vorarlberg, Rakúsko / 1865)")
Základný popis
Montafonská žena v tradičnom kroji reprezentujúcom podstatu identity jej samotnej, ktorá jej bola predaná predkami a samotná sa stala jej ochrankyňou a zosobnením.
« Strážkyňa kultúry a tradície v kroji na cintoríne: Podstata spomínania a vzdávania úcty voči svojim predkom – Pamiatka zosnulých a pôvodné obyvateľstvo Rakúska (Montafon – Vorarlberg, Rakúsko / 1865) »
ZNAČKY: Pamiatka zosnulých / Dušičky – Všetkých svätých ║ Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ľudský život – Existencializmus – Smrť – Folklór – Feminizmus – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť – Humanizmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 41, 1865. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1865.▐ Zverejnené: 30/10/2026
![Anatómia straty v jej najčistejšej, a zároveň aj najkrutejšej podobe. Nikolaj Grigorievič Bogdanov nám neukazuje dramatické náreky, ani žiaden srdcervúci plač, namiesto toho pre nás pripravil scenériu mrazivého ticha, pocitu absolútnej prázdnoty na dušiach dvoch nevinných ľudských bytosti, súrodencov.]( "Mrazivé ticho a bezodná prázdnota: Pri hrobe svojich rodičov (Nikolaj Grigorievič Bogdanov / 1887)")
Základný popis
Anatómia straty v jej najčistejšej, a zároveň aj najkrutejšej podobe. Nikolaj Grigorievič Bogdanov nám neukazuje dramatické náreky, ani žiaden srdcervúci plač, namiesto toho pre nás pripravil scenériu mrazivého ticha, pocitu absolútnej prázdnoty na dušiach dvoch nevinných ľudských bytosti, súrodencov.
« Mrazivé ticho a bezodná prázdnota: Pri hrobe svojich rodičov (Nikolaj Grigorievič Bogdanov / 1887) »
ZNAČKY: Pamiatka zosnulých / Dušičky – Všetkých svätých ║ Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ortodoxia – Ľudský život – Existencializmus – Carpe Diem – Smrť – Rodina – Rodičovstvo – Materstvo – Detstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 954: 25. apríla 1887 [25-го апрѣля 1887 г.] (Zväzok 37 [XXXVII.] – No. 18). 19. ročník [XIX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1887.▐ Zverejnené: 29/10/2026
![Symbol obetavosti a nesebeckej služby. Žena, ktorá sa neohýba len nad vlastným chorým dieťaťom, ale súčasne nad samotnou podstatou všetkého ľudského života – krehkou, zraniteľnou, ale rovnako tak aj plnou nádeje, prinášajúcou večne sa opakujúci cyklus smrti a znovuzrodenia.]( "„Die Mutter“ – Matka a jej chorý syn: Materská láska a jesenné obdobie (Anton Ebert / 1872)")
Základný popis
Symbol obetavosti a nesebeckej služby. Žena, ktorá sa neohýba len nad vlastným chorým dieťaťom, ale súčasne nad samotnou podstatou všetkého ľudského života – krehkou, zraniteľnou, ale rovnako tak aj plnou nádeje, prinášajúcou večne sa opakujúci cyklus smrti a znovuzrodenia.
« „Die Mutter“ – Matka a jej chorý syn: Materská láska a jesenné obdobie (Anton Ebert / 1872) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Jeseň – Detstvo – Materstvo – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Ľudský život – Existencializmus – Sexuálna výchova – Feminizmus – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 49, 1872. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1872.▐ Zverejnené: 28/10/2026
![Od osamelého záblesku ľudského intelektu až po… Spomienka na časy, kedy ešte mali vzdelaní učenci hrdosť a česť, pracovali do skorého rána v temnotách svojich komnát, aby sa vďaka tomuto osamelému štúdiu, neprestajnému bádaniu dopracovali k novým objavom a – napokon raz – ľuďom priniesli svetlo. Takto nejako vyzeral pôvodný účel všetkého vedeckého záujmu – transformovať intelektuálne úsilie na reálnu starostlivosť o človeka. Línia pokroku je tu úplne zreteľná: od chemických zlúčenín v rôznorodých fľaštičkách… až po napríklad moderné metódy liečby a ich aplikáciu v praktickej starostlivosti o zdravie ľudských bytosti. Práve v tomto prepojení – medzi teoretickým poznaním a jeho zosobnením vo forme pomoci človeku – nachádzame skutočný mravný ideál renesancie, ktorý platí dodnes.]( "Tradičná európska kultúra / Vznešený ideál renesancie – vzdelanec „solitér“ obetujúci sa pre dobro ľudstva: „Heuréka! Našiel som to…,“ a pôvodný zmysel vedeckého bádania, pokroku (Otto Goldmann / 1881)")
Základný popis
Od osamelého záblesku ľudského intelektu až po… Spomienka na časy, kedy ešte mali vzdelaní učenci hrdosť a česť, pracovali do skorého rána v temnotách svojich komnát, aby sa vďaka tomuto osamelému štúdiu, neprestajnému bádaniu dopracovali k novým objavom a – napokon raz – ľuďom priniesli svetlo. Takto nejako vyzeral pôvodný účel všetkého vedeckého záujmu – transformovať intelektuálne úsilie na reálnu starostlivosť o osud človeka. Línia pokroku je tu úplne zreteľná: od chemických zlúčenín v rôznorodých fľaštičkách… až po napríklad moderné metódy liečby a ich aplikáciu v praktickej starostlivosti o zdravie ľudských bytosti. Práve v tomto prepojení – medzi teoretickým poznaním a jeho zosobnením vo forme pomoci človeku – nachádzame skutočný mravný ideál renesancie, ktorý platí dodnes.
« Tradičná európska kultúra / Vznešený ideál renesancie – vzdelanec „solitér“ obetujúci sa pre dobro ľudstva: „Heuréka! Našiel som to…,“ a pôvodný zmysel vedeckého bádania, pokroku (Otto Goldmann / 1881) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Ľudský život – Existencializmus – Etika – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Humanizmus – Sebarozvoj – Vzdelanie
« „Heuréka! – Našiel som to!“ zvoláva práve tichým hlasom starý prírodovedec na dnešnom našom obrázku, pritom spokojne hľadiac na obsah varnej banky, v ktorej sa – po dlhom zohrievaní a zovretí jej obsahu – rôznorodé prvky konečne spojili do novej chemickej zlúčeniny. „Heuréka!“ zašepotá ešte raz a v tejto chvíli sa možno cíti rovnako pyšným a spokojným, ako ten grécky mudrc Archimedes, ktorý toto slovo, ktoré sa stalo historicky známym, vykríkol v radostnom vzrušení dávno pred ním… […] Ruka nášho zamysleného starca stále spočíva na hrubom zväzku, v ktorom boli o povahe látky, ktorú teraz s istotou práve on identifikoval, zaznamenané len akési nejasné domnienky, a rovnako prenikavo a zreteľne ako slnečný lúč, ktorý preniká cez okno a láme sa v tekutine fľaštičky na pestré farby, žiari hrejivý odlesk šlachetnej vnútornej radosti na tvári šťastného učenca, zbrázdenej vráskami životom odrátaného času, akoby chcel povedať: „Tak, v tejto veci som vedu posunul o krok vpred.“
Majster Goldmann s týmto prírodovedcom trafil do čierneho; v tejto verne zachytenej scenérii nám predstavil typ učenca, s ktorým sa dnes zoznamujeme už len prostredníctvom dávnych obrazov – prírodovedca starej školy, ktorý je dnes takmer úplne vymretý.
