PSYCHOLÓGIA Značka
Stránka 1 z celkom 5 stránok.
Dokopy: 111 článkov.
▐ Zverejnené: 01/11/2026
![Kľúčová myšlienka udávajúca smer pri hľadaní zmyslu. Tolstoj ňou mení smrť z nepriateľa na učiteľa človeka. Smrť tomuto poskytuje nepretržite prítomné zrkadlo o jeho živote, čím ho v každom okamihu núti pýtať sa a hľadať odpovede, pretože raz…]( "Múdry človek hľadá, spoznáva smrť (a pripravuje sa na ňu) po celý život, a tak mu tá neprináša nijaké pochybnosti, nebodaj hrôzu (Tolstoj / My Confession, 1897)")
Základný popis
Kľúčová myšlienka udávajúca smer pri hľadaní zmyslu. Tolstoj ňou mení smrť z nepriateľa na učiteľa človeka. Smrť tomuto poskytuje nepretržite prítomné zrkadlo o jeho živote, čím ho v každom okamihu núti pýtať sa a hľadať odpovede, pretože raz…
« Múdry človek hľadá, spoznáva smrť (a pripravuje sa na ňu) po celý život, a tak mu tá neprináša nijaké pochybnosti, nebodaj hrôzu (Tolstoj / My Confession, 1897) »
ZNAČKY: Pamiatka zosnulých / Dušičky – Všetkých svätých ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Lev Nikolajevič Tolstoj – Kresťanstvo – Psychológia – Filozofia – Existencializmus – Ľudský život – Smrť – Carpe Diem – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Slovania – Rusko
« Múdry človek hľadá smrť celý svoj život,
a tak ho tá vôbec nedesí.(s. 52) » UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. My Confession and The Spirit of Christ’s Teaching. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1897. 242 strán.▐ Zverejnené: 25/10/2026
![Opis sociálnych a psychologických dôvodov, prečo bolo narodenie chlapca v tradičnej perzskej rodine vítané vo väčšej miere než tomu bolo v prípade dcéry. Text vysvetľuje, že syn bol považovaný za nástupcu rodu, pokračovateľa rodinných tradícií, zatiaľ čo dcéra bola vnímaná skôr ako dočasná členka domácnosti, ktorá sa po svadbe presťahuje k svojmu manželovi. Syn bol v tomto ponímaní súčasť dlhého reťazca predkov a potomkov, dcéra sa pre zmenu stala súčasťou a spolu-podieľala na „oživení“ a ďalšom pokračovaní rodu svojho manžela, pričom tým vznikali rodinné väzby medzi samotnými rodmi a dochádzalo k ďalšiemu utužovaniu spoločenských vzťahov.]( "Poučenia starovekej Perzie: Muži budujú rody, ženy tvoria rodiny (Youel Benjamin Mirza / When I Was a Boy in Persia, 1920)")
Základný popis
Opis sociálnych a psychologických dôvodov, prečo bolo narodenie chlapca v tradičnej perzskej rodine vítané vo väčšej miere než tomu bolo v prípade dcéry. Text vysvetľuje, že syn bol považovaný za nástupcu rodu, pokračovateľa rodinných tradícií, zatiaľ čo dcéra bola vnímaná skôr ako dočasná členka domácnosti, ktorá sa po svadbe presťahuje k svojmu manželovi. Syn bol v tomto ponímaní súčasť dlhého reťazca predkov a potomkov, dcéra sa pre zmenu stala súčasťou a spolu-podieľala na „oživení“ a ďalšom pokračovaní rodu svojho manžela, pričom tým vznikali rodinné väzby medzi samotnými rodmi a dochádzalo k ďalšiemu utužovaniu spoločenských vzťahov.
« Poučenia starovekej Perzie: Muži budujú rody, ženy tvoria rodiny (Youel Benjamin Mirza / When I Was a Boy in Persia, 1920) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Orient – Blízky východ – Perzia – Sociológia – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Humanizmus
« II NARODENIE A STAROSTLIVOSŤ O DIEŤA
Bežná predstava, ktorá prevláda v rôznych krajinách, pokiaľ ide o zaobchádzanie s dievčatami v Perzii po ich príchode na tento svet, je značne prehnaná. Je pravda, že narodenie chlapca prináša rodine väčšiu radosť ako narodenie dievčaťa, avšak samotná skutočnosť, že matka porodila dcéru, vôbec neznamená, že s novorodeným dievčatkom sa bude zle zaobchádzať.
Narodenie chlapca je, samozrejme, udalosťou veľkého významu v živote mladých rodičov. Po prvé, matka je v domácnosti svojej svokry prakticky cudzinkou, a keď do manželovej rodiny prinesie syna, je dvojnásobne cenená. Po druhé, narodenie chlapca je vítanejšie, pretože syn čoskoro vyrastie a posilní rod. Po tretie, od chlapca sa očakáva, že prevezme po otcovi jeho remeslo alebo povolanie a bude udržiavať pamiatku na svoju rodinu. Na druhej strane: radosť rodiny z narodenia dcéry nie je až taká veľká, pretože sa očakáva, že dieťa opustí rodinu v deň svojej svadby, a tak jej väzba s otcovým domom stráca na dôležitosti v porovnaní s chlapcom.
(s. 28-29) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: MIRZA, Youel Benjamin. When I Was a Boy in Persia. Boston (USA) : Lothrop, Lee & Shepard CO., cca. 1920. 205 strán.▐ Zverejnené: 22/10/2026
![Kľúčový verš pre chápanie kresťanskej etiky. Citát zo Svätého písma, konkrétne z Prvého listu Korinťanom 13:13, ktorý definuje tri základné cnosti ľudského života: vieru, nádej a lásku. Text zdôrazňuje, že z týchto troch je práve láska tou najvýznamnejšou…]( "„A tak teraz zostáva viera, nádej, láska – tieto tri; no najväčšia z nich je láska.“ (Prvý list Korinťanom 13:13)“")
Základný popis
Kľúčový verš pre chápanie kresťanskej etiky. Citát zo Svätého písma, konkrétne z Prvého listu Korinťanom 13:13, ktorý definuje tri základné cnosti ľudského života: vieru, nádej a lásku. Text zdôrazňuje, že z týchto troch je práve láska tou najvýznamnejšou…
« „A tak teraz zostáva viera, nádej, láska – tieto tri; no najväčšia z nich je láska.“ (Prvý list Korinťanom 13:13)“ »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Biblia – Psychológia – Sociológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Humanizmus
« 13 | A tak teraz zostáva viera, nádej, láska – tieto tri;
no najväčšia z nich je láska.
(Prvý list Korinťanom 13:13) »ZDROJ: The Illuminated Bible (Containing the Old and New Testaments, Translated Out of the Original Tongues…) New York (USA) : Harper & Brothers, Publishers; 1846. cca. 1330 strán.▐ Zverejnené: 17/10/2026
![I dnes mnohí ľudia tvrdia, že „vidia“, ale žijú ako duchovne slepí…]( "Ľudia, ktorí tvrdia, že „vidia“, [a aj tí, ktorým bolo „ukázané“], no i tak volia pokleslý život, vo svojom alibizme a pokrytectve zrádzajú zamýšľanú ideu „zákona“ – takýmto ich hriech pretrváva (Evanjelium podľa sv. Jána 9:39-41)“")
Základný popis
I dnes mnohí ľudia tvrdia, že „vidia“, ale žijú ako duchovne slepí…
« Ľudia, ktorí tvrdia, že „vidia“, [a aj tí, ktorým bolo „ukázané“], no i tak volia pokleslý život, vo svojom alibizme a pokrytectve zrádzajú zamýšľanú ideu „zákona“ – takýmto ich hriech pretrváva (Evanjelium podľa sv. Jána 9:39-41)“ »
ZNAČKY: Citát – Video – Inšpirácia – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Láska – Sebarozvoj – Obrátenie – Znovuzrodenie
38 | A Ježiš povedal:
„Na súd som prišiel na tento svet,
aby tí, čo nevidia, videli,
a tí, čo vidia, aby oslepli.“
39 | A niektorí z farizejov, ktorí boli s ním,
počuli tieto slová a prehovorili k nemu:
„Sme azda aj my slepí?“
41 | Ježiš im povedal:
„Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech.
Ale [keďže] teraz hovoríte: „Vidíme,“
a preto váš hriech pretrváva.“
(Evanjelium podľa sv. Jána 9:39-41)VIDEO: Gesù di Nazareth, 1977 / Denouncing the Scribes and the Pharisees as being Hypocrites (Youtube)
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: The Illuminated Bible (Containing the Old and New Testaments, Translated Out of the Original Tongues…) New York (USA) : Harper & Brothers, Publishers; 1846. cca. 1330 strán.▐ Zverejnené: 16/10/2026
![Úryvok zachytáva vnútorný zápas medzi hmotným prosperovaním bezbožníkov a vlastnou trýzňou, kladúc si pritom otázky o zmysle čistoty srdca. Text odhaľuje psychologický mechanizmus, ktorým sa veriaci človek rozhodne zostávať verný svojim hodnotám, hoci sa to javí ako „zbytočná]( "„Zbytočne som dbal o čistotu svojho srdca… Keby som si však povedal: ‚Budem teda hovoriť ako oni…,‘ spreneveril by som sa…“ (Žalmy 73:12-15)“")
Základný popis
Úryvok zachytáva vnútorný zápas medzi hmotným prosperovaním bezbožníkov a vlastnou trýzňou, kladúc si pritom otázky o zmysle čistoty srdca. Text odhaľuje psychologický mechanizmus, ktorým sa veriaci človek rozhodne zostávať verný svojim hodnotám, hoci sa to javí ako „zbytočná“ obeta pred očami ostatného sveta…
« „Zbytočne som dbal o čistotu svojho srdca… Keby som si však povedal: ‚Budem teda hovoriť ako oni…,‘ spreneveril by som sa…“ (Žalmy 73:12-15)“ »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Biblia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Láska – Sebarozvoj – Obrátenie – Znovuzrodenie
12 | Hľa, takí sú bezbožníci, ktorým sa dari vo svete a stále [bez obáv] hromadia majetok.
13 | [Zdá sa, že] som zbytočne dbal o čistotu svojho srdca a ruky si umýval v nevinnosti.
14 | Dennodenne trpím, každé ráno som trestaný.
