Pohanstvo Značka
Stránka 1 z celkom 2 stránok.
Dokopy: 35 článkov.
▐ Zverejnené: 03/07/2026
![Pred nami sa práve predostiera psychologická mapa ľudského bytia, ktorá nám pripomína, že: pravá krása nevzniká vďaka absencii zla, ale až po konfrontácii, zápasení a jeho zvládnutí, integrácii poučení a poznania, ktoré sa nám – počas tohto procesu – podarilo nadobudnúť. Vyobrazený boj s obrami symbolizuje životný zápas o integritu vlastného „Ja“ pred tvárou sveta, ktorý nás chce fragmentizovať a rozobrať na „časti bez zmyslu“. Thor nám pripomína, že cnosť vyžaduje disciplínu, silu a odvážny krok do neznáma – tam, kde sa ideály práve vďaka nášmu svedectvu menia v živú skutočnosť.]( "„Virtus“, cnosť a sila ducha: Boží zásah pri odvracaní ničoty v krajine „Midgardu“ alebo Thor bojujúci s démonickými silami – obrami / „Jötnar“ (Norse Mythology, 1884)")
Základný popis
Pred nami sa práve predostiera psychologická mapa ľudského bytia, ktorá nám pripomína, že: pravá krása nevzniká vďaka absencii zla, ale až po konfrontácii, zápasení a jeho zvládnutí, integrácii poučení a poznania, ktoré sa nám – počas tohto procesu – podarilo nadobudnúť. Vyobrazený boj s obrami symbolizuje životný zápas o integritu vlastného „Ja“ pred tvárou sveta, ktorý nás chce fragmentizovať a rozobrať na „časti bez zmyslu“. Thor nám pripomína, že cnosť vyžaduje disciplínu, silu a odvážny krok do neznáma – tam, kde sa ideály práve vďaka nášmu svedectvu menia v živú skutočnosť.
« „Virtus“, cnosť a sila ducha: Boží zásah pri odvracaní ničoty v krajine „Midgardu“ alebo Thor bojujúci s démonickými silami – obrami / „Jötnar“ (Norse Mythology, 1884) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Peklo – Smrť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ANDERSON, Rasmus Björn. Norse Mythology or, Religion of Our Forefathers, containing Myths of the Eddas, Systematized and Interpreted with An Introduction, Vocabulary and Index. 4. vydanie. Chicago (USA) : S. C. Griggs and Company + Londýn (Anglicko) : Trübner & Co., 1884. 473 strán.▐ Zverejnené: 24/06/2026
![Keď tma dedinu zastrie a všade na nebesiach sa hviezdy zaligotajú, vtedy sa v srdciach Slovanov prebúdzajú spomienky na zvyky ich predkov. Svätojánske ľudové tradície na Slovensku. Opis starodávnych obradov pri príležitosti „Vajánuo“ (Sobotky). Pálenie ohňov na vysoko položených horských lúkach, sprevádzané tradičnými piesňami a tancom mladých šuhajov a dievčin.]( "Svätojánske slávnosti – Vajánuo – Sobotky: Ľudové obyčaje počas sviatku sv. Jána Krstiteľa na Slovensku, kde tradície sú vysokými štítmi hôr chránené vo svojej pôvodnej rýdzosti… (Vykoukal / Z časů dávných i našich, 1893)")
Základný popis
Keď tma dedinu zastrie a všade na nebesiach sa hviezdy zaligotajú, vtedy sa v srdciach Slovanov prebúdzajú spomienky na zvyky ich predkov. Svätojánske ľudové tradície na Slovensku. Opis starodávnych obradov pri príležitosti „Vajánuo“ (Sobotky). Pálenie ohňov na vysoko položených horských lúkach, sprevádzané tradičnými piesňami a tancom mladých šuhajov a dievčin.
« Svätojánske slávnosti – Vajánuo – Sobotky: Ľudové obyčaje počas sviatku sv. Jána Krstiteľa na Slovensku, kde tradície sú vysokými štítmi hôr chránené vo svojej pôvodnej rýdzosti… (Vykoukal / Z časů dávných i našich, 1893) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Folklór – Príroda – Muž a žena – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko
« Níže uvidíme, v jak různých krajinách obyčeje pálení těchto ohňů se v podstatě shodují. Nyní obraťme se k nejbližším pokrevencům svým Slovákům, kteří, mohutnými štíty svých hor jsouce chráněni, zachovali si nejeden dávný obyčej mnohem déle v původní ryzosti než my a kteří zejména vynikají bohatstvím zpěvánek tou měrou, že nemají snad obřadu, při němž by nezanotovali popěvků celou řadu. Tak děje se i při slavnosti, o niž nám tu jde. Přidržme se tu Kollára, jenž ve svých Zpěvánkách uvádí mezi mythologickými více písní spadajících a v poznámkách přimomíná, že slavnost svatojanskou sám viděl, a potvrzuje starší popis z latinské knihy Ond. Bělohorského. (Částečný popis máme také od Bož. Němcové v „Chýži pod horami“.Pálení ohňů má zde jméno Vajánuo, utvořené dle jména světcová; také v Polsce zvýklý název Sobotky není tu neznám. Ohně zapalují se na kopcích, jichž tu ovšem je na vybranou. Jak se hvězdy na nebi ukáží a tma dědiny zastře, opouští kde který šuhaj a dívčina dědinu a ubírají se na ustanovené místo. V Liptově zpívají již cestou:
„Ej, Jane náš, Jane,
kde fa páliť máme?
Na Bobrovskiej straně —
tam ťa páliť máme.
Koho oženíme?
Ďura Stefanovic.
Koho že mu dáme?
Maru Kalinovic.“Při tom již každý šuhaj přitočil se k své kochance, a se všech stran ozývá se žert a smích. Staří kráčejí vzadu podívat se na veselí mladých, jimž nikterak nejsou na překážku. Že však k obřadu tomu jíti je nutno, poučuje nás popěvek dívky zvolenské:
„Kdo na totú Sobotku nepridze,
do ročka ho hlava bolec budze.
Já na totú Sobotečku prišla,
do ročka já budu frišná.“Když dojdou temene vrchu, zapálí se oheň, k němuž několik hochů, kteří nejsou v službě milosti a tudíž ostatní mohli předejíti, hojnosť dřívi a klestí naneslo. Sotva rudý plamen v temno noční vyšlehne, zavýsknou junáci jedním rykem, až se hlas jejich od okolních hor odráží. Děvčata chytnou se za ruce a utvořivše kolo točí se kolem ohně a zpívají:
„Keby já věděla, kedy bude Jána,
ver by som nakládla na tri strany ohňa;
jedon by nakládla od slnca východu;
druhy by nakládla od slnca západu;
tretí by nakládla mojému milému,
mojému šuhajku švarnému.
Jáno, Jáno, Vajánuo!“Sotva píseň dozněla, hned některá z dívek počíná jinou:
„Jáno, Jáno, Vajánuo!
Priletěla holubica v čas ráno,
priletěla druhá
z červeného krúha,
priletěla tretia
zo zahrady z kvieťa —
Jáno, Jáno, Vajánuo!“V Šárišské stolici zpívají děvčata:
„Červený pohar horí,
s červenými jahodami;
a kto že ho hasic budze,
keď tam parobků nebudze?
Krásné děvočky ho hašá,
u vienočkoch vodu nošá;
kelo v tým vienočku vody,
telo v děvočce cnoty.“A hoši jim touž notou odpovídají:
„Červený pohar horí,
s červenými jahodami;
a kto že ho hasic budze,
keď tam děvoček nebudze?
Krásní parobci ho hašá,
u pokretkoch vodu nošá;
kelo v tej pokretce vody,
telo v parobkách svobody.“Staří zatím stojíce v kupách podél ohně vzpomínají svých mladých časů, pozorují tvořící párky a rozhlížejí se po vůkoli. Hle, jak rozkošný obraz naskytá se jich zraku! Co dědin kolem, všude na vyšinách ohně planou, rudý jejich lesk kmitá se noční temnotou, jakoby utlumiti chtěl třpyt hvězd na obloze, osvěcuje jen z pola stromoví a křoví nedaleko na svahu rostoucí, plnou září vrhá v radnostná líce děvušek a šuhajů, kteří v družném reji v kole se pohybují. S blízkých vrhů slyšeti až sem výskot i zpěv — dále již jen postavy rytmicky kolem ohňů se točící lze spatřiti, a na konci obzoru, kde táhlé údolí volnější rozhled dopouští, kmitají se ohňové jako drobné světlušky. Což divu, že za takové velebné noci, pozoruje mocné kontrasty jasna a temnoty, stoje na vyšinách, a tím jakoby nebi blíže se nalézaje, člověk takřka mimoděk vbájil si ve přírodu jej obkličující síly nadobyčejné a oživil jí bytostmi nadpřirozenými. Lid stále s přírodou stýkající ukázal tím jen, jak nitro jeho oplývá ryzí poesií.
