Služba ^Značka

• ▐ Zverejnené: 06/07/2025

  Základný popis

  Citát z knihy „The Book of Nature“ (1861) od Jamesa Ashtona, zobrazuje ideál ohľadom vyjadrenia biologickej prirodzenosti ženy, s ktorou súvisí jej rola matky, kde mladá žena dedí, no zároveň sa spolupodieľa na kontinuite vlastného rodu.

  « Biologická prirodzenosť ženského pohlavia: Rodiť by mali mladé ženy (1861) »

  ZNAČKY: Umenie – Hudba – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Materstvo – Rodina – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť

  DOPORUČENÉ VIDEO: Natalie Dessay & Michel Legrand – You and I Plus One, 2017 (Youtube)

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] ASHTON, James. The Book of Nature (Containing Information for Young People Who Think of Getting Married, on the Philosophy of Procreation and Sexual intercourse, Showing how to Prevent Conception and to Avoid Child-bearing; also, Rules for Management During Labor and Child-birth. New York (USA) : Wallis & Ashton, 1861. cca 70 strán.
  • [2] NEWMAN, J. P. (ed.) Golden Links in the Chain That Connects Mother, Home and Heaven. St. Louis and New York (USA) : N. D. Thompson Publishing Co., 1890. 524 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/biologicka-prirodzenost-zenskeho-pohlavia-rodit-by-mali-mlade-zeny-1861/

• ▐ Zverejnené: 28/05/2025

  Základný popis

  Tento úryvok pochádza z filmu „Svoj medzi cudzími, cudzí medzi svojimi“ z roku 1974. Je to hlboko symbolická scéna, ktorá sa dotýka tém odovzdávania dedičstva predkov svojim potomkom, oslavy rodinných hodnôt a neustáleho snaženia o lepšiu budúcnosť.

  « Pokolenie za pokolením – Rodina, rod a národ »

  ZNAČKY: Komentár – Citát – Umenie – Video – Hudba – Text piesne – Inšpirácia – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania – Ľudský život

  Pieseň o tom, ako členovia rodiny – pradedo, dedo, otec… pracovali na stavbe tej istej loďky, ktorá sa v závere – rukami ich potomkov – napokon stáva veľkolepým korábom. Každá generácia pokračuje a v priebehu svojho života odrába ten svoj diel práce, a i keď sa žiadnej z nich nedarí túto loďku dokončiť, kvôli rôznym neprajným okolnostiam ich životov, tak táto „neukončenosť“ nie je vnímaná ako ich osobné zlyhanie, ale skôr sa stáva základom pre budúce úsilie a najmä – prenechanie odkazu, ktorý ich vzájomne prepája. Všetci spoločne pracujú na stavbe (tj. kontinuita v čase), ktorá presahuje životnú dobu jednotlivca a vytvárajú trvalý odkaz všetkých pokolení – dokopy. Ralph Waldo Emerson napísal: „Rob, čo ti je určené, a nemôžeš ani príliš dúfať, ani sa príliš odvážiť, (Emerson, s. 68)“ čo sa mimochodom značne podobá na slová samotného Marka Aurélia: „Plním si svoju povinnosť, a to stačí. (Aurelius, s. 91)“ Späť k Emersonovi, ten uvedené slová vyjadril v súvislosti s jeho výzvou po autentickosti človeka – „byť sebou“. Ale nie je azda súčasťou práce na uskutočnení tohto aktu aj niečo také, ako dosiahnutie osobnostnej celosti? Čo je potom jednou zo základných nevyhnutností pri rozvoji osobnosti každého človeka k jeho celosti? Prijatie. Čoho? Svojho pôvodu, kultúry. Už Carl G. Jung varoval pred tým, ako sa ľudia odvracajú od spojení so svojou rodinou, kmeňom: „Z hľadiska prírodných vied nepotrebujete žiadne spojenie s minulosťou, môžete ho vymazať, lenže je to mrzačenie ľudskej bytosti. (McGuire, s. 215)“ Učenci od Piageta by asi povedali: „…konštruktívne, medziľudské a skupinové vzťahy sú ‚sine qua non‘ [nevyhnutnou podmienkou, pozn.] plnohodnotného života. (Modgil, s. 402)“ Čo sa potom stane s človekom, ak sa mu siahne na podstatu toho najelementárnejšieho, čo ho viaže k iným osobám?

