ETIKA Značka
▐ Zverejnené: 30/11/2025
![]( "Prinášanie svetla ľuďom (1882)")
« Prinášanie svetla ľuďom (1882) »
ZNAČKY: Ilustrácia – Umenie – Ľudský život – Etika – Cnosť – Pokora – Služba – Krása – Mravný ideál
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 16, 1882 (Vol. 81), No. 2278. Londýn (Anglicko), 1882.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prinasanie-svetla-ludom-1882/
▐ Zverejnené: 30/11/2025
![]( "Dobro? Hľadanie večných právd, nimi kladených obmedzení (ohraničení človeka) a ich stelesňovanie vo svete navôkol seba (Tolstoj)")
« Dobro? Hľadanie večných právd, nimi kladených obmedzení (ohraničení človeka) a ich stelesňovanie vo svete navôkol seba (Tolstoj) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Ortodoxia – Filozofia – Ľudský život – Etika – Cnosť – Mravný ideál – Krása
„Šťastie je uspokojenie potrieb ľudskej bytosti žijúcej od narodenia až po smrť iba na tomto svete; ale dobro je uspokojenie požiadavok večnej podstaty žijúcej v človeku. (Tolstoj, s. 13)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. The Journal of Leo Tolstoi – Vol. I. (1895-1899). New York (USA) : Alfred A. Knopf, 1917. 428 strán.▐ Zverejnené: 28/06/2025
![]( "Neprestajný boj so zlom vo všetkých jeho formách")
« Neprestajný boj so zlom vo všetkých jeho formách »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Komentár – Ľudský život – Kresťanstvo – Filozofia – Etika – Mravný ideál – Militarizácia – Vojna – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
Ignác Lepp je vo svojom postoji nekompromisný: žiaden ústup pred zlom. No týmto svojim prehlásením nekončí. Čo ďalej požaduje? Ako prirodzený dôsledok prihlásenia sa k myšlienke neustupovaniu voči zlu je – pokiaľ za daných okolností možný – jediný vhodný: aktívny postoj! Zlo preňho nie sú len voľajaké abstraktné „teologické riekanky“ odčítavané v chrámoch, zlo vníma – v prvom rade – v jeho navôkol nás sa manifestujúcej podobe, v jeho konkrétnych prejavoch: „…vojna, chudoba, nemoc, nevedomosť alebo nespravodlivosť,“ toto všetko sú rôzne formy zla, na ktoré je nutné reagovať – aktívne. Kľúčovým je tu potom pojem „evolučného stvorenia“. Lepp ho naisto nepoužíva náhodne. V kontexte teológie a filozofie priamo odkazuje k postupnému zdokonaľovaniu sveta, ako reflexii stavu zdokonaleného ľudstva, tj. prostredníctvom ľudskej aktivity, ktorá má byť vedená vznešenými hodnotami, tými najvyššími ideálmi, čo ale vždy začína pri postoji a konaní konkrétneho jedinca. Ten sám by si mal byť vždy vedomí: „Individualizácia je konkretizácia univerzálnosti… Individuálne a univerzálne nie je možné považovať za oddelené jedno od druhého. História nie je výsledkom Osudu alebo Náhody – v oboch prípadoch by bol jedinec odtrhnutý od svojho diela, – ale výsledkom Nevyhnutnosti, ktorá nie je Osudom, Slobody, ktorá nie je Náhodou… Túto silu nazýva: Božská Prozreteľnosť… A je to táto Prozreteľnosť na podklade ktorej nachádzame tri inštitúty spoločné pre každú ľudskú spoločnosť: Cirkev, Manželstvo, Pohreb. Toto nie je Boussuetova Prozreteľnosť, transcendentálna a zázračná, ale imanentná a [vložená do] samotnej podstaty ľudského života, pôsobiaca prirodzenými prostriedkami. Ľudstvo je jej vlastným dielom. Boh naň pôsobí, no prostredníctvom neho [prostredníctvom ľudstva v podobe konaní individuálnych ľudských bytosti, pozn.] (…) Lampa je dôležitejšia než ten, kto ju zapaľuje. [3, s.7]“ S rovnakým výsledkom, i keď použijúc troška iné slovné obraty, pristupuje k tejto téme napríklad aj Lev Nikolajevič Tolstoj. Božské sa, podľa jeho názoru, v človeku prejavuje už vo forme samotnej túžby človeka po cnostiach a kráse: „Boh manifestuje Seba vo mne túžbou po dobre. [1]“
Isteže sa nájdu mnohí, ktorí budú namietať: „Zavrhovať Jacques-Bénigneho Bossueta by sme v plnom rozsahu jeho učení, možnože ani nemuseli,“ predsa len sú mnohé príklady zázrakov, kde ich radenie do kategórie „Osud“ alebo „Náhoda“ sa javí úplne presné. Nie je to podstatné. Dôraz v tomto texte je kladený na myšlienku, že ani takéto „zázračné úkazy“ neospravedlňujú človeka a nedokážu ho zbaviť sa hriechu plynúceho z jeho životnej pasivity, nečinného prizerania sa zlu.
