PEKLO ^Značka

• ▐ Zverejnené: 04/08/2025

  Základný popis

  Šokujúci obraz z Volyne 1943: Banderovci pripravujú večeru pre pozostalých z tiel vlastných obetí. Dokument o zločinoch počas Druhej svetovej vojny.

  « Keď banderovci pripravujú večeru – [3/3] »

  ZNAČKY: Citát – História – Druhá svetová vojna – Ukrajina – Stepan Bandera – Nacizmus – Ideológia – Totalita – Vojna – Nihilizmus – Peklo – Smrť – Slovania

  « „Štrnásťročné dievča sa nemohlo pokojne pozrieť na mäso. Keď sa niekto chystal vyprážať rezne, zbledla a triasla sa ako osikový list. / Pred niekoľkými mesiacmi, počas jednej búrlivej noci, vtrhla skupina ozbrojených mužov do vidieckej chalupy neďaleko mesta Sarny a brutálne zavraždili jej rodinu. Dievča – ohromené hrôzou – sledovalo smrteľnú agóniu svojich rodičov. Jeden z banditov potom priložil ostrú čepeľ svojho noža k hrdlu tohto dieťaťa, ale v poslednej chvíli ho napadla iná ‚myšlienka‘. ‚Choď, ži na slávu Stepana Banderu!‘ povedal jej. ‚Ale aby si neumrela hladom, necháme tu pre teba nejaké to jedlo. Poďte, chlapci, nasekajte pre ňu trocha bravčového mäsa…!‘ ‚Chlapcom‘ sa tento jeho návrh zapáčil. Zobrali si hrnce a panvice z políc a za pár minút pred dievča, ktoré bolo na pokraji kolapsu od hrôzy, položili hromadu mäsa – narezanú z krvácajúcich tiel jej otca a matky. K tomuto sa dopracovali títo degeneráti a banditi, ktorí sa nazývajú ‚ukrajinskí nacionalisti‘ — všetci tí nasledovníci Banderu, Bulbu a Melnyka. Ich činy posledných rokov tvoria nepretržitý reťazec zvieratskosti…“ »

  UPOZORNENIE: Uvedený text pochádza zo zdrojov publikovaných počas sovietskej éry. Autor používa expresívne jazykové prostriedky, jeho cieľom je vykresliť hrôzu a tragédiu opísaných udalostí. Je nutné ho interpretovať v kontexte historických udalostí, so zvážením všetkých okolností.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: HALAN, Yaroslav. People without a Homeland (Pamphletes). Kyjev (Sovietsky zväz) : Dnipro Pubishers, 1974. 89 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ked-banderovci-pripravuju-veceru-3-3/

• ▐ Zverejnené: 04/08/2025

  Základný popis

  Stránka z knihy „Condemned by History“, konkrétne článok od Rostislava Bratuna o masakroch počas Druhej svetovej vojny, zobrazuje scény násilných činov Banderovcov a ich dopad na civilné obyvateľstvo. Text opisuje hrôzu zločinov a tragédiu obetí.

  « Banderovci: Ako Petro Zasadny s kamarátmi museli svoje srdcia do studne zahodiť – [2/3] »

  ZNAČKY: Citát – História – Druhá svetová vojna – Ukrajina – Stepan Bandera – Nacizmus – Ideológia – Totalita – Vojna – Nihilizmus – Peklo – Smrť – Slovania

  « „V tú noc mal vojak červenej armády Ivan Zahursky sen: zaklopal na okno svojej chalupy, potom otvoril dvere a uvidel svoju manželku Máriu stojacu zmätenú od radosti… Vošiel do domu a objal svoje spiace deti; starší vyslovil slovo ‚ocinko‘, ktoré už takmer zabudli, a najmladší – trojročný Jaroslav, ktorého si pamätal len ako dojča, s obavou hľadel na cudzieho muža, zatiaľ čo ten mu pichľavou bradou pošteklil líčka, keď sa schovával za svojimi slzami. Možnože Mária mala podobný sen: Ivan klope na okno, je v poriadku a zdravý, červená hviezda na čiapke, samopal v rukách, vojak, jej Ivan… A skutočne, niekto na jej okno zaklopal, klopal stále hlasnejšie a naliehavejšie. Niekto búchal do dverí. Ponáhľala sa k svojim deťom, keď si uvedomila, že na ňu volajú banditi. Rozprávková predstava jej posledného sna bola prerušená hrubými nadávkami. ‚Matka Božia!‘ vzývala ikony na stene. Ale v bledom svetle mesiaca sa zdalo, že svätí odvrátili svoj zrak, aby nevideli, čo sa chystá v dome vojakovej manželky Márie. Svätí sa odvrátili preč. Na rozdiel od nich, susedia od vedľa hľadieť na následky tohto krvavého masakra museli. Banderovci ich prinútili odniesť tieto zmrzačené telá do hlbokej studne za dedinou a zhodiť ich do nej. Ivan Holub, rovnako aj Petro Zasadny, Andrij Kobak a Mikola Kit sa na tú noc rozpamätávali s hrôzou. ‚Zdalo sa mi, že do tej studne nenesiem mŕtvolu, ale svoje srdce,‘ spomínal jeden z nich. Kone prudko zastavili vo svojej ceste, cítiac smrť, zaskučali v panike. Banditi si robili žarty a chválili sa, ako presne mierili na Zahurského deti, keď sa tieto bosé deti pokúšali utiecť vo svojich nočných košieľkach: ‚Boli to nádherné pohyblivé terče!‘“ »

  UPOZORNENIE: Uvedený text pochádza zo zdrojov publikovaných počas sovietskej éry. Autor používa expresívne jazykové prostriedky, jeho cieľom je vykresliť hrôzu a tragédiu opísaných udalostí. Je nutné ho interpretovať v kontexte historických udalostí, so zvážením všetkých okolností.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: BRATUN, Rostislav. The Land Accuses / Condemned by History (A Collection of Pamphlets and Articles). Kyjev (Sovietsky zväz) : Dnipro Pubishers, 1978. 216 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/banderovci-ako-petro-zasadny-s-kamaratmi-museli-svoje-srdcia-do-studne-zahodit-2-3/

• ▐ Zverejnené: 04/08/2025

  Základný popis

  V roku 1943 sa na území Volyne (dnešná západná Ukrajina) odohrala jedna z najkrvavejších kapitol európskej histórie – masové vraždy poľského civilného obyvateľstva spáchané ukrajinskými nacionalistickými jednotkami, známymi ako banderovci. Svedectvá pamätníkov odhaľujú hrôzu a beštiálnosť týchto udalostí.

  « „Świadkowie Epoki“: Banderovci a Volyň (1943) – [1/3] »

  ZNAČKY: Citát – História – Druhá svetová vojna – Ukrajina – Stepan Bandera – Nacizmus – Ideológia – Totalita – Vojna – Nihilizmus – Peklo – Smrť – Slovania

  WANDA GRABOWSKA:
  « „…všetci sa zobrali do jedného domu, i tam boli. Mysleli si, že ich na tomto mieste nenapadnú, sú predsa blízko stanice – utečú. Ale [Ukrajinci] ich napadli z druhej strany i všetkých, čo tam boli – zabili. Jedna dievčina utiekla. Tam u nás boli také pece, ktoré sa používali na pečenie chleba, a na spodku mali odkladací priestor na drevo. Jedna dievčina, neviem ako, vošla pod tú pec. Dom sa zavalil, dom sa spálil, dievčina prežila. Oni si to všimli, že tam sedí, a tak jej nožom prebili bok. I pošli ďalej. Bol u nás, zostal z prvej svetovej vojny jeden lekár. No on bol iba taký felčiar, pretože kvôli vypuknutiu vojny si nemohol dokončiť štúdia. (…) Volal sa Ján Wilk. Existuje o ňom mnoho materiálov. On bol veľmi dobrým človekom. Ukrajinci ho vždy brávali, keď bol u nich niekto chorý. Aj na týždeň… Liečil ich za miesto na spánok a stravu. To bol jeden biedny človek: mal jednu kravu, pár kuriek, domček, záhradu a chlievok. Ibaže on nevedel, kde ľudia zrazu utekajú. Rozhodol sa teda ísť smerom… [Ukrajinci] ho chytili, živého a vykľali mu oči. Tak ho nechali a on umrel. (…) Ale keď sa dozvedeli, čo sa stalo, tak oni ihneď – veľká eskorta Rusov s vozami, prišli, i nás po lese zbierali a odviezli… (…) Ako partizáni odišli, hneď nato prišli Nemci. Ten dom obkľúčili. Vo vnútri bol mladý pár s dieťaťom a starými rodičmi. Podpálili dom i spálili všetkých. Dozvedeli sa to o partizánoch.“ »

  IRENA KOŹLICKA:
  « „On [Ukrajinec] chodil často do nás, tato mu opravoval topánky. Povedal môjmu otcovi: ,Janko, utekajte, bo ide zle. Utekajte!ʻ (…) Počula som výkriky. Mama hovorí: ,Už ich mordujú.ʻ Výkriky, deti kričali. I dospelí kričali. Všade streľba. Tak som sedela vedľa mami, mama sa modlila ruženec. A potom prišiel, počuli sme šuchot. Mama hovorí: ,Niekto ide.ʻ Držala svoj ruženec v rukách, modlila sa. Niekto ide. Prišiel. I ona ho spoznala a oslovila ho jeho menom. ,Daruj mi život!ʻ povedala. ,Nestrieľaj!ʻ A on počúvol. Vystrelil do vzduchu a pošiel. Mysleli sme, že je koniec, ale… prišiel druhý. Mama znova, tak isto – oslovuje ho jeho menom, ale on ju… strelil priamo do hrude. Mama sa prevrátila nabok a ja som počula len také chrčanie. Ja som sa prevrátila s ňou. I hovorím: ,Mamo, mamo! Och, Bože, čo budem teraz robiť!ʻ Slnko zašlo. Ja som ostala sama. Pri mame. I potom počujem: psy štekajú, hľadajú. [Ukrajinci] pravdepodobne rabovali všetko, čo ostalo v domoch. A potom už bolo tak… dosť temno. A ja počujem, ako zas niekto prichádza. Počula som rozprávať dvoch mužov. Prešli okolo mňa. Jeden z nich do mňa štuchol nohou. Druhému povedal po ukrajinsky takto: ,Tá detina je ešte stále živá!ʻ A ten druhý hovorí: ,Neživá, neživá… ideme.ʻ Pošli.“ »