Však vizte, hranice prohořevši již klesá; několik junáků ruče chápe se hořících hlavní a hbitou rukou vyhazuje v závratnou výši, že potom jako padající hvězdy klesají k zemi. A již hoši i dívky přes oheň skákají, snažíže se co nejdále doskočiti, škádlení a smíchu při tom není konce. Otažte se tam roztomilé dívčiny, proč že oheň přeskakuje. „Za to, co by člověk rád, aby se mu podařilo,“ poučí vás. Přeskočí-li šťastně, podaří se, upadne-li, nezvede se mu. A tak dívka přeskakuje, aby měla dlouhý len, ale také aby jí vyvolený hoch miloval, milovaný aby byl věren, ba přeskakuje i tatíčkovo i matčino zdraví. – Než tu již některý šuhaj nese z lesa plničkou náruč nového dříví, oheň zase vesele vzlápolá, mládež znova pouští se do kola a nová píseň line se v tichou noc:
„Kladzeme my Sobotečku
s rozmarijou izopečku;
kto na našu Sobotku nepridze,
do roka hlava bolec budze.
Naše Sobotečka jasná,
pri něj čeladočka krásná;
a Hencovská taká tmavá,
a pri něj čelad plugavá.“Vidíte, již se sebevědomí šibalové samého čtveráctví sousedům posmívají. – A tak řine se píseň za písní, nové a nové vzbuzujíc veselí; již dávno hodina duchů odbila, když oheň na dobro uhasíná a mladí i staří vracejí se k dědině. Že duchů jím báti se netřeba, slyšeli jsme již svrchu. Ostatně „na svatého Jana – není noc žádná“, snadno tedy dočkatí se při ohni ranních červánků. (Vykoukal,
s. 213-217) » ZDROJ: VYKOUKAL, František Vladimír. Z časů dávných i našich (obrázky zvykoslovné a kulturní). Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Dr. Frant. Bačkovský, 1893. 264 strán.▐ Zverejnené: 23/06/2026
![Prepis textu z „History of Russia“ od anglického historika Williama Tookeho (1800). Ten pre nás vykresľuje fascinujúci kontrast medzi Perúnom – kráľom bohov, ktorý riadi svet z pozície neúprosnej moci a Kupalom, dobrotivým strážcom zeme. Kupalo nie je bohom boja; je božstvom bytia. Mladí ľudia tancujúci okolo ohňov, nesúci na sebe všelijaké kvetinové zdobenia, sa neoddávajú rytmov prázdnej zábavy. Vo svojich mysliach sa niekde na kolektívnej úrovni synchronizujú – pripomínajú si prirodzený rytmus prírody, ktorého sú oni samotní súčasťou, z ktorej vyšli, a kam sa jedného dňa prinavrátia…]( "Kupalo – slovanský boh plodov rodiacej zeme, letný slnovrat a oslavy mladých ľudí oboch pohlaví na jeho počesť (William Tooke, 1800)")
Základný popis
Prepis textu z „History of Russia“ od anglického historika Williama Tookeho (1800). Ten pre nás vykresľuje fascinujúci kontrast medzi Perúnom – kráľom bohov, ktorý riadi svet z pozície neúprosnej moci a Kupalom, dobrotivým strážcom zeme. Kupalo nie je bohom boja; je božstvom bytia. Mladí ľudia tancujúci okolo ohňov, nesúci na sebe všelijaké kvetinové zdobenia, sa neoddávajú rytmov prázdnej zábavy. Vo svojich mysliach sa niekde na kolektívnej úrovni synchronizujú – pripomínajú si prirodzený rytmus prírody, ktorého sú oni samotní súčasťou, z ktorej vyšli, a kam sa jedného dňa prinavrátia…
« Kupalo – slovanský boh plodov rodiacej zeme, letný slnovrat a oslavy mladých ľudí oboch pohlaví na jeho počesť (William Tooke, 1800) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Folklór – Príroda – Muž a žena – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
« Ak sa Perún, vládca bohov, prezrádzal iba hrôzostrašným hromobitím, ak jeho sviatky boli často krvavé, KUPALO, ktorému sa po ňom dostávalo najväčšej úcty, bol miernym a dobrotivým božstvom, uctievaným uprostred hier a slávnostných zábav. Bol to boh, ktorý dohliadal na úrodu zeme; a jeho sviatok sa slávil na začiatku leta, 24. júna. Mladí ľudia oboch pohlaví, ozdobení vencami a girlandami kvetov, sa stretávali a tancovali na otvorených stráňach polí, obratne preskakujúc ohne, ktoré si na túto príležitosť zakladali. Na každej tvári sa zračila radosť a smiech vidiečanov prerušoval len hluk piesní, v ktorých sa často opakovalo meno „Kupalo“. (Pred)večer tohto sviatku sa, podľa Lomonosova [pravdepodobne Mikhail Lomonosov, pozn.], trávil hodovaním, zapaľovaním ohňov a tancom okolo nich. (Tooke,s. 92) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: TOOKE, William. History of Russia from the Foundation of the Monarchy by Rurik to the Accession of the Catherine the Second (In Two Volumes – Vol. I.) Londýn (Anglicko) : T. N. Longman and O. Rees, 1800. 503 strán.▐ Zverejnené: 23/06/2026
![V centre kompozície stojí duchovný a jeho gesto rukou je smerované k nebesiam, no jeho prítomnosť je pevne zakotvená v starobylej zemi Slovanstva. Obrázok zobrazuje byzantský procesný dvojkríž a ortodoxných duchovných sprevádzaných ľudom v období letného slnovratu, keď sa kresťanská tradícia sv. Jána Krstiteľa preplietala s folklórnymi rituálmi slovanského božstva Kupalu a centrom tohto diania boli potoky a brehy riek. Ľudia sa tu na jednej strane klaňajú pred božským poriadkom (procesiou), no zároveň sú neoddeliteľne viazaní k elementárnym silám slnka a vody.]( "Byzantský dvojkríž na čele sprievodu oslavujúceho sv. Jána Krstiteľa: „Das Kupalo – oder Johannisfest in Kosino (Rußland)“ [Emil Steinmann / Illustrirte Zeitung, 1873]")
Základný popis
V centre kompozície stojí duchovný a jeho gesto rukou je smerované k nebesiam, no jeho prítomnosť je pevne zakotvená v starobylej zemi Slovanstva. Obrázok zobrazuje byzantský procesný dvojkríž a ortodoxných duchovných sprevádzaných ľudom v období letného slnovratu, keď sa kresťanská tradícia sv. Jána Krstiteľa preplietala s folklórnymi rituálmi slovanského božstva Kupalu a centrom tohto diania boli potoky a brehy riek. Ľudia sa tu na jednej strane klaňajú pred božským poriadkom (procesiou), no zároveň sú neoddeliteľne viazaní k elementárnym silám slnka a vody.
« Byzantský dvojkríž na čele sprievodu oslavujúceho sv. Jána Krstiteľa: „Das Kupalo – oder Johannisfest in Kosino (Rußland)“ [Emil Steinmann / Illustrirte Zeitung, 1873] »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Kresťanstvo – Byzancia – Ortodoxia – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Illustrirte Zeitung / 12. Juli 1873 – № 1567). Lipsko [Leipzig, pozn.] (Nemecko) : Johann Jakob Weber, 1873.▐ Zverejnené: 22/06/2026
![Prvky kresťanskej tradície a staroslovanského pohanstva vo forme poetického „etno-dokumentu“. Nazrite do tajov hlbokého prepojenia našich slovanských predkov s prirodzeným cyklom prírody. Svätojánska noc v tomto texte pripomína staré mytologické príbehy previazané s obdobím letného slnovratu, kedy sa verilo v magickú silu rastlín, oživujúcu a ozdravujúcu silu vôd – v podobe rôznych prameňov a potôčikov, no a v neposlednom rade v očistnú silu ohňa.]( "Kupala – Sobotka – Svätojánska noc v šarišskej stolici: „Kúpala sa svätá Anna…“ (Ján Kollár / Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách, 1834)")
Základný popis
Prvky kresťanskej tradície a staroslovanského pohanstva vo forme poetického „etno-dokumentu“. Nazrite do tajov hlbokého prepojenia našich slovanských predkov s prirodzeným cyklom prírody. Svätojánska noc v tomto texte pripomína staré mytologické príbehy previazané s obdobím letného slnovratu, kedy sa verilo v magickú silu rastlín, oživujúcu a ozdravujúcu silu vôd – v podobe rôznych prameňov a potôčikov, no a v neposlednom rade v očistnú silu ohňa.
