ILUSTRÁCIA ^Značka

• ▐ Zverejnené: 01/06/2026

  Základný popis

  Pokorné vyznanie slabosti pred nevinnosťou. Mravný ideál doby, kedy sa rodina považovala za základ spoločnosti, za svätý prístav ľudstva – skutočný „domus sancta“. O rozdieloch medzi odchodom a návratom, medzi bremenom sveta, ktoré nesie na svojich pleciach otec rodiny a absolútnou zraniteľnosťou nového života. Berthold Woltze nás vnáša do izby, ktorá dýcha tichom. Otec sa skláňa nad kolískou, pričom jeho telo ešte stále nesie tiaž batohu, symbolu práce, cesty, ale hlavne absencie. Jeho tvár sa obracia ku dieťatku v kolíske. V tejto chvíli dochádza k reštrukturalizácii identity tohto otca. Muž, ktorý prežil drsnosť zaobchádzania sveta navôkol, sa tu stáva pozorovateľom jemného nádychu a  výdychu vlastného potomka. Všetko v miestnosti: drevená podlaha, ťažké závesy neďalekej manželskej postele, staré noviny na akomsi stolíku, to všetko svedčí o plynutí času a neúprosnej vlastnosti materiálneho sveta – tj. o jeho chátraní. Len tento jeden moment intimity pôsobí nadčasovo. Je to estetika, v ktorej kvitne najčistejšia forma lásky: tá, ktorá prichádza po dlhom čakaní…

  « Návrat otca – na kolenách pri kolíske: „Najprv dieťatku, a potom…“ / „Erst zum Kinde und dann…“ (Berthold Woltze, 1871) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Viktoriánska éra

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Nr. 19, 1871. Londýn a New York : The Butterick Publishing Co., 1891. 117 strán.Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1871.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/navrat-otca-na-kolenach-pri-koliske-najprv-dietatku-a-potom-erst-zum-kinde-und-dann-berthold-woltze-1871/

• ▐ Zverejnené: 01/06/2026

  Základný popis

  Intímny moment z prostredia domova, kde sa prepletajú témy materstva, trpezlivosti a estetika konca 19. storočia. Vyobrazenie prejavov lásky, v každom jednom stehu – lásky, ktorá sa vyjavuje skrze službu. Z psychologického hľadiska ide o fascinujúci akt „hniezdenia“ [„nesting“, pozn.]: inštinktívnu potrebu pripraviť bezpečné útočisko pre svoje potomstvo v časoch, keď bola krehkosť ľudského života každého novorodenca, vzhľadom na neistotu jeho prežitia, priam hmatateľná a Zubatá stála pripravená za každým rohom. Práca s výšivkou takto bola rovnako aj – svojim spôsobom – formou modlitby, tichou prosbou o zdravie a šťastný osud.

  « Viktoriánsky ideál: Matka – Výšivka – Kolíska – Dieťa (1891) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Viktoriánska éra

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: WANDLE, Jennie Taylor. The Art of Drawn-Work. Londýn a New York : The Butterick Publishing Co., 1891. 117 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/viktoriansky-ideal-matka-vysivka-koliska-dieta-1891/

• ▐ Zverejnené: 01/06/2026

  Základný popis

  „Via Appia“ ako symbol svedectva duchovnej cesty a osobnej premeny. Archetypálne vyobrazenie všeobecnej – a vcelku prirodzenej – snahy človeka vyhýbať sa bolesti, niekedy aj v podobe nevyhnutného životného utrpenia. Lekcia o pokore, cnosti a prijatí svojho osudu, alebo ešte niečo viac?

  « Sv. Peter: „Domine! Quo Vadis?“ / [Pane! Kam ideš?] (1881) »

  ZNAČKY: Komentár – Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Kresťanstvo – Legenda – Ježiš Kristus – Svätý Peter – Psychológia – Hlbinná psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Obrátenie – Znovuzrodenie

  Nasledovný príbeh som už raz spomínal…

  « Po požiari Ríma: Nero obvinil kresťanov z podpálenia mesta, čo bolo dôvodom ich prvého prenasledovania, počas ktorého mnohí z nich zahynuli hroznou a dovtedy neslýchanou smrťou. Kresťanskí konvertiti žiadali Petra, aby zbytočne neriskoval svoj život, ktorý bol pre nich vzácny a potrebný pre blaho všetkých; až ten napokon súhlasil s tým, že opustí Rím. Ale ako tak utekal po ceste „Via Appia“, približne dve míle od brán, práve na tomto mieste sa stretol s vidinou nášho Spasiteľa — putujúceho do mesta. Ohromený týmto výjavom zvolal: „Domine! Quo Vadis? [Pane! Kam ideš?]“ na čo Spasiteľ, hladiac na neho so smútkom v očiach, odpovedal: „Idem do Ríma, aby som tam bol ukrižovaný… po druhýkrát,“ a zmizol. Peter, pokladajúc to za znamenie, že sa má nechať podrobiť utrpeniu, ktoré je preňho pripravené, sa okamžite otočil a znova vstúpil do mesta. (Anna Jameson / 1881, s. 211-212) »

  Dnes by som k týmto riadkom chcel ešte čosi podotknúť. Mnohí ľudia sa zameriavajú najmä na rovinu utrpenia, tento príbeh chápu v polohe: odovzdať sa nevyhnutnému utrpeniu. Ja si myslí, že je pritom vždy potrebné zdôrazniť aj: „Prečo by mal človek niečo takéto vykonať?“ Čo sa tým sleduje. Odpoveďou k tomu je: „CHRISTOS“ / Ježiš Kristus ako ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – „svätosti“. Pre lepšie pochopenie: « Pod pojmom ideál budeme mať na mysli dokonalosť svojského druhu: úplnú a kompletnú realizáciu všetkej možnej alebo predstaviteľnej dokonalosti, nie len výplod fantázie, ako tento pojem mnohí používajú. Kristus je ideálny človek. Ale dosiahnutie dokonalosti je dosiahnutím božskosti; a preto je ideálny človek ľudským Bohom. (s. 9) » Ak sa teda na obrázok vyššie budeme pozerať ako na „psychologickú pravdu“, niečo, o čom učil aj Carl. G. Jung, potom je jeho posolstvo jednoznačné: prijatie nevyhnutného utrpenia spojenéno s procesom, počas ktorého sa stávam svojim najdokonalejším vyjadrením. Magnifique, n’est-ce pas? Vraiment magnifique.

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] BUCK, Jirah Dewey. Christos – The Perfect Man is the Anthropomorphic God. New York (USA) : Hermetic Publishing Company, 1889. 30 strán.
  • [2] JAMESON, Anna. Sacred and Legendary Art (Vol. I.: Containing Legends of The Angels and Archangels, The Evangelists, The Apostles, The Doctors of the Church, and St. Mary Magdalene as Represented in Fine Arts). 3. vydanie / Boston (USA) : Houghton, Mifflin and Company, 1881. 417 strán.
  • [3] NOWOWIEJSKI, Felix. Stimmen der Presse Über Aufführungen des Neuen Dramatischen Oratoriums „Quo Vadis?“ / Op. 30. Fulda (Nemecko) : Aloys Maier – Königl. Hofmusikalienhandlung, 1909. 293 strán.
  • [4] SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Tale of the Time of Nero. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1897. 515 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sv-peter-domine-quo-vadis-pane-kam-ides-1881/

• ▐ Zverejnené: 01/06/2026

  Základný popis

  Historická ilustrácia z knihy „Quo Vadis“ od Henryka Sienkiewicza, ktorá zachytáva cisára Nera s lutnou v momente, keď sa Rím ocitol v plameňoch. Vizuálna metafora o podľahnutí človeka vábeniu absolútnej moci. Moment mrazivej disonancie: v pozadí horia domov, sny a životy tisícov ľudí, no v popredí zostáva muž, ktorý sa pokúša predviesť ním komponovanú symfóniu vlastného šialenstva. Nero tu nie je znázornený ako brutálny tyran s mečom, ale ako tragikomická postavička. Zlo nemusí byť navonok okázalé, hlučné a krvavé. Väčšina zla sa odohráva…

  « Vytešený Nero – držiac v rukách zlatú lutnu, zatiaľ čo za ním vidieť Rím v plameňoch (Howard Pyle) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Hodnotový relativizmus – Pokrytectvo – Politika – Progresivizmus – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Vojna – Chudoba – Bieda – Peklo – Smrť – Výmena obyvateľstva

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Narrative of the Time of Nero. Boston (USA) : Little, Brown and Company, 1925. 422 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nanebovstupenie-jezisa-krista-giotto-di-bondone-cappella-degli-scrovegni-padova-14-storocie/

• ▐ Zverejnené: 31/05/2026

  Základný popis

  Analýza súčasnej politickej a spoločenskej situácie v Európe a na Slvoensku. Tento komentár sa bez servítky – kriticky – zamýšla nad otázkami súvisiacimi s eskalujúcim konfliktom na Ukrajine, strategickými omylmi, ekonomickými dôsledkami a hrozbou jadrovej katastrofy. Zároveň popisuje apatickú reakciu obyvateľstva, ktoré akceptuje vojnu ako „všednú“ realitu.

  « Európski vojvodcovia, námesační a ich dôchodková prognóza: Kto sú dnešní služobníci ancikrista? »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zmienka – Komentár – Hodnotový relativizmus – Politika – Progresivizmus – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Vojna – Chudoba – Bieda – Peklo – Smrť – Výmena obyvateľstva

  Minulý týždeň, čas riadne uteká, som si opäť pozrel niekoľko minút z relácie „Do živého“, kde prakticky všetci zúčastnení konštatovali, že sa nám to tu – v Európskej únii – voľáko zvrháva a začína nepekne eskalovať, čo sa týka toho vojenského konfliktu na Ukrajine. Taký Dag Daniš opísal dnešnú politickú situáciu v Európe týmito slovami: « A toto je veľmi zlá správa pre Európu, lebo mám dojem, že tie hlavy v Európe sú príliš horúce a veľmi málo zamerané na konkrétnu stratégiu, to znamená: však, keď chcem ísť do konfliktu, tak musím mať garancie, že ho vyhrám alebo musia byť aspoň predpoklady splnené na to, že ho vyhrám. A ak všetko nasvedčuje tomu, že ho prehrám, tak sa tomu konfliktu snažím vyhnúť. To bola desaťročia stará pravda – aj diplomacie, aj vojenskej politiky. Ja mám trochu obavy, že v Európe to už neplatí, že tu máme desiatky, stovky „vojvodcov“ v Európe, ktorí sa chystajú strategicky poraziť Rusko… »

  Naznačení spôsob politického uvažovania našich elít má jeden maličký, ale zároveň dosť podstatný problém, ako naň upozornili aj samotní účastníci spomínanej diskusie. Aký? No… znamená – na konci takto vedených snažení – zánik európskej civilizácie v aktuálnej podobe. Ruská federácia v okamihu, ako bude zahnaná do kúta, nadobudne pocit, že dochádza k jej „strategickej porážke“, tj. ohrozeniu jej existencie, v tej chvíli (pravdepodobne) použije taktické jadrové zbrane. Je vcelku pôsobivé sledovať, kam sme sa v debatách o vojenskom konflikte na Ukrajine posunuli. Už len fakt, že je potrebné o niečom takomto uvažovať, ako o jednom z možných scenárov, je svojim spôsobom… niečo úchvatné, hodné obdivu.