15 | Keby som si však povedal: „Budem teda hovoriť ako oni…,“ spreneveril by som sa pokoleniu…
(Žalmy 73:12-15)PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: The Illuminated Bible (Containing the Old and New Testaments, Translated Out of the Original Tongues…) New York (USA) : Harper & Brothers, Publishers; 1846. cca. 1330 strán.▐ Zverejnené: 13/10/2026
![]( "Formácia duše. Text zdôrazňuje Komenského zásadnú tézu, čo by malo byť prioritou rodičov pri výchove svojich ratolesti. Pedagogická poznámka? Skôr filozofické vyhlásenie o tom, čo to znamená byť – „človek“ a vychovávať inú ľudskú bytosť. Tento úryvok je odpoveďou a zároveň otvorenou kritikou všetkých postulátov dnešných moderných rodičov, ktorí často uprednostňujú materiálny blahobyt a zabúdajú na duchovný rast.")
Základný popis
Formácia duše. Text zdôrazňuje Komenského zásadnú tézu, čo by malo byť prioritou rodičov pri výchove svojich ratolesti. Pedagogická poznámka? Skôr filozofické vyhlásenie o tom, čo to znamená byť – „človek“ a vychovávať inú ľudskú bytosť. Tento úryvok je odpoveďou a zároveň otvorenou kritikou všetkých postulátov dnešných moderných rodičov, ktorí často uprednostňujú materiálny blahobyt a zabúdajú na duchovný rast.
« Ján Amos Komenský: Prioritou má byť predovšetkým starostlivosť o dušu a myseľ dieťaťa »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Humanizmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Vzdelanie – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
A pokiaľ Rousseau bol toho názoru, že ten, kto nie je odhodlaný vykonávať povinnosti otcovské, že takýto niekto nemá ani len právo byť otcom, tak: „Die Komenského rodiče neodbudou povinností svých, když jen o tělo se budou starati; přední péče o duši a mysl býti má, o tělo pak jen potud, aby slušným a hodným příbytkem jejím býti mohlo.
(s. 14)“ ZDROJ: DURDÍK, Petr. Rousseau a Pestalozzi v poměru svém ku Komenskému. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Fr. A. Urbánek, 1888. 84 strán.▐ Zverejnené: 10/10/2026
![Architektúra ľudskej civilizácie. Marcus Tullius Cicero, pravdepodobne najväčší orátor antiky, nás vo svojom diele De Officiis (O povinnostiach) privádza k základu, ktorý je neviditeľný, no neotrasiteľný. Cicero nám tu popisuje a definuje základnú hierarchiu vzájomných väzieb medzi jednotlivými členmi ľudskej spoločnosti, pričom vymedzuje podstatu, na ktorej je táto postavená – manželstvo muža a ženy, rodina. Prehovára k nám o „putách spoločnej krvi“, pričom táto krv nie je len akýsi biologický nosič DNA, stáva sa najmä fyzickým vyjadrením spoločnej histórie a spoločne vyznávaných hodnôt.]( "Prvým putom spoločnosti je manželstvo muža a ženy: Muž a žena – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rod – Národ – Etnikum – Kultúra (Cicero / De Officiis / O povinnostiach)")
Základný popis
Architektúra ľudskej civilizácie. Marcus Tullius Cicero, pravdepodobne najväčší orátor antiky, nás vo svojom diele De Officiis (O povinnostiach) privádza k základu, ktorý je neviditeľný, no neotrasiteľný. Cicero nám tu popisuje a definuje základnú hierarchiu vzájomných väzieb medzi jednotlivými členmi ľudskej spoločnosti, pričom vymedzuje podstatu, na ktorej je táto postavená – manželstvo muža a ženy, rodina. Prehovára k nám o „putách spoločnej krvi“, pričom táto krv nie je len akýsi biologický nosič DNA, stáva sa najmä fyzickým vyjadrením spoločnej histórie a spoločne vyznávaných hodnôt.
« Prvým putom spoločnosti je manželstvo muža a ženy: Muž a žena – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rod – Národ – Etnikum – Kultúra (Cicero / De Officiis / O povinnostiach) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Filozofia – Antika – Sociológia – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« Ľudské spoločenstvo môže zahŕňať širší alebo užší okruh ľudí. Okrem puta, ktoré vyplýva z našej spoločnej ľudskosti, existuje aj užšie spojenectvo tých, ktorí patria k rovnakému národu alebo kmeňu a hovoria rovnakým jazykom. Ide o silné puto jednoty. Medzi občanmi toho istého štátu existuje ešte užší vzťah. Spoluobčania majú veľa spoločného: fórum, svätyne, kolonnády a ulice, zákony a výsady, súdy, volebné právo, spoločenské a priateľské väzby, ako aj mnohé recipročné obchodné vzťahy [vzťahy na podklade ktorých prosperujú všetky zúčastnené strany, pozn.] Ešte užšie sú však väzby medzi príbuznými; predstavujú totiž ľudskú spoločnosť v malom. Keďže všetky živé bytosti sú obdarené reprodukčným inštinktom, prvým putom zjednotenia je vzťah medzi manželom a manželkou, hneď po ňom nasleduje vzťah medzi ich deťmi; potom prichádza rodina ako celok a spoločné hospodárenie. Tu nachádzame zárodok mesta, ak tak môžem povedať, kolísku štátu. Ďalej v poradí nasledujú vzťahy medzi bratmi a sestrami, medzi prvostupňovými bratrancami a sesternicami a ich deťmi, ktorí, stiesnení v jednej domácnosti, vyrážajú zakladať nové osídlia. Manželstvá, v rámci svojich vzťahov, nasledujú [ – vznikajú ďalšie generácie] a rodina sa rozrastá. V tomto rozmnožovaní a jeho následných fázach majú štáty svoj pôvod. Lebo putá spoločnej krvi spájajú ľudí v dobrote a láske. Je veľkolepé: mať spoločnú rodinnú históriu, spoločne vyznávané hodnoty a spoločný hrob. Keď sa však v priateľstve spoja dobrí ľudia s podobným charakterom, práve v tom nachádzame to najušľachtilejšie a najsilnejšie spojenie. Česť, o ktorej tak rád hovorím, nás priťahuje aj u iných a vzbudzuje v nás cit spolupatričnosti voči tým, ktorých charakter zdobí.
(s. 27-28) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: CICERO, Marcus Tullius. De Officiis. Londýn (Anglicko) : Methuen & CO., 1899. cca. 250 strán.▐ Zverejnené: 09/10/2026
![Historický úryvok predstavujúci názor Davida Vasseho o vzájomnom vzťahu mysle a tela znamenal v podstate jeden z priamo cielených úderov do hradieb čisto mechanistického vnímania podstaty ľudského zdravia. Z pohľadu klinickej psychológie vidíme v týchto slovách náznaky teórie moderného pojmu nám známeho ako – psychosomatika. Vasse nevnímal človeka ako stroj, kde sú jednotlivé orgány len jeho ozubenými kolieskami. Videl človeka ako celistvú entitu, kde myseľ je dirigentom a telo je nástrojom. Dnešná moderná medicína, často zahltená sebou – technológiou a technickými vymoženosťami, často stráca práve tento nadhľad. Zabúda, že samotný stav ľudskej mysle je tým základným pilierom, na ktorom stojí samotná odolnosť („nezdolnosť“) ľudskej bytosti. David Vasse nám v roku 1721 poslal posolstvo, ktoré zostáva aktuálne aj dnes: ak chcete liečiť telo, musíte najprv pochopiť myseľ svojho pacienta.]( "Baccalaureus Medicus David Vasse pri obhajobe svojej tézy vyslovuje: „Ergo à Mente Sanitas.“ (Parížska univerzita – Lekárska fakulta / 1721)")
Základný popis
Historický úryvok predstavujúci názor Davida Vasseho o vzájomnom vzťahu mysle a tela znamenal v podstate jeden z priamo cielených úderov do hradieb čisto mechanistického vnímania podstaty ľudského zdravia. Z pohľadu klinickej psychológie vidíme v týchto slovách náznaky teórie moderného pojmu nám známeho ako – psychosomatika. Vasse nevnímal človeka ako stroj, kde sú jednotlivé orgány len jeho ozubenými kolieskami. Videl človeka ako celistvú entitu, kde myseľ je dirigentom a telo je nástrojom. Dnešná moderná medicína, často zahltená sebou – technológiou a technickými vymoženosťami, často stráca práve tento nadhľad. Zabúda, že samotný stav ľudskej mysle je tým základným pilierom, na ktorom stojí samotná odolnosť („nezdolnosť“) ľudskej bytosti. David Vasse nám v roku 1721 poslal posolstvo, ktoré zostáva aktuálne aj dnes: ak chcete liečiť telo, musíte najprv pochopiť myseľ svojho pacienta.