  KAZIMIERA MARCINIAK:
  « „17-ročný chlapec brúsil sekeru. Na Volyni boli taktiež zmiešané manželstvá. Poliak s Ukrajinkou, Ukrajinec s Poľkou. Ak bol otec Ukrajincom, tak aj syn sa stal Ukrajincom. Syn za otcom, dcéra za matkou. Tohto chlapca otec bol Ukrajinec. Jeho otec sa ho pýta: ,Načo si brúsiš sekeru?ʻ A on mu odpovedal: ,Idem zabiť matku.ʻ Otec sa ho pýta: ,Ty ideš zabiť svoju matku?! Ty ideš zabiť matku?!ʻ A on hovorí: ,A čože je to matka… keď je to Poľka!ʻ A otec od zlosti – v tej chvíli – vyrval tomu chlapcovi sekeru z rúk, i ho tam zabil.“ »
  –
  « „Chodila som so sestrou do kostola… I raz sme šli, s tou staršou som zvykla chodievať… a kostol napadli banderovci. Chytili kňaza pred oltárom a pílou ho prerezali na polovicu. Počula som strašný krik. Ešte aj niekto iný tam bol zabitý, no mne a sestre sa podarilo ujsť. (…) Pozerala, pozerala a tam stál náš známy – Ukrajinec, zo susednej dediny. Volal sa Alexander Hlamazda. Ale moja mama sa neozýva. A on hovorí: ,Viem, že ste tam, bojíte sa ma. Ale nebojte sa, ja vám nič neurobím. Iba tú ďalšiu noc neprespávajte doma, lebo ja vás dlhšie nemôžem ochraňovať, lebo ak vás budem ďalej ochraňovať, tak zabijú aj mňa a moju rodinu.ʻ“ »
  –
  « „Napadli ich banderovci. (…) …zaživa ho hodili do studne.“ »
  –
  « „Išla som sa tam pozrieť a uvidela som dvoch chlapcov ležať na pohovke, možno sedem, možno desať rokov starých. V tej chvíli to bolo ťažké povedať, pretože boli zaliati krvou. Jeden ležal na jednej strane, druhý na druhej. Hlavy mali poodtínané. Neviem, či sekerou alebo pílou… Keďže bola vo vnútri tma, ich otec musel svietiť sviečkou, zatiaľ čo mu zabíjali synov, i ženu. Potom mu povedali, aby sa položil, sviečka zhasla a vzápätí dostal pár rán poriskom sekery do hlavy, následne ich niečo vyrušilo, otočili sa a on dokázal nejako utiecť. Ešte tam boli Nemci. Zavolal ich na pomoc. Nemci začali strieľať, a tým zachránili iné rodiny z rúk banderovcov. (…) Muž nechcel otvoriť dvere, vyvalili ich a porúbali ho na malé kúsky, kúsočky. Vedľa neho bola jeho tehotná žena a dieťa v kolíske: malo vydľabané očká, jazyk malo vyrezaný.“ »

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok (z obálky knihy „COLLABORATIONISTS“) retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] GRABOWSKA, Wanda. Palili żywcem, mordowali przyjaciół (Rzeź Wołyńska). Świadkowie Epoki (Youtube) : 2019, online: https://youtu.be/MBKKsuacrkQ
  • [2] KOŹLICKA, Irena. Banderowiec zabił mamę na moich oczach (Rzeź Wołyńska). Świadkowie Epoki (Youtube) : 2019, online: https://youtu.be/tvSK061E2vw
  • [3] MARCINIAK, Kazimiera. Język wyciągnięty, oczka wydłubane… (Rzeź Wołyńska). Świadkowie Epoki (Youtube) : 2021, online: https://youtu.be/bhDPF6DYRKM
  • [4] CHEREDNICHENKO, Vitaliy Petrovych. COLLABORATIONISTS. Kyjev (Sovietsky zväz) : Politvidav Ukraini, 1975. 136 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/swiadkowie-epoki-banderovci-a-volyn-1943-1-3/

• ▐ Zverejnené: 24/07/2025

  Základný popis

  Doteraz nepublikovaný historický dokument (1945) americkej spravodajskej služby „Office of Strategic Services“ (OSS) analyzujúci spoluprácu nacistického Nemecka a ukrajinských nacionalistických skupín počas Druhej svetovej vojny. Archívne materiály odhaľujú ideologické súvislosti, financovanie a koordináciu medzi nemeckými nacistami a ukrajinskými separatistickými organizáciami v období WWII.

  « Informácie americkej spravodajskej služby (OSS) o spolupráci nemeckých nacistov s tými ukrajinskými (1945) »

  ZNAČKY: Citát – Komentár – História – Ukrajina – Nacizmus – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Slovensko – Slovania – Totalita – Ideológia – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Pokrytectvo – Peklo – Smrť – Podkarpatská Rus

  Vo svojom minulom príspevku som, na podklade historických svedectiev, zdokumentoval priateľský vzťah, ideologické súzvuky a kooperáciu nemeckých nacistov s tými ukrajinskými. Ale aby ste pochopil o čosi detailnejšie, akým spôsobom takéto niečo prebiehalo, získali hlbší prienik do vtedajších reálií, rozhodol som vám priniesť ešte omnoho zaujímavejšie informácie. Len nedávno sa mi do rúk dostali dokumenty pochádzajúce z dielne „Office of Strategic Services“ (OSS). Táto inštitúcia bola založená v roku 1942 (zanikla 1945) vtedajším prezidentom USA a jednalo sa o zahraničnú spravodajskú službu USA. Z toho mála, čo som mal možnosť vidieť, veruže sa chlapci neflákali. Najviac ma z ich práce zaujal – pochopiteľne, vzhľadom na situáciu, v akej sa nachádzame, – dokument popisujúci dianie na Ukrajine v období druhej svetovej vojny. Ten prináša rozsiahle spravodajské informácie, ako ich zachytili a spracovali členovia americkej rozviedky pôsobiaci v Európe.

  POZNÁMKA: Niekto by mohol namietnuť autentickosť tohto dokumentu. Poviem to tak – dokument s týmto názvom je registrovaný a katalogizovaný, jeho poloha je PRESNE zadefinovaná na úrovni kontajneru, krabice, kde sa tento dokument v archívoch na území USA aktuálne nachádza. Pôvodne bol v režime s obmedzeným prístupom, dnes má status prístupu aj použitia – neobmedzený. Oficiálne orgány ho „zatiaľ ešte“ neposkytujú „online“ – ani na stiahnutie, ani na prezeranie. Ale nikomu nič nebráni – zistiť si, kde sa nachádza, objednať sa a ísť si ho tam naštudovať. Ja pre vás v tejto veci viac urobiť nedokážem. Potom mi dajte vedieť, čo ste našli. Ďakujem. Možnože nenájdete nič a on dovtedy „zmizne“. Ktovie.

  Pôvodne som plánoval zverejniť len nejakú krátku časť, ktorá by znova dokazovala vrúcne prepojenia nemeckých nacistov s Ukrajincami. Ale ako som sa začítaval do opisov, akým spôsobom predstavitelia „Tretej ríše“ riadili vtedajšiu Ukrajinu, čoraz častejšie sa u mňa objavoval pocit akéhosi – a ozaj veľmi nepríjemného – „Déjà vu“. Podobnosť medzi minulosťou a súčastnosťou je evidentná. Rozhodol som sa preto zverejniť hneď niekoľko úryvkov:

  • „…propagandistickou líniou, že Ríša oslobodila Ukrajinu od boľševizmu…“
  • „Nacisti podporovali myšlienku národného oslobodenia Ukrajiny dávno pred inváziou sponzorovaním a využívaním ukrajinských separatistických skupín v Nemecku. Nacisti udržiavali úzke styky so skupinami vedenými nacionalistickými rivalmi – Skoropadským a Melnikom, prostredníctvom sľubov o ukrajinskej nezávislosti.“
  • „Melniková skupina, Organizácia ukrajinských nacionalistov, sa vyvinula do [podoby] užšieho súladu s princípmi nemeckých nacistov a pracovali v kolaborácii s nimi ako informátori a propagandisti.“
  • „…Alexander Sevriuk, rodený Ukrajinec (…) skončil ako nemecký občan a nacista v službách Rosenberga a zahraničnopolitického oddelenia Národnosocialistickej strany [NSDAP, pozn.] Jeho funkciou bolo koordinovať úsilie všetkých ukrajinských skupín a odovzdávať im pokyny od Nemcov. Do roku 1940 sa mu podarilo zjednotiť takmer všetky ukrajinské organizácie na svete v ‚Provid‘ v Berlíne, tajnej spravodajskej organizácii, ktorá spolupracovala s nemeckou nacistickou stranou, Generálnym štábom a Gestapom.“
  • „‚Veľká Ukrajina‘, ktorú nacisti separatistom sľúbili, bola rozdelená na mnohé časti v mene [uplatnenia] princípu práv národnostných menšín: Ruthénia ostala Maďarsku, Transnistria bola prenesená pod rumunskú správu, Poľská Ukrajina bola inkorporovaná do Generálnej vlády a zvyšok Sovietskej Ukrajiny bol umiestnený pod nemeckú civilnú administratívu.“
  • „V auguste 1941 orgán ruských emigrantov v Berlíne, Novoye Slovo, oznámili, že hoci dúfali, že budú po nemeckom oslobodení vládnuť nezávisle, zlyhanie ruských národov povstať proti boľševizmu ukázalo, že si nezaslúžia nezávislosť; sľúbili spoluprácu s nemeckou civilnou správou. (…) ‚My, ruskí nacionalisti, musíme byť ochotní pracovať bezpodmienečne pre ruský ľud, o osude ktorého rozhodnú organizátori Novej Európy.‘“
  • „Výzvy Rosenberga a ríšskeho komisára pre Ukrajinu ukrajinskému obyvateľstvu v januári 1942 odhalili, že nemecká koncepcia národného oslobodenia vyžadovala spoluprácu jednotlivcov a národa ako ekonomických a kultúrnych, nie politických jednotiek: ‚Nemecká ríša prevzala správu Ukrajiny s cieľom zabrániť návratu boľševických podmienok a dominancii židovstva. Nová administratíva očakáva príspevok všetkých Ukrajincov k pozdvihnutiu pokladov tejto zeme, zatiaľ čo sa na svojej strane bude snažiť zaviesť éru výstavby po strašnej dobe ničenia.‘ Ukrajinci mali zaplatiť svoju vďaku za oslobodenie od boľševizmu vo forme práce pre Nemcov. V prejave z januára 1943 ríšsky komisár pre Ukrajinu odhalil, že Nemci nemajú v úmysle zriadiť ukrajinskú administratívu, pretože iba Nemci mohli zachrániť Ukrajinca pred chaosom, zatiaľ čo emigranti by ho len prehĺbili; domáce obyvateľstvo mohlo byť použité len v podriadenej pozícii. Preto neexistovala žiadna domáca administratíva v ríšskom komisariáte na Ukrajine [oficiálny názov: „Ríšsky komisariát Ukrajina“, prípadne „Reichskommissariat Ukraine“, pozn.] nad lokálnou úrovňou.“

