Psychológia | Bystroumný

Bystroumný – Kontakt

PSYCHOLÓGIA ^Značka

Prvá stránka.

Dokopy: 27 článkov.

▐ Zverejnené: 18/01/2026
« Zložité úvahy pána Brehma: Ako maličký slávik veľkého prírodovedca od kravaty na strope odhováral (Carl Friedrich Heinrich Werner, 1864) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Psychológia – Ľudský život – Príroda – Ľudský život – Staroba – Sklamanie – Smútok – Depresia
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 42, 1864. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1864. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zlozite-uvahy-pana-brehma-ako-malicky-slavik-velkeho-prirodovedca-od-kravaty-na-strope-odhovaral-carl-friedrich-heinrich-werner-1864/
▐ Zverejnené: 17/01/2026
« Sebapoznanie, poznanie vlastnych kapacít a životných možností, starostlivosť o zdravie (Pancoast – The Ladies‘ Medical Guide, 1875) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – IHistória medicíny – Zdravotníctvo – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Sebarozvoj – Spoločenská zodpovednosť – Pokora – Služba – Rodoľubstvo
« Mojím zámerom nie je vystupovať pred svetom ako vágny špekulant zaoberajúci sa nejasnými filozofickými otázkami, ale skôr ako pokorný učiteľ v oblasti organických faktorov, ktoré tak priamo ovplyvňujú zdravie, krásu a dlhovekosť žien, a prostredníctvom nich aj blahobyt celého ľudského rodu. Podobne ako Sokrates verím, že sebapoznanie je základom ľudského konania, šťastia a povznesenia. „Povedz mi, Euthydemus,“ povedal, „bol si niekedy v Delfách?“ „Áno, dvakrát,“ odpovedal. „A všimol si si, čo je napísane niekde na stene svätyne? – Poznaj sám seba…“ Poznať sám seba neznamená len poznať svoje meno, ale poznať svoje schopnosti a vedieť, ako ich prispôsobiť službe ľudstvu. Tí, ktorí poznajú sami seba, vedia nielen to, čo je vhodné pre nich samých, ale aj pre svoj druh. Sokrates dôrazne odporúčal tým, ktorí s ním diskutovali, aby sa starali o svoje zdravie, a to tak, že sa naučia všetko, čo môžu, od skúsených ľudí, ako aj tým, že sa oň budú starať sami po celý život, študovať, aké jedlo alebo nápoje, alebo aké cvičenie je pre nich najvhodnejšie, a ako by mali konať, aby si mohli užívať čo najvitálnejšie a najdokonalejšie zdravie. Keď nabádal Epigena, aby cvičil svoje telo, povedal: „Telo musí uniesť svoju úlohu vo všetkom, čo ľudia robia, a pri všetkých službách, ktoré sa od tela vyžadujú, je mimoriadne dôležité, aby bolo v čo najlepšej kondícii, lebo aj v tom, čo považujete za najmenej namáhavé cvičenie pre telo, teda v myslení, kto nevie, že mnohí zlyhávajú kvôli zlému zdraviu? Strata pamäti, skleslosť, podráždenosť a šialenstvo, často spôsobené zlým zdravotným stavom tela, útočia na myseľ s takou silou, že vytláčajú všetky predchádzajúce vedomosti; ale tí, ktorí majú svoje telá v dobrom stave, sú úplne oslobodení od úzkosti a nehrozí im žiadne nebezpečenstvo, že by utrpeli takéto nešťastie v dôsledku slabosti svojej [telesnej] konštitúcie. Je tiež hanebné, ak človek stihne zostarnúť sebou zanedbávaný skôr, než zistí, čím sa mohol stať, keby mal dobre vyvinuté a čulé telo.“ (s. 33-34) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: PANCOAST, Seth. The Ladies‘ Medical Guide (A Complete Instructor and Counselor). Philadelphia, Cincinnati, Chicago, Springfield, St. Louis, San Francisco (USA), 1875. 612 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sebapoznanie-poznanie-vlastnych-kapacit-a-zivotnych-moznosti-starostlivost-o-zdravie-pancoast-the-ladies-medical-guide-1875/
▐ Zverejnené: 16/01/2026
« Bez vzájomnej lásky muža a ženy nie je možné, aby došlo k plnohodnotnému uspokojeniu sexuálneho inštinktu jedinca (Bertrand Russell, 1929) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo
„Láska je niečim omnoho viac než len túžba po pohlavnom styku; je to hlavný prostriedok úniku z osamelosti, ktorá trápi väčšinu mužov a žien počas väčšej časti ich života. Väčšina ľudí má hlboko zakorenený strach z chladného sveta a možnej krutosti davu; túžia po náklonnosti, ktorá je u mužov často ukrytá za drsnosťou, hrubosťou alebo tyranským správaním a ženy za doberaním a karhaním. Vášnivá vzájomná láska, pokiaľ trvá, ukončuje tento pocit; búra tvrdé múry ega a vytvára novú bytosť zloženú z dvoch v jednom. Príroda nestvorila ľudské bytosti, aby boli osamotené, pretože nedokážu naplniť svoj biologický účel bez pomoci druhého; a civilizovaní ľudia nemôžu plne uspokojiť svoj sexuálny inštinkt – bez lásky. Tento inštinkt nie je úplne uspokojený, pokiaľ sa do vzťahu nezapojí celá bytosť človeka, mentálna rovnako ako fyzická. Tí, ktorí nikdy nepoznali hlbokú intimitu a intenzívnu spolupatričnosť šťastnej vzájomnej lásky, prišli o to najlepšie, čo život môže ponúknuť; nevedome, ak nie vedome, to cítia, a výsledné sklamanie ich vedie k závisti, útlaku a krutosti. Dať vášnivej láske náležité miesto by preto malo byť záležitosťou, ktorá sa týka sociológov, pretože ak muži a ženy túto skúsenosť nemajú, nemôžu dosiahnuť svoju plnú veľkosť a nemôžu voči zvyšku sveta pociťovať tú veľkorysú vrelosť, bez ktorej sú ich spoločenské aktivity takmer určite škodlivé. (s. 85)“
PREKLAD: © Bystroumný
POZNÁMKA: Bertrand Russell stránku pred týmto úryvkom hovorí o „kresťanských moralistoch“ a ich nie práve pozitívnemu postoju voči sexu: „Ich nechuť k sexu ich zaslepila voči všetkým jemnejším aspektom sexuálneho života, čo má za následok, že tí, ktorí v mladosti museli pretrpieť ich učenia, prechádzajú svetom slepí voči svojim vlastným najlepším možnostiam. (s. 82-83)“ Čo si ja osobne vôbec nemyslím, že by bol dnes všeobecne rozšírený názor v tejto komunite. Kresťania len rešpektujú prirodzený poriadok v oblasti sexuálneho žitia a priradzujú ho k manželstvu, k jedinečnému zväzku muža a ženy. Skrátka, táto prirodzená stránka ľudských životov zastáva pre nich jednoznačnú pozíciu – fyzické vyjadrenie niečoho – vzájomnej lásky. Inak je ich spolužitie v tejto oblasti prakticky rovnaké, ako spolužitie iných manželských párov. No a – pre zmenu – na druhej stránke za uvedeným úryvkom tvrdí, že je to práve „sexuálna promiskuita“, ktorá mladú ženu naučí rozpoznávať pravú lásku od obyčajného ukojenia zmyslov: „Ak sa od dievčaťa očakáva, že bude pri sobáši pannou, veľmi často sa stane, že sa nechá zlákať prechodnou a triviálnou sexuálnou príťažlivosťou, ktorú žena so sexuálnymi skúsenosťami ľahko odlíši od lásky. (s. 85)“ Tu je potrebné brať do úvahy špecifiká doby, v akej pán filozof Russell žil. V tom dnešnom, mladí ľudia rozpoznávajú pomerne skoro, kto ich „priťahuje“, kto sa im „páči“ a majú s „fyzickou príťažlivosťou“, jej pociťovaním, odžite dostatočné skúsenosti i bez záverečných „ohňostrojov“, aby sa v tejto oblasti dokázali úspešne zorientovať. Dostupných informácii o „telesných funkciách“ je veobecne dostatok. Problémom u takýchto žien nie je nedostatok sexuálnych skúseností, takéto ženy zlyhávajú kvôli neznalosti, čo pravá láska znamená, čo to znamená milovať. Preto sa uchyľujú k infantilnému výberu na podklade: 1. príťažlivosť (nedostatky v tomto bode vyvažuje bod 2), 2. užitočnosť daného partnera (prínosy – pychické, materiálne). Prístup k výberu partnera odráža úroveň ich osobnostného rozvoja.
ZDROJ: RUSSELL, Bertrand. Marriage and Morals. New York, Toronto, London : Bantam Books, 1929. 215 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/bez-vzajomnej-lasky-muza-a-zeny-nie-je-mozne-aby-doslo-k-plnohodnotnemu-uspokojeniu-sexualneho-instinktu-jedinca-bertrand-russell-1929/
▐ Zverejnené: 14/01/2026
└ Aktualizované: 15/01/2026 (23:59)
« Manželstvo „z rozumu“: Možné dôsledky voľby takejto formy prostitúcie (Cooke, 1890) »
ZNAČKY: Komentár – Citát – História medicíny – Zdravotníctvo – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Potrat – Feminizmus – Muž a žena – Manželstvo – Hodnotový relativizmus – Kurvenie – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Žena vysokého spoločenského a intelektuálneho postavenia nedávno povedala: „Keď môj manžel večer zatvorí dvere nášho bytu, už nie je mužom, je z neho monštrum!“ Kresťanstvo bolo napodobnené občianskym právom v tejto poslednej zostávajúcej tyranii, ktorú stále dovoľuje uplatňovať na „slabšom pohlaví“. Pre ženu vystavenú najpekelnejším mukám v podobe „manželských práv“ sa zdá, že – doslova – neexistuje žiadna náprava ani v „cirkvi, alebo v štáte“. Náboženstvo takejto žene odpovedá: „Tvojou povinnosťou voči manželovi je poslušnosť“, zatiaľ čo občiansky zákonník jej sťažnosť ignoruje úplne. V krajine, kde sa rozvody môžu uskutočniť na základe tých najnepodstatnejších dôvodov, žiadne obvinenia z krutosti v manželskej komnate, akokoľvek hrozné môžu byť, nemôžu viesť k pojednávaniu. Autor, ešte počas písania tejto knihy, mal najsilnejší dôkaz o tomto v podobe práve ukončeného procesu žiadosti o rozvod. Mladá a krásna dievčina, ktorá získala všetky ocenenia na strednej škole vo svojom meste a následne si odniesla ceny prinášajúce jej štipendium a dámske úspechy na slávnom seminári, bola presvedčená svojimi rodičmi, aby si vzala muža, ktorý bol oveľa nižšej úrovne ako ona, a ktorého jedinou prednosťou bolo bohatstvo. Niekoľko mesiacov po jej svadbe sme boli povolaní, aby sme sa o túto dámu postarali, a len málokedy sme vo svojej profesionálnej praxi videli taký žalostný pohľad. Sotva sme mohli uveriť, že tá vychudnutá a vyziabnutá bytosť pred nami bola troskou [niekdajšej] krásnej dievčiny, ktorá ešte nedávno bola známa svojim šarmom. Namiesto žiarivých očí, ktoré blýskali hrdou inteligenciou, jej [teraz] matné a apatické oči rozprávali smutný príbeh o blížiacom sa šialenstve. Po niekoľkých otázkach, po ktorých nasledovalo fyzické vyšetrenie, bolo stanovenie diagnózy celkom jednoduché. Tento beštiálny manžel priviedol toto úbohé dievča do jej smutného stavu výlučne svojimi excesmi pri uplatňovaní svojich „manželských práv“. Je ťažké si predstaviť, do akého strašného stavu sa dostala celá jej reprodukčná sústava. Maternica, vagína… (Cooke, s. 153-154) »
Čo sme sa teda z uvedeného textu dozvedeli? Mladá žena je donútená k uzavretiu manželstva bez lásky. Budúci manžel: majetný obmedzenec, dôvody: svetské – materiálne. Je prirodzeným predpokladom, vzhľadom na obdobie odohrania sa tohto príbehu, že dotyčná žena bola v čase vstupu do manželstva počestnou dievčinou, tj. sexuálne neaktívnou. Rovnako je možné predpokladať isté charakterové vlastnosti tejto dievčiny, z ktorých vyplývali jej predstavy o podobe zväzku muža a ženy, čo vo veľkej miere najskôr odzrkadľovalo romantické predstavy viktoriánskej éry, nejaké tie vznešenejšie ideály o podobe partnerských vzťahoch, na čo nadväzovalo jej správanie. Pri ďalšom popise tohto prípadu sú čitateľovi predstavené isté procesy ľudského tela, ktorých psychické zablokovanie z jej strany viedlo k ublíženiam na jej tele: „Táto tekutina má určitú špecifickú vlastnosť, ktorá akoby napráva inak nebezpečný stav, v ktorom sa maternica a vagína nachádzajú v dôsledku pohlavného vzrušenia. (Cooke, s. 156)“ Môžeme teda konštatovať, že spomínaná dievčina mala veľmi silné osobnostné štruktúry, ktoré – prevažne podvedome – odmietli podieľanie sa na ponížení vlastnej dôstojnosti, predávanie sa, obetovanie – pre indivíduum toho najintímnejšieho – v procese vzájomného spolužitia pri uspokojovaní „manželských povinností“. Táto žena bola zjavne mravne nezlomnou ženou a bola ochotná prakticky umrieť za zachovanie svojej čistoty v súlade so svojim svedomím, čo by sa najskôr – časom – aj stalo, ak by tomuto prípadu nikto nevenoval pozornosť: „…čo sa nazýva nahromadenie krvi, potom zápaly, potom nasledujú vredy a potom, ak existuje aspoň minimálna predispozícia k rakovine, nastupujú tie strašné, zhubné degenerácie, ktoré odnášajú toľko obetí do predčasných hrobov, (Cooke, s. 156)“ ak by ešte predtým nestihla upadnúť do nejakého toho psychotického stavu. Záležalo by len ta tom, či dlhšie vydrží odolávať psychicky alebo fyzicky, kde sa skôr „zlomí“.
