LÁSKA Značka
Stránka 1 z celkom 5 stránok.
Dokopy: 129 článkov.
▐ Zverejnené: 10/07/2026
![]( "„Fiat“ a „Unio Mystica“ – keď sa žena vedome spolupodieľa na tvorení a stretáva s „božským“, alebo tam, kde je jediným rytmom sveta pulz matkinho srdca: ČLOVEK – fétus a jeho krvný obeh (Charles d'Orbigny / Dictionnaire Universel D'histoire Naturelle, 1861)")
Základný popis
Začiatky ľudského života. Pohľad na človeka v najrannejších fázach jeho vývoja. Samostatná ľudská bytosť s nekonečným potenciálom, no v tomto bode zároveň úplne závislá na svojej matke. Mechanizmus prenosu živín a kyslíka. Placenta sa tu javí ako koreňový systém, ktorý plod „kŕmi“ z vonkajšej – okolitej „materskej pôdy“.
« „Fiat“ a „Unio Mystica“ – keď sa žena vedome spolupodieľa na tvorení a stretáva s „božským“, alebo tam, kde je jediným rytmom sveta pulz matkinho srdca: ČLOVEK – fétus a jeho krvný obeh (Charles d’Orbigny / Dictionnaire Universel D’histoire Naturelle, 1861) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – História medicíny – Ľudská anatómia – Zdravotníctvo – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Tehotenstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: D’ORBIGNY, Charles Henry Dessalines. Dictionnaire Universel D’histoire Naturelle – Atlas de la Deuxième Édition: Tome Premier / Zoologie – Races humaines, Mammifères et Oiseaux. Paríž (Francúzsko) : Abel Pilon et Cie, 1861. cca. 315 strán.▐ Zverejnené: 09/07/2026
![Biblický príbeh opisujúci stvorenie ženy. Čo znamená byť „kosťou z kosti a telom z tela“? Muž sledujúc takúto „žijúcu tvárnosť“, akú mu Boh prináša, nevidí pred sebou – paradoxne – cudzinca, ale vníma svoju stratenú časť. Je to moment „rozpoznania“, ktorý predchádza každej sexuálnej túžbe – túžbe po celistvosti. Žena preňho nie je akýsi podriadený tvor, ale esenciálny element jeho bytia, bez ktorého by ostal neúplný (a rovnako aj žena). Filozoficky tu môžeme vnímať problematiku jednoty a individuality. Boh rozdeľuje jedno telo na dve osoby. Vďaka takémuto oddeleniu vlastne vytvára možnosť samotnej lásky. Láska totižto vyžaduje vzdialenosť a separáciu ľudských bytosti opačného pohlavia, ktorí môžu prekonávať túto osobnostnú odcudzenosť, ktorá vyplýva z ich jedinečných osobných existencii. Ak by boli ľudské bytosti jedným a rovnakým, neexistovala by možnosť milovať v plnom rozsahu, vôľa slobodne konať a mať možnosť vyjadriť sa v plnej dokonalosti lásky, obsiahnuť celý svet a spoločným spojením svet vytvárať; existovalo by len vnútené, dané… akési nízke, až nebodaj „sebaukájavé“.]( "Prvotná jednota: O stave manželskom / O stawu manželském (Kozmograffia Cžeská,1554)")
Základný popis
Biblický príbeh opisujúci stvorenie ženy. Čo znamená byť „kosťou z kosti a telom z tela“? Muž sledujúc takúto „žijúcu tvárnosť“, akú mu Boh prináša, nevidí pred sebou – paradoxne – cudzinca, ale vníma svoju stratenú časť. Je to moment „rozpoznania“, ktorý predchádza každej sexuálnej túžbe – túžbe po celistvosti. Žena preňho nie je akýsi podriadený tvor, ale esenciálny element jeho bytia, bez ktorého by ostal neúplný (a rovnako aj žena). Filozoficky tu môžeme vnímať problematiku jednoty a individuality. Boh rozdeľuje jedno telo na dve osoby. Vďaka takémuto oddeleniu vlastne vytvára možnosť samotnej lásky. Láska totižto vyžaduje vzdialenosť a separáciu ľudských bytosti opačného pohlavia, ktorí môžu prekonávať túto osobnostnú odcudzenosť, ktorá vyplýva z ich jedinečných osobných existencii. Ak by boli ľudské bytosti jedným a rovnakým, neexistovala by možnosť milovať v plnom rozsahu, vôľa slobodne konať a mať možnosť vyjadriť sa v plnej dokonalosti lásky, obsiahnuť celý svet a spoločným spojením svet vytvárať; existovalo by len vnútené, dané… akési nízke, až nebodaj „sebaukájavé“.
« Prvotná jednota: O stave manželskom / O stawu manželském (Kozmograffia Cžeská,1554) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Biblia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Rodina – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« …preto Pán Boh driemotu na Adama dopustil a ten zaspal. Vtedy Pán Boh jedno rebro jeho vybral, a miesto telom uzavrel, a ženu z neho urobil a k človeku ju priviedol. A človek povedal: „To jest teraz kosť z kostí mojich, a telo z tela môjho, preto volať sa bude „Mužena“, že jest z muža zobranátáto…“ » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: Kozmograffia Cžeská : To gest wypsánij, o položenij kragin neb zemij y obyčegijch národuow wsseho swieta, a hystorygij podlé počtu leth naněm zběhlých, prwé nikdá tak pospolku w žádném iazyku newidaná. Praha (České království) : Jan Kosořský z Kosoře, 1554. cca. 1800 strán.▐ Zverejnené: 08/07/2026
![Slovenská historická pohľadnica z roku 1900 (Ružomberok), znázorňujúca Slováka a Slovenku v tradičnom ľudovom oblečení, celé doprevádzané bohatými folklórnymi ornamentami. Postavy muža a ženy tu nestoja vo víre chaosu. Ich postavy predstavujú tiché uznanie vzájomného dopĺňania sa. Nevidíme boj o dominanciu, ktorý charakterizuje moderný feminizmus či všelijaké prehnané vyjadrenia silenej, hranej maskulinity, ale vidíme symbiózu. Muž reprezentuje mužnosť: ochranu a stabilitu, žena je symbolom ženskosti: cnosti a vnútornej sily. Je to stelesnenie mravného ideálu, kde láska nie je len emočným výbuchom, ale vedomým rozhodnutím slúžiť druhému a spoločne niečomu väčšiemu, ktoré oboch presahuje. Príklad toho, ako sa „Logos“ – vyššie usporiadanie bytia stelesňuje individuálnymi osudmi jednotlivcov…]( "Mne Slovensko krása je: Tradičná slovenská kultúra – slovenský junák a Slovenka (Pohľadnica z konca 19. storočia)")
Základný popis
Slovenská historická pohľadnica z roku 1900 (Ružomberok), znázorňujúca Slováka a Slovenku v tradičnom ľudovom oblečení, celé doprevádzané bohatými folklórnymi ornamentami. Postavy muža a ženy tu nestoja vo víre chaosu. Ich postavy predstavujú tiché uznanie vzájomného dopĺňania sa. Nevidíme boj o dominanciu, ktorý charakterizuje moderný feminizmus či všelijaké prehnané vyjadrenia silenej, hranej maskulinity, ale vidíme symbiózu. Muž reprezentuje mužnosť: ochranu a stabilitu, žena je symbolom ženskosti: cnosti a vnútornej sily. Je to stelesnenie mravného ideálu, kde láska nie je len emočným výbuchom, ale vedomým rozhodnutím slúžiť druhému a spoločne niečomu väčšiemu, ktoré oboch presahuje. Príklad toho, ako sa „Logos“ – vyššie usporiadanie bytia stelesňuje individuálnymi osudmi jednotlivcov…
« Mne Slovensko krása je: Tradičná slovenská kultúra – slovenský junák a Slovenka (Pohľadnica z konca 19. storočia) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Pohľadnica – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Slovák a Slovenka / pohľadnica. Ružomberok (Rakúsko-Uhorsko) : Karol Salva, 1900. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 07/07/2026
![Autentický záznam ľudového umenia. Slovenská pohľadnica zachytávajúca slovenské dievčatá v tradičných krojov na poliach. Ich bosé nohy sú už len zdokladovaním samotného symbolu, ktorí tieto devuchy reprezentujú: spojenie so samotnou zemou ako princípom našej Matičky, ktorej úroda prináša obživu celým generáciám. Presne takto boli aj tieto ženy prísľubom budúcej „úrody“ v podobe pretrvania rodu a zachovania tradičnej kultúry. Je to melancholický obraz strateného raja, kde muž a žena neboli v permanentnom konflikte o moc, ako sa nám to dnes kadejaké osobnostne narušené osoby snažia nahovoriť, ale žili v komplementárnej harmónii a navzájom si pomáhali, dopĺňali sa.]( "Archetyp pravej ženskosti: Dary matičky Zeme, žnice a krásna slovenská dievčina (Poniky / Okres Banská Bystrica, 1902)")
Základný popis
Autentický záznam ľudového umenia. Slovenská pohľadnica zachytávajúca slovenské dievčatá v tradičných krojov na poliach. Ich bosé nohy sú už len zdokladovaním samotného symbolu, ktorí tieto devuchy reprezentujú: spojenie so samotnou zemou ako princípom našej Matičky, ktorej úroda prináša obživu celým generáciám. Presne takto boli aj tieto ženy prísľubom budúcej „úrody“ v podobe pretrvania rodu a zachovania tradičnej kultúry. Je to melancholický obraz strateného raja, kde muž a žena neboli v permanentnom konflikte o moc, ako sa nám to dnes kadejaké osobnostne narušené osoby snažia nahovoriť, ale žili v komplementárnej harmónii a navzájom si pomáhali, dopĺňali sa.
« Archetyp pravej ženskosti: Dary matičky Zeme, žnice a krásna slovenská dievčina (Poniky / Okres Banská Bystrica, 1902) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Inšpirácia – Pohľadnica – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Leto – Letné prázdniny – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Žnice v Ponikách (Zvolen) / pohľadnica. Turčiansky Sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko) : P. Socháň, 1902. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 29/06/2026
![Text analyzuje rozdiel medzi prístupom k životu v podobe účastníka „detskej hry“, kde jedinec – v procese osobnostného rozširovania (expanzie) – sám seba privádza do stavu stagnácie, zväčša v tých najpodstatnejších sférach ľudského života, do stavu vyhýbania sa skutočnému „dobrodružstvu“, skutočným životným výzvam na ceste osobnostného rastu. Väčšina ľudí prežije celý život v neustálej „hre“. Hra je príjemná, lebo je bezpečná. Z hľadiska charakterovo-morálnych vlastnosti a historicko-kultúrneho rozhľadu sa jedná zvyčajne o pomerne prostoduché bytosti – „duchovne lenivé“ – a ich spôsob rozhodovania prebieha v nejakej tej „pragmatickej“ rovine. Snažia sa všemožne spôsobom vyhnúť zodpovednosti, a tak si volia také rozhodnutia, kde minimalizujú možné negatívne konzekvencie, ktoré sa pre nich neskôr môžu vyskytnúť.]( "Atrofia duše – medzi „hraním sa“ a „dobrodružstvom“: Voľba adaptácie jedinca vo forme stagnácie, osobnostného úpadku a infantilizácie, prejavené ako – „ohradzovanie“ jadra „charakterových defektov“ (moc, status, nedotknuteľnosť), zbavovanie sa zodpovednosti (prenášanie následkov), neschopnosť milovať, užívanie iných na svoj osoh, snaha „zdať sa“ a predstieraná „odvaha“ v nepodstatnostiach…")
Základný popis
Text analyzuje rozdiel medzi prístupom k životu v podobe účastníka „detskej hry“, kde jedinec – v procese osobnostného rozširovania (expanzie) – sám seba privádza do stavu stagnácie, zväčša v tých najpodstatnejších sférach ľudského života, do stavu vyhýbania sa skutočnému „dobrodružstvu“, skutočným životným výzvam na ceste osobnostného rastu. Väčšina ľudí prežije celý život v neustálej „hre“. Hra je príjemná, lebo je bezpečná. Z hľadiska charakterovo-morálnych vlastnosti a historicko-kultúrneho rozhľadu sa jedná zvyčajne o pomerne prostoduché bytosti – „duchovne lenivé“ – a ich spôsob rozhodovania prebieha v nejakej tej „pragmatickej“ rovine. Snažia sa všemožne spôsobom vyhnúť zodpovednosti, a tak si volia také rozhodnutia, kde minimalizujú možné negatívne konzekvencie, ktoré sa pre nich neskôr môžu vyskytnúť.