  Takže si to zhrňme. Z uvedených informácii sme sa dozvedeli, že na Ukrajine to podľa zdrojov a tvrdení americkej spravodajskej služby (OSS), približne v rokoch 1939-1943, vyzeralo nasledovne:

  • Nacisti podporovali, financovali a inštruovali Ukrajincov dlhé a dlhé roky. Ukrajinci boli napojení a svoje aktivity koordinovali priamo s tými najvýznamnejšími zložkami nacistického velenia (napr.: Alfred Rosenberg, NSDAP, Gestapo).
  • Opätovne sme zistili, že existovalo jednoznačné povedomie o multi-etnicite (prítomnosti viacerých národov) na území toho, čo je označované ako „Veľká Ukrajina“. Nemecká administratíva vraj práve na tomto princípe – „práva národnostných menšín“ – pristúpila k rozčleneniu „Veľkej Ukrajiny“ na jednotlivé správne celky. Všeobecne sa teda vedelo o existencii svojbytnej, národnostne, jazykovo a kultúrne vymedziteľnej oblasti s názvom „Ruthénia“.
  • Nejakí tí Rusi v emigrácii, sklamaní z toho, že sa ruské obyvateľstvo nepridalo k „spravodlivému boju voči boľševizmu“, kolaborovali s Nacistami a otvorene sa vyjadrovali v duchu potreby úplnej podriadenosti ruského národa voči vonkajším silám, ktoré by určili osud Ruska a zadefinovali záujmy ruského ľudu v rámci budúcej „Novej Európy“ kontrolovanej architektmi tohto nového usporiadania. V podstate otvorene presadzovali absolútnu subordináciu nad všetko ostatné, vrátane práva na sebaurčenie a ochranu tradičných hodnôt. Nepripomína vám to niečo?
  • Pôsobivým čítaním je aj popis, ako Nemci vnímali Ukrajincov v pozícii „nimi riadených otrokov“, ktorí by im mali byť vďační, a spoločne s tým spokojní so svojim údelom, že im môžu slúžiť. Ukrajinci mohli pracovať (pre Nemcov) – pozícia národa ako ekonomickej jednotky; mohli tancovať, poskakovať a spievať si pritom svoje ľudové piesne – pozícia národa ako kultúrnej jednotky; ALE HLAVNE MUSELI POVINNE… s prepáčením… držať hubu – nesvojprávny a zotročený národ bez politických práv. Opäť sa opýtam: naozaj vám takýto prístup k národu niečo nepripomína?

  Čo na záver? Tento článok mal byť pôvodne najmä o ďalšom podložení prepojení medzi nemeckými nacistami a s nimi spriaznenými Ukrajincami. No pre mňa sa napokon stal dôležitým v niečom úplne inom. „Reichskommissariat Ukraine“ je nádherným historickým príkladom, na ktorom sa dá celkom presne vysvetliť význam slova – „svojprávny národ“. Nemci by tým Ukrajincom pravdepodobne naozaj priniesli lepšie podmienky pre život, než ich mali predtým „pod Rusom“. [I keď na druhej strane: za ZSSR sa Ukrajina budovala, akože riadne budovala, a po rozpade ZSSR sa im už o niečom takom… ani len nesnívalo, pozn.] Tá niekdajšia precíznosť, efektivita, priemyselný pokrok a kultúrnosť životných podmienok – všetko spomenuté bolo v Nemecku o dosť rozvinutejšie. Ibaže by stále nemohli o sebe rozhodovať – neboli by slobodným a suverénnym národom. Nedávno sa tu u nás politici búchali do hrude oslavujúc zvrchovanosť Slovenska. Zvrchovanosť má – podľa mňa – rôzne aspekty, ktoré musia byť takmer VŠETKY naplnené, aby mohol štát o sebe vyhlásiť, že je ozaj ako-tak nezávislým. Je dnes Slovensko naozaj v takejto pozícii? A prečo nie je? A prečo sa to verejne neprizná? Pretože neraz tí, čo sa bijú do hrude za Slovensko, sú neraz jednými z tých, ktorí za to môžu. A keď si spomeniem, že tu u nás sú dokonca ľudia, ktorí cielene konajú, aby Slovensko prichádzalo o čoraz väčšiu mieru práv pri rozhodovaní o svojich národných záležitostiach a niektorí prostoduchejší občania ich v tom podporujú… Neuveriteľné.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: German Military Government Over Europe: Ostland and The Ukraine. (USA) : Office of Strategic Services – Research and Analysis Branch, 1945. cca. 200 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/informacie-americkej-spravodajskej-sluzby-oss-o-spolupraci-nemeckych-nacistov-s-tymi-ukrajinskymi-1945/

• ▐ Zverejnené: 22/07/2025

  Základný popis

  Historický dokument z roku 1939, zachytávajúci priateľstvo medzi nemeckými a ukrajinskými nacistami. Text odhaľuje používanie pozdravu „Slava Ukrainy!“ ako ekvivalentu nacistického „Heil!“

  « „Slava Ukrainy!“ – ekvivalent nacistického „Heil!“ (1939) »

  ZNAČKY: Citát – Komentár – História – Druhá svetová vojna – Ukrajina – Nacizmus – Slovania – Totalita – Ideológia – Peklo – Smrť – Progresivizmus – Pokrytectvo – Zuzana Čaputová

  Tentokrát sa pozrieme do výseku histórie, ktorá si so sebou nesie označenie – „kontroverzné“. Toto obdobie mnohí nevidia, nechcú vidieť, prehliadajú – neexistuje pre nich. Uvedený úryvok z knihy „Eyewitness in Czecho-Slovakia“, napísal pán Henderson (1939, s. 277-278), ktorý vám na tomto mieste prinášam je príklad dobového svedectva, ako bolo zachytené okolitými pozorovateľmi. Takýmto spôsobom bolo zdokumentované dianie na „Karpatskej Ukrajine“ niekedy v rokoch 1938-39. To vám tam bol vtedy taký hotel a v ňom bývali – nemeckí nacisti. No a oni vám mali každú noc rezervovaní stôl, ktorý bol: „…ozdobený vlajkou so svastikou [hákovým krížom, pozn.]“ Ale nebojte sa, nesedeli tam osamote. Nie, nie… blízko pri nich boli ich priatelia, sedeli pri ďalšom stole – ukrajinskí politici a kádre militantnej organizácie nesúcej názov „Karpatská Sič“. Tí tam pobehovali hore-dole, pričom im neprestajne vylietavala pravica, aby si dookola ukazovali „ako vysoko skáče pes“ – počas toho, ako sa neustále zdravili pozdravom: „Slava Ukrainy!“, čo bol „slovanský“ ekvivalent nacistického „Heil!“ – tak prehovárajú historické záznamy.

  Presuňme sa do súčastnosti. Takže my tu dnes máme ľudí, ktorí sa hlásia k odkazu ukrajinských nacistov: budujú týmto osobám (ako je napríklad Stepan Bandera) po celej Ukrajine pomníky, špeciálne dávam do pozornosti ten 7-metrov vysoký (!!!) vo Ľvove, oslavujú ich ako národných hrdinov, veľakrát dokonca používajú názvy a symboliku veľmi blízku symbolike nacistických jednotiek SS, prípadne odvolávajúcu sa na „Reichskommissariat Ukraine“, ešte sa aj zdravia rovnako, utláčajú menšiny, obsadzujú kostoly a určujú, ako sa môže / nemôže modliť, prenasledujú vlastných občanov a posielajú ich na smrť. Hm… interesantné. Pred rokmi by mi ani nenapadlo, že jedného dňa príde doba a v nej budú ukrajinskí nacisti „dobrými vlastencami“ a „strážcami demokracie“.

  ZDROJ: HENDERSON, Alexander. Eyewitness in Czecho-Slovakia. 1. vydanie, Londýn (UK) : George G. Harrap, 1939. 335 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/slava-ukrainy-ekvivalent-nacistickeho-heil-1939/

• ▐ Zverejnené: 28/06/2025

  Základný popis

  Citát z knihy „Viera v modernom svete“ od Ignáca Leppa ponúka hlbokú reflexiu nad kresťanskou vierou a jej praktickými prejavmi v podobe boja proti zlu. Lepp argumentuje, že kresťan nemá právo ustupovať pred útokmi zla. Skôr naopak, jeho postavenie ho zaväzuje k aktívnej účasti v „evolučnom stvorení“ a boji proti zlu vo všetkých jeho podobách.

  « Neprestajný boj so zlom vo všetkých jeho formách »

  ZNAČKY: Komentár – Umenie – Citát – Inšpirácia – Ľudský život – Kresťanstvo – Filozofia – Etika – Mravný ideál – Militarizácia – Vojna – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť

  Ignác Lepp je vo svojom postoji nekompromisný: žiaden ústup pred zlom. No týmto svojim prehlásením nekončí. Čo ďalej požaduje? Ako prirodzený dôsledok prihlásenia sa k myšlienke neustupovaniu voči zlu je – pokiaľ za daných okolností možný – jediný vhodný: aktívny postoj! Zlo preňho nie sú len voľajaké abstraktné „teologické riekanky“ odčítavané v chrámoch, zlo vníma – v prvom rade – v jeho navôkol nás sa manifestujúcej podobe, v jeho konkrétnych prejavoch: „…vojna, chudoba, nemoc, nevedomosť alebo nespravodlivosť,“ toto všetko sú rôzne formy zla, na ktoré je nutné reagovať – aktívne. Kľúčovým je tu potom pojem „evolučného stvorenia“. Lepp ho naisto nepoužíva náhodne. V kontexte teológie a filozofie priamo odkazuje k postupnému zdokonaľovaniu sveta, ako reflexii stavu zdokonaleného ľudstva, tj. prostredníctvom ľudskej aktivity, ktorá má byť vedená vznešenými hodnotami, tými najvyššími ideálmi, čo ale vždy začína pri postoji a konaní konkrétneho jedinca. Ten sám by si mal byť vždy vedomí: „Individualizácia je konkretizácia univerzálnosti… Individuálne a univerzálne nie je možné považovať za oddelené jedno od druhého. História nie je výsledkom Osudu alebo Náhody – v oboch prípadoch by bol jedinec odtrhnutý od svojho diela, – ale výsledkom Nevyhnutnosti, ktorá nie je Osudom, Slobody, ktorá nie je Náhodou… Túto silu nazýva: Božská Prozreteľnosť… A je to táto Prozreteľnosť na podklade ktorej nachádzame tri inštitúty spoločné pre každú ľudskú spoločnosť: Cirkev, Manželstvo, Pohreb. Toto nie je Boussuetova Prozreteľnosť, transcendentálna a zázračná, ale imanentná a [vložená do] samotnej podstaty ľudského života, pôsobiaca prirodzenými prostriedkami. Ľudstvo je jej vlastným dielom. Boh naň pôsobí, no prostredníctvom neho [prostredníctvom ľudstva v podobe konaní individuálnych ľudských bytosti, pozn.] (…) Lampa je dôležitejšia než ten, kto ju zapaľuje. [3, s.7]“ S rovnakým výsledkom, i keď použijúc troška iné slovné obraty, pristupuje k tejto téme napríklad aj Lev Nikolajevič Tolstoj. Božské sa, podľa jeho názoru, v človeku prejavuje už vo forme samotnej túžby človeka po cnostiach a kráse: „Boh manifestuje Seba vo mne túžbou po dobre. [1]“

  Isteže sa nájdu mnohí, ktorí budú namietať: „Zavrhovať Jacques-Bénigneho Bossueta by sme v plnom rozsahu jeho učení, možnože ani nemuseli,“ predsa len sú mnohé príklady zázrakov, kde ich radenie do kategórie „Osud“ alebo „Náhoda“ sa javí úplne presné. Nie je to podstatné. Dôraz v tomto texte je kladený na myšlienku, že ani takéto „zázračné úkazy“ neospravedlňujú človeka a nedokážu ho zbaviť sa hriechu plynúceho z jeho životnej pasivity, nečinného prizerania sa zlu.

  A keď už si spomíname Tolstoja, určite nemôžeme opomenúť jeden z aspektov, ktorý s bojom proti zlu určite súvisí, čím je hľadanie odpovede na otázky: „Ako vlastne s tým zlom bojovať? Akými spôsobmi a prostriedkami?“ V samotnom Svätom písme je možné nájsť slová: „Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko a zub za zub. Ale ja vám hovorím, aby ste sa neprotivili zlému; ale tomu, kto ťa uderí po tvojom pravom líci, nastav i to druhé; a tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať tvoju sukňu, nechaj mu i plášť. A kto ťa bude nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, idi s ním dve. [4]“ Ale taktiež tam viete nájsť: „Nedomnievajte sa, že som prišiel dať pokoj na zem; neprišiel som dať pokoj, ale meč. [5]“ Alebo: „Oblečte si celú zbraň Božiu, aby ste mohli obstáť proti taktike a úskočnosti diablovej. [6]“ A rovnako aj: „Buďte triezvi a bdejte, lebo váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral, ktorému sa postavte na odpor, pevní vo viere… [7]“ Ako teraz? Bojovať? Nebojovať? Alebo počúvnuť tretiu skupinu rád: odovzdať zodpovednosť do rúk samotného Boha? Čím sa myslí – prenechanie trestania do rúk Prirodzenosti danej samotnou štruktúrou sveta a prirodzeným chodom života, ktoré napokon vytrhávajú a nivočia, zašľapávajú do večného zatratenia všetkých, ktorí sa tomuto danému a večnému poriadku snažia odporovať?

  Dilemy načrtnuté v predošlých riadkoch dnes určite nevyriešime. Ale niečo z nezodpovedaného by sme ešte rozlúsknuť mohli. A čo ten Tolstoj? No on sa v tejto problematike prezentoval doktrínou neodporovania zlu silou: „Považoval to za ukázanie cesty, ktorou možno zachrániť svet pred blížiacou sa záhubou a ľudské duše pred ich poškvrnením spojeným s účasťou na masových a vopred naplánovaných vraždách. [9]“ Dokonca napísal knihu „Kráľovstvo Božie je vo vás“, ktorú tomuto – prakticky celú – venoval. Zaujímavosťou potom je: v tretej kapitole s názvom „Nepochopenia kresťanstva zo strany veriacich“ – prakticky ku všetkým hlavným cirkvám, ktoré sa hlásia k odkazu Ježiša Krista, sa Tolstoj stavia svojským spôsobom: trhá ich na kúsky, stránka za stránkou. Nateraz.

  PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] CROSBY, Ernest Howard. Tolstoy and His Message. New York (USA) : Funk and Wagnall´s Company, 1904. 93 strán.
  • [2] LEPP, Ignác. Viera v modernom svete. 1. vydanie, Galt – Ontario (Kanada) : Slovenskí jezuiti, 1969. 207 strán.
  • [3] Our Exagmination Round His Factification for Incamination of Work in Progress (James Joyce / Finnegans Wake – A Symposium). New York (USA) : A New Directions Books, 1972.
  • [4] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Evanjelium podľa svätého Matúša / 5. kapitola (38-41). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
  • [5] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Evanjelium podľa svätého Matúša / 10. kapitola (34). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
  • [6] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Epištola svätého Pavla Efežanom / 6. kapitola (11). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
  • [7] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvý Petrov list / 5. kapitola (8-9). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
  • [8] TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. The Kingdom of God is within You (Christianity not as a Mystic Religion but us a New Theory of Life). New York (USA) : The Cassell Publishing Co., 1894. cca. 370 strán.
  • [9] TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. The Kingdom of God And Peace Essays. Oxford (UK) : Oxford University Press, 1909. 591 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/neprestajny-boj-so-zlom-vo-vsetkych-jeho-formach/

• ▐ Zverejnené: 23/06/2025

  Základný popis

  Záber z filmu „Do svidanija, malčiki!“ (1964) od režiséra Mikhaila Kalika, je viac než len momentkou z minulosti. Ide o hlboký psychologický portrét materinskej lásky a existenciálnej úzkosti pred tvárou vojny. Čiernobiely film s realistickým prístupom zobrazuje posledné chvíle mladých mužov, ktorí sa pripravujú na odchod do armády, a ich rodiny, ktoré čelia neistote a hrozbe straty. Táto scéna, zachytená v tichej intimite, rezonuje s univerzálnymi témami vojny, materstva a ľudského osudu.

  « Aby sa slovenské matky nemuseli lúčiť so synmi, ktorí… »

  ZNAČKY: Umenie – Video – Hudba – Láska – Rodina – Materstvo – Militarizácia – Politika – Ideológia – Totalita – Vojna – Druhá svetová vojna – Peklo – Nihilizmus – Smrť – Ľudský život – Slovania – Rusko

  …sa im nikdy nevrátia.

  DOPORUČENÉ VIDEO: Do svidanija, malčiki! [До свидания, мальчики], 1964 (Youtube)

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: KALIK, Mikhail (režisér). Do svidanija, malčiki! [До свидания, мальчики]. Moskva (Sovietsky zväz) : Mosfilm, 1964, online: https://youtu.be/RvDtNWaoAVc

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/aby-sa-slovenske-matky-nemuseli-lucit-so-synmi-ktori/

• ▐ Zverejnené: 22/06/2025

  Základný popis

  Citát z knihy Františka Chorváta „Láska – Materstvo – Budúcnosť“, ktorý kriticky skúma dopad materiálnych hodnôt na medziľudské vzťahy. Text poukazuje na komercializáciu lásky a sexu, kde partnerstvo je redukované na transakciu uspokojujúcu individuálne potreby bez hlbšej emocionálnej väzby. Slúži ako provokatívny prvok pre diskusiu o dehumanizácii v modernej spoločnosti.

  « Dehumanizácia lásky: Transakčný mechanizmus vo vzťahoch materiálne založených „ukájajúcich sa“ a ich „vysemeňovadiel“ »

  ZNAČKY: Citát – Sexuálna výchova – Láska – Muž a žena – Promiskuita – Kurvenie – Hodnotový relativizmus – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Peklo – Smrť

  Kniha pána doc. JUDr. Františka Chorváta, CSc. s názvom „Láska – Materstvo – Budúcnosť“ nie je dokonalá. Je v nej zreteľne cítiť ten ideologický závan dôb minulých, ako je to pri publikáciach z tých čias zvyčajné. S tým sa nedá nič urobiť. Pán Chorvát bol, z toho, čo som čítal, s veľkou pravdepodobnosťou – ateista usilujúci sa o „vedecký pohľad“ na svet. Taká bola proste doba. A možnože aj vďaka tomu, sa neraz ani len trochu nezdráhal popísať realitu tak, ako sa okolo nás – i dnes – odohráva.

  ZDROJ: CHORVÁT, František. Láska – Materstvo – Budúcnosť. 2. doplnené vydanie, Martin (Slovenská republika) : Vydavateľstvo Osveta, 1982. 192 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dehumanizacia-lasky-transakcny-mechanizmus-vo-vztahoch-materialne-zalozenych-ukajajucich-sa-a-ich-vysemenovadiel/

• ▐ Zverejnené: 22/06/2025

  └ Aktualizované: 22/06/2025 (15:37)

  Základný popis

  Ilustrácia zobrazujúca matku zosnulého dieťaťa – znázornená v pozícii hlbokého smútku —sklonenú nad lôžkom, jej telo vyjadruje bezmocnosť a zlomenosť, obklopenú ďalšou rodinou a slúžkami. Scéna zachytáva moment tragédie a výjav materinskej lásky pri vyrovnávaní sa so smrťou svojho potomka.

  « Keď matka prichádza o svoje dieťa (William Hatherell, 1890) »

  ZNAČKY: Komentár – Umenie – Ilustrácia – Citát – Sexuálna výchova – Ľudský život – Materstvo – Zdravotníctvo – Hodnotový relativizmus – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Promiskuita – Voľná láska – Kurvenie – Úpadok – Peklo – Smrť

  „Keď spala?
  Bali sme sa, že umiera.
  Až umrela… dúfali sme,
  že iba spí.“
  (Newman, 1890)

  ***

  Bývala doba, kedy prísť o dieťa bolo pre ženu a jej rodinu tragédiou znamenitého významu. Do dnešných dní si dobre pamätám, ako som chodieval na cintorín (v dedine odkiaľ pochádzala moja stará mama) a na jeho začiatku bol dlhý zástup maličkých hrobčekov, pri ktorých sa iba mlčalo, žiadne slová neboli potrebné, a až potom začínali tie pre dospelých… Pred niekoľkými dňami som narazil na takéto slová, citujem: „Chceme, aby ženy věděly, že interrupce není žádné stigma ani hanba. Je to stejný lékařský zákrok jako třeba trhání zubů,“ ktorý preniesla akási Martina Fortnerová. Je celkom možné, že to bude tá istá Martina Fortnerová, ktorá v roku 2024 na Karlovej univerzite (Fakulta sociálních věd – Institut sociologických studií / Katedra sociologie) obhajovala svoju bakalársku prácu. Mladý človek. Naša budúcnosť, naša spása.

