SLOVANIA ^Značka

• ▐ Zverejnené: 07/06/2025

  Základný popis

  O neúspechu sociálnej kohézie v EÚ. Citát Lubomíra Zaorálka, ktorý hodnotí vývoj v Európskej únii po rozšírení o postkomunistické krajiny. Kritický pohľad na dramatické rozdiely v úrovni platov a životnej úrovne.

  « Zánik sna o rovnosti: (V skutočnosti nikdy neplánovaná) kohézia Európskej únie v mzdovej oblasti »

  ZNAČKY: Citát – Ekonomika – Politika – Liberálna demokracia – Globalizácia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Progresivizmus – Slovensko – Slovania

  ZDROJ: Kauza bitcoin je světový skandál. Nawrocki Tuska dorazil. | Lubomír Zaorálek. (Česká republika) : XTV, online: https://youtu.be/wcU_Ydrxrr0?feature=shared&t=503

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zanik-sna-o-rovnosti-v-skutocnosti-nikdy-neplanovana-kohezia-europskej-unie-v-mzdovej-oblasti/

• ▐ Zverejnené: 06/06/2025

  Základný popis

  Ako západné mocnosti uisťovali Sovietsky zväz o tom, že nedôjde k žiadnemu rozširovaniu NATO v súvislosti so zjednotením Nemecka. Na pozadí súčasných udalostí na Ukrajine je dôležité vrátiť sa k historickým koreňom, ktoré formovali dnešnú realitu. Rozbor odtajnených materiálov a prepisov kľúčových rokovaní na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia.

  « Ako Sovieti súhlasili so zjednotením Nemecka »

  ZNAČKY: Komentár – Citát – História – Politika – Liberálna demokracia – Globalizácia – Neokolonializmus – Progresivizmus – Rusko – Ukrajina – Slovania

  Mnohí ľudia komentujú dianie na území Ukrajiny. No len málokto z nich sa venuje aj otázkam historického pozadia tejto tragédie. Súvislostiam, ktoré nás z veľkej časti priviedli tam, kde dnes sme. Tomu, čo významne dotváralo kontext, v ktorom sa neskôr všetky udalosti odohrali. Niektorí si povedia: „Toto je ruská propaganda!“ Nie, toto sú historické fakty, ktoré sa reálne stali. Boli to Sovieti, ktorí rozhodovali o tom, či nakoniec dôjde k zjednoteniu Nemecka. V tom čase mali vo východnom Nemecku cez 300-tisíc(!) vojakov. Súhlasili, za istých podmienok. Oni to takto vnímajú a veľakrát deklarovali svoj nesúhlas s tým, že sa stal presný opak toho, o čom boli ubezpečovaní. Ja vám teraz prinášam nejaký ten môj súpis narýchlo spísaných poznámok, ktoré som čerpal zo štúdie Národného bezpečnostného archívu (National Security Archive), ktorý je situovaný v areáli Univerzity Georgea Washingtona vo Washingtone. Práca, z ktorej som čerpal nesie názov: „NATO Expansion: What Gorbachev Heard (2017)“, a je to vcelku dôkladný rozbor odtajnených materiálov a prepisov kľúčových rokovaní na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia.