« Baccalaureus Medicus David Vasse pri obhajobe svojej tézy vyslovuje: „Ergo à Mente Sanitas.“ (Parížska univerzita – Lekárska fakulta / 1721) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Psychológia – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Spoločenská zodpovednosť – Humanizmus – Školstvo – Výchova – Vzdelanie
V roku 1721 sa na lekársku fakultu Parížskej univerzity, keď dohľad vykonával samotný dekan tejto inštitúcie Hyacinthe Théodore Baron, dostavil aj David Vasse a súčasťou jeho tézy boli i tieto slová: „Zdravie […] závisí od mysle rovnako ako od tela… A teda zdravie je [aj] od mysle [človeka] závislé.“
ORIENTAČNÝ PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: VASSE, David. An à Mente Sanitas? (Quæstio Medica, Quodlibetariis Disputationibus Mane Discutienda In Scholis Medicorum. Die Jovis 16. Januarii 1721. M. Ludovico-Simone Emmerez / Doctore Medico, Præside). Paríž (Francúzsko) : J. Quillau, Univer. & Facult. Medicinae Typographi, 1731. cca. 4 strány. Digitalizovali: Bibliothèque interuniversitaire de santé (Paris).▐ Zverejnené: 06/10/2026
![Richard von Krafft-Ebing nepísal len o sexuálnych odchýlkach. Vo svojej medicínskej štúdii sa pokúsil prezentovať odpoveď na otázku, ktorá sa nachádza hlboko v duši každého z nás: „Čo je to v skutočnosti tá láska?“ Odpoveď, ktorú nachádzame v Psychopathia Sexualis, nie je nijaká romantická ilúzia. Je to klinická, ale zároveň hlboko mravná diagnóza. Skutočná láska, píše, stojí na uznaní kvalít druhého človeka. Nie toho, čo nám dá, ale toho, kým je. Toto je kľúčový rozdiel medzi dospelou láskou a detským egoizmom. Detská láska sa pýta: „Čo pre mňa urobíš? Aký osoh pre mňa máš?“ Dospelá, cnosťou riadená láska sa pýta: „Kto naozaj si? Patríme nerozdeliteľne k sebe a dokážeme spoločne…“]( "Pravá láska si pýta cnosť a charakter, ničoho sa nebojí, nemá nič spoločne s infantilným spolužitím dvoch osôb, ktoré sa navzájom (vy)užívajú, kde sú si jeden druhému (kompenzujúcim a aktuálne užitočným) „prostriedkom u(spo)kojenia potrieb“ – majetkových, mocenských, statusových alebo sexuálnych (Richard von Krafft-Ebing / Psychopathia Sexualis, 1893)")
Základný popis
Richard von Krafft-Ebing nepísal len o sexuálnych odchýlkach. Vo svojej medicínskej štúdii sa pokúsil prezentovať odpoveď na otázku, ktorá sa nachádza hlboko v duši každého z nás: „Čo je to v skutočnosti tá láska?“ Odpoveď, ktorú nachádzame v Psychopathia Sexualis, nie je nijaká romantická ilúzia. Je to klinická, ale zároveň hlboko mravná diagnóza. Skutočná láska, píše, stojí na uznaní kvalít druhého človeka. Nie toho, čo nám dá, ale toho, kým je. Toto je kľúčový rozdiel medzi dospelou láskou a detským egoizmom. Detská láska sa pýta: „Čo pre mňa urobíš? Aký osoh pre mňa máš?“ Dospelá, cnosťou riadená láska sa pýta: „Kto naozaj si? Patríme nerozdeliteľne k sebe a dokážeme spoločne…“
« Pravá láska si pýta cnosť a charakter, ničoho sa nebojí, nemá nič spoločne s infantilným spolužitím dvoch osôb, ktoré sa navzájom (vy)užívajú, kde sú si jeden druhému (kompenzujúcim a aktuálne užitočným) „prostriedkom u(spo)kojenia potrieb“ – majetkových, mocenských, statusových alebo sexuálnych (Richard von Krafft-Ebing / Psychopathia Sexualis, 1893) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Potrat – Nihilizmus – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť – Výmena obyvateľstva
« Iba láska, ktorá spočíva na uznaní spoločenských kvalít milovanej osoby, iba láska, ktorá je ochotná nielen vychutnávať si súčasné radosti, ale aj znášať utrpenie pre milovaný objekt a obetovať všetko, je PRAVOU láskou. Láska silnej osobnosti sa nezľakne žiadnych ťažkostí ani nebezpečenstiev, aby získala a udržala si svoj objekt.(s. 11) » POZNÁMKA:
Len by som rád upozornil, že je veľký rozdiel, s významnými osobnými a životnými dôsledkami, ako si jedinec vysvetľuje pojem „spoločenské kvality“. Pre niekoho, a percentuálne zastúpenie tohto druhu osôb v spoločnosti je minimálne, budú „spoločenské kvality“ predstavovať nejaké tie charakterové rysy a cnosti, ktoré sa prejavujú v spoločnosti pri zastávaní a stelesňovaní istého rámca vznešených hodnôt. Pre drvivú väčšinu osôb potom bude termín „spoločenské kvality“ predstavovať mieru „solídnosti“ dotyčného OBJEKTU, oceňované spoločnosťou a najmä konkrétnym jedincom, ktorá sa prejavuje v istých špecifických kvalitách majúcich význam predovšetkým z hľadiska „sprostredkovania“ požadovaného.PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: KRAFFT-EBING, Richard von. Psychopathia Sexualis (With Especial Reference to Contrary Sexual Instinct – A Medico-legal Study). Philadelphia (USA) + Londýn (Anglicko) : The F. A. Davis Co., Publishers; 1893. 436 strán.▐ Zverejnené: 05/10/2026
![O súboji, ktorý sa odohráva v každom z nás, keď na jeho podklade dochádza k vymedzeniu toho, čo ovládne dušu človeka. V Ústave (Štát) od Platóna nenachádzame len politickú teóriu ideálneho štátu, ale taktiež zrkadlo ľudskej psychiky. Sófrosyné, teda umiernenosť, nie je potlačenie. Nie je to asketické utlmovanie života, z ľudskej prirodzenosti povstávajúcich životných energii. Je to, ako píše Platón, „súlad“. Je to moment, kedy sa silná, žiadostivá zložka duše dobrovoľne podriadi autorite rozumu. Nie preto, že by bola slabá, ale preto, že pochopila, že jej nadvláda by znamenala chaos a deštrukciu. Ak by sa žiadostivosť stala kráľom, stala by sa tyranom, ktorý ničí všetko, čo je krásne a pravdivé, odvrátila by človeka od súladu všetkých zložiek ľudskej existencie…]( "Platón, sebaovládanie a sófrosyné (umiernenosť): Skutočne odvážnym je ten, kto vystavený okolitému „svetskému“ – bolestiam či radostiam – je charakterovo natoľko pevný, že vždy dokáže urobiť morálne správne rozhodnutie a volí si život v pravde a harmónii s prirodzenosťou (The Republic of Plato / Štát / Ústava)")
Základný popis
O súboji, ktorý sa odohráva v každom z nás, keď na jeho podklade dochádza k vymedzeniu toho, čo ovládne dušu človeka. V Ústave (Štát) od Platóna nenachádzame len politickú teóriu ideálneho štátu, ale taktiež zrkadlo ľudskej psychiky. Sófrosyné, teda umiernenosť, nie je potlačenie. Nie je to asketické utlmovanie života, z ľudskej prirodzenosti povstávajúcich životných energii. Je to, ako píše Platón, „súlad“. Je to moment, kedy sa silná, žiadostivá zložka duše dobrovoľne podriadi autorite rozumu. Nie preto, že by bola slabá, ale preto, že pochopila, že jej nadvláda by znamenala chaos a deštrukciu. Ak by sa žiadostivosť stala kráľom, stala by sa tyranom, ktorý ničí všetko, čo je krásne a pravdivé, odvrátila by človeka od súladu všetkých zložiek ľudskej existencie…
« Platón, sebaovládanie a sófrosyné (umiernenosť): Skutočne odvážnym je ten, kto vystavený okolitému „svetskému“ – bolestiam či radostiam – je charakterovo natoľko pevný, že vždy dokáže urobiť morálne správne rozhodnutie a volí si život v pravde a harmónii s prirodzenosťou (The Republic of Plato / Štát / Ústava) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Antika – Filozofia – Etika – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Čistota – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Pokora – Obrátenie – Znovuzrodenie – Ľudský život – Existencializmus
« …keď budú takto vyškolení, keď si skutočne osvoja svoje úlohy a získajú ozajstné vzdelanie, budú mať pod kontrolou žiadostivý princíp, ktorý v každom človeku tvorí najväčšiu časť duše a je od prírody najnenásytnejší. A budú ho pozorne strážiť, aby sa neoddával takzvaným telesným rozkošiam do tej miery, než by zmohutnel a posilnil, a následne odmietol plniť svoju vlastnú úlohu, ba dokonca by túžil po absolútnej nadvláde nad vrstvami, ktoré podľa [druhu] svojej podstaty nemá právo spravovať, čím by zásadným spôsobom narušil život
všetkých. » « Určite tak urobia. »
« A neboli by práve tieto dva princípy najvhodnejšie na ochranu celej duše a tela pred vonkajšími nepriateľmi; jeden poskytuje rady a druhý vedie boje v poslušnosti voči vládnucej moci, ktorej zámery napĺňa svojou
statočnosťou. » « Pravdivo. »
« Podobne, myslím si, nazývame človeka odvážnym na základe tej odvážnej zložky jeho povahy, keď – aj napriek bolesti a radosti – pevne zachováva príkazy rozumu o tom, čoho sa treba báť, a čoho
nie. » « Áno, a
právom. » « A nazývame ho múdrym na základe tej malej časti, ktorá v ňom vládne a vydáva tieto pokyny, a ktorá zase sama v sebe obsahuje skutočné poznanie toho, čo je prospešné pre celé spoločenstvo zložené z týchto troch princípov, ako aj pre každú jeho
súčasť. » « Presne tak. »
« A opäť, či nenazývame človeka umierneným vďaka priateľstvu a súladu tých istých princípov, to znamená, keď sa tie dve riadené, zhodujú s tým vládnucim v tom, že považujú rozumovú zložku za právoplatného vládcu, a nekladú odpor jej
autorite? » « Určite, – odpovedal; – umiernenosť nie je ničím iným než toto, či už sa jedná o štát alebo
o jednotlivca. » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: PLATÓN (aka Plato). The Republic of Plato. Londýn (Anglicko) : Macmillan and Co. Limited + New York (USA) : The Macmillan Company, 1907. 374 strán.▐ Zverejnené: 30/09/2026
![„Je môj život viac než len biologický proces, ktorý jedného dňa začal a raz aj skončí?“ Hľadanie zmyslu života v kontexte nevyhnutnosti, ktorou je – smrť. Hľadanie prepojení medzi každodenným konaním človeka a „večným“. O hľadaní zmyslu v činoch, ktoré sú zmysluplné, večne hodnotné – trvalými hodnotami, hodnotami priamo ľudskými…]( "Konečnosť ľudského bytia: Ako Tolstoj zosumarizoval všetky podstatné otázky existencializmu (My Confession / 1897)")
Základný popis
„Je môj život viac než len biologický proces, ktorý jedného dňa začal a raz aj skončí?“ Hľadanie zmyslu života v kontexte nevyhnutnosti, ktorou je – smrť. Hľadanie prepojení medzi každodenným konaním človeka a „večným“. O hľadaní zmyslu v činoch, ktoré sú zmysluplné, večne hodnotné – trvalými hodnotami, hodnotami priamo ľudskými…
« Konečnosť ľudského bytia: Ako Tolstoj zosumarizoval všetky podstatné otázky existencializmu (My Confession / 1897) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Lev Nikolajevič Tolstoj – Klasická literatúra – Slovania – Rusko – Psychológia – Filozofia – Existencializmus – Smrť – Ľudský život – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Muž a žena – Láska – Sexuálna výchova – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Staroba – Národ – Rodoľubstvo
« …najdôležitejšia zo všetkých otázok, tá, ktorá znie v srdci každého človeka od raného detstva až po najmúdrejšiu starobu; otázka, bez ktorej, ako som sám okúsil, sa život stal nemožným.Tá otázka znela takto: „Aký bude výsledok toho, čo robím teraz, a čo môžem urobiť zajtra? Čo bude hlavnou témou môjho života?“ [Alebo výzvou, nosnou záležitosťou, pozn.] Inak povedané, môže znieť aj: „Prečo by som mal vôbec žiť? Prečo by som si mal niečo želať? Prečo by som mal niečo robiť?“ Opätovne, vyjadrené inými slovami: „Má môj život nejaký zmysel, ktorý by mohol prekonať nevyhnutnú smrť, ktorá ma čaká?“
(s. 38) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. My Confession and The Spirit of Christ’s Teaching. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1897. 242 strán.▐ Zverejnené: 19/09/2026
![Ilustrácia Hermanna Vogela zobrazujúca starú matku rozprávajúcu príbehy svojim vnúčatám v prírodnom prostredí. Obraz symbolizuje tradičné hodnoty, rodinnú súdržnosť a prenos múdrosti medzi generáciami v duchu ľudového folklóru. V ére, keď sú tradičné hodnoty sú často spochybňované, nám práve tento obrázok pripomína skutočnú podstatu významu tvorby a existencie „rodinného prostredia“. Stará mať reprezentuje stabilitu. Jej príbehy nie sú len zábavkou. Sú to najmä jednotlivé dieliky celkového morálneho kompasu, ktorý tieto deti postupne spoznávajú, čím sa učia, čo je dobré a zlé, krásne a ohyzdné. Dieťa počúvaním príbehov svojej starej matere postupne zisťuje, že patrí do niečoho väčšieho než len do ono samotné. Vytvára sa tak jeho identita naviazaná na jeho predkov, rodinu, rod… kultúry, zvykov a tradície, čoho nositeľom sa jedného dňa samotné stane.]( "Príbehy a poučenia starenky: Stará mať – strážkyňa tradície, koreňov – a jej rozprávkové kráľovstvo (Hermann Vogel / 1889)")
Základný popis
Ilustrácia Hermanna Vogela zobrazujúca starú matku rozprávajúcu príbehy svojim vnúčatám v prírodnom prostredí. Obraz symbolizuje tradičné hodnoty, rodinnú súdržnosť a prenos múdrosti medzi generáciami v duchu ľudového folklóru. V ére, keď sú tradičné hodnoty sú často spochybňované, nám práve tento obrázok pripomína skutočnú podstatu významu tvorby a existencie „rodinného prostredia“. Stará mať reprezentuje stabilitu. Jej príbehy nie sú len zábavkou. Sú to najmä jednotlivé dieliky celkového morálneho kompasu, ktorý tieto deti postupne spoznávajú, čím sa učia, čo je dobré a zlé, krásne a ohyzdné. Dieťa počúvaním príbehov svojej starej matere postupne zisťuje, že patrí do niečoho väčšieho než len do ono samotné. Vytvára sa tak jeho identita naviazaná na jeho predkov, rodinu, rod… kultúry, zvykov a tradície, čoho nositeľom sa jedného dňa samotné stane.
