Bystroumný – Kontakt

PROMISKUITA Značka

Prvá stránka.

Dokopy: 19 článkov.

  • ▐ Zverejnené: 19/03/2026

    Aktualizované: 19/03/2026 (17:02)

    Základný popis

    V tomto krátkom zamyslení sa prepája antická múdrosť s psychológiou partnerských vzťahov. Dozviete sa odpoveď na otázku: „Za akých podmienok harmónia protikladov formuje pravú lásku?“ Namiesto vyhľadávania dokonalého dopĺňania sa, ktoré môže byť – a často aj je – len maskou pre vzájomné závislosti a kompenzácie psychických nedostatkov, spoznajte cestu k skutočnej harmónii vo vzťahu muža a ženy.

    « „Vôľa k pravde a kráse“: Hérakleitos z Efezu o harmónii protikladov a dosahovaní jednoty z odlišného / Voľná abstrakcia princípu a jeho psychologická aplikácia (G. T. W. Patrick, 1889) »

    ZNAČKY: CitátKomentárAntikaFilozofiaPsychológiaHlbinná psychológiaPsychoanalýzaPsychoterapiaSexuálna výchovaFeminizmusMravný ideálKrásaCnosťČistotaMuž a ženaLáskaManželstvoMaterstvoRodičovstvoVýchovaHodnotový relativizmusPromiskuitaKurveniePotratNeoliberalizmusProgresivizmusÚpadokPekloSmrť

    « Herakleitská harmónia protikladov, ako napríklad luku a lýry, je čisto fyzická harmónia. Je to jednoducho výsledok sporu protichodných síl, ktorým sa činnosť v rámci organizmu v bode, kde by jeho ďalšie pokračovanie ohrozilo celok, vyvažuje a vracia späť do hraníc určitej amplitúdy. Identita protikladov znamená iba to, že veľmi odlišné vlastnosti sa môžu zjednotiť v tej istej fyzickej veci, buď prostredníctvom simultánneho porovnania s rôznymi vecami, alebo postupného porovnania s premenlivou vecou. (Patrick, s. 16-17) »

    Tento výrok uvádzam z jedného prostého dôvodu – pred pár dňami som zverejnil istý článok a v ňom som sa postavil na stranu „doktora X“, kritizoval pokútne snahy niektorých zblúdilcov. Tí vám vyhľadávajú takého partnera, ktorý dokonalo vyhovuje ich osobným požiadavkám, z hľadiska toho, že sa navzájom „dopĺňajú“. Z mnou zaznamenaných – MNOHÝCH a prakticky celoživotných – pozorovaní, sa prevažne jedná o takú formu spolužitia, kde muž koná, čo sa od neho, zo strany jeho milej, očakáva a je mu – za ochotu zastávať túto pozíciu „sprostredkovateľa požadovaného“ – ňou poskytovaná nejaká tá „odmena“, ktorú pre zmenu očakáva on, prevažne vo forme poskytovaných „sexuálnych služieb“. Napísal som k tomu: „…čo je v podstate základný prístup k vzťahu zo strany dvoch osobnostne narušených osôb hľadajúcich niekoho, kto by im kompenzoval ich psychické problémy (alebo uspokojoval nejaké potreby), tj. bol prínosným; forma výmenného obchodu, kde sú si obaja navzájom užívanými – „nástrojmi“, resp. „medikamentami“,“ a dnes by som – práve na podklade vyššie spomenutého citátu – k tomu ešte niečo doplnil. Niekto by totiž mohol takúto formu kurvenia, čím je každý ľúbostný vzťah, aplikujúc slová Augusta Strindberga, ktorého vznik nespočíva na hodnotách ideálu pravej lásky, túto formu „legalizovanej prostitúcie“ zľahčovať a povedať: „Dopĺňajú sa? Dopĺňajú. Nejaký ten súlad vzniká? Vzniká. Tak? Harmónia! Kde je problém?“ Ja som sa teda rozhodol použiť náčrt základnej myšlienkovej „kostry“ od zmieneného pána filozofa, odraziť sa od tohto a presunúť sa do spomenutého kontextu, pripojiť k tomu niekoľko ďalších myšlienok.

    Pri vzniku partnerského vzťahu sa ustanovuje nejaká „harmónia“ a tá má – v závislosti od osobnostnej úrovne oboch zúčastnených – nejakú kvalitatívnu úroveň. Vzájomné zosúladenie muža a ženy vo vzťahu, táto harmónia by mala niečomu slúžiť. Tým niečim by mal byť osobnostný rast oboch partnerov, počas ktorého dochádza, k čo najväčšiemu rozvoju a využitiu daností a schopností jednotlivých partnerov. Zároveň by malo vzniknúť niečo, čo ich oboch presahuje, ktoré by bolo vyjadrením vzájomného uvedomenia si, že ich jedinečné stretnutie a „splynutie“ (pri zachovaní svojich vlastných individualít) je zázrakom – a po tej telesnej stránke prinášajúce vyslovene „hmotný zázrak“, a teda niečím tak výnimočným, že by sa malo stať prejavom toho najvyššieho princípu, ktorý sa zvykne nazývať – „božským“, a ten by mal presvecovať každý aspekt vzťahu a usmerňovať oboch partnerov k tomuto ideálu. Rakúsky psychiater Viktor E. Frankl venoval prakticky celú svoju kariéru popisu tézy o „vôli k zmyslu“: „V spôsobe, akým človek na seba preberá svoj nezvratný osud, a taktiež všetky utrpenia s ním spojené, sa aj v tých najťažších situáciach otvára nekonečný rad možností, ako zmysluplne utvárať vlastný život, (Frankl, s. 79)“ čo je vo svojej podstate adaptačný mechanizmus ľudskej psyché využívaný na zmiernenie existenčnej úzkosti človeka. Ja osobne považujem za omnoho významnejší akt, zo strany každého jedinca, rozvinutie tohto mechanizmu do podoby – „vôľa k pravde a kráse“. Darmo bude francúzsky filozof Luc Ferry – ateista, vo svojej vynikajúcej a mnou obľúbenej knihe „Rozumět životu“ – naznačovať istý hodnotový relativizmus, v zmysle rovnocennosti rôznych pohľadoch na svet: „Pokiaľ sa totiž ukáže vedecká teória ako falošná, pokiaľ je vyvrátená inou, zjavne správnejšou, upadá do zabudnutia a nikoho – okrem niekoľkých učencov – nezaujíma. […] Z tohto hľadiska by sme mohli dejiny filozofie zrovnať skôr s dejinami umenia než s dejinami vied: podobne ako diela Braqua či Kadinského nie sú ‚krajšími‘ než obrazy Vermeera či Maneta, ani úvahy Kanta či Nietzscheho o zmyslu či nezmyselnosti života nie sú lepšie – ani horšie – než rozjímania Epiktéta, Epikura či Buddhy. (Ferry, s. 8-9)“ Ja si naopak myslím: „…existuje niečo také ako morálka, že existuje niečo také ako pravda, a existuje niečo také, ako je krása, (Vlaardingerbroek, 2022)“ a som osobne presvedčený, že jednotlivé svetonázorové systémy sa k určeniu a vyjadreniu „pravdy a krásy“ približujú viac, iné menej a niektoré systémy kategórie „pravda a krása“ vôbec nezaujímajú, z pozície ich postavenia v zmysle nasledovania hodných ideálov, a sú vyslovene ich deštruktívnym pustošiteľmi. Dnes už všetci vieme, že vedľajším efektom oslobodenia človeka od tradičných hodnotových systémov, malo za následok príklon časti spoločnosti k škaredosti, niekedy priam ohavnosti. Odrazu totiž bolo na jedincovi, aby prišiel so svojim pochopením metafyzického usporiadania sveta a určil v ňom svoje miesto. Ibaže preto je potrebné niečo vykonať, čo nie je nijaká samozrejmosť, už len také maličkosti – vynaložiť úsilie, dokázať sa ovládať… Mnohí majú tak závažné defekty osobnostných štruktúr, že nie sú schopní, ale podstatne častejšie ochotní, pravdu hľadať a v nadväznosti na to dosiahnuť ten bod, v ktorom je pre nich možné myšlienkovo uchopiť nejaký ten vznešený „ideál krásy“.

