Bystroumný – Kontakt

TEXT PIESNE Značka

Prvá stránka.

Dokopy: 8 článkov.

  • ▐ Zverejnené: 21/03/2026

    Základný popis

    Tieto úvodné riadky piesne „Spring is Here“ od Flety Jan Brown Spencer z roku 1907 rezonujú s večnou krásou prebúdzajúcej sa prírody. Nechajte sa uniesť jej krásnymi obrazmi – pripomienkou večného cyklu života, ktorý v sebe nesie prísľub nového začiatku.

    « „Ach! Jar je tu. Tá časť roka, keď sa zdá, že sa na nás všetka príroda usmieva…“ (Spencer, 1907) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaTypografiaText piesneCitátJarPrírodaKrásaFeminizmusSexuálna výchovaMaterstvoMravný ideál

    « Ach! Jar je tu.
    Tá časť roka, keď sa zdá,
    že sa na nás všetka príroda usmieva.

    Červené ruže kvitnú,
    utešené potôčiky radostne tečú.
    Milenci sú očarení

    svojimi šťastnými chvíľami.
    Jar je… »

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: SPENCER, Fleta Jan Brown. Spring is Here – Song (Words and Music). St. Louis (USA) : Shattinger – Piano & Music Co., 1907.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ach-jar-je-tu-ta-cast-roka-ked-sa-zda-ze-sa-na-nas-vsetka-priroda-usmieva-spencer-1907/

  • ▐ Zverejnené: 02/07/2025

    Základný popis

    Tento svadobný obraz zachytáva esenciu oddávania, ktorá je hlboko zakorenená v kultúre Rusínov – východoslovanského etnika s bohatým folklórom a tradíciami. Pieseň rozpráva príbeh Hany, mladej ženy, ktorá sa snaží získať odpustenie od rodičov počas toho, ako sa chystá na odchod z rodného domu počas svojho výdaja.

    « „Chodyt Haňa, chodyt…“ (Rusnácka ľudová pieseň) »

    ZNAČKY: UmenieVideoHudbaCitátText piesneMravný ideálMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodoľubstvoRuthéniRusnáciRusíniSlovania

    UPOZORNENIE: Pri prepise citátu som sa snažil zachytiť spôsob, akým je kladený dôraz (prízvuk, tvrdé alebo mäkké vyslovovanie, respektíve „zamlčiavanie“ časti jednotlivých slov) pri skutočne PÔVODNOM jazykovom prejave Rusnákov (Rusínov). Snažil som sa zachytiť niečo, čo mnohí speváci interpretujúci piesne tohto etnika – pravdepodobne – nikdy nepochopia.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/chodyt-hana-chodyt-rusnacka-ludova-piesen/

  • ▐ Zverejnené: 02/07/2025

    Základný popis

    Krátky fragment z piesne „Vtoraya polovina“ („Druhá polovica“) od ruského dua Brat’ya Grimm [Братья Грим]. Pieseň, vydaná v roku 2005, sa stala populárnou pre svoj poetický a hlboko emotívny text o túžbe nájsť svoju druhú polovičku – spriaznenú dušu na celý život.

    « „Iba teba. Druhá polovica.“ »

    ZNAČKY: UmenieVideoHudbaCitátText piesneMravný ideálMuž a ženaLáskaManželstvo

    ZDROJ: Pieseň: Brat’ya Grimm [Братья Грим] – Vtoraya polovina [Вторая половина]. (Ruská federácia), 2005. Online: https://youtu.be/aB6jxyvjAQY

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/iba-teba-druha-polovica/

  • ▐ Zverejnené: 26/06/2025

    Základný popis

    Okno do hlbokých psychologických a sociálnych vrstiev slovenskej kultúry. Motív, ktorý sa objavuje v mnohých ľudových piesňach a tradíciách, symbolizuje túžbu po rodine, láske a naplnení osudu.

