KLASICKÁ LITERATÚRA ^Značka

• ▐ Zverejnené: 15/06/2026

  Základný popis

  Rozbor vzťahu medzi ľudskou rečou, myšlienkou a filozofickým pojmom Logos. Zistíte, že reč nie je len nástrojom komunikácie, ale samotnou architektúrou našej existencie. Bez reči totiž len vnímame, s rečou sa stávame tvorcami poriadku… Od Platóna, Herakleitosa… až po moderných vzdelancov (Piaget, Wittgenstein, Locke). Objavte, ako slovo formuje náš svet, a ako hľadáme pevnú pôdu pre našu dušu v neustálom víre ľudského bytia.

  « LOGOS – PRAVDA – KRÁSA: Snaha nájsť pevnú pôdu, spoľahlivý základ, na ktorom by sme mohli postaviť vežu siahajúcu k nekonečnu »

  ZNAČKY: Komentár – Inšpirácia – Umenie – Citát – Klasická literatúra – Filozofia – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Antika – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Spravodlivosť – Krása – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie

  …ako uviedol profesor psychológie Henry Gleitman, spoločne so svojou manželkou profesorkou Lilou R. Gleitman, existuje totiž: „…podstatná súvislosť medzi tým, že máme reč, a tým, že sme ľudia… (s. 239)“ Pokiaľ by sme sa začali spoločne zhovárať o nejakej „rozumnosti“ človeka: „Racionálny systém sa prvýkrát dostáva do popredia, z hľadiska vývojových úvah, keď deti začnú vyjadrovať udalosti verbálnymi symbolmi, teda keď začnú používať ľudskú reč. …deti v predverbálnom období fungujú výlučne v režime zážitkového systému. S rozvojom reči zohráva racionálny systém čoraz dôležitejšiu úlohu, až kým v ranej dospelosti nedosiahne prevládajúce postavenie. (Epstein, s. 113-114)“ Anglický filozof John Locke (považovaný za otca klasického liberalizmu), vo svojom diele „An Essay Concerning Human Understanding“ [„Esej o ľudskom chápaní“, pozn.], už v 17. storočí napísal [Kniha III., Kapitola I.]: „Človek stvorený na to, aby vytváral artikulované zvuky. — Boh, keď stvoril človeka ako spoločenskú bytosť, nielenže ho obdaril sklonom a potrebou žiť v spoločenstve s ostatnými ľuďmi, ale vybavil ho aj rečou, ktorá mala byť hlavným nástrojom a vzájomným putom spoločnosti. Človek mal teda od prírody svoje orgány utvorené tak, aby bol schopný vytvárať artikulované zvuky, ktoré nazývame slovami. To však nestačilo na vytvorenie jazyka. Bolo ďalej potrebné, aby bol schopný používať tieto zvuky ako znaky vnútorných predstáv, a aby vystupovali ako symboly myšlienok jeho mysle, čím by sa umožnilo ich pochopenie zo strany ostatných. (s. 223)“ Ďalší anglický filozof Bertrand Russell, [vo svojom dlhom úvode ku knihe „Tractatus Logico-Philosophicus“ od Ludwiga Wittgensteina, pozn.], niekedy v prvej polovici minulého storočia, konštatoval: „Základnou úlohou jazyka je potvrdzovať alebo popierať fakty. Vzhľadom na syntax jazyka je význam vety určený hneď, ako je známy význam slov, z ktorých sa skladá. Aby určitá veta potvrdzovala určitý fakt, musí existovať, bez ohľadu na to, ako je jazyk konštruovaný, niečo spoločné medzi štruktúrou vety a štruktúrou faktu (s. X).“ Ale takéto uvažovanie nachádzame už v diele samotného Platóna, [konkrétne sa jedná o dialóg pomenovaný „Kratylos“, pozn.], kde zachytil tieto slová samotného Sokrata, ktorý varoval: „Nech je to tak. Ale či ten, kto vyslovil tieto slová, vyslovil to, čo je pravda, alebo lož? Alebo by niektoré z týchto slov boli pravdivé a niektoré nepravdivé? […] Ak existuje takéto rozdelenie názvov, musíme priznať, že jedno z nich sa snaží pomenovať vec v súlade s pravdou, ale druhé klamlivo. A ak to tak je, a je možné rozlíšovať pomenovania chybne, a nepripisovať atribúty každému vlastné, bude možné mýliť sa aj v slovách. A ak môžu byť takýmto spôsobom ustanovené slová a pomenovania, potom sa toto isté nevyhnutne týka aj diskurzov, pretože diskurzy sú, si myslím, z nich vytvárané. (s. 106 + s. 108-109)“ Profesor Konečný a docent Bouchal vo svojej publikácii „Psychológie v lékařství“ píšu: „Myšlení je procesem odrážení obecných vlastností věcí a jevů a hledání a vytváření (postižení) souvislostí a vztahů mezi nimi. Myšlení je zobecněným poznáváním objektívní reality. […] Řeč je s myšlením neodlučně spjata… (s.71+74)“ [Prakticky také isté konštatovanie je možné nájsť v práci psychológa Borisa Teplova „Psychológia“: „Naše myslenie je nerozlučne späté s rečou. […] Reč je teda nástrojom myslenia (s. 141)“, pozn.] Z čoho prirodzene vyplýva, ako uviedla profesorka Alena Plháková: „…způsob myšlení je poměrně výrazně determinován strukturou i slovní zásobou […] jazyka. (s. 313)“ A všetko doteraz napísané dáva do jednotiaceho rámca profesor Milan Nakonečný: „Nutnost orientovat se ve svém životním prostředí je zakotvena ve vývoji poznávaní se individua. Jeho první stupeň z hlediska fylogenetického i ontogenetického tvorí vnímaní, druhý myšlení: vnímaní je zprostředkovano činností smyslů, myšlení operacemi s kognitivními prvky vyššího řádu. …myšlení je produktem konstrukce zkušenosti za pomoci druhově specifických forem poznávaní. Z vnímaní se […] vyvinula vývojově vyšší forma poznávání — myšlení… Myšlení je vývojově vyšší způsob poznávání, který umožňuje překračovat vnímanou skutečnost a pořádat ji do hierarchicky organizovaných významových struktur. (s. 296-297)“ V tomto kontexte sa vyjadroval taktiež klasik svetovej psychológie Jean Piaget, ktorý: „…zistil, že okrem našich nervových a zmyslových orgánov, sme my ľudia zdedili aj špecifický spôsob fungovania, prostredníctvom ktorého komunikujeme s ‚prostredím‘ (svetom ‚vecí‘). Ako naše zdedené jadro intelektuálnej organizácie… (Hundert, s. 95-97)“ Na čo neskôr nadväzovali aj teórie o tom, ako si ľudia vytvárajú „mentálne modely“, pričom tie sú: „…zachytením informácií obsiahnutých v predpokladoch uvažovania. Mentálne modely sú štrukturálnymi analógiami sveta, so štruktúrou, ktorá zodpovedá štruktúre stavu vecí, ktorý diskurz opisuje. …ľudia konštruujú jeden alebo viac mentálnych modelov alebo zachytení informácii obsiahnutých v probléme, o ktorom uvažujú. Tieto mentálne modely sú neskôr použité pri rozhodnutiach o platnosti [vyvodeného] záveru. (Eysenck, s. 249)“ Ako podotkol profesor Vladimír Smékal, schopnosť abstraktne myslieť je jednou z funkcii inteligencie: „Inteligentní člověk dokáže použivat pojmy a symboly…, (s. 303)“ a jedincom dosiahnutý stav tejto schopnosti, má veľké dôsledky na reguláciu činnosti a konečné adaptívne alebo maladaptívne prispôsobenie sa výzvam života. Pre človeka so zníženou schopnosťou abstraktného — pojmovo-symbolického — myslenia, neschopného vykonávať myšlienkové operácie s kognitivnými prvkami vyššieho radu, pre takéhoto bude nemožné pochopiť súvislosti diania navôkol seba. Takýto jedinec je jednoducho človekom obmedzeným. Spomenutý Ludwig Wittgenstein povedal jednoznačne: „Hranice môjho jazyka sú hranicami môjho sveta. (s. 115)“

