Svätojánska noc Značka
Prvá stránka.
Dokopy: 7 článkov.
▐ Zverejnené: 24/06/2026
![Keď tma dedinu zastrie a všade na nebesiach sa hviezdy zaligotajú, vtedy sa v srdciach Slovanov prebúdzajú spomienky na zvyky ich predkov. Svätojánske ľudové tradície na Slovensku. Opis starodávnych obradov pri príležitosti „Vajánuo“ (Sobotky). Pálenie ohňov na vysoko položených horských lúkach, sprevádzané tradičnými piesňami a tancom mladých šuhajov a dievčin.]( "Svätojánske slávnosti – Vajánuo – Sobotky: Ľudové obyčaje počas sviatku sv. Jána Krstiteľa na Slovensku, kde tradície sú vysokými štítmi hôr chránené vo svojej pôvodnej rýdzosti… (Vykoukal / Z časů dávných i našich, 1893)")
Základný popis
Keď tma dedinu zastrie a všade na nebesiach sa hviezdy zaligotajú, vtedy sa v srdciach Slovanov prebúdzajú spomienky na zvyky ich predkov. Svätojánske ľudové tradície na Slovensku. Opis starodávnych obradov pri príležitosti „Vajánuo“ (Sobotky). Pálenie ohňov na vysoko položených horských lúkach, sprevádzané tradičnými piesňami a tancom mladých šuhajov a dievčin.
« Svätojánske slávnosti – Vajánuo – Sobotky: Ľudové obyčaje počas sviatku sv. Jána Krstiteľa na Slovensku, kde tradície sú vysokými štítmi hôr chránené vo svojej pôvodnej rýdzosti… (Vykoukal / Z časů dávných i našich, 1893) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Folklór – Príroda – Muž a žena – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko
« Níže uvidíme, v jak různých krajinách obyčeje pálení těchto ohňů se v podstatě shodují. Nyní obraťme se k nejbližším pokrevencům svým Slovákům, kteří, mohutnými štíty svých hor jsouce chráněni, zachovali si nejeden dávný obyčej mnohem déle v původní ryzosti než my a kteří zejména vynikají bohatstvím zpěvánek tou měrou, že nemají snad obřadu, při němž by nezanotovali popěvků celou řadu. Tak děje se i při slavnosti, o niž nám tu jde. Přidržme se tu Kollára, jenž ve svých Zpěvánkách uvádí mezi mythologickými více písní spadajících a v poznámkách přimomíná, že slavnost svatojanskou sám viděl, a potvrzuje starší popis z latinské knihy Ond. Bělohorského. (Částečný popis máme také od Bož. Němcové v „Chýži pod horami“.Pálení ohňů má zde jméno Vajánuo, utvořené dle jména světcová; také v Polsce zvýklý název Sobotky není tu neznám. Ohně zapalují se na kopcích, jichž tu ovšem je na vybranou. Jak se hvězdy na nebi ukáží a tma dědiny zastře, opouští kde který šuhaj a dívčina dědinu a ubírají se na ustanovené místo. V Liptově zpívají již cestou:
„Ej, Jane náš, Jane,
kde fa páliť máme?
Na Bobrovskiej straně —
tam ťa páliť máme.
Koho oženíme?
Ďura Stefanovic.
Koho že mu dáme?
Maru Kalinovic.“Při tom již každý šuhaj přitočil se k své kochance, a se všech stran ozývá se žert a smích. Staří kráčejí vzadu podívat se na veselí mladých, jimž nikterak nejsou na překážku. Že však k obřadu tomu jíti je nutno, poučuje nás popěvek dívky zvolenské:
„Kdo na totú Sobotku nepridze,
do ročka ho hlava bolec budze.
Já na totú Sobotečku prišla,
do ročka já budu frišná.“Když dojdou temene vrchu, zapálí se oheň, k němuž několik hochů, kteří nejsou v službě milosti a tudíž ostatní mohli předejíti, hojnosť dřívi a klestí naneslo. Sotva rudý plamen v temno noční vyšlehne, zavýsknou junáci jedním rykem, až se hlas jejich od okolních hor odráží. Děvčata chytnou se za ruce a utvořivše kolo točí se kolem ohně a zpívají:
„Keby já věděla, kedy bude Jána,
ver by som nakládla na tri strany ohňa;
jedon by nakládla od slnca východu;
druhy by nakládla od slnca západu;
tretí by nakládla mojému milému,
mojému šuhajku švarnému.