  • December 1989 (Stretnutie na Malte – „Malta summit“): Prezident USA George H. W. Bush uisťuje prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova, že Spojené štáty americké nezneužijú aktuálnu situáciu, aby poškodili sovietske záujmy.
  • 31. Januára 1990: Západonemecký minister zahraničných vecí Hans-Dietrich Genscher verejne hovorí: „…zmeny vo východnej Európe a proces zjednotenia Nemecka nemôže viesť k poškodeniu sovietskych bezpečnostných záujmov.“ Tento minister dokonca požadoval, aby bývalé „Východné Nemecko“ aj po spojení s tým západným, i naďalej ostalo mimo teritoriálnej pôsobnosti NATO.
  • 9. Február 1990: Minister zahraničných vecí USA James Baker uisťuje prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova, že expanzia NATO na východ sa neudeje „ani len o jeden palec“. Túto frázu „ani o palec na východ“ si od neho Gorbačov vypočuje celkovo 3-krát. Gorbačov jasne vysloví: „Určite, akékoľvek rozširovanie NATO by bolo neakceptovateľné,“ Baker s ním súhlasí.
  • 10. Február, 1990: Západonemecký kancelár Helmut Kohl ubezpečuje Gorbačova: „Sme presvedčení o tom, že NATO by nemalo rozširovať sféru svojich aktivít.“
  • 11. Apríl 1990: Britský minister zahraničných vecí Douglas Hurd opakuje posolstvo svojich kolegov a pridáva, že Británia si zreteľne: „…uvedomuje dôležitosť – nerobiť nič, čo by poškodzovalo sovietske záujmy a dôstojnosť.“
  • 4. Máj 1990: Minister zahraničných vecí USA James Baker pri rozhovore s ministrom zahraničných vecí ZSSR Eduardom Ševarnadzem zdôrazňuje, že tento proces, ktorý sa odohráva nebude mať: „…víťazov alebo porazených. Namiesto toho vytvorí novú legitímnu európsku štruktúru, ktorá bude zahrňujúca, nie vylučujúca.“
  • 18. Máj 1990: Minister zahraničných vecí USA James Baker opakuje svoje slová prezidentovi ZSSR a predkladá mu svoj 9-bodový plán, ktorý zahŕňa napríklad ponechanie Nemecka bez nukleárnych zbraní. Zdôrazňuje: „…budovanie stabilnej Európy…,“ v spolupráci so ZSSR.
  • 25. Máj 1990: Francúzsky prezident Francois Mitterrand pri osobnom stretnutí s prezidentom ZSSR Michailom Gorbačovom mu hovorí, že je: „…osobne za rušenie vojenských blokov,“ ako aj vytvorenie bezpečnostných záruk pre ZSSR.
  • 31. Máj 1990: Prezident USA George H. W. Bush uisťuje prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova, že Nemecko v NATO nebude nikdy zamerané voči ZSSR.
  • 8. Jún 1990: Britská premiérka Margaret Thatcherová na stretnutí s prezidentom ZSSR Michailom Gorbačovom hovorí: „Musíme nájsť spôsoby, ako Sovietskemu zväzu poskytneme dôveru v to, že jeho bezpečnosť bude zaistená…“
  • 25. Októbra 1990: Na ministerstve obrany USA prebieha diskusia o rozširovaní NATO. Expanzia NATO je (nateraz) zavrhnutá s tým, že nie je potrebné budovať „anti-sovietsku koalíciu“.
  • Marec 1991: Novovymenovaný britský premiér John Major osobne ubezpečuje prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova: „O posilňovaní NATO neuvažujeme.“
  • Júl 1991: Generálny tajomník NATO Manfred Woerner delegácii sovietskych poslancov v Bruseli hovorí: „Nemali by sme dovoliť (…) izoláciu ZSSR od európskej komunity.“

  Toto je pomerne dlhý sled významných osobností svetovej politiky, ktorí vyjadrovali otvorené záruky a ubezpečenia. Čo nasledovalo? NATO sa za niekoľko rokov rozhodlo rozširovať o ďalšie krajiny, smerujúc na východ Európy k hraniciam Ruska.

  • 16. Apríla 1997: Gorbačov sa vyjadruje na tému plánovaného rozširovania NATO nasledovne: „Je to chyba. Je to veľká chyba. (…) Nie som presvedčený zárukami, že sa Rusko nemá čoho obávať. (…) Nemôžete ponižovať národ, jeho ľudí, a myslieť si, že to nebude mať žiadne následky. Takže moja otázka znie: je toto novou stratégiou? Myslím si, že ak sa bude pokračovať v takomto spôsobe zahrávania sa, kde jedna krajina niečo hrá na tú druhú, tak všetky tieto problémy, všetky tieto záležitosti, ktoré sme dnes zmienili, bude veľmi náročné vyriešiť.“

  V knihe „Social Psychology“, ktorú napísal psychológ Dr. Elliot Aronson a iní, v tejto knihe som nie tak dávno narazil na nasledovný citát (autorstvo sa pripisuje J. Williamovi Fulbrightovi): „Osobne si myslím, že správanie Ruska a Číny je ovplyvnené rovnako upodozrievaním našich úmyslov, ako je to naše ovplyvnené podozrievaním tých ich. Toto by znamenalo, že my samotní vplývame na ich správanie – tým, že ich považujeme za nepriateľských, vlastne vytvárame ich nepriateľstvo.“ To je z knihy vydanej v roku 2005. Máme rok 2025. Nech sa teda páči, urobte si svoj vlastný názor o spôsobe prístupu k Ruskej federácii zo strany západných mocností. Zhodnoťte si samotní: čo sa rozprávalo, čo sa skutočne dialo, a najmä: kam sme sa s takýmto prístupom dopracovali, a kam sa – s celou tou znovuzrodenou fašizáciou a militarizáciou Európy – ešte len dostať môžeme.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] ARONSON, Elliot; WILSON, Timothy D.; AKERT, Robin M. Social Psychology. 5. vydanie, New Yersey (USA) : Pearson Education, 2005. 656 strán.
  • [2] Russia – Gorbachev comments on NATO expansion. AP Archive, 2015, online: https://youtu.be/3wB9uL2lKaw
  • [3] SAVRANSKAYA, Svetlana; BLANTON, Tom. NATO Expansion: What Gorbachev Heard – Declassified documents show security assurances against NATO expansion to Soviet leaders from Baker, Bush, Genscher, Kohl, Gates, Mitterrand, Thatcher, Hurd, Major, and Woerner. Washington (USA) : National Security Archive, 2017, online: https://nsarchive.gwu.edu/briefing-book/russia-programs/2017-12-12/nato-expansion-what-gorbachev-heard-western-leaders-early