A keď už si spomíname Tolstoja, určite nemôžeme opomenúť jeden z aspektov, ktorý s bojom proti zlu určite súvisí, čím je hľadanie odpovede na otázky: „Ako vlastne s tým zlom bojovať? Akými spôsobmi a prostriedkami?“ V samotnom Svätom písme je možné nájsť slová: „Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko a zub za zub. Ale ja vám hovorím, aby ste sa neprotivili zlému; ale tomu, kto ťa uderí po tvojom pravom líci, nastav i to druhé; a tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať tvoju sukňu, nechaj mu i plášť. A kto ťa bude nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, idi s ním dve. [4]“ Ale taktiež tam viete nájsť: „Nedomnievajte sa, že som prišiel dať pokoj na zem; neprišiel som dať pokoj, ale meč. [5]“ Alebo: „Oblečte si celú zbraň Božiu, aby ste mohli obstáť proti taktike a úskočnosti diablovej. [6]“ A rovnako aj: „Buďte triezvi a bdejte, lebo váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral, ktorému sa postavte na odpor, pevní vo viere… [7]“ Ako teraz? Bojovať? Nebojovať? Alebo počúvnuť tretiu skupinu rád: odovzdať zodpovednosť do rúk samotného Boha? Čím sa myslí – prenechanie trestania do rúk Prirodzenosti danej samotnou štruktúrou sveta a prirodzeným chodom života, ktoré napokon vytrhávajú a nivočia, zašľapávajú do večného zatratenia všetkých, ktorí sa tomuto danému a večnému poriadku snažia odporovať?
Dilemy načrtnuté v predošlých riadkoch dnes určite nevyriešime. Ale niečo z nezodpovedaného by sme ešte rozlúsknuť mohli. A čo ten Tolstoj? No on sa v tejto problematike prezentoval doktrínou neodporovania zlu silou: „Považoval to za ukázanie cesty, ktorou možno zachrániť svet pred blížiacou sa záhubou a ľudské duše pred ich poškvrnením spojeným s účasťou na masových a vopred naplánovaných vraždách. [9]“ Dokonca napísal knihu „Kráľovstvo Božie je vo vás“, ktorú tomuto – prakticky celú – venoval. Zaujímavosťou potom je: v tretej kapitole s názvom „Nepochopenia kresťanstva zo strany veriacich“ – prakticky ku všetkým hlavným cirkvám, ktoré sa hlásia k odkazu Ježiša Krista, sa Tolstoj stavia svojským spôsobom: trhá ich na kúsky, stránka za stránkou. Nateraz.
PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] CROSBY, Ernest Howard. Tolstoy and His Message. New York (USA) : Funk and Wagnall´s Company, 1904. 93 strán.
- [2] LEPP, Ignác. Viera v modernom svete. 1. vydanie, Galt – Ontario (Kanada) : Slovenskí jezuiti, 1969. 207 strán.
- [3] Our Exagmination Round His Factification for Incamination of Work in Progress (James Joyce / Finnegans Wake – A Symposium). New York (USA) : A New Directions Books, 1972.
