KRESŤANSTVO Značka
Stránka 1 z celkom 5 stránok.
Dokopy: 123 článkov.
▐ Zverejnené: 31/07/2026
![Ukážka renesančnej typografie s ornamentálnymi motívmi, gotickým písmom a florálnym (kvetinovým) zdobením. Brána do kráľovstva slov, kde sa stretáva duchovná vážnosť s technickou precíznosťou, ktorá už pri vchode svojho návštevníka upozorňuje: „Aj pravda môže byť krásna a poučenie nemusí byť suchým príkazom, ale rozprávaním doprevádzané jemným šepotom vizuálnej harmónie.“ Každé písmeno je tu dôležitou súčasťou celku a dizajn nie je len povrchovou úpravou, ale jazykom samotného obsahu]( "Promptvarii Exemplorvm, Oder, Historien vnnd Exempelbuch / Der Ander Theil – Andreas Hondorff (Knižný dizajn – Typografia / 1598)")
Základný popis
Ukážka renesančnej typografie s ornamentálnymi motívmi, gotickým písmom a florálnym (kvetinovým) zdobením. Brána do kráľovstva slov, kde sa stretáva duchovná vážnosť s technickou precíznosťou, ktorá už pri vchode svojho návštevníka upozorňuje: „Aj pravda môže byť krásna a poučenie nemusí byť suchým príkazom, ale rozprávaním doprevádzané jemným šepotom vizuálnej harmónie.“ Každé písmeno je tu dôležitou súčasťou celku a dizajn nie je len povrchovou úpravou, ale jazykom samotného obsahu.
« Promptvarii Exemplorvm, Oder, Historien vnnd Exempelbuch / Der Ander Theil – Andreas Hondorff (Knižný dizajn – Typografia / 1598) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Typografia – Kresťanstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: HONDORFF, Andreas. Promptvarii Exemplorvm, Oder, Historien vnnd Exempelbuch – Der Ander Theil. Eißleben: durch Bartholomaeum Hörnigk, 1598. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika), výtlačok z knižnice Antona Augustína Baníka.▐ Zverejnené: 26/07/2026
![Keď sa pozrieme na túto stránku z analýzy Josefa Ševčíka, nesmieme na ňu nazerať len ako na voľajaké moralizujúce čierne písmená na zožltnutom papieri. Je to návod, mapa ľudskej existencie… vymedzenie teritória, na ktorom sa odohráva najdôležitejšia vojna v živote každého človeka: boj o jeho vlastnú dušu. Svätý Tomáš Akvinský nebol len teológom. Bol priam až klinickým pozorovateľom ľudskej psychológie, a to stáročia pred ustanovením psychológie ako samostatnej vedy. Mnohé z toho, čo popisuje, by sme v žargóne modernej psychológie nazvali niečim ako „kognitívnym skreslením“, „narcistickou ilúziou“. Aplikácia mechanizmu, kde jedinec svojim životom nasleduje ideál, ktorý je v skutočnosti „dobrom“, čiže pozitívnou hodnotou len zdanlivo, takýto jedinec stráca kontakt s realitou. Stáva sa otrokmi vlastného sebaklamu. Zvyčajne sa jedná o osoby, ktoré majú strach pozrieť sa skutočnej pravde do očí, zvyčajne neschopní čeliť realite, ktorú si potrebujú pretvárať na svoj obraz…]( "Tomáš Akvinský – Summa Theologica | Boj o dušu človeka: Rozdiel medzi dobrom, zdanlivým dobrom a čistým zlom / Hriechy a túžba po ukojení („mať sa dobre“) / „Logos“ – Cnostný život podľa zákonov prirodzeného poriadku")
Základný popis
Keď sa pozrieme na túto stránku z analýzy Josefa Ševčíka, nesmieme na ňu nazerať len ako na voľajaké moralizujúce čierne písmená na zožltnutom papieri. Je to návod, mapa ľudskej existencie… vymedzenie teritória, na ktorom sa odohráva najdôležitejšia vojna v živote každého človeka: boj o jeho vlastnú dušu. Svätý Tomáš Akvinský nebol len teológom. Bol priam až klinickým pozorovateľom ľudskej psychológie, a to stáročia pred ustanovením psychológie ako samostatnej vedy. Mnohé z toho, čo popisuje, by sme v žargóne modernej psychológie nazvali niečim ako „kognitívnym skreslením“, „narcistickou ilúziou“. Aplikácia mechanizmu, kde jedinec svojim životom nasleduje ideál, ktorý je v skutočnosti „dobrom“, čiže pozitívnou hodnotou len zdanlivo, takýto jedinec stráca kontakt s realitou. Stáva sa otrokmi vlastného sebaklamu. Zvyčajne sa jedná o osoby, ktoré majú strach pozrieť sa skutočnej pravde do očí, zvyčajne neschopní čeliť realite, ktorú si potrebujú pretvárať na svoj obraz…
« Tomáš Akvinský – Summa Theologica | Boj o dušu človeka: Rozdiel medzi dobrom, zdanlivým dobrom a čistým zlom / Hriechy a túžba po ukojení („mať sa dobre“) / „Logos“ – Cnostný život podľa zákonov prirodzeného poriadku »
ZNAČKY: Citát – inšpirácia – Kresťanstvo – Etika – Psychológia – Hlbinná psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Obrátenie – Znovuzrodenie
« Svobodná vůle lidská nutně po dobru touží a volí prostředky vhodné, aby ho dosáhla. Dříve než volí, káže rozumu uvažovati, potom svolí v rozhodnutí jeho a pílí k cíli svému a dojde-li ho, užívá dobra. Pouhé zlo nikdy nemůže býti předmětem touhy a lásky, pouze zlo spojené s dobrem jím zakryté, nebo jinak řečeno, dobro zdánlivé, klamné, může mnohdy býti předmětem žádosti. Touží-li člověk po dobru pravém a snaží-li se ho dojíti, jedná dobře a spravedlivě; touží-li po dobru zdánlivém a snaží-li se ho dojiti, jedná špatně a dopustí se bezpráví. Je-li zlo spáchané proti zákonům Božím a mravního života, jmenuje se hříchem. Zlo může býti myšlené a spáchané, obojí jest hříchem; první páchá člověk zlou vůlí, druhé zým skutkem.Činnost duševní může směřovati k dobru, může však směřovati i ke zlu, může toužiti po zlu, nebo lépe po klamném dobru, nebo může se ho varovati. Různé způsoby, jak duše se chová k dobru a ke zlu, nazývají se vášněmi a jich jedenácte: láska a nenávist, touha a útěk, radost a smutek; naděje a zoufalství, odvaha, strach a hněv, dle toho, může-li duše dobra nebo velikého dobra dosáhnouti nebo nedosáhnouti, před zlem nebo velkým zlem uniknouti nebo jemu podlehnouti. Krásně, umělecky pojednal sv. Tomáš o vášních lidských, o jejich příčinách a účincích a prostředcích proti vášním, které jsou duši na škodu.
Člověk konaje častěji dobré skutky, nabývá zvyku v dobru, zlými skutky ve zlu. Zvyk činiti dobře, jmenuje se ctností, různou dle toho neb onoho druhu dobra; zvyk činiti zle jmenuje se neřestí, jež rozděluje se dle druhů zla, a všechny se protiví protivným druhům cností. Krásně pojednává Tomáš o druzích cností, o jejích vzájemné příbuznosti a odměně jejich po smrti, podobně pojednává o příčinách, účincích a trestech neřestí.
Příčinou hříchu může býti nevědomost, smyslnost, zlá vůle a příčiny zevnější, totiž Bůh, jenž dopustí, aby někdo do hříchu upadl, avšak jen proto, aby uznávaje svou slabost se polepšil a více se hříchu varoval. Dalé zlý duch, jenž ze závisti a ze vzdoru proti Bohu snaží se lidi od něho odvrátiti. Konečně přícinou hříchu jest domácí nepřítel člověka – slabost přirozenosti lidské po pádu prvních rodičů. Potom pojednává Tomáš hříchu dědičném a jeho následcích, o druzích a následcích hříchu.
Aby se člověk mohl hříchu varovati, má jednati dle zákonů, hlavně dle zákona přirozeného, jenž jest první po zákoně věčném, jímž Bůh vše k jistému cíli řídí.
(s. 141-142) » ZDROJ: ŠEVČÍK, Josef. Sv. Tomáš Akvinský, učitel cirkevní a ochránce katolických škol. Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Tiskem a nákladem pap. knihtiskárny Bened. Rajhrad, 1899. 382 strán.▐ Zverejnené: 26/07/2026
![O tom, ako sa dievča stáva ženou, ako sa nevinnosť stáva múdrosťou, ako sa strach mení na dôveru vo svoju budúcnosť. Fiat.]( "Svätá Anna a dievčenstvo Panny Márie / Vitráž kostola Saint-Nicolas du Chardonnet (Paríž)")
Základný popis
O tom, ako sa dievča stáva ženou, ako sa nevinnosť stáva múdrosťou, ako sa strach mení na dôveru vo svoju budúcnosť. Fiat.
« Svätá Anna a dievčenstvo Panny Márie / Vitráž kostola Saint-Nicolas du Chardonnet (Paríž) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Biblia – Panna Mária – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Rodina – Materstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Výchova – Vzdelanie
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: HOPPENOT, Joseph. La Sainte Vierge – Dans la tradition, dans l’art, dans l’ame des saints et dans notre vie. Lille, Paríž a Bruges (Francúzsko) : Société St Augustin + Desclée, De Brouwer et Cie. ; 1912. 382 strán.▐ Zverejnené: 25/07/2026
![Kto sa pozrie na týchto šesť vyobrazení z roku 1554, neuvidí len znázornenie biblického príbehu. Uvidí pokus človeka sformulovať odpoveď na otázku: „Prečo sme tu?“ Kozmograffia Cžeská sa takto pokúšala vykresliť mapou duchovného poriadku. Postava Boha v týchto kruhoch nie je v polohe akéhosi odťažitého, vzdialeného sudcu, ale najmä ako architekta lásky a metafyzického poriadku. V momente stvorenia Adama vidíme zrod ľudského vedomia – moment, kedy hmota ožila a získala schopnosť „mať vedomie o vlastnej existencii, vlastnom bytí“]( "Genesis: Stvorenie sveta, oživenie hmoty a ľudské vedomie (Kozmograffia Cžeská,1554)")
Základný popis
Kto sa pozrie na týchto šesť vyobrazení z roku 1554, neuvidí len znázornenie biblického príbehu. Uvidí pokus človeka sformulovať odpoveď na otázku: „Prečo sme tu?“ Kozmograffia Cžeská sa takto pokúšala vykresliť mapou duchovného poriadku. Postava Boha v týchto kruhoch nie je v polohe akéhosi odťažitého, vzdialeného sudcu, ale najmä ako architekta lásky a metafyzického poriadku. V momente stvorenia Adama vidíme zrod ľudského vedomia – moment, kedy hmota ožila a získala schopnosť „mať vedomie o vlastnej existencii, vlastnom bytí“.