« Atrofia duše – medzi „hraním sa“ a „dobrodružstvom“: Voľba adaptácie jedinca vo forme stagnácie, osobnostného úpadku a infantilizácie, prejavené ako – „ohradzovanie“ jadra „charakterových defektov“ (moc, status, nedotknuteľnosť), zbavovanie sa zodpovednosti (prenášanie následkov), neschopnosť milovať, užívanie iných na svoj osoh, snaha „zdať sa“ a predstieraná „odvaha“ v nepodstatnostiach… »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Psychológia – Hlbinná psychológia – Neuróza – Feminizmus – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Ľudský život – Existencializmus – Výchova – Vzdelanie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Pravda – Krása – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Rodina – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie
Drvivá väčšina ľudí nikdy nedospeje do štádia nejakej osobnej rozvinutosti, nebodaj múdrosti. Tento nadpis
– s nasledovným výrokom nižšie – vysvetľuje mnohé z diania navôkol nás, kde sa jedinci – s rôznymi psychickými „obtiažami“ – snažia vytvoriť si „bezpečné prostredie“ na svoj obraz v takej podobe, aby pritom dochádzalo k realizácii úkonov nejakej formy– nimi vyhľadávaných – kompenzácii vlastných neschopnosti alebo tráum, dosahovania plytkých radostí, spokojnosti, rozkoše alebo ukojenia.« Odysseus je hrdinom Odysey, Achilles hrdinom Iliady. Odysseus je predovšetkým typom vynaliezavej inteligencie, Achilles typom statočnosti. Akým spôsobom tieto typy oslovia našich žiakov? Ako sa chlapec vyvíja a prekračuje rané detstvo, prejavujú sa v ňom vlohy pre dobrodružstvo. To si všimli všetci pozorní pedagógovia. Existuje však výrazný rozdiel, čo do ich naturelu, medzi dobrodružstvom a hrou. Hra spočíva vo voľnom uplatňovaní našich schopností. Jej charakteristickým znakom je absencia namáhavého úsilia. Hovorí sa, že dieťa sa hrá, keď počas svojich radovánok v tráve, keď skáče alebo sa preteká v behu, alebo keď napodobňuje činy svojich starších súputníkov. Avšak, akonáhle sa námaha potrebná na pokračovanie v hre stane citeľnou, hra sa mení na úlohu a stráca svoje čaro. Duch dobrodružstva, naopak, je vyvolaný úskaliami; teší sa z budúcich prekážok, ktoré je potrebné zvládnuť; je to prejav sviežej a zdanlivo neobmedzenej energie, ktorej drsný kontakt s realitou ešte neukázal jej hranice. Dobrodružný duch sa u detí začína rozvíjať vtedy, keď ich už rodinný život úplne neuspokojuje, keď sa chcú oslobodiť od obmedzenia, ktoré im prináša závislosť od druhých, keď sa im zdá, akoby sa im celý svet otváral a mohli by sa odvážiť a urobiť takmer čokoľvek. (Adler,s. 147-148) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: ADLER, Felix. The Moral Instruction of Children. New York (USA) : D. Appleton and Company, 1895. 270 strán.▐ Zverejnené: 26/06/2026
![Kiplingov pohľad na čas a povinnosť, zároveň psychologická diagnóza stavu človeka odtrhnutého od svojich koreňov. Text rozoberá tému obety predkov a morálnej povinnosti potomstva za zodpovednosť pri zachovaní ich kultúrneho a duchovného odkazu. V dobe, kedy sa naša spoločnosť, pod tlakom sileného individualizmu a obsesie vlastnou – neraz psychicky narušenou – maličkosťou, rozpadá na tisíce kadejakých nesúrodých fragmentov a „identita“ je vnímaná len ako produkt prevládajúceho trendu a momentálneho výberu – na podklade akéhosi primitívne navodeného pocitu „páčivosti“ – z ponuky „hlásateľmi pokrokovo správneho a dovoleného“ nám dodaných povolených svetonázorových orientácii, nás tieto slová prinavrácajú k základnej pravde o ľudskom bytí: sme len jedným článkom v reťazci. Najčastejší zánik spoločností nastáva vtedy, keď jednotlivec prestane vidieť súvislosť medzi svojím „ja“ a predkami, keď nie je schopný milovať, len používa, keď sa mu jeho životným krédom stáva „Non serviam“ a ostatní sú tu pre neho a jeho blaho.]( "Tradícia a kontinuita: Pretrvávajúce právo našich otcov a odovzdávanie takého dedičstva ďalším generáciám, aby sme neokrádali našich synov (Rudyard Kipling – The Heritage)")
Základný popis
Kiplingov pohľad na čas a povinnosť, zároveň psychologická diagnóza stavu človeka odtrhnutého od svojich koreňov. Text rozoberá tému obety predkov a morálnej povinnosti potomstva za zodpovednosť pri zachovaní ich kultúrneho a duchovného odkazu. V dobe, kedy sa naša spoločnosť, pod tlakom sileného individualizmu a obsesie vlastnou – neraz psychicky narušenou – maličkosťou, rozpadá na tisíce kadejakých nesúrodých fragmentov a „identita“ je vnímaná len ako produkt prevládajúceho trendu a momentálneho výberu – na podklade akéhosi primitívne navodeného pocitu „páčivosti“ – z ponuky „hlásateľmi pokrokovo správneho a dovoleného“ nám dodaných povolených svetonázorových orientácii, nás tieto slová prinavrácajú k základnej pravde o ľudskom bytí: sme len jedným článkom v reťazci. Najčastejší zánik spoločností nastáva vtedy, keď jednotlivec prestane vidieť súvislosť medzi svojím „ja“ a predkami, keď nie je schopný milovať, len používa, keď sa mu jeho životným krédom stáva „Non serviam“ a ostatní sú tu pre neho a jeho blaho.
« Tradícia a kontinuita: Pretrvávajúce právo našich otcov a odovzdávanie takého dedičstva ďalším generáciám, aby sme neokrádali našich synov (Rudyard Kipling – The Heritage) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Klasická literatúra – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
« Naši otcovia v tých úžasných časoch, počas ktorých sa svet [človeku] ešte neveliký zdal, zabezpečili nám dedičstvo, veriac – bez pochybností, že my, deti ich sŕdc, ktoré vtedy tak mohutne bili, v neskorších časoch zohráme rovnakú úlohu pre naše [vlastné] potomstvo. Tisícročia vytrvalo budovali, na úžitok nás i našich vnukov… […] Dávali sa, no nezrátavali nimi odovzdané, počas svojej každodennej obete. Nielen baránky, snáď aj kupované holubice, nebodaj každý desiatok zo zobchodovaného zlata — svoje najdrahšie životy, svoju najmilšiu lásku obetovali už v dávnych časoch. Zdržujúc sa dokonca aj toho, čo je dovolené, sklonili krk, aby niesli neozdobené jarmo, ktoré prináša strašnú drinu a najtvrdšie starosti. Preto je vďaka nim sloboda istá; preto vďaka nim stojíme v bezpečí pred všetkým – okrem lenivosti a pýchy, v krajine plnej radosti. A preto, pri svojom podráždení – nereptajte, že dali nám takýto veľký príkaz, ktorý je potrebné splniť; ani nesnívajte ohromení: „Veď čas – azda – ušetrí ich prácu,“ zatiaľ čo my spíme. Drahocenné a jasné, tisíc rokov, trvá právo našich otcov. Nech sa aj my podobne obetujeme, aby sme neokradli našich synov. (Kipling,s. 104-105) » ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: KIPLING, Rudyard. Songs from Books. Garden City – New York (USA) : The Country Life Press, 1914. 249 strán.▐ Zverejnené: 19/06/2026
![Z psychologického hľadiska môžeme tento úryvok interpretovať ako vplyv vnútorného stavu na externú realizáciu. Materstvo v tomto kontexte nie je chápané iba ako biologický akt reprodukcie a samotná matka je dokonca posunutá do polohy „vedomého tvorcu“. Je to predstava o tom, že práve cnosť a osobná vznešenosť matky umožňujú ten najdokonalejší zrod dieťaťa, ktoré sa stalo „vtelením duše“, alebo inak povedané: „zhmotnením – fyzickou manifestáciou – myšlienky“.]( "Matka ako tvorca / stvoriteľ: Materstvo ako „zhmotnenie – fyzická manifestácia – myšlienky“, tj. metafyzická základňa pravdy a krásy (v podobe realizácie najčistejšieho ideálu pravej lásky) / Edmund Spenser")
Základný popis
Z psychologického hľadiska môžeme tento úryvok interpretovať ako vplyv vnútorného stavu na externú realizáciu. Materstvo v tomto kontexte nie je chápané iba ako biologický akt reprodukcie a samotná matka je dokonca posunutá do polohy „vedomého tvorcu“. Je to predstava o tom, že práve cnosť a osobná vznešenosť matky umožňujú ten najdokonalejší zrod dieťaťa, ktoré sa stalo „vtelením duše“, alebo inak povedané: „zhmotnením – fyzickou manifestáciou – myšlienky“.
« Matka ako tvorca / stvoriteľ: Materstvo ako „zhmotnenie – fyzická manifestácia – myšlienky“, tj. metafyzická základňa pravdy a krásy (v podobe realizácie najčistejšieho ideálu pravej lásky) / Edmund Spenser »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
« Lebo keď duša, ktorá bola oddelená,
na svojom počiatku,
od toho veľkého nesmrteľného ducha,
vďaka ktorému všetci žijú, aby milovali,
a kedysi dávno zostúpila nadol
z vrcholu najčistejších nebeských výšin,
aby sa tu vtelila, vtedy prijala svetlo
a živého ducha z tej najkrajšej hviezdy,
ktorá osvetľuje svet zo svojho ohnivého voza.[…]
Z toho vyplýva, že tieto krásne duše, ktoré
nesú najväčšiu podobnosť
s oným nebeským svetlom,
si vytvárajú pre seba
najkrajšie a najvznešenejšie telesné príbytky,
aké nachádzajú najvhodnejšie pre svoje potešenie,
a hrubú hmotu – svojou zvrchovanou mocou,
uspôsobujú tak ladne, že sa z toho stane palác,
hodný takejto panenskej kráľovnej.A tak každý duch, čím je čistejší,
a čím viac nebeského svetla v sebe nesie,
tým si získava krajšie telo,
aby v ňom prebýval,
a tým krajšie ho osvetlí,
s radostnou milosťou a príjemným vzhľadom.
Lebo ak telo nadobúda podobu duše;
lebo duša je formou a z nej sa telo vytvára.
(Spenser,s. 395) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: SPENSER, Edmund. The Works of Edmund Spenser : with Observations on His Life and Writtings (Complete in One Volume). Londýn (Anglicko) : Henry Washbourne, 1846. cca. 560 strán.▐ Zverejnené: 18/06/2026
![Citát o triumfe lásky nad smrťou. Ľudský život je v mnohom o prijatí nevyhnutného. Ale je to práve láska, ktorá je zároveň radostnou zvesťou ohľadom tejto stránky života, a práve láska sa pre nás stáva „svetlom nad priepasťou“…]( "Keď sa „Amor Fati“ – prijatie osudu – pre človeka stáva znesiteľným: Láska je silnejšia ako smrť, alebo strach zo smrti (Turgenev / Apríl, 1878)")
Základný popis
Citát o> triumfe lásky nad smrťou. Ľudský život je v> mnohom o> prijatí nevyhnutného. Ale je to práve láska, ktorá je zároveň radostnou zvesťou ohľadom tejto stránky života, a> práve láska sa pre nás stáva „svetlom nad priepasťou“…
« Keď sa „Amor Fati“ – prijatie osudu – pre človeka stáva znesiteľným: Láska je silnejšia ako smrť, alebo strach zo smrti (Turgenev / Apríl, 1878) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Slovania – Rusko
« Láska , pomyslel som si,
je silnejšia než smrť alebo strach zo smrti.
Len vďaka nej, vďaka láske,
život drží pokope a napreduje.
(Turgenev,s. 269) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TURGENEV, Ivan. Dream Tales and Prose Poems. New York (USA) : The Macmillan Company, Londýn (Anglicko) : William Heinemann, 1916. 324 strán.▐ Zverejnené: 18/06/2026
└ Aktualizované: 19/07/2026 (00:27)
![Krása v Maeterlinckovom chápaní nie je „ľahkosť bytia“, ale výsledok vnútorného pokľaknutia pred najvyššou pravdou, ktoré paradoxne pozdvihuje. Je to proces zušľachtenia cez pokoru, kde duša prestáva bojovať, presadzovať a odporovať, naopak – začína načúvať vznešenosti. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o vývoji ľudskej osobnosti v štádiu – „Le Point de Bascule“ alebo „Soglia di Trasformazione“. Pre niekoho, kto bol dovtedy len „Le Décadent“, je to azda „Fin de siècle“; ale vždy je to – o očakávaniach, kam nás tento proces napokon privedie.]( "Umožniť, aby sa duša človeka povzniesla, zušľachtila a stala nádhernou na podklade myšlienok, ktoré sú vznešenejšie než tie ostatné (Maurice Maeterlinck / The Treasure of the Humble)")
Základný popis
Krása v Maeterlinckovom chápaní nie je „ľahkosť bytia“, ale výsledok vnútorného pokľaknutia pred najvyššou pravdou, ktoré paradoxne pozdvihuje. Je to proces zušľachtenia cez pokoru, kde duša prestáva bojovať, presadzovať a odporovať, naopak – začína načúvať vznešenosti. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o vývoji ľudskej osobnosti v štádiu – „Le Point de Bascule“ alebo „Soglia di Trasformazione“. Pre niekoho, kto bol dovtedy len „Le Décadent“, je to azda „Fin de siècle“; ale vždy je to – o očakávaniach, kam nás tento proces napokon privedie.