Jedna vec je na tomto príbehu nespochybniteľná: daná mladá žena bola psychicky úplne zdravá a z hľadiska svojho osobnostného rozvoja na vysokej morálnej úrovni. Jej reakcia bola reakciou primeranou danej životnej situácii, v ktorej sa ocitla. Prenesme sa teraz do súčastnosti a pokúsme sa o nejakú tú krátku porovnávaciu analýzu. Osobne tvrdím (a nie som v tom sám), že – ako v minulosti – aj dnes je väčšina vzťahov založená na podklade „výmenného obchodu“, sú to vzťahy „z rozumu“. Jeden partner je vnímaný tým druhým – prvotne – v pozícii sprostredkovateľa istých prínosov. Pre mnohé ženy je ešte aj otehotnenie a pôrod dieťaťa „zmluvným aktom“ zabezpečenia stability, tj. istej úrovne životného štýlu! Čiže, ženy sa i dnes predávajú, dokonca dobrovoľne a priam cielene, zneužívajú svoju sexualitu, prvoplánovo pôsobia na prvú signálnu muža. A je ich obrovské množstvo.
Vzhľadom na rozsah tohto spoločenského fenoménu, ako je možné, že nie je viac podobných reakcii? Štruktúra osobnosti. Mladá žena z nášho príbehu bola príkladom extrémne stabilnej osobnosti. Isteže, takýmito môžu byť aj ženy promiskuitné, no táto bola vnútorne rigidná, neoblomná – vo svojej počestnosti. Jej hodnotový systém a snaha o dosahovanie takého stavu osobnostnej integrity, ktorá je v súlade s ním, mali pre ňu väčší význam, než by mala žiť v neúprimnosti – ponížená a pošpinená. A ako je vidieť z popisu zdravotného stavu, do ktorého ju jej neoblomnosť doviedla – jej postoj bol mimoriadne stály. Naproti tomu, hodnotový systém značnej časti súčasných žien je o dosť „voľnejší“, predovšetkým vo vzťahu k vlastnej sexualite. Predtým, než boli vynájdené pomerne spoľahlivé antikoncepčné prostriedky, bol sexuálny styk vždy vysoko rizikovým, previazaný s možným otehotnením. Povoľnejšie dievčiny, ktoré sa dostali do druhého stavu, pričom im ich milovník „ušiel“, a tak ostali samotné s dieťaťom, no nemali to ľahké. I to otcovstvo sa voľakedy dokazovalo o dosť náročnejšie. Ženy si preto dávali veľký pozor, pokiaľ mali tú možnosť, komu sa fyzicky oddajú. Inštitút manželstva predstavoval – pre ženu a spoločnosť – dokonalý stabilizujúci prvok. Myšlienkový proces ženy v minulosti vyzeral asi takto nejako: „Pokiaľ pohlavný život vedie k splodeniu dieťaťa, tak riskovať túto eventualitu budem len s niekým, kto sa verejne zaviaže a prisľúbi, že je ochotný – spoločne so mnou – niesť zodpovednosť a bude sa spolupodieľať na výžive a výchove nášho dieťaťa.“ Antikoncepcia tento mechanizmus rozbila. Vraj. Ale naozaj? Čiastočne.
Antikoncepcia priniesla zdanlivé odstránenie priamej väzby na „trest“ – graviditu ženy, ktorá bola pred jej objavom veľmi pravdepodobným vyústením „ochutnávania zakázaného ovocia zo stromu sexuálneho poznania“. Žena si už pri výbere partnera nemusela byť úplne istá, už nešlo „o život“. Mohla začať žiť „na skúšku“. Mohla svoju mladosť previazať s obdobím nezáväzného kurvenia. Pardón, viac sa používa zavedený eufemizmus – „experimentovania“. Odrazu sa nepríjemnosti spojené s aktívnym sexuálnym životom potlačili do úzadia a do popredia sa dostala rozkoš a potešenie. Ak „nič“ nehrozí, tak to predsa nemôže byť zlé? Čo je zlé na tom, aby sa človek cítil príjemne, prinášal zároveň radosť aj niekomu inému? Táto „sexuálna revolúcia“ spôsobila transformácia sexu do podoby inštrumentu. Sex sa stal hlavne prostriedkom slúžiacim k docieleniu euforických stavov mysle, navodeniu radosti a uvoľnenia. A keďže, ako ženy, rovnako aj muži, ľudia sa skrátka radi cítia dobre, radi pociťujú príjemné, postupne došlo až k tomu, že sa z prísunu sexuálnych radostí stal vyhľadávaný artikel. Mnohé ženy si túto okolnosť povšimli. Žiadostivosť okolitých mužov, na ktorú nadväzovali rôzne prejavy náklonnosti voči ním, pozitívna spätná väzba zo strany mužov strany, veľakrát sprevádzané neuveriteľnou ochotou a mnohé iné – to všetko im bolo veľmi príjemné. Opička chce banánik? Bude opička poslušná? Opička dostane banánik. Vedené týmto poznaním, pre veľké množstvo žien sa zneužívanie ich sexuality stalo „účinnou medecínou“, ktorou riešia svoje psychické problémy. Zneužívaniu ľudskej sexuality v podobe nástroja, ktorý sa stáva súčasťou rôznych foriem obranných mechanizmov, psychických kompenzácii, prípadne je jej zneužívanie súčasťou prejavov hlbších osobnostných deformácii – tomuto všetkému som sa už čiastočne venoval. Na tomto mieste len spomeniem klasický príklad: neistá mladá žena, ktorá na podklade svojej životnej skúsenosti, napr. absencia záujmu vlastného otca v kritických vývojových obdobiach, nadobudne vedomie „osobnej nedostatočnosti“. Ak sa k tomu pridajú nejaké tie úvodné neúspechy v oblasti ľúbostných vzťahov (využitá v pozícii „objektu“, resp. „experimentujúca“ v tejto polohe), odrazu dostávame ženu, ktorá má tak narušené vnímanie vlastnej sebaúcty, je natoľko zúfalá a bažiaca po pocite blízkosti (intimite) a náklonnosti, akceptácie zo strany inej osoby, pričom nie je ochotná podstúpiť možné riziko ďalšieho emočného zranenia, že sa rozhodne ísť „na istotu“ – „hrať to bezpečne“. Takto potom vznikajú partnerské vzťahy, ktoré neboli zakladané na podklade pravej lásky, ale sú predovšetkým – „symptomatické“.
Vyššie som spomínal „zdanlivosť“ neškodnosti aktívneho pohlavného života. Antikoncepcia má nanešťastie jeden zásadný nedostatok: účinnosť žiadnej formy antikoncepcie NIE JE stopercentná. Táto skutočnosť má potom veľmi závažné dôsledky. Každý sexuálny styk nesie – i naďalej – riziko počatia. Prakticky úplne zanedbateľné, ale vždy prítomné. Každý. Aká žena je ochotná akceptovať, že otehotnie a ona: 1. buď privedie na svet dieťa, ktoré nie je zrodené z pravej lásky, nie je vyvrcholením jedinečného spojenia dvoch milujúcich sa bytosti, prejavom toho najvznešenejšieho, čoho sú na tomto svete muž a žena spoločne schopní, ale je „nehodou“ – pankhartom; 2. alebo rozhodne a vydá trest smrti pre najnevinnejšiu a najbezbrannejšiu ľudskú bytosť? Aká žena je ochotná tolerovať, že by mohla byť – sledom neočakávaných životných udalostí – prinútená voliť si medzi týmito dvoma zúfalými možnosťami? Milujúca a vznešená, ktorá chce pre svoje potomstvo len to najlepšie? Vytváranie dojmu neškodnosti, prezentovanie dúhového obrazu neviazaného sexuálneho života v polohe niečoho, čo neprináša negatívne konzekvencie, vedie mladých ľudí k postojom, kde je sex vnímaný povrchne a ich voľby sú robené veľmi ľahkovážne: „Veď v podstate o nič nejde, stačí si dať pozor na dodržiavanie nejakých tých zákonitosti…,“ čo vedie k značnej obmedzenosti dotyčných. Tí nepociťujú tlak na svoju osobu: dosiahnuť taký stav rozvoja svojej osobnosti, aby som bol schopný – celým svojim životom – sa za svoje rozhodnutie postaviť, niesť zodpovednosť za následky toho, čo som týmto rozhodnutím spôsobil. Práve toto zosobňuje večný archetyp prečistej panny. Panna je ženou, ktorá neskúša, netestuje, nezbavuje sa zodpovednosti. Je zdržanlivou a koná všetko v jej silách preto, aby vedela: skúma svoje možnosti, spoznáva svet, osobne sa rozvíja, utužuje mravnosť svojho charakteru, ale najmä – učí sa vidieť „Pravdu“ vo svete navôkol seba, aby ju neskôr mohla vlastným životom stelesniť. A až si je naozaj istá, v tom momente príde a povie: „Takto a takto je pre mňa spravodlivé žiť, tomuto zasväcujem svoj život!“ Vnáša svetlo do sveta, a čo prehovorí, to aj myslí vážne, dosvedčuje obetou celého svojho života. Práve táto výlučnosť a nemennosť je všetkým tým strašidelným, čoho sa ženy osobnostne nerozvinuté, ale aj muži, najviac obávajú. Všemožne sa vyhýbajú bremenu zodpovednosti. A sú pritom ochotní ísť až do úplných krajnosti, obhajovať a vyjadrovať potešenie z dostupnej možnosti – môcť zavraždiť dieťa, a potom vám ešte budú cielene znižovať závažnosť takéhoto aktu… Úchylné.
Tu už sa pomaly dostávame k rozuzleniu týchto úvah. Taktiež prednedávnom, ste si mohli prečítať mnou zverejnený úryvok o tom, aký silný je sexuálny inštinkt, čo sa týka snáh jedinca o vlastnú sebazáchovu a pretrvanie vlastného druhu. Sexuálny inštinkt má u človeka podobu sexuálneho pudenia k vyhľadávaniu partnera a následnému množeniu sa, sprevádzané príjemnými pocitmi. Existuje značný počet osôb, ktoré robia všetko preto, aby samotné sexuálne potešenie vyčlenili, len aby mohli ľudskú sexualitu zneužívať, bez nesenia akejkoľvek zodpovednosti. Švajčiarsky psychológ Carl G. Jung raz povedal: „…človeka neovláda len sexuálny pud – existujú aj iné pudy, (McGuire, Hull; s. 48)“ čím sa snažil naznačiť, že podoba hlavných motivácii u konkrétneho človeka sa môže značne líšiť. Práve tu môžeme nájsť ten základný dôvod, prečo sú dnešné ženy ochotné obetovať vlastnú dôstojnosť, v ktorom sa koncentruje väčšina z doteraz napísaného. Na jednej strane bývajú intelektuálne obmedzené – nie sú schopné vidieť, uchopiť svojim intelektom atribúty „krásneho“, pretože im chýbajú hlbšie znalosti o tom, čo vlastne ideál „pravá láska“ naozaj znamená, a akú úlohu v ňom hrá sexuálne spolužitie muža a ženy. Veľakrát túto hlbokú neznalosť zvykne doprevádza o to väčšia arogancia: nie sú schopné prijať kritiku svojho správania, odmietajú čeliť realite. Nepotrebujú sa učiť, nepotrebujú sa meniť. Oni sa nemusia v tejto oblasti rozvíjať, stačí, že sú také, aké sú. Darmo básnik Rainer Maria Rilke napísal: „Mladí ľudia (…) nie sú takýto vzťah schopní dosiahnúť, môžu však, pokiaľ svoj život pochopia správne, k takémuto šťastiu dorastať a postupne sa naň pripravovať. Ak milujú, nesmú zabúdať, že sú začiatočníci, bedári života, učeníci lásky – musia sa láske naučiť… (Needleman, s. 135)“ Pche, ani Rilkeho nepotrebujú! V takomto stave duševnej zadubenosti, doprevádzanej pýchou, na nich potom z každej strany útočia názory, ktoré ich presviedčajú o normálnosti a neškodnosti experimentovania v oblasti sexuálneho života. Sex je všade v spoločnosti: sex je všednosť, triviálny ako dýchanie. Do tohto všetkého sa potom zapája najpodstatnejšie: niektoré ženy sú tak „duševne zlomené“, že je pre nich – za týchto okolnosti – „fyzické obetovanie vlastnej dôstojnosti“ prijateľným spôsobom, akým dosahujú uspokojenie svojich psychických – alebo iných životných – potrieb. Niektoré svoj poklesok a prehrešenie dokážu dlhé roky racionalizovať a presviedčat sa o tom, že konali „z lásky“: „Len najhlbšie zúfalstvo mohlo vytvoriť takú silnú a nástojčivú ilúziu… (Yalom, s. 84)“ A potom nie je nijakým prekvapením, že ženy a muži, ktorí nevedia, čo je láska a jediné, čo ich spája je pobehovanie z miesta na miesto, žranica a užívanie toho druhého ako masturbačnej pomôcky, no po nejakom čase – v okaminu zániku potreby dodávok pôvodne požadovaných prínosov – dochádzajú k záveru, že i táto skúška za veľa nestála a bol by fajn… pobrať sa ďalej. Isteže, sú aj takí – obojstranne obmedzení a prízemní, ktorým uvedené vo vzťahu dostačuje… inokedy sa podvedomé štruktúry nedokážu neozývať a u ženy postupne dochádza k rozvinutiu nejakej tej formy psycho-somatickej reakcie. Život píše rôzne príbehy a toto nie je miesto na ich detailný rozbor.
A tak sa dnešné zamyslenie, ktoré začínalo rozborom reakcii psychicky zdravej ženy na skázonosné okolnosti, akým bola vystavená, končí pri ženách s rôznym štádiom narušenosti ich psyché, snažiacich sa všemožne pretvárať realitu do podoby, v akej ju dokážu zvládať, len aby napokon zlyhali – kompletne. Nie sú inak schopné poradiť si so svojimi emóciami, pociťujú veľkú úzkosť a vnútorné napätie… Možnože zaslúžene! Ja keď počujem, ako niekto hovorí, že tá alebo oná emócia je zlá… Problémom NIE SÚ emócie. Je potrebné pýtať sa po primeranosti pociťovaných emócii voči danej situacii. Kanadský psychológ Jordan B. Peterson povedal, parafrazujem: láska je najväčšia forma diskriminácie, pretože vtedy hovoríš: „TY! Práve ty, jedine ty a nikto iný!“ Ja s ním úplne súhlasím. Pravá láska je záležitosťou – VÝLUČNOSTI. Odmietam všetky tie pokusy o „demokratizáciu“ alebo „socializáciu“ lásky. Snahy degradovať ju na úroveň mestskej hromadnej dopravy, kde sa už všetci zviezli, a tak nikto nikomu nič nezávidí. Postoj ženy k vlastnej sexualite rovnako vypovedá mnohé o jej štruktúre osobnosti. Žena, ktorá sa rozhodne „skúšať a experimentovať“, zamietne ideál „pravej lásky“ a začne vlastnú sexualitu zneužívať ako prostriedok, dobrovoľne sa pritom zbavuje vlastnej dôstojnosti – v zmysle poskytovania potešení inému mužovi, akceptuje vlastné postavenie v pozícii objektu umožňujúceho ukojenie sa, takýmto svojim správaním dáva jasne najavo vlastnú mravnú obmedzenosť. Neschopnosť kontrolovať svoje sexuálne impulzy, kombinovaná s ochotou prípadnej vraždi inej ľudskej bytosti? Pričom tá je v tej chvíli priamo súčasťou jej tela a nesie jej genetickú informáciu? To tiež neprehovára o cnostnom charaktere dotyčnej, ale skôr dokladá nejakú formu deformity jej psyché.