  Edward Hicks napísal: « …história filozoficko-náboženského termínu Logos. Tá sa uberala dvoma smermi — filozofický a teologický, ako „Príčina“ a ako „Slovo“, ako vyjadrenie gréckeho a hebrejského myslenia… Grécka myseľ vnímala svet ako „κόσμος“ [kozmos, pozn.], teda ako niečo, čo vytvoril, a čo riadi rozumový princíp, čiže „λόγος“ [Logos, pozn.]. Tento pojem sa prenášal od Herakleita k stoikom a od stoikov k Filónovi Alexandrijskému; postupne sa menil, upravoval a rozširoval, no vždy bol prítomný. U Herakleita, „plačúceho filozofa“, ktorý vnímal všetko ako neustály pohyb a oheň, počiatok… a zároveň zánik [„…se domníval, že vše se stále přetváří a mění. Měl za to, že svět je věčně se měníci proud. (Smithová, Raeper / s. 9)“, pozn.], bol λόγος [Logos, pozn.] skutočne neoddeliteľnou súčasťou sveta. V človeku je to duša. Je to spojitosť alebo podstata vecí, objektívna. V žiadnom prípade to nie je reč ani slovo. V neustálom konflikte protikladov, v procese smerujúcom k usporiadanému vzťahu, je Λόγος [Logos, pozn.] princípom, ktorý je tohto všetkého svedkom a mohli by sme ho, povedzme, označiť moderným výrazom „prirodzený zákon“? (s. 18) » V knihe Adama Jamesa, niekdajšieho učiteľa na Emmanuel College v Cambridge, nachádzame: „V dejinách starovekej filozofie nie je viac otázok, ktoré by boli predmetom rozsiahlejších a vášnivejších diskusii, než je problematika významu slova λόγος [Logos, pozn.] u Herakleita. Starovekí ľudia ho chápali ako príčinu – kozmický rozum – všeobecne rozšírený, prítomný v prírode aj v človeku, samozrejme, nie jedna nehmotná entita, ale totožný s večne živým, večne mysliacim ohňom „πῦρ φρόνιμον ἀεὶ ζῶον“ [„Oheň múdrosti, večný život,“ pozn.], ktorý tvorí nemennú podstatu vecí práve preto, že sú v neustálej zmene: a tento „κοινὸς Λόγος“ [„Koinós Lógos,“ pozn.] alebo univerzálny rozum bol považovaný za synonymum pre Boha. Inými slovami, ak máme veriť antickým autorom, herakleitovská koncepcia Logosu sa v podstate nelíši od stoickej s výnimkou toho, že na materiálnej strane je Logos u Herakleita ohňom, zatiaľ čo podľa najprísnejšej definície Stoikov ide o éter. (s. 77)“ Keď už toľko spomíname Stoikov, tí vravievali: „…všeprenikajúci Logos, ktorý sa vo vesmíre sformoval ako racionálny poriadok a v človeku ako rozum. Okolo tohto Božského princípu sa zhromaždili a s ním boli stotožnené také rozličné idey ako prozreteľnosť, osud, spravodlivosť, pravda, príčina, prirodzenosť, nevyhnutnosť. (Gregg, s. xxxiii)“ V kresťanstve sa potom tento termín posúva do podoby: « Podľa pôvodnej tradície bol Ježiš Mesiášom, ktorý prišiel, aby založil sľúbené Božie kráľovstvo. Vo štvrtom evanjeliu je mesiášska predstava nahradená predstavou Logosu. Hlásanie kráľovstva sa mení na posolstvo o „večnom živote“. (Scott, s. 6) » Doplňujúci pohľad: « …pojem Logos, ktorý Platón používal pre „Rozum“, bol teraz zmenený na označenie „Božieho Slova“. […] Ak svätý Pavol použil tento výraz, tak ho použil najskôr s cieľom, aby odradil svojich konvertitov od uvažovania o platónskom Logose a nasmerovať ich k [mysleniu v kontexte] „vteleného Slova“, ktoré bolo schopné zachrániť ich duše. (Potter, s. 201-202) » Mohli by sme (azda sa nijaký teológ neurazí takémuto zjednodušeniu) povedať, že sa tu samotný Ježiš stáva obsiahnutím Logosu. A o tejto problematike sa, približne nejaké dve tisícročia, vedú siahodlhé debaty. Nech už to bolo, ako to bolo…

  …v tomto bode je pravdepodobne všetkým zrejmé: pojem LOGOS v pozícii „…Božskej príčiny alebo múdrosti… (Fisher, s.o xii)“, prípadne „univerzálneho princípu“, je v symbolickej rovine vyjadrením viery vo vyššiu úroveň usporiadanosti, vyššiu organizáciu sveta navôkol nás, ale aj spôsobu ľudského bytia ako takého, s čím nevyhnutne súvisí akýsi „prirodzený zámer“, ktorého odrazom je napokon „prirodzený poriadok“ a súbor určitých nemenných zákonitosti. Je to viera, že naše súcno je možné popísať „základnými pravdami“, ktoré tvoria piliere harmónie v ňom a sú dokonalými, predstavujú najvyššiu mieru dosiahnuteľnej krásy. Americký autor Charles W. Upham priniesol [vo svojom diele „Letters on the Logos“, pozn.] schému, ktorá je vraj dielom Basileidesa [Basilides z Antiochie, pozn.], viď ilustračný obrázok k tomuto článku. Túto skutočnosť vraj dosvedčili sv. Irenej z Lyonu [Irenaeus, pozn.] a sv. Epifanius zo Salamis. Basileidesova schéma vyobrazuje na vrchole pyramídy: 1. Nezrodený, ktorý je jediným otcom všetkých. Nasledujú: 2. ΝΟΥΣ (Nous) — Rozum, 3. ΛΟΓΟΣ (Logos) — Univerzálny princíp, 4. ΦΡΟΝΗΣΙΣ (Phronesis) — Praktické použitie inteligencie, tj. pochopenie, 5a. ΔΥΝΑΜΙΣ (Dynamis) — Schopnosť konať, tj. sila, 5b. ΣΟΦΙΑ (Sophia) — Múdrosť… atď. Basilides z Antiochie žil v druhom storočí. Pre mňa je táto jeho schéma podstatná, v jungovskom zmysle, predovšetkým z pohľadu popisu jestvujúcej psychologickej skutočnosti, keď prehovára: existuje univerzálny princíp, ktorý je postavený na nejakom racionálnom základe, a tento univerzálny princíp je postihnuteľný, ho človek odhaľuje svojim myslením, k čomu mu napomáha ľudská reč.

  Životnou úlohou človeka je potom: 1. pochopiť „univerzálny princíp“ — pravidlá a zásady z neho vyplývajúce; 2. pochopiť, aké miesto v ňom zastávajú ľudské bytosť, aká je prirodzenosť a podstata človeka; 3. nájsť spôsob, ako svoje bytie posunúť do súladu s týmito zisteniami, aby som sa sám stal — svojim individuálnym prínosom — nositeľom „Svetla“ a vyjadrením „Pravdy“, tj. najvyššej dosiahnuteľnej dokonalosti a krásy; vnášal ich do sveta, konkretizáciou v dvojakom zmysle: vlastnej jedinečnosti, no zároveň aj „okamihu z večnosti“. « „…tieto konečné reality sú nekonečne multiplikované. (Pascal / 1910, s. 49)“ » Opätovne, v psychologicko-symbolickej rovine je svetovo najznámejším príkladom takéhoto niečoho „Christos“, príbeh o antropomorfnom Bohu: „Pod pojmom ideál budeme mať na mysli dokonalosť svojského druhu: úplnú a kompletnú realizáciu všetkej možnej alebo predstaviteľnej dokonalosti, nie len výplod fantázie, ako tento pojem mnohí používajú. Kristus je ideálny človek. Ale dosiahnutie dokonalosti je dosiahnutím božskosti; a preto je ideálny človek ľudským Bohom. (Buck, s. 9)“ Ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – „svätosti“, pričom prijíma nevyhnutného utrpenie: « „Domine! Quo Vadis? [Pane! Kam ideš?]“ na čo Spasiteľ, hladiac na neho so smútkom v očiach, odpovedal: „Idem do Ríma, aby som tam bol ukrižovaný… po druhýkrát,“ a zmizol (Jameson, s. 211-212); » spojené s procesom, počas ktorého sa stáva svojim najdokonalejším vyjadrením v rámci takto ustanovených hraníc. Túto stránku ľudskej prirodzenosti zachytil už niekedy v 17. storočí aj francúzsky filozof Blaise Pascal, keď napísal: „Plavíme sa v obrovskej šírine, neustále unášaní v neistote, hnaní z jedného jej konca na druhý. Keď si zmyslíme, že sa pripútame k akémukoľvek bodu a upevníme sa na ňom, v tom okamihu sa zatrasie a opustí nás; a ak sa ho pokúsime nasledovať, i tak nám unikne z dosahu, prekĺzne pomedzi prsty a stratí sa v nenávratne. Nič nám neostáva. Toto je náš pozemský stav, a predsa je to úplne v rozpore s našimi sklonmi; horíme túžbou nájsť pevnú pôdu a konečne — spoľahlivý základ, na ktorom by sme mohli postaviť vežu siahajúcu k nekonečnu… (1904, s. 26-27)“

  PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] ADAM, James. The Vitality of Platonism, and Other Essays (Edited by his Wife Adela Marion Adam). Londýn (Anglicko) : Cambridge University Press, 1911. 242 strán.
  • [2] BUCK, Jirah Dewey. Christos – The Perfect Man is the Anthropomorphic God. New York (USA) : Hermetic Publishing Company, 1889. 30 strán.
  • [3] EPSTEIN, Seymour. Cognitive-Experiential Theory (An Integrative Theory of Personality). New York (USA) : Oxford University Press, 2014. 333 strán.
  • [4] EYSENCK, Michael (ed.) Psychology (An Integrated Approach). 1. vydanie. New York (USA) : Addison Wesley Longman Inc., 1998. 829 strán.
  • [5] FISHER, George Park. History of Christian Doctrine. New York (USA) : Charles Scribner’s Sons, 1911. 583 strán.
  • [6] GLEITMAN, Henry. Basic Psychology. 2. vydanie. New York + Londýn : W. W. Norton & Company, 1987. 660 strán.
  • [7] HICKS, Edward. Traces of Greek Philosophy and Roman Law in the New Testament. Londýn (Anglicko) : Society for Promoting Christian Knowledge, 1896. 192 strán.
  • [8] HUNDERT, Edward M. Philosophy, Psychiatry and Neuroscience – Three Approaches to the Mind (A Synthetic Analysis of the Varieties of Human Experience). 1. vydanie. New York (USA) : Oxford University Press, 1990. 346 strán.
  • [9] JAMESON, Anna. Sacred and Legendary Art (Vol. I.: Containing Legends of The Angels and Archangels, The Evangelists, The Apostles, The Doctors of the Church, and St. Mary Magdalene as Represented in Fine Arts). 3. vydanie / Boston (USA) : Houghton, Mifflin and Company, 1881. 417 strán.
  • [10] KONEČNÝ, Robert; BOUCHAL, Milan. Psychológie v lékařství. 3. vydanie (rozšírené a prepracované). Praha (Česko-Slovensko) : Avicenum – zdravotnické nakladatelství, 1979. 368 strán.
  • [11] LOCKE, John. An Essay Concerning Human Understanding (Abridged and Edited). Londýn (Anglicko) : Oxford University Press, 1924. 380 strán.
  • [12] NÁKONEČNÝ, Milan. Psychologie – přehled základních oborů. 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Stanislav Juhaňák – Triton, 2011. 863 strán.
  • [13] PASCAL, Blaise. Thoughts. Letters. Minor Works. New York (USA) : P. F. Collier & Son, 1910. 453 strán.
  • [14] PASCAL, Blaise. The Thoughts Of Blaise Pascal. Londýn (Anglicko) : J. M. Dent and Co., 1904. 402 strán.
  • [15] PLATÓN (aka Plato). The Cratylus, Phædo, Parmenides and Timæus. Londýn (Anglicko) : Benjamin and John White, 1793. 555 strán.
  • [16] PLHÁKOVÁ, Alena. Učebnice obecné psychologie. 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Nakladatelství Academia, 2008. 472 strán.
  • [17] POTTER, John Phillips. Characteristics of the Greek Philosophers – Socrates and Plato. Londýn (Anglicko) : John W. Parker, 1845. 264 strán.
  • [18] SCOTT, Ernest Findlay. The Fourth Gospel (Its Purpose and Theology). Edinburgh (Škótsko) : T & T Clark, 1923. 379 strán.
  • [19] SMITHOVÁ, Linda; RAEPER, William. Úvod do světa idejí (Náboženství a filozofie v minulosti a součastnosti). 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Nakladatelství Vyšehrad, 1994. 208 strán.
  • [20] SMÉKAL, Vladimír. Pozvaní do psychologie osobnosti (Člověk v zrcadle vědomí a jednání)). 2. opravené vydanie. Brno (Česká republika) : Nakladatelství Barrister & Principal, 2007. 524 strán.
  • [21] TEPLOV, Boris Mikhailovich. Psychologia. Bratislava (Česko-Slovensko) : Štátne nakladateľstvo v Bratislave a knižnica Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave, 1951. 226 strán.
  • [22] The Wisdom of Solomon in the Revised Version with Introduction and Notes by John Allen Fitzgerald Gregg. Cambridge (Anglicko) : Cambridge University Press, 1909. 208 strán.
  • [23] THOMPSON, Hugh Miller. The World and the Logos. New York & London : G. P. Putnam’s Sons, 1886. 91 strán.
  • [24] UPHAM, Charles Wentworth. Letters on the Logos. Boston (USA) : Bowles and Dearborn, 1828. 215 strán.
  • [25] WITTGENSTEIN, Ludwig. Tractatus Logico-Philosophicus. Londýn (Anglicko) : Routledge & Kegan Paul + New York (USA) : The Humanities Press; 1961. 178 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/logos-pravda-krasa-snaha-najst-pevnu-podu-spolahlivy-zaklad-na-ktorom-by-sme-mohli-postavit-vezu-siahajucu-k-nekonecnu/

