PSYCHOLÓGIA Značka
Stránka 1 z celkom 4 stránok.
Dokopy: 99 článkov.
▐ Zverejnené: 27/08/2026
![Vizuálny chaos prinášajúci symbolické vyobrazenie ľudskej psychiky v tých najextrémnejších stavoch. Na obrázku vidíme znetvorené postavy, kadejako zdeformované – symbol totálneho rozkladu a rozpadu osobnostných štruktúr…]( "Démonológia a symbolické vyobrazenie rozkladu: Svätý apoštol Jakub bojuje proti diabolským kúzlam čarodejníka (Pieter Bruegel / 16. storočie)")
Základný popis
Vizuálny chaos prinášajúci symbolické vyobrazenie ľudskej psychiky v tých najextrémnejších stavoch. Na obrázku vidíme znetvorené postavy, kadejako zdeformované – symbol totálneho rozkladu a rozpadu osobnostných štruktúr…
« Démonológia a symbolické vyobrazenie rozkladu: Svätý apoštol Jakub bojuje proti diabolským kúzlam čarodejníka (Pieter Bruegel / 16. storočie) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Kresťanstvo – Legenda – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SPENCE, Lewis. An Encyclopaedia of Occultism (A Compendium of Information on the Occult Sciences, Occult Personalities, Psychic Science, Magic, Demonology, Spiritism and Mysticism). Londýn (Anglicko) : George Routledge & Sons, Ltd.; 1920. 451 strán.▐ Zverejnené: 26/08/2026
![V centre tohto diagramu, pre niekoho azda geometrického labyrintu, vidíme základný triadický systém popisujúci podstatu ľudskej bytosti, ktorá pozostáva z: Corps (Telo), Âme (Duša) a Esprit (Duch, myseľ). Táto vertikálna os predstavuje napätie, v ktorom prebieha životný boj každého jedného z nás. Duch – sídlo intelektuálneho centra. Telo – ukotvené v zmyselnosti, prepojené s materiálnym svetom. A medzi nimi – v onom krehkom medzipriestore – sa nachádza naša duša (Âme). Aspoň takto nejako to videl známy antický filozof Pytagoras zo Samosu.]( "Konštitúcia človeka / Corps (Telo – „inštinktívne centrum“) + Âme (Duša) + Esprit (Duch, myseľ – „intelektuálne centrum“): Zhrnutie doktríny Pytagora od Antoineho Fabre d'Oliveta (Traité Méthodique de Science Occulte / 1891)")
Základný popis
V centre tohto diagramu, pre niekoho azda geometrického labyrintu, vidíme základný triadický systém popisujúci podstatu ľudskej bytosti, ktorá pozostáva z: Corps (Telo), Âme (Duša) a Esprit (Duch, myseľ). Táto vertikálna os predstavuje napätie, v ktorom prebieha životný boj každého jedného z nás. Duch – sídlo intelektuálneho centra. Telo – ukotvené v zmyselnosti, prepojené s materiálnym svetom. A medzi nimi – v onom krehkom medzipriestore – sa nachádza naša duša (Âme). Aspoň takto nejako to videl známy antický filozof Pytagoras zo Samosu.
« Konštitúcia človeka / Corps (Telo – „inštinktívne centrum“) + Âme (Duša) + Esprit (Duch, myseľ – „intelektuálne centrum“): Zhrnutie doktríny Pytagora od Antoineho Fabre d’Oliveta (Traité Méthodique de Science Occulte / 1891) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Antika – História medicíny – Psychológia – Filozofia – Slobodomurárstvo – Okultizmus – Alchýmia – Hermetika – Astrológia – Kabala – Politický katolicizmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ENCAUSSE, Gérard Anaclet Vincent (aka „Papus“). Traité Méthodique de Science Occulte. Paríž (Francúzsko) : Georges Carré, 1891. 1092 strán.▐ Zverejnené: 24/08/2026
![Klinické symptómy ľudského stavu, ktorý dnes nazývame „moderna“ a „progres“. Faust nebol hlúpy. Prešiel si viacerými náukami a naštudoval učenia filozofické, medicínu, právo… dokonca i teológiu. Faustova tragédia nie je v tom, že by nevedel, ale v tom, že „vie“ príliš veľa o veciach v rovine „teoretickej“, ale nič preňho nie je natoľko podstatné, aby sa ho to skutočne dotklo, nebodaj samotné vychádzalo z jeho srdca. O ľudskej cnosti. O tom, na čom v živote človeka skutočne záleží, pretože to všetko zahalila jeho pýcha…]( "„Ja pekla sa nebojím, ani diabla!“ – Keď pýcha ovládne človeka a on v srdci žiadne „večné pravdy“ nenosí (Goethe / Faust)")
Základný popis
Klinické symptómy ľudského stavu, ktorý dnes nazývame „moderna“ a „progres“. Faust nebol hlúpy. Prešiel si viacerými náukami a naštudoval učenia filozofické, medicínu, právo… dokonca i teológiu. Faustova tragédia nie je v tom, že by nevedel, ale v tom, že „vie“ príliš veľa o veciach v rovine „teoretickej“, ale nič preňho nie je natoľko podstatné, aby sa ho to skutočne dotklo, nebodaj samotné vychádzalo z jeho srdca. O ľudskej cnosti. O tom, na čom v živote človeka skutočne záleží, pretože to všetko zahalila jeho pýcha…
« „Ja pekla sa nebojím, ani diabla!“ – Keď pýcha ovládne človeka a on v srdci žiadne „večné pravdy“ nenosí (Goethe / Faust) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Psychológia – Hlbinná psychológia – Klasická literatúra – Sexuálna výchova – Feminizmus – Psychosexuálne poruchy – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Ideológia – Totalita – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Faust. Tak jsem, ach! filosofii
a lékařství a práva říš
a, žel! i theologii
ve žhoucí snaze probádal již.
A teď tu stojím, ubožák!
chytřejší nejsa nikterák;
jsem magistrem, jsem i doktorem zván,
rok desátý už bude dokonán,
co křížem krážem, v sráz a dol
studenty za nos vodím kol —
a vidím, ničeho se nedozvíme!
A to mi srdce krutě jíme.
Jsem ovšem já chytřejší v celé té spřeži
než doktoři, magistři, písáci, kněži;
má mysl pochybami neseslábla,
já pekla se nebojím ani ďábla.(s. 24) » ZDROJ: GOETHE, Johann Wolfgang von. Goethův Faust (Tragedie). Praha (Rakúsko-Uhorsko) : F. Šimáček, 1890. 208 strán.▐ Zverejnené: 23/08/2026
![Komenský o páde, záhube a zániku: ten, kto sa chce stať vlastným pánom, vlastným radcom, kto si sám seba stavia na piedestál, robí si zo seba božstvo, ktorému jedinému chce slúžiť; ten, kto sa chce stať cieľom sám pre seba, takýto človek…]( "Ján Amos Komenský o chorobnej samoľúbosti: Nevyhnutnosť pádu a zániku tých, ktorí odmietnu hranice dané „prirodzenosťou“ a „na sebe“, motivovaní uspokojením svojich požiadaviek a nárokov v pozícii „najvyššieho božstva“, sa snažia postaviť svet navôkol seba (Hlubina bezpečnosti)")
Základný popis
Komenský o páde, záhube a zániku: ten, kto sa chce stať vlastným pánom, vlastným radcom, kto si sám seba stavia na piedestál, robí si zo seba božstvo, ktorému jedinému chce slúžiť; ten, kto sa chce stať cieľom sám pre seba, takýto človek…
« Ján Amos Komenský o chorobnej samoľúbosti: Nevyhnutnosť pádu a zániku tých, ktorí odmietnu hranice dané „prirodzenosťou“ a „na sebe“, motivovaní uspokojením svojich požiadaviek a nárokov v pozícii „najvyššieho božstva“, sa snažia postaviť svet navôkol seba (Hlubina bezpečnosti) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Hlbinná psychológia – Biblia – Kresťanstvo – Judaizmus – Slovensko – Slovania – Sexuálna výchova – Feminizmus – Psychosexuálne poruchy – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Ideológia – Totalita – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Samosvojnost co? /
Jest pak samosvojnost, když člověk Bohem a řádem jeho svázán býti sobě zošklivě, sám svůj chce býti; sám svůj totiž rádce, [sám] svůj vůdce, sám svůj opatrovník, sám svůj pán, summou, sám svůj búžek. To jest začátek všeho zlého.
Nebo kdo sobě to tak v mysl vezme a na sobě se založí, ten se již dependencí své (kterouž odjinud, ne od sebe má každý tvor) pouští a sám sebou státi chce, což tvoru nemožné; a tak přichází na zmatky.
Příklad toho na anjelích /
Začal tu nešťastnou samosvojnost Lucifer v nebi, když zošklivě sobě s jinými anjely pod Stvořitelem státi, sám sobě stav svůj zlepšiti a výše se podati v úmysl sobě vzal. Protož zdvihna se vystoupil z místa svého, chtěje trůn svůj na proti Nejvyšším postaviti, aby jemu rovný byl; ješto možné nebylo, aby dva nejvyšší (t.j. dva vrchové neb počátkové bytnosti) býti měli. Protož on té bytnosti, kteráž sama od sebe neproměnná jest a z níž jako z centrum všeliká bytnost vyplývá, se pustiv, spadl dolů i s těmi, kteříž se jeho přidrželi. V čemž se jemu právě přihodilo, jako by ratolest některá stromu, sama stromem býti chtic, od snětu se odčesla a na čem se držeti nemajic (poněvadž se centrum svého strhla) dolů spadla. Nebo tu ač pod stromem leží kořene třeba blíže než prvé jest, poněvadž se však z centrum svého vytrhla a vláhy kořene zbavila, nelze jí než usvadnouti.
