PSYCHOLÓGIA Značka
Stránka 1 z celkom 4 stránok.
Dokopy: 89 článkov.
▐ Zverejnené: 01/08/2026
![Tento text z roku 1913 nepíše o úspechu, ani o motivácii – píše o zodpovednosti za vlastnú realitu. Keď človek začne pracovať na svojom charaktere – v tichosti vlastnej mysle; stáva sa architektom svojho osudu. V dnešnej dobe, kde z každej strany vyskakujú povrchne výkriku typu „myslite vždy pozitívne“, Allenové slová prináśajú skôr výzvu k hlbšej – a riadne náročnej – práci, a to k práci so sebou samotným, na úrovni rozvoja vlastnej osobnosti.]( "Človek ako kreatívna sila, ktorá sa učí zo svojich životných okolnosti, osobnostne rastie a prekonáva tieto svoje podmienky (James Allen / As a Man Thinketh, 1913)")
Základný popis
Tento text z roku 1913 nepíše o úspechu, ani o motivácii – píše o zodpovednosti za vlastnú realitu. Keď človek začne pracovať na svojom charaktere – v tichosti vlastnej mysle; stáva sa architektom svojho osudu. V dnešnej dobe, kde z každej strany vyskakujú povrchne výkriku typu „myslite vždy pozitívne“, Allenové slová prináśajú skôr výzvu k hlbšej – a riadne náročnej – práci, a to k práci so sebou samotným, na úrovni rozvoja vlastnej osobnosti.
« Človek ako kreatívna sila, ktorá sa učí zo svojich životných okolnosti, osobnostne rastie a prekonáva tieto svoje podmienky (James Allen / As a Man Thinketh, 1913) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Typografia – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Pokora – Služba – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Myšlienka a charakter sú jedným, a keďže charakter sa môže prejaviť a odhaliť iba prostedníctvom prostredia a okolnosťami, vonkajšie podmienky života človeka sa budú vždy nachádzať v podobe harmonickej súvislosti s jeho vnútorným stavom. To neznamená, že okolnosti človeka v akomkoľvek čase sú indikáciou jeho celkového charakteru, ale že tieto okolnosti sú tak úzko spojené s nejakým životne dôležitým myšlienkovým princípom v ňom samotnom, že sú [pre dané obdobie jeho bytia, pozn.] nateraz nevyhnutné pre jeho rozvoj.[…]
Ako napredujúca a vyvíjajúca sa bytosť sa nachádza tam, kde je, aby sa mohol učiť a rásť; a keď si osvojí duchovnú lekciu, ktorú pre neho akákoľvek okolnosť ukrýva, táto okolnosť pominie a uvoľní miesto iným okolnostiam.
Človek je bičovaný okolnosťami, pokiaľ verí, že je výtvorom vonkajších podmienok, ale keď si uvedomí, že je tvorivou silou, a že môže ovládať skrytú pôdu a semená svojej bytosti, z ktorých okolnosti rastú, stáva sa právoplatným pánom seba samého.
To, že okolnosti pramenia z myslenia, vie každý človek, ktorý sa dlhšie venoval sebakontrole a sebaočisteniu, pretože si všimol, že zmena v jeho okolnostiach bola v presnom pomere k zmenenému duševnému stavu. Je to tak pravdivé, že keď sa človek usilovne venuje náprave nedostatkov vo svojom charaktere a dosahuje rýchly a výrazný pokrok, prechádza rýchlo sériou zvratov osudu.
(s. 12-13) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ALLEN, James. As a Man Thinketh. Authorized version. New York (USA) : Thomas Y. Crowell Company, 1913. 47 strán.▐ Zverejnené: 30/07/2026
![V dnešnom svete rýchlych správ a plytkých citátov sa tento obrázok javí ako tichý odpor – pripomína nám, že slová môžu byť krásne, no zároveň hlboké, že dizajn môže myšlienku podčiarknuť a zdôrazniť takým spôsobom, aby tá ostala uchovaná v pamäti človeka, čo najdlhší čas. Prinútila ho… zamyslieť sa, premýšlať.]( "Motto Rudyarda Kiplinga: Život stojí za to žiť…")
Základný popis
V dnešnom svete rýchlych správ a plytkých citátov sa tento obrázok javí ako tichý odpor – pripomína nám, že slová môžu byť krásne, no zároveň hlboké, že dizajn môže myšlienku podčiarknuť a zdôrazniť takým spôsobom, aby tá ostala uchovaná v pamäti človeka, čo najdlhší čas. Prinútila ho… zamyslieť sa, premýšlať.
« Motto Rudyarda Kiplinga: Život stojí za to žiť… »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Typografia – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Ľudský život – Existencializmus
KIPLINGOVO MOTTO:
« Život stojí za to žiť.
V každom jeho zrnku.
Od jeho začiatku
až po posledný okraj
náhrobnéhokameňa. » ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Forster’s Note Book on Kipling (Journal and Scrap Book). Birmingham (Anglicko) : The Holland Co., 1898. 22 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/motto-rudyarda-kiplinga-zivot-stoji-za-to-zit/
▐ Zverejnené: 28/07/2026
![Keď sa cnosť nahrádza mechanickým hľadaním komfortu. Mrazivé uvedomenie si prítomnosti temnej sily práve v okamihu zažívania istých životných ťažkostí, ktorým čeliac si jedinec – v túžbe uniknúť pred námahou a trápeniami – volí formu adaptácie v podobe na prvý pohľad „bezpečnej a správnej“ cesty životom… len aby sa dopracoval k doživotnej stagnácii a osobnostnému úpadku.]( "Odmietnutie nevyhnutného utrpenia spojeného s osobným rozvojom, uchlácholenie sa v malosti: Niektorí v procese hľadania „rozkoše“ – dosiahnutie neohroziteľnosti, získanie pocitu bezpečia a nedotknuteľnosti, – podajú ruku aj samotnému diablovi na trblietajúcej sa loďke (Princess Ilse, 1868)")
Základný popis
Keď sa cnosť nahrádza mechanickým hľadaním komfortu. Mrazivé uvedomenie si prítomnosti temnej sily práve v okamihu zažívania istých životných ťažkostí, ktorým čeliac si jedinec – v túžbe uniknúť pred námahou a trápeniami – volí formu adaptácie v podobe na prvý pohľad „bezpečnej a správnej“ cesty životom… len aby sa dopracoval k doživotnej stagnácii a osobnostnému úpadku.
« Odmietnutie nevyhnutného utrpenia spojeného s osobným rozvojom, uchlácholenie sa v malosti: Niektorí v procese hľadania „rozkoše“ – dosiahnutie neohroziteľnosti, získanie pocitu bezpečia a nedotknuteľnosti, – podajú ruku aj samotnému diablovi na trblietajúcej sa loďke (Princess Ilse, 1868) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Rozprávka – Psychológia – Hlbinná psychológia – Etika – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neoliberalizmus – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Feminizmus – Sexuálna výchova – Promiskuita – Voľná láska – Kurvenie – Potrat – Úpadok – Peklo – Smrť
« V radostnom zhone skočila oboma nohami naraz do zlatého kalicha, až z neho voda vystrekla niekam nahor, pričom dve kvapky dopadli na ruku tmavého muža, kde sa so syčaním vyparili; zatiaľ čo končatinami malej Ilsy prebehla pálčivá bolesť. Celé vystrašené, úbohé dieťa sa chytilo okraja vázy, akoby sa chcelo – okamžite – vyhupnúť von, a so strachom vzhliadla do tváre muža, ktorý sa smial, silnou rukou uchopil vázu… […] …všetka bolesť rýchlo pominula, upokojila sa a trpezlivo sa nechala unášať, netušiac, že sa vydala diablovi, keď nastúpila na to iskrivé malé plavidlo, ktoré jej ponúkol; hoci bola možno trošku znepokojená…(s. 18) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: Petersen, Marie. Princess Ilse, A Story of the Harz Mountains and, The Will-o‘-the-Wisp. Boston (USA) : J. E. Tilton and Company, 1868. 259 strán.▐ Zverejnené: 26/07/2026
![V čase, keď sa Slováci ešte stále krčili pod váhou monarchie, sa v časopise „Vlasť a svet“ objavuje zápisok o tragickom rozhovore medzi matkou a jej „umierajúcou“ dcérenkou. „Bolí ma hlavička, mamička moja…,“ nie je len popisom fyzickej bolesti, za týmito slovami sa ukrýva najmä symbolické vyjadrenie psychických problémov, kde sa duša mladej dievčiny láme pod váhou vlastných životných okolností, ktoré nie je schopná spracovať. „Tri ryby bez soli“ – symbol jednoduchej, ale chudobnej stravy, ktorá nedokáže nasýtiť dušu človeka a niečo jej chýba, azda práve tá „soľ života“. „Červené vínečko“ – symbol radosti, ktorá je príliš krátkodobá, príliš povrchná na to, aby dodala životu vyšší zmysel, umožnila človeku „presiahnutie“. Anička si vyberá nevyhnutnú smrť. Tá ale nie je žiadnou pasívnou obetou. Jedná sa o aktívny únik. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o jednej z úvodných fáz procesu spracovania odohraného a postupnom prepracovaní sa k definitívnej transformácii – stavu dospelosti. Nevyhnutné obetovanie niekdajšieho „ja“, akt potrebný – a v mene – možnosti budúceho rastu. „Bielenou plachtičkou, jedľovou daštičkou…“ – symbol čistoty, pokoja a návratu k zemi, k podstate svojho bytia. „Na dvore mamička, pri hrobe sestrička…“ – symbol rodiny, menovanie jej členov, ktorí budú stáť po jej boku, než znova povstane…]( "Anička (Prostonárodnia ballada) / 1890")
Základný popis
V čase, keď sa Slováci ešte stále krčili pod váhou monarchie, sa v časopise „Vlasť a svet“ objavuje zápisok o tragickom rozhovore medzi matkou a jej „umierajúcou“ dcérenkou. „Bolí ma hlavička, mamička moja…,“ nie je len popisom fyzickej bolesti, za týmito slovami sa ukrýva najmä symbolické vyjadrenie psychických problémov, kde sa duša mladej dievčiny láme pod váhou vlastných životných okolností, ktoré nie je schopná spracovať. „Tri ryby bez soli“ – symbol jednoduchej, ale chudobnej stravy, ktorá nedokáže nasýtiť dušu človeka a niečo jej chýba, azda práve tá „soľ života“. „Červené vínečko“ – symbol radosti, ktorá je príliš krátkodobá, príliš povrchná na to, aby dodala životu vyšší zmysel, umožnila človeku „presiahnutie“. Anička si vyberá nevyhnutnú smrť. Tá ale nie je žiadnou pasívnou obetou. Jedná sa o aktívny únik. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o jednej z úvodných fáz procesu spracovania odohraného a postupnom prepracovaní sa k definitívnej transformácii – stavu dospelosti. Nevyhnutné obetovanie niekdajšieho „ja“, akt potrebný – a v mene – možnosti budúceho rastu. „Bielenou plachtičkou, jedľovou daštičkou…“ – symbol čistoty, pokoja a návratu k zemi, k podstate svojho bytia. „Na dvore mamička, pri hrobe sestrička…“ – symbol rodiny, menovanie jej členov, ktorí budú stáť po jej boku, než znova povstane…
« Anička (Prostonárodnia ballada) / 1890 »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Psychológia – Hlbinná psychológia – Ľudský život – Smrť – Znovuzrodenie – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
« ANIČKA „Kde si mi bola, Anička moja?“
„Na svadbe, mamička;
bolí ma hlavička,
mamička moja!“„Čo ti dali jesť, Anička moja?“
„Tri ryby bez soli —
hlavička ma bolí,
mamička moja!“„Čo ti dali piť, Anička moja?
„Červené vínečko…
bolí ma srdiečko,
mamička moja!“„Azdaj mi zomreš, Anička moja?!“
„Zomrem vám, mamička…
bolí ma hlavička,
mamička moja!“„Čím ta prikryjem, Anička moja?“
„Bielenou plachtičkou,
jedľovou daštičkou,
mamička moja!“„Kto ťa oplače, Anička moja?“
„Na dvore mamička,
pri hrobe sestrička,
mamička moja!“„Kde ťa pochovám, Anička moja?“
„V našom cintoríne,
pri tom rozmaríne,
mamičkamoja!“ » ZDROJ: Vlasť a svet. / 15. marca – Číslo 6, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/anicka-prostonarodnia-ballada-1890/
▐ Zverejnené: 26/07/2026
![Keď sa pozrieme na túto stránku z analýzy Josefa Ševčíka, nesmieme na ňu nazerať len ako na voľajaké moralizujúce čierne písmená na zožltnutom papieri. Je to návod, mapa ľudskej existencie… vymedzenie teritória, na ktorom sa odohráva najdôležitejšia vojna v živote každého človeka: boj o jeho vlastnú dušu. Svätý Tomáš Akvinský nebol len teológom. Bol priam až klinickým pozorovateľom ľudskej psychológie, a to stáročia pred ustanovením psychológie ako samostatnej vedy. Mnohé z toho, čo popisuje, by sme v žargóne modernej psychológie nazvali niečim ako „kognitívnym skreslením“, „narcistickou ilúziou“. Aplikácia mechanizmu, kde jedinec svojim životom nasleduje ideál, ktorý je v skutočnosti „dobrom“, čiže pozitívnou hodnotou len zdanlivo, takýto jedinec stráca kontakt s realitou. Stáva sa otrokmi vlastného sebaklamu. Zvyčajne sa jedná o osoby, ktoré majú strach pozrieť sa skutočnej pravde do očí, zvyčajne neschopní čeliť realite, ktorú si potrebujú pretvárať na svoj obraz…]( "Tomáš Akvinský – Summa Theologica | Boj o dušu človeka: Rozdiel medzi dobrom, zdanlivým dobrom a čistým zlom / Hriechy a túžba po ukojení („mať sa dobre“) / „Logos“ – Cnostný život podľa zákonov prirodzeného poriadku")
Základný popis
Keď sa pozrieme na túto stránku z analýzy Josefa Ševčíka, nesmieme na ňu nazerať len ako na voľajaké moralizujúce čierne písmená na zožltnutom papieri. Je to návod, mapa ľudskej existencie… vymedzenie teritória, na ktorom sa odohráva najdôležitejšia vojna v živote každého človeka: boj o jeho vlastnú dušu. Svätý Tomáš Akvinský nebol len teológom. Bol priam až klinickým pozorovateľom ľudskej psychológie, a to stáročia pred ustanovením psychológie ako samostatnej vedy. Mnohé z toho, čo popisuje, by sme v žargóne modernej psychológie nazvali niečim ako „kognitívnym skreslením“, „narcistickou ilúziou“. Aplikácia mechanizmu, kde jedinec svojim životom nasleduje ideál, ktorý je v skutočnosti „dobrom“, čiže pozitívnou hodnotou len zdanlivo, takýto jedinec stráca kontakt s realitou. Stáva sa otrokmi vlastného sebaklamu. Zvyčajne sa jedná o osoby, ktoré majú strach pozrieť sa skutočnej pravde do očí, zvyčajne neschopní čeliť realite, ktorú si potrebujú pretvárať na svoj obraz…
« Tomáš Akvinský – Summa Theologica | Boj o dušu človeka: Rozdiel medzi dobrom, zdanlivým dobrom a čistým zlom / Hriechy a túžba po ukojení („mať sa dobre“) / „Logos“ – Cnostný život podľa zákonov prirodzeného poriadku »
ZNAČKY: Citát – inšpirácia – Kresťanstvo – Etika – Psychológia – Hlbinná psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Obrátenie – Znovuzrodenie
« Svobodná vůle lidská nutně po dobru touží a volí prostředky vhodné, aby ho dosáhla. Dříve než volí, káže rozumu uvažovati, potom svolí v rozhodnutí jeho a pílí k cíli svému a dojde-li ho, užívá dobra. Pouhé zlo nikdy nemůže býti předmětem touhy a lásky, pouze zlo spojené s dobrem jím zakryté, nebo jinak řečeno, dobro zdánlivé, klamné, může mnohdy býti předmětem žádosti. Touží-li člověk po dobru pravém a snaží-li se ho dojíti, jedná dobře a spravedlivě; touží-li po dobru zdánlivém a snaží-li se ho dojiti, jedná špatně a dopustí se bezpráví. Je-li zlo spáchané proti zákonům Božím a mravního života, jmenuje se hříchem. Zlo může býti myšlené a spáchané, obojí jest hříchem; první páchá člověk zlou vůlí, druhé zým skutkem.Činnost duševní může směřovati k dobru, může však směřovati i ke zlu, může toužiti po zlu, nebo lépe po klamném dobru, nebo může se ho varovati. Různé způsoby, jak duše se chová k dobru a ke zlu, nazývají se vášněmi a jich jedenácte: láska a nenávist, touha a útěk, radost a smutek; naděje a zoufalství, odvaha, strach a hněv, dle toho, může-li duše dobra nebo velikého dobra dosáhnouti nebo nedosáhnouti, před zlem nebo velkým zlem uniknouti nebo jemu podlehnouti. Krásně, umělecky pojednal sv. Tomáš o vášních lidských, o jejich příčinách a účincích a prostředcích proti vášním, které jsou duši na škodu.