« Genesis: Stvorenie sveta, oživenie hmoty a ľudské vedomie (Kozmograffia Cžeská,1554) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Judaizmus – Biblia – Príroda – Muž a žena
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Kozmograffia Cžeská : To gest wypsánij, o položenij kragin neb zemij y obyčegijch národuow wsseho swieta, a hystorygij podlé počtu leth naněm zběhlých, prwé nikdá tak pospolku w žádném iazyku newidaná. Praha (České království) : Jan Kosořský z Kosoře, 1554. cca. 1800 strán.▐ Zverejnené: 17/07/2026
Základný popis
Zatiaľ čo svet sa neustále mení pod vplyvom všelijakých prichádzajúcich a odchádzajúcich ideológií, na Slovensku sa jeho občania – opakovane – hlásia k niečomu nemennému: k samotnej podstate ľudského bytia, ktorú nachádzame len v rodine. Už zajtra sa bude konať ďalší ročník národného pochodu za rodinu. Ten oslavuje rodinné hodnoty, manželskú lásku, mravnú krásu a nenahraditeľnosť partnerského vzťahu medzi mužom a ženou. Prepojenie generácií – od novonarodených až po starých rodičov – v rámci stáročnej slovenskej a slovanskej tradície. Pochod štartujúci na Jakubovom námestí, nie je len pohybom v určitom priestore nahromadených osôb, je to manifestácia duše, ktorá hľadá kvintesenciu ľudskej existencie, zmysel a stabilitu v koreňoch. Tento „rituál“ spája krehkosť novorodených s mravnou silou starých rodičov, sledujeme dialóg medzi detstvom a skúsenosťou, predávanie štafety v nekonečnom vlákne generácií…
« 14. ročník – Národný pochod: Hrdí na rodinu „2026“ / Bratislava – 18. júla 2026 »
ZNAČKY: Zmienka – Hudba – Inšpirácia – Kresťanstvo – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
Kde: Jakubovo námestie, Bratislava
Kedy: 18. júla 2026 o 15:00
Viac informácii: hrdinarodinu.skZdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/14-rocnik-narodny-pochod-hrdi-na-rodinu-2026-bratislava-18-jula-2026/
▐ Zverejnené: 12/07/2026
![Klasická ilustrácia z roku 1911 znázorňujúca biblickú scénu Ježiša Krista a ženy chytenej pri cudzoložstve. Na tomto obrázku nevidíme len historickú scénu zo Svätého písma, ale archetypálne zrkadlo ľudskej existencie. Žena na zemi nie je len postava z dávnych čias; je to znázornenie každej duše, ktorá sa ocitla v prachu vlastných omylov. Jej pokora nie je len výsledkom strachu z prípadného trestu, ale najmä hlbokým psychologickým uznaním svojej hriešnosti a odmietnutím ďalšieho pokračovania takéhoto spôsobu života pred tvárou Absolútna. Týmto aktom dochádza k preneseniu pozornosti na budúcnosť: z väzenia viny je dotyčný privedený do nového života, čím sa ale zároveň kladie zodpovednosť za podobu tejto budúcnosti na ramená toho, kto bol práve oslobodený a zachránený.]( "Kresťanská múdrosť o pokání a milosrdenstve – anatómia pádu a obrátenia: „Choď a odteraz už nehreš! (Evanjelium podľa Jána 8:11)“")
Základný popis
Klasická ilustrácia z roku 1911 znázorňujúca biblickú scénu Ježiša Krista a ženy chytenej pri cudzoložstve. Na tomto obrázku nevidíme len historickú scénu zo Svätého písma, ale archetypálne zrkadlo ľudskej existencie. Žena na zemi nie je len postava z dávnych čias; je to znázornenie každej duše, ktorá sa ocitla v prachu vlastných omylov. Jej pokora nie je len výsledkom strachu z prípadného trestu, ale najmä hlbokým psychologickým uznaním svojej hriešnosti a odmietnutím ďalšieho pokračovania takéhoto spôsobu života pred tvárou Absolútna. Týmto aktom dochádza k preneseniu pozornosti na budúcnosť: z väzenia viny je dotyčný privedený do nového života, čím sa ale zároveň kladie zodpovednosť za podobu tejto budúcnosti na ramená toho, kto bol práve oslobodený a zachránený.
« Kresťanská múdrosť o pokání a milosrdenstve – anatómia pádu a obrátenia: „Choď a odteraz už nehreš! (Evanjelium podľa Jána 8:11)“ »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Biblia – Etika – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Cnosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Voľná láska – Kurvenie – Potrat – Nihilizmus – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neoliberalizmus – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť – Obrátenie – Znovuzrodenie
« A keď sa zase pozdvihol Ježiš
a nevidel nikoho krome ženy, povedal jej:
„Ženo, kde sú tamtí tvoji žalobníci?
Či ťa niktorý neodsúdil?“
A ona riekla: „Niktorý, Pane.“
A Ježiš jej povedal:
„Ani ja ťa neodsudzujem;
iď a nehreš viacej.“
(Evanjelium podľa svätého Jána8:10-11) » ZDROJE:- [1] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Evanjelium podľa svätého Jána / 8. kapitola (10-11). 4. vydanie (z pôvodných jazykov), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
- [2] The Holy Bible Containing The Old & New Testament & The Apocrypha (Volume Three – Saint Matthew / To Revelation / The Apocrypha). Londýn a Edinburgh : The Ballantyne Press, 1911. 1374 strán.
▐ Zverejnené: 11/07/2026
![Keď sa rodičovský inštinkt podvolí chladnej kalkulácii a túžbe po pohodlí. Výpoveď o tých, ktorý si definovali morálku tak, aby im neprekážala v ich ambíciách. Text konfrontuje rímske definície pojmov „civilizácia“ a „civilizovanosť“ s dobovou realitou vraždenia nenarodených detí a popisuje morálny obrat prinesený raným kresťanstvom. Keď dnes hovorievame o starovekom Ríme, predstavujeme si monumentálne stĺporadia, hrdinské eposy, rinčanie zbraní v gladiátorských arénach a intelektuálnu bystrosť ich mysliteľov, vládcov a senátu (Senātus Rōmānus). Avšak pod touto lesknúcou sa vrstvou mramoru leží temná pravda o prístupe k tým najnevinnejším, ktorá nás dnes mrazí – paradox civilizácie, kde sa „kultivovaný“ človek stával katom vlastného potomstva.]( "Potraty a infanticída: Vraždenie deti v starovekom Ríme – príklad toho, keď sa samozvaní „pohodovo-pokrokoví slušnoľudia“ dopúšťajú tých najväčších zverstiev, nemravnosti a ukrutnosti, stávajú katmi najnevinnejších (Elements of Medical Jurisprudence, 1838)")
Základný popis
Keď sa rodičovský inštinkt podvolí chladnej kalkulácii a túžbe po pohodlí. Výpoveď o tých, ktorý si definovali morálku tak, aby im neprekážala v ich ambíciách. Text konfrontuje rímske definície pojmov „civilizácia“ a „civilizovanosť“ s dobovou realitou vraždenia nenarodených detí a popisuje morálny obrat prinesený raným kresťanstvom. Keď dnes hovorievame o starovekom Ríme, predstavujeme si monumentálne stĺporadia, hrdinské eposy, rinčanie zbraní v gladiátorských arénach a intelektuálnu bystrosť ich mysliteľov, vládcov a senátu (Senātus Rōmānus). Avšak pod touto lesknúcou sa vrstvou mramoru leží temná pravda o prístupe k tým najnevinnejším, ktorá nás dnes mrazí – paradox civilizácie, kde sa „kultivovaný“ človek stával katom vlastného potomstva.
« Potraty a infanticída: Vraždenie deti v starovekom Ríme – príklad toho, keď sa samozvaní „pohodovo-pokrokoví slušnoľudia“ dopúšťajú tých najväčších zverstiev, nemravnosti a ukrutnosti, stávajú katmi najnevinnejších (Elements of Medical Jurisprudence, 1838) »
ZNAČKY: Citát – Antika – História medicíny – Zdravotníctvo – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Sexuálna výchova – Feminizmus – Materstvo – Rodičovstvo – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Voľná láska – Kurvenie – Potrat – Nihilizmus – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neoliberalizmus – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
« Vykonávanie potratov, ktoré možno považovať za nič menej ako vraždu, bolo medzi Rimanmi taktiež notoricky rozšírené. […] Minucius Felix takto opisuje krutosť Rimanov v tejto súvislosti: „Vidím, ako vystavujete svoje nemluvňatá divokým šelmám a vtákom, alebo ich škrtíte tým najúbohejším spôsobom. Ba čo viac, niektorí z vás im nedajú ani len tú šancu sa narodiť, ale krutými lekvármi vyvolávate potrat a v matkinom lone udusíte nádejný začiatok toho, čo by sa mohlo stať človekom.“ Plínius Starší [Gaius Plinius Secundus, pozn.] sám obhajuje právo rodičov zabiť svoje deti s odôvodnením, že je to potrebné na udržanie rastu populácie v primeraných medziach.“ Taká bola prax starovekého Ríma od jeho počiatkov až po časy Konštantína Veľkého. V období svojej najväčšej politickej slávy dosiahla táto prax najvyššiu mieru; a zatiaľ čo sa [Rimania] chválili svojou kultivovanosťou a všetkým okolo seba pripisovali hanlivý prívlastok „barbarský“, dopúšťali sa tej najnižšej nemravnosti a najtvrdšej krutosti.Kresťanstvo ako prvé postavilo bariéru proti spustošeniu, ktoré tento zločin spôsoboval; jeho mierny a humánny duch ho nemohol inak ako odsúdiť; a preto povzbudzovalo všetkých, ktorí sa zjednotili pod jeho mierovými zástavami, aby VYNALOŽILI VŠETKO ÚSILIE NA ZASTAVENIE jeho PROGRESU. Kresťanskí autori tej doby sa k tejto otázke vyjadrujú veľmi dôrazne. Tertulián vo svojej „Apológii“ hovorí o tejto téme s hrdinskou smelosťou: „Koľkých z vás (obrátiac sa na rímsky ľud a na správcov miest a provincií) by som mohol oprávnene obviniť z vraždy novorodencov; a nielen to, ale aj z toho, že spomedzi rôznych spôsobov smrti vyberáte pre svoje vlastné deti tie najkrutejšie, ako je utopenie, vyhladovanie, zamrznutie alebo ich vystavujete na milosť psom – lebo smrť mečom je pre ne príliš sladká a je to smrť, ktorú by si človek zvolil skôr než akýkoľvek iný spôsob násilia. Avšak kresťanom sú dnes takéto vraždy príliš vzdialené, že pre nich je absolútne nezákonné zbaviť sa dieťaťa v lone matky, keď sa príroda ešte iba rozhoduje o [budúcom] osude človeka; lebo zabiť dieťa pred jeho narodením znamená spáchať vraždu v predstihu; a NIE JE ŽIADEN ROZDIEL, ČI DIEŤA ZNIČÍTE POČAS JEHO FORMOVANIA, ALEBO AŽ POTOM, ČO UŽ JE SFORMOVANÉ A NARODENÉ; lebo my, kresťania, ho považujeme za človeka už v štádiu embrya; lebo je to bytosť podobná kvetu na strome a ZA KRÁTKY ČAS BY SA Z NEHO STAL DOKONALÝ ČLOVEK, keby príroda nebola narušená.“ V roku 315 n. l. Konštantín Veľký vydal zákon, ktorý zabezpečoval výživu a vzdelanie detí, ktorých rodičia boli príliš chudobní na to, aby sa o to postarali sami. Nariadil tiež, aby bol krutému otcovi uložený prísny trest. Bolo to prvýkrát, čo vládne orgány zasiahli s cieľom zastaviť tento zločin; a nedá sa predpokladať, že zvyk, ktorý sa stal tak bežnou súčasťou všetkých zvykov a pocitov rímskeho ľudu, by bol okamžite potlačený; a preto zisťujeme, že tento zvyk naďalej pretrvával, hoci v menšej miere, až do konca štvrtého storočia, kedy ho nakoniec úplne vyhubili cisári Valentinián I., Valens a Gratianus.
