KRÁSA ^Značka

• ▐ Zverejnené: 15/06/2026

  Základný popis

  Rozbor vzťahu medzi ľudskou rečou, myšlienkou a filozofickým pojmom Logos. Zistíte, že reč nie je len nástrojom komunikácie, ale samotnou architektúrou našej existencie. Bez reči totiž len vnímame, s rečou sa stávame tvorcami poriadku… Od Platóna, Herakleitosa… až po moderných vzdelancov (Piaget, Wittgenstein, Locke). Objavte, ako slovo formuje náš svet, a ako hľadáme pevnú pôdu pre našu dušu v neustálom víre ľudského bytia.

  « LOGOS – PRAVDA – KRÁSA: Snaha nájsť pevnú pôdu, spoľahlivý základ, na ktorom by sme mohli postaviť vežu siahajúcu k nekonečnu »

  ZNAČKY: Komentár – Inšpirácia – Umenie – Citát – Klasická literatúra – Filozofia – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Antika – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Spravodlivosť – Krása – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie

  …ako uviedol profesor psychológie Henry Gleitman, spoločne so svojou manželkou profesorkou Lilou R. Gleitman, existuje totiž: „…podstatná súvislosť medzi tým, že máme reč, a tým, že sme ľudia… (s. 239)“ Pokiaľ by sme sa začali spoločne zhovárať o nejakej „rozumnosti“ človeka: „Racionálny systém sa prvýkrát dostáva do popredia, z hľadiska vývojových úvah, keď deti začnú vyjadrovať udalosti verbálnymi symbolmi, teda keď začnú používať ľudskú reč. …deti v predverbálnom období fungujú výlučne v režime zážitkového systému. S rozvojom reči zohráva racionálny systém čoraz dôležitejšiu úlohu, až kým v ranej dospelosti nedosiahne prevládajúce postavenie. (Epstein, s. 113-114)“ Anglický filozof John Locke (považovaný za otca klasického liberalizmu), vo svojom diele „An Essay Concerning Human Understanding“ [„Esej o ľudskom chápaní“, pozn.], už v 17. storočí napísal [Kniha III., Kapitola I.]: „Človek stvorený na to, aby vytváral artikulované zvuky. — Boh, keď stvoril človeka ako spoločenskú bytosť, nielenže ho obdaril sklonom a potrebou žiť v spoločenstve s ostatnými ľuďmi, ale vybavil ho aj rečou, ktorá mala byť hlavným nástrojom a vzájomným putom spoločnosti. Človek mal teda od prírody svoje orgány utvorené tak, aby bol schopný vytvárať artikulované zvuky, ktoré nazývame slovami. To však nestačilo na vytvorenie jazyka. Bolo ďalej potrebné, aby bol schopný používať tieto zvuky ako znaky vnútorných predstáv, a aby vystupovali ako symboly myšlienok jeho mysle, čím by sa umožnilo ich pochopenie zo strany ostatných. (s. 223)“ Ďalší anglický filozof Bertrand Russell, [vo svojom dlhom úvode ku knihe „Tractatus Logico-Philosophicus“ od Ludwiga Wittgensteina, pozn.], niekedy v prvej polovici minulého storočia, konštatoval: „Základnou úlohou jazyka je potvrdzovať alebo popierať fakty. Vzhľadom na syntax jazyka je význam vety určený hneď, ako je známy význam slov, z ktorých sa skladá. Aby určitá veta potvrdzovala určitý fakt, musí existovať, bez ohľadu na to, ako je jazyk konštruovaný, niečo spoločné medzi štruktúrou vety a štruktúrou faktu (s. X).“ Ale takéto uvažovanie nachádzame už v diele samotného Platóna, [konkrétne sa jedná o dialóg pomenovaný „Kratylos“, pozn.], kde zachytil tieto slová samotného Sokrata, ktorý varoval: „Nech je to tak. Ale či ten, kto vyslovil tieto slová, vyslovil to, čo je pravda, alebo lož? Alebo by niektoré z týchto slov boli pravdivé a niektoré nepravdivé? […] Ak existuje takéto rozdelenie názvov, musíme priznať, že jedno z nich sa snaží pomenovať vec v súlade s pravdou, ale druhé klamlivo. A ak to tak je, a je možné rozlíšovať pomenovania chybne, a nepripisovať atribúty každému vlastné, bude možné mýliť sa aj v slovách. A ak môžu byť takýmto spôsobom ustanovené slová a pomenovania, potom sa toto isté nevyhnutne týka aj diskurzov, pretože diskurzy sú, si myslím, z nich vytvárané. (s. 106 + s. 108-109)“ Profesor Konečný a docent Bouchal vo svojej publikácii „Psychológie v lékařství“ píšu: „Myšlení je procesem odrážení obecných vlastností věcí a jevů a hledání a vytváření (postižení) souvislostí a vztahů mezi nimi. Myšlení je zobecněným poznáváním objektívní reality. […] Řeč je s myšlením neodlučně spjata… (s.71+74)“ [Prakticky také isté konštatovanie je možné nájsť v práci psychológa Borisa Teplova „Psychológia“: „Naše myslenie je nerozlučne späté s rečou. […] Reč je teda nástrojom myslenia (s. 141)“, pozn.] Z čoho prirodzene vyplýva, ako uviedla profesorka Alena Plháková: „…způsob myšlení je poměrně výrazně determinován strukturou i slovní zásobou […] jazyka. (s. 313)“ A všetko doteraz napísané dáva do jednotiaceho rámca profesor Milan Nakonečný: „Nutnost orientovat se ve svém životním prostředí je zakotvena ve vývoji poznávaní se individua. Jeho první stupeň z hlediska fylogenetického i ontogenetického tvorí vnímaní, druhý myšlení: vnímaní je zprostředkovano činností smyslů, myšlení operacemi s kognitivními prvky vyššího řádu. …myšlení je produktem konstrukce zkušenosti za pomoci druhově specifických forem poznávaní. Z vnímaní se […] vyvinula vývojově vyšší forma poznávání — myšlení… Myšlení je vývojově vyšší způsob poznávání, který umožňuje překračovat vnímanou skutečnost a pořádat ji do hierarchicky organizovaných významových struktur. (s. 296-297)“ V tomto kontexte sa vyjadroval taktiež klasik svetovej psychológie Jean Piaget, ktorý: „…zistil, že okrem našich nervových a zmyslových orgánov, sme my ľudia zdedili aj špecifický spôsob fungovania, prostredníctvom ktorého komunikujeme s ‚prostredím‘ (svetom ‚vecí‘). Ako naše zdedené jadro intelektuálnej organizácie… (Hundert, s. 95-97)“ Na čo neskôr nadväzovali aj teórie o tom, ako si ľudia vytvárajú „mentálne modely“, pričom tie sú: „…zachytením informácií obsiahnutých v predpokladoch uvažovania. Mentálne modely sú štrukturálnymi analógiami sveta, so štruktúrou, ktorá zodpovedá štruktúre stavu vecí, ktorý diskurz opisuje. …ľudia konštruujú jeden alebo viac mentálnych modelov alebo zachytení informácii obsiahnutých v probléme, o ktorom uvažujú. Tieto mentálne modely sú neskôr použité pri rozhodnutiach o platnosti [vyvodeného] záveru. (Eysenck, s. 249)“ Ako podotkol profesor Vladimír Smékal, schopnosť abstraktne myslieť je jednou z funkcii inteligencie: „Inteligentní člověk dokáže použivat pojmy a symboly…, (s. 303)“ a jedincom dosiahnutý stav tejto schopnosti, má veľké dôsledky na reguláciu činnosti a konečné adaptívne alebo maladaptívne prispôsobenie sa výzvam života. Pre človeka so zníženou schopnosťou abstraktného — pojmovo-symbolického — myslenia, neschopného vykonávať myšlienkové operácie s kognitivnými prvkami vyššieho radu, pre takéhoto bude nemožné pochopiť súvislosti diania navôkol seba. Takýto jedinec je jednoducho človekom obmedzeným. Spomenutý Ludwig Wittgenstein povedal jednoznačne: „Hranice môjho jazyka sú hranicami môjho sveta. (s. 115)“