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ako-sovieti-suhlasili-so-zjednotenim-nemecka/

• ▐ Zverejnené: 04/06/2025

  Základný popis

  Citát z knihy „An Illustrated History of Modern Europe“ zobrazujúca politické a etnické napätie v Rakúsko-Uhorsku na konci 19. storočia, s dôrazom na národnostné otázky a túžbu po samostatnosti rôznych etník, kde práve Rusíni tvorili jeden zo štátotvorných národov.

  « Rusíni: Jeden z (mnohých) národov Rakúsko-Uhorska »

  ZNAČKY: Citát – História – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Ukrajina – Slovania

  Nie je to tak dávno, čo som poukazoval na fakt, že pri štatistike (odhadovaného) počtu Slovanov vo svete (niekedy okolo roku 1850), boli „Ruthéni“ (dnešní Rusíni) považovaní za národ, ktorý je možné rozlíšiť od „Malorusov“, „Veľkorusov“ a Bielorusov. Rovnako k takémuto zreteľnému vyčleneniu „rusnáckeho etnika“ pristupovali aj autori publikácie „The Bible of Every Land“. A dnes – všímať si pojem „Ruthenes“ – ďalší z príkladov zjavnej svojbytnosti národa Rusínov, tentokrát v podobe jeho spomenutia pri menovaní národov, ktoré boli súčasťou Rakúsko-Uhorska.

  ZDROJ: RICHARDS, Denis. An Illustrated History of Modern Europe (1789 – 1939). London, New York, Toronto : Longmans, Green and Co., 1943. cca. 340 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rusini-jeden-z-mnohych-narodov-rakusko-uhorska/

• ▐ Zverejnené: 03/06/2025

  Základný popis

  Inšpiratívny citát Tomáša Baťu o zodpovednosti za rozvoj spoločnosti a práci na zachovaní kultúry pre budúce generácie. Ilustrácia evokuje témy prosperity, dedičstva, povinnosti a kontinuity v čase. Tento citát jedného z najznámejších československých podnikateľov 20. storočia, rezonuje s hlbokou psychologickou pravdou o ľudskej existencii: sme prepojení nielen so svojou minulosťou, ale aj s budúcnosťou, ktorú formujeme pre tých, ktorí prídu po nás.

  « Zodpovednosť voči budúcim generáciám (Tomáš Baťa),/a> »

  ZNAČKY: Citát – Ekonomika – Politika – Inšpirácia – Etika – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Slovania

  ZDROJE:

  • [1] BAŤA. Tomáš (aka Thomas Bata). How I Began. 2. vydanie, Batanagar (India) : Club for Graduates of Bata School, 1942. 335 strán.
  • [2] ZELENÝ, Milan. Cesty k úspechu (Trvalé hodnoty soustavy Baťa). Kratochvilka (Česká republika) : Nakladatelství Čintámani, 2005. 155 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ozodpovednost-voci-buducim-generaciam-tomas-bata/

• ▐ Zverejnené: 29/05/2025

  Základný popis

  Niekedy okolo roku 1850 bola v Londýne vydaná kniha s názvom „The Bible of Every Land“. Tá prináša súbor všetkých svetových jazykov, do ktorých bolo – do tých čias – preložené Sväté písmo. Pozrime sa spoločne, čo hovorí o slovenčine, ale priblížme si aj, akom táto kniha popisuje vzťah medzi ruštinou, rusínčinou („rusnačtinou“), maloruštinou a bieloruštinou.