« Kupala – Sobotka – Svätojánska noc v šarišskej stolici: „Kúpala sa svätá Anna…“ (Ján Kollár / Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách, 1834) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Kresťanstvo – Pohanstvo – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – História medicíny – Psychológia – Znovuzrodenie
ZDROJ: KOLLÁR, Ján. Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách gak pospolitého lidu tak i wyššjch stawů, sebrané od mnohých, w pořádek uwedené, wyswětlenjmi opatřené a wydané. Budín (Rakúsko-Uhorsko) : Král. Universická tiskárna, 1834. 456 strán.▐ Zverejnené: 22/06/2026
![Vyobrazenie stránky historického dokumentu pochádzajúceho z básnickej antológie dokumentujúcej staré slovanské zvyky a niekdajšiu vieru v pohanských bohov u Slovanov. V týchto veršoch z roku 1841 sa prebúdzajú slávne (svätojánske) ohne, ktoré horeli na poliach, pričom v tých časoch ešte stále dôvetkom a s venovaním slovanskému božstvu rodiacej zeme – „Kupalovi“. Oheň tu nevystupuje ako zničujúci element, ale v pozícii prostriedku očistenia – transformácie seba samého.]( "Svätojánska noc a preskakovanie očistných plameňov: „Perunovi česť i sláva! Svätý oheň pre Kupala!“ (1841)")
Základný popis
Vyobrazenie stránky historického dokumentu pochádzajúceho z básnickej antológie dokumentujúcej staré slovanské zvyky a niekdajšiu vieru v pohanských bohov u Slovanov. V týchto veršoch z roku 1841 sa prebúdzajú slávne (svätojánske) ohne, ktoré horeli na poliach, pričom v tých časoch ešte stále dôvetkom a s venovaním slovanskému božstvu rodiacej zeme – „Kupalovi“. Oheň tu nevystupuje ako zničujúci element, ale v pozícii prostriedku očistenia – transformácie seba samého.
« Svätojánska noc a preskakovanie očistných plameňov: „Perunovi česť i sláva! Svätý oheň pre Kupala!“ (1841) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Psychológia – Znovuzrodenie
« Čiu slávu zvestujú — čiu?
„Perunovi česť i sláva!
Svätý oheň pre Kupala!“
[…]
Koleso za kolesom sa rúti, –
ľud tancami bohov slávi!
Krásavice – v kvetoch, vencoch;
predvádzajú sa s rumencom.
A mládenci zdatní, živí,
od pokusu až po skusy,
cez ohniská robia skoky:
vietor za vetrom ich do polí ženie –
tlesk, – to smiech, – to bozkávanie…
[…]
Lado! Lado! Oj, Kupalo!
Aby nám sa dobredialo! » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: Poezia Bohdana Zaleskiego. Paríž (Francúzsko) : Bourgogne i Martinet, 1841.▐ Zverejnené: 07/05/2026
![]( "Severská mytológia: Odin – boh múdrosti, života a smrti, sprievodca ľudských duší, so svojimi vernými spoločníkmi – Huginn a Muninn, Geri a Freki (1900)")
Základný popis
Odin – nie ako búrlivý bojovník Valhally, ale ako tichá postava, strážca. Sedí tu na svojom tróne. Jeho tvár nesie vrásky času – mapu príbehov roznášaných vetrom do celého sveta. Jeho oči vidia to, čo tie ľudské nikdy nezmôžu: cesty ľudských osudov prepletených priadzou smrti…
« Severská mytológia: Odin – boh múdrosti, života a smrti, sprievodca ľudských duší, so svojimi vernými spoločníkmi – Huginn a Muninn, Geri a Freki (1900) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Rozprávka – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: LITCHFIELD, Mary Elizabeth. The Nine Worlds (Stories from Norse Mythology). Boston (USA) a Londýn (Anglicko) : Ginn & Company, 1900.163 strán.▐ Zverejnené: 06/05/2026
![]( "Zvyky a tradície Srbska: Privolávanie dažďa a Dodola / Perperuna – Pohanský rituál Slovanov z Balkánu (Friedrich August Schlegel)")
Základný popis
Dodola / Perperuna – pomenovania evokujúce silu prírody. Nie sú to len názvy niektorého z božstiev, sú priamou personifikáciou ľudskej túžby po vode v obdobiach sucha, modlitbou za úrodnú zem, nádejou na prežitie komunity. Takéto starodávne rituály neboli iba magické praktiky – boli hlboko zakorenené v každodennom živote ľudí, spojené s ich prácou na poliach, rodinnými tradíciami a strachom z hladu, ktorí neraz končil smrťou niektorého člena rodiny. V dnešnom svete, odtrhnutom od rytmov sezón, ktorý sa čoraz viac presúva za obrazovky mobilných telefónov, do prostredia chladných technológii, nám tento obraz rozpráva príbeh o našej zabudnutej podstate a nemennej závislosti od darov zeme.
« Zvyky a tradície Srbska: Privolávanie dažďa a Dodola / Perperuna – Pohanský rituál Slovanov z Balkánu (Friedrich August Schlegel) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 8. augusta 1892 [8-го августа 1892] (Zväzok 48 [XLVIII.] – No. 1229). 24. ročník [XXIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1892.▐ Zverejnené: 05/05/2026
![]( "Tradičné stavanie mája a tanec okolo neho v Sedmohradsku / Transylvánia (1907)")
Základný popis
Unikátne zdokumentovanie zvykov ľudovej kultúry z obdobia Rakúsko-Uhorska. Odraz mnohých generácií, ktoré krúžili okolo „tohto istého“ stromu. Pripomienka toho, ako naši predkovia žili v nezlomnom súlade s prírodou a niekedy sa s ňou, i takýmto spôsobom, snažili „vyjednávať“.
« Tradičné stavanie mája a tanec okolo neho v Sedmohradsku / Transylvánia (1907) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Jar – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Rakúsko-Uhorsko
UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Nr. 12, 1907. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1907.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/tradicne-stavanie-maja-a-tanec-okolo-neho-v-sedmohradsku-transylvania-1907/
▐ Zverejnené: 25/04/2026
![]( "Slovanská mytológia: „Leshy“ / „Lesnik“ – Lesný duch (lesoduch), lesný muž (Nikolay Karazin, 1874)")
Základný popis
Tam, kde slnečné lúče len veľmi neochotne prenikajú cez husté koruny vysokých stromov, v týchto tmavých tieňoch a zákutiach lesného kráľovstva žije jeho starostlivý panovník, strážca a verný ochranca, záhadná postava slovanskej mytológie, lesný muž, azda lesný duch – „Leshy“, ktorý dozerá na každého návštevníka týchto posvätných priestorov a dožaduje sa znamenitej úcty k prírode. Ak niekto nekoná podľa tejto zásady, takého „Leshy“ okamžite – a hrozivo – strestá…
« Slovanská mytológia: „Leshy“ / „Lesnik“ – Lesný duch (lesoduch), lesný muž (Nikolay Karazin, 1874) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Rozprávka – Národ – Rodoľubstvo – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Niva [Нива] / No. 10 – 1874. Petrohrad (Ruské cisárstvo) : Adolf Fyodorovich Marx Publishing and Printing Company, 1874.▐ Zverejnené: 25/04/2026
![]( "Waleský folklór: Gwyllion – Legenda o starej žene z hôr, ktorá sa snaží zmiasť pocestných (Thomas Henry Thomas, 1880)")
Základný popis
„Gwyllion“ – viac ako povera predávaná z generácie na generáciu? Alebo len zrkadlenie – projekcia vlastných obáv? Niekde hlboko vo waleských horách sa už po stáročia – vraj – prechádza postava stareny, ktorá sa snaží zmariť ľudské životy…
« Waleský folklór: Gwyllion – Legenda o starej žene z hôr, ktorá sa snaží zmiasť pocestných (Thomas Henry Thomas, 1880) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Rozprávka – Národ – Rodoľubstvo
« „Gwyllion“ sú ženské víly s desivými vlastnosťami, ktoré strašia po opustených cestách vo waleských horách a zvádzajú nočných tulákov. Do istej miery pripomínajú Hekaté [Hecate, pozn.] z gréckej mytológie, ktorá sa vznášala na búrke a bola čarodejnicou hrôzostrašného vzhľadu. Waleské slovo „gwyll“ sa používa v rôznych významoch na označenie tmy, tieňa, súmraku, čarodejnice, víly a škriatka, ale jeho špecifický význam sa vzťahuje práve na tieto horské víly s pochmúrnymi a škodlivými móresmi, na rozdiel od „Ellyllon“ z lesných čistiniek a roklín, ktoré sú zvyčajne dobrotivé. „Gwyllion“ nadobúdajú výraznejšiu individualitu pod inými menami… […] …v prestrojení strašila na hore Llanhyddel v Monmouthshire. Bola to postava chudobnej starej ženy s podlhovastým štvorhranným klobúkom, popolavými šatami, zásterou prehodenou cez plece, s hrncom alebo dreveným krčahom v ruke, s akým si chudobní ľudia zvyknú chodiť po mlieko, vždy idúca pred pocestným a niekedy naň kričiaca… […] Tí, ktorí mali to šťastie naraziť na takéto zjavenie, či už v noci alebo počas hmlistého dňa, tí sa takmer vždy stratili, hoci cestu, po ktorej šli poznali dokonalo. Niekedy začuli jej výkrik… no nikoho navôkol nevideli. Dokonca aj obyvatelia žijúci v blízkosti tejto hory, idúc v noci po uhlie alebo vodu, aj týchto zvykne preľaknúť hlasitý nárek v ich blízkosti, no hneď nato ho počujú odniekiaľ z diaľky, akoby bola [táto dáma] odrazu na opačnej hore, niekde vo farnosti Aberystruth. […] Keď sa ľudia po prvýkrát stratili a uvideli ju pred sebou, zvykli sa k nej ponáhľať a snažili sa ju dobehnúť, domnievajúc sa, že je to žena z mäsa a kostí, ktorá ich môže naviesť na správnu cestu; nikdy ju však nedokázali dobehnúť a ona sa nikdy neotočila; takže ešte nikto nikdy nevidel jej tvár.