(s. 204-205) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: BECK, Theodric Romeyn; BECK, John B. Elements of Medical Jurisprudence. 6. vydanie. Londýn (Anglicko) : Longman, 1838. 1007 strán.▐ Zverejnené: 09/07/2026
![Biblický príbeh opisujúci stvorenie ženy. Čo znamená byť „kosťou z kosti a telom z tela“? Muž sledujúc takúto „žijúcu tvárnosť“, akú mu Boh prináša, nevidí pred sebou – paradoxne – cudzinca, ale vníma svoju stratenú časť. Je to moment „rozpoznania“, ktorý predchádza každej sexuálnej túžbe – túžbe po celistvosti. Žena preňho nie je akýsi podriadený tvor, ale esenciálny element jeho bytia, bez ktorého by ostal neúplný (a rovnako aj žena). Filozoficky tu môžeme vnímať problematiku jednoty a individuality. Boh rozdeľuje jedno telo na dve osoby. Vďaka takémuto oddeleniu vlastne vytvára možnosť samotnej lásky. Láska totižto vyžaduje vzdialenosť a separáciu ľudských bytosti opačného pohlavia, ktorí môžu prekonávať túto osobnostnú odcudzenosť, ktorá vyplýva z ich jedinečných osobných existencii. Ak by boli ľudské bytosti jedným a rovnakým, neexistovala by možnosť milovať v plnom rozsahu, vôľa slobodne konať a mať možnosť vyjadriť sa v plnej dokonalosti lásky, obsiahnuť celý svet a spoločným spojením svet vytvárať; existovalo by len vnútené, dané… akési nízke, až nebodaj „sebaukájavé“.]( "Prvotná jednota: O stave manželskom / O stawu manželském (Kozmograffia Cžeská,1554)")
Základný popis
Biblický príbeh opisujúci stvorenie ženy. Čo znamená byť „kosťou z kosti a telom z tela“? Muž sledujúc takúto „žijúcu tvárnosť“, akú mu Boh prináša, nevidí pred sebou – paradoxne – cudzinca, ale vníma svoju stratenú časť. Je to moment „rozpoznania“, ktorý predchádza každej sexuálnej túžbe – túžbe po celistvosti. Žena preňho nie je akýsi podriadený tvor, ale esenciálny element jeho bytia, bez ktorého by ostal neúplný (a rovnako aj žena). Filozoficky tu môžeme vnímať problematiku jednoty a individuality. Boh rozdeľuje jedno telo na dve osoby. Vďaka takémuto oddeleniu vlastne vytvára možnosť samotnej lásky. Láska totižto vyžaduje vzdialenosť a separáciu ľudských bytosti opačného pohlavia, ktorí môžu prekonávať túto osobnostnú odcudzenosť, ktorá vyplýva z ich jedinečných osobných existencii. Ak by boli ľudské bytosti jedným a rovnakým, neexistovala by možnosť milovať v plnom rozsahu, vôľa slobodne konať a mať možnosť vyjadriť sa v plnej dokonalosti lásky, obsiahnuť celý svet a spoločným spojením svet vytvárať; existovalo by len vnútené, dané… akési nízke, až nebodaj „sebaukájavé“.
« Prvotná jednota: O stave manželskom / O stawu manželském (Kozmograffia Cžeská,1554) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Judaizmus – Biblia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Rodina – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« …preto Pán Boh driemotu na Adama dopustil a ten zaspal. Vtedy Pán Boh jedno rebro jeho vybral, a miesto telom uzavrel, a ženu z neho urobil a k človeku ju priviedol. A človek povedal: „To jest teraz kosť z kostí mojich, a telo z tela môjho, preto volať sa bude „Mužena“, že jest z muža zobranátáto…“ » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Kozmograffia Cžeská : To gest wypsánij, o položenij kragin neb zemij y obyčegijch národuow wsseho swieta, a hystorygij podlé počtu leth naněm zběhlých, prwé nikdá tak pospolku w žádném iazyku newidaná. Praha (České království) : Jan Kosořský z Kosoře, 1554. cca. 1800 strán.▐ Zverejnené: 07/07/2026
![Vizuálny prehľad o tom, ako sa historicky katolícka a ortodoxná cirkev šírila naprieč regiónom strednej a východnej Európy, kde neskôr dochádzalo k zneužívaniu náboženstva, ktoré sa tak stalo nástrojom domáhania sa politického a kultúrneho vplyvu, časom dokonca až všelijakých pokusov o prepisovanie histórie.]( "Cyril a Metod – ich misia u Slovanov: Veľká Morava, Kyjevská Rus (Varjago-ruská ríša), Chazarská ríša a následná katolizácia (prof. Karl Heussi, 1905)")
Základný popis
Vizuálny prehľad o tom, ako sa historicky katolícka a ortodoxná cirkev šírila naprieč regiónom strednej a východnej Európy, kde neskôr dochádzalo k zneužívaniu náboženstva, ktoré sa tak stalo nástrojom domáhania sa politického a kultúrneho vplyvu, časom dokonca až všelijakých pokusov o prepisovanie histórie.
« Cyril a Metod – ich misia u Slovanov: Veľká Morava, Kyjevská Rus (Varjago-ruská ríša), Chazarská ríša a následná katolizácia (prof. Karl Heussi, 1905) »
ZNAČKY: História – Mapa – Cyril a Metod – Kresťanstvo – Ortodoxia – Judaizmus – Islam – Byzancia – Veľká Morava – Slovensko – Slovania – Kyjevská Rus – Rusko – Politika – Politický katolicizmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: HEUSSI, Karl; MULERT, Herman. Atlas zur Kirchengeschichte (66 Karten auf 12 Blättern). Tübingen (Nemecko) : J. C. B. Mohr (Paul Siebeck), 1905. cca. 70 strán.▐ Zverejnené: 04/07/2026
![Zachytenie dramatického kontrastu medzi fyzickým vyčerpaním a transcendenciou viery. Prosba k Metodovi nie je len rodinnou žiadosťou, je to dožadovanie sa osobného výkonu imperatívu mravnej zodpovednosti. Je to moment, v ktorom sa osobné putovanie mení na službu univerzálnemu dobru.]( "Viera Slovanov a jej byzantské korene: Svätý Cyril, na smrteľnom lôžku, prosí svojho brata Metoda, aby neopúšťal Slavianov / Slovanov (Fyodor Bronnikov, 1866)")
Základný popis
Zachytenie dramatického kontrastu medzi fyzickým vyčerpaním a transcendenciou viery. Prosba k Metodovi nie je len rodinnou žiadosťou, je to dožadovanie sa osobného výkonu imperatívu mravnej zodpovednosti. Je to moment, v ktorom sa osobné putovanie mení na službu univerzálnemu dobru.
« Viera Slovanov a jej byzantské korene: Svätý Cyril, na smrteľnom lôžku, prosí svojho brata Metoda, aby neopúšťal Slavianov / Slovanov (Fyodor Bronnikov, 1866) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Cyril a Metod – Kresťanstvo – Ortodoxia – Byzancia – Veľká Morava – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Slovania – Kyjevská Rus – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: KNYAZEV, A. S. [aka А. С. Князев]. Святые Равноапостольные Курілль и Меводій, Просвѣтители Славянъ, и Вліяніе Ихъ Подвиговъ на Народное Образованіе, Какъ Всего Славянскаго Міра Вообще, Такъ и Россіи въ Частности. Petrohrad (Ruské cisárstvo) : Tlačiareň A. Traunshela, 1866. cca. 130 strán.▐ Zverejnené: 04/07/2026
![Historická ilustrácia zobrazujúca ikonu Cyrila a Metoda, ktorá bola darovaná bulharskou delegáciou cárovi Alexandrovi II. Detailná gravúra – pri výročí výkonu ich misie – zachytáva liturgické rúcha, nad hlavami nimby a ikonografické prvky, ktoré spájajú slovanské korene s byzantskou duchovnou tradíciou. Táto ikona je pritom viac než diplomatický dar. Je to prihlásenie sa k tomu, že historicky ortodoxia a byzantský obrad nie je len náboženstvom, ale aj vzájomným „kultúrnym jazykom“, ktorým sa Slovania učili hovoriť o Bohu, čo je možné rovnako vnímať ako odraz / nadäznosť na ich spoločnú „predkresťanskú“ otcovizeň, korene ich etnicity.]( "Viera Slovanov a jej byzantské korene: Tisícročné výročie misie svätého Cyrila a Metoda a ikona darovaná Bulharmi ruskému cárovi Alexandrovi II. (1885)")
Základný popis
Historická ilustrácia zobrazujúca ikonu Cyrila a Metoda, ktorá bola darovaná bulharskou delegáciou cárovi Alexandrovi II. Detailná gravúra – pri výročí výkonu ich misie – zachytáva liturgické rúcha, nad hlavami nimby a ikonografické prvky, ktoré spájajú slovanské korene s byzantskou duchovnou tradíciou. Táto ikona je pritom viac než diplomatický dar. Je to prihlásenie sa k tomu, že historicky ortodoxia a byzantský obrad nie je len náboženstvom, ale aj vzájomným „kultúrnym jazykom“, ktorým sa Slovania učili hovoriť o Bohu, čo je možné rovnako vnímať ako odraz / nadäznosť na ich spoločnú „predkresťanskú“ otcovizeň, korene ich etnicity.
« Viera Slovanov a jej byzantské korene: Tisícročné výročie misie svätého Cyrila a Metoda a ikona darovaná Bulharmi ruskému cárovi Alexandrovi II. (1885) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Cyril a Metod – Kresťanstvo – Ortodoxia – Byzancia – Veľká Morava – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Slovania – Kyjevská Rus – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 6. apríla 1885 [6-го апрѣля 1885 г.] – № 847, (Zväzok 33 [XXXIII.] – № 15). 17. ročník [XVII.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1885.▐ Zverejnené: 03/07/2026
![Z lásky k pravde a kráse. Medzi rytierskou cnosťou, disciplínou (askéza), mravnou integritou a temnotou. Symbolické vyobrazenie bytostného zhmotnenia „Logosu“, a jeho triumfálneho víťazstva, ktoré ukončuje chaos a teror vyplývajúci zo samotnej existencie „draka“.]( "Legenda o tom, ako svätý Juraj bojoval s drakom a zachránil princeznú (Zlatá legenda / Legenda aurea / Legenda sanctorum)")
Základný popis
Z lásky k pravde a kráse. Medzi rytierskou cnosťou, disciplínou (askéza), mravnou integritou a temnotou. Symbolické vyobrazenie bytostného zhmotnenia „Logosu“, a jeho triumfálneho víťazstva, ktoré ukončuje chaos a teror vyplývajúci zo samotnej existencie „draka“.