Sú isté ženy, vyrástajúce v prostredí plytkosti a prízemnosti, ktorým tieto spojitosti nikdy nikto takto nevysvetlil. Nepovedal im, že môžu svojim životom stelesniť krásu. I keď je to veľmi náročné a v mnohom zázrakom. Azda najmä týmto boli tieto riadky určené. Tak teraz už vedia. A vedia aj muži. Muž, ktorý si váži cnosť svojej partnerky, než sa mu stane ženou a manželkou, tým zároveň prejavuje úctu voči jej dôstojnosti. Ups, azda som práve niekomu nezrušil hodiny „telocviku“. Možnože aj áno…
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:
[1] COOKE, Nicholas Francis. Satan in Society. Chicago – Illinois (USA) : C. F. Vent Company, 1890. 426 strán.
[2] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
[3] NEEDLEMAN, Jacob. Malá knížka o lásce. 1. vydanie. Praha : dybbuk, 2002. 168 strán.
[4] YALOM, Irvin D. Láska a jej kat (Skutočné príbehy uznávaného psychiatra). 1. vydanie. Bratislava : NOXI, 2014. 360 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/manzelstvo-z-rozumu-mozne-dosledky-volby-takejto-formy-prostitucie-cooke-1890/
▐ Zverejnené: 13/01/2026
« Prevládajúce inštinkty človeka: Sebazáchova a snaha o zachovanie svojho druhu (Duffey, 1889) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Materstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Slovania – Spoločenská zodpovednosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
„Dva prevládajúce inštinkty človeka sú inštinkt sebazáchovy a inštinkt pretrvania svojho druhu. Keďže v týchto dvoch inštinktoch bojuje proti smrti seba samého a svojho rodu, je nielen prirodzené a správne, ale aj nevyhnutné, aby boli tak silné ako smrť. Tieto inštinkty tvoria základ celej spoločnosti. Všetka práca a úsilie sveta sa dá priamo vysledovať späť k jednému alebo druhému z týchto dvoch inštinktov. Hladujúci človek bude kradnúť a niekedy dokonca vraždiť, aby získal potravu. Neusmernená sexuálna vášeň taktiež spácha tie najväčšie zneuctenia, len aby ukojila sama seba. (s. 100)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: DUFFEY, Eliza Bisbee. The Relations of the Sexes. New York (USA) : M. L. Holbrook & Company, 1889. 323 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prevladajuce-instinkty-cloveka-sebazachova-a-snaha-o-zachovanie-svojho-druhu-duffey-1889/
▐ Zverejnené: 12/01/2026
└ Aktualizované: 12/01/2026 (17:23)
« Význam tradičnej rodiny pri sebazáchove národa: Sex ako prirodzená súčasť spolužitia muža a ženy, fyzické vyjadrenie pravej – manželskej – lásky (Macfadden, 1916) »
ZNAČKY: Komentár – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Materstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Slovania – Spoločenská zodpovednosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
« Poďme si ujasniť jednoznačné a definitívne pochopenie tohto bodu. Sexuálny inštinkt je jednoducho rasový inštinkt, inštinkt rasového sebazachovania. Na samotnom sexe nie je nič nečisté, nečistým je jeho zneužívanie. Nemravnosť je jednoducho otázkou správania a nemôže byť atribútom žiadnej časti tela. Telo bolo správne nazvané „chrámom Boha“. Nečistota, ak existuje, spočíva v premýšľajúcej mysli, a nie v tele alebo v akejkoľvek jeho časti. Sexuálna vášeň sa často označuje ako naša zvieracia alebo nižšia prirodzenosť. Táto koncepcia je prirodzeným dôsledkom zvráteného pohľadu, ktorý bol podporovaný prudérnosťou. Mysle civilizovaných mužov a žien boli nasýtené touto formou duševného jedu, ale stačí len trochu zdravého rozumu, aby sme videli nielen absurdnosť, ale dokonca aj rúhavý charakter takéhoto nazerania. Sexuálny inštinkt je zdrojom všetkého, čo je sladké, krásne a zušľachťujúce v láske muža a ženy. Je to božská sila, ktorá ich spája a drží pohromade. Hanbiť sa treba len za zneužívanie tejto funkcie – [čo] je otázkou zlého užívania. A to sa stáva iba vtedy, keď je nesprávny mentálny postoj a sexualita ostáva bez zábran, že sa z nej stáva zmyselnosť. (Macfadden, s. 3-4) »
A ja by som doplnil: problémom nie je len situácia, keď sa zo sexuality stáva zmyselnosť a slúži na tupé navodenie príjemných pocitov. Sexualita sa dnes zneužíva v pozícii nástroja aj na dosahovanie mnohých iných cieľov, pričom nenapĺňa svoj hlavný účel: fyzické vyjadrenie pravej lásky. Veľmi častým prípadom býva zneužívanie sexuality zo strany neistej mladej ženy, ktorá si ňou „vykupuje“ priazeň, náklonnosť, falošné zdanie blízkosti inej ľudskej bytosti a naplnenie pocitu akceptovania, v podstate (najmä pri úvodných „nahováračkách“) nekritické potvrdenie okolím, aspoň niekým… Ono v podstate… pre drvivú väčšinu dnešných vzťahov platí konštatovanie z tvorby pána doc. JUDr. Františka Chorváta, CSc.: « …kupuje ženu, aby mal vlastnú, raz navždy kúpenú partnerku na ukájanie svojich potrieb. Dobre zaplatil, aj žena sa dobre predala, na oboch stranách bez (…) vzťahu. » Bez reálneho patnerského vzťahu – plnohodnotného. Ľudská sexualita sa inštrumentalizuje a stáva súčasťou rôzných foriem obranných mechanizmov, psychických kompenzácii: „…neuróza alebo psychóza je porovnateľná s umeleckým dielom, ibaže bola vytvorená ako reakcia na fiktívny cieľ, ktorý zhromažďuje a spája do skupiny tie psychické prvky, ktoré môže využiť, pričom zbiera len tie, ktoré sľubujú výsledky v úsilí o dosiahnutie [pocitu] istoty [najmä stav vnímaného psychického bezpečia jedinca, pozn.] Pokus o dosiahnutie maximalizácie svojho ega zlyháva, pretože je nasmerovaný nesprávnym smerom. Neuróza alebo psychóza je preto konštruktívnym výtvorom, kompenzačným produktom, ktorý však zlyháva kvôli nesprávnemu nasmerovaniu, (Adler, s. xx-xxi)“ prípadne je jej zneužívanie súčasťou prejavov hlbších osobnostných deformácii. Plošne sa zneužíva na „dosahovanie niečoho“, dávno prestala slúžiť, nebýva fyzickým vyjadrením pravej lásky, ale to už sa opakujem…
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:
[1] ADLER, Alfred. The Neurotic Constitution – Outlines of a Comparative Individualistic Psychology and Psychotherapy. New York (USA) : Moffat, Yard and Company, 1917. 456 strán.
[2] CHORVÁT, František. Láska – Materstvo – Budúcnosť. 2. doplnené vydanie, Martin (Slovenská republika) : Vydavateľstvo Osveta, 1982. 192 strán.
[3] MACFADDEN, Bernarr. Manhood and Marriage. New York City (USA) : Physical Culture Publishing Co., 1916. 372 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vyznam-tradicnej-rodiny-pri-sebazachove-naroda-sex-ako-prirodzena-sucast-spoluzitia-muza-a-zeny-fyzicke-vyjadrenie-pravej-manzelskej-lasky-macfadden-1916/
▐ Zverejnené: 11/01/2026
« Výchova k promiskuite: Doktrína „voľnej lásky“ a „bezpečného sexu“ (Duffey, 1889) »
ZNAČKY: Komentár – Citát – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
« Ale čo vlastne znamená táto doktrína „voľnej lásky“, ktorej šírenie sledujeme s takým znepokojením? Dôkladná analýza učení a príkladov jej zástancov mi umožnila vypracovať nasledujúce vyhlásenie bez akýchkoľvek obratov v jazyku alebo skresľovania myšlienok. Myslím, že ho títo samotní uznajú a potvrdia v každom detaile. Po prvé, ich základným princípom je, že „sexuálna láska je pre našu bytosť taká esenciálna, že by mala byť zaradená medzi životné potreby“. Presne tieto slová citujem od jedného z apoštolov tohto „prírodzeného náboženstva“, ktorý ich napísal dávno predtým, ako sa o „socialistických reformátoroch“ dozvedel celý svet. Tón ich učení ide ešte ďalej a vyzdvihuje „sexuálnu lásku“ nad všetky ostatné city. Povinnosť, česť, zodpovednosť, domov a rodina, to všetko musí ustúpiť pred jej požiadavkami. (Duffey, s. 87-88) »
A ja by som rád doplnil: žiaden bezpečný sex bez pravej lásky NEEXISTUJE! Je tragédiou, že aj po našich školách chodia primitívne individuá, ktoré mladým ľuďom prezentujú „sexuálny styk“ ako nejakú formu „športovej aktivity“, „telocvik vo dvoch“. Neraz dokonca pomedzi mládež chodí o niečo staršia mládež, vysokoškolskí študenti združení v kadejakých spolkoch „snaživých chumajov“, u ktorých absentuje – dúfajme, že len dočasne – mravná rovina ich osobnostnej štruktúry. Zacitujem zo svojho staršieho článku: « Ďalšou okolnosťou, ktorá vedie k obdobnému správaniu žien je potom „komercializácia lásky“, kedy sa z lásky (ako aj zo samotnej ženy) stáva spotrebný artikel. Do popredia sa tlačí zábava, promiskuita, okamžité uspokojenie sexuálnych impulzov. Deti sú vychovávané k praktikovaniu „bezpečného sexu“ – ku kurveniu, pričom ani len netušia, čo láska v skutočnosti je. Pred niečim takýmto varoval už rakúsky psychiater Viktor E. Frankl, keď sa dožadoval, aby ľudská sexualita: „…nebola izolovaná a dezintegrovaná tým, že sa vytrháva z lásky, a práve preto je dehumanizovaná. (Frankl, 2006)“ » Dnes už by som asi napísal, že ono dochádza k poníženiu ľudskej dôstojnosti oboch partnerov. A mimochodom, Eliza Bisbee Duffey je jednou z prvých žien bojujúcich za emancipáciu žien, len tak medzi nami. Ups.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:
[1] DUFFEY, Eliza Bisbee. The Relations of the Sexes. New York (USA) : M. L. Holbrook & Company, 1889. 323 strán.
[2] FRANKL, Viktor E. Lékařská péče o duši (Základy logoterapie a existenciální analyzy). Brno (Česká republika) : Cesta, 2006. 240 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/vychova-k-promiskuite-doktrina-volnej-lasky-a-bezpecneho-sexu-duffey-1889/
▐ Zverejnené: 11/01/2026
« Kurvenie? Každý ľúbostný vzťah, ktorý nevznikol na poklade pravej lásky… (August Strindberg) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Inšpirácia – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo
ZDROJ: STRINDBERG, August. Príbehy zo života manželského. 2. vydanie. Bratislava (Česko-Slovensko) : Tatran, 1980. 336 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kurvenie-kazdy-lubostny-vztah-ktory-nevznikol-na-poklade-pravej-lasky-august-strindberg/
▐ Zverejnené: 08/01/2026
« Žena pre manžela, muž pre manželku – záchranou [1 Kor 7,16-17 / Biblia Kristiána III. Dánskeho, 1550] »
ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Psychológia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
„Lebo veď čo ty vieš, žena,
či nezachrániš muža?
Alebo čo ty vieš, muž,
či nezachrániš ženu?
Každý tak, ako mu Pán udelil,
každý tak, ako bol povolaný.“
PREKLAD: © Bystroumný (Na podklade uvedených zdrojov.)
VEĽMI ORIENTAČNÝ PREPIS PÔVODNĚHO TEXTU:
„Oc huad vedst du Quinde/om du Kant göre Wanden salig? Eller du Mand/huad vedst du/om du Kand göre Quinden salig? Dog som Gud haffuer vddelt til huer.“
/ (Biblia, 1550)
ZDROJE:
[1] Biblia – Das er den gantfte Hellige Scrifft/sofer paa Danfte [King Christian III’s Bible‘]. Rostock (Nemecko) : Ludowich Dietz, 1550. cca. 1100 strán.
[2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 7. kapitola (16-17). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
[3] THE HOLY BIBLE, containing The Old Testament and The New (Appointed to be Read in Churches). Newly translated out of the Original Tongues and with the former translations diligently Compared and Revised. Oxford (Anglicko) : Theater, 1688. cca. 1150 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zena-pre-manzela-muz-pre-manzelku-zachranou-1-kor-716-17-biblia-kristiana-iii-danskeho-1550/
▐ Zverejnené: 08/01/2026
« Žena pre manžela, muž pre manželku, pre ich deti – posvätením [1 Kor 7,12-15 / The Holy Bible, 1688] »
ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Psychológia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
„A ostatným hovorím ja, nie Pán:
ak má niektorý brat neveriacu ženu,
a tá – s potešením – žije s ním,
nech ju neopúšťa.
A zase žena, ktorá má neveriaceho muža,
a ten – s potešením – žije s ňou,
nech ho neopúšťa.
Lebo neveriaci muž je posvätený manželkou,
a neveriaca žena je posvätená manželom.
Ináč by boli vaše deti nečisté,
ale teraz sú sväté.
Ale ak sa neveriaci rozhodne odísť,
nech si ide.
Brat alebo sestra nie sú v takých prípadoch pod otroctvom,
ale Boh nás ku pokoju povolal.“
PREKLAD: © Bystroumný (Na podklade uvedených zdrojov.)
PÔVODNÝ TEXT:
„And the woman which hath an husband that believeth not,
and if he be pleased to dwell with her,
let her not leave him.
For the unbelieving husband is sanctified by the wife,
and the unbelieving wife is sanctified by the husband:
else were your children unclean;
but now are they holy.
But if the unbelieving depart, let him depart.
