Jar ^Značka

• ▐ Zverejnené: 16/04/2026

  Základný popis

  Drsná krása ľudskej vytrvalosti. Portrét bezmenného muža, ktorý v tichosti rozsieva osivo na zoranej roli. Pripomeňme si, aké to bolo… žiť v dobe, kedy každé zrnko pšenice nieslo symbolický odkaz úpornej námahy, no najmä nádeje na úrodu, ktorá živila neraz niekoľko generácii jednej rodiny a starala sa o zachovanie celého rodu.

  « Siewca – Rozsievač (Ilustrowany Kurjer Polski, 1942) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Rodina – Rodičovstvo – Ľudský život – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Národ – Slovania

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Ilustrowany Kurjer Polski / Nr. 17. Krakow (Poľsko), 1942.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/siewca-rozsievac-ilustrowany-kurjer-polski-1942/

• ▐ Zverejnené: 15/04/2026

  Základný popis

  Šero sa plazí po poli a my môžeme vidieť roľníka siať osivo na svojej roli. Ozvena z čias, keď zem bola svedkom mnohých takýchto tichých modlitieb a potu robotou zmorených rúk. S plnou dlaňou zŕn, ktoré hádže k zemi, ako keby do nej chcel vložiť svoje vlastné srdce, niekam hlboko pod povrch, pričom každé zrniečko nesie maličký kúsok jeho dúfania, nádej v budúcu úrodu…

  « Siatie: Život na gazdovstve / Slovácko – Moravské Slovensko (Josef „Joža“ Uprka, 1922) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Rodina – Rodičovstvo – Ľudský život – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Národ – Slovania – Slovensko

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Graphic Art of Czechoslovakia (Exhibition of Prints from the Private Collection of Henry J. John M. D.) Cleveland (USA) : The Cleveland Museum of Art, 1922. cca. 60 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/siatie-zivot-na-gazdovstve-slovacko-moravske-slovensko-josef-joza-uprka-1922/

• ▐ Zverejnené: 07/04/2026

  Základný popis

  Táto vizuálna pastorála, obrázok znázorňujúci atmosféru tvrdého, ale za to spokojného vidieckeho života, je symbolom spojenia s koreňmi, tradíciami a rodnou zemou, ktorá dávala človeku všetku jeho obživu. Na plátne minulosti sa rozprestiera obraz pastiera – muža previazaného s krajinou takou silnou väzbou, aká dnes už len vzácne existuje. V jeho výzore cítiť odraz tvrdej práce a vytrvalosti v odhodlaní obetovať svoj život vidieku, harmónii so svetom navôkol seba. Na obrázku môžeme vidieť hrubé drevené trámy salaša, posiate množstvom vrások od uplynutého času, ako tichý odkaz na všetkých jemu predošlých, ktorí si vyvolili rovnaký životný osud.

  « Pastier a jeho ovečky (1869) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Slovania – Národ – Rodoľubstvo – Ľudský život – Pokora – Služba

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 31. máj 1869 (Zväzok 1 [I.] – No. 23). 1. ročník [I.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1869.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pastier-a-jeho-ovecky-1869/

• ▐ Zverejnené: 06/04/2026

  Základný popis

  Okno do zabudnutej éry Česko-Slovenska. Dievča zahľadené do neznámej diaľavy – a veľkonočný zajačik. Táto ilustrácia je ako premietnutie časti snového záznamu, útržok zo zbierky starých pohľadníc v štýle „Art Deco“.

  « „K veselým velikonocům…“ (Hvězda, 1935) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Fotografia – Veľkonočný pondelok – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Slovania

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Hvězda československých paní a dívek – Číslo 16 (500), 1935. Praha (Česko-Slovensko) : Melantrich, 1935. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/k-veselym-velikonocum-hvezda-1935/

• ▐ Zverejnené: 06/04/2026

  Základný popis

  Mladá žena držiaca veľkonočné maľované vajíčka – symbol plodnosti, nového života a nádeje. Príklad dobového veľkonočného vinšu v duchu estetiky medzivojnového obdobia minulého storočia.

  « „…wesołego jajka!“ (Bocian, 1924) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Veľkonočný pondelok – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Slovania

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Bocian / 15. kwietnia 1924 – Nr. 8. 27. ročník. Krakow (Poľsko), 1924.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pomedzi/wesolego-jajka-bocian-1924/

• ▐ Zverejnené: 05/04/2026

  Základný popis

  Obraz slovanskej krásy reprezentovanej v podobe tejto momentky z dielne poľského folklóru. Na prvý pohľad vidíme len klasickú idylku: matka a dieťa – oblečení v tradičných krojoch počas slávenia Veľkej noci – kráčajú do kostola k sväteniu svojich veľkonočných košíkov. Avšak pri hlbšom zamyslení vnímame niečo viac. Obraz kontinuity. Detaily ich krojov a maľované vajíčka nie sú len kdejakými miestnými etnografickými variáciami – sú to prvky neotrasiteľnej tradície, jedinečnej kultúrnej identity, ktorá je tak dôležitá práve v čase divokých zmien a okolitého chaosu – predávanej z generácie na generáciu. Dieťa drží v rukách prútený košík ako relikviu, pričom sa stáva jej nositeľom, no súčasne aj ochrancom nasledovného zachovania a pretrvania. V malom prútenom košíčku sa nenachádzajú len potraviny, nachádza sa tam celý vesmír jeho predkov, rituály, ktoré prežili stáročia a hodnoty, aké boli jediným pevným základom v neistote ľudskej existencie. Je to moment predávania štafety: z ruky do ruky, zo srdca do srdca…

  « O kontinuite a predávaní tradícii „zo srdca do srdca“: Cestou na svätenie veľkonočného košíka (Ilustrowany Kurjer Polski, 1942) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Veľkonočná nedeľa – Biela sobota – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Detstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba

  UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Ilustrowany Kurjer Polski / 5. kwietnia 1942 – Nr. 14. Krakow (Poľsko), 1942.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/o-kontinuite-a-predavani-tradicii-zo-srdca-do-srdca-cestou-na-svatenie-velkonocneho-kosika-ilustrowany-kurjer-polski-1942/

• ▐ Zverejnené: 01/04/2026

  Základný popis

  Veľká noc – sviatok plný symboliky, ktorý v sebe ukrýva odraz pohanskej minulosti našich predkov a ich hlbokú úctu k prírode. V roku 1887 Pavol Socháň, vo svojom článku pre „Slovenské Pohľady“, rozkrýva tajomstvo veľkonočných maľovaných vajíčok, nielen ako krásny ľudový artefakt, ale aj ako posvätnú ozvenu pučiaceho života a materstva.

  « Veľkonočné maľované vajíčka ako symbol „vnove pučiaceho“ života: Pohanská minulosť a tradičné zvyky Slovanov, Slavianov (Socháň – Slovenské pohľady, 1887) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Jar – Príroda – Materstvo – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Galícia – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni

  « Veľkonočné maľované vajíčka.

  Pohanskí predkovia naši zbožňovali prírodu. Každý jej nevyzpytateľný zjav budil v nich obdiv a úctu. Tak povstalo božstvo, povstaly povery. Náhľadom a citom svojim výrazu dávali v slávnosťach a jejich obradoch, povesťach, piesňach, hrách atď. Takýchto zvykov a pover z pohanskej mythologie zachovalo sa mnoho až na naše dni.

  Dosiaľ zachovaný zbytok pohanského mythu je i oslavovanie prebúdzajúceho sa jara, s ktorým nastáva nové svetlo, nový život, úroda a hojnosť v prírode. Veľkonočnú slávnost zapríčinilo víťazstvo teplej, letnej moci nad mocou chladnou, zimnou. Takýto prejav prírody znázornilo si ľudstvo dramaticky a utvorilo si hry, baby a symboly. Kresťanské duchovenstvo úmyselne ponechalo národom mnohé zvyky pohanské, alebo jich nahradilo novými náboženskými slávnosťami, alebo jich aspoň do spojenia s nimi priviedlo.

  Pohanské obyčaje, ktoré sa na pohanskú slávnosť vzťahujú, preniesly sa i do našej Veľkej noci, avšak behom času buďto vytvorené boly, alebo samy sebou vymizely. Pohanská slávnosť pri vzniku jara pozostávala, jak nám to i naše dosiaľ zachovalé zvyky na Slovensku svedčia, z toho, že zimu jako babu (Morenu, Mamurienu) ustroja zo starých šiat a slamy, vztýča ju na žrďku a nesú so spevom dolu dedinou k rieke lebo močiaru, kde ju roztrhajú a do vody hodia; na to slávi sa donášanie nového jara. Kresťanské duchovenstvo netrpelo tento zrejme pohanský obyčaj na samú Veľkú noc, preto preložený bol do prostried pôstu na smrtnú a kvetnú nedeľu. Avšak predsa mnohé pohanské zvyky z tejto slávnosti pestujú sa dosiaľ na Veľkú noc.