• ▐ Zverejnené: 04/06/2026

  Základný popis

  Feminizmus v jeho najvyššej a najelegantnejší forme: vznešená žena, ktorá si váži seba a svoju vlastnú dôstojnosť, neskôr vníma vlastnú zodpovednosť za to, kým je, a k čomu smeruje, a preto urobí všetko preto, aby sa – postupom svojho života – stala cnostnou a múdrou.

  « Dcéra kráľa – dievčina z „pánskeho rodu“: Nikdy nebola otrokyňou, a tak nemôže byť oslobodená… (Henryk Sienkiewicz – Quo Vadis? / 1897) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo

  – „Pokiaľ je otrokyňou, tak si ju jednoducho kúp.“
  – „Nie je otrokyňa.“
  – „A kým teda je? Oslobodená žena Plautia?“
  – „Nikdy nebola otrokyňou, [a tak] nemohla byť oslobodenou ženou.“
  – „Kto je to?“
  – „Neviem, kráľova dcéra alebo niečo podobné.“
  (Quo Vadis, s. 8)

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Narrative of the Time of Nero. Boston (USA) : Little, Brown, and Company, 1897. 551 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dcera-krala-dievcina-z-panskeho-rodu-nikdy-nebola-otrokynou-a-tak-nemoze-byt-oslobodena-henryk-sienkiewicz-quo-vadis-1897/

• ▐ Zverejnené: 02/06/2026

  Základný popis

  Portiin monológ o svojej prostote, no viere vo vlastný rozvoj a schopnosť naučiť sa. Jej duša sa tu prejavuje vnútornou štruktúrou, ktorá ju vedie k dobrému, ku kráske a múdrosti.

  « Portia: Dievčina jemného ducha, ktorá nie je – ešte – príliš stará, aby sa nemohla naučiť (Kupec benátsky / Shakespeare, 1867/1922) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Ľudský život – Sebarozvoj – Vzdelanie – Obrátenie – Znovuzrodenie

  « …ale v skutočnosti som len dievča bez vzdelania, neškolené, bez skúseností: šťastná v tom, že ešte nie je taká stará, aby sa nemohla naučiť; ešte šťastnejšia v tom, že nie je z pokolenia nahlúpleho, aby sa nemohla dovzdelať; a najšťastnejšia zo všetkého v tom, že jej nežná duša… (1922, s. 117) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] The Merchant of Venice (A Comedy by William Shakespeare as Arranged for Contemporary Stage by David Belasco and Acted Under His Direction at the Lyceum Theatre, New York with David Warfield). New York (USA), 1922. 174 strán.
  • [2] The Merchant of Venice as Produced at the Winter Garden Theatre of New York, January 1867 by Edwin Booth (A New Adaption to Stage with Notes, Original and Selected, and Introductory Articles by Henry L. Hinton). New York (USA) : C. A. Alvord, 1867. 46 strán..

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/portia-dievcina-jemneho-ducha-ktora-nie-je-este-prilis-stara-aby-sa-nemohla-naucit-kupec-benatsky-shakespeare-1867-1922/

• ▐ Zverejnené: 01/06/2026

  Základný popis

  „Via Appia“ ako symbol svedectva duchovnej cesty a osobnej premeny. Archetypálne vyobrazenie všeobecnej – a vcelku prirodzenej – snahy človeka vyhýbať sa bolesti, niekedy aj v podobe nevyhnutného životného utrpenia. Lekcia o pokore, cnosti a prijatí svojho osudu, alebo ešte niečo viac?

  « Sv. Peter: „Domine! Quo Vadis?“ / [Pane! Kam ideš?] (1881) »

  ZNAČKY: Komentár – Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Kresťanstvo – Legenda – Ježiš Kristus – Svätý Peter – Psychológia – Hlbinná psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Obrátenie – Znovuzrodenie

  Nasledovný príbeh som už raz spomínal…

  « Po požiari Ríma: Nero obvinil kresťanov z podpálenia mesta, čo bolo dôvodom ich prvého prenasledovania, počas ktorého mnohí z nich zahynuli hroznou a dovtedy neslýchanou smrťou. Kresťanskí konvertiti žiadali Petra, aby zbytočne neriskoval svoj život, ktorý bol pre nich vzácny a potrebný pre blaho všetkých; až ten napokon súhlasil s tým, že opustí Rím. Ale ako tak utekal po ceste „Via Appia“, približne dve míle od brán, práve na tomto mieste sa stretol s vidinou nášho Spasiteľa — putujúceho do mesta. Ohromený týmto výjavom zvolal: „Domine! Quo Vadis? [Pane! Kam ideš?]“ na čo Spasiteľ, hladiac na neho so smútkom v očiach, odpovedal: „Idem do Ríma, aby som tam bol ukrižovaný… po druhýkrát,“ a zmizol. Peter, pokladajúc to za znamenie, že sa má nechať podrobiť utrpeniu, ktoré je preňho pripravené, sa okamžite otočil a znova vstúpil do mesta. (Anna Jameson / 1881, s. 211-212) »

  Dnes by som k týmto riadkom chcel ešte čosi podotknúť. Mnohí ľudia sa zameriavajú najmä na rovinu utrpenia, tento príbeh chápu v polohe: odovzdať sa nevyhnutnému utrpeniu. Ja si myslí, že je pritom vždy potrebné zdôrazniť aj: „Prečo by mal človek niečo takéto vykonať?“ Čo sa tým sleduje. Odpoveďou k tomu je: „CHRISTOS“ / Ježiš Kristus ako ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – „svätosti“. Pre lepšie pochopenie: « Pod pojmom ideál budeme mať na mysli dokonalosť svojského druhu: úplnú a kompletnú realizáciu všetkej možnej alebo predstaviteľnej dokonalosti, nie len výplod fantázie, ako tento pojem mnohí používajú. Kristus je ideálny človek. Ale dosiahnutie dokonalosti je dosiahnutím božskosti; a preto je ideálny človek ľudským Bohom. (s. 9) » Ak sa teda na obrázok vyššie budeme pozerať ako na „psychologickú pravdu“, niečo, o čom učil aj Carl. G. Jung, potom je jeho posolstvo jednoznačné: prijatie nevyhnutného utrpenia spojenéno s procesom, počas ktorého sa stávam svojim najdokonalejším vyjadrením. Magnifique, n’est-ce pas? Vraiment magnifique.

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] BUCK, Jirah Dewey. Christos – The Perfect Man is the Anthropomorphic God. New York (USA) : Hermetic Publishing Company, 1889. 30 strán.
  • [2] JAMESON, Anna. Sacred and Legendary Art (Vol. I.: Containing Legends of The Angels and Archangels, The Evangelists, The Apostles, The Doctors of the Church, and St. Mary Magdalene as Represented in Fine Arts). 3. vydanie / Boston (USA) : Houghton, Mifflin and Company, 1881. 417 strán.
  • [3] NOWOWIEJSKI, Felix. Stimmen der Presse Über Aufführungen des Neuen Dramatischen Oratoriums „Quo Vadis?“ / Op. 30. Fulda (Nemecko) : Aloys Maier – Königl. Hofmusikalienhandlung, 1909. 293 strán.
  • [4] SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Tale of the Time of Nero. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1897. 515 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sv-peter-domine-quo-vadis-pane-kam-ides-1881/

• ▐ Zverejnené: 08/03/2026

  Základný popis

  Sledujte Margarétin boj o záchranu, keď sa jej duša v poslednej chvíli vzoprie zlu. Goetheho Faust ožíva v tomto dramatickom úryvku, kde sa stretávajú pokánie, znovuzrodenie a vyšší zámer. Čítajte o prechode od hriechu k čistote, o hodnote pokory a milosrdenstva v svete, kde sa morálka stretáva s úpadkom.