« Legenda o tom, ako svätý Juraj bojoval s drakom a zachránil princeznú (Zlatá legenda / Legenda aurea / Legenda sanctorum) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Kresťanstvo – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Peklo – Smrť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: EVA – Sborník pro umění, vzdělání a zábavu se zřetelem k ženské otázce / Nr. 1 – 1907. 4. ročník. (Rakúsko-Uhorsko) : Nový život, 1907. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).▐ Zverejnené: 01/07/2026
![Obraz zachytáva moment metafyzického stretu: lúče božského svetla zasahujú beštiu, čím transformujú „chaos“ a nastoľujú poriadok. Svätý Hilarion, pustovník z Gazy, nečelí drakovi s mečom ani štítom, ale svojou prítomnosťou, reflektujúcou jeho osobnosť a cnostný život. Tento výjav nás učí, že najhlbší boj nie je vonkajší, ale „bytostný“. A „drak“ nie je definitívne zničený ani tak násilím, ale hlavne „presvietením“ – sprítomnením poznania o jeho pravej podstate…]( "FIAT LUX: Svätý Hilarion z Gazy a porazenie draka (Pietro Lorenzetti / Campo Santo – Pisa, 14. storočie)")
Základný popis
Obraz zachytáva moment metafyzického stretu: lúče božského svetla zasahujú beštiu, čím transformujú „chaos“ a nastoľujú poriadok. Svätý Hilarion, pustovník z Gazy, nečelí drakovi s mečom ani štítom, ale svojou prítomnosťou, reflektujúcou jeho osobnosť a cnostný život. Tento výjav nás učí, že najhlbší boj nie je vonkajší, ale „bytostný“. A „drak“ nie je definitívne zničený ani tak násilím, ale hlavne „presvietením“ – sprítomnením poznania o jeho pravej podstate…
« FIAT LUX: Svätý Hilarion z Gazy a porazenie draka (Pietro Lorenzetti / Campo Santo – Pisa, 14. storočie) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Kresťanstvo – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Peklo – Smrť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BELL, Arthur. The Saints in Christian Art – The Great Hermits and Fathers of the Church, etc. (Lives and Legends of the Great Hermits and Fathers of the Church, with Other Contemporary Saints). Londýn (Anglicko) : George Bell & Sons, 1902. 324 strán.▐ Zverejnené: 27/06/2026
![Medzi nebeským poriadkom a pozemským hľadaním. Analýza fresky renesančného maliara Raffaella Santiho. Prostredníctvom citátu predkladajúceho slová Johanna Davida Passavanta sa dostávame k hranici tradičnej dialektiky viera vs. poznanie (rozum). Ibaže veda tu odrazu nie je protikladom viery, ale práveže naopak – len vďaka vede, dôkladnému poznaniu jednotlivých jej disciplín, sa človek môže osobnostne vyzdvihnúť na úroveň, aby bol schopný postihovať „božskú pravdu“ vo svete navôkol seba.]( "„Stanza della Segnatura“: Ako Raffaello Santi – umením odrážajúcim jeho génia – prehováral o nevyhnutnosti dôkladného poznania „vied“, ktorými sa človek môže priblížiť k „božskej pravde“ (Johann David Passavant, 1872)")
Základný popis
Medzi nebeským poriadkom a pozemským hľadaním. Analýza fresky renesančného maliara Raffaella Santiho. Prostredníctvom citátu predkladajúceho slová Johanna Davida Passavanta sa dostávame k hranici tradičnej dialektiky viera vs. poznanie (rozum). Ibaže veda tu odrazu nie je protikladom viery, ale práveže naopak – len vďaka vede, dôkladnému poznaniu jednotlivých jej disciplín, sa človek môže osobnostne vyzdvihnúť na úroveň, aby bol schopný postihovať „božskú pravdu“ vo svete navôkol seba.
« „Stanza della Segnatura“: Ako Raffaello Santi – umením odrážajúcim jeho génia – prehováral o nevyhnutnosti dôkladného poznania „vied“, ktorými sa človek môže priblížiť k „božskej pravde“ (Johann David Passavant, 1872) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Svätý Peter – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Vzdelanie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása
« Ak by sme chceli charakterizovať „Stanza della Signatura“ na základe symbolických obrazov, ktoré sa v nej nachádzajú, mohli by sme ju nazvať „Sála vedných odborov“, lebo Rafael prostredníctvom teológie, filozofie, poézie a práva znázornil všetky vedy, ktoré človeku umožňujú priblížiť sa k božskej pravde. A ak vezmeme do úvahy, že tieto obrazy mali zdobiť miesto, na ktorom mala hlava katolíckej cirkvi podpisovať nariadenia ustanovujúce vedenie kresťanských veriacich po celom svete, musíme obdivovať múdrosť tohto výberu. Pápežova spokojnosť s námetmi ešte vzrástla, keď Rafael dokončil prvú fresku s názvom „Teológia“. Jeho očakávania boli ďaleko prekonané. Bol natoľko ohromený rozsahom Rafaelovho génia, že sa okamžite rozhodol nechať ním vymaľovať sály Vatikánu. Nariadil, aby boli všetky staré fresky v nich, dokonca aj tie na klenutom strope „Stanza della Signatura“, odstránené. Napriek tomu Rafael, odobrujúc výzdobu tejto klenby, usúdil, že bude vhodné premaľovať iba osem veľkých panelov a ponechať malé – medzi nimi ležiace – mytologické motívy, ako aj centrálny obraz pápežského erbu, ktorý nesú nebeské bytosti. Štyri veľké medailóny na strope venoval alegorickým postavám, ktoré slúžia ako epigrafy k veľkým nástenným maľbám znázorňujúcim teológiu, filozofiu, poéziu a právo. Podlhovasté priestory v rohoch klenby využil na prechodné námety, teda v dvojitom vzťahu k obrazom na oboch stranách pod nimi. Všetky tieto obrazy na strope sú namaľované na zlatom pozadí, napodobňujúc mozaiku. Popis „Stanza della Signatura“ začneme postavou „Teológie“, ktorá slúži ako epigraf k veľkému obrazu s rovnakou tematikou. Táto postava, sediaca v oblakoch, drží v ľavej ruke knihu, zatiaľ čo pravou ukazuje na veľký obraz, ktorý sa nachádza pod ňou. Podobne ako Danteho Beatrice, má na hlave vavrínovú korunu. Ďalej má na sebe červenú tuniku a zelený plášť – farby, ktoré symbolizujú teologické cnosti: lásku a nádej. Dvaja malí anjelici po oboch jej bokoch držia tabuľky s nápisom: „Divinarum rerum Notitia“ [„Znalosť božských vecí“, pozn.]Hlavná myšlienka veľkého diela „Teológia“ [ilustračný obrázok k tomuto článku, pozn.], často nazývaného aj „Spor o Najsvätejšej sviatosti“, symbolizuje vzťah človeka k Bohu prostredníctvom vykúpenia sveta a Eucharistie. V hornej časti sú znázornené tri postavy Svätej Trojice, z ktorých každá je obklopená svätožiarou. Nad všetkými je Všemohúci Otec, a navôkol neho serafíni, cherubíni a nespočetný zástup anjelov, ktorí spievajú: „Svätý, svätý, svätý, Pán, Boh zástupov.“ Pod Otcom, uprostred svätých nebeského kráľovstva, tróni Spasiteľ; a o niečo nižšie zostupuje na ľudí Duch Svätý. Po pravici Spasiteľa sedí Panna Mária, ktorá sa k nemu v úcte nakláňa; a po jej ľavici stojí svätý Ján Krstiteľ, ktorý na neho ukazuje. Na veľkom polkruhu z oblakov, ktorý sa tiahne až po samé okraje obrazu, sedia patriarchovia, proroci a mučeníci, ktorí predstavujú spoločenstvo svätých. Začínajúc na krajnom bode vpravo od Krista vidíme apoštola svätého Petra, ktorý drží Sväté písmo a dva kľúče ako znak toho, že je strážcom viery, a svojej moci viazať a rozväzovať. Po jeho boku, v očakávaní milosrdenstva a odpustenia, stojí Adam, otec ľudského rodu. Vedľa Adama je svätý Ján, apoštol milovaný Kristom, zapisujúci svoje božské videnia; za ním Dávid, hlava pozemského rodu nášho Pána, sladký žalmista, ktorý spieval chválu Bohu; potom svätý Štefan, prvý mučeník; a nakoniec svätec napoly skrytý v oblakoch. Na druhej strane, po pravej strane diváka, stojí svätý Pavol, držiaci meč na pamiatku svojho mučeníctva a zároveň ako symbol prenikavej sily jeho učenia. Po jeho boku stojí Abrahám s nožom, ktorým sa chystá obetovať Izáka, čo je prvý predobraz Kristovej obete; potom apoštol svätý Jakub, tretí svedok premenenia Spasiteľa, náboženský symbol nádeje, tak ako svätý Peter je symbolom viery a svätý Ján symbolom lásky. (Passavant,
s. 84-85) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: PASSAVANT, Johann David. Raphael of Urbino and His father Giovanni Santi. Londýn a New York : Macmillan and Co., 1872. 314 strán.▐ Zverejnené: 23/06/2026
![V centre kompozície stojí duchovný a jeho gesto rukou je smerované k nebesiam, no jeho prítomnosť je pevne zakotvená v starobylej zemi Slovanstva. Obrázok zobrazuje byzantský procesný dvojkríž a ortodoxných duchovných sprevádzaných ľudom v období letného slnovratu, keď sa kresťanská tradícia sv. Jána Krstiteľa preplietala s folklórnymi rituálmi slovanského božstva Kupalu a centrom tohto diania boli potoky a brehy riek. Ľudia sa tu na jednej strane klaňajú pred božským poriadkom (procesiou), no zároveň sú neoddeliteľne viazaní k elementárnym silám slnka a vody.]( "Byzantský dvojkríž na čele sprievodu oslavujúceho sv. Jána Krstiteľa: „Das Kupalo – oder Johannisfest in Kosino (Rußland)“ [Emil Steinmann / Illustrirte Zeitung, 1873]")
Základný popis
V centre kompozície stojí duchovný a jeho gesto rukou je smerované k nebesiam, no jeho prítomnosť je pevne zakotvená v starobylej zemi Slovanstva. Obrázok zobrazuje byzantský procesný dvojkríž a ortodoxných duchovných sprevádzaných ľudom v období letného slnovratu, keď sa kresťanská tradícia sv. Jána Krstiteľa preplietala s folklórnymi rituálmi slovanského božstva Kupalu a centrom tohto diania boli potoky a brehy riek. Ľudia sa tu na jednej strane klaňajú pred božským poriadkom (procesiou), no zároveň sú neoddeliteľne viazaní k elementárnym silám slnka a vody.