Člověk konaje častěji dobré skutky, nabývá zvyku v dobru, zlými skutky ve zlu. Zvyk činiti dobře, jmenuje se ctností, různou dle toho neb onoho druhu dobra; zvyk činiti zle jmenuje se neřestí, jež rozděluje se dle druhů zla, a všechny se protiví protivným druhům cností. Krásně pojednává Tomáš o druzích cností, o jejích vzájemné příbuznosti a odměně jejich po smrti, podobně pojednává o příčinách, účincích a trestech neřestí.
Příčinou hříchu může býti nevědomost, smyslnost, zlá vůle a příčiny zevnější, totiž Bůh, jenž dopustí, aby někdo do hříchu upadl, avšak jen proto, aby uznávaje svou slabost se polepšil a více se hříchu varoval. Dalé zlý duch, jenž ze závisti a ze vzdoru proti Bohu snaží se lidi od něho odvrátiti. Konečně přícinou hříchu jest domácí nepřítel člověka – slabost přirozenosti lidské po pádu prvních rodičů. Potom pojednává Tomáš hříchu dědičném a jeho následcích, o druzích a následcích hříchu.
Aby se člověk mohl hříchu varovati, má jednati dle zákonů, hlavně dle zákona přirozeného, jenž jest první po zákoně věčném, jímž Bůh vše k jistému cíli řídí.
(s. 141-142) » ZDROJ: ŠEVČÍK, Josef. Sv. Tomáš Akvinský, učitel cirkevní a ochránce katolických škol. Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Tiskem a nákladem pap. knihtiskárny Bened. Rajhrad, 1899. 382 strán.▐ Zverejnené: 21/07/2026
![Pripomienka, že skutočná pýcha nie je prehnaným egocentrizmom, ale tichou radosťou z vedomia, že sme len článkom reťazca, ktorý nás spája s predkami a vedie k budúcim generáciám.]( "Pýcha starej mami – Oravská stolica (Párnica / okres Dolný Kubín, 1913)")
Základný popis
Pripomienka, že skutočná pýcha nie je prehnaným egocentrizmom, ale tichou radosťou z vedomia, že sme len článkom reťazca, ktorý nás spája s predkami a vedie k budúcim generáciám.
« Pýcha starej mami – Oravská stolica (Párnica / okres Dolný Kubín, 1913) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Pohľadnica – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Starej mamkina pýcha, v Párnici (Oravská stol.) / pohľadnica. Turčiansky Sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko) : P. Socháň, 1913. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pycha-starej-mami-oravska-stolica-parnica-okres-dolny-kubin-1913/
▐ Zverejnené: 18/07/2026
![Keď listujeme staré stránky klasickej sociologickej literatúry z dielne Dr. Johna Morrisa Gilletteho z roku 1914, nedotýkame sa len suchej analýzy. Pred nami sa odrazu objavuje mechanizmus samotného života. Gillette s klinickou presnosťou hovorí večné: „Prvou všeobecnou funkciou rodiny je fyzická reprodukcia spoločnosti.“ Na jednej strane vidíme biologickú nevyhnutnosť – proces náhrady členov, ktorí odchádzajú a iní naopak prichádzajú, preberajú ich miesta, aby sa život mohol neustále obnovovať. Rodina však nie je len „výrobná jednotka“ ľudí. Rovnako tak predstavuje sväté útočisko pamäte a morálnych hodnôt, no a v neposlednom rade aj spoločenstvo, ktoré sa snaží napomáhať nachádzať individuálne šťastie jednotlivca do tohto spoločenstva patriaceho. Tohto všetkého si bol pán Gillette veľmi dobre vedomý…]( "Rodina ako základ spoločnosti, ktorý umožňuje kontinuitu nositeľov kultúry a pretrvanie etnika (John M. Gillette / The Family and Society, 1914)")
Základný popis
Keď listujeme staré stránky klasickej sociologickej literatúry z dielne Dr. Johna Morrisa Gilletteho z roku 1914, nedotýkame sa len suchej analýzy. Pred nami sa odrazu objavuje mechanizmus samotného života. Gillette s klinickou presnosťou hovorí večné: „Prvou všeobecnou funkciou rodiny je fyzická reprodukcia spoločnosti.“ Na jednej strane vidíme biologickú nevyhnutnosť – proces náhrady členov, ktorí odchádzajú a iní naopak prichádzajú, preberajú ich miesta, aby sa život mohol neustále obnovovať. Rodina však nie je len „výrobná jednotka“ ľudí. Rovnako tak predstavuje sväté útočisko pamäte a morálnych hodnôt, no a v neposlednom rade aj spoločenstvo, ktoré sa snaží napomáhať nachádzať individuálne šťastie jednotlivca do tohto spoločenstva patriaceho. Tohto všetkého si bol pán Gillette veľmi dobre vedomý…
« Rodina ako základ spoločnosti, ktorý umožňuje kontinuitu nositeľov kultúry a pretrvanie etnika (John M. Gillette / The Family and Society, 1914) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Feminizmus – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« RODINA A SPOLOČNOSŤKapitola 1: Funkcie rodiny
Každá ľudská inštitúcia, vzhľadom na to, že sa jedná o inštitúciu sociálnu, musí byť zodpovedná za plnenie určitých sociologických funkcií. Často sa predpokladá, že inštitúcie existujú samy pre seba. Neuznáva sa, že každá takáto organizácia by sa mala považovať za prostriedok, prostredníctvom ktorého ľudia a spoločnosť pracujú na zabezpečovaní kolektívnych výsledkov, a že preto jej opodstatnenie a test efektívnosti spočíva v jej spoločenskej užitočnosti. […] 1. Fyzická reprodukcia spoločnosti. Prvou všeobecnou funkciou rodiny je fyzická reprodukcia spoločnosti. Po prvé, aby spoločnosť i naďalej pretrvávala, je nevyhnutné, aby sa jej členovia, ktorí ju konštituujú, [postupne a prirodzene, pozn.] nahrádzali, keď sú vylúčeni.
(s. 1-2) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: GILLETTE, John Morris. The Family and Society. Chicago (USA) : A. C. McClurg & CO., 1914. 164 strán.▐ Zverejnené: 12/07/2026
![Klasická ilustrácia z roku 1911 znázorňujúca biblickú scénu Ježiša Krista a ženy chytenej pri cudzoložstve. Na tomto obrázku nevidíme len historickú scénu zo Svätého písma, ale archetypálne zrkadlo ľudskej existencie. Žena na zemi nie je len postava z dávnych čias; je to znázornenie každej duše, ktorá sa ocitla v prachu vlastných omylov. Jej pokora nie je len výsledkom strachu z prípadného trestu, ale najmä hlbokým psychologickým uznaním svojej hriešnosti a odmietnutím ďalšieho pokračovania takéhoto spôsobu života pred tvárou Absolútna. Týmto aktom dochádza k preneseniu pozornosti na budúcnosť: z väzenia viny je dotyčný privedený do nového života, čím sa ale zároveň kladie zodpovednosť za podobu tejto budúcnosti na ramená toho, kto bol práve oslobodený a zachránený.]( "Kresťanská múdrosť o pokání a milosrdenstve – anatómia pádu a obrátenia: „Choď a odteraz už nehreš! (Evanjelium podľa Jána 8:11)“")
Základný popis
Klasická ilustrácia z roku 1911 znázorňujúca biblickú scénu Ježiša Krista a ženy chytenej pri cudzoložstve. Na tomto obrázku nevidíme len historickú scénu zo Svätého písma, ale archetypálne zrkadlo ľudskej existencie. Žena na zemi nie je len postava z dávnych čias; je to znázornenie každej duše, ktorá sa ocitla v prachu vlastných omylov. Jej pokora nie je len výsledkom strachu z prípadného trestu, ale najmä hlbokým psychologickým uznaním svojej hriešnosti a odmietnutím ďalšieho pokračovania takéhoto spôsobu života pred tvárou Absolútna. Týmto aktom dochádza k preneseniu pozornosti na budúcnosť: z väzenia viny je dotyčný privedený do nového života, čím sa ale zároveň kladie zodpovednosť za podobu tejto budúcnosti na ramená toho, kto bol práve oslobodený a zachránený.
« Kresťanská múdrosť o pokání a milosrdenstve – anatómia pádu a obrátenia: „Choď a odteraz už nehreš! (Evanjelium podľa Jána 8:11)“ »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Biblia – Etika – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Cnosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Voľná láska – Kurvenie – Potrat – Nihilizmus – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neoliberalizmus – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť – Obrátenie – Znovuzrodenie
« A keď sa zase pozdvihol Ježiš
a nevidel nikoho krome ženy, povedal jej:
„Ženo, kde sú tamtí tvoji žalobníci?
Či ťa niktorý neodsúdil?“
A ona riekla: „Niktorý, Pane.“
A Ježiš jej povedal:
„Ani ja ťa neodsudzujem;
iď a nehreš viacej.“
(Evanjelium podľa svätého Jána8:10-11) » ZDROJE:- [1] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Evanjelium podľa svätého Jána / 8. kapitola (10-11). 4. vydanie (z pôvodných jazykov), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
- [2] The Holy Bible Containing The Old & New Testament & The Apocrypha (Volume Three – Saint Matthew / To Revelation / The Apocrypha). Londýn a Edinburgh : The Ballantyne Press, 1911. 1374 strán.
▐ Zverejnené: 12/07/2026
![Morálna integrita a tragédia straty úcty voči sebe samému. V našej spoločnosti sa častokrát spoločenský status zamieňa so vznešenosťou ducha, avšak nasledovné riadky nás konfrontujú s neúprosnou pravdou: v tom okamihu, keď subjekt – bez ohľadu na postavenie – prestáva vnímať svoju vlastnú dôstojnosť ako hodnotu, za ktorú nesie osobnú zodpovednosť, začne ju vnímať relativisticky – ako niečo, čo sa dá vymeniť za gratifikáciu momentálneho impulzu, materiálny… alebo nejakú inú formu zisku – presne v tej chvíli sa otvárajú dvere k jeho nekonečnému pádu. Postmodernizmus sa nám snaží predať ideu, že sloboda je absencia hraníc, židovské učenie pritom naznačuje niečo iné: bez morálneho ukotvenia sa aj kdejaká „princezná“ zvyčajne stáva otrokyňou svojich najnižších pohnútok a brodí po krk v stoke.]( "Starodávna židovská múdrosť: Aj žena z kráľovského rodu sa môže utopiť v bahne skazenosti, pokiaľ si neváži vlastnú dôstojnosť – skutočná šľachetnosť nie je otázkou krvi alebo postavenia, ale výberom cnostného života (Ancient Jewish Proverbs)")
Základný popis
Morálna integrita a tragédia straty úcty voči sebe samému. V našej spoločnosti sa častokrát spoločenský status zamieňa so vznešenosťou ducha, avšak nasledovné riadky nás konfrontujú s neúprosnou pravdou: v tom okamihu, keď subjekt – bez ohľadu na postavenie – prestáva vnímať svoju vlastnú dôstojnosť ako hodnotu, za ktorú nesie osobnú zodpovednosť, začne ju vnímať relativisticky – ako niečo, čo sa dá vymeniť za gratifikáciu momentálneho impulzu, materiálny… alebo nejakú inú formu zisku – presne v tej chvíli sa otvárajú dvere k jeho nekonečnému pádu. Postmodernizmus sa nám snaží predať ideu, že sloboda je absencia hraníc, židovské učenie pritom naznačuje niečo iné: bez morálneho ukotvenia sa aj kdejaká „princezná“ zvyčajne stáva otrokyňou svojich najnižších pohnútok a brodí po krk v stoke.
« Starodávna židovská múdrosť: Aj žena z kráľovského rodu sa môže utopiť v bahne skazenosti, pokiaľ si neváži vlastnú dôstojnosť – skutočná šľachetnosť nie je otázkou krvi alebo postavenia, ale výberom cnostného života (Ancient Jewish Proverbs) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Judaizmus – Etika – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Cnosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Voľná láska – Kurvenie – Potrat – Nihilizmus – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neoliberalizmus – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
« „[Potomkyňa] princov a vládcov sa stala prostitútkou pre lodníkov…“
–
Neexistuje žiadna hĺbka skazenosti,
do ktorej by sa žena nemohla prepadnúť…(s. 42) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: COHEN, Abraham (ed.) Ancent Jewish Proverbs – Wisdom of the East. Londýn (Anglicko) : John Murray, 1911. 127 strán.▐ Zverejnené: 11/07/2026
![Keď sa rodičovský inštinkt podvolí chladnej kalkulácii a túžbe po pohodlí. Výpoveď o tých, ktorý si definovali morálku tak, aby im neprekážala v ich ambíciách. Text konfrontuje rímske definície pojmov „civilizácia“ a „civilizovanosť“ s dobovou realitou vraždenia nenarodených detí a popisuje morálny obrat prinesený raným kresťanstvom. Keď dnes hovorievame o starovekom Ríme, predstavujeme si monumentálne stĺporadia, hrdinské eposy, rinčanie zbraní v gladiátorských arénach a intelektuálnu bystrosť ich mysliteľov, vládcov a senátu (Senātus Rōmānus). Avšak pod touto lesknúcou sa vrstvou mramoru leží temná pravda o prístupe k tým najnevinnejším, ktorá nás dnes mrazí – paradox civilizácie, kde sa „kultivovaný“ človek stával katom vlastného potomstva.]( "Potraty a infanticída: Vraždenie deti v starovekom Ríme – príklad toho, keď sa samozvaní „pohodovo-pokrokoví slušnoľudia“ dopúšťajú tých najväčších zverstiev, nemravnosti a ukrutnosti, stávajú katmi najnevinnejších (Elements of Medical Jurisprudence, 1838)")
Základný popis
Keď sa rodičovský inštinkt podvolí chladnej kalkulácii a túžbe po pohodlí. Výpoveď o tých, ktorý si definovali morálku tak, aby im neprekážala v ich ambíciách. Text konfrontuje rímske definície pojmov „civilizácia“ a „civilizovanosť“ s dobovou realitou vraždenia nenarodených detí a popisuje morálny obrat prinesený raným kresťanstvom. Keď dnes hovorievame o starovekom Ríme, predstavujeme si monumentálne stĺporadia, hrdinské eposy, rinčanie zbraní v gladiátorských arénach a intelektuálnu bystrosť ich mysliteľov, vládcov a senátu (Senātus Rōmānus). Avšak pod touto lesknúcou sa vrstvou mramoru leží temná pravda o prístupe k tým najnevinnejším, ktorá nás dnes mrazí – paradox civilizácie, kde sa „kultivovaný“ človek stával katom vlastného potomstva.