« Príbehy a poučenia starenky: Stará mať – strážkyňa tradície, koreňov – a jej rozprávkové kráľovstvo (Hermann Vogel / 1889) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Vidiek – Príroda – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Staroba – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Halbheft 17, 1889. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1889.▐ Zverejnené: 27/08/2026
![Vizuálny chaos prinášajúci symbolické vyobrazenie ľudskej psychiky v tých najextrémnejších stavoch. Na obrázku vidíme znetvorené postavy, kadejako zdeformované – symbol totálneho rozkladu a rozpadu osobnostných štruktúr…]( "Démonológia a symbolické vyobrazenie rozkladu: Svätý apoštol Jakub bojuje proti diabolským kúzlam čarodejníka (Pieter Bruegel / 16. storočie)")
Základný popis
Vizuálny chaos prinášajúci symbolické vyobrazenie ľudskej psychiky v tých najextrémnejších stavoch. Na obrázku vidíme znetvorené postavy, kadejako zdeformované – symbol totálneho rozkladu a rozpadu osobnostných štruktúr…
« Démonológia a symbolické vyobrazenie rozkladu: Svätý apoštol Jakub bojuje proti diabolským kúzlam čarodejníka (Pieter Bruegel / 16. storočie) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Kresťanstvo – Legenda – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SPENCE, Lewis. An Encyclopaedia of Occultism (A Compendium of Information on the Occult Sciences, Occult Personalities, Psychic Science, Magic, Demonology, Spiritism and Mysticism). Londýn (Anglicko) : George Routledge & Sons, Ltd.; 1920. 451 strán.▐ Zverejnené: 26/08/2026
![V centre tohto diagramu, pre niekoho azda geometrického labyrintu, vidíme základný triadický systém popisujúci podstatu ľudskej bytosti, ktorá pozostáva z: Corps (Telo), Âme (Duša) a Esprit (Duch, myseľ). Táto vertikálna os predstavuje napätie, v ktorom prebieha životný boj každého jedného z nás. Duch – sídlo intelektuálneho centra. Telo – ukotvené v zmyselnosti, prepojené s materiálnym svetom. A medzi nimi – v onom krehkom medzipriestore – sa nachádza naša duša (Âme). Aspoň takto nejako to videl známy antický filozof Pytagoras zo Samosu.]( "Konštitúcia človeka / Corps (Telo – „inštinktívne centrum“) + Âme (Duša) + Esprit (Duch, myseľ – „intelektuálne centrum“): Zhrnutie doktríny Pytagora od Antoineho Fabre d'Oliveta (Traité Méthodique de Science Occulte / 1891)")
Základný popis
V centre tohto diagramu, pre niekoho azda geometrického labyrintu, vidíme základný triadický systém popisujúci podstatu ľudskej bytosti, ktorá pozostáva z: Corps (Telo), Âme (Duša) a Esprit (Duch, myseľ). Táto vertikálna os predstavuje napätie, v ktorom prebieha životný boj každého jedného z nás. Duch – sídlo intelektuálneho centra. Telo – ukotvené v zmyselnosti, prepojené s materiálnym svetom. A medzi nimi – v onom krehkom medzipriestore – sa nachádza naša duša (Âme). Aspoň takto nejako to videl známy antický filozof Pytagoras zo Samosu.
« Konštitúcia človeka / Corps (Telo – „inštinktívne centrum“) + Âme (Duša) + Esprit (Duch, myseľ – „intelektuálne centrum“): Zhrnutie doktríny Pytagora od Antoineho Fabre d’Oliveta (Traité Méthodique de Science Occulte / 1891) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Antika – História medicíny – Psychológia – Filozofia – Slobodomurárstvo – Okultizmus – Alchýmia – Hermetika – Astrológia – Kabala – Politický katolicizmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ENCAUSSE, Gérard Anaclet Vincent (aka „Papus“). Traité Méthodique de Science Occulte. Paríž (Francúzsko) : Georges Carré, 1891. 1092 strán.▐ Zverejnené: 24/08/2026
![Klinické symptómy ľudského stavu, ktorý dnes nazývame „moderna“ a „progres“. Faust nebol hlúpy. Prešiel si viacerými náukami a naštudoval učenia filozofické, medicínu, právo… dokonca i teológiu. Faustova tragédia nie je v tom, že by nevedel, ale v tom, že „vie“ príliš veľa o veciach v rovine „teoretickej“, ale nič preňho nie je natoľko podstatné, aby sa ho to skutočne dotklo, nebodaj samotné vychádzalo z jeho srdca. O ľudskej cnosti. O tom, na čom v živote človeka skutočne záleží, pretože to všetko zahalila jeho pýcha…]( "„Ja pekla sa nebojím, ani diabla!“ – Keď pýcha ovládne človeka a on v srdci žiadne „večné pravdy“ nenosí (Goethe / Faust)")
Základný popis
Klinické symptómy ľudského stavu, ktorý dnes nazývame „moderna“ a „progres“. Faust nebol hlúpy. Prešiel si viacerými náukami a naštudoval učenia filozofické, medicínu, právo… dokonca i teológiu. Faustova tragédia nie je v tom, že by nevedel, ale v tom, že „vie“ príliš veľa o veciach v rovine „teoretickej“, ale nič preňho nie je natoľko podstatné, aby sa ho to skutočne dotklo, nebodaj samotné vychádzalo z jeho srdca. O ľudskej cnosti. O tom, na čom v živote človeka skutočne záleží, pretože to všetko zahalila jeho pýcha…
« „Ja pekla sa nebojím, ani diabla!“ – Keď pýcha ovládne človeka a on v srdci žiadne „večné pravdy“ nenosí (Goethe / Faust) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Psychológia – Hlbinná psychológia – Klasická literatúra – Sexuálna výchova – Feminizmus – Psychosexuálne poruchy – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Ideológia – Totalita – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Faust. Tak jsem, ach! filosofii
a lékařství a práva říš
a, žel! i theologii
ve žhoucí snaze probádal již.
A teď tu stojím, ubožák!
chytřejší nejsa nikterák;
jsem magistrem, jsem i doktorem zván,
rok desátý už bude dokonán,
co křížem krážem, v sráz a dol
studenty za nos vodím kol —
a vidím, ničeho se nedozvíme!
A to mi srdce krutě jíme.
Jsem ovšem já chytřejší v celé té spřeži
než doktoři, magistři, písáci, kněži;
má mysl pochybami neseslábla,
já pekla se nebojím ani ďábla.(s. 24) » ZDROJ: GOETHE, Johann Wolfgang von. Goethův Faust (Tragedie). Praha (Rakúsko-Uhorsko) : F. Šimáček, 1890. 208 strán.▐ Zverejnené: 23/08/2026
![Komenský o páde, záhube a zániku: ten, kto sa chce stať vlastným pánom, vlastným radcom, kto si sám seba stavia na piedestál, robí si zo seba božstvo, ktorému jedinému chce slúžiť; ten, kto sa chce stať cieľom sám pre seba, takýto človek…]( "Ján Amos Komenský o chorobnej samoľúbosti: Nevyhnutnosť pádu a zániku tých, ktorí odmietnu hranice dané „prirodzenosťou“ a „na sebe“, motivovaní uspokojením svojich požiadaviek a nárokov v pozícii „najvyššieho božstva“, sa snažia postaviť svet navôkol seba (Hlubina bezpečnosti)")
Základný popis
Komenský o páde, záhube a zániku: ten, kto sa chce stať vlastným pánom, vlastným radcom, kto si sám seba stavia na piedestál, robí si zo seba božstvo, ktorému jedinému chce slúžiť; ten, kto sa chce stať cieľom sám pre seba, takýto človek…
« Ján Amos Komenský o chorobnej samoľúbosti: Nevyhnutnosť pádu a zániku tých, ktorí odmietnu hranice dané „prirodzenosťou“ a „na sebe“, motivovaní uspokojením svojich požiadaviek a nárokov v pozícii „najvyššieho božstva“, sa snažia postaviť svet navôkol seba (Hlubina bezpečnosti) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Hlbinná psychológia – Biblia – Kresťanstvo – Judaizmus – Slovensko – Slovania – Sexuálna výchova – Feminizmus – Psychosexuálne poruchy – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Ideológia – Totalita – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Samosvojnost co? /
Jest pak samosvojnost, když člověk Bohem a řádem jeho svázán býti sobě zošklivě, sám svůj chce býti; sám svůj totiž rádce, [sám] svůj vůdce, sám svůj opatrovník, sám svůj pán, summou, sám svůj búžek. To jest začátek všeho zlého.