A brother or a sister is not under bondage in such cases:
but God hath called us to peace.“
/ (The Holy Bible, 1688)
ZDROJE:
[1] THE HOLY BIBLE, containing The Old Testament and The New (Appointed to be Read in Churches). Newly translated out of the Original Tongues and with the former translations diligently Compared and Revised. Oxford (Anglicko) : Theater, 1688. cca. 1150 strán.
[2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 7. kapitola (12-15). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zena-pre-manzela-muz-pre-manzelku-pre-ich-deti-posvatenim-1-kor-712-15-the-holy-bible-1688/
▐ Zverejnené: 08/01/2026
« Voľba pravdy, dobra a krásy: Všetko smiem, ale nie všetko prospieva… [1 Kor 6,12 / La Biblia – Casiodoro de Reina, 1569] »
ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Psychológia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Smrť
„Všetko smiem, ale nie všetko prospieva;
všetko smiem, ale ja nebudem ničím ovládaný.“
/ (Roháček, 2007)
PÔVODNÝ TEXT:
„Todas las cosas me son licitas, mas no todas conuiené: todas las cosas me son licitas, mas yo no me meteré debaxo de potestad de nada.“
/ (La Biblia, 1569)
ZDROJE:
[1] LA BIBLIA, QVE ES, LOS SACROS LIBROS DEL VIEIO Y NVEVO TESTAMENTO. Trasladada en Español. 1569. cca. 1300 strán. [Pozn.: Tento exemplár je faksimile originálu, ktorý daroval mestu Frankfurt španielský teológ a prekladateľ Svätého písma Casiodoro de Reina.]
[2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 6. kapitola (12). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/volba-pravdy-dobra-a-krasy-vsetko-smiem-ale-nie-vsetko-prospieva-1-kor-612-la-biblia-casiodoro-de-reina-1569/
▐ Zverejnené: 07/01/2026
« Zlyhanie adaptačných schopnosti jedinca – Neschopnosť čeliť požiadavkám reality: Hľadanie otupenia vlastnej mysle, absencia (resp. potlačenie) svedomia… (Tolstoj) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Etika – Inšpirácia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Smrť
„…sa celý život venujú výrobe týchto otupujúcich predmetov. Navyše, používanie týchto vecí je zjavne škodlivé, spôsobuje strašné zlo, poznané a priznané všetkými, zapríčiňuje zničenie väčšieho počtu ľudských bytostí, ako zahynulo vo všetkých vojnách a v dôsledku nákazlivých chorôb – dohromady. A ľudia o tomto vedia; takže to nemôže byť tak, že sa voľačo také robí na udržanie pozdvihnutého ducha človeka, pre akúsi veselosť, nebodaj jednoducho preto, lebo to robia všetci. Musí v tom byť niečo iné. Po celý čas a všade stretávame mužov, ktorí milujú svoje deti, pripravených podstúpiť akékoľvek obete pre ich blaho, no napriek tomu míňajú peniaze na vodku, víno, pivo alebo utrácajú za ópium či hašiš, prípadne aj za tabak, dosť na to, aby nakŕmili svoje trpiace a hladujúcich deti, alebo – aspoň – ich ochránili pred biedou. Je zrejmé, že ak sa človek ocitne v situácii, keď si nevyhnutne musí vybrať medzi tým, či vystaví svoju milovanú rodinu utrpeniu a strádaniu, alebo sa zdrží otupujúcich látok, a on si napriek tomu vyberie prvú možnosť, je k tomu podnecovaný niečím vážnejším, než že to robia všetci a je to príjemné. Je zrejmé, že to nerobí preto, aby si zlepšil náladu alebo pre zábavu, ale existuje nejaký podstatnejší dôvod. Tento dôvod, pokiaľ ho chápem na podklade čítania o tejto téme a pozorovaniach iných ľudí, a najmä seba samého, keď som zvykol piť víno a fajčil tabak, tento dôvod je podľa mojich pozorovaní nasledovný: počas obdobia vedomého života môže človek často v sebe rozpoznať dve oddelené bytosti: jednu slepú, fyzickú, a druhú obdarenú videním, duchovnú. Táto slepá zvieracia bytosť: žerie, pije, odpočíva, spí, rozmnožuje sa a pohybuje sa ako natiahnutý stroj; vidiaca duchovná bytosť, prepojená s tou zvieracou, sama nič nerobí, ale iba vyhodnocuje činnosť žijúcej bytosti tým, že s ňou súhlasí, pokiaľ jej aktivity schvaľuje, a tým, že sa nad ňou pohoršuje, ak neschvaľuje. Táto vidiaca bytosť môže byť prirovnaná k ihlici kompasu, ktorá ukazuje jedným koncom na sever, tým druhým potom opačným smerom, na juh… (…) Presne takýmto istým spôsobom vidiaca duchovná bytosť, ktorej prejavenie sa v bežnom jazyku nazývame svedomím, vždy ukazuje jedným pólom k správnemu a druhým – opakom – smerom k zlu, a my si ju nevšimneme, kým sa neodchýlime od smeru, ktorý nám bol daný… Keďže na to, aby sa prejavilo vedomie duchovnej bytosti, je potrebné vykonať nejaký čin, ktorý je v rozpore so smerom svedomia, vykázať odchýlku živočíšnej činnosti od smeru indikovaného svedomím. A tak ako námorník nemohol pokračovať v práci s veslami, strojmi alebo plachtami, dokiaľ vedel, že ide nesprávnym smerom, kým nezmenil kurz svojho smerovania ukazovaný ručičkou kompasu, alebo si túto odchýlku pred sebou samým nezakryl; presne tak každý človek, ktorý si uvedomuje túto dualitu… a vplyvu jej animálnosti, nemôže pokračovať vo svojej činnosti, kým ju buď nezosúladí so svojím svedomím, alebo pred sebou neskryje varovania svedomia o neprávosti svojho živočíšneho života. Môžeme povedať, že celý život človeka pozostáva iba z týchto dvoch činností: (1) uvedenia svojich konaní do súladu so svedomím; a (2) utajovania signálov svedomia pred sebou samým, aby dotyčný mohol pokračovať v určitom smere života. Niektorí robia to prvé, iní si vyberajú to druhé. Na dosiahnutie prvého existuje iba jeden prostriedok – morálne osvietenie, zväčšenie svetla v sebe a venovanie pozornosti tomu, čo je týmto svetlom osvetlované; na dosiahnutie druhého – skryť pred sebou samým napomenutia svedomia – existujú dva spôsoby: jeden vonkajší, jeden vnútorný. Vonkajší spôsob spočíva v činnostiach, ktoré odvádzajú pozornosť od napomenutí svedomia; vnútorný spôsob spočíva v zatemnení samotného svedomia. (s. 124-126)“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič (aka Lyof N. Tolstoï). Essays, Letters, Miscellanies – Volume I. / The Novels and Other Works of Lyof N. Tolstoï. New York (USA) : Charles Scribnerʹs, 1911. 316 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zlyhanie-adaptacnych-schopnosti-jedinca-neschopnost-celit-poziadavkam-reality-hladanie-otupenia-vlastnej-mysle-absencia-resp-potlacenie-svedomia-tolstoj/
▐ Zverejnené: 05/01/2026
« Pacienti ležiaci vo vykopaných hroboch: Nová terapeutická metóda používaná v procese liečenia závislosti (1903) »
ZNAČKY: Vianoce – Nový rok ║ Umenie – Ilustrácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Psychológia – Ľudský život – Smrť – Carpe diem
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 19, 1903 (Vol. 123), No. 3374. Londýn (Anglicko), 1903.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pacienti-leziaci-vo-vykopanych-hroboch-nova-terapeuticka-metoda-pouzivana-v-procese-liecenia-zavislosti-1903/
▐ Zverejnené: 03/01/2026
└ Aktualizované: 07/01/2025 (02:01)
« Spln: Privrátená tvár Mesiaca podobajúca sa hodinám v hale (1895) »
ZNAČKY: Vianoce – Nový rok ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Komentár – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina– Rodičovstvo – Materstvo – Národ – Rodoľubstvo – Kresťanstvo
« [SALŌMĒ – židovská princezná:] „Aké nádherne je vidieť Lunu na nebesiach. Je ako malá minca, drobný strieborný kvietok. Je odťažitá a cudná. Som si istá, že je panna. Má krásu panny. Áno, je panna. Nikdy sa nepošpinila. Nikdy sa neoddala mužom, ako ostatné bohyne. (Oscar Wilde – Salome, 1907 / s. 17)“ »
Veľmi zaujímavé. Oscar Wilde práve týmito slovami vyjadril ním vnímaný archetypálny vzorec, ktorý doprevádza ideál osoby v postavení „žena – bohyňa“, čím vo veľkej miere zachytil podstatu samotnej „ženskosti“. Osobne mi pripomenul moje vlastné slová, ktoré som napísal pred niekoľkými rokmi. Ja som si ich teda vo svojom archíve vyhľadal a zacitujem vám z nich: « Byť ženou je veľké poslanie, znamená niesť na pleciach znamenitú zodpovednosť. Žena umožňuje. Je preto neuveriteľne prekvapujúce, aké je dnes medzi mladými ženami populárne pýtať sa, nuž veru, akosi obmedzene: „A prečo nie?“ Z prozaického dôvodu: ak budem „hocičo“, tak nebudem „nič“. Tá otázka stojí celkom naopak: „Čo áno?“ a byť si sakramentsky istý, až ten svoj súhlas vyslovím. Najpodstatnejšie atribúty ľudskej sexuality majú charakter „socio-biologický“. Ak si napríklad niekto myslí, že hlavným odkazom Vianoc je narodenie Ježiša Krista, tak sa príšerne mýli, pretože existuje okolnosť, bez ktorej by k žiadnemu pôrodu nedošlo. Prirodzene. Hlavným odkazom Vianoc je: Panna počala z Ducha Svätého, čo je iba symbolickým vyjadrením – žena sa slobodne rozhodla a vybrala si „zrod myšlienky“, jej hmotné stelesnenie v prostredí reálneho sveta. Ona. Nikto iný. Tento po tisícročia predávaný príbeh je dokonalým posolstvom pre každú jednu ženu a vypovedá o nenahraditeľnosti a tom najvyššom význame žien, ktoré v podstate určujú podobu jednotlivých rodín, časom rodov a národov. Toto je potom prirodzeným spôsobom presiahnutia vlastného života, ktorý získava pokračovanie… a hlbší zmysel. Rozhodujúcou u ženy je jej ochota k voľbe, aký príbeh svojim životom umožní napísať. Doslova až fyzicky, vlastnou „krvou“. Satanique? Nikto nie je vzdialenejší pravde ako ten človek, ktorý prehovára tupé tárania o bezmocnosti žien. Nenájde sa v tomto svete iné stvorenie, ktoré by malo povahou svojej existencie bližšie k… staroegyptským, antickým alebo židovsko-kresťanským… jednoducho ku konceptu „božského“, už zo svojej prirodzenosti a nemenným danostiam ustanoveným biologickým základom, ako má žena; čo sa týka jej pozície pôvodcu, pôvodného autora, priam stvoriteľa. Nikto jej nič také nemusí prinavracať, nikdy a nikým jej to nebolo odobrané…“ »
A ešte by som rád pripojil jeden citát od Carla G. Junga, ktorý povedal: „Niektorí vedci tvrdia, že Ježišove vzkriesenie, panenské zrodenie, zázraky – všetky tieto veci, ktoré po veky živili kresťanské myslenie – sú pekné príbehy, ale viac-menej nepravdivé. Avšak ja hovorím, aby sme neprehliadali fakt, že tieto myšlienky, ktoré so sebou počas mnohých generácii niesli milióny ľudí, sú veľké a večné psychologické pravdy. Pozrime sa na túto pravdu z hľadiska psychológa. Je tu ľudská mysel bez predsudkov, poškvrny, kazu, symbolizovaná pannou. A táto panenská myseľ človeka môže zrodiť samotného Boha. (s. 37)“ Toto je, opäť, len ďalší rozmer tohto významného konceptu: počatie Panny Márie z Ducha Svätého a narodenie Ježiša Krista. Významného azda aj pre dnešné ženy a snáď aj pre mužov, ktorí by sa mali zaujímať, aká matka bude vychovávať ich detí.
POZNÁMKA: Koncept „panenstva“ nie je vždy správne pochopený. Mnoho kresťanských žien ho používa v polohe „znaku kvality“, „puncu prvotriednej akosti“, keď sa v procese dvorenia a následnej svadby „predávajú“ za zabezpečenie stability ich životného štýlu, po vzore tých neveriacich, prevažne nejakým tým somrákom, hlavneže solídnym a stabilným. Tieto ženy nevedie „pravá láska“, pretože v drvivej väčšine prípadov – nie sú schopné vidieť a vnášať „Pravdu“ do sveta navôkol seba (viď Kierkegaard), podieľať sa na tom svojim životom…
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:
[1] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
[2] STEVENSON, Robert Louis. A Child’s Garden of Verses. New York (USA) : Charles Scribnerʹs Sons + Londýn (UK) : John Lane; 1895. 140 strán.