« Potraty a infanticída: Vraždenie deti v starovekom Ríme – príklad toho, keď sa samozvaní „pohodovo-pokrokoví slušnoľudia“ dopúšťajú tých najväčších zverstiev, nemravnosti a ukrutnosti, stávajú katmi najnevinnejších (Elements of Medical Jurisprudence, 1838) »
ZNAČKY: Citát – Antika – História medicíny – Zdravotníctvo – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Sexuálna výchova – Feminizmus – Materstvo – Rodičovstvo – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Voľná láska – Kurvenie – Potrat – Nihilizmus – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neoliberalizmus – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
« Vykonávanie potratov, ktoré možno považovať za nič menej ako vraždu, bolo medzi Rimanmi taktiež notoricky rozšírené. […] Minucius Felix takto opisuje krutosť Rimanov v tejto súvislosti: „Vidím, ako vystavujete svoje nemluvňatá divokým šelmám a vtákom, alebo ich škrtíte tým najúbohejším spôsobom. Ba čo viac, niektorí z vás im nedajú ani len tú šancu sa narodiť, ale krutými lekvármi vyvolávate potrat a v matkinom lone udusíte nádejný začiatok toho, čo by sa mohlo stať človekom.“ Plínius Starší [Gaius Plinius Secundus, pozn.] sám obhajuje právo rodičov zabiť svoje deti s odôvodnením, že je to potrebné na udržanie rastu populácie v primeraných medziach.“ Taká bola prax starovekého Ríma od jeho počiatkov až po časy Konštantína Veľkého. V období svojej najväčšej politickej slávy dosiahla táto prax najvyššiu mieru; a zatiaľ čo sa [Rimania] chválili svojou kultivovanosťou a všetkým okolo seba pripisovali hanlivý prívlastok „barbarský“, dopúšťali sa tej najnižšej nemravnosti a najtvrdšej krutosti.Kresťanstvo ako prvé postavilo bariéru proti spustošeniu, ktoré tento zločin spôsoboval; jeho mierny a humánny duch ho nemohol inak ako odsúdiť; a preto povzbudzovalo všetkých, ktorí sa zjednotili pod jeho mierovými zástavami, aby VYNALOŽILI VŠETKO ÚSILIE NA ZASTAVENIE jeho PROGRESU. Kresťanskí autori tej doby sa k tejto otázke vyjadrujú veľmi dôrazne. Tertulián vo svojej „Apológii“ hovorí o tejto téme s hrdinskou smelosťou: „Koľkých z vás (obrátiac sa na rímsky ľud a na správcov miest a provincií) by som mohol oprávnene obviniť z vraždy novorodencov; a nielen to, ale aj z toho, že spomedzi rôznych spôsobov smrti vyberáte pre svoje vlastné deti tie najkrutejšie, ako je utopenie, vyhladovanie, zamrznutie alebo ich vystavujete na milosť psom – lebo smrť mečom je pre ne príliš sladká a je to smrť, ktorú by si človek zvolil skôr než akýkoľvek iný spôsob násilia. Avšak kresťanom sú dnes takéto vraždy príliš vzdialené, že pre nich je absolútne nezákonné zbaviť sa dieťaťa v lone matky, keď sa príroda ešte iba rozhoduje o [budúcom] osude človeka; lebo zabiť dieťa pred jeho narodením znamená spáchať vraždu v predstihu; a NIE JE ŽIADEN ROZDIEL, ČI DIEŤA ZNIČÍTE POČAS JEHO FORMOVANIA, ALEBO AŽ POTOM, ČO UŽ JE SFORMOVANÉ A NARODENÉ; lebo my, kresťania, ho považujeme za človeka už v štádiu embrya; lebo je to bytosť podobná kvetu na strome a ZA KRÁTKY ČAS BY SA Z NEHO STAL DOKONALÝ ČLOVEK, keby príroda nebola narušená.“ V roku 315 n. l. Konštantín Veľký vydal zákon, ktorý zabezpečoval výživu a vzdelanie detí, ktorých rodičia boli príliš chudobní na to, aby sa o to postarali sami. Nariadil tiež, aby bol krutému otcovi uložený prísny trest. Bolo to prvýkrát, čo vládne orgány zasiahli s cieľom zastaviť tento zločin; a nedá sa predpokladať, že zvyk, ktorý sa stal tak bežnou súčasťou všetkých zvykov a pocitov rímskeho ľudu, by bol okamžite potlačený; a preto zisťujeme, že tento zvyk naďalej pretrvával, hoci v menšej miere, až do konca štvrtého storočia, kedy ho nakoniec úplne vyhubili cisári Valentinián I., Valens a Gratianus.
(s. 204-205) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: BECK, Theodric Romeyn; BECK, John B. Elements of Medical Jurisprudence. 6. vydanie. Londýn (Anglicko) : Longman, 1838. 1007 strán.▐ Zverejnené: 09/07/2026
![Biblický príbeh opisujúci stvorenie ženy. Čo znamená byť „kosťou z kosti a telom z tela“? Muž sledujúc takúto „žijúcu tvárnosť“, akú mu Boh prináša, nevidí pred sebou – paradoxne – cudzinca, ale vníma svoju stratenú časť. Je to moment „rozpoznania“, ktorý predchádza každej sexuálnej túžbe – túžbe po celistvosti. Žena preňho nie je akýsi podriadený tvor, ale esenciálny element jeho bytia, bez ktorého by ostal neúplný (a rovnako aj žena). Filozoficky tu môžeme vnímať problematiku jednoty a individuality. Boh rozdeľuje jedno telo na dve osoby. Vďaka takémuto oddeleniu vlastne vytvára možnosť samotnej lásky. Láska totižto vyžaduje vzdialenosť a separáciu ľudských bytosti opačného pohlavia, ktorí môžu prekonávať túto osobnostnú odcudzenosť, ktorá vyplýva z ich jedinečných osobných existencii. Ak by boli ľudské bytosti jedným a rovnakým, neexistovala by možnosť milovať v plnom rozsahu, vôľa slobodne konať a mať možnosť vyjadriť sa v plnej dokonalosti lásky, obsiahnuť celý svet a spoločným spojením svet vytvárať; existovalo by len vnútené, dané… akési nízke, až nebodaj „sebaukájavé“.]( "Prvotná jednota: O stave manželskom / O stawu manželském (Kozmograffia Cžeská,1554)")
Základný popis
Biblický príbeh opisujúci stvorenie ženy. Čo znamená byť „kosťou z kosti a telom z tela“? Muž sledujúc takúto „žijúcu tvárnosť“, akú mu Boh prináša, nevidí pred sebou – paradoxne – cudzinca, ale vníma svoju stratenú časť. Je to moment „rozpoznania“, ktorý predchádza každej sexuálnej túžbe – túžbe po celistvosti. Žena preňho nie je akýsi podriadený tvor, ale esenciálny element jeho bytia, bez ktorého by ostal neúplný (a rovnako aj žena). Filozoficky tu môžeme vnímať problematiku jednoty a individuality. Boh rozdeľuje jedno telo na dve osoby. Vďaka takémuto oddeleniu vlastne vytvára možnosť samotnej lásky. Láska totižto vyžaduje vzdialenosť a separáciu ľudských bytosti opačného pohlavia, ktorí môžu prekonávať túto osobnostnú odcudzenosť, ktorá vyplýva z ich jedinečných osobných existencii. Ak by boli ľudské bytosti jedným a rovnakým, neexistovala by možnosť milovať v plnom rozsahu, vôľa slobodne konať a mať možnosť vyjadriť sa v plnej dokonalosti lásky, obsiahnuť celý svet a spoločným spojením svet vytvárať; existovalo by len vnútené, dané… akési nízke, až nebodaj „sebaukájavé“.
« Prvotná jednota: O stave manželskom / O stawu manželském (Kozmograffia Cžeská,1554) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Judaizmus – Biblia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Rodina – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« …preto Pán Boh driemotu na Adama dopustil a ten zaspal. Vtedy Pán Boh jedno rebro jeho vybral, a miesto telom uzavrel, a ženu z neho urobil a k človeku ju priviedol. A človek povedal: „To jest teraz kosť z kostí mojich, a telo z tela môjho, preto volať sa bude „Mužena“, že jest z muža zobranátáto…“ » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Kozmograffia Cžeská : To gest wypsánij, o položenij kragin neb zemij y obyčegijch národuow wsseho swieta, a hystorygij podlé počtu leth naněm zběhlých, prwé nikdá tak pospolku w žádném iazyku newidaná. Praha (České království) : Jan Kosořský z Kosoře, 1554. cca. 1800 strán.▐ Zverejnené: 08/07/2026
![Slovenská historická pohľadnica z roku 1900 (Ružomberok), znázorňujúca Slováka a Slovenku v tradičnom ľudovom oblečení, celé doprevádzané bohatými folklórnymi ornamentami. Postavy muža a ženy tu nestoja vo víre chaosu. Ich postavy predstavujú tiché uznanie vzájomného dopĺňania sa. Nevidíme boj o dominanciu, ktorý charakterizuje moderný feminizmus či všelijaké prehnané vyjadrenia silenej, hranej maskulinity, ale vidíme symbiózu. Muž reprezentuje mužnosť: ochranu a stabilitu, žena je symbolom ženskosti: cnosti a vnútornej sily. Je to stelesnenie mravného ideálu, kde láska nie je len emočným výbuchom, ale vedomým rozhodnutím slúžiť druhému a spoločne niečomu väčšiemu, ktoré oboch presahuje. Príklad toho, ako sa „Logos“ – vyššie usporiadanie bytia stelesňuje individuálnymi osudmi jednotlivcov…]( "Mne Slovensko krása je: Tradičná slovenská kultúra – slovenský junák a Slovenka (Pohľadnica z konca 19. storočia)")
Základný popis
Slovenská historická pohľadnica z roku 1900 (Ružomberok), znázorňujúca Slováka a Slovenku v tradičnom ľudovom oblečení, celé doprevádzané bohatými folklórnymi ornamentami. Postavy muža a ženy tu nestoja vo víre chaosu. Ich postavy predstavujú tiché uznanie vzájomného dopĺňania sa. Nevidíme boj o dominanciu, ktorý charakterizuje moderný feminizmus či všelijaké prehnané vyjadrenia silenej, hranej maskulinity, ale vidíme symbiózu. Muž reprezentuje mužnosť: ochranu a stabilitu, žena je symbolom ženskosti: cnosti a vnútornej sily. Je to stelesnenie mravného ideálu, kde láska nie je len emočným výbuchom, ale vedomým rozhodnutím slúžiť druhému a spoločne niečomu väčšiemu, ktoré oboch presahuje. Príklad toho, ako sa „Logos“ – vyššie usporiadanie bytia stelesňuje individuálnymi osudmi jednotlivcov…
« Mne Slovensko krása je: Tradičná slovenská kultúra – slovenský junák a Slovenka (Pohľadnica z konca 19. storočia) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Pohľadnica – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Slovák a Slovenka / pohľadnica. Ružomberok (Rakúsko-Uhorsko) : Karol Salva, 1900. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 07/07/2026
![Autentický záznam ľudového umenia. Slovenská pohľadnica zachytávajúca slovenské dievčatá v tradičných krojov na poliach. Ich bosé nohy sú už len zdokladovaním samotného symbolu, ktorí tieto devuchy reprezentujú: spojenie so samotnou zemou ako princípom našej Matičky, ktorej úroda prináša obživu celým generáciám. Presne takto boli aj tieto ženy prísľubom budúcej „úrody“ v podobe pretrvania rodu a zachovania tradičnej kultúry. Je to melancholický obraz strateného raja, kde muž a žena neboli v permanentnom konflikte o moc, ako sa nám to dnes kadejaké osobnostne narušené osoby snažia nahovoriť, ale žili v komplementárnej harmónii a navzájom si pomáhali, dopĺňali sa.]( "Archetyp pravej ženskosti: Dary matičky Zeme, žnice a krásna slovenská dievčina (Poniky / Okres Banská Bystrica, 1902)")
Základný popis
Autentický záznam ľudového umenia. Slovenská pohľadnica zachytávajúca slovenské dievčatá v tradičných krojov na poliach. Ich bosé nohy sú už len zdokladovaním samotného symbolu, ktorí tieto devuchy reprezentujú: spojenie so samotnou zemou ako princípom našej Matičky, ktorej úroda prináša obživu celým generáciám. Presne takto boli aj tieto ženy prísľubom budúcej „úrody“ v podobe pretrvania rodu a zachovania tradičnej kultúry. Je to melancholický obraz strateného raja, kde muž a žena neboli v permanentnom konflikte o moc, ako sa nám to dnes kadejaké osobnostne narušené osoby snažia nahovoriť, ale žili v komplementárnej harmónii a navzájom si pomáhali, dopĺňali sa.
« Archetyp pravej ženskosti: Dary matičky Zeme, žnice a krásna slovenská dievčina (Poniky / Okres Banská Bystrica, 1902) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Inšpirácia – Pohľadnica – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Leto – Letné prázdniny – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Žnice v Ponikách (Zvolen) / pohľadnica. Turčiansky Sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko) : P. Socháň, 1902. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 26/06/2026
![Kiplingov pohľad na čas a povinnosť, zároveň psychologická diagnóza stavu človeka odtrhnutého od svojich koreňov. Text rozoberá tému obety predkov a morálnej povinnosti potomstva za zodpovednosť pri zachovaní ich kultúrneho a duchovného odkazu. V dobe, kedy sa naša spoločnosť, pod tlakom sileného individualizmu a obsesie vlastnou – neraz psychicky narušenou – maličkosťou, rozpadá na tisíce kadejakých nesúrodých fragmentov a „identita“ je vnímaná len ako produkt prevládajúceho trendu a momentálneho výberu – na podklade akéhosi primitívne navodeného pocitu „páčivosti“ – z ponuky „hlásateľmi pokrokovo správneho a dovoleného“ nám dodaných povolených svetonázorových orientácii, nás tieto slová prinavrácajú k základnej pravde o ľudskom bytí: sme len jedným článkom v reťazci. Najčastejší zánik spoločností nastáva vtedy, keď jednotlivec prestane vidieť súvislosť medzi svojím „ja“ a predkami, keď nie je schopný milovať, len používa, keď sa mu jeho životným krédom stáva „Non serviam“ a ostatní sú tu pre neho a jeho blaho.]( "Tradícia a kontinuita: Pretrvávajúce právo našich otcov a odovzdávanie takého dedičstva ďalším generáciám, aby sme neokrádali našich synov (Rudyard Kipling – The Heritage)")
Základný popis
Kiplingov pohľad na čas a povinnosť, zároveň psychologická diagnóza stavu človeka odtrhnutého od svojich koreňov. Text rozoberá tému obety predkov a morálnej povinnosti potomstva za zodpovednosť pri zachovaní ich kultúrneho a duchovného odkazu. V dobe, kedy sa naša spoločnosť, pod tlakom sileného individualizmu a obsesie vlastnou – neraz psychicky narušenou – maličkosťou, rozpadá na tisíce kadejakých nesúrodých fragmentov a „identita“ je vnímaná len ako produkt prevládajúceho trendu a momentálneho výberu – na podklade akéhosi primitívne navodeného pocitu „páčivosti“ – z ponuky „hlásateľmi pokrokovo správneho a dovoleného“ nám dodaných povolených svetonázorových orientácii, nás tieto slová prinavrácajú k základnej pravde o ľudskom bytí: sme len jedným článkom v reťazci. Najčastejší zánik spoločností nastáva vtedy, keď jednotlivec prestane vidieť súvislosť medzi svojím „ja“ a predkami, keď nie je schopný milovať, len používa, keď sa mu jeho životným krédom stáva „Non serviam“ a ostatní sú tu pre neho a jeho blaho.