Nebo kdo sobě to tak v mysl vezme a na sobě se založí, ten se již dependencí své (kterouž odjinud, ne od sebe má každý tvor) pouští a sám sebou státi chce, což tvoru nemožné; a tak přichází na zmatky.
Příklad toho na anjelích /
Začal tu nešťastnou samosvojnost Lucifer v nebi, když zošklivě sobě s jinými anjely pod Stvořitelem státi, sám sobě stav svůj zlepšiti a výše se podati v úmysl sobě vzal. Protož zdvihna se vystoupil z místa svého, chtěje trůn svůj na proti Nejvyšším postaviti, aby jemu rovný byl; ješto možné nebylo, aby dva nejvyšší (t.j. dva vrchové neb počátkové bytnosti) býti měli. Protož on té bytnosti, kteráž sama od sebe neproměnná jest a z níž jako z centrum všeliká bytnost vyplývá, se pustiv, spadl dolů i s těmi, kteříž se jeho přidrželi. V čemž se jemu právě přihodilo, jako by ratolest některá stromu, sama stromem býti chtic, od snětu se odčesla a na čem se držeti nemajic (poněvadž se centrum svého strhla) dolů spadla. Nebo tu ač pod stromem leží kořene třeba blíže než prvé jest, poněvadž se však z centrum svého vytrhla a vláhy kořene zbavila, nelze jí než usvadnouti.
(s. 56-57) » ZDROJ: KOMENSKÝ, Ján Amos. Hlubina bezpečnosti. Praha (Česko-Slovensko) : Arnošt Kvasnička, 1920. 149 strán.▐ Zverejnené: 21/08/2026
![Lev Nikolajevič Tolstoj neprináša len nejaký ten pokus o literárnu kritiku spoločenského stavu, ale stanovuje presnú klinickú diagnózu ľudstva. Kritická analýza rozvratu ľudskej prirodzenosti, prepojenie psychopatológie s existenciálnou krízou moderného človeka. Tento text nie je len historickým dokumentom; je to varovanie. Zároveň výzva k návratu k ľudskej prirodzenosti a normálnosti…]( "Klinická diagnóza ľudstva: Ako indivíduá, neschopné zvládať výzvy ľudskej existencie, vytvárajú artificiálne spoločenské podmienky (na svoj psychopatologický obraz) odtrhnuté od ľudskej prirodzenosti – život nemožný žitia (Tolstoj / O vědě a umění, 1897)")
Základný popis
Lev Nikolajevič Tolstoj neprináša len nejaký ten pokus o literárnu kritiku spoločenského stavu, ale stanovuje presnú klinickú diagnózu ľudstva. Kritická analýza rozvratu ľudskej prirodzenosti, prepojenie psychopatológie s existenciálnou krízou moderného človeka. Tento text nie je len historickým dokumentom; je to varovanie. Zároveň výzva k návratu k ľudskej prirodzenosti a normálnosti…
« Klinická diagnóza ľudstva: Ako indivíduá, neschopné zvládať výzvy ľudskej existencie, vytvárajú artificiálne spoločenské podmienky (na svoj psychopatologický obraz) odtrhnuté od ľudskej prirodzenosti – život nemožný žitia (Tolstoj / O vědě a umění, 1897) »
ZNAČKY: Citát – Lev Nikolajevič Tolstoj – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Psychosexuálne poruchy – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Potrat – Nihilizmus – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť – Výmena obyvateľstva – Totalita – Slovania – Rusko
« …nás pak drží právě v takovém nepřirozeném, záhubném nám postavení klamy, které nás zamotaly a drží jako řetězy. Zařídili jsme si život odporující i mravní i fysické považe člověka a všechny síly svého rozumu napínáme k tomu, abychom přesvědčili člověka, že toto jest nejvlastnější život. Všechno, co nazýváme kulturou, naše vědy, umění, zdokonalení příjemností života jsou pokusy oklamati mravní požadavky člověka, vše, co nazýváme zdravotnictvím a lékařstvím jsou pokusy oklamati skutečné, fysické požadavky lidské přirozenosti. – Ale tyto klamy mají své meze, a my k nim přicházíme. „Je-li takovým nynější život lidský, lépe jest již vůbec nežiti“, praví panující, nejmodnější filosofie Schopenhauerova a Hartmannnova. „Je-li takovým život, lépe nežiti“, praví vzrůstající počet samovražd privilegované třídy. „Je-li takovým život, lépe, aby ani budoucí pokolení nežila“, praví vědou chráněné lékařství a úskoky, které vymyslilo na zničení ženské plodnosti. V bibli jest řečeno jakožto zákon člověka: „v potu tváři jísti budeš chléb a v mukách roditi budeš děti.“ Ale „nous avons changé tout ça“ [„toto všetko sme zmenili“, pozn.], praví osoba u Molièra a zalhavši si o lékařství a pověděvši, že játra jsou na levé straně. My jsme všecko změnili. Lidém netřeba pracovati, aby se uživili, to vše budou konati stroje, a ženám netřeba roditi. Věda lékařská naučí rozličným prostředkům, lidí jest i tak příliš mnoho.(s. 55-56) » ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. O vědě a umění. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Dr. Frant. Bačkovský (knihkupec), 1897. 68 strán.▐ Zverejnené: 16/08/2026
![Tam, kde sa prirodzený inštinkt mení na vedomý akt na podklade dosiahnutej – znamenitej – úrovne duchovnej zrelosti. Prechod od inštinktu k vyššiemu vedomiu. Materstvo by nemalo byť vnímané len ako „biologický proces“. Skutočná podstata materstva spočíva v transformácii, oduševnení „telesného“, ktoré sa stáva bytostným zhmotnením tých najcnostnejších pohnútok, akých je ľudská bytosť schopná.]( "Panna Mária ako archetyp materstva, kde je dieťa zrodené z pravej lásky – tj. vyjadrením toho najvznešenejšieho vlastného, takto matkou pociťované, aktom na podklade vysokej osobnostnej rozvinutosti a kultúrnosti, kedy žena akceptuje svoju „tvoriacu prirodzenosť“, umožňuje zhmotnenie pravdy a krásy (Hegel / The Philosophy of Fine Art)")
Základný popis
Tam, kde sa prirodzený inštinkt mení na vedomý akt na podklade dosiahnutej – znamenitej – úrovne duchovnej zrelosti. Prechod od inštinktu k vyššiemu vedomiu. Materstvo by nemalo byť vnímané len ako „biologický proces“. Skutočná podstata materstva spočíva v transformácii, oduševnení „telesného“, ktoré sa stáva bytostným zhmotnením tých najcnostnejších pohnútok, akých je ľudská bytosť schopná.
« Panna Mária ako archetyp materstva, kde je dieťa zrodené z pravej lásky – tj. vyjadrením toho najvznešenejšieho vlastného, takto matkou pociťované, aktom na podklade vysokej osobnostnej rozvinutosti a kultúrnosti, kedy žena akceptuje svoju „tvoriacu prirodzenosť“, umožňuje zhmotnenie pravdy a krásy (Hegel / The Philosophy of Fine Art) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Filozofia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Kresťanstvo – Biblia – Panna Mária – Ježiš Kristus – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo
« Materská láska, naproti tomu, má – bez akejkoľvek vzájomnosti cieľov či záujmov – bezprostredný základ v prirodzenom materskom pute. V tomto konkrétnom prípade je však materská láska len veľmi málo vymedzená väzbou danou čisto prirodzenou náklonnosťou. Mária má v dieťati, ktoré nosila pod srdcom a porodila v bolestiach, dokonalé poznanie a prežívanie svojej vlastnej podstaty, a toto isté dieťa, krv z jej krvi, je zároveň v rovnakej miere povýšené nad ňu; a napriek tomu si uvedomuje, že toto vyššie patrí k nej samotnej, a je práve tým, čo získava vo svojom čine sebaobetovania a prijatia [osudu – viď „Fiat“, pozn.] Prirodzená intimita materskej lásky je absolútne zduchovnená, prijíma za svoje zhmotnenie Božstva [zrodenie, pozn.]; avšak táto duchovná súdržnosť zostáva napriek tomu pokorná a nevedomá, úžasným spôsobom preniknutá jednotou Prirodzenosti a citu ženskosti.(s. 312) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: HEGEL, Georg Wilhelm Friedrich. The Philosophy of Fine Art – Vol. II. Londýn (Anglicko) : G. Bell and Sons, Ltd.; 1920. 402 strán..▐ Zverejnené: 10/08/2026
![A potom príde býk. Biely, hrdý, silný – zosobnenie svetla a dobra, a zápasí s trojhlavým drakom pred očami princeznej Modrenky. Býk je starý symbol, ktorý reprezentuje silu, ktorá slúži, prácu, ktorá musí byť vykonaná, ale najmä tichú vernosť. Reprezentuje muža, ktorý sa nezaoberá veľkými slovami, ale venuje sa realizácii veľkých činov. Lojalita, ktorá sa nevyhlasuje za hrdinstvo, ale pôsobí ako zhmotnenie prirodzeného poriadku, lásky. Muž sa obetúva – a práve táto obeta je jeho cestou k rastu a… napokon aj k oslobodeniu.]( "Cnostná princezná a zakliaty princ – v jej službách – bojujúci s drakom: O Modrenke / O Modřence (Karel Weinfurter – O vílách a čarodějnicích / Ilustroval: Václav Čutta, 1920)")
Základný popis
A potom príde býk. Biely, hrdý, silný – zosobnenie svetla a dobra, a zápasí s trojhlavým drakom pred očami princeznej Modrenky. Býk je starý symbol, ktorý reprezentuje silu, ktorá slúži, prácu, ktorá musí byť vykonaná, ale najmä tichú vernosť. Reprezentuje muža, ktorý sa nezaoberá veľkými slovami, ale venuje sa realizácii veľkých činov. Lojalita, ktorá sa nevyhlasuje za hrdinstvo, ale pôsobí ako zhmotnenie prirodzeného poriadku, lásky. Muž sa obetúva – a práve táto obeta je jeho cestou k rastu a… napokon aj k oslobodeniu.