Jáno, Jáno, Vajánuo!“Sotva píseň dozněla, hned některá z dívek počíná jinou:
„Jáno, Jáno, Vajánuo!
Priletěla holubica v čas ráno,
priletěla druhá
z červeného krúha,
priletěla tretia
zo zahrady z kvieťa —
Jáno, Jáno, Vajánuo!“V Šárišské stolici zpívají děvčata:
„Červený pohar horí,
s červenými jahodami;
a kto že ho hasic budze,
keď tam parobků nebudze?
Krásné děvočky ho hašá,
u vienočkoch vodu nošá;
kelo v tým vienočku vody,
telo v děvočce cnoty.“A hoši jim touž notou odpovídají:
„Červený pohar horí,
s červenými jahodami;
a kto že ho hasic budze,
keď tam děvoček nebudze?
Krásní parobci ho hašá,
u pokretkoch vodu nošá;
kelo v tej pokretce vody,
telo v parobkách svobody.“Staří zatím stojíce v kupách podél ohně vzpomínají svých mladých časů, pozorují tvořící párky a rozhlížejí se po vůkoli. Hle, jak rozkošný obraz naskytá se jich zraku! Co dědin kolem, všude na vyšinách ohně planou, rudý jejich lesk kmitá se noční temnotou, jakoby utlumiti chtěl třpyt hvězd na obloze, osvěcuje jen z pola stromoví a křoví nedaleko na svahu rostoucí, plnou září vrhá v radnostná líce děvušek a šuhajů, kteří v družném reji v kole se pohybují. S blízkých vrhů slyšeti až sem výskot i zpěv — dále již jen postavy rytmicky kolem ohňů se točící lze spatřiti, a na konci obzoru, kde táhlé údolí volnější rozhled dopouští, kmitají se ohňové jako drobné světlušky. Což divu, že za takové velebné noci, pozoruje mocné kontrasty jasna a temnoty, stoje na vyšinách, a tím jakoby nebi blíže se nalézaje, člověk takřka mimoděk vbájil si ve přírodu jej obkličující síly nadobyčejné a oživil jí bytostmi nadpřirozenými. Lid stále s přírodou stýkající ukázal tím jen, jak nitro jeho oplývá ryzí poesií.
Však vizte, hranice prohořevši již klesá; několik junáků ruče chápe se hořících hlavní a hbitou rukou vyhazuje v závratnou výši, že potom jako padající hvězdy klesají k zemi. A již hoši i dívky přes oheň skákají, snažíže se co nejdále doskočiti, škádlení a smíchu při tom není konce. Otažte se tam roztomilé dívčiny, proč že oheň přeskakuje. „Za to, co by člověk rád, aby se mu podařilo,“ poučí vás. Přeskočí-li šťastně, podaří se, upadne-li, nezvede se mu. A tak dívka přeskakuje, aby měla dlouhý len, ale také aby jí vyvolený hoch miloval, milovaný aby byl věren, ba přeskakuje i tatíčkovo i matčino zdraví. – Než tu již některý šuhaj nese z lesa plničkou náruč nového dříví, oheň zase vesele vzlápolá, mládež znova pouští se do kola a nová píseň line se v tichou noc:
„Kladzeme my Sobotečku
s rozmarijou izopečku;
kto na našu Sobotku nepridze,
do roka hlava bolec budze.