  « Margaréta (Gretchen) je – z milosti Božej uchránená – a diablov služobník Mefistofeles odnáša Fausta (Willy Pogány, 1908) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Sebarozvoj – Obrátenie – Milosrdenstvo – Mravný ideál – Sexuálna výchova – Feminizmus – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Potrat – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Peklo – Smrť

  [Faust:] „Budeš žiť!“
  [Margaréta:] „Súd Boží! Odovzdávam sa ti.“
  [Mefistofeles (k Faustovi):] „Poď! Chytro! Poď! Lebo ťa v tom nechám s ňou.“
  [Margaréta:] „Som tvoja, Otče! Chráňte ma, anjeli! Sväté vojská, obklopte ma, aby ste ma ubránili! Henry! Trasiem sa, keď sa na teba pozerám.“
  [Mefistofeles:] Je súdená!
  [Hlas odniekiaľ zhora:] Je zachránená!
  [Mefistofeles (k Faustovi):] „Sem ku mne!“
  Mefistofeles sa stráca spoločne s Faustom…

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: GOETHE, Johann Wolfgang von. Faust. Londýn (Anglicko) : Hutchinson & Co., 1908. cca. 300 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/margareta-gretchen-je-z-milosti-bozej-uchranena-a-diablov-sluzobnik-mefistofeles-odnasa-fausta-willy-pogany-1908/

• ▐ Zverejnené: 17/02/2026

  Základný popis

  Ponorte sa do hlbín ľudskej psychológie s úryvkom z klasickej literatúry, ktorý odhaľuje skutočnú podstatu lásky. Preskúmajte etiku vzťahov a skutočnú silu umenia v tomto provokatívnom citáte z diela „The Unknown Masterpiece“. Zistite, prečo je pravá láska viac než len povrchné potešenie, ale hlboký duchovný zážitok na ceste poznania najintímnejšej podstaty toho druhého.

  « Pravá láska a schopnosť vidieť krásu: Prečo by mal umelec objekt svojho záujmu „milovať“, a prečo by – každý muž – mal byť poetom hľadajúcim pravdu (Honoré de Balzac) »

  ZNAČKY: Citát – Komentár – Inšpirácia – Klasická literatúra – Etika – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Peklo – Smrť

  Nasledujúci úryvok je utešeným príkladom, paralelou, prečo je množstvo milostných vzťahov „spolužitím obmedzených a nevidiacich“, prečo sa o žiadnu „pravú lásku“ – v plnom význame tohto termínu – nejedná. Vzájomný výmenný obchod – kurvenie, vyvrhávanie pankhartov, žranica, stabilita a solídnosť, materiálne zabezpečenie a hromadenie statkov, pobehovanie z miesta na miesto, dovolenky pri moriach a v horách, budovanie karier, udržiavanie stavu vlastného historicko-kultúrneho analfabetizmu, ochota zapredávať budúcnosť vlastných detí, okrádať ich a zadlžovať, robiť z nich otrokov zahraničného a lokálneho oligarchického kapitálu, zachovávať (na ich úkor) pritom svoje vlastné pohodlie – všetko, čo nazývajú „plnenie si snov“ a majú zadelené v kolónke „príjemnosti“, všetko tam je, a predsa niečoho nieto: „Čo chýba? Nič, ale to nič je všetkým.“ Chýba iba taká maličkosť – najvyšší prejav krásy, láska. Príjemné čítanie.

  « …Porbus začal: „niekedy sa stáva, nanešťastie pre nás, že skutočné úkazy v prírode vyzerajú – po premietnutí na plátno – nepravdepodobné.“ „Cieľom umenia nie je kopírovať prírodu, ale vyjadrovať ju. Nie ste servilný opisovač, ale poet!“ zreval starý muž ostro, prerušujúc Porbusa autoritatívnym gestom. „Inak by sochár mohol urobiť sadrový odliatok ruky živej ženy a ušetriť si tak mnoho ďalších starosti. Lenže, skúste urobiť takýto odliatok ruky svojej milej a položte si ho pred seba. Uvidíte jednu monštruóznosť, mŕtvu hmotu, ktorá nemá žiadnu podobnosť so živou rukou: boli by ste priam prinútený, predsa len sa uchýliť k sochárskemu dlátu, ktoré by pre vás – bez tvorby presne kópie – vyjadrilo pohyb a život. Musíme odhaliť ducha, prejavujúcu sa dušu vo výjavoch vecí a bytostí. Úkazy! Čo sú to tie úkazy, ak nie náhody života, a či azda život sám? Ruka, keď už som raz použil tento príklad, nie je len akousi súčasťou ľudského tela, je vyjadrením a rozšírením [pôvodnej] myšlienky, ktorá musí byť uchopená a stvárnená. Ani maliar, ani básnik, ani sochár nemôžu oddeliť konečný úkaz od príčiny, pretože jedno je v tom druhom – nevyhnutne – obsiahnuté. Až tu začína skutočné martýrium umelca. Mnohí maliari dosahujú úspech inštinktívne, bez toho, aby si uvedomovali úlohu, ktorá stojí pred umením. Kreslíte ženu, ibaže vy ju nevidíte! Takto sa vám veruže nepodarí vyrvať z nej tajomstvá o jej prirodzenosti. Mechanicky reprodukujete model, ktorý ste skopírovali v ateliéri svojho majstra. Neprenikáte dostatočne hlboko do najvnútornejších tajomstiev záhady formy, nehľadáte s dostatočnou láskou a vytrvalosťou formu, ktorá mätie a uniká vám. Krása je náročná a nedostupná záležitosť, ktorú nikdy nezíska lenivý milenec. Musíte čakať na jej príchod a prekvapiť, pritlačiť ju a pevne objaviť a prinútiť ju, aby sa vám poddala. Forma je Próteus, snáď ešte viac neuchopiteľná a rozmanitejšia než samotný Próteus z legendy: až po dlhom zápase je prinútená ukázať sa vo svojej skutočnej podobe. Niektorí z vás sú spokojní s prvým tvarom, alebo nanajvýš s druhým, možnože tretím, ktorý sa objaví. Takto nezápasia víťazi, nepokorení maliari, ktorí sa nikdy nenechajú oklamať všetkými tými zradnými náznakmi kdejakých patvarov; tí vytrvalo pokračujú, až kým sa prirodzenosť napokon odhalí ich pohľadu a jej duša sa im týmto prezradí.“ „Takto pracoval Rafael,“ povedal starý muž, skladajúci si pritom čiapku z hlavy, vyjadrujúc svoju hlbokú úctu k tomuto Kráľovi umenia. „Jeho transcendentná veľkosť vychádzala z intímneho pocitu v ňom, akoby rozbíjal vonkajšiu formu. Forma jeho postáv (rovnako ako u nás) je symbolom, prostriedkom na komunikáciu pocitov, myšlienok, rozsiahlych predstáv básnika. Každá z jeho tvárí je celým svetom. Subjekt jeho portrétu sa pred ním objavil, ako keby osvietený svetlom božského videnia, ktoré [mu] bolo odhalené akýmsi vnútorným hlasom, dotyk samotného Boha odhalil zdroje výrazu [prameniaceho] v minulosti celého života. Odievate svoje ženy do krásnych šiat zmyselnosti, z ich vlasov viažete pôvabné závoje, ale kde ostala krv [živosť, pozn.], zdroj všetkej tej vášne a pokoja, príčina takýchto dôsledkov? Prečo je tento váš hnedý Egypťan, drahý môj Porbus, len voľákou mdlou kreatúrou! Tieto postavy, ktoré nám tu predkladáte, sú len načarbané bezpohlavné mátohy, a vy to nazývate maľbou, vy to nazývate umením! Pretože ste stvorili niečo, čo sa o čosi viac podobá žene než domu, myslíte si, že ste dosiahli cieľ; ste celkom hrdý na to, že nemusíte vedľa svojich postáv písať „currus venustus“ alebo „pulcher homo“, ako to zvykli robievať starí maliari, a nazdávate sa, aké zázraky ste dokázali. Ach, priateľ môj, ešte sa toho máte veľa čo učiť, a spotrebujete kvantum náčrtkov a pokryjete mnoho plátien, kým sa to naučíte. Áno, skutočne, žena svoju hlavu nesie práve týmto spôsobom, takže si pritom rukou pridŕža nazbierané šaty, jej oči sú zasnené a láskyplné, majúc výraz pokornej roztomilosti, a i ten chvejúci sa tieň mihalníc vznášajúci sa nad jej lícami. Všetko je tam, a predsa tam nie je. Čo chýba? Nič, ale to nič je všetkým. Prinášate zdanie života, ale nevyjadrujete jeho plnosť a jagot, to nepopísateľné niečo, asnáď dušu samotnú, ktorá obklopuje obrysy ľudských tiel ako opar, skrátka, ten zárodok života, ktorý dokázali zachytiť Tizian a Rafael. Tento váš doterajší najväčší úspech vás priviedol – na začiatok. Možnože by ste teraz mohli začať odvádzať vynikajúcu prácu, ale príliš skoro sa unavíte, pričom vás [tupohlavý] dav obdivuje a tí, ktorí toto [všetko] vedia, sa iba usmievajú. (s. 20-22) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: BALZAC, Honoré de. Honoré de Balzac in Twenty – Five Voumes (Volume Twenty-Two: The Unknown Masterpiece). New York (USA) : Peter Fenelon Collier & Son, 1900. 406 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prava-laska-a-schopnost-vidiet-krasu-preco-by-mal-umelec-objekt-svojho-zaujmu-milovat-a-preco-by-kazdy-muz-mal-byt-poetom-hladajucim-pravdu-honore-de-balzac/

• ▐ Zverejnené: 10/02/2026

  Základný popis

  Objavte stratenú fresku z katedrály v Aoste (Taliansko), kde postava so svätožiarou nad hlavou má plnú moc nad Slnkom i Mesiacom. Toto nie sú len astronomické symboly, v alchymistickej tradícii predstavujú zlato (Sol) a striebro (Luna), princíp mužskosti i ženskosti, aktívny aj pasívny prvok. Echo dávneho sveta, kde boli nebeské telesá – medzi istou skupinou osôb – nielen astronomickými objektmi, ale najmä posvätnými symbolmi.