  DOPORUČENÉ VIDEO: Svoj medzi cudzími, cudzí medzi svojimi [Свой среди чужих, чужой среди своих], 1974 (Youtube)

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] AURELIUS, Marcus. The Meditations of Marcus Aurelius. Londýn (UK) : Walter Scott, 1887. 226 strán.
  • [2] EMERSON, Ralph Waldo. Essays. Boston (USA) : James Munroe and Company, 1841. 303 strán.
  • [3] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
  • [4] MIKHALKOV, Nikita (režisér). Svoj medzi cudzími, cudzí medzi svojimi [Свой среди чужих, чужой среди своих]. Mosfilm, 1974, online: https://youtu.be/e0ECy37ayUw?t=17
  • [5] MODGIL, Sohan; MODGIL, Cecilia (eds.) Toward a Theory of Psychological Development. 1. vydanie, Oxford (UK) : NFER Publishing Company, 1980. 814 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pokolenie-za-pokolenim-rodina-rod-a-narod/

• ▐ Zverejnené: 17/05/2025

  Základný popis

  Čierno-biely ilustračný obrázok zobrazujúci starostlivú matku pri lôžke svojej chorej dcéry. Scéna zachytáva silné puto medzi matkou a dieťaťom, symbolizujúc materstvo a bezpodmienečnú lásku. Ilustrácia je typická pre koniec 19. storočia, kedy sa v detskej literatúre kládol dôraz na morálne hodnoty a výchovu. Zachytáva tak nielen moment rodinnej starostlivosti, ale odráža aj ideály spoločnosti tej doby o materstve a etike.

  « „Matka je vždy matkou…“ (1899) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Mravný ideál – Rodina – Materstvo – Láska – Pokora – Služba – Detstvo – Viktoriánska éra

  Na stolíku pri posteli: kanvica, šálka a nejaká tá fľaštička s medecínou. V posteli leží obzerajúca sa chorá dcéra. Pri posteli tohto mladého pacienta je jej matka. Toto vidí azda každý. Ibaže tento obrázok ponúka oveľa hlbší príbeh. Matka na obrázku náhle zaspala, od únavy. Ak by ale sedela vedľa postele, zaspala by v sediacej polohe. Lenže ona zaspala na kolenách. A nielenže na kolenách, ešte k tomu so zopätými rukami. Kto je na kolenách so zopätými rukami? Niečo k tomu prezrádza knižočka pohodená vedľa drevenej debny, na ktorej matka leží, čím je najskôr Sväté písmo alebo modlitebníček. Pospájané dokopy: matka uspokojujúc svoju vnútornú potrebu – „byť v čase choroby pri svojej dcére, dozerať na ňu“, modliac sa za zdravie svojej dcéry, zaspáva počas tohto úkonu (v pozícii na kolenách) v stave úplnej vyčerpanosti.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: NORTHROP, Henry Davenport. Character Sketches for Boys and Girls or Success and How to Win It (Being a Vast Treasury of the Noblest Truth and Wisest Maxims for the Instruction and Self-Improvement of the Young: Showing the True Aims and Objects of Life). Philadelphia (USA) : National Publishing Co., 1899. 478 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/matka-je-vzdy-matkou-1899/

• ▐ Zverejnené: 17/05/2025

  Základný popis

  Ilustrácia z knihy „Famous Women of the Bible“ od Henryho Davenporta Northropa zobrazuje dojímavú scénu rozlúčky medzi matkou Rebekou a jej synom Jakubom. Vytvorená v roku 1899, kresba zachytáva moment, keď Rebeka s Jakubom symbolicky vzlietajú k nebesiam. V biblickom príbehu sa táto scéna odohráva po tom, čo Rebeka zomrela a jej duša opustila pozemský svet. Ilustrácia poukazuje na duchovný presun do vyššej ríše, kde čas stráca akýkoľvek význam.

  « Zo zeme na nebesia – Rebeka a Jakub (1899) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Biblia – Mravný ideál – Rodina – Materstvo – Láska – Pokora – Služba – Smrť

  „Rebeka sa už – nikdy viac – nemala stretnúť so svojím synom, a keď si ho zobrala do náručia, aby sa s ním rozlúčila iba ‚na niekoľko dní‘, ani len netušila, že čas – než ho znova uvidí – už pre ňu ďalej plynúť nebude. Lebo v tej duchovnej krajine, kam duša Rebeky neskôr odletela, ešte predtým ako sa Jakub vrátil do stanu svojho otca, tam sa čas dňami a rokmi neráta. (Northrop, 1899)“

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“. Vzhľadom na nízku kvalitu podkladu sa nič viac urobiť nedalo.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: NORTHROP, Henry Davenport. Famous Women of the Bible Comprimising Religious and Social Helps for Mothers and Daughters. Philadelphia (USA) : National Publishing Co. (pravdepodobne – nie je uvedené), 1899. 567 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zo-zeme-na-nebesia-rebeka-a-jakub-1899/