Naše Sobotečka jasná,
pri něj čeladočka krásná;
a Hencovská taká tmavá,
a pri něj čelad plugavá.“Vidíte, již se sebevědomí šibalové samého čtveráctví sousedům posmívají. – A tak řine se píseň za písní, nové a nové vzbuzujíc veselí; již dávno hodina duchů odbila, když oheň na dobro uhasíná a mladí i staří vracejí se k dědině. Že duchů jím báti se netřeba, slyšeli jsme již svrchu. Ostatně „na svatého Jana – není noc žádná“, snadno tedy dočkatí se při ohni ranních červánků. (Vykoukal,
s. 213-217) » ZDROJ: VYKOUKAL, František Vladimír. Z časů dávných i našich (obrázky zvykoslovné a kulturní). Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Dr. Frant. Bačkovský, 1893. 264 strán.▐ Zverejnené: 23/06/2026
![Prepis textu z „History of Russia“ od anglického historika Williama Tookeho (1800). Ten pre nás vykresľuje fascinujúci kontrast medzi Perúnom – kráľom bohov, ktorý riadi svet z pozície neúprosnej moci a Kupalom, dobrotivým strážcom zeme. Kupalo nie je bohom boja; je božstvom bytia. Mladí ľudia tancujúci okolo ohňov, nesúci na sebe všelijaké kvetinové zdobenia, sa neoddávajú rytmov prázdnej zábavy. Vo svojich mysliach sa niekde na kolektívnej úrovni synchronizujú – pripomínajú si prirodzený rytmus prírody, ktorého sú oni samotní súčasťou, z ktorej vyšli, a kam sa jedného dňa prinavrátia…]( "Kupalo – slovanský boh plodov rodiacej zeme, letný slnovrat a oslavy mladých ľudí oboch pohlaví na jeho počesť (William Tooke, 1800)")
Základný popis
Prepis textu z „History of Russia“ od anglického historika Williama Tookeho (1800). Ten pre nás vykresľuje fascinujúci kontrast medzi Perúnom – kráľom bohov, ktorý riadi svet z pozície neúprosnej moci a Kupalom, dobrotivým strážcom zeme. Kupalo nie je bohom boja; je božstvom bytia. Mladí ľudia tancujúci okolo ohňov, nesúci na sebe všelijaké kvetinové zdobenia, sa neoddávajú rytmov prázdnej zábavy. Vo svojich mysliach sa niekde na kolektívnej úrovni synchronizujú – pripomínajú si prirodzený rytmus prírody, ktorého sú oni samotní súčasťou, z ktorej vyšli, a kam sa jedného dňa prinavrátia…
« Kupalo – slovanský boh plodov rodiacej zeme, letný slnovrat a oslavy mladých ľudí oboch pohlaví na jeho počesť (William Tooke, 1800) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Folklór – Príroda – Muž a žena – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
« Ak sa Perún, vládca bohov, prezrádzal iba hrôzostrašným hromobitím, ak jeho sviatky boli často krvavé, KUPALO, ktorému sa po ňom dostávalo najväčšej úcty, bol miernym a dobrotivým božstvom, uctievaným uprostred hier a slávnostných zábav. Bol to boh, ktorý dohliadal na úrodu zeme; a jeho sviatok sa slávil na začiatku leta, 24. júna. Mladí ľudia oboch pohlaví, ozdobení vencami a girlandami kvetov, sa stretávali a tancovali na otvorených stráňach polí, obratne preskakujúc ohne, ktoré si na túto príležitosť zakladali. Na každej tvári sa zračila radosť a smiech vidiečanov prerušoval len hluk piesní, v ktorých sa často opakovalo meno „Kupalo“. (Pred)večer tohto sviatku sa, podľa Lomonosova [pravdepodobne Mikhail Lomonosov, pozn.], trávil hodovaním, zapaľovaním ohňov a tancom okolo nich. (Tooke,s. 92) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: TOOKE, William. History of Russia from the Foundation of the Monarchy by Rurik to the Accession of the Catherine the Second (In Two Volumes – Vol. I.) Londýn (Anglicko) : T. N. Longman and O. Rees, 1800. 503 strán.▐ Zverejnené: 23/06/2026
![V centre kompozície stojí duchovný a jeho gesto rukou je smerované k nebesiam, no jeho prítomnosť je pevne zakotvená v starobylej zemi Slovanstva. Obrázok zobrazuje byzantský procesný dvojkríž a ortodoxných duchovných sprevádzaných ľudom v období letného slnovratu, keď sa kresťanská tradícia sv. Jána Krstiteľa preplietala s folklórnymi rituálmi slovanského božstva Kupalu a centrom tohto diania boli potoky a brehy riek. Ľudia sa tu na jednej strane klaňajú pred božským poriadkom (procesiou), no zároveň sú neoddeliteľne viazaní k elementárnym silám slnka a vody.]( "Byzantský dvojkríž na čele sprievodu oslavujúceho sv. Jána Krstiteľa: „Das Kupalo – oder Johannisfest in Kosino (Rußland)“ [Emil Steinmann / Illustrirte Zeitung, 1873]")
Základný popis
V centre kompozície stojí duchovný a jeho gesto rukou je smerované k nebesiam, no jeho prítomnosť je pevne zakotvená v starobylej zemi Slovanstva. Obrázok zobrazuje byzantský procesný dvojkríž a ortodoxných duchovných sprevádzaných ľudom v období letného slnovratu, keď sa kresťanská tradícia sv. Jána Krstiteľa preplietala s folklórnymi rituálmi slovanského božstva Kupalu a centrom tohto diania boli potoky a brehy riek. Ľudia sa tu na jednej strane klaňajú pred božským poriadkom (procesiou), no zároveň sú neoddeliteľne viazaní k elementárnym silám slnka a vody.