(s. 49-50) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SIKES, Wirt. British Goblins – Welsh Folk-lore, Fairy Mythology, Legends and Traditions (with Illustrations by T. H. Thomas). Londýn (Anglicko) : Sampson Low, Marston, Searle & Rivington; 1880. cca. 444 strán.▐ Zverejnené: 01/04/2026
![]( "Veľkonočné maľované vajíčka ako symbol „vnove pučiaceho“ života: Pohanská minulosť a tradičné zvyky Slovanov, Slavianov (Socháň – Slovenské pohľady, 1887)")
Základný popis
Veľká noc – sviatok plný symboliky, ktorý v sebe ukrýva odraz pohanskej minulosti našich predkov a ich hlbokú úctu k prírode. V roku 1887 Pavol Socháň, vo svojom článku pre „Slovenské Pohľady“, rozkrýva tajomstvo veľkonočných maľovaných vajíčok, nielen ako krásny ľudový artefakt, ale aj ako posvätnú ozvenu pučiaceho života a materstva.
« Veľkonočné maľované vajíčka ako symbol „vnove pučiaceho“ života: Pohanská minulosť a tradičné zvyky Slovanov, Slavianov (Socháň – Slovenské pohľady, 1887) »
ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Jar – Príroda – Materstvo – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Galícia – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni
« Veľkonočné maľované vajíčka.
Pohanskí predkovia naši zbožňovali prírodu. Každý jej nevyzpytateľný zjav budil v nich obdiv a úctu. Tak povstalo božstvo, povstaly povery. Náhľadom a citom svojim výrazu dávali v slávnosťach a jejich obradoch, povesťach, piesňach, hrách atď. Takýchto zvykov a pover z pohanskej mythologie zachovalo sa mnoho až na naše dni.
Dosiaľ zachovaný zbytok pohanského mythu je i oslavovanie prebúdzajúceho sa jara, s ktorým nastáva nové svetlo, nový život, úroda a hojnosť v prírode. Veľkonočnú slávnost zapríčinilo víťazstvo teplej, letnej moci nad mocou chladnou, zimnou. Takýto prejav prírody znázornilo si ľudstvo dramaticky a utvorilo si hry, baby a symboly. Kresťanské duchovenstvo úmyselne ponechalo národom mnohé zvyky pohanské, alebo jich nahradilo novými náboženskými slávnosťami, alebo jich aspoň do spojenia s nimi priviedlo.
Pohanské obyčaje, ktoré sa na pohanskú slávnosť vzťahujú, preniesly sa i do našej Veľkej noci, avšak behom času buďto vytvorené boly, alebo samy sebou vymizely. Pohanská slávnosť pri vzniku jara pozostávala, jak nám to i naše dosiaľ zachovalé zvyky na Slovensku svedčia, z toho, že zimu jako babu (Morenu, Mamurienu) ustroja zo starých šiat a slamy, vztýča ju na žrďku a nesú so spevom dolu dedinou k rieke lebo močiaru, kde ju roztrhajú a do vody hodia; na to slávi sa donášanie nového jara. Kresťanské duchovenstvo netrpelo tento zrejme pohanský obyčaj na samú Veľkú noc, preto preložený bol do prostried pôstu na smrtnú a kvetnú nedeľu. Avšak predsa mnohé pohanské zvyky z tejto slávnosti pestujú sa dosiaľ na Veľkú noc.
Na tento sviatok na svitaní načierajú ľudia vodu z potoka, ktorá má na nejaký čas zázračnú liečivú moc, tak že zachráni mladým ľuďom pleť od vrázkov a od pieh a vyhojí mnohé nemoce. Naše dievčatá zjednávajú si krásu tým spôsobom, že za svitania v potoku umývajú sa.
Niekde chodia niekoľkí parobci spolu hneď za zory, prekvapujú frajerky svoje vo spaní a oblievajú jich vodou, lebo hádžu do potoka, alebo vyvedú ku studni. Deje sa to obyčajne násilne, aspoň deva musí sa statočne brániť. Keď mládencom odolá a vymkne sa jim z hrsti, majú z toho posmech a ona slávu.
Na Pokučí [Pokutie, pozn.] v Haliči shromaždujú sa spríbuznené dorastlé devy pred východom slnca a idú ku riekam a rybníkom. Tam očakávajú príchod zornice. Jaknáhle táto ukáže sa na obzore, zhadzujú zo seba všetky šaty, skočia do vody, rozpustia vlasy z vrkočov a každá na východ obrátiac sa, volá:
„Vodane! na tobi rusu kosu (vrkoč),
daj mini divoču krásu;
daj krásu denyci,
by’m bula borzo mołodýci.“V Lužici dievčatá naberajú si vody do nádob a umyjú sa doma; na ceste ku potoku nesmie žiadna ani hlesnúť. V Čechách kúpajú sa i mládenci,aby boli silní. V Haliči kúpajú sa ostatne aj vydaté ženy, ba docela, vraj, i baby, ale z príčin podstatne iných. Dievky púšťajú svoje vlasy po prúde, a podávajúc jich Vodníkovi robia to asi z tej príčiny, jako dievky moravsko-slovenské, ktoré jich na veľký piatok pod vŕbami rozčešávajú, aby maly vlasy dlhé.
Malí chlapci pripravujú si barvenú a voňavú „vôdku“ do sklenice alebo džbanku a chodia za rána svoje rovesnice oblievať („kúpať”), za čo dostávají jako odmenu peniaz alebo koláče, ovocie a — maľované vajíčka. Ale aj starší mužskí oblievajú v dome a inde ženské mladé i staré. Miesto kúpačky je v obyčaji na mnohých stranách „šibačka“ prútami, trstenicami alebo pletenými korbáčikami. V niektorých dedinách v Haliči zapaľujú na Veľkú noc na cintorínoch ohne, ktoré hasia na úsvite alebo dopoludnia nasledujúceho dňa.
Netreba dokladať, že kuchyňa na Veľkú noc mnoho dobrého pripravi. Pečú sa koláče, robia klobásy, smaží sa pečienka, varia sa vajcia. V Čechách pečú sa „mazance,” v Haliči „paski” (paschy). V mnohých slavianskych zemiach bývajú na Veľkú noc pravé hody.
Avšak ku najcharakteristickejším pozostatkom pospolitých veľkonočných zvykov patria veľkonočné vajcia. Nielen že vajcia primerane hodia sa jako symbol prebúdzajúceho sa života vtákov do jari, ale je to najvýmluvnejší symbol zo svojho úkrytu vnove pučiaceho sa jarného života vôbec. Nie je to tedy nahodilé, že východní Slaviani vianočné vajcia do chrámu prinášajú a kňazmi posviacať si dávajú a že si známi medzi sebou vajcia na poly delia a požívajú. (Vajcia tieto obyčajne maľujú sa a všelijak ozdobujú, čo na sviatočnú úpravu bezbarevných sliepačích vajec poukazuje. Ostatne pestrosť znamená naproti jednotvárnosti zimnej jarnej symboliku.)
Vajcia varia sa na tvrdo a barvia sa rozmanitými látkami. Ľud zná od zelenej trávy počínajúc celý rad barvidiel prirodzených. Ornamenty, jakými ľud slaviansky veľkonočné vajcia podľa dávneho spôsobu pečlive ozdobuje, sú nielen interessantné a originálne, ale i pre naše ornamentálne umenie vôbec veľmi dôležité. Ony konajú znamenitú službu pri porovnaniach s ornamentami inej techniky, ktorým náramne podobajů sa a jich dopĺňujú, ale i mnohé motívy nám objavujů, ktoré inde nenachodíme. Dôležite sú i z toho ohľadu, že v mnoných krajoch, kde ľud zabudol alebo ani nevedel vyšívať, dovede veľmi krásne vajcia ornamentovať.