  Na tento sviatok na svitaní načierajú ľudia vodu z potoka, ktorá má na nejaký čas zázračnú liečivú moc, tak že zachráni mladým ľuďom pleť od vrázkov a od pieh a vyhojí mnohé nemoce. Naše dievčatá zjednávajú si krásu tým spôsobom, že za svitania v potoku umývajú sa.

  Niekde chodia niekoľkí parobci spolu hneď za zory, prekvapujú frajerky svoje vo spaní a oblievajú jich vodou, lebo hádžu do potoka, alebo vyvedú ku studni. Deje sa to obyčajne násilne, aspoň deva musí sa statočne brániť. Keď mládencom odolá a vymkne sa jim z hrsti, majú z toho posmech a ona slávu.

  Na Pokučí [Pokutie, pozn.] v Haliči shromaždujú sa spríbuznené dorastlé devy pred východom slnca a idú ku riekam a rybníkom. Tam očakávajú príchod zornice. Jaknáhle táto ukáže sa na obzore, zhadzujú zo seba všetky šaty, skočia do vody, rozpustia vlasy z vrkočov a každá na východ obrátiac sa, volá:

  „Vodane! na tobi rusu kosu (vrkoč),
  daj mini divoču krásu;
  daj krásu denyci,
  by’m bula borzo mołodýci.“

  V Lužici dievčatá naberajú si vody do nádob a umyjú sa doma; na ceste ku potoku nesmie žiadna ani hlesnúť. V Čechách kúpajú sa i mládenci,aby boli silní. V Haliči kúpajú sa ostatne aj vydaté ženy, ba docela, vraj, i baby, ale z príčin podstatne iných. Dievky púšťajú svoje vlasy po prúde, a podávajúc jich Vodníkovi robia to asi z tej príčiny, jako dievky moravsko-slovenské, ktoré jich na veľký piatok pod vŕbami rozčešávajú, aby maly vlasy dlhé.

  Malí chlapci pripravujú si barvenú a voňavú „vôdku“ do sklenice alebo džbanku a chodia za rána svoje rovesnice oblievať („kúpať”), za čo dostávají jako odmenu peniaz alebo koláče, ovocie a — maľované vajíčka. Ale aj starší mužskí oblievajú v dome a inde ženské mladé i staré. Miesto kúpačky je v obyčaji na mnohých stranách „šibačka“ prútami, trstenicami alebo pletenými korbáčikami. V niektorých dedinách v Haliči zapaľujú na Veľkú noc na cintorínoch ohne, ktoré hasia na úsvite alebo dopoludnia nasledujúceho dňa.

  Netreba dokladať, že kuchyňa na Veľkú noc mnoho dobrého pripravi. Pečú sa koláče, robia klobásy, smaží sa pečienka, varia sa vajcia. V Čechách pečú sa „mazance,” v Haliči „paski” (paschy). V mnohých slavianskych zemiach bývajú na Veľkú noc pravé hody.

  Avšak ku najcharakteristickejším pozostatkom pospolitých veľkonočných zvykov patria veľkonočné vajcia. Nielen že vajcia primerane hodia sa jako symbol prebúdzajúceho sa života vtákov do jari, ale je to najvýmluvnejší symbol zo svojho úkrytu vnove pučiaceho sa jarného života vôbec. Nie je to tedy nahodilé, že východní Slaviani vianočné vajcia do chrámu prinášajú a kňazmi posviacať si dávajú a že si známi medzi sebou vajcia na poly delia a požívajú. (Vajcia tieto obyčajne maľujú sa a všelijak ozdobujú, čo na sviatočnú úpravu bezbarevných sliepačích vajec poukazuje. Ostatne pestrosť znamená naproti jednotvárnosti zimnej jarnej symboliku.)

  Vajcia varia sa na tvrdo a barvia sa rozmanitými látkami. Ľud zná od zelenej trávy počínajúc celý rad barvidiel prirodzených. Ornamenty, jakými ľud slaviansky veľkonočné vajcia podľa dávneho spôsobu pečlive ozdobuje, sú nielen interessantné a originálne, ale i pre naše ornamentálne umenie vôbec veľmi dôležité. Ony konajú znamenitú službu pri porovnaniach s ornamentami inej techniky, ktorým náramne podobajů sa a jich dopĺňujú, ale i mnohé motívy nám objavujů, ktoré inde nenachodíme. Dôležite sú i z toho ohľadu, že v mnoných krajoch, kde ľud zabudol alebo ani nevedel vyšívať, dovede veľmi krásne vajcia ornamentovať.

  Prostriedkov k takému zdobeniu vynášiel si ľud veľmi mnoho. Najstarší spôsob je maľovanie („písanie“) drievkom a nanášanie vosku pomocou brka alebo ostrokončitej rúročky na miesta, ktoré sa pred základnou barvou zachrániť majú. Jednoduchší sposob je škrabanie špendlíkom, ihlou alebo nožíkom; najnovši je však lebtanie lučavkou (Scheidewasser).

  Barvitosť býva veľmi rozmanitá a rôznych odtienkov, tak tiež i ornamenty sú rozličného druhu a prekrásnych motívov. Najrozšírenejšie lebo najľahšie sú ornamenty lineálne a geometrické, ktoré sa nápadne shodujú s ornamentami vyrezávanými do dreva, práve tak, jako s ornamentami vypilovanými, vypaľovanými a olovom vylievanými „karbíkami.“ Niektoré takéto vajcia vypadajú jako slabý relief, iné zase prekvapují svojou malebnou a krásne súladnou mosaikou. Veľmi obľúbené sú pravidelne stylisované motívy rastlín, menovite roztomilé sú tulipány, klinčeky, ruže, jabĺčka, ktoré sú úplne podobné vyšívaným. Kohúti, orly, pávy, jelene, baránky, kone a iné živočíchy rady zobrazujú naše národné umelkyne, tak tiež i rozličné ľudské figúry, celé milostné prejavy. Srdce hrá veľkú rollu a pečlivo prevedené býva zvlášte vtedy, keď má niečo takého prezradiť, čo ústa nie sú tak ľahko vstave urobiť. Časté sú i osobné mená, porekadlá, pesničky, zdravice, verše, pravda nie bez úhony kaligrafickej a orthografickej.

  Vajcia takto upravuje si najviac mládež, ale obyčajne, jako je to i s vyšívaním, s ktorým „švadlený“ alebo „švajky” najviac sa zaoberajú preto i najkrajšie prevedú, i v tomto páde dávajú si takýmto zkúseným a vycvičeným dievkam a ženám vajíčka „vypisovať“, za čo jim jako odmenu všeličo „do domu“ dávajú, už či sú to vajcia, strova, múka alebo niečo podobného, alebo platia sa jim peniazmi.

  Dnes krásny zvyk tento zaniká. Na úpadok poukazuje i priliepanie v sklepe kúpených obrázkov na vajíčka, ba ujímajú sa už i z papieru, cukru, čokolády napodobňované. Maľovanými vajíčkami odmeňujú devy svojich „kupačov.“ Preto v každom dome, kde majú dievča, stojí na stole misa s nakopenými maľovanými vajcami, ktorými kupáčov podeľujú. A síce dľa toho, kto je príbuznejší, známejší alebo milší, obdrží viac a krajších (a môže si i sám vybrať), jako „vzdialenejší.“ Pre „vítaných“ alebo tých najmilšich, nádejných nachystajú tie „najonakvejšie.“ Svojmu frajerovi pripraví deva to nanajkrajšie vajíčko a dáva mu ho „ukradomky.“ Maľovanie a rozdeľovanie velikonočných vajec je zvykom mnohých národov. Ornamentovanie však nikde nie je tak rozšírené a do istého stupňa dokonalosti vyvinuté, jako u Slavianoν.

  P. B. Socháň. »

  ZDROJ: SOCHÁŇ, Pavol. Veľkonočné maľované vajíčka. / Slovenské pohľady (Ilustrovaný časopis pre literatúru, vedu, umenie a politiku) – 25. júna 1887, Číslo 6. 7. Ročník. Turčiansky Sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko), 1887.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/velkonocne-malovane-vajicka-ako-symbol-vnove-puciaceho-zivota-pohanska-minulost-a-tradicne-zvyky-slovanov-slavianov-sochan-slovenske-pohlady-1887/

• ▐ Zverejnené: 31/03/2026

  Základný popis

  V tomto článku odkrývame zabudnuté ozveny jari prostredníctvom svedectiev zaznamenaných v niekdajšom časopise „EVA“. Spoznajte detskú radosť z prvej jarnej piesne, farebný svet maľovaných kraslíc a úctu ku kresťanskej tradícii Kvetnej nedele. Objavte symboliku „zimnej pani“ a jej spojitosť s&nbsppohanskými koreňmi slovenského folklóru. Tento článok je poetickou cestou do srdca Slovenska, kde sa prelínajú viera, národná kultúra a&nbspharmónia s prírodnými cyklami.