Áno, v dnešnej dobe už vynálezcovia a objavitelia nepracujú v temných komorách ani v pochmúrnych laboratóriách, ktoré sú zaplnené všelijakými kostrovými zostavami a najrôznejšími živočíchmi starostlivo zakonzervovanými v sklenených nádobách s liehom: Dnes sa pre prírodné vedy stavajú palácové budovy, v ktorých svetlých a priestranných sálach učený profesor, obklopený svojím tímom asistentov a vybavený všetkými vedeckými pomôckami, dokončuje svoju prácu. A národy, ktoré poskytli finančné prostriedky na výstavbu týchto veľkolepých inštitúcií, nemajú dôvod ľutovať túto zmenu. Svedčia o tom pokroky novoveku, nespočetné prírodné sily skrotené v dômyselných zariadeniach, ktoré pracujú pre človeka a tým, že ho čoraz viac zbavujú fyzickej práce, riešia otázku otroctva v najširšom zmysle slova.
…nemali by sme si zásluhy tých prírodovedcov z minulosti o to viac vážiť a ctiť, keďže museli neraz svoje vedecké úsilie a činnosť ukrývať pred zrakom zaostalej a neznášanlivej verejnosti, a ktorí – bez vyhliadky na oslnivý svetský úspech, často prostredníctvom namáhavej práce a obrovského sebazaprenia – položili samotné základy, na ktorých dnes v majestátnej nádhere stojí hrdá stavba moderných prírodných vied?
(s. 635-636) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 38, 1881. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1881.▐ Zverejnené: 27/10/2026
![Štúdium mravnej odvahy voči systémovej slepote. Stelesnenie pevnosti charakteru v časoch, keď bolo svedectvo pravdy považované za Štúdium mravnej odvahy voči systémovej slepote. Stelesnenie pevnosti charakteru v časoch, keď bolo svedectvo pravdy považované za herézu. Starý muž zvrhnutý na kolená pred mocou, arcibiskupmi a teológmi, ktorí ho obviňujú z hrubých prečinov voči dobovým – nimi ustanoveným – príkazom a zásadám, a ktorá sa zdala byť pevnejšia a trvalejšia než samotné hviezdy na nebesiach, samotný Logos. Tupí zaslepenci, systémoví otroci závislí na klamoch, ktoré im prinášali rozkoš a blahobyt, schopní všetkého – i znásilnenia pravdy a krásy. Galileo Galilei – príklad človeka, ktorý sa odvážil povedať „áno“ pravde, aj keď svet kričal „nie“.]( "Galileo Galilei a poučenie z histórie: I dnes si mnohí myslia, že sa celý vesmír toči len vôkol nich a niekto im tú pravdu o ich sebaklamoch povedať musí")
Základný popis
Štúdium mravnej odvahy voči systémovej slepote. Stelesnenie pevnosti charakteru v časoch, keď bolo svedectvo pravdy považované za herézu. Starý muž zvrhnutý na kolená pred mocou, arcibiskupmi a teológmi, ktorí ho obviňujú z hrubých prečinov voči dobovým – nimi ustanoveným – príkazom a zásadám, a ktorá sa zdala byť pevnejšia a trvalejšia než samotné hviezdy na nebesiach, samotný Logos. Tupí zaslepenci, systémoví otroci závislí na klamoch, ktoré im prinášali rozkoš a blahobyt, schopní všetkého – i znásilnenia pravdy a krásy. Galileo Galilei – príklad človeka, ktorý sa odvážil povedať „áno“ pravde, aj keď svet kričal „nie“.
« Galileo Galilei a poučenie z histórie: I dnes si mnohí myslia, že sa celý vesmír toči len vôkol nich a niekto im tú pravdu o ich sebaklamoch povedať musí »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Astronómia – Kresťanstvo – Politický katolicizmus – Totalita – Filozofia – Etika – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Vzdelanie
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 23, 1855. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1855.▐ Zverejnené: 27/10/2026
![Intelektuálny heroizmus v celej svojej dokonalosti. Zosobnenie ľudského ducha, ktorý sa v čase, keď sa celý svet – na pokyn – točil okolo Slnka, odvážne postavil čelom zoči-voči proti zvyklostiam a nariadeniam. Postava „večného študenta“, ktorý pochybuje, zvažuje a pravdu vždy hľadá, myslí za seba, nenecháva sa strhnúť tupotou okolitého davu, pretože pochopil, že pravda totižto nie je darovanou dogmou, ale výsledkom neustáleho pochybania a intelektuálnej konfrontácie. Galileo nahradil slepú poslušnosť kritickým myslením, postavil sa proti prúdu, aby zachoval integritu svojho ducha a vernosť pravde.]( "Galileo Galilei – portrét učenca: „Eppur si muove!“ (Robert Hart / 1834)")
Základný popis
Intelektuálny heroizmus v celej svojej dokonalosti. Zosobnenie ľudského ducha, ktorý sa v čase, keď sa celý svet – na pokyn – točil okolo Slnka, odvážne postavil čelom zoči-voči proti zvyklostiam a nariadeniam. Postava „večného študenta“, ktorý pochybuje, zvažuje a pravdu vždy hľadá, myslí za seba, nenecháva sa strhnúť tupotou okolitého davu, pretože pochopil, že pravda totižto nie je darovanou dogmou, ale výsledkom neustáleho pochybania a intelektuálnej konfrontácie. Galileo nahradil slepú poslušnosť kritickým myslením, postavil sa proti prúdu, aby zachoval integritu svojho ducha a vernosť pravde.
« Galileo Galilei – portrét učenca: „Eppur si muove!“ (Robert Hart / 1834) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Astronómia – Kresťanstvo – Politický katolicizmus – Totalita – Filozofia – Etika – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Vzdelanie
POZNÁMKA:
Prvým umelcom, ktorý vytvorili tento typ portrétnej maľby Galilea, bol Justus Sustermans (cca. 1635-1636) a jeho originál sa nachádza v Galleria degli Uffizi (Florencia, Taliansko). Po ňom nasledoval Allan Ramsay (1757) s originálom uchovaným v Trinity College (Cambridge). Tu uvedená verzia je dielom – už v nadpise spomínaného – Roberta Harta, ktorý ju vytvoril na podklade druhého menovaného (1834).UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ALLAN-OLNEY, Mary. The Private Life of Galileo (Compiled Principally From His Correspondence and That of His Eldest Daughter, Sister Maria Celeste). Londýn (Anglicko) : Macmillan & Co., 1870. 307 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/galileo-galilei-portret-ucenca-eppur-si-muove-robert-hart-1834/
▐ Zverejnené: 24/10/2026
![Skutočná láska v mnohých situáciach nepotrebuje nijaké slová. Stačí jej jediný pohľad. Ten, ktorý do bodky vypovedá všetko o vzájomnej vnútornej „príbuznosti“, myšlienkovom súlade dotyčného muža a ženy. Obaja partneri pritom vedia úplne presne, čo bolo v tom tichu povedané. Žena, ktorá odpovedá pohľadom? Jej odpoveď je úplne priama, neskreslená. Zároveň v sebe nesie hlbokú emóciu o tejto vzájomnej spojitosti odrážajúcej obrovskú mieru osobnej blízkosti, dôvery a intimity.]( "Keď žena odpovedá pohľadom (The Comedy of Errors)")
Základný popis
Skutočná láska v mnohých situáciach nepotrebuje nijaké slová. Stačí jej jediný pohľad. Ten, ktorý do bodky vypovedá všetko o vzájomnej vnútornej „príbuznosti“, myšlienkovom súlade dotyčného muža a ženy. Obaja partneri pritom vedia úplne presne, čo bolo v tom tichu povedané. Žena, ktorá odpovedá pohľadom? Jej odpoveď je úplne priama, neskreslená. Zároveň v sebe nesie hlbokú emóciu o tejto vzájomnej spojitosti odrážajúcej obrovskú mieru osobnej blízkosti, dôvery a intimity.