  Vladimír Palko pri tejto príležitosti podotkol, že jemu tí občania… oni sú vám ako námesační: « Jadrová bomba? [Jej] použitie? To je… už to… to posledné, Bože môj. Za… potom už je len peklo. Hej? Ale… veď to nie je jedine zlé, čo hrozí. Aj útok konvenčnými zbraňami, proste nejaká raketa ruská. Keby priletela a trafila by nejaký cieľ v Európe, ako v členskej krajine NATO, no tak aj – však to je hrozné. To už hrozí potom priamou zrážkou, a to potom – neskoršie – môže nakoniec, by mohlo nakoniec viesť, ako aj k… jadrovej vojne. Čiže, aj to je zlé, ako útok konvenčnými raketami. Tá otázka je taká, a v tom spočíva aj to moje znepokojenie: za tie roky… stúpame hore po tom eskalačnom rebríku? Eskalujeme situáciu stále – viac a viac? No áno! No áno, samozrejme! Samozrejme. Hneď uvediem príklady. Uvedomuje si to, povedzme európske obyvateľstvo? Neuvedomuje. Neuvedomuje! Tu by som chcel povedať jednu vec, že za rok sa z geopolitického hľadiska zmenil charakter tej vojny na Ukrajine. Lebo… ako to začalo? Najprv to bola zástupná vojna: západ proti Rusku, cez teda tému Ukrajiny, pričom – bola to Amerika, ktorá vlastne zatiahla Európu do tej zástupnej vojny. Toto všetko sa zmenilo. Dnes je to najmä – teda a stále viac – je to zástupná vojna Európanov proti Rusku. Porovnajme si teda Ameriku, Američanov a Európanov. Američania už tú vojnu neplatia. Proste vystupujú z nej. Američania sa s Rusmi rozprávajú. Rozprávajú už rok. […] Európania, no úplne naopak, Európania platia tú vojnu na Ukrajine. Európania sa s Rusmi nerozprávajú. […] Poďme, poďme ďalej, že jak to, jak pokročila tá eskalácia za dva roky. Si pamätám, pred dvomi rokmi, ako Biden – americký prezident – sa zdráhal, ako poskytnúť rakety ATACMS Ukrajincom na útoky do Ruska, lebo ATACMS-y boli schopné dostreliť 300 km do ruského vnútrozemia. [V článku BBC „Ukraine uses US-supplied ATACMS for the first time, says Zelensky,“ zverejnené 17. októbra 2023, sa uvádza: „Administrácia Bidena predtým odmietala poskytnúť Ukrajine rakety ATACMS, avšak ‚v posledných týždňoch‘ sa rozhodla, že ich potichu odošle, informovala americká televízia CNN s odvolaním sa na tvrdenia dvoch amerických úradníkov,“ pozn.] Keď sa pozeráme na to, čo teraz sa deje, ako sa rozbiehajú programy európsko-ukrajinské na budovanie nových rakiet. Áno? Mám tu poznamené, chystá sa – okrem iného – nejaká nová raketa „Neptún D“, no tak tá bude dostreľovať, tá môže dostreľovať 1000 km, že? [O prácach na raketovom systéme „Neptune“ informovali 4. decembra 2023 „Kyiv Post, ale aj „Ukraine World“. Alisa Orlova pre „Kyiv Post“ dňa 14. novembra 2025 uverejnila článok s názvom „Zelensky Releases Footage of Ukrainian ‘Long Neptune’ Missiles Striking Deep Into Russia“, tj. v preklade: „Zelenskyj zverejnil zábery ukrajinských rakiet „Long Neptune“ zasahujúcich hlboko do Ruska“, pozn.] No a samozrejme, v plnom prúde, beží ukrajinské obstreľovanie rafinérií, ako… po celom Rusku. Tak dobre, 300 sa zdalo Bidenovi pred dvomi rokmi veľa. No tak bude 1000, že? Uvedomujeme si to? My to nevnímame. Stále máme taký pocit a máme… ja už som to nazval, že my sa správame, ako nejaká-taká námesačná civilizácia, že niekde ideme a sme takí úplne, úplne spokojní, že nič sa nedeje. […] Uvedomujeme si, že… ako – oveľa – nebezpečnejšia je dnešná situácia v porovnaní s tým, keď bola tá 40-ročná studená vojna ešte za sovietskeho komunizmu? Že o čo je to teraz horšie? Pozrite sa. Napríklad, Európa, a vtedy aj Bidenova Amerika, ako… podporovala Ukrajinu, keď urobila tú inváziu na Ruské územie, do tej Kurskej oblasti. Mali sme, pred rokom, tá akcia „Pavučina“ – to bol útok na ruskú jadrovú triádu. To bol dronový útok, ktorý zničil niekoľko ruských jadrových bombardérov. To sú všetko, sú to… Mearsheimer zdôraznil… [John Joseph Mearsheimer, pozn.] To sú všetko veci, ktoré boli naprosto nepredstaviteľné za studenej vojny medzi západom a Sovietskym zväzom. Teraz sa tu tie veci dejú a… ako… správame sa, ako keby sa teda nič nedialo. »

  Tento postoj občanov ostatných európskych kraji je čiastočne pochopiteľný. Majú pocit akejsi falošnej bezpečnosti, pretože vnímajú medzi nimi a konfliktnou oblasťou určitý vzdialenostný dištanc – „nárazníkové pásmo“. Tým nárazníkovým pásmom je dnes aj – Slovensko. Surreálnym paradoxom ostáva, že aj slovenskí politici k územiu Slovenskej republiky pristupujú s rovnakým spôsobom, čo do jeho „užívania“ z hľadiska „bezpečnostnej funkcie pre ostatné európske krajiny“. Občania Slovenska? Nič. Nijako zasadne sa ich tieto skutočnosti nedotýkajú a VOJNA sa pre nich stala všedná, každodenná – „normálnosť“. Akceptujú jej ďalšie pokračovanie. Na tomto príklade je nádherne vnímateľná tá „intelektuálna mizéria“ značnej časti slovenského obyvateľstva. Títo ľudia si budujú názor na nejakú tému na podklade – v priebehu času sa opakujúcich – plytkých posolstiev z informačných blokov (v rozsahu niekoľkých minút) uvedených vo večerných správach, na podklade „politických večerníčkov“, riekaniek všelijakých „hlásateliek a roztlieskavačov“. Ak by takéto konštatovanie nebolo pravdou, tak dnes máme plné námestia a od politikov žiadajú tlak na mierové rokovania a OKAMŽITÉ kroky z ich strany k nim vedúce! Nie sú, vonku je pekne, teplučko – takéto veci sa teraz neriešia. Zatiaľ zbrojíme, budujeme vojenskú infraštruktúru. Tak je to správne. Azda sa nič nestane a…

  A ak je to – nateraz – otázkou financii: „Veď my predsa na to máme, my si to zaplatíme,“ iba žeby nie. Sociálna poisťovňa porozosielala občanom ich dôchodkové prognózy. Tam sa odrazu objavil predpokladaný vek odchodu do dôchodku. Tieto údaje sa pre jednotlivcov jemne líšili, no málokoho potešili. Ak máte nejakých dvadsať rokov, jemne cez, a štát vám prognózuje takmer 50 rokov ďalšieho pracovného života… ísť do dôchodku niekedy okolo 70-ky, no takto isto nevyzerajú žiadne nádejné vyhliadky. A ja vám, milí čitatelia, poviem jednu vec: ľudia, ktorí tieto prognózy písali nemajú ani predstavu, čo bude za 10-20 rokov, nie za 30-50, aby dávali 20-25 ročným nejaké prognózy ohľadom ich budúcnosti.  Rozposielanie dôchodkových prognóz je potrebné vnímať v polohe nejakého  „symbolického gesta“. Naznačuje nejaký trend a terajší stav našej spoločnosti. Čo ale mňa osobne na tomto najviac prekvapuje: každý sa sťažuje, nadáva a nikto sa nepýta, nehľadá príčinu, ako sme sa do takéhoto stavu dostali. Občania tohto štátu nechcú pochopiť, že štát má nejaké finančné zdroje – nejaké príjmy vyzbierané od občanov a získané na podklade iných zdrojov štátu (aktív), z ktorých zabezpečuje nejaké „všeobecne-prospešné“ funkcie, a keď zle hospodári, berie si pôžičky, rastie mu dlh, viete, ako keď vám vaše deti a vnúčatá platia elektrinu, tak sa mu časom zvyšuje aj splátka dlhu, a potom má menej peňazí na zabezpečovanie „všeobecne-prospešných“ funkcii. Ich nezaujíma, že aj tá vojna niečo stojí, nemálo, a nesie si so sebou množstvo negatívnych dôsledkov, ako napríklad drahé energie, ktoré opäť ekonomicky poškodzujú občanov, priemysel, no a napokon aj štát. Ale tým najzásadnejším, čo odmietajú akceptovať je: ICH MIERA PRIAMEJ OSOBNEJ ZODPOVEDNOSTI za aktuálnu hospodársko-ekonomickú situáciu, ktorá je odrazom ich politických preferencii alebo nezáujmu, kde sa nechali zatiahnuť do niečoho, o príčinách a najmä možných dôsledkoch – drvivá väčšina z nich – uvažovali „svojským“ spôsobom, takto vlastne umožnili presunúť verejné zdroje do „súkromných rúk“, výrazne devalvovať hodnotu peňažných prostriedkov (inflácia), dôchodkov – súčasných aj budúcich, a teraz nevedia, čo s tým, tak pokračujú v načatom: „Však, to my… dobre sme mysleli! A nejako už bude…“

  MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ / Politika vojny a hľadanie úspor, tj. výdavkové škrty v nemeckom zdravotníctve – keď sa berie chorým, aby sa podporilo zbrojenie a vraždenie

  To, že na tom Nemecko, z hľadiska stavu svojho hospodárstva, nie je bohvieako, o tejto skutočnosti som v posledných mesiacoch písal hneď niekoľkokrát. Už vo februári som citoval Ing. Mariána Vitkoviča, ktorý povedal: „Nemecký chemický priemysel, čo bola niekedy výstavná časť konkurencieschopnosti Európy, dnes pracuje na 70% kapacít, to je najnižšia úroveň od roku 1993.“ O niekoľko týžďňov som znova citoval pána Vitkoviča, ktorý tentokrát povedal: „…Nemecko, ktoré je na tom hospodársky veľmi, veľmi zle a zlepšenie určite nepríde…“ Nemecko sa stalo jedným z mojich príkladov v článku, kde som opisoval dôsledky politiky vojny a ekonomický úpadok v rôznych krajinách, pričom v ňom zaznel, z úst jedného nemeckého občana, aj takýto názor : „Sledovať politikov v Nemecku je ako sledovať predlohu filmu ‚Idiocracy‘. Ak ste tento film nevideli, tak by ste definitívne mali. Je to v základe opis toho, čo sa deje vo väčšine sveta. Nemecko nie je výnimkou. […] Kvalita života v Nemecku sa znižuje a zdá sa, že tempo sa zrýchľuje. […] Ekonomika. Nemecko stagnuje, alebo je v recesii hneď niekoľko posledných rokov. A špeciálne posledný rok – bol veľmi brutálny. Prepúšťa sa tu vo všetkých sektoroch priemyslu. Samozrejme, v dôsledku rozhodnutí, ktoré urobili politici. Jedným z nich je – energia.“ No situácia v Nemecku sa opäť o čosi posunula. 15. apríla 2026 priniesli „Deutsche Welle“ (DW) správu s nadpisom: „German health minister announces billions in cutbacks“ [„Nemecký minister zdravotníctva ohlasuje miliardové škrty“, pozn.] V tomto článku sa napríklad píše: „Príspevky na zdravotné poistenie Nemcov, ktorí prispievajú do systému verejného zdravotného poistenia, sa tento rok zvýšili v priemere o 3%, a to po tom, čo v roku 2025 vzrástli o 2.5%,“ pričom ale ani to nestačí, pretože: „Výdavky verejných poisťovní dokonca rastú ešte rýchlejšie.“ Za krátku chvíľu sa ohlásili pracovníci v zdravotníctve a 28. mája „Deutsche Welle“ (DW) ohlásili: „Germany news: Health care staff protest plan for major cuts“ [„Správy z Nemecka: Zdravotnícky personál protestuje proti plánu rozsiahlych škrtov“, pozn.] Vojna je drahá záležitosť… aj pre Nemecko.

  Nejako BUDE. Určite. Len sa môže stať, že sa to dotyčným práveže NEBUDE vôbec páčiť. Tí inteligentnejší si dokonca povedia: „Takto sa predsa nedá riadiť štát. Toto asi nebude ideálny prístup ku realizácii procesu posúdenia rizík a k nejakej snahe o riadenie možných nebezpečenstiev, hrozieb.“ Odborná literatúra definuje riziko ako: „…pravdepodobnosť (alebo možnosť), že v dôsledku určitej činnosti dôjde k nepriaznivému následku. (Haight, s. 49)“ Ono v podstate už teraz nejako JE, pričom výsledky minulých postojov a rozhodnutí prehovárajú samé za seba – nepriaznivo. Sidney Dekker vo svojej knihe „Ten Questions About Human Error“ [Desať otázok o ľudských pochybeniach, pozn.] zdôrazňuje: « Najväčším zostatkovým rizikom […] je postupné skĺzavanie k zlyhaniu. Postupné skĺzavanie k zlyhaniu znamená: pomalý, postupný posun prevádzky systémov smerom k hraniciam ich bezpečnej prevádzky. […] …nedostatočné znalosti o tom, pokiaľ siahajú skutočné hranice bezpečnosti, vedú k tomu, že ľudia tento posun nezastavia alebo si ho ani nevšimnú. (s. 18) » Čo nastáva vtedy, až dôjde k prekročeniu „hraníc bezpečnosti“ v prípade vysoko komplexných dynamických systémov, akým chod celej európskej civilizácie dozaista je, v takejto chvíli: « …bežná prevádzka týchto systémov neumožňuje odhaliť „skryté“ interakcie, ktoré by mohli mať kľúčový vplyv na vývoj (kaskádových) poruchových udalostí… (s. 35) » A tie môžu mať zásadne negatívny synergický efekt: „…účinok, ktorý kombinovane prináša návrat […] väčší než je súčet častí… (Ansoff, s. 75)“ Inak povedané: nastane taký sled náhodných udalosti, stav „nelinearity a chaosu“ – degradácia a rozpad pôvodného systému, kde je možné očakávať dovtedy… nemožné. Hovoríme o situáciach, v ktorých sú vám nejaké analýzy stromu možných udalostí (ETA – „Event Tree Analysis“): „…je prediktívna metóda na určenie príčiny a následku udalostí. ETA začína udalosťou a […] odvodzuje, aké faktory by mohli prispieť k udalosti, (McKinnon, s. 40)“ zbytočné, i keď mne príde, že politici sa nejakými analýzami dôsledkov ich rozhodnutí nijako zvlášť nezaoberajú, veľakrát sa samotní podieľajú na vzniku problému a ten neskôr riešia, pričom vystupujú v pozícii „záchrancov národa“. Naši politici majú jedno obrovské šťastie. Aké? Drvivá väčšina ich voličov o ničom, čo som práve spomenul… nič netuší. Hrozivejšie je, aspoň sa tak zdá, budem sa opakovať, že ani veľká časť politikov. Alebo… existuje ešte varianta: akceptujú úroveň rizika a možnosť výskytu danej „poruchovej“ udalosti. Ale to už sa dostávame…

  MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ / Ako (počas svojej prednášky v roku 2015 na pôde Chicago University) profesor John Mearsheimer predpovedal zničenie Ukrajiny

  Každý z vás si môže pozrieť prednášku Johna Mearsheimera, pod názvom „Why is Ukraine the West’s Fault?“ [„Prečo je Ukrajina vinou Západu?“, pozn.] V nej zaznie takáto predzvesť diania na Ukrajine: „Západ vedie Ukrajinu… a výsledkom bude: zničenie Ukrajiny. Verím, že politika, ktorú obhajujem – teda neutralizácia Ukrajiny, jej následná ekonomická obnova a vymanenie sa z konkurenčného boja medzi Ruskom na jednej strane a NATO na strane druhej – je to najlepšie, čo sa Ukrajincom môže stať. To, čo robíme je, že povzbudzujeme Ukrajincov, aby voči Rusom vystupovali tvrdo. Povzbudzujeme Ukrajincov, aby si mysleli, že sa nakoniec stanú súčasťou Západu, pretože nakoniec porazíme Putina a nakoniec dosiahneme svoje, čas je na našej strane, a samozrejme, Ukrajinci v tom hrajú s nami a nemajú žiadnu ochotu robiť kompromisy voči Rusom a namiesto toho chcú presadzovať tvrdú politiku. Ibaže, ako som vám už povedal, ak to urobia, výsledkom bude, že ich krajina skončí v troskách, a to, čo robíme je, že v podstate tento rezultát vlastne podporujeme. Myslím si, že by bolo oveľa rozumnejšie, keby sme sa snažili o vytvorenie neutrálnej Ukrajiny; bolo by v  našom záujme túto krízu, čo najskôr ukončiť. Určite by to bolo v záujme Ruska, a čo je najdôležitejšie, bolo by to aj v záujme Ukrajiny, aby túto krízu ukončili.“ Čo z týchto slov vyplýva? Profesor Mearsheimer nebol sám, ktorý predpovedal budúcnosť Ukrajiny. O tom, čo sa udeje, prognózy aktuálneho diania, ktoré sledujeme – západní politici o tomto všetkom vedeli a následné dôsledky vnímali ako prijateľné. Umieranie občanov Ukrajiny, totálne vysťahovalectvo a zdevastovaná krajina – všetko menované sú pre nich PRIJATEĽNÉ NÁKLADY pri dosahovaní nimi sledovaných záujmov. Dnes je Ukrajina vo veľmi komplikovanej situácii a každý mierový návrh je NÁSOBNE horší, ako boli tie pred 3-4 rokmi, alebo pred tými 10-timi…

  Česká televízia, pred viac ako 15-timi rokmi, priniesla televíznu mikro-esej neuropatológa Františka Koukolíka. Pán doktor v nej rozpráva príbeh o spoločenskom vývoji na Veľkonočnom ostrove, kde sa jeho obyvatelia rozhodli stavať známe sochy, za každú cenu – bez ohľadu na následky, a postupne si zdevastovali všetky lesy, vodné toky im začali vysychať a pôda erodovať: „Nasleduje chaos, v podstate blízky občianskej vojne. Ľudia sa sťahujú do jaskýň. […] Spoločnosť sa kompletne rozkladá. […] Katastrofa tejto spoločnosti je dôsledkom – stupidity. Stupidita nie je hlúposť. Stupidita nie je nevedomosť. Stupidita nie je ani omyl, nedostatok informácii. Stupidita je rozpad spätnej väzby medzi správaním a prostredím, podmienená rozpadom tzv. schém. Schémy sú poznávacie programy určené k riešeniu problémov. […] Najstrašnejšia je stupidita vtedy, ak sú jej nositeľmi ľudia veľmi mocní, s veľmi vysokým IQ. Pokiaľ sme vyvraždili – v súťaži o zdroje – mužov susedného kmeňa a zabrali sme si ich ženy a deti, bolo to veľmi kruté, ale nebolo to stupídne. Pokiaľ v súčasnom svete súťažíme o zdroje a chrastíme jadrovými zbraňami – je to nielen veľmi kruté, ale NAČISTO stupídne.“ No pojem stupidita nevypovedá celý príbeh o dianí navôkol nás, pretože nie je odpoveďou na otázky ohľadom individuálnych štruktúr osobnosti konkrétnych jedincov, ktorí reagovali so svojimi životnými okolnosťami, a napokon sa výsledkom ich vzájomných interakcii – sociálnej dynamiky, spoločnosť dostala do stavu, akého sa dostala, a teda „stupidita“ nie je v skutočnosti odpoveďou na sociálnu komplexnosť a individuálne príspevky jedincov. Inými slovami, niektorí môžu konať na podklade „stupidity“, iní sa mlčky prizerajú, pretože sú servilní mopslíci a  ich intelektuálna kapacita a znalosti nedosahujú taký stav, ktorý by im umožňoval zvážiť pôsobiace faktory. Nebodaj dôsledky. Čo sa snažím povedať? Zjednodušene: variabilita zapojených osôb reprezentuje širokú škálu rôznorodej psychopatológie, od nejakých miernych osobnostných porúch kombinovaných s hlúposťou, až po osoby s psychopatickými pohnútkami, pre ktoré je národ nástrojom dosahovania nejakých ich špecifických záujmov (prevažne statusových a majetkových), popri jedincoch, v dave skrytých, ktorých menovaní niekam vedú. Spoločným menovateľom býva: prehnané zameranie na vlastnú gratifikáciu – sebauspokojovanie, líšiace sa prevažne v „prostriedkoch“.