  « Sväté písmo a jeho preklady vo svete (1851) »

  ZNAČKY: Citát – História – Slovensko – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Ukrajina – Rusko – Slovania

  Niekedy v roku 1851 bola v Londýne vydaná kniha s názvom „The Bible of Every Land“. Tá prináša súbor všetkých svetových jazykov a dialektov, do ktorých bolo – do tých čias – preložené Sväté písmo. A predstavte si – dokonca aj slovenčina tam je! [Tu použitý obrázok je z verzie z roku cca. 1860. Vo verzii vydanej v roku 1851 (o nejakých 60 strán kratšej) bola súčasťou textu iba druhá časť, čo tu vidíte a konkrétny úryvok z Biblie tam vtedy ešte chýbal, pozn.] Ale to môže prekvapiť maximálne nejakú tú „nememorujúcu“, ktorá vôbec netuší, akým spôsobom sa dostalo kresťanstvo k Slovanom – kedy, kde a prostredníctvom koho sa objavila napríklad taká staroslovienčina… Poďme ďalej.

  Čo je potom v tejto knihe skutočne zaujímavé? Tým voľačím je text, ktorý popisuje charakter ruského prekladu Biblie: „V skutočnosti, bolo zistené, že obyvateľ Archangeľska a obývateľ Astrachanu, ak sa stretnú v Moskve, tak si jednoducho budú rozumieť. Táto jazyková zhoda medzi takými vzdialenými provinciami je pripisovaná používaniu staroslovienčiny počas bohoslužieb po celom Rusku. Ruský jazyk má len dve hlavné vetvy: veľkoruskú, ktorá je literárnym a oficiálnym jazykom národa, hovorí sa ním v Moskve a severných častiach impéria, a maloruskú, ktorá obsahuje mnoho zastaralých výrazov a prevláda na juhu európskeho Ruska, najmä smerom na východ. K týmto ešte môžeme priradiť jazyk Rusínov [v originálnom texte použitý pojem „Russniaks“, pozn.], ktorým sa hovorí vo východnej Galícii a severovýchodnom Maďarsku, ktorý sa síce mierne líši výslovnosťou, ale je v podstate rovnaký ako maloruský a bieloruský, alebo poľsko-ruský, ktorým hovorí obyčajný ľud v častiach Litvy a v Bielorusku.“ Toľko citát. Ak pominieme fakt, že pre anglicky hovoriacich ľudí je jazyk maloruský, bieloruský, poľsko-ruský (najskôr „lemkovčina“) a iné – takmer totožným, tak podstatným pre nás je niečo iné, opätovne: zreteľné etnické rozlišovanie medzi „Rusnákmi“ (dnešní Rusíni) a „Malorusmi“.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] The Bible of Every Land (A History of the Sacred Scriptures in Every Language and Dialect into Which Translations Have Been Made). Londýn (UK) : Samuel Bagster and Sons, 1851. cca. 420 strán.
  • [2] The Bible of Every Land (A History of the Sacred Scriptures in Every Language and Dialect into Which Translations Have Been Made). Londýn (UK) : Samuel Bagster and Sons, cca. 1860. cca. 480 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/svate-pismo-a-jeho-preklady-vo-svete-1851/

• ▐ Zverejnené: 29/05/2025

  Základný popis

  Ilustrácia zobrazujúca odhadovaný počet príslušníkov rôznych slovanských etník v Rusku, Rakúsko-Uhorsku a ďalších krajinách, ktorá bola uverejnená v knihe „Types of Mankind“ v roku 1854. Táto štatistika je citáciou Krasinského, ktorý tieto dáta získal pre zmenu z „Sclavonian Etnography“ od Schaffericka.

  « Štatistika (odhadovaného) počtu Slovanov (1854) »

  ZNAČKY: História – Slovensko – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Ukrajina – Rusko – Slovania

  Tabuľka zobrazujúca odhadovaný počet príslušníkov rôznych slovanských etník v Rusku, Rakúsko-Uhorsku a ďalších krajinách, ktorá bola uverejnená v knihe „Types of Mankind“ v roku 1854. Táto štatistika je citáciou Krasinského, ktorý tieto dáta získal pre zmenu z „Sclavonian Etnography“ od Schaffericka. Do pozornosti dávam zreteľné etnické rozlišovanie: Veľkorusi, Malorusi, Ruthéni (dnešní Rusíni) a Bielorusi. A taktiež kolónku, kde je pojem „Carinthians“ s vymedzením ich výskytu – Rakúsko. Skúste porozmýšľať o tom, do akého etnika asi patrili predkovia – nie zas až tak malej – časti obyvateľov dnešného Rakúska.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: NOTT, Josiah Clark; GLIDDON, George Robins. Types of Mankind (Ethnological Researches Based Upon the Ancient Monuments, Paintings, Sculptures and Crania of Races and Upon Their Natural, Geographical, Philological and Biblical History). Philadelphia (USA) : Lippincott, Grambo & Co., 1854. 738 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/statistika-odhadovaneho-poctu-slovanov-1854/

• ▐ Zverejnené: 28/05/2025

  Základný popis

  Historická mapa sveta z roku 1839 zobrazujúca rasovú distribúciu ľudstva podľa diela „Crania Americana“, ktorá odráža vtedajšie vedecké a etnické predstavy. V našich súvislostiach je zaujímavé najmä vyobrazenie výskytu etnika Slovanov, ako aj istá miera vymedzenia európskeho historického a prehistorického kultúrneho priestoru.