« Umožniť, aby sa duša človeka povzniesla, zušľachtila a stala nádhernou na podklade myšlienok, ktoré sú vznešenejšie než tie ostatné (Maurice Maeterlinck / The Treasure of the Humble) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Láska – Feminizmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie
« Na celom svete nie je nič, čo by tak túžilo po kráse ako ľudská duša, ani nie je nič, k čomu by sa krása tak ochotne pripútavala. Na svete neexistuje nič, čo by bolo schopné takého spontánneho pozdvihnutia, takého rýchleho zušľachtenia; nič, čo by sa tak dôsledne podriaďovalo čistým a vznešeným príkazom, ktoré dostáva. Na svete neexistuje nič, čo by preukazovalo hlbšie podvolenie sa voči myšlienke, než sa to stáva pri tej [myšlienke], ktorá je vznešenejšia, než sú tie ostatné. A na tejto našej zemi je len málo duší, ktorých nedokáže uchvátiť prevaha, akú má duša, ktorá bola ochotná stať sa krásnou. (Maeterlinck,s. 199) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: MAETERLINCK, Maurice. The Treasure of the Humble. New York (USA) : Dodd, Mead & Company, 1903. 225 strán.▐ Zverejnené: 17/06/2026
![Text nás konfrontuje s otázkou, ktorá aj dnes znie rovnako urgentne, ako pred mnohými stáročiami. Čím vlastne sme? Len biologickým strojom poháňaným chamtivosťou a strachom z trestu? Alebo niečím viac – zodpovednými morálnymi bytosťami, ktoré definuje ich schopnosť vnímať etický rozmer svojej existencie?]( "Jedinec ako morálna bytosť: Iba ten, kto vníma a prijíma zodpovednosť za svoj duševný rozvoj je plnohodnotným človekom")
Základný popis
Text nás konfrontuje s otázkou, ktorá aj dnes znie rovnako urgentne, ako pred mnohými stáročiami. Čím vlastne sme? Len biologickým strojom poháňaným chamtivosťou a strachom z trestu? Alebo niečím viac – zodpovednými morálnymi bytosťami, ktoré definuje ich schopnosť vnímať etický rozmer svojej existencie?
« Jedinec ako morálna bytosť: Iba ten, kto vníma a prijíma zodpovednosť za svoj duševný rozvoj je plnohodnotným človekom »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Sexuálna výchova – Etika – Humanizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Láska – Feminizmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Slovania – Rusko
« Turgenev, Dostojevskij a Tolstoj totiž nepovažujú mužov a ženy, ktorých s takou úžasnou zručnosťou vytvárajú, za zvieratá, poháňané iba chamtivosťou a žiadostivosťou a zdržiavané od zločinu iba strachom z trestu, ale za zodpovedné morálne bytosti, ktorých celá existencia je ovplyvnená morálnymi impulzmi, pre ktorých je správanie ústrednou súčasťou života. To neskresľuje ich úsudok, ani ich nerobí nepravdivými voči faktom života; ich postavy nie sú bábkami z knihy nedeľnej školy, stvorenými na vynucovanie morálneho ponaučenia, ale potácajúcimi sa, ašpirujúcimi jednotlivcami, napoly hlina a napoly niečo jemnejšie, čo ich oživuje. Predstavujú morálne sily, pretože bez nich nemožno vytvoriť skutočný obraz mužov a žien.(s. V) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TURGENEV, Ivan. A House of Gentlefolk and Fathers and Children. New York (USA) : P. F. Collier & Company, 1917. 406 strán.▐ Zverejnené: 04/06/2026
![Feminizmus v jeho najvyššej a najelegantnejší forme: žena, ktorá si váži seba a svoju vlastnú dôstojnosť, vníma vlastnú zodpovednosť za to, kým je, a k čomu smeruje, a preto urobí všetko preto, aby sa – postupom svojho života – stala cnostnou a múdrou.]( "Dcéra kráľa – dievčina z „pánskeho rodu“: Nikdy nebola otrokyňou, a tak nemôže byť oslobodená… (Henryk Sienkiewicz – Quo Vadis? / 1897)")
Základný popis
Feminizmus v jeho najvyššej a najelegantnejší forme: vznešená žena, ktorá si váži seba a svoju vlastnú dôstojnosť, neskôr vníma vlastnú zodpovednosť za to, kým je, a k čomu smeruje, a preto urobí všetko preto, aby sa – postupom svojho života – stala cnostnou a múdrou.
« Dcéra kráľa – dievčina z „pánskeho rodu“: Nikdy nebola otrokyňou, a tak nemôže byť oslobodená… (Henryk Sienkiewicz – Quo Vadis? / 1897) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo
– „Pokiaľ je otrokyňou, tak si ju jednoducho kúp.“
– „Nie je otrokyňa.“
– „A kým teda je? Oslobodená žena Plautia?“
– „Nikdy nebola otrokyňou, [a tak] nemohla byť oslobodenou ženou.“
– „Kto je to?“
– „Neviem, kráľova dcéra alebo niečo podobné.“
(Quo Vadis, s. 8)PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Narrative of the Time of Nero. Boston (USA) : Little, Brown, and Company, 1897. 551 strán.▐ Zverejnené: 03/06/2026
![Odhalenie zabudnutej a nenahraditeľnej úlohy otca vo výchove svojej dcéry – o úlohe otca ako prvého strážcu ženskosti svojej dcéry. Tento text prináša slová z pre nás pomerne cudzieho konca sveta – zo starého Orientu, kde sa dcéry vychovávali ako „poklady srdca“ a princovia museli byť hodní, aby si takéto ženy zaslúžili. Je to príklad univerzálnej psychologicko-mravnej lekcie, ktorá vyzýva oboch partnerov vstupujúcich do manželstva k tomu, aby mali v danej dobe tomuto aktu primerané osobnostné kvality, dosiahli určitú – znamenitú – úroveň osobného rozvoja.]( "Každý správny kráľ vychováva zo svojej dcéry budúcu kráľovnú: Princovia sú hodni manželstiev s hviezdnými princeznami (The Story of Persia, 1887)")
Základný popis
Odhalenie zabudnutej a nenahraditeľnej úlohy otca vo výchove svojej dcéry – o úlohe otca ako prvého strážcu ženskosti svojej dcéry. Tento text prináša slová z pre nás pomerne cudzieho konca sveta – zo starého Orientu, kde sa dcéry vychovávali ako „poklady srdca“ a princovia museli byť hodní, aby si takéto ženy zaslúžili. Je to príklad univerzálnej psychologicko-mravnej lekcie, ktorá vyzýva oboch partnerov vstupujúcich do manželstva k tomu, aby mali v danej dobe tomuto aktu primerané osobnostné kvality, dosiahli určitú – znamenitú – úroveň osobného rozvoja.
« Každý správny kráľ vychováva zo svojej dcéry budúcu kráľovnú: Princovia sú hodni manželstiev s hviezdnými princeznami (The Story of Persia, 1887) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Orient – Blízky východ – Perzia – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Výchova – Vzdelanie – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo
« Potom jemenský kráľ nariadil, aby sa pripravili jeho audienčné siene, a aby sa zhromaždili šľachtici jeho ríše. A tam prišli aj tri mladice, ktoré doteraz žili v ústraní; boli zdobené korunami a drahokamami, a doteraz nikdy nepoznali smútok. Na ich pôvabne, tmavé vlasy dovtedy žiadne trápenia ani len nesiahli. A tam odovzdal trom princom tri poklady svojho srdca. Avšak v trpkosti svojej duše povedal: „Nie Feridoon je príčinou môjho smútku, ale ja sám. Vedzte, že ten, kto nemá dcéry, bude ušetrený bolesti z rozlúčky s nimi.“ Potom povedal mudrcom kráľovstva: „Králi sú hodní byť manželmi hviezd, ako sú tieto. Vedzte, že som odovzdal svoje milované dcéry týmto princom, podľa našich obradov a zvykov, aby si ich vážili a milovali ako svoje vlastné duše.“(s. 16) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: BENJAMIN, Samuel Green Wheeler. The Story of Persia / The Story of The Nations. New York, Londýn : G. P. Putnam’s Sons, 1887. 306 strán.▐ Zverejnené: 01/06/2026
![Pokorné vyznanie slabosti pred nevinnosťou. Mravný ideál doby, kedy sa rodina považovala za základ spoločnosti, za svätý prístav ľudstva – skutočný „domus sancta“. O rozdieloch medzi odchodom a návratom, medzi bremenom sveta, ktoré nesie na svojich pleciach otec rodiny a absolútnou zraniteľnosťou nového života. Berthold Woltze nás vnáša do izby, ktorá dýcha tichom. Otec sa skláňa nad kolískou, pričom jeho telo ešte stále nesie tiaž batohu, symbolu práce, cesty, ale hlavne absencie. Jeho tvár sa obracia ku dieťatku v kolíske. V tejto chvíli dochádza k reštrukturalizácii identity tohto otca. Muž, ktorý prežil drsnosť zaobchádzania sveta navôkol, sa tu stáva pozorovateľom jemného nádychu a výdychu vlastného potomka. Všetko v miestnosti: drevená podlaha, ťažké závesy neďalekej manželskej postele, staré noviny na akomsi stolíku, to všetko svedčí o plynutí času a neúprosnej vlastnosti materiálneho sveta – tj. o jeho chátraní. Len tento jeden moment intimity pôsobí nadčasovo. Je to estetika, v ktorej kvitne najčistejšia forma lásky: tá, ktorá prichádza po dlhom čakaní…]( "Návrat otca – na kolenách pri kolíske: „Najprv dieťatku, a potom…“ / „Erst zum Kinde und dann…“ (Berthold Woltze, 1871)")
Základný popis
Pokorné vyznanie slabosti pred nevinnosťou. Mravný ideál doby, kedy sa rodina považovala za základ spoločnosti, za svätý prístav ľudstva – skutočný „domus sancta“. O rozdieloch medzi odchodom a návratom, medzi bremenom sveta, ktoré nesie na svojich pleciach otec rodiny a absolútnou zraniteľnosťou nového života. Berthold Woltze nás vnáša do izby, ktorá dýcha tichom. Otec sa skláňa nad kolískou, pričom jeho telo ešte stále nesie tiaž batohu, symbolu práce, cesty, ale hlavne absencie. Jeho tvár sa obracia ku dieťatku v kolíske. V tejto chvíli dochádza k reštrukturalizácii identity tohto otca. Muž, ktorý prežil drsnosť zaobchádzania sveta navôkol, sa tu stáva pozorovateľom jemného nádychu a výdychu vlastného potomka. Všetko v miestnosti: drevená podlaha, ťažké závesy neďalekej manželskej postele, staré noviny na akomsi stolíku, to všetko svedčí o plynutí času a neúprosnej vlastnosti materiálneho sveta – tj. o jeho chátraní. Len tento jeden moment intimity pôsobí nadčasovo. Je to estetika, v ktorej kvitne najčistejšia forma lásky: tá, ktorá prichádza po dlhom čakaní…
« Návrat otca – na kolenách pri kolíske: „Najprv dieťatku, a potom…“ / „Erst zum Kinde und dann…“ (Berthold Woltze, 1871) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Viktoriánska éra
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Nr. 19, 1871. Londýn a New York : The Butterick Publishing Co., 1891. 117 strán.Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1871.▐ Zverejnené: 01/06/2026
![Intímny moment z prostredia domova, kde sa prepletajú témy materstva, trpezlivosti a estetika konca 19. storočia. Vyobrazenie prejavov lásky, v každom jednom stehu – lásky, ktorá sa vyjavuje skrze službu. Z psychologického hľadiska ide o fascinujúci akt „hniezdenia“ [„nesting“, pozn.]: inštinktívnu potrebu pripraviť bezpečné útočisko pre svoje potomstvo v časoch, keď bola krehkosť ľudského života každého novorodenca, vzhľadom na neistotu jeho prežitia, priam hmatateľná a Zubatá stála pripravená za každým rohom. Práca s výšivkou takto bola rovnako aj – svojim spôsobom – formou modlitby, tichou prosbou o zdravie a šťastný osud.]( "Viktoriánsky ideál: Matka – Výšivka – Kolíska – Dieťa (1891)")
Základný popis
Intímny moment z prostredia domova, kde sa prepletajú témy materstva, trpezlivosti a estetika konca 19. storočia. Vyobrazenie prejavov lásky, v každom jednom stehu – lásky, ktorá sa vyjavuje skrze službu. Z psychologického hľadiska ide o fascinujúci akt „hniezdenia“ [„nesting“, pozn.]: inštinktívnu potrebu pripraviť bezpečné útočisko pre svoje potomstvo v časoch, keď bola krehkosť ľudského života každého novorodenca, vzhľadom na neistotu jeho prežitia, priam hmatateľná a Zubatá stála pripravená za každým rohom. Práca s výšivkou takto bola rovnako aj – svojim spôsobom – formou modlitby, tichou prosbou o zdravie a šťastný osud.