  Táto súčasná kríza iba odhalila niečo, o čom sa nediskutuje. Nikto nerieši závažné štrukturálne deformácie nášho hospodárstva, úpadok a postupný „funkčný zánik“ jednotlivých oblasti našej spoločnosti, ktoré súčasná kríza len zvýrazňuje. Otázkou ostáva: „Akú mieru nadväzujúcich aktov ľudskej stupidity – a hrabivosti mnohých – aktérov je ešte Slovensko schopné zniesť?“ Tomáš Baťa povedal: „Kedykoľvek nachádzam na topánkach, ktoré vychádzajú z dielne, zle vytlačené… alebo pokrivený opätok, nezaujíma ma táto pokrivená práca. Ale zaujíma ma, kde a čím sa pokrivil charakter ľudí v dotyčnej dielni. Je mi úplne jasné, že ľudia s pokriveným charakterom nemôžu urobiť rovnú prácu. (Lešingrová, s. 116)“ Ale taktiež povedal: „Je to inflácia mravov, a je podivné, aké správne je poznanie, že za infláciou mravov nasleduje inflácia hospodárska, a tým aj inflácia meny. (Zelený, s. 85)“ Antoine de Saint-Exupéry pre zmenu napísal: „Nečakaj nič od človeka, pokiaľ nepracuje pre večnosť, ale len pre vlastný život. […] Hovoria, že je dom dôležitý, a nehladia na dom ako taký, ale len na pohodlie. Dom im slúži a oni sa v ňom zaoberajú zhrabovaním bohatstva. Ale UMIERAJÚ AKO ŽOBRÁCI… […] Miesto toho, aby sa v niečo premieňali, chcú, aby sa im slúžilo. Keď potom odídu, nič po nich neostáva. (s. 26)“ Významný anglický ekonóm Henry George: « Ten, kto akýmkoľvek úsilím mysle alebo tela prispieva k celkovému bohatstvu, zvyšuje sumu ľudského poznania alebo dodáva ľudskému životu vyššiu úroveň alebo väčšiu plnosť – je v širšom zmysle slova „producent“, „pracujúci človek“, „robotník“ a čestne si zarába čestný plat. Ale ten, kto BEZ TOHO, ABY UROBIL ČOKOĽVEK PRE to, aby ĽUDSTVO bolo bohatšie, múdrejší, lepšie, šťastnejšie, ŽIJE Z PRÁCE DRUHÝCH – ten, bez ohľadu na to, akým zvelebujúcim menom je nazývaný, alebo ako snaživo pred ním kňazi [slúžiaci] Mamone mávajú svojimi kadidelnicami, je v konečnom dôsledku len ŽOBRÁK ALEBO ZLODEJ. (s. 68)“ Pretože Justínová matka veľmi dobre vedela: „…taká práca dodáva peniazom väčšiu silu a hodnotu. Hovorievala, že na tom veľmi záleží, ako človek peniaze zarába. (Duun, s. 10)“

  Ešte raz sa vrátim k Tomášovi Baťovi. Ten veril, že podstatou ľudských motivácii má byť služba a slúžiť by sa malo životu. Všetci na Slovensku majú ústa plné vyjadrení o tom – „koľko sa oni narobia“ alebo „koľko sa narobili“. Určite ste aj vy počuli: „A ty máš koľko odrobené?“ Ja sa potom zvyknem spýtať: „A pre koho toľko robíte, alebo ste robili, ak po vás ostávajú dlhy, vymierajúci národ a zdecimovaný štát bez budúcnosti?“ Je na čase vrátiť sa k tomu, čo niekdajší profesor z MIT (Massachusetts Institute of Technology) Michael Hammer a jeho kolega v písaní James Champy označujú ako: „…poskytnutie hodnoty zákazníkovi (s. 37)“ Jedným zo základných atribútov lásky, ako podotkol židovský profesor filozofie Jacob Needleman, je snaha pomáhať inému na životnej ceste maximálneho rozvoja jeho darov a schopnosti: „Keď ti pomáham, bez toho, aby som pritom myslel na seba, jedine vtedy je mi pomôžené. (s. 161)“ Ak o sebe tvrdím, že pracujem pre slovenský národ, pretože milujem slovenskú kultúru, tak by malo byť výsledkom mojej činnosti: vytváranie takých podmienok v spoločnosti, ktoré umožňujú plnohodnotný rozvoj občanov Slovenska, ako nositeľov slovenskej kultúry. Moja práca by mala zlepšovať ukazovatele, ktoré toto odrážajú. Si myslím.

  Kanadský psychológ Jordan B. Peterson v jednom rozhovore povedal: „Máte morálnu povinnosť zodvihnúť to najťažšie bremeno, aké si len dokážete predstaviť – to je hlavná výzva k dobrodružstvu života…“ Etický kódex židovsko-kresťanskej tradície prehovára jasne: „Nie že by som už bol dosiahol alebo že by som už bol dokonalý, ale sa ženiem… Bratia, ja nemyslím o sebe, že by som už bol uchvátil. Bežím k cieľu…, (Roháček, 2007)“ zdôrazňuje nevyhnutnosť úsilia v procese osobného rozvoja, kde až určitá jeho úroveň umožňuje nachádzať pravdu. Pretože, pokiaľ nehľadám pravdu, nie som schopný vidieť krásu a SVOJIM ŽIVOTOM NESLÚŽIM LÁSKE, KOMU POTOM SLÚŽIM? Dnešná naša spoločnosť je z veľkej časti tvorená osobami, ktoré hľadajú jediné: chcú sa mať dobre a urobia čokoľvek, aby si v živote zabezpečili požadovanú mieru hedonizmu. Sú ako tie „domestifikované králiky“, o ktorých písal už Charles Darwin: „…mozgy domácich králikov sú v porovnaní s mozgami divého králika alebo zajaca značne zmenšené; a to možno pripísať tomu, že boli počas mnohých generácií prísne obmedzené, takže len málo využívali svoj intelekt, inštinkty, zmysly a vôľové pohyby. (s. 55)“ Ich základným spôsobom adaptácie je: stabilizácia života do podoby, v ktorej sú „užívateľmi prínosov“ zo strany svojho okolia. Vnímanie obsahovej podstaty termínu „skutočná obeta“, napr. pri spomenutom napomáhaní tej osobe, o ktorej tvrdím, že ju milujem, a nebodaj sledovanie tohto zámeru v podobe: „…nasleduj svätosť so všetkými svojimi silami, (Piper, 2016)“ sú pre nich neexistujúce hodnotové koncepty. Na záver už iba môj obľúbenec – Andrej Tarkovskij: „Nechápu, že hovorím o duchovnosti v tom zmysle, že človek je povinný vedieť, prečo žije, premýšľať o zmysle svojho života. Kto o tomto začal premýšľať, bol v istom zmysle osvietený akýmsi duchovným svetlom, už na tento problém nezabudne, nezastaví sa, už sa vydal na akúsi cestu. Ak si naopak túto otázku nikdy nepoložil, je zbavený duchovnosti, žije pragmaticky ako zviera. A nikdy nič nepochopí. Oni nič nechápu. […] Pre takéhoto absolútne neexistujú problémy ľudskej duše alebo nejakého morálneho úsilia, ktoré je človek povinný vynaložiť počas svojho života. (s. 128)“ A takto vyzerajú tie ozajstné problémy dnešnej a každej doby, a  ktorých vyjadrením býva spoločenské dianie navôkol… Po tisícročia opakovaný príbeh, večný boj, stále dookola.

  POST SCRIPTUM: Téma, ktorej sa v tomto článku venujem je mimoriadne komplexná a jej plnohodnotné spracovanie by si vyžadovalo výrazne širší časový rámec. Tento komentár preto vnímajte skôr… ako myšlienkový náčrt: rýchly rozbor základných informácií, na ktoré som narazil, spojený s osobnými postrehmi, ktorý slúži na otvorenie diskusie medzi širšou verejnosťou. Osobne by som rád venoval podstatne viac priestoru dôkladnejšiemu rozvinutiu psychologicko-sociologicko-morálnej roviny a exaktnejšie popísal dynamiku v tejto sfére, niet času.

  PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] ANSOFF, Igor H. Corporate Strategy – An Analytic Approach to Business Policy for Growth and Expansion. Harmondsworth – Middlesex (Anglicko) : Penguin Books, 1968. 205 strán.
  • [2] A new modification of the Neptune missile is being developed in Ukraine. (Ukrajina) : Ukraine World, 2023. Zverejnené: 04-12-2023. Dostupné 28-05-2026 / 18:47: facebook.com/ukraineworld.org/posts/a-new-modification-of-the-neptune-missile-is-being-developed-in-ukrainework-is-u/869281895200739/
  • [3] CONNOR, Richard. Germany news: Health care staff protest plan for major cuts. Bonn (Nemecko) : Deutsche Welle (DW), 2026. Zverejnené: 28-05-2026. Dostupné 31-05-2026 / 01:09: dw.com/en/germany-news-health-care-staff-protest-plan-for-major-cuts/live-77322235
  • [4] DARWIN, Charles. The Descent of Man, and Selection in Relation to Sex. New edition, Revisited and Augmented. New York (USA) : D. Appleton adn Company, 1896. 688 strán.
  • [5] DEKKER, Sidney W. A. Ten Questions About Human Error (A New View of Human Factors and System Safety). New Jersey (USA) : Lawrence Erlbaum Associates, 2005. 219 strán.
  • [6] DUNN, Olav. Justín a Gudrun. Bratislava (Česko-Slovensko) : Slovenský spisovateľ, 1973. 216 strán.
  • [7] GEORGE, Henry. Protection or Free Trade. New York (USA) : Robert Schalkenbach Foundation, 1944. 335 strán.
  • [8] HAIGHT, Joel M. (ed.) The Safety Professionals Handbook (Technical Applications). 2. yvdanie. Des Planes – Illinois (USA) : American Society of Safety Engineers, 2012. 1167 strán.
  • [9] HAMMER, Michael; CHAMPY, James. Reengineering – Radikální proměna firmy (Manifest revoluce v podnikaní). Praha (Česká republika) : Management Press, 1995. 216 strán.
  • [10] Hrozba ruského útoku na Európu / Do živého. Bratislava (Slovensko) : Marker, 2026. Zverejnené: 22-05-2026. Dostupné 28-05-2026 / 18:27: youtu.be/4yVjIDVbYg0
  • [11] KOUKOLÍK, František. O stupiditě (a rozpadu zpětné vazby). Praha (Česká republika) : Česká televízia, 2007./
  • [12] KRÖGER, Wolfgang; ZIO, Enrico. Vulnerable Systems. Londýn (UK) : Springer-Verlag, 2011. cca. 210 strán.
  • [13] LEŠINGROVÁ, Romana. Baťova soustava řízení. 3. vydanie, (Česká republika) : Lešingrová Romana, 2008. 256 strán.
  • [14] MEARSHEIMER, John. Why is Ukraine the West’s Fault? Chicago (USA) : The University of Chicago (Youtube), 2015. Zverejnené: 25-09-2015. Dostupné 30-05-2026 / 15:58: youtu.be/JrMiSQAGOS4
  • [15] McKINNON. Risk-based, Management-led, Audit-driven Safety Management Systems. Boca Raton + Londýn + New York : CRC Press, 2017. cca. 240 strán.
  • [16] NEEDLEMAN, Jacob. Malá knížka o lásce. 1. vydanie. Praha : dybbuk, 2002. 168 strán.
  • [17] PETERSON, Jordan B. Higher Ed & Our Cultural Inflection Point: JB Peterson/Stephen Blackwood. (Kanada) : Jordan B Peterson (Youtube), 2019. Zverejnené: 21-02-2019. Dostupné 29-05-2026 / 23:27: youtu.be/nlgG8C1GydA
  • [18] PIPER, John Stephen. I’m Paralyzed by Indecision — What Should I Do? / Ask Pastor John. (USA) : Desiring God (Youtube), 2016. Zverejnené: 08-12-2016. Dostupné 30-05-2026 / 19:12: youtu.be/GpYbpstPQ98
  • [19] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – List Filipanom / 3. kapitola (12-14). 4. vydanie (z pôvodných jazykov), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
  • [20] SAINT-EXUPÉRY, Antoine de. Citadela. 3. úplné vydanie, Praha (Česká republika) : Nakladatelství Vyšehrad, 2008. 439 strán.
  • [21] SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Tale of the Time of Nero. New York (USA) : Hurst and Company, 1897. 515 strán.
  • [22] TARKOVSKIJ, Andrej. Krása je symbolem pravdy (Rozhovory, eseje, přednášky, korespondence, filmové scénáře a jiné texty | 1954-1986). 2. aktualizované vydanie. Příbram : Camera obscura, 2011. 482 strán.
  • [23] The Ukrainian defense industry is working on a long-range version of the Neptune missile system. (Ukrajina) : Kyiv Post, 2023. Zverejnené: 04-12-2023. Dostupné 28-05-2026 / 18:49: facebook.com/KyivPost/posts/-the-ukrainian-defense-industry-is-working-on-a-long-range-version-of-the-neptun/873316368009626/
  • [24] Ukraine uses US-supplied ATACMS for the first time, says Zelensky. Londýn (UK) : BBC, 2023. Zverejnené: 17-10-2023. Dostupné 28-05-2026 / 16:27: bbc.com/news/world-europe-67135163
  • [25] ORLOVA, Alisa. Zelensky Releases Footage of Ukrainian ‘Long Neptune’ Missiles Striking Deep Into Russia. (Ukrajina) : Kyiv Post, 2025. Zverejnené: 14-10-2023. Dostupné 28-05-2026 / 18:51: kyivpost.com/post/64238
  • [26] WHITTLE, Helen. German health minister announces billions in cutbacks. Bonn (Nemecko) : Deutsche Welle (DW), 2026. Zverejnené: 15-05-2026. Dostupné 31-05-2026 / 00:58: dw.com/en/germany-health-care-spending-reform-cdu-spd/a-76796338
  • [27] ZELENÝ, Milan. Cesty k úspechu – Trvalé hodnoty soustavy Baťa. 1. vydanie, (Česká republika) : Nakladatelství ČINTÁMANI, 2005. 155 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/europski-vojvodcovia-namesacni-a-ich-dochodkova-prognoza-kto-su-dnesni-sluzobnici-ancikrista/

• ▐ Zverejnené: 18/05/2026

  Základný popis

  Civilisti utekajú pred výbuchmi medzi zničenými budovami, žena s dieťaťom hľadá úkryt, každá ulica sa stáva lotériou medzi záchranou a hrobom. Vojna nie je len strategický pohyb armád, politická šachovnica bezmenných figúrok. Vojna má rôzne tváre.

  « Francúzsko-pruská vojna 1870/1871: Ulice Štrasburgu počas bombardovania »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – História – Hodnotový relativizmus – Politika – Progresivizmus – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Vojna – Chudoba – Bieda – Peklo – Smrť – Výmena obyvateľstva

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.

  ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 7. novembra 1870 [7 Ноября 1870 года.] – No. 448 (Zväzok 4 [IV.] – No. 97). 2. ročník [II.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1870.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/francuzsko-pruska-vojna-1870-1871-ulice-strasburgu-pocas-bombardovania/

• ▐ Zverejnené: 17/05/2026

  Základný popis

  Pochopenie dejín? Snaha pozdvihnúť sa z popola vlastnej minulosti? Jemná kresba zachytáva zdanlivo každodenný život. Na prašnej ceste nemeckej dediny – v období po prvej svetovej vojne – vidíme ženu, ktorá vedie húsky ulicou, symbolizujúc pokus o návrat k pokoju. No nie je to len ticho pokoja, ale zároveň aj rachotivá ozvena prázdnoty. Rok 1919: Európa sa snaží poskladať porozbíjané kosti toho, čo jej ešte ostalo. Snaží sa vrátiť sa do rytmu pôvodného života, ktorý už ale nikdy nebude rovnaký a mnohé generácie sa stanú navždy stratenými.

  « Nemecko po skončení prvej svetovej vojny: Na prechádzke s húskami (Walter Tyndale, 1919) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – História – Príroda – Vidiek – Folkór – Ľudský život – Národ – Rodoľubstvo – Vojna – Peklo – Smrť

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.

  ZDROJ: Supplement to The Illustrated London News / July 12, 1919 (Vol. 155). Londýn (Anglicko), 1919.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nemecko-po-skonceni-prvej-svetovej-vojny-na-prechadzke-s-huskami-walter-tyndale-1919/

• ▐ Zverejnené: 16/05/2026

  Základný popis

  V pozadí vidíme domy s jednoduchými strechami a ohrady – symbol stability a trvalosti v neustále meniacom sa svete. Je to pohľad na život taký, aký bol… ako si ho pamätáme alebo chceme pamätať. Záblesk autenticity z doby pred industrializáciou, predtým než sa obyvatelia dedín začali postupne vytrácať vo víre moderného sveta.

  « Život na dedine: Tradičný spôsob života ľudí z Valašska / Rumunsko (Nikolay Karazin, 1877) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Folkór – Ľudský život – Mravný ideál – Rodina – Cnosť – Pokora – Služba – Detstvo – Výchova – Národ – Rodoľubstvo – Rakúsko-Uhorsko

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.

  ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 30. júla 1877 [30 іюля 1877 года.] – No. 448 (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 6). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zivot-na-dedine-tradicny-sposob-zivota-ludi-z-valasska-rumunsko-nikolay-karazin-1877/

• ▐ Zverejnené: 15/05/2026

  Základný popis

  Slovenská ľudová kultúra, tradičný odev a život remeselníkov putujúcich po jednotlivých kútoch Rakúsko-Uhorska a Európy. Melancholická krása – krása tých, ktorí nemajú nič, no majú predsa len všetko dôležité. Boli to ľudia „večne strádajúci“, ktorí nepretržite hľadali: v každom dome malý kúsok života, za každým zarobeným grajciarom aspoň jemný náznak úsmevu hostiteľa, ktorému poslúžili, a v každom svojom pohľade na obzor malý kúsok nekonečna.

  « „Drótostót“ – Slovenskí drotári / Slovenskí tuláci, vandrovníci, vagabundi (La Hongrie Ancienne et Moderne, 1851) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Folkór – Ľudský život – Cnosť – Pokora – Služba – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Rakúsko-Uhorsko

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.

  ZDROJ: BOLDENYI, M. J. La Hongrie Ancienne et Moderne. Paríž (Francúzsko) : H. Lebrun. cca. 470 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/drotostot-slovenski-drotari-slovenski-tulaci-vandrovnici-vagabundi-la-hongrie-ancienne-et-moderne-1851/

• ▐ Zverejnené: 14/05/2026

  Základný popis

  Baroková duchovná ilustrácia s nápisom „Dios Trino en Personas y Uno en Naturaleza“. Umelecké dielo z archívu Universidad de Sevilla, reprezentujúce klasickú kresťanskú ikonografiu a estetiku dávnych časov. Božský Otec vyobrazený ako starý muž s bradou, Syn majúc jasne viditeľné zranenia po ukrižovaní, prebodnutý bok, a nad nimi holubica – Duch Svätý.