[3] WILDE, Oscar. Salome. New York, Boston (USA) : H. M. Caldwell, 1907. 122 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/spln-privratena-tvar-mesiaca-podobajuca-sa-hodinam-v-hale-1895/
▐ Zverejnené: 05/12/2025
« Na manželstve muža a ženy, na matke a otcovi, na tradičnej rodine – ZÁLEŽÍ (Henry Neumann, 1928) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Hodnotový relativizmus – Progresivizmus – Nihilizmus – Úpadok
„…avšak, sú morálne črty [rysy, znaky, pozn.], ktoré je v niektorých kruhoch práve teraz módne znevažovať. Napríklad, v diele ‚Man and Superman‘, keď je rodina zhrozená z predstavy, že sa slobodná mladá dáma stane matkou, John Tanner poznamenáva: ‚Preukáže štátu službu.‘ Toto je typický spôsob ignorovania základných rozdielov pri pokuse o – byť vtipný. Keby ľudia boli len stvoreniami z mäsa a krvi ako dobytok, potom [by platilo], čím väčší počet chovných fariem na ich chov, tým väčšia služba. Ibaže talent na tvorbu epigramu by nemal zakrývať rozdiel medzi stodolou a domovom, takéto rozlišovanie toho najvyššieho významu, [a že], pokiaľ sú ľudské duše kandidátmi na dosahovanie dokonalostí, [tak to] z nás robí ľudí a nie zvieratá. K tomuto patria lepšie mysle, jemnejšie a hlbšie duchovné vnímanie, vlastnosti mozgu a duše, ktoré sa najlepšie rozvíjajú nie na farmách, ale v domovoch, kde otec a matka žijú trvalo spolu, kde sa obaja rodičia, napriek všetkým svojim zlyhaniam, neustále snažia spojiť to najlepšie zo seba v prospech odlišného a (…) [napokon toho] najlepšieho vo svojich potomkoch. Ľudstvu neprospieva len to, že sa k ľudskému rodu pridá ďalšie dieťa. Prínos závisí od toho, aké je to dieťa, a to zase závisí od prostredia, v ktorom vyrastá. (s. 22)“
Pôsobivý citát o dôležitosti tradičného usporiadania spoločnosti, o potrebe zabezpečenia plynulého fungovania prirodzených mechanizmov v nej. Pripomína nám, že základné hodnoty ako: láska, manželstvo muža a ženy, rodina a výchova detí – sú nadčasové a nenahraditeľné, tj. nemajú žiadnu inú plnohodnotnú alternatívu.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: NEUMANN, Henry. Modern youth and marriage, New York, Londýn : D. Appleton and Company, 1928. 148 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/na-manzelstve-muza-a-zeny-na-matke-a-otcovi-na-tradicnej-rodine-zalezi-henry-neumann-1928/
▐ Zverejnené: 04/12/2025
« Prirodzená majetníckosť biologickej matky vo vzťahu k svojmu dieťaťu (Anna Freud) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Rodina – Materstvo – Rodičovstvo – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Hodnotový relativizmus – Progresivizmus – Nihilizmus – Úpadok
„Psychologický problém náhradnej matky je zrejmým aj pre tých, ktorí inak odmietajú brať psychologické komplikácie príliš vážne. Majetníctvo matky je, ako vieme, dôležitým faktorom vo vzťahu matka-dieťa. Dieťa začína svoj život ako časť matkinho tela. Pokiaľ ide o pocity matky, zostáva to takto niekoľko rokov. Egoistické reakcie matky sa normálne týkajú aj jej dieťaťa. Ublíženie dieťaťu matka vníma ako ublíženie jej samotnej. Každý človek zvyčajne preceňuje svoju vlastnú dôležitosť, svoju vlastnú osobnosť a svoje vlastné telo. Toto preceňovanie zo strany matky zahŕňa aj dieťa. (…) Je to práve (…) majetníckosť a preceňovanie, ktoré sú základom materskej lásky, umožňujú matkám znášať záťaž práce pre svoje deti bez toho, aby sa cítili zneužívané. Je všeobecne známe, že iba láska k deťom zabráni tomu, aby ich neustále požiadavky, neustály hluk, ktorý spôsobujú, a neustále škody, ktoré napáchajú, neboli nimi považované za nepríjemnosť. (s. 39-40)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: FREUD, Anna; BURLINGHAM, Dorothy T. War and Children. New York (USA) : Medical War Books, 1943. 191 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prirodzena-majetnickost-biologickej-matky-vo-vztahu-k-svojmu-dietatu-anna-freud/
▐ Zverejnené: 04/12/2025
« Etika sexuálneho vzťahu muža a ženy v rámci manželského spolužitia »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Kurvenie – Voľná láska – Promiskuita – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Progresivizmus – Úpadok – Peklo
„Muži a ženy sa musia naučiť významu sexuálneho vzťahu a jeho možnému vplyvu na život a charakter. Párenie je viac než len rozmnožovací akt; je to splynutie tela, duše a ducha, ktoré zušľachťuje alebo ponižuje podľa postoja účastníkov. Pre oboch, manžela aj manželku, má funkciu v duševnom rozvoji… (s. vii)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: STOCKHAM, Alice B. Karezza – Ethics of Marriage. Chicago (USA) : Alice B. Stockham & Co., 1897. 142 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/etika-sexualneho-vztahu-muza-a-zeny-v-ramci-manzelskeho-spoluzitia/
▐ Zverejnené: 30/11/2025
« Dobro? Hľadanie večných právd, nimi kladených obmedzení (ohraničení človeka) a ich stelesňovanie vo svete navôkol seba (Tolstoj) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Ortodoxia – Filozofia – Ľudský život – Cnosť – Mravný ideál – Krása
„Šťastie je uspokojenie potrieb ľudskej bytosti žijúcej od narodenia až po smrť iba na tomto svete; ale dobro je uspokojenie požiadavok večnej podstaty žijúcej v človeku. (Tolstoj, s. 13)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. The Journal of Leo Tolstoi – Vol. I. (1895-1899). New York (USA) : Alfred A. Knopf, 1917. 428 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dobro-hladanie-vecnych-pravd-nimi-kladenych-obmedzeni-ohraniceni-cloveka-a-ich-stelesnovanie-vo-svete-navokol-seba-tolstoj/
▐ Zverejnené: 07/07/2025
« Starý manželský pár alebo Ovídius a jeho predstavy o láske »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Materstvo – Rodina – Pokora – Služba – Antika – Mytológia
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:
[1] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses. Preložil: Thomas Orger. Londýn (UK) : John MIller, 1814. 605 strán.
[2] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses (Translated into English Prose). 5. opravené vydanie. Londýn (UK) : G. and W. B. Whittaker, J. Nuun, Longman, Hurst, Rees, Orme and Brown, Lackington, Hughes, Hardings, Mavor and Lepard, H. Mackie; 1822. 570 strán.
[3] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses (The Original Text Reduced to the Natural English Order with a Literal Interlinear Translation). New York City (USA) : Arthur Hunds and Company, 1895. 443 strán.
[4] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses (In Two Volumes / Volume I. – Books I.-VIII.) Cambridge – Massachusetts (USA) : Harvard University Press, London (UK) : William Heinemann Ltd.; 1951. 480 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stary-manzelsky-par-alebo-ovidius-a-jeho-predstavy-o-laske/
▐ Zverejnené: 06/07/2025
« Biologická prirodzenosť ženského pohlavia: Rodiť by mali mladé ženy (1861) »
ZNAČKY: Umenie – Hudba – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Materstvo – Rodina – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
DOPORUČENÉ VIDEO: Natalie Dessay & Michel Legrand – You and I Plus One, 2017 (Youtube)
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:
[1] ASHTON, James. The Book of Nature (Containing Information for Young People Who Think of Getting Married, on the Philosophy of Procreation and Sexual intercourse, Showing how to Prevent Conception and to Avoid Child-bearing; also, Rules for Management During Labor and Child-birth. New York (USA) : Wallis & Ashton, 1861. cca 70 strán.
[2] NEWMAN, J. P. (ed.) Golden Links in the Chain That Connects Mother, Home and Heaven. St. Louis and New York (USA) : N. D. Thompson Publishing Co., 1890. 524 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/biologicka-prirodzenost-zenskeho-pohlavia-rodit-by-mali-mlade-zeny-1861/
▐ Zverejnené: 20/06/2025
« „Na tom, kto dieťa vynosí, zas až tak nezáleží,“ vraj. Naozaj? »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Mravný ideál – Krása – Ľudský život – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Výchova
Minulý mesiac som si zakúpil knihu, ktorú napísal americký psychológ – Lawrence E. Hedges. Je to už staršia (pomerne hrubá) kniha s nejakou tou teóriou, no najmä veľmi detailným opisom rôznych klinických prípadov. Kto by povedal, že o pár týždňov na to, sa v našej spoločnosti začnú ozývať hlasy o tom, ako na tej „matke“, ktorá dieťa vynosí, zas až tak nezáleží. Rozhodol som sa preto priniesť jeden krátky citát na zamyslenie, či sa dotyční náhodou nemýlia, a aký traumatický zážitok pre novorodenca môže predstavovať okamih, keď po narodení o matku okamžite príde. Neviem, (pravdepodobne nielen pre mňa) je naozaj veľmi ťažké pochopiť, ako niekomu nedochádza, že vzťah „matka-dieťa“, vzájomná väzba medzi nimi sa buduje – pomerne dlhú dobu – už počas samotného tehotenstva. Na to by sa nemalo zabúdať. A ono je to vlastne paradox, ako sa poniektorí tvária: „Takto to určite nie je,“ snažia sa materstvo oddeliť od tehotenstva, aby samotné tehotenstvo potom prezentovali ako indiferentný „biologický akt“, prípadne ak už takúto argumentáciu čiastočne akceptujú, vzápätí ju nejako znevažujú – znižujú jej význam, lebo by si inak možnože museli priznať, aj napríklad: „Veď pri tých potratoch… sa naozaj vraždia…“ Kto? Dopovedzte.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: HEDGES, Lawrence E. In Search of the Lost Mother of Infancy. New Yersey (USA) : Jason Aronson, 1994. 354 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/na-tom-kto-dieta-vynosi-zas-az-tak-nezalezi-vraj-naozaj/
▐ Zverejnené: 17/06/2025
« Muž + Žena + Dieťa = Rodina (Lost Horizon, 1973) »
ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Psychológia – Mravný ideál – Krása – Ľudský život – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Výchova – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: JARROT, Charles (režisér). Lost Horizon. UK, USA : Ross Hunter Productions, 1973.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/muz-zena-dieta-rodina-lost-horizon-1973/
▐ Zverejnené: 09/06/2025
« Manželstvo: Dokonalý priestor pre sexuálne spolužitie muža a ženy (1914) »
ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Kresťanstvo – Slovania – Progresivizmus – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Kurvenie – Peklo – Úpadok – Smrť
„…silný dôraz bude kladený na sebakontrolu v sexuálnom živote. Je to dôležité. No nech žiaden človek nepredpokladá, že ak aj dosiahne úplné majstrovstvo v tejto oblasti, tak sa mu podarilo vyčerpať život obohacujúce zdroje vlastnej sexuality. So sebaovládaním, a iba s ním, je účinný, plnohodnotný život možný, no len tým sa nevyhnutne nedosiahne. Človek môže udržiavať svoje sexuálne impulzy pod rigidnou kontrolou aj bez najvyšších a najušľachtilejších motívov. No táto sebadisciplína je len začiatok, nevyhnutná podmienka pre kultiváciu citov, z ktorej pramenia hlboké, obohacujúce zdroje života. Tak očividnou – akou len môže byť – pravdou je to, že ani jeden človek nemôže realizovať v žiadnej miere tie najjemnejšie možnosti svojho intelektuálneho života bez toho, aby netrénoval a nekultivoval svoj intelekt. Ešte väčšou, omnoho väčšou nevyhnutnosťou je kultivácia citov pri snahe o ich prehĺbenie, skrášlenie a obohatenie ľudského života v plnom rozsahu, pretože city sú duchovnou kvalitou našej duše, v ktorej pramenia najvyššie úrovne ľudských cítení a aktivít, a ktoré nekonečne citlivejšie ovplyvňujú náš rast alebo úpadok.
Príroda stvorila muža a ženu tým spôsobom, aby sa navzájom dopĺňali. ‚Ako muža a ženu ich stvoril.‘ Najvyššou funkciou manželstva je doplniť život toho druhého v tele, intelektuálne aj duševne. Muži a ženy si navzájom plnia najhlbšie potreby aj mimo manželstva, no v podstatne menšej celistvosti. Bohatý sexuálny život nespočíva iba vo vzájomnom užívaní pocitov uspokojenia, ale skôr vo vzájomnom objavovaní, jedného tým druhým… (…) Realizuje sa v neustále prehlbujúcom vzájomnom sympatizovaní, v ktorom každý nachádza priame prepojenie na životnú úplnosť, ktorá strháva špinu z ľudských charakterov a dáva šancu zrodu tých najušľachtilejších ľudských impulzov. Sebadisciplína je nevyhnutnou podmienkou pre kultiváciu citov. Na druhej strane, prirodzeným ovocím sily citu býva rast schopnosti sebakontroly. Tá sa vynára a stáva – čoraz viac a viac – žitou realitou ťažkých zápasov vo vedomí človeka. Robí z nej podvedomý výsledok vedome zvolených ideálov.
Ľudskú lásku tvoria tri základné elementy: fyzickosť, intelektuálnosť a duchovnosť. Láska je úplnou len vtedy, ak sú tieto elementy vzájomne späté do nedeliteľnej jednoty: fyzické bytie kontrolované a pozdvihnuté duchovnosťou. V manželstve, ak je náklonnosť úprimná, pôžitok odvodený z fyzického elementu nie je iba legitimujúcim, ale slúži k oživeniu a posilneniu lásky ako celku. No nech len človek oddelí fyzické od toho ostatného, nech sa rozhodne vyhľadávať čisté sexuálne potešenie oddelené od manželskej lásky, a jeho sexuálny život sa rázom prepadá na tú najnižšiu zvieraciu úroveň, ktorá mu zatarasí cestu k skutočne vznešeným pocitom náklonnosti voči inej ľudskej bytosti. Jeho schopnosť čistej lásky je závažne poškodená. (Exner, 1914)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: EXNER, M. J. The Rational Sex Life for Men. New York, London : Association Press, 1914. 95 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/manzelstvo-dokonaly-priestor-pre-sexualne-spoluzitie-muza-a-zeny-1914/
▐ Zverejnené: 08/06/2025
« Kmeňový inštinkt: Podvedomá ochrana základov spoločnosti (1919) »
ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Psychológia – Príroda – Manželstvo – Rodina – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: HARGRAVE, John (aka White Fox). The Natural Reconstruction of an Unnatural Existence. Londýn (UK) : Constable & Company Ltd., 1919. 365 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kmenovy-instinkt-podvedoma-ochrana-zakladov-spolocnosti-1919/
▐ Zverejnené: 25/05/2025
« Nebeské, chaos, pekelné (1879) »
ZNAČKY: Komentár – Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Filozofia – Psychológia – Mravný ideál – Krása – Peklo – Úpadok
Súbor troch obrázkov (z predhovoru a úvodu) knihy „Milton’s Paradise Lost (Books I. and II.)“ Tieto ilustrácie nám prinášajú pohľad Johna Miltona, jeho vnímanie kozmológie sveta, čo sa priamo dotýka fundamentálnych existenciálnych otázok doprevádzajúcich cestu hľadania podstaty nášho bytia.