  « Kvetná nedeľa a Vajnory v roku 1907 »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko

  « Zvláštní radosti a potěchy zažili jsme s vajnorskými dětmi v poledne a odpoledne na Květnou neděli. Co mi Juriga [kňaz Ferdinand Juriga – slovenský národný buditeľ, pozn.] v dopise sliboval, vyplnilo se. Byli jsme právě u oběda, když před farou nastal jakýsi šum a ruch a za chvíli zazněl dětský zpěv:

  „Veľká noc má milá;
  kdes tak dlho bola?
  V záhrádke zelenej
  ruky, nohy myla,
  aj venečky vila
  z bilej růže červenej,
  aj z modrej ľalije, alleluja.

  Pozdrav nás Maria,
  ty’s krokom kročila,
  syna porodila,
  syna Jezu Krista
  ó Matičko čistá.

  Ó vtáčku, vtáčku,
  moj milý Bože,
  ke by si ty moj bol,
  nedala by ta, moj,
  moj milý Bože,
  po poli lietat’,
  lež bych ťa dala,
  moj milý Bože,
  do klietky sedat’.“

  Po tom zpěvu vyšli jsme před faru a zde plno dětí, děvčátek, které stály před farou seskupeny kolem máječku, pestro ozdobeného pentlemi, řetězci papírovými a hlavně kraslicemi prázdnými (vyfouknutými) a všelijak zdobenými. Kraslice tyto náležej mezi úpadkové, nejsouce malovány ani rýsovány, nýbrž rozličnými pestrými látkami a hlavně „pukem“ (duší z bezu) obkládány. Ale i tato úprava jest originelní a zvláště půvabnou se jeví na červených srdcích, které děvčátka při tomto obřadném zvuku odevzdávají hlavně p. farářovi a p. rektorovi (učitele). »

  UPOZORNENIE: Fotografie retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila ich ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: EVA – Sborník pro vzělání, umění a zábavu / Květen-Červen, Číslo 3. 4. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1907. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kvetna-nedela-a-vajnory-v-roku-1907/

• ▐ Zverejnené: 30/03/2026

  Základný popis

  Kvetá nedeľa nie je len kresťanskou tradíciou. Ako to už býva, na Slovensku – ale aj v ostatných slovanských, prípadne geograficky a kultúrne blízkych krajinách – zahŕňa taktiež mnohé zvyky súvisiace s pohanstvom a vierou v rôznorodé prírodné sily. Takto sa Kvetná nedeľa stáva i dnes echom predkov – dávnych Slovanov (v tom našom prípade), ktorí tak ako my dnes, rovnako i oni v minulosti, slávili nové „rozkvitnutie života“ všade navôkol.

  « Kvetná nedeľa (Igor Pálmayi, 1935) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko

  « Deň sv. Jozefa je predzvesťou jari a po ňom najbližšia nedeľa Kvetná je prívetom jari. Kvetná nedeľa má názvisko od kvitnúcich vetvičiek (kočičiek), ktoré sa v ten deň svätia na pamiatku príchodu Pána do Jeruzalema, pri ktorom ľud ho oslavoval a prestierajúc svoje rúcha na zem, radostne ho vítal, hádžúc mu na cestu rozkvitlé vrbové prútie.

  Na Kvetnú nedeľu pred každým kostolom, pred každým obchodom predávajú ženičky jarné kvieťa, ktoré v kostole posvätené, domov sa odnášajú ako prvá, posvätená zvesť jari a božieho požehnania. Zvlášte ľud vidiecky kladie toto kvieťa za obrážteky, do stodoly, do zbožia, a sena, aby chránily úrodu pred skazou. Domácí príbytok chrania od choroby, bied a hladu a niekde tiež zjedia posvätené mačičky, aby sa uchránili od zleј choroby. Jie sa na lačný žalúdok, to vraj nikdy nepríde na nich zimnica. Táto viera a zvyk oslavovať príchod Krista je rozšírená na celom svete a na Kvetnú nedeľu teší sa mládež i stárež kresťanská.

  Na Slovensku v niektorých krajoch, kde sa ešte zadržujú tradičné obyčaje, vychádzajú dievčence z domu s pristrojeným „novým letom“ t. j. s vrbovou vetievkou alebo smrekovym stromčekom, ozdobeným partami a vyfuknutými kraslicami a za veľkého jasotu a nadšenia vynášajú z dediny ďaleko za humná a tak vítajú nové leto. Tento pekný zvyk snúbi sa ešte s inou radostou, ktorá čo chvíľa nadchodi: sú to veľkonočné oblievačky, najväčšia radosť vidieckej mládeže. To každé dievča musí byť vykúpané, inaк by ani nevedelo, že sú sviatky. No Kvetná nedeľa je tu, kiež aj s ňou príde nádej na skutočné požehnania, ktoré je našmu svetu toľme treba. »

  ZDROJ: PÁLMAYI, Igor. Kvetná nedeľa. / Hvězda československých paní a dívek – Číslo 15 (499), 1935. Praha (Česko-Slovensko) : Melantrich, 1935.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kvetna-nedela-igor-palmayi-1935/

• ▐ Zverejnené: 30/03/2026

  Základný popis

  Vydajte sa s nami do archívu „Vídeňských novín“ a objavte zabudnuté zvyky – od spievajúcich detí na Kolínsku, až po „smrtku“ pripomínajúcu pominuteľnosť života…

  « „Lidové obyčeje na květnou neděli…“ (Vídeňské noviny, 1939) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania

  « Lidové obyčeje na květnou neděli, ač jsou hodně staré, udržely se v mnohých krajích až na naše dny.

  Na Kolínsku v Čechách chodí ráno na květnou neděli děti po staveních a zpívají: „Květná neděle, květná neděle, kdes tak dlouho byla? U studánky, u studánky ruce, nohy myla. Čím sis je utírala? Šátečkem, lístečkem, abych byla bílá. Svatý Petr z Říma nese flaši vína, abychom se napili. Pána Boha chválili. Nám, nám, lhoteckým pannám. Každé děvčátko nosí „líto“, malý smrkový stromek, ověšený barevnými stužkami a papírky.

  V okolí Police n. M. se nosí na květnou neděli „líto“, okrášlené pentlemi, vejdumky a mašlemi z barevného papíru. Děvčata chodí stavení od stavení a zpívají: „Na tu květnou neděli…“ Někde se nosí podnes také „smrtka“, z bílých hader zhotovená loutka, při čemž se zpívá: „Smrt chodí po vsi…“ jako na smrtnou neděli.

  V Určicích na Moravě na květnou neděli děvčátka obcházejí po staveních se stromečkem, nastrojeným barevnými papíry, a zpívají: „Květná neděla, gdes tak dlóho byla? U studynky, u lubinky nohy, ruce myla. Čím’s jich utírala? Šátečkem, vínečkem, modrém papířečkem. Pojte, dívke, z lóke, neste miso móke, par vajíček od slepíček, něco másla od kraviček a ve, paní matíčka, předéte nám ze dvě, šak se vám to zende. Zhořela nám fára blízko pivovára, král je nemocné, králka rozochcaná. Co my máme dělatí? My musíme žebřati. Pochválen bud’ Ježíš Kristus.”

  Na květnou neděli světí se kočičky, koťátka, někde též beránky zvané.

  Na Dačicku v západní Moravě přidávají ke kočičkám na svečení jasanu. Na boží hod velikonoční položí se jasan do sklepa, aby vyhubil všechnu jedovatinu. Lidé polykají svěcené kočičky od bolení v krku, od zimnice a jiných nemocí. Kde jsou svěcené kočičky, tam nemůže uškodit žádné zlo, ani nemoc, ani oheň, krupobití nebo boží posel – blesk. Když se na květnovou neděli za průvodu s kočičkami před knězem dveře chrámové zavrou a on za nimi zpívá, bývají všechny poklady otevřeny, protože zlí duchové musejí poslouchat, co se kněz modlí a zpívá. Když pak udeří křížem třikrát na dveře, odejdou duchové zase na stráž k pokladům. (s. 5) »

  ZDROJ: Vídeňské noviny – Orgán Čechů v zemi Rakouské / 1. března 1939 – Číslo 39. 6. Ročník. Viedeň (Rakúsko), 1939.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/lidove-obyceje-na-kvetnou-nedeli-videnske-noviny-1939/

• ▐ Zverejnené: 29/03/2026

  Základný popis

  Nechajte sa preniesť do poetického Somersetu na prelomí 19. a 20. storočia. Kvetná nedeľa, deň triumfálneho vstupu Ježiša Krista do Jeruzalema, sa tu pretavuje do živých ľudových tradícií a dávnych zvykov. Zaspomínajme spoločnej na dobu, kedy malý chlapec držal v ruke prútik vŕby a jeho starý otec mu pošepkal príslovie, ktoré dodnes rezonuje v jeho spomienkach. Príslovie tak kruté, no zároveň tak poetické: „Kto nemá v Kvetnú nedeľu v ruke palmu, tomu treba ruku odseknúť.“