- [4] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Evanjelium podľa svätého Matúša / 5. kapitola (38-41). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
- [5] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Evanjelium podľa svätého Matúša / 10. kapitola (34). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
- [6] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Epištola svätého Pavla Efežanom / 6. kapitola (11). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
- [7] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvý Petrov list / 5. kapitola (8-9). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
- [8] TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. The Kingdom of God is within You (Christianity not as a Mystic Religion but us a New Theory of Life). New York (USA) : The Cassell Publishing Co., 1894. cca. 370 strán.
- [9] TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. The Kingdom of God And Peace Essays. Oxford (UK) : Oxford University Press, 1909. 591 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/neprestajny-boj-so-zlom-vo-vsetkych-jeho-formach/
▐ Zverejnené: 22/06/2025
![]( "Eva Vlaardingerbroek o základných hodnotách ľudskej spoločnosti")
« Eva Vlaardingerbroek o základných hodnotách ľudskej spoločnosti »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Etika – Kresťanstvo – Mravný ideál – Sexuálna výchova – Krása – Ľudský život
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: VLAARDINGERBROEK, Eva. Reject Globalism: Embrace God. Brusel (Belgicko) : Brussels National Conservatism, 2022, online: https://youtu.be/a7HUpc-jIiYZdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/eva-vlaardingerbroek-o-zakladnych-hodnotach-ludskej-spolocnosti/
▐ Zverejnené: 09/06/2025
![]( "Manželstvo: Dokonalý priestor pre sexuálne spolužitie muža a ženy (1914)")
« Manželstvo: Dokonalý priestor pre sexuálne spolužitie muža a ženy (1914) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Etika – Mravný ideál – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Kresťanstvo – Slovania – Progresivizmus – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Kurvenie – Peklo – Úpadok – Smrť
„…silný dôraz bude kladený na sebakontrolu v sexuálnom živote. Je to dôležité. No nech žiaden človek nepredpokladá, že ak aj dosiahne úplné majstrovstvo v tejto oblasti, tak sa mu podarilo vyčerpať život obohacujúce zdroje vlastnej sexuality. So sebaovládaním, a iba s ním, je účinný, plnohodnotný život možný, no len tým sa nevyhnutne nedosiahne. Človek môže udržiavať svoje sexuálne impulzy pod rigidnou kontrolou aj bez najvyšších a najušľachtilejších motívov. No táto sebadisciplína je len začiatok, nevyhnutná podmienka pre kultiváciu citov, z ktorej pramenia hlboké, obohacujúce zdroje života. Tak očividnou – akou len môže byť – pravdou je to, že ani jeden človek nemôže realizovať v žiadnej miere tie najjemnejšie možnosti svojho intelektuálneho života bez toho, aby netrénoval a nekultivoval svoj intelekt. Ešte väčšou, omnoho väčšou nevyhnutnosťou je kultivácia citov pri snahe o ich prehĺbenie, skrášlenie a obohatenie ľudského života v plnom rozsahu, pretože city sú duchovnou kvalitou našej duše, v ktorej pramenia najvyššie úrovne ľudských cítení a aktivít, a ktoré nekonečne citlivejšie ovplyvňujú náš rast alebo úpadok.
Príroda stvorila muža a ženu tým spôsobom, aby sa navzájom dopĺňali. ‚Ako muža a ženu ich stvoril.‘ Najvyššou funkciou manželstva je doplniť život toho druhého v tele, intelektuálne aj duševne. Muži a ženy si navzájom plnia najhlbšie potreby aj mimo manželstva, no v podstatne menšej celistvosti. Bohatý sexuálny život nespočíva iba vo vzájomnom užívaní pocitov uspokojenia, ale skôr vo vzájomnom objavovaní, jedného tým druhým… (…) Realizuje sa v neustále prehlbujúcom vzájomnom sympatizovaní, v ktorom každý nachádza priame prepojenie na životnú úplnosť, ktorá strháva špinu z ľudských charakterov a dáva šancu zrodu tých najušľachtilejších ľudských impulzov. Sebadisciplína je nevyhnutnou podmienkou pre kultiváciu citov. Na druhej strane, prirodzeným ovocím sily citu býva rast schopnosti sebakontroly. Tá sa vynára a stáva – čoraz viac a viac – žitou realitou ťažkých zápasov vo vedomí človeka. Robí z nej podvedomý výsledok vedome zvolených ideálov.