  Edward Hicks napísal: « …história filozoficko-náboženského termínu Logos. Tá sa uberala dvoma smermi — filozofický a teologický, ako „Príčina“ a ako „Slovo“, ako vyjadrenie gréckeho a hebrejského myslenia… Grécka myseľ vnímala svet ako „κόσμος“ [kozmos, pozn.], teda ako niečo, čo vytvoril, a čo riadi rozumový princíp, čiže „λόγος“ [Logos, pozn.]. Tento pojem sa prenášal od Herakleita k stoikom a od stoikov k Filónovi Alexandrijskému; postupne sa menil, upravoval a rozširoval, no vždy bol prítomný. U Herakleita, „plačúceho filozofa“, ktorý vnímal všetko ako neustály pohyb a oheň, počiatok… a zároveň zánik [„…se domníval, že vše se stále přetváří a mění. Měl za to, že svět je věčně se měníci proud. (Smithová, Raeper / s. 9)“, pozn.], bol λόγος [Logos, pozn.] skutočne neoddeliteľnou súčasťou sveta. V človeku je to duša. Je to spojitosť alebo podstata vecí, objektívna. V žiadnom prípade to nie je reč ani slovo. V neustálom konflikte protikladov, v procese smerujúcom k usporiadanému vzťahu, je Λόγος [Logos, pozn.] princípom, ktorý je tohto všetkého svedkom a mohli by sme ho, povedzme, označiť moderným výrazom „prirodzený zákon“? (s. 18) » V knihe Adama Jamesa, niekdajšieho učiteľa na Emmanuel College v Cambridge, nachádzame: „V dejinách starovekej filozofie nie je viac otázok, ktoré by boli predmetom rozsiahlejších a vášnivejších diskusii, než je problematika významu slova λόγος [Logos, pozn.] u Herakleita. Starovekí ľudia ho chápali ako príčinu – kozmický rozum – všeobecne rozšírený, prítomný v prírode aj v človeku, samozrejme, nie jedna nehmotná entita, ale totožný s večne živým, večne mysliacim ohňom „πῦρ φρόνιμον ἀεὶ ζῶον“ [„Oheň múdrosti, večný život,“ pozn.], ktorý tvorí nemennú podstatu vecí práve preto, že sú v neustálej zmene: a tento „κοινὸς Λόγος“ [„Koinós Lógos,“ pozn.] alebo univerzálny rozum bol považovaný za synonymum pre Boha. Inými slovami, ak máme veriť antickým autorom, herakleitovská koncepcia Logosu sa v podstate nelíši od stoickej s výnimkou toho, že na materiálnej strane je Logos u Herakleita ohňom, zatiaľ čo podľa najprísnejšej definície Stoikov ide o éter. (s. 77)“ Keď už toľko spomíname Stoikov, tí vravievali: „…všeprenikajúci Logos, ktorý sa vo vesmíre sformoval ako racionálny poriadok a v človeku ako rozum. Okolo tohto Božského princípu sa zhromaždili a s ním boli stotožnené také rozličné idey ako prozreteľnosť, osud, spravodlivosť, pravda, príčina, prirodzenosť, nevyhnutnosť. (Gregg, s. xxxiii)“ V kresťanstve sa potom tento termín posúva do podoby: « Podľa pôvodnej tradície bol Ježiš Mesiášom, ktorý prišiel, aby založil sľúbené Božie kráľovstvo. Vo štvrtom evanjeliu je mesiášska predstava nahradená predstavou Logosu. Hlásanie kráľovstva sa mení na posolstvo o „večnom živote“. (Scott, s. 6) » Doplňujúci pohľad: « …pojem Logos, ktorý Platón používal pre „Rozum“, bol teraz zmenený na označenie „Božieho Slova“. […] Ak svätý Pavol použil tento výraz, tak ho použil najskôr s cieľom, aby odradil svojich konvertitov od uvažovania o platónskom Logose a nasmerovať ich k [mysleniu v kontexte] „vteleného Slova“, ktoré bolo schopné zachrániť ich duše. (Potter, s. 201-202) » Mohli by sme (azda sa nijaký teológ neurazí takémuto zjednodušeniu) povedať, že sa tu samotný Ježiš stáva obsiahnutím Logosu. A o tejto problematike sa, približne nejaké dve tisícročia, vedú siahodlhé debaty. Nech už to bolo, ako to bolo…

  …v tomto bode je pravdepodobne všetkým zrejmé: pojem LOGOS v pozícii „…Božskej príčiny alebo múdrosti… (Fisher, s.o xii)“, prípadne „univerzálneho princípu“, je v symbolickej rovine vyjadrením viery vo vyššiu úroveň usporiadanosti, vyššiu organizáciu sveta navôkol nás, ale aj spôsobu ľudského bytia ako takého, s čím nevyhnutne súvisí akýsi „prirodzený zámer“, ktorého odrazom je napokon „prirodzený poriadok“ a súbor určitých nemenných zákonitosti. Je to viera, že naše súcno je možné popísať „základnými pravdami“, ktoré tvoria piliere harmónie v ňom a sú dokonalými, predstavujú najvyššiu mieru dosiahnuteľnej krásy. Americký autor Charles W. Upham priniesol [vo svojom diele „Letters on the Logos“, pozn.] schému, ktorá je vraj dielom Basileidesa [Basilides z Antiochie, pozn.], viď ilustračný obrázok k tomuto článku. Túto skutočnosť vraj dosvedčili sv. Irenej z Lyonu [Irenaeus, pozn.] a sv. Epifanius zo Salamis. Basileidesova schéma vyobrazuje na vrchole pyramídy: 1. Nezrodený, ktorý je jediným otcom všetkých. Nasledujú: 2. ΝΟΥΣ (Nous) — Rozum, 3. ΛΟΓΟΣ (Logos) — Univerzálny princíp, 4. ΦΡΟΝΗΣΙΣ (Phronesis) — Praktické použitie inteligencie, tj. pochopenie, 5a. ΔΥΝΑΜΙΣ (Dynamis) — Schopnosť konať, tj. sila, 5b. ΣΟΦΙΑ (Sophia) — Múdrosť… atď. Basilides z Antiochie žil v druhom storočí. Pre mňa je táto jeho schéma podstatná, v jungovskom zmysle, predovšetkým z pohľadu popisu jestvujúcej psychologickej skutočnosti, keď prehovára: existuje univerzálny princíp, ktorý je postavený na nejakom racionálnom základe, a tento univerzálny princíp je postihnuteľný, ho človek odhaľuje svojim myslením, k čomu mu napomáha ľudská reč.

  Životnou úlohou človeka je potom: 1. pochopiť „univerzálny princíp“ — pravidlá a zásady z neho vyplývajúce; 2. pochopiť, aké miesto v ňom zastávajú ľudské bytosť, aká je prirodzenosť a podstata človeka; 3. nájsť spôsob, ako svoje bytie posunúť do súladu s týmito zisteniami, aby som sa sám stal — svojim individuálnym prínosom — nositeľom „Svetla“ a vyjadrením „Pravdy“, tj. najvyššej dosiahnuteľnej dokonalosti a krásy; vnášal ich do sveta, konkretizáciou v dvojakom zmysle: vlastnej jedinečnosti, no zároveň aj „okamihu z večnosti“. « „…tieto konečné reality sú nekonečne multiplikované. (Pascal / 1910, s. 49)“ » Opätovne, v psychologicko-symbolickej rovine je svetovo najznámejším príkladom takéhoto niečoho „Christos“, príbeh o antropomorfnom Bohu: „Pod pojmom ideál budeme mať na mysli dokonalosť svojského druhu: úplnú a kompletnú realizáciu všetkej možnej alebo predstaviteľnej dokonalosti, nie len výplod fantázie, ako tento pojem mnohí používajú. Kristus je ideálny človek. Ale dosiahnutie dokonalosti je dosiahnutím božskosti; a preto je ideálny človek ľudským Bohom. (Buck, s. 9)“ Ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – „svätosti“, pričom prijíma nevyhnutného utrpenie: « „Domine! Quo Vadis? [Pane! Kam ideš?]“ na čo Spasiteľ, hladiac na neho so smútkom v očiach, odpovedal: „Idem do Ríma, aby som tam bol ukrižovaný… po druhýkrát,“ a zmizol (Jameson, s. 211-212); » spojené s procesom, počas ktorého sa stáva svojim najdokonalejším vyjadrením v rámci takto ustanovených hraníc. Túto stránku ľudskej prirodzenosti zachytil už niekedy v 17. storočí aj francúzsky filozof Blaise Pascal, keď napísal: „Plavíme sa v obrovskej šírine, neustále unášaní v neistote, hnaní z jedného jej konca na druhý. Keď si zmyslíme, že sa pripútame k akémukoľvek bodu a upevníme sa na ňom, v tom okamihu sa zatrasie a opustí nás; a ak sa ho pokúsime nasledovať, i tak nám unikne z dosahu, prekĺzne pomedzi prsty a stratí sa v nenávratne. Nič nám neostáva. Toto je náš pozemský stav, a predsa je to úplne v rozpore s našimi sklonmi; horíme túžbou nájsť pevnú pôdu a konečne — spoľahlivý základ, na ktorom by sme mohli postaviť vežu siahajúcu k nekonečnu… (1904, s. 26-27)“

  PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] ADAM, James. The Vitality of Platonism, and Other Essays (Edited by his Wife Adela Marion Adam). Londýn (Anglicko) : Cambridge University Press, 1911. 242 strán.
  • [2] BUCK, Jirah Dewey. Christos – The Perfect Man is the Anthropomorphic God. New York (USA) : Hermetic Publishing Company, 1889. 30 strán.
  • [3] EPSTEIN, Seymour. Cognitive-Experiential Theory (An Integrative Theory of Personality). New York (USA) : Oxford University Press, 2014. 333 strán.
  • [4] EYSENCK, Michael (ed.) Psychology (An Integrated Approach). 1. vydanie. New York (USA) : Addison Wesley Longman Inc., 1998. 829 strán.
  • [5] FISHER, George Park. History of Christian Doctrine. New York (USA) : Charles Scribner’s Sons, 1911. 583 strán.
  • [6] GLEITMAN, Henry. Basic Psychology. 2. vydanie. New York + Londýn : W. W. Norton & Company, 1987. 660 strán.
  • [7] HICKS, Edward. Traces of Greek Philosophy and Roman Law in the New Testament. Londýn (Anglicko) : Society for Promoting Christian Knowledge, 1896. 192 strán.
  • [8] HUNDERT, Edward M. Philosophy, Psychiatry and Neuroscience – Three Approaches to the Mind (A Synthetic Analysis of the Varieties of Human Experience). 1. vydanie. New York (USA) : Oxford University Press, 1990. 346 strán.
  • [9] JAMESON, Anna. Sacred and Legendary Art (Vol. I.: Containing Legends of The Angels and Archangels, The Evangelists, The Apostles, The Doctors of the Church, and St. Mary Magdalene as Represented in Fine Arts). 3. vydanie / Boston (USA) : Houghton, Mifflin and Company, 1881. 417 strán.
  • [10] KONEČNÝ, Robert; BOUCHAL, Milan. Psychológie v lékařství. 3. vydanie (rozšírené a prepracované). Praha (Česko-Slovensko) : Avicenum – zdravotnické nakladatelství, 1979. 368 strán.
  • [11] LOCKE, John. An Essay Concerning Human Understanding (Abridged and Edited). Londýn (Anglicko) : Oxford University Press, 1924. 380 strán.
  • [12] NÁKONEČNÝ, Milan. Psychologie – přehled základních oborů. 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Stanislav Juhaňák – Triton, 2011. 863 strán.
  • [13] PASCAL, Blaise. Thoughts. Letters. Minor Works. New York (USA) : P. F. Collier & Son, 1910. 453 strán.
  • [14] PASCAL, Blaise. The Thoughts Of Blaise Pascal. Londýn (Anglicko) : J. M. Dent and Co., 1904. 402 strán.
  • [15] PLATÓN (aka Plato). The Cratylus, Phædo, Parmenides and Timæus. Londýn (Anglicko) : Benjamin and John White, 1793. 555 strán.
  • [16] PLHÁKOVÁ, Alena. Učebnice obecné psychologie. 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Nakladatelství Academia, 2008. 472 strán.
  • [17] POTTER, John Phillips. Characteristics of the Greek Philosophers – Socrates and Plato. Londýn (Anglicko) : John W. Parker, 1845. 264 strán.
  • [18] SCOTT, Ernest Findlay. The Fourth Gospel (Its Purpose and Theology). Edinburgh (Škótsko) : T & T Clark, 1923. 379 strán.
  • [19] SMITHOVÁ, Linda; RAEPER, William. Úvod do světa idejí (Náboženství a filozofie v minulosti a součastnosti). 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Nakladatelství Vyšehrad, 1994. 208 strán.
  • [20] SMÉKAL, Vladimír. Pozvaní do psychologie osobnosti (Člověk v zrcadle vědomí a jednání)). 2. opravené vydanie. Brno (Česká republika) : Nakladatelství Barrister & Principal, 2007. 524 strán.
  • [21] TEPLOV, Boris Mikhailovich. Psychologia. Bratislava (Česko-Slovensko) : Štátne nakladateľstvo v Bratislave a knižnica Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave, 1951. 226 strán.
  • [22] The Wisdom of Solomon in the Revised Version with Introduction and Notes by John Allen Fitzgerald Gregg. Cambridge (Anglicko) : Cambridge University Press, 1909. 208 strán.
  • [23] THOMPSON, Hugh Miller. The World and the Logos. New York & London : G. P. Putnam’s Sons, 1886. 91 strán.
  • [24] UPHAM, Charles Wentworth. Letters on the Logos. Boston (USA) : Bowles and Dearborn, 1828. 215 strán.
  • [25] WITTGENSTEIN, Ludwig. Tractatus Logico-Philosophicus. Londýn (Anglicko) : Routledge & Kegan Paul + New York (USA) : The Humanities Press; 1961. 178 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/logos-pravda-krasa-snaha-najst-pevnu-podu-spolahlivy-zaklad-na-ktorom-by-sme-mohli-postavit-vezu-siahajucu-k-nekonecnu/

• ▐ Zverejnené: 04/06/2026

  Základný popis

  Feminizmus v jeho najvyššej a najelegantnejší forme: vznešená žena, ktorá si váži seba a svoju vlastnú dôstojnosť, neskôr vníma vlastnú zodpovednosť za to, kým je, a k čomu smeruje, a preto urobí všetko preto, aby sa – postupom svojho života – stala cnostnou a múdrou.

  « Dcéra kráľa – dievčina z „pánskeho rodu“: Nikdy nebola otrokyňou, a tak nemôže byť oslobodená… (Henryk Sienkiewicz – Quo Vadis? / 1897) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo

  – „Pokiaľ je otrokyňou, tak si ju jednoducho kúp.“
  – „Nie je otrokyňa.“
  – „A kým teda je? Oslobodená žena Plautia?“
  – „Nikdy nebola otrokyňou, [a tak] nemohla byť oslobodenou ženou.“
  – „Kto je to?“
  – „Neviem, kráľova dcéra alebo niečo podobné.“
  (Quo Vadis, s. 8)

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Narrative of the Time of Nero. Boston (USA) : Little, Brown, and Company, 1897. 551 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dcera-krala-dievcina-z-panskeho-rodu-nikdy-nebola-otrokynou-a-tak-nemoze-byt-oslobodena-henryk-sienkiewicz-quo-vadis-1897/

• ▐ Zverejnené: 03/06/2026

  Základný popis

  Odhalenie zabudnutej a nenahraditeľnej úlohy otca vo výchove svojej dcéry – o úlohe otca ako prvého strážcu ženskosti svojej dcéry. Tento text prináša slová z pre nás pomerne cudzieho konca sveta – zo starého Orientu, kde sa dcéry vychovávali ako „poklady srdca“ a princovia museli byť hodní, aby si takéto ženy zaslúžili. Je to príklad univerzálnej psychologicko-mravnej lekcie, ktorá vyzýva oboch partnerov vstupujúcich do manželstva k tomu, aby mali v danej dobe tomuto aktu primerané osobnostné kvality, dosiahli určitú – znamenitú – úroveň osobného rozvoja.

