„…najprv povedz, čo spôsobilo, že naši prarodičia, v tom šťastnom stave, samotnými Nebesami mimoriadne obľúbení, sa odvrátili od svojho Stvoriteľa, a konali proti jeho vôli. Pre jedno obmedzenie, okrem neho pánmi sveta? Kto ich prvý zlákal k tak ohavnej vzbure? Pekelný had, bol to on, ktorého úskok, podnecovaný závisťou a pomstou, oklamal Matku ľudstva, v čase, keď ho jeho vlastná pýcha vyhnala z neba s celým jeho vojskom zradných anjelov, s pomocou ktorých sa snažil vo svojej sláve povzniesť nad sebe rovných. Veril, že on sám je rovný Najvyššiemu, keď sa mu postavil, a s ambicióznym zámerom voči trónu a monarchii Boha, povstal do nehanebnej vojny na nebi. A bojoval istotne snaživo, ibaže márne bolo jeho úsilie. Všemohúci ho zvrhol svojou ohnivou silou zo samotného neba, so strašnou skazou a vzplanutím, nadol. Niekam do večného zatratenia, kde prebýval v pevných reťaziach a v trestajúcom ohni. Ten, ktorý sa odvážil vyzvať Všemocného do boja; deväťkrát dlhší čas, aký meria smrteľníkovi deň a noc; tu ležal so svojou odpudivou skupinkou. Ležal porazený, kotúľajúc sa v ohnivej priekope. (Milton, 1667)“