  « Katedrála v Aoste, Taliansko: Svätec so Slnkom a Mesiacom v rukách (La Divina Commedia / Corrado Ricci, 1921) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Okultizmus – Alchýmia – Hermetika – Slobodomurárstvo – Astrológia – Mytológia – Legenda – Kresťanstvo

  V roku 1921 bola v talianskom Miláne vydaná špeciálna verzia svetoznámeho diela „Božská komédia“ od Danteho Alighieriho. Tá bola osobitnou predovšetkým na podklade použitia obrovského množstva ilustračných obrázkov (približne 800), ktoré doprevádzali text tohto diela. Výber jednotlivých ilustrácii vykonal Corrado Ricci, taliansky archeológ a historik umenia. Jedným z obrázkov na stránkach tejto výnimočnej knihy je potom aj tu uvedený obrázok. Ten je vraj možné nájsť v katedrále mesta Aoste (Taliansko). Na tomto pozoruhodnom obrázku vidíme Božskú figúru, ktorá má v rukách Slnko a Mesiac…

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: ALIGHIERI, Dante. La Divina Commedia – Illustrata Nei Luoghi E Nelle Persone (A Cura di Corrado Ricci: Con 700 incisioni e 170 tavole fuori testo). Milano (Taliansko) : Ulrico Hoepli, 1921. 359 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/katedrala-v-aoste-taliansko-svatec-so-slnkom-a-mesiacom-v-rukach-la-divina-commedia-corrado-ricci-1921/

• ▐ Zverejnené: 27/01/2026

  Základný popis

  Objavte hlboký význam biblickej pasáže 2 Pt 3:9, ktorá skúma morálne a etické implikácie očakávaní voči svetu navôkol seba a zameraniu sa najmä na snahy v smere vlastnej nápravy.

  « Posledné varovanie Prozreteľnosti: Obrátenie alebo večné zatratenie [2 PT 3:9 / The Bible, 1611] »

  ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Svätý Peter – Ľudský život – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Úpadok – Smrť – Peklo

  „Pán nemešká so svojim prísľubom
  (ako sa niektorí nazdávajú),
  ale je voči nám iba trpezlivý
  a nechce, aby niekto zahynul,
  ale aby všetci dospeli k pokániu.“

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: The Bible: Translated according to the Ebrew and Greeke, and conferred with the best translation in divers languages. Londýn (Anglicko) : Robert Barker, 1611. cca. 1050 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/posledne-varovanie-prozretelnosti-obratenie-alebo-vecne-zatratenie-2-pt-39-the-bible-1611/

• ▐ Zverejnené: 08/01/2026

  Základný popis

  Objavte hlboký význam biblickej pasáže 1 Kor 7:16-17, ktorá skúma morálne a etické implikácie vzťahov medzi mužom a ženou, rodiny a manželstva v súlade s vyššími princípmi.

  « Žena pre manžela, muž pre manželku – záchranou [1 Kor 7,16-17 / Biblia Kristiána III. Dánskeho, 1550] »

  ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Psychológia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo

  „Lebo veď čo ty vieš, žena,
  či nezachrániš muža?
  Alebo čo ty vieš, muž,
  či nezachrániš ženu?
  Každý tak, ako mu Pán udelil,
  každý tak, ako bol povolaný.“

  PREKLAD: © Bystroumný (Na podklade uvedených zdrojov.)

  VEĽMI ORIENTAČNÝ PREPIS PÔVODNĚHO TEXTU:
  „Oc huad vedst du Quinde/om du Kant göre Wanden salig? Eller du Mand/huad vedst du/om du Kand göre Quinden salig? Dog som Gud haffuer vddelt til huer.“
  / (Biblia, 1550)

  ZDROJE:

  • [1] Biblia – Das er den gantfte Hellige Scrifft/sofer paa Danfte [King Christian III’s Bible‘]. Rostock (Nemecko) : Ludowich Dietz, 1550. cca. 1100 strán.
  • [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 7. kapitola (16-17). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
  • [3] THE HOLY BIBLE, containing The Old Testament and The New (Appointed to be Read in Churches). Newly translated out of the Original Tongues and with the former translations diligently Compared and Revised. Oxford (Anglicko) : Theater, 1688. cca. 1150 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zena-pre-manzela-muz-pre-manzelku-zachranou-1-kor-716-17-biblia-kristiana-iii-danskeho-1550/

• ▐ Zverejnené: 08/01/2026

  Základný popis

  Objavte biblický pohľad na manželstvo a rodinu v kontexte prvej epištoly svätého Pavla Koriňťanom. Tento citát predstavuje význam posvätného manželského zväzku, hodnotu lásky, morálky a etiky v modernom svete plnom relativizmu. Prečítajte si pôvodný text z The Holy Bible (1688) a jeho preklad do slovenčiny.

  « Žena pre manžela, muž pre manželku, pre ich deti – posvätením [1 Kor 7,12-15 / The Holy Bible, 1688] »

  ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Psychológia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo

  „A ostatným hovorím ja, nie Pán:
  ak má niektorý brat neveriacu ženu,
  a tá – s potešením – žije s ním,
  nech ju neopúšťa.
  A zase žena, ktorá má neveriaceho muža,
  a ten – s potešením – žije s ňou,
  nech ho neopúšťa.
  Lebo neveriaci muž je posvätený manželkou,
  a neveriaca žena je posvätená manželom.
  Ináč by boli vaše deti nečisté,
  ale teraz sú sväté.
  Ale ak sa neveriaci rozhodne odísť,
  nech si ide.
  Brat alebo sestra nie sú v takých prípadoch pod otroctvom,
  ale Boh nás ku pokoju povolal.“

  PREKLAD: © Bystroumný (Na podklade uvedených zdrojov.)

  PÔVODNÝ TEXT:
  „And the woman which hath an husband that believeth not,
  and if he be pleased to dwell with her,
  let her not leave him.
  For the unbelieving husband is sanctified by the wife,
  and the unbelieving wife is sanctified by the husband:
  else were your children unclean;
  but now are they holy.
  But if the unbelieving depart, let him depart.
  A brother or a sister is not under bondage in such cases:
  but God hath called us to peace.“
  / (The Holy Bible, 1688)

  ZDROJE:

  • [1] THE HOLY BIBLE, containing The Old Testament and The New (Appointed to be Read in Churches). Newly translated out of the Original Tongues and with the former translations diligently Compared and Revised. Oxford (Anglicko) : Theater, 1688. cca. 1150 strán.
  • [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 7. kapitola (12-15). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zena-pre-manzela-muz-pre-manzelku-pre-ich-deti-posvatenim-1-kor-712-15-the-holy-bible-1688/

• ▐ Zverejnené: 08/01/2026

  Základný popis

  O hodnote pravdy, dobra a krásy v dobe relativizmu a úpadku morálky. Citát o slobode, zodpovednosti a morálnych hraniciach. Článok prináša úryvok zo Svätého písma, ktorý nesie hlboké posolstvo v kontexte moderného sveta, psychológie a ľudských vzťahov.

  « Voľba pravdy, dobra a krásy: Všetko smiem, ale nie všetko prospieva… [1 Kor 6,12 / La Biblia – Casiodoro de Reina, 1569] »

  ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Psychológia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Smrť

  „Všetko smiem, ale nie všetko prospieva;
  všetko smiem, ale ja nebudem ničím ovládaný.“
  / (Roháček, 2007)

  PÔVODNÝ TEXT:
  „Todas las cosas me son licitas, mas no todas conuiené: todas las cosas me son licitas, mas yo no me meteré debaxo de potestad de nada.“
  / (La Biblia, 1569)

  ZDROJE:

  • [1] LA BIBLIA, QVE ES, LOS SACROS LIBROS DEL VIEIO Y NVEVO TESTAMENTO. Trasladada en Español. 1569. cca. 1300 strán. [Pozn.: Tento exemplár je faksimile originálu, ktorý daroval mestu Frankfurt španielský teológ a prekladateľ Svätého písma Casiodoro de Reina.]
  • [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 6. kapitola (12). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/volba-pravdy-dobra-a-krasy-vsetko-smiem-ale-nie-vsetko-prospieva-1-kor-612-la-biblia-casiodoro-de-reina-1569/

• ▐ Zverejnené: 05/01/2026

  Základný popis

  Ilustrácia citátu z diela Kráľ Henrich V od Williama Shakespeara, zachyteného v roku 1904. Kresba evokuje témy lásky, vernosti a prechodnosti času prostredníctvom klasickej literatúry.

  « Láska, ktorá je čistá, úprimná a nikdy nezradí (Shakespeare) »

  ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Citát – inšpirácia – Klasická literatúra – Cnosť – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Rodina – Pokora – Služba

  [Kráľ Henry V.:] „…rečník je iba tárajom, rým len baladou. Dobrá noha sa poláme, rovný chrbát ohne, čierna brada obelie, kučeravé vlasy vypadajú, pekná tvár povädne, hlboký pohľad sa vyprázdni, ale dobré srdce, Kate, je Slnkom a Mesiacom, alebo skôr tým Slnkom, a nie Mesiac, lebo svieti jasne a nikdy sa nemení, lež verne sa drží svojej púte po nebesiach. Ak chceš takého mať, vezmi si mňa; a vezmi si ma, vezmi vojaka; vezmi si vojaka, vezmi si kráľa. Čo teda povieš… o tejto mojej láske? Hovor, drahá, ak úprimne, prosím ťa. (s. 117)“

  ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: SHAKESPEARE, William. King Henry V (with Introduction by George Brandes). Londýn (Anglicko) : William Heinemann, 1904. 127 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/laska-ktora-je-cista-uprimna-a-nikdy-nezradi-shakespeare/

• ▐ Zverejnené: 04/01/2026

  Základný popis

  Ozveny z dávno zabudnutých divadelných sál a prachom posypaných knižníc. Pohľad na princa, ktorý drží lebku svojho priateľa, nie je len tragédia; je to odraz vlastnej mortality, tichá výzva k zamysleniu nad tým, čo zostane po nás, keď sa aj my staneme len… V tomto tichom pohľade Hamleta sa odrážame aj my – stratení v labyrinte, hľadajúci zmysel v prázdnote a snažiaci sa zachytiť posledné úlomky zabudnutých príbehov… pretože nakoniec všetká pozemská púť končí… lebkou.