  « Každý správny kráľ vychováva zo svojej dcéry budúcu kráľovnú: Princovia sú hodni manželstiev s hviezdnými princeznami (The Story of Persia, 1887) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Orient – Blízky východ – Perzia – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Výchova – Vzdelanie – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo

  « Potom jemenský kráľ nariadil, aby sa pripravili jeho audienčné siene, a aby sa zhromaždili šľachtici jeho ríše. A tam prišli aj tri mladice, ktoré doteraz žili v ústraní; boli zdobené korunami a drahokamami, a doteraz nikdy nepoznali smútok. Na ich pôvabne, tmavé vlasy dovtedy žiadne trápenia ani len nesiahli. A tam odovzdal trom princom tri poklady svojho srdca. Avšak v trpkosti svojej duše povedal: „Nie Feridoon je príčinou môjho smútku, ale ja sám. Vedzte, že ten, kto nemá dcéry, bude ušetrený bolesti z rozlúčky s nimi.“ Potom povedal mudrcom kráľovstva: „Králi sú hodní byť manželmi hviezd, ako sú tieto. Vedzte, že som odovzdal svoje milované dcéry týmto princom, podľa našich obradov a zvykov, aby si ich vážili a milovali ako svoje vlastné duše.“ (s. 16) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: BENJAMIN, Samuel Green Wheeler. The Story of Persia / The Story of The Nations. New York, Londýn : G. P. Putnam’s Sons, 1887. 306 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kazdy-spravny-kral-vychovava-zo-svojej-dcery-buducu-kralovnu-princovia-su-hodni-manzelstiev-s-hviezdnymi-princeznami-the-story-of-persia-1887/

• ▐ Zverejnené: 02/06/2026

  Základný popis

  Príbeh o tom, že keď sa svet rozpadá pod nátlakom barbarstva (dnes maskovaného za „civilizačný pokrok“), odpoveď nie je možná len v podobe modlitby alebo – nebodaj – v nejakej forme úteku a vyhýbania sa, ale práve v bránení toho najdôležitejšieho: rodiny, domova a vlastnej kultúry.

  « Niekedy aj ženy bránili svoje rody a rodiny: Jeanne Laisné / Jeanne Hachette a obliehanie Beauvais  »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Ľudský život – Sebarozvoj – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: BOURGEOIS, Anicet; DENNERY, A. Jeanne Hachette ou Le Siège de Beauvais (Drame en Cinq Actes et Six Parties). / Magasin Théâtral. Paríž (Francúzsko) : Imprimerie de vc Dondey-Dupré, cca. 1830-1840. cca. 1000 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/niekedy-aj-zeny-branili-svoje-rody-a-rodiny-jeanne-laisne-jeanne-hachette-a-obliehanie-beauvais/

• ▐ Zverejnené: 02/06/2026

  Základný popis

  Portiin monológ o svojej prostote, no viere vo vlastný rozvoj a schopnosť naučiť sa. Jej duša sa tu prejavuje vnútornou štruktúrou, ktorá ju vedie k dobrému, ku kráske a múdrosti.

  « Portia: Dievčina jemného ducha, ktorá nie je – ešte – príliš stará, aby sa nemohla naučiť (Kupec benátsky / Shakespeare, 1867/1922) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Ľudský život – Sebarozvoj – Vzdelanie – Obrátenie – Znovuzrodenie

  « …ale v skutočnosti som len dievča bez vzdelania, neškolené, bez skúseností: šťastná v tom, že ešte nie je taká stará, aby sa nemohla naučiť; ešte šťastnejšia v tom, že nie je z pokolenia nahlúpleho, aby sa nemohla dovzdelať; a najšťastnejšia zo všetkého v tom, že jej nežná duša… (1922, s. 117) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] The Merchant of Venice (A Comedy by William Shakespeare as Arranged for Contemporary Stage by David Belasco and Acted Under His Direction at the Lyceum Theatre, New York with David Warfield). New York (USA), 1922. 174 strán.
  • [2] The Merchant of Venice as Produced at the Winter Garden Theatre of New York, January 1867 by Edwin Booth (A New Adaption to Stage with Notes, Original and Selected, and Introductory Articles by Henry L. Hinton). New York (USA) : C. A. Alvord, 1867. 46 strán..

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/portia-dievcina-jemneho-ducha-ktora-nie-je-este-prilis-stara-aby-sa-nemohla-naucit-kupec-benatsky-shakespeare-1867-1922/

• ▐ Zverejnené: 01/06/2026

  Základný popis

  Moment detskej radosti, dobrodružstva a voľnosti. Historická dokumentárna fotografia z roku 1893 zachytáva malé dievčatko, Jane, ako sa snaží – nebojácne – prepliesť vetvami stromu. Dieťa na strome pripomína archetypálne postavy z rozprávok – odvážneho cestovateľa, ktorý sa nebojí vystúpiť mimo známe chodníky. Odhodlanie čeliť neistote: strach a nadšenie spojené dohromady v jednom okamihu.

  « Malá Jane a lezenie po stromoch: Odvážna expedícia snaživého dobrodruha (1893) »

  ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Vidiek – Príroda – Inšpirácia – Mravný ideál – Krása – Detstvo – Rodina – Manželstvo – Materstvo – Rodičovstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Pokora – Služba – Rodoľubstvo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: THANET, Octave. An Adventure in Photography (Illustrated from Photographs by the Adventures). New York (USA) : Charles Scribner’s Sons, 1893. 179 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mala-jane-a-lezenie-po-stromoch-odvazna-expedicia-snaziveho-dobrodruha-1893/

• ▐ Zverejnené: 01/06/2026

  Základný popis

  Pokorné vyznanie slabosti pred nevinnosťou. Mravný ideál doby, kedy sa rodina považovala za základ spoločnosti, za svätý prístav ľudstva – skutočný „domus sancta“. O rozdieloch medzi odchodom a návratom, medzi bremenom sveta, ktoré nesie na svojich pleciach otec rodiny a absolútnou zraniteľnosťou nového života. Berthold Woltze nás vnáša do izby, ktorá dýcha tichom. Otec sa skláňa nad kolískou, pričom jeho telo ešte stále nesie tiaž batohu, symbolu práce, cesty, ale hlavne absencie. Jeho tvár sa obracia ku dieťatku v kolíske. V tejto chvíli dochádza k reštrukturalizácii identity tohto otca. Muž, ktorý prežil drsnosť zaobchádzania sveta navôkol, sa tu stáva pozorovateľom jemného nádychu a  výdychu vlastného potomka. Všetko v miestnosti: drevená podlaha, ťažké závesy neďalekej manželskej postele, staré noviny na akomsi stolíku, to všetko svedčí o plynutí času a neúprosnej vlastnosti materiálneho sveta – tj. o jeho chátraní. Len tento jeden moment intimity pôsobí nadčasovo. Je to estetika, v ktorej kvitne najčistejšia forma lásky: tá, ktorá prichádza po dlhom čakaní…

  « Návrat otca – na kolenách pri kolíske: „Najprv dieťatku, a potom…“ / „Erst zum Kinde und dann…“ (Berthold Woltze, 1871) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Viktoriánska éra

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Nr. 19, 1871. Londýn a New York : The Butterick Publishing Co., 1891. 117 strán.Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1871.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/navrat-otca-na-kolenach-pri-koliske-najprv-dietatku-a-potom-erst-zum-kinde-und-dann-berthold-woltze-1871/

• ▐ Zverejnené: 01/06/2026

  Základný popis

  Intímny moment z prostredia domova, kde sa prepletajú témy materstva, trpezlivosti a estetika konca 19. storočia. Vyobrazenie prejavov lásky, v každom jednom stehu – lásky, ktorá sa vyjavuje skrze službu. Z psychologického hľadiska ide o fascinujúci akt „hniezdenia“ [„nesting“, pozn.]: inštinktívnu potrebu pripraviť bezpečné útočisko pre svoje potomstvo v časoch, keď bola krehkosť ľudského života každého novorodenca, vzhľadom na neistotu jeho prežitia, priam hmatateľná a Zubatá stála pripravená za každým rohom. Práca s výšivkou takto bola rovnako aj – svojim spôsobom – formou modlitby, tichou prosbou o zdravie a šťastný osud.