    Vo vzťahoch, kde sa partneri navzájom „objektivizujú“, a jeden druhým užívajú, k ničomu vznešenému nedochádza. Takéto osoby si v pozícii svojho partnera hľadajú „doplnok“, komplementárny artefakt slúžiaci ich psychickým „nezrovnalostiam“, a tento „artefakt“ vsúvajú do patologického „konštruktu svojho života“, on tam má presne vymedzené miesto, reflektujúceho daný status ich psychického „rozpoloženia“, kde je ich cieľom dosiahnuť taký stav okolitého prostredia, aby nedochádzalo k „aktualizácii“ toho, čo mal tento ich „konštrukt“ – raz a nadobro – vyriešiť. Nemôžeme teda hovoriť o nejakom tom cielenom a chcenom – tvorivom – herakleitskom súboji „protipólov“: o nejakej vyváženej harmónii „ženského“ a „mužského“ princípu, o „jingu“ a „jangu“, alebo nebodaj o dialektickom súzvuku „tézy“ s „antitézou“, kde by mal byť výsledkom povznášajúci synergický efekt, ale tu hovoríme o radikálnom „zakonzervovaní“, postupnej stagnácii vedúcej k úpadku, alebo – nakoľko je takéto konanie prejavom snáh o kompletne ovládnutie „rastových psychických síl“ človeka, ich obmedzenie, na tomto základe, neskôr zvykne dochádzať k vzniku rôznych psychických problémov, somatizácii a pod. Známy švajčiarsky psychológ Carl G. Jung, v jednom zo svojich rozhovorov, spomenul prípad, ako k nemu na konzultáciu prišiel „ideálny par“ a svoje zistenia prezentoval takýmto spôsobom: „…nakoniec som prišiel na to, že skutočným problémom bolo, že sa k sebe hodia príliš. […] Bude rozhovor v niečom zaujímavý, pokiaľ už dopredu viete, že váš náprotivok bude súhlasiť so všetkým, čo hovoríte? Aký zmysel má debatovať o presvedčení, ktoré už samozrejme zdieľate a prijímate? Motív k diskusii mizne – chýba potenciál. (s. 120)“ A ako najčastejšie dôjde k tomu, aby sa muž a žena k sebe „dokonalo hodili“? Že sa proste MUSIA k sebe hodiť, aby sa zachovala pretrvávajúca nemennosť psychodefektného základu, na ktorom je postavená celá interakčná dynamika ich vzájomného spolužitia.

    Osobne sa mi páči pohľad, na ktorý som narazil u kanadského psychológa nesúceho meno Jordan B. Peterson. Podla neho by mal byť partnerský vzťah – VÝZVOU: „Chcete niekoho, koho poznáte natoľko, že s ním dokážete vyjsť, ale sem a tam vás dokáže pohrýzť… […] Takže, vy hľadáte niekoho, s kým sa musíte vysporiadať, niekoho, kto vás zatlačí za vaše hranice toho, kým ste, a kto vás bude súdiť, tvrdo… pomáhať vám takto odhaľovať vaše limity, až budete nazlostený a rozčúlený… Ale nechcete niekoho, kto si myslí, že ste vo svojej súčasnej podobe dokonalým, čiastočne preto, pretože nie je dôvod, aby ste boli s niekým, kto je takto pomätený. (Peterson – Maps of Meaning 12, 2017)“ A o akú formu výzvy by sa malo jednať? Tá výzva je prostá: „ČO ŤA VOLÁ BYŤ TÝM NAJLEPŠÍM, akým byť môžeš… to je presne tým, čo ťa posúva vpred… vyjadriť sa tým najúplnejším spôsobom vo svete. To je to, čo potrebuješ. Ak od toho utečieš… tá loď sa začne nakláňať veľmi rýchlo. (Peterson – Maps of Meaning 07, 2017)“

    Toto by na nejaký ten rýchly komentár, zbežné zorientovanie sa, asi aj stačilo. Nateraz.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJE:

    • [1] FERRY, Luc. Rozumět životu – Uvedení do filozofie (nejen) pro mladou generaci. Praha (Česká republika) : Rybka Publishers, 2008. 272 strán.
    • [2] FRANKL, Viktor E. A přesto říci životu ano (Psycholog prožíva koncentrační tábor). 3. vydanie. Kostelní Vydří (Česká republika) : Karmelitánské nakladateľství, 2006. 175 strán.
    • [3] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
    • [4] PATRICK, George Thomas White. The Fragments of the Work of Heraclitus of Ephesus on Nature. Baltimore (USA) : N. Murray, 1889. 131 strán.
    • [5] PETERSON, Jordan B. 2017 Maps of Meaning 09: Patterns of Symbolic Representation. Jordan B Peterson (Youtube), 2017. Dostupné [19-03-2026 / 16:47]: youtu.be/yXZSeiAl4PI
    • [6] PETERSON, Jordan B. 2017 Maps of Meaning 12: Final: The Divinity of the Individual. Jordan B Peterson (Youtube), 2017. Dostupné [19-03-2026 / 16:47]: youtu.be/6V1eMvGGcXQ
    • [7] STRINDBERG, August. Príbehy zo života manželského. 2. vydanie. Bratislava (Česko-Slovensko) : Tatran, 1980. 336 strán.
    • [8] VLAARDINGERBROEK, Eva. Reject Globalism: Embrace God. Brusel (Belgicko) : Brussels National Conservatism, 2022. Dostupné [04-03-2026 / 17:27]: youtu.be/a7HUpc-jIiY

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vola-k-pravde-a-krase-herakleitos-z-efezu-o-harmonii-protikladov-a-dosahovani-jednoty-z-odlisneho-volna-abstrakcia-principu-a-jeho-psychologicka-aplikacia-g-t-w-patrick-1889/

  • ▐ Zverejnené: 08/03/2026

    Základný popis

    Sledujte Margarétin boj o záchranu, keď sa jej duša v poslednej chvíli vzoprie zlu. Goetheho Faust ožíva v tomto dramatickom úryvku, kde sa stretávajú pokánie, znovuzrodenie a vyšší zámer. Čítajte o prechode od hriechu k čistote, o hodnote pokory a milosrdenstva v svete, kde sa morálka stretáva s úpadkom.

    « Margaréta (Gretchen) je – z milosti Božej uchránená – a diablov služobník Mefistofeles odnáša Fausta (Willy Pogány, 1908) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaCitátInšpiráciaKlasická literatúraSebarozvojObrátenieMilosrdenstvoMravný ideálSexuálna výchovaFeminizmusCnosťČistotaPokoraSlužbaHodnotový relativizmusPromiskuitaKurveniePotratProgresivizmusLiberálna demokraciaÚpadokPekloSmrť

    [Faust:] „Budeš žiť!“
    [Margaréta:] „Súd Boží! Odovzdávam sa ti.“
    [Mefistofeles (k Faustovi):] „Poď! Chytro! Poď! Lebo ťa v tom nechám s ňou.“
    [Margaréta:] „Som tvoja, Otče! Chráňte ma, anjeli! Sväté vojská, obklopte ma, aby ste ma ubránili! Henry! Trasiem sa, keď sa na teba pozerám.“
    [Mefistofeles:] Je súdená!
    [Hlas odniekiaľ zhora:] Je zachránená!
    [Mefistofeles (k Faustovi):] „Sem ku mne!“
    Mefistofeles sa stráca spoločne s Faustom…

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: GOETHE, Johann Wolfgang von. Faust. Londýn (Anglicko) : Hutchinson & Co., 1908. cca. 300 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/margareta-gretchen-je-z-milosti-bozej-uchranena-a-diablov-sluzobnik-mefistofeles-odnasa-fausta-willy-pogany-1908/

  • ▐ Zverejnené: 08/03/2026

    Základný popis

    Mária Magdaléna: Hriech, pokánie a premena. Ponorte sa do tajomstva jednej z najkontroverznejších postáv Biblie. Odhaľte temnú stránku Márii Magdalény, ženy, ktorá sa oddala pôžitkom a stala sa „Hriešnicou“, aby sa napokon stala symbolom hlbokej osobnej transformácie – „od luxusu a pôžitkov k pokore a službe“.

    « Mária Magdaléna: Keď prevládne samoľúbosť a dosahovanie osobnej rozkoše nad hľadaním pravdy a krásy (Elizabeth Edwards Goldsmith, 1911) »

    ZNAČKY: CitátKresťanstvoBibliaMária MagdalénaHodnotový relativizmusSexuálna výchovaPromiskuitaKurvenieÚpadokObrátenieZnovuzrodenieSebarozvojMravný ideálCnosťPokoraSlužba

    « XIV. Mária Magdaléna
    Sv. Mária Magdaléna.
    Lat. Sancta Maria Magdalena. Tal. Santa Maria Maddalena. Fr. La Madeleine.