  « Spomienky Hamleta: Držiac v rukách lebku svojho priateľa (1902) »

  ZNAČKY: Vianoce – Nový rok ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Klasická literatúra – Ľudský život – Priateľstvo – Smrť – Carpe diem

  „Ukáž mi ju. [Berie lebku do svojich rúk.] Ach, chudák Yorick! Poznal som ho, Horatio: bol to človek nekonečnej vtipnosti, s vynikajúcou fantáziou… a teraz, aký odpor mi v mysli vzbudzuje! Dvíha sa mi žalúdok. Tu viseli tie pery, ktoré som bozkával, ani neviem koľkokrát. Kde sú teraz tvoje posmešky? Tvoje skákanie? Tvoje piesne? Tvoje výbuchy veselosti, ktoré zvykli rozosmiať celý stôl? Niet ani jedného… Úplne sklesnutý? (William Shakespeare – Hamlet, Act V., Scene 1, 1902 / s. 132-133)“

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: SHAKESPEARE, William. The Picture Shakespeare – Hamlet. Londýn, Glasgow, Dublin (UK) : Blackie and Son Limited, 1902. 210 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/spomienky-hamleta-drziac-v-rukach-lebku-svojho-priatela-1902/

• ▐ Zverejnené: 30/11/2025

  Základný popis

  Zachytenie témy straty detskej naivity a sklamania z rozprávkových predstáv. Čierno-biely obrázok mladého dievčaťa sediaceho na čalúnenom kresle. Dievča má tmavé, vlnité vlasy a výrazné oči. Je obklopená množstvom malých postavičiek – víl a škriatkov, ktoré sa ju snažia presvedčiť o existencii rozprávkových bytostí. Avšak dievčina im neverí a s cynickým výrazom v tvári ich ignoruje.

  « Keď deti prichádzajú o ilúzie: O pochybovačnom dievčati, ktoré prestalo veriť na rozprávkové víly (Arthur Wallis Mills) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Detstvo – Výchova

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: The Illustrated London News – Christmas Number / November, 1920 (Vol. 157), No. 4258A. Londýn (Anglicko), 1920.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ked-deti-prichadzaju-o-iluzie-o-pochybovacnom-dievcati-ktore-prestalo-verit-na-rozpravkove-vily-arthur-wallis-mills/

• ▐ Zverejnené: 30/11/2025

  Základný popis

  Ilustrácia na podklade maľby Britona Riviéra zobrazujúca biblický príbeh o Danielovi v jame levovej. Silná čierno-biela kresba zachytáva dramatickú scénu Daniela stojaceho pokojne medzi hladnými levmi, ktorý je odhodlaný čeliť svojmu osudu s hlbokou vierou v Božiu ochranu.

  « V jame levovej: „…zachránený, jeho nepriatelia roztrhaní.“ (Briton Rivière) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Kresťanstvo – Klasická literatúra – Biblia – Mravný ideál

  „…prevyšoval tento Daniel tie kniežatá i satrapov, pretože bol v ňom veľký duch, a kráľ zamýšľal ustanoviť ho nad celým kráľovstvom. Vtedy sa snažily kniežatá a satrapovia najsť nejakú príčinu proti Danielovi so strany kráľovstva; ale nemohli najsť nijakej príčiny ani vady, pretože bol verný, a nenašiel sa pri ňom nijaký omyl ani vada. (…) Uradily sa všetky kniežatá kráľovstva, vojvodovia, satrapovia, radcovia a náčelníci, aby kráľ ustanovil ustanovenie a vydal pevnú zápoveď tak, aby každý, kto by za tridsať dní žiadal nejakú žiadosť od ktoréhokoľvek boha alebo človeka krome od teba, kráľu, bol uvrhnutý do jamy ľvov. (…) A Daniel, keď sa dozvedel, že bolo napísané také písmo, odišiel hore do svojho domu (a obloky mu boly otvorené hore na jeho izbe proti Jeruzalemu), a trikrát za deň kľakol na svoje kolená a modlil sa a chváliac ďakoval pred svojím Bohom, preto, že to tak robieval i predtýmto. Vtedy sa náhle s hrmotom shromaždili tí mužovia a našli Daniela prosiť a pokorne sa modliť pred jeho Bohom. Vtedy sa priblížili a hovorili pred kráľom o zápovedi kráľovej: Či si nenapísal zápovedi, aby každý človek, ktorý by za tridsať dní prosil niečo od ktoréhokoľvek boha alebo človeka krome od teba, kráľu, bol uvrhnutý do jamy ľvov? Na to odpovedal kráľ a riekol: To slovo stojí pevne… (…) Vtedy rozkázal kráľ, a doviedli Daniela a hodili ho do jamy ľvov. A kráľ odpovedal a riekol Danielovi: Tvoj Bôh, ktorému slúžiš neprestajne, ten ťa vyslobodí. A donesený bol jeden kameň a položený na otvor jamy, a kráľ ho zapečatil svojím prsteňom a prsteňom svojich veľmožov, aby sa nič nezmenilo pri Danielovi. Vtedy odišiel kráľ do svojho paláca a ztrávil noc v pôste ani nedal doniesť hore pred seba hudobné nástroje, áno, i spánok ušiel od neho. Potom vstal kráľ skoro ráno na úsvite a ponáhľajúc sa išiel k jame ľvov. A keď sa priblížil k jame, zavolal na Daniela žalostným hlasom. Kráľ prehovoril a riekol Danielovi: Danielu, služobníku živého Boha, či ťa mohol tvoj Bôh, ktorému slúžiš neprestajne, vyslobodiť od ľvov? Vtedy hovoril Daniel s kráľom a povedal: Kráľu, ži na veky! Môj Bôh poslal svojho anjela, ktorý zatvoril ústa ľvom, a neuškodili mi, lebo mi je najdená pred ním nevina, áno, ani pred tebou, ó, kráľu, neučinil som ničoho zlého. Vtedy sa veľmi zaradoval kráľ a rozkázal vytiahnuť Daniela z jamy, a Daniel bol vytiahnutý z jamy, a nenašiel sa na ňom nijaký úraz, lebo veril v svojho Boha. A kráľ rozkázal, a doviedli tých mužov, ktorí boli osočili Daniela, a hodili ich do jamy ľvov aj ich synov aj ich ženy, a ešte ani len neboli dopadli na spodok jamy, keď sa ich zmocnili ľvi a skrúšili všetky ich kosti. (Roháček)“

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prorok Daniel / 6. kapitola (3-24). 4. vydanie, Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
  • [2] The Treasury of Art (Illustrated – Comprising Volumes II. & III. Magazine of Art). London, Paris & New York : Cassell, Petter, Galpin & Co., 1880. cca. 800 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/v-jame-levovej-zachraneny-jeho-nepriatelia-roztrhani-briton-riviere/

• ▐ Zverejnené: 30/11/2025

  Základný popis

  Ilustrácia od Gustava Dorého zobrazujúca epický boj medzi anjelmi a démonmi. Výnimočná kresba inšpirovaná biblickým príbehom, ktorá zachytáva silu svetla proti temnote. Ideálna pre milovníkov starých ilustrácií, umenia a duchovnej ikonografie.

  « Sila svetla: Zástupy anjelov nivočia démonov (Gustave Doré, 1873) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Klasická literatúra – Biblia – Mravný ideál – Progresivizmus – Hodnotový relativizmus – Peklo – Úpadok

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 260: 22. december 1873 (Zväzok 10 [X.] – No. 25). 5. ročník [V.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1873.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sila-svetla-zastupy-anjelov-nivocia-demonov-gustave-dore-1873/

• ▐ Zverejnené: 26/07/2025

  Základný popis

  Nostalgický fragment z detskej knihy Vítězslava Nezvala „Anička Skřítek a Slaměný Hubert“ je viac než len citácia; je to hlboká meditácia o prítomnosti, vzdialenosti a nečakanom stretnutí.

  « Byť „inde“, a napokon spolu »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Hudba – Inšpirácia – Klasická literatúra – Detstvo – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Ľudský život

  AUDIO: Ted Heath And His Orchestra – A Nightingale Sang In Berkeley Square (Youtube)

  ZDROJ: NEZVAL, Vítězslav. Anička Skřítek a Slaměný Hubert (Kniha pro děti). Praha (Cesko-Slovensko) : Albatros, 1985. 335 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/byt-inde-a-napokon-spolu/

• ▐ Zverejnené: 05/07/2025

  Základný popis

  Kľúčový moment z rozprávky „Peau d’Ane“ („Oslia koža“) od Charlesa Perraulta. Táto scéna, zobrazujúca odhalenie princeznej spod oslej kože, je nielen vizuálne dramatická, ale aj hlboko psychologicky rezonujúca, zachytáva kľúčový moment transformácie, ktorý symbolizuje oslobodenie sa od traumy, ukázanie svojej skutočnej identity a prijatie života v autenticite so všetkými dôsledkami.

  « Peau D´Ane – Princezná v oslej koži a odhalenie jej pravej krásy (Charles Perrault) »

  ZNAČKY: Umenie – Video – Hudba – Ilustrácia – Klasická literatúra – Detstvo – Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Ľudský život

  „Ó, aké to len bolo prekvapenie! Kráľ a kráľovná, ako aj všetci dvorania a prítomní veľmoži, boli ohromení, keď sa spod tejto čiernej a špinavej kože vynorila ruka toho najjemnejšieho bielo-ružového odtieňa a prsteň bez akejkoľvek námahy zapadol na ten najkrajší malíček na svete. Vzápätí sa jednoduchým pohybom koža z dievčaťa zosunula, s hrmotom dopadla na zem, a tá všetkým prítomným ukázala svoju očarujúcu krásu. Princ? Ten jej okamžite padol k nohám, až sa mierne zahanbila… (Perrault, 1904)“

  DOPORUČENÉ VIDEO: Anne Germain – Recette Pour un Cake D’amour / Peau d’Ane, 1970 (Youtube)

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: Les Contes De Perrault (Gravures en Chromolithographie par T. Lix) / Peau D´Ane. Paríž (Francúzsko) : Garnier Frères (Libraires-Éditeurs), 1904. cca. 90 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/peau-dane-princezna-v-oslej-kozi-a-odhalenie-jej-pravej-krasy-charles-perrault/

• ▐ Zverejnené: 01/07/2025

  Základný popis

  Selma Lagerlöfová, švédska spisovateľka ocenená Nobelovou cenou za literatúru, vo svojom románe „Löwensköldov prsteň“ zachytáva komplexné vzťahy a spoločenské normy 19. storočia na území Švédska. Táto scéna, kde mladý muž verejne vyzná svoju lásku k jednoduchej žene – Anne Svärdovej, je bohatá na psychologické podtexty a ponúka hlboký pohľad do dynamiky partnerských vzťahov, lásky a prejavov vernosti.