  « Viktoriánsky ideál: Matka – Výšivka – Kolíska – Dieťa (1891) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Viktoriánska éra

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: WANDLE, Jennie Taylor. The Art of Drawn-Work. Londýn a New York : The Butterick Publishing Co., 1891. 117 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/viktoriansky-ideal-matka-vysivka-koliska-dieta-1891/

• ▐ Zverejnené: 01/06/2026

  Základný popis

  „Via Appia“ ako symbol svedectva duchovnej cesty a osobnej premeny. Archetypálne vyobrazenie všeobecnej – a vcelku prirodzenej – snahy človeka vyhýbať sa bolesti, niekedy aj v podobe nevyhnutného životného utrpenia. Lekcia o pokore, cnosti a prijatí svojho osudu, alebo ešte niečo viac?

  « Sv. Peter: „Domine! Quo Vadis?“ / [Pane! Kam ideš?] (1881) »

  ZNAČKY: Komentár – Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Kresťanstvo – Legenda – Ježiš Kristus – Svätý Peter – Psychológia – Hlbinná psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Obrátenie – Znovuzrodenie

  Nasledovný príbeh som už raz spomínal…

  « Po požiari Ríma: Nero obvinil kresťanov z podpálenia mesta, čo bolo dôvodom ich prvého prenasledovania, počas ktorého mnohí z nich zahynuli hroznou a dovtedy neslýchanou smrťou. Kresťanskí konvertiti žiadali Petra, aby zbytočne neriskoval svoj život, ktorý bol pre nich vzácny a potrebný pre blaho všetkých; až ten napokon súhlasil s tým, že opustí Rím. Ale ako tak utekal po ceste „Via Appia“, približne dve míle od brán, práve na tomto mieste sa stretol s vidinou nášho Spasiteľa — putujúceho do mesta. Ohromený týmto výjavom zvolal: „Domine! Quo Vadis? [Pane! Kam ideš?]“ na čo Spasiteľ, hladiac na neho so smútkom v očiach, odpovedal: „Idem do Ríma, aby som tam bol ukrižovaný… po druhýkrát,“ a zmizol. Peter, pokladajúc to za znamenie, že sa má nechať podrobiť utrpeniu, ktoré je preňho pripravené, sa okamžite otočil a znova vstúpil do mesta. (Anna Jameson / 1881, s. 211-212) »

  Dnes by som k týmto riadkom chcel ešte čosi podotknúť. Mnohí ľudia sa zameriavajú najmä na rovinu utrpenia, tento príbeh chápu v polohe: odovzdať sa nevyhnutnému utrpeniu. Ja si myslí, že je pritom vždy potrebné zdôrazniť aj: „Prečo by mal človek niečo takéto vykonať?“ Čo sa tým sleduje. Odpoveďou k tomu je: „CHRISTOS“ / Ježiš Kristus ako ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – „svätosti“. Pre lepšie pochopenie: « Pod pojmom ideál budeme mať na mysli dokonalosť svojského druhu: úplnú a kompletnú realizáciu všetkej možnej alebo predstaviteľnej dokonalosti, nie len výplod fantázie, ako tento pojem mnohí používajú. Kristus je ideálny človek. Ale dosiahnutie dokonalosti je dosiahnutím božskosti; a preto je ideálny človek ľudským Bohom. (s. 9) » Ak sa teda na obrázok vyššie budeme pozerať ako na „psychologickú pravdu“, niečo, o čom učil aj Carl. G. Jung, potom je jeho posolstvo jednoznačné: prijatie nevyhnutného utrpenia spojenéno s procesom, počas ktorého sa stávam svojim najdokonalejším vyjadrením. Magnifique, n’est-ce pas? Vraiment magnifique.

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] BUCK, Jirah Dewey. Christos – The Perfect Man is the Anthropomorphic God. New York (USA) : Hermetic Publishing Company, 1889. 30 strán.
  • [2] JAMESON, Anna. Sacred and Legendary Art (Vol. I.: Containing Legends of The Angels and Archangels, The Evangelists, The Apostles, The Doctors of the Church, and St. Mary Magdalene as Represented in Fine Arts). 3. vydanie / Boston (USA) : Houghton, Mifflin and Company, 1881. 417 strán.
  • [3] NOWOWIEJSKI, Felix. Stimmen der Presse Über Aufführungen des Neuen Dramatischen Oratoriums „Quo Vadis?“ / Op. 30. Fulda (Nemecko) : Aloys Maier – Königl. Hofmusikalienhandlung, 1909. 293 strán.
  • [4] SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Tale of the Time of Nero. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1897. 515 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sv-peter-domine-quo-vadis-pane-kam-ides-1881/

• ▐ Zverejnené: 13/05/2026

  Základný popis

  O žene pri mlyne. O trpezlivosti a tichej prítomnosti.

  « Keď bývate na samote pri mlyne (Léonard Misonne, 1905) »

  ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Vidiek – Príroda – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Materstvo – Detstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba

  UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: HOLME, Charles (ed.) Art in Photography (With Selected Examples of European and America Work). Londýn, Paríž a New York : Office of „The Studio“, 1905. cca. 300 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ked-byvate-na-samote-pri-mlyne-leonard-misonne-1905/

• ▐ Zverejnené: 01/05/2026

  Základný popis

  O hodnote času nášho pozemského pobytu, ktorý nám nie je daný na večnosť, ale ako dar k využitiu. Volanie k voľbe zmysluplnosti pri rozhodovaní o trávení ďalšieho, možno aj toho nasledujúceho úseku svojho života. V 16. storočí mal každý deň hodnotu zlata, pretože mohol byť v okamihu znivočený – chorobami, vojnami alebo nejakou inou formou náhleho úmrtia…

  « Užívajte svoj čas, lebo dni sú zlé (List Efezanom 5, 15-16 / The Holie Bible,1595) »

  ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Biblia – Sebarozvoj – Obrátenie – Znovuzrodenie – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Krása – Láska

  « 15 Dávajte si preto pozor, ako by ste mali správne žiť: nie ako nerozumní, ale ako múdri.
  16 Využívajúc svoj čas, lebo dni sú zlé. »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: The Holie Bible conteynyng the olde Testament and the newe. / The newe testament of our sauipur Jesus Christe. (Anglicko), 1595. cca. 1600 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/uzivajte-svoj-cas-lebo-dni-su-zle-list-efezanom-5-15-16-the-holie-bible-1595/

• ▐ Zverejnené: 22/04/2026

  Základný popis

  Oslava ideálu, znázornenie prirodzeného poriadku sveta. Obrázok zachytáva okamih tichej lásky a ochrany v domácom prostredí. Svet, kde čas plynie pomalšie, kde každý dotyk a každý pohľad má hlboký význam.

  « Jeune Mère / Mladá matka (Georges Moreau de Tours, 1891) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: VACHON, Marius. L’Exposition de Saint-Étienne / 9 Août 1891 [9. augusta 1891] – Août-Septembre-Octobre 1891. 1. vydanie. Saint-Étienne (Francúzsko) : THÉOLIER & Cie. – Imprimeurs-Éditeurs, 1891. 203 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/jeune-mere-mlada-matka-georges-moreau-de-tours-1891/

• ▐ Zverejnené: 20/04/2026

  Základný popis

  Text zachytáva filozofickú úvahu o Čajkovského pohľade na Beethovenovu „Deviatu symfóniu“, kde ju tento velikán vnímal ako zúfalý výkrik génia, ktorý stratil vieru naplnenia svojich predstáv vo svetskom živote navôkol seba a snažil sa aspoň takouto formou nájsť útechu v ríši umenia, krásy a tých najvznešenejších ideálov prejavených do svojej tvorby.