(s. 56-57) » ZDROJ: KOMENSKÝ, Ján Amos. Hlubina bezpečnosti. Praha (Česko-Slovensko) : Arnošt Kvasnička, 1920. 149 strán.▐ Zverejnené: 21/08/2026
![Lev Nikolajevič Tolstoj neprináša len nejaký ten pokus o literárnu kritiku spoločenského stavu, ale stanovuje presnú klinickú diagnózu ľudstva. Kritická analýza rozvratu ľudskej prirodzenosti, prepojenie psychopatológie s existenciálnou krízou moderného človeka. Tento text nie je len historickým dokumentom; je to varovanie. Zároveň výzva k návratu k ľudskej prirodzenosti a normálnosti…]( "Klinická diagnóza ľudstva: Ako indivíduá, neschopné zvládať výzvy ľudskej existencie, vytvárajú artificiálne spoločenské podmienky (na svoj psychopatologický obraz) odtrhnuté od ľudskej prirodzenosti – život nemožný žitia (Tolstoj / O vědě a umění, 1897)")
Základný popis
Lev Nikolajevič Tolstoj neprináša len nejaký ten pokus o literárnu kritiku spoločenského stavu, ale stanovuje presnú klinickú diagnózu ľudstva. Kritická analýza rozvratu ľudskej prirodzenosti, prepojenie psychopatológie s existenciálnou krízou moderného človeka. Tento text nie je len historickým dokumentom; je to varovanie. Zároveň výzva k návratu k ľudskej prirodzenosti a normálnosti…
« Klinická diagnóza ľudstva: Ako indivíduá, neschopné zvládať výzvy ľudskej existencie, vytvárajú artificiálne spoločenské podmienky (na svoj psychopatologický obraz) odtrhnuté od ľudskej prirodzenosti – život nemožný žitia (Tolstoj / O vědě a umění, 1897) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Psychosexuálne poruchy – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Potrat – Nihilizmus – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť – Výmena obyvateľstva – Totalita – Slovania – Rusko
« …nás pak drží právě v takovém nepřirozeném, záhubném nám postavení klamy, které nás zamotaly a drží jako řetězy. Zařídili jsme si život odporující i mravní i fysické považe člověka a všechny síly svého rozumu napínáme k tomu, abychom přesvědčili člověka, že toto jest nejvlastnější život. Všechno, co nazýváme kulturou, naše vědy, umění, zdokonalení příjemností života jsou pokusy oklamati mravní požadavky člověka, vše, co nazýváme zdravotnictvím a lékařstvím jsou pokusy oklamati skutečné, fysické požadavky lidské přirozenosti. – Ale tyto klamy mají své meze, a my k nim přicházíme. „Je-li takovým nynější život lidský, lépe jest již vůbec nežiti“, praví panující, nejmodnější filosofie Schopenhauerova a Hartmannnova. „Je-li takovým život, lépe nežiti“, praví vzrůstající počet samovražd privilegované třídy. „Je-li takovým život, lépe, aby ani budoucí pokolení nežila“, praví vědou chráněné lékařství a úskoky, které vymyslilo na zničení ženské plodnosti. V bibli jest řečeno jakožto zákon člověka: „v potu tváři jísti budeš chléb a v mukách roditi budeš děti.“ Ale „nous avons changé tout ça“ [„toto všetko sme zmenili“, pozn.], praví osoba u Molièra a zalhavši si o lékařství a pověděvši, že játra jsou na levé straně. My jsme všecko změnili. Lidém netřeba pracovati, aby se uživili, to vše budou konati stroje, a ženám netřeba roditi. Věda lékařská naučí rozličným prostředkům, lidí jest i tak příliš mnoho.(s. 55-56) » ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. O vědě a umění. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Dr. Frant. Bačkovský (knihkupec), 1897. 68 strán.▐ Zverejnené: 16/08/2026
![Tam, kde sa prirodzený inštinkt mení na vedomý akt na podklade dosiahnutej – znamenitej – úrovne duchovnej zrelosti. Prechod od inštinktu k vyššiemu vedomiu. Materstvo by nemalo byť vnímané len ako „biologický proces“. Skutočná podstata materstva spočíva v transformácii, oduševnení „telesného“, ktoré sa stáva bytostným zhmotnením tých najcnostnejších pohnútok, akých je ľudská bytosť schopná.]( "Panna Mária ako archetyp materstva, kde je dieťa zrodené z pravej lásky – tj. vyjadrením toho najvznešenejšieho vlastného, takto matkou pociťované, aktom na podklade vysokej osobnostnej rozvinutosti a kultúrnosti, kedy žena akceptuje svoju „tvoriacu prirodzenosť“, umožňuje zhmotnenie pravdy a krásy (Hegel / The Philosophy of Fine Art)")
Základný popis
Tam, kde sa prirodzený inštinkt mení na vedomý akt na podklade dosiahnutej – znamenitej – úrovne duchovnej zrelosti. Prechod od inštinktu k vyššiemu vedomiu. Materstvo by nemalo byť vnímané len ako „biologický proces“. Skutočná podstata materstva spočíva v transformácii, oduševnení „telesného“, ktoré sa stáva bytostným zhmotnením tých najcnostnejších pohnútok, akých je ľudská bytosť schopná.
« Panna Mária ako archetyp materstva, kde je dieťa zrodené z pravej lásky – tj. vyjadrením toho najvznešenejšieho vlastného, takto matkou pociťované, aktom na podklade vysokej osobnostnej rozvinutosti a kultúrnosti, kedy žena akceptuje svoju „tvoriacu prirodzenosť“, umožňuje zhmotnenie pravdy a krásy (Hegel / The Philosophy of Fine Art) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Filozofia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Kresťanstvo – Biblia – Panna Mária – Ježiš Kristus – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo
« Materská láska, naproti tomu, má – bez akejkoľvek vzájomnosti cieľov či záujmov – bezprostredný základ v prirodzenom materskom pute. V tomto konkrétnom prípade je však materská láska len veľmi málo vymedzená väzbou danou čisto prirodzenou náklonnosťou. Mária má v dieťati, ktoré nosila pod srdcom a porodila v bolestiach, dokonalé poznanie a prežívanie svojej vlastnej podstaty, a toto isté dieťa, krv z jej krvi, je zároveň v rovnakej miere povýšené nad ňu; a napriek tomu si uvedomuje, že toto vyššie patrí k nej samotnej, a je práve tým, čo získava vo svojom čine sebaobetovania a prijatia [osudu – viď „Fiat“, pozn.] Prirodzená intimita materskej lásky je absolútne zduchovnená, prijíma za svoje zhmotnenie Božstva [zrodenie, pozn.]; avšak táto duchovná súdržnosť zostáva napriek tomu pokorná a nevedomá, úžasným spôsobom preniknutá jednotou Prirodzenosti a citu ženskosti.(s. 312) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: HEGEL, Georg Wilhelm Friedrich. The Philosophy of Fine Art – Vol. II. Londýn (Anglicko) : G. Bell and Sons, Ltd.; 1920. 402 strán..▐ Zverejnené: 10/08/2026
![A potom príde býk. Biely, hrdý, silný – zosobnenie svetla a dobra, a zápasí s trojhlavým drakom pred očami princeznej Modrenky. Býk je starý symbol, ktorý reprezentuje silu, ktorá slúži, prácu, ktorá musí byť vykonaná, ale najmä tichú vernosť. Reprezentuje muža, ktorý sa nezaoberá veľkými slovami, ale venuje sa realizácii veľkých činov. Lojalita, ktorá sa nevyhlasuje za hrdinstvo, ale pôsobí ako zhmotnenie prirodzeného poriadku, lásky. Muž sa obetúva – a práve táto obeta je jeho cestou k rastu a… napokon aj k oslobodeniu.]( "Cnostná princezná a zakliaty princ – v jej službách – bojujúci s drakom: O Modrenke / O Modřence (Karel Weinfurter – O vílách a čarodějnicích / Ilustroval: Václav Čutta, 1920)")
Základný popis
A potom príde býk. Biely, hrdý, silný – zosobnenie svetla a dobra, a zápasí s trojhlavým drakom pred očami princeznej Modrenky. Býk je starý symbol, ktorý reprezentuje silu, ktorá slúži, prácu, ktorá musí byť vykonaná, ale najmä tichú vernosť. Reprezentuje muža, ktorý sa nezaoberá veľkými slovami, ale venuje sa realizácii veľkých činov. Lojalita, ktorá sa nevyhlasuje za hrdinstvo, ale pôsobí ako zhmotnenie prirodzeného poriadku, lásky. Muž sa obetúva – a práve táto obeta je jeho cestou k rastu a… napokon aj k oslobodeniu.
« Cnostná princezná a zakliaty princ – v jej službách – bojujúci s drakom: O Modrenke / O Modřence (Karel Weinfurter – O vílách a čarodějnicích / Ilustroval: Václav Čutta, 1920) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Pravda – Krása – Mravný ideál – Cnosť – Ľudský život – Existencializmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Čistota – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Sexuálna výchova – Feminizmus – Hodnotový relativizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Ale princ, ktorý sa nakoniec stal princezniným manželom, no nebol ním nikto iný, než biely býk, ktorý Modrenke tak verne slúžil, ale zabudol na tieto svoje služby, až pokiaľ sa stalo, že ho princezná svojou pokorou úplne vyslobodila. Potom boli dlho a šťastne živí…(s. 40) » UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: WEINFURTER, Karel. O vílách a čarodějnicích (Ilustroval Václav Čutta). Praha (Česko-Slovensko) : Alois Hynek, 1920. 78 strán.▐ Zverejnené: 08/08/2026
![Pravda, ktorá je často zakrytá prachom našej vlastnej pýchy. Hovorí o tom, že človek nie je stvorený na to, aby žil v ľahkosti, ale aby prekonával ťažkosti, bol skúšaný životnými výzvami, neustále sa pokúšal o prekročenie svojich hraníc. Tento úryvok sa dotýka jedného z najvážnejších tém filozofie i psychológie: našej schopnosti trpieť, rásť a dosahovať veľkosť. Jacks hovorí o „ľahkom živote“ – nie len ako o fyzickom pohodlí, ale najmä o tom vnútornom pohodlí, ktoré uspáva a ničí dušu človeka.]( "Človek je stvorený pre úlohy veľkej dôležitosti a významu, s mečom v ruke bojuje so silami temnoty – volajúc: „Tu som!“, stelesňujúc tie najvznešenejšie cnosti, akých je ľudská bytosť schopná (Lawrence Pearsall Jacks)")
Základný popis
Pravda, ktorá je často zakrytá prachom našej vlastnej pýchy. Hovorí o tom, že človek nie je stvorený na to, aby žil v ľahkosti, ale aby prekonával ťažkosti, bol skúšaný životnými výzvami, neustále sa pokúšal o prekročenie svojich hraníc. Tento úryvok sa dotýka jedného z najvážnejších tém filozofie i psychológie: našej schopnosti trpieť, rásť a dosahovať veľkosť. Jacks hovorí o „ľahkom živote“ – nie len ako o fyzickom pohodlí, ale najmä o tom vnútornom pohodlí, ktoré uspáva a ničí dušu človeka.