« Keď žena odpovedá pohľadom (The Comedy of Errors) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« „Povedal som ti, že ťa milujem.
Staneš sa mojou manželkou?“
Svoju odpoveď vyjadrila pohľadom,
a preto nie je nijako zaznamenaná.
(s. 64) »PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: NESBIT, E.; CHESSON, Hugh. The Merchant of Venice and Other Stories. Londýn, Paríž, Berlín, New York : Raphael Tuck & Sons, cca. 1900. cca. 70 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ked-zena-odpoveda-pohladom-the-comedy-of-errors/
▐ Zverejnené: 23/10/2026
![]( "Tento úryvok porovnáva nádherné, ale „nemé“ vtáky s tými prostými, ktoré hoci sú poväčšine nenápadné, no majú o to krajší prejav, čo do ich spevavých kvalít. Tento úryvok je metaforou na hodnotu človeka, kde vnútorná kvalita osobnosti človeka napokon vždy prevýši vonkajší vzhľad a prvotné očarenie. Práva láska a partnerské šťastie tak napokon vždy pramenia z toho, či si muž a žena dokážu navzájom oceniť a vážiť najmä „vnútorný spev")
Základný popis
Tento úryvok porovnáva nádherné, ale „nemé“ vtáky s tými prostými, ktoré hoci sú poväčšine nenápadné, no majú o to krajší prejav, čo do ich spevavých kvalít. Tento úryvok je metaforou na hodnotu človeka, kde vnútorná kvalita osobnosti človeka napokon vždy prevýši vonkajší vzhľad a prvotné očarenie. Práva láska a partnerské šťastie tak napokon vždy pramenia z toho, či si muž a žena dokážu navzájom oceniť a vážiť najmä „vnútorný spev“ toho druhého – teda jeho charakter, jeho múdrosť, jeho schopnosť milovať a slúžiť si navzájom.
« Inšpirácia prírodou pri výbere životného partnera: Na prvý pohľad nenápadný, a predsa neobyčajný (Beautiful Birds, 1901) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Príroda – Sexuálna výchova – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« …to vám teraz poviem; ale počas celého rozprávania si musíte pamätať, že oni – práve tie nádherné vtáky – nespievajú, zatiaľ čo naše vtáčiky – tie na pohľad nevýrazné – spievajú. Nesmiete si teda o našich vtáčikoch myslieť nič zlé len preto, že ich sfarbenie je nevýrazné či dokonca šedivé – mám na mysli v porovnaní s tými druhými, lebo hoci nemajú nádherné operenie, majú nádherný spev. A možno by vám až tak veľmi nevadilo, keby ste vyrástali nenápadne, ako škovránok alebo slávik (čo by nebolo až tak veľmi, veľmi nenápadné), keby ste vedeli spievať ako škovránok alebo slávik – ako to možno jedného dňa vedieť budete.
(s. 6) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] HUDSON, William Henry. Birds in Town & Village. New York (USA): E. P. Dutton & Company, 1920. 323 strán.
- [2] SELOUS, Edmund. Beautiful Birds. Londýn (Anglicko) : J. M. Dent & Co., 1901. 225 strán.
▐ Zverejnené: 21/10/2026
![Klára, ktorá sa „pozerá srdcom“, vidí obrátenie Františka z Assisi inak než všetok okolitý svet. Klára nie je len pozorovateľkou Františka; je jeho spoločníčkou, jeho „sestrou]( "Obrátenie sv. Františka z Assisi: „Spomínaš si na mňa? Ja som Claire. Ľudia hovoria, že si šialený. Vieš o tom?“ (Fratello Sole, Sorella Luna / 1972)")
Základný popis
Klára, ktorá sa „pozerá srdcom“, vidí obrátenie Františka z Assisi inak než všetok okolitý svet. Klára nie je len pozorovateľkou Františka; je jeho spoločníčkou, jeho „sestrou“ v duchovnom zmysle… Tento rozhovor medzi Klárou a Františkom je viac než len prepis filmového dialógu. Pripomína nám, že skutočná svätosť je často vnímaná skôr ako anomália, výnimka z pravidla, bláznivosť jedinca, ktorý prekročí spútanie „svetským“, aby našiel spojenie s „podstatou prirodzenosti“, s podstatou seba samého – objavil význam toho, čo v sebe ukrýva pojem „Logos“.
« Obrátenie sv. Františka z Assisi: „Spomínaš si na mňa? Ja som Claire. Ľudia hovoria, že si šialený. Vieš o tom?“ (Fratello Sole, Sorella Luna / 1972) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Video – Inšpirácia – Kresťanstvo – Príroda – Jeseň – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Láska – Sebarozvoj – Obrátenie – Znovuzrodenie
« Spomínaš si na mňa?
Ja som Claire.
Ľudia hovoria, že si šialený.
Vieš o tom?
Keď si sa vrátil z vojny,
hovoria, že si bol v poriadku,
rozumný…
ale teraz si šialený.
Pretože, pretože…
spievaš ako vtáci,
naháňaš sa za motýľmi
a… obzeráš kvetiny.
Ja si myslím,
že si bol šialený predtým.
Nie teraz.
(Fratello Sole Sorella Luna / 1972) »PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] HARLOW, Louis Kinney. Autumn Woods. Boston (USA): Samuel E. Cassino, 1892. cca. 40 strán.
- [2] ZEFFIRELLI, Franco (režisér). Brat Slnko, sestra Luna (Fratello Sole, Sorella Luna). Taliansko, UK : 1972.
▐ Zverejnené: 20/10/2026
![Tieto ilustrácie z roku 1907 nás prinášajú do sveta, kde bola medicína vnímaná nielen ako „technická disciplína“, ale najmä ako „posvätné povolanie“, ktoré vyžaduje nielen znalosť, ale predovšetkým šľachetný charakter človeka. Každý obrázok nám pritom hovorí niečo iné o podstate povolania v oblasti lekárstva. Stretávame sa so študentom medicíny, s lekárom… a napokon azda s profesorom medicíny, ktorý ako „strážca“ vedomostí prenáša svetlo z generácie na generáciu. Spolu tieto tri obrázky tvoria trojrozmerný pohľad na lekárstvo: je to intelektuálna disciplína, múdrosť získaná skúsenosťou a osobná obeta za život iného človeka.]( "História medicíny: Niekdajšie predstavy o výkone lekárskeho povolania v obrazoch (The 1907 Yearbook of the Hahnemann Medical College)")
Základný popis
Tieto ilustrácie z roku 1907 nás prinášajú do sveta, kde bola medicína vnímaná nielen ako „technická disciplína“, ale najmä ako „posvätné povolanie“, ktoré vyžaduje nielen znalosť, ale predovšetkým šľachetný charakter človeka. Každý obrázok nám pritom hovorí niečo iné o podstate povolania v oblasti lekárstva. Stretávame sa so študentom medicíny, s lekárom… a napokon azda s profesorom medicíny, ktorý ako „strážca“ vedomostí prenáša svetlo z generácie na generáciu. Spolu tieto tri obrázky tvoria trojrozmerný pohľad na lekárstvo: je to intelektuálna disciplína, múdrosť získaná skúsenosťou a osobná obeta za život iného človeka.