    Medzi teológmi a vykladačmi evanjelií bolo vždy spornou otázkou, či Mária Magdaléna, „z ktorej Ježiš vyhnal sedem démonov“, Mária z Betánie a „žena, ktorá bola hriešnicou“, sú tri odlišné osoby, alebo jedna a tá istá osoba pod rôznymi menami. V západnom umení sú zobrazované ako identické. Legendy hovoria, že Mária Magdaléna bola bohatá a urodzeného pôvodu a žila so svojou sestrou a bratom, Martou a Lazárom, na ich hrade Magdalon pri Galilejskom jazere [iné názvy: Galilejské more, Tiberiadske jazero, Tiberiadske more, pozn.] Lazár sa stal vojakom, Marta bola vzorom cnosti a slušnosti, ale Mária sa oddala pôžitkom a stala sa tak roztopašnou, že bola známa ako „Hriešnica“. (Goldsmith, s. 169) »

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: GOLDSMITH, Elizabeth Edwards. Sacred Symbols in Art. New York, Londýn : G. P. Putnam’s Sons, 1911. 283 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/maria-magdalena-ked-prevladne-samolubost-a-dosahovanie-osobnej-rozkose-nad-hladanim-pravdy-a-krasy-elizabeth-edwards-goldsmith-1911/

  • ▐ Zverejnené: 17/02/2026

    Základný popis

    Ponorte sa do hlbín ľudskej psychológie s úryvkom z klasickej literatúry, ktorý odhaľuje skutočnú podstatu lásky. Preskúmajte etiku vzťahov a skutočnú silu umenia v tomto provokatívnom citáte z diela „The Unknown Masterpiece“. Zistite, prečo je pravá láska viac než len povrchné potešenie, ale hlboký duchovný zážitok na ceste poznania najintímnejšej podstaty toho druhého.

    « Pravá láska a schopnosť vidieť krásu: Prečo by mal umelec objekt svojho záujmu „milovať“, a prečo by – každý muž – mal byť poetom hľadajúcim pravdu (Honoré de Balzac) »

    ZNAČKY: CitátKomentárInšpiráciaKlasická literatúraEtikaPsychológiaSexuálna výchovaMravný ideálKrásaCnosťČistotaMuž a ženaLáskaManželstvoMaterstvoRodinaRodičovstvoPokoraSlužbaRodoľubstvoSpoločenská zodpovednosťHodnotový relativizmusPromiskuitaKurveniePsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaÚpadokPekloSmrť

    Nasledujúci úryvok je utešeným príkladom, paralelou, prečo je množstvo milostných vzťahov „spolužitím obmedzených a nevidiacich“, prečo sa o žiadnu „pravú lásku“ – v plnom význame tohto termínu – nejedná. Vzájomný výmenný obchod – kurvenie, vyvrhávanie pankhartov, žranica, stabilita a solídnosť, materiálne zabezpečenie a hromadenie statkov, pobehovanie z miesta na miesto, dovolenky pri moriach a v horách, budovanie karier, udržiavanie stavu vlastného historicko-kultúrneho analfabetizmu, ochota zapredávať budúcnosť vlastných detí, okrádať ich a zadlžovať, robiť z nich otrokov zahraničného a lokálneho oligarchického kapitálu, zachovávať (na ich úkor) pritom svoje vlastné pohodlie – všetko, čo nazývajú „plnenie si snov“ a majú zadelené v kolónke „príjemnosti“, všetko tam je, a predsa niečoho nieto: „Čo chýba? Nič, ale to nič je všetkým.“ Chýba iba taká maličkosť – najvyšší prejav krásy, láska. Príjemné čítanie.

    « …Porbus začal: „niekedy sa stáva, nanešťastie pre nás, že skutočné úkazy v prírode vyzerajú – po premietnutí na plátno – nepravdepodobné.“ „Cieľom umenia nie je kopírovať prírodu, ale vyjadrovať ju. Nie ste servilný opisovač, ale poet!“ zreval starý muž ostro, prerušujúc Porbusa autoritatívnym gestom. „Inak by sochár mohol urobiť sadrový odliatok ruky živej ženy a ušetriť si tak mnoho ďalších starosti. Lenže, skúste urobiť takýto odliatok ruky svojej milej a položte si ho pred seba. Uvidíte jednu monštruóznosť, mŕtvu hmotu, ktorá nemá žiadnu podobnosť so živou rukou: boli by ste priam prinútený, predsa len sa uchýliť k sochárskemu dlátu, ktoré by pre vás – bez tvorby presne kópie – vyjadrilo pohyb a život. Musíme odhaliť ducha, prejavujúcu sa dušu vo výjavoch vecí a bytostí. Úkazy! Čo sú to tie úkazy, ak nie náhody života, a či azda život sám? Ruka, keď už som raz použil tento príklad, nie je len akousi súčasťou ľudského tela, je vyjadrením a rozšírením [pôvodnej] myšlienky, ktorá musí byť uchopená a stvárnená. Ani maliar, ani básnik, ani sochár nemôžu oddeliť konečný úkaz od príčiny, pretože jedno je v tom druhom – nevyhnutne – obsiahnuté. Až tu začína skutočné martýrium umelca. Mnohí maliari dosahujú úspech inštinktívne, bez toho, aby si uvedomovali úlohu, ktorá stojí pred umením. Kreslíte ženu, ibaže vy ju nevidíte! Takto sa vám veruže nepodarí vyrvať z nej tajomstvá o jej prirodzenosti. Mechanicky reprodukujete model, ktorý ste skopírovali v ateliéri svojho majstra. Neprenikáte dostatočne hlboko do najvnútornejších tajomstiev záhady formy, nehľadáte s dostatočnou láskou a vytrvalosťou formu, ktorá mätie a uniká vám. Krása je náročná a nedostupná záležitosť, ktorú nikdy nezíska lenivý milenec. Musíte čakať na jej príchod a prekvapiť, pritlačiť ju a pevne objaviť a prinútiť ju, aby sa vám poddala. Forma je Próteus, snáď ešte viac neuchopiteľná a rozmanitejšia než samotný Próteus z legendy: až po dlhom zápase je prinútená ukázať sa vo svojej skutočnej podobe. Niektorí z vás sú spokojní s prvým tvarom, alebo nanajvýš s druhým, možnože tretím, ktorý sa objaví. Takto nezápasia víťazi, nepokorení maliari, ktorí sa nikdy nenechajú oklamať všetkými tými zradnými náznakmi kdejakých patvarov; tí vytrvalo pokračujú, až kým sa prirodzenosť napokon odhalí ich pohľadu a jej duša sa im týmto prezradí.“ „Takto pracoval Rafael,“ povedal starý muž, skladajúci si pritom čiapku z hlavy, vyjadrujúc svoju hlbokú úctu k tomuto Kráľovi umenia. „Jeho transcendentná veľkosť vychádzala z intímneho pocitu v ňom, akoby rozbíjal vonkajšiu formu. Forma jeho postáv (rovnako ako u nás) je symbolom, prostriedkom na komunikáciu pocitov, myšlienok, rozsiahlych predstáv básnika. Každá z jeho tvárí je celým svetom. Subjekt jeho portrétu sa pred ním objavil, ako keby osvietený svetlom božského videnia, ktoré [mu] bolo odhalené akýmsi vnútorným hlasom, dotyk samotného Boha odhalil zdroje výrazu [prameniaceho] v minulosti celého života. Odievate svoje ženy do krásnych šiat zmyselnosti, z ich vlasov viažete pôvabné závoje, ale kde ostala krv [živosť, pozn.], zdroj všetkej tej vášne a pokoja, príčina takýchto dôsledkov? Prečo je tento váš hnedý Egypťan, drahý môj Porbus, len voľákou mdlou kreatúrou! Tieto postavy, ktoré nám tu predkladáte, sú len načarbané bezpohlavné mátohy, a vy to nazývate maľbou, vy to nazývate umením! Pretože ste stvorili niečo, čo sa o čosi viac podobá žene než domu, myslíte si, že ste dosiahli cieľ; ste celkom hrdý na to, že nemusíte vedľa svojich postáv písať „currus venustus“ alebo „pulcher homo“, ako to zvykli robievať starí maliari, a nazdávate sa, aké zázraky ste dokázali. Ach, priateľ môj, ešte sa toho máte veľa čo učiť, a spotrebujete kvantum náčrtkov a pokryjete mnoho plátien, kým sa to naučíte. Áno, skutočne, žena svoju hlavu nesie práve týmto spôsobom, takže si pritom rukou pridŕža nazbierané šaty, jej oči sú zasnené a láskyplné, majúc výraz pokornej roztomilosti, a i ten chvejúci sa tieň mihalníc vznášajúci sa nad jej lícami. Všetko je tam, a predsa tam nie je. Čo chýba? Nič, ale to nič je všetkým. Prinášate zdanie života, ale nevyjadrujete jeho plnosť a jagot, to nepopísateľné niečo, asnáď dušu samotnú, ktorá obklopuje obrysy ľudských tiel ako opar, skrátka, ten zárodok života, ktorý dokázali zachytiť Tizian a Rafael. Tento váš doterajší najväčší úspech vás priviedol – na začiatok. Možnože by ste teraz mohli začať odvádzať vynikajúcu prácu, ale príliš skoro sa unavíte, pričom vás [tupohlavý] dav obdivuje a tí, ktorí toto [všetko] vedia, sa iba usmievajú. (s. 20-22) »