  Existuje kniha s názvom „Adult Development and Aging“, ktorú napísali nejakí tí psychológovia, psychiatri. V tejto publikácii, na strane 407, autori uvažujú o tom: „Ako je možné, že ľudia, ktorí sa narodili v nedávnej dobe dosahujú v IQ testoch priemerne vyššie hodnoty než ich rodičia a starí rodičia.“ Táto kniha bola napísaná v roku 1991. Čiže toto konštatovanie platilo pre ľudí narodených v 70-80-tich rokoch 20-tého storočia. Naznačovalo (istotne veľmi zhruba), že ľudia sa rozumovo (a azda popritom aj celkovo osobnostne) – niekam a postupne – generačne vyvíjajú. Pri čítaní takýchto názorov na potraty od podobných osôb a celkovom pozorovaní mnohých dnešných mladých ľudí (stačí si napríklad prejsť TOP10 najpopulárnejších „influencerov“, tj. kto ich inšpiruje, podobu ich voľnočasových aktivít, celkovo životný štýl), môžeme pravdepodobne konštatovať, že títo ľudia sa javia ako jednou z mála generácii v histórii, ktorá je všeobecne debilnejšia, zvrhlejšia a odtrhnutejšia od reality, než boli tie, ktoré ju predchádzali.

  „Takže v momente, keď lekári vlastne k tomu pristupujú týmto spôsobom, tak sa domnievam, že to nie je problematické…,“ i toto v spomenutom rozhovore zaznelo. Áno, mnohí lekári sú amorálne tupé prasatá odeté do bielych plášťov. Taká je realita. Mnohí. No ja opäť niečomu nerozumiem. Celý čas sa v tom rozhovore hovorí o záležitostiach, ktoré sa značne dotýkajú – inej živej ľudskej bytosti, dieťaťa. Ibaže sa o ňom nejako nehovorí. Nemenuje sa konkrétne, jeho otvorenému spomenutiu sa dotyční práveže vyhýbajú. Zvláštne. Čiže téma: vražda nenarodeného dieťaťa, sa toho dieťaťa – podľa prístupu a snáh niektorých – netýka? Alebo ako? Lenže dieťa – ĽUDSKÁ BYTOSŤ, má nejaké svoje práva a nárok na ochranu týchto svojich práv. Takéto osoby ženského pohlavia potom zvyknú hlasite kričať niečo o svojich materniciach, i keď tie im nikto neberie, a ani nemá takýto úmysel. Akým spôsobom dochádza k splodeniu dieťaťa? Veď to nie je žiaden výpočet trojného integrálu. Tieto ženy majú k dispozícii spôsoby, ktorými vedia účelne dosiahnúť, aby v ich prípade nedošlo k nechcenému tehotenstvu, napríklad ja osobne im odporúčam – SA NEKURVIŤ. V tomto momente sa rozhoduje o tom, či sa niečo bude diať v ich materniciach – či dôjde k splodeniu dieťaťa. Kto o tom primárne rozhoduje? TIETO ŽENY O TOM ROZHODUJÚ! Že nie sú schopné ovládať svoje sexuálne impulzy a udržať nohy pri sebe, vo chvíľach rozkokošenia sa oddávajú kadejakým hovädám, ktoré sú vhodné maximálne na „jebačku“, no nie na založenie rodiny? Ich životná situácia im neumožňuje mať dieťa? O tom treba premýšľať pred samotným aktom, a nie po ňom. Neprenášajte zodpovednosť za vlastné činy na iné ľudské bytosti! Dospejte a neste následky. Sú to následky vašich rozhodnutí.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] FORTNEROVÁ, Martina. Interrupce je stejně běžný zákrok jako trhání zubů. Nemá to být pro ženu stigma. (Česká republika) : DVTV, online: https://youtu.be/h8cKB1eJmXo
  • [2] NEWMAN, J. P. (ed.) Golden Links in the Chain That Connects Mother, Home and Heaven. St. Louis and New York (USA) : N. D. Thompson Publishing Co., 1890. 524 strán.
  • [3] SCHAIE. K. Warner; WILLIS, Sherry L. Adult Development and Aging. 3. vydanie, New York (USA) : HarperCollinsPublishers, 1991. cca. 610 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ked-matka-prichadza-o-svoje-dieta-william-hatherell-1890/

• ▐ Zverejnené: 21/06/2025

  Základný popis

  Pohľad na stav komerčného náhradného materstva na Ukrajine. Dokument od Samanty Hawley poukazuje na nebezpečné stránky tejto formy podnikania: zneužívanie chudobných žien, opustené deti s neurologickými poškodeniami a ďalšie etické problémy pri obchodovaní s ľuďmi.

  « Brizzy – Tragédia komerčného náhradného materstva na Ukrajine »

  ZNAČKY: Video – Citát – Ľudský život – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Progresivizmus – Hodnotový relativizmus – Materstvo – Úpadok – Peklo – Ukrajina – Slovania

  Problematika náhradného materstva sa stala pomerne populárnou najmä vďaka dramatickému pokroku, ktorý zažilo celé odvetvie reprodukčných technológii v uplynulých desaťročiach. Ale určte ju nie je možné považovať za nejaké nóvum. Zďaleka nie. Na internete je možné nájsť minimálne desiatky, možnože až stovky, rôznych dokumentov venujúcich sa tejto téme. Jedná sa totiž o problematiku v mnohých jej aspektoch značne spornú, tým aj divácky príťažlivú, no v prvom rade netreba zabúdať – o problematiku veľmi zložitú. Vyžaduje si dôsledné zváženie: filozofických, etických, psychologických, sociologických, sociálno-ekonomických a zdravotných perspektív. Akékoľvek jej ZĽAHČOVANIE JE NEPRÍPUSTNÉ, nakoľko môže viesť – ako si nižšie budete môcť prečítať – k fatálnym ľudským tragédiám. Všeobecne existujú dve základné podoby realizácie náhradného materstva. V prvom prípade hovoríme o „altruistickom“, v tom druhom o „komerčnom“. Ja som sa dnes rozhodol upriamiť vašu pozornosť špeciálne na dokument, ktorý sa venuje neuveriteľnému rozkvetu komerčnej podoby náhradného materstva na Ukrajine. Ten natočila štátna televízia Austrálie – ABC (Australian Broadcasting Corporation). Nech sa páči, niekoľko citátov z tohto dokumentu:

  • „Na Ukrajine sa rozmáha obchod s deťmi. (…) Medzinárodnému komerčnému náhradnému materstvu sa venujem už viac než polovicu dekády a odhalila som hrozivé prípady bábätiek, ktoré ostali opustené v Thajsku a Indii. Obe krajiny neskôr komerčné náhradné materstvo pre cudzincov – zakázali. Naproti tomu, na Ukrajine sa za ten čas rozvinul výnosný biznis.“
  • „Kate nemohla opustiť Kyjev pokiaľ nemala jeho pas. Opakovane sa dožadovala, aby sa na jej dieťa pozrel nejaký ten špecialista a po 4 týždňoch sa táto udalosť napokon aj odohrala. ‚Hneď ako ho neurologička uvidela, v tom momente povedala: Niečo s ním nie je v poriadku a potrebuje sken mozgu.‘ Sken neskôr ustanovil – Michael utrpel poškodenie mozgu… “
  • „…opustené dieťa, malé dievčatko, ktoré sa narodilo prostredníctvom komerčného náhradného materstva, a potom bolo opustené jej rodičmi, ktorí si objednali jej narodenie. (…) Toto je Bridget, má tri roky. Americkí rodičia jej vybrali meno, ale jej ukrajinskí opatrovatelia ju volajú – Brizzy.“
  • „Vedúca miestnej agentúry pre ochranu detí mi poskytla niekoľko informácii o Bridget: ‚Nemocnica nás informovala o tom, že sa žene premiestnenej z Donetskej oblasti narodilo dieťa. Tá bola náhradnou matkou a porodila dvojčatá. Jedno z detí v dôsledku zdravotných problémov umrelo, ale dievčatko prežilo.‘ (…) Keď mala Bridget 5 mesiacov, jej rodičia poslali list, ktorým UDELILI SÚHLAS s jej odpojením od prístrojov na podporu života. V liste sa písalo: ‚…nachádza sa vo vegetatívnom stave a nie je nijaká šanca, aby sa z nej stala NORMÁLNA osoba. Doktori odporúčajú zastaviť akúkoľvek liečbu, aby mohla nájsť svoj pokoj. Nezoberieme si ju do Ameriky. Toto dieťa je neliečiteľné.‘“
  • „Nemôžete súdiť dieťa po jeho narodení spôsobom: ‚Nechceme toto dieťa. Chceli sme mať také, ktoré má pri narodení hollywoodsky úsmev.‘“
  • „Toto je presne ten druh ukrajinských miest, na ktoré sa agentúry zameriavajú pri hľadaní náhradných matiek. Je odľahlé a chudobné. Pre ženy na takomto mieste sú peniaze – z vynosenia dieťaťa pre niekoho iného – veľmi ťažko odolateľné. A mení to ich životy.“
  • „Bola oplodnená 3 embryami. Ale potom prinútená ‚UKONČIŤ‘ jedno z nich… aby sa zvýšili šance úspešného dokončenia tehotenstva. (…) Päť mesiacov po začatí tehotenstva; potom, ako jej nebolo možné zastaviť krvácanie; musela podstúpiť záchranný cisársky rez – obe deti umreli. (…) Neskôr dostala peniaze v hodnote nejakých 200 dolárov. Stále vo finančnej núdzi, znova sa navrhla… Opätovne bola oplodnená 3 embryami. Tentokrát ‚UKONČILI‘ dve, dúfajúc, že sa jej – azda – to jedno zostávajúce podarí donosiť. (…) Po náročnom tehotenstve, ďalšom cisárskom reze – sa narodilo dieťa: Michael, ktorý jej bol OKAMŽITE odobraný.“
  • „Náhradné matky sú iba nosnice… inkubátory, ako oni hovoria. Nejednajú s nami ako s ľudskými bytosťami, nemajú pre nás žiadne pochopenie.“
  • – Koľko prípadov detí, ktoré sa narodili s poškodením mozgu ste videli?
    – Toto je náročná otázka. Nejaké tie prípady poškodenia mozgu sa vyskytli…
  • „Je to nemorálny spôsob podnikania. Škodí. Tieto spoločnosti sa nezaujímajú o to, komu poskytujú svoje služby, prečo a ako sú tieto služby poskytované, pre koho to dieťa zabezpečujú. Omnoho viac sa zaujímajú o svoje zárobky. (…) Môžem vymenovať nejakých 10 prípadov, o ktorých viem. [Prípady narodenia detí s poškodením mozgu, pozn.] Ale predpokladám, že o mnohých neviem.“