« História medicíny: Niekdajšie predstavy o výkone lekárskeho povolania v obrazoch (The 1907 Yearbook of the Hahnemann Medical College) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – USA – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Školstvo – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The 1907 Yearbook of the Hahnemann Medical College. Philadelphia (USA) : Hahnemann Medical College, 1907. cca. 190 strán.▐ Zverejnené: 19/10/2026
![Chirurgia nie je len technickým zákrokom, ale aj aktom zachovávania hlbokého rešpektu k ľudskému telu, k jeho zložitej skladbe. Táto skutočnosť sa odráža aj v nasledovnom: každá línia na týchto obrázkoch je vyobrazená s takou precíznosťou, ako by sa bol umelec, ktorý ich kreslil, zároveň modlil, robiac súbežne ťahy svojim pracovným inštrumentom, mysliac si azda, že je to on sám, kto drží v rukách skalpel a prikladá ho k telu pacienta. Rakovina je symbolom chaosu, „divokého rastu“, ktorý narušuje harmonické fungovanie jednotlivých štruktúr tela. Pre klinického onkológa nie je tento obraz len estetickou ukážkou, ale predovśetkým mapou náročného terénu, kde sa stretáva teória klinickej onkológie s realitou operačného stola. Chirurgický zákrok je pokusom o obnovenie poriadku. Vyžaduje si presnú znalosť lekárskych postupov, viazanie ciev a starostlivé oddeľovanie orgánov, no nie je to len naučená technika. Je to v mnohom aj umenie rozhodovania – kde zastaviť, kde pokračovať, čo zachovať… a čo obetovať v boji o zachovanie života pacienta.]( "Chirurgická liečba rakoviny žalúdka (William James Mayo / The Journal of the American Medical Association, 1906)")
Základný popis
Chirurgia nie je len technickým zákrokom, ale aj aktom zachovávania hlbokého rešpektu k ľudskému telu, k jeho zložitej skladbe. Táto skutočnosť sa odráža aj v nasledovnom: každá línia na týchto obrázkoch je vyobrazená s takou precíznosťou, ako by sa bol umelec, ktorý ich kreslil, zároveň modlil, robiac súbežne ťahy svojim pracovným inštrumentom, mysliac si azda, že je to on sám, kto drží v rukách skalpel a prikladá ho k telu pacienta. Rakovina je symbolom chaosu, „divokého rastu“, ktorý narušuje harmonické fungovanie jednotlivých štruktúr tela. Pre klinického onkológa nie je tento obraz len estetickou ukážkou, ale predovśetkým mapou náročného terénu, kde sa stretáva teória klinickej onkológie s realitou operačného stola. Chirurgický zákrok je pokusom o obnovenie poriadku. Vyžaduje si presnú znalosť lekárskych postupov, viazanie ciev a starostlivé oddeľovanie orgánov, no nie je to len naučená technika. Je to v mnohom aj umenie rozhodovania – kde zastaviť, kde pokračovať, čo zachovať… a čo obetovať v boji o zachovanie života pacienta.
« Chirurgická liečba rakoviny žalúdka (William James Mayo / The Journal of the American Medical Association, 1906) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – História medicíny – Ľudská anatómia – Zdravotníctvo – Onkológia – Rakovina – USA – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: MAYO, William James. The Surgical Treatment of Cancer of the Stomach / The Journal of the American Medical Association – No. 14 / April 7, 1906. 46. ročník. Chicago (USA), 1906.▐ Zverejnené: 14/10/2026
![Zobrazenie scény, kde vnučka číta z knihy ležiacej starenke. Vnučka, symbol „jari života“ a budúcnosti. Jej oči sú upreté na riadky, ktoré nie sú len slovami, ale mostom medzi tým, čo bolo, a tým, čo bude. Starenka v posteli, naopak, symbol „jesene života“, alebo už takmer jeho konca. Počúva. A v tom počúvaní sa rodí niečo…]( "Vnučka a starenka (Johanna Spyri / Heidi, 1902)")
Základný popis
Zobrazenie scény, kde vnučka číta z knihy ležiacej starenke. Vnučka, symbol „jari života“ a budúcnosti. Jej oči sú upreté na riadky, ktoré nie sú len slovami, ale mostom medzi tým, čo bolo, a tým, čo bude. Starenka v posteli, naopak, symbol „jesene života“, alebo už takmer jeho konca. Počúva. A v tom počúvaní sa rodí niečo…
« Vnučka a starenka (Johanna Spyri / Heidi, 1902) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Staroba – Detstvo – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Rodina – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Vidiek – Foklór
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SPYRI, Johanna. Heidi. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1902. 338 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vnucka-a-starenka-johanna-spyri-heidi-1902/
▐ Zverejnené: 12/10/2026
![Tichý dohľad a ochrana dieťaťa. Dielo francúzskeho maliara Georges Moreau de Tours, ktoré zobrazuje matku kŕmiacu svoje dieťa v prírodnom prostredí. Univerzálny mravný ideál materstva. Kritici tej doby, ako François Bournand, ho odvážne porovnávali s Andreom del Sartom, s jeho slávnou „Charitou“. Nie preto, že by šlo o voľajakú „technickú kópiu“, ale preto, že Moreau de Tours zachytil to, čo je v materstve najsvätejšie – niečo, čo presahuje čas.]( "Intimita materstva hodná byť vzorom: Matka a kojenec (Georges Moreau de Tours / 1887)")
Základný popis
Tichý dohľad a ochrana dieťaťa. Dielo francúzskeho maliara Georges Moreau de Tours, ktoré zobrazuje matku kŕmiacu svoje dieťa v prírodnom prostredí. Univerzálny mravný ideál materstva. Kritici tej doby, ako François Bournand, ho odvážne porovnávali s Andreom del Sartom, s jeho slávnou „Charitou“. Nie preto, že by šlo o voľajakú „technickú kópiu“, ale preto, že Moreau de Tours zachytil to, čo je v materstve najsvätejšie – niečo, čo presahuje čas.