« Byzantský dvojkríž na čele sprievodu oslavujúceho sv. Jána Krstiteľa: „Das Kupalo – oder Johannisfest in Kosino (Rußland)“ [Emil Steinmann / Illustrirte Zeitung, 1873] »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Kresťanstvo – Byzancia – Ortodoxia – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Illustrirte Zeitung / 12. Juli 1873 – № 1567). Lipsko [Leipzig, pozn.] (Nemecko) : Johann Jakob Weber, 1873.▐ Zverejnené: 22/06/2026
![Prvky kresťanskej tradície a staroslovanského pohanstva vo forme poetického „etno-dokumentu“. Nazrite do tajov hlbokého prepojenia našich slovanských predkov s prirodzeným cyklom prírody. Svätojánska noc v tomto texte pripomína staré mytologické príbehy previazané s obdobím letného slnovratu, kedy sa verilo v magickú silu rastlín, oživujúcu a ozdravujúcu silu vôd – v podobe rôznych prameňov a potôčikov, no a v neposlednom rade v očistnú silu ohňa.]( "Kupala – Sobotka – Svätojánska noc v šarišskej stolici: „Kúpala sa svätá Anna…“ (Ján Kollár / Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách, 1834)")
Základný popis
Prvky kresťanskej tradície a staroslovanského pohanstva vo forme poetického „etno-dokumentu“. Nazrite do tajov hlbokého prepojenia našich slovanských predkov s prirodzeným cyklom prírody. Svätojánska noc v tomto texte pripomína staré mytologické príbehy previazané s obdobím letného slnovratu, kedy sa verilo v magickú silu rastlín, oživujúcu a ozdravujúcu silu vôd – v podobe rôznych prameňov a potôčikov, no a v neposlednom rade v očistnú silu ohňa.
« Kupala – Sobotka – Svätojánska noc v šarišskej stolici: „Kúpala sa svätá Anna…“ (Ján Kollár / Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách, 1834) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Kresťanstvo – Pohanstvo – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – História medicíny – Psychológia – Znovuzrodenie
ZDROJ: KOLLÁR, Ján. Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách gak pospolitého lidu tak i wyššjch stawů, sebrané od mnohých, w pořádek uwedené, wyswětlenjmi opatřené a wydané. Budín (Rakúsko-Uhorsko) : Král. Universická tiskárna, 1834. 456 strán.▐ Zverejnené: 20/06/2026
![V detailoch prostredia vidíme tradičnú estetiku „organizovaného chaosu“ renesančného obdobia: otvorené knihy, zrolované pergameny a striktná geometria regálov? Toto všetko symbolizuje snahu ľudského ducha usporiadať vesmír do nejakej zmysel dávajúcej hierarchie. Umenie kaligrafie, starobylá typografiu a atmosféra kláštornej samoty. Áno, samoty. A aj keď je tón obrazu prevažne melancholický, nachádzame v ňom známky izolácie, no tá tu nie v zmysle „osamelosti“, nebodaj „opustenosti“, ale skôr v zmysle dobrovoľnej voľby – odpútania sa od zvyšku spoločnosti. V tomto stave úplného sústredenia, práve tu padajú slová na pergamen, pričom pisár – a síce naskrz smrteľný, každým pohybom svojej ruky vpisuje niečo, čo ho prežije po dlhé stáročia.]( "Zo života pisára: Manuskripty a ich tvorba (15. storočie)")
Základný popis
V detailoch prostredia vidíme tradičnú estetiku „organizovaného chaosu“ renesančného obdobia: otvorené knihy, zrolované pergameny a striktná geometria regálov? Toto všetko symbolizuje snahu ľudského ducha usporiadať vesmír do nejakej
– zmysel dávajúcej – hierarchie. Umenie kaligrafie, starobylá typografiu a atmosféra kláštornej samoty. Áno, samoty. A aj keď je tón obrazu prevažne melancholický, nachádzame v ňom známky izolácie, no tá tu nie v zmysle „osamelosti“, nebodaj „opustenosti“, ale skôr v zmysle dobrovoľnej voľby – odpútania sa od zvyšku spoločnosti. V tomto stave úplného sústredenia, práve tu padajú slová na pergamen, pričom pisár – a síce naskrz smrteľný, každým pohybom svojej ruky vpisuje niečo, čo ho prežije po dlhé stáročia.« Zo života pisára: Manuskripty a ich tvorba (15. storočie) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Alchýmia – Okultizmus – Etika – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: GRESS, Edmund G. The Art & Practice of Typography – A Manual of American Printing (Including a Brief History up to Twentieth Century, with Reproduction of the Work of Early Masters of the Craft). 2. vydanie. New York (USA) : Oswald Publishing Company, 1917. cca. 330 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zo-zivota-pisara-manuskripty-a-ich-tvorba-15-storocie/
▐ Zverejnené: 15/06/2026
![Objavte fascinujúcu historickú schému Basileidesa, ktorá mapuje hierarchiu božského rozumu a univerzálneho princípu Logosu.]( "Pyramída Logosu: Architektúra večnosti v odrazoch času")
Základný popis
Rozbor vzťahu medzi ľudskou rečou, myšlienkou a filozofickým pojmom Logos. Zistíte, že reč nie je len nástrojom komunikácie, ale samotnou architektúrou našej existencie. Bez reči totiž len vnímame, s rečou sa stávame tvorcami poriadku… Od Platóna, Herakleitosa… až po moderných vzdelancov (Piaget, Wittgenstein, Locke). Objavte, ako slovo formuje náš svet, a ako hľadáme pevnú pôdu pre našu dušu v neustálom víre ľudského bytia.
« LOGOS – PRAVDA – KRÁSA: Snaha nájsť pevnú pôdu, spoľahlivý základ, na ktorom by sme mohli postaviť vežu siahajúcu k nekonečnu »
ZNAČKY: Komentár – Inšpirácia – Umenie – Citát – Klasická literatúra – Filozofia – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Antika – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Spravodlivosť – Krása – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie
…ako uviedol profesor psychológie Henry Gleitman, spoločne so svojou manželkou profesorkou Lilou R. Gleitman, existuje totiž: „…podstatná súvislosť medzi tým, že máme reč, a tým, že sme ľudia… (s. 239)“ Pokiaľ by sme sa začali spoločne zhovárať o nejakej „rozumnosti“ človeka: „Racionálny systém sa prvýkrát dostáva do popredia, z hľadiska vývojových úvah, keď deti začnú vyjadrovať udalosti verbálnymi symbolmi, teda keď začnú používať ľudskú reč.
…deti v predverbálnom období fungujú výlučne v režime zážitkového systému. S rozvojom reči zohráva racionálny systém čoraz dôležitejšiu úlohu, až kým v ranej dospelosti nedosiahne prevládajúce postavenie. (Epstein, s. 113-114)“ Anglický filozof John Locke (považovaný za otca klasického liberalizmu), vo svojom diele „An Essay Concerning Human Understanding“ [„Esej o ľudskom chápaní“, pozn.], už v 17. storočí napísal [Kniha III., Kapitola I.]: „Človek stvorený na to, aby vytváral artikulované zvuky. — Boh, keď stvoril človeka ako spoločenskú bytosť, nielenže ho obdaril sklonom a potrebou žiť v spoločenstve s ostatnými ľuďmi, ale vybavil ho aj rečou, ktorá mala byť hlavným nástrojom a vzájomným putom spoločnosti. Človek mal teda od prírody svoje orgány utvorené tak, aby bol schopný vytvárať artikulované zvuky, ktoré nazývame slovami. To však nestačilo na vytvorenie jazyka. Bolo ďalej potrebné, aby bol schopný používať tieto zvuky ako znaky vnútorných predstáv, a aby vystupovali ako symboly myšlienok jeho mysle, čím by sa umožnilo ich pochopenie zo strany ostatných.(s. 223)“ Ďalší anglický filozof Bertrand Russell, [vo svojom dlhom úvode ku knihe „Tractatus Logico-Philosophicus“ od Ludwiga Wittgensteina, pozn.], niekedy v prvej polovici minulého storočia, konštatoval: „Základnou úlohou jazyka je potvrdzovať alebo popierať fakty. Vzhľadom na syntax jazyka je význam vety určený hneď, ako je známy význam slov, z ktorých sa skladá. Aby určitá veta potvrdzovala určitý fakt, musí existovať, bez ohľadu na to, ako je jazyk konštruovaný, niečo spoločné medzi štruktúrou vety a štruktúrou faktu (s. X).“ Ale takéto uvažovanie nachádzame už v diele samotného Platóna, [konkrétne sa jedná o dialóg pomenovaný „Kratylos“, pozn.], kde zachytil tieto slová samotného Sokrata, ktorý varoval: „Nech je to tak. Ale či ten, kto vyslovil tieto slová, vyslovil to, čo je pravda, alebo lož? Alebo by niektoré z týchto slov boli pravdivé a niektoré nepravdivé? […] Ak existuje takéto rozdelenie názvov, musíme priznať, že jedno z nich sa snaží pomenovať vec v súlade s pravdou, ale druhé klamlivo. A ak to tak je, a je možné rozlíšovať pomenovania chybne, a nepripisovať atribúty každému vlastné, bude možné mýliť sa aj v slovách. A ak môžu byť takýmto spôsobom ustanovené slová a pomenovania, potom sa toto isté nevyhnutne týka aj diskurzov, pretože diskurzy sú, si myslím, z nich vytvárané. (s. 106 + s. 108-109)“ Profesor Konečný a docent Bouchal vo svojej publikácii „Psychológie v lékařství“ píšu: „Myšlení je procesem odrážení obecných vlastností věcí a jevů a hledání a vytváření (postižení) souvislostí a vztahů mezi nimi. Myšlení je zobecněným poznáváním objektívní reality. […] Řeč je s myšlením neodlučně spjata… (s.71+74)“ [Prakticky také isté konštatovanie je možné nájsť v práci psychológa Borisa Teplova „Psychológia“: „Naše myslenie je nerozlučne späté s rečou. […] Reč je teda nástrojom myslenia (s. 141)“, pozn.] Z čoho prirodzene vyplýva, ako uviedla profesorka Alena Plháková:„…způsob myšlení je poměrně výrazně determinován strukturou i slovní zásobou […] jazyka. (s. 313)“ A všetko doteraz napísané dáva do jednotiaceho rámca profesor Milan Nakonečný: „Nutnost orientovat se ve svém životním prostředí je zakotvena ve vývoji poznávaní se individua. Jeho první stupeň z hlediska fylogenetického i ontogenetického tvorí vnímaní, druhý myšlení: vnímaní je zprostředkovano činností smyslů, myšlení operacemi s kognitivními prvky vyššího řádu.