  « Voľba ušľachtilých ľudských duší: Cnostný život ako odraz vnútornej túžby vznešeného človeka po stelesňovaní ideálov pravdy a krásy (1912) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Ľudský život – Existencializmus – Cnosť – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť

  « A Čajkovskij, pri opise Beethovenovej zborovej symfónie, píše – ako vidno – presne z toho istého hľadiska: „Takáto radosť nie je z tohto sveta. Je to niečo ideálne a nedosiahnuteľné; nemá to nič spoločné s týmto životom, ale je to len chvíľková túžba ľudstva po svätosti, ktorá existuje len vo svete umenia a krásy; potom sa toto pozemské údolie, s jeho nekonečným smútkom, jeho agóniou pochybností a nenaplnených nádejí, zdá ešte pochmúrnejšie a bezvýchodiskovejšie. V Deviatej symfónii počujeme zúfalý výkrik veľkého génia, ktorý, keďže nenávratne stratil vieru v šťastie, na chvíľu uniká do sveta nesplniteľných nádejí, do ríše ideálov so zlomenými krídlami.“ Tieto pasáže, najmä tá posledná, sa nepochybne dopúšťajú nesprávneho zdôraznenia; niekto by mohol Čajkovskému nepochybne odpovedať, že ideál je nevyhnutne krajší než skutočnosť, tak ako je kvet krajší než pôda, z ktorej vyrastá, že „toto pozemské údolie“ nie je „bez nádeje“, akokoľvek pochmúrne [sa zdá], keďže v skutočnosti vytvára ideálny svet umenia a krásy, a že práve sláva našich nádejí spočíva v tom, že sú nerealizovateľné, a šťastia v tom, že existuje len na úrovni vyššej, než je úroveň konečného života. Ale akokoľvek jednostranné môžu byť takto vyjadrené názory, postoj mysle je zbavený náznaku malicherného sebectva; je úprimný, otvorený a mužný. Takéto výroky vychádzajú len z ušľachtilej ľudskej povahy, hoci zaťaženej väčšou citlivosťou, než je bežné medzi ľuďmi. (s. 155-156) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: MASON, Daniel Gregory. From Grieg to Brahms (Studies of Some Modern Composers and Their Art). New York (USA) : The Macmillan Company, 1912. 225 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/volba-uslachtilych-ludskych-dusi-cnostny-zivot-ako-odraz-vnutornej-tuzby-vzneseneho-cloveka-po-stelesnovani-idealov-pravdy-a-krasy-1912/

• ▐ Zverejnené: 19/04/2026

  Základný popis

  O tichých prísahách, ktoré boli raz dávno vyslovené a spísané atramentom, aby ešte aj dnes rezonovali v dušiach tých, ktorí hľadajú korene svojej identity a ctia si odkaz svojich predkov. Ferdinand Juriga, v tomto texte, hovorí jazykom, ktorý je hrubý a jemný zároveň. „Krv ze slovenskej krvi a kosť ze slovenskej kosti…,“ je metafora, ktorá presahuje akúsi azda „biologickú“ definíciu národa. Hovorí o osude. O tom, že byť Slovákom v roku 1907 nebolo len o tom, kde sa narodíš, ale o tom, čo si pripravený pre svoj národ zniesť. Strach z Boha je strachom z pravdy, z morálneho poriadku, ktorý je nad človekom. Je to filozofický pohľad na to, že utláčateľská politická moc je len tieň dávno mŕtvej ničotnosti. Práve tu sa rodí pochopenie: niektoré veci sú také dôležité…

  « Utláčateľská politická moc ako tieň dávno mŕtvej ničotnosti: Kto sa rozhodne slúžiť slovenskému národu, ten sa bojí a tomu kážu len Slováci a Boh (Ferdinand Juriga, 1907) »

  ZNAČKY: Citát – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Rodina – Materstvo – Rodičovstvo – Národ – Rodoľubstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Slovensko – Slovania

  « Kto sa raz ľudu slovenskému do služby postavil, kto sa halene ráz posvätil, ten vďačne podstúpi tresty, žaláre… Ale my sa nebojíme nikoho len Boha. Nám nerozkáže nikto iný len slovenský národ. My sme krv ze slovenskej krvi a kost ze slovenskej kosti nie len vtedy, keď mezi ľudom rečníme, ale aj vtedy, keď za tú naši krv robiť, i keď za ňu preukrutne trpeť treba. »

  ZDROJ: EVA – Sborník pro vzělání, umění a zábavu / Květen-Červen, Číslo 3. 4. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1907. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/utlacatelska-politicka-moc-ako-tien-davno-mrtvej-nicotnosti-kto-sa-rozhodne-sluzit-slovenskemu-narodu-ten-sa-boji-a-tomu-kazu-len-slovaci-a-boh-ferdinand-juriga-1907/

• ▐ Zverejnené: 16/04/2026

  Základný popis

  Drsná krása ľudskej vytrvalosti. Portrét bezmenného muža, ktorý v tichosti rozsieva osivo na zoranej roli. Pripomeňme si, aké to bolo… žiť v dobe, kedy každé zrnko pšenice nieslo symbolický odkaz úpornej námahy, no najmä nádeje na úrodu, ktorá živila neraz niekoľko generácii jednej rodiny a starala sa o zachovanie celého rodu.

  « Siewca – Rozsievač (Ilustrowany Kurjer Polski, 1942) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Rodina – Rodičovstvo – Ľudský život – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Národ – Slovania

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Ilustrowany Kurjer Polski / Nr. 17. Krakow (Poľsko), 1942.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/siewca-rozsievac-ilustrowany-kurjer-polski-1942/

• ▐ Zverejnené: 15/04/2026

  Základný popis

  Šero sa plazí po poli a my môžeme vidieť roľníka siať osivo na svojej roli. Ozvena z čias, keď zem bola svedkom mnohých takýchto tichých modlitieb a potu robotou zmorených rúk. S plnou dlaňou zŕn, ktoré hádže k zemi, ako keby do nej chcel vložiť svoje vlastné srdce, niekam hlboko pod povrch, pričom každé zrniečko nesie maličký kúsok jeho dúfania, nádej v budúcu úrodu…

  « Siatie: Život na gazdovstve / Slovácko – Moravské Slovensko (Josef „Joža“ Uprka, 1922) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Rodina – Rodičovstvo – Ľudský život – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Národ – Slovania – Slovensko

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Graphic Art of Czechoslovakia (Exhibition of Prints from the Private Collection of Henry J. John M. D.) Cleveland (USA) : The Cleveland Museum of Art, 1922. cca. 60 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/siatie-zivot-na-gazdovstve-slovacko-moravske-slovensko-josef-joza-uprka-1922/

• ▐ Zverejnené: 14/04/2026

  Základný popis

  Pád draka v Saint-Savin. Gotická freska z francúzskeho kostola zobrazujúca Archanjela Michala v súboji s diabolskými silami. Jeho tvár je pokojná, takmer melancholická, ako ochranca dobra nemôže inak, na svojich pleciach nesie váhu zodpovednosti za osud celého stvorenia. Drak, ktorý mu stojí v ceste, nie je len zhmotnením chaosu. Je to pripomienka toho, že aj keď sme obklopení krásou a nádejou, temnota nikdy nespí – len čaká na príležitosť pohltiť nás. Pripomína nám, že ani náš boj sa ešte neskončil a my všetci sme – denno-denne – súčasťou tohto večného zápasu medzi svetlom a tmou.

  « Zlo a dobro, temnota a svetlo, chaos a cnosť, hodnotový relativizmus a morálka – mravnosť: Archanjel Michal (Michaél) bojuje s drakom (Saint-Savin / Francúzsko) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Hodnotový relativizmus – Peklo – Smrť

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: LA MAUVINIERE, Henri Labbe de. Les Villes D’art Celebres – Poitiers & Angoulême. Paríž (Francúzsko) : Librairie Renouard, H. Laurens, Éditeur; 1908. 140 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zlo-a-dobro-temnota-a-svetlo-chaos-a-cnost-hodnotovy-relativizmus-a-moralka-mravnost-archanjel-michal-michael-bojuje-s-drakom-saint-savin-francuzsko/

• ▐ Zverejnené: 12/04/2026

  Základný popis

  Článok s poradovým číslom – 500. Liber Sapientiæ. Kľúč, ktorý odomyká komnaty zabudnutej múdrosti. Príbeh vzostupu a nekonečnej túžby po poznaní. Kombinácia gotickej estetiky s prvkami filozofie a mystiky. Postava vznášajúca sa k oblakom – putujúca k mesiacu – nie je len akýmsi cestovateľom, je to metafora pre ľudskú dušu, ktorá sa pokúša povzniesť svoj pohľad nad horizont každodennosti. Je to tichá rebélia voči gravitácii tradičnej prostoduchosti.