« Viktoriánsky ideál: Matka – Výšivka – Kolíska – Dieťa (1891) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Viktoriánska éra
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: WANDLE, Jennie Taylor. The Art of Drawn-Work. Londýn a New York : The Butterick Publishing Co., 1891. 117 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/viktoriansky-ideal-matka-vysivka-koliska-dieta-1891/
▐ Zverejnené: 01/05/2026
![]( "Užívajte svoj čas, lebo dni sú zlé (List Efezanom 5, 15-16 / The Holie Bible,1595)")
Základný popis
O hodnote času nášho pozemského pobytu, ktorý nám nie je daný na večnosť, ale ako dar k využitiu. Volanie k voľbe zmysluplnosti pri rozhodovaní o trávení ďalšieho, možno aj toho nasledujúceho úseku svojho života. V 16. storočí mal každý deň hodnotu zlata, pretože mohol byť v okamihu znivočený – chorobami, vojnami alebo nejakou inou formou náhleho úmrtia…
« Užívajte svoj čas, lebo dni sú zlé (List Efezanom 5, 15-16 / The Holie Bible,1595) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Biblia – Sebarozvoj – Obrátenie – Znovuzrodenie – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Krása – Láska
« 15 Dávajte si preto pozor, ako by ste mali správne žiť: nie ako nerozumní, ale ako múdri.
16 Využívajúc svoj čas, lebo dni súzlé. » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: The Holie Bible conteynyng the olde Testament and the newe. / The newe testament of our sauipur Jesus Christe. (Anglicko), 1595. cca. 1600 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/uzivajte-svoj-cas-lebo-dni-su-zle-list-efezanom-5-15-16-the-holie-bible-1595/
▐ Zverejnené: 22/04/2026
![]( "Jeune Mère / Mladá matka (Georges Moreau de Tours, 1891)")
Základný popis
Oslava ideálu, znázornenie prirodzeného poriadku sveta. Obrázok zachytáva okamih tichej lásky a ochrany v domácom prostredí. Svet, kde čas plynie pomalšie, kde každý dotyk a každý pohľad má hlboký význam.
« Jeune Mère / Mladá matka (Georges Moreau de Tours, 1891) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: VACHON, Marius. L’Exposition de Saint-Étienne / 9 Août 1891 [9. augusta 1891] – Août-Septembre-Octobre 1891. 1. vydanie. Saint-Étienne (Francúzsko) : THÉOLIER & Cie. – Imprimeurs-Éditeurs, 1891. 203 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/jeune-mere-mlada-matka-georges-moreau-de-tours-1891/
▐ Zverejnené: 08/04/2026
![]( "Podobenstvo o stratenej ovci (LK 15, 3-7 / 1762)")
Základný popis
Pripomenutie, že stratené niekedy nie je „navždy“ stratené, a že len čaká na to, aby sme „to“ našli. A možno práve táto neistota medzi stratou a nájdením v sebe obsahuje tú najväčšiu životnú krásu: nádej. Na jednej strane pozorujeme, ako sa nerozumné stvorenie ocitne v neznámom prostredí čeliac nebezpečenstvu, ktoré nie je schopné zvládnuť, odsúdené na milosť a nemilosť osudu, stane sa predmetom hľadania. Na druhej strane sledujeme nekonečnú lásku pátrajúceho. Pastier, ktorý necháva deväťdesiatdeväť oviec a ide za tou jedinou – stratenou, nám ukazuje paradox ľudskej lásky. Podobenstvo o stratenej ovci v tomto konkrétnom šate nadobúda takmer hmatateľnú váhu. Typografia 18. storočia – s jej špecifickým rytmom – pôsobí ako ozvena zo sveta, v ktorom bolo hľadanie pravdy hlbšie, a preto aj bolestivejšie. Bolo potrebné – a ľudia boli ochotní – v procese hľadania pravdy vynaložiť mnoho úsilia a obety.
« Podobenstvo o stratenej ovci (LK 15, 3-7 / 1762) »
ZNAČKY: Citát – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Sebarozvoj – Obrátenie – Znovuzrodenie – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Krása – Láska
« 3 A povedal im toto podobenstvo. 4 Ktorý z vás, keď má sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou stratenou, kým ju nenájde? 5 A keď ju nájde, s radosťou si ju vezme na plecia. 6 A keď príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: „Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju ovečku, ktorá sa mi stratila.“ 7 Hovorím vám, že tak bude v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie
nepotrebujú. » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: The Book of Common Prayer and Administration of the Sacraments, and Rites and Ceremonies of the Church, According to the Use of The Church of England: Together with thePsalter or Psalms of David, Pointed as They Are Sung or Said in Churches. Cambridge (UK) : Joseph Bentham – Printer to the University + Benj. Dod – Bookseller in London, 1762. cca. 1440 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/podobenstvo-o-stratenej-ovci-lk-15-3-7-1762/
▐ Zverejnené: 28/03/2026
![]( "Rodina na poli v Smolenskej oblasti – „Smolenshchina“ (1871)")
Základný popis
Táto ilustrácia nie je len zobrazením orby, ktorá predchádza samotnému siatiu osiva – je to oslava cyklu života. Svedectvo o tradičnom spôsobe života, kde práca bola cnosťou, pokora hodnotou a rodina základom existencie. V tomto období sa formovali mravné ideály – čistota srdca, láska k domovine a úcta ku komunite.
« Rodina na poli v Smolenskej oblasti – „Smolenshchina“ (1871) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Feminizmus – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Národ – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 125: 22. máj 1871 (Zväzok 5 [V.] – No. 21). 3. ročník [III.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1871.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rodina-na-poli-v-smolenskej-oblasti-smolenshchina-1871/
▐ Zverejnené: 27/03/2026
![]( "Jar – Rodná zem – Matka – Otec – Vlasť (Antonín Majer, 1922)")
Základný popis
Jar v kvitnúcom Česko-Slovensku. Pohľad na ľudovú kultúru, kde sa kone ťažko predierajú ornou pôdou a tradícia úzko prepája s prebúdzaním prírody. Oslava kultúrneho dedičstva, hlboko zakoreneného v národnej kultúre, folklóre a harmónii medzi človekom a jeho zemou – danou mu od Boha, domovinou, tou drahou otčinou zanechanou mu jeho predkami.
« Jar – Rodná zem – Matka – Otec – Vlasť (Antonín Majer, 1922) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Feminizmus – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Národ – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Graphic Art of Czechoslovakia (Exhibition of Prints from the Private Collection of Henry J. John M. D.) Cleveland (USA) : The Cleveland Museum of Art, 1922. cca. 60 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/jar-rodna-zem-matka-otec-vlast-antonin-majer-1922/
▐ Zverejnené: 23/03/2026
└ Aktualizované: 24/03/2026 (23:47)
![]( "Dievčenstvo ako predobraz materstva: Osobný rast k múdrosti a znovuzrodenie sveta (Charles Robinson, 1895)")
Základný popis
Vizuálna báseň o prirodzených cykloch v prírode a spoločne s tým – neoddeliteľne – prezentácia symboliky hlbokých archetypov ženskosti. Tento obraz rezonuje s dávnymi mytológiami, kde je žena uctievaná ako matka a stvoriteľka. Je to oslava jej schopnosti – priniesť nový život a stať tak pri počiatočnom bode zrodu mnohých ďalších generácii – byť súčasťou večného kolobehu života a nepretržitej obnovy tohto sveta.
« Dievčenstvo ako predobraz materstva: Osobný rast k múdrosti a znovuzrodenie sveta (Charles Robinson, 1895) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Komentár – Inšpirácia – Jar – Príroda – Mytológia – Okultizmus – Alchýmia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Psychoanalýza – Ľudský život – Existencializmus – Feminizmus – Sexuálna výchova – Mravný ideál– Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo
Nasledujúci obrázok pozostáva z dvoch obrázkov spojených dokopy. Aby som bol úplne presný, obe sú súčasťou obálky detskej knihy „A Child’s Garden of Verses“. Časť vľavo sa nachádza na titulnej strane a časť vpravo je – pre zmenu – na zadnej strane spomenutej knihy. Pôvodne som si nebol úplne istý, či tento obrázok zverejniť. Je to pomerne jednoduchý nákres. Na prvý pohľad. Ak si ho človek prezrie poriadne… popremýšľa nad jeho symbolikou…
Začnime hlavnou časťou, čo do veľkosti aj významu, a tou je tá na ľavej strane. Centrálnym objektom celého vyobrazenia tu je dievčenská figúra. Tá drží priamo v oblasti svojho lona nádobu, kvetináč. Takéto vyobrazenie v symbolickej rovine reprezentuje potenciál dievčiny pre „budúcu kreáciu“. Hovoríme o prvej úrovni elementárnej osnovy životného cyklu: panna – kreatívny potenciál, matka – samotný proces kreácie, kráľovna (múdra žena) – odovzdávanie nadobudnutého životného poznania, uzavretie cyklu. Azda nikoho nemôže prekvapiť, že: „Predstava nádoby alebo vázy zrodenia bola u pytagorejcov známym symbolom… (Mead, 1906 / s. 26)“ Dokonca i takí Mayovia mali údajne božstvo previazané so zrodom a prinášaním úrody, ktoré bývalo zobrazené: „…v pozícii rodiacej ženy, niekedy držiac v rukách vázu, pravdepodobne na obilie. Bolo spájané s pannou… (Hagar, 1909)“ Jedným z dôležitých krokov alchymistov pri výrobe slávneho „kameňa mudrcov“ bol aj: „Táto nasledovná práca sa vykonáva v tej istej ‚Vas Philosophorum‘, alebo v nádobe podobnej tej prvej… (Pernety, 1898 / s. 192)“ Aký význam sa niekedy prikladal takejto „nádobe“ možno upresnia tieto slová: „Filozofická obec už v dostatočnej miere hovorila o všetkom, čo je potrebné ohľadom diela, s výnimkou nádoby; ktorá je božským tajomstvom, ukrytým pred modlármi, a bez tejto znalosti nikto nemôže dosiahnuť majstrovstvo… (Atwood, 1850 / s. 137-138)“ Uvedené – tak nejako – zhrnuté dokopy: „…odhaľujú pravú podstatu ‚Prima Materia‘, zatiaľ čo ‚Vas Philosophorum‘, v ktorom je uchovávaná a spracovávaná, je opísaná protichodnými slovami a niektorí autori ju vyhlasujú za božské tajomstvo. Keďže máme k dispozícii matériu kameňa aj potrebnú nádobu, postupy, ktoré je potom potrebné vykonať na dosiahnutie ‚Magnum Opus‘, [sú] opísané so striedmou zrozumiteľnosťou. (Pernety, 1898 / s. 42)“ Pridržiavajúc sa alchymistickej terminológie, nebude ďaleko od pravdy tvrdenie: dievčina na obrázku drží v rukách „Vas Philosophorum“, kde sa bude odohrávať podstata jej životného „Magnum Opus“.
O aký „Magnum Opus“ sa jedná nám naznačujú ďalšie časti tejto kresby. Z tejto nádoby – v oblasti jej lona – vyrastá „príroda“. Táto „príroda“ vyrastá v dvoch vrstvách. Prvá vrstva „prírody“ je vymedzená vyobrazením „srdca“ obklopujúceho dievčinu. Mohli by sme ju označiť ako – vrstva „osobnej lásky“. Druhou vrstvou prírody, ktorá má svoj počiatok v oblasti lona dievčiny, je vyobrazenie ďalšieho – tentokrát obrovského – „srdca“, ktorý zahŕňa „celý svet“. Túto by sme mohli označiť ako – vrstva „stvoriteľská“. Jedna vrstva s tou druhou súvisia a prirodzene na seba nadväzujú. Úspešným zvládnutím výziev lásky na „osobnej úrovni“ dochádza následne k „transcendencii“ – príspevku „všeľudskému“.
A čo potom dievčina v šatôčkách, ktorá s lopatou prehrabáva zeminu, z ktorej do výšok vyrastá obrovský výhonok nejakej tej klíčiacej rastliny? Môžeme na ňu nazerať spôsobom, že sa tam iba hrá, alebo môžeme vnímať jej činnosť ako prejav práce, námahy – aktívneho príspevku, zapojenia sa, do istej miery aj prevzatia zodpovednosti za „rast“, v kontexte všetkého spomenutého, ten svoj. Dievčina aktívne pracuje na formovaní svojej budúcnosti, čím prejavuje svoju vôľu.
Všetko pospájané dokopy mne osobne dáva takéto vysvetlenie: zachytenie ľudskej prirodzenosti, večne sa opakujúceho cyklu vyjadrujúceho nemenný poriadok, kde je dievčenstvo nádejou pre budúce materstvo, nádejou pre nové stvorenie a možnosť nápravy, príspevok k rekonštrukcii sveta, kde sa celý tento príbeh začína už v mladosti. V podstate je tento obrázok oslavou ženskosti, isteže, podľa môjho názoru.