« Cnostná princezná a zakliaty princ – v jej službách – bojujúci s drakom: O Modrenke / O Modřence (Karel Weinfurter – O vílách a čarodějnicích / Ilustroval: Václav Čutta, 1920) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Pravda – Krása – Mravný ideál – Cnosť – Ľudský život – Existencializmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Čistota – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Sexuálna výchova – Feminizmus – Hodnotový relativizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Ale princ, ktorý sa nakoniec stal princezniným manželom, no nebol ním nikto iný, než biely býk, ktorý Modrenke tak verne slúžil, ale zabudol na tieto svoje služby, až pokiaľ sa stalo, že ho princezná svojou pokorou úplne vyslobodila. Potom boli dlho a šťastne živí…(s. 40) » UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: WEINFURTER, Karel. O vílách a čarodějnicích (Ilustroval Václav Čutta). Praha (Česko-Slovensko) : Alois Hynek, 1920. 78 strán.▐ Zverejnené: 08/08/2026
![Pravda, ktorá je často zakrytá prachom našej vlastnej pýchy. Hovorí o tom, že človek nie je stvorený na to, aby žil v ľahkosti, ale aby prekonával ťažkosti, bol skúšaný životnými výzvami, neustále sa pokúšal o prekročenie svojich hraníc. Tento úryvok sa dotýka jedného z najvážnejších tém filozofie i psychológie: našej schopnosti trpieť, rásť a dosahovať veľkosť. Jacks hovorí o „ľahkom živote“ – nie len ako o fyzickom pohodlí, ale najmä o tom vnútornom pohodlí, ktoré uspáva a ničí dušu človeka.]( "Človek je stvorený pre úlohy veľkej dôležitosti a významu, s mečom v ruke bojuje so silami temnoty – volajúc: „Tu som!“, stelesňujúc tie najvznešenejšie cnosti, akých je ľudská bytosť schopná (Lawrence Pearsall Jacks)")
Základný popis
Pravda, ktorá je často zakrytá prachom našej vlastnej pýchy. Hovorí o tom, že človek nie je stvorený na to, aby žil v ľahkosti, ale aby prekonával ťažkosti, bol skúšaný životnými výzvami, neustále sa pokúšal o prekročenie svojich hraníc. Tento úryvok sa dotýka jedného z najvážnejších tém filozofie i psychológie: našej schopnosti trpieť, rásť a dosahovať veľkosť. Jacks hovorí o „ľahkom živote“ – nie len ako o fyzickom pohodlí, ale najmä o tom vnútornom pohodlí, ktoré uspáva a ničí dušu človeka.
« Človek je stvorený pre úlohy veľkej dôležitosti a významu, s mečom v ruke bojuje so silami temnoty – volajúc: „Tu som!“, stelesňujúc tie najvznešenejšie cnosti, akých je ľudská bytosť schopná (Lawrence Pearsall Jacks) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Psychológia – Ľudský život – Existencializmus – Sebarozvoj – Vzdelanie – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Existuje akýsi sen o ľudskom PROGRESE, ktorý spočíva v postupnom uľahčovaní údelu človeka, v postupnom odľahčovaní jeho úlohy, až kým nebude z jeho cesty odstránená posledná prekážka, posledné nebezpečenstvo zažehnané, posledný útes prekonaný a od tej chvíle už bude plavba navždy pokojná. Nech sa takéto voľačo nikdy nenaplní! Človek nie je stvorený na to, aby žil v obdobných podmienkach; jeho ohraničenia, ktorými je tvorený, sú príliš vysoké a rozsiahle na to, aby sa do nich zmestil. Nikdy sa neprispôsobí ľahkému životu, pokiaľ… medzitým jeho prirodzenosť nezdegenerovala. Zle prispôsobený na prežívanie ľahkého života, je dobre prispôsobený na žitie toho ťažkého. Keď sú jeho okolnosti najľahšie, práve vtedy ukazuje ten najhorší obraz o sebe samotnom, a ten najlepší, keď bojuje proti nepriazni osudu. Nikdy sa v tomto vesmíre necítil viac ako doma, než keď sa ocitne „v mimoriadne náročnej situácii“. „Prináleží synovi človeka mnoho trpieť, aby mohol vystúpiť ku svojej sláve.“ Dajte mu život, v ktorom utrpenie nehrá žiadnu úlohu, a podvediete ho v samom jadre jeho bytia.“ Povedzte mu: „Odteraz už nebudeš hrdinom. Už si môžeš oddýchnuť: vyžieraj sa, napájaj a veseľ do sýtosti. Buď miláčikom Osudu a vysmiatym hlupáčikom.“ MÚDRY ČLOVEK S ODPOROM ODMIETNE takúto vašu ponuku.
Za priaznivých okolností človek prejavuje len svoje priemerné cnosti, a často ani tie nie. Oboma, svojou mysľou aj telom, je stvorený pre veľké veci, pre úlohy veľkého významu a dôležitosti, pre osvojovanie úžasných umení, ktoré sa zdajú nemožné, kým ich nevyskúša, pre nebezpečné výpravy do neznáma, pre tvrdé a napínavé súboje so silami temnoty, pre odolávanie obrovským otrasom, pre znášanie srdcervúcich neúspechov, pre vstávanie, keď je zranený a zrazený na zem, a pre umieranie, ak to bude potrebné, s mečom v ruke. Pre bytosť – tak skvele vybavenú – nie je žiadnou prekážkou, ani dôvodom na sťažovanie si, keď sa ocitne „pred veľmi náročnou úlohou“: nesťažuje si na niečo také u svojho Stvoriteľa. [Práve naopak], chváli svojho Stvoriteľa a do boja vstupuje spievajúc žalmy. „Tu som,“ volá, „so svojimi schopnosťami a všestrannosťou; tam je vesmír, ktorý mi ponúka práve tie problémy, práve tie úlohy, na ktoré sú tieto schopnosti a všestrannosť stvorené; tu som, Pane, pošli ma.“ Aby sme videli človeka takého, aký skutočne je, aby sme videli veľké cnosti, ktorých je schopný, aby sme videli ciele, pre ktoré bol stvorený, musíme ho zachytiť v jednom z týchto okamihov, keď zápasí s problémami, ktoré sa zdajú neriešiteľné, keď sa venuje úlohám, ktoré sa zdajú byť nad rámec jeho odvahy a rozumu.
(s. 17-20) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: JACKS, Lawrence Pearsall. The Challenge of Life – Three Lectures (Hibbert Lectures, 1924). Londýn (UK) : Hodder and Stoughton Limited, 1925. 112 strán.▐ Zverejnené: 07/08/2026
![Umenie nie je len ozdobou stien, ale nástrojom, ktorý má silu povzniesť nás nad bežný život, umožňuje človeku dotknúť sa niečoho väčšieho, niečoho tak veľkého, čo ho presahuje. Veľké umenie je viac než len povrchná krása. Je hlboké, dotýka sa našich najskrytejších túžob a strachov, našej najhlbšej podstaty, prehovára o našej najelementárnejšej prirodzenosti, o úlohe nás – ľudských bytostí v tomto univerze, do ktorého sme svojim zrodom vrhnutí, kde pôsobíme ako diferencované individuality, no vždy s väzbami – stále súčasťou histórie a tradície, ktorá zmysel má.]( "Vyjadrenie prirodzenosti človeka – túžba po transcendentne: Zdraví a príčetní ľudia sa zvyknú obklopovať krásou, ktorá ich duše pozdvihuje z malichernej všednosti / William Morris")
Základný popis
Umenie nie je len ozdobou stien, ale nástrojom, ktorý má silu povzniesť nás nad bežný život, umožňuje človeku dotknúť sa niečoho väčšieho, niečoho tak veľkého, čo ho presahuje. Veľké umenie je viac než len povrchná krása. Je hlboké, dotýka sa našich najskrytejších túžob a strachov, našej najhlbšej podstaty, prehovára o našej najelementárnejšej prirodzenosti, o úlohe nás – ľudských bytostí v tomto univerze, do ktorého sme svojim zrodom vrhnutí, kde pôsobíme ako diferencované individuality, no vždy s väzbami – stále súčasťou histórie a tradície, ktorá zmysel má.
« Vyjadrenie prirodzenosti človeka – túžba po transcendentne: Zdraví a príčetní ľudia sa zvyknú obklopovať krásou, ktorá ich duše pozdvihuje z malichernej všednosti / William Morris »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Typografia – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Zdravý a rozumný človek, ak by sa ho spýtali, akým umením by vyzdobil svoje steny, by mohol pokojne odpovedať: „Tým najlepším umením,“ čím by takéto spytovanie uzavrel. No to je omyl! Ľudský život je natoľko zložitý, že aj táto zdanlivo najrozumnejšia odpoveď sa môže ukázať ako len o niečo lepšia než vyhýbavá odpoveď. Predpokladám totiž, že najlepším umením je obrazové stvárnenie ľudskej predstavivosti: toho, čo si ľudia mysleli, že sa vo svete udialo pred ich časom, alebo toho, čo sa domnievajú, že videli očami tela či duše; a takto stvárnené predstavy sú vždy naozaj krásne, ale najčastejšie vzbudzujú ľudské vášne a túžby a nezriedka sú smutné, či dokonca desivé.Príbehy, ktoré rozprávajú o túžbach ľudí po niečom viac, než im môže poskytnúť materiálny život, o ich boji za budúce blaho ľudstva, o ich nesebeckej láske, o ich nezištnej službe; práve takéto veci sú témami toho najlepšieho umenia; v takýchto témach sa určite ukrýva nádej, no časť ich perspektívy bude pravdepodobne v mnohom dosť smutná: porážka, ktorá je zárodkom víťazstva, a smrť, ktorá je zárodkom života, sa objaví vo výjavoch väčšiny z nich.
Všimnite si tiež, že v najlepšom umení sú všetky tie vážne a desivé veci vyjadrené jasne a bez akéhokoľvek zahmlievania, s takou živosťou a silou, že na diváka pôsobia tak hlboko, že sa ocitne tvárou v tvár samotným scénam a na chvíľu medzi nimi žije: čím sa jeho život povznáša nad každodennú spleť maličkostí, ktoré ho unavujú, až na úroveň hrdinstva, ktoré tieto scény predstavujú. Toto je najlepšie umenie…
(s. 87-88) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: CARY, Elisabeth Luther. William Morris: Poet – Craftsman – Socialist. New York + Londýn : G. P. Putnam’s Sons + The KnickerBocker Press, 1902. 299 strán.▐ Zverejnené: 03/08/2026
![Zápas o duševné prebudenie. Slová, ktoré odkrývajú hlbokú filozofiu o ľudskom vývoji, o prehnanom sebectve a nutnosti podieľania sa na tvorení sveta navôkol seba v duchu „vyššieho usporiadania sveta“. Jinarajadasa hovorí o „divochovi“ – o tom vnútornom divochovi v nás, ktorý sa bojí bolesti, pretože jediné, čo človek obmedzený vie, je, že bolesti sa treba vyhýbať, a hľadá len okamžitú úľavu. Ten, ktorý sa vyhýba námahe a trápeniam spojeným s osobným rozvojom, ktorý uprednostňuje komfort pred cnosťou. Tento text je výzvou k nám všetkým. Nie sme len produktom evolúcie. Rovnako tak sme napokon produktom vôle, rozhodnutí, vlastného snaženia.]( "Ozveny theosophie: Zakrpatení, obmedzení – „večne chudobní“ – ľudia, divosi vyhýbajúci sa námahe súvisiacej s rastom k rozvoju osobnostných cností (Jinarajadasa)")
Základný popis
Zápas o duševné prebudenie. Slová, ktoré odkrývajú hlbokú filozofiu o ľudskom vývoji, o prehnanom sebectve a nutnosti podieľania sa na tvorení sveta navôkol seba v duchu „vyššieho usporiadania sveta“. Jinarajadasa hovorí o „divochovi“ – o tom vnútornom divochovi v nás, ktorý sa bojí bolesti, pretože jediné, čo človek obmedzený vie, je, že bolesti sa treba vyhýbať, a hľadá len okamžitú úľavu. Ten, ktorý sa vyhýba námahe a trápeniam spojeným s osobným rozvojom, ktorý uprednostňuje komfort pred cnosťou. Tento text je výzvou k nám všetkým. Nie sme len produktom evolúcie. Rovnako tak sme napokon produktom vôle, rozhodnutí, vlastného snaženia.