« Intimita materstva hodná byť vzorom: Matka a kojenec (Georges Moreau de Tours / 1887) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Detstvo – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Tehotenstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« Georges Moreau de Tours vystavuje nový obraz, ktorý je umeleckým dielom, alebo skôr majstrovským dielom, ak mi to dovolíte povedať, vyrovnajúcim sa tvorbe najväčších majstrov talianskej renesancie. Toto plátno by sa mohlo vystaviť v Louvri vedľa diela „Charité“ od Andrea del Sarta. Neviem presne, ako hovoriť o tomto obdivuhodnom diele, ako vyjadriť svoj úprimný a nadšený obdiv. Pán Moreau de Tours skromne nazval toto majstrovské dielo slovom „portréty“. V každom prípade sú to portréty, ktoré budú žiť večne, a ktoré, dúfam, jedného dňa uvidím v múzeu. […] Pred takýmto dielom by som vás, mladí umelci, chcel vidieť stáť v úžase, lebo je hodné, aby sa stalo vašim vzorom. (François Bournand,s. 46) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BOURNAND, François. PARIS-SALON / 1887. Paríž (Francúzsko) : E. BERNARD & Cie, 1887. cca. 180 strán.▐ Zverejnené: 11/10/2026
![Maternica ženy. Svätý chrám života. Na tomto nákrese je vyobrazené niečo, čo klinická medicína často maskuje pod termínmi „biologický proces“ alebo „embryonálny vývoj“. My vidíme chrám. Maternica ženy je sväté miesto, kde sa pred okolím „ukrytá“ ľudská bytosť stáva čoraz viac „viditeľnou“…]( "Tehotenstvo a dieťa: Anatómia gravidnej ľudskej maternice (Anatomia Uteri Humani Gravidi Tabulis Illustrata, 1842)")
Základný popis
Maternica ženy. Svätý chrám života. Na tomto nákrese je vyobrazené niečo, čo klinická medicína často maskuje pod termínmi „biologický proces“ alebo „embryonálny vývoj“. My vidíme chrám. Maternica ženy je sväté miesto, kde sa pred okolím „ukrytá“ ľudská bytosť stáva čoraz viac „viditeľnou“…
« Tehotenstvo a dieťa: Anatómia gravidnej ľudskej maternice (Anatomia Uteri Humani Gravidi Tabulis Illustrata, 1842) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – História medicíny – Ľudská anatómia – Zdravotníctvo – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Tehotenstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: HUNTER, William. Anatomia Uteri Humani Gravidi Tabulis Illustrata / The Anatomy of the Human Gravid Uterus Exhibited in Figures. Londýn (Anglicko): Edward Lumley, 1842.▐ Zverejnené: 10/10/2026
![Architektúra ľudskej civilizácie. Marcus Tullius Cicero, pravdepodobne najväčší orátor antiky, nás vo svojom diele De Officiis (O povinnostiach) privádza k základu, ktorý je neviditeľný, no neotrasiteľný. Cicero nám tu popisuje a definuje základnú hierarchiu vzájomných väzieb medzi jednotlivými členmi ľudskej spoločnosti, pričom vymedzuje podstatu, na ktorej je táto postavená – manželstvo muža a ženy, rodina. Prehovára k nám o „putách spoločnej krvi“, pričom táto krv nie je len akýsi biologický nosič DNA, stáva sa najmä fyzickým vyjadrením spoločnej histórie a spoločne vyznávaných hodnôt.]( "Prvým putom spoločnosti je manželstvo muža a ženy: Muž a žena – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rod – Národ – Etnikum – Kultúra (Cicero / De Officiis / O povinnostiach)")
Základný popis
Architektúra ľudskej civilizácie. Marcus Tullius Cicero, pravdepodobne najväčší orátor antiky, nás vo svojom diele De Officiis (O povinnostiach) privádza k základu, ktorý je neviditeľný, no neotrasiteľný. Cicero nám tu popisuje a definuje základnú hierarchiu vzájomných väzieb medzi jednotlivými členmi ľudskej spoločnosti, pričom vymedzuje podstatu, na ktorej je táto postavená – manželstvo muža a ženy, rodina. Prehovára k nám o „putách spoločnej krvi“, pričom táto krv nie je len akýsi biologický nosič DNA, stáva sa najmä fyzickým vyjadrením spoločnej histórie a spoločne vyznávaných hodnôt.
« Prvým putom spoločnosti je manželstvo muža a ženy: Muž a žena – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rod – Národ – Etnikum – Kultúra (Cicero / De Officiis / O povinnostiach) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Filozofia – Antika – Sociológia – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« Ľudské spoločenstvo môže zahŕňať širší alebo užší okruh ľudí. Okrem puta, ktoré vyplýva z našej spoločnej ľudskosti, existuje aj užšie spojenectvo tých, ktorí patria k rovnakému národu alebo kmeňu a hovoria rovnakým jazykom. Ide o silné puto jednoty. Medzi občanmi toho istého štátu existuje ešte užší vzťah. Spoluobčania majú veľa spoločného: fórum, svätyne, kolonnády a ulice, zákony a výsady, súdy, volebné právo, spoločenské a priateľské väzby, ako aj mnohé recipročné obchodné vzťahy [vzťahy na podklade ktorých prosperujú všetky zúčastnené strany, pozn.] Ešte užšie sú však väzby medzi príbuznými; predstavujú totiž ľudskú spoločnosť v malom. Keďže všetky živé bytosti sú obdarené reprodukčným inštinktom, prvým putom zjednotenia je vzťah medzi manželom a manželkou, hneď po ňom nasleduje vzťah medzi ich deťmi; potom prichádza rodina ako celok a spoločné hospodárenie. Tu nachádzame zárodok mesta, ak tak môžem povedať, kolísku štátu. Ďalej v poradí nasledujú vzťahy medzi bratmi a sestrami, medzi prvostupňovými bratrancami a sesternicami a ich deťmi, ktorí, stiesnení v jednej domácnosti, vyrážajú zakladať nové osídlia. Manželstvá, v rámci svojich vzťahov, nasledujú [ – vznikajú ďalšie generácie] a rodina sa rozrastá. V tomto rozmnožovaní a jeho následných fázach majú štáty svoj pôvod. Lebo putá spoločnej krvi spájajú ľudí v dobrote a láske. Je veľkolepé: mať spoločnú rodinnú históriu, spoločne vyznávané hodnoty a spoločný hrob. Keď sa však v priateľstve spoja dobrí ľudia s podobným charakterom, práve v tom nachádzame to najušľachtilejšie a najsilnejšie spojenie. Česť, o ktorej tak rád hovorím, nás priťahuje aj u iných a vzbudzuje v nás cit spolupatričnosti voči tým, ktorých charakter zdobí.
(s. 27-28) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: CICERO, Marcus Tullius. De Officiis. Londýn (Anglicko) : Methuen & CO., 1899. cca. 250 strán.▐ Zverejnené: 08/10/2026
![Vizuálny manifest epochy, keď sa zdravotná starostlivosť ešte nepotácala v zákutiach podnikavosti, hrabivosti, bažení po statuse a moci, ale lekárstvo sa vnímalo predovšetkým ako osobné poslanie – vykonávané ľuďmi k nemu „povolanými“ – a najmä služba, pre ľudí. Sanitas (Zdravie) sedí na tróne ako kráľovná, ale jej moc nespočíva vo vyžadovaní si prehnanej poklony a úcty, ale hlavne v obete a dávaní, v už spomínanej službe. Starček s palicou doprevádzaný vnučkou, ranený muž podopieraný svojou dcérou a manželkou, žena s deťmi, kľačiaci chlapec – títo nie sú len pacientmi. V ľudskej spoločnosti sú to vždy tí najzraniteľnejší, pretože choroba je súčasťou ľudského osudu každého, a nie výnimkou. Práve v takomto okamihu sa prejavuje ozajstná liečivá sila humánneho prístupu. Ten nie je ani tak o liekoch, ktoré sa podávajú, ale o tom, ako sa podávajú. S rešpektom. S dôstojnosťou. S pocitom, že chorý nie je klient / zákazník, ale v prvom rade – človek.]( "„La Carità“ a posvätnosť lekárskeho povolania: „Sanitas est Prima et Fundamentum Vitae“")
Základný popis
Vizuálny manifest epochy, keď sa zdravotná starostlivosť ešte nepotácala v zákutiach podnikavosti, hrabivosti, bažení po statuse a moci, ale lekárstvo sa vnímalo predovšetkým ako osobné poslanie – vykonávané ľuďmi k nemu „povolanými“ – a najmä služba, pre ľudí. Sanitas (Zdravie) sedí na tróne ako kráľovná, ale jej moc nespočíva vo vyžadovaní si prehnanej poklony a úcty, ale hlavne v obete a dávaní, v už spomínanej službe. Starček s palicou doprevádzaný vnučkou, ranený muž podopieraný svojou dcérou a manželkou, žena s deťmi, kľačiaci chlapec – títo nie sú len pacientmi. V ľudskej spoločnosti sú to vždy tí najzraniteľnejší, pretože choroba je súčasťou ľudského osudu každého, a nie výnimkou. Práve v takomto okamihu sa prejavuje ozajstná liečivá sila humánneho prístupu. Ten nie je ani tak o liekoch, ktoré sa podávajú, ale o tom, ako sa podávajú. S rešpektom. S dôstojnosťou. S pocitom, že chorý nie je klient / zákazník, ale v prvom rade – človek.