Na záver, asi troška dlhší než zvyčajne, dnešného môjho pojednania už iba „maličkosť“, ktorej som sa pôvodne nechcel venovať. Nepovažoval som to totiž za nijako potrebné, pretože tá základná symbolika je pomerne zjavná a snáď pre mnohých aj známa, lenže málokto ju pozná v takomto rozsahu jej širšieho významu a ten je prekvapivo pôsobivý, a tak… Žaby! Prečo sú tam? Čo s nimi? Začnime kuriozitou. V Írsku voľakedy existovala zvláštna povera: „Chyťte živú žabu a olíznite jej oči jazykom. Osobe, ktorá to urobí, [následne] stačí, ak jazykom olíže akékoľvek choré oko a to sa vylieči. (Mooney, 1887 / s. 166)“ Toľko „medicínske“ rady viažúce sa k využitiu žiab pri liečení zdravotných neduhov. Presuňme sa mi radšej k poznatkom indickej mytológie, kde objavíte i takéto konštatovanie: „…je zaznamenané priame uctievanie kravy a žaby (aspoň v období dažďov). (Keith, 1917 / s. 63)“ Pôvodní obyvatelia USA – Irokézi [Iroquois, pozn.] si dodnes uchoval mýtický príbeh o dvojčatách, synovia panny [mimochodom, zrodenie z panny je súčasťou aj iných kultúrnych tradícii, než je len tá kresťanská, o čom vie málokto…, pozn.], ktorí sa volali Ioskeha (Svetlý – svetlo) a Tawiskara (Temný – temnota). V tomto príbehu: „Ioskeha chodil po zemi, ktorá bola vyprahnutá, vyvolával pramene a jazerá, vytváral potoky a rieky. Ale Tawiskara stvoril obrovskú žabu, ktorá prehltla všetku vodu a zanechala zem suchú, ako bola predtým. Jarabica o tom informovala Ioskehu a ten sa vydal do krajiny svojho brata, pretože si [rozľahlé] územia rozdelili medzi seba. Čoskoro prišiel k obrovskej žabe, prebodol jej bok a voda sa vyvalila [naspäť do prírody]. (Edwards, 1883 / s. 239)“ Z pohľadu odkazu egyptskej mytológie: « Zdá sa, že žaba bola v primitívnych časoch uctievaná ako symbol plodenia, zrodenia a plodnosti vo všeobecnosti; žabia bohyňa „Heqet“ alebo „Heqtit“ [niekedy aj „Hequet“, ako slovensky variant sa používa „Heket“, pozn.] bola stotožňovaná s „Hathor“ [zanikanie alebo splývanie božstiev s prestupovaním, prenášaním vlastností bola v egyptskej histórii pomerne bežná záležitosť, pozn.] a pôvodne bola ženským náprotivkom „Chnuma“ [Khnemu alebo Khnum, pozn.], s ktorým sa stala matkou Hora [Heru-ur, pozn.] Staroveký kult žaby dokazuje skutočnosť, že každý zo štyroch prvotných bohov – Heh, Kek, Nau a Amen – býva zobrazený s hlavou žaby, zatiaľ čo jeho ženský náprotivok má hlavu hada. Kult žaby je jedným z najstarších v Egypte a verilo sa, že žabí boh a žabia bohyňa zohrali veľmi významnú úlohu pri stvorení sveta. (Budge, 1904 /
s. 378) » Z rámca doteraz napísaného sa neodchyľuje ani tento citát: « Zdá sa, že stará verzia tohto stvorenia sveta z priepasti sa zachovala v tradícii, ktorá považuje boha s hlavou barana „Chnuma“ z Elefantíny [riečny ostrov na Níle, pozn.] a jeho manželku, bohyňu s hlavou žaby „Heket“, za „prvých bohov, ktorí boli na počiatku, ktorí stvorili ľudí a zrodili bohov“. Základná myšlienka jednoducho hľadá pôvod všetkých vôd, vrátane oceánu, v mýtickom prameni Nílu medzi kameňmi prvého kataraktu… » Rovnaký zdroj neskôr uvádza: „Chnum formuje deti a Heket [– žabia bohyňa, pozn.] im dáva život. (Müller, 1918 / s. 50-51)“ „…a zelená farba žaby je kľúčom k významu starovekej bohyne Heket. […] Vzhľadom na všetko sa zdá pravdepodobné, že v Egypte, kde by pôda bez rozvodnenia Nílu nemala takmer žiaden význam…, (Robertson, 1910 / s. 150-151)“ je zelená farba vyjadrením jednoduchej rovnice: dostatok vody znamená rast, zeleň a ŽIVOT. V tejto chvíli už asi každý pochopil symbolické posolstvo žabích božstiev – ich priamu väzbu na životodarnosť vôd, s nejakým tým dôrazom na špecificky egyptskú bohyňu Heket. Prečo práve ju? Pretože, ak si niekto z vás dá tú námahu a pozrie znak tohto egyptského božstva v hieroglyfoch, v tej chvíli zistí, že pán Charles Robinson sa rozhodol na svojom obrázku nakresliť prakticky vernú kópiu tohto znaku! Preto. Väzba na vodu je zachovaná, no v odlišnej rovine, aj v: „…hinduistickom príbehu o Bhekim alebo žabom princovi, „čo označuje Slnko odpočívajúce nad vodou“, alebo tesne nad horizontom, ako to vždy býva v blízkosti [obdobia] zimného slnovratu… (Woolley, 1888 / s. 160)“ [Pozn.: Britský historik George William Cox používa vo svojej práci „The Mythology of the Aryan Nations in Two Volumes“ termín „frog-sun“ – „žabie Slnko“.] I keď pôvodná legenda hovorí o: „Bheki – žaba bola krásnou dievčinou; jedného dňa, keď sedela pri studni, tak ju tam objavil kráľ a požiadal, aby sa stala jeho ženou. Súhlasila pod podmienkou, že jej nikdy neukáže ani kvapku vody…, (Aiyangar, 1898 / s. 222)“ čo nás posúva k ďalšiemu rozmeru symbolických významov žiab.« Žaba, ktorú grécko-egyptský spisovateľ, známy pod menom Hórapollón, nazval „vyjadrením človeka v zárodku…“, (Brown, 1898 / s. 157) » alebo , „…žaba predstavovala nekompletne sformovaného človeka, (Budge, 1904 / s. 379)“ čím je naznačený pravdepodobne najznámejší význam, aký žaby všeobecne zvyknú
– v symbolickej rovine – zastávať: transformácia – premena. Už Shakespeare prirovnával žabu k životným strastiam: „Sladké sú plody utrpenia, ktoré je ako ropucha – škaredá a jedovatá, no na hlave nosí vzácny klenot, (Wolsey, 1917 / s. 97)“ ktoré, ak sú zvládnuté, vedú k oslňujúcej odmene. A asi každý pozná príbeh žabiaka, ktorá vraví princezne: « „Tvoje šaty, tvoje perly a šperky, ani tvoja zlatá korunka nie sú pre mňa,“ odpovedal žabiak, „ale keby si ma milovala a mala ma za spoločníka a kamaráta na hranie a dovolila by si mi sedieť vedľa teba pri stole, jesť z tvojho taniera, piť z tvojho pohára a spať v tvojej malej postieľke, – keby si mi toto všetko sľúbila, potom by som sa ponoril pod vodu a priniesol ti späť tvoju zlatú loptičku.“ (Grimm, 1922 / s. 33) » Pričom existujú aj opačné varianty tohto príbehu, napríklad v Rusku majú príbehy o „Žabej kráľovne (The Russian Fairy Vook, 1907)“, resp. o „Žabej cárovne (Polevoi, 1893)“ Klasickým príkladom ostáva: „Ďalšou ťažkosťou, ktorá stojí v ceste vyslobodeniu, je, že dievča v nejakej odpornej podobe, ako had, drak, ropucha alebo žaba, musí byť trikrát pobozkané. (Grimm, 1883)“ V týchto spomenutých prípadoch sa jedná o premenu v zmysle osobného rastu jedinca.Opäť sa obrátime k folklórnemu dedičstvu jedného z pôvodných severoamerických kmeňov, tentokrát k Póníom [Pawnee, pozn.] U nich sa zachoval príbeh o tom, ako sa istý lovec vydal na poľovačku. Počas svojho putovania narazil na trstinovú chatrč, z ktorej vyšla čarodejnica. Táto ho pozvala k sebe domov, dala mu najesť a takto ho otrávila. Jeho hlavu potom odrezala a dobre si ju uschovala, telo rozkúskovala. Uplynuli štyri dni a manželka tohto muža sa rozhodla poslať za ním ich syna. I ten došiel k rovnakej čarodejnici, i toho táto čarodejnica: „…nakoniec ustúpila a chystala sa chlapca zabiť, keď na miesto prišlo niekoľko mužov. Vzali starú ženu, zabili ju a chlapca zachránili. Čarodejnicu hodili do ohňa a spálili. V ohni praskla a niečo [z nej] vyskočilo [niekam] hore a zostalo na strome. Keď ľudia tú vec [bližšie] preskúmali, zistili, že to bola kvákajúca stromová žaba. Chlapec ju vzal domov a povedal ľuďom, že toto bola tá čarodejnica, ktorá zabila muža… (Dorsey, 1906 / s. 240)“ Tento príbeh má evidentné posolstvo: vyjadruje nevydarenú životnú transformáciu, zlyhanie procesu osobného rozvoja a psychický zostup danej ženy na nižšiu vývojovú úroveň, ak by sme použili terminológiu pána Hórapollóna – táto žena, potom, ako bola potrestaná, infantilizovala a vrátila sa do svojho „zárodočného stavu nevyvinutosti“, pred jej ďalším pokusom
– snáď úspešným – o „stanie sa“. Veľmi blízkymi k Póníom sú indiánske kmene Wichita. Známemu etnografovi Georgeovi Amosovi Dorseymu sa podarilo zaznamenať– a naveky uchovať – takýto ich príbeh. Istý náčelník s menom „Mladý chlapec“ (Waiksedia) sa rozhodol ísť na expedíciu. Počas tejto expedície, niekde pri rieke, narazil na starú ženu pomáhajúcu si pri chôdzi s paličkou. Náš náčelník sa ponúkol, či jej má pomôcť prebrodiť sa cez rieku. Ona mu povedala, že by mohol. Vyhodil si ju teda na chrbát, prešiel cez rieku a na druhej strane ju chcel položiť na zem, čo žena razantne odmietla a povedala mu, nech ju odnesie do dediny, kde býva. Do dediny, po dlhej ceste, dorazili až za tmy. Ibaže žena stále odmietala zliezť z jeho chrbta a tentokrát sa rozhodla, že sa stane jeho manželkou, však i tak si len preberal medzi ženami, nechcel si žiadnu z nich vziať, nevedel sa rozhodnúť… Neprotestoval, súhlasil, odteraz už budú navždy spolu… nech teraz zíde z jeho chrbta, aby sa stala jeho manželkou. Žena i naďalej nesúhlasila – nikdy odtiaľ nezíde a on ju navždy bude niesť na svojom chrbte. Deň za dňom plynuli a náčelník „Mladý chlapec“, s týmto krížom na svojom chrbte, chradol a chradol, až sa všetci navôkol začali obávať, že čoskoro umrie. Nič také sa – našťastie – nestane a tento príbeh sa napokon dopracuje k tomuto rozuzleniu:« Keď z chrbta náčelníka „Mladého chlapca“ sňali tú zlú ženu, Korytnačka dovolila mužom robiť si s ňou, čo sa im zachce. Kojot potom vzal palicu a ubil ju na smrť. Táto žena bola „Niečo-čo-sa-prilepí-na-čokoľvek“ [„Something-that-will-stick-to-anything“, pozn.] (Tatiniyarskaharts), zelená stromová žaba… (Dorsey, 1904 /s. 191) » Ďalšie nádherné „žabie“ podobenstvo popisujúce symptomatiku psychickej narušenosti niektorých žien, ktorá priamo súvisí so zlyhaním ich psychického vývoja. Žien, ktoré sa „prilepia“ na čokoľvek, ktoré nemajú vyvinuté hlbšie hodnotové povedomie, sú osobnostne obmedzené a svet navôkol seba posudzujú iba z hľadiska prínosov pre dosahovanie ich rozkoše, ak to „čokoľvek“ je pre nich práve prínosné. Jedno upresnenie: v tomto príbehu si je náčelník „Mladý chlapec“ vedomí, čo sa deje, v reálnom živote „čokoľvekom“ nijako zásadne neprekáža takáto „prílepka“, pretože „čokoľvekom“ nič iné v živote neostáva… samotní bývajú intelektuálne leniví, duševne zaostalí a charakterovo mrzkí. Ak chcel niekto – v rámci védskej viery – vzdať úctu, obrátiť sa boha ohňa Agniho: „Nasleduje dlhý zoznam ďalších mien, ktoré sa rovnako považujú za názvy predmetov posvätných Agnimu, ako by sme mali povedať, a často sa spomínajú v hymnoch adresovaných tomuto božstvu. Takými sú…, (Müller, 1897 / s. 481)“ a boli nimi aj žaby: „Manduka“ – žaba. Význam darovania alebo oslavy žaby, symbolu plodnosti, života, „premeny a zrodenia“, vo vzťahu k božstvu ohňa? Ak chceš nadobudnúť moc, silu a schopnosť ochrániť seba aj iných, tak tomuto musíš venovať svoj život: zrodiť a stať sa, transformovať sa z nevyvinutého štádia – dospieť osobnostne. Alebo na vás čaká osud zachytený v sanskrite vo fráze „Kupamanduka“, doslovne: „žaba v studni“, osud prostáčika s obmedzeným rozhľadom, ktorý z „nebies“ uvidí vždy len jednu milióntinu.A ako: „…žaba slávikovi velebila jeho pieseň… (Greenville, 1839 / s. 268) tak aj žaby na uvedenom obrázku ohlasujú našej dievčine radostnú zvesť o možnom „Magnum Opus“, ktorý na ňu čaká, rovnako ju varujú pred zatratením, ak odmietne svojim životom stelesniť nemennú prirodzenosť (prejavenú v podobe vrodeného potenciálu) – večný ideál pravdy a krásy, kde samotným cieľom nie je využitie tejto „produkčnej kapacity“ a „rodenie pre rodenie“, ale prekročenie „živočíšneho k najdokonalejšiemu pre človeka možnému“ – zasvätenie života hodnotám pravej lásky.