  « „Hosanna!“ – Vstup Ježiša Krista do Jeruzalema: Niekdajšia Kvetná – Palmová nedeľa v Somersete / Anglicko (1920) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo

  « Istý korešpondent píše: „Spomínam si, ako som ako chlapec počul od svojho dedka staré príslovie: ‚Kto nemá na Kvetnú nedeľu v ruke palmu, tomu treba ruku odseknúť.‘ Predpokladám, že išlo o slovnú hračku… Kvetná nedeľa je deň, kedy si pripomíname triumfálny vstup nášho Pána do Jeruzalema, päť dní pred Jeho utrpením. Vo veľkej časti kresťanského sveta sa tento deň oslavuje sprievodom s „palmami“. Niektorí autori tvrdia, že tento obrad pochádza už zo 4. storočia, a uvádzajú, že práve naň narážal sv. Cyril Jeruzalemský [jeruzalemský biskup, pozn.] Vieme však, že tento obrad sa určite praktizoval v 5. storočí. Kvetná nedeľa si stále zachováva svoje meno v kalendári Anglikánskej cirkvi, ale sprievod s palmami bol zrušený za vlády Eduarda VI. Prútik kvitnúcej vŕby nazývaný „palma“, sa používa ako náhrada za skutočnú palmu a v dávnych časoch sa v Somersete hovorilo, že ten, kto nemá počas Kvetnej nedele v ruke „palmu“, musí prísť o ruku. V našom kraji existuje aj ďalšie staré príslovie, že ak v Kvetnú nedeľu jasne svieti slnko, bude i neskôr veľa pekného počasia, hojnosť obilia a iných plodov zeme. (s. 102) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: WATSON, W. G. Willis (ed.) Calendar of Customs, Superstitions, Weather-lore, Popular Sayings, and Important Events Connected with the County of Somerset. (Anglicko) : Somerset County Herald, 1920. 521 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/hosanna-vstup-jezisa-krista-do-jeruzalema-niekdajsia-kvetna-palmova-nedela-v-somersete-anglicko-1920/

• ▐ Zverejnené: 29/03/2026

  Základný popis

  Kvetná nedeľa, tichá predzvesť Veľkého týždňa, je oslavou prebúdzajúcej sa prírody a hlboko zakorenených tradícií. Náš článok vás zavedie do sveta staroslovanských zvykov, ktoré odrážajú harmóniu človeka s prírodou a silnú vieru v jej magické sily.

  « Vítanie jari: Kvetná – Palmová nedeľa a tradičné zvyky u Slovanov (1922) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Citát – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania

  POZNÁMKA: Ako ilustračný obrázok je použitá historická fotografia, ktorá zachytáva podobu „vítania jari“ v Tešinsku / Tešínske Sliezsko.

  « NEDEĽA PALMOVÁ U VIDIECKEHO ĽUDU

  Vidiecky ľud žije úplne iným životom ako my. Žije predovšetkým [v súlade] s prírodou a táto k nemu prehovára počas každého obdobia roka, ba dokonca aj každú hodinu dňa i noci svojím tajomným jazykom plným čarov a divov, ktorým on po vlastnom rozumie. Fantastičnosť zohráva v živote ľudu prvoradú úlohu. Takmer pri všetkých udalostiach, prírodných katastrofách a rodinných nehodách sa ľudia neodvolávajú na skutočné príčiny, ale na vymyslené, zrodené z ich predstavivosti. Povery ľudu, jeho príbehy a povesti mávajú neslýchaný fantazijný základ, [ktorý býva načisto] odtrhnutý od zeme i skutočného života. Táto hlboká religiozita ľudu zanechala svoju mystickú stopu na mnohých rozprávkach a podobenstvách a dala nám množstvo krásnych legiend, v ktorých sa naivná, prostá a úprimná duša ľudu zdvíha do nedosiahnuteľných výšin a zdá sa, že vidí veci očami viery, ktoré nikdy neuvidelo „oko mudrca [schovaného] za jeho okuliarmi“!

  Kvetná nedeľa, ktorá bezprostredne predchádza Veľkému týždňu, má mimoriadne čaro; zdá sa, že so sebou nesie vôňu novej jari. Aj ona je totiž jarným sviatkom. Cirkev posväcuje v tento deň prvé dary prebúdzajúcej sa prírody – to, s čím sa vzkriesený život zeme prvýkrát usmieva. Žehná „palmy“ upletené zo strieborno-bielych vŕbových jahňád a trblietavých sivých strapcov riečnych tŕstí. Kvetná nedeľa alebo aprílová nedeľa, hoci nemá vlastnosti prvotriedneho slávnostného sviatku, sa slávnostne oslavuje aj na vidieku; je to tiež deň, ku ktorému ľudia viažu množstvo povier a zvykov. Týka sa to predovšetkým tých „paliem“, ktoré v niektorých oblastiach dorastajú do veľkosti naozaj pôsobivých strapcov, pretože k nim patria aj kalamus [Puškvorec obyčajný, pozn.], „kłokaczyna“ a iné rastliny. Keď sa s nimi pastieri, ktorí ich zvyčajne nosia do kostola, po bohoslužbe vracajú, najprv trikrát obídu dom a po každom rohu touto „palmou“ udrú trikrát, aby v dome neboli muchy a iná háveď. Potom idú do maštale kde ňou miešajú v žľaboch pre dobytok – nech sa tam neskrýva choroba škodlivá dobytku, povymetajú ňou kravy, aby ich nezastihol mor, poutierajú ňou nozdry svojich koní, aby sa ich žiadna pliaga nechytala. Palmové kríže, umiestnené na hrebeni slamenej strechy, chránia dom pred bleskom, a keď sú umiestnené na poli, odháňajú krupobitie. „Palma“, ponechaná v okne, odháňa zlých duchov. Liečivé vlastnosti majú aj vŕbové jahňady, ktoré sú súčasťou palmy. V niektorých dedinách každý člen domácnosti prehltne jednu jahňadu proti horúčke a tri proti bolestiam hrdla. Dávajú ich aj dobytku so zemiakmi. Inde hádžu jahňady do obilia, ktoré sa chystá siať. Bič, s ktorým bola „palma“ zviazaná, používajú pastieri, keď prvýkrát vyháňajú svoj dobytok na pašu. V niektorých regiónoch sa hovorí, že pastierov, ktorí prvýkrát vyháňajú svoj dobytok, napadne diabol a prasknutie požehnaného biča ho odoženie. »

  ORIENTAČNÝ PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Orli Lot – Miesięcznik krajoznawczy / Kwiecień [Apríl] 1922 – Nr. 4. (Poľsko) : Polskie Towarzystwo Krajoznawcze, 1922.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vitanie-jari-kvetna-palmova-nedela-a-tradicne-zvyky-u-slovanov-1922/

• ▐ Zverejnené: 28/03/2026

  Základný popis

  Srdce anglického vidieka a život pulzujúci v rytme prírody. Táto scéna je oslavou jari a prebúdzajúcej sa zeme. Cítiť z nej vôňu čerstvo zoranej role, sľub osiva, ktoré sa v nej už čoskoro zakorení. Dorset, grófstvo v južnom Anglicku, je známe svojou nádhernou krajinou, rozľahlými pastvinami a bohatou poľnohospodárskou tradíciou…

  « Orba v Dorsete / Anglicko (Thomas, 1905) »

  ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Viktoriánska éra

  UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: The Barnet Book of Photography. New York (USA) : Elliot & Sons, Ltd., 1905. cca. 360 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/orba-v-dorsete-anglicko-thomas-1905/

• ▐ Zverejnené: 28/03/2026

  Základný popis

  Táto ilustrácia nie je len zobrazením orby, ktorá predchádza samotnému siatiu osiva – je to oslava cyklu života. Svedectvo o tradičnom spôsobe života, kde práca bola cnosťou, pokora hodnotou a rodina základom existencie. V tomto období sa formovali mravné ideály – čistota srdca, láska k domovine a úcta ku komunite.

  « Rodina na poli v Smolenskej oblasti – „Smolenshchina“ (1871) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Feminizmus – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Národ – Slovania – Rusko

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 125: 22. máj 1871 (Zväzok 5 [V.] – No. 21). 3. ročník [III.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1871.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rodina-na-poli-v-smolenskej-oblasti-smolenshchina-1871/

• ▐ Zverejnené: 27/03/2026

  Základný popis

  Jar v kvitnúcom Česko-Slovensku. Pohľad na ľudovú kultúru, kde sa kone ťažko predierajú ornou pôdou a tradícia úzko prepája s prebúdzaním prírody. Oslava kultúrneho dedičstva, hlboko zakoreneného v národnej kultúre, folklóre a harmónii medzi človekom a jeho zemou – danou mu od Boha, domovinou, tou drahou otčinou zanechanou mu jeho predkami.