« Byzantský dvojkríž na čele sprievodu oslavujúceho sv. Jána Krstiteľa: „Das Kupalo – oder Johannisfest in Kosino (Rußland)“ [Emil Steinmann / Illustrirte Zeitung, 1873] »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Kresťanstvo – Byzancia – Ortodoxia – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Illustrirte Zeitung / 12. Juli 1873 – № 1567). Lipsko [Leipzig, pozn.] (Nemecko) : Johann Jakob Weber, 1873.▐ Zverejnené: 22/06/2026
![Prvky kresťanskej tradície a staroslovanského pohanstva vo forme poetického „etno-dokumentu“. Nazrite do tajov hlbokého prepojenia našich slovanských predkov s prirodzeným cyklom prírody. Svätojánska noc v tomto texte pripomína staré mytologické príbehy previazané s obdobím letného slnovratu, kedy sa verilo v magickú silu rastlín, oživujúcu a ozdravujúcu silu vôd – v podobe rôznych prameňov a potôčikov, no a v neposlednom rade v očistnú silu ohňa.]( "Kupala – Sobotka – Svätojánska noc v šarišskej stolici: „Kúpala sa svätá Anna…“ (Ján Kollár / Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách, 1834)")
Základný popis
Prvky kresťanskej tradície a staroslovanského pohanstva vo forme poetického „etno-dokumentu“. Nazrite do tajov hlbokého prepojenia našich slovanských predkov s prirodzeným cyklom prírody. Svätojánska noc v tomto texte pripomína staré mytologické príbehy previazané s obdobím letného slnovratu, kedy sa verilo v magickú silu rastlín, oživujúcu a ozdravujúcu silu vôd – v podobe rôznych prameňov a potôčikov, no a v neposlednom rade v očistnú silu ohňa.
« Kupala – Sobotka – Svätojánska noc v šarišskej stolici: „Kúpala sa svätá Anna…“ (Ján Kollár / Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách, 1834) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Kresťanstvo – Pohanstvo – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – História medicíny – Psychológia – Znovuzrodenie
ZDROJ: KOLLÁR, Ján. Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách gak pospolitého lidu tak i wyššjch stawů, sebrané od mnohých, w pořádek uwedené, wyswětlenjmi opatřené a wydané. Budín (Rakúsko-Uhorsko) : Král. Universická tiskárna, 1834. 456 strán.▐ Zverejnené: 22/06/2026
![Vyobrazenie stránky historického dokumentu pochádzajúceho z básnickej antológie dokumentujúcej staré slovanské zvyky a niekdajšiu vieru v pohanských bohov u Slovanov. V týchto veršoch z roku 1841 sa prebúdzajú slávne (svätojánske) ohne, ktoré horeli na poliach, pričom v tých časoch ešte stále dôvetkom a s venovaním slovanskému božstvu rodiacej zeme – „Kupalovi“. Oheň tu nevystupuje ako zničujúci element, ale v pozícii prostriedku očistenia – transformácie seba samého.]( "Svätojánska noc a preskakovanie očistných plameňov: „Perunovi česť i sláva! Svätý oheň pre Kupala!“ (1841)")
Základný popis
Vyobrazenie stránky historického dokumentu pochádzajúceho z básnickej antológie dokumentujúcej staré slovanské zvyky a niekdajšiu vieru v pohanských bohov u Slovanov. V týchto veršoch z roku 1841 sa prebúdzajú slávne (svätojánske) ohne, ktoré horeli na poliach, pričom v tých časoch ešte stále dôvetkom a s venovaním slovanskému božstvu rodiacej zeme – „Kupalovi“. Oheň tu nevystupuje ako zničujúci element, ale v pozícii prostriedku očistenia – transformácie seba samého.