FINIS.
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] AIYANGAR, Narayan. Essays on Indo-Aryan Mythology (Part I.) Bangalúr (India) : Caxton Press, 1898. 584 strán.
- [2] ATWOOD, Mary Anne. A Suggestive Inquiry into the Hermetic Mystery (With a Dissertation on the More Celebrated of the Alchemical Philosophers Being an Attempt Towards the Recovery of the Ancient Experiment of Nature). Londýn (UK) : Trelawney Saunders, 1850. 531 strán.
- [3] BROWN, Robert. Semitic Influence In Hellenic Mythology (With Special Reference to the Recent Mythological Works of the Rt. Hon. Prof. F. Max Muller and Mr. Andrew Lang). Londýn, Edinburgh, Oxford (UK) : Williams and Norgate, 1898. 228 strán.
- [4] BUDGE, Ernest Alfred Wallis. The Gods of Egyptians or Studies in Egyptian Mythology – Volume II. Chicago (USA) : The Open Court Publishing Company, 1904. 431 strán.
- [5] COX, George William. The Mythology of the Aryan Nations in Two Volumes (Vol. I). Londýn (UK) : Longmans, Green and Co.; 1870. cca. 490 strán.
- [6] COX, George William. The Mythology of the Aryan Nations in Two Volumes (Vol. II). Londýn (UK) : Longmans, Green and Co.; 1870. cca. 430 strán.
- [7] DORSEY, George Amos. The Mythology of the Wichita. Washington D. C. (USA) : Carnegie Institution of Washington, 1904. 351 strán.
- [8] DORSEY, George Amos. The Pawnee Mythology (Part I). Washington D. C. (USA) : Carnegie Institution of Washington, 1906. 546 strán.
- [9] EDWARDS, S. A. A Handbook of Mythology for the Use of Schools and Academies. Philadelphia (USA) : Eldredge & Brothers, 1883. 256 strán.
- [10] GREENVILLE, Pigott. A Manual Of Scandanavian Mythology (Containing a Popular Account of the Two Eddas and of The Religion of Odin). London (UK) : William Pickering, 1839. 370 strán.
- [11] GRIMM. Household Stories From The Collection of the Bros: GRIMM. Londýn (UK) : Macmillan & Co., 1922. 269 strán.
- [12] GRIMM, Jacob. Teutonic Mythology – Vol. III. Londýn (UK) : George Bell & Sons, 1883. cca. 440 strán.
- [13] HAGAR, Stansbury. Elements of the Maya and Mexica Zodiac. Viedeň (Rakúsko-Uhorsko) : A. Hartleben, 1909.
- [14] KEITH, Arthur Beriedale; CARNOY, Albert J. The Mythology of All Races in Thirteen Volumes (Indian – Iranian). Boston (USA) : Marshall Jones Company, 1917. cca. 500 strán.
- [15] MEAD, George Robert Stow Mead. Thrice-Greatest Hermes – Studies in Hellenistic Theosophy and Gnosis (Volume III. – Excerpts and Fragments). Londýn (UK) : The Theosophical Publishing Society, 1906. 371 strán.
- [16] MOONEY, James. The Medical Mythology of Ireland (Read Before the American Philosophical Society, April 15, 1887). Philadelphia (USA) : MacCalla & Company, 1887.
- [17] MÜLLER, Friedrich Max. Contributions to the Science of Mythology in Two Volumes (Vol. II). Londýn, New York a Bombaj : Longmans, Green, and Co.; 1897. 864 strán.
- [18] MÜLLER, Wilhelm Max; SCOTT, James George. The Mythology of All Races in Thirteen Volumes (Egyptian – Indo-chinese). New York : Marshall Jones Company; 1918. cca. 500 strán.
- [19] PERNETY, Antoine-Joseph. Treatise on the Great Art (A System of Physics According to Hermetic Philosophy and Theory and Practice of the Magisterium) edited by Edouard Blitz. Boston (USA) : Occult Publishing Company, 1898. 255 strán.
- [20] POLEVOI. Russian Fairy Tales from the Skazki of Polevoi. 7. vydanie. Londýn (UK) : Lawrence and Bullen, 1893. 264 strán.
- [21] ROBERTSON, John Mackinnon. Christianity and Mythology. 2. vydanie. Londýn (UK) : Watts & Co., 1910. 472 strán.
- [22] STEVENSON, Robert Louis. A Child’s Garden of Verses. New York (USA) : Charles Scribner’s Sons, London (UK) : John Lane, 1895. 140 strán.
- [23] The Russian Fairy Book. Cambridge (USA) : The University Press, 1907. 126 strán.
- [24] WAITE, Arthur Edward. Lives of Alchemystical Philosophers (Based on Materials Collected in 1815 and Supplemented by Recent researches with a Philosophical Demonstration of True Principles of the Magnum Opus, or Great Work of Alchemycal Re-Construction, and Some Account of The Spiritual Chemistry). London (UK) : George Redway, 1888. cca. 360 strán.
- [25] WOOLLEY, Milton. Hebrew Mythology or, the Rationale of the Bible (Wherein it Show That the Holy Scriptures Treat of Natural Phenomena Only). New York (USA) : The Truth Seeker Company, 1888. 613 strán.
- [26] WOOLSEY, John Martin. Symbolic Mythology and Translation of a Lost and Forgotten Language. New York (USA) : J. M. Woolsey, 1917. 224 strán.
▐ Zverejnené: 21/03/2026
![]( "Poklady ukryté v hniezde slávika (Snell, 1905)")
Základný popis
Pohľad na život divých vtákov v ich prirodzenom prostredí premietnutý do podoby hlasu prírody pripomínajúceho nám poéziu univerzálnej sily budúceho materstva. Nazrite do hniezda slávika, drobného majstra spevu, a objavte utajený zázrak – už čoskoro prichádzajúceho – nového života.
« Poklady ukryté v hniezde slávika (Snell, 1905) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Jar – Príroda – Vidiek – Krása – Feminizmus – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SNELL, F. C. The Camera in the Fields (A Practical Guide to Nature Photography). Londýn (UK) : T. Fischer Unwin, 1905. 256 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/poklady-ukryte-v-hniezde-slavika-snell-1905/
▐ Zverejnené: 20/03/2026
![]( "Hrdina a zároveň učiteľ: Hrdina svedčí príkladom, svojimi skutkami a z nich vyplývajú jeho slová (Lawrence Pearsall Jacks, 1924)")
Základný popis
V roku 1924 zaznel hlas L. P. Jacksa, ktorý odhalil hlbokú pravdu o povahe skutočnej hrdinskosti. Jeho slová rezonujú dodnes, majú hlboký dosah na naše predstavu o skutočnom vodcovstve. Nemôže očakávať ten, že nás bude viesť, ak niečo káže, no jeho činy vedú k odlišným výsledkom. Sú to práve skutky, s na ne nadväzujúcimi reálnymi dôsledkami aktivity človeka, ktoré sú tými skutočnými svedectvami – tie, ktoré rezonujú v pamätiach a formujú budúcnosť jednotlivca a celého národa.
« Hrdina a zároveň učiteľ: Hrdina svedčí príkladom, svojimi skutkami a z nich vyplývajú jeho slová (Lawrence Pearsall Jacks, 1924) »
ZNAČKY: Citát – Kresťanstvo – Etika – Spoločenská zodpovednosť – Politika – Rodoľubstvo – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
« Tak ako vo všetkej [ostatnej] hrdinskej literatúre, [rovnako] ani v evanjeliách nie sú funkcie hrdinu a učiteľa rozlišované, ako sme sa ich naučili rozlišovať v modernej dobe. Hrdina učí predovšetkým tým, kým je, a čo robí; [pričom] to, čo hovorí, je tomuto vždy podriadené a vyplýva z toho. „Skutky, ktoré konám, tie o mne svedčia.“
(s. 28) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: JACKS, Lawrence Pearsall. The Challenge of Life – Three Lectures (Hibbert Lectures, 1924). Londýn (UK) : Hodder and Stoughton Limited, 1925. 112 strán.▐ Zverejnené: 19/03/2026
└ Aktualizované: 19/03/2026 (17:02)
![]( "„Vôľa k pravde a kráse“: Hérakleitos z Efezu o harmónii protikladov a dosahovaní jednoty z odlišného / Voľná abstrakcia princípu a jeho psychologická aplikácia (G. T. W. Patrick, 1889)")
Základný popis
V tomto krátkom zamyslení sa prepája antická múdrosť s psychológiou partnerských vzťahov. Dozviete sa odpoveď na otázku: „Za akých podmienok harmónia protikladov formuje pravú lásku?“ Namiesto vyhľadávania dokonalého dopĺňania sa, ktoré môže byť – a často aj je – len maskou pre vzájomné závislosti a kompenzácie psychických nedostatkov, spoznajte cestu k skutočnej harmónii vo vzťahu muža a ženy.
« „Vôľa k pravde a kráse“: Hérakleitos z Efezu o harmónii protikladov a dosahovaní jednoty z odlišného / Voľná abstrakcia princípu a jeho psychologická aplikácia (G. T. W. Patrick, 1889) »
ZNAČKY: Citát – Komentár – Antika – Filozofia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Psychoanalýza – Psychoterapia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodičovstvo – Výchova – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Potrat – Neoliberalizmus – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Herakleitská harmónia protikladov, ako napríklad luku a lýry, je čisto fyzická harmónia. Je to jednoducho výsledok sporu protichodných síl, ktorým sa činnosť v rámci organizmu v bode, kde by jeho ďalšie pokračovanie ohrozilo celok, vyvažuje a vracia späť do hraníc určitej amplitúdy. Identita protikladov znamená iba to, že veľmi odlišné vlastnosti sa môžu zjednotiť v tej istej fyzickej veci, buď prostredníctvom simultánneho porovnania s rôznymi vecami, alebo postupného porovnania s premenlivou vecou.
(Patrick, s. 16-17) » Tento výrok uvádzam z jedného prostého dôvodu – pred pár dňami som zverejnil istý článok a v ňom som sa postavil na stranu „doktora X“, kritizoval pokútne snahy niektorých zblúdilcov. Tí vám vyhľadávajú takého partnera, ktorý dokonalo vyhovuje ich osobným požiadavkám, z hľadiska toho, že sa navzájom „dopĺňajú“. Z mnou zaznamenaných – MNOHÝCH a prakticky celoživotných – pozorovaní, sa prevažne jedná o takú formu spolužitia, kde muž koná, čo sa od neho, zo strany jeho milej, očakáva a je mu – za ochotu zastávať túto pozíciu „sprostredkovateľa požadovaného“ – ňou poskytovaná nejaká tá „odmena“, ktorú pre zmenu očakáva on, prevažne vo forme poskytovaných „sexuálnych služieb“. Napísal som k tomu: „…čo je v podstate základný prístup k vzťahu zo strany dvoch osobnostne narušených osôb hľadajúcich niekoho, kto by im kompenzoval ich psychické problémy (alebo uspokojoval nejaké potreby), tj. bol prínosným; forma výmenného obchodu, kde sú si obaja navzájom užívanými – „nástrojmi“, resp. „medikamentami“,“ a dnes by som – práve na podklade vyššie spomenutého citátu – k tomu ešte niečo doplnil. Niekto by totiž mohol takúto formu kurvenia, čím je každý ľúbostný vzťah, aplikujúc slová Augusta Strindberga, ktorého vznik nespočíva na hodnotách ideálu pravej lásky, túto formu „legalizovanej prostitúcie“ zľahčovať a povedať: „Dopĺňajú sa? Dopĺňajú. Nejaký ten súlad vzniká? Vzniká. Tak? Harmónia! Kde je problém?“ Ja som sa teda rozhodol použiť náčrt základnej myšlienkovej „kostry“ od zmieneného pána filozofa, odraziť sa od tohto a presunúť sa do spomenutého kontextu, pripojiť k tomu niekoľko ďalších myšlienok.