  « Etnická mapa Európy z roku 1839: Slovania (Slavonians) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Mapa – História – Slovania

  Dnes sa pozrieme na výrez európskej časti historickej mapy sveta z roku 1839, ktorá bola súčasťou publikácie „Crania Americana“, čo je aktuálne vcelku kontroverzná knižná záležitosť. Avšak pre nás – vzhľadom na hlavný objekt záujmu – to nie je nie zas až tak podstatné. Nateraz sa spoločne venujme iba tejto mape. Tá prináša predstavy o rozšírení rás vo svete (s menovaním etnických skupín v rámci jednotlivých rás), aké zaznievali v 19. storočí. Z tohto hľadiska táto mapa nie je úplne, ako sa vraví – „špatná“. Určite nie je dokonalá, to ani zďaleka nie, značne zjednodušená, ale istá záležitosť je na nej viditeľná úplne zreteľne. Jednotnou farbou je na nej vyobrazený priestor, v ktorom žijúce etniká majú medzi sebou mnohé dlhoročné historické a prehistorické väzby, nielen už naznačenú rasovú a istú mieru etnickej blízkosti. Je to, ako keby vymedzenie oblasti, kde primárne zasahoval a pôsobil vplyv európskej kultúrnosti. Historicky hovoriac, tento región predstavoval priestor, kde sa vzájomne formovali a šírili kultúrne, náboženské, politické a dynastické väzby, ktoré definovali „európsky svet“ v širšom zmysle. Toto vnímanie „európskej kultúrnej sféry“ má hlboké korene v dejinách a predstavuje historický fakt, či už sa to niekomu páči, alebo nepáči.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: MORTON, Samuel George. Crania Americana (A Comparative View of the Skulls of various Aboriginal Nations of North and South America). Philadelphia (USA) : J. Dobson; Londýn (UK) : Simpkin, Marchal & Co., 1839).

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/etnicka-mapa-europy-z-roku-1839-slovania-slavonians/

• ▐ Zverejnené: 28/05/2025

  Základný popis

  Tento úryvok pochádza z filmu „Svoj medzi cudzími, cudzí medzi svojimi“ z roku 1974. Je to hlboko symbolická scéna, ktorá sa dotýka tém odovzdávania dedičstva predkov svojim potomkom, oslavy rodinných hodnôt a neustáleho snaženia o lepšiu budúcnosť.

  « Pokolenie za pokolením – Rodina, rod a národ »

  ZNAČKY: Komentár – Citát – Umenie – Video – Hudba – Text piesne – Inšpirácia – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania – Ľudský život

  Pieseň o tom, ako členovia rodiny – pradedo, dedo, otec… pracovali na stavbe tej istej loďky, ktorá sa v závere – rukami ich potomkov – napokon stáva veľkolepým korábom. Každá generácia pokračuje a v priebehu svojho života odrába ten svoj diel práce, a i keď sa žiadnej z nich nedarí túto loďku dokončiť, kvôli rôznym neprajným okolnostiam ich životov, tak táto „neukončenosť“ nie je vnímaná ako ich osobné zlyhanie, ale skôr sa stáva základom pre budúce úsilie a najmä – prenechanie odkazu, ktorý ich vzájomne prepája. Všetci spoločne pracujú na stavbe (tj. kontinuita v čase), ktorá presahuje životnú dobu jednotlivca a vytvárajú trvalý odkaz všetkých pokolení – dokopy. Ralph Waldo Emerson napísal: „Rob, čo ti je určené, a nemôžeš ani príliš dúfať, ani sa príliš odvážiť, (Emerson, s. 68)“ čo sa mimochodom značne podobá na slová samotného Marka Aurélia: „Plním si svoju povinnosť, a to stačí. (Aurelius, s. 91)“ Späť k Emersonovi, ten uvedené slová vyjadril v súvislosti s jeho výzvou po autentickosti človeka – „byť sebou“. Ale nie je azda súčasťou práce na uskutočnení tohto aktu aj niečo také, ako dosiahnutie osobnostnej celosti? Čo je potom jednou zo základných nevyhnutností pri rozvoji osobnosti každého človeka k jeho celosti? Prijatie. Čoho? Svojho pôvodu, kultúry. Už Carl G. Jung varoval pred tým, ako sa ľudia odvracajú od spojení so svojou rodinou, kmeňom: „Z hľadiska prírodných vied nepotrebujete žiadne spojenie s minulosťou, môžete ho vymazať, lenže je to mrzačenie ľudskej bytosti. (McGuire, s. 215)“ Učenci od Piageta by asi povedali: „…konštruktívne, medziľudské a skupinové vzťahy sú ‚sine qua non‘ [nevyhnutnou podmienkou, pozn.] plnohodnotného života. (Modgil, s. 402)“ Čo sa potom stane s človekom, ak sa mu siahne na podstatu toho najelementárnejšieho, čo ho viaže k iným osobám?