Prostriedkov k takému zdobeniu vynášiel si ľud veľmi mnoho. Najstarší spôsob je maľovanie („písanie“) drievkom a nanášanie vosku pomocou brka alebo ostrokončitej rúročky na miesta, ktoré sa pred základnou barvou zachrániť majú. Jednoduchší sposob je škrabanie špendlíkom, ihlou alebo nožíkom; najnovši je však lebtanie lučavkou (Scheidewasser).
Barvitosť býva veľmi rozmanitá a rôznych odtienkov, tak tiež i ornamenty sú rozličného druhu a prekrásnych motívov. Najrozšírenejšie lebo najľahšie sú ornamenty lineálne a geometrické, ktoré sa nápadne shodujú s ornamentami vyrezávanými do dreva, práve tak, jako s ornamentami vypilovanými, vypaľovanými a olovom vylievanými „karbíkami.“ Niektoré takéto vajcia vypadajú jako slabý relief, iné zase prekvapují svojou malebnou a krásne súladnou mosaikou. Veľmi obľúbené sú pravidelne stylisované motívy rastlín, menovite roztomilé sú tulipány, klinčeky, ruže, jabĺčka, ktoré sú úplne podobné vyšívaným. Kohúti, orly, pávy, jelene, baránky, kone a iné živočíchy rady zobrazujú naše národné umelkyne, tak tiež i rozličné ľudské figúry, celé milostné prejavy. Srdce hrá veľkú rollu a pečlivo prevedené býva zvlášte vtedy, keď má niečo takého prezradiť, čo ústa nie sú tak ľahko vstave urobiť. Časté sú i osobné mená, porekadlá, pesničky, zdravice, verše, pravda nie bez úhony kaligrafickej a orthografickej.
Vajcia takto upravuje si najviac mládež, ale obyčajne, jako je to i s vyšívaním, s ktorým „švadlený“ alebo „švajky” najviac sa zaoberajú preto i najkrajšie prevedú, i v tomto páde dávajú si takýmto zkúseným a vycvičeným dievkam a ženám vajíčka „vypisovať“, za čo jim jako odmenu všeličo „do domu“ dávajú, už či sú to vajcia, strova, múka alebo niečo podobného, alebo platia sa jim peniazmi.
Dnes krásny zvyk tento zaniká. Na úpadok poukazuje i priliepanie v sklepe kúpených obrázkov na vajíčka, ba ujímajú sa už i z papieru, cukru, čokolády napodobňované. Maľovanými vajíčkami odmeňujú devy svojich „kupačov.“ Preto v každom dome, kde majú dievča, stojí na stole misa s nakopenými maľovanými vajcami, ktorými kupáčov podeľujú. A síce dľa toho, kto je príbuznejší, známejší alebo milší, obdrží viac a krajších (a môže si i sám vybrať), jako „vzdialenejší.“ Pre „vítaných“ alebo tých najmilšich, nádejných nachystajú tie „najonakvejšie.“ Svojmu frajerovi pripraví deva to nanajkrajšie vajíčko a dáva mu ho „ukradomky.“ Maľovanie a rozdeľovanie velikonočných vajec je zvykom mnohých národov. Ornamentovanie však nikde nie je tak rozšírené a do istého stupňa dokonalosti vyvinuté, jako u Slavianoν.
P. B. Socháň. »
ZDROJ: SOCHÁŇ, Pavol. Veľkonočné maľované vajíčka. / Slovenské pohľady (Ilustrovaný časopis pre literatúru, vedu, umenie a politiku) – 25. júna 1887, Číslo 6. 7. Ročník. Turčiansky Sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko), 1887.▐ Zverejnené: 31/03/2026
![]( "Vajnorské dievčatá a chlapci pre farou vo Vajnoroch (1907)")
Základný popis
V tomto článku odkrývame zabudnuté ozveny jari prostredníctvom svedectiev zaznamenaných v niekdajšom časopise „EVA“. Spoznajte detskú radosť z prvej jarnej piesne, farebný svet maľovaných kraslíc a úctu ku kresťanskej tradícii Kvetnej nedele. Objavte symboliku „zimnej pani“ a jej spojitosť s pohanskými koreňmi slovenského folklóru. Tento článok je poetickou cestou do srdca Slovenska, kde sa prelínajú viera, národná kultúra a harmónia s prírodnými cyklami.
« Kvetná nedeľa a Vajnory v roku 1907 »
ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko
« Zvláštní radosti a potěchy zažili jsme s vajnorskými dětmi v poledne a odpoledne na Květnou neděli. Co mi Juriga [kňaz Ferdinand Juriga – slovenský národný buditeľ, pozn.] v dopise sliboval, vyplnilo se. Byli jsme právě u oběda, když před farou nastal jakýsi šum a ruch a za chvíli zazněl dětský zpěv:
„Veľká noc má milá;
kdes tak dlho bola?
V záhrádke zelenej
ruky, nohy myla,
aj venečky vila
z bilej růže červenej,
aj z modrej ľalije, alleluja.Pozdrav nás Maria,
ty’s krokom kročila,
syna porodila,
syna Jezu Krista
ó Matičko čistá.Ó vtáčku, vtáčku,
moj milý Bože,
ke by si ty moj bol,
nedala by ta, moj,
moj milý Bože,
po poli lietat’,
lež bych ťa dala,
moj milý Bože,
do klietky sedat’.“Po tom zpěvu vyšli jsme před faru a zde plno dětí, děvčátek, které stály před farou seskupeny kolem máječku, pestro ozdobeného pentlemi, řetězci papírovými a hlavně kraslicemi prázdnými (vyfouknutými) a všelijak zdobenými. Kraslice tyto náležej mezi úpadkové, nejsouce malovány ani rýsovány, nýbrž rozličnými pestrými látkami a hlavně „pukem“ (duší z bezu) obkládány. Ale i tato úprava jest originelní a zvláště půvabnou se jeví na červených srdcích, které děvčátka při tomto obřadném zvuku odevzdávají hlavně p. farářovi a p. rektorovi (učitele). »
![]( "Vajnorskí šuhaji a speváci pred školou (1907)")
![]( "Mládež vajnorská pred farou s kňazom Ferdinandom Jurigom (1907)")
![]( "Tri vajnorské matky so svojimi deťmi (1907)")
![]( "Vajnorské dievčatka s „kozlátky“ („kočičkami“), bahniatkami (1907)")
![]( "Vajnorské dievčence – apolenky vajnorské (1907)")
UPOZORNENIE: Fotografie retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila ich ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: EVA – Sborník pro vzělání, umění a zábavu / Květen-Červen, Číslo 3. 4. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1907. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kvetna-nedela-a-vajnory-v-roku-1907/
▐ Zverejnené: 30/03/2026
![]( "Kvetná nedeľa (Igor Pálmayi, 1935)")
Základný popis
Kvetá nedeľa nie je len kresťanskou tradíciou. Ako to už býva, na Slovensku – ale aj v ostatných slovanských, prípadne geograficky a kultúrne blízkych krajinách – zahŕňa taktiež mnohé zvyky súvisiace s pohanstvom a vierou v rôznorodé prírodné sily. Takto sa Kvetná nedeľa stáva i dnes echom predkov – dávnych Slovanov (v tom našom prípade), ktorí tak ako my dnes, rovnako i oni v minulosti, slávili nové „rozkvitnutie života“ všade navôkol.
« Kvetná nedeľa (Igor Pálmayi, 1935) »
ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko
« Deň sv. Jozefa je predzvesťou jari a po ňom najbližšia nedeľa Kvetná je prívetom jari. Kvetná nedeľa má názvisko od kvitnúcich vetvičiek (kočičiek), ktoré sa v ten deň svätia na pamiatku príchodu Pána do Jeruzalema, pri ktorom ľud ho oslavoval a prestierajúc svoje rúcha na zem, radostne ho vítal, hádžúc mu na cestu rozkvitlé vrbové prútie.
Na Kvetnú nedeľu pred každým kostolom, pred každým obchodom predávajú ženičky jarné kvieťa, ktoré v kostole posvätené, domov sa odnášajú ako prvá, posvätená zvesť jari a božieho požehnania. Zvlášte ľud vidiecky kladie toto kvieťa za obrážteky, do stodoly, do zbožia, a sena, aby chránily úrodu pred skazou. Domácí príbytok chrania od choroby, bied a hladu a niekde tiež zjedia posvätené mačičky, aby sa uchránili od zleј choroby. Jie sa na lačný žalúdok, to vraj nikdy nepríde na nich zimnica. Táto viera a zvyk oslavovať príchod Krista je rozšírená na celom svete a na Kvetnú nedeľu teší sa mládež i stárež kresťanská.