…myšlení je produktem konstrukce zkušenosti za pomoci druhově specifických forem poznávaní. Z vnímaní se […] vyvinula vývojově vyšší forma poznávání — myšlení… Myšlení je vývojově vyšší způsob poznávání, který umožňuje překračovat vnímanou skutečnost a pořádat ji do hierarchicky organizovaných významových struktur. (s. 296-297)“ V tomto kontexte sa vyjadroval taktiež klasik svetovej psychológie Jean Piaget, ktorý:„…zistil, že okrem našich nervových a zmyslových orgánov, sme my ľudia zdedili aj špecifický spôsob fungovania, prostredníctvom ktorého komunikujeme s ‚prostredím‘ (svetom ‚vecí‘). Ako naše zdedené jadro intelektuálnej organizácie… (Hundert, s. 95-97)“ Na čo neskôr nadväzovali aj teórie o tom, ako si ľudia vytvárajú „mentálne modely“, pričom tie sú:„…zachytením informácií obsiahnutých v predpokladoch uvažovania. Mentálne modely sú štrukturálnymi analógiami sveta, so štruktúrou, ktorá zodpovedá štruktúre stavu vecí, ktorý diskurz opisuje.…ľudia konštruujú jeden alebo viac mentálnych modelov alebo zachytení informácii obsiahnutých v probléme, o ktorom uvažujú. Tieto mentálne modely sú neskôr použité pri rozhodnutiach o platnosti [vyvodeného] záveru. (Eysenck, s. 249)“ Ako podotkol profesor Vladimír Smékal, schopnosť abstraktne myslieť je jednou z funkcii inteligencie: „Inteligentní člověk dokáže použivat pojmy a symboly…, (s. 303)“ a jedincom dosiahnutý stav tejto schopnosti, má veľké dôsledky na reguláciu činnosti a konečné adaptívne alebo maladaptívne prispôsobenie sa výzvam života. Pre človeka so zníženou schopnosťou abstraktného — pojmovo-symbolického — myslenia, neschopného vykonávať myšlienkové operácie s kognitivnými prvkami vyššieho radu, pre takéhoto bude nemožné pochopiť súvislosti diania navôkol seba. Takýto jedinec je jednoducho človekom obmedzeným. Spomenutý Ludwig Wittgenstein povedal jednoznačne: „Hranice môjho jazyka sú hranicami môjho sveta. (s. 115)“Edward Hicks napísal:
« …história filozoficko-náboženského termínu Logos. Tá sa uberala dvoma smermi — filozofický a teologický, ako „Príčina“ a ako „Slovo“, ako vyjadrenie gréckeho a hebrejského myslenia… Grécka myseľ vnímala svet ako „κόσμος“ [kozmos, pozn.], teda ako niečo, čo vytvoril, a čo riadi rozumový princíp, čiže „λόγος“ [Logos, pozn.]. Tento pojem sa prenášal od Herakleita k stoikom a od stoikov k Filónovi Alexandrijskému; postupne sa menil, upravoval a rozširoval, no vždy bol prítomný. U Herakleita, „plačúceho filozofa“, ktorý vnímal všetko ako neustály pohyb a oheň, počiatok… a zároveň zánik [„…se domníval, že vše se stále přetváří a mění. Měl za to, že svět je věčně se měníci proud. (Smithová, Raeper / s. 9)“, pozn.], bol λόγος [Logos, pozn.] skutočne neoddeliteľnou súčasťou sveta. V človeku je to duša. Je to spojitosť alebo podstata vecí, objektívna. V žiadnom prípade to nie je reč ani slovo. V neustálom konflikte protikladov, v procese smerujúcom k usporiadanému vzťahu, je Λόγος [Logos, pozn.] princípom, ktorý je tohto všetkého svedkom a mohli by sme ho, povedzme, označiť moderným výrazom „prirodzený zákon“?(s. 18) » V knihe Adama Jamesa, niekdajšieho učiteľa na Emmanuel College v Cambridge, nachádzame: „V dejinách starovekej filozofie nie je viac otázok, ktoré by boli predmetom rozsiahlejších a vášnivejších diskusii, než je problematika významu slova λόγος [Logos, pozn.] u Herakleita. Starovekí ľudia ho chápali ako príčinu – kozmický rozum – všeobecne rozšírený, prítomný v prírode aj v človeku, samozrejme, nie jedna nehmotná entita, ale totožný s večne živým, večne mysliacim ohňom „πῦρ φρόνιμον ἀεὶ ζῶον“ [„Oheň múdrosti, večný život,“ pozn.], ktorý tvorí nemennú podstatu vecí práve preto, že sú v neustálej zmene: a tento „κοινὸς Λόγος“ [„Koinós Lógos,“ pozn.] alebo univerzálny rozum bol považovaný za synonymum pre Boha. Inými slovami, ak máme veriť antickým autorom, herakleitovská koncepcia Logosu sa v podstate nelíši od stoickej s výnimkou toho, že na materiálnej strane je Logos u Herakleita ohňom, zatiaľ čo podľa najprísnejšej definície Stoikov ide o éter. (s. 77)“ Keď už toľko spomíname Stoikov, tí vravievali: „…všeprenikajúci Logos, ktorý sa vo vesmíre sformoval ako racionálny poriadok a v človeku ako rozum. Okolo tohto Božského princípu sa zhromaždili a s ním boli stotožnené také rozličné idey ako prozreteľnosť, osud, spravodlivosť, pravda, príčina, prirodzenosť, nevyhnutnosť. (Gregg, s. xxxiii)“ V kresťanstve sa potom tento termín posúva do podoby:« Podľa pôvodnej tradície bol Ježiš Mesiášom, ktorý prišiel, aby založil sľúbené Božie kráľovstvo. Vo štvrtom evanjeliu je mesiášska predstava nahradená predstavou Logosu. Hlásanie kráľovstva sa mení na posolstvo o „večnom živote“.(Scott, s. 6) » Doplňujúci pohľad:« …pojem Logos, ktorý Platón používal pre „Rozum“, bol teraz zmenený na označenie „Božieho Slova“. […] Ak svätý Pavol použil tento výraz, tak ho použil najskôr s cieľom, aby odradil svojich konvertitov od uvažovania o platónskom Logose a nasmerovať ich k [mysleniu v kontexte] „vteleného Slova“, ktoré bolo schopné zachrániť ich duše. (Potter,s. 201-202) » Mohli by sme (azda sa nijaký teológ neurazí takémuto zjednodušeniu) povedať, že sa tu samotný Ježiš stáva obsiahnutím Logosu. A o tejto problematike sa, približne nejaké dve tisícročia, vedú siahodlhé debaty. Nech už to bolo, ako to bolo……v tomto bode je pravdepodobne všetkým zrejmé: pojem LOGOS v pozícii
„…Božskej príčiny alebo múdrosti… (Fisher, s.o xii)“, prípadne „univerzálneho princípu“, je v symbolickej rovine vyjadrením viery vo vyššiu úroveň usporiadanosti, vyššiu organizáciu sveta navôkol nás, ale aj spôsobu ľudského bytia ako takého, s čím nevyhnutne súvisí akýsi „prirodzený zámer“, ktorého odrazom je napokon „prirodzený poriadok“ a súbor určitých nemenných zákonitosti. Je to viera, že naše súcno je možné popísať „základnými pravdami“, ktoré tvoria piliere harmónie v ňom a sú dokonalými, predstavujú najvyššiu mieru dosiahnuteľnej krásy. Americký autor Charles W. Upham priniesol [vo svojom diele „Letters on the Logos“, pozn.] schému, ktorá je vraj dielom Basileidesa [Basilides z Antiochie, pozn.], viď ilustračný obrázok k tomuto článku. Túto skutočnosť vraj dosvedčili sv. Irenej z Lyonu [Irenaeus, pozn.] a sv. Epifanius zo Salamis. Basileidesova schéma vyobrazuje na vrchole pyramídy: 1. Nezrodený, ktorý je jediným otcom všetkých. Nasledujú: 2. ΝΟΥΣ (Nous) — Rozum, 3. ΛΟΓΟΣ (Logos) — Univerzálny princíp, 4. ΦΡΟΝΗΣΙΣ (Phronesis) — Praktické použitie inteligencie, tj. pochopenie, 5a. ΔΥΝΑΜΙΣ (Dynamis) — Schopnosť konať, tj. sila, 5b. ΣΟΦΙΑ (Sophia) — Múdrosť… atď. Basilides z Antiochie žil v druhom storočí. Pre mňa je táto jeho schéma podstatná, v jungovskom zmysle, predovšetkým z pohľadu popisu jestvujúcej psychologickej skutočnosti, keď prehovára: existuje univerzálny princíp, ktorý je postavený na nejakom racionálnom základe, a tento univerzálny princíp je postihnuteľný, ho človek odhaľuje svojim myslením, k čomu mu napomáha ľudská reč.Životnou úlohou človeka je potom: 1. pochopiť „univerzálny princíp“ — pravidlá a zásady z neho vyplývajúce; 2. pochopiť, aké miesto v ňom zastávajú ľudské bytosť, aká je prirodzenosť a podstata človeka; 3. nájsť spôsob, ako svoje bytie posunúť do súladu s týmito zisteniami, aby som sa sám stal — svojim individuálnym prínosom — nositeľom „Svetla“ a vyjadrením „Pravdy“, tj. najvyššej dosiahnuteľnej dokonalosti a krásy; vnášal ich do sveta, konkretizáciou v dvojakom zmysle: vlastnej jedinečnosti, no zároveň aj „okamihu z večnosti“. « „…tieto konečné reality sú nekonečne multiplikované. (Pascal / 1910,
s. 49)“ » Opätovne, v psychologicko-symbolickej rovine je svetovo najznámejším príkladom takéhoto niečoho „Christos“, príbeh o antropomorfnom Bohu: „Pod pojmom ideál budeme mať na mysli dokonalosť svojského druhu: úplnú a kompletnú realizáciu všetkej možnej alebo predstaviteľnej dokonalosti, nie len výplod fantázie, ako tento pojem mnohí používajú. Kristus je ideálny človek. Ale dosiahnutie dokonalosti je dosiahnutím božskosti; a preto je ideálny človek ľudským Bohom. (Buck, s. 9)“ Ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – „svätosti“, pričom prijíma nevyhnutného utrpenie:« „Domine! Quo Vadis? [Pane! Kam ideš?]“ na čo Spasiteľ, hladiac na neho so smútkom v očiach, odpovedal: „Idem do Ríma, aby som tam bol ukrižovaný… po druhýkrát,“ a zmizol (Jameson,s. 211-212); » spojené s procesom, počas ktorého sa stáva svojim najdokonalejším vyjadrením v rámci takto ustanovených hraníc. Túto stránku ľudskej prirodzenosti zachytil už niekedy v 17. storočí aj francúzsky filozof Blaise Pascal, keď napísal: „Plavíme sa v obrovskej šírine, neustále unášaní v neistote, hnaní z jedného jej konca na druhý. Keď si zmyslíme, že sa pripútame k akémukoľvek bodu a upevníme sa na ňom, v tom okamihu sa zatrasie a opustí nás; a ak sa ho pokúsime nasledovať, i tak nám unikne z dosahu, prekĺzne pomedzi prsty a stratí sa v nenávratne. Nič nám neostáva. Toto je náš pozemský stav, a predsa je to úplne v rozpore s našimi sklonmi; horíme túžbou nájsť pevnú pôdu a konečne — spoľahlivý základ, na ktorom by sme mohli postaviť vežu siahajúcu k nekonečnu… (1904, s. 26-27)“PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] ADAM, James. The Vitality of Platonism, and Other Essays (Edited by his Wife Adela Marion Adam). Londýn (Anglicko) : Cambridge University Press, 1911. 242 strán.