  Hm…

  DOPORUČENÉ VIDEO: Damaged Babies & Broken Hearts: Ukraine’s commercial surrogacy industry | Foreign Correspondent / ABC News In-depth, 2019 (Youtube)

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: HAWLEY, Samantha. Damaged Babies & Broken Hearts: Ukraine’s commercial surrogacy industry | Foreign Correspondent. (Austrália) : ABC News In-depth, 2019, online: https://youtu.be/0euVSmfVcWc

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/brizzy-tragedia-komercneho-nahradneho-materstva-na-ukrajine/

• ▐ Zverejnené: 09/06/2025

  Základný popis

  Historická ilustrácia z roku 1914 s citátom o manželstve, sexualite a sebakontrole. Reflexie nad vzájomným dopĺňaním sa muža a ženy.

  « Manželstvo: Dokonalý priestor pre sexuálne spolužitie muža a ženy (1914) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Kresťanstvo – Slovania – Progresivizmus – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Kurvenie – Peklo – Úpadok – Smrť

  „…silný dôraz bude kladený na sebakontrolu v sexuálnom živote. Je to dôležité. No nech žiaden človek nepredpokladá, že ak aj dosiahne úplné majstrovstvo v tejto oblasti, tak sa mu podarilo vyčerpať život obohacujúce zdroje vlastnej sexuality. So sebaovládaním, a iba s ním, je účinný, plnohodnotný život možný, no len tým sa nevyhnutne nedosiahne. Človek môže udržiavať svoje sexuálne impulzy pod rigidnou kontrolou aj bez najvyšších a najušľachtilejších motívov. No táto sebadisciplína je len začiatok, nevyhnutná podmienka pre kultiváciu citov, z ktorej pramenia hlboké, obohacujúce zdroje života. Tak očividnou – akou len môže byť – pravdou je to, že ani jeden človek nemôže realizovať v žiadnej miere tie najjemnejšie možnosti svojho intelektuálneho života bez toho, aby netrénoval a nekultivoval svoj intelekt. Ešte väčšou, omnoho väčšou nevyhnutnosťou je kultivácia citov pri snahe o ich prehĺbenie, skrášlenie a obohatenie ľudského života v plnom rozsahu, pretože city sú duchovnou kvalitou našej duše, v ktorej pramenia najvyššie úrovne ľudských cítení a aktivít, a ktoré nekonečne citlivejšie ovplyvňujú náš rast alebo úpadok.

  Príroda stvorila muža a ženu tým spôsobom, aby sa navzájom dopĺňali. ‚Ako muža a ženu ich stvoril.‘ Najvyššou funkciou manželstva je doplniť život toho druhého v tele, intelektuálne aj duševne. Muži a ženy si navzájom plnia najhlbšie potreby aj mimo manželstva, no v podstatne menšej celistvosti. Bohatý sexuálny život nespočíva iba vo vzájomnom užívaní pocitov uspokojenia, ale skôr vo vzájomnom objavovaní, jedného tým druhým… (…) Realizuje sa v neustále prehlbujúcom vzájomnom sympatizovaní, v ktorom každý nachádza priame prepojenie na životnú úplnosť, ktorá strháva špinu z ľudských charakterov a dáva šancu zrodu tých najušľachtilejších ľudských impulzov. Sebadisciplína je nevyhnutnou podmienkou pre kultiváciu citov. Na druhej strane, prirodzeným ovocím sily citu býva rast schopnosti sebakontroly. Tá sa vynára a stáva – čoraz viac a viac – žitou realitou ťažkých zápasov vo vedomí človeka. Robí z nej podvedomý výsledok vedome zvolených ideálov.

  Ľudskú lásku tvoria tri základné elementy: fyzickosť, intelektuálnosť a duchovnosť. Láska je úplnou len vtedy, ak sú tieto elementy vzájomne späté do nedeliteľnej jednoty: fyzické bytie kontrolované a pozdvihnuté duchovnosťou. V manželstve, ak je náklonnosť úprimná, pôžitok odvodený z fyzického elementu nie je iba legitimujúcim, ale slúži k oživeniu a posilneniu lásky ako celku. No nech len človek oddelí fyzické od toho ostatného, nech sa rozhodne vyhľadávať čisté sexuálne potešenie oddelené od manželskej lásky, a jeho sexuálny život sa rázom prepadá na tú najnižšiu zvieraciu úroveň, ktorá mu zatarasí cestu k skutočne vznešeným pocitom náklonnosti voči inej ľudskej bytosti. Jeho schopnosť čistej lásky je závažne poškodená. (Exner, 1914)“

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: EXNER, M. J. The Rational Sex Life for Men. New York, London : Association Press, 1914. 95 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/manzelstvo-dokonaly-priestor-pre-sexualne-spoluzitie-muza-a-zeny-1914/

• ▐ Zverejnené: 25/05/2025

  Základný popis

  Analýza symboliky obrázkov z diela „Stratený raj“ (po anglicky „Paradise Lost“) od známeho spisovateľa Johna Miltona, z predhovoru a úvodu k tomuto dielu, ktoré vysvetľujú vnímanie kozmológie sveta z jeho strany.

  « Nebeské, chaos, pekelné (1879) »

  ZNAČKY: Komentár – Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Filozofia – Psychológia – Mravný ideál – Krása – Peklo – Úpadok

  Súbor troch obrázkov (z predhovoru a úvodu) knihy „Milton’s Paradise Lost (Books I. and II.)“ Tieto ilustrácie nám prinášajú pohľad Johna Miltona, jeho vnímanie kozmológie sveta, čo sa priamo dotýka fundamentálnych existenciálnych otázok doprevádzajúcich cestu hľadania podstaty nášho bytia.

  Kategóriami: „Nebo“, „Peklo“, „Chaos“, „Svet“ – sa zaoberali tí najmúdrejší myslitelia tejto planéty pred tisícročiami, venujú sa im dodnes: „Veľké filozofické odpovede na otázku, ako žiť, prinášané od nepamäti, zostávajú stále s nami. (Ferry, 2008, s. 8)“ Rozumovanie nad konceptom „usporiadania univerza“ je staré takmer ako ľudstvo samé. Rovnako aj myšlienka nachádzania „myslením uchopiteľného poriadku“ v tomto usporiadaní, vnímania krásy takéhoto súznenia a spytovanie sa po jeho pôvode. „Zlo sa podieľa na povahe nekonečného, dobro na konečnosti…, (Fairbanks, 1898, s. 143)“ hovorievali pytagorejci, a azda tým mali na mysli, že každá „hierarchia a zadefinovaná štruktúra“ je súbežne aj odstraňovaním „stupňov voľnosti“ na ceste k dosiahnutiu dokonalosti; čím je určitá – presne vymedzená – podoba vzájomných vzťahov medzi jednotlivými (a práve tými) elementami systému. Taký Anaxagoras už nejakých 500 rokov pred Kristom premýšľal o tom, čo ale vlastne môže (alebo nemôže): „…zmeniť chaos na kozmos… (Hardie, 1924, s. 16)“ Pri hľadaní prvotného činiteľa „negácie chaosu“ naňho nadviazal aj samotný Platón: „A keďže Boh túžil po tom, aby boli veci navôkol dobré, ako to len bolo možné… prijal všetko… nie v stave odpočinku, ale pohybujúce sa bez harmónie – akéhokoľvek súladu, a previedol to z tohto zmätku do stavu usporiadanosti, premýšľajúc, že takto je všetko omnoho lepšie než tomu bývalo predtým. (Platón, 1888, s. 93)“ Všeobecne by sa dalo povedať: svetoví myslitelia sa v podstate zhodujú na počiatočnom stave univerza majúcom podobu chaosu, na čom sa nezhodnú pravdepodobne nikdy je, akým spôsobom sa tento chaos dokázal premeniť na vyššiu mieru usporiadanosti. Toto celé sú veru závažné dilemy. Ibaže mňa na týchto obrázkoch, ktoré máte pred sebou, predsa len zaujalo niečo iné.

  Na tieto obrázky môžeme nazerať – opätovne – v niekoľkých rovinách. Na jednej strane pre nás môžu naznačovať symbolickú paralelu voči (želanému) dianiu v spoločnosti, realizovanom ako hľadanie nejakého toho najvhodnejšieho usporiadania, čo sa v tej našej spoločnosti – mimochodom – v podstate (posledných mnoho rokov) nijako zvlášť neodohráva a my smerujeme skôr k tej opačnej strane týchto diagramov: k rozkladu. Ďalšou symbolickou paralelou potom môže byť, vnímanie tejto ilustrácie z hľadiska jej psychologického rozmeru. Pozorný čitateľ si tu proste nemôže – na príklade pádu satana – nevšimnúť: vyobrazenie prechodových fáz od optimálneho duševného stavu jedinca, životnej transformácii osobnosti človeka k istému osobnému ideálu (pri stelesňovaní nejakého toho najvyššieho, ktorý dotyčného jedinca presahuje), k – naopak – jeho psychickému rozpadu. Väčšina – už zreteľne zaregistrovaných – psychických neduhov sa totiž nestane: „A teraz,“ v nejakom krátkom časovom úseku. K vývoju psychickej poruchy, osobnostnému zrúteniu sa, rozkladu psychiky jedinca nedochádza lusknutím prstov (ak pominieme náhodné a vysoko traumatizujúce udalosti). Väčšinou sa psychický úpadok človeka – niekde v úzadí – postupne poctivo buduje [neuškodí spomenúť „Diathesis-Stress Model“, pozn.] Na týchto obrázkoch teda môžete – v prenesenom význame – zreteľne uvidieť znázornenie tohto prechodu: „integrácia vs. fragmentácia ľudskej psyché“, alebo ak by ste to chceli podané v žargóne psychiatrickom: „…‚sa valí dolu‘ až na úroveň, kde sa self a objektné reprezentácie stávajú nejasnými, fragmentárnymi a neúplnými. (Mentzos, 2004, s. 52)“ Dostať sa až do takéhoto stavu býva „zbudovanou reakciou na niečo“, a tým niečím môžu byť životom nahromadené okolnosti, ktoré v určitom okamihu dotyčný nie je schopný zvládnuť. Popis takejto varianty priniesol známy kanadský psychológ Jordan B. Peterson: „Neviete, môžu to byť všetky (…) veci naraz. Takéto voľačo je veľmi stresujúce, pretože všetky veci naraz – to je príliš veľa. Tým dochádza k znovuzrodeniu chaosu. Toto je potopa. Takto vyzerá návrat na začiatok vzniku kozmu. (…) Vaša životná cesta vás priviedla na začiatok, kde nie je nič, iba nediferencovaný chaos, a toto je tým, s čím ste konfrontovaní. A možnože je toho na vás naraz príliš mnoho, a často to tak naozaj je. Takéto niečo môže byť naozaj traumatizujúce, že vás to môže dokonca až psychicky zraniť. Môže toho byť na vás skrátka príliš mnoho, aby ste to zvládli. (Peterson, 2017)“