« Človek je stvorený pre úlohy veľkej dôležitosti a významu, s mečom v ruke bojuje so silami temnoty – volajúc: „Tu som!“, stelesňujúc tie najvznešenejšie cnosti, akých je ľudská bytosť schopná (Lawrence Pearsall Jacks) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Psychológia – Ľudský život – Existencializmus – Sebarozvoj – Vzdelanie – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Existuje akýsi sen o ľudskom PROGRESE, ktorý spočíva v postupnom uľahčovaní údelu človeka, v postupnom odľahčovaní jeho úlohy, až kým nebude z jeho cesty odstránená posledná prekážka, posledné nebezpečenstvo zažehnané, posledný útes prekonaný a od tej chvíle už bude plavba navždy pokojná. Nech sa takéto voľačo nikdy nenaplní! Človek nie je stvorený na to, aby žil v obdobných podmienkach; jeho ohraničenia, ktorými je tvorený, sú príliš vysoké a rozsiahle na to, aby sa do nich zmestil. Nikdy sa neprispôsobí ľahkému životu, pokiaľ… medzitým jeho prirodzenosť nezdegenerovala. Zle prispôsobený na prežívanie ľahkého života, je dobre prispôsobený na žitie toho ťažkého. Keď sú jeho okolnosti najľahšie, práve vtedy ukazuje ten najhorší obraz o sebe samotnom, a ten najlepší, keď bojuje proti nepriazni osudu. Nikdy sa v tomto vesmíre necítil viac ako doma, než keď sa ocitne „v mimoriadne náročnej situácii“. „Prináleží synovi človeka mnoho trpieť, aby mohol vystúpiť ku svojej sláve.“ Dajte mu život, v ktorom utrpenie nehrá žiadnu úlohu, a podvediete ho v samom jadre jeho bytia.“ Povedzte mu: „Odteraz už nebudeš hrdinom. Už si môžeš oddýchnuť: vyžieraj sa, napájaj a veseľ do sýtosti. Buď miláčikom Osudu a vysmiatym hlupáčikom.“ MÚDRY ČLOVEK S ODPOROM ODMIETNE takúto vašu ponuku.
Za priaznivých okolností človek prejavuje len svoje priemerné cnosti, a často ani tie nie. Oboma, svojou mysľou aj telom, je stvorený pre veľké veci, pre úlohy veľkého významu a dôležitosti, pre osvojovanie úžasných umení, ktoré sa zdajú nemožné, kým ich nevyskúša, pre nebezpečné výpravy do neznáma, pre tvrdé a napínavé súboje so silami temnoty, pre odolávanie obrovským otrasom, pre znášanie srdcervúcich neúspechov, pre vstávanie, keď je zranený a zrazený na zem, a pre umieranie, ak to bude potrebné, s mečom v ruke. Pre bytosť – tak skvele vybavenú – nie je žiadnou prekážkou, ani dôvodom na sťažovanie si, keď sa ocitne „pred veľmi náročnou úlohou“: nesťažuje si na niečo také u svojho Stvoriteľa. [Práve naopak], chváli svojho Stvoriteľa a do boja vstupuje spievajúc žalmy. „Tu som,“ volá, „so svojimi schopnosťami a všestrannosťou; tam je vesmír, ktorý mi ponúka práve tie problémy, práve tie úlohy, na ktoré sú tieto schopnosti a všestrannosť stvorené; tu som, Pane, pošli ma.“ Aby sme videli človeka takého, aký skutočne je, aby sme videli veľké cnosti, ktorých je schopný, aby sme videli ciele, pre ktoré bol stvorený, musíme ho zachytiť v jednom z týchto okamihov, keď zápasí s problémami, ktoré sa zdajú neriešiteľné, keď sa venuje úlohám, ktoré sa zdajú byť nad rámec jeho odvahy a rozumu.
(s. 17-20) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: JACKS, Lawrence Pearsall. The Challenge of Life – Three Lectures (Hibbert Lectures, 1924). Londýn (UK) : Hodder and Stoughton Limited, 1925. 112 strán.▐ Zverejnené: 07/08/2026
![Umenie nie je len ozdobou stien, ale nástrojom, ktorý má silu povzniesť nás nad bežný život, umožňuje človeku dotknúť sa niečoho väčšieho, niečoho tak veľkého, čo ho presahuje. Veľké umenie je viac než len povrchná krása. Je hlboké, dotýka sa našich najskrytejších túžob a strachov, našej najhlbšej podstaty, prehovára o našej najelementárnejšej prirodzenosti, o úlohe nás – ľudských bytostí v tomto univerze, do ktorého sme svojim zrodom vrhnutí, kde pôsobíme ako diferencované individuality, no vždy s väzbami – stále súčasťou histórie a tradície, ktorá zmysel má.]( "Vyjadrenie prirodzenosti človeka – túžba po transcendentne: Zdraví a príčetní ľudia sa zvyknú obklopovať krásou, ktorá ich duše pozdvihuje z malichernej všednosti / William Morris")
Základný popis
Umenie nie je len ozdobou stien, ale nástrojom, ktorý má silu povzniesť nás nad bežný život, umožňuje človeku dotknúť sa niečoho väčšieho, niečoho tak veľkého, čo ho presahuje. Veľké umenie je viac než len povrchná krása. Je hlboké, dotýka sa našich najskrytejších túžob a strachov, našej najhlbšej podstaty, prehovára o našej najelementárnejšej prirodzenosti, o úlohe nás – ľudských bytostí v tomto univerze, do ktorého sme svojim zrodom vrhnutí, kde pôsobíme ako diferencované individuality, no vždy s väzbami – stále súčasťou histórie a tradície, ktorá zmysel má.
« Vyjadrenie prirodzenosti človeka – túžba po transcendentne: Zdraví a príčetní ľudia sa zvyknú obklopovať krásou, ktorá ich duše pozdvihuje z malichernej všednosti / William Morris »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Typografia – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Zdravý a rozumný človek, ak by sa ho spýtali, akým umením by vyzdobil svoje steny, by mohol pokojne odpovedať: „Tým najlepším umením,“ čím by takéto spytovanie uzavrel. No to je omyl! Ľudský život je natoľko zložitý, že aj táto zdanlivo najrozumnejšia odpoveď sa môže ukázať ako len o niečo lepšia než vyhýbavá odpoveď. Predpokladám totiž, že najlepším umením je obrazové stvárnenie ľudskej predstavivosti: toho, čo si ľudia mysleli, že sa vo svete udialo pred ich časom, alebo toho, čo sa domnievajú, že videli očami tela či duše; a takto stvárnené predstavy sú vždy naozaj krásne, ale najčastejšie vzbudzujú ľudské vášne a túžby a nezriedka sú smutné, či dokonca desivé.Príbehy, ktoré rozprávajú o túžbach ľudí po niečom viac, než im môže poskytnúť materiálny život, o ich boji za budúce blaho ľudstva, o ich nesebeckej láske, o ich nezištnej službe; práve takéto veci sú témami toho najlepšieho umenia; v takýchto témach sa určite ukrýva nádej, no časť ich perspektívy bude pravdepodobne v mnohom dosť smutná: porážka, ktorá je zárodkom víťazstva, a smrť, ktorá je zárodkom života, sa objaví vo výjavoch väčšiny z nich.
Všimnite si tiež, že v najlepšom umení sú všetky tie vážne a desivé veci vyjadrené jasne a bez akéhokoľvek zahmlievania, s takou živosťou a silou, že na diváka pôsobia tak hlboko, že sa ocitne tvárou v tvár samotným scénam a na chvíľu medzi nimi žije: čím sa jeho život povznáša nad každodennú spleť maličkostí, ktoré ho unavujú, až na úroveň hrdinstva, ktoré tieto scény predstavujú. Toto je najlepšie umenie…
(s. 87-88) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: CARY, Elisabeth Luther. William Morris: Poet – Craftsman – Socialist. New York + Londýn : G. P. Putnam’s Sons + The KnickerBocker Press, 1902. 299 strán.▐ Zverejnené: 03/08/2026
![Zápas o duševné prebudenie. Slová, ktoré odkrývajú hlbokú filozofiu o ľudskom vývoji, o prehnanom sebectve a nutnosti podieľania sa na tvorení sveta navôkol seba v duchu „vyššieho usporiadania sveta“. Jinarajadasa hovorí o „divochovi“ – o tom vnútornom divochovi v nás, ktorý sa bojí bolesti, pretože jediné, čo človek obmedzený vie, je, že bolesti sa treba vyhýbať, a hľadá len okamžitú úľavu. Ten, ktorý sa vyhýba námahe a trápeniam spojeným s osobným rozvojom, ktorý uprednostňuje komfort pred cnosťou. Tento text je výzvou k nám všetkým. Nie sme len produktom evolúcie. Rovnako tak sme napokon produktom vôle, rozhodnutí, vlastného snaženia.]( "Ozveny theosophie: Zakrpatení, obmedzení – „večne chudobní“ – ľudia, divosi vyhýbajúci sa námahe súvisiacej s rastom k rozvoju osobnostných cností (Jinarajadasa)")
Základný popis
Zápas o duševné prebudenie. Slová, ktoré odkrývajú hlbokú filozofiu o ľudskom vývoji, o prehnanom sebectve a nutnosti podieľania sa na tvorení sveta navôkol seba v duchu „vyššieho usporiadania sveta“. Jinarajadasa hovorí o „divochovi“ – o tom vnútornom divochovi v nás, ktorý sa bojí bolesti, pretože jediné, čo človek obmedzený vie, je, že bolesti sa treba vyhýbať, a hľadá len okamžitú úľavu. Ten, ktorý sa vyhýba námahe a trápeniam spojeným s osobným rozvojom, ktorý uprednostňuje komfort pred cnosťou. Tento text je výzvou k nám všetkým. Nie sme len produktom evolúcie. Rovnako tak sme napokon produktom vôle, rozhodnutí, vlastného snaženia.
« Ozveny theosophie: Zakrpatení, obmedzení – „večne chudobní“ – ľudia, divosi vyhýbajúci sa námahe súvisiacej s rastom k rozvoju osobnostných cností (Jinarajadasa) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Okultizmus – Alchýmia – Slobodomurárstvo – Ľudský život – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása
« Povinnosťou človeka je spolupracovať s božským plánom. Spočiatku je však duša človeka len slabo vedomá, disponuje len malou inteligenciou a človek sa ocitá spojený so zvieraťom tak veľkou silou, ktorá sa pre neho pomaly formovalo v priebehu vekov prostredníctvom dlhého procesu evolúcie. Telo a jeho energie sú nositeľom duše, pochádzajú zo zvieracieho sveta a prinášajú so sebou zvieracie sklony k sebapresadzovaniu a sebectvu a silný inštinkt pre potrebu boja o existenciu a sebazáchovu. Keby bol človek v tejto fáze ponechaný sám na vývoj, pokrok by bol nekonečne malý a v skutočnosti by došlo skôr k návratu k zvieracej brutality než k evolúcii k ľudskej cnosti.Ale človek nie je ponechaný sám na seba pri svojom vývoji; učitelia a zákonodarcovia, zdokonalení ľudia minulých čias, so znalosťou božského plánu, sa teraz objavujú a riadia rast ľudských duší. Spočiatku, vo veľkej miere, prvok strachu prichádza do pravidiel vedenia, pretože jediné, čo divoch vie, je, že bolesti sa treba vyhýbať…
(s. 7-8) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: JINARAJADASA, Curuppumullage. Art as a Factor in the Soul’s Evolution. Adyar – Madras (India) : Theosophical Publishing House, 1915. 20 strán.▐ Zverejnené: 01/08/2026
![Tento text z roku 1913 nepíše o úspechu, ani o motivácii – píše o zodpovednosti za vlastnú realitu. Keď človek začne pracovať na svojom charaktere – v tichosti vlastnej mysle; stáva sa architektom svojho osudu. V dnešnej dobe, kde z každej strany vyskakujú povrchne výkriku typu „myslite vždy pozitívne“, Allenové slová prináśajú skôr výzvu k hlbšej – a riadne náročnej – práci, a to k práci so sebou samotným, na úrovni rozvoja vlastnej osobnosti.]( "Človek ako kreatívna sila, ktorá sa učí zo svojich životných okolnosti, osobnostne rastie a prekonáva tieto svoje podmienky (James Allen / As a Man Thinketh, 1913)")
Základný popis
Tento text z roku 1913 nepíše o úspechu, ani o motivácii – píše o zodpovednosti za vlastnú realitu. Keď človek začne pracovať na svojom charaktere – v tichosti vlastnej mysle; stáva sa architektom svojho osudu. V dnešnej dobe, kde z každej strany vyskakujú povrchne výkriku typu „myslite vždy pozitívne“, Allenové slová prináśajú skôr výzvu k hlbšej – a riadne náročnej – práci, a to k práci so sebou samotným, na úrovni rozvoja vlastnej osobnosti.