Pri vzniku partnerského vzťahu sa ustanovuje nejaká „harmónia“ a tá má – v závislosti od osobnostnej úrovne oboch zúčastnených – nejakú kvalitatívnu úroveň. Vzájomné zosúladenie muža a ženy vo vzťahu, táto harmónia by mala niečomu slúžiť. Tým niečim by mal byť osobnostný rast oboch partnerov, počas ktorého dochádza, k čo najväčšiemu rozvoju a využitiu daností a schopností jednotlivých partnerov. Zároveň by malo vzniknúť niečo, čo ich oboch presahuje, ktoré by bolo vyjadrením vzájomného uvedomenia si, že ich jedinečné stretnutie a „splynutie“ (pri zachovaní svojich vlastných individualít) je zázrakom – a po tej telesnej stránke prinášajúce vyslovene „hmotný zázrak“, a teda niečím tak výnimočným, že by sa malo stať prejavom toho najvyššieho princípu, ktorý sa zvykne nazývať – „božským“, a ten by mal presvecovať každý aspekt vzťahu a usmerňovať oboch partnerov k tomuto ideálu. Rakúsky psychiater Viktor E. Frankl venoval prakticky celú svoju kariéru popisu tézy o „vôli k zmyslu“: „V spôsobe, akým človek na seba preberá svoj nezvratný osud, a taktiež všetky utrpenia s ním spojené, sa aj v tých najťažších situáciach otvára nekonečný rad možností, ako zmysluplne utvárať vlastný život, (Frankl, s. 79)“ čo je vo svojej podstate adaptačný mechanizmus ľudskej psyché využívaný na zmiernenie existenčnej úzkosti človeka. Ja osobne považujem za omnoho významnejší akt, zo strany každého jedinca, rozvinutie tohto mechanizmu do podoby – „vôľa k pravde a kráse“. Darmo bude francúzsky filozof Luc Ferry – ateista, vo svojej vynikajúcej a mnou obľúbenej knihe „Rozumět životu“ – naznačovať istý hodnotový relativizmus, v zmysle rovnocennosti rôznych pohľadoch na svet: „Pokiaľ sa totiž ukáže vedecká teória ako falošná, pokiaľ je vyvrátená inou, zjavne správnejšou, upadá do zabudnutia a nikoho – okrem niekoľkých učencov – nezaujíma. […] Z tohto hľadiska by sme mohli dejiny filozofie zrovnať skôr s dejinami umenia než s dejinami vied: podobne ako diela Braqua či Kadinského nie sú ‚krajšími‘ než obrazy Vermeera či Maneta, ani úvahy Kanta či Nietzscheho o zmyslu či nezmyselnosti života nie sú lepšie – ani horšie – než rozjímania Epiktéta, Epikura či Buddhy. (Ferry, s. 8-9)“ Ja si naopak myslím: „…existuje niečo také ako morálka, že existuje niečo také ako pravda, a existuje niečo také, ako je krása, (Vlaardingerbroek, 2022)“ a som osobne presvedčený, že jednotlivé svetonázorové systémy sa k určeniu a vyjadreniu „pravdy a krásy“ približujú viac, iné menej a niektoré systémy kategórie „pravda a krása“ vôbec nezaujímajú, z pozície ich postavenia v zmysle nasledovania hodných ideálov, a sú vyslovene ich deštruktívnym pustošiteľmi. Dnes už všetci vieme, že vedľajším efektom oslobodenia človeka od tradičných hodnotových systémov, malo za následok príklon časti spoločnosti k škaredosti, niekedy priam ohavnosti. Odrazu totiž bolo na jedincovi, aby prišiel so svojim pochopením metafyzického usporiadania sveta a určil v ňom svoje miesto. Ibaže preto je potrebné niečo vykonať, čo nie je nijaká samozrejmosť, už len také maličkosti – vynaložiť úsilie, dokázať sa ovládať… Mnohí majú tak závažné defekty osobnostných štruktúr, že nie sú schopní, ale podstatne častejšie ochotní, pravdu hľadať a v nadväznosti na to dosiahnuť ten bod, v ktorom je pre nich možné myšlienkovo uchopiť nejaký ten vznešený „ideál krásy“.
Vo vzťahoch, kde sa partneri navzájom „objektivizujú“, a jeden druhým užívajú, k ničomu vznešenému nedochádza. Takéto osoby si v pozícii svojho partnera hľadajú „doplnok“, komplementárny artefakt slúžiaci ich psychickým „nezrovnalostiam“, a tento „artefakt“ vsúvajú do patologického „konštruktu svojho života“, on tam má presne vymedzené miesto, reflektujúceho daný status ich psychického „rozpoloženia“, kde je ich cieľom dosiahnuť taký stav okolitého prostredia, aby nedochádzalo k „aktualizácii“ toho, čo mal tento ich „konštrukt“ – raz a nadobro – vyriešiť. Nemôžeme teda hovoriť o nejakom tom cielenom a chcenom – tvorivom – herakleitskom súboji „protipólov“: o nejakej vyváženej harmónii „ženského“ a „mužského“ princípu, o „jingu“ a „jangu“, alebo nebodaj o dialektickom súzvuku „tézy“ s „antitézou“, kde by mal byť výsledkom povznášajúci synergický efekt, ale tu hovoríme o radikálnom „zakonzervovaní“, postupnej stagnácii vedúcej k úpadku, alebo – nakoľko je takéto konanie prejavom snáh o kompletne ovládnutie „rastových psychických síl“ človeka, ich obmedzenie, na tomto základe, neskôr zvykne dochádzať k vzniku rôznych psychických problémov, somatizácii a pod. Známy švajčiarsky psychológ Carl G. Jung, v jednom zo svojich rozhovorov, spomenul prípad, ako k nemu na konzultáciu prišiel „ideálny par“ a svoje zistenia prezentoval takýmto spôsobom: „…nakoniec som prišiel na to, že skutočným problémom bolo, že sa k sebe hodia príliš. […] Bude rozhovor v niečom zaujímavý, pokiaľ už dopredu viete, že váš náprotivok bude súhlasiť so všetkým, čo hovoríte? Aký zmysel má debatovať o presvedčení, ktoré už samozrejme zdieľate a prijímate? Motív k diskusii mizne – chýba potenciál. (s. 120)“ A ako najčastejšie dôjde k tomu, aby sa muž a žena k sebe „dokonalo hodili“? Že sa proste MUSIA k sebe hodiť, aby sa zachovala pretrvávajúca nemennosť psychodefektného základu, na ktorom je postavená celá interakčná dynamika ich vzájomného spolužitia.
Osobne sa mi páči pohľad, na ktorý som narazil u kanadského psychológa nesúceho meno Jordan B. Peterson. Podla neho by mal byť partnerský vzťah – VÝZVOU: „Chcete niekoho, koho poznáte natoľko, že s ním dokážete vyjsť, ale sem a tam vás dokáže pohrýzť… […] Takže, vy hľadáte niekoho, s kým sa musíte vysporiadať, niekoho, kto vás zatlačí za vaše hranice toho, kým ste, a kto vás bude súdiť, tvrdo… pomáhať vám takto odhaľovať vaše limity, až budete nazlostený a rozčúlený… Ale nechcete niekoho, kto si myslí, že ste vo svojej súčasnej podobe dokonalým, čiastočne preto, pretože nie je dôvod, aby ste boli s niekým, kto je takto pomätený. (Peterson – Maps of Meaning 12, 2017)“ A o akú formu výzvy by sa malo jednať? Tá výzva je prostá: „ČO ŤA VOLÁ BYŤ TÝM NAJLEPŠÍM, akým byť môžeš… to je presne tým, čo ťa posúva vpred… vyjadriť sa tým najúplnejším spôsobom vo svete. To je to, čo potrebuješ. Ak od toho utečieš… tá loď sa začne nakláňať veľmi rýchlo. (Peterson – Maps of Meaning 07, 2017)“
Toto by na nejaký ten rýchly komentár, zbežné zorientovanie sa, asi aj stačilo. Nateraz.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] FERRY, Luc. Rozumět životu – Uvedení do filozofie (nejen) pro mladou generaci. Praha (Česká republika) : Rybka Publishers, 2008. 272 strán.
- [2] FRANKL, Viktor E. A přesto říci životu ano (Psycholog prožíva koncentrační tábor). 3. vydanie. Kostelní Vydří (Česká republika) : Karmelitánské nakladateľství, 2006. 175 strán.
- [3] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
- [4] PATRICK, George Thomas White. The Fragments of the Work of Heraclitus of Ephesus on Nature. Baltimore (USA) : N. Murray, 1889. 131 strán.
- [5] PETERSON, Jordan B. 2017 Maps of Meaning 09: Patterns of Symbolic Representation. Jordan B Peterson (Youtube), 2017. Dostupné [19-03-2026 / 16:47]: youtu.be/yXZSeiAl4PI
- [6] PETERSON, Jordan B. 2017 Maps of Meaning 12: Final: The Divinity of the Individual. Jordan B Peterson (Youtube), 2017. Dostupné [19-03-2026 / 16:47]: youtu.be/6V1eMvGGcXQ
- [7] STRINDBERG, August. Príbehy zo života manželského. 2. vydanie. Bratislava (Česko-Slovensko) : Tatran, 1980. 336 strán.
- [8] VLAARDINGERBROEK, Eva. Reject Globalism: Embrace God. Brusel (Belgicko) : Brussels National Conservatism, 2022. Dostupné [04-03-2026 / 17:27]: youtu.be/a7HUpc-jIiY
▐ Zverejnené: 17/03/2026
![]( "Rozkvet: Detstvo prepojené s prírodou, radosť z každého nového dňa a nekonečná nádej ukrytá i v tom najmenšom kvitnúcom kvete (Paul Wagner, 1907)")
Základný popis
Jemné kvety opletajú zlaté kučery nevinného pohľadu. Táto maľba Paula Wagnera je oslavou života v jeho najčistejšej podobe.
« Rozkvet: Detstvo prepojené s prírodou, radosť z každého nového dňa a nekonečná nádej ukrytá i v tom najmenšom kvitnúcom kvete (Paul Wagner, 1907) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Detstvo – Čistota – Jar – Príroda – Vidiek – Ľudský život – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 1, 1907. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1907.▐ Zverejnené: 15/03/2026
![]( "„Mariage de Convenance“ – Falošné manželstvá sú formou „legalizovanej prostitúcie“, aktom voči prírode a predpokladom budúcich psychických problémov dieťaťa (Wood, Ruddock / 1906)")
Základný popis
Francúzi mali pre tento jav presný výraz: manželstvo z rozumu. Jedná sa o formu manželského spolužitia, ktorého podstatou vzniku je nadobudnutie rôznych výhod zo strany niektorej (prevažne oboch) zúčastnených. Tí do takéhoto zväzku vstupujú z dôvodu vyhľadávania uspokojenia nejakej osobnej potreby. Niekedy to bývalo prevažne materiálneho, dnes skôr v podobe psychologického rázu. Takéto spolužitie je o klamstve, ktoré sa navonok predáva ako cnosť. Moderná spoločnosť rada prehovára o akomsi „relativizme“, kde „každý má tú svoju pravdu“. Ale príroda nepozná takúto slovnú ekvilibristiku a vynáša spravodlivý rozsudok, ktorého obeťou sú napokon… nevinné deti.