  « Trojjediný Boh – Najsvätejšia trojica: Tri osoby a jedna podstata (18. storočie) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Nanebovstúpenie

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Colección de Láminas de Santos. (Španielsko), približne 18. storočie. cca. 50 strán. Digitalizovali: Universidad de Sevilla (Španielsko).

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/trojjediny-boh-najsvatejsia-trojica-tri-osoby-a-jedna-podstata-18-storocie/

• ▐ Zverejnené: 14/05/2026

  Základný popis

  Nanebovstúpenie Pána. Klasické (talianske) renesančné umenie zo začiatku 14. storočia zachytávajúce duchovný moment medzi dvoma svetmi, nebom a Zemou – rozlúčenie Syna s Matkou a apoštolmi pred vstupom do nebeských brán. Symbolika nádeje, viery v návrat v kontexte kresťanskej ikonografie a kultúrneho dedičstva Európy.

  « Nanebovstúpenie Ježiša Krista (Giotto di Bondone – Cappella degli Scrovegni / Padova, 14. storočie) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Nanebovstúpenie – Panna Mária

  « Giottova freska Nanebovstúpenia patrí medzi najkrajšie a najpôsobivejšie z tridsiatich ôsmich výjavov zo života Krista a Panny Márie, ktoré namaľoval v kaplnke „Cappella degli Scrovegni“ v Padove. Text evanjeliového príbehu je verne zachovaný, no celkové stvárnenie je plné sily a originality. Namiesto toho, aby sa maliar držal tradičného motívu vzostupujúceho Krista, ktorý žehná svojim učeníkom, zatiaľ čo ho oblak unáša preč z ich dohľadu, znázornil ho v profile, s tvárou zodvihnutou k nebu a s rozpaženými rukami, akoby ho niesla nahor najvyššia sila lásky. Na oboch stranách čakajú chóry blažených, vznášajúce sa vo vzduchu, aby pozdravili svojho Pána, a patriarchovia a panny sa radujú z Jeho triumfu, keď vchádza do nebeských brán. Na vrchu pod nimi kľačia apoštoli v pároch a napätým zrakom a s túžbou v srdci hľadia na svojho vystupujúceho Majstra, zatiaľ čo dvaja anjeli v bielych rúchach ukazujú prstom nahor a opakujú slová nebeského posolstva: „Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde takým istým spôsobom, akým ste ho videli do neba odchádzať.“ A tam, kľačiaca na zemi pred milovaným učeníkom, je Panna Mária, vznešená a dojímavá postava s nádherným výrazom viery a lásky na tvári, ktorá sústredene sleduje odchádzajúcu postavu svojho Syna, ako jej mizne z dohľadu. (Cartwright, s. 226) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: CARTWRIGHT, Julia (ed.) Christ & His Mother in Italian Art. Londýn (UK) : Bliss, Sands & Co. , 1897. 230 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nanebovstupenie-jezisa-krista-giotto-di-bondone-cappella-degli-scrovegni-padova-14-storocie/

• ▐ Zverejnené: 13/05/2026

  Základný popis

  Historická ilustrácia z roku 1880 zachytávajúca architektúru slávnej Carolinen-Straße v Norimbergu, Nemecko. Detailná kresba z knihy „House Architecture“ (John James Stevenson) zobrazujúca tradičné mestské domy, fasády a atmosféru 19. storočia.

  « Ozveny z Carolinen-Strasee v Norimbergu (1880) »

  ZNAČKY: Umenie – Architektúra – Ilustrácia – Ľudský život – Národ – Rodoľubstvo

  UPOZORNENIE: Ilustráciu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: STEVENSON, John James. House Architecture (In Two Volumes – Vol. I). Londýn (Anglicko) : Macmillan and Co., 1880. 315 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ozveny-z-carolinen-strasee-v-norimbergu-1880/

• ▐ Zverejnené: 07/05/2026

  Základný popis

  Odin – nie ako búrlivý bojovník Valhally, ale ako tichá postava, strážca. Sedí tu na svojom tróne. Jeho tvár nesie vrásky času – mapu príbehov roznášaných vetrom do celého sveta. Jeho oči vidia to, čo tie ľudské nikdy nezmôžu: cesty ľudských osudov prepletených priadzou smrti…

  « Severská mytológia: Odin – boh múdrosti, života a smrti, sprievodca ľudských duší, so svojimi vernými spoločníkmi – Huginn a Muninn, Geri a Freki (1900) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Rozprávka – Národ – Rodoľubstvo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: LITCHFIELD, Mary Elizabeth. The Nine Worlds (Stories from Norse Mythology). Boston (USA) a Londýn (Anglicko) : Ginn & Company, 1900.163 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/severska-mytologia-odin-boh-mudrosti-zivota-a-smrti-sprievodca-ludskych-dusi-so-svojimi-vernymi-spolocnikmi-huginn-a-muninn-geri-a-freki-1900/

• ▐ Zverejnené: 06/05/2026

  Základný popis

  Dodola / Perperuna – pomenovania evokujúce silu prírody. Nie sú to len názvy niektorého z božstiev, sú priamou personifikáciou ľudskej túžby po vode v obdobiach sucha, modlitbou za úrodnú zem, nádejou na prežitie komunity. Takéto starodávne rituály neboli iba magické praktiky – boli hlboko zakorenené v každodennom živote ľudí, spojené s ich prácou na poliach, rodinnými tradíciami a strachom z hladu, ktorí neraz končil smrťou niektorého člena rodiny. V dnešnom svete, odtrhnutom od rytmov sezón, ktorý sa čoraz viac presúva za obrazovky mobilných telefónov, do prostredia chladných technológii, nám tento obraz rozpráva príbeh o našej zabudnutej podstate a nemennej závislosti od darov zeme.

  « Zvyky a tradície Srbska: Privolávanie dažďa a Dodola / Perperuna – Pohanský rituál Slovanov z Balkánu (Friedrich August Schlegel) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 8. augusta 1892 [8-го августа 1892] (Zväzok 48 [XLVIII.] – No. 1229). 24. ročník [XXIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1892.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zvyky-a-tradicie-srbska-privolavanie-dazda-a-dodola-perperuna-pohansky-ritual-slovanov-z-balkanu-friedrich-august-schlegel/

• ▐ Zverejnené: 28/04/2026

  Základný popis

  O moci, ktorá zaslepuje, pre ľudí odmietajúcich slovíčko „mier“, alebo – keď sa ulice mesta premenia na cintorín. Čiernobiela ilustrácia z roku 1932 zobrazujúca víziu apokalyptickej scény po útoku vo forme zhodených plynových bômb. Na obrázku vidíme znivočené postavy, porozbíjané automobily a mŕtvolu ležiaceho dieťata. Presne takto vyzerá neúprosnosť moderného vedenia vojny a osudy ľudí zničené tými, ktorí sa búchajú do hrude a hlasito sľubujú bezpečnosť všetkých, vediac, že ju nikdy nebudú schopní zaručiť. Postavy rozhádzané po zemi nám tu už len dosvedčujú systémové zlyhanie celej spoločnosti, na všetkých jej úrovniach. Matejkovo dielo nie je len ohliadnutím sa za nedávnou históriou, ale aj znepokojivým zrkadlom. V čase, keď sa v Európe i dnes šíria rovnaké ilúzie, v dobe, keď sa opäť stretávame s hrozbou globálneho konfliktu a s prázdnymi sľubmi politikov, je toto poučenie z „ticha mŕtvych“ hlasitejšie než hluk všetkej vojnovej propagandy tých… krvi chtivých.

  « Politici vojny, ktorí nútia svojich občanov pýtať sa: „Som ochotný uvidieť… svoje deti, svoju ženu – muža, svoju matku – otca… umierať?“ (Theo Matejko, 1932) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – História – Druhá svetová vojna – Slovensko – Liberálna demokracia – Neoliberalizmus – Politický katolicizmus – Progresivizmus – Smerohlasizmus – Zuzana Čaputová – Vojna – Peklo – Chudoba – Smrť – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva

  V roku 1936 sa v anglickom periodiku „The Illustrated London News“ objavil takýto obrázok. Jeho súčasťou bol aj sprievodný text, ktorý informoval o posolstve tohto obrázka. V ňom sa uvádzalo, že táto kresba (autorom je Theo Matejko) bola zverejnená 19. novembra 1932, ako reprodukcia z nemeckých novín „Berliner Illustrirte Zeitung“. Jej úlohou bolo informovať občanov o: „Možné účinky zhodenia plynových bômb na ulicu v meste – Obrazové proroctvo o tom, akým spôsobom môže byť v budúcnosti vedená letecká vojna. Táto dramatická predpoveď hrozných účinkov, ktoré by mohli spôsobiť plynové bomby, zhodené uprostred mestského obyvateľstva nepripraveného sa chrániť…“ Mne osobne sa veľmi páči to odhodlanie a pozitívny prístup z toho roku 1932: „…toto varovanie je teraz potrebnejšie než kedykoľvek predtým, ale ako sa uvádza v článku na tejto stránke, prijatím určitých preventívnych opatrení je do značnej miery možné zmierniť nebezpečenstvo jedovatého plynu.“ Dnes už vieme veľmi dobre zhodnotiť, čo sa to potom – o niekoľko rokov – v tej Európe reálne odohrávalo. Len aby sa nám dnešné politické „drísty“ – o tom, ako „ubránime“, „uzbrojime“ a „ochránime“ – jedného dňa nerozplynuli a neostal po nich len neznesiteľný smrad všadeprítomnej smrti.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, May 2, 1936 (Vol. 188), No. 5063. Londýn (Anglicko), 1936.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/politici-vojny-ktori-nutia-svojich-obcanov-pytat-sa-som-ochotny-uvidiet-svoje-deti-svoju-zenu-muza-svoju-matku-otca-umierat-theo-matejko-1932/