« Človek ako kreatívna sila, ktorá sa učí zo svojich životných okolnosti, osobnostne rastie a prekonáva tieto svoje podmienky (James Allen / As a Man Thinketh, 1913) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Typografia – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Pokora – Služba – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Myšlienka a charakter sú jedným, a keďže charakter sa môže prejaviť a odhaliť iba prostedníctvom prostredia a okolnosťami, vonkajšie podmienky života človeka sa budú vždy nachádzať v podobe harmonickej súvislosti s jeho vnútorným stavom. To neznamená, že okolnosti človeka v akomkoľvek čase sú indikáciou jeho celkového charakteru, ale že tieto okolnosti sú tak úzko spojené s nejakým životne dôležitým myšlienkovým princípom v ňom samotnom, že sú [pre dané obdobie jeho bytia, pozn.] nateraz nevyhnutné pre jeho rozvoj.[…]
Ako napredujúca a vyvíjajúca sa bytosť sa nachádza tam, kde je, aby sa mohol učiť a rásť; a keď si osvojí duchovnú lekciu, ktorú pre neho akákoľvek okolnosť ukrýva, táto okolnosť pominie a uvoľní miesto iným okolnostiam.
Človek je bičovaný okolnosťami, pokiaľ verí, že je výtvorom vonkajších podmienok, ale keď si uvedomí, že je tvorivou silou, a že môže ovládať skrytú pôdu a semená svojej bytosti, z ktorých okolnosti rastú, stáva sa právoplatným pánom seba samého.
To, že okolnosti pramenia z myslenia, vie každý človek, ktorý sa dlhšie venoval sebakontrole a sebaočisteniu, pretože si všimol, že zmena v jeho okolnostiach bola v presnom pomere k zmenenému duševnému stavu. Je to tak pravdivé, že keď sa človek usilovne venuje náprave nedostatkov vo svojom charaktere a dosahuje rýchly a výrazný pokrok, prechádza rýchlo sériou zvratov osudu.
(s. 12-13) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ALLEN, James. As a Man Thinketh. Authorized version. New York (USA) : Thomas Y. Crowell Company, 1913. 47 strán.▐ Zverejnené: 30/07/2026
![V dnešnom svete rýchlych správ a plytkých citátov sa tento obrázok javí ako tichý odpor – pripomína nám, že slová môžu byť krásne, no zároveň hlboké, že dizajn môže myšlienku podčiarknuť a zdôrazniť takým spôsobom, aby tá ostala uchovaná v pamäti človeka, čo najdlhší čas. Prinútila ho… zamyslieť sa, premýšlať.]( "Motto Rudyarda Kiplinga: Život stojí za to žiť…")
Základný popis
V dnešnom svete rýchlych správ a plytkých citátov sa tento obrázok javí ako tichý odpor – pripomína nám, že slová môžu byť krásne, no zároveň hlboké, že dizajn môže myšlienku podčiarknuť a zdôrazniť takým spôsobom, aby tá ostala uchovaná v pamäti človeka, čo najdlhší čas. Prinútila ho… zamyslieť sa, premýšlať.
« Motto Rudyarda Kiplinga: Život stojí za to žiť… »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Typografia – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Ľudský život – Existencializmus
KIPLINGOVO MOTTO:
« Život stojí za to žiť.
V každom jeho zrnku.
Od jeho začiatku
až po posledný okraj
náhrobnéhokameňa. » ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Forster’s Note Book on Kipling (Journal and Scrap Book). Birmingham (Anglicko) : The Holland Co., 1898. 22 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/motto-rudyarda-kiplinga-zivot-stoji-za-to-zit/
▐ Zverejnené: 28/07/2026
![Keď sa cnosť nahrádza mechanickým hľadaním komfortu. Mrazivé uvedomenie si prítomnosti temnej sily práve v okamihu zažívania istých životných ťažkostí, ktorým čeliac si jedinec – v túžbe uniknúť pred námahou a trápeniami – volí formu adaptácie v podobe na prvý pohľad „bezpečnej a správnej“ cesty životom… len aby sa dopracoval k doživotnej stagnácii a osobnostnému úpadku.]( "Odmietnutie nevyhnutného utrpenia spojeného s osobným rozvojom, uchlácholenie sa v malosti: Niektorí v procese hľadania „rozkoše“ – dosiahnutie neohroziteľnosti, získanie pocitu bezpečia a nedotknuteľnosti, – podajú ruku aj samotnému diablovi na trblietajúcej sa loďke (Princess Ilse, 1868)")
Základný popis
Keď sa cnosť nahrádza mechanickým hľadaním komfortu. Mrazivé uvedomenie si prítomnosti temnej sily práve v okamihu zažívania istých životných ťažkostí, ktorým čeliac si jedinec – v túžbe uniknúť pred námahou a trápeniami – volí formu adaptácie v podobe na prvý pohľad „bezpečnej a správnej“ cesty životom… len aby sa dopracoval k doživotnej stagnácii a osobnostnému úpadku.
« Odmietnutie nevyhnutného utrpenia spojeného s osobným rozvojom, uchlácholenie sa v malosti: Niektorí v procese hľadania „rozkoše“ – dosiahnutie neohroziteľnosti, získanie pocitu bezpečia a nedotknuteľnosti, – podajú ruku aj samotnému diablovi na trblietajúcej sa loďke (Princess Ilse, 1868) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Rozprávka – Psychológia – Hlbinná psychológia – Etika – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neoliberalizmus – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Feminizmus – Sexuálna výchova – Promiskuita – Voľná láska – Kurvenie – Potrat – Úpadok – Peklo – Smrť
« V radostnom zhone skočila oboma nohami naraz do zlatého kalicha, až z neho voda vystrekla niekam nahor, pričom dve kvapky dopadli na ruku tmavého muža, kde sa so syčaním vyparili; zatiaľ čo končatinami malej Ilsy prebehla pálčivá bolesť. Celé vystrašené, úbohé dieťa sa chytilo okraja vázy, akoby sa chcelo – okamžite – vyhupnúť von, a so strachom vzhliadla do tváre muža, ktorý sa smial, silnou rukou uchopil vázu… […] …všetka bolesť rýchlo pominula, upokojila sa a trpezlivo sa nechala unášať, netušiac, že sa vydala diablovi, keď nastúpila na to iskrivé malé plavidlo, ktoré jej ponúkol; hoci bola možno trošku znepokojená…(s. 18) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: Petersen, Marie. Princess Ilse, A Story of the Harz Mountains and, The Will-o‘-the-Wisp. Boston (USA) : J. E. Tilton and Company, 1868. 259 strán.▐ Zverejnené: 26/07/2026
![V čase, keď sa Slováci ešte stále krčili pod váhou monarchie, sa v časopise „Vlasť a svet“ objavuje zápisok o tragickom rozhovore medzi matkou a jej „umierajúcou“ dcérenkou. „Bolí ma hlavička, mamička moja…,“ nie je len popisom fyzickej bolesti, za týmito slovami sa ukrýva najmä symbolické vyjadrenie psychických problémov, kde sa duša mladej dievčiny láme pod váhou vlastných životných okolností, ktoré nie je schopná spracovať. „Tri ryby bez soli“ – symbol jednoduchej, ale chudobnej stravy, ktorá nedokáže nasýtiť dušu človeka a niečo jej chýba, azda práve tá „soľ života“. „Červené vínečko“ – symbol radosti, ktorá je príliš krátkodobá, príliš povrchná na to, aby dodala životu vyšší zmysel, umožnila človeku „presiahnutie“. Anička si vyberá nevyhnutnú smrť. Tá ale nie je žiadnou pasívnou obetou. Jedná sa o aktívny únik. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o jednej z úvodných fáz procesu spracovania odohraného a postupnom prepracovaní sa k definitívnej transformácii – stavu dospelosti. Nevyhnutné obetovanie niekdajšieho „ja“, akt potrebný – a v mene – možnosti budúceho rastu. „Bielenou plachtičkou, jedľovou daštičkou…“ – symbol čistoty, pokoja a návratu k zemi, k podstate svojho bytia. „Na dvore mamička, pri hrobe sestrička…“ – symbol rodiny, menovanie jej členov, ktorí budú stáť po jej boku, než znova povstane…]( "Anička (Prostonárodnia ballada) / 1890")
Základný popis
V čase, keď sa Slováci ešte stále krčili pod váhou monarchie, sa v časopise „Vlasť a svet“ objavuje zápisok o tragickom rozhovore medzi matkou a jej „umierajúcou“ dcérenkou. „Bolí ma hlavička, mamička moja…,“ nie je len popisom fyzickej bolesti, za týmito slovami sa ukrýva najmä symbolické vyjadrenie psychických problémov, kde sa duša mladej dievčiny láme pod váhou vlastných životných okolností, ktoré nie je schopná spracovať. „Tri ryby bez soli“ – symbol jednoduchej, ale chudobnej stravy, ktorá nedokáže nasýtiť dušu človeka a niečo jej chýba, azda práve tá „soľ života“. „Červené vínečko“ – symbol radosti, ktorá je príliš krátkodobá, príliš povrchná na to, aby dodala životu vyšší zmysel, umožnila človeku „presiahnutie“. Anička si vyberá nevyhnutnú smrť. Tá ale nie je žiadnou pasívnou obetou. Jedná sa o aktívny únik. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o jednej z úvodných fáz procesu spracovania odohraného a postupnom prepracovaní sa k definitívnej transformácii – stavu dospelosti. Nevyhnutné obetovanie niekdajšieho „ja“, akt potrebný – a v mene – možnosti budúceho rastu. „Bielenou plachtičkou, jedľovou daštičkou…“ – symbol čistoty, pokoja a návratu k zemi, k podstate svojho bytia. „Na dvore mamička, pri hrobe sestrička…“ – symbol rodiny, menovanie jej členov, ktorí budú stáť po jej boku, než znova povstane…
« Anička (Prostonárodnia ballada) / 1890 »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Psychológia – Hlbinná psychológia – Ľudský život – Smrť – Znovuzrodenie – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
« ANIČKA „Kde si mi bola, Anička moja?“
„Na svadbe, mamička;
bolí ma hlavička,
mamička moja!“„Čo ti dali jesť, Anička moja?“
„Tri ryby bez soli —
hlavička ma bolí,
mamička moja!“„Čo ti dali piť, Anička moja?