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: BALZAC, Honoré de. Honoré de Balzac in Twenty – Five Voumes (Volume Twenty-Two: The Unknown Masterpiece). New York (USA) : Peter Fenelon Collier & Son, 1900. 406 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prava-laska-a-schopnost-vidiet-krasu-preco-by-mal-umelec-objekt-svojho-zaujmu-milovat-a-preco-by-kazdy-muz-mal-byt-poetom-hladajucim-pravdu-honore-de-balzac/

  • ▐ Zverejnené: 12/02/2026

    Základný popis

    Prienik do etických a morálnych úvah o cnosti v kontexte zneužívania žien zo strany sexuálnych predátorov, pre ktorých sú iba objektom na sexuálne uspokojenie sa, tj. iba bezduchým prostriedkom. Takéto primitívne bytosti hľadia len na svoje osobné zámery a ich dosahovanie, a to i za cenu ničenia dôstojnosti inej ľudskej bytosti.

    « Sexuálni predátori – „ukájatelia“: Ničitelia ľudskej dôstojnosti, tí najnižší z najnižších (Daniel Otis Teasley, 1904) »

    ZNAČKY: CitátPsychológiaSexuálna výchovaCnosťČistotaMuž a ženaLáskaManželstvoMaterstvoRodinaHodnotový relativizmusPromiskuitaKurvenieVoľná láskaPsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaÚpadokPekloSmrť

    « Iba tí najnižší muži sa snažia zničiť ženskú cnosť; a často, keď žena stratí svoju cnosť, muži sú smutní, zatiaľ čo ženy klebetia. Príliš často, bohužiaľ, keď dievča spadne z roviny čistoty, jazyk niektorej zo žien je tým prvým, čo túto situáciu ešte viac zhorší. Dovoľte mi, aby som vás, moji poslucháči, poprosil, aby ste nikdy nehovorili ľahkovážne o svojich padlých sestrách, lebo práve ony, viac než ktokoľvek iný, potrebujú [najmä] vašu pomoc a útechu. (s. 17) »

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: TEASLEY, Daniel Otis. Private Lectures to Mothers and Daughters on Sexual Purity (Including Love, Courtship, Marriage, Sexual Physiology, and the Evil Effects of Tight Lacing). Moundsville (USA) : Gospel Trumpet Company, 1904. 127 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sexualni-predatori-ukajatelia-nicitelia-ludskej-dostojnosti-ti-najnizsi-z-najnizsich-daniel-otis-teasley-1904/

  • ▐ Zverejnené: 12/02/2026

    Základný popis

    V dobe plnej falošných morálnych kompromisov a spoločenských pretvárky sa pravá láska stala vzácnym artefaktom. Tento citát nie je len o romantike; hovorí aj o sile seba-presadenia a autenticity v svete plnom manipulácie. Je to varovanie pred pasívnym podliehaním ilúziám, výzva k aktívnemu kultivovaniu lásky ako zdroja sily a rastu.

    « Falošná láska vysúša dušu – Pravá láska ju posilňuje a rozvíja (Casca Llanna, 1872) »

    ZNAČKY: CitátPsychológiaSexuálna výchovaCnosťČistotaMuž a ženaLáskaManželstvoMaterstvoRodinaHodnotový relativizmusPromiskuitaKurveniePsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaÚpadokPekloSmrť

    « Falošná láska vysúša dušu; pravá ju posilňuje a rozvíja. Pri bližšom skúmaní sa neraz ukáže, že mnohé takzvané vášnivé lásky, ako napríklad tá „La Blondette’s“, sú len nezdravé horúčky, voňajúce skôr zdola ako zhora, sírou než ružami a sú plné horkosti namiesto sladkého. (s. 16-17)»

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: LLANNA, Casca. Love, Woman, Marriage: The Grand Secret! (A Book for the Heartful). 4. vydanie. Boston (USA) : Randolph Publishing Company, 1872. cca. 427 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/falosna-laska-vysusa-dusu-prava-laska-ju-posilnuje-a-rozvija-casca-llanna-1872/

  • ▐ Zverejnené: 12/02/2026

    Základný popis

    Tento citát prináša pohľad na kritickú potrebu duševného naplnenia u ženy oproti vyčlenenej fyzickej príťažlivosti. Žena? Tá potrebuje „duševnú naklonenosť“, hlboké porozumenie a rezonanciu duše s druhou osobou – inak zostane v životnej prázdnote. Tento úryvok predstavuje tichý náznak toho, že aj dnes sme stále uväznení medzi túžbou po autentickom prepojení a strachom zo skutočnej intimity, ktorá nás môže odhaliť v  celej našej krehkosti…

    « Ľudské zakrpatenie: Sexualita a vzťah ako nástroj zneužívaný ženou – Psychicky zdravá žena sa nikdy nevzdá možnosti zažívať plnohodnotný vzťah pravej lásky (Casca Llanna, 1872) »

    ZNAČKY: CitátPsychológiaSexuálna výchovaCnosťČistotaMuž a ženaLáskaManželstvoMaterstvoRodinaHodnotový relativizmusPromiskuitaKurveniePsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaÚpadokPekloSmrť

    « Vášeň môže do určitej miery nahradiť lásku, čo sa týka mužskej prirodzenosti, ale nikdy nie v tej ženskej – v žiadnej z jej nálad alebo fáz. Žena potrebuje duševnú náklonnosťnikdy sa nemôže uspokojiť s telesnou energiou, záujmom, priateľskými pocitmi alebo akoukoľvek formou či spôsobom takzvanej magnetickej príťažlivosti, okrem prípadov, keď je (…) otrokyňou citovej poruchy. Ale aby bola svojím skutočným a pravdivým ja, musí piť plné dúšky lásky napĺňajúcej srdce a uspokojujúcej dušu. Nie je ohromnou pravdou, že neexistuje človek, ktorý by žil bez toho, aby tie najvznešenejšie emócie v jeho duši, aké kedy poznal, nevzišli z lásky v nejakej forme? A čím by bola žena, ktorá by v hlbokom jadre svojej duše odmietla myšlienku, že láska je naplnením zákona – zákona vrytého do každého tkaniva celej jej bytosti? (s. 29) »

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: LLANNA, Casca. Love, Woman, Marriage: The Grand Secret! (A Book for the Heartful). 4. vydanie. Boston (USA) : Randolph Publishing Company, 1872. cca. 427 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ludske-zakrpatenie-sexualita-a-vztah-ako-nastroj-zneuzivany-zenou-psychicky-zdrava-zena-sa-nikdy-nevzda-moznosti-zazivat-plnohodnotny-vztah-pravej-lasky-casca-llanna-1872/

  • ▐ Zverejnené: 29/01/2026

    Základný popis

    O&nbspprirodzených právach ženy, harmónii pohlaví a&nbsphodnote čistoty. Nie je to len deklarácia rovnosti – ale skôr oslava vzájomného dopĺňania, dokonalého vyváženia rozdielov ako zdroja sily namiesto rozporov. Pohľad na harmóniu, ktorá spočíva nielen vo vzájomnej láske, ale aj v&nbspzachovaní tradičných hodnôt – čistoty ako symbolu vernosti a&nbspadekvátnej rozvinutosti svedomia, úrovne osobnostného vývinu.