  DOPORUČENÉ VIDEO: Svoj medzi cudzími, cudzí medzi svojimi [Свой среди чужих, чужой среди своих], 1974 (Youtube)

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] AURELIUS, Marcus. The Meditations of Marcus Aurelius. Londýn (UK) : Walter Scott, 1887. 226 strán.
  • [2] EMERSON, Ralph Waldo. Essays. Boston (USA) : James Munroe and Company, 1841. 303 strán.
  • [3] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
  • [4] MIKHALKOV, Nikita (režisér). Svoj medzi cudzími, cudzí medzi svojimi [Свой среди чужих, чужой среди своих]. Mosfilm, 1974, online: https://youtu.be/e0ECy37ayUw?t=17
  • [5] MODGIL, Sohan; MODGIL, Cecilia (eds.) Toward a Theory of Psychological Development. 1. vydanie, Oxford (UK) : NFER Publishing Company, 1980. 814 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pokolenie-za-pokolenim-rodina-rod-a-narod/

• ▐ Zverejnené: 26/05/2025

  Základný popis

  Tradičný kríž na poli symbolizujúci hlboké prepojenie medzi národnou identitou a dedičstvom zanechaným od našich predkov.

  « Kríž v poli: Krajinná kultúra a národná identita Slovenska (2024) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Video – Inšpirácia – Príroda – Mravný ideál – Rodina – Rodoľubstvo – Folklór – Slovensko – Slovania

  DOPORUČENÉ VIDEO: Kríž v poli, 2024 (Youtube)

  ZDROJ: Kríž v poli. Zvolen (Slovensko) : Podpolianske osvetové stredisko, 2024.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kriz-v-poli-krajinna-kultura-a-narodna-identita-slovenska-2024/

• ▐ Zverejnené: 26/05/2025

  Základný popis

  Ilustrácie zo sovietskej rozprávky „Brémski muzikanti“ (1969), kde snívajúcemu trubadúrovi zobrazuje princezná a on jej takto na diaľku – nepriamo – vyznáva lásku. Animovaný film „Brémski muzikanti“ je voľne inšpirovaný rozprávkou bratov Grimmových.

  « Trubadúr na ceste za princeznou (Brémski muzikanti, 1969) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Video – Hudba – Text piesne – Muž a žena – Láska – Detstvo – Slovania – Rusko

  [Princezná:]
  V klietke vtáčik trápi sa, let nepozná.
  A tak i ja som vtákom v zámku,
  väznená pod zámkom.

  [Trubadúr:]
  Vyjde slnko nad lesom, no nie pre mňa.
  Pretože teraz bez princeznej,
  mne žiť sa nedá.

  [Princezná:]
  Čo je to so mnou? Čo sa to stalo so mnou?
  V kráľovských komnatách stratila som pokoj.
  –
  (Brémski muzikanti, 1969)

  DOPORUČENÉ VIDEO: Brémski muzikanti / V klietke vtáčik trápi sa, 1969 (Youtube)

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: ENTIN, Y. (Autor textu). Pieseň: G. Gladkov – V klietke vtáčik trápi sa (В клетке птичка томится). Film: Brémski muzikanti (Бременские музыканты). (Sovietský zväz) : 1969.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/trubadur-na-ceste-za-princeznou-bremski-muzikanti-1969/

• ▐ Zverejnené: 20/05/2025

  Základný popis

  Fragment textu zo slovenskej literatúry, konkrétne z diela Martina Rázusa „Z tichých a búrlivých chvíľ“. Zobrazuje úryvok básne o túžbe po porozumení a obrátení sa jeho súčasníkov. Ide o historický úryvok, ktorý zachytáva atmosféru slovenskej literatúry minulej doby. Rázusov verš vyjadruje hlbokú frustráciu autora nad nepochopením jeho posolstva v tradičnom prostredí. Autor túži, aby jeho slová rezonovali s ľuďmi, aby ich oslovili a priniesli im vykúpenie.