  « Jar – Rodná zem – Matka – Otec – Vlasť (Antonín Majer, 1922) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Feminizmus – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Národ – Slovania

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Graphic Art of Czechoslovakia (Exhibition of Prints from the Private Collection of Henry J. John M. D.) Cleveland (USA) : The Cleveland Museum of Art, 1922. cca. 60 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/jar-rodna-zem-matka-otec-vlast-antonin-majer-1922/

• ▐ Zverejnené: 26/03/2026

  Základný popis

  Tento obrázok nás prenáša do idylického sveta detstva na vidieku. Mladé dievča, strážkyňa stáda kravičiek na zelenej pastvine, je obrazom dní strávených medzi stromami, kvetmi a zvieratami, presne tam, kde sa formuje podstata charakteru človeka a ten sa na tomto mieste učí významu práce, pokory a pôvabu života odohrávajúceho sa v harmónii s prírodou.

  « Mladý dohľad na pastvinách (Ernst Albert Fischer-Cörlin, 1901) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Priateľstvo – Vidiek – Detstvo – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Rodina – Materstvo – Rodičovstvo – Výchova – Folklór – Národ – Rodoľubstvo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 51, 1901. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1901.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mlady-dohlad-na-pastvinach-ernst-albert-fischer-corlin-1901/

• ▐ Zverejnené: 25/03/2026

  Základný popis

  Poniektoré tradície žijú v srdciach ľudí dodnes. Pohľad na skorú jar v Čiernom lese prostredníctvom objektívu Maxa Ferrarsa. Na snímke vidíme skupinku detí zhromaždených pri kamennom mostíku, popod ktorý preteká miestny dedinský potôčik. Je to scéna plná harmónie s prírodou, žitia v rámci komunity, kde sa tradície odovzdávajú z generácie na generáciu.

  « Kolo, kolo mlynské: Vítanie jari v Čiernom lese / Schwarzwald – Black Forest (Max Ferrars, 1905) »

  ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Jar – Príroda – Vidiek – Detstvo – Výchova – Mravný ideál – Krása – Folklór – Národ – Rodoľubstvo

  UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: HOLME, Charles (ed.) Art in Photography (With Selected Examples of European and America Work). Londýn, Paríž a New York : Office of „The Studio“, 1905. cca. 300 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kolo-kolo-mlynske-vitanie-jari-v-ciernom-lese-schwarzwald-black-forest-max-ferrars-1905/

• ▐ Zverejnené: 23/03/2026

  └ Aktualizované: 24/03/2026 (23:47)

  Základný popis

  Vizuálna báseň o prirodzených cykloch v prírode a spoločne s tým – neoddeliteľne – prezentácia symboliky hlbokých archetypov ženskosti. Tento obraz rezonuje s dávnymi mytológiami, kde je žena uctievaná ako matka a stvoriteľka. Je to oslava jej schopnosti – priniesť nový život a stať tak pri počiatočnom bode zrodu mnohých ďalších generácii – byť súčasťou večného kolobehu života a nepretržitej obnovy tohto sveta.

  « Dievčenstvo ako predobraz materstva: Osobný rast k múdrosti a znovuzrodenie sveta (Charles Robinson, 1895) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Komentár – Inšpirácia – Jar – Príroda – Mytológia – Okultizmus – Alchýmia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Psychoanalýza – Ľudský život – Existencializmus – Feminizmus – Sexuálna výchova – Mravný ideál– Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo

  Nasledujúci obrázok pozostáva z dvoch obrázkov spojených dokopy. Aby som bol úplne presný, obe sú súčasťou obálky detskej knihy „A Child’s Garden of Verses“. Časť vľavo sa nachádza na titulnej strane a časť vpravo je – pre zmenu – na zadnej strane spomenutej knihy. Pôvodne som si nebol úplne istý, či tento obrázok zverejniť. Je to pomerne jednoduchý nákres. Na prvý pohľad. Ak si ho človek prezrie poriadne… popremýšľa nad jeho symbolikou…

  Začnime hlavnou časťou, čo do veľkosti aj významu, a tou je tá na ľavej strane. Centrálnym objektom celého vyobrazenia tu je dievčenská figúra. Tá drží priamo v oblasti svojho lona nádobu, kvetináč. Takéto vyobrazenie v symbolickej rovine reprezentuje potenciál dievčiny pre „budúcu kreáciu“. Hovoríme o prvej úrovni elementárnej osnovy životného cyklu: panna – kreatívny potenciál, matka – samotný proces kreácie, kráľovna (múdra žena) – odovzdávanie nadobudnutého životného poznania, uzavretie cyklu. Azda nikoho nemôže prekvapiť, že: „Predstava nádoby alebo vázy zrodenia bola u pytagorejcov známym symbolom… (Mead, 1906 / s. 26)“ Dokonca i takí Mayovia mali údajne božstvo previazané so zrodom a prinášaním úrody, ktoré bývalo zobrazené: „…v pozícii rodiacej ženy, niekedy držiac v rukách vázu, pravdepodobne na obilie. Bolo spájané s pannou… (Hagar, 1909)“ Jedným z  dôležitých krokov alchymistov pri výrobe slávneho „kameňa mudrcov“ bol aj: „Táto nasledovná práca sa vykonáva v tej istej ‚Vas Philosophorum‘, alebo v nádobe podobnej tej prvej… (Pernety, 1898 / s. 192)“ Aký význam sa niekedy prikladal takejto „nádobe“ možno upresnia tieto slová: „Filozofická obec už v dostatočnej miere hovorila o všetkom, čo je potrebné ohľadom diela, s výnimkou nádoby; ktorá je božským tajomstvom, ukrytým pred modlármi, a bez tejto znalosti nikto nemôže dosiahnuť majstrovstvo… (Atwood, 1850 / s. 137-138)“ Uvedené – tak nejako – zhrnuté dokopy: „…odhaľujú pravú podstatu ‚Prima Materia‘, zatiaľ čo ‚Vas Philosophorum‘, v ktorom je uchovávaná a spracovávaná, je opísaná protichodnými slovami a niektorí autori ju vyhlasujú za božské tajomstvo. Keďže máme k dispozícii matériu kameňa aj potrebnú nádobu, postupy, ktoré je potom potrebné vykonať na dosiahnutie ‚Magnum Opus‘, [sú] opísané so striedmou zrozumiteľnosťou. (Pernety, 1898 / s. 42)“ Pridržiavajúc sa alchymistickej terminológie, nebude ďaleko od pravdy tvrdenie: dievčina na obrázku drží v rukách „Vas Philosophorum“, kde sa bude odohrávať podstata jej životného „Magnum Opus“.

  O aký „Magnum Opus“ sa jedná nám naznačujú ďalšie časti tejto kresby. Z tejto nádoby – v oblasti jej lona – vyrastá „príroda“. Táto „príroda“ vyrastá v dvoch vrstvách. Prvá vrstva „prírody“ je vymedzená vyobrazením „srdca“ obklopujúceho dievčinu. Mohli by sme ju označiť ako – vrstva „osobnej lásky“. Druhou vrstvou prírody, ktorá má svoj počiatok v oblasti lona dievčiny, je vyobrazenie ďalšieho – tentokrát obrovského – „srdca“, ktorý zahŕňa „celý svet“. Túto by sme mohli označiť ako – vrstva „stvoriteľská“. Jedna vrstva s tou druhou súvisia a prirodzene na seba nadväzujú. Úspešným zvládnutím výziev lásky na „osobnej úrovni“ dochádza následne k „transcendencii“ – príspevku „všeľudskému“.

  A čo potom dievčina v šatôčkách, ktorá s lopatou prehrabáva zeminu, z ktorej do výšok vyrastá obrovský výhonok nejakej tej klíčiacej rastliny? Môžeme na ňu nazerať spôsobom, že sa tam iba hrá, alebo môžeme vnímať jej činnosť ako prejav práce, námahy – aktívneho príspevku, zapojenia sa, do istej miery aj prevzatia zodpovednosti za „rast“, v kontexte všetkého spomenutého, ten svoj. Dievčina aktívne pracuje na formovaní svojej budúcnosti, čím prejavuje svoju vôľu.

  Všetko pospájané dokopy mne osobne dáva takéto vysvetlenie: zachytenie ľudskej prirodzenosti, večne sa opakujúceho cyklu vyjadrujúceho nemenný poriadok, kde je dievčenstvo nádejou pre budúce materstvo, nádejou pre nové stvorenie a možnosť nápravy, príspevok k rekonštrukcii sveta, kde sa celý tento príbeh začína už v mladosti. V podstate je tento obrázok oslavou ženskosti, isteže, podľa môjho názoru.