    « Veľké plány odvážneho junáka – Ozveny túžby a (možno aj) osudu »

    ZNAČKY: UmenieHudbaCitátText piesneFolklórRodoľubstvoSlovenskoSlovania

    ZDROJ: Pieseň: KarpaTon a Spevácka skupina FIALA – Voda dunajova.Pieseň: KarpaTon a Spevácka skupina FIALA – Voda dunajova. (Slovensko) : Karpat Mater, 2015, online: https://youtu.be/rI6Lgsxj9hM

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/velke-plany-odvazneho-junaka-ozveny-tuzby-a-mozno-aj-osudu/

  • ▐ Zverejnené: 28/05/2025

    Základný popis

    Tento úryvok pochádza z filmu „Svoj medzi cudzími, cudzí medzi svojimi“ z roku 1974. Je to hlboko symbolická scéna, ktorá sa dotýka tém odovzdávania dedičstva predkov svojim potomkom, oslavy rodinných hodnôt a neustáleho snaženia o lepšiu budúcnosť.

    « Pokolenie za pokolením – Rodina, rod a národ »

    ZNAČKY: KomentárCitátUmenieVideoHudbaText piesneInšpiráciaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaPokoraSlužbaRodoľubstvoSlovenskoSlovaniaĽudský život

    Pieseň o tom, ako členovia rodiny – pradedo, dedo, otec… pracovali na stavbe tej istej loďky, ktorá sa v závere – rukami ich potomkov – napokon stáva veľkolepým korábom. Každá generácia pokračuje a v priebehu svojho života odrába ten svoj diel práce, a i keď sa žiadnej z nich nedarí túto loďku dokončiť, kvôli rôznym neprajným okolnostiam ich životov, tak táto „neukončenosť“ nie je vnímaná ako ich osobné zlyhanie, ale skôr sa stáva základom pre budúce úsilie a najmä – prenechanie odkazu, ktorý ich vzájomne prepája. Všetci spoločne pracujú na stavbe (tj. kontinuita v čase), ktorá presahuje životnú dobu jednotlivca a vytvárajú trvalý odkaz všetkých pokolení – dokopy. Ralph Waldo Emerson napísal: „Rob, čo ti je určené, a nemôžeš ani príliš dúfať, ani sa príliš odvážiť, (Emerson, s. 68)“ čo sa mimochodom značne podobá na slová samotného Marka Aurélia: „Plním si svoju povinnosť, a to stačí. (Aurelius, s. 91)“ Späť k Emersonovi, ten uvedené slová vyjadril v súvislosti s jeho výzvou po autentickosti človeka – „byť sebou“. Ale nie je azda súčasťou práce na uskutočnení tohto aktu aj niečo také, ako dosiahnutie osobnostnej celosti? Čo je potom jednou zo základných nevyhnutností pri rozvoji osobnosti každého človeka k jeho celosti? Prijatie. Čoho? Svojho pôvodu, kultúry. Už Carl G. Jung varoval pred tým, ako sa ľudia odvracajú od spojení so svojou rodinou, kmeňom: „Z hľadiska prírodných vied nepotrebujete žiadne spojenie s minulosťou, môžete ho vymazať, lenže je to mrzačenie ľudskej bytosti. (McGuire, s. 215)“ Učenci od Piageta by asi povedali: „…konštruktívne, medziľudské a skupinové vzťahy sú ‚sine qua non‘ [nevyhnutnou podmienkou, pozn.] plnohodnotného života. (Modgil, s. 402)“ Čo sa potom stane s človekom, ak sa mu siahne na podstatu toho najelementárnejšieho, čo ho viaže k iným osobám?

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJE:

    • [1] AURELIUS, Marcus. The Meditations of Marcus Aurelius. Londýn (UK) : Walter Scott, 1887. 226 strán.
    • [2] EMERSON, Ralph Waldo. Essays. Boston (USA) : James Munroe and Company, 1841. 303 strán.
    • [3] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
    • [4] MIKHALKOV, Nikita (režisér). Svoj medzi cudzími, cudzí medzi svojimi [Свой среди чужих, чужой среди своих]. Mosfilm, 1974, online: https://youtu.be/e0ECy37ayUw?t=17
    • [5] MODGIL, Sohan; MODGIL, Cecilia (eds.) Toward a Theory of Psychological Development. 1. vydanie, Oxford (UK) : NFER Publishing Company, 1980. 814 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pokolenie-za-pokolenim-rodina-rod-a-narod/

  • ▐ Zverejnené: 26/05/2025

    Základný popis

    Ilustrácie zo sovietskej rozprávky „Brémski muzikanti“ (1969), kde snívajúcemu trubadúrovi zobrazuje princezná a on jej takto na diaľku – nepriamo – vyznáva lásku. Animovaný film „Brémski muzikanti“ je voľne inšpirovaný rozprávkou bratov Grimmových.