  « „Chcel by byť vašim…!“ (Martin Rázus, 1917) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Mravný ideál – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  ZDROJ: RÁZUS, Martin. Z tichých a búrlivých chvíľ. Turčiansky sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko) : Kníhtlačiarenský účastinársky spolok, 1917. 306 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/chcel-by-byt-vasim-martin-razus-1917/

• ▐ Zverejnené: 19/05/2025

  Základný popis

  Báseň „Šťastie“ z archívov slovenského literárneho dedičstva, ktorú napísal velikán slovenskej poézie – Pavol Országh-Hviezdoslav. Táto báseň sa zamýšľa nad otázkou skutočnej podstaty šťastia, čím sa odlišuje sa dnešných povrchných predstáv o bohatstve a prepychu reprezentovaného príspevkami na dnešných sociálnych sieťach.

  « Šťastie (Pavol Országh-Hviezdoslav, 1884) »

  ZNAČKY: Komentár – Citát – Umenie – Inšpirácia – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  Báseň „Šťastie“ z archívov slovenského literárneho dedičstva, ktorú napísal velikán slovenskej poézie – Pavol Országh-Hviezdoslav. Dielo sa zamýšľa nad otázkou skutočnej podstaty šťastia, kde jej zodpovedaním sa autor dosť podstatne odlišuje od mnohých povrchných predstáv o bohatstve a prepychu reprezentovaného príspevkami na dnešných sociálnych sieťach. Báseň „Šťastie“ odmieta materialistický (slovníkom súčasníka: neoliberálno-progresívny) pohľad na šťastie, ktorý vníma ako prázdny. Hviezdoslav kontrastuje honbu za svetskými statkami s jednoduchosťou a harmóniou rodinného života. Stretávame sa s obrazom skromnej domácnosti, kde bohatstvo spočíva v zdieľaných radostiach a vzájomnej láske. Tieto verše zdôrazňujú, že pravé šťastie sa skrýva v maličkostiach – v spoločných chvíľach pri jedle, v tichej harmónii rodiny a vo vzájomnej blízkosti. Hviezdoslav tak poukazuje na univerzálnu túžbu po láske, pokoji a jednoduchosti, ktorá presahuje materiálne hodnoty.

  ZDROJ: KRČMÉRY, Štefan. Pavol Országh-Hviezdoslav (Krátky životopis). Turčiansky sv. Martin (Československo) : Kníhtlačiarenský účastinársky spolok, 1922. 16 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stastie-pavol-orszagh-hviezdoslav-1884/

• ▐ Zverejnené: 18/05/2025

  Základný popis

  Úryvok slovenského spevu z knihy „O národních písních a povestech plemen slovanských“, ktorú napísal slovenský velikán, buditeľ, hrdý to národovec, na Slovensku zvaný RODOĽUB – Ľudovít Štúr a predstavuje rozsiahly zber slovanských spevov. Uvedená pieseň je lyrickou reflexiou nad prchavosťou času a stratenou mladosťou.

  « O mladosti – Spev slovenský (Ľudovít Štúr, 1858) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Rodoľubstvo – Folklór – Slovensko – Slovania

  ZDROJ: ŠTÚR, Ľudovít. O národních písních a povestech plemen slovanských. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : České museum, 1853. 148 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/o-mladosti-spev-slovensky-ludovit-stur-1858/

• ▐ Zverejnené: 12/05/2025

  Základný popis

  Čierno-biely ilustračný obraz z ruského časopisu Vsemirnaya Illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] z roku 1892 zobrazuje ikonu svätej Panny Márie s Ježišom na svojich kolenách. Ide o klasické vyobrazenie tohto motívu, ktorý je pomerne bežný v oblasti ortodoxného kresťanstva (pravoslávie).

  « Zázračná ikona staroruskej Matky Božej (1892) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ortodoxia – Panna Mária – Ježiš Kristus – Mravný ideál – Krása – Slovania – Rusko

  Ikona z kláštora v Starej Rusi (Staraya Russa, Novgorodská oblasť, Rusko), ktorého založenie sa datuje až niekam do 12-tého storočia. Dnes je už z pôvodného kláštora múzeum. Tento obrázok je kópiou pôvodnej ikony. Vytvoril ho K. Pukh na podklade fotografie V. Kuzmina.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha. Pôvodný obrázok bol čiernobiely. Kolorizované.