Kategóriami: „Nebo“, „Peklo“, „Chaos“, „Svet“ – sa zaoberali tí najmúdrejší myslitelia tejto planéty pred tisícročiami, venujú sa im dodnes: „Veľké filozofické odpovede na otázku, ako žiť, prinášané od nepamäti, zostávajú stále s nami. (Ferry, 2008, s. 8)“ Rozumovanie nad konceptom „usporiadania univerza“ je staré takmer ako ľudstvo samé. Rovnako aj myšlienka nachádzania „myslením uchopiteľného poriadku“ v tomto usporiadaní, vnímania krásy takéhoto súznenia a spytovanie sa po jeho pôvode. „Zlo sa podieľa na povahe nekonečného, dobro na konečnosti…, (Fairbanks, 1898, s. 143)“ hovorievali pytagorejci, a azda tým mali na mysli, že každá „hierarchia a zadefinovaná štruktúra“ je súbežne aj odstraňovaním „stupňov voľnosti“ na ceste k dosiahnutiu dokonalosti; čím je určitá – presne vymedzená – podoba vzájomných vzťahov medzi jednotlivými (a práve tými) elementami systému. Taký Anaxagoras už nejakých 500 rokov pred Kristom premýšľal o tom, čo ale vlastne môže (alebo nemôže): „…zmeniť chaos na kozmos… (Hardie, 1924, s. 16)“ Pri hľadaní prvotného činiteľa „negácie chaosu“ naňho nadviazal aj samotný Platón: „A keďže Boh túžil po tom, aby boli veci navôkol dobré, ako to len bolo možné… prijal všetko… nie v stave odpočinku, ale pohybujúce sa bez harmónie – akéhokoľvek súladu, a previedol to z tohto zmätku do stavu usporiadanosti, premýšľajúc, že takto je všetko omnoho lepšie než tomu bývalo predtým. (Platón, 1888, s. 93)“ Všeobecne by sa dalo povedať: svetoví myslitelia sa v podstate zhodujú na počiatočnom stave univerza majúcom podobu chaosu, na čom sa nezhodnú pravdepodobne nikdy je, akým spôsobom sa tento chaos dokázal premeniť na vyššiu mieru usporiadanosti. Toto celé sú veru závažné dilemy. Ibaže mňa na týchto obrázkoch, ktoré máte pred sebou, predsa len zaujalo niečo iné.
Na tieto obrázky môžeme nazerať – opätovne – v niekoľkých rovinách. Na jednej strane pre nás môžu naznačovať symbolickú paralelu voči (želanému) dianiu v spoločnosti, realizovanom ako hľadanie nejakého toho najvhodnejšieho usporiadania, čo sa v tej našej spoločnosti – mimochodom – v podstate (posledných mnoho rokov) nijako zvlášť neodohráva a my smerujeme skôr k tej opačnej strane týchto diagramov: k rozkladu. Ďalšou symbolickou paralelou potom môže byť, vnímanie tejto ilustrácie z hľadiska jej psychologického rozmeru. Pozorný čitateľ si tu proste nemôže – na príklade pádu satana – nevšimnúť: vyobrazenie prechodových fáz od optimálneho duševného stavu jedinca, životnej transformácii osobnosti človeka k istému osobnému ideálu (pri stelesňovaní nejakého toho najvyššieho, ktorý dotyčného jedinca presahuje), k – naopak – jeho psychickému rozpadu. Väčšina – už zreteľne zaregistrovaných – psychických neduhov sa totiž nestane: „A teraz,“ v nejakom krátkom časovom úseku. K vývoju psychickej poruchy, osobnostnému zrúteniu sa, rozkladu psychiky jedinca nedochádza lusknutím prstov (ak pominieme náhodné a vysoko traumatizujúce udalosti). Väčšinou sa psychický úpadok človeka – niekde v úzadí – postupne poctivo buduje [neuškodí spomenúť „Diathesis-Stress Model“, pozn.] Na týchto obrázkoch teda môžete – v prenesenom význame – zreteľne uvidieť znázornenie tohto prechodu: „integrácia vs. fragmentácia ľudskej psyché“, alebo ak by ste to chceli podané v žargóne psychiatrickom: „…‚sa valí dolu‘ až na úroveň, kde sa self a objektné reprezentácie stávajú nejasnými, fragmentárnymi a neúplnými. (Mentzos, 2004, s. 52)“ Dostať sa až do takéhoto stavu býva „zbudovanou reakciou na niečo“, a tým niečím môžu byť životom nahromadené okolnosti, ktoré v určitom okamihu dotyčný nie je schopný zvládnuť. Popis takejto varianty priniesol známy kanadský psychológ Jordan B. Peterson: „Neviete, môžu to byť všetky (…) veci naraz. Takéto voľačo je veľmi stresujúce, pretože všetky veci naraz – to je príliš veľa. Tým dochádza k znovuzrodeniu chaosu. Toto je potopa. Takto vyzerá návrat na začiatok vzniku kozmu. (…) Vaša životná cesta vás priviedla na začiatok, kde nie je nič, iba nediferencovaný chaos, a toto je tým, s čím ste konfrontovaní. A možnože je toho na vás naraz príliš mnoho, a často to tak naozaj je. Takéto niečo môže byť naozaj traumatizujúce, že vás to môže dokonca až psychicky zraniť. Môže toho byť na vás skrátka príliš mnoho, aby ste to zvládli. (Peterson, 2017)“
A ešte by som, na záver, upozornil na spodný obrázok na pravo. Ten je vcelku zaujímavý. Použitá terminológia v mnohom pripomína staré alchymisticko-hermeneutické manuskripty.
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:
[1] FAIRBANKS, Arthur. The First Philosophies of Greece (An Edition and Translation of Remaining Fragments of the Pre-Sokratic Philosophers). Londýn (UK) : Kegan Paul, Trench Trübner & Co., 1898. 300 strán.
[2] FERRY, Luc. Rozumět životu – Uvedení do filozofie (nejen) pro mladou generaci. Praha (Česká republika) : Rybka Publishers, 2008. 272 strán.
[3] HARDIE, Alexander. Evolution (Is it Philosophical, Scientific or Scriptural?) Los Angeles (USA) : The Timer-Mirror Press, 1924. 234 strán.
[4] MENTZOS, Stavros. Psychodynamické modely v psychiatrii. Trenčín (Slovenská republika) : Vydavateľstvo F, 2004. 152 strán.
[5] MILTON, John. Milton’s Paradise Lost (Books I. and II.) + Milton’s Lycidas. Boston (USA) : Ginn and Heath, 1879. 151 strán.
[6] PETERSON, Jordan B. Lecture: Biblical Series VI: The Psychology of the Flood. 2007, online: https://youtu.be/wNjbasba-Qw?si=i02lJawhtpqszVDP&t=5448
[7] PLATÓN. The Timateus of Plato. Londýn (UK) : Macmillan and Co., 1888. 352 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nebeske-chaos-pekelne-1879/
▐ Zverejnené: 14/05/2025
└ Druhá aktualizácia: 16/05/2025 (02:01)
« Tarotová karta „Viselec“ (L. W. de Laurence, 1916) »
ZNAČKY: Komentár – Umenie – Ilustrácia – Mytológia – Psychológia – Ľudský život
Dnes si trocha priblížime starú ilustráciu tarotovej karty „Viselec“ (v angličtine „The Hanged Man“) z knihy „The Illustrated Key to the Tarot (1916)“ od známeho a pomerne kontroverzného amerického okultistu, ktorý bol tak nejako aj vodcom kultu a jeho aktivity boli spojené s rôznymi škandálmi – Laurona Williama de Laurencea.
Zobrazenie muža poveseného za členok – dole hlavou – z konára stromu je v tarote jedna z najtajomnejších – a rovnako aj najvýznamnejších – kariet. Symbolika tejto karty nachádza svojich ideových predchodcov až niekde pri zahanbujúcich portrétoch „Pittura Infamante“, ktorými sa v stredovekom Taliansku verejne znevažovali kriminálne živly v spoločnosti. Ďalšiu nadväznosť tohto vyobrazenia „Viselca“ môžeme dosledovať azda aj na príklade osudu sv. Petra, ktorý bol po návrate do Ríma ukrižovaný práve v obrátenej pozícii (dole hlavou): „…kde Peter znáša utrpenie ako jeho Pán… (…) Bol to Tertulián, ktorý ako prvý poukázal na to, že sv. Peter bol ukrižovaný; Órigenes (…) dodal – ‚hlavou dolu‘, [11]“ nakoľko on sám sa považoval za nehodného byť ukrižovaný rovnakým spôsobom ako Ježiš Kristus, traduje sa. A tu sa dostávame o čosi bližšie k skutočnému posolstvu tejto tarotovej karty. Svätý Peter predsa len nebol úplne klasickým kriminálnikom. Všakže? Čo potom taký Sokrates? « „Starček, prečo plačeš?“ „Lebo počujem, že Sokrates chce umrieť.“ „Ako by to mohol chcieť? Veď umrieť nechce nikto,“ – vraví prekvapene chlapec. „Ale on chce. Vie, že pravda ho môže zabiť, a predsa ju hovorí. [12]“ » No a takto by sme mohli pokračovať a pokračovať, tých príkladov je množstvo, zverejňovať mená osobností, o prehreškoch ktorých a spravodlivosti trestu voči ním, by sa dalo dlho polemizovať. Niekedy je skrátka pre človeka veľmi nebezpečné: prekročiť šedý priemer obmedzenosti svojich súčasníkov a dovoliť si – mať pravdu. O častom primitivizme ľudí nízkych, neschopných dosahovať krásu, vedel, čo to aj samotný Antoine de Saint-Exupéry: „Pretože, ak sa ti do pazúrov dostane človek, ktorému si azda predtým závidel, roztrháš ho. [10]“ Presne na tomto základe – „vybočenie z radu pri voľbe cesty k pravde, dobru a svätosti“ – je postavený skutočný význam karty „Viselec“.
Muž na obrázku – v tejto neobvyklej pozícii – predstavuje symbolickú reprezentáciu potreby hľadania novej perspektívy, nového pohľadu na svet , s čím nevyhnutne súvisí prehodnotenie: spochybnenie a overenie zakorenených predpokladov a z nich vyplývajúcich starých vzorcov správania, s na ne nadväzujúcimi štruktúrami bytia. Aby bolo niečo takéto možné, je veľakrát žiadaný dočasný odstup od všetkého diania, ktoré človeka obklopuje, [nedávno som o niečom obdobnom písal, keď som sa venoval snahe niektorých dnešných ľudí uniknúť zbesilému tempu a chaosu modernity, potrebe utíšiť sa a preniknúť do hlbín prehliadaného], odovzdanie sa nevyhnutnej prestávke vyplnenej úvahami a sebareflexiou. Takýto ústup by mal umožniť vnútorné spracovanie nezodpovedaných otázok života, dosiahnutie vhľadu: „…ako keby sa jednotlivé informácie reorganizovali a prepojili v zmysluplný celok…, [8]“ a pochopenia pred vykonaním dôležitých rozhodnutí o smerovaní svojho nasledovného života. Toto ale nie sú nijaké novoty. Aj samotný Ježiš Kristus si prešiel dlhým zvažovaním počas svojho pobytu v Getsemanskej záhrade: „A súc v smrteľnom zápase ešte napnutejšie sa modlil. A jeho pot bol ako čo by kvapky krvi, stekajúce na zem. [9]“ „Viselec“ poukazuje na obdobie životných transformácii, kedy sa jedinec rozhodne vydať cestou duchovného rastu, čo býva – prakticky vždy – zároveň obdobím životných kríz, sprevádzané dočasnou stratou bezpečnej základne (ako-keby „visieť vo vzduchu“). A niekedy je priam nevyhnutné vstúpiť až do samotného pekla, ako to urobili Dante: „V čase, keď život je v polovici svojej púte, som zblúdil a okolo mňa bol temný les, ja z pravej cesty zaboril som v húšti prútia. Ach, ťažko sa mi o tom hovorí i dnes. Neschodný, hustý hvozd divoko tu trčí, len čo si spomeniem, obchádza ma des! Veruže, trpko je v ňom, že už iba smrť je horšia, ale i za dobro vďačím tým tmám…, [1]“ alebo taký Odyseus: „A k pekelným bránam sa obrácajúc… Tu sa otvorilo peklo… [4]“ Z hľadiska psychologickej teórie Eriksonových fáz psychosociálneho vývoja [7], by sme mohli na „Viselca“ nazerať, ako na „prechodové štádium“ medzi jednotlivými fázami vývoja, kde až spracovaním výziev jednotlivých štádií, sa človek dopracúva k svojej – zvládnutím tohto – obohatenejšej a rozvinutejšej variante – k akejsi „novej identite“, aby týmto spôsobom nadobudol ďalšie osobnostné kvality, ktoré mu umožnia neskôr čeliť ďalším výzvam života. Takéto obdobia „duševného prerodu“ sú v podstate niečím ľudsky univerzálnym. Ľudia zvyknú prechádzať veľmi podobnými životnými fázami a s nimi spojenými problémami. Detailnejšie túto problematiku skúmal, a vo svojej knihe „Prechodové rituály“ („Les Rites de Passage“) popísal, francúzsky antropológ Arnold Kurr Van Gennep. Ten zistil, že mnohé prechodové obdobia (s na ne nadväzujúcou požiadavkou po psychickom vývoji jedinca) sú oslavované, naviazané na rôzne tradičné životné udalosti (vyplývajúce z existenčnej prirodzenosti človeka), neraz sa ich význam zreteľne zdôrazňuje rôznymi formami rituálov, naprieč kultúrami vo všetkých častiach sveta: „Pre každú z týchto udalostí existujú obrady, ktorých podstatným účelom je umožniť jedincovi prechod z jednej zadefinovanej pozície do inej, ktorá je rovnako dobre zadefinovaná. [2]“ Čo potom sprevádza každú transformáciu je – obeta. Vyspelý jedinec postupne zahadzuje primitívnejšie spôsoby svojej adaptácie, so všetkým, s čím sú prepojené, i keď mu poskytujú dostatok pohodlia, ale on si volí nepohodlie, presúva sa k vyspelejším spôsobom, čo – ako poukázal grécky psychiater Stavros Mentzos – je presným opakom toho, čo sa deje pri mnohých psychických poruchách: „…si v núdzi vynúti zásah primitívnych mechanizmov… [5]“ S týmto je spätá ochota podrobiť sa novým skúsenostiam, odhodlanie po prekročení komfortnej zóny (opustenie známeho a bezpečného, objavovanie svojich nových možností). Kam by celé toto úsilie malo smerovať dáva jasne najavo aureola okolo hlavy samotného „Viselca“ – k osvieteniu, k stavu akéhosi „konečného pochopenia všetkého“, k pochopeniu a videniu „Pravdy“. Čo je v podstate predstupienkom (alebo skôr sprievodným javom) pre možnosť individuácie a transcendencie.