  « „500“: Liber Sapientiæ –Secreta Naturæ »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Hudba – Video – Citát – Inšpirácia – Filozofia – Etika – Psychológia – Kresťanstvo – Mytológia – Alchýmia – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Výchova – Vzdelanie

  « „Vedrai cose
  [Uvidíte veci,]
  che gli altri non vedono
  [ktoré nik iný nevidí]
  e saprai qualcosa
  [a budete vedieť niečo,]
  che nessun altro sa.
  [čo iní… ani len netušia.“] »
  – (Il Segreto del Sahara, 1988)

  AUDIO-VIDEO: Il Segreto del Sahara, 1988 (Youtube)

  PREKLAD: © Bystroumný

  AUTOR ILUSTRÁCIE: © Bystroumný

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/500-liber-sapientiae-secreta-naturae/

• ▐ Zverejnené: 10/04/2026

  Základný popis

  Tento obrázok by sa pokojne mohol volať „Lekcia z výšok“, alebo aj „Tichý odkaz pre ďalšie pokolenie“. Zobrazuje sokola učiaceho svoje mláďatá loviť. Ale nezachytáva len samotný moment lovu, zachytáva niečo omnoho hlbšie – rituál odovzdávania drahocenného dedičstva, nie v slovách, lebo tie by sa pod vplyvom okolitého vetra azda aj rozptýlili, ale v tichom padaní mŕtveho tetrova. Tento historický obraz nám predostiera moment prenosu vedomostí a aktiváciu prirodzených inštinktov. Je to príklad výchovy, zodpovednosti a zachovávania nekončiaceho cyklu života. Núti nás zamyslieť sa nad podstatou výchovy a spýtať sa nepopulárne: „Čo my samotní odovzdávame ďalším generáciám? Pripravujeme svoje deti, aby dokázali čeliť svetu navôkol, vedeli sa o seba postarať?“

  « Dôležitosť výchovy: Keď sokoly učia svoje mláďatá… (George Edward Lodge, 1905) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Príroda – Psychológia – Detstvo – Rodina – Materstvo – Rodičovstvo – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Výchova – Vzdelanie – Krása

  « Ako sa mladý sokol naučí „vrhnúť sa [za korisťou]“

  Starý sokol učí svoje mláďatá tomuto manévru, t. j. vrhnúť sa na korisť a uloviť ju, tak, že zhodí mŕtveho vtáka, na tejto kresbe tetrova. Vták je zhodený – z veľkej výšky – popred sokolie mláďatá, ktoré sedia na skalách. Ak určité mláďa korisť uloví, „inštruktor“ k nemu zostúpi, zoberie od neho mŕtveho vtáka, vzlietne s ním do výšky a znova ho zhodí, aby si tento manéver mohli vyskúšať i ďalšie mláďatá, až kým sa – takto postupne – všetci nevystriedajú. »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 2, 1905 (Vol. 127), No. 3476. Londýn (Anglicko), 1905.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dolezitost-vychovy-ked-sokoly-ucia-svoje-mladata-george-edward-lodge-1905/

• ▐ Zverejnené: 09/04/2026

  Základný popis

  Keď sa realita ohýba pod tiažou detskej fantázie, dobrodružstva a „plavby“ do neznáma. Skupinka troch detí – malých kapitánov, hrajúcich sa na brehu rieky. Ich loďka brázdi vlnu za vlnou, a oni pritom chytajú ryby… s pevnou vierou, že jedného dňa… tie skutočné.

  « Každá veľká expedícia sa začína dôkladnou prípravou a precíznym nácvikom, niekedy dlhoročným, trvajúcim už od skorej mladosti… (1890) »

  ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Detstvo – Priateľstvo – Rodina – Mravný ideál – Krása – Príroda – Vidiek – Materstvo – Rodičovstvo – Výchova – Vzdelanie – Sebarozvoj

  UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: CANFIELD, C. W. (ed.) The American Annual of Photography and Photographic Times – Almanac for 1891. New York (USA) : The Scowill & Adams Company, 1890. cca. 600 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kazda-velka-expedicia-sa-zacina-dokladnou-pripravou-a-preciznym-nacvikom-niekedy-dlhorocnym-trvajucim-uz-od-skorej-mladosti-1890/

• ▐ Zverejnené: 08/04/2026

  Základný popis

  Pripomenutie, že stratené niekedy nie je „navždy“ stratené, a že len čaká na to, aby sme „to“ našli. A možno práve táto neistota medzi stratou a nájdením v sebe obsahuje tú najväčšiu životnú krásu: nádej. Na jednej strane pozorujeme, ako sa nerozumné stvorenie ocitne v neznámom prostredí čeliac nebezpečenstvu, ktoré nie je schopné zvládnuť, odsúdené na milosť a nemilosť osudu, stane sa predmetom hľadania. Na druhej strane sledujeme nekonečnú lásku pátrajúceho. Pastier, ktorý necháva deväťdesiatdeväť oviec a ide za tou jedinou – stratenou, nám ukazuje paradox ľudskej lásky. Podobenstvo o stratenej ovci v tomto konkrétnom šate nadobúda takmer hmatateľnú váhu. Typografia 18. storočia – s jej špecifickým rytmom – pôsobí ako ozvena zo sveta, v ktorom bolo hľadanie pravdy hlbšie, a preto aj bolestivejšie. Bolo potrebné – a ľudia boli ochotní – v procese hľadania pravdy vynaložiť mnoho úsilia a obety.

  « Podobenstvo o stratenej ovci (LK 15, 3-7 / 1762) »

  ZNAČKY: Citát – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Sebarozvoj – Obrátenie – Znovuzrodenie – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Krása – Láska

  « 3 A povedal im toto podobenstvo. 4 Ktorý z vás, keď má sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou stratenou, kým ju nenájde? 5 A keď ju nájde, s radosťou si ju vezme na plecia. 6 A keď príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: „Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju ovečku, ktorá sa mi stratila.“ 7 Hovorím vám, že tak bude v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: The Book of Common Prayer and Administration of the Sacraments, and Rites and Ceremonies of the Church, According to the Use of The Church of England: Together with thePsalter or Psalms of David, Pointed as They Are Sung or Said in Churches. Cambridge (UK) : Joseph Bentham – Printer to the University + Benj. Dod – Bookseller in London, 1762. cca. 1440 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/podobenstvo-o-stratenej-ovci-lk-15-3-7-1762/

• ▐ Zverejnené: 05/04/2026

  Základný popis

  Obraz slovanskej krásy reprezentovanej v podobe tejto momentky z dielne poľského folklóru. Na prvý pohľad vidíme len klasickú idylku: matka a dieťa – oblečení v tradičných krojoch počas slávenia Veľkej noci – kráčajú do kostola k sväteniu svojich veľkonočných košíkov. Avšak pri hlbšom zamyslení vnímame niečo viac. Obraz kontinuity. Detaily ich krojov a maľované vajíčka nie sú len kdejakými miestnými etnografickými variáciami – sú to prvky neotrasiteľnej tradície, jedinečnej kultúrnej identity, ktorá je tak dôležitá práve v čase divokých zmien a okolitého chaosu – predávanej z generácie na generáciu. Dieťa drží v rukách prútený košík ako relikviu, pričom sa stáva jej nositeľom, no súčasne aj ochrancom nasledovného zachovania a pretrvania. V malom prútenom košíčku sa nenachádzajú len potraviny, nachádza sa tam celý vesmír jeho predkov, rituály, ktoré prežili stáročia a hodnoty, aké boli jediným pevným základom v neistote ľudskej existencie. Je to moment predávania štafety: z ruky do ruky, zo srdca do srdca…

  « O kontinuite a predávaní tradícii „zo srdca do srdca“: Cestou na svätenie veľkonočného košíka (Ilustrowany Kurjer Polski, 1942) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Veľkonočná nedeľa – Biela sobota – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Detstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba

  UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Ilustrowany Kurjer Polski / 5. kwietnia 1942 – Nr. 14. Krakow (Poľsko), 1942.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/o-kontinuite-a-predavani-tradicii-zo-srdca-do-srdca-cestou-na-svatenie-velkonocneho-kosika-ilustrowany-kurjer-polski-1942/

• ▐ Zverejnené: 05/04/2026

  Základný popis

  Z hľadiska psychológie je tento fragment zrkadlom čias, kedy sa cnosť nebrala ako zastaraný koncept, ale ako živá cesta osobnej transformácie. Autor textu nás provokuje myšlienkou, že „ideálny človek“ nie je len mýtom či fantáziou, ale dostupným horizontom pre každého z nás. Je to pozvanie k vnútornému alchymistickému procesu – premene „olova našich slabostí“ na zlato „duchovnej svätosti“. Pozvanie do priestoru pomedzi: ľudskú zraniteľnosť a božskú dokonalosť. Práve toto rozmedzie, v ktorom sa ľudské stretáva a presahuje k božskému, je tým, čo zosobňuje – „Christos“.