  Na záver, asi troška dlhší než zvyčajne, dnešného môjho pojednania už iba „maličkosť“, ktorej som sa pôvodne nechcel venovať. Nepovažoval som to totiž za nijako potrebné, pretože tá základná symbolika je pomerne zjavná a snáď pre mnohých aj známa, lenže málokto ju pozná v takomto rozsahu jej širšieho významu a ten je prekvapivo pôsobivý, a tak… Žaby! Prečo sú tam? Čo s nimi? Začnime kuriozitou. V Írsku voľakedy existovala zvláštna povera: „Chyťte živú žabu a olíznite jej oči jazykom. Osobe, ktorá to urobí, [následne] stačí, ak jazykom olíže akékoľvek choré oko a to sa vylieči. (Mooney, 1887 / s. 166)“ Toľko „medicínske“ rady viažúce sa k využitiu žiab pri liečení zdravotných neduhov. Presuňme sa mi radšej k poznatkom indickej mytológie, kde objavíte i takéto konštatovanie: „…je zaznamenané priame uctievanie kravy a žaby (aspoň v období dažďov). (Keith, 1917 / s. 63)“ Pôvodní obyvatelia USA – Irokézi [Iroquois, pozn.] si dodnes uchoval mýtický príbeh o dvojčatách, synovia panny [mimochodom, zrodenie z panny je súčasťou aj iných kultúrnych tradícii, než je len tá kresťanská, o čom vie málokto…, pozn.], ktorí sa volali Ioskeha (Svetlý – svetlo) a Tawiskara (Temný – temnota). V tomto príbehu: „Ioskeha chodil po zemi, ktorá bola vyprahnutá, vyvolával pramene a jazerá, vytváral potoky a rieky. Ale Tawiskara stvoril obrovskú žabu, ktorá prehltla všetku vodu a zanechala zem suchú, ako bola predtým. Jarabica o tom informovala Ioskehu a ten sa vydal do krajiny svojho brata, pretože si [rozľahlé] územia rozdelili medzi seba. Čoskoro prišiel k obrovskej žabe, prebodol jej bok a voda sa vyvalila [naspäť do prírody]. (Edwards, 1883 / s. 239)“ Z pohľadu odkazu egyptskej mytológie: « Zdá sa, že žaba bola v primitívnych časoch uctievaná ako symbol plodenia, zrodenia a plodnosti vo všeobecnosti; žabia bohyňa „Heqet“ alebo „Heqtit“ [niekedy aj „Hequet“, ako slovensky variant sa používa „Heket“, pozn.] bola stotožňovaná s „Hathor“ [zanikanie alebo splývanie božstiev s prestupovaním, prenášaním vlastností bola v egyptskej histórii pomerne bežná záležitosť, pozn.] a pôvodne bola ženským náprotivkom „Chnuma“ [Khnemu alebo Khnum, pozn.], s ktorým sa stala matkou Hora [Heru-ur, pozn.] Staroveký kult žaby dokazuje skutočnosť, že každý zo štyroch prvotných bohov – Heh, Kek, Nau a Amen – býva zobrazený s hlavou žaby, zatiaľ čo jeho ženský náprotivok má hlavu hada. Kult žaby je jedným z najstarších v Egypte a verilo sa, že žabí boh a žabia bohyňa zohrali veľmi významnú úlohu pri stvorení sveta. (Budge, 1904 / s. 378) » Z rámca doteraz napísaného sa neodchyľuje ani tento citát: « Zdá sa, že stará verzia tohto stvorenia sveta z priepasti sa zachovala v tradícii, ktorá považuje boha s hlavou barana „Chnuma“ z Elefantíny [riečny ostrov na Níle, pozn.] a jeho manželku, bohyňu s hlavou žaby „Heket“, za „prvých bohov, ktorí boli na počiatku, ktorí stvorili ľudí a zrodili bohov“. Základná myšlienka jednoducho hľadá pôvod všetkých vôd, vrátane oceánu, v mýtickom prameni Nílu medzi kameňmi prvého kataraktu… » Rovnaký zdroj neskôr uvádza: „Chnum formuje deti a Heket [– žabia bohyňa, pozn.] im dáva život. (Müller, 1918 / s. 50-51)“ „…a zelená farba žaby je kľúčom k významu starovekej bohyne Heket. […] Vzhľadom na všetko sa zdá pravdepodobné, že v Egypte, kde by pôda bez rozvodnenia Nílu nemala takmer žiaden význam…, (Robertson, 1910 / s. 150-151)“ je zelená farba vyjadrením jednoduchej rovnice: dostatok vody znamená rast, zeleň a ŽIVOT. V tejto chvíli už asi každý pochopil symbolické posolstvo žabích božstiev – ich priamu väzbu na životodarnosť vôd, s nejakým tým dôrazom na špecificky egyptskú bohyňu Heket. Prečo práve ju? Pretože, ak si niekto z vás dá tú námahu a pozrie znak tohto egyptského božstva v hieroglyfoch, v tej chvíli zistí, že pán Charles Robinson sa rozhodol na svojom obrázku nakresliť prakticky vernú kópiu tohto znaku! Preto. Väzba na vodu je zachovaná, no v odlišnej rovine, aj v: „…hinduistickom príbehu o Bhekim alebo žabom princovi, „čo označuje Slnko odpočívajúce nad vodou“, alebo tesne nad horizontom, ako to vždy býva v blízkosti [obdobia] zimného slnovratu… (Woolley, 1888 / s. 160)“ [Pozn.: Britský historik George William Cox používa vo svojej práci „The Mythology of the Aryan Nations in Two Volumes“ termín „frog-sun“ – „žabie Slnko“.] I keď pôvodná legenda hovorí o: „Bheki – žaba bola krásnou dievčinou; jedného dňa, keď sedela pri studni, tak ju tam objavil kráľ a požiadal, aby sa stala jeho ženou. Súhlasila pod podmienkou, že jej nikdy neukáže ani kvapku vody…, (Aiyangar, 1898 / s. 222)“ čo nás posúva k ďalšiemu rozmeru symbolických významov žiab.

  « Žaba, ktorú grécko-egyptský spisovateľ, známy pod menom Hórapollón, nazval „vyjadrením človeka v zárodku…“, (Brown, 1898 / s. 157) » alebo , „…žaba predstavovala nekompletne sformovaného človeka, (Budge, 1904 / s. 379)“ čím je naznačený pravdepodobne najznámejší význam, aký žaby všeobecne zvyknú – v symbolickej rovine – zastávať: transformácia – premena. Už Shakespeare prirovnával žabu k životným strastiam: „Sladké sú plody utrpenia, ktoré je ako ropucha – škaredá a jedovatá, no na hlave nosí vzácny klenot, (Wolsey, 1917 / s. 97)“ ktoré, ak sú zvládnuté, vedú k oslňujúcej odmene. A asi každý pozná príbeh žabiaka, ktorá vraví princezne: « „Tvoje šaty, tvoje perly a šperky, ani tvoja zlatá korunka nie sú pre mňa,“ odpovedal žabiak, „ale keby si ma milovala a mala ma za spoločníka a kamaráta na hranie a dovolila by si mi sedieť vedľa teba pri stole, jesť z tvojho taniera, piť z tvojho pohára a spať v tvojej malej postieľke, – keby si mi toto všetko sľúbila, potom by som sa ponoril pod vodu a priniesol ti späť tvoju zlatú loptičku.“ (Grimm, 1922 / s. 33) » Pričom existujú aj opačné varianty tohto príbehu, napríklad v Rusku majú príbehy o „Žabej kráľovne (The Russian Fairy Vook, 1907)“, resp. o „Žabej cárovne (Polevoi, 1893)“ Klasickým príkladom ostáva: „Ďalšou ťažkosťou, ktorá stojí v ceste vyslobodeniu, je, že dievča v nejakej odpornej podobe, ako had, drak, ropucha alebo žaba, musí byť trikrát pobozkané. (Grimm, 1883)“ V týchto spomenutých prípadoch sa jedná o premenu v zmysle osobného rastu jedinca.