- [2] BUCK, Jirah Dewey. Christos – The Perfect Man is the Anthropomorphic God. New York (USA) : Hermetic Publishing Company, 1889. 30 strán.
- [3] EPSTEIN, Seymour. Cognitive-Experiential Theory (An Integrative Theory of Personality). New York (USA) : Oxford University Press, 2014. 333 strán.
- [4] EYSENCK, Michael (ed.) Psychology (An Integrated Approach). 1. vydanie. New York (USA) : Addison Wesley Longman Inc., 1998. 829 strán.
- [5] FISHER, George Park. History of Christian Doctrine. New York (USA) : Charles Scribner’s Sons, 1911. 583 strán.
- [6] GLEITMAN, Henry. Basic Psychology. 2. vydanie. New York + Londýn : W. W. Norton & Company, 1987. 660 strán.
- [7] HICKS, Edward. Traces of Greek Philosophy and Roman Law in the New Testament. Londýn (Anglicko) : Society for Promoting Christian Knowledge, 1896. 192 strán.
- [8] HUNDERT, Edward M. Philosophy, Psychiatry and Neuroscience – Three Approaches to the Mind (A Synthetic Analysis of the Varieties of Human Experience). 1. vydanie. New York (USA) : Oxford University Press, 1990. 346 strán.
- [9] JAMESON, Anna. Sacred and Legendary Art (Vol. I.: Containing Legends of The Angels and Archangels, The Evangelists, The Apostles, The Doctors of the Church, and St. Mary Magdalene as Represented in Fine Arts). 3. vydanie / Boston (USA) : Houghton, Mifflin and Company, 1881. 417 strán.
- [10] KONEČNÝ, Robert; BOUCHAL, Milan. Psychológie v lékařství. 3. vydanie (rozšírené a prepracované). Praha (Česko-Slovensko) : Avicenum – zdravotnické nakladatelství, 1979. 368 strán.
- [11] LOCKE, John. An Essay Concerning Human Understanding (Abridged and Edited). Londýn (Anglicko) : Oxford University Press, 1924. 380 strán.
- [12] NÁKONEČNÝ, Milan. Psychologie – přehled základních oborů. 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Stanislav Juhaňák – Triton, 2011. 863 strán.
- [13] PASCAL, Blaise. Thoughts. Letters. Minor Works. New York (USA) : P. F. Collier & Son, 1910. 453 strán.
- [14] PASCAL, Blaise. The Thoughts Of Blaise Pascal. Londýn (Anglicko) : J. M. Dent and Co., 1904. 402 strán.
- [15] PLATÓN (aka Plato). The Cratylus, Phædo, Parmenides and Timæus. Londýn (Anglicko) : Benjamin and John White, 1793. 555 strán.
- [16] PLHÁKOVÁ, Alena. Učebnice obecné psychologie. 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Nakladatelství Academia, 2008. 472 strán.
- [17] POTTER, John Phillips. Characteristics of the Greek Philosophers – Socrates and Plato. Londýn (Anglicko) : John W. Parker, 1845. 264 strán.
- [18] SCOTT, Ernest Findlay. The Fourth Gospel (Its Purpose and Theology). Edinburgh (Škótsko) : T & T Clark, 1923. 379 strán.
- [19] SMITHOVÁ, Linda; RAEPER, William. Úvod do světa idejí (Náboženství a filozofie v minulosti a součastnosti). 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Nakladatelství Vyšehrad, 1994. 208 strán.
- [20] SMÉKAL, Vladimír. Pozvaní do psychologie osobnosti (Člověk v zrcadle vědomí a jednání)). 2. opravené vydanie. Brno (Česká republika) : Nakladatelství Barrister & Principal, 2007. 524 strán.
- [21] TEPLOV, Boris Mikhailovich. Psychologia. Bratislava (Česko-Slovensko) : Štátne nakladateľstvo v Bratislave a knižnica Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave, 1951. 226 strán.
- [22] The Wisdom of Solomon in the Revised Version with Introduction and Notes by John Allen Fitzgerald Gregg. Cambridge (Anglicko) : Cambridge University Press, 1909. 208 strán.
- [23] THOMPSON, Hugh Miller. The World and the Logos. New York & London : G. P. Putnam’s Sons, 1886. 91 strán.
- [24] UPHAM, Charles Wentworth. Letters on the Logos. Boston (USA) : Bowles and Dearborn, 1828. 215 strán.
- [25] WITTGENSTEIN, Ludwig. Tractatus Logico-Philosophicus. Londýn (Anglicko) : Routledge & Kegan Paul + New York (USA) : The Humanities Press; 1961. 178 strán.
▐ Zverejnené: 01/06/2026
![„Via Appia“ ako symbol svedectva duchovnej cesty a osobnej premeny. Archetypálne vyobrazenie všeobecnej – a vcelku prirodzenej – snahy človeka vyhýbať sa bolesti, niekedy aj v podobe nevyhnutného životného utrpenia. Lekcia o pokore, cnosti a prijatí svojho osudu, alebo ešte niečo viac?]( "Sv. Peter: „Domine! Quo Vadis?“ / [Pane! Kam ideš?] (1881)")
Základný popis
„Via Appia“ ako symbol svedectva duchovnej cesty a osobnej premeny. Archetypálne vyobrazenie všeobecnej – a vcelku prirodzenej – snahy človeka vyhýbať sa bolesti, niekedy aj v podobe nevyhnutného životného utrpenia. Lekcia o pokore, cnosti a prijatí svojho osudu, alebo ešte niečo viac?
« Sv. Peter: „Domine! Quo Vadis?“ / [Pane! Kam ideš?] (1881) »
ZNAČKY: Komentár – Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Kresťanstvo – Legenda – Ježiš Kristus – Svätý Peter – Psychológia – Hlbinná psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Obrátenie – Znovuzrodenie
Nasledovný príbeh som už raz spomínal…
« Po požiari Ríma: Nero obvinil kresťanov z podpálenia mesta, čo bolo dôvodom ich prvého prenasledovania, počas ktorého mnohí z nich zahynuli hroznou a dovtedy neslýchanou smrťou. Kresťanskí konvertiti žiadali Petra, aby zbytočne neriskoval svoj život, ktorý bol pre nich vzácny a potrebný pre blaho všetkých; až ten napokon súhlasil s tým, že opustí Rím. Ale ako tak utekal po ceste „Via Appia“, približne dve míle od brán, práve na tomto mieste sa stretol s vidinou nášho Spasiteľa — putujúceho do mesta. Ohromený týmto výjavom zvolal: „Domine! Quo Vadis? [Pane! Kam ideš?]“ na čo Spasiteľ, hladiac na neho so smútkom v očiach, odpovedal: „Idem do Ríma, aby som tam bol ukrižovaný… po druhýkrát,“ a zmizol. Peter, pokladajúc to za znamenie, že sa má nechať podrobiť utrpeniu, ktoré je preňho pripravené, sa okamžite otočil a znova vstúpil do mesta.(Anna Jameson / 1881, s. 211-212) » Dnes by som k týmto riadkom chcel ešte čosi podotknúť. Mnohí ľudia sa zameriavajú najmä na rovinu utrpenia, tento príbeh chápu v polohe: odovzdať sa nevyhnutnému utrpeniu. Ja si myslí, že je pritom vždy potrebné zdôrazniť aj: „Prečo by mal človek niečo takéto vykonať?“ Čo sa tým sleduje. Odpoveďou k tomu je: „CHRISTOS“ / Ježiš Kristus ako ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – „svätosti“. Pre lepšie pochopenie: « Pod pojmom ideál budeme mať na mysli dokonalosť svojského druhu: úplnú a kompletnú realizáciu všetkej možnej alebo predstaviteľnej dokonalosti, nie len výplod fantázie, ako tento pojem mnohí používajú. Kristus je ideálny človek. Ale dosiahnutie dokonalosti je dosiahnutím božskosti; a preto je ideálny človek ľudským Bohom.
(s. 9) » Ak sa teda na obrázok vyššie budeme pozerať ako na „psychologickú pravdu“, niečo, o čom učil aj Carl. G. Jung, potom je jeho posolstvo jednoznačné: prijatie nevyhnutného utrpenia spojenéno s procesom, počas ktorého sa stávam svojim najdokonalejším vyjadrením. Magnifique, n’est-ce pas? Vraiment magnifique.PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] BUCK, Jirah Dewey. Christos – The Perfect Man is the Anthropomorphic God. New York (USA) : Hermetic Publishing Company, 1889. 30 strán.
- [2] JAMESON, Anna. Sacred and Legendary Art (Vol. I.: Containing Legends of The Angels and Archangels, The Evangelists, The Apostles, The Doctors of the Church, and St. Mary Magdalene as Represented in Fine Arts). 3. vydanie / Boston (USA) : Houghton, Mifflin and Company, 1881. 417 strán.
- [3] NOWOWIEJSKI, Felix. Stimmen der Presse Über Aufführungen des Neuen Dramatischen Oratoriums „Quo Vadis?“ / Op. 30. Fulda (Nemecko) : Aloys Maier – Königl. Hofmusikalienhandlung, 1909. 293 strán.
- [4] SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Tale of the Time of Nero. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1897. 515 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sv-peter-domine-quo-vadis-pane-kam-ides-1881/
▐ Zverejnené: 14/05/2026
![]( "Trojjediný Boh – Najsvätejšia trojica: Tri osoby a jedna podstata (18. storočie)")
Základný popis
Baroková duchovná ilustrácia s nápisom „Dios Trino en Personas y Uno en Naturaleza“. Umelecké dielo z archívu Universidad de Sevilla, reprezentujúce klasickú kresťanskú ikonografiu a estetiku dávnych časov. Božský Otec vyobrazený ako starý muž s bradou, Syn majúc jasne viditeľné zranenia po ukrižovaní, prebodnutý bok, a nad nimi holubica – Duch Svätý.
« Trojjediný Boh – Najsvätejšia trojica: Tri osoby a jedna podstata (18. storočie) »
ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Nanebovstúpenie
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Colección de Láminas de Santos. (Španielsko), približne 18. storočie. cca. 50 strán. Digitalizovali: Universidad de Sevilla (Španielsko).Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/trojjediny-boh-najsvatejsia-trojica-tri-osoby-a-jedna-podstata-18-storocie/
▐ Zverejnené: 14/05/2026
![]( "Nanebovstúpenie Ježiša Krista (Giotto di Bondone – Cappella degli Scrovegni / Padova, 14. storočie)")
Základný popis
Nanebovstúpenie Pána. Klasické (talianske) renesančné umenie zo začiatku 14. storočia zachytávajúce duchovný moment medzi dvoma svetmi, nebom a Zemou – rozlúčenie Syna s Matkou a apoštolmi pred vstupom do nebeských brán. Symbolika nádeje, viery v návrat v kontexte kresťanskej ikonografie a kultúrneho dedičstva Európy.