« Tradícia a kontinuita: Pretrvávajúce právo našich otcov a odovzdávanie takého dedičstva ďalším generáciám, aby sme neokrádali našich synov (Rudyard Kipling – The Heritage) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Klasická literatúra – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
« Naši otcovia v tých úžasných časoch, počas ktorých sa svet [človeku] ešte neveliký zdal, zabezpečili nám dedičstvo, veriac – bez pochybností, že my, deti ich sŕdc, ktoré vtedy tak mohutne bili, v neskorších časoch zohráme rovnakú úlohu pre naše [vlastné] potomstvo. Tisícročia vytrvalo budovali, na úžitok nás i našich vnukov… […] Dávali sa, no nezrátavali nimi odovzdané, počas svojej každodennej obete. Nielen baránky, snáď aj kupované holubice, nebodaj každý desiatok zo zobchodovaného zlata — svoje najdrahšie životy, svoju najmilšiu lásku obetovali už v dávnych časoch. Zdržujúc sa dokonca aj toho, čo je dovolené, sklonili krk, aby niesli neozdobené jarmo, ktoré prináša strašnú drinu a najtvrdšie starosti. Preto je vďaka nim sloboda istá; preto vďaka nim stojíme v bezpečí pred všetkým – okrem lenivosti a pýchy, v krajine plnej radosti. A preto, pri svojom podráždení – nereptajte, že dali nám takýto veľký príkaz, ktorý je potrebné splniť; ani nesnívajte ohromení: „Veď čas – azda – ušetrí ich prácu,“ zatiaľ čo my spíme. Drahocenné a jasné, tisíc rokov, trvá právo našich otcov. Nech sa aj my podobne obetujeme, aby sme neokradli našich synov. (Kipling,s. 104-105) » ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: KIPLING, Rudyard. Songs from Books. Garden City – New York (USA) : The Country Life Press, 1914. 249 strán.▐ Zverejnené: 22/06/2026
![Prvky kresťanskej tradície a staroslovanského pohanstva vo forme poetického „etno-dokumentu“. Nazrite do tajov hlbokého prepojenia našich slovanských predkov s prirodzeným cyklom prírody. Svätojánska noc v tomto texte pripomína staré mytologické príbehy previazané s obdobím letného slnovratu, kedy sa verilo v magickú silu rastlín, oživujúcu a ozdravujúcu silu vôd – v podobe rôznych prameňov a potôčikov, no a v neposlednom rade v očistnú silu ohňa.]( "Kupala – Sobotka – Svätojánska noc v šarišskej stolici: „Kúpala sa svätá Anna…“ (Ján Kollár / Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách, 1834)")
Základný popis
Prvky kresťanskej tradície a staroslovanského pohanstva vo forme poetického „etno-dokumentu“. Nazrite do tajov hlbokého prepojenia našich slovanských predkov s prirodzeným cyklom prírody. Svätojánska noc v tomto texte pripomína staré mytologické príbehy previazané s obdobím letného slnovratu, kedy sa verilo v magickú silu rastlín, oživujúcu a ozdravujúcu silu vôd – v podobe rôznych prameňov a potôčikov, no a v neposlednom rade v očistnú silu ohňa.
« Kupala – Sobotka – Svätojánska noc v šarišskej stolici: „Kúpala sa svätá Anna…“ (Ján Kollár / Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách, 1834) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Kresťanstvo – Pohanstvo – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – História medicíny – Psychológia – Znovuzrodenie
ZDROJ: KOLLÁR, Ján. Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách gak pospolitého lidu tak i wyššjch stawů, sebrané od mnohých, w pořádek uwedené, wyswětlenjmi opatřené a wydané. Budín (Rakúsko-Uhorsko) : Král. Universická tiskárna, 1834. 456 strán.▐ Zverejnené: 22/06/2026
![Vyobrazenie stránky historického dokumentu pochádzajúceho z básnickej antológie dokumentujúcej staré slovanské zvyky a niekdajšiu vieru v pohanských bohov u Slovanov. V týchto veršoch z roku 1841 sa prebúdzajú slávne (svätojánske) ohne, ktoré horeli na poliach, pričom v tých časoch ešte stále dôvetkom a s venovaním slovanskému božstvu rodiacej zeme – „Kupalovi“. Oheň tu nevystupuje ako zničujúci element, ale v pozícii prostriedku očistenia – transformácie seba samého.]( "Svätojánska noc a preskakovanie očistných plameňov: „Perunovi česť i sláva! Svätý oheň pre Kupala!“ (1841)")
Základný popis
Vyobrazenie stránky historického dokumentu pochádzajúceho z básnickej antológie dokumentujúcej staré slovanské zvyky a niekdajšiu vieru v pohanských bohov u Slovanov. V týchto veršoch z roku 1841 sa prebúdzajú slávne (svätojánske) ohne, ktoré horeli na poliach, pričom v tých časoch ešte stále dôvetkom a s venovaním slovanskému božstvu rodiacej zeme – „Kupalovi“. Oheň tu nevystupuje ako zničujúci element, ale v pozícii prostriedku očistenia – transformácie seba samého.
« Svätojánska noc a preskakovanie očistných plameňov: „Perunovi česť i sláva! Svätý oheň pre Kupala!“ (1841) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Psychológia – Znovuzrodenie
« Čiu slávu zvestujú — čiu?
„Perunovi česť i sláva!
Svätý oheň pre Kupala!“
[…]
Koleso za kolesom sa rúti, –
ľud tancami bohov slávi!
Krásavice – v kvetoch, vencoch;
predvádzajú sa s rumencom.
A mládenci zdatní, živí,
od pokusu až po skusy,
cez ohniská robia skoky:
vietor za vetrom ich do polí ženie –
tlesk, – to smiech, – to bozkávanie…
[…]
Lado! Lado! Oj, Kupalo!
Aby nám sa dobredialo! » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: Poezia Bohdana Zaleskiego. Paríž (Francúzsko) : Bourgogne i Martinet, 1841.▐ Zverejnené: 21/06/2026
![Dekoratívne prvky z detskej knihy z prelomu storočí, ktoré nám pripomínajú nemenné cykly prírody: „Všetko plynie“ (Panta rhei). Lastovička je symbolom návratu a odchodu. Každý jej návrat (a neskôr odchod) nás konfrontuje s našimi vlastnými zmenami a neúprosným prúdom času. Je preto nielen symbolom zániku, ale aj budúceho rastu a obnovy, v podobe príchodu nových generácii…]( "Príchody a neskôr odchody: Lastovička ako symbol prirodzeného poriadku – „Panta rhei“ – navôkol nás (Frances Brundage a Sophia May Bowley)")
Základný popis
Dekoratívne prvky z detskej knihy z prelomu storočí, ktoré nám pripomínajú nemenné cykly prírody: „Všetko plynie“ („Panta rhei“). Lastovička je symbolom návratu a odchodu. Každý jej návrat (a neskôr odchod) nás konfrontuje s našimi vlastnými zmenami a neúprosným prúdom času. Je preto nielen symbolom zániku, ale aj budúceho rastu a obnovy, v podobe príchodu nových generácii…
« Príchody a neskôr odchody: Lastovička ako symbol prirodzeného poriadku – „Panta rhei“ – navôkol nás (Frances Brundage a Sophia May Bowley) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Psychológia – Existencializmus – Ľudský život – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: NESBIT, E.; CHESSON, Hugh. The Merchant of venice and Other Stories. Londýn, Paríž, Berlín, New York : Raphael Tuck & Sons, cca. 1900. cca. 70 strán.▐ Zverejnené: 20/06/2026
![John Keats písal z pozície človeka, ktorý azda vedel, dožil sa len 25 rokov, že jeho pozemská prítomnosť nebude mať dlhého trvania, a tak krása pre neho nebola len frázou, ale jediným možným ukotvením sa vo večnosti. Tieto jeho – navždy pretrvávajúce – slová tu máme prezentované v podobe unikátneho typografického diela od pána Roberta Rivièrea so synom. Ten sa ich vyobrazenia chopil v štýle „Art Nouveau“ s prvkami „Arts & Crafts“, ktoré spája klasický grafický dizajn s ornamentálnymi prvkami.]( "John Keats (Endymion, 1818): „Krása je večnou radosťou…“ (Typografia: Robert Rivière and Son)")
Základný popis
John Keats písal z pozície človeka, ktorý azda vedel, dožil sa len 25 rokov, že jeho pozemská prítomnosť nebude mať dlhého trvania, a tak krása pre neho nebola len frázou, ale jediným možným ukotvením sa vo večnosti. Tieto jeho – navždy pretrvávajúce – slová tu máme prezentované v podobe unikátneho typografického diela od pána Roberta Rivièrea so synom. Ten sa ich vyobrazenia chopil v štýle „Art Nouveau“ s prvkami „Arts & Crafts“, ktoré spája klasický grafický dizajn s ornamentálnymi prvkami.
« John Keats (Endymion, 1818): „Krása je večnou radosťou…“ (Typografia: Robert Rivière and Son) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Typografia – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
« Čo je krásne,
je večnou radosťou:
tomu pôvab s časom narastá,
nikdy sa v ničote nestráca,
ale stále nám poskytuje
tiché útočisko a spánok plný sladkých snov,
zdravia a pokojných nádychov.
(John Keats – Endymion,1818) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: HOLME, Charles (ed.) The Art of the Book (A review of Some Recent European and American Work in Typography, Page Decoration & Binding). Londýn, Paríž, New York : The Studio, 1914. cca. 276 strán.▐ Zverejnené: 19/06/2026
![Z psychologického hľadiska môžeme tento úryvok interpretovať ako vplyv vnútorného stavu na externú realizáciu. Materstvo v tomto kontexte nie je chápané iba ako biologický akt reprodukcie a samotná matka je dokonca posunutá do polohy „vedomého tvorcu“. Je to predstava o tom, že práve cnosť a osobná vznešenosť matky umožňujú ten najdokonalejší zrod dieťaťa, ktoré sa stalo „vtelením duše“, alebo inak povedané: „zhmotnením – fyzickou manifestáciou – myšlienky“.]( "Matka ako tvorca / stvoriteľ: Materstvo ako „zhmotnenie – fyzická manifestácia – myšlienky“, tj. metafyzická základňa pravdy a krásy (v podobe realizácie najčistejšieho ideálu pravej lásky) / Edmund Spenser")
Základný popis
Z psychologického hľadiska môžeme tento úryvok interpretovať ako vplyv vnútorného stavu na externú realizáciu. Materstvo v tomto kontexte nie je chápané iba ako biologický akt reprodukcie a samotná matka je dokonca posunutá do polohy „vedomého tvorcu“. Je to predstava o tom, že práve cnosť a osobná vznešenosť matky umožňujú ten najdokonalejší zrod dieťaťa, ktoré sa stalo „vtelením duše“, alebo inak povedané: „zhmotnením – fyzickou manifestáciou – myšlienky“.
« Matka ako tvorca / stvoriteľ: Materstvo ako „zhmotnenie – fyzická manifestácia – myšlienky“, tj. metafyzická základňa pravdy a krásy (v podobe realizácie najčistejšieho ideálu pravej lásky) / Edmund Spenser »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
« Lebo keď duša, ktorá bola oddelená,
na svojom počiatku,
od toho veľkého nesmrteľného ducha,
vďaka ktorému všetci žijú, aby milovali,
a kedysi dávno zostúpila nadol
z vrcholu najčistejších nebeských výšin,
aby sa tu vtelila, vtedy prijala svetlo
a živého ducha z tej najkrajšej hviezdy,
ktorá osvetľuje svet zo svojho ohnivého voza.[…]
Z toho vyplýva, že tieto krásne duše, ktoré
nesú najväčšiu podobnosť
s oným nebeským svetlom,
si vytvárajú pre seba
najkrajšie a najvznešenejšie telesné príbytky,
aké nachádzajú najvhodnejšie pre svoje potešenie,
a hrubú hmotu – svojou zvrchovanou mocou,
uspôsobujú tak ladne, že sa z toho stane palác,
hodný takejto panenskej kráľovnej.A tak každý duch, čím je čistejší,
a čím viac nebeského svetla v sebe nesie,
tým si získava krajšie telo,
aby v ňom prebýval,
a tým krajšie ho osvetlí,
s radostnou milosťou a príjemným vzhľadom.
Lebo ak telo nadobúda podobu duše;
lebo duša je formou a z nej sa telo vytvára.
(Spenser,s. 395) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: SPENSER, Edmund. The Works of Edmund Spenser : with Observations on His Life and Writtings (Complete in One Volume). Londýn (Anglicko) : Henry Washbourne, 1846. cca. 560 strán.▐ Zverejnené: 18/06/2026
![Citát o triumfe lásky nad smrťou. Ľudský život je v mnohom o prijatí nevyhnutného. Ale je to práve láska, ktorá je zároveň radostnou zvesťou ohľadom tejto stránky života, a práve láska sa pre nás stáva „svetlom nad priepasťou“…]( "Keď sa „Amor Fati“ – prijatie osudu – pre človeka stáva znesiteľným: Láska je silnejšia ako smrť, alebo strach zo smrti (Turgenev / Apríl, 1878)")
Základný popis
Citát o> triumfe lásky nad smrťou. Ľudský život je v> mnohom o> prijatí nevyhnutného. Ale je to práve láska, ktorá je zároveň radostnou zvesťou ohľadom tejto stránky života, a> práve láska sa pre nás stáva „svetlom nad priepasťou“…
« Keď sa „Amor Fati“ – prijatie osudu – pre človeka stáva znesiteľným: Láska je silnejšia ako smrť, alebo strach zo smrti (Turgenev / Apríl, 1878) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Slovania – Rusko
« Láska , pomyslel som si,
je silnejšia než smrť alebo strach zo smrti.
Len vďaka nej, vďaka láske,
život drží pokope a napreduje.