« Ozveny theosophie: Zakrpatení, obmedzení – „večne chudobní“ – ľudia, divosi vyhýbajúci sa námahe súvisiacej s rastom k rozvoju osobnostných cností (Jinarajadasa) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Okultizmus – Alchýmia – Slobodomurárstvo – Ľudský život – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása
« Povinnosťou človeka je spolupracovať s božským plánom. Spočiatku je však duša človeka len slabo vedomá, disponuje len malou inteligenciou a človek sa ocitá spojený so zvieraťom tak veľkou silou, ktorá sa pre neho pomaly formovalo v priebehu vekov prostredníctvom dlhého procesu evolúcie. Telo a jeho energie sú nositeľom duše, pochádzajú zo zvieracieho sveta a prinášajú so sebou zvieracie sklony k sebapresadzovaniu a sebectvu a silný inštinkt pre potrebu boja o existenciu a sebazáchovu. Keby bol človek v tejto fáze ponechaný sám na vývoj, pokrok by bol nekonečne malý a v skutočnosti by došlo skôr k návratu k zvieracej brutality než k evolúcii k ľudskej cnosti.Ale človek nie je ponechaný sám na seba pri svojom vývoji; učitelia a zákonodarcovia, zdokonalení ľudia minulých čias, so znalosťou božského plánu, sa teraz objavujú a riadia rast ľudských duší. Spočiatku, vo veľkej miere, prvok strachu prichádza do pravidiel vedenia, pretože jediné, čo divoch vie, je, že bolesti sa treba vyhýbať…
(s. 7-8) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: JINARAJADASA, Curuppumullage. Art as a Factor in the Soul’s Evolution. Adyar – Madras (India) : Theosophical Publishing House, 1915. 20 strán.▐ Zverejnené: 01/08/2026
![Tento text z roku 1913 nepíše o úspechu, ani o motivácii – píše o zodpovednosti za vlastnú realitu. Keď človek začne pracovať na svojom charaktere – v tichosti vlastnej mysle; stáva sa architektom svojho osudu. V dnešnej dobe, kde z každej strany vyskakujú povrchne výkriku typu „myslite vždy pozitívne“, Allenové slová prináśajú skôr výzvu k hlbšej – a riadne náročnej – práci, a to k práci so sebou samotným, na úrovni rozvoja vlastnej osobnosti.]( "Človek ako kreatívna sila, ktorá sa učí zo svojich životných okolnosti, osobnostne rastie a prekonáva tieto svoje podmienky (James Allen / As a Man Thinketh, 1913)")
Základný popis
Tento text z roku 1913 nepíše o úspechu, ani o motivácii – píše o zodpovednosti za vlastnú realitu. Keď človek začne pracovať na svojom charaktere – v tichosti vlastnej mysle; stáva sa architektom svojho osudu. V dnešnej dobe, kde z každej strany vyskakujú povrchne výkriku typu „myslite vždy pozitívne“, Allenové slová prináśajú skôr výzvu k hlbšej – a riadne náročnej – práci, a to k práci so sebou samotným, na úrovni rozvoja vlastnej osobnosti.
« Človek ako kreatívna sila, ktorá sa učí zo svojich životných okolnosti, osobnostne rastie a prekonáva tieto svoje podmienky (James Allen / As a Man Thinketh, 1913) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Typografia – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Pokora – Služba – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Myšlienka a charakter sú jedným, a keďže charakter sa môže prejaviť a odhaliť iba prostedníctvom prostredia a okolnosťami, vonkajšie podmienky života človeka sa budú vždy nachádzať v podobe harmonickej súvislosti s jeho vnútorným stavom. To neznamená, že okolnosti človeka v akomkoľvek čase sú indikáciou jeho celkového charakteru, ale že tieto okolnosti sú tak úzko spojené s nejakým životne dôležitým myšlienkovým princípom v ňom samotnom, že sú [pre dané obdobie jeho bytia, pozn.] nateraz nevyhnutné pre jeho rozvoj.[…]
Ako napredujúca a vyvíjajúca sa bytosť sa nachádza tam, kde je, aby sa mohol učiť a rásť; a keď si osvojí duchovnú lekciu, ktorú pre neho akákoľvek okolnosť ukrýva, táto okolnosť pominie a uvoľní miesto iným okolnostiam.
Človek je bičovaný okolnosťami, pokiaľ verí, že je výtvorom vonkajších podmienok, ale keď si uvedomí, že je tvorivou silou, a že môže ovládať skrytú pôdu a semená svojej bytosti, z ktorých okolnosti rastú, stáva sa právoplatným pánom seba samého.
To, že okolnosti pramenia z myslenia, vie každý človek, ktorý sa dlhšie venoval sebakontrole a sebaočisteniu, pretože si všimol, že zmena v jeho okolnostiach bola v presnom pomere k zmenenému duševnému stavu. Je to tak pravdivé, že keď sa človek usilovne venuje náprave nedostatkov vo svojom charaktere a dosahuje rýchly a výrazný pokrok, prechádza rýchlo sériou zvratov osudu.
(s. 12-13) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ALLEN, James. As a Man Thinketh. Authorized version. New York (USA) : Thomas Y. Crowell Company, 1913. 47 strán.▐ Zverejnené: 30/07/2026
![V dnešnom svete rýchlych správ a plytkých citátov sa tento obrázok javí ako tichý odpor – pripomína nám, že slová môžu byť krásne, no zároveň hlboké, že dizajn môže myšlienku podčiarknuť a zdôrazniť takým spôsobom, aby tá ostala uchovaná v pamäti človeka, čo najdlhší čas. Prinútila ho… zamyslieť sa, premýšlať.]( "Motto Rudyarda Kiplinga: Život stojí za to žiť…")
Základný popis
V dnešnom svete rýchlych správ a plytkých citátov sa tento obrázok javí ako tichý odpor – pripomína nám, že slová môžu byť krásne, no zároveň hlboké, že dizajn môže myšlienku podčiarknuť a zdôrazniť takým spôsobom, aby tá ostala uchovaná v pamäti človeka, čo najdlhší čas. Prinútila ho… zamyslieť sa, premýšlať.
« Motto Rudyarda Kiplinga: Život stojí za to žiť… »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Typografia – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Ľudský život – Existencializmus
KIPLINGOVO MOTTO:
« Život stojí za to žiť.
V každom jeho zrnku.
Od jeho začiatku
až po posledný okraj
náhrobnéhokameňa. » ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Forster’s Note Book on Kipling (Journal and Scrap Book). Birmingham (Anglicko) : The Holland Co., 1898. 22 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/motto-rudyarda-kiplinga-zivot-stoji-za-to-zit/
▐ Zverejnené: 28/07/2026
![Keď sa cnosť nahrádza mechanickým hľadaním komfortu. Mrazivé uvedomenie si prítomnosti temnej sily práve v okamihu zažívania istých životných ťažkostí, ktorým čeliac si jedinec – v túžbe uniknúť pred námahou a trápeniami – volí formu adaptácie v podobe na prvý pohľad „bezpečnej a správnej“ cesty životom… len aby sa dopracoval k doživotnej stagnácii a osobnostnému úpadku.]( "Odmietnutie nevyhnutného utrpenia spojeného s osobným rozvojom, uchlácholenie sa v malosti: Niektorí v procese hľadania „rozkoše“ – dosiahnutie neohroziteľnosti, získanie pocitu bezpečia a nedotknuteľnosti, – podajú ruku aj samotnému diablovi na trblietajúcej sa loďke (Princess Ilse, 1868)")
Základný popis
Keď sa cnosť nahrádza mechanickým hľadaním komfortu. Mrazivé uvedomenie si prítomnosti temnej sily práve v okamihu zažívania istých životných ťažkostí, ktorým čeliac si jedinec – v túžbe uniknúť pred námahou a trápeniami – volí formu adaptácie v podobe na prvý pohľad „bezpečnej a správnej“ cesty životom… len aby sa dopracoval k doživotnej stagnácii a osobnostnému úpadku.