Na Slovensku v niektorých krajoch, kde sa ešte zadržujú tradičné obyčaje, vychádzajú dievčence z domu s pristrojeným „novým letom“ t. j. s vrbovou vetievkou alebo smrekovym stromčekom, ozdobeným partami a vyfuknutými kraslicami a za veľkého jasotu a nadšenia vynášajú z dediny ďaleko za humná a tak vítajú nové leto. Tento pekný zvyk snúbi sa ešte s inou radostou, ktorá čo chvíľa nadchodi: sú to veľkonočné oblievačky, najväčšia radosť vidieckej mládeže. To každé dievča musí byť vykúpané, inaк by ani nevedelo, že sú sviatky. No Kvetná nedeľa je tu, kiež aj s ňou príde nádej na skutočné požehnania, ktoré je našmu svetu toľme
treba. » ZDROJ: PÁLMAYI, Igor. Kvetná nedeľa. / Hvězda československých paní a dívek – Číslo 15 (499), 1935. Praha (Česko-Slovensko) : Melantrich, 1935.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kvetna-nedela-igor-palmayi-1935/
▐ Zverejnené: 30/03/2026
![]( "„Lidové obyčeje na květnou neděli…“ (Vídeňské noviny, 1939)")
Základný popis
Vydajte sa s nami do archívu „Vídeňských novín“ a objavte zabudnuté zvyky – od spievajúcich detí na Kolínsku, až po „smrtku“ pripomínajúcu pominuteľnosť života…
« „Lidové obyčeje na květnou neděli…“ (Vídeňské noviny, 1939) »
ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania
« Lidové obyčeje na květnou neděli, ač jsou hodně staré, udržely se v mnohých krajích až na naše dny.
Na Kolínsku v Čechách chodí ráno na květnou neděli děti po staveních a zpívají: „Květná neděle, květná neděle, kdes tak dlouho byla? U studánky, u studánky ruce, nohy myla. Čím sis je utírala? Šátečkem, lístečkem, abych byla bílá. Svatý Petr z Říma nese flaši vína, abychom se napili. Pána Boha chválili. Nám, nám, lhoteckým pannám. Každé děvčátko nosí „líto“, malý smrkový stromek, ověšený barevnými stužkami a papírky.
V okolí Police n. M. se nosí na květnou neděli „líto“, okrášlené pentlemi, vejdumky a mašlemi z barevného papíru. Děvčata chodí stavení od stavení a zpívají: „Na tu květnou neděli…“ Někde se nosí podnes také „smrtka“, z bílých hader zhotovená loutka, při čemž se zpívá: „Smrt chodí po vsi…“ jako na smrtnou neděli.
V Určicích na Moravě na květnou neděli děvčátka obcházejí po staveních se stromečkem, nastrojeným barevnými papíry, a zpívají: „Květná neděla, gdes tak dlóho byla? U studynky, u lubinky nohy, ruce myla. Čím’s jich utírala? Šátečkem, vínečkem, modrém papířečkem. Pojte, dívke, z lóke, neste miso móke, par vajíček od slepíček, něco másla od kraviček a ve, paní matíčka, předéte nám ze dvě, šak se vám to zende. Zhořela nám fára blízko pivovára, král je nemocné, králka rozochcaná. Co my máme dělatí? My musíme žebřati. Pochválen bud’ Ježíš Kristus.”
Na květnou neděli světí se kočičky, koťátka, někde též beránky zvané.
Na Dačicku v západní Moravě přidávají ke kočičkám na svečení jasanu. Na boží hod velikonoční položí se jasan do sklepa, aby vyhubil všechnu jedovatinu. Lidé polykají svěcené kočičky od bolení v krku, od zimnice a jiných nemocí. Kde jsou svěcené kočičky, tam nemůže uškodit žádné zlo, ani nemoc, ani oheň, krupobití nebo boží posel – blesk. Když se na květnovou neděli za průvodu s kočičkami před knězem dveře chrámové zavrou a on za nimi zpívá, bývají všechny poklady otevřeny, protože zlí duchové musejí poslouchat, co se kněz modlí a zpívá. Když pak udeří křížem třikrát na dveře, odejdou duchové zase na stráž k pokladům.
(s. 5) » ZDROJ: Vídeňské noviny – Orgán Čechů v zemi Rakouské / 1. března 1939 – Číslo 39. 6. Ročník. Viedeň (Rakúsko), 1939.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/lidove-obyceje-na-kvetnou-nedeli-videnske-noviny-1939/
▐ Zverejnené: 29/03/2026
![]( "„Hosanna!“ – Vstup Ježiša Krista do Jeruzalema: Niekdajšia Kvetná – Palmová nedeľa v Somersete / Anglicko (1920)")
Základný popis
Nechajte sa preniesť do poetického Somersetu na prelomí 19. a 20. storočia. Kvetná nedeľa, deň triumfálneho vstupu Ježiša Krista do Jeruzalema, sa tu pretavuje do živých ľudových tradícií a dávnych zvykov. Zaspomínajme spoločnej na dobu, kedy malý chlapec držal v ruke prútik vŕby a jeho starý otec mu pošepkal príslovie, ktoré dodnes rezonuje v jeho spomienkach. Príslovie tak kruté, no zároveň tak poetické: „Kto nemá v Kvetnú nedeľu v ruke palmu, tomu treba ruku odseknúť.“
« „Hosanna!“ – Vstup Ježiša Krista do Jeruzalema: Niekdajšia Kvetná – Palmová nedeľa v Somersete / Anglicko (1920) »
ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo
« Istý korešpondent píše: „Spomínam si, ako som ako chlapec počul od svojho dedka staré príslovie: ‚Kto nemá na Kvetnú nedeľu v ruke palmu, tomu treba ruku odseknúť.‘ Predpokladám, že išlo o slovnú hračku… Kvetná nedeľa je deň, kedy si pripomíname triumfálny vstup nášho Pána do Jeruzalema, päť dní pred Jeho utrpením. Vo veľkej časti kresťanského sveta sa tento deň oslavuje sprievodom s „palmami“. Niektorí autori tvrdia, že tento obrad pochádza už zo 4. storočia, a uvádzajú, že práve naň narážal sv. Cyril Jeruzalemský [jeruzalemský biskup, pozn.] Vieme však, že tento obrad sa určite praktizoval v 5. storočí. Kvetná nedeľa si stále zachováva svoje meno v kalendári Anglikánskej cirkvi, ale sprievod s palmami bol zrušený za vlády Eduarda VI. Prútik kvitnúcej vŕby nazývaný „palma“, sa používa ako náhrada za skutočnú palmu a v dávnych časoch sa v Somersete hovorilo, že ten, kto nemá počas Kvetnej nedele v ruke „palmu“, musí prísť o ruku. V našom kraji existuje aj ďalšie staré príslovie, že ak v Kvetnú nedeľu jasne svieti slnko, bude i neskôr veľa pekného počasia, hojnosť obilia a iných plodov zeme.
(s. 102) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: WATSON, W. G. Willis (ed.) Calendar of Customs, Superstitions, Weather-lore, Popular Sayings, and Important Events Connected with the County of Somerset. (Anglicko) : Somerset County Herald, 1920. 521 strán.▐ Zverejnené: 29/03/2026
![]( "Vítanie jari: Kvetná – Palmová nedeľa a tradičné zvyky u Slovanov (1922)")
Základný popis
Kvetná nedeľa, tichá predzvesť Veľkého týždňa, je oslavou prebúdzajúcej sa prírody a hlboko zakorenených tradícií. Náš článok vás zavedie do sveta staroslovanských zvykov, ktoré odrážajú harmóniu človeka s prírodou a silnú vieru v jej magické sily.
« Vítanie jari: Kvetná – Palmová nedeľa a tradičné zvyky u Slovanov (1922) »
ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Citát – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania
POZNÁMKA: Ako ilustračný obrázok je použitá historická fotografia, ktorá zachytáva podobu „vítania jari“ v Tešinsku / Tešínske Sliezsko.
« NEDEĽA PALMOVÁ U VIDIECKEHO ĽUDU
Vidiecky ľud žije úplne iným životom ako my. Žije predovšetkým [v súlade] s prírodou a táto k nemu prehovára počas každého obdobia roka, ba dokonca aj každú hodinu dňa i noci svojím tajomným jazykom plným čarov a divov, ktorým on po vlastnom rozumie. Fantastičnosť zohráva v živote ľudu prvoradú úlohu. Takmer pri všetkých udalostiach, prírodných katastrofách a rodinných nehodách sa ľudia neodvolávajú na skutočné príčiny, ale na vymyslené, zrodené z ich predstavivosti. Povery ľudu, jeho príbehy a povesti mávajú neslýchaný fantazijný základ, [ktorý býva načisto] odtrhnutý od zeme i skutočného života. Táto hlboká religiozita ľudu zanechala svoju mystickú stopu na mnohých rozprávkach a podobenstvách a dala nám množstvo krásnych legiend, v ktorých sa naivná, prostá a úprimná duša ľudu zdvíha do nedosiahnuteľných výšin a zdá sa, že vidí veci očami viery, ktoré nikdy neuvidelo „oko mudrca [schovaného] za jeho okuliarmi“!