    « Le masculin et le féminin – Muž a žena: Prirodzené práva a dokonalá harmónia, kde rovnosť neznamená rovnakosť (Casca Llanna, 1872) »

    ZNAČKY: CitátInšpiráciaPsychológiaEtikaSexuálna výchovaFeminizmusMravný ideálCnosťČistotaMuž a ženaLáskaManželstvoMaterstvoRodinaRodičovstvoPokoraSlužbaRodoľubstvoSlovaniaSpoločenská zodpovednosťHodnotový relativizmusPromiskuitaKurveniePotratPsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaNeokolonializmusVýmena obyvateľstvaÚpadokPekloSmrť

    „Žena je od prírody, hoc nie v rovnakých smeroch, absolútne rovnocenná mužovi, pričom ale každý z nich vyniká v určitých bodoch a vlastnostiach, no v konečnom zúčtovaní sa navzájom dokonalo vyvažujú. Autor, ktorý sa tohto názoru drží po celý čas, nevedie vojnu proti nej ani proti jej právam – tým pravdivým, prirodzeným a reálnym; ale namieta proti a vedie neúprosný boj proti tomu klamlivému systému ženských práv, ktorý hlása voľné smilstvo, konanie podľa impulzov alebo záujmov a právo zabiť svoje nenarodené dieťa, či už je legitímne alebo nie. Namieta proti tvrdohlavým, spoločnosť rozbíjajúcim táraniam a trvá na tom, že tá, ktorá navrhuje doviesť ženy do zasľúbenej zeme, musí byť sama čistou, a nie tri razy ociachovanou kurvou. (Casca Llanna, s. 28)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: LLANNA, Casca. Love, Woman, Marriage: The Grand Secret! (A Book for the Heartful). 4. vydanie. Boston (USA) : Randolph Publishing Company, 1872. cca. 427 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/le-masculin-et-le-feminin-muz-a-zena-prirodzene-prava-a-dokonala-harmonia-kde-rovnost-neznamena-rovnakost-casca-llanna-1872/

  • ▐ Zverejnené: 15/01/2026

    Základný popis

    Medicínsky záznam, ktorý sa snaží objektívne zaznamenať hrôzu. No pod touto vrstvou neutrality sa skrýva hlboká ľudská tragédia. Prípad opísaný v knihe „Operative Gynecology“ rozpráva príbeh o žene, ktorej život bol ukončený septickou peritonitídou po pokuse o domáci potrat. Šestnásť dní medzi rozhodnutím a smrťou – šestnásť dní plných bolesti, strachu a zúfalstva.

    « Septická peritonitída a smrť: Možné výsledky snáh o „domáci“ potrat (Kelly – Operative Gynecology, 1898) »

    ZNAČKY: CitátHistória medicínyZdravotníctvoSexuálna výchovaMuž a ženaHodnotový relativizmusPromiskuitaKurveniePotratProgresivizmusÚpadokPekloSmrť

    Medicínsky záznam, ktorý sa snaží objektívne zaznamenať odohrané, no pod vrstvou neutrality ukrýva… hlboké ľudské tragédie. Ďalšie prípady z histórie medicíny. V tom prvom sa spomína: „Kriminálny potrat bol vykonaný v štvrtom mesiaci tehotenstvapacientka zomrela na septickú peritonitídu za šestnásť dní. ((s. 479)“ Šestnásť dní medzi rozhodnutím a smrťou – šestnásť dní plných bolesti, strachu a zúfalstva. A ani ten druhý nie je o nič menej pôsobivý, kde lekár počas potratu pretrhne zadnú stenu maternice a následne: „Pacientku priviezli k Dr.  W. E. Ashtonovi z  Philadelphie, ktorý jej otvoril brucho (marec, 1889) a odstránil maternicu, vajcovody a vaječníky. Pacientka sa zotavila. ((s. 479)“

    ORIENTAČNÝ PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: KELLY, Howard A. Operative Gynecology – Vol. I. Toronto (Kanada) : George N. Morang, 1898. 563 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/septicka-peritonitida-a-smrt-mozne-vysledky-snah-o-domaci-potrat-kelly-operative-gynecology-1898/

  • ▐ Zverejnené: 15/01/2026

    Základný popis

    Citát z knihy Roberta Tildena Franka (1922), ktorý odhaľuje brutálne praktiky zneužívané ženami pri pokusoch o prerušenie tehotenstva.

    « Perverznosť a promiskuita: Variácia spôsobov využívaných pri pokusoch o zavraždenie dieťata (Frank – Gynecological and Obstetrical Pathology, 1922) »

    ZNAČKY: CitátHistória medicínyZdravotníctvoSexuálna výchovaMuž a ženaHodnotový relativizmusPromiskuitaKurveniePotratProgresivizmusÚpadokPekloSmrť

    „Perverzia a brutalita sú príčinou [používania] najbizarnejších predmetov, ktoré sú často zavádzané s dostatočným násilím, aby spôsobili okamžité zranenie a symptómy. Katétre, špendlíky na klobúky, vetvičky dreva atď., sa vkladajú na vyvolanie potratu, čo vedie k perforácii laterálnej alebo posteriórnej pošvovej klenby a následnej peritonitíde alebo sepse. Podobné účinky spôsobuje aj injektovanie tekutín, vrátane silných žieravín (Neugebauer (10)), ktoré môžu viesť ku gangréne alebo vzduchovej embólii. (Frank, s. 137)“

    ORIENTAČNÝ PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: FRANK, Robert Tilden. Gynecological and Obstetrical Pathology (Including Chapters on the Normal Histology and the Physiology of the Female Genital Tract). New York (USA) + Londýn (UK) : D. Appleton and Company, 1922. 536 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/perverznost-a-promiskuita-variacia-sposobov-vyuzivanych-pri-pokusoch-o-zavrazdenie-dietata-frank-gynecological-and-obstetrical-pathology-1922/

  • ▐ Zverejnené: 13/01/2026

    Základný popis

    Tento článok skúma základné inštinkty sebazáchovy a reprodukcie, ktoré formujú naše vlastné konania, ako aj samotnú spoločnosť. Duffeyová argumentuje, že tieto inštinkty sú tak silné ako smrť samotná a tvoria pilier všetkých ľudských snáh. Článok sa dotýka komplexných tém morálky, etiky, svedomia a vzťahu medzi mužom a ženou v kontexte pretrvávajúceho boja proti smrti.

    « Prevládajúce inštinkty človeka: Sebazáchova a snaha o zachovanie svojho druhu (Duffey, 1889) »

    ZNAČKY: CitátPsychológiaEtikaSexuálna výchovaFeminizmusMravný ideálCnosťČistotaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoMaterstvoPokoraSlužbaRodoľubstvoSlovaniaSpoločenská zodpovednosťHodnotový relativizmusPromiskuitaKurveniePsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaNeokolonializmusVýmena obyvateľstvaÚpadokPekloSmrť

    „Dva prevládajúce inštinkty človeka sú inštinkt sebazáchovy a inštinkt pretrvania svojho druhu. Keďže v týchto dvoch inštinktoch bojuje proti smrti seba samého a svojho rodu, je nielen prirodzené a správne, ale aj nevyhnutné, aby boli tak silné ako smrť. Tieto inštinkty tvoria základ celej spoločnosti. Všetka práca a úsilie sveta sa dá priamo vysledovať späť k jednému alebo druhému z týchto dvoch inštinktov. Hladujúci človek bude kradnúť a niekedy dokonca vraždiť, aby získal potravu. Neusmernená sexuálna vášeň taktiež spácha tie najväčšie zneuctenia, len aby ukojila sama seba. (s. 100)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: DUFFEY, Eliza Bisbee. The Relations of the Sexes. New York (USA) : M. L. Holbrook & Company, 1889. 323 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prevladajuce-instinkty-cloveka-sebazachova-a-snaha-o-zachovanie-svojho-druhu-duffey-1889/

  • ▐ Zverejnené: 12/01/2026

    Aktualizované: 12/01/2026 (17:23)

    Základný popis

    Hlboká úvaha o prirodzenosti, morálke a sexe v pozícii fyzického vyjadrenia vzájomného duchovného prepojenia muža a ženy.