„Červené vínečko…
bolí ma srdiečko,
mamička moja!“„Azdaj mi zomreš, Anička moja?!“
„Zomrem vám, mamička…
bolí ma hlavička,
mamička moja!“„Čím ta prikryjem, Anička moja?“
„Bielenou plachtičkou,
jedľovou daštičkou,
mamička moja!“„Kto ťa oplače, Anička moja?“
„Na dvore mamička,
pri hrobe sestrička,
mamička moja!“„Kde ťa pochovám, Anička moja?“
„V našom cintoríne,
pri tom rozmaríne,
mamičkamoja!“ » ZDROJ: Vlasť a svet. / 15. marca – Číslo 6, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/anicka-prostonarodnia-ballada-1890/
▐ Zverejnené: 26/07/2026
![Keď sa pozrieme na túto stránku z analýzy Josefa Ševčíka, nesmieme na ňu nazerať len ako na voľajaké moralizujúce čierne písmená na zožltnutom papieri. Je to návod, mapa ľudskej existencie… vymedzenie teritória, na ktorom sa odohráva najdôležitejšia vojna v živote každého človeka: boj o jeho vlastnú dušu. Svätý Tomáš Akvinský nebol len teológom. Bol priam až klinickým pozorovateľom ľudskej psychológie, a to stáročia pred ustanovením psychológie ako samostatnej vedy. Mnohé z toho, čo popisuje, by sme v žargóne modernej psychológie nazvali niečim ako „kognitívnym skreslením“, „narcistickou ilúziou“. Aplikácia mechanizmu, kde jedinec svojim životom nasleduje ideál, ktorý je v skutočnosti „dobrom“, čiže pozitívnou hodnotou len zdanlivo, takýto jedinec stráca kontakt s realitou. Stáva sa otrokmi vlastného sebaklamu. Zvyčajne sa jedná o osoby, ktoré majú strach pozrieť sa skutočnej pravde do očí, zvyčajne neschopní čeliť realite, ktorú si potrebujú pretvárať na svoj obraz…]( "Tomáš Akvinský – Summa Theologica | Boj o dušu človeka: Rozdiel medzi dobrom, zdanlivým dobrom a čistým zlom / Hriechy a túžba po ukojení („mať sa dobre“) / „Logos“ – Cnostný život podľa zákonov prirodzeného poriadku")
Základný popis
Keď sa pozrieme na túto stránku z analýzy Josefa Ševčíka, nesmieme na ňu nazerať len ako na voľajaké moralizujúce čierne písmená na zožltnutom papieri. Je to návod, mapa ľudskej existencie… vymedzenie teritória, na ktorom sa odohráva najdôležitejšia vojna v živote každého človeka: boj o jeho vlastnú dušu. Svätý Tomáš Akvinský nebol len teológom. Bol priam až klinickým pozorovateľom ľudskej psychológie, a to stáročia pred ustanovením psychológie ako samostatnej vedy. Mnohé z toho, čo popisuje, by sme v žargóne modernej psychológie nazvali niečim ako „kognitívnym skreslením“, „narcistickou ilúziou“. Aplikácia mechanizmu, kde jedinec svojim životom nasleduje ideál, ktorý je v skutočnosti „dobrom“, čiže pozitívnou hodnotou len zdanlivo, takýto jedinec stráca kontakt s realitou. Stáva sa otrokmi vlastného sebaklamu. Zvyčajne sa jedná o osoby, ktoré majú strach pozrieť sa skutočnej pravde do očí, zvyčajne neschopní čeliť realite, ktorú si potrebujú pretvárať na svoj obraz…
« Tomáš Akvinský – Summa Theologica | Boj o dušu človeka: Rozdiel medzi dobrom, zdanlivým dobrom a čistým zlom / Hriechy a túžba po ukojení („mať sa dobre“) / „Logos“ – Cnostný život podľa zákonov prirodzeného poriadku »
ZNAČKY: Citát – inšpirácia – Kresťanstvo – Etika – Psychológia – Hlbinná psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Obrátenie – Znovuzrodenie
« Svobodná vůle lidská nutně po dobru touží a volí prostředky vhodné, aby ho dosáhla. Dříve než volí, káže rozumu uvažovati, potom svolí v rozhodnutí jeho a pílí k cíli svému a dojde-li ho, užívá dobra. Pouhé zlo nikdy nemůže býti předmětem touhy a lásky, pouze zlo spojené s dobrem jím zakryté, nebo jinak řečeno, dobro zdánlivé, klamné, může mnohdy býti předmětem žádosti. Touží-li člověk po dobru pravém a snaží-li se ho dojíti, jedná dobře a spravedlivě; touží-li po dobru zdánlivém a snaží-li se ho dojiti, jedná špatně a dopustí se bezpráví. Je-li zlo spáchané proti zákonům Božím a mravního života, jmenuje se hříchem. Zlo může býti myšlené a spáchané, obojí jest hříchem; první páchá člověk zlou vůlí, druhé zým skutkem.Činnost duševní může směřovati k dobru, může však směřovati i ke zlu, může toužiti po zlu, nebo lépe po klamném dobru, nebo může se ho varovati. Různé způsoby, jak duše se chová k dobru a ke zlu, nazývají se vášněmi a jich jedenácte: láska a nenávist, touha a útěk, radost a smutek; naděje a zoufalství, odvaha, strach a hněv, dle toho, může-li duše dobra nebo velikého dobra dosáhnouti nebo nedosáhnouti, před zlem nebo velkým zlem uniknouti nebo jemu podlehnouti. Krásně, umělecky pojednal sv. Tomáš o vášních lidských, o jejich příčinách a účincích a prostředcích proti vášním, které jsou duši na škodu.
Člověk konaje častěji dobré skutky, nabývá zvyku v dobru, zlými skutky ve zlu. Zvyk činiti dobře, jmenuje se ctností, různou dle toho neb onoho druhu dobra; zvyk činiti zle jmenuje se neřestí, jež rozděluje se dle druhů zla, a všechny se protiví protivným druhům cností. Krásně pojednává Tomáš o druzích cností, o jejích vzájemné příbuznosti a odměně jejich po smrti, podobně pojednává o příčinách, účincích a trestech neřestí.
Příčinou hříchu může býti nevědomost, smyslnost, zlá vůle a příčiny zevnější, totiž Bůh, jenž dopustí, aby někdo do hříchu upadl, avšak jen proto, aby uznávaje svou slabost se polepšil a více se hříchu varoval. Dalé zlý duch, jenž ze závisti a ze vzdoru proti Bohu snaží se lidi od něho odvrátiti. Konečně přícinou hříchu jest domácí nepřítel člověka – slabost přirozenosti lidské po pádu prvních rodičů. Potom pojednává Tomáš hříchu dědičném a jeho následcích, o druzích a následcích hříchu.
Aby se člověk mohl hříchu varovati, má jednati dle zákonů, hlavně dle zákona přirozeného, jenž jest první po zákoně věčném, jímž Bůh vše k jistému cíli řídí.
(s. 141-142) » ZDROJ: ŠEVČÍK, Josef. Sv. Tomáš Akvinský, učitel cirkevní a ochránce katolických škol. Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Tiskem a nákladem pap. knihtiskárny Bened. Rajhrad, 1899. 382 strán.▐ Zverejnené: 21/07/2026
![Pripomienka, že skutočná pýcha nie je prehnaným egocentrizmom, ale tichou radosťou z vedomia, že sme len článkom reťazca, ktorý nás spája s predkami a vedie k budúcim generáciám.]( "Pýcha starej mami – Oravská stolica (Párnica / okres Dolný Kubín, 1913)")
Základný popis
Pripomienka, že skutočná pýcha nie je prehnaným egocentrizmom, ale tichou radosťou z vedomia, že sme len článkom reťazca, ktorý nás spája s predkami a vedie k budúcim generáciám.
« Pýcha starej mami – Oravská stolica (Párnica / okres Dolný Kubín, 1913) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Pohľadnica – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Starej mamkina pýcha, v Párnici (Oravská stol.) / pohľadnica. Turčiansky Sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko) : P. Socháň, 1913. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pycha-starej-mami-oravska-stolica-parnica-okres-dolny-kubin-1913/
▐ Zverejnené: 18/07/2026
![Keď listujeme staré stránky klasickej sociologickej literatúry z dielne Dr. Johna Morrisa Gilletteho z roku 1914, nedotýkame sa len suchej analýzy. Pred nami sa odrazu objavuje mechanizmus samotného života. Gillette s klinickou presnosťou hovorí večné: „Prvou všeobecnou funkciou rodiny je fyzická reprodukcia spoločnosti.“ Na jednej strane vidíme biologickú nevyhnutnosť – proces náhrady členov, ktorí odchádzajú a iní naopak prichádzajú, preberajú ich miesta, aby sa život mohol neustále obnovovať. Rodina však nie je len „výrobná jednotka“ ľudí. Rovnako tak predstavuje sväté útočisko pamäte a morálnych hodnôt, no a v neposlednom rade aj spoločenstvo, ktoré sa snaží napomáhať nachádzať individuálne šťastie jednotlivca do tohto spoločenstva patriaceho. Tohto všetkého si bol pán Gillette veľmi dobre vedomý…]( "Rodina ako základ spoločnosti, ktorý umožňuje kontinuitu nositeľov kultúry a pretrvanie etnika (John M. Gillette / The Family and Society, 1914)")
Základný popis
Keď listujeme staré stránky klasickej sociologickej literatúry z dielne Dr. Johna Morrisa Gilletteho z roku 1914, nedotýkame sa len suchej analýzy. Pred nami sa odrazu objavuje mechanizmus samotného života. Gillette s klinickou presnosťou hovorí večné: „Prvou všeobecnou funkciou rodiny je fyzická reprodukcia spoločnosti.“ Na jednej strane vidíme biologickú nevyhnutnosť – proces náhrady členov, ktorí odchádzajú a iní naopak prichádzajú, preberajú ich miesta, aby sa život mohol neustále obnovovať. Rodina však nie je len „výrobná jednotka“ ľudí. Rovnako tak predstavuje sväté útočisko pamäte a morálnych hodnôt, no a v neposlednom rade aj spoločenstvo, ktoré sa snaží napomáhať nachádzať individuálne šťastie jednotlivca do tohto spoločenstva patriaceho. Tohto všetkého si bol pán Gillette veľmi dobre vedomý…
« Rodina ako základ spoločnosti, ktorý umožňuje kontinuitu nositeľov kultúry a pretrvanie etnika (John M. Gillette / The Family and Society, 1914) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Feminizmus – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« RODINA A SPOLOČNOSŤKapitola 1: Funkcie rodiny
Každá ľudská inštitúcia, vzhľadom na to, že sa jedná o inštitúciu sociálnu, musí byť zodpovedná za plnenie určitých sociologických funkcií. Často sa predpokladá, že inštitúcie existujú samy pre seba. Neuznáva sa, že každá takáto organizácia by sa mala považovať za prostriedok, prostredníctvom ktorého ľudia a spoločnosť pracujú na zabezpečovaní kolektívnych výsledkov, a že preto jej opodstatnenie a test efektívnosti spočíva v jej spoločenskej užitočnosti. […] 1. Fyzická reprodukcia spoločnosti. Prvou všeobecnou funkciou rodiny je fyzická reprodukcia spoločnosti. Po prvé, aby spoločnosť i naďalej pretrvávala, je nevyhnutné, aby sa jej členovia, ktorí ju konštituujú, [postupne a prirodzene, pozn.] nahrádzali, keď sú vylúčeni.