Pohľad kresťanstva na tarot je tradične kritický. Cirkev vníma tarot nielen ako nástroj, ktorý je v rozpore s kresťanskou vierou, s jej duchovnými princípmi, ale zároveň i ako „zahrávanie sa s démonickými silami“. Z hľadiska klinickej psychológie však môže byť tarot, ak sa odbremení od nánosu „nadprirodzených“ interpretácií a čudesných pohnútok (presvedčenia o výklade budúcnosti) a aplikuje v duchu racionality, zaujímavou POMÔCKOU. Nebolo by to po prvýkrát, pokusy o integrovanie symbolov do psychologickej praxe sú napríklad priamo súčasťou teórie archetypov pána Carla G. Junga: „Symboly môžeme nájsť na reliktoch prehistorických ľudí, a taktiež medzi tými najprimitívnejšími dnes žijúcimi ľudskými skupinami. Je preto očividné, že formovanie symbolu musí byť extrémne dôležitou biologickou funkciou. [3]“ Tarotové karty by mohli byť napríklad – teoreticky – zaujímavou variáciou asociačného testu, ďalšou z možností popri klasike, akou je všeobecne užívaný „Rorschachov test“. Takéto projektívne testy sa zameriavajú na odhaľovanie nevedomých procesov na podklade analyzovania reakcii voči nejednoznačným podnetom. V prípade tarotu by sa jednalo o metódu, ktorá by umožnila skúmať reakcie pacienta na predkladané obrazy a symboly, pozorovať a zaznamenávať reakcie (asociácie), ktoré v ňom tieto vizuálne konštalácie vyvolávajú, následne identifikovať postrehnuteľné vzorce v týchto reakciách, spracovať (interpretovať): prečo práve tie, a čo to znamená. Je ale zároveň potrebné zdôrazniť, že takéto použitie by vyžadovalo niekoho s riadne veľkou mierou osobného rozhľadu, so znamenitým odborným zázemím, čo platí pre akékoľvek psychologické posudzovanie človeka, pretože pochybenie môže byť zničujúce. Je totižto veľký rozdiel pracovať s nejednoznačnými, prakticky emočne neutrálnymi „čarbanicami“ predkladanými pri „Rorschachovom teste“, a niečím ako je tarot, ktorý je z hľadiska symbolizmu stimulačne vysoko-komplexný, pričom sa zdá byť naopak – a klamlivo – pomerne jednoznačný, čo môže byť veľmi zmätočné a viesť k veľkým nepochopeniam medzi lekárom a pacientom, a tým aj k nesprávnej diagnostike a liečbe. Rovnako sú tarotové karty vysoko sugestívne: priamo definujú kontext, v ktorom sa budú myšlienky skúmaného pohybovať. Taktiež platí, vzhľadom na veľmi výrazné (často negatívne) konotácie tarotu ako takého, by sa rovnako len ťažko dalo takéto niečo použiť u každého, a skôr by sa jednalo o nejakú experimentálnu formu diagnostiky vo veľmi špecifických prípadoch, so špecifickým typom osôb, napríklad ako kamufláž diagnostiky pod nevinným „hraním sa s kartami“ a debatou o jednotlivých z nich s pacientom. Vždy by sa ale malo jednať o okrajový DOPLNOK (ani nie že druhoradý, ale až nejaký terciárny) k iným formám diagnostických metód, nakoľko pri tejto hovoriť o nejakej vedeckej validnosti je asi zbytočné. Ale to je len taký nápad, pravdepodobne nikdy nikým nepoužitý, no pekne sa o tom teoretizuje.
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný
ZDROJE:
[1] ALIGHIERI, Dante. Božská komedie – Peklo. 1. vydanie, Praha (československo) : Mladá fronta, 1978. 264 strán + 8 príloh.
[2] GENNEP, Arnold van. The Rites of Passage. (USA) : The University of Chicago Press, 1960. 199 strán.
[3] HARRIS, Judith R. The Quotable Jung. New Jersey (USA) : Priceton University Press, 2016. cca. 350 strán.
[4] HOMÉR. The Odyssey. New York (USA) : John Wurtele Lovell, 1880. 337 strán.
[5] LAURENCE, Lauron William de. The Illustrated Key to the Tarot (The Veil of Divination). Chicago (USA) : The de Laurence Company, 1916. cca. 180 strán.
[6] MENTZOS, Stavros. Psychodynamické modely v psychiatrii. Trenčín (Slovenská republika) : Vydavateľstvo F, 2004. 152 strán.
[7] NAKONEČNÝ, Milan. Psychologie – Přehled základních oborů. Praha (Česká republika) : Stanislav Juhaňák – Triton, 2011. 684 strán.
[8] PLHAKOVÁ, Alena. Učebnice obecné psychologie. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Nakladatelství Academia, 2004. 472 strán.
[9] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Evanjelium podľa svätého Lukáša / 22. kapitola (44). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
[10] SAINT-EXUPÉRY, Antoine. Citadela. 3. úplné vydanie, Praha (Česká republika) : Nakladatelství Vyšehrad, 2008. 440 strán.
[11] TERTULIÁN. On the Testimony of the Soul and On the „Prescriptions of Heretics“. Londýn (UK) : Society for Promoting Christian Knowledge, 1914. 104 strán.
[12] TOMAN, Josef; TOMANOVÁ, Miroslava. Sokrates. 2. vydanie, Československý spisovateľ : Praha (Československo), 1977. 493 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/tarotova-karta-viselec-l-w-de-laurence-1916/
▐ Zverejnené: 07/05/2025
« Duchovný rozmer lásky v podobe rytierskej oddanosti »
ZNAČKY: Komentár – Citát – Umenie – Inšpirácia – Psychológia – Kresťanstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Progresivizmus – Kurvenie – Úpadok
Postava Beatrice je už po stáročia predmetom záujmu, máta myšlienkami mnohých mysliteľov a priznám sa – zaujala aj mňa. Dôsledkom toho bolo moje pustenie sa do menšieho bádania. Počas neho som sa snažil vypátrať, čo o nej doteraz popísali moji predchodcovia, až som narazil na vyššie uvedený citát. Ten som objavil v knihe „Studies in Dante (Second Series – Miscellaneous Essays)“, napísal Edward Moore (1899), špecificky v kapitole s príznačným názvom „Beatrice“, ako inak. Autor tejto knihy sa na tomto mieste snažil – dosť dôkladne (cca. 70 strán textu) – priblížiť, v akom kontexte vzťah Beatrice s Dantem vlastne existoval. Pre mňa osobne bola táto citovaná pasáž obzvlášť podnetná. Stala sa – postupne – akcelerátorom dlhého sledu otázok. Napríklad: „Prečo sa muž dobrovoľne vzdá jednej zo stránok lásky – jej zmyselných prejavov? Prečo nehľadá a nečaká na ženu, ktorá mu je partnerkou pri realizácii plnohodnotnej, celostnej – naozaj PRAVEJ – lásky, a namiesto toho si zbytočne komplikuje život pobehovaním od manželky k milenke… ešte nebodaj k nejakej tej múze?“
Tieto rozpačité otázky ma zaviedli niekam do 13-tého storočia, pretože mnou citované riadky evidentne súvisia so stavom spoločnosti v tejto epoche ľudských dejín. Tá sa od tej našej v mnohom líšila. Spoločnosť tých čias bola rigidne štrukturovaná, mala prísne dané spoločenské usporiadanie – hierarchiu. Panovník, šľachta (vyššia, nižšia), feudáli (meštianstvo, zemianstvo), klérus a poddanstvo – zhruba takto vyzeralo zloženie občianskej spoločnosti v trinástom storočí. Dianie v nej sa odohrávalo na podklade: postavenia jedinca (sociálny status), majetkových výnosov a náboženských dogiem. Takéto nastavenie v spoločnosti sa potom zreteľne prejavilo aj na podobe manželského zväzku tých čias. V 13-tom storočí manželstvo muža a ženy nebolo vždy zakladané na podklade prítomnosti ľúbostného vzťahu zúčastnených osôb, i keď určite i v tých časoch takéto manželstvá nepochybne existovali. V mnohých prípadoch boli manželstvá „spolužitím z nevyhnutnosti“, sociálno-ekonomickým kontraktom zabezpečujúcim upevnenie sily rodu, zveľadujúcim jeho bohatstvo s cieľom zabezpečiť kontinuitu rodu. Takéto manželstva boli úzko späté s majetkovými právami (napr. s prevodmi pozemkov) a vytváraním spojeneckých aliancii medzi jednotlivými rodinami. Manželstvo bolo neraz veľmi pragmatickou záležitosťou a s partnerstvom založeným na vzájomnej náklonnosti, osobnej voľbe, nemalo mnoho spoločného. Veď nepozná vari každý: „Ó, Rómeo, Rómeo! Prečo si len Rómeo? Zapri otca a odmietni vlastné meno, alebo ak nechceš – prisahaj mi lásku, a ja už viac Capuletiová nebudem! [7]“ Lenže otec Júlie má na takéto huncútstva veruže iný názor: „Obesím ťa, ty potvora malá, nevďačná. Hovorím ti: nasledovný štvrtok sa dostav do kostola [aby sa tam vydala za šľachtica Parisa, pozn.] pretože ak nie, tak mi už nikdy do tváre nepozri. Nehovor, nereaguj, neodpovedaj. Ruka ma svrbieť začína. [7]“
Presadzovanie pragmatickej stránky pri vytváraní manželských zväzkov, takýto prístup si so sebou musel nevyhnutne priniesť isté obete. Partnerský vzťah založený na benefitoch a praktickosti (finančné prínosy, sociálny status – na to nadväzujúce záväzky) totižto nie je odrazom plnohodnotnej vzájomnej lásky muža a ženy, čím sa stáva pahýľom, bezprecedentným (a doživotným) oklieštením duševného života zúčastnených. Chýba mu úprimné citové prepojenie, byť tu pre dobro a osobný rozvoj druhého (celým bytím), snaha po reálnom vzájomnom splynutí (duševnom a fyzickom oddaní sa a obdarovaní druhého). Ak by som to mal popísať (značne zjednodušene) na podklade trojuholníka lásky, ktorý v roku 1986 priniesol americký psychológ Robert Sternberg (tzv. Triangulárna teória lásky), kde rozprával o troch pilieroch lásky: intimita, vášeň a záväzok, tak v tomto prípade sa jedna o nulovú intimitu, fiktívnu vášeň (jeden druhého užíva v pozícii masturbačného prostriedku – tj. nakladá s ním ako s predmetom pre účely vlastného ukojenia!!!) a záväzky sú tu prakticky len tie „druhotné“ – svetské.
Teraz si predstavte; a ono si to zas až tak zložito predstavovať nemusíte, pretože dnes je možné vidieť všade navôkol nás vzťahy založené prakticky len na časom obmenenej variácii tohto základu, ale o tom neskôr; predstavte si takýto manželský zväzok. Muž a žena, spoločne… a predsa vždy osamote. Obetovanie toho najintímnejšieho telesného bez reálneho emočného a vzťahového základu – vzájomné kurvenie sa bez lásky, finalizované vyvrhnutím pankharta. Všetko vo vašom živote je nastavené, a predsa je v ňom akási prázdnota, niečo vám v ňom chýba, a niečoho naopak prebýva. Prebýva ozývajúca sa frustrácia z nenaplneného. Síce sa „hrajete“ na partnerský vzťah, ibaže v ňom chýba niečo, čo by sme mohli opísať ako „hlboká rezonancia a vzájomné prepojenie duší“. Chýba v ňom akási „vnútorná energia“, ktorá by dávala životu iskru a rozžarovala ho. Toto robí pravá láska, pretože tá je už z povahy (ak sa k nej takto naozaj pristupuje), niečím jedinečným a výnimočným. [Pozn.: panenstvo a zdržanlivosť má svoj význam aj v tomto smere (ale aj v mnohých iných, napríklad človek nemusí byť neskôr vystavený otázke, či zavraždí alebo nezavraždí inú ľudskú bytosť… napríklad.)] Niekde tam je možné zachytiť záblesky transcendencie, hlbšieho zmyslu a významu: „Vďaka schopnosti sebatranscendencie, vďaka schopnosti pozerať za hranice svojho ja, vďaka tomu, že sa človek venuje realizácii zmysluplného zámeru, orientuje sa na iných ľudí, získava pokoj… (…) On slúži úlohe, ktorú si sám zvolil. On je tu, kde ho druhý potrebuje. A tak to má byť. Žije zmysluplným životom, [8]“ pri stelesnení ideálu pravej lásky: pri vzniku neopakovateľnej jednoty rozdielneho. A taktiež: je to práve životný partner, vďaka ktorému dochádza – v interakcii s ním – k plnohodnotnému rozvinutiu jednotlivca na všetkých úrovniach jeho osobnosti. {Carl G. Jung veľmi dôrazne varoval pred výberom partnera na báze „rovnakosti“ [2]}, a ja dopĺňam: „neškodnosti, seba-potvrdenia a nadobudnutého osohu“. Takéto vzťahy sú nakoniec vždy sterilné, duchovne bezobsažné. Ak by som mal parafrázovať slová Jacoba Needlemana [4] a jemne ich rozvinúť: ak sa stretnú dvaja vtáci a obaja majú polámané krídla, veruže im nijako nepomôže, aby znova vzlietli, že sa pochytajú okolo ramien a vyskúšajú to takto spoločne.
Čo asi tak mohli robiť ľudia 13-tého storočia, ak sa ocitli v načrtnutej situácii? Spoločnosť zmeniť nevedeli, neostávalo im nič iné než – kompenzovať. Nakoľko je predmetom tohto pojednania „rytierska láska“, z tohto dôvodu sa zameriam predovšetkým na psychologickú analýzu muža v naznačenej situácii. Ten má manželku, ktorá mu bola „dodaná“. Táto žena ho „toleruje po všetkých stránkach“, ibaže je niekde na pozadí evidentná istá jej averzia, možno nevedomá – nepriznaná (ani ona samotná „netuší“, prečo sa veľakrát správa, ako sa správa), ktorá sa prejavuje prevažne pasívno-agresívne, napríklad v maličkostiach, ako je opakované zabúdanie a prehliadanie istých požiadavok muža, akože vtipné uťahovanie si a podobne (znevažovanie a zosmiešňovanie). Ono to neraz platí obojstranne. Ego každého človeka potrebuje istú mieru „narcistického sýtenia“. Jedinec sa nemôže nepretržite cítiť kreténom. Ak sa mu takéhoto niečoho nedostáva od vlastnej manželky, je prirodzené, že sa po nejako čase poohliadne po externej regulácii vlastnej sebaúcty, čím sa pokúša dosiahnuť pozdvihnutie sebavedomia. Rovnako to je aj v prípade ďalších citových a taktiež hierarchicky vyšších potrieb, o ktorých som písal. Ako to ale urobiť, pričom neohroziť, čo človek má? „Rytierska láska“.