(Turgenev,s. 269) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TURGENEV, Ivan. Dream Tales and Prose Poems. New York (USA) : The Macmillan Company, Londýn (Anglicko) : William Heinemann, 1916. 324 strán.▐ Zverejnené: 18/06/2026
└ Aktualizované: 19/07/2026 (00:27)
![Krása v Maeterlinckovom chápaní nie je „ľahkosť bytia“, ale výsledok vnútorného pokľaknutia pred najvyššou pravdou, ktoré paradoxne pozdvihuje. Je to proces zušľachtenia cez pokoru, kde duša prestáva bojovať, presadzovať a odporovať, naopak – začína načúvať vznešenosti. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o vývoji ľudskej osobnosti v štádiu – „Le Point de Bascule“ alebo „Soglia di Trasformazione“. Pre niekoho, kto bol dovtedy len „Le Décadent“, je to azda „Fin de siècle“; ale vždy je to – o očakávaniach, kam nás tento proces napokon privedie.]( "Umožniť, aby sa duša človeka povzniesla, zušľachtila a stala nádhernou na podklade myšlienok, ktoré sú vznešenejšie než tie ostatné (Maurice Maeterlinck / The Treasure of the Humble)")
Základný popis
Krása v Maeterlinckovom chápaní nie je „ľahkosť bytia“, ale výsledok vnútorného pokľaknutia pred najvyššou pravdou, ktoré paradoxne pozdvihuje. Je to proces zušľachtenia cez pokoru, kde duša prestáva bojovať, presadzovať a odporovať, naopak – začína načúvať vznešenosti. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o vývoji ľudskej osobnosti v štádiu – „Le Point de Bascule“ alebo „Soglia di Trasformazione“. Pre niekoho, kto bol dovtedy len „Le Décadent“, je to azda „Fin de siècle“; ale vždy je to – o očakávaniach, kam nás tento proces napokon privedie.
« Umožniť, aby sa duša človeka povzniesla, zušľachtila a stala nádhernou na podklade myšlienok, ktoré sú vznešenejšie než tie ostatné (Maurice Maeterlinck / The Treasure of the Humble) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Láska – Feminizmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie
« Na celom svete nie je nič, čo by tak túžilo po kráse ako ľudská duša, ani nie je nič, k čomu by sa krása tak ochotne pripútavala. Na svete neexistuje nič, čo by bolo schopné takého spontánneho pozdvihnutia, takého rýchleho zušľachtenia; nič, čo by sa tak dôsledne podriaďovalo čistým a vznešeným príkazom, ktoré dostáva. Na svete neexistuje nič, čo by preukazovalo hlbšie podvolenie sa voči myšlienke, než sa to stáva pri tej [myšlienke], ktorá je vznešenejšia, než sú tie ostatné. A na tejto našej zemi je len málo duší, ktorých nedokáže uchvátiť prevaha, akú má duša, ktorá bola ochotná stať sa krásnou. (Maeterlinck,s. 199) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: MAETERLINCK, Maurice. The Treasure of the Humble. New York (USA) : Dodd, Mead & Company, 1903. 225 strán.▐ Zverejnené: 17/06/2026
![Text nás konfrontuje s otázkou, ktorá aj dnes znie rovnako urgentne, ako pred mnohými stáročiami. Čím vlastne sme? Len biologickým strojom poháňaným chamtivosťou a strachom z trestu? Alebo niečím viac – zodpovednými morálnymi bytosťami, ktoré definuje ich schopnosť vnímať etický rozmer svojej existencie?]( "Jedinec ako morálna bytosť: Iba ten, kto vníma a prijíma zodpovednosť za svoj duševný rozvoj je plnohodnotným človekom")
Základný popis
Text nás konfrontuje s otázkou, ktorá aj dnes znie rovnako urgentne, ako pred mnohými stáročiami. Čím vlastne sme? Len biologickým strojom poháňaným chamtivosťou a strachom z trestu? Alebo niečím viac – zodpovednými morálnymi bytosťami, ktoré definuje ich schopnosť vnímať etický rozmer svojej existencie?
« Jedinec ako morálna bytosť: Iba ten, kto vníma a prijíma zodpovednosť za svoj duševný rozvoj je plnohodnotným človekom »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Sexuálna výchova – Etika – Humanizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Láska – Feminizmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Slovania – Rusko
« Turgenev, Dostojevskij a Tolstoj totiž nepovažujú mužov a ženy, ktorých s takou úžasnou zručnosťou vytvárajú, za zvieratá, poháňané iba chamtivosťou a žiadostivosťou a zdržiavané od zločinu iba strachom z trestu, ale za zodpovedné morálne bytosti, ktorých celá existencia je ovplyvnená morálnymi impulzmi, pre ktorých je správanie ústrednou súčasťou života. To neskresľuje ich úsudok, ani ich nerobí nepravdivými voči faktom života; ich postavy nie sú bábkami z knihy nedeľnej školy, stvorenými na vynucovanie morálneho ponaučenia, ale potácajúcimi sa, ašpirujúcimi jednotlivcami, napoly hlina a napoly niečo jemnejšie, čo ich oživuje. Predstavujú morálne sily, pretože bez nich nemožno vytvoriť skutočný obraz mužov a žien.(s. V) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TURGENEV, Ivan. A House of Gentlefolk and Fathers and Children. New York (USA) : P. F. Collier & Company, 1917. 406 strán.▐ Zverejnené: 16/06/2026
![Dve významné postavy antickej filozofie, ktoré zastupujú tisícročia pretrvávajúcu tradíciu ľudského myslenia. Toto vyobrazenie nie je len portrétom dvoch velikánov filozofie; je to alegória dialógu medzi ideálmi a realitou, teóriami a praxou.]( "Platón a Aristoteles")
Základný popis
Konfrontácia moderného človeka s jeho stratou duchovnosti. Tarkovskij pred nás stavia bolestivý paradox: vo svete, ktorý sám seba prehlásil za „normálny“, racionálny a vyspelý, je všade navôkol nás prázdnota. Naše mysle sú dnes podobné kanalizačným rúram – funkčné, no bezduché. Už dávno nenačúvame bzučaniu hmyzu, nenasávame vôňu vlhkej zeme po daždi. Tarkovskij nás vracia k otázke: « Čo znamená byť „zdravý“ v spoločnosti, ktorá je chorá a stratila svoje smerovanie? » Možno je našou jedinou možnosťou záchrany návrat k „bláznivosti“ – voľba osudu tých, ktorí si, napríklad, ešte stále všímajú našepkávania svojich predkov.
« Keď musí „blázon“ hovoriť „normálnym“, aby sa hanbili (Tarkovskij / Nostalgia, 1983) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Filozofia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pravda – Spravodlivosť – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Antika – Slovania – Rusko
« Ktorý môj predok vo mne prehovára?
[…]
Žiadnych veľkých majstrov dnes už niet!
Toto je skutočnou tragédiou našich čias.
Cesta nášho srdca je zahalená niekde v tieni.
Musíme načúvať hlasom,
ktoré sa zdajú zbytočné.
Do našich myslí –
obsadených dlhými kanalizačnými rúrami,
múrmi kdejakých škôl, asfaltom
a spoločenskými predpismi, –
musíme nechať vstúpiť bzučanie hmyzu!
Musíme naplniť oči a uši – nás všetkých –
výjavmi, ktoré sú začiatkom
veľkého sna!
Niekto musí [z plného hrdla] zakričať, že:
„Postavíme pyramídy!“
a vôbec nezáleží,
ak nám to nepodarí!
Musíme napĺňať toto prianie
a naťahovať rohy našej duše…
až niekam k nekonečnosti.
Ak chcete, aby sa svet pohol vpred:
musíme sa držať za ruky.
Musíme zmiešať takzvaných „normálnych“
s takzvanými „bláznivými“.
Hej, vy „normálni“!
Čo znamená to vaše zdravie?
Oči celého ľudstva hľadia do priepasti,
do ktorej sa rútime.
Sloboda je vám k ničomu,
ak nemáte odvahu pozrieť sa nám do očí…
Sú to práve takzvaní „normálni“,
ktorí doviedli svet na pokraj záhuby!
Človek, počúvaj!
V tebe je voda, oheň…
a potom popol, a v popole kosti.
Kosti a popol!
[…]
Uzatváram zmluvu so svetom:
nech je v noci slnko
a v auguste sneh.
Veľké veci končia, tie malé pretrvávajú.
Spoločnosť sa musí vrátiť k jednote
a nie ostávať v takejto roztrieštenosti.
Stačilo by pozorovať prírodu,
aby sme pochopili,
že život je jednoduchý,
a že sa musíme vrátiť tam,
kde sme boli, do bodu,
keď sme sa vydali nesprávnou cestou.
Musíme sa vrátiť k základom života bez toho,
aby sme ďalej znečisťovali vody.
ČO JE TOTO ZA SVET,
AK VÁM MUSÍ „BLÁZON“ HOVORIŤ,
ABY STE SA HANBILI?!
Teraz hudba!
(Tarkovskij / Nostalgia,1983) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] PLATÓN (aka Plato). The Dialogues of Plato (In Fur Volumes – Volume III.) New York (USA) : National Library Company, 1900. 449 strán.
- [2] TARKOVSKIJ, Andrej (režisér). Nostalgia. Sovietsky zväz + Taliansko : Mosfilm, 1983.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ked-musi-blazon-hovorit-normalnym-aby-sa-hanbili-tarkovskij-nostalgia-1983/
▐ Zverejnené: 15/06/2026
![Objavte fascinujúcu historickú schému Basileidesa, ktorá mapuje hierarchiu božského rozumu a univerzálneho princípu Logosu.]( "Pyramída Logosu: Architektúra večnosti v odrazoch času")
Základný popis
Rozbor vzťahu medzi ľudskou rečou, myšlienkou a filozofickým pojmom Logos. Zistíte, že reč nie je len nástrojom komunikácie, ale samotnou architektúrou našej existencie. Bez reči totiž len vnímame, s rečou sa stávame tvorcami poriadku… Od Platóna, Herakleitosa… až po moderných vzdelancov (Piaget, Wittgenstein, Locke). Objavte, ako slovo formuje náš svet, a ako hľadáme pevnú pôdu pre našu dušu v neustálom víre ľudského bytia.
« LOGOS – PRAVDA – KRÁSA: Snaha nájsť pevnú pôdu, spoľahlivý základ, na ktorom by sme mohli postaviť vežu siahajúcu k nekonečnu »
ZNAČKY: Komentár – Inšpirácia – Umenie – Citát – Klasická literatúra – Filozofia – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Antika – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Spravodlivosť – Krása – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie
…ako uviedol profesor psychológie Henry Gleitman, spoločne so svojou manželkou profesorkou Lilou R. Gleitman, existuje totiž: „…podstatná súvislosť medzi tým, že máme reč, a tým, že sme ľudia… (s. 239)“ Pokiaľ by sme sa začali spoločne zhovárať o nejakej „rozumnosti“ človeka: „Racionálny systém sa prvýkrát dostáva do popredia, z hľadiska vývojových úvah, keď deti začnú vyjadrovať udalosti verbálnymi symbolmi, teda keď začnú používať ľudskú reč.
…deti v predverbálnom období fungujú výlučne v režime zážitkového systému. S rozvojom reči zohráva racionálny systém čoraz dôležitejšiu úlohu, až kým v ranej dospelosti nedosiahne prevládajúce postavenie. (Epstein, s. 113-114)“ Anglický filozof John Locke (považovaný za otca klasického liberalizmu), vo svojom diele „An Essay Concerning Human Understanding“ [„Esej o ľudskom chápaní“, pozn.], už v 17. storočí napísal [Kniha III., Kapitola I.]: „Človek stvorený na to, aby vytváral artikulované zvuky. — Boh, keď stvoril človeka ako spoločenskú bytosť, nielenže ho obdaril sklonom a potrebou žiť v spoločenstve s ostatnými ľuďmi, ale vybavil ho aj rečou, ktorá mala byť hlavným nástrojom a vzájomným putom spoločnosti. Človek mal teda od prírody svoje orgány utvorené tak, aby bol schopný vytvárať artikulované zvuky, ktoré nazývame slovami. To však nestačilo na vytvorenie jazyka. Bolo ďalej potrebné, aby bol schopný používať tieto zvuky ako znaky vnútorných predstáv, a aby vystupovali ako symboly myšlienok jeho mysle, čím by sa umožnilo ich pochopenie zo strany ostatných.(s. 223)“ Ďalší anglický filozof Bertrand Russell, [vo svojom dlhom úvode ku knihe „Tractatus Logico-Philosophicus“ od Ludwiga Wittgensteina, pozn.], niekedy v prvej polovici minulého storočia, konštatoval: „Základnou úlohou jazyka je potvrdzovať alebo popierať fakty. Vzhľadom na syntax jazyka je význam vety určený hneď, ako je známy význam slov, z ktorých sa skladá. Aby určitá veta potvrdzovala určitý fakt, musí existovať, bez ohľadu na to, ako je jazyk konštruovaný, niečo spoločné medzi štruktúrou vety a štruktúrou faktu (s. X).“ Ale takéto uvažovanie nachádzame už v diele samotného Platóna, [konkrétne sa jedná o dialóg pomenovaný „Kratylos“, pozn.], kde zachytil tieto slová samotného Sokrata, ktorý varoval: „Nech je to tak. Ale či ten, kto vyslovil tieto slová, vyslovil to, čo je pravda, alebo lož? Alebo by niektoré z týchto slov boli pravdivé a niektoré nepravdivé? […] Ak existuje takéto rozdelenie názvov, musíme priznať, že jedno z nich sa snaží pomenovať vec v súlade s pravdou, ale druhé klamlivo. A ak to tak je, a je možné rozlíšovať pomenovania chybne, a nepripisovať atribúty každému vlastné, bude možné mýliť sa aj v slovách. A ak môžu byť takýmto spôsobom ustanovené slová a pomenovania, potom sa toto isté nevyhnutne týka aj diskurzov, pretože diskurzy sú, si myslím, z nich vytvárané. (s. 106 + s. 108-109)“ Profesor Konečný a docent Bouchal vo svojej publikácii „Psychológie v lékařství“ píšu: „Myšlení je procesem odrážení obecných vlastností věcí a jevů a hledání a vytváření (postižení) souvislostí a vztahů mezi nimi. Myšlení je zobecněným poznáváním objektívní reality. […] Řeč je s myšlením neodlučně spjata… (s.71+74)“ [Prakticky také isté konštatovanie je možné nájsť v práci psychológa Borisa Teplova „Psychológia“: „Naše myslenie je nerozlučne späté s rečou. […] Reč je teda nástrojom myslenia (s. 141)“, pozn.] Z čoho prirodzene vyplýva, ako uviedla profesorka Alena Plháková:„…způsob myšlení je poměrně výrazně determinován strukturou i slovní zásobou […] jazyka. (s. 313)“ A všetko doteraz napísané dáva do jednotiaceho rámca profesor Milan Nakonečný: „Nutnost orientovat se ve svém životním prostředí je zakotvena ve vývoji poznávaní se individua. Jeho první stupeň z hlediska fylogenetického i ontogenetického tvorí vnímaní, druhý myšlení: vnímaní je zprostředkovano činností smyslů, myšlení operacemi s kognitivními prvky vyššího řádu.…myšlení je produktem konstrukce zkušenosti za pomoci druhově specifických forem poznávaní. Z vnímaní se […] vyvinula vývojově vyšší forma poznávání — myšlení… Myšlení je vývojově vyšší způsob poznávání, který umožňuje překračovat vnímanou skutečnost a pořádat ji do hierarchicky organizovaných významových struktur. (s. 296-297)“ V tomto kontexte sa vyjadroval taktiež klasik svetovej psychológie Jean Piaget, ktorý:„…zistil, že okrem našich nervových a zmyslových orgánov, sme my ľudia zdedili aj špecifický spôsob fungovania, prostredníctvom ktorého komunikujeme s ‚prostredím‘ (svetom ‚vecí‘). Ako naše zdedené jadro intelektuálnej organizácie… (Hundert, s. 95-97)“ Na čo neskôr nadväzovali aj teórie o tom, ako si ľudia vytvárajú „mentálne modely“, pričom tie sú:„…zachytením informácií obsiahnutých v predpokladoch uvažovania. Mentálne modely sú štrukturálnymi analógiami sveta, so štruktúrou, ktorá zodpovedá štruktúre stavu vecí, ktorý diskurz opisuje.…ľudia konštruujú jeden alebo viac mentálnych modelov alebo zachytení informácii obsiahnutých v probléme, o ktorom uvažujú. Tieto mentálne modely sú neskôr použité pri rozhodnutiach o platnosti [vyvodeného] záveru. (Eysenck, s. 249)“ Ako podotkol profesor Vladimír Smékal, schopnosť abstraktne myslieť je jednou z funkcii inteligencie: „Inteligentní člověk dokáže použivat pojmy a symboly…, (s. 303)“ a jedincom dosiahnutý stav tejto schopnosti, má veľké dôsledky na reguláciu činnosti a konečné adaptívne alebo maladaptívne prispôsobenie sa výzvam života. Pre človeka so zníženou schopnosťou abstraktného — pojmovo-symbolického — myslenia, neschopného vykonávať myšlienkové operácie s kognitivnými prvkami vyššieho radu, pre takéhoto bude nemožné pochopiť súvislosti diania navôkol seba. Takýto jedinec je jednoducho človekom obmedzeným. Spomenutý Ludwig Wittgenstein povedal jednoznačne: „Hranice môjho jazyka sú hranicami môjho sveta. (s. 115)“Edward Hicks napísal:
« …história filozoficko-náboženského termínu Logos. Tá sa uberala dvoma smermi — filozofický a teologický, ako „Príčina“ a ako „Slovo“, ako vyjadrenie gréckeho a hebrejského myslenia… Grécka myseľ vnímala svet ako „κόσμος“ [kozmos, pozn.], teda ako niečo, čo vytvoril, a čo riadi rozumový princíp, čiže „λόγος“ [Logos, pozn.]. Tento pojem sa prenášal od Herakleita k stoikom a od stoikov k Filónovi Alexandrijskému; postupne sa menil, upravoval a rozširoval, no vždy bol prítomný. U Herakleita, „plačúceho filozofa“, ktorý vnímal všetko ako neustály pohyb a oheň, počiatok… a zároveň zánik [„…se domníval, že vše se stále přetváří a mění. Měl za to, že svět je věčně se měníci proud. (Smithová, Raeper / s. 9)“, pozn.], bol λόγος [Logos, pozn.] skutočne neoddeliteľnou súčasťou sveta. V človeku je to duša. Je to spojitosť alebo podstata vecí, objektívna. V žiadnom prípade to nie je reč ani slovo. V neustálom konflikte protikladov, v procese smerujúcom k usporiadanému vzťahu, je Λόγος [Logos, pozn.] princípom, ktorý je tohto všetkého svedkom a mohli by sme ho, povedzme, označiť moderným výrazom „prirodzený zákon“?(s. 18) » V knihe Adama Jamesa, niekdajšieho učiteľa na Emmanuel College v Cambridge, nachádzame: „V dejinách starovekej filozofie nie je viac otázok, ktoré by boli predmetom rozsiahlejších a vášnivejších diskusii, než je problematika významu slova λόγος [Logos, pozn.] u Herakleita. Starovekí ľudia ho chápali ako príčinu – kozmický rozum – všeobecne rozšírený, prítomný v prírode aj v človeku, samozrejme, nie jedna nehmotná entita, ale totožný s večne živým, večne mysliacim ohňom „πῦρ φρόνιμον ἀεὶ ζῶον“ [„Oheň múdrosti, večný život,“ pozn.], ktorý tvorí nemennú podstatu vecí práve preto, že sú v neustálej zmene: a tento „κοινὸς Λόγος“ [„Koinós Lógos,“ pozn.] alebo univerzálny rozum bol považovaný za synonymum pre Boha. Inými slovami, ak máme veriť antickým autorom, herakleitovská koncepcia Logosu sa v podstate nelíši od stoickej s výnimkou toho, že na materiálnej strane je Logos u Herakleita ohňom, zatiaľ čo podľa najprísnejšej definície Stoikov ide o éter. (s. 77)“ Keď už toľko spomíname Stoikov, tí vravievali: „…všeprenikajúci Logos, ktorý sa vo vesmíre sformoval ako racionálny poriadok a v človeku ako rozum. Okolo tohto Božského princípu sa zhromaždili a s ním boli stotožnené také rozličné idey ako prozreteľnosť, osud, spravodlivosť, pravda, príčina, prirodzenosť, nevyhnutnosť. (Gregg, s. xxxiii)“ V kresťanstve sa potom tento termín posúva do podoby:« Podľa pôvodnej tradície bol Ježiš Mesiášom, ktorý prišiel, aby založil sľúbené Božie kráľovstvo. Vo štvrtom evanjeliu je mesiášska predstava nahradená predstavou Logosu. Hlásanie kráľovstva sa mení na posolstvo o „večnom živote“.(Scott, s. 6) » Doplňujúci pohľad:« …pojem Logos, ktorý Platón používal pre „Rozum“, bol teraz zmenený na označenie „Božieho Slova“. […] Ak svätý Pavol použil tento výraz, tak ho použil najskôr s cieľom, aby odradil svojich konvertitov od uvažovania o platónskom Logose a nasmerovať ich k [mysleniu v kontexte] „vteleného Slova“, ktoré bolo schopné zachrániť ich duše. (Potter,s. 201-202) » Mohli by sme (azda sa nijaký teológ neurazí takémuto zjednodušeniu) povedať, že sa tu samotný Ježiš stáva obsiahnutím Logosu. A o tejto problematike sa, približne nejaké dve tisícročia, vedú siahodlhé debaty. Nech už to bolo, ako to bolo……v tomto bode je pravdepodobne všetkým zrejmé: pojem LOGOS v pozícii
„…Božskej príčiny alebo múdrosti… (Fisher, s.o xii)“, prípadne „univerzálneho princípu“, je v symbolickej rovine vyjadrením viery vo vyššiu úroveň usporiadanosti, vyššiu organizáciu sveta navôkol nás, ale aj spôsobu ľudského bytia ako takého, s čím nevyhnutne súvisí akýsi „prirodzený zámer“, ktorého odrazom je napokon „prirodzený poriadok“ a súbor určitých nemenných zákonitosti. Je to viera, že naše súcno je možné popísať „základnými pravdami“, ktoré tvoria piliere harmónie v ňom a sú dokonalými, predstavujú najvyššiu mieru dosiahnuteľnej krásy. Americký autor Charles W. Upham priniesol [vo svojom diele „Letters on the Logos“, pozn.] schému, ktorá je vraj dielom Basileidesa [Basilides z Antiochie, pozn.], viď ilustračný obrázok k tomuto článku. Túto skutočnosť vraj dosvedčili sv. Irenej z Lyonu [Irenaeus, pozn.] a sv. Epifanius zo Salamis. Basileidesova schéma vyobrazuje na vrchole pyramídy: 1. Nezrodený, ktorý je jediným otcom všetkých. Nasledujú: 2. ΝΟΥΣ (Nous) — Rozum, 3. ΛΟΓΟΣ (Logos) — Univerzálny princíp, 4. ΦΡΟΝΗΣΙΣ (Phronesis) — Praktické použitie inteligencie, tj. pochopenie, 5a. ΔΥΝΑΜΙΣ (Dynamis) — Schopnosť konať, tj. sila, 5b. ΣΟΦΙΑ (Sophia) — Múdrosť… atď. Basilides z Antiochie žil v druhom storočí. Pre mňa je táto jeho schéma podstatná, v jungovskom zmysle, predovšetkým z pohľadu popisu jestvujúcej psychologickej skutočnosti, keď prehovára: existuje univerzálny princíp, ktorý je postavený na nejakom racionálnom základe, a tento univerzálny princíp je postihnuteľný, ho človek odhaľuje svojim myslením, k čomu mu napomáha ľudská reč.Životnou úlohou človeka je potom: 1. pochopiť „univerzálny princíp“ — pravidlá a zásady z neho vyplývajúce; 2. pochopiť, aké miesto v ňom zastávajú ľudské bytosť, aká je prirodzenosť a podstata človeka; 3. nájsť spôsob, ako svoje bytie posunúť do súladu s týmito zisteniami, aby som sa sám stal — svojim individuálnym prínosom — nositeľom „Svetla“ a vyjadrením „Pravdy“, tj. najvyššej dosiahnuteľnej dokonalosti a krásy; vnášal ich do sveta, konkretizáciou v dvojakom zmysle: vlastnej jedinečnosti, no zároveň aj „okamihu z večnosti“. « „…tieto konečné reality sú nekonečne multiplikované. (Pascal / 1910,
s. 49)“ » Opätovne, v psychologicko-symbolickej rovine je svetovo najznámejším príkladom takéhoto niečoho „Christos“, príbeh o antropomorfnom Bohu: „Pod pojmom ideál budeme mať na mysli dokonalosť svojského druhu: úplnú a kompletnú realizáciu všetkej možnej alebo predstaviteľnej dokonalosti, nie len výplod fantázie, ako tento pojem mnohí používajú. Kristus je ideálny človek. Ale dosiahnutie dokonalosti je dosiahnutím božskosti; a preto je ideálny človek ľudským Bohom. (Buck, s. 9)“ Ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – „svätosti“, pričom prijíma nevyhnutného utrpenie:« „Domine! Quo Vadis? [Pane! Kam ideš?]“ na čo Spasiteľ, hladiac na neho so smútkom v očiach, odpovedal: „Idem do Ríma, aby som tam bol ukrižovaný… po druhýkrát,“ a zmizol (Jameson,s. 211-212); » spojené s procesom, počas ktorého sa stáva svojim najdokonalejším vyjadrením v rámci takto ustanovených hraníc. Túto stránku ľudskej prirodzenosti zachytil už niekedy v 17. storočí aj francúzsky filozof Blaise Pascal, keď napísal: „Plavíme sa v obrovskej šírine, neustále unášaní v neistote, hnaní z jedného jej konca na druhý. Keď si zmyslíme, že sa pripútame k akémukoľvek bodu a upevníme sa na ňom, v tom okamihu sa zatrasie a opustí nás; a ak sa ho pokúsime nasledovať, i tak nám unikne z dosahu, prekĺzne pomedzi prsty a stratí sa v nenávratne. Nič nám neostáva. Toto je náš pozemský stav, a predsa je to úplne v rozpore s našimi sklonmi; horíme túžbou nájsť pevnú pôdu a konečne — spoľahlivý základ, na ktorom by sme mohli postaviť vežu siahajúcu k nekonečnu… (1904, s. 26-27)“PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] ADAM, James. The Vitality of Platonism, and Other Essays (Edited by his Wife Adela Marion Adam). Londýn (Anglicko) : Cambridge University Press, 1911. 242 strán.
- [2] BUCK, Jirah Dewey. Christos – The Perfect Man is the Anthropomorphic God. New York (USA) : Hermetic Publishing Company, 1889. 30 strán.
- [3] EPSTEIN, Seymour. Cognitive-Experiential Theory (An Integrative Theory of Personality). New York (USA) : Oxford University Press, 2014. 333 strán.
- [4] EYSENCK, Michael (ed.) Psychology (An Integrated Approach). 1. vydanie. New York (USA) : Addison Wesley Longman Inc., 1998. 829 strán.
- [5] FISHER, George Park. History of Christian Doctrine. New York (USA) : Charles Scribner’s Sons, 1911. 583 strán.
- [6] GLEITMAN, Henry. Basic Psychology. 2. vydanie. New York + Londýn : W. W. Norton & Company, 1987. 660 strán.
- [7] HICKS, Edward. Traces of Greek Philosophy and Roman Law in the New Testament. Londýn (Anglicko) : Society for Promoting Christian Knowledge, 1896. 192 strán.
- [8] HUNDERT, Edward M. Philosophy, Psychiatry and Neuroscience – Three Approaches to the Mind (A Synthetic Analysis of the Varieties of Human Experience). 1. vydanie. New York (USA) : Oxford University Press, 1990. 346 strán.
- [9] JAMESON, Anna. Sacred and Legendary Art (Vol. I.: Containing Legends of The Angels and Archangels, The Evangelists, The Apostles, The Doctors of the Church, and St. Mary Magdalene as Represented in Fine Arts). 3. vydanie / Boston (USA) : Houghton, Mifflin and Company, 1881. 417 strán.
- [10] KONEČNÝ, Robert; BOUCHAL, Milan. Psychológie v lékařství. 3. vydanie (rozšírené a prepracované). Praha (Česko-Slovensko) : Avicenum – zdravotnické nakladatelství, 1979. 368 strán.
- [11] LOCKE, John. An Essay Concerning Human Understanding (Abridged and Edited). Londýn (Anglicko) : Oxford University Press, 1924. 380 strán.
- [12] NÁKONEČNÝ, Milan. Psychologie – přehled základních oborů. 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Stanislav Juhaňák – Triton, 2011. 863 strán.
- [13] PASCAL, Blaise. Thoughts. Letters. Minor Works. New York (USA) : P. F. Collier & Son, 1910. 453 strán.
- [14] PASCAL, Blaise. The Thoughts Of Blaise Pascal. Londýn (Anglicko) : J. M. Dent and Co., 1904. 402 strán.
- [15] PLATÓN (aka Plato). The Cratylus, Phædo, Parmenides and Timæus. Londýn (Anglicko) : Benjamin and John White, 1793. 555 strán.
- [16] PLHÁKOVÁ, Alena. Učebnice obecné psychologie. 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Nakladatelství Academia, 2008. 472 strán.
- [17] POTTER, John Phillips. Characteristics of the Greek Philosophers – Socrates and Plato. Londýn (Anglicko) : John W. Parker, 1845. 264 strán.
- [18] SCOTT, Ernest Findlay. The Fourth Gospel (Its Purpose and Theology). Edinburgh (Škótsko) : T & T Clark, 1923. 379 strán.
- [19] SMITHOVÁ, Linda; RAEPER, William. Úvod do světa idejí (Náboženství a filozofie v minulosti a součastnosti). 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Nakladatelství Vyšehrad, 1994. 208 strán.
- [20] SMÉKAL, Vladimír. Pozvaní do psychologie osobnosti (Člověk v zrcadle vědomí a jednání)). 2. opravené vydanie. Brno (Česká republika) : Nakladatelství Barrister & Principal, 2007. 524 strán.
- [21] TEPLOV, Boris Mikhailovich. Psychologia. Bratislava (Česko-Slovensko) : Štátne nakladateľstvo v Bratislave a knižnica Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave, 1951. 226 strán.
- [22] The Wisdom of Solomon in the Revised Version with Introduction and Notes by John Allen Fitzgerald Gregg. Cambridge (Anglicko) : Cambridge University Press, 1909. 208 strán.
- [23] THOMPSON, Hugh Miller. The World and the Logos. New York & London : G. P. Putnam’s Sons, 1886. 91 strán.
- [24] UPHAM, Charles Wentworth. Letters on the Logos. Boston (USA) : Bowles and Dearborn, 1828. 215 strán.
- [25] WITTGENSTEIN, Ludwig. Tractatus Logico-Philosophicus. Londýn (Anglicko) : Routledge & Kegan Paul + New York (USA) : The Humanities Press; 1961. 178 strán.