(s. 1-2) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: GILLETTE, John Morris. The Family and Society. Chicago (USA) : A. C. McClurg & CO., 1914. 164 strán.▐ Zverejnené: 12/07/2026
![Klasická ilustrácia z roku 1911 znázorňujúca biblickú scénu Ježiša Krista a ženy chytenej pri cudzoložstve. Na tomto obrázku nevidíme len historickú scénu zo Svätého písma, ale archetypálne zrkadlo ľudskej existencie. Žena na zemi nie je len postava z dávnych čias; je to znázornenie každej duše, ktorá sa ocitla v prachu vlastných omylov. Jej pokora nie je len výsledkom strachu z prípadného trestu, ale najmä hlbokým psychologickým uznaním svojej hriešnosti a odmietnutím ďalšieho pokračovania takéhoto spôsobu života pred tvárou Absolútna. Týmto aktom dochádza k preneseniu pozornosti na budúcnosť: z väzenia viny je dotyčný privedený do nového života, čím sa ale zároveň kladie zodpovednosť za podobu tejto budúcnosti na ramená toho, kto bol práve oslobodený a zachránený.]( "Kresťanská múdrosť o pokání a milosrdenstve – anatómia pádu a obrátenia: „Choď a odteraz už nehreš! (Evanjelium podľa Jána 8:11)“")
Základný popis
Klasická ilustrácia z roku 1911 znázorňujúca biblickú scénu Ježiša Krista a ženy chytenej pri cudzoložstve. Na tomto obrázku nevidíme len historickú scénu zo Svätého písma, ale archetypálne zrkadlo ľudskej existencie. Žena na zemi nie je len postava z dávnych čias; je to znázornenie každej duše, ktorá sa ocitla v prachu vlastných omylov. Jej pokora nie je len výsledkom strachu z prípadného trestu, ale najmä hlbokým psychologickým uznaním svojej hriešnosti a odmietnutím ďalšieho pokračovania takéhoto spôsobu života pred tvárou Absolútna. Týmto aktom dochádza k preneseniu pozornosti na budúcnosť: z väzenia viny je dotyčný privedený do nového života, čím sa ale zároveň kladie zodpovednosť za podobu tejto budúcnosti na ramená toho, kto bol práve oslobodený a zachránený.
« Kresťanská múdrosť o pokání a milosrdenstve – anatómia pádu a obrátenia: „Choď a odteraz už nehreš! (Evanjelium podľa Jána 8:11)“ »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Biblia – Etika – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Cnosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Voľná láska – Kurvenie – Potrat – Nihilizmus – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neoliberalizmus – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť – Obrátenie – Znovuzrodenie
« A keď sa zase pozdvihol Ježiš
a nevidel nikoho krome ženy, povedal jej:
„Ženo, kde sú tamtí tvoji žalobníci?
Či ťa niktorý neodsúdil?“
A ona riekla: „Niktorý, Pane.“
A Ježiš jej povedal:
„Ani ja ťa neodsudzujem;
iď a nehreš viacej.“
(Evanjelium podľa svätého Jána8:10-11) » ZDROJE:- [1] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Evanjelium podľa svätého Jána / 8. kapitola (10-11). 4. vydanie (z pôvodných jazykov), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
- [2] The Holy Bible Containing The Old & New Testament & The Apocrypha (Volume Three – Saint Matthew / To Revelation / The Apocrypha). Londýn a Edinburgh : The Ballantyne Press, 1911. 1374 strán.
▐ Zverejnené: 12/07/2026
![Morálna integrita a tragédia straty úcty voči sebe samému. V našej spoločnosti sa častokrát spoločenský status zamieňa so vznešenosťou ducha, avšak nasledovné riadky nás konfrontujú s neúprosnou pravdou: v tom okamihu, keď subjekt – bez ohľadu na postavenie – prestáva vnímať svoju vlastnú dôstojnosť ako hodnotu, za ktorú nesie osobnú zodpovednosť, začne ju vnímať relativisticky – ako niečo, čo sa dá vymeniť za gratifikáciu momentálneho impulzu, materiálny… alebo nejakú inú formu zisku – presne v tej chvíli sa otvárajú dvere k jeho nekonečnému pádu. Postmodernizmus sa nám snaží predať ideu, že sloboda je absencia hraníc, židovské učenie pritom naznačuje niečo iné: bez morálneho ukotvenia sa aj kdejaká „princezná“ zvyčajne stáva otrokyňou svojich najnižších pohnútok a brodí po krk v stoke.]( "Starodávna židovská múdrosť: Aj žena z kráľovského rodu sa môže utopiť v bahne skazenosti, pokiaľ si neváži vlastnú dôstojnosť – skutočná šľachetnosť nie je otázkou krvi alebo postavenia, ale výberom cnostného života (Ancient Jewish Proverbs)")
Základný popis
Morálna integrita a tragédia straty úcty voči sebe samému. V našej spoločnosti sa častokrát spoločenský status zamieňa so vznešenosťou ducha, avšak nasledovné riadky nás konfrontujú s neúprosnou pravdou: v tom okamihu, keď subjekt – bez ohľadu na postavenie – prestáva vnímať svoju vlastnú dôstojnosť ako hodnotu, za ktorú nesie osobnú zodpovednosť, začne ju vnímať relativisticky – ako niečo, čo sa dá vymeniť za gratifikáciu momentálneho impulzu, materiálny… alebo nejakú inú formu zisku – presne v tej chvíli sa otvárajú dvere k jeho nekonečnému pádu. Postmodernizmus sa nám snaží predať ideu, že sloboda je absencia hraníc, židovské učenie pritom naznačuje niečo iné: bez morálneho ukotvenia sa aj kdejaká „princezná“ zvyčajne stáva otrokyňou svojich najnižších pohnútok a brodí po krk v stoke.
« Starodávna židovská múdrosť: Aj žena z kráľovského rodu sa môže utopiť v bahne skazenosti, pokiaľ si neváži vlastnú dôstojnosť – skutočná šľachetnosť nie je otázkou krvi alebo postavenia, ale výberom cnostného života (Ancient Jewish Proverbs) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Judaizmus – Etika – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Cnosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Voľná láska – Kurvenie – Potrat – Nihilizmus – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neoliberalizmus – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
« „[Potomkyňa] princov a vládcov sa stala prostitútkou pre lodníkov…“
–
Neexistuje žiadna hĺbka skazenosti,
do ktorej by sa žena nemohla prepadnúť…(s. 42) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: COHEN, Abraham (ed.) Ancent Jewish Proverbs – Wisdom of the East. Londýn (Anglicko) : John Murray, 1911. 127 strán.▐ Zverejnené: 11/07/2026
![Keď sa rodičovský inštinkt podvolí chladnej kalkulácii a túžbe po pohodlí. Výpoveď o tých, ktorý si definovali morálku tak, aby im neprekážala v ich ambíciách. Text konfrontuje rímske definície pojmov „civilizácia“ a „civilizovanosť“ s dobovou realitou vraždenia nenarodených detí a popisuje morálny obrat prinesený raným kresťanstvom. Keď dnes hovorievame o starovekom Ríme, predstavujeme si monumentálne stĺporadia, hrdinské eposy, rinčanie zbraní v gladiátorských arénach a intelektuálnu bystrosť ich mysliteľov, vládcov a senátu (Senātus Rōmānus). Avšak pod touto lesknúcou sa vrstvou mramoru leží temná pravda o prístupe k tým najnevinnejším, ktorá nás dnes mrazí – paradox civilizácie, kde sa „kultivovaný“ človek stával katom vlastného potomstva.]( "Potraty a infanticída: Vraždenie deti v starovekom Ríme – príklad toho, keď sa samozvaní „pohodovo-pokrokoví slušnoľudia“ dopúšťajú tých najväčších zverstiev, nemravnosti a ukrutnosti, stávajú katmi najnevinnejších (Elements of Medical Jurisprudence, 1838)")
Základný popis
Keď sa rodičovský inštinkt podvolí chladnej kalkulácii a túžbe po pohodlí. Výpoveď o tých, ktorý si definovali morálku tak, aby im neprekážala v ich ambíciách. Text konfrontuje rímske definície pojmov „civilizácia“ a „civilizovanosť“ s dobovou realitou vraždenia nenarodených detí a popisuje morálny obrat prinesený raným kresťanstvom. Keď dnes hovorievame o starovekom Ríme, predstavujeme si monumentálne stĺporadia, hrdinské eposy, rinčanie zbraní v gladiátorských arénach a intelektuálnu bystrosť ich mysliteľov, vládcov a senátu (Senātus Rōmānus). Avšak pod touto lesknúcou sa vrstvou mramoru leží temná pravda o prístupe k tým najnevinnejším, ktorá nás dnes mrazí – paradox civilizácie, kde sa „kultivovaný“ človek stával katom vlastného potomstva.