« „La Carità“ a posvätnosť lekárskeho povolania: „Sanitas est Prima et Fundamentum Vitae“ »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Kúpeľníctvo – Antika – Mytológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Spoločenská zodpovednosť – Humanizmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: FISCHER-DÜCKELMANN, Anna; BAYEROVÁ, Anna. Žena lékařkou – Lékařská kniha, věnovaná péči o zdraví a léčbě nemocí se zvláštním ohledem na ženské a dětské nemoci, pomoc ku porodu a ošetřování dítek. Viedeň (Rakúsko-Uhorsko) : Nakladatel Jul. Müller, 1907. cca. 634 strán.▐ Zverejnené: 05/10/2026
![O súboji, ktorý sa odohráva v každom z nás, keď na jeho podklade dochádza k vymedzeniu toho, čo ovládne dušu človeka. V Ústave (Štát) od Platóna nenachádzame len politickú teóriu ideálneho štátu, ale taktiež zrkadlo ľudskej psychiky. Sófrosyné, teda umiernenosť, nie je potlačenie. Nie je to asketické utlmovanie života, z ľudskej prirodzenosti povstávajúcich životných energii. Je to, ako píše Platón, „súlad“. Je to moment, kedy sa silná, žiadostivá zložka duše dobrovoľne podriadi autorite rozumu. Nie preto, že by bola slabá, ale preto, že pochopila, že jej nadvláda by znamenala chaos a deštrukciu. Ak by sa žiadostivosť stala kráľom, stala by sa tyranom, ktorý ničí všetko, čo je krásne a pravdivé, odvrátila by človeka od súladu všetkých zložiek ľudskej existencie…]( "Platón, sebaovládanie a sófrosyné (umiernenosť): Skutočne odvážnym je ten, kto vystavený okolitému „svetskému“ – bolestiam či radostiam – je charakterovo natoľko pevný, že vždy dokáže urobiť morálne správne rozhodnutie a volí si život v pravde a harmónii s prirodzenosťou (The Republic of Plato / Štát / Ústava)")
Základný popis
O súboji, ktorý sa odohráva v každom z nás, keď na jeho podklade dochádza k vymedzeniu toho, čo ovládne dušu človeka. V Ústave (Štát) od Platóna nenachádzame len politickú teóriu ideálneho štátu, ale taktiež zrkadlo ľudskej psychiky. Sófrosyné, teda umiernenosť, nie je potlačenie. Nie je to asketické utlmovanie života, z ľudskej prirodzenosti povstávajúcich životných energii. Je to, ako píše Platón, „súlad“. Je to moment, kedy sa silná, žiadostivá zložka duše dobrovoľne podriadi autorite rozumu. Nie preto, že by bola slabá, ale preto, že pochopila, že jej nadvláda by znamenala chaos a deštrukciu. Ak by sa žiadostivosť stala kráľom, stala by sa tyranom, ktorý ničí všetko, čo je krásne a pravdivé, odvrátila by človeka od súladu všetkých zložiek ľudskej existencie…
« Platón, sebaovládanie a sófrosyné (umiernenosť): Skutočne odvážnym je ten, kto vystavený okolitému „svetskému“ – bolestiam či radostiam – je charakterovo natoľko pevný, že vždy dokáže urobiť morálne správne rozhodnutie a volí si život v pravde a harmónii s prirodzenosťou (The Republic of Plato / Štát / Ústava) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Antika – Filozofia – Etika – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Čistota – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Pokora – Obrátenie – Znovuzrodenie – Ľudský život – Existencializmus
« …keď budú takto vyškolení, keď si skutočne osvoja svoje úlohy a získajú ozajstné vzdelanie, budú mať pod kontrolou žiadostivý princíp, ktorý v každom človeku tvorí najväčšiu časť duše a je od prírody najnenásytnejší. A budú ho pozorne strážiť, aby sa neoddával takzvaným telesným rozkošiam do tej miery, než by zmohutnel a posilnil, a následne odmietol plniť svoju vlastnú úlohu, ba dokonca by túžil po absolútnej nadvláde nad vrstvami, ktoré podľa [druhu] svojej podstaty nemá právo spravovať, čím by zásadným spôsobom narušil život
všetkých. » « Určite tak urobia. »
« A neboli by práve tieto dva princípy najvhodnejšie na ochranu celej duše a tela pred vonkajšími nepriateľmi; jeden poskytuje rady a druhý vedie boje v poslušnosti voči vládnucej moci, ktorej zámery napĺňa svojou
statočnosťou. » « Pravdivo. »
« Podobne, myslím si, nazývame človeka odvážnym na základe tej odvážnej zložky jeho povahy, keď – aj napriek bolesti a radosti – pevne zachováva príkazy rozumu o tom, čoho sa treba báť, a čoho
nie. » « Áno, a
právom. » « A nazývame ho múdrym na základe tej malej časti, ktorá v ňom vládne a vydáva tieto pokyny, a ktorá zase sama v sebe obsahuje skutočné poznanie toho, čo je prospešné pre celé spoločenstvo zložené z týchto troch princípov, ako aj pre každú jeho
súčasť. » « Presne tak. »
« A opäť, či nenazývame človeka umierneným vďaka priateľstvu a súladu tých istých princípov, to znamená, keď sa tie dve riadené, zhodujú s tým vládnucim v tom, že považujú rozumovú zložku za právoplatného vládcu, a nekladú odpor jej
autorite? » « Určite, – odpovedal; – umiernenosť nie je ničím iným než toto, či už sa jedná o štát alebo
o jednotlivca. » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: PLATÓN (aka Plato). The Republic of Plato. Londýn (Anglicko) : Macmillan and Co. Limited + New York (USA) : The Macmillan Company, 1907. 374 strán.▐ Zverejnené: 04/10/2026
![Idylické vyobrazenie scenérie tradičného detstva na nemeckom vidieku. Mikrokosmos prakticky celej pôvodnej európskej civilizácie, kde miesto nebolo len nejakým priestorom – „krajinou“, ale najmä domovom – otčinou, kam niekto patril.]( "Pôvodná európska kultúra: Detstvo na dedine (Johann Sperl / 1886)")
Základný popis
Idylické vyobrazenie scenérie tradičného detstva na nemeckom vidieku. Mikrokosmos prakticky celej pôvodnej európskej civilizácie, kde miesto nebolo len nejakým priestorom – „krajinou“, ale najmä domovom – otčinou, kam niekto patril.