« Odmietnutie nevyhnutného utrpenia spojeného s osobným rozvojom, uchlácholenie sa v malosti: Niektorí v procese hľadania „rozkoše“ – dosiahnutie neohroziteľnosti, získanie pocitu bezpečia a nedotknuteľnosti, – podajú ruku aj samotnému diablovi na trblietajúcej sa loďke (Princess Ilse, 1868) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Rozprávka – Psychológia – Hlbinná psychológia – Etika – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neoliberalizmus – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Feminizmus – Sexuálna výchova – Promiskuita – Voľná láska – Kurvenie – Potrat – Úpadok – Peklo – Smrť
« V radostnom zhone skočila oboma nohami naraz do zlatého kalicha, až z neho voda vystrekla niekam nahor, pričom dve kvapky dopadli na ruku tmavého muža, kde sa so syčaním vyparili; zatiaľ čo končatinami malej Ilsy prebehla pálčivá bolesť. Celé vystrašené, úbohé dieťa sa chytilo okraja vázy, akoby sa chcelo – okamžite – vyhupnúť von, a so strachom vzhliadla do tváre muža, ktorý sa smial, silnou rukou uchopil vázu… […] …všetka bolesť rýchlo pominula, upokojila sa a trpezlivo sa nechala unášať, netušiac, že sa vydala diablovi, keď nastúpila na to iskrivé malé plavidlo, ktoré jej ponúkol; hoci bola možno trošku znepokojená…(s. 18) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: Petersen, Marie. Princess Ilse, A Story of the Harz Mountains and, The Will-o‘-the-Wisp. Boston (USA) : J. E. Tilton and Company, 1868. 259 strán.▐ Zverejnené: 26/07/2026
![V čase, keď sa Slováci ešte stále krčili pod váhou monarchie, sa v časopise „Vlasť a svet“ objavuje zápisok o tragickom rozhovore medzi matkou a jej „umierajúcou“ dcérenkou. „Bolí ma hlavička, mamička moja…,“ nie je len popisom fyzickej bolesti, za týmito slovami sa ukrýva najmä symbolické vyjadrenie psychických problémov, kde sa duša mladej dievčiny láme pod váhou vlastných životných okolností, ktoré nie je schopná spracovať. „Tri ryby bez soli“ – symbol jednoduchej, ale chudobnej stravy, ktorá nedokáže nasýtiť dušu človeka a niečo jej chýba, azda práve tá „soľ života“. „Červené vínečko“ – symbol radosti, ktorá je príliš krátkodobá, príliš povrchná na to, aby dodala životu vyšší zmysel, umožnila človeku „presiahnutie“. Anička si vyberá nevyhnutnú smrť. Tá ale nie je žiadnou pasívnou obetou. Jedná sa o aktívny únik. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o jednej z úvodných fáz procesu spracovania odohraného a postupnom prepracovaní sa k definitívnej transformácii – stavu dospelosti. Nevyhnutné obetovanie niekdajšieho „ja“, akt potrebný – a v mene – možnosti budúceho rastu. „Bielenou plachtičkou, jedľovou daštičkou…“ – symbol čistoty, pokoja a návratu k zemi, k podstate svojho bytia. „Na dvore mamička, pri hrobe sestrička…“ – symbol rodiny, menovanie jej členov, ktorí budú stáť po jej boku, než znova povstane…]( "Anička (Prostonárodnia ballada) / 1890")
Základný popis
V čase, keď sa Slováci ešte stále krčili pod váhou monarchie, sa v časopise „Vlasť a svet“ objavuje zápisok o tragickom rozhovore medzi matkou a jej „umierajúcou“ dcérenkou. „Bolí ma hlavička, mamička moja…,“ nie je len popisom fyzickej bolesti, za týmito slovami sa ukrýva najmä symbolické vyjadrenie psychických problémov, kde sa duša mladej dievčiny láme pod váhou vlastných životných okolností, ktoré nie je schopná spracovať. „Tri ryby bez soli“ – symbol jednoduchej, ale chudobnej stravy, ktorá nedokáže nasýtiť dušu človeka a niečo jej chýba, azda práve tá „soľ života“. „Červené vínečko“ – symbol radosti, ktorá je príliš krátkodobá, príliš povrchná na to, aby dodala životu vyšší zmysel, umožnila človeku „presiahnutie“. Anička si vyberá nevyhnutnú smrť. Tá ale nie je žiadnou pasívnou obetou. Jedná sa o aktívny únik. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o jednej z úvodných fáz procesu spracovania odohraného a postupnom prepracovaní sa k definitívnej transformácii – stavu dospelosti. Nevyhnutné obetovanie niekdajšieho „ja“, akt potrebný – a v mene – možnosti budúceho rastu. „Bielenou plachtičkou, jedľovou daštičkou…“ – symbol čistoty, pokoja a návratu k zemi, k podstate svojho bytia. „Na dvore mamička, pri hrobe sestrička…“ – symbol rodiny, menovanie jej členov, ktorí budú stáť po jej boku, než znova povstane…
« Anička (Prostonárodnia ballada) / 1890 »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Psychológia – Hlbinná psychológia – Ľudský život – Smrť – Znovuzrodenie – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
« ANIČKA „Kde si mi bola, Anička moja?“
„Na svadbe, mamička;
bolí ma hlavička,
mamička moja!“„Čo ti dali jesť, Anička moja?“
„Tri ryby bez soli —
hlavička ma bolí,
mamička moja!“„Čo ti dali piť, Anička moja?
„Červené vínečko…
bolí ma srdiečko,
mamička moja!“„Azdaj mi zomreš, Anička moja?!“
„Zomrem vám, mamička…
bolí ma hlavička,
mamička moja!“„Čím ta prikryjem, Anička moja?“
„Bielenou plachtičkou,
jedľovou daštičkou,
mamička moja!“„Kto ťa oplače, Anička moja?“
„Na dvore mamička,
pri hrobe sestrička,
mamička moja!“„Kde ťa pochovám, Anička moja?“
„V našom cintoríne,
pri tom rozmaríne,
mamičkamoja!“ » ZDROJ: Vlasť a svet. / 15. marca – Číslo 6, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/anicka-prostonarodnia-ballada-1890/
▐ Zverejnené: 26/07/2026
![Keď sa pozrieme na túto stránku z analýzy Josefa Ševčíka, nesmieme na ňu nazerať len ako na voľajaké moralizujúce čierne písmená na zožltnutom papieri. Je to návod, mapa ľudskej existencie… vymedzenie teritória, na ktorom sa odohráva najdôležitejšia vojna v živote každého človeka: boj o jeho vlastnú dušu. Svätý Tomáš Akvinský nebol len teológom. Bol priam až klinickým pozorovateľom ľudskej psychológie, a to stáročia pred ustanovením psychológie ako samostatnej vedy. Mnohé z toho, čo popisuje, by sme v žargóne modernej psychológie nazvali niečim ako „kognitívnym skreslením“, „narcistickou ilúziou“. Aplikácia mechanizmu, kde jedinec svojim životom nasleduje ideál, ktorý je v skutočnosti „dobrom“, čiže pozitívnou hodnotou len zdanlivo, takýto jedinec stráca kontakt s realitou. Stáva sa otrokmi vlastného sebaklamu. Zvyčajne sa jedná o osoby, ktoré majú strach pozrieť sa skutočnej pravde do očí, zvyčajne neschopní čeliť realite, ktorú si potrebujú pretvárať na svoj obraz…]( "Tomáš Akvinský – Summa Theologica | Boj o dušu človeka: Rozdiel medzi dobrom, zdanlivým dobrom a čistým zlom / Hriechy a túžba po ukojení („mať sa dobre“) / „Logos“ – Cnostný život podľa zákonov prirodzeného poriadku")
Základný popis
Keď sa pozrieme na túto stránku z analýzy Josefa Ševčíka, nesmieme na ňu nazerať len ako na voľajaké moralizujúce čierne písmená na zožltnutom papieri. Je to návod, mapa ľudskej existencie… vymedzenie teritória, na ktorom sa odohráva najdôležitejšia vojna v živote každého človeka: boj o jeho vlastnú dušu. Svätý Tomáš Akvinský nebol len teológom. Bol priam až klinickým pozorovateľom ľudskej psychológie, a to stáročia pred ustanovením psychológie ako samostatnej vedy. Mnohé z toho, čo popisuje, by sme v žargóne modernej psychológie nazvali niečim ako „kognitívnym skreslením“, „narcistickou ilúziou“. Aplikácia mechanizmu, kde jedinec svojim životom nasleduje ideál, ktorý je v skutočnosti „dobrom“, čiže pozitívnou hodnotou len zdanlivo, takýto jedinec stráca kontakt s realitou. Stáva sa otrokmi vlastného sebaklamu. Zvyčajne sa jedná o osoby, ktoré majú strach pozrieť sa skutočnej pravde do očí, zvyčajne neschopní čeliť realite, ktorú si potrebujú pretvárať na svoj obraz…
« Tomáš Akvinský – Summa Theologica | Boj o dušu človeka: Rozdiel medzi dobrom, zdanlivým dobrom a čistým zlom / Hriechy a túžba po ukojení („mať sa dobre“) / „Logos“ – Cnostný život podľa zákonov prirodzeného poriadku »
ZNAČKY: Citát – inšpirácia – Kresťanstvo – Etika – Psychológia – Hlbinná psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Obrátenie – Znovuzrodenie
« Svobodná vůle lidská nutně po dobru touží a volí prostředky vhodné, aby ho dosáhla. Dříve než volí, káže rozumu uvažovati, potom svolí v rozhodnutí jeho a pílí k cíli svému a dojde-li ho, užívá dobra. Pouhé zlo nikdy nemůže býti předmětem touhy a lásky, pouze zlo spojené s dobrem jím zakryté, nebo jinak řečeno, dobro zdánlivé, klamné, může mnohdy býti předmětem žádosti. Touží-li člověk po dobru pravém a snaží-li se ho dojíti, jedná dobře a spravedlivě; touží-li po dobru zdánlivém a snaží-li se ho dojiti, jedná špatně a dopustí se bezpráví. Je-li zlo spáchané proti zákonům Božím a mravního života, jmenuje se hříchem. Zlo může býti myšlené a spáchané, obojí jest hříchem; první páchá člověk zlou vůlí, druhé zým skutkem.Činnost duševní může směřovati k dobru, může však směřovati i ke zlu, může toužiti po zlu, nebo lépe po klamném dobru, nebo může se ho varovati. Různé způsoby, jak duše se chová k dobru a ke zlu, nazývají se vášněmi a jich jedenácte: láska a nenávist, touha a útěk, radost a smutek; naděje a zoufalství, odvaha, strach a hněv, dle toho, může-li duše dobra nebo velikého dobra dosáhnouti nebo nedosáhnouti, před zlem nebo velkým zlem uniknouti nebo jemu podlehnouti. Krásně, umělecky pojednal sv. Tomáš o vášních lidských, o jejich příčinách a účincích a prostředcích proti vášním, které jsou duši na škodu.
Člověk konaje častěji dobré skutky, nabývá zvyku v dobru, zlými skutky ve zlu. Zvyk činiti dobře, jmenuje se ctností, různou dle toho neb onoho druhu dobra; zvyk činiti zle jmenuje se neřestí, jež rozděluje se dle druhů zla, a všechny se protiví protivným druhům cností. Krásně pojednává Tomáš o druzích cností, o jejích vzájemné příbuznosti a odměně jejich po smrti, podobně pojednává o příčinách, účincích a trestech neřestí.
Příčinou hříchu může býti nevědomost, smyslnost, zlá vůle a příčiny zevnější, totiž Bůh, jenž dopustí, aby někdo do hříchu upadl, avšak jen proto, aby uznávaje svou slabost se polepšil a více se hříchu varoval. Dalé zlý duch, jenž ze závisti a ze vzdoru proti Bohu snaží se lidi od něho odvrátiti. Konečně přícinou hříchu jest domácí nepřítel člověka – slabost přirozenosti lidské po pádu prvních rodičů. Potom pojednává Tomáš hříchu dědičném a jeho následcích, o druzích a následcích hříchu.
Aby se člověk mohl hříchu varovati, má jednati dle zákonů, hlavně dle zákona přirozeného, jenž jest první po zákoně věčném, jímž Bůh vše k jistému cíli řídí.
(s. 141-142) » ZDROJ: ŠEVČÍK, Josef. Sv. Tomáš Akvinský, učitel cirkevní a ochránce katolických škol. Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Tiskem a nákladem pap. knihtiskárny Bened. Rajhrad, 1899. 382 strán.