« Potraty a infanticída: Vraždenie deti v starovekom Ríme – príklad toho, keď sa samozvaní „pohodovo-pokrokoví slušnoľudia“ dopúšťajú tých najväčších zverstiev, nemravnosti a ukrutnosti, stávajú katmi najnevinnejších (Elements of Medical Jurisprudence, 1838) »
ZNAČKY: Citát – Antika – História medicíny – Zdravotníctvo – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Sexuálna výchova – Feminizmus – Materstvo – Rodičovstvo – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Voľná láska – Kurvenie – Potrat – Nihilizmus – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neoliberalizmus – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
« Vykonávanie potratov, ktoré možno považovať za nič menej ako vraždu, bolo medzi Rimanmi taktiež notoricky rozšírené. […] Minucius Felix takto opisuje krutosť Rimanov v tejto súvislosti: „Vidím, ako vystavujete svoje nemluvňatá divokým šelmám a vtákom, alebo ich škrtíte tým najúbohejším spôsobom. Ba čo viac, niektorí z vás im nedajú ani len tú šancu sa narodiť, ale krutými lekvármi vyvolávate potrat a v matkinom lone udusíte nádejný začiatok toho, čo by sa mohlo stať človekom.“ Plínius Starší [Gaius Plinius Secundus, pozn.] sám obhajuje právo rodičov zabiť svoje deti s odôvodnením, že je to potrebné na udržanie rastu populácie v primeraných medziach.“ Taká bola prax starovekého Ríma od jeho počiatkov až po časy Konštantína Veľkého. V období svojej najväčšej politickej slávy dosiahla táto prax najvyššiu mieru; a zatiaľ čo sa [Rimania] chválili svojou kultivovanosťou a všetkým okolo seba pripisovali hanlivý prívlastok „barbarský“, dopúšťali sa tej najnižšej nemravnosti a najtvrdšej krutosti.Kresťanstvo ako prvé postavilo bariéru proti spustošeniu, ktoré tento zločin spôsoboval; jeho mierny a humánny duch ho nemohol inak ako odsúdiť; a preto povzbudzovalo všetkých, ktorí sa zjednotili pod jeho mierovými zástavami, aby VYNALOŽILI VŠETKO ÚSILIE NA ZASTAVENIE jeho PROGRESU. Kresťanskí autori tej doby sa k tejto otázke vyjadrujú veľmi dôrazne. Tertulián vo svojej „Apológii“ hovorí o tejto téme s hrdinskou smelosťou: „Koľkých z vás (obrátiac sa na rímsky ľud a na správcov miest a provincií) by som mohol oprávnene obviniť z vraždy novorodencov; a nielen to, ale aj z toho, že spomedzi rôznych spôsobov smrti vyberáte pre svoje vlastné deti tie najkrutejšie, ako je utopenie, vyhladovanie, zamrznutie alebo ich vystavujete na milosť psom – lebo smrť mečom je pre ne príliš sladká a je to smrť, ktorú by si človek zvolil skôr než akýkoľvek iný spôsob násilia. Avšak kresťanom sú dnes takéto vraždy príliš vzdialené, že pre nich je absolútne nezákonné zbaviť sa dieťaťa v lone matky, keď sa príroda ešte iba rozhoduje o [budúcom] osude človeka; lebo zabiť dieťa pred jeho narodením znamená spáchať vraždu v predstihu; a NIE JE ŽIADEN ROZDIEL, ČI DIEŤA ZNIČÍTE POČAS JEHO FORMOVANIA, ALEBO AŽ POTOM, ČO UŽ JE SFORMOVANÉ A NARODENÉ; lebo my, kresťania, ho považujeme za človeka už v štádiu embrya; lebo je to bytosť podobná kvetu na strome a ZA KRÁTKY ČAS BY SA Z NEHO STAL DOKONALÝ ČLOVEK, keby príroda nebola narušená.“ V roku 315 n. l. Konštantín Veľký vydal zákon, ktorý zabezpečoval výživu a vzdelanie detí, ktorých rodičia boli príliš chudobní na to, aby sa o to postarali sami. Nariadil tiež, aby bol krutému otcovi uložený prísny trest. Bolo to prvýkrát, čo vládne orgány zasiahli s cieľom zastaviť tento zločin; a nedá sa predpokladať, že zvyk, ktorý sa stal tak bežnou súčasťou všetkých zvykov a pocitov rímskeho ľudu, by bol okamžite potlačený; a preto zisťujeme, že tento zvyk naďalej pretrvával, hoci v menšej miere, až do konca štvrtého storočia, kedy ho nakoniec úplne vyhubili cisári Valentinián I., Valens a Gratianus.
(s. 204-205) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: BECK, Theodric Romeyn; BECK, John B. Elements of Medical Jurisprudence. 6. vydanie. Londýn (Anglicko) : Longman, 1838. 1007 strán.▐ Zverejnené: 09/07/2026
![Biblický príbeh opisujúci stvorenie ženy. Čo znamená byť „kosťou z kosti a telom z tela“? Muž sledujúc takúto „žijúcu tvárnosť“, akú mu Boh prináša, nevidí pred sebou – paradoxne – cudzinca, ale vníma svoju stratenú časť. Je to moment „rozpoznania“, ktorý predchádza každej sexuálnej túžbe – túžbe po celistvosti. Žena preňho nie je akýsi podriadený tvor, ale esenciálny element jeho bytia, bez ktorého by ostal neúplný (a rovnako aj žena). Filozoficky tu môžeme vnímať problematiku jednoty a individuality. Boh rozdeľuje jedno telo na dve osoby. Vďaka takémuto oddeleniu vlastne vytvára možnosť samotnej lásky. Láska totižto vyžaduje vzdialenosť a separáciu ľudských bytosti opačného pohlavia, ktorí môžu prekonávať túto osobnostnú odcudzenosť, ktorá vyplýva z ich jedinečných osobných existencii. Ak by boli ľudské bytosti jedným a rovnakým, neexistovala by možnosť milovať v plnom rozsahu, vôľa slobodne konať a mať možnosť vyjadriť sa v plnej dokonalosti lásky, obsiahnuť celý svet a spoločným spojením svet vytvárať; existovalo by len vnútené, dané… akési nízke, až nebodaj „sebaukájavé“.]( "Prvotná jednota: O stave manželskom / O stawu manželském (Kozmograffia Cžeská,1554)")
Základný popis
Biblický príbeh opisujúci stvorenie ženy. Čo znamená byť „kosťou z kosti a telom z tela“? Muž sledujúc takúto „žijúcu tvárnosť“, akú mu Boh prináša, nevidí pred sebou – paradoxne – cudzinca, ale vníma svoju stratenú časť. Je to moment „rozpoznania“, ktorý predchádza každej sexuálnej túžbe – túžbe po celistvosti. Žena preňho nie je akýsi podriadený tvor, ale esenciálny element jeho bytia, bez ktorého by ostal neúplný (a rovnako aj žena). Filozoficky tu môžeme vnímať problematiku jednoty a individuality. Boh rozdeľuje jedno telo na dve osoby. Vďaka takémuto oddeleniu vlastne vytvára možnosť samotnej lásky. Láska totižto vyžaduje vzdialenosť a separáciu ľudských bytosti opačného pohlavia, ktorí môžu prekonávať túto osobnostnú odcudzenosť, ktorá vyplýva z ich jedinečných osobných existencii. Ak by boli ľudské bytosti jedným a rovnakým, neexistovala by možnosť milovať v plnom rozsahu, vôľa slobodne konať a mať možnosť vyjadriť sa v plnej dokonalosti lásky, obsiahnuť celý svet a spoločným spojením svet vytvárať; existovalo by len vnútené, dané… akési nízke, až nebodaj „sebaukájavé“.
« Prvotná jednota: O stave manželskom / O stawu manželském (Kozmograffia Cžeská,1554) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Judaizmus – Biblia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Rodina – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« …preto Pán Boh driemotu na Adama dopustil a ten zaspal. Vtedy Pán Boh jedno rebro jeho vybral, a miesto telom uzavrel, a ženu z neho urobil a k človeku ju priviedol. A človek povedal: „To jest teraz kosť z kostí mojich, a telo z tela môjho, preto volať sa bude „Mužena“, že jest z muža zobranátáto…“ » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Kozmograffia Cžeská : To gest wypsánij, o položenij kragin neb zemij y obyčegijch národuow wsseho swieta, a hystorygij podlé počtu leth naněm zběhlých, prwé nikdá tak pospolku w žádném iazyku newidaná. Praha (České království) : Jan Kosořský z Kosoře, 1554. cca. 1800 strán.▐ Zverejnené: 08/07/2026
![Slovenská historická pohľadnica z roku 1900 (Ružomberok), znázorňujúca Slováka a Slovenku v tradičnom ľudovom oblečení, celé doprevádzané bohatými folklórnymi ornamentami. Postavy muža a ženy tu nestoja vo víre chaosu. Ich postavy predstavujú tiché uznanie vzájomného dopĺňania sa. Nevidíme boj o dominanciu, ktorý charakterizuje moderný feminizmus či všelijaké prehnané vyjadrenia silenej, hranej maskulinity, ale vidíme symbiózu. Muž reprezentuje mužnosť: ochranu a stabilitu, žena je symbolom ženskosti: cnosti a vnútornej sily. Je to stelesnenie mravného ideálu, kde láska nie je len emočným výbuchom, ale vedomým rozhodnutím slúžiť druhému a spoločne niečomu väčšiemu, ktoré oboch presahuje. Príklad toho, ako sa „Logos“ – vyššie usporiadanie bytia stelesňuje individuálnymi osudmi jednotlivcov…]( "Mne Slovensko krása je: Tradičná slovenská kultúra – slovenský junák a Slovenka (Pohľadnica z konca 19. storočia)")
Základný popis
Slovenská historická pohľadnica z roku 1900 (Ružomberok), znázorňujúca Slováka a Slovenku v tradičnom ľudovom oblečení, celé doprevádzané bohatými folklórnymi ornamentami. Postavy muža a ženy tu nestoja vo víre chaosu. Ich postavy predstavujú tiché uznanie vzájomného dopĺňania sa. Nevidíme boj o dominanciu, ktorý charakterizuje moderný feminizmus či všelijaké prehnané vyjadrenia silenej, hranej maskulinity, ale vidíme symbiózu. Muž reprezentuje mužnosť: ochranu a stabilitu, žena je symbolom ženskosti: cnosti a vnútornej sily. Je to stelesnenie mravného ideálu, kde láska nie je len emočným výbuchom, ale vedomým rozhodnutím slúžiť druhému a spoločne niečomu väčšiemu, ktoré oboch presahuje. Príklad toho, ako sa „Logos“ – vyššie usporiadanie bytia stelesňuje individuálnymi osudmi jednotlivcov…
« Mne Slovensko krása je: Tradičná slovenská kultúra – slovenský junák a Slovenka (Pohľadnica z konca 19. storočia) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Pohľadnica – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Slovák a Slovenka / pohľadnica. Ružomberok (Rakúsko-Uhorsko) : Karol Salva, 1900. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 07/07/2026
![Autentický záznam ľudového umenia. Slovenská pohľadnica zachytávajúca slovenské dievčatá v tradičných krojov na poliach. Ich bosé nohy sú už len zdokladovaním samotného symbolu, ktorí tieto devuchy reprezentujú: spojenie so samotnou zemou ako princípom našej Matičky, ktorej úroda prináša obživu celým generáciám. Presne takto boli aj tieto ženy prísľubom budúcej „úrody“ v podobe pretrvania rodu a zachovania tradičnej kultúry. Je to melancholický obraz strateného raja, kde muž a žena neboli v permanentnom konflikte o moc, ako sa nám to dnes kadejaké osobnostne narušené osoby snažia nahovoriť, ale žili v komplementárnej harmónii a navzájom si pomáhali, dopĺňali sa.]( "Archetyp pravej ženskosti: Dary matičky Zeme, žnice a krásna slovenská dievčina (Poniky / Okres Banská Bystrica, 1902)")
Základný popis
Autentický záznam ľudového umenia. Slovenská pohľadnica zachytávajúca slovenské dievčatá v tradičných krojov na poliach. Ich bosé nohy sú už len zdokladovaním samotného symbolu, ktorí tieto devuchy reprezentujú: spojenie so samotnou zemou ako princípom našej Matičky, ktorej úroda prináša obživu celým generáciám. Presne takto boli aj tieto ženy prísľubom budúcej „úrody“ v podobe pretrvania rodu a zachovania tradičnej kultúry. Je to melancholický obraz strateného raja, kde muž a žena neboli v permanentnom konflikte o moc, ako sa nám to dnes kadejaké osobnostne narušené osoby snažia nahovoriť, ale žili v komplementárnej harmónii a navzájom si pomáhali, dopĺňali sa.