  A ešte by som, na záver, upozornil na spodný obrázok na pravo. Ten je vcelku zaujímavý. Použitá terminológia v mnohom pripomína staré alchymisticko-hermeneutické manuskripty.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] FAIRBANKS, Arthur. The First Philosophies of Greece (An Edition and Translation of Remaining Fragments of the Pre-Sokratic Philosophers). Londýn (UK) : Kegan Paul, Trench Trübner & Co., 1898. 300 strán.
  • [2] FERRY, Luc. Rozumět životu – Uvedení do filozofie (nejen) pro mladou generaci. Praha (Česká republika) : Rybka Publishers, 2008. 272 strán.
  • [3] HARDIE, Alexander. Evolution (Is it Philosophical, Scientific or Scriptural?) Los Angeles (USA) : The Timer-Mirror Press, 1924. 234 strán.
  • [4] MENTZOS, Stavros. Psychodynamické modely v psychiatrii. Trenčín (Slovenská republika) : Vydavateľstvo F, 2004. 152 strán.
  • [5] MILTON, John. Milton’s Paradise Lost (Books I. and II.) + Milton’s Lycidas. Boston (USA) : Ginn and Heath, 1879. 151 strán.
  • [6] PETERSON, Jordan B. Lecture: Biblical Series VI: The Psychology of the Flood. 2007, online: https://youtu.be/wNjbasba-Qw?si=i02lJawhtpqszVDP&t=5448
  • [7] PLATÓN. The Timateus of Plato. Londýn (UK) : Macmillan and Co., 1888. 352 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nebeske-chaos-pekelne-1879/

• ▐ Zverejnené: 23/05/2025

  Základný popis

  Obrázok z diela „Skizzenbuch“, ktorý vytvoril Heinrich Kley, prináša pričastý obraz (nielen dnešného) katolicizmu, ktorý môžeme navôkol seba sledovať. Ľudia odtrhnutí od reality žijúci vo svojich „zlatých klietkach“. Vyobrazenie „svätého človeka“, Božieho služobníka, ktorého nijako netrápi stelesnenie Pánovej vôle vo svete navôkol seba a namiesto toho sa oddáva blahu, rozkoši a žranici, ktoré mu spoločne s jeho statusom a majetkami, ním obhospodarovanými, dočasne prináležia.

  « Rozkošný „svätec“ (Heinrich Kley, 1909) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Politický katolicizmus – Humor – Peklo – Úpadok

  K tomuto obrázku – vo svojej knihe „Skizzenbuch“ – pripojil Heinrich Kley veľmi zaujímavý popis, citujem: „Len potichu! Pán farár, oni nám hlboko spia. Obed bol bohatý, ako inak, a vonku je dnes vlhko a dusno. Aj Karo sa nám prejedol. Zavládla pohoda v prežratosti. Ale v tom akosi nebadane, vlúdil sa nášmu farárkovi do spánku sen. Hrôzostrašný! Že by sa náhodou mohol stať… chudobným ako Pán Ježiš. No pfuj, čo i len pomyslieť!“ Ja osobne som si pri pohľade na tento obrázok spomenul na slová Richarda W. Coana, ktorý pri opise učenia Sorena Kierkegaarda napísal nasledovné: „Kresťanstvo je potrebné žiť, nie len redukovať na opakovanie verbálnych poučiek a formuliek.“

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] COAN, Richard W. Optimální osobnost a duševní zdraví (Hrdina, umělec, mudrc nebo světec?) 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Grada Publishing, 1999. 236 strán.
  • [2] KLEY, Heinrich. Skizzenbuch (Hundert Federzeichnungen). Mníchov (Nemecko) : Albert Langen, 1909/10. cca. 70 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rozkosny-svatec-heinrich-kley-1909/

• ▐ Zverejnené: 23/05/2025

  Základný popis

  Obrázok z diela „Skizzenbuch“, ktorý vytvoril Heinrich Kley. Vyobrazenie pekelného stvorenia na prechádzke vo fabrike priemyselnej výroby, kde si s údivom obzerá čmudiace komíny.

  « Pekelník na prechádzke vo fabrike obdivuje čmudiace komíny (Heinrich Kley, 1909) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Humor – Peklo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: KLEY, Heinrich. Skizzenbuch (Hundert Federzeichnungen). Mníchov (Nemecko) : Albert Langen, 1909/10. cca. 70 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pekelnik-na-prechadzke-vo-fabrike-obdivuje-cmudiace-kominy-heinrich-kley-1909/

• ▐ Zverejnené: 23/05/2025

  Základný popis

  Obrázok z diela „La Divina Commedia“ (v preklade „Božská komédia“) od známeho spisovateľa Danteho Alighieriho, prinášajúca portrét samotného lucifera (satana) na freske z talianskeho mesta Pisa.

  « Lucifero – freska (Pisa, Taliansko / 1921) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Peklo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: ALIGHIERI, Dante (autor); Ricci, Corrado (editor). La Divina Commedia (Illustrata Nei Luoghi e Nelle Persone). Milano (Taliansko) : Ulrico Hoepli, 1921. cca. 360 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/lucifero-freska-pisa-taliansko-1921/

• ▐ Zverejnené: 22/05/2025

  Základný popis

  Hlboký psychologický portrét ľudskej temnoty: v popredí vidíme Danteho a Virgilia, sprievodcu jeho putovania, ako s úžasom pozorujú víriaci sa roj zatratených duší. Takto nejako vyzerá nazretie do temných hlbín pekelného kráľovstva, ako ho zobrazil majster Gustave Doré. Táto ilustrácia patrí do série venovaných dielu Danteho Alighieriho „Božská komédia – Inferno“.

  « Zatratené duše strhávané pekelným víchrom (Gustave Doré) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Klasická literatúra – Sexuálna výchova – Hodnotový relativizmus – Progresivizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Úpadok – Peklo

  Krátky úryvok z Božskej komédie (Peklo) od Danteho Alighieriho, k ilustrácii čoho náleží uvedený obrázok:

  „…odniekiaľ
  – žalostné náreky začali tu znieť,
  prišiel som tam, kde peklo do tváre
  mnoho vzlyku a plaču vmietlo nám,
  Na miesto, kde samo svetlo onemelo,
  ešteže nie som sám.
  Ston tu duní sťa hromobitie na šírom mori,
  ktoré jest víchrom trhané,
  no táto pekelná búrka vo svojej sile
  pozná len jedno: ‚Nie!‘
  S nehasnúcou zúrivosťou duše strháva,
  vo víre s nimi neľútostne lomcuje,
  ich utrpenie s nimi zostáva,
  nikam sa nevzďaľuje.
  Potom títo neboráci prídu pred ničivé rozmetanie:
  kde počuť ich výkriky, lamenty a stony,
  i preklínanie samotného Boha na nebesiach,
  i to si vyberajú mnohí.
  Až tu som pochopil,
  že takéto mučenie čaká na tých,
  odsúdených z druhu: hriešnikov telesných,
  ktorým myseľ žiadostivosť zatemnila.
  V obrovských zástupoch, nespočítateľní,
  kde zima sa rozmáha,
  ako škorce do cudziny krídlami nesené,
  tak sú tieto diabolské duše týmto lomozom mrzačené.
  Raz na jednu stranu, potom na druhú,
  a hneď nahor, vzápätí nadol zrazené.
  Stále dúfajú, majúc nádej v kúsok odpočinku,
  ibaže týmto ostáva: ‚Nikdy! Pre nich?
  Nie.‘ (Dante Alighieri – Božská komédia / Peklo)“

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] ALIGHIERI, Dante. Božská komedie – Peklo. 1. vydanie, Praha (Československo) : Mladá fronta, 1978. 264 strán + 8 príloh.
  • [2] ALIGHIERI, Dante. Vision of the Hell (Dante’s Inferno). New York, London and Paris : Cassell, Petter, Galpin & Co., 1866. cca. 380 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zatratene-duse-strhavane-pekelnym-vichrom-gustave-dore/

• ▐ Zverejnené: 21/05/2025

  Základný popis

  Spoznajte časť tragického príbehu satana, kedysi jedného z najkrajších anjelov, ktorý sa odvážil vzoprieť samotnému Všemohúcemu, len aby zažil zdrvujúci pád do pekelnej temnoty. Ilustrácia, ktorú vytvoril majster Gustave Doré, v tomto prípade v prevedení ďalšieho majstra Paula Jonnarda, pre knihu „stratený raj“ od Johna Miltona.