    « Význam tradičnej rodiny pri sebazáchove národa: Sex ako prirodzená súčasť spolužitia muža a ženy, fyzické vyjadrenie pravej – manželskej – lásky (Macfadden, 1916) »

    ZNAČKY: KomentárCitátInšpiráciaPsychológiaEtikaSexuálna výchovaFeminizmusMravný ideálCnosťČistotaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoMaterstvoPokoraSlužbaRodoľubstvoSlovaniaSpoločenská zodpovednosťHodnotový relativizmusPromiskuitaKurveniePsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaNeokolonializmusVýmena obyvateľstvaÚpadokPekloSmrť

    « Poďme si ujasniť jednoznačné a definitívne pochopenie tohto bodu. Sexuálny inštinkt je jednoducho rasový inštinkt, inštinkt rasového sebazachovania. Na samotnom sexe nie je nič nečisté, nečistým je jeho zneužívanie. Nemravnosť je jednoducho otázkou správania a nemôže byť atribútom žiadnej časti tela. Telo bolo správne nazvané „chrámom Boha“. Nečistota, ak existuje, spočíva v premýšľajúcej mysli, a nie v tele alebo v akejkoľvek jeho časti. Sexuálna vášeň sa často označuje ako naša zvieracia alebo nižšia prirodzenosť. Táto koncepcia je prirodzeným dôsledkom zvráteného pohľadu, ktorý bol podporovaný prudérnosťou. Mysle civilizovaných mužov a žien boli nasýtené touto formou duševného jedu, ale stačí len trochu zdravého rozumu, aby sme videli nielen absurdnosť, ale dokonca aj rúhavý charakter takéhoto nazerania. Sexuálny inštinkt je zdrojom všetkého, čo je sladké, krásne a zušľachťujúce v láske muža a ženy. Je to božská sila, ktorá ich spája a drží pohromade. Hanbiť sa treba len za zneužívanie tejto funkcie – [čo] je otázkou zlého užívania. A to sa stáva iba vtedy, keď je nesprávny mentálny postoj a sexualita ostáva bez zábran, že sa z nej stáva zmyselnosť. (Macfadden, s. 3-4) »

    A ja by som doplnil: problémom nie je len situácia, keď sa zo sexuality stáva zmyselnosť a slúži na tupé navodenie príjemných pocitov. Sexualita sa dnes zneužíva v pozícii nástroja aj na dosahovanie mnohých iných cieľov, pričom nenapĺňa svoj hlavný účel: fyzické vyjadrenie pravej lásky. Veľmi častým prípadom býva zneužívanie sexuality zo strany neistej mladej ženy, ktorá si ňou „vykupuje“ priazeň, náklonnosť, falošné zdanie blízkosti inej ľudskej bytosti a naplnenie pocitu akceptovania, v podstate (najmä pri úvodných „nahováračkách“) nekritické potvrdenie okolím, aspoň niekým… Ono v podstate… pre drvivú väčšinu dnešných vzťahov platí konštatovanie z tvorby pána doc. JUDr. Františka Chorváta, CSc.: « …kupuje ženu, aby mal vlastnú, raz navždy kúpenú partnerku na ukájanie svojich potrieb. Dobre zaplatil, aj žena sa dobre predala, na oboch stranách bez (…) vzťahu. » Bez reálneho patnerského vzťahu – plnohodnotného. Ľudská sexualita sa inštrumentalizuje a stáva súčasťou rôzných foriem obranných mechanizmov, psychických kompenzácii: „…neuróza alebo psychóza je porovnateľná s umeleckým dielom, ibaže bola vytvorená ako reakcia na fiktívny cieľ, ktorý zhromažďuje a spája do skupiny tie psychické prvky, ktoré môže využiť, pričom zbiera len tie, ktoré sľubujú výsledky v úsilí o dosiahnutie [pocitu] istoty [najmä stav vnímaného psychického bezpečia jedinca, pozn.] Pokus o dosiahnutie maximalizácie svojho ega zlyháva, pretože je nasmerovaný nesprávnym smerom. Neuróza alebo psychóza je preto konštruktívnym výtvorom, kompenzačným produktom, ktorý však zlyháva kvôli nesprávnemu nasmerovaniu, (Adler, s. xx-xxi)“ prípadne je jej zneužívanie súčasťou prejavov hlbších osobnostných deformácii. Plošne sa zneužíva na „dosahovanie niečoho“, dávno prestala slúžiť, nebýva fyzickým vyjadrením pravej lásky, ale to už sa opakujem…

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJE:

    • [1] ADLER, Alfred. The Neurotic Constitution – Outlines of a Comparative Individualistic Psychology and Psychotherapy. New York (USA) : Moffat, Yard and Company, 1917. 456 strán.
    • [2] CHORVÁT, František. Láska – Materstvo – Budúcnosť. 2. doplnené vydanie, Martin (Slovenská republika) : Vydavateľstvo Osveta, 1982. 192 strán.
    • [3] MACFADDEN, Bernarr. Manhood and Marriage. New York City (USA) : Physical Culture Publishing Co., 1916. 372 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vyznam-tradicnej-rodiny-pri-sebazachove-naroda-sex-ako-prirodzena-sucast-spoluzitia-muza-a-zeny-fyzicke-vyjadrenie-pravej-manzelskej-lasky-macfadden-1916/

  • ▐ Zverejnené: 11/01/2026

    Základný popis

    Ponorte sa do fascinujúcej analýzy doktríny „voľnej lásky“ z roku 1889, ako ju skúma Eliza Bisbee Duffeyová. Táto jej provokatívna úvaha odhaľuje, ako bola sexuálna láska postupne povýšená nad tradičné hodnoty ako povinnosť, ľudská dôstojnosť, česť a rodina. Čo znamená „voľná láska“ pre dnešnú dobu? Preskúmajte historické korene moderného pohľadu na promiskuitu, sexualitu a úpadok morálnych istôt.

    « Výchova k promiskuite: Doktrína „voľnej lásky“ a „bezpečného sexu“ (Duffey, 1889) »

    ZNAČKY: KomentárCitátPsychológiaEtikaSexuálna výchovaFeminizmusHodnotový relativizmusPromiskuitaKurvenieProgresivizmusLiberálna demokraciaNeokolonializmusVýmena obyvateľstvaÚpadokPekloSmrť

    « Ale čo vlastne znamená táto doktrína „voľnej lásky“, ktorej šírenie sledujeme s takým znepokojením? Dôkladná analýza učení a príkladov jej zástancov mi umožnila vypracovať nasledujúce vyhlásenie bez akýchkoľvek obratov v jazyku alebo skresľovania myšlienok. Myslím, že ho títo samotní uznajú a potvrdia v každom detaile. Po prvé, ich základným princípom je, že „sexuálna láska je pre našu bytosť taká esenciálna, že by mala byť zaradená medzi životné potreby“. Presne tieto slová citujem od jedného z apoštolov tohto „prírodzeného náboženstva“, ktorý ich napísal dávno predtým, ako sa o „socialistických reformátoroch“ dozvedel celý svet. Tón ich učení ide ešte ďalej a vyzdvihuje „sexuálnu lásku“ nad všetky ostatné city. Povinnosť, česť, zodpovednosť, domov a rodina, to všetko musí ustúpiť pred jej požiadavkami. (Duffey, s. 87-88) »

    A ja by som rád doplnil: žiaden bezpečný sex bez pravej lásky NEEXISTUJE! Je tragédiou, že aj po našich školách chodia primitívne individuá, ktoré mladým ľuďom prezentujú „sexuálny styk“ ako nejakú formu „športovej aktivity“, „telocvik vo dvoch“. Neraz dokonca pomedzi mládež chodí o niečo staršia mládež, vysokoškolskí študenti združení v kadejakých spolkoch „snaživých chumajov“, u ktorých absentuje – dúfajme, že len dočasne – mravná rovina ich osobnostnej štruktúry. Zacitujem zo svojho staršieho článku: « Ďalšou okolnosťou, ktorá vedie k obdobnému správaniu žien je potom „komercializácia lásky“, kedy sa z lásky (ako aj zo samotnej ženy) stáva spotrebný artikel. Do popredia sa tlačí zábava, promiskuita, okamžité uspokojenie sexuálnych impulzov. Deti sú vychovávané k praktikovaniu „bezpečného sexu“ – ku kurveniu, pričom ani len netušia, čo láska v skutočnosti je. Pred niečim takýmto varoval už rakúsky psychiater Viktor E. Frankl, keď sa dožadoval, aby ľudská sexualita: „…nebola izolovaná a dezintegrovaná tým, že sa vytrháva z lásky, a práve preto je dehumanizovaná. (Frankl, 2006)“ » Dnes už by som asi napísal, že ono dochádza k poníženiu ľudskej dôstojnosti oboch partnerov. A mimochodom, Eliza Bisbee Duffey je jednou z prvých žien bojujúcich za emancipáciu žien, len tak medzi nami. Ups.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJE:

    • [1] DUFFEY, Eliza Bisbee. The Relations of the Sexes. New York (USA) : M. L. Holbrook & Company, 1889. 323 strán.
    • [2] FRANKL, Viktor E. Lékařská péče o duši (Základy logoterapie a existenciální analyzy). Brno (Česká republika) : Cesta, 2006. 240 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/vychova-k-promiskuite-doktrina-volnej-lasky-a-bezpecneho-sexu-duffey-1889/

  • ▐ Zverejnené: 08/01/2026

    Základný popis

    O hodnote pravdy, dobra a krásy v dobe relativizmu a úpadku morálky. Citát o slobode, zodpovednosti a morálnych hraniciach. Článok prináša úryvok zo Svätého písma, ktorý nesie hlboké posolstvo v kontexte moderného sveta, psychológie a ľudských vzťahov.