Kvetná nedeľa, ktorá bezprostredne predchádza Veľkému týždňu, má mimoriadne čaro; zdá sa, že so sebou nesie vôňu novej jari. Aj ona je totiž jarným sviatkom. Cirkev posväcuje v tento deň prvé dary prebúdzajúcej sa prírody – to, s čím sa vzkriesený život zeme prvýkrát usmieva. Žehná „palmy“ upletené zo strieborno-bielych vŕbových jahňád a trblietavých sivých strapcov riečnych tŕstí. Kvetná nedeľa alebo aprílová nedeľa, hoci nemá vlastnosti prvotriedneho slávnostného sviatku, sa slávnostne oslavuje aj na vidieku; je to tiež deň, ku ktorému ľudia viažu množstvo povier a zvykov. Týka sa to predovšetkým tých „paliem“, ktoré v niektorých oblastiach dorastajú do veľkosti naozaj pôsobivých strapcov, pretože k nim patria aj kalamus [Puškvorec obyčajný, pozn.], „kłokaczyna“ a iné rastliny. Keď sa s nimi pastieri, ktorí ich zvyčajne nosia do kostola, po bohoslužbe vracajú, najprv trikrát obídu dom a po každom rohu touto „palmou“ udrú trikrát, aby v dome neboli muchy a iná háveď. Potom idú do maštale kde ňou miešajú v žľaboch pre dobytok – nech sa tam neskrýva choroba škodlivá dobytku, povymetajú ňou kravy, aby ich nezastihol mor, poutierajú ňou nozdry svojich koní, aby sa ich žiadna pliaga nechytala. Palmové kríže, umiestnené na hrebeni slamenej strechy, chránia dom pred bleskom, a keď sú umiestnené na poli, odháňajú krupobitie. „Palma“, ponechaná v okne, odháňa zlých duchov. Liečivé vlastnosti majú aj vŕbové jahňady, ktoré sú súčasťou palmy. V niektorých dedinách každý člen domácnosti prehltne jednu jahňadu proti horúčke a tri proti bolestiam hrdla. Dávajú ich aj dobytku so zemiakmi. Inde hádžu jahňady do obilia, ktoré sa chystá siať. Bič, s ktorým bola „palma“ zviazaná, používajú pastieri, keď prvýkrát vyháňajú svoj dobytok na pašu. V niektorých regiónoch sa hovorí, že pastierov, ktorí prvýkrát vyháňajú svoj dobytok, napadne diabol a prasknutie požehnaného biča ho odoženie. »
ORIENTAČNÝ PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Orli Lot – Miesięcznik krajoznawczy / Kwiecień [Apríl] 1922 – Nr. 4. (Poľsko) : Polskie Towarzystwo Krajoznawcze, 1922.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vitanie-jari-kvetna-palmova-nedela-a-tradicne-zvyky-u-slovanov-1922/
▐ Zverejnené: 22/03/2026
![]( "Modlitba pri tisícročnom dube (Carl Friedrich Lessing, 1837)")
Základný popis
V srdci nemeckej krajiny, tam kde jar rozkvitá s prvými lúčmi slnka a príroda sa prebúdza zo zimného spánku, stojí majestátny tisícročný dub. Jeho silné vetvy sú svedkami uplynutých čias, jeho korene hlboko zakotvené v histórii. Táto ikonická maľba od Carla Friedricha Lessinga, známa ako „Die tausendjährige Eiche“ („Tisícročný dub“), zachytáva chvíľu ticha a rozjímania nad… mnohým.
« Modlitba pri tisícročnom dube (Carl Friedrich Lessing, 1837) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Pohanstvo – Folklór – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 8, 1907. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1907.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/modlitba-pri-tisicrocnom-dube-carl-friedrich-lessing-1837/
▐ Zverejnené: 07/02/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Pálenie pani Maslenice – Zvyk v severovýchodnom Rusku (Apollinary Vasnetsov, 1882)")
Základný popis
Scenéria, ktorá je v skutočnosti viac než len oslavou fašiangov. Je to tichá pripomienka niekdajšieho vnímania poriadku vo svete navôkol nás – sveta, kde boli tradície pevne zakorenené a spájali ľudí s prírodou a duchom ich predkov. Vasnetsov nám ukazuje moment prebiehajúceho pálenia pani Maslenice, postavy z pohanských rituálov, ktorá symbolizuje koniec zimného obdobia a privítanie jari, čím nám pripomína cyklus, nezvratný kolobeh života a smrti.
« Fašiangy vo svete: Pálenie pani Maslenice – Zvyk v severovýchodnom Rusku (Apollinary Vasnetsov, 1882) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Maslenica – Príroda – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folklór – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 681: 30. január 1882 (Zväzok 27 [XXVII.] – No. 5). 14. ročník [XIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1882.▐ Zverejnené: 31/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Karneval v Štajersku / Rakúsko (1893)")
Základný popis
Fašiangy. Slovo samo evokuje obrazy divokej radosti pred príchodom pôstu. Historický ilustračný obrázok z roku 1893 zachytáva fašiangové oslavy v Štajersku, Rakúsko-Uhorsko. Zobrazuje ľudový sprievod s hudobníkmi a veselými účastníkmi na zasneženej dedinskej ulici. Ide o vzácny pohľad do kultúrnych tradícií konca 19. storočia.
« Fašiangy vo svete: Karneval v Štajersku / Rakúsko (1893) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Príroda – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folklór – Rodoľubstvo – Rakúsko-Uhorsko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1255: 6. február 1893 (Zväzok 49 [XLIX.] – No. 7). 25. ročník [XXV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1893.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/fasiangy-vo-svete-karneval-v-stajersku-rakusko-1893/
▐ Zverejnené: 31/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Pani Maslenica so všetkými svojimi deťmi (Nikolay Karazin, 1872)")
Základný popis
Postava Maslenice, v centre víru osláv konca zimného obdobia a divokej energie, nie je len symbolom konca zimy; je personifikáciou prechodu – pomedzi tmou a svetlom, medzi melanchóliou a radosťou, medzi smrťou a životom.
« Fašiangy vo svete: Pani Maslenica so všetkými svojimi deťmi (Nikolay Karazin, 1872) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Maslenica – Príroda – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 165: 26. február 1872 (Zväzok 7 [VII.] – No. 9). 4. ročník [IV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1872.▐ Zverejnené: 28/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Pani Maslenica so svojimi kamarátmi (Mechislav Dalkevich, 1882)")
Základný popis
Fašiangové tradície v ruskej ríši a iných slovanských krajinách, konkrétne oslava Pani Maslenice. Tento obraz nám hovorí o silnej väzbe medzi ľudmi a prírodou – o rituáloch, ktoré ich spájali s cyklom zimy a jari. Je to tichý šepot starých rozprávkových tradícií.
« Fašiangy vo svete: Pani Maslenica so svojimi kamarátmi (Mechislav Dalkevich, 1882) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Maslenica – Príroda – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 681: 30. január 1882 (Zväzok 27 [XXVII.] – No. 5). 14. ročník [XIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1882.▐ Zverejnené: 27/01/2026
![]( "Nenahraditeľnosť lásky muža a ženy (manželstva) pre rod aj národ, ich zachovanie: Ako písal Lucretius ďakovné ódy na bohyňu plodnosti – pramatku Venušu (Will Durant, 1931)")
Základný popis
Fragment historického dokumentu z roku 1931, zachytávajúci úryvok zo spisu „De Rerum Natura“ od Lucretia v interpretácii Willa Duranta. Obrázok zobrazuje text o láske a plodnosti s filozofickými implikáciami týkajúcimi sa života, smrti a cyklickosti prírody.