  « Vyhnanie satana a jeho armády z neba (Gustave Doré) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Peklo – Úpadok

  „…najprv povedz, čo spôsobilo, že naši prarodičia, v tom šťastnom stave, samotnými Nebesami mimoriadne obľúbení, sa odvrátili od svojho Stvoriteľa, a konali proti jeho vôli. Pre jedno obmedzenie, okrem neho pánmi sveta? Kto ich prvý zlákal k tak ohavnej vzbure? Pekelný had, bol to on, ktorého úskok, podnecovaný závisťou a pomstou, oklamal Matku ľudstva, v čase, keď ho jeho vlastná pýcha vyhnala z neba s celým jeho vojskom zradných anjelov, s pomocou ktorých sa snažil vo svojej sláve povzniesť nad sebe rovných. Veril, že on sám je rovný Najvyššiemu, keď sa mu postavil, a s ambicióznym zámerom voči trónu a monarchii Boha, povstal do nehanebnej vojny na nebi. A bojoval istotne snaživo, ibaže márne bolo jeho úsilie. Všemohúci ho zvrhol svojou ohnivou silou zo samotného neba, so strašnou skazou a vzplanutím, nadol. Niekam do večného zatratenia, kde prebýval v pevných reťaziach a v trestajúcom ohni. Ten, ktorý sa odvážil vyzvať Všemocného do boja; deväťkrát dlhší čas, aký meria smrteľníkovi deň a noc; tu ležal so svojou odpudivou skupinkou. Ležal porazený, kotúľajúc sa v ohnivej priekope. (Milton, 1667)“

  UPOZORNENIE: Na podklade pôvodného obrázku od majstra Dorého prepracoval ďalší majster: Paul Jonnard. Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] MILTON, John. Milton’s Paradise Lost. Chicago (USA) : Charles C. Thompson Co., cca. 1890-1900. 311 strán.
  • [2] MILTON, John. Milton’s Paradise Lost. New York, London, Paris : Cassell, Petter, Galpin & Co., cca. 1900-1920. 329 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vyhnanie-satana-a-jeho-armady-z-neba-gustave-dore/

• ▐ Zverejnené: 21/05/2025

  Základný popis

  Inšpiratívny citát z diela „Politika“ od známeho antického filozofa Aristotela o rovnosti, nerovnosti, práve a spravodlivosti, ktorý dodnes podnecuje k úvahám o usporiadaní spoločnosti. Rovnosť je spravodlivá len medzi tými, ktorí sú si v určitých ohľadoch rovní – či už právami, postavením alebo inými kritériami. Naopak, nerovnosť môže byť tiež spravodlivá, ale iba pre tých, ktorí sa líšia.

  « Spravodlivosť / Rovnosť a nerovnosť (Aristoteles – Politika) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Filozofia – Inšpirácia – Etika – Mravný ideál – Právo – Spravodlivosť – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Hodnotový relativizmus – Peklo – Úpadok

  Keď si človek predstaví, ako taký Aristoteles už pred viac než dvetisíc rokmi – jediným svojim výrokom – prakticky kompletne zrušil ideologickú agendu „progresívne orientovaných“, tak sa musí chytať za hlavu z toho, čo sa to okolo neho v súčastnosti deje.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] ARISTOTELES. Aristotle’s Politics. Oxford (UK) : Clarendon Press, 1920. 356 strán.
  • [2] ARISTOTELES. Politika. Praha (Československo) : Jan Laichter, 1939. 339 strán.
  • [3] ARISTOTELES. Politika. 3. vydanie, Bratislava (Slovensko) : Kaligram, 2009. 302 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/spravodlivost-rovnost-nerovnost-aristoteles-politika/

• ▐ Zverejnené: 11/05/2025

  Základný popis

  Ilustrácia Henryho Justicea Forda z roku 1903 zobrazujúca rytiera bojujúceho s drakom na červenom pozadí, obklopeného vílami a symbolickými prvkami. Zlatá kresba na červenej koži knihy „The Crimson Fairy Book“.

  « Boj s drakom (Henry Justice Ford, 1903) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Legenda – Detstvo – Mravný ideál – Peklo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: LANG, Andrew (ed.) The Crimson Fairy Book. London, New York, Bombay : Longmans, Green, and Co., 1903. 372 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/boj-s-drakom-henry-justice-ford-1903/

• ▐ Zverejnené: 11/05/2025

  Základný popis

  Ilustrácia pochádzajúca z knihy „Wild Norway“ od Abela Chapmana (z konca 19. storočia) zobrazuje skromný drevený domček z hrubých trámov uprostred nórskej prírody. Dom je obklopený vysokými stromami a hustým lesom, čo vytvára pocit izolácie a ochrany. Scéna evokuje pokoj, samotu a túžbu po návrate k jednoduchšiemu životu v harmónii s prírodou, snahu nájsť si svoje miesto niekde v nedotknutej divočine.

  « Život na samote v lese (Abel Chapman, 1897) »

  ZNAČKY: Komentár – Umenie – Ilustrácia – Ľudský život – Príroda – Zálesáctvo – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Peklo – Úpadok – Smrť – Letné prázdniny

  Nedotknutou prírodu obklopená, a týmto zovretím pohltená: práve tu stojí ošumelá chalúpka lákajúca unavené ľudské duše niekam na samotu do lesa. Záblesk slnka odrážajúci sa na popraskanej okennej výplni, nahrubo otesané trámy, ktoré statočne nesú ťažobu mnohých desaťročí. Dym z komína pomaly stúpajúci niekam do stratena, zatiaľ čo pred ňou: starostlivo poukladané narúbané drevené polená, spokojne čakajúce na to, kým pre ne príde ten správny čas a budú obetované – zahrejú telá i srdcia obyvateľov skromného príbytku. Muž sediaci na priedomí, ktorý si nás nevšíma, a nevšímal by si nás pravdepodobne ani vtedy, aj keby smel, najskôr zaujatý nejakou z množstva menších prác, popritom stratený v rozjímaní, prijatím jednoduchosti nepretržite v harmónii s okolitým svetom, ktorého je tu súčasťou.

  Takéto obrazy je možné nájsť v dielách umelcov a spisovateľov po stáročia. Zjavujú sa znova a znova, prejavujúc takmer mýtickú silu archetypálneho vzorca, akého sa ľudstvo – napriek snahám – nedokázalo vzdať. Prehovárajú o túžbe usídlenej niekde v tých najtajomnejších hlbinách podvedomia človeka, o nostalgii k niečomu, čo je pre mnohých z nás čoraz náročnejšie zadefinovať, a predsa ostáva večným. Prehnaná romantizácia neskrotenej prírody? Skôr ozvena ľudskej podstaty. Pripomienka neskrotiteľnej divočiny v nás samotných. Tej, ktorá sa vzpiera nemilosrdnej digitalizácii našich životov, kde je človek silene zbavovaný svojej ľudskosti a stáva sa „technokratickým artefaktom“ – ľudským zdrojom. Prestáva byť v prvom rade ľudskou bytosťou, a stáva sa už najmä prostriedkom pre iného. Niečo ako kameň, neraz ešte menej. Toť zlatá epocha pre „Svedkov liberálno-demokratových“.

  Tu prezentovaná scenéria je symbolom sebestačnosti a vzdoru, práve preto sa proti nemu obracia nenávisť všetkých, ktorí si dali za cieľ ovládnuť a zotročiť slobodnú dušu človeka v smere svojich záujmov. A les? Nie, ten tu nie je žiadnou zbytočnou kulisou. Je aktívnym účastníkom v tejto dráme našich životov. Už svojou prítomnosťou našepkáva starobylé pravdy: o smrti a znovuzrodení, o prirodzenom cykle prírody… o nás. Nepriamo núti, i keď sa tomu nejeden vyhýba, čeliť temným aspektom našej duše, ktorým sa snažíme ujsť. Niet na nich čas. Skrývajú sa pod povrchom starostlivo zbudovaných životov a čakajú, až sa raz vynoria v slovách: „Akú cenu ste za to všetko rúhanie sa voči svojej podstate ochotní zaplatiť?“ Niektorí realitu našich čias prehliadli. Unikajú zbesilému tempu a chaosu modernity. Niekedy ani nie, že by chceli, musia. Len takýmto spôsobom sa dokážu utíšiť a preniknú do hlbín prehliadaného. Samota sa tak pre nich nestáva cieľom „samým o sebe“, ale je pre nich nutným prostriedkom k „staniu sa tým, kým sa stať mám“.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa aspoň o niečo zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: CHAPMAN, Abel. Wild Norway (With Chapters on Spitsbergen, Denmark, Etc.) London, New York: Edward Arnold, 1897. 358 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zivot-na-samote-v-lese-abel-chapman-1897/

• ▐ Zverejnené: 28/04/2025

  Základný popis

  Ilustrácia od Noely Laury Nisbetovej z knihy „Cossack Fairy Tales“. Čierno-biely detailný obraz zobrazujúci stretnutie bežných ľudí s rôznymi ohavami. Na ilustrácii dominujú strašidelné postavy s diabolskými rysmi: démoni, kostlivci a iné pekelné stvorenia, čo vytvára atmosféru plnú napätia a tajomna. Pripomína nám, že príbehy o zlých silách a stretnutiach s nadprirodzenými bytosťami boli súčasťou ľudovej kultúry už po stáročia.

  « „Bývali časy, keď sa po svete túlali kadejaké pekelné stvorenia…“ (Noel Laura Nisbet) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Legenda – Folklór – Peklo – Slovania

  …a túlajú sa po ňom dodnes, mohli by sme konštatovať. Ilustrácia od maliarky a ilustrátorky Noely Laury Nisbetovej (niekedy z roku 1916), ktorú je možné nájsť v knihe venovanej kozáckym ľudovým rozprávaniam. Démoni, kostlivci a iné ozruty z tohto obrázka nám pripomínajú, že príbehy o zlých silách a stretnutiach s nadprirodzenými bytosťami sú po stáročia neodlúčiteľnou súčasťou ľudovej kultúry všetkých svetových národov.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: NISBET BAIN, Robert (ed.) Cossack Fairy Tales. Londýn (UK) : George G. Harrap & Co. , 1916. 288 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/byvali-casy-ked-sa-po-svete-tulali-kadejake-pekelne-stvorenia-noel-laura-nisbet/

• ▐ Zverejnené: 27/04/2025

  Základný popis

  Úryvok z piesne „Nebo – Peklo – Raj“ , ktorú pre skupinu Tublatanka (1990) napísal Martin Sarváš a vyjadruje hlboké filozofické témy strateného raja, ľudského pútnictvá a boja s vnútornými démonmi. Pieseň sa zaoberá motívom človeka, ktorý hľadá svoj stratený raj v pekle životných skúseností, ale po svojich zlyhaniach nachádza len pustinu.

  « Večný pútnik, stratený raj a ozvena pekla »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Hudba – Text piesne – Inšpirácia – Peklo – Hodnotový relativizmus – Progresivizmus – Ľudský život

  AUDIO: Tublatanka – Nebo, Peklo, Raj (Youtube)

  ZDROJ: SARVAŠ, Martin (Autor textu). Pieseň: Tublatanka / Nebo – Peklo – Raj. Album: Nebo – Peklo – Raj. (Československo) : Suprahon, 1990.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vecny-putnik-strateny-raj-a-ozvena-pekla/