« Archetyp pravej ženskosti: Dary matičky Zeme, žnice a krásna slovenská dievčina (Poniky / Okres Banská Bystrica, 1902) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Inšpirácia – Pohľadnica – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Leto – Letné prázdniny – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Žnice v Ponikách (Zvolen) / pohľadnica. Turčiansky Sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko) : P. Socháň, 1902. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 26/06/2026
![Kiplingov pohľad na čas a povinnosť, zároveň psychologická diagnóza stavu človeka odtrhnutého od svojich koreňov. Text rozoberá tému obety predkov a morálnej povinnosti potomstva za zodpovednosť pri zachovaní ich kultúrneho a duchovného odkazu. V dobe, kedy sa naša spoločnosť, pod tlakom sileného individualizmu a obsesie vlastnou – neraz psychicky narušenou – maličkosťou, rozpadá na tisíce kadejakých nesúrodých fragmentov a „identita“ je vnímaná len ako produkt prevládajúceho trendu a momentálneho výberu – na podklade akéhosi primitívne navodeného pocitu „páčivosti“ – z ponuky „hlásateľmi pokrokovo správneho a dovoleného“ nám dodaných povolených svetonázorových orientácii, nás tieto slová prinavrácajú k základnej pravde o ľudskom bytí: sme len jedným článkom v reťazci. Najčastejší zánik spoločností nastáva vtedy, keď jednotlivec prestane vidieť súvislosť medzi svojím „ja“ a predkami, keď nie je schopný milovať, len používa, keď sa mu jeho životným krédom stáva „Non serviam“ a ostatní sú tu pre neho a jeho blaho.]( "Tradícia a kontinuita: Pretrvávajúce právo našich otcov a odovzdávanie takého dedičstva ďalším generáciám, aby sme neokrádali našich synov (Rudyard Kipling – The Heritage)")
Základný popis
Kiplingov pohľad na čas a povinnosť, zároveň psychologická diagnóza stavu človeka odtrhnutého od svojich koreňov. Text rozoberá tému obety predkov a morálnej povinnosti potomstva za zodpovednosť pri zachovaní ich kultúrneho a duchovného odkazu. V dobe, kedy sa naša spoločnosť, pod tlakom sileného individualizmu a obsesie vlastnou – neraz psychicky narušenou – maličkosťou, rozpadá na tisíce kadejakých nesúrodých fragmentov a „identita“ je vnímaná len ako produkt prevládajúceho trendu a momentálneho výberu – na podklade akéhosi primitívne navodeného pocitu „páčivosti“ – z ponuky „hlásateľmi pokrokovo správneho a dovoleného“ nám dodaných povolených svetonázorových orientácii, nás tieto slová prinavrácajú k základnej pravde o ľudskom bytí: sme len jedným článkom v reťazci. Najčastejší zánik spoločností nastáva vtedy, keď jednotlivec prestane vidieť súvislosť medzi svojím „ja“ a predkami, keď nie je schopný milovať, len používa, keď sa mu jeho životným krédom stáva „Non serviam“ a ostatní sú tu pre neho a jeho blaho.
« Tradícia a kontinuita: Pretrvávajúce právo našich otcov a odovzdávanie takého dedičstva ďalším generáciám, aby sme neokrádali našich synov (Rudyard Kipling – The Heritage) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Klasická literatúra – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
« Naši otcovia v tých úžasných časoch, počas ktorých sa svet [človeku] ešte neveliký zdal, zabezpečili nám dedičstvo, veriac – bez pochybností, že my, deti ich sŕdc, ktoré vtedy tak mohutne bili, v neskorších časoch zohráme rovnakú úlohu pre naše [vlastné] potomstvo. Tisícročia vytrvalo budovali, na úžitok nás i našich vnukov… […] Dávali sa, no nezrátavali nimi odovzdané, počas svojej každodennej obete. Nielen baránky, snáď aj kupované holubice, nebodaj každý desiatok zo zobchodovaného zlata — svoje najdrahšie životy, svoju najmilšiu lásku obetovali už v dávnych časoch. Zdržujúc sa dokonca aj toho, čo je dovolené, sklonili krk, aby niesli neozdobené jarmo, ktoré prináša strašnú drinu a najtvrdšie starosti. Preto je vďaka nim sloboda istá; preto vďaka nim stojíme v bezpečí pred všetkým – okrem lenivosti a pýchy, v krajine plnej radosti. A preto, pri svojom podráždení – nereptajte, že dali nám takýto veľký príkaz, ktorý je potrebné splniť; ani nesnívajte ohromení: „Veď čas – azda – ušetrí ich prácu,“ zatiaľ čo my spíme. Drahocenné a jasné, tisíc rokov, trvá právo našich otcov. Nech sa aj my podobne obetujeme, aby sme neokradli našich synov. (Kipling,s. 104-105) » ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: KIPLING, Rudyard. Songs from Books. Garden City – New York (USA) : The Country Life Press, 1914. 249 strán.▐ Zverejnené: 22/06/2026
![Prvky kresťanskej tradície a staroslovanského pohanstva vo forme poetického „etno-dokumentu“. Nazrite do tajov hlbokého prepojenia našich slovanských predkov s prirodzeným cyklom prírody. Svätojánska noc v tomto texte pripomína staré mytologické príbehy previazané s obdobím letného slnovratu, kedy sa verilo v magickú silu rastlín, oživujúcu a ozdravujúcu silu vôd – v podobe rôznych prameňov a potôčikov, no a v neposlednom rade v očistnú silu ohňa.]( "Kupala – Sobotka – Svätojánska noc v šarišskej stolici: „Kúpala sa svätá Anna…“ (Ján Kollár / Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách, 1834)")
Základný popis
Prvky kresťanskej tradície a staroslovanského pohanstva vo forme poetického „etno-dokumentu“. Nazrite do tajov hlbokého prepojenia našich slovanských predkov s prirodzeným cyklom prírody. Svätojánska noc v tomto texte pripomína staré mytologické príbehy previazané s obdobím letného slnovratu, kedy sa verilo v magickú silu rastlín, oživujúcu a ozdravujúcu silu vôd – v podobe rôznych prameňov a potôčikov, no a v neposlednom rade v očistnú silu ohňa.
« Kupala – Sobotka – Svätojánska noc v šarišskej stolici: „Kúpala sa svätá Anna…“ (Ján Kollár / Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách, 1834) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Kresťanstvo – Pohanstvo – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – História medicíny – Psychológia – Znovuzrodenie
ZDROJ: KOLLÁR, Ján. Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách gak pospolitého lidu tak i wyššjch stawů, sebrané od mnohých, w pořádek uwedené, wyswětlenjmi opatřené a wydané. Budín (Rakúsko-Uhorsko) : Král. Universická tiskárna, 1834. 456 strán.▐ Zverejnené: 22/06/2026
![Vyobrazenie stránky historického dokumentu pochádzajúceho z básnickej antológie dokumentujúcej staré slovanské zvyky a niekdajšiu vieru v pohanských bohov u Slovanov. V týchto veršoch z roku 1841 sa prebúdzajú slávne (svätojánske) ohne, ktoré horeli na poliach, pričom v tých časoch ešte stále dôvetkom a s venovaním slovanskému božstvu rodiacej zeme – „Kupalovi“. Oheň tu nevystupuje ako zničujúci element, ale v pozícii prostriedku očistenia – transformácie seba samého.]( "Svätojánska noc a preskakovanie očistných plameňov: „Perunovi česť i sláva! Svätý oheň pre Kupala!“ (1841)")
Základný popis
Vyobrazenie stránky historického dokumentu pochádzajúceho z básnickej antológie dokumentujúcej staré slovanské zvyky a niekdajšiu vieru v pohanských bohov u Slovanov. V týchto veršoch z roku 1841 sa prebúdzajú slávne (svätojánske) ohne, ktoré horeli na poliach, pričom v tých časoch ešte stále dôvetkom a s venovaním slovanskému božstvu rodiacej zeme – „Kupalovi“. Oheň tu nevystupuje ako zničujúci element, ale v pozícii prostriedku očistenia – transformácie seba samého.
« Svätojánska noc a preskakovanie očistných plameňov: „Perunovi česť i sláva! Svätý oheň pre Kupala!“ (1841) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Psychológia – Znovuzrodenie
« Čiu slávu zvestujú — čiu?
„Perunovi česť i sláva!
Svätý oheň pre Kupala!“
[…]
Koleso za kolesom sa rúti, –
ľud tancami bohov slávi!
Krásavice – v kvetoch, vencoch;
predvádzajú sa s rumencom.
A mládenci zdatní, živí,
od pokusu až po skusy,
cez ohniská robia skoky:
vietor za vetrom ich do polí ženie –
tlesk, – to smiech, – to bozkávanie…
[…]
Lado! Lado! Oj, Kupalo!
Aby nám sa dobredialo! » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: Poezia Bohdana Zaleskiego. Paríž (Francúzsko) : Bourgogne i Martinet, 1841.▐ Zverejnené: 21/06/2026
![Dekoratívne prvky z detskej knihy z prelomu storočí, ktoré nám pripomínajú nemenné cykly prírody: „Všetko plynie“ (Panta rhei). Lastovička je symbolom návratu a odchodu. Každý jej návrat (a neskôr odchod) nás konfrontuje s našimi vlastnými zmenami a neúprosným prúdom času. Je preto nielen symbolom zániku, ale aj budúceho rastu a obnovy, v podobe príchodu nových generácii…]( "Príchody a neskôr odchody: Lastovička ako symbol prirodzeného poriadku – „Panta rhei“ – navôkol nás (Frances Brundage a Sophia May Bowley)")
Základný popis
Dekoratívne prvky z detskej knihy z prelomu storočí, ktoré nám pripomínajú nemenné cykly prírody: „Všetko plynie“ („Panta rhei“). Lastovička je symbolom návratu a odchodu. Každý jej návrat (a neskôr odchod) nás konfrontuje s našimi vlastnými zmenami a neúprosným prúdom času. Je preto nielen symbolom zániku, ale aj budúceho rastu a obnovy, v podobe príchodu nových generácii…
« Príchody a neskôr odchody: Lastovička ako symbol prirodzeného poriadku – „Panta rhei“ – navôkol nás (Frances Brundage a Sophia May Bowley) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Psychológia – Existencializmus – Ľudský život – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: NESBIT, E.; CHESSON, Hugh. The Merchant of venice and Other Stories. Londýn, Paríž, Berlín, New York : Raphael Tuck & Sons, cca. 1900. cca. 70 strán.