« Nenahraditeľnosť lásky muža a ženy (manželstva) pre rod aj národ, ich zachovanie: Ako písal Lucretius ďakovné ódy na bohyňu plodnosti – pramatku Venušu (Will Durant, 1931) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Filozofia – Sexuálna výchova – Antika – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Rodoľubstvo – Pokora – Služba – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka
„…pretože toto je Lucretius, najväčší básnik, ako aj najväčší filozof Ríma; a to, čo číta, je (hovorí profesor Shotwell) ‚najúžasnejším predstavením v celej antickej literatúre‘ – ‚De Rerum Natura‘, poetická esej ‚O prirodzenosti vecí‘. Recituje oslavnú ódu na Lásku ako zdroj všetkého života a celého stvorenia. « Ó, Venuša, ty jediná pani prirodzenosti všetkého, bez ktorej sa nič nepozdvihne do božských sfér života, nič nevyrastie do krásy a radosti… Naprieč všetkými horami a moriami, cez ponáhľajúce sa rieky a listnaté hniezda vtákov a cez roviny s vlniacou sa trávou, práve ty zasahuješ všetky srdcia láskou a poháňaš každého – podľa svojho druhu, aby pokračoval vo svojom rode prostredníctvom vášnivej túžby… Lebo hneď ako jar zasvieti do svojho nového dňa, divoké družiny skáču po šťastných pastvinách a plavú po neskrotných bystrinách, každý podrobený tvojmu čaru a túžobne ťa nasledujúc. » Je to podivný muž, tento Lucretius, očividne nervózny a nestabilný; hovorí sa, že ho otrávil elixír lásky a zanechal ho náchylným voči záchvatom melanchólie a šialenstva. Je stelesneným prehnanej citlivosti, dočista pyšný, zranený každým bodnutím okolností; muž narodený pre mier, nútený žiť uprostred Caesarových poplachov; muž s povahou mystika a svätca, ktorý sa zatvrdil do podoby materialistu a skeptika; osamelá duša, ktorú jeho plachosť dohnala do samoty, a predsa túžiaci po spoločnosti a láske. Je temným pesimistom, ktorý všade vidí dva protichodné pohyby – rast a rozklad, rozmnožovanie a deštrukciu, Venušu a Mars, život a smrť. Všetky formy majú svoj začiatok a koniec; zostávajú len atómy, priestor a zákony; narodenie je predzvesťou k nevyhnutnej skaze a aj tento obrovský vesmír sa napokon roztriešti a vráti do svojej beztvárnosti. (Will Durant, s. 34-35)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: DURANT, Will. Adventures in Genius. New York (USA) : Simon and Schuster, 1931. 428 strán.▐ Zverejnené: 24/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Norimberg a tanec v maskách / Das Schönbartlaufen (1907)")
Základný popis
Norimberský Schönbartlauf – tanec v maskách, ktorý siaha hlboko do pohanskej minulosti – tu ožíva s prekvapivou intenzitou. Ozvena času, keď sa ľudia strácali v anonymite davu a oslavovali život s divokou, nekontrolovanou radosťou. Surová, takmer detská kresba pulzuje energiou dávno zabudnutých rituálov. Nie je to uhladený obraz pre salóny; je to záznam niečoho prvotného, pudového. Tancujúci ľudia – ich tváre skreslené do groteskných grimás – sa pohybujú v šialenom víre. Táto kresba nám pripomína, že pod povrchom civilizácie stále drieme divokosť.
« Fašiangy vo svete: Norimberg a tanec v maskách / Das Schönbartlaufen (1907) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Psychológia – Zima – Fašiangy – Pohanstvo – Folklór – Rodoľubstvo
« To, že je v každom z nás ukryté akési „bzučanie“, a teda duch bláznovstva, žartov, tanca a prevlekov, brali Norimberčania zo stredoveku ako samozrejmosť, (…), a keďže boli vždy v popredí, pokiaľ sa jednalo o organizovanie turnajov, rytierskych súbojov a najmä karnevalových sprievodov a hier, možno im určite pripísať určité znalosti o bláznovstve a o povahe ľudstva vo všeobecnosti. Tento bzukot je v nás prítomný, niekedy je tichší, inokedy hlasitejší, po celý rok a v každom z nás, i keď
– sem a tam – utíchne takmer úplne, to prevládne práca, rôzne ťažkosti a naša vážnosť, no vždy je tam. Až konečne príde deň oslobodenia pre netrpezlivé, nespútané stádo – rozkošný fašiang [Fastnacht, pozn.]: „oslava najväčšieho a najvýznamnejšieho sviatku bezbožného sveta“, keď všetci blázni rozkvitli už skoro ráno, dozrievali popoludní, a potom čochvíľa– tak často – opadávali, že ich bolo možné nájsť v každej ulici v hojnom počte. A keďže teraz sa každý mohol správať tak, ako keby sa mu v hlave všetko hore nohami obrátilo, okamžite si nejeden zaumienil byť naozaj veľkým bláznom. Práve takýmto ambíciám vďačíme za pestré, fantastické vyobrazenia všetkých tých veselých, ozdobných, chlpatých a desivých masiek, ako nám ich ukazujú (…) rytiny v starých knihách o „Schönbart“. V tých istých knihách sa nachádzajú učené pojednania o slove „Schönbart“. Jeho výklad v jednoduchej nemčine vyjadruje masku… Je také prirodzené, že človek, ktorý sa oddáva veľkému potešeniu z uvoľňovania svojho vnútorného „bzukotania“ sa chce zviditeľniť a primerane tomu sa snaží skrášliť. Náhodné rozloženie farieb na jeho odeve: jeden rukáv biely, druhý zelený, jedna nohavica biela… druhá jednofarebná zelená, topánky biele, klobúk zelený, opasok s rolničkami okolo bokov, v ruke zväzok dubového lístia… Aspoňže človek vyzerá inak ako v pracovné dni a nedeľu… (Elisabeth Siewert) »PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 3, 1907. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1907.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/fasiangy-vo-svete-norimberg-a-tanec-v-maskach-das-schonbartlaufen-1907/
▐ Zverejnené: 24/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Karneval v Ríme (1882)")
Základný popis
Ilustrácia zobrazuje dav oslavujúcich, bohatú architektúru a atmosféru karnevalového obdobia. Tváre skryté pod maskami, celé mesto pulzuje životom v úzkych uličkách Ríma. Architektúra, majestátna a zároveň ošúchaná časom, vytvára impozantné pozadie pre túto ľudskú mozaiku.
« Fašiangy vo svete: Karneval v Ríme (1882) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Pohanstvo – Folklór – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 681: 30. január 1882 (Zväzok 27 [XXVII.] – No. 5). 14. ročník [XIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1882.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/fasiangy-vo-svete-karneval-v-rime-1882/
▐ Zverejnené: 18/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Pani Maslenica prichádza so svojim záprahom (Apollinary Vasnetsov, 1883)")
Základný popis
Obraz zachytáva folklórnu tradíciu fašiangov oslavovaných v iných krajoch Európy, symbolizujúc prechod od zimy k jarnému obdobiu a s ním spojené rituály. Pozrite sa na tie kone – divoké, neskrotné, ale zároveň poslušné vôli bohyne. Sú to sily prírody, ktoré ju nesú k ľuďom, prinášajúc nádej a sľub obnovy.
« Fašiangy vo svete: Pani Maslenica prichádza so svojim záprahom (Apollinary Vasnetsov, 1883) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Maslenica – Príroda – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 736: 19. február 1893 (Zväzok 29 [XXIX.] – No. 8). 15. ročník [XV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1883.▐ Zverejnené: 06/01/2026
![]( "Veštenie z kute: Tradičný zvyk na sviatok Zjavenia Pána (6. január) v Rusku (1896)")
Základný popis
Prepojenie generácií. Miesto, kde sa tradície odovzdávajú z ruky do ruky, a budúcnosť sa predpovedá z jednoduchého rituálu. V tejto scéne sa prelína kresťanstvo s pohanskými koreňmi, viera s poverou, modernita s tradíciou. Je to obraz o tom, ako ľudia hľadajú zmysel vo svete plnom neistoty, a ako sa snažia zmierniť túto svoju neistotu prostredníctvom rituálov a symbolov.
« Veštenie z kute: Tradičný zvyk na sviatok Zjavenia Pána (6. január) v Rusku (1896) »
ZNAČKY: Vianoce – Zjavenie Pána ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Vidiek – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Rodoľubstvo – Folklór – Humor – Pohanstvo – Kresťanstvo – Ortodoxia – Slovania – Rusko
„Sviatok Zjavenia Pána v Rusku: Deň Zjavenia Pána je medzi ruskými vidiečanmi dňom veľkej radosti. Zbožne varia kuťu, druh kaše z pšenice, kukurice a maku; mladý muž hodí hrsť kute k stropu, zatiaľ čo stará mama, ktorá trávi svoj život ležiac na vrchu veľkej pece, hľadá znamenia budúcnosti v stopách, ktoré na strope táto hrsť kute urobila.“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Le Petit Français Illustré – Journal des Écoliers et des Écolières / 18 janvier, 1896, No. 360. 8. ročník [Huitième année], Paríž (Francúzsko) : Armand Colin & Cie, 1896.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vestenie-z-kute-tradicny-zvyk-na-sviatok-zjavenia-pana-6-januar-v-rusku-1896/