« „Mariage de Convenance“ – Falošné manželstvá sú formou „legalizovanej prostitúcie“, aktom voči prírode a predpokladom budúcich psychických problémov dieťaťa (Wood, Ruddock / 1906) »
ZNAČKY: Citát – Etika – Psychológia – Psychoterapia – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Detstvo – Výchova – Sebarozvoj – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Hodnotový relativizmus – Kurvenie – Neoliberalizmus – Progresivizmus – Nihilizmus – Peklo
« Falošné manželstvá – Z toho vyplýva, na podklade bezprostredných, prirodzených a nevyhnutných dôsledkov, že všetky takzvané „manželstvá“, v ktorých neprevažuje tento pocit vzájomnej nežnosti, nie sú skutočnými a pravými manželstvami, ale iba falošnými a zdanlivými; a že spolužitie takýchto osôb nie je oveľa lepšie ako legalizovaná prostitúcia. O čo lepšia je žena, ktorá sa neochotne a bez súcitu poddá objatiu manžela, pretože jej zabezpečí domov a luxus, a týmto si teda vykúpil právo na jej osobu, než ponížený tvor, ktorý sa z podobných dôvodov – a bez sankcii [na podklade] porušeného sľubu – oddáva tomu istému? A o koľko je lepšia tá druhá strana – muž, ktorý si môže takto bezohľadne nárokovať a využívať svoju ženu ako zakúpený majetok, pretože mu na ňu dáva právo zákon a je to „tak uvedené v zmluve“, než ten úbožiak, ktorý porušuje morálne cítenie a dobrý poriadok spoločnosti svojou vydržiavanou milenkou alebo svojimi zvyčajnými návštevami brlohov prostitúcie? To, že sa deti takýchto rodičov rodia mrzké a zvrhlé, nemôže byť žiadnym prekvapením pre tých, ktorí správne odhalia podstatu väzby, ktorou sú otcovia a matky takýchto detí držaní pokope. V súlade so zákonmi prírody a Boha to v skutočnosti ani nemôže byť inak. Prvým dôsledkom týchto zväzkov – falošne nazývaných manželstvami a Francúzi ich výstižne pomenovali „marriage de convenance“, manželstvo z rozumu…
(s. 74) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: WOOD, George P.; RUDDOCK, Edward Harris. Vitalogy of Encyclopedia of Health and Home (Adapted for Home and familly Use – Beacon Lights for Old and Young, Showing How to Secure Health, Long Life, Success and Happiness, from the Ablest Authoriest in This Country, Europe and Japan). Chicago + New York (USA) : Vitalogy Associations, 1906. 243 strán.▐ Zverejnené: 14/03/2026
![]( "Ideálny obraz lásky pre niektoré ženy? Infantilná otcovská láska, ktorú mali, prípadne tá vysnívaná, ktorú chcú mať aspoň v manželstve (The Secret Springs, 1920)")
Základný popis
Nahliadnutie do hlbín ľudského podvedomia s Doktorom X. Odhaľte, ako obraz otca formuje ženské predstavy o láske a partnerstve. V labyrinte duše sa často skrýva tieň minulosti, ktorý ovplyvňuje naše súčasné rozhodnutia a túžby. Čo ak ideálny obraz lásky, ktorý sa nachádza v srdci ženy, nie je zrodený z racionálnych úvah, ale z hlboko zakoreneného obrazu otcovskej lásky – tej skutočnej (odžitej), alebo tej vytúženej? Či už ide o vyhľadávanie presne daných otcovských vlastností v partnerovi, alebo o kompenzáciu chýbajúceho vzoru tvorbou fiktívnych ideálov, otcovská láska (túzba po nej) môže i v dospelosti prenikať do vzťahov jedinca a formovať jeho romantické predstavy.
« Ideálny obraz lásky pre niektoré ženy? Infantilná otcovská láska, ktorú mali, prípadne tá vysnívaná, ktorú chcú mať aspoň v manželstve (The Secret Springs, 1920) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Hlbinná psychológia – Psychoanalýza – Psychoterapia – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Detstvo – Výchova – Sebarozvoj – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť
« [Náš ideálny] obraz lásky, ako som už povedal, si so sebou nesieme ako „obrázok“, nie ako [ucelenú] „úvahu“. Nie je vedome prítomný v mysli. Nemá ani tak atribúty charakteru [v tom najelementárnejšom vyjadrení, ale inokedy tieto atribúty mať môže, pozn.], ako skôr vonkajší vzhľad človeka. V dôsledku toho môžu byť všetky emócie lásky vyvolané – vo vedomej mysli mladého muža alebo ženy – objavením sa v skutočnosti nejakého fragmentu tohto nevedomého obrazu… Takto podáva vysvetlenie doktor X [pre fenomén, ktorý nazývame ako] – „láska na prvý pohľad“.bol okamžite a neodolateľne priťahovaný krásnymi rukami. Toto v ňom vyvolalo silné emócie inštinktívnej lásky. Ani jeho zasnúbenie s inou ženou, ani zrejmé nedostatky nového objektu jeho náklonnosti ho nedokázali zachrániť pred silným impulzom príťažlivosti. Preto asi hovoríme, že „láska je slepá“. Je to podvedomá, iracionálna, inštinktívna myseľ, ktorá pracuje, a rozumná myseľ sa k nej pripája len preto, aby vysvetlila, odôvodnila, „racionalizovala“ (ako hovoria psychológovia) emócie, ktorými je rozum ohromený – rovnako ako právnik racionalizoval efekt pekných rúk na svoje pociťovanie argumentom, že ruky sú ukazovateľom charakteru. A takáto prítomnosť „snového“ obrazu v podvedomí vysvetľuje aj niektoré ďalšie bežné bludy o láske. Vysvetľuje, napríklad, romantické presvedčenie básnika, že svoju milovanú stretol v inom živote. „Keď som bol kráľom v Babylone a ty si bola kresťanskou otrokyňou,“ – tento druhý život je vysnívaným životom podvedomia, v ktorom básnik poznal obraz, ktorý sa mu teraz zjavuje v osobe jeho milovanej. Vysvetľuje to poetickú teóriu, že milenec hľadá druhú polovicu svojej neúplnej osobnosti, a že pravá láska spočíva v zjednotení dvoch polovíc osobnosti, ktoré do seba zapadajú [čo je v podstate základný prístup k vzťahu zo strany dvoch osobnostne narušených osôb hľadajúcich niekoho, kto by im kompenzoval ich psychické problémy (alebo uspokojoval nejaké potreby), tj. bol prínosným; forma výmenného obchodu, kde sú si obaja navzájom užívanými – „nástrojmi“, resp. „medikamentami“, pozn.], tak dokonale ako rozdelená minca milencov v rozprávke. Dve [zväčša zmrzačené, pozn.] polovice, ktoré do seba zapadajú, sú skutočný obraz milovanej osoby a obraz v predstavách milenca. A vysvetľuje to mnohé z tých romantických záhad, nutkaní a démonických síl, ktoré sa pripisujú božstvám mladých lások – schopnosť oklamať, premôcť rozum, anulovať ľudskú skúsenosti a vo všeobecnosti prinútiť milenca správať sa ako obeť hypnózy, oslepená bábka, smiešna marioneta. Doktor X hovorí: „Mám pacientku, ktorá bola ideálne šťastná v manželskom živote. Rovnako ideálny vzťah – naplnený šťastnými momentami – mala aj so svojím otcom. Hovorí mi: „Nikdy v živote nekritizoval ženu. Vždy som za ním mohla ísť a získať čokoľvek, čo som chcela. Nikdy ma nebil. Vždy bol úprimný. Nikdy som nemala dôvod pred ním niečo skrývať.“ Zomrel, keď mala šestnásť. Doktor X chcel vysondovať prenos tohto otcovského obrazu na jej manžela. Spýtal sa jej, ako vyzerali jej životné okolností, za ktorých sa vydávala. „Vždy som mala veľa obdivovateľov,“ povedala, „ale nikdy som žiadneho z nich neuprednostňovala, kým som nestretla Royceho.“ Royce je jej manžel. „Zapáčil sa mi hneď, ako vstúpil na tanečný parket. Bol vysoký, tmavovlasý a štíhly. Mal najkrajšiu tvár. A vyžarovala z neho absolútna sporiadanosť, o ktorej som sa neskôr dozvedela, že platí aj pre jeho myseľ.“ „Aký je vysoký?“ spýtal sa lekár. „Meria 188 centimetrov.“ „Jeho svedomitosť bola taká istá, ako u vášho otca?“ „Áno, presne taká.“ „Ako vyzeral váš otec, čo sa tyká jeho fyzického vzhľadu?“ „Bol vysoký, tmavovlasý a štíhly. Mal fúzy, ale čisté rysy tváre.“ „Ako to viete? Videli ste ho niekedy bez fúzov?“ „Nie, ale moja mama mala jeho fotku ako mladého muža, a [na nej] mal tú najčistejšiu tvár.“ „Aký bol vysoký?“ „190 centimetrov.“ Tu bola rola aj charakteristika postavy pripravená pre herca, ktorý ich dokázal stvárniť. V okamihu, keď vstúpil na javisko, hrdinka tejto ľúbostnej drámy začala okamžite odohrávať svoju úlohu [po jeho boku], ktorou ho „zrkadlila“. Keďže mal vyvinuté nevyhnutné charakterové vlastnosti, aby stabilizoval inštinktívnu príťažlivosť, „láska“ bola stabilná a šťastie pretrvávajúce. Nie je však vždy nevyhnutné, aby herec mal potrebné vlastnosti charakteru. Nejakým mechanizmom projekcie môžu byť tieto vlastnosti „vyabstrahované“ z vysnívaného muža a prisudzované milencovi. Môže byť oblečený do takýchto „požičaných“ šiat [vytvorených na podklade] mentálneho predobrazu hrdinky [tohto príbehu], a to bez toho, aby jej to spôsobovalo najmenšie [duševné] nepohodlie. Bude slepá voči jeho chybám, bez akéhokoľvek pocitu [existujúceho] rozporu. A pripíše mu vznešené duševné vlastnosti, ku ktorým budú všetci skeptickí – dokonca aj jeho vlastná matka. Dievča si nebude vôbec uvedomovať, že so sebou nosí kufrík s [takýmto podivným] obsahom. Nebude vedieť, čo do neho „vložila“, a prečo. Naplnila si ho vlastnosťami, ktoré pôvodne patrili jej otcovi, a ktoré boli romanticky prerobené a nanovo upravené v denných snoch a fantáziách. Takéto „scénické“ zaľúbenia sa mladých dievčat zvyčajne zahŕňajú tento druhý proces. A je to mimoriadne cenný proces, pretože prispôsobuje obraz otca novej dráme adolescentnej lásky a pripravuje dievča na vzťah s manželom, ktorý nebol nacvičený vo vzťahu s otcom. Táto zmena obrazu sa nazýva „omladenie“. Ale predpokladajme, že k omladeniu nedôjde alebo je neúplné. Čo potom? Doktor X má pacientku, vydatú ženu, ktorá si k nemu prišla liečiť rôzne fyzické neduhy, ktorými sa tu nemusíme zaoberať. Podstatným je, že sa považovala za veľmi nešťastnú vo svojom manželskom živote. „Dnes ráno som mala pocit,“ povedala tragicky, „že jednoducho nedokážem žiť so svojím manželom už ani jeden ďalší deň.“ Prečo? To nebolo vôbec jasné. Výčitky, ktoré voči nemu mala, sa zdali byť dosť triviálne. Zdôrazňovali fakt, že bol taký, aký bol, a nie nejaký iný. Lekár zmenil tému rozhovoru otázkou, či jej otec ešte žije. „Nie,“ odpovedala. „Zomrel, keď som mala iba tri roky.“ „Povedzte mi,“ povedal, „aký by bol váš ideálny manžel? Opíšte mi ho – jeho fyzické vlastnosti.“ Opísala ho obzvlášť živo, počas čoho sa dobre zabávala. Znova sa vrátil k otázke o jej manželovi a jeho chybách. Potom sa spýtal: „Ako vyzeral váš otec?“ Odpovedala rovnako živým opisom svojho otca, hoci zomrel, keď bola taká mladá, že si ho nemohla pamätať. A čo bolo ešte zvláštnejšie, jej opis otca bol takmer [doslovným] – slovo po slove – zopakovaním opisu jej ideálneho manžela. Doktor X na túto zvláštnosť poukázal. Zdala sa byť z toho riadne zmätená. Nevedela, odkiaľ získala takto živý obraz svojho otca. „Myslela som si, že si ho takto pamätám,“ povedala, „ale samozrejme, že si ho nepamätám. Nemôžem. Bola som príliš mladá.“ „Zrejme,“ navrhol, „ste si v detstve vytvorili svoj ‚obraz [ideálneho] otca‘“…
(s. 26-31) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: O’HIGGINS, Harvey Jerrold. The Secret Springs. New York + London : Harper & Brothers Publishers, 1920. 243 strán.▐ Zverejnené: 13/03/2026
![]( "Erató – Múza lyrickej poézie (Palais Garnier / Paríž, 1901)")
Základný popis
Od čias starého Grécka až k honosným sálam operného domu Palais Garnier v srdci Paríža. Vkĺznite do sveta antickej mytológie a objavte krásu ilustrácie múzy Erató zo zbierky „Babylonian and Assyrian Literature“ (1901).
« Erató – Múza lyrickej poézie (Palais Garnier / Paríž, 1901) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Antika – Mytológia – Krása – Inšpirácia – Láska
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Babylonian and Assyrian Literature (Comprising the Epic of Izdubar, Hymns, Tablets, and Cuneiform Inscriptions). Londýn + New York : The Colonial Press, 1901. cca. 500 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/erato-muza-lyrickej-poezie-palais-garnier-pariz-1901/
![Intímny moment z prostredia domova, kde sa prepletajú témy materstva, trpezlivosti a estetika konca 19. storočia. Vyobrazenie prejavov lásky, v každom jednom stehu – lásky, ktorá sa vyjavuje skrze službu. Z psychologického hľadiska ide o fascinujúci akt „hniezdenia“ [„nesting“, pozn.]: inštinktívnu potrebu pripraviť bezpečné útočisko pre svoje potomstvo v časoch, keď bola krehkosť ľudského života každého novorodenca, vzhľadom na neistotu jeho prežitia, priam hmatateľná a Zubatá stála pripravená za každým rohom. Práca s výšivkou takto bola rovnako aj – svojim spôsobom – formou modlitby, tichou prosbou o zdravie a šťastný osud.](https://bystroumny.sk/obrazky/viktoriansky-ideal-matka-mamicka-vysivka-vysivanie-koliska-dieta-novorodenec-jennie-taylor-wandle-the-art-of-drawn-work-1891.jpg "Viktoriánsky ideál: Matka – Výšivka – Kolíska – Dieťa (1891)")