  Opäť sa obrátime k folklórnemu dedičstvu jedného z pôvodných severoamerických kmeňov, tentokrát k Póníom [Pawnee, pozn.] U nich sa zachoval príbeh o tom, ako sa istý lovec vydal na poľovačku. Počas svojho putovania narazil na trstinovú chatrč, z ktorej vyšla čarodejnica. Táto ho pozvala k sebe domov, dala mu najesť a takto ho otrávila. Jeho hlavu potom odrezala a dobre si ju uschovala, telo rozkúskovala. Uplynuli štyri dni a manželka tohto muža sa rozhodla poslať za ním ich syna. I ten došiel k rovnakej čarodejnici, i toho táto čarodejnica: „…nakoniec ustúpila a chystala sa chlapca zabiť, keď na miesto prišlo niekoľko mužov. Vzali starú ženu, zabili ju a chlapca zachránili. Čarodejnicu hodili do ohňa a spálili. V ohni praskla a niečo [z nej] vyskočilo [niekam] hore a zostalo na strome. Keď ľudia tú vec [bližšie] preskúmali, zistili, že to bola kvákajúca stromová žaba. Chlapec ju vzal domov a povedal ľuďom, že toto bola tá čarodejnica, ktorá zabila muža… (Dorsey, 1906 / s. 240)“ Tento príbeh má evidentné posolstvo: vyjadruje nevydarenú životnú transformáciu, zlyhanie procesu osobného rozvoja a psychický zostup danej ženy na nižšiu vývojovú úroveň, ak by sme použili terminológiu pána Hórapollóna – táto žena, potom, ako bola potrestaná, infantilizovala a vrátila sa do svojho „zárodočného stavu nevyvinutosti“, pred jej ďalším pokusom – snáď úspešným – o „stanie sa“. Veľmi blízkymi k Póníom sú indiánske kmene Wichita. Známemu etnografovi Georgeovi Amosovi Dorseymu sa podarilo zaznamenať – a naveky uchovať – takýto ich príbeh. Istý náčelník s menom „Mladý chlapec“ (Waiksedia) sa rozhodol ísť na expedíciu. Počas tejto expedície, niekde pri rieke, narazil na starú ženu pomáhajúcu si pri chôdzi s paličkou. Náš náčelník sa ponúkol, či jej má pomôcť prebrodiť sa cez rieku. Ona mu povedala, že by mohol. Vyhodil si ju teda na chrbát, prešiel cez rieku a na druhej strane ju chcel položiť na zem, čo žena razantne odmietla a povedala mu, nech ju odnesie do dediny, kde býva. Do dediny, po dlhej ceste, dorazili až za tmy. Ibaže žena stále odmietala zliezť z jeho chrbta a tentokrát sa rozhodla, že sa stane jeho manželkou, však i tak si len preberal medzi ženami, nechcel si žiadnu z nich vziať, nevedel sa rozhodnúť… Neprotestoval, súhlasil, odteraz už budú navždy spolu… nech teraz zíde z jeho chrbta, aby sa stala jeho manželkou. Žena i naďalej nesúhlasila – nikdy odtiaľ nezíde a on ju navždy bude niesť na svojom chrbte. Deň za dňom plynuli a náčelník „Mladý chlapec“, s týmto krížom na svojom chrbte, chradol a chradol, až sa všetci navôkol začali obávať, že čoskoro umrie. Nič také sa – našťastie – nestane a tento príbeh sa napokon dopracuje k tomuto rozuzleniu: « Keď z chrbta náčelníka „Mladého chlapca“ sňali tú zlú ženu, Korytnačka dovolila mužom robiť si s ňou, čo sa im zachce. Kojot potom vzal palicu a ubil ju na smrť. Táto žena bola „Niečo-čo-sa-prilepí-na-čokoľvek“ [„Something-that-will-stick-to-anything“, pozn.] (Tatiniyarskaharts), zelená stromová žaba… (Dorsey, 1904 / s. 191) » Ďalšie nádherné „žabie“ podobenstvo popisujúce symptomatiku psychickej narušenosti niektorých žien, ktorá priamo súvisí so zlyhaním ich psychického vývoja. Žien, ktoré sa „prilepia“ na čokoľvek, ktoré nemajú vyvinuté hlbšie hodnotové povedomie, sú osobnostne obmedzené a svet navôkol seba posudzujú iba z hľadiska prínosov pre dosahovanie ich rozkoše, ak to „čokoľvek“ je pre nich práve prínosné. Jedno upresnenie: v tomto príbehu si je náčelník „Mladý chlapec“ vedomí, čo sa deje, v reálnom živote „čokoľvekom“ nijako zásadne neprekáža takáto „prílepka“, pretože „čokoľvekom“ nič iné v živote neostáva… samotní bývajú intelektuálne leniví, duševne zaostalí a charakterovo mrzkí. Ak chcel niekto – v rámci védskej viery – vzdať úctu, obrátiť sa boha ohňa Agniho: „Nasleduje dlhý zoznam ďalších mien, ktoré sa rovnako považujú za názvy predmetov posvätných Agnimu, ako by sme mali povedať, a často sa spomínajú v hymnoch adresovaných tomuto božstvu. Takými sú…, (Müller, 1897 / s. 481)“ a boli nimi aj žaby: „Manduka“ – žaba. Význam darovania alebo oslavy žaby, symbolu plodnosti, života, „premeny a zrodenia“, vo vzťahu k božstvu ohňa? Ak chceš nadobudnúť moc, silu a schopnosť ochrániť seba aj iných, tak tomuto musíš venovať svoj život: zrodiť a stať sa, transformovať sa z nevyvinutého štádia – dospieť osobnostne. Alebo na vás čaká osud zachytený v sanskrite vo fráze „Kupamanduka“, doslovne: „žaba v studni“, osud prostáčika s obmedzeným rozhľadom, ktorý z „nebies“ uvidí vždy len jednu milióntinu.

  A ako: „…žaba slávikovi velebila jeho pieseň… (Greenville, 1839 / s. 268) tak aj žaby na uvedenom obrázku ohlasujú našej dievčine radostnú zvesť o možnom „Magnum Opus“, ktorý na ňu čaká, rovnako ju varujú pred zatratením, ak odmietne svojim životom stelesniť nemennú prirodzenosť (prejavenú v podobe vrodeného potenciálu) – večný ideál pravdy a krásy, kde samotným cieľom nie je využitie tejto „produkčnej kapacity“ a „rodenie pre rodenie“, ale prekročenie „živočíšneho k najdokonalejšiemu pre človeka možnému“ – zasvätenie života hodnotám pravej lásky.

  FINIS.

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] AIYANGAR, Narayan. Essays on Indo-Aryan Mythology (Part I.) Bangalúr (India) : Caxton Press, 1898. 584 strán.
  • [2] ATWOOD, Mary Anne. A Suggestive Inquiry into the Hermetic Mystery (With a Dissertation on the More Celebrated of the Alchemical Philosophers Being an Attempt Towards the Recovery of the Ancient Experiment of Nature). Londýn (UK) : Trelawney Saunders, 1850. 531 strán.
  • [3] BROWN, Robert. Semitic Influence In Hellenic Mythology (With Special Reference to the Recent Mythological Works of the Rt. Hon. Prof. F. Max Muller and Mr. Andrew Lang). Londýn, Edinburgh, Oxford (UK) : Williams and Norgate, 1898. 228 strán.
  • [4] BUDGE, Ernest Alfred Wallis. The Gods of Egyptians or Studies in Egyptian Mythology – Volume II. Chicago (USA) : The Open Court Publishing Company, 1904. 431 strán.
  • [5] COX, George William. The Mythology of the Aryan Nations in Two Volumes (Vol. I). Londýn (UK) : Longmans, Green and Co.; 1870. cca. 490 strán.
  • [6] COX, George William. The Mythology of the Aryan Nations in Two Volumes (Vol. II). Londýn (UK) : Longmans, Green and Co.; 1870. cca. 430 strán.
  • [7] DORSEY, George Amos. The Mythology of the Wichita. Washington D. C. (USA) : Carnegie Institution of Washington, 1904. 351 strán.
  • [8] DORSEY, George Amos. The Pawnee Mythology (Part I). Washington D. C. (USA) : Carnegie Institution of Washington, 1906. 546 strán.
  • [9] EDWARDS, S. A. A Handbook of Mythology for the Use of Schools and Academies. Philadelphia (USA) : Eldredge & Brothers, 1883. 256 strán.
  • [10] GREENVILLE, Pigott. A Manual Of Scandanavian Mythology (Containing a Popular Account of the Two Eddas and of The Religion of Odin). London (UK) : William Pickering, 1839. 370 strán.
  • [11] GRIMM. Household Stories From The Collection of the Bros: GRIMM. Londýn (UK) : Macmillan & Co., 1922. 269 strán.
  • [12] GRIMM, Jacob. Teutonic Mythology – Vol. III. Londýn (UK) : George Bell & Sons, 1883. cca. 440 strán.
  • [13] HAGAR, Stansbury. Elements of the Maya and Mexica Zodiac. Viedeň (Rakúsko-Uhorsko) : A. Hartleben, 1909.
  • [14] KEITH, Arthur Beriedale; CARNOY, Albert J. The Mythology of All Races in Thirteen Volumes (Indian – Iranian). Boston (USA) : Marshall Jones Company, 1917. cca. 500 strán.
  • [15] MEAD, George Robert Stow Mead. Thrice-Greatest Hermes – Studies in Hellenistic Theosophy and Gnosis (Volume III. – Excerpts and Fragments). Londýn (UK) : The Theosophical Publishing Society, 1906. 371 strán.
  • [16] MOONEY, James. The Medical Mythology of Ireland (Read Before the American Philosophical Society, April 15, 1887). Philadelphia (USA) : MacCalla & Company, 1887.
  • [17] MÜLLER, Friedrich Max. Contributions to the Science of Mythology in Two Volumes (Vol. II). Londýn, New York a Bombaj : Longmans, Green, and Co.; 1897. 864 strán.
  • [18] MÜLLER, Wilhelm Max; SCOTT, James George. The Mythology of All Races in Thirteen Volumes (Egyptian – Indo-chinese). New York : Marshall Jones Company; 1918. cca. 500 strán.
  • [19] PERNETY, Antoine-Joseph. Treatise on the Great Art (A System of Physics According to Hermetic Philosophy and Theory and Practice of the Magisterium) edited by Edouard Blitz. Boston (USA) : Occult Publishing Company, 1898. 255 strán.
  • [20] POLEVOI. Russian Fairy Tales from the Skazki of Polevoi. 7. vydanie. Londýn (UK) : Lawrence and Bullen, 1893. 264 strán.
  • [21] ROBERTSON, John Mackinnon. Christianity and Mythology. 2. vydanie. Londýn (UK) : Watts & Co., 1910. 472 strán.
  • [22] STEVENSON, Robert Louis. A Child’s Garden of Verses. New York (USA) : Charles Scribner’s Sons, London (UK) : John Lane, 1895. 140 strán.
  • [23] The Russian Fairy Book. Cambridge (USA) : The University Press, 1907. 126 strán.
  • [24] WAITE, Arthur Edward. Lives of Alchemystical Philosophers (Based on Materials Collected in 1815 and Supplemented by Recent researches with a Philosophical Demonstration of True Principles of the Magnum Opus, or Great Work of Alchemycal Re-Construction, and Some Account of The Spiritual Chemistry). London (UK) : George Redway, 1888. cca. 360 strán.
  • [25] WOOLLEY, Milton. Hebrew Mythology or, the Rationale of the Bible (Wherein it Show That the Holy Scriptures Treat of Natural Phenomena Only). New York (USA) : The Truth Seeker Company, 1888. 613 strán.
  • [26] WOOLSEY, John Martin. Symbolic Mythology and Translation of a Lost and Forgotten Language. New York (USA) : J. M. Woolsey, 1917. 224 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dievcenstvo-ako-predobraz-materstva-osobny-rast-k-mudrosti-a-znovuzrodenie-sveta-charles-robinson-1895/