    « Voľba pravdy, dobra a krásy: Všetko smiem, ale nie všetko prospieva… [1 Kor 6,12 / La Biblia – Casiodoro de Reina, 1569] »

    ZNAČKY: CitátEtikaInšpiráciaKlasická literatúraBibliaPsychológiaĽudský životMravný ideálKrásaSexuálna výchovaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoPokoraSlužbaMilosrdenstvoHodnotový relativizmusVoľná láskaPromiskuitaKurveniePsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaÚpadokSmrť

    „Všetko smiem, ale nie všetko prospieva;
    všetko smiem, ale ja nebudem ničím ovládaný.“
    / (Roháček, 2007)

    PÔVODNÝ TEXT:
    „Todas las cosas me son licitas, mas no todas conuiené: todas las cosas me son licitas, mas yo no me meteré debaxo de potestad de nada.“
    / (La Biblia, 1569)

    ZDROJE:

    • [1] LA BIBLIA, QVE ES, LOS SACROS LIBROS DEL VIEIO Y NVEVO TESTAMENTO. Trasladada en Español. 1569. cca. 1300 strán. [Pozn.: Tento exemplár je faksimile originálu, ktorý daroval mestu Frankfurt španielský teológ a prekladateľ Svätého písma Casiodoro de Reina.]
    • [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 6. kapitola (12). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/volba-pravdy-dobra-a-krasy-vsetko-smiem-ale-nie-vsetko-prospieva-1-kor-612-la-biblia-casiodoro-de-reina-1569/

  • ▐ Zverejnené: 07/01/2026

    Základný popis

    Hlboká analýza zlyhania adaptácie jedinca a jeho výberu rôznych foriem uniku (kadejaké kompenzačné mechanizmy) pred realitou. Tolstoj vo svojom výroku skúma mechanizmy potlačenia svedomia, ktoré vedú k sebadeštrukčnému správaniu. Ako ľudia radšej utajujú pravdu… namiesto toho, aby sa postavili čelom k realite.

    « Zlyhanie adaptačných schopnosti jedinca – Neschopnosť čeliť požiadavkám reality: Hľadanie otupenia vlastnej mysle, absencia (resp. potlačenie) svedomia… (Tolstoj) »

    ZNAČKY: CitátPsychológiaEtikaInšpiráciaĽudský životMravný ideálKrásaSexuálna výchovaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoPokoraSlužbaMilosrdenstvoHodnotový relativizmusVoľná láskaPromiskuitaKurveniePsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaÚpadokSmrť

    „…sa celý život venujú výrobe týchto otupujúcich predmetov. Navyše, používanie týchto vecí je zjavne škodlivé, spôsobuje strašné zlo, poznané a priznané všetkými, zapríčiňuje zničenie väčšieho počtu ľudských bytostí, ako zahynulo vo všetkých vojnách a v dôsledku nákazlivých chorôb – dohromady. A ľudia o tomto vedia; takže to nemôže byť tak, že sa voľačo také robí na udržanie pozdvihnutého ducha človeka, pre akúsi veselosť, nebodaj jednoducho preto, lebo to robia všetci. Musí v tom byť niečo iné. Po celý čas a všade stretávame mužov, ktorí milujú svoje deti, pripravených podstúpiť akékoľvek obete pre ich blaho, no napriek tomu míňajú peniaze na vodku, víno, pivo alebo utrácajú za ópium či hašiš, prípadne aj za tabak, dosť na to, aby nakŕmili svoje trpiace a hladujúcich deti, alebo – aspoň – ich ochránili pred biedou. Je zrejmé, že ak sa človek ocitne v situácii, keď si nevyhnutne musí vybrať medzi tým, či vystaví svoju milovanú rodinu utrpeniu a strádaniu, alebo sa zdrží otupujúcich látok, a on si napriek tomu vyberie prvú možnosť, je k tomu podnecovaný niečím vážnejším, než že to robia všetci a je to príjemné. Je zrejmé, že to nerobí preto, aby si zlepšil náladu alebo pre zábavu, ale existuje nejaký podstatnejší dôvod. Tento dôvod, pokiaľ ho chápem na podklade čítania o tejto téme a pozorovaniach iných ľudí, a najmä seba samého, keď som zvykol piť víno a fajčil tabak, tento dôvod je podľa mojich pozorovaní nasledovný: počas obdobia vedomého života môže človek často v sebe rozpoznať dve oddelené bytosti: jednu slepú, fyzickú, a druhú obdarenú videním, duchovnú. Táto slepá zvieracia bytosť: žerie, pije, odpočíva, spí, rozmnožuje sa a pohybuje sa ako natiahnutý stroj; vidiaca duchovná bytosť, prepojená s tou zvieracou, sama nič nerobí, ale iba vyhodnocuje činnosť žijúcej bytosti tým, že s ňou súhlasí, pokiaľ jej aktivity schvaľuje, a tým, že sa nad ňou pohoršuje, ak neschvaľuje. Táto vidiaca bytosť môže byť prirovnaná k ihlici kompasu, ktorá ukazuje jedným koncom na sever, tým druhým potom opačným smerom, na juh… (…) Presne takýmto istým spôsobom vidiaca duchovná bytosť, ktorej prejavenie sa v bežnom jazyku nazývame svedomím, vždy ukazuje jedným pólom k správnemu a druhým – opakom – smerom k zlu, a my si ju nevšimneme, kým sa neodchýlime od smeru, ktorý nám bol daný… Keďže na to, aby sa prejavilo vedomie duchovnej bytosti, je potrebné vykonať nejaký čin, ktorý je v rozpore so smerom svedomia, vykázať odchýlku živočíšnej činnosti od smeru indikovaného svedomím. A tak ako námorník nemohol pokračovať v práci s veslami, strojmi alebo plachtami, dokiaľ vedel, že ide nesprávnym smerom, kým nezmenil kurz svojho smerovania ukazovaný ručičkou kompasu, alebo si túto odchýlku pred sebou samým nezakryl; presne tak každý človek, ktorý si uvedomuje túto dualitu… a vplyvu jej animálnosti, nemôže pokračovať vo svojej činnosti, kým ju buď nezosúladí so svojím svedomím, alebo pred sebou neskryje varovania svedomia o neprávosti svojho živočíšneho života. Môžeme povedať, že celý život človeka pozostáva iba z týchto dvoch činností: (1) uvedenia svojich konaní do súladu so svedomím; a (2) utajovania signálov svedomia pred sebou samým, aby dotyčný mohol pokračovať v určitom smere života. Niektorí robia to prvé, iní si vyberajú to druhé. Na dosiahnutie prvého existuje iba jeden prostriedok – morálne osvietenie, zväčšenie svetla v  sebe a  venovanie pozornosti tomu, čo je týmto svetlom osvetlované; na dosiahnutie druhého – skryť pred sebou samým napomenutia svedomia – existujú dva spôsoby: jeden vonkajší, jeden vnútorný. Vonkajší spôsob spočíva v činnostiach, ktoré odvádzajú pozornosť od napomenutí svedomia; vnútorný spôsob spočíva v zatemnení samotného svedomia. (s. 124-126)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič (aka Lyof N. Tolstoï). Essays, Letters, Miscellanies – Volume I. / The Novels and Other Works of Lyof N. Tolstoï. New York (USA) : Charles Scribnerʹs, 1911. 316 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zlyhanie-adaptacnych-schopnosti-jedinca-neschopnost-celit-poziadavkam-reality-hladanie-otupenia-vlastnej-mysle-absencia-resp-potlacenie-svedomia-tolstoj/

  • ▐ Zverejnené: 04/12/2025

    Základný popis

    Sexuálny akt by mal byť viac než len prostriedkom k rozmnožovaniu alebo čistému potešeniu. Je to hlboké prepojenie muža a ženy na mnohých úrovniach, okrem tej fyzickej, ktoré môže mať pozitívny vplyv na osobný rozvoj oboch partnerov – manžela aj manželky.