▐ Zverejnené: 10/06/2026
![Útržok z diela „Zápisky z podzemia“ od Dostojevského. Autor nás konfrontuje s postavami, ktoré si zamieňali vlastné spoločenské „postavenie za inteligenciu“ – archetypom jedinca presiaknutého povrchnosťou, ktorý je dnes aktuálny viac než kedykoľvek predtým. Je to výkrik človeka-outsidera, tuláka po hviezdach, ktorého cnosť mu prináša od ostatných jediné – výsmech.]( "Skazení cynici – pragmatici bažiaci po „úspechu“, tj. funkciách, moci a profite (Dostojevskij / Záspisky z podzemia)")
Základný popis
Tento text je cestou z podzemia cárskeho Ruska v období 19. storočia, až niekam po digitálne labyrinty dnešného kapitalizmu. Sledujeme paralely medzi cynizmom dávnych dní a súčasným zahlcovaním verejného diskurzu každým trendom, ktorý sa zjaví na obzore a môže (a má) – aspoň na okamih – zakryť prázdnotu dnešnej spoločnosti. Tentokrát sa k tomu používa téma umelej inteligencie (AI), pričom tá sa stáva novým náboženstvom, pod ktorého vedením by malo ľudstvo konečne dospieť k svojmu konečnému spaseniu. V tejto paralele vidíme rovnaké charakteristiky: predstieranú kompetenciu, kde diplomatické vystupovanie (a silené prehrávanie) nahrádza znalosti a celá sprievodna maškaráda reálnu hodnotu.
« Hraná užitočnosť, utajená imbecilita a diplomatické vystupovanie: Keď sa zvrhlí, zhýralí cynici – pragmatici bažiaci po „úspechu“, tj. funkciách, moci a profite – zoširoka usmievajú a pripravujú na ďalší „vývar“ »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Zmienka – Komentár – Psychológia – Etika – Ekonomika – Politika – Pokrytectvo – Hodnotový relativizmus – Progresivizmus – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Vojna – Chudoba – Bieda – Peklo – Smrť – Výmena obyvateľstva
…a tí ostatní aspoň na nejaké tie „omrvinky“ z neho.
« …bol som [pre nich] „tulák po hviezdach“, zatiaľ čo oni už vtedy chápali [ako] život [„funguje“]. Nič nechápali, nemali ani potuchy o skutočnom živote a prisahám, že práve to ma na nich najviac rozhorčovalo. Naopak, najzrejmejšiu, markantnú realitu prijímali s fantastickou hlúposťou, a už vtedy boli zvyknutí rešpektovať úspech. Všetkému, čo bolo pravdivé, ale utláčané, a čim sa pohŕdalo, tomu sa bezcitne a hanebne smiali. Spločenské postavenie zamieňali za inteligenciu… hovorili o pohodlnom miestečku. Samozrejme, veľa z toho bolo spôsobené ich hlúposťou, kvôli zlým príkladom, ktorými boli vždy obklopení v detstve a chlapčenstve. Boli obludne zvrátení. Samozrejme, veľa z toho – taktiež – bolo iba povrchné a predstieraný cynizmus; samozrejme, aj v ich zvrátenosti sa objavovali záblesky mladosti a živosti; ale ani takáto sviežosť nebola príťažlivá a prejavovala sa v istej bezohľadnosti. (Dostojevskij,s. 102) » Tieto slová z tvorby pána Dostojevského som si zvolil z jediného dôvodu: opisujú isté psychologické črty osôb z dávnejšieho historického obdobia, ktoré sú – nanešťastie – veľmi aktuálnymi aj v súčastnosti. Cez víkend som sa trocha venoval otázkam súvisiacim s používaním umelej inteligencie a citoval z rozhovoru s Edom Zitronom. Ten sa v ostatnom čase stál slávnym a objavil sa dokonca aj vo vysielaní „Bloomberg Podcasts“. Dnes by som sa chcel pristaviť pri niečom, čo tento pán popisoval a prehovára viac o dobe, v akej žijeme a najmä ľuďoch, než len o samotnej AI. Problematika umelej inteligencie tu pre mňa nehrá nijako zásadnú úlohu, i keď sa jej určite nevyhnem. Nie je pre mňa v tejto chvíli zas až tak podstatné, akým smerom sa jej napredovanie bude ďalej uberať, či sa Ed Zitron vo svojich predpovediach budúcnosti mýli alebo nie. Vnímam ju nateraz najmä v polohe aktuálneho spoločenského fenoménu, na ktorý sa reaguje. Jedného z mnohých v dejinách. Takéto fenomény zvyčajne prichádzajú, neskôr odchádzajú… Práve „reakcia“ na ne zo strany spoločenských elít ma zaujíma. Predmetom môjho záujmu je v tomto primárne, už naznačené, psychologické hľadisko: pohľad do dynamiky mentality ľudí, ktorí hýbu dianím navôkol nás.
Teraz už naspäť k samotnému rozhovoru. Ed Zitron sa – v jeho úvode – zaoberal takýmito záležitosťami:
« Pretože tieto spoločnosti nevedia v skutočnosti, aké sú náklady na umelú inteligenciu. Nevedia, aké sú náklady, nevedia, ako zrátať návratnosť investícii – v skutočnosti, nevedia veľmi, čo vlastne robiť. Ale oni… je to ako keby nejaký druh kultu. Robia to, pretože to trh, tak nejako, tupo odmeňuje– ich používanie AI. Sú investormi, ktorí v skutočnosti nerobia nijakú reálnu prácu, volám ich – obchodní idioti. Hovoria si: „Ale áno, mali by sme viac používať AI, kamarát.“ Nikto v skutočnosti nevie, prečo to robia. Takže, všetci robia veci vo veľmi symbolickej rovine. Niečo ako: „Dobre, mali by sme to ohraničiť na… 1500…,“ otáznik. „Je to dobré, alebo zlé?“ A problém je – nikto netuší. Nikto netuší, aké je to správnečíslo. » Neprídu vám tieto slová povedomé? Keď ich ja čítam, tak nevidím popis procesu ohľadom zavádzania AI do rôznych priemyselných segmentov na zlepšenie efektívnosti v nich, ale pred očami mám svetových, európskych a slovenských politikov. Ich myšlienkový svet. Ak si prečítate mnou zvýraznené časti textu, uvedené na nich takmer dokonalo sedí: veľmi nevedia, čo sa deje, a čo s tým, tj. kam sa dané dianie bude uberať, vnímajú nejaký „trend“ – dookola sa navzájom potľapkávajú, že je to fajn, snažia sa aktuálneho „trendu“ držať a vytĺcť z neho toľko, koľko sa bude dať, až „trend“ pominie – zahodia ho a naskočia na niečo nové, bez ohľadu na riziká možných závažných strát občanov, napr. navýšenie štátneho dlhu a iné negatívne dôsledky.Politici (a ich voliči) nepoznajú REÁLNE NÁKLADY svojich rozhodnutí, veľakrát sa o ne nijako zásadne nezaujímajú, pretože ich prenášajú, v podobe nevyužitých zdrojov (tým správnym spôsobom, tj. v prospech občanov) a príležitosti (prehlbujúceho zaostávania, zhoršovania konkurenčného postavenia), nadväzujúcich dlhov, na ďalšie generácie. Krásnym príkladom bol odpočutý rozhovor dvoch slovenských politikov [viď napr. článok v Plus jeden deň z 13. marca 2000, pozn.], pričom jeden z nich povedal: „Bude to drahé.“ Ten druhý reagoval, v tomto prípade dáma, bez mihnutia oka a nejakého vzrušenia: „No a čo?“ Si niekedy spätne pozrite, ako sa napríklad postupne menili pohľady na financovanie militarizácie a zbrojenia na Slovensku vo verejnom diskurze. 2%, 3.5%, 5% z HDP? Tí ľudia – tam hore – hádžu číslami, ako keby ich ťahali z klobúčika nejakého kúzelníka. Krútia kolesom (toho svojho) šťastia – koľko padne, toľko bude. Alebo ďalší krásny príklad iracionality, keď slovenskí politici hlasovali za zákaz spaľovacích motorov po roku 2035, nezohľadnujúc možné finančné dôsledky pre občanov Slovenska. Prečo? No taká bola práve v európskom parlamente „nálada“. Preto. Absurdita na nekonečnú, opakovane. Ibaže takýto prístup je – všade. Koalícia, opozícia, štátna a verejná správa, neziskový sektor… všade. Nejaká konsolidácia? Prosím vás. Pre chudákov, ktorí sa nedokážu, nemajú dostupné prostriedky a čas, alebo už sa ani nepokúšajú… brániť. Pozrite sa na stránky Centrálneho registra zmlúv. Naštudujte si, aké zmluvy, a za čo sa
– i dnes – uzatvárajú. Budete pozerať na tie sumy a pomyslíte si: „To je istotne v slovenských korunách…“ Nie, nie sú. Krásnym príkladom je– aj tá posledné dni mnouomieľaná – terajšia obsesia umelou inteligenciou. Jej využívanie na „strojové“, odosobnené, tj. dehumanizačné obmedzovanie slobody prejavu? Ach jaj. Ibaže pozor! Pri umelej inteligencii– aspoň v teoretickejrovine – existuje v niektorých sférach istá „ručná brzda“, lebo veď… aj oligarchovia chorľavejú, a tí už na právnikov majú. Zrkadlo pravdy voči tomuto trendu nastavuje– zdravotníctvo. Ak si naštudujete zmluvy ohľadom umelej inteligencie, ktoré podpisujú slovenské nemocnice, tam– zo strany ichdodávateľov – je súčasťou každej zmluvy obdobná varianta dodatku: „Zákazník používa produkt na vlastné riziko. Dodávateľ nezodpovedá za informácie vygenerované produktom. Produkt je určený na pomoc, nie na autonómne použitie. Produkt nemusí poskytovať úplné výsledky.“ I z tohto je zrejmé: umelá inteligencia nedokáže nahradiť ľudskú bytosť, ktorá dosiahne v nejakej oblasti status expertnosti. Čiže, v prípade nástrojov umelej inteligencie, vy dostávate k dispozícii nástroj, ktorému dodávate vstupy, on ich spracuje, no vy nemôžete– a priori – dôverovať jeho výstupom, ale musíte ich priebežne kontrolovať, či sú naozaj správne, pretože AI nástroje zvyknú mávať halucinácie, vymýšľajú si, majú problém chápať dáta v širších súvislostiach a pod. Za produkt, ktorý je v štádiu „testovania a ďalšieho ladenia“, tj. generátor nápadov a vnuknutí (v ponukanom vyhotovení), pričom samotný dodávateľ sa zrieka zodpovednosti, sa ale neraz platia desiatky, stovky tisíc eúr, pretože – „AI príplatok“. Tieto AInástroje – predstavujú systém, ktorého hlavnou prednosťou má byť „vlastná inteligencia“, s čím by prirodzene mala súvisieť „voľnosť myslenia“, čo vedie– logicky – k variabilite produkovaných výsledkov, čoho dôsledkom môže byť (a prax ukazuje, že až príliš často je) výskyt omylov a istá miera chybovosti. Áno, je možné redukovať výskyt takýchto „abnormalít“, odoberať systému „stupne voľnosti“, [a ono sa s tým experimentuje a máte niektoré najnovšie jazykové modely AI, pri ktorých je dramaticky nižší rozptyl rôznorodosti výstupu pri opakovaní procesu generovania, pozn.], začať ho regulovať, ale v tom prípade je asi hlúposťou hovoriť o „umelej inteligencii“, ale presnejšie pomenovanie by bolo „pokročilá úroveň algoritmizácie a automatizácie“. Ibaže s takýmto marketingovým heslom by sa vám asi len ťažko predávali kdejaké prísľuby, získaval investičný kapitál, a v tomto kontexte by sa málokto nadchol nad tvrdeniami o ďalšej „priemyselnej revolúcii“, keďže by sa jednalo stále o pokrok, síce významný, ale stále iba v rámci nadväzujúcej evolúcie. [POZN.: Ak si porovnáte dva roky staré jazykové modely AI s dnešnými, tak ten kvalitatívny pokrok je až neuveriteľný, napriek tomu nateraz nedosahujú kvalít, aby došlo k ich plošnému použitiu, ako ich producenti dúfajú. Aká bude budúcnosť? Ktovie.] Mimo spomenutého zdravotníctva, sa nad týmto zas až tak nepremýšľa.Rovnako, ako sa nijako hlbšie nepremýšľa, aký reálny prínos majú, okrem zisku pre dodávateľa, takéto nástroje. Títo „umelou inteligenciou očarení“ bývajú skrátka „krepí“, nedokážu reálne zhodnotiť kvalitu jej výstupov, no o to sú sebavedomejší. Nemajú predstavu, akože vôbec, aký výpočetný výkon je potrebný na „uživenie“ nejakého zmyslupného jazykového modelu AI, netušia. A takéto nevzdelané osoby potom rozhodujú štýlom:
« Je to aktuálne „trendové“, hovorí sa o tom, i v televíziispomínali. » Mnohí malomeštiačikovia chcú byť „svetoví“:« Svieti to, bliká to,tancuje…, » – kolotočiari s právomocami v sekunde objednávajú. Obmedzení snaživci vykazujúci aspoň nejakú aktivitu. Len za kadejakých „AI asistentov“ (rôzného druhu) a „Chatbot-y“ sa vyhadzujú do vzduchu ročne tisíce.Pokračujme ďalej:
« Nedá sa to jednoducho vytrhnúť. Zostanú tam kúsky. Ľudia si na používanie týchto nástrojov zvykli, či už je to dobré alebo zlé. […] Kód umelej inteligencie je takto napísaný, pretože tieto veci nemajú myšlienky, nemajú pocity, nemajú znalosti, len čerpajú zo súboru informácií, na ktorých boli trénované. Takže, kód je veľmi obšírny, čo znamená, že ho je veľa a je napísaný bez akéhokoľvek zámeru. Pretože teoreticky, keď píšete dobrý kód, existuje určitá logika, prečo ste veci vytvorili určitým spôsobom: ak to neurobíte, toto sa pokazí. Ak sa toto pokazí, tak potom sa pokazia tieto tri veci. Takže o tom premýšľate takto nejako. […] A myslím si, že v komunite softvérových inžinierov máte prítomné veľké množstvo utajených imbecilov, ľudí, ktorí predtým sotva vedeli programovať, ktorí sa k tejto práci pravdepodobne dostali podvodom alebo boli na veľmi nízkej úrovni, alebo sú to len dobrí diplomati, ktorí využili jazykové modely AI, aby vyzerali užitočnejšie, než v skutočnosti sú, pretože sa dokážu predierať určitými operáciami. To znamená, že tieto spoločnosti sú momentálne postavené na piesku. […] Zničili svoje inštitucionálne znalosti. […] Neviete, ako merať návratnosť investícií. Neviete, ako merať náklady na úlohu. Ako znížite náklady? […] Povedali ste si: „Dobre, zarábame takúto sumu peňazí…“ […] Potrebujete, aby ľudia míňali čo najviac. Problém je, že ľudia dnes míňajú obrovské množstvo peňazí. Robia to však bez akéhokoľvek dôvodu, okrem toho, že vás živia… Boli iba zmanipulovaní médiami a investormi… Problém je, že to nie je stabilný biznis. Je ťažké povedať: „Dobre, ak míňam 12 miliónov dolárov ročne… Prečo? Čo by som získal, keby som minul 24 miliónov? Alebo čo by som stratil, keby som minul 3 milióny? Alebo 1 milión? Alebo 500 tisíc?“ Na to neexistuje presvedčivá odpoveď. […] Takže spoločnosti s tým momentálne v podstate len experimentujú. […] Je naozaj pozoruhodné, akým podivným sa to [celé] stalo. […] A ja mám tú teóriu: teória o ére podnikavcov – idiotov, kde sú títo ľudia, ktorí riadia tieto spoločnosti, ktorí nerobia žiadnu prácu. Nemajú žiadne spojenie s produktivitou, alebo samotnou výrobou. Teda všetko, čo vedia robiť je: zamestnávať ľudí, prepúšťať ľudí, míňať peniaze… a tiež chodiť na obed a čítať e-maily. To je reálne naozaj všetko, čo robia. Takže si myslia: „Viac umelej inteligencie je dobré. Nerobím žiadnu reálnu prácu, ale keď som sa s tým chvíľku hral, no vytvoril som z toho nejakú aplikáciu. Takže ak ju bude používať nejaký softvérový inžinier vo väčšom rozsahu… ešte viac – veľké / dobré!“ Títo ľudia nemajú cit pre detaily alebo plánovanie. Takže máme tento údajný boom AI, ktorý pramení najmä z – nekompetentnosti vedenia. […] …ide o významný skok, ktorý presahuje rámec toho, čo používatelia očakávajú, a na čo sú v skutočnosti zvyknutí. Zamyslite sa nad tým takto: ak ste nikdy nerozmýšľali nad tým, koľko vás vaše úlohy stoja, nikdy ste sa nesprávali tak, ako keby úlohy niečo stáli. V podstate ste fungovali na princípe „zjedz, koľko zvládneš“. Neviete, koľko stojí vaša práca. A keď musíte tieto náklady skutočne zaplatiť… Nemôžete [odrazu] robiť nič z toho, čo vás na začiatku nadchlo pre tento nezmysel. […] [„Neviditeľný výstup“ je termín, ktorý začíname počuť od niektorých pozorovateľov v tomto odvetví.] […] Kapitalizmus to robí iba vtedy, keď je veľmi chorý. […] Dôvod, prečo musia vymýšľať čudné mystické spôsoby merania, je ten, že nemajú spôsob, ako na to len ukázať a povedať: „To jedobré.“ » Ja hovorím jedno: tie paralely, ktoré som vyznačil, bijú do očí a jednoducho ich každý