« Pôvodná európska kultúra: Detstvo na dedine (Johann Sperl / 1886) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Príroda – Vidiek – Foklór – Krása – Cnosť – Čistota – Sexuálna výchova – Feminizmus – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Detstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 18, 1886. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1886.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/povodna-europska-kultura-detstvo-na-dedine-johann-sperl-1886/
▐ Zverejnené: 03/10/2026
![Dobová atmosféra bavorskej sklárne pri jazere Schliersee. Priestor, kde sa stretáva stará, ručná remeselná tradícia s novou, drsnou realitou prichádzajúcej industrializácie. Vzduch je tu hustý, presiaknutý dymom a ohriaty sálajúcim teplom, ktoré sa šíri od pecí. Robotníci, ich tváre zvraštené úsilím, s rukami opálenými a v pohyboch obratnými, držia tyče, na ktorých visí roztavená hmota, ktorú je potrebné ovládnuť, kým nestuhne.]( "Za starých čias v sklárni pri jazere Schliersee – Bavorské Alpy (Alois Eckardt / 1892)")
Základný popis
Dobová atmosféra bavorskej sklárne pri jazere Schliersee. Priestor, kde sa stretáva stará, ručná remeselná tradícia s novou, drsnou realitou prichádzajúcej industrializácie. Vzduch je tu hustý, presiaknutý dymom a ohriaty sálajúcim teplom, ktoré sa šíri od pecí. Robotníci, ich tváre zvraštené úsilím, s rukami opálenými a v pohyboch obratnými, držia tyče, na ktorých visí roztavená hmota, ktorú je potrebné ovládnuť, kým nestuhne.
« Za starých čias v sklárni pri jazere Schliersee – Bavorské Alpy (Alois Eckardt / 1892) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Rodina – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Halbheft 21, 1892. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1892.▐ Zverejnené: 02/10/2026
![Tento obrázok je v podstate antitézou k tomu, čo sa u nás historicky ponúka ako „americký sen“. Ten sa – na individuálnej úrovni – prezentuje výlučne v podobe osobného vzostupu, čistoty, usporiadanosti, vlastnenia domčeku so záhradou. Tu vidíme len ľudí obklopených stenami, betónom a nebo, ktoré je často prekryté šnúrami na bielizeň. Toto nie je len fotografia biedy – je to portrét zranenej duše ľudského spoločenstva, na ktorú sa nejako zabúda. Ľudia, ktorí budovali USA, museli neraz žiť neraz vo veľmi skromných podmienkach…]( "Budovanie amerického sna postavené na pleciach pracujúcej triedy: Životné podmienky v Baltimore (1912)")
Základný popis
Tento obrázok je v podstate antitézou k tomu, čo sa u nás historicky ponúka ako „americký sen“. Ten sa – na individuálnej úrovni – prezentuje výlučne v podobe osobného vzostupu, čistoty, usporiadanosti, vlastnenia domčeku so záhradou. Tu vidíme len ľudí obklopených stenami, betónom a nebo, ktoré je často prekryté šnúrami na bielizeň. Toto nie je len fotografia biedy – je to portrét zranenej duše ľudského spoločenstva, na ktorú sa nejako zabúda. Ľudia, ktorí budovali USA, museli neraz žiť neraz vo veľmi skromných podmienkach…
« Budovanie amerického sna postavené na pleciach pracujúcej triedy: Životné podmienky v Baltimore (1912) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – História – História medicíny – Zdravotníctvo – USA – Politika – Ekonomika – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Vojna – Chudoba – Bieda – Smrť
Obrázok vyššie má pripojený popis v takejto podobe: „Nádvorie v husto osídlenej mestskej štvrti.“ V texte článku sa potom píše: „Dvadsaťdva rodín žijúcich v štyridsiatich štyroch izbách oproti sebe cez malý dvor bez akéhokoľvek výhľadu… (s. 47)“ Nasledujúca fotografia potom oznamuje v popisku: „Domov desaťčlennej rodiny v Baltimore.“
![Tento obrázok je v podstate antitézou k tomu, čo sa u nás historicky ponúka ako „americký sen“. Ten sa – na individuálnej úrovni – prezentuje výlučne v podobe osobného vzostupu, čistoty, usporiadanosti, domu so záhradou. Tu vidíme len ľudí obklopených stenami, betónom a nebo, ktoré je často prekryté drôtmi na bielizeň. Toto nie je len fotografia biedy – je to portrét zranenej duše ľudského spoločenstva, na ktorú sa nejako zabúda. Ľudia, ktorí budovali USA, museli neraz žiť neraz vo veľmi skromných podmienkach….]( "Domov desaťčlennej rodiny v Baltimore (1912)")
Týchto dvadsaťdva rodín mali k dispozícii jeden vodovodný hydrant a tieto záchody:
![Tento obrázok je v podstate antitézou k tomu, čo sa u nás historicky ponúka ako „americký sen“. Ten sa – na individuálnej úrovni – prezentuje výlučne v podobe osobného vzostupu, čistoty, usporiadanosti, domu so záhradou. Tu vidíme len ľudí obklopených stenami, betónom a nebo, ktoré je často prekryté drôtmi na bielizeň. Toto nie je len fotografia biedy – je to portrét zranenej duše ľudského spoločenstva, na ktorú sa nejako zabúda. Ľudia, ktorí budovali USA, museli neraz žiť neraz vo veľmi skromných podmienkach….]( "Záchody pre dvadsaťdva rodín v Baltimore (1912)")
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: KELLY, Howard Atwood. Medical Gynecology. 2. vydanie. New York (USA) + Londýn (Anglicko) : D. Appleton and Company, 1912. 697 strán.▐ Zverejnené: 01/10/2026
![Kontrast formálnej moci štátu s realitou biedy a dehumanizácie v cárskom Rusku. V popredí stojí úradník – symbol štátnej byrokracie – starostlivo zapisujúci údaje do záznamového bloku, ktorý je nielen zoznamom „živých ľudských duší“, ale hlavne záznamom kontroly. Jeho postoj je vzpriamený a hrdý. On predsa nie je jeden z nich. On je nad nimi…]( "Nocľaháreň v Moskve a sčítanie ľudu (1872)")
Základný popis
Kontrast formálnej moci štátu s realitou biedy a dehumanizácie v cárskom Rusku. V popredí stojí úradník – symbol štátnej byrokracie – starostlivo zapisujúci údaje do záznamového bloku, ktorý je nielen zoznamom „živých ľudských duší“, ale hlavne záznamom kontroly. Jeho postoj je vzpriamený a hrdý. On predsa nie je „jeden z nich“. On je „nad nimi…“
« Nocľaháreň v Moskve a sčítanie ľudu (1872) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – História – História medicíny – Zdravotníctvo – Slovania – Rusko – Politika – Ekonomika – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Chudoba – Bieda – Smrť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 159: 15 januára 1877 [15 Января 1872 года.] (Zväzok 7 [VII.] – No. 3). 4. ročník [IV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1872.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/noclaharen-v-moskve-a-scitanie-ludu-1872/
▐ Zverejnené: 29/09/2026
![Pokojná vidiecka krajina s potôčikom, mostom a stádom oviec v zlatistých farbách opadaného lístia. Posledný nádych pred prichádzajúcim nevídaným rozmachom industrializácie. Jesenné lístie neznamená zánik, reprezentuje symbol uvoľnenia „prekonaného“ – stromy sa zbavujú toho, čo im už neslúži, aby mohli prezimovať „v sile svojich koreňov“.]( "Opadávanie už neslúžiaceho: Jesenná scenéria niekde na vidieku (Theodor Christoph Schüz)")
Základný popis
Pokojná vidiecka krajina s potôčikom, mostom a stádom oviec v zlatistých farbách opadaného lístia. Posledný nádych pred prichádzajúcim nevídaným rozmachom industrializácie. Jesenné lístie neznamená zánik, reprezentuje symbol uvoľnenia „prekonaného“ – stromy sa zbavujú toho, čo im už neslúži, aby mohli prezimovať „v sile svojich koreňov“.