    « Etika sexuálneho vzťahu muža a ženy v rámci manželského spolužitia »

    ZNAČKY: CitátInšpiráciaPsychológiaEtikaMravný ideálCnosťČistotaSexuálna výchovaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaKurvenieVoľná láskaPromiskuitaHodnotový relativizmusNihilizmusProgresivizmusÚpadokPeklo

    „Muži a ženy sa musia naučiť významu sexuálneho vzťahu a jeho možnému vplyvu na život a charakter. Párenie je viac než len rozmnožovací akt; je to splynutie tela, duše a ducha, ktoré zušľachťuje alebo ponižuje podľa postoja účastníkov. Pre oboch, manžela aj manželku, má funkciu v duševnom rozvoji… (s. vii)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: STOCKHAM, Alice B. Karezza – Ethics of Marriage. Chicago (USA) : Alice B. Stockham & Co., 1897. 142 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/etika-sexualneho-vztahu-muza-a-zeny-v-ramci-manzelskeho-spoluzitia/

  • ▐ Zverejnené: 22/06/2025

    « Dehumanizácia lásky: Transakčný mechanizmus vo vzťahoch materiálne založených „ukájajúcich sa“ a ich „vysemeňovadiel“ »

    ZNAČKY: CitátSexuálna výchovaLáskaMuž a ženaPromiskuitaKurvenieHodnotový relativizmusProgresivizmusLiberálna demokraciaÚpadokPekloSmrť

    Kniha pána doc. JUDr. Františka Chorváta, CSc. s názvom „Láska – Materstvo – Budúcnosť“ nie je dokonalá. Je v nej zreteľne cítiť ten ideologický závan dôb minulých, ako je to pri publikáciach z tých čias zvyčajné. S tým sa nedá nič urobiť. Pán Chorvát bol, z toho, čo som čítal, s veľkou pravdepodobnosťou – ateista usilujúci sa o „vedecký pohľad“ na svet. Taká bola proste doba. A možnože aj vďaka tomu, sa neraz ani len trochu nezdráhal popísať realitu tak, ako sa okolo nás – i dnes – odohráva.

    ZDROJ: CHORVÁT, František. Láska – Materstvo – Budúcnosť. 2. doplnené vydanie, Martin (Slovenská republika) : Vydavateľstvo Osveta, 1982. 192 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dehumanizacia-lasky-transakcny-mechanizmus-vo-vztahoch-materialne-zalozenych-ukajajucich-sa-a-ich-vysemenovadiel/

  • ▐ Zverejnené: 22/06/2025

    Aktualizované: 22/06/2025 (15:37)

    « Keď matka prichádza o svoje dieťa (William Hatherell, 1890) »

    ZNAČKY: KomentárUmenieIlustráciaCitátSexuálna výchovaĽudský životMaterstvoZdravotníctvoHodnotový relativizmusProgresivizmusLiberálna demokraciaPromiskuitaVoľná láskaKurvenieÚpadokPekloSmrť

    „Keď spala?
    Bali sme sa, že umiera.
    Až umrela… dúfali sme,
    že iba spí.“
    (Newman, 1890)

    ***

    Bývala doba, kedy prísť o dieťa bolo pre ženu a jej rodinu tragédiou znamenitého významu. Do dnešných dní si dobre pamätám, ako som chodieval na cintorín (v dedine odkiaľ pochádzala moja stará mama) a na jeho začiatku bol dlhý zástup maličkých hrobčekov, pri ktorých sa iba mlčalo, žiadne slová neboli potrebné, a až potom začínali tie pre dospelých… Pred niekoľkými dňami som narazil na takéto slová, citujem: „Chceme, aby ženy věděly, že interrupce není žádné stigma ani hanba. Je to stejný lékařský zákrok jako třeba trhání zubů,“ ktorý preniesla akási Martina Fortnerová. Je celkom možné, že to bude tá istá Martina Fortnerová, ktorá v roku 2024 na Karlovej univerzite (Fakulta sociálních věd – Institut sociologických studií / Katedra sociologie) obhajovala svoju bakalársku prácu. Mladý človek. Naša budúcnosť, naša spása.

    Existuje kniha s názvom „Adult Development and Aging“, ktorú napísali nejakí tí psychológovia, psychiatri. V tejto publikácii, na strane 407, autori uvažujú o tom: „Ako je možné, že ľudia, ktorí sa narodili v nedávnej dobe dosahujú v IQ testoch priemerne vyššie hodnoty než ich rodičia a starí rodičia.“ Táto kniha bola napísaná v roku 1991. Čiže toto konštatovanie platilo pre ľudí narodených v 70-80-tich rokoch 20-tého storočia. Naznačovalo (istotne veľmi zhruba), že ľudia sa rozumovo (a azda popritom aj celkovo osobnostne) – niekam a postupne – generačne vyvíjajú. Pri čítaní takýchto názorov na potraty od podobných osôb a celkovom pozorovaní mnohých dnešných mladých ľudí (stačí si napríklad prejsť TOP10 najpopulárnejších „influencerov“, tj. kto ich inšpiruje, podobu ich voľnočasových aktivít, celkovo životný štýl), môžeme pravdepodobne konštatovať, že títo ľudia sa javia ako jednou z mála generácii v histórii, ktorá je všeobecne debilnejšia, zvrhlejšia a odtrhnutejšia od reality, než boli tie, ktoré ju predchádzali.

    „Takže v momente, keď lekári vlastne k tomu pristupujú týmto spôsobom, tak sa domnievam, že to nie je problematické…,“ i toto v spomenutom rozhovore zaznelo. Áno, mnohí lekári sú amorálne tupé prasatá odeté do bielych plášťov. Taká je realita. Mnohí. No ja opäť niečomu nerozumiem. Celý čas sa v tom rozhovore hovorí o záležitostiach, ktoré sa značne dotýkajú – inej živej ľudskej bytosti, dieťaťa. Ibaže sa o ňom nejako nehovorí. Nemenuje sa konkrétne, jeho otvorenému spomenutiu sa dotyční práveže vyhýbajú. Zvláštne. Čiže téma: vražda nenarodeného dieťaťa, sa toho dieťaťa – podľa prístupu a snáh niektorých – netýka? Alebo ako? Lenže dieťa – ĽUDSKÁ BYTOSŤ, má nejaké svoje práva a nárok na ochranu týchto svojich práv. Takéto osoby ženského pohlavia potom zvyknú hlasite kričať niečo o svojich materniciach, i keď tie im nikto neberie, a ani nemá takýto úmysel. Akým spôsobom dochádza k splodeniu dieťaťa? Veď to nie je žiaden výpočet trojného integrálu. Tieto ženy majú k dispozícii spôsoby, ktorými vedia účelne dosiahnúť, aby v ich prípade nedošlo k nechcenému tehotenstvu, napríklad ja osobne im odporúčamSA NEKURVIŤ. V tomto momente sa rozhoduje o tom, či sa niečo bude diať v ich materniciach – či dôjde k splodeniu dieťaťa. Kto o tom primárne rozhoduje? TIETO ŽENY O TOM ROZHODUJÚ! Že nie sú schopné ovládať svoje sexuálne impulzy a udržať nohy pri sebe, vo chvíľach rozkokošenia sa oddávajú kadejakým hovädám, ktoré sú vhodné maximálne na „jebačku“, no nie na založenie rodiny? Ich životná situácia im neumožňuje mať dieťa? O tom treba premýšľať pred samotným aktom, a nie po ňom. Neprenášajte zodpovednosť za vlastné činy na iné ľudské bytosti! Dospejte a neste následky. Sú to následky vašich rozhodnutí.

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    ZDROJE:

    • [1] FORTNEROVÁ, Martina. Interrupce je stejně běžný zákrok jako trhání zubů. Nemá to být pro ženu stigma. (Česká republika) : DVTV, online