  « Nečakaný zvrat vo vzťahu: Verejné vyznanie lásky (Selma Lagerlöfová) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Ľudský život

  ZDROJ: LAGERLÖFOVÁ, Selma. Löwensköldov prsteň / Charlotte Löwensköldová. 4. vydanie, Bratislava (Česko-Slovensko) : Slovenský spisovateľ, 1968. 596 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/necakany-zvrat-vo-vztahu-verejne-vyznanie-lasky-selma-lagerlofova/

• ▐ Zverejnené: 25/06/2025

  Základný popis

  Ilustrácia Arthura Rackhama zobrazujúca moment prebudenia Šípkovej Ruženky princovým bozkom. Detailne vykreslená scéna plná symboliky očakávania a záchrany, s dôrazom na krásu princeznej a tajomnú atmosféru komnaty.

  « „Šípková Ruženka“ a princ, ktorý sa trochu omeškal (Arthur Rackham, 1920) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Klasická literatúra – Detstvo – Inšpirácia – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Mravný ideál

  „Princovi búšilo srdce – niekde v hĺbke duše tušil, že práve tam nájde to, čo hľadal celý svoj doterajší život. Otvoril dvere, ktoré zavŕzgali v starých pántoch a s prudkou netrpezlivosťou kráčal po starom zvetranom schodisku hore do komnaty. Keď bol na samom vrchu, zatlačil do ďalších dverí a vošiel dovnútra, aby sa ocitol v malej tmavej izbietke. Tam, úplne ohromený tým, čo uvidel pred svojimi očami, skríkol. Pod maličkým oknom na posteli našiel ležiacu – princeznú. Ležala tam rozprestretá s nádhernými zlatými vlasmi rozpustenými navôkol seba. Nedali by sa nájsť slová, ktorými by dokázal opísať, aká bola krásna! Princ k nej opatrne pristúpil a naklonil sa nad ňu. Zľahka sa dotkol jej rúk – boli teplé, žila, no ani sa nepohla. Z jej mladistvých a jemných pier, ktoré pripomínali pučiace okvetné lístky ruží, pritom nevyšiel ani hlások, i jej oči ostali zavreté. Princ ju takto dlhý čas obdivoval. Nikdy v živote nevidel princeznú, ktorá by sa mohla v dokonalosti tej pred ním, čo i len priblížiť. Potom sa zrazu naklonil o čosi viac, viac, viac… a pobozkal ju na pery. Týmto bozkom sa celá kliatba prelomila. Viečka princeznej sa zamihotali a ona pomaly začala zdvíhať svoju hlavu z vankúša, pričom si naťahovala ruky. A keď už mala oči úplne otvorené, v tej chvíli z jej úst zaznelo: ‚Ste to vy, princ? Čo vás toľko zdržalo!‘“

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: PERRAULT, Charles. La Belle au Bois Dormant. Paríž (Francúzsko) : Librairie Hachette, cca. 1920. 100 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sipkova-ruzenka-a-princ-ktory-sa-trochu-omeskal-arthur-rackham-1920/

• ▐ Zverejnené: 01/06/2025

  Základný popis

  Ilustrácia z románu Julesa Verna „Okolo sveta za osemdesiat dní“, zobrazujúca stretnutie Phileasa Fogga s úbohou žobráčkou a jej dieťaťom. Scéna zachytáva moment dobročinnosti, kontrast medzi bohatstvom a chudobou v 19. storočí a prináša otázku sociálnej zodpovednosti bohatých voči biednym.

  « Ľudskosť pri strete s chudobou: Pán Fogg a žobráčka s dieťaťom (Jules Verne, 1873) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Klasická literatúra – Etika – Mravný ideál – Humanizmus – Chudoba – Pokora – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Materstvo

  „…potom, čo zaplatil za odvoz a plánoval vstúpiť na stanicu, práve vtedy k nemu pristúpila úbohá žobráčka s dieťaťom v náručí. Svoje bosé nohy mala nacelkom zablatené, hlavu zakrytú otrhanou čapicou… plecia ovinuté do deravého šálu. S úpenlivým výrazom v tvári ho požiadala o almužnu. Pán Fogg vytiahol z vrecka všetkých dvadsať guineí, ktoré pred chvíľou vyhral vo whiste a podal ich žobráčke so slovami: „Nech sa páči, dobrá žena, bolo pre mňa potešením, že som vás dnes mohol stretnúť,“ a pokračoval v ceste. (Verne, 1873)“

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: VERNE, Jules. Around the World in Eighty Days. Boston (USA) : James R. Osgood and Company, 1873. cca. 315 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ludskost-pri-strete-s-chudobou-pan-fogg-a-zobracka-s-dietatom-jules-verne-1873/

• ▐ Zverejnené: 25/05/2025

  Základný popis

  Analýza symboliky obrázkov z diela „Stratený raj“ (po anglicky „Paradise Lost“) od známeho spisovateľa Johna Miltona, z predhovoru a úvodu k tomuto dielu, ktoré vysvetľujú vnímanie kozmológie sveta z jeho strany.

  « Nebeské, chaos, pekelné (1879) »

  ZNAČKY: Komentár – Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Filozofia – Psychológia – Mravný ideál – Krása – Peklo – Úpadok

  Súbor troch obrázkov (z predhovoru a úvodu) knihy „Milton’s Paradise Lost (Books I. and II.)“ Tieto ilustrácie nám prinášajú pohľad Johna Miltona, jeho vnímanie kozmológie sveta, čo sa priamo dotýka fundamentálnych existenciálnych otázok doprevádzajúcich cestu hľadania podstaty nášho bytia.

  Kategóriami: „Nebo“, „Peklo“, „Chaos“, „Svet“ – sa zaoberali tí najmúdrejší myslitelia tejto planéty pred tisícročiami, venujú sa im dodnes: „Veľké filozofické odpovede na otázku, ako žiť, prinášané od nepamäti, zostávajú stále s nami. (Ferry, 2008, s. 8)“ Rozumovanie nad konceptom „usporiadania univerza“ je staré takmer ako ľudstvo samé. Rovnako aj myšlienka nachádzania „myslením uchopiteľného poriadku“ v tomto usporiadaní, vnímania krásy takéhoto súznenia a spytovanie sa po jeho pôvode. „Zlo sa podieľa na povahe nekonečného, dobro na konečnosti…, (Fairbanks, 1898, s. 143)“ hovorievali pytagorejci, a azda tým mali na mysli, že každá „hierarchia a zadefinovaná štruktúra“ je súbežne aj odstraňovaním „stupňov voľnosti“ na ceste k dosiahnutiu dokonalosti; čím je určitá – presne vymedzená – podoba vzájomných vzťahov medzi jednotlivými (a práve tými) elementami systému. Taký Anaxagoras už nejakých 500 rokov pred Kristom premýšľal o tom, čo ale vlastne môže (alebo nemôže): „…zmeniť chaos na kozmos… (Hardie, 1924, s. 16)“ Pri hľadaní prvotného činiteľa „negácie chaosu“ naňho nadviazal aj samotný Platón: „A keďže Boh túžil po tom, aby boli veci navôkol dobré, ako to len bolo možné… prijal všetko… nie v stave odpočinku, ale pohybujúce sa bez harmónie – akéhokoľvek súladu, a previedol to z tohto zmätku do stavu usporiadanosti, premýšľajúc, že takto je všetko omnoho lepšie než tomu bývalo predtým. (Platón, 1888, s. 93)“ Všeobecne by sa dalo povedať: svetoví myslitelia sa v podstate zhodujú na počiatočnom stave univerza majúcom podobu chaosu, na čom sa nezhodnú pravdepodobne nikdy je, akým spôsobom sa tento chaos dokázal premeniť na vyššiu mieru usporiadanosti. Toto celé sú veru závažné dilemy. Ibaže mňa na týchto obrázkoch, ktoré máte pred sebou, predsa len zaujalo niečo iné.

  Na tieto obrázky môžeme nazerať – opätovne – v niekoľkých rovinách. Na jednej strane pre nás môžu naznačovať symbolickú paralelu voči (želanému) dianiu v spoločnosti, realizovanom ako hľadanie nejakého toho najvhodnejšieho usporiadania, čo sa v tej našej spoločnosti – mimochodom – v podstate (posledných mnoho rokov) nijako zvlášť neodohráva a my smerujeme skôr k tej opačnej strane týchto diagramov: k rozkladu. Ďalšou symbolickou paralelou potom môže byť, vnímanie tejto ilustrácie z hľadiska jej psychologického rozmeru. Pozorný čitateľ si tu proste nemôže – na príklade pádu satana – nevšimnúť: vyobrazenie prechodových fáz od optimálneho duševného stavu jedinca, životnej transformácii osobnosti človeka k istému osobnému ideálu (pri stelesňovaní nejakého toho najvyššieho, ktorý dotyčného jedinca presahuje), k – naopak – jeho psychickému rozpadu. Väčšina – už zreteľne zaregistrovaných – psychických neduhov sa totiž nestane: „A teraz,“ v nejakom krátkom časovom úseku. K vývoju psychickej poruchy, osobnostnému zrúteniu sa, rozkladu psychiky jedinca nedochádza lusknutím prstov (ak pominieme náhodné a vysoko traumatizujúce udalosti). Väčšinou sa psychický úpadok človeka – niekde v úzadí – postupne poctivo buduje [neuškodí spomenúť „Diathesis-Stress Model“, pozn.] Na týchto obrázkoch teda môžete – v prenesenom význame – zreteľne uvidieť znázornenie tohto prechodu: „integrácia vs. fragmentácia ľudskej psyché“, alebo ak by ste to chceli podané v žargóne psychiatrickom: „…‚sa valí dolu‘ až na úroveň, kde sa self a objektné reprezentácie stávajú nejasnými, fragmentárnymi a neúplnými. (Mentzos, 2004, s. 52)“ Dostať sa až do takéhoto stavu býva „zbudovanou reakciou na niečo“, a tým niečím môžu byť životom nahromadené okolnosti, ktoré v určitom okamihu dotyčný nie je schopný zvládnuť. Popis takejto varianty priniesol známy kanadský psychológ Jordan B. Peterson: „Neviete, môžu to byť všetky (…) veci naraz. Takéto voľačo je veľmi stresujúce, pretože všetky veci naraz – to je príliš veľa. Tým dochádza k znovuzrodeniu chaosu. Toto je potopa. Takto vyzerá návrat na začiatok vzniku kozmu. (…) Vaša životná cesta vás priviedla na začiatok, kde nie je nič, iba nediferencovaný chaos, a toto je tým, s čím ste konfrontovaní. A možnože je toho na vás naraz príliš mnoho, a často to tak naozaj je. Takéto niečo môže byť naozaj traumatizujúce, že vás to môže dokonca až psychicky zraniť. Môže toho byť na vás skrátka príliš mnoho, aby ste to zvládli. (Peterson, 2017)“