Ľudskú lásku tvoria tri základné elementy: fyzickosť, intelektuálnosť a duchovnosť. Láska je úplnou len vtedy, ak sú tieto elementy vzájomne späté do nedeliteľnej jednoty: fyzické bytie kontrolované a pozdvihnuté duchovnosťou. V manželstve, ak je náklonnosť úprimná, pôžitok odvodený z fyzického elementu nie je iba legitimujúcim, ale slúži k oživeniu a posilneniu lásky ako celku. No nech len človek oddelí fyzické od toho ostatného, nech sa rozhodne vyhľadávať čisté sexuálne potešenie oddelené od manželskej lásky, a jeho sexuálny život sa rázom prepadá na tú najnižšiu zvieraciu úroveň, ktorá mu zatarasí cestu k skutočne vznešeným pocitom náklonnosti voči inej ľudskej bytosti. Jeho schopnosť čistej lásky je závažne poškodená. (Exner, 1914)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: EXNER, M. J. The Rational Sex Life for Men. New York, London : Association Press, 1914. 95 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/manzelstvo-dokonaly-priestor-pre-sexualne-spoluzitie-muza-a-zeny-1914/
▐ Zverejnené: 03/06/2025
![]( "Odvádzanie ziskov: Pohľad na mechanizmus nadnárodného neokolonializmu")
« Zodpovednosť voči budúcim generáciám (Tomáš Baťa) »
ZNAČKY: Ekonomika – Politika – Citát – Inšpirácia – Etika – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Slovania
ZDROJE:- [1] BAŤA. Tomáš (aka Thomas Bata). How I Began. 2. vydanie, Batanagar (India) : Club for Graduates of Bata School, 1942. 335 strán.
- [2] ZELENÝ, Milan. Cesty k úspechu (Trvalé hodnoty soustavy Baťa). Kratochvilka (Česká republika) : Nakladatelství Čintámani, 2005. 155 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ozodpovednost-voci-buducim-generaciam-tomas-bata/
▐ Zverejnené: 01/06/2025
![]( "Ľudskosť pri strete s chudobou: Pán Fogg a žobráčka s dieťaťom (Jules Verne, 1873)")
« Ľudskosť pri strete s chudobou: Pán Fogg a žobráčka s dieťaťom (Jules Verne, 1873) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Etika – Mravný ideál – Humanizmus – Chudoba – Spoločenská zodpovednosť – Materstvo
„…potom, čo zaplatil za odvoz a plánoval vstúpiť na stanicu, práve vtedy k nemu pristúpila úbohá žobráčka s dieťaťom v náručí. Svoje bosé nohy mala nacelkom zablatené, hlavu zakrytú otrhanou čapicou… plecia ovinuté do deravého šálu. S úpenlivým výrazom v tvári ho požiadala o almužnu. Pán Fogg vytiahol z vrecka všetkých dvadsať guineí, ktoré pred chvíľou vyhral vo whiste a podal ich žobráčke so slovami: „Nech sa páči, dobrá žena, bolo pre mňa potešením, že som vás dnes mohol stretnúť,“ a pokračoval v ceste. (Verne, 1873)“
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: VERNE, Jules. Around the World in Eighty Days. Boston (USA) : James R. Osgood and Company, 1873. cca. 315 strán.▐ Zverejnené: 21/05/2025
![]( "Spravodlivosť / Rovnosť a nerovnosť (Aristoteles - Politika)")
« Spravodlivosť / Rovnosť a nerovnosť (Aristoteles – Politika) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Filozofia – Inšpirácia – Etika – Mravný ideál – Právo – Spravodlivosť – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Hodnotový relativizmus – Peklo – Úpadok
Keď si človek predstaví, ako taký Aristoteles už pred viac než dvetisíc rokmi – jediným svojim výrokom – prakticky kompletne zrušil ideologickú agendu „progresívne orientovaných“, tak sa musí chytať za hlavu z toho, čo sa to okolo neho v súčastnosti deje.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] ARISTOTELES. Aristotle’s Politics. Oxford (UK) : Clarendon Press, 1920. 356 strán.
- [2] ARISTOTELES. Politika. Praha (Československo) : Jan Laichter, 1939. 339 strán.