    « Trubadúr na ceste za princeznou (Brémski muzikanti, 1969) »

    ZNAČKY: CitátUmenieIlustráciaVideoHudbaText piesneMuž a ženaLáskaDetstvoSlovaniaRusko

    [Princezná:]
    V klietke vtáčik trápi sa, let nepozná.
    A tak i ja som vtákom v zámku,
    väznená pod zámkom.

    [Trubadúr:]
    Vyjde slnko nad lesom, no nie pre mňa.
    Pretože teraz
    bez princeznej,
    mne žiť sa nedá.

    [Princezná:]
    Čo je to so mnou? Čo sa to stalo so mnou?
    V kráľovských komnatách stratila som pokoj.

    (Brémski muzikanti, 1969)

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: ENTIN, Y. (Autor textu). Pieseň: G. Gladkov – V klietke vtáčik trápi sa (В клетке птичка томится). Film: Brémski muzikanti (Бременские музыканты). (Sovietský zväz) : 1969.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/trubadur-na-ceste-za-princeznou-bremski-muzikanti-1969/

  • ▐ Zverejnené: 09/05/2025

    Tulák po moriach (Gordon Grant, 1930)

    Základný popis

    Ilustrácia Gordona Granta z roku 1930 zobrazujúca majestátnu plachetnú loď na búrlivom mori, sprevádzajúca príbeh Johna Masefielda. Túžba po slobode, dobrodružstve a návrate domov – to všetko rezonuje s textami piesní Borisa Filana o láske a odlúčení.

    « Tulák po moriach (Gordon Grant, 1930) »

    ZNAČKY: CitátUmenieIlustráciaTypografiaHudbaText piesneMuž a ženaLáskaManželstvo

    Alebo ako sa spieva v texte Borisa Filana: „Ktovie, prečo chlap – tisíckrát – opúšťa tú, čo má rád. Dokola obíde svet a znova sa vráti späť. – ‚Diaľka je chlapčenský sen, z ktorého vraciam sa sem. Vraciam sa tisíckrát, k tej, čo mám jedinú rád.‘“ Obrázok od známeho amerického umelca Gordona Granta, ktorý sa špecializoval na maľbu vodovými farbami, ale taktiež na tvorbu ilustrácii do rôznych časopisov a kníh. Konkrétne táto sprevádzala príbeh známeho anglického novelistu, básnika dramatika – Johna Masefielda (uverejnené v časopise „Hearst’s International combined with Cosmopolitan“).

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    ZDROJE:

    • [1] FILAN, Boris (Autor textu). Pieseň: Pavol Habera – Sťahovaví Vtáci. Album: Fontána Pre Zuzanu 2 (Pavol Habera & Vašo Patejdl). (Česko-Slovensko) : Tommü Records, 1993.
    • [2] Hearst’s International combined with Cosmopolitan (September, 1930). New York City (USA) : International Magazine Company, Inc., 1930. 214 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/tulak-po-moriach-gordon-grant-1930/

  • ▐ Zverejnené: 27/04/2025

    Večný pútnik, stratený raj a ozvena pekla / Autor textu: Martin Sarváš (Tublatanka / Nebo - Peklo - Raj, 1990)

    Základný popis

    Úryvok z piesne „Nebo – Peklo – Raj“ , ktorú pre skupinu Tublatanka (1990) napísal Martin Sarváš a vyjadruje hlboké filozofické témy strateného raja, ľudského pútnictvá a boja s vnútornými démonmi. Pieseň sa zaoberá motívom človeka, ktorý hľadá svoj stratený raj v pekle životných skúseností, ale po svojich zlyhaniach nachádza len pustinu.

    « Večný pútnik, stratený raj a ozvena pekla »

    ZNAČKY: CitátUmenieHudbaText piesneInšpiráciaPekloHodnotový relativizmusProgresivizmusĽudský život

    ZDROJ: SARVAŠ, Martin (Autor textu). Pieseň: Tublatanka / Nebo – Peklo – Raj. Album: Nebo – Peklo – Raj. (Československo) : Suprahon, 1990.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vecny-putnik-strateny-raj-a-ozvena-pekla/

Návrat hore

Bystroumny.sk používa súbory cookie. | Súkromie a pravidlá
Copyright © 2025