  « „CHRISTOS“ / Ježiš Kristus ako ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – „svätosti“ »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Typografia – Citát – Inšpirácia – Veľkonočná nedeľa – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Rodina – Rodičovstvo – Materstvo – Obrátenie – Znovuzrodenie

  « Naša téza je jednoducho takáto: ukrižovaný človek je zároveň vzkrieseným Kristom. Toto je človek Ježiš. Kristus z Písma, pre Židov kameň úrazu, pre Grékov bláznovstvo, pre históriu mýtus, a predsa Kristus je. Nech už bol Kristus pred takmer dvoma tisícmi rokmi čímkoľvek, tak je i dnes a bude po nespočetné veky – Vykupiteľom ľudského rodu. Pod pojmom ideál budeme mať na mysli dokonalosť svojského druhu: úplnú a kompletnú realizáciu všetkej možnej alebo predstaviteľnej dokonalosti, nie len výplod fantázie, ako tento pojem mnohí používajú. Kristus je ideálny človek. Ale dosiahnutie dokonalosti je dosiahnutím božskosti; a preto je ideálny človek ľudským Bohom. (s. 9) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: BUCK, Jirah Dewey. Christos – The Perfect Man is the Anthropomorphic God. New York (USA) : Hermetic Publishing Company, 1889. 30 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/christos-jezis-kristus-ako-ideal-cnostneho-cloveka-ktory-sa-zivotom-hodnotami-ake-zhmotnuje-vo-svete-navokol-seba-prekonavanim-slabosti-snazi-posunut-vlastny-rozvoj-na-uroven-svatosti/

• ▐ Zverejnené: 03/04/2026

  Základný popis

  Spoločné zdieľanie zvládania životných útrap. V kresbách stredovekých fresiek často vidíme anonymných pomocníkov – postavy v jednoduchých róbach, ktorých tváre sú skryté pod kapucňami alebo sa nám akosi vytratili počas uplynutých rokov. Možno symbolizujú každého z nás, osud, ktorý je nám daný – niesť „kríž ľudstva“ a prinavracať ho – svojim čiastočným – úsilím na cestu pravdy a krásy. Takto aj táto freska kričí do dnešného sveta o zabudnutej modlitbe, spálených sviečkach a tichých slzách – všetkých týchto momentov stratených vo vekoch, no stále prítomných – v nás.

  « Mravný imperatív: Ľudstvo napomáhajúce Kristovi niesť jeho kríž (Freska z kostola Église Saint-Pierre de Chauvigny / Francúzsko, 15. storočie) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Veľký piatok – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Humanizmus – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Spoločenská zodpovednosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: LA MAUVINIERE, Henri Labbe de. Les Villes D’art Celebres – Poitiers & Angoulême. Paríž (Francúzsko) : Librairie Renouard, H. Laurens, Éditeur; 1908. 140 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mravny-imperativ-ludstvo-napomahajuce-kristovi-niest-jeho-kriz-freska-z-kostola-eglise-saint-pierre-de-chauvigny-francuzsko-15-storocie/

• ▐ Zverejnené: 28/03/2026

  Základný popis

  V ére nepretržitých zmien, hlučného sveta a rýchlych odpovedí, sa často strácame v rozlišovaní medzi tým, čo je skutočne „vznešené“, a tým, čo je „prázdne“ – tupou snahou pri pokuse o vynútenie si pozornosť za každú cenu. Jamblichos z Chalkidy, žiak Porfyria z Tyru, nám ponúka hlboký pohľad na cestu k poznaniu a schopnosti rozoznávať podstatné od bezvýznamného. Jeho filozofia, prepojená s antickou múdrosťou, nám ukazuje, že pravá intuícia nie je vrodená, ale výsledkom spojenia s „božským“.

  « Osobný rozvoj a nadobudnutie schopnosti vidieť, čo je nízke a ničotné, a čo je naopak vznešené (Jamblichos z Chalkidy) »

  ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Antika – Filozofia – Etika – Psychológia – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Mravný ideál – Krása – Cnosť

  « Jamblichos. Tento filozof bol žiakom Porfyria z Tyru a zomrel okolo roku 333 n. l. Hovorí: „Ak sa duša povznesie k božstvám, stane sa ako-keby božskou a schopnou rozpoznať vznešené a nízke; potom nadobúda moc liečiť choroby, robiť užitočné vynálezy, zavádzať múdre zákony. Človek nemá žiadnu vlastnú intuitívnu silu; jeho intuícia je výsledkom spojenia medzi jeho dušou a božským duchom; čím silnejšie toto spojenie rastie, tým väčšia bude jeho intuícia alebo duchovné poznanie. Nie všetky vnímania duše majú božský charakter; existuje aj mnoho obrazov, ktoré sú produktom nižšej činnosti duše v jej miešaní sa so svetskými prvkami. Božská prirodzenosť, ktorá je večným prameňom života, neprodukuje žiadne klamlivé obrazy; ale ak je jej činnosť zvrátená, tak sa takéto klamlivé obrazy môžu objaviť. Ak je myseľ človeka osvetlená božským svetlom, nebeský nosič jeho duše sa naplní svetlom a žiarou.“ (s. 31) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: HARTMANN, Franz. In the Pronaos of the Temple of Wisdom (Containing the History of the True and False Rosicrucians with an Introduction into the Mysteries of the Hermetic Philosophy). Boston (USA) : Theosophical Publishing Society, 1890. 136 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/osobny-rozvoj-a-nadobudnutie-schopnosti-vidiet-co-je-nizke-a-nicotne-a-co-je-naopak-vznesene-jamblichos-z-chalkidy/

• ▐ Zverejnené: 28/03/2026

  Základný popis

  Srdce anglického vidieka a život pulzujúci v rytme prírody. Táto scéna je oslavou jari a prebúdzajúcej sa zeme. Cítiť z nej vôňu čerstvo zoranej role, sľub osiva, ktoré sa v nej už čoskoro zakorení. Dorset, grófstvo v južnom Anglicku, je známe svojou nádhernou krajinou, rozľahlými pastvinami a bohatou poľnohospodárskou tradíciou…

  « Orba v Dorsete / Anglicko (Thomas, 1905) »

  ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Viktoriánska éra

  UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: The Barnet Book of Photography. New York (USA) : Elliot & Sons, Ltd., 1905. cca. 360 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/orba-v-dorsete-anglicko-thomas-1905/

• ▐ Zverejnené: 28/03/2026

  Základný popis

  Táto ilustrácia nie je len zobrazením orby, ktorá predchádza samotnému siatiu osiva – je to oslava cyklu života. Svedectvo o tradičnom spôsobe života, kde práca bola cnosťou, pokora hodnotou a rodina základom existencie. V tomto období sa formovali mravné ideály – čistota srdca, láska k domovine a úcta ku komunite.

  « Rodina na poli v Smolenskej oblasti – „Smolenshchina“ (1871) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Feminizmus – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Národ – Slovania – Rusko

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 125: 22. máj 1871 (Zväzok 5 [V.] – No. 21). 3. ročník [III.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1871.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rodina-na-poli-v-smolenskej-oblasti-smolenshchina-1871/