- [3] ARISTOTELES. Politika. 3. vydanie, Bratislava (Slovensko) : Kaligram, 2009. 302 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/spravodlivost-rovnost-nerovnost-aristoteles-politika/
▐ Zverejnené: 21/05/2025
![]( "Múdrosť a zákon (1920)")
« Múdrosť a zákon (1920) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Etika – Mravný ideál – Právo – Spravodlivosť
POZNÁMKA: V tomto príspevku je použitá formulácia „v Manhattane“ namiesto bežnejšieho „na Manhattane“. Manhattan je totižto názvom nielen ostrova, ale aj jednej z metských častí New Yorku. Na tomto mieste je výberom „v“ zdôraznená práve táto skutočnosť.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: HIGGINS, Ch. M. Horrors of Vaccination – Exposed and Illustrated (Petition to the President to Abolish Compulsory Vaccination in Army and Navy). Brooklyn, New York (USA) : Chas. M. Higgins, 1920. 212 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mudrost-a-zakon-1920/
▐ Zverejnené: 16/05/2025
![Odsúdenie Sokrata (1909)]( "Odsúdenie Sokrata (1909)")
« Odsúdenie Sokrata (1909) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Filozofia – Etika – Mravný ideál – Pravda – Antika
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
ZDROJ: PLÚTARCHOS. The Complete Works of Plutarch (Volume I.: Essays and Miscellanies). New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1909. cca. 664 strán.
▐ Zverejnené: 13/05/2025
![Dobrý Samaritán (Jonnard, 1890)]( "Dobrý Samaritán (Jonnard, 1890)")
« Dobrý Samaritán (Jonnard, 1890) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Biblia – Etika – Mravný ideál – Ľudský život – Zdravotníctvo
Obrázok zachytávajúci ikonickú biblickú scénu „Dobrý Samaritán“. Ide o reprodukciu pôvodnej maľby francúzskeho akademického maliara a sochára Aimé Morota, ktorú vytvoril umelec Jonnard a bola publikovaná v časopise „The Magazine of Art“ v roku 1890. Príbeh „Dobrý Samaritán“ je jedným z najznámejších a najčastejšie interpretovaných príbehov kresťanstva. Pochádza z evanjelia podľa sv. Lukáša (Lukáš 10:25–37) a je často predkladaný ako príklad základov (nielen kresťanskej) etiky: bezpodmienečnej lásky, ľudskosti, súcitu, altruizmu a odhodlania pomôcť človeku v núdzi.
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha. Pôvodný obrázok bol čiernobiely. Kolorizované.
ZDROJ: The Magazine of Art (1890). London, Paris, Melbourne : Cassel & Company, Limited, 1890.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dobry-samaritan-jonnard-1890/
▐ Zverejnené: 12/05/2025
![Zapaľovanie plameňa nádeje (1919)]( "Zapaľovanie plameňa nádeje (1919)")
« Zapaľovanie plameňa nádeje (1919) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Video – Ľudský život – Etika – Mravný ideál – Krása – Slovania
DOPORUČENÉ VIDEO: Andrej Tarkovskij – Nostalgia / Záverečná scéna, 1983 (Youtube)
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
ZDROJ: KREPS, Elmer Harry. Woodcraft. New York (USA) : Peltries Publishing Co., 1919. 112 strán.
▐ Zverejnené: 12/05/2025
└ Aktualizované: 12/05/2025 (14:37)
![Umelec ako ochranca mravného ideálu (Andrej Tarkovskij)]( "Umelec ako ochranca mravného ideálu (Andrej Tarkovskij)")
« Umelec ako ochranca mravného ideálu (Tarkovskij) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Hudba – Etika – Mravný ideál – Krása – Slovania
DOPORUČENÁ HUDBA: Ennio Morricone – On Earth as it is in Heaven, 1986 (Youtube)
ZDROJ: TARKOVSKIJ, Andrej Arseňjevič. / FRYŠ, Miloš (ed.) Krása je symbolem pravdy (Rozhovory, eseje, přednášky, korespondence, filmové scenáře a jiné texty, 1954-1986). 2. vydanie, Příbram (Česká republika) : Camera Obscura, 2011. 372 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/umelec-ako-ochranca-mravneho-idealu-tarkovskij/