„Fin’amor“ má totiž niekoľko zaujímavých špecifík. Na jednej strane je to vzťah „na diaľku“, reálne s dotyčnou osobou nezdieľate životný priestor a každodenné trápenia. Na druhej strane je takáto láska hlavne vzťahom „duchovným“, bez záväzkov. Z tohto vzniká podstatná implikácia: bezpečnosť. Nakoľko sa jednalo zväčša o platonické vzťahy (platonický, pretože Platón a „Symposium“: „A jeho nasledovný pokrok bude spočívať v tom, že si začne ceniť krásu duší viac než krásu tela, tak hoc aj akokoľvek malá iskra dobra, ktorá zažiari v niekoho vnútre by mu mala byť dostačujúcou pre jeho voľbu lásky a starostlivosti…, [6]“ ale to len tak… na okraj), bez dôkladného poznania osobnosti osoby opačného pohlavia, prejavovali sa ďalšími atribútmi, ktoré takéto nastavenie umožňovalo: idealizáciou a projekciou. Žena, ktorú muž reálne nepoznal – ich vzájomný kontakt bol pravdepodobne vždy limitovaný a nikto z trinásteho storočia sa dlhší čas (nebodaj mesiace a roky) nezaoberal, nehľadal determinanty psychickej dynamiky, nepremýšľal nad psychologickým profilom jeho vyvolenej v takomto „odlúčenom“ postavení, aby zmiernil „neistotu nepoznaného“, respektívne: poznal ju iba čiastočne, z istej stránky osobnosti, a nie v úplnosti – mohla naozaj predstavovať ideálnu ženu: „la donna ideale“, „un idéal féminin“, v plnom význame týmito mužmi projektovaných vlastností, odzrkadľujúc ich túžby a ašpirácie. Môžeme teda konštatovať, že vznik „rytierskej lásky“ bol zväčša nevyhnutným fantazijným únikom od reality, ktorá bola nemenná. Bola to forma substitúcie (nahradenia) neuspokojivého objektu; objektu, ktorý nechcel, prípadne nebol schopný podieľať sa na adekvátnom uspokojení – prevažne hierarchicky vyšších – psychologických potrieb.
Voľba tohto spôsobu potom MOHLA (zdôrazňujem mohla!) predstavovať rovnako aj sublimáciu, kde pudová energia, ktorá v prípade pôvodného objektu bola zvyčajne niekde na bode mrazu, tu pri jej prirodzenom rozvinutí sa, bola transformovaná na sociálne akceptovateľnú formu takejto „duchovnej náklonnosti“. I keď tento aspekt „pohlavnej príťažlivosti bez naplnenia“ mohol mať – prípad od prípadu – rozličnú dôležitosť, dokonca pri pokročilejšom veku nápadníka (vekový rozdiel + neplodnosť) nemusel mať dôležitosť úplne žiadnu. Taktiež sú historicky známe prípady „duchovných priateľstiev“ medzi mužom a ženou, napríklad František z Assisi a Chiarra (Klára). Boli tieto osoby natoľko osobnostne rozvinuté? Ktovie. Chcelo by to rozobrať hlbšie z hľadiska psychoanalytického a evolučného. Ponechajme otvorené. Je ale nepochybné, že „pohlavná príťažlivosť“ je jedným z podstatných atribútov atraktivity ženy, a je preto dôležité brať túto perspektívu do úvahy ako eventualitu, no nie istotu. Udržiavanie „pohlavnej príťažlivosti“ je v podstate základným stavebným pilierom, na ktorom je postavený celý estetický priemysel plastickej chirurgie a omladzovacích procedúr, kde sa ženy trpiace rôznymi variantmi psychických porúch snažia vyzerať – za každú cenu – mlado, aby si zachovali aspoň zdanie „plodnosti“, a svojim výzorom podvedome pôsobili na „prvú signálnu“ časti mužského osadenstva.
Voľba práve tohto spôsobu kompenzácie nevalného životného stavu nebola nijakou náhodou. Opätovne, významnú úlohu zohrali zaužívané spoločenské konvencie. Bol to v podstate spoločenský fenomén, ktorý reflektoval hodnoty feudalizmu a duchovenstva. Bola to aristokracia a cirkevná obec, ktorí si vysoko cenili demonštrovanie úcty, vernosť a prianie slúžiť. Nie je preto prekvapením, že takéto hodnoty sa v spoločnosti cielene podporovali a upevňovali. Kresťania majú dokonca koncept lásky pomenovanej „Agapé“, tj. lásky bezpodmienečnej a seba-obetujúcej, snažiacej sa pripodobniť k Božej láske: „Nič v druhom človeku nehľadá, čo by mu mohlo byť byť predložené ako motivácia ku konaniu. Vo vzťahu k človeku, Božia láska je ‚nemotivovaná‘. Keď sa povie, že Boh miluje človeka, tak to nie je hodnotením toho, kým je človek, ale toho, aký je Boh. [5]“ Zároveň platí: podoba lásky prezentovanej Dantem nie je (ako upozorňuje Anders Nygren, 1930) tou „pravou Agapé“, ale skôr „variáciou na Agapé“. Späť k téme: pre mnohých mužov bola služba takejto „vyššej bytosti“, zosobnenej v podobe ich „ideálnej ženy“, službou Bohu. Táto žena pre nich predstavovala „duchovnú inšpiráciu“, v ktorej nachádzali vnútornú silu pre konanie aktov cností, s čím súvisel vzostup ich osobnostného rozvoja na vyššiu úroveň. „Amour courtois“ tak napokon nebola o „ideálnej žene“, ale v skutočnosti bola predovšetkým výkrikom okolnosťami obmedzenej duše hľadajúcej krásu, vyšší zmysel a duševný rast, životné napredovanie a stelesňovanie týchto hodnôt – o naplnení životného potenciálu jedinca v tomto rámci.
Myslím si, že na krátke zamyslenie sa je toto vcelku dôstojné spracovanie tejto témy. Osobne vnímam dve hlavné roviny tohto písania: 1. muž a žena v pozícii „hračiek spoločenských okolností“, ktoré rozhodovali o podobe ich partnerských životov, 2. samotná rytierska láska, ako východisko (spôsob adaptácie) muža. Toto je inak veľmi vďačná téma, podstatne zložitejšia než som sprvoti myslel (!), ktorá by si zaslúžila detailnejšiu psychologickú analýzu so zapracovaním ďalších hľadísk (filozofia a teológia), ktoré na tomto obmedzenom mieste neboli spracované, až vtedy by sa to skomplikovalo, radikálne. Ja som sa snažil urobiť akési „povrchné zovšeobecnenie“. Určite existovali varianty „rytierskej lásky“, ktoré to mali vystavané inak než sú moje premisy, z ktorých som vychádzal. Ja som veľakrát volil zorný uhol „nedôverčivého pozorovateľa“. Otázka, ktorá sa teraz vyslovene núka je: „Má ‚rytierska láska‘ miesto v dnešnej spoločnosti? Je možné na ňu nazerať ako na prijateľnú formu adaptácie muža?“ V citáte sa píše o jej „vytratení sa“. Podľa mňa – áno. Ale tým primárnym objektom, voči ktorému by mala byť zameraná, by mala byť osoba manželky. Ja osobne som zástanca POSVÄTNOSTI A NENAHRADITEĽNOSTI MANŽELSTVA MUŽA A ŽENY a verím, že duchovným sprievodcom pre muža, by mala byť jeho manželka. A pokiaľ spoločnosť poskytuje jej členom voľnosť, čo sa týka voľby ich životného partnera, tak by sa mali skrátka nad tým poriadne zamyslieť a uzatvárať manželstvá, do ktorých vstupujú osoby „k sebe patriace na podklade pravej lásky“. Možno niekoho napadne, čo ak niekto nemá manželku, nepodarilo sa mu v živote stretnúť takú osobu, no naopak stretol ženu, ktorá je výnimočná (majú vzťah, ktorý ho inšpiruje k cnostnému životu), ibaže ona je pre zmenu vydatá? Je „rytierska láska“ odpoveďou? Priznám sa, nechce sa mi o tom premýšľať. Komplikované. Moje písanie smerovalo k zachyteniu „ideálu“, ako by to malo byť v ideálnom prípade. Venovať sa všetkým možným alternatívam možných scenárov? Nie, túto ambíciu – v tomto obmedzenom rozsahu – nemám.
Predsa len ešte pár slov k rovine písania, ktorú som na mnohých miestach naznačil. Tou rovinou je: „Existuje aj v súčastnosti prevládanie pragmatických záujmov pri uzatváraní niektorých manželstiev?“ Však predsa po pôvodných šľachtických, zemianskych a rytierskych stavoch ostali už iba nejaké tie historické pamätihodností a celková štruktúra spoločnosti sa radikálne obmenila. To áno, čo sa nezmenilo sú: peniaze a majetok, ktoré stále zosobňujú moc a životnú stabilitu (pocit istoty). V týchto súvislostiach sa pre zmenu zameriam na popis tejto problematiky z hľadiska ženy. Určite navôkol nás existuje množstvo mužov, ktorí nazerajú na ženu z hľadiska „50%-tná zľava na poplatok hypotéky, prípadne z ceny nájmu + poskytovanie privátnych služieb a upratovanie – ZADARMO“, ibaže mňa osobne táto oblasť – psychologický rozbor mužskej psyché, zas až tak nezaujíma. Oveľa podnetnejším je ľahko pozorovateľný vzorec správania sa u mnohých žien naprieč celou našou spoločnosťou. Tie sa dobrovoľne vydávajú na cestu oklieštenia (a napokon aj zavrhnutia) osobného rozvoja, na cestu vlastnej obmedzenosti a trvalej životnej frustrácie. [Pozn.: detailnejší rozbor dôsledkov: „Presadzovanie pragmatickej stránky pri vytváraní manželských zväzkov…,“ nájdete v 3 – 4 odseku tohto textu.] Ten vzorec vyzerá nasledovne: žena vyhľadáva blízkosť, partnerský vzťah s mužom z hľadiska jeho prínosov (financie, majetok, stabilita, seba-potvrdenie, únik z rodičovského domu), pričom tento partner – logicky – nie je jej ideálnou voľbou z hľadiska lásky, ale stáva sa kompromisným výberom z hľadiska rozumu (voľba „solídnosti“). Takáto žena má strach z reálnej intímnosti, odhalenia svojej duše – desí sa pocitu zraniteľnosti a potrebuje v živote výhradne partnera, ktorý pre ňu nepredstavuje žiadne ohrozenie. Partnera vníma predovšetkým ako objekt, plniacim – vyššie menované – funkcie v jej živote, ktoré potrebuje daná žena zastrešiť. Zvyčajne sa týmto osobám vzťah „stane“, nejako doňho „vpadnú“. Najmä vtedy, ak narazia na niekoho, kto v nejakej prijateľnej miere zodpovedá nimi požadovaným kritériám a je im s ním „fajn“. Prevažne ide o rôzne varianty na tému „snaživý prostáčik, ktorý bude prepletať nožičkami – tj. prinášať požadovaný prínos – dokiaľ neskape“. Ďalšou okolnosťou, ktorá vedie k obdobnému správaniu žien je potom „komercializácia lásky“, kedy sa z lásky (ako aj zo samotnej ženy) stáva spotrebný artikel. Do popredia sa tlačí zábava, promiskuita, okamžité uspokojenie sexuálnych impulzov. Deti sú vychovávané k praktikovaniu „bezpečného sexu“ – ku kurveniu, pričom ani len netušia, čo láska v skutočnosti je. Pred niečim takýmto varoval už rakúsky psychiater Viktor E. Frankl, keď sa dožadoval, aby ľudská sexualita: „…nebola izolovaná a dezintegrovaná tým, že sa vytrháva z lásky, a práve preto je dehumanizovaná. [1]“ Prirodzene, takéto ženy so sebou neskôr nesú istú stigmu: „Ak to nebolo o láske, tak to bolo o kurvení. Som kurvou?“ Preto majú neskôr tendenciu inklinovať k mužom, ktorí – ako sa vraví: „…sú radi, že sú radi“. K takým, pre ktorých je privilégiom, že takáto žena ich vôbec pripustila a obcuje s nimi, pričom pri vstupe do dospelosti (s čistým štítom) by o niekoho podobného dotyčná ani nezakopla. Opätovne je základnou motiváciou takéhoto výberu nájdenie objektu, ktorý bude prínosom, bez pocitu ohrozenia z jeho strany, resp. pocitu nedostatočnej hodnoty vlastnej osobnosti, nakoľko takéto osoby nie sú schopné akceptovať kritiku voči ich minulosti a títo muži sa ozvať – aspoň v procese dvorenia – rozhodne nemôžu.
A na záver? Len prosté konštatovanie: je tragédiou, že táto spoločnosť dovolí, aby mladí ľudia, ktorí majú ešte nádej na „dokonalosť“ a „pravú lásku“ o možnosť realizácie týchto ideálov ľahkovážne prichádzali, pretože sú vystavení pôsobeniu a ovplyvňovaniu zo strany kadejakých skazených primitívov a duševných mrzákov. V týchto súvislostiach nie je problémom „vlastný hriech“ dotyčných. Problémom je snaha ospravedlňovať vlastné prehrešky, i za cenu ničenia životov iných ľudí. A toto je oveľa väčšie previnenie sa, než bolo pôvodné. Ako hovorí klasik: „Aj z hrdzavej rúry, čistá voda tečie,“ o čo by sa mal každý z nás aspoň snažiť. I keď je sám hriešnikom. Konať všetko preto, aby iní nemuseli opakovať rovnaké chyby.
PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný
ZDROJE:
[1] FRANKL, Viktor E. Lékařská péče o duši (Základy logoterapie a existenciální analyzy). Brno (Česká republika) : Cesta, 2006. 240 strán.
[2] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
[3] MOORE, Edward. Studies in Dante (Second Series – Miscellaneous Essays). Oxford (UK) : The Clarendon Press, 1899. 394 strán.
[4] NEEDLEMAN, Jacob. Malá knížka o lásce. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : dybbuk, 2002. 168 strán.
[5] NYGREN, Anders. Agape and Eros. Philadelphia (USA) : The Westminster Press, 1953. 764 strán.
[6] PLATÓN. Lysis – Symposium – Gorgias (Volume III.) Cambridge, Massachusetts, London (Anglicko) : Harvard University Press, 1925. 533 strán.
[7] SHAKESPEARE, William. Romeo and Juliet. New York (USA) : The University Society, 1901. 193 strán.
[8] TAVEL, Peter. Zmysel života podľa V. E. Frankla. (Slovenská republika) : Vydavateľstvo IRIS, 2004. 270 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/duchovny-rozmer-lasky-v-podobe-rytierskej-oddanosti/

Návrat hore 

Bystroumny.sk používa súbory cookie. | Súkromie a pravidlá
Copyright © 2025