  A ešte by som, na záver, upozornil na spodný obrázok na pravo. Ten je vcelku zaujímavý. Použitá terminológia v mnohom pripomína staré alchymisticko-hermeneutické manuskripty.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] FAIRBANKS, Arthur. The First Philosophies of Greece (An Edition and Translation of Remaining Fragments of the Pre-Sokratic Philosophers). Londýn (UK) : Kegan Paul, Trench Trübner & Co., 1898. 300 strán.
  • [2] FERRY, Luc. Rozumět životu – Uvedení do filozofie (nejen) pro mladou generaci. Praha (Česká republika) : Rybka Publishers, 2008. 272 strán.
  • [3] HARDIE, Alexander. Evolution (Is it Philosophical, Scientific or Scriptural?) Los Angeles (USA) : The Timer-Mirror Press, 1924. 234 strán.
  • [4] MENTZOS, Stavros. Psychodynamické modely v psychiatrii. Trenčín (Slovenská republika) : Vydavateľstvo F, 2004. 152 strán.
  • [5] MILTON, John. Milton’s Paradise Lost (Books I. and II.) + Milton’s Lycidas. Boston (USA) : Ginn and Heath, 1879. 151 strán.
  • [6] PETERSON, Jordan B. Lecture: Biblical Series VI: The Psychology of the Flood. 2007, online: https://youtu.be/wNjbasba-Qw?si=i02lJawhtpqszVDP&t=5448
  • [7] PLATÓN. The Timateus of Plato. Londýn (UK) : Macmillan and Co., 1888. 352 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nebeske-chaos-pekelne-1879/

• ▐ Zverejnené: 23/05/2025

  Základný popis

  Obrázok z diela „La Divina Commedia“ (v preklade „Božská komédia“) od známeho spisovateľa Danteho Alighieriho, prinášajúca portrét samotného lucifera (satana) na freske z talianskeho mesta Pisa.

  « Lucifero – freska (Pisa, Taliansko / 1921) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Peklo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: ALIGHIERI, Dante (autor); Ricci, Corrado (editor). La Divina Commedia (Illustrata Nei Luoghi e Nelle Persone). Milano (Taliansko) : Ulrico Hoepli, 1921. cca. 360 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/lucifero-freska-pisa-taliansko-1921/

• ▐ Zverejnené: 22/05/2025

  Základný popis

  Hlboký psychologický portrét ľudskej temnoty: v popredí vidíme Danteho a Virgilia, sprievodcu jeho putovania, ako s úžasom pozorujú víriaci sa roj zatratených duší. Takto nejako vyzerá nazretie do temných hlbín pekelného kráľovstva, ako ho zobrazil majster Gustave Doré. Táto ilustrácia patrí do série venovaných dielu Danteho Alighieriho „Božská komédia – Inferno“.

  « Zatratené duše strhávané pekelným víchrom (Gustave Doré) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Klasická literatúra – Sexuálna výchova – Hodnotový relativizmus – Progresivizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Úpadok – Peklo

  Krátky úryvok z Božskej komédie (Peklo) od Danteho Alighieriho, k ilustrácii čoho náleží uvedený obrázok:

  „…odniekiaľ
  – žalostné náreky začali tu znieť,
  prišiel som tam, kde peklo do tváre
  mnoho vzlyku a plaču vmietlo nám,
  Na miesto, kde samo svetlo onemelo,
  ešteže nie som sám.
  Ston tu duní sťa hromobitie na šírom mori,
  ktoré jest víchrom trhané,
  no táto pekelná búrka vo svojej sile
  pozná len jedno: ‚Nie!‘
  S nehasnúcou zúrivosťou duše strháva,
  vo víre s nimi neľútostne lomcuje,
  ich utrpenie s nimi zostáva,
  nikam sa nevzďaľuje.
  Potom títo neboráci prídu pred ničivé rozmetanie:
  kde počuť ich výkriky, lamenty a stony,
  i preklínanie samotného Boha na nebesiach,
  i to si vyberajú mnohí.
  Až tu som pochopil,
  že takéto mučenie čaká na tých,
  odsúdených z druhu: hriešnikov telesných,
  ktorým myseľ žiadostivosť zatemnila.
  V obrovských zástupoch, nespočítateľní,
  kde zima sa rozmáha,
  ako škorce do cudziny krídlami nesené,
  tak sú tieto diabolské duše týmto lomozom mrzačené.
  Raz na jednu stranu, potom na druhú,
  a hneď nahor, vzápätí nadol zrazené.
  Stále dúfajú, majúc nádej v kúsok odpočinku,
  ibaže týmto ostáva: ‚Nikdy! Pre nich?
  Nie.‘ (Dante Alighieri – Božská komédia / Peklo)“

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] ALIGHIERI, Dante. Božská komedie – Peklo. 1. vydanie, Praha (Československo) : Mladá fronta, 1978. 264 strán + 8 príloh.
  • [2] ALIGHIERI, Dante. Vision of the Hell (Dante’s Inferno). New York, London and Paris : Cassell, Petter, Galpin & Co., 1866. cca. 380 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zatratene-duse-strhavane-pekelnym-vichrom-gustave-dore/

• ▐ Zverejnené: 21/05/2025

  Základný popis

  Spoznajte časť tragického príbehu satana, kedysi jedného z najkrajších anjelov, ktorý sa odvážil vzoprieť samotnému Všemohúcemu, len aby zažil zdrvujúci pád do pekelnej temnoty. Ilustrácia, ktorú vytvoril majster Gustave Doré, v tomto prípade v prevedení ďalšieho majstra Paula Jonnarda, pre knihu „stratený raj“ od Johna Miltona.

  « Vyhnanie satana a jeho armády z neba (Gustave Doré) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Peklo – Úpadok

  „…najprv povedz, čo spôsobilo, že naši prarodičia, v tom šťastnom stave, samotnými Nebesami mimoriadne obľúbení, sa odvrátili od svojho Stvoriteľa, a konali proti jeho vôli. Pre jedno obmedzenie, okrem neho pánmi sveta? Kto ich prvý zlákal k tak ohavnej vzbure? Pekelný had, bol to on, ktorého úskok, podnecovaný závisťou a pomstou, oklamal Matku ľudstva, v čase, keď ho jeho vlastná pýcha vyhnala z neba s celým jeho vojskom zradných anjelov, s pomocou ktorých sa snažil vo svojej sláve povzniesť nad sebe rovných. Veril, že on sám je rovný Najvyššiemu, keď sa mu postavil, a s ambicióznym zámerom voči trónu a monarchii Boha, povstal do nehanebnej vojny na nebi. A bojoval istotne snaživo, ibaže márne bolo jeho úsilie. Všemohúci ho zvrhol svojou ohnivou silou zo samotného neba, so strašnou skazou a vzplanutím, nadol. Niekam do večného zatratenia, kde prebýval v pevných reťaziach a v trestajúcom ohni. Ten, ktorý sa odvážil vyzvať Všemocného do boja; deväťkrát dlhší čas, aký meria smrteľníkovi deň a noc; tu ležal so svojou odpudivou skupinkou. Ležal porazený, kotúľajúc sa v ohnivej priekope. (Milton, 1667)“

  UPOZORNENIE: Na podklade pôvodného obrázku od majstra Dorého prepracoval ďalší majster: Paul Jonnard. Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] MILTON, John. Milton’s Paradise Lost. Chicago (USA) : Charles C. Thompson Co., cca. 1890-1900. 311 strán.
  • [2] MILTON, John. Milton’s Paradise Lost. New York, London, Paris : Cassell, Petter, Galpin & Co., cca. 1900-1920. 329 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vyhnanie-satana-a-jeho-armady-z-neba-gustave-dore/

• ▐ Zverejnené: 20/05/2025

  Základný popis

  Inšpiratívny citát z diela „Henry VI.“ od známeho spisovateľa Williama Shakespeara. hlboká úvaha o sile poznania a nebezpečenstve nevedomosti. Shakespeare tu rozvíja myšlienku, že nevedomosť je prekliatím, ktoré nás drží v temnote, zatiaľ čo znalosť nám dáva krídla, aby sme sa vzniesli k nebesiam. Tieto slová rezonujú s mnohými filozofickými a náboženskými tradíciami, ktoré zdôrazňujú dôležitosť vzdelávania a poznania, ako cesty k poznaniu Boha a videniu dobra a krásy.

  « „Nevedomosť je prekliatím Boha…“ (Shakespeare, 1904) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Klasická literatúra – Mravný ideál – Vzdelanie – Sebarozvoj

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: SHAKESPEARE, William. King Henry VI. (Part II.) London (UK) : William Heinemann, 1904. 127 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nevedomost-je-prekliatim-boha-shakespeare-1904/

• ▐ Zverejnené: 20/05/2025

  Základný popis

  Inšpiratívny citát z epického diela „Stratený raj“ (po anglicky „Paradise Lost“) od známeho spisovateľa Johna Miltona.

  « Svetlo a tma v duši človeka (John Milton, 1850) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Klasická literatúra – Mravný ideál – Krása

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] MILTON, John. Milton’s Paradise Lost (with Copious Notes, Explanatory and Critical…) Paris (France) : Baundry´s European Library, 1850. 282 strán.
  • [2] MILTON, John. Milton’s Paradise Lost. Chicago (USA) : Charles C. Thompson Co., cca. 1890-1900. 311 strán.
  • [3] MILTON, John. Ztracený ráj. 3. vydanie, Praha (Rakúsko-Uhorsko) : I. L. Kober, 1873. 414 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/svetlo-a-tma-v-dusi-cloveka-john-milton-1850/