« Nanebovstúpenie Ježiša Krista (Giotto di Bondone – Cappella degli Scrovegni / Padova, 14. storočie) »
ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Nanebovstúpenie – Panna Mária
« Giottova freska Nanebovstúpenia patrí medzi najkrajšie a najpôsobivejšie z tridsiatich ôsmich výjavov zo života Krista a Panny Márie, ktoré namaľoval v kaplnke „Cappella degli Scrovegni“ v Padove. Text evanjeliového príbehu je verne zachovaný, no celkové stvárnenie je plné sily a originality. Namiesto toho, aby sa maliar držal tradičného motívu vzostupujúceho Krista, ktorý žehná svojim učeníkom, zatiaľ čo ho oblak unáša preč z ich dohľadu, znázornil ho v profile, s tvárou zodvihnutou k nebu a s rozpaženými rukami, akoby ho niesla nahor najvyššia sila lásky. Na oboch stranách čakajú chóry blažených, vznášajúce sa vo vzduchu, aby pozdravili svojho Pána, a patriarchovia a panny sa radujú z Jeho triumfu, keď vchádza do nebeských brán. Na vrchu pod nimi kľačia apoštoli v pároch a napätým zrakom a s túžbou v srdci hľadia na svojho vystupujúceho Majstra, zatiaľ čo dvaja anjeli v bielych rúchach ukazujú prstom nahor a opakujú slová nebeského posolstva: „Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde takým istým spôsobom, akým ste ho videli do neba odchádzať.“ A tam, kľačiaca na zemi pred milovaným učeníkom, je Panna Mária, vznešená a dojímavá postava s nádherným výrazom viery a lásky na tvári, ktorá sústredene sleduje odchádzajúcu postavu svojho Syna, ako jej mizne z dohľadu.(Cartwright, s. 226) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: CARTWRIGHT, Julia (ed.) Christ & His Mother in Italian Art. Londýn (UK) : Bliss, Sands & Co. , 1897. 230 strán.▐ Zverejnené: 01/05/2026
![]( "Užívajte svoj čas, lebo dni sú zlé (List Efezanom 5, 15-16 / The Holie Bible,1595)")
Základný popis
O hodnote času nášho pozemského pobytu, ktorý nám nie je daný na večnosť, ale ako dar k využitiu. Volanie k voľbe zmysluplnosti pri rozhodovaní o trávení ďalšieho, možno aj toho nasledujúceho úseku svojho života. V 16. storočí mal každý deň hodnotu zlata, pretože mohol byť v okamihu znivočený – chorobami, vojnami alebo nejakou inou formou náhleho úmrtia…
« Užívajte svoj čas, lebo dni sú zlé (List Efezanom 5, 15-16 / The Holie Bible,1595) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Biblia – Sebarozvoj – Obrátenie – Znovuzrodenie – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Krása – Láska
« 15 Dávajte si preto pozor, ako by ste mali správne žiť: nie ako nerozumní, ale ako múdri.
16 Využívajúc svoj čas, lebo dni súzlé. » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: The Holie Bible conteynyng the olde Testament and the newe. / The newe testament of our sauipur Jesus Christe. (Anglicko), 1595. cca. 1600 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/uzivajte-svoj-cas-lebo-dni-su-zle-list-efezanom-5-15-16-the-holie-bible-1595/
▐ Zverejnené: 19/04/2026
![]( "Viera Slovanov a jej byzantské korene: Medailóny sv. Cyrila a Metoda na hlavnej bráne chrámu v Karlíne (Podľa kresby Josefa Mánesa, 1874)")
Základný popis
Historické rytiny, na podklade prác vytvorených rukou českého umelca Josefa Mánesa, zobrazujú apoštolov Slovanov v byzantskom štýle, obklopených anjelmi a symbolmi víťazstva nad temnotou. Ilustrácia je ukážkou náboženského umenia 19. storočia a prezentuje jeden z najvýznamnejších prvkov slovanskej identity. Cyril drží v rukách Bibliu a ukazuje na jej písmo, Metód drží pre zmenu pastiersku palicu. Obaja majú pod svojimi nohami porazeného draka, symbol zla.
« Viera Slovanov a jej byzantské korene: Medailóny sv. Cyrila a Metoda na hlavnej bráne chrámu v Karlíne (Podľa kresby Josefa Mánesa, 1874) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Hudba – Cyril a Metod – Kresťanstvo – Ortodoxia – Byzancia – Veľká Morava – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Niva [Нива] / No. 13 – 1874. Petrohrad (Ruské cisárstvo) : Adolf Fyodorovich Marx Publishing and Printing Company, 1874.▐ Zverejnené: 19/04/2026
![]( "Hospodi Pomiluj! Viera Slovanov a jej byzantské korene: Socha sv. Cyrila a Metoda – Týnsky chrám / Kostol Matky Božej pred Týnom v Prahe (1869)")
Základný popis
Dve postavy – svätý Cyril a svätý Metod, stoja vedľa seba ako strážcovia. Ich oči sa upínajú do diaľky, akoby videli niečo, čo my už vidieť nemôžeme – možnože ten prvý okamih, keď sa jazyk Slovanov (Slovienov) stal jazykom bohoslužobným. Tento obrázok je zrkadlom, ktoré nám ukazuje, ako sa viera a kultúra spájajú v jednom celku, ako sa stávajú súčasťou nášho života, pretože sú neoddeliteľnou súčasťou našej histórie, a tým aj našej vlastnej identity.
« Hospodi Pomiluj! Viera Slovanov a jej byzantské korene: Socha sv. Cyrila a Metoda – Týnsky chrám / Kostol Matky Božej pred Týnom v Prahe (1869) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Hudba – Cyril a Metod – Kresťanstvo – Ortodoxia – Byzancia – Veľká Morava – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 22. marca 1869 [22. МАРТА 1869] (Zväzok 1 [I.] – No. 13). 1. ročník [I.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1869.▐ Zverejnené: 14/04/2026
![]( "Zlo a dobro, temnota a svetlo, chaos a cnosť, hodnotový relativizmus a morálka – mravnosť: Archanjel Michal (Michaél) bojuje s drakom (Saint-Savin / Francúzsko)")
Základný popis
Pád draka v Saint-Savin. Gotická freska z francúzskeho kostola zobrazujúca Archanjela Michala v súboji s diabolskými silami. Jeho tvár je pokojná, takmer melancholická, ako ochranca dobra nemôže inak, na svojich pleciach nesie váhu zodpovednosti za osud celého stvorenia. Drak, ktorý mu stojí v ceste, nie je len zhmotnením chaosu. Je to pripomienka toho, že aj keď sme obklopení krásou a nádejou, temnota nikdy nespí – len čaká na príležitosť pohltiť nás. Pripomína nám, že ani náš boj sa ešte neskončil a my všetci sme – denno-denne – súčasťou tohto večného zápasu medzi svetlom a tmou.
« Zlo a dobro, temnota a svetlo, chaos a cnosť, hodnotový relativizmus a morálka – mravnosť: Archanjel Michal (Michaél) bojuje s drakom (Saint-Savin / Francúzsko) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Hodnotový relativizmus – Peklo – Smrť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: LA MAUVINIERE, Henri Labbe de. Les Villes D’art Celebres – Poitiers & Angoulême. Paríž (Francúzsko) : Librairie Renouard, H. Laurens, Éditeur; 1908. 140 strán.▐ Zverejnené: 12/04/2026
![]( "„500“: Liber Sapientiæ –Secreta Naturæ")
Základný popis
Článok s poradovým číslom – 500. Liber Sapientiæ. Kľúč, ktorý odomyká komnaty zabudnutej múdrosti. Príbeh vzostupu a nekonečnej túžby po poznaní. Kombinácia gotickej estetiky s prvkami filozofie a mystiky. Postava vznášajúca sa k oblakom – putujúca k mesiacu – nie je len akýmsi cestovateľom, je to metafora pre ľudskú dušu, ktorá sa pokúša povzniesť svoj pohľad nad horizont každodennosti. Je to tichá rebélia voči gravitácii tradičnej prostoduchosti.
« „500“: Liber Sapientiæ –Secreta Naturæ »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Hudba – Video – Citát – Inšpirácia – Filozofia – Etika – Psychológia – Kresťanstvo – Mytológia – Alchýmia – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Výchova – Vzdelanie
« „Vedrai cose
[Uvidíte veci,]
che gli altri non vedono
[ktoré nik iný nevidí]
e saprai qualcosa
[a budete vedieť niečo,]
che nessun altro sa.
[čo iní… ani len netušia.“] »
– (Il Segreto del Sahara, 1988)AUDIO-VIDEO: Il Segreto del Sahara, 1988 (Youtube)
PREKLAD: © Bystroumný
AUTOR ILUSTRÁCIE: © Bystroumný
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/500-liber-sapientiae-secreta-naturae/
▐ Zverejnené: 08/04/2026
![]( "Podobenstvo o stratenej ovci (LK 15, 3-7 / 1762)")
Základný popis
Pripomenutie, že stratené niekedy nie je „navždy“ stratené, a že len čaká na to, aby sme „to“ našli. A možno práve táto neistota medzi stratou a nájdením v sebe obsahuje tú najväčšiu životnú krásu: nádej. Na jednej strane pozorujeme, ako sa nerozumné stvorenie ocitne v neznámom prostredí čeliac nebezpečenstvu, ktoré nie je schopné zvládnuť, odsúdené na milosť a nemilosť osudu, stane sa predmetom hľadania. Na druhej strane sledujeme nekonečnú lásku pátrajúceho. Pastier, ktorý necháva deväťdesiatdeväť oviec a ide za tou jedinou – stratenou, nám ukazuje paradox ľudskej lásky. Podobenstvo o stratenej ovci v tomto konkrétnom šate nadobúda takmer hmatateľnú váhu. Typografia 18. storočia – s jej špecifickým rytmom – pôsobí ako ozvena zo sveta, v ktorom bolo hľadanie pravdy hlbšie, a preto aj bolestivejšie. Bolo potrebné – a ľudia boli ochotní – v procese hľadania pravdy vynaložiť mnoho úsilia a obety.
« Podobenstvo o stratenej ovci (LK 15, 3-7 / 1762) »
ZNAČKY: Citát – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Sebarozvoj – Obrátenie – Znovuzrodenie – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Krása – Láska
« 3 A povedal im toto podobenstvo. 4 Ktorý z vás, keď má sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou stratenou, kým ju nenájde? 5 A keď ju nájde, s radosťou si ju vezme na plecia. 6 A keď príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: „Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju ovečku, ktorá sa mi stratila.“ 7 Hovorím vám, že tak bude v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie
nepotrebujú. » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: The Book of Common Prayer and Administration of the Sacraments, and Rites and Ceremonies of the Church, According to the Use of The Church of England: Together with thePsalter or Psalms of David, Pointed as They Are Sung or Said in Churches. Cambridge (UK) : Joseph Bentham – Printer to the University + Benj. Dod – Bookseller in London, 1762. cca. 1440 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/podobenstvo-o-stratenej-ovci-lk-15-3-7-1762/