« Svätojánska noc a preskakovanie očistných plameňov: „Perunovi česť i sláva! Svätý oheň pre Kupala!“ (1841) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Psychológia – Znovuzrodenie
« Čiu slávu zvestujú — čiu?
„Perunovi česť i sláva!
Svätý oheň pre Kupala!“
[…]
Koleso za kolesom sa rúti, –
ľud tancami bohov slávi!
Krásavice – v kvetoch, vencoch;
predvádzajú sa s rumencom.
A mládenci zdatní, živí,
od pokusu až po skusy,
cez ohniská robia skoky:
vietor za vetrom ich do polí ženie –
tlesk, – to smiech, – to bozkávanie…
[…]
Lado! Lado! Oj, Kupalo!
Aby nám sa dobredialo! » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: Poezia Bohdana Zaleskiego. Paríž (Francúzsko) : Bourgogne i Martinet, 1841.▐ Zverejnené: 21/06/2026
![Na obrázku vidíme skupinu dievčat pri potoku počas obdobia letného slnovratu, presnejšie niekedy počas ďňa pridhádzajúcej svätojánskej noci. Dievčatá na brehu potoka stoja na hranici dvoch svetov: sveta dievčenstva a sveta dospelosti. Venček pustený po prúde vody nie je len plávajúcou ozdobou z kvetov. Takýto rituál plnil omnoho dôležitejšiu funkciu…]( "Venček v potoku: Svätojánska noc na sviatok Jána Krstiteľa v Malorusku (1896)")
Základný popis
Na obrázku vidíme skupinu dievčat pri potoku počas obdobia letného slnovratu, presnejšie niekedy počas ďňa pridhádzajúcej svätojánskej noci. Dievčatá na brehu potoka stoja na hranici dvoch svetov: sveta dievčenstva a sveta dospelosti. Venček pustený po prúde vody nie je len plávajúcou ozdobou z kvetov. Takýto rituál plnil omnoho dôležitejšiu funkciu…
« Venček v potoku: Svätojánska noc na sviatok Jána Krstiteľa v Malorusku (1896) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Príroda – Folklór – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Kyjevská Rus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 22. júna 1896 [22-го іюня 1896 г.] (Zväzok 55 [LV.] – № 1430). 28. ročník [XXVIII.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1896.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vencek-v-potoku-svatojanska-noc-na-sviatok-jana-krstitela-v-malorusku-1896/
▐ Zverejnené: 21/06/2026
![Znázornenie folklórnych tradícií súvisiacich s príchodom letného slnovratu, na ktorý nadväzovali oslavy v rámci niekdajšieho komunitného života. „Kupala“ – „Kupadla“ – „Kupadelné sviatky“ sa spájali s dvoma živlami: ohňom a vodou, čo nie je ničím iným, než klasickým archetypálnym symbolom duality, kde oheň očisťuje a voda – naopak – prinavracia život, oživuje, čo znázorňuje akýsi prirodzený poriadok v podobe opakujúceho sa cyklu prírody.]( "Oslava letného slnovratu: Kupala – Kupadla – Kupadelné sviatky – Svätojánska noc (Krestovský ostrov – Petrohrad / 1869, ilustroval Karel Brož)")
Základný popis
Znázornenie folklórnych tradícií súvisiacich s príchodom letného slnovratu, na ktorý nadväzovali oslavy v rámci niekdajšieho komunitného života. „Kupala“ – „Kupadla“ – „Kupadelné sviatky“ sa spájali s dvoma živlami: ohňom a vodou, čo nie je ničím iným, než klasickým archetypálnym symbolom duality, kde oheň očisťuje a voda – naopak – prinavracia život, oživuje, čo znázorňuje akýsi prirodzený poriadok v podobe opakujúceho sa cyklu prírody.
« Oslava letného slnovratu: Kupala – Kupadla – Kupadelné sviatky – Svätojánska noc (Krestovský ostrov – Petrohrad / 1869, ilustroval Karel Brož) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Príroda – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 2. august 1869 [2 АВГУСТА 1869 г.] (Zväzok 2 [II.] – № 32). 1. ročník [I.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1869.