• ▐ Zverejnené: 28/04/2026

  Základný popis

  Obrázok rozprávajúci večný príbeh o človeku, ktorý si myslí, že je pánom svojho osudu, ale v skutočnosti je len otrokom vlastnej skazenosti, ochoty zapredať hocikoho a hocičo, zradiť akýkoľvek mravný ideál pre aspoň čiastočné uchlácholenie zakrpatenosti. Títo „krtkovia ľudských komunít“, ktorí po sebe zanecháva len „kopčeky hliny“, znivočené spoločenstvá a rodiny, sa snažia nahromadiť viac a viac, dostať sa do „vysokých pozícii“, preberajú váženosť a stotožňujú seba s týmito „pozíciami“, pretože z hľadiska úrovne rozvoja vlastných osobnosti nemajú, čo ponúknuť, snažia sa vybudovať si takto navôkol seba hradby nedotknuteľnosti svojej malosti, pričom po nich zvyčajne ostane len ďalšia generácia primitívov, pokračujúcich v obdobnom spôsobe života, a tak až takýto zadubenec zdochne, v tom okamihu sa vždy dokonalo napĺňajú slová o tom, ako „mŕtvi pochovávajú mŕtvych“…

  « Judášsky groš: Pani Smrť sleduje zbohatlíka, ktorý prepočítava peniaze, pričom netuší, že mu už dávno uplynul – pre jeho žitie, presýpacími hodinami vymeraný – čas… (De Vmnbrarvm Regni Novem Portis, 1666) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Mytológia – Slovensko – Liberálna demokracia – Neoliberalizmus – Politický katolicizmus – Progresivizmus – Smerohlasizmus – Zuzana Čaputová – Vojna – Neokolonializmus – Chudoba – Smrť – Výmena obyvateľstva

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: De Vmnbrarvm Regni Novem Portis (Sic Luceat Lux). Venetiae [Benátky, pozn.] (Taliansko) : Aristidem Torchiam, 1666. 10 listov.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/judassky-gros-pani-smrt-sleduje-zbohatlika-ktory-prepocitava-peniaze-pricom-netusi-ze-mu-uz-davno-uplynul-pre-jeho-zitie-presypacimi-hodinami-vymerany-cas-de-vmnbrarvm-regni-novem-portis-1666/

• ▐ Zverejnené: 26/04/2026

  Základný popis

  Ohliadnutie sa za érou, v ktorej sa príroda vnímala ako posvätný liek a hory boli chrámami ticha, do ktorých unavené duše prichádzali obnovovať svoje zdravie. Úryvok z historického dokumentu, ktorý opisuje Švajčiarsko v polohe významného centra medicínskeho turizmu už na konci 19. storočia. Čo ak by sa aj naše – slovenské – hory a údolia stali útočiskom pre globalistami spľundrovaných občanov európskych končín? Čo keby minerálne vody našich kúpeľov prinášali týmto osobám nielen fyzické uzdravenie, ale aj revitalizáciu ich duševných síl?

  « Po vzore švajčiarkej podnikavosti (1890): Liečebný turizmus a transformácia Slovenska na sanatórium európskeho významu? »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – História medicíny – Zdravotníctvo – Kúpeľníctvo – Slovenské kúpele – Príroda – Mravný ideál – Cnosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť

  Stavím sa, že nebudem sám, kto si, po prečítaní nasledovných riadkov, nepoložil takúto nejakú otázku: „Čo z toho Slovensko nemá?“

  « II. Švajčiarsko ako sanatórium sveta.

  Podnebie Švajčiarska, ako ukázalo predchádzajúce stručné preskúmavanie, je natoľko rozmanité a vhodné na liečebné účely, že sa táto malá horská krajina v krátkom čase stala obľúbeným centrom chorých. Švajčiarsko je tiež bohaté na minerálne pramene všetkých druhov – mnohé z nich sú už dlho oslavované pre svoje vysoko oceňované vlastnosti, – ktorých správne využívanie, v kombinácii s ovzduším v početných klimatických strediskách, predstavuje veľmi účinný prostriedok na zmierňovanie utrpenia.

  Slávny švajčiarsky lekár a prírodovedec Albrecht von Haller veľmi výstižne a krásne opísal rôzne klimatické pásma svojej rodnej krajiny nasledujúcimi slovami: „Každá časť Európy, od najvzdialenejších kútov Laponska a Špicbergov až po Španielsko, má vo Švajčiarsku svoj ekvivalent.“ Pre daný účel – môžeme Švajčiarsko rozdeliť na tri časti, a to: nížiny a pahorkatiny od 200 do 700 metrov nad morom, ktoré sa tiahnu severne od Álp až po Rýn, dosahujú značnú šírku a na juhu tvoria úzky priechod do nížin Pádu; po druhé, nižšiu alpskú oblasť od 700 do 1300 metrov nad morom a po tretie, alpskú oblasť od 1300 do 2500 metrov nad morom. Každá z týchto zón má svoje vlastné klimatické charakteristiky určené nielen výškou nad morom, ale aj smerom údolí, polohou a sklonom hôr a prislúchajúcimi meteorologickými podmienkami. (s. XIV) »

  O pozdvihnutí Slovenska v tejto oblasti sa hovorí roky. Ibaže ono to nie je vôbec takto jednoduché…

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: LOETSCHER, Hans. Handbook to the Health Resorts of Switzerland (Containing Full Infomation for the Physician, the Healthseeker and the Traveller as to All the Baths, Climatic Stations, Springs and Watering Places of Switzerland). Zürich (Švajčiarsko) : J. A. Preuss, 1890. 312 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/po-vzore-svajciarkej-podnikavosti-1890-liecebny-turizmus-a-transformacia-slovenska-na-sanatorium-europskeho-vyznamu/

• ▐ Zverejnené: 26/04/2026

  Základný popis

  Z nasledovného obrázka cítiť chladný dotyk vetra a ním nesenú vôňu horských bylín. Karpaty. Karpatský oblúk. Mladí pastieri v Tatrách. Táto ilustrácia zachytáva život a kultúru Slovákov v niekdajšom Rakúsko-Uhorsku. Ide o vzácne zdokumentovanie tradičného spôsobu života v oblastiach karpatských vysočín, ako o ňom na konci 19. storočia informovalo známe londýnske periodikum.

  « Tatry a karpatskí pastieri: Keď sa v Londýne písalo o Slovákoch / „Slovack“ (František Bohumír Zvěřina, 1875) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Príroda – Vidiek – Folkór – Ľudský život – Cnosť – Pokora – Služba – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Rakúsko-Uhorsko – Galícia – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni

  « PASTIERI Z KARPÁT.

  Severné provincie Rakúskeho impéria, ktoré sa tiahnu v celkovej dĺžke takmer sedemsto míľ, pretína pohorie Karpaty. Tieto oddeľujú Uhorsko a Transylvániu na juhu od Moravy, Sliezska a Galíciu na severnej strane. Ich centrálnou a najvyššou časťou je Tatranské pohorie… Je to obrovský žulový masív […] a horná časť krajiny má alpský charakter s ľadovcami, snehovými poliami, jazerami a hlbokými priepasťami. Svahy Karpát v nižších polohách pokrývajú husté lesy bukov, borovíc a smrekov, nad ktorými sa týči stena holých alebo machom porastených skál. Teplota, ktorá je vo všeobecnosti nízka, bráni dozrievaniu ovocia a niektorých obilnín; drevo a pastviny však ponúkajú veľa príležitostí na zbohatnutie. V anglickom oficiálnom vydaní správ o Viedenskej výstave z roku 1873, ktorú sme si nedávno všimli, poručík T. H. Anstey, R.E., prekladá a komentuje správy pána Schütza a Dr. Wilhelma o rakúskej výstave dobytka a oviec. Táto druhá skupina zvierat, ktorú na tejto výstave zastupovalo 898 kusov z rakúskych a uhorských provincií, si zaslúžila osobitnú pozornosť. Dozvedáme sa nielen o rôznych plemenách merino, ktorých jemná vlna teraz musí konkurovať tej z Austrálie a iných britských kolónií na druhej strane zemegule, ale reportéri spomínajú aj ovce z rodu „Racka“ z Karpát [„Zackel“, pôvodne pravdepodobne rumunské (valašské) plemeno oviec, pozn.], z ktorých niektoré sú úplne čierne, ako napríklad plemeno „Szekler“ [pravdepodobne plemeno oviec, ktoré chovali Sikulovia („Szekler“) prevažne na území Rumunska, pozn.], a iné majú čierne hlavy a nohy. Sú to odolné plemená, spokojné s riedkym porastom, ale produkujúce baranie mäso vynikajúcej chuti a kučeravá vlna jahniat je veľmi cenená. V týchto karpatských vrchoch sa vo veľkej miere chovajú aj kozy a z ich mlieka sa vyrába dobrý syr; ale poškodzujú lesné porasty. Vidiečania, ktorí sa venujú tejto činnosti, ako je znázornené na kresbe rakúskeho umelca, ktorú sme vyryli, sú zmiešaným nemeckým a slovenským alebo galícijským obyvateľstvom; ale títo malí chlapci, ktorí sa neučia hláskovať, sa zdajú byť vernými pastiermi. »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.

  ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, April 10, 1875 (Vol. 66), No. 1861. Londýn (Anglicko), 1875.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/tatry-a-karpatski-pastieri-ked-sa-v-londyne-pisalo-o-slovakoch-slovack-frantisek-bohumir-zverina-1875/

• ▐ Zverejnené: 25/04/2026

  Základný popis

  Tam, kde slnečné lúče len veľmi neochotne prenikajú cez husté koruny vysokých stromov, v týchto tmavých tieňoch a zákutiach lesného kráľovstva žije jeho starostlivý panovník, strážca a verný ochranca, záhadná postava slovanskej mytológie, lesný muž, azda lesný duch – „Leshy“, ktorý dozerá na každého návštevníka týchto posvätných priestorov a dožaduje sa znamenitej úcty k prírode. Ak niekto nekoná podľa tejto zásady, takého „Leshy“ okamžite – a hrozivo – strestá…

  « Slovanská mytológia: „Leshy“ / „Lesnik“ – Lesný duch (lesoduch), lesný muž (Nikolay Karazin, 1874) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Rozprávka – Národ – Rodoľubstvo – Slovania

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Niva [Нива] / No. 10 – 1874. Petrohrad (Ruské cisárstvo) : Adolf Fyodorovich Marx Publishing and Printing Company, 1874.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/slovanska-mytologia-leshy-lesnik-lesny-duch-lesoduch-lesny-muz-nikolay-karazin-1874/

• ▐ Zverejnené: 25/04/2026

  Základný popis

  „Gwyllion“ – viac ako povera predávaná z generácie na generáciu? Alebo len zrkadlenie – projekcia vlastných obáv? Niekde hlboko vo waleských horách sa už po stáročia – vraj – prechádza postava stareny, ktorá sa snaží zmariť ľudské životy…

  « Waleský folklór: Gwyllion – Legenda o starej žene z hôr, ktorá sa snaží zmiasť pocestných (Thomas Henry Thomas, 1880) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Rozprávka – Národ – Rodoľubstvo

  « „Gwyllion“ sú ženské víly s desivými vlastnosťami, ktoré strašia po opustených cestách vo waleských horách a zvádzajú nočných tulákov. Do istej miery pripomínajú Hekaté [Hecate, pozn.] z gréckej mytológie, ktorá sa vznášala na búrke a bola čarodejnicou hrôzostrašného vzhľadu. Waleské slovo „gwyll“ sa používa v rôznych významoch na označenie tmy, tieňa, súmraku, čarodejnice, víly a škriatka, ale jeho špecifický význam sa vzťahuje práve na tieto horské víly s pochmúrnymi a škodlivými móresmi, na rozdiel od „Ellyllon“ z lesných čistiniek a roklín, ktoré sú zvyčajne dobrotivé. „Gwyllion“ nadobúdajú výraznejšiu individualitu pod inými menami… […] …v prestrojení strašila na hore Llanhyddel v Monmouthshire. Bola to postava chudobnej starej ženy s podlhovastým štvorhranným klobúkom, popolavými šatami, zásterou prehodenou cez plece, s hrncom alebo dreveným krčahom v ruke, s akým si chudobní ľudia zvyknú chodiť po mlieko, vždy idúca pred pocestným a niekedy naň kričiaca… […] Tí, ktorí mali to šťastie naraziť na takéto zjavenie, či už v noci alebo počas hmlistého dňa, tí sa takmer vždy stratili, hoci cestu, po ktorej šli poznali dokonalo. Niekedy začuli jej výkrik… no nikoho navôkol nevideli. Dokonca aj obyvatelia žijúci v blízkosti tejto hory, idúc v noci po uhlie alebo vodu, aj týchto zvykne preľaknúť hlasitý nárek v ich blízkosti, no hneď nato ho počujú odniekiaľ z diaľky, akoby bola [táto dáma] odrazu na opačnej hore, niekde vo farnosti Aberystruth. […] Keď sa ľudia po prvýkrát stratili a uvideli ju pred sebou, zvykli sa k nej ponáhľať a snažili sa ju dobehnúť, domnievajúc sa, že je to žena z mäsa a kostí, ktorá ich môže naviesť na správnu cestu; nikdy ju však nedokázali dobehnúť a ona sa nikdy neotočila; takže ešte nikto nikdy nevidel jej tvár. (s. 49-50) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: SIKES, Wirt. British Goblins – Welsh Folk-lore, Fairy Mythology, Legends and Traditions (with Illustrations by T. H. Thomas). Londýn (Anglicko) : Sampson Low, Marston, Searle & Rivington; 1880. cca. 444 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/walesky-folklor-gwyllion-legenda-o-starej-zene-z-hor-ktora-sa-snazi-zmiast-pocestnych-thomas-henry-thomas-1880/

• ▐ Zverejnené: 24/04/2026

  Základný popis

  Odraz ľudskej duše v jej najčistejšej forme, spätej s rytmom prírody a trpkou krásou náročného každodenného života na gazdovstve. Meyerheimova práca pripomína tradičnú ľudovú múdrosť, akosi čoraz viac zabudnutú, a zachytáva tichú harmóniu medzi človekom a prírodou. Takto sa ocitáme opäť tam, kde pokora nie je povinnosťou, ale skôr neoddeliteľnou súčasťou sŕdc spätých s pôdou, rodnou hrudou a domácimi zvieratami.

  « Na návšteve v kravíne (Paul Meyerheim, 1907) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Priateľstvo – Vidiek – Folklór – Ľudský život – Pokora – Služba

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / 12. sept. – No. 55, 1907. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1907

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/na-navsteve-v-kravine-paul-meyerheim-1907/

• ▐ Zverejnené: 24/04/2026

  Základný popis

  Okamih detskej nevinnosti a radosti. Deti, ktoré tu vidíme, existencie krehké, no zároveň prekvapivo odolné voči zabudnutiu, snáď vytrhnuté z rozprávky alebo dávneho príbehu. Presnejšie – príbehov o prchavom šťastí každého detstva, z ktorého značná časť sa odohráva v kruhu rodiny a počas stretnutí s blízkymi priateľmi.

  « Jar (Alfred William Hunt, 1863) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Detstvo – Rodina – Materstvo – Rodičovstvo – Výchova – Priateľstvo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, April 25, 1863 (Vol. 42), No. 1200. Londýn (Anglicko), 1863.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/jar-alfred-william-hunt-1863/

• ▐ Zverejnené: 23/04/2026

  Základný popis

  Záhrada, ktorej kvety už dávno odkvitli. Pripomeňme si spoločne odkaz majstrovstva viktoriánskeho grafického dizajnu. Zlatá symfónia kvetín alebo záhrada vtlačená do kože. Ak hľadáte inšpiráciu v ornamentoch a detailných kresbách z tohto obdobia…

  « Kvetinové (florálne) ornamenty na viazaní knihy „L’Exposition de Saint-Étienne“ (1891) »

  ZNAČKY: Umenie – Grafický dizajn – Ilustrácia – Ornamenty – Príroda – Kvety – Viktoriánska éra

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: VACHON, Marius. L’Exposition de Saint-Étienne / 9 Août 1891 [9. augusta 1891] – Août-Septembre-Octobre 1891. 1. vydanie. Saint-Étienne (Francúzsko) : THÉOLIER & Cie. – Imprimeurs-Éditeurs, 1891. 203 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kvetinove-floralne-ornamenty-na-viazani-knihy-lexposition-de-saint-etienne-1891/

• ▐ Zverejnené: 22/04/2026

  Základný popis

  Oslava ideálu, znázornenie prirodzeného poriadku sveta. Obrázok zachytáva okamih tichej lásky a ochrany v domácom prostredí. Svet, kde čas plynie pomalšie, kde každý dotyk a každý pohľad má hlboký význam.

  « Jeune Mère / Mladá matka (Georges Moreau de Tours, 1891) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: VACHON, Marius. L’Exposition de Saint-Étienne / 9 Août 1891 [9. augusta 1891] – Août-Septembre-Octobre 1891. 1. vydanie. Saint-Étienne (Francúzsko) : THÉOLIER & Cie. – Imprimeurs-Éditeurs, 1891. 203 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/jeune-mere-mlada-matka-georges-moreau-de-tours-1891/

• ▐ Zverejnené: 19/04/2026

  Základný popis

  Historické rytiny, na podklade prác vytvorených rukou českého umelca Josefa Mánesa, zobrazujú apoštolov Slovanov v byzantskom štýle, obklopených anjelmi a symbolmi víťazstva nad temnotou. Ilustrácia je ukážkou náboženského umenia 19. storočia a prezentuje jeden z najvýznamnejších prvkov slovanskej identity. Cyril drží v rukách Bibliu a ukazuje na jej písmo, Metód drží pre zmenu pastiersku palicu. Obaja majú pod svojimi nohami porazeného draka, symbol zla.

  « Viera Slovanov a jej byzantské korene: Medailóny sv. Cyrila a Metoda na hlavnej bráne chrámu v Karlíne (Podľa kresby Josefa Mánesa, 1874) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Hudba – Cyril a Metod – Kresťanstvo – Ortodoxia – Byzancia – Veľká Morava – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Slovania

  AUDIO: „Pobedna Pesma“ [„Победна песма“] / Srbská ortodoxná pieseň (Youtube)

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Niva [Нива] / No. 13 – 1874. Petrohrad (Ruské cisárstvo) : Adolf Fyodorovich Marx Publishing and Printing Company, 1874.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/viera-slovanov-a-jej-byzantske-korene-medailony-sv-cyrila-a-metoda-na-hlavnej-brane-chramu-v-karline-podla-kresby-josefa-manesa-1874/

• ▐ Zverejnené: 19/04/2026

  Základný popis

  Dve postavy – svätý Cyril a svätý Metod, stoja vedľa seba ako strážcovia. Ich oči sa upínajú do diaľky, akoby videli niečo, čo my už vidieť nemôžeme – možnože ten prvý okamih, keď sa jazyk Slovanov (Slovienov) stal jazykom bohoslužobným. Tento obrázok je zrkadlom, ktoré nám ukazuje, ako sa viera a kultúra spájajú v jednom celku, ako sa stávajú súčasťou nášho života, pretože sú neoddeliteľnou súčasťou našej histórie, a tým aj našej vlastnej identity.

  « Hospodi Pomiluj! Viera Slovanov a jej byzantské korene: Socha sv. Cyrila a Metoda – Týnsky chrám / Kostol Matky Božej pred Týnom v Prahe (1869) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Hudba – Cyril a Metod – Kresťanstvo – Ortodoxia – Byzancia – Veľká Morava – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Slovania

  AUDIO: „Gospode Pomiluj“ / Srbský ortodoxný chorál (Youtube)

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 22. marca 1869 [22. МАРТА 1869] (Zväzok 1 [I.] – No. 13). 1. ročník [I.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1869.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/hospodi-pomiluj-viera-slovanov-a-jej-byzantske-korene-socha-sv-cyrila-a-metoda-tynsky-chram-kostol-matky-bozej-pred-tynom-v-prahe-1869/

• ▐ Zverejnené: 16/04/2026

  Základný popis

  Drsná krása ľudskej vytrvalosti. Portrét bezmenného muža, ktorý v tichosti rozsieva osivo na zoranej roli. Pripomeňme si, aké to bolo… žiť v dobe, kedy každé zrnko pšenice nieslo symbolický odkaz úpornej námahy, no najmä nádeje na úrodu, ktorá živila neraz niekoľko generácii jednej rodiny a starala sa o zachovanie celého rodu.

  « Siewca – Rozsievač (Ilustrowany Kurjer Polski, 1942) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Rodina – Rodičovstvo – Ľudský život – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Národ – Slovania

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Ilustrowany Kurjer Polski / Nr. 17. Krakow (Poľsko), 1942.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/siewca-rozsievac-ilustrowany-kurjer-polski-1942/