« Opadávanie už neslúžiaceho: Jesenná scenéria niekde na vidieku (Theodor Christoph Schüz) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jeseň – Vidiek – Príroda – Folklór – Farebná harmónia – Ľudský život – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Nr. 36, 1927. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1927.▐ Zverejnené: 28/09/2026
![Keď každé jablko je dôkazom toho, že život je možný, že zem ešte ľudstvu predsa len „dáva“. A to dieťa? Azdaže väzba medzi človekom a prírodou ešte pretrváva…]( "Jesenná úroda pod jabloňami a dievčatko v záhrade (Julie Wolfthorn / 1927)")
Základný popis
Keď každé jablko je dôkazom toho, že život je možný, že zem ešte ľudstvu predsa len „dáva“. A to dieťa? Azdaže väzba medzi človekom a prírodou ešte pretrváva…
« Jesenná úroda pod jabloňami a dievčatko v záhrade (Julie Wolfthorn / 1927) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jeseň – Vidiek – Príroda – Folklór – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Feminizmus – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Detstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Nr. 36, 8. September 1927. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1927.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/jesenna-uroda-pod-jablonami-a-dievcatko-v-zahrade-julie-wolfthorn-1927/
▐ Zverejnené: 27/09/2026
![Zem? Matička, ktorá človeku obživu dáva. Takto nevyzerá elegancia zhýčkaných kozmopolitných trkvasov z liberálnych kaviarní, ktorí si myslia, že mlieko dáva regál supermarketu. Takto vyzerá život v harmónii s prírodou, a teda večnou prirodzenosťou sveta. Takto vyzerá minulosť, prítomnosť a budúctnosť tvora, ktorý sám z prírody vyšiel, no a i tak s ňou navždy ostane spätý. Práca je ťažká, čas je krátky, a zber musí byť dokončený, kým nepríde zima. Ale na statku je vždy veselo, pretože statok je takmer srdcom rodiny. Miestom, kde sa rodia deti, starejší odpočívajú, ale najmä miesto, kde sa zachovávajú tradície a uctieva dedičstvo svojich predkov.]( "Plody zeme: Jeseň na vidieku a starý pán – gazda (Gertrude Käsebier, 1910)")
Základný popis
Zem? Matička, ktorá človeku obživu dáva. Takto nevyzerá elegancia zhýčkaných kozmopolitných trkvasov z liberálnych kaviarní, ktorí si myslia, že mlieko dáva regál supermarketu. Takto vyzerá život v harmónii s prírodou, a teda večnou prirodzenosťou sveta. Takto vyzerá minulosť, prítomnosť a budúctnosť tvora, ktorý sám z prírody vyšiel, no a i tak s ňou navždy ostane spätý. Práca je ťažká, čas je krátky, a zber musí byť dokončený, kým nepríde zima. Ale na statku je vždy veselo, pretože statok je takmer srdcom rodiny. Miestom, kde sa rodia deti, starejší odpočívajú, ale najmä miesto, kde sa zachovávajú tradície a uctieva dedičstvo svojich predkov.
« Plody zeme: Jeseň na vidieku a starý pán – gazda (Gertrude Käsebier, 1910) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Jeseň – Vidiek – Príroda – Folklór – Staroba – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Rodina – Spoločenská zodpovednosť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: American Photography / August 1910. Boston (USA), 1910.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/plody-zeme-jesen-na-vidieku-a-stary-pan-gazda-gertrude-kasebier-1910/
▐ Zverejnené: 26/09/2026
![Starý manželský pár, červené lístky viniča, ktoré postupne opadávajú, deň za dňom nezadržateľne chladnejší a za nimi? Na neďalekej lúke hrajúce sa miestne deti, užívajú si posledné lúče jesenného slnka, ktoré pomaličky zapadá. I takto môže vyzerať symbolické vyobrazenie nepretržitého kolobehu života. Rolloff tento nemenný zákon prírody neukazuje ako nejakú tragédiu. Ukazuje ju v polohe múdrosti, dôstojnosti a krásy ľudskej cnosti, ako – spokojné starnutie, počujúc smiech detí za dedinou a vediac, že sa za vami ozýva… ostáva vaše potomstvo.]( "Starček so starenkou počas jesene, jesene života a miestne deti hrajúce sa na lúke za dedinou (Otto Roloff, 1928)")
Základný popis
Starý manželský pár, červené lístky viniča, ktoré postupne opadávajú, deň za dňom nezadržateľne chladnejší a za nimi? Na neďalekej lúke hrajúce sa miestne deti, užívajú si posledné lúče jesenného slnka, ktoré pomaličky zapadá. I takto môže vyzerať symbolické vyobrazenie nepretržitého kolobehu života. Rolloff tento nemenný zákon prírody neukazuje ako nejakú tragédiu. Ukazuje ju v polohe múdrosti, dôstojnosti a krásy ľudskej cnosti, ako – spokojné starnutie, počujúc smiech detí za dedinou a vediac, že sa za vami ozýva… ostáva vaše potomstvo.
« Starček so starenkou počas jesene, jesene života a miestne deti hrajúce sa na lúke za dedinou (Otto Roloff, 1928) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jeseň – Vidiek – Príroda – Staroba – Ľudský život – Existencializmus – Smrť – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Sexuálna výchova – Feminizmus – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Detstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Nr. 43, 25. Oktober 1928. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1928.▐ Zverejnené: 25/09/2026
![Osamelá postava dievčaťa na rozľahlých pastvinách a ticho, v ktorom je počuť, ako sa duša človeka pozdvihuje a rodí niečo, čo myslitelia zvyknú označovať termínom – duchovnosť. Dievča, pevne zakorenená v zemi, kráčajúca po svojej rodnej hrude, ale svojimi myšlienkami – variže – čoraz viac tiahne k nebesiam… Voľaká dievčina na lúke s niekoľkými ovcami? Nie, omnoho viac. Takto vyzerá strážkyňa hodnôt, ktoré sa nedajú „kúpiť“ – nekonzumujú sa, človek ich žije, neskôr ďalej odovzdáva a po celý čas stráži, pretože sú vyjadrením jeho prirodzenosti naviazanej na nemenný poriadok sveta.]( "Mladá pastierka stáda (Jean-François Millet)")
Základný popis
Osamelá postava dievčaťa na rozľahlých pastvinách a ticho, v ktorom je počuť, ako sa duša človeka pozdvihuje a rodí niečo, čo myslitelia zvyknú označovať termínom – duchovnosť. Dievča, pevne zakorenená v zemi, kráčajúca po svojej rodnej hrude, ale svojimi myšlienkami – variže – čoraz viac tiahne k nebesiam… Voľaká dievčina na lúke s niekoľkými ovcami? Nie, omnoho viac. Takto vyzerá strážkyňa hodnôt, ktoré sa nedajú „kúpiť“ – nekonzumujú sa, človek ich žije, neskôr ďalej odovzdáva a po celý čas stráži, pretože sú vyjadrením jeho prirodzenosti naviazanej na nemenný poriadok sveta.
« Mladá pastierka stáda (Jean-François Millet) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jeseň – Príroda – Vidiek – Folklór – Detstvo – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Obrázková revue – Illustrovaný časopis pro zábavu a poučení / No. 3-9, 1901-1902. 3. ročník. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : V. Kotrba, 1901-1902. Digitalizovali: Národní knihovna České republiky.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mlada-pastierka-stada-jean-francois-millet/