• ▐ Zverejnené: 22/03/2026

  Základný popis

  V srdci nemeckej krajiny, tam kde jar rozkvitá s prvými lúčmi slnka a príroda sa prebúdza zo zimného spánku, stojí majestátny tisícročný dub. Jeho silné vetvy sú svedkami uplynutých čias, jeho korene hlboko zakotvené v histórii. Táto ikonická maľba od Carla Friedricha Lessinga, známa ako „Die tausendjährige Eiche“ („Tisícročný dub“), zachytáva chvíľu ticha a rozjímania nad… mnohým.

  « Modlitba pri tisícročnom dube (Carl Friedrich Lessing, 1837) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Pohanstvo – Folklór – Národ – Rodoľubstvo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 8, 1907. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1907.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/modlitba-pri-tisicrocnom-dube-carl-friedrich-lessing-1837/

• ▐ Zverejnené: 21/03/2026

  Základný popis

  S príchodom jari, keď slnko hladí zem po jej zimnom spánku a príroda sa oblieka do sviežich farieb, ožíva v každom z nás aj táto báseň „Posol jara“ od Ľudmily Ružodolskej. Tento poetický úryvok je nielen oslavou prebúdzajúcej sa prírody a jej rozkvetu, ale zároveň aj opisom predstáv a myšlienok hlboko zakorenených v slovenskom folklóre a národnej identite Slovákov.

  « Posol jara (Ľudmila Ružodolská, 1890) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Jar – Príroda – Vidiek – Krása – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko

  « Fijalôčka vonná,
  skrytá v tôni lesa,
  nad tvojím príchodom
  srdce moje plesá.

  Ty si posol jara,
  hlásajúci svetu,
  že sa jaro blíži,
  zaodiate v kvetu.

  Že čo jaseň chladná
  letkom umrtvila,
  v novej kráse zkriesi
  jara svieža sila.

  Kvitni mi len, kvitni,
  kým sa jaro skveje –
  s tebou i mne zkvitly
  ružové nádeje. »

  ZDROJ: Vlasť a svet. / 15. apríla – Číslo 8, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/posol-jara-ludmila-ruzodolska-1890/

• ▐ Zverejnené: 21/03/2026

  Základný popis

  Pohľad na život divých vtákov v ich prirodzenom prostredí premietnutý do podoby hlasu prírody pripomínajúceho nám poéziu univerzálnej sily budúceho materstva. Nazrite do hniezda slávika, drobného majstra spevu, a objavte utajený zázrak – už čoskoro prichádzajúceho – nového života.

  « Poklady ukryté v hniezde slávika (Snell, 1905) »

  ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Jar – Príroda – Vidiek – Krása – Feminizmus – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo

  UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: SNELL, F. C. The Camera in the Fields (A Practical Guide to Nature Photography). Londýn (UK) : T. Fischer Unwin, 1905. 256 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/poklady-ukryte-v-hniezde-slavika-snell-1905/

• ▐ Zverejnené: 21/03/2026

  Základný popis

  S prichádzajúcou jarou sa príroda oblieka do nových šiat, nastáva nový cyklus nekonečného stvorenia – obnova života. Socha Harolda Parkera je oslavou tejto prirodzenosti z pohľadu špecifického, toho človečieho. Zachytáva ženu a pripomína nám práve silu žien ako nositeliek nového ľudského života. Takto sa toto dielo stáva vizuálnym zdôraznením dôležitosti materstva v živote jednotlivca i celej našej civilizácie.

  « Prebúdzanie jari (Harold Parker, 1926) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Krása – Mytológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Materstvo – Mravný ideál

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Architecture (The Journal of Proceedings of the Institute of Architects of New South Wales) / No. 10 – October, 1926. 15. ročník. Sydney / New South Wales (Austrália) : Art in Asutralia Ltd., 1926.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prebudzanie-jari-harold-parker-1926/

• ▐ Zverejnené: 21/03/2026

  Základný popis

  Tieto úvodné riadky piesne „Spring is Here“ od Flety Jan Brown Spencer z roku 1907 rezonujú s večnou krásou prebúdzajúcej sa prírody. Nechajte sa uniesť jej krásnymi obrazmi – pripomienkou večného cyklu života, ktorý v sebe nesie prísľub nového začiatku.

  « „Ach! Jar je tu. Tá časť roka, keď sa zdá, že sa na nás všetka príroda usmieva…“ (Spencer, 1907) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Typografia – Text piesne – Citát – Jar – Príroda – Krása – Feminizmus – Sexuálna výchova – Materstvo – Mravný ideál

  « Ach! Jar je tu.
  Tá časť roka, keď sa zdá,
  že sa na nás všetka príroda usmieva.
  Červené ruže kvitnú,
  utešené potôčiky radostne tečú.
  Milenci sú očarení
  svojimi šťastnými chvíľami.
  Jar je… »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: SPENCER, Fleta Jan Brown. Spring is Here – Song (Words and Music). St. Louis (USA) : Shattinger – Piano & Music Co., 1907.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ach-jar-je-tu-ta-cast-roka-ked-sa-zda-ze-sa-na-nas-vsetka-priroda-usmieva-spencer-1907/

• ▐ Zverejnené: 21/03/2026

  Základný popis

  O sile prírody a prebúdzajúcom sa živote. Objavte symboliku snežienky, prvého posla jari. Poetický úryvok spojený s nádhernou ilustráciou Edwarda J. Detmolda.

  « Snežienka / „Snowdrop“ – Oznámenie prichádzajúceho konca zimy (Edward J. Detmold, 1917) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Jar – Príroda – Krása

  « Keď sa objavili prvé žiarivé lúče marca, snežienka… hrdinská dcéra námrazy, odzvonila budíčkom [začiatok konca zimy]. […] Tu je snežienka… ktorá víta prvoprijímajúcich pozdĺž živých plotov so svojimi listami, ešte neurčitými a neistými, ako priezračná zelená hmla. (Maeterlinck, s. 143+151) »»

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: MAETERLINCK, Maurice. News of Spring and Other Nature Studies. New York (USA) : Dodd, Mead and Company, 1917. 213 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/snezienka-snowdrop-oznamenie-prichadzajuceho-konca-zimy-edward-j-detmold-1917/

• ▐ Zverejnené: 17/03/2026

  Základný popis

  Jemné kvety opletajú zlaté kučery nevinného pohľadu. Táto maľba Paula Wagnera je oslavou života v jeho najčistejšej podobe.

  « Rozkvet: Detstvo prepojené s prírodou, radosť z každého nového dňa a nekonečná nádej ukrytá i v tom najmenšom kvitnúcom kvete (Paul Wagner, 1907) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Detstvo – Čistota – Jar – Príroda – Vidiek – Ľudský život – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 1, 1907. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1907.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rozkvet-detstvo-prepojene-s-prirodou-radost-z-kazdeho-noveho-dna-a-nekonecna-nadej-ukryta-i-v-tom-najmensom-kvitnucom-kvete-paul-wagner-1907/