  ZDROJ: Vsemirnaya Illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] (Nº 1230). Petrohrad (Rusko), 1892.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zazracna-ikona-staroruskej-matky-bozej-1892/

• ▐ Zverejnené: 12/05/2025

  Základný popis

  Ilustrácia pochádzajúca z knihy „Woodcraft“ od Elmera Harryho Krepsa (zo začiatku 20. storočia) zobrazuje zručnosť a trpezlivosť potrebnú na zapaľovanie zápalky za nepriaznivých podmienok, konkrétne v silnom vetre. Kresba zachytáva ruky, ktoré sa snažia ochrániť plameň pred nárazmi vzduchu, čo je praktická rada pre tých, ktorí sa venujú outdoorovým aktivitám alebo potrebujú zvládnuť základné zručnosti prežitia.

  « Zapaľovanie plameňa nádeje (1919) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Video – Ľudský život – Etika – Mravný ideál – Krása – Slovania

  DOPORUČENÉ VIDEO: Andrej Tarkovskij – Nostalgia / Záverečná scéna, 1983 (Youtube)

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: KREPS, Elmer Harry. Woodcraft. New York (USA) : Peltries Publishing Co., 1919. 112 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/zapalovanie-plamena-nadeje-1919/

• ▐ Zverejnené: 12/05/2025

  └ Aktualizované: 12/05/2025 (14:37)

  Základný popis

  Citát z diel Andreja Tarkovského o poslaní umelca a jeho zodpovednosti voči spoločnosti. Text zdôrazňuje dôležitosť mravného ideálu v umení, aj napriek ťažkým životným podmienkam a politickej situácii. Obrázok je typografickou kompozíciou s citátmi z knihy „Krása je symbolem pravdy“.

  « Umelec ako ochranca mravného ideálu (Tarkovskij) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Hudba – Etika – Mravný ideál – Krása – Slovania

  DOPORUČENÁ HUDBA: Ennio Morricone – On Earth as it is in Heaven, 1986 (Youtube)

  ZDROJ: TARKOVSKIJ, Andrej Arseňjevič. / FRYŠ, Miloš (ed.) Krása je symbolem pravdy (Rozhovory, eseje, přednášky, korespondence, filmové scenáře a jiné texty, 1954-1986). 2. vydanie, Příbram (Česká republika) : Camera Obscura, 2011. 372 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/umelec-ako-ochranca-mravneho-idealu-tarkovskij/

• ▐ Zverejnené: 04/05/2025

  Základný popis

  Čierno-biely ilustračný obraz z ruského časopisu Vsemirnaya Illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] z roku 1883 zobrazuje dve deti hrajúce sa v obývačke. Chlapec nalieva vodu z fľaše na otvorený dáždnik, čím vytvára ilúziu dažďa pre svoju sestru sediacu pod týmto dáždnikom.

  « Dážď v obývačke (1883) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Detstvo – Rodina – Slovania

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: Vsemirnaya Illyustratsiya [Всемирная иллюстрация]. Nº 736, Petrohrad (Rusko), 1883.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dazd-v-obyvacke-1883/

• ▐ Zverejnené: 28/04/2025

  Základný popis

  Ilustrácia od Noely Laury Nisbetovej z knihy „Cossack Fairy Tales“. Čierno-biely detailný obraz zobrazujúci stretnutie bežných ľudí s rôznymi ohavami. Na ilustrácii dominujú strašidelné postavy s diabolskými rysmi: démoni, kostlivci a iné pekelné stvorenia, čo vytvára atmosféru plnú napätia a tajomna. Pripomína nám, že príbehy o zlých silách a stretnutiach s nadprirodzenými bytosťami boli súčasťou ľudovej kultúry už po stáročia.

  « „Bývali časy, keď sa po svete túlali kadejaké pekelné stvorenia…“ (Noel Laura Nisbet) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Legenda – Folklór – Peklo – Slovania

  …a túlajú sa po ňom dodnes, mohli by sme konštatovať. Ilustrácia od maliarky a ilustrátorky Noely Laury Nisbetovej (niekedy z roku 1916), ktorú je možné nájsť v knihe venovanej kozáckym ľudovým rozprávaniam. Démoni, kostlivci a iné ozruty z tohto obrázka nám pripomínajú, že príbehy o zlých silách a stretnutiach s nadprirodzenými bytosťami sú po stáročia neodlúčiteľnou súčasťou ľudovej kultúry všetkých svetových národov.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: NISBET BAIN, Robert (ed.) Cossack Fairy Tales. Londýn (UK) : George G. Harrap & Co. , 1916. 288 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/byvali-casy-ked-sa-po-svete-tulali-kadejake-pekelne-stvorenia-noel-laura-nisbet/