– aspoň zľahkauvažujúci – musíte vidieť v celej nádhere… Všetky tieto riadky sú prakticky len inou stránkou, iným popisom základného mechanizmu, ktorý som už v minulosti prezentoval, keď som citoval niekdajšieho vedeckého pracovníka Ekonomického ústavu SAV, ktorý strávil nejaký ten čas na ministerstvách financií a hospodárstva, taktiež zastupoval Slovenskú republiku v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) – Ing. Mariána Vitkoviča, ktorý povedal:« Toto etnikum, alebo toto spoločenstvo, […], BOLO PREDANÉ za to, že pár ľudí si tu jazdí na funkciách a každú sprostosť, ktorú im Brusel strčil pod nos, podpísali za tento štát. To je všetko. Je to katastrofa, ale je to tak. […] …globálna finančná elita, ktorá spolupracuje s tými lokálnymi finančnými elitami a s tými politickými „trkvasmi“, ktorí ich zastupujú… […] Dnes je ten kapitalizmus taký, že TÍ, KTORÍ VLASTNIA TEN KAPITÁL a ovládajú tie globálne, lokálne toky – aj tie integračné, SA VYČLENILI Z TEJSPOLOČNOSTI… » Všimnite si zaujímavú skutočnosť: keď niekde vo vzduchu „zasmrdia peniaze“, je možné na niečom zarobiť – je v tom VEĽA peňazí, vždy sa tam objaví nejaká tá lokálna oligarchia a – v spolupráci s globálnymi hráčmi – sa snaží nejakým spôsobom „monetizovať verejné zdroje v prospech privátnych ziskov“, takýmito zdrojmi sú aj VODA a PÔDA, občanom nejako „politicky predať“ a urobiť ďalší „vývar“ a nejaký ten vývoz kapitálu do zahraničia. Hľa, hodnoty liberálnej alebo slovenskej sociálnej, progresívnej, katolíckej… pomenujte si to, ako chcete: dôsledky hlavných presadzovaných politík na makro-ekonomickej úrovni sú vždy rovnaké. Lenže, zopakujem ešte raz: choďte a pozrite sa na stránky Centrálneho registra zmlúv. Ono to nie je tak, že by tu bolo niekoľko oligarchov, politikov a tí za všetko môžu. Nie je to také jednoduché…Tu je v podstate akési celospoločenské nastavenie občanov, ktoré by sa dalo definovať ako: hrubé využívanie dostupných možností k tomu, aby som sa mal dobre, bez ohľadu na dôsledky. Na Slovensku mala a má drvivá časť občanov, v nejakej forme, profit z toho, čo sa tu dialo a deje – na rôznych úrovniach. Poberali a poberajú z toho nejaké výhody. Späť k Vitkovičovi. Ja až teraz začínam chápať, v plnom rozsahu, ten jeho pesimizmus nad budúcnosťou, aká nás čaká. Sám som sa v poslednom roku venoval celkom obšírne vojenskému konfliktu na Ukrajine. Netvrdím, že som túto problematiku spracoval dokonalo, ale myslím si, že tú základnú dynamiku jeho vzniku som vcelku vystihol. Až v posledných týždňoch som si uvedomil niečo zásadné. Písal som o pochode na oslavu výročia založenia Waffen-SS Galícia vo Ľvove, ktorý sa konal tento rok v máji, neskôr som písal o opätovnom pochovaní Melnika na Ukrajine – so štátnymi poctami. A tak som sa postupne zamyslel: „Však, ale veď ja som Melnika už v minulosti spomínal, presne – 24. júla 2025. O Waffen-SS Galícia mám napísaný dokonca dlhočizný komentár, kde citujem 47 zdrojov, zverejnené 12. októbra 2025, a tam mám v úvode celý odsek venovaný tomu, ako sa dnešní Ukrajinci hlásia k odkazu svojich nacistických predchodcov. Ako hlavný ilustračný obrázok som vtedy použil záber príslušníka ukrajinskej rozviedky SBU z apríla 2022, z videa, ktoré je dodnes dostupné a zverejnili ho britské The Sun…“ V priebehu prác na článku o Waffen-SS Galícia, som vypracoval ešte aj článok o hladomore v Sovietskom zväze 1932/33, kde citujem pre zmenu 53 dobových zdrojov. Čo sa snažím naznačiť? Problém dnešnej doby nie je nedostatok, alebo nedostupnosť informácii. Problémom je lenivosť, hlúposť a charakterovo-morálna skazenosť. A tak, na jednej strane máte „politické a ekonomické elity“ tohto štátu, ktorí žijú vo svojich bublinách a Slovensko priviedli do súčasného stavu, sú závislí na tom, ako sú dnes nastavené finančné toky v tomto štáte, urobia všetko pre zachovanie a pretrvanie tohto rozdelenia trhu, udržanie existencie vlastníckych štruktúr, každú zmenu vnímajú ako možné ohrozenie vybudovaného. No a na druhej strane sú prostoduchí občania, ktorí nechcú veľmi vytŕčať, hlavne sa chcú mať dobre, v rámci určitých požiadavok, a aj sa majú vcelku „fajn“, nejako zvlášť sa nezaujímajú o „pánske huncútstva“. Kto z práve spomenutých príde s niečim pokrokovým, bude iniciovať „revolúciu“ v tomto štáte a je aj schopní ju urobiť, aby napokon viedla k evidentným prínosom pre našu spoločnosť? A tá nejaká malá skupina stojacich „mimo davu väčšinovej normálnosti“, ktorí nekolaborujú so systémom, majú aspoň štipku morálneho úsudku a nejakej tej sebaúcty… Je tu proste nejaká situácia: nejaké nastavenie hospodárstva, nejaké ľudské zdroje, pravdepodobný demografický vývoj, stav školstva, nejakí ľudia sú v parlamente a vo vláde, iní sa tam chcú dopracovať, niekto sedí v inštitúciach štátnej a verejnej správy… A ja sa na toto celé pozerám, a ako pán Vitkovič: nevidím zatiaľ NIČ – žiadnu externú silu, čo by naznačovalo dramatickú zmenu k lepšiemu, obrat v stagnácii – postupnom úpadku Slovenska. Ľudia budú musieť, ak má Slovensko prežiť, prijať vlastnú mieru zodpovednosti za jeho súčasnú, ale aj budúcu podobu. My dnes naozaj smerujeme k občianskej spoločnosti, ale tej skutočnej, nie parazitickej. Takej, kde si občania budú musieť samotní zabezpečiť, aspoň v tom svojom okolí: aby Slovensko ostalo Slovenskom, Slováci Slovákmi. Pričom budú nútení pochopiť, ako sme sa do takéhoto stavu dopracovali, ako ho napraviť, ale hlavne – čo je súčasťou a podstatou slovenskej histórie a kultúry, aby tu bola aj… o dvesto alebo tristo rokov. Čas ukáže.
POZNÁMKA: Autor tohto článku nie je zaslepeným odporcom nástrojov AI. Práve naopak, autor týchto riadkov je vcelku zorientovaným v oblasti jazykových modelov AI. Práve preto pozná REÁLNE výstupy, čo sa týka možnosti kvality výstupov, a iba sa snaží upozorniť: obchodní zástupcovia tohto spektra priemyslu dnes predávajú PRÍSĽUB niečoho, kde ešte nie sme, snažiac sa zbaviť svojej zodpovednosti, s tým, že sa raz naša spoločnosť pretransformuje do podoby, akú si väčšina ľudstva pravdepodobne neželá…
POST SCRIPTUM: Téma, ktorej sa v tomto článku venujem je mimoriadne komplexná a jej plnohodnotné spracovanie by si vyžadovalo výrazne viac času. Tento komentár preto vnímajte skôr… ako myšlienkový náčrt: rýchly rozbor základných informácií, na ktoré som narazil, spojený s osobnými postrehmi, ktorý slúži na otvorenie diskusie. Snažil som sa uvedenými citátmi ilustrovať a zachytiť hlavný rámec diania navôkol nás. Dokonalo? Určite nie. Snáď aspoň pochopiteľne.
PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] AI Bubble: How AI’s push towards IPOs became a death drive | Ed Zitron. The Tech Report (Youtube). Zverejnené: 06-06-2026. Dostupné 06-06-2026 / 18:54: youtu.be/qoZvYPYwuhc
- [2] Anthopic, OpenAI Should Not Be Allowed to IPO, Says Ed Zitron. Bloomberg Podcasts (Youtube). Zverejnené: 02-06-2026. Dostupné 06-06-2026 / 14:03: youtu.be/zbKDmkJPVvI
- [3] DOSTOJEVSKIJ, Fiodor Michajlovič (aka Fyodor Dostoyevsky). White Nights and the Other Stories. New York (USA) : The Macmillan Company, 1918. 288 strán.
- [4] FOTO Kauza Pellegriniho a Sakovej trapasu MÁ DOHRU: Brutálna kritika a reči o KONCI V POLITIKE! Bratislava (Slovensko) : Plus jeden deň. Zverejnené: 13-03-2020. Dostupné 11-06-2026 / 14:17: pluska.sk/spravy/z-domova/foto-kauza-pellegriniho-sakovej-trapasu-ma-dohru-brutalna-kritika-reci-konci-politike
▐ Zverejnené: 04/06/2026
![Feminizmus v jeho najvyššej a najelegantnejší forme: žena, ktorá si váži seba a svoju vlastnú dôstojnosť, vníma vlastnú zodpovednosť za to, kým je, a k čomu smeruje, a preto urobí všetko preto, aby sa – postupom svojho života – stala cnostnou a múdrou.]( "Dcéra kráľa – dievčina z „pánskeho rodu“: Nikdy nebola otrokyňou, a tak nemôže byť oslobodená… (Henryk Sienkiewicz – Quo Vadis? / 1897)")
Základný popis
Feminizmus v jeho najvyššej a najelegantnejší forme: vznešená žena, ktorá si váži seba a svoju vlastnú dôstojnosť, neskôr vníma vlastnú zodpovednosť za to, kým je, a k čomu smeruje, a preto urobí všetko preto, aby sa – postupom svojho života – stala cnostnou a múdrou.
« Dcéra kráľa – dievčina z „pánskeho rodu“: Nikdy nebola otrokyňou, a tak nemôže byť oslobodená… (Henryk Sienkiewicz – Quo Vadis? / 1897) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo
– „Pokiaľ je otrokyňou, tak si ju jednoducho kúp.“
– „Nie je otrokyňa.“
– „A kým teda je? Oslobodená žena Plautia?“
– „Nikdy nebola otrokyňou, [a tak] nemohla byť oslobodenou ženou.“
– „Kto je to?“
– „Neviem, kráľova dcéra alebo niečo podobné.“
(Quo Vadis, s. 8)PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Narrative of the Time of Nero. Boston (USA) : Little, Brown, and Company, 1897. 551 strán.▐ Zverejnené: 03/06/2026
![Odhalenie zabudnutej a nenahraditeľnej úlohy otca vo výchove svojej dcéry – o úlohe otca ako prvého strážcu ženskosti svojej dcéry. Tento text prináša slová z pre nás pomerne cudzieho konca sveta – zo starého Orientu, kde sa dcéry vychovávali ako „poklady srdca“ a princovia museli byť hodní, aby si takéto ženy zaslúžili. Je to príklad univerzálnej psychologicko-mravnej lekcie, ktorá vyzýva oboch partnerov vstupujúcich do manželstva k tomu, aby mali v danej dobe tomuto aktu primerané osobnostné kvality, dosiahli určitú – znamenitú – úroveň osobného rozvoja.]( "Každý správny kráľ vychováva zo svojej dcéry budúcu kráľovnú: Princovia sú hodni manželstiev s hviezdnými princeznami (The Story of Persia, 1887)")
Základný popis
Odhalenie zabudnutej a nenahraditeľnej úlohy otca vo výchove svojej dcéry – o úlohe otca ako prvého strážcu ženskosti svojej dcéry. Tento text prináša slová z pre nás pomerne cudzieho konca sveta – zo starého Orientu, kde sa dcéry vychovávali ako „poklady srdca“ a princovia museli byť hodní, aby si takéto ženy zaslúžili. Je to príklad univerzálnej psychologicko-mravnej lekcie, ktorá vyzýva oboch partnerov vstupujúcich do manželstva k tomu, aby mali v danej dobe tomuto aktu primerané osobnostné kvality, dosiahli určitú – znamenitú – úroveň osobného rozvoja.
« Každý správny kráľ vychováva zo svojej dcéry budúcu kráľovnú: Princovia sú hodni manželstiev s hviezdnými princeznami (The Story of Persia, 1887) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Orient – Blízky východ – Perzia – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Výchova – Vzdelanie – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo
« Potom jemenský kráľ nariadil, aby sa pripravili jeho audienčné siene, a aby sa zhromaždili šľachtici jeho ríše. A tam prišli aj tri mladice, ktoré doteraz žili v ústraní; boli zdobené korunami a drahokamami, a doteraz nikdy nepoznali smútok. Na ich pôvabne, tmavé vlasy dovtedy žiadne trápenia ani len nesiahli. A tam odovzdal trom princom tri poklady svojho srdca. Avšak v trpkosti svojej duše povedal: „Nie Feridoon je príčinou môjho smútku, ale ja sám. Vedzte, že ten, kto nemá dcéry, bude ušetrený bolesti z rozlúčky s nimi.“ Potom povedal mudrcom kráľovstva: „Králi sú hodní byť manželmi hviezd, ako sú tieto. Vedzte, že som odovzdal svoje milované dcéry týmto princom, podľa našich obradov a zvykov, aby si ich vážili a milovali ako svoje vlastné duše.“(s. 16) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: BENJAMIN, Samuel Green Wheeler. The Story of Persia / The Story of The Nations. New York, Londýn : G. P. Putnam’s Sons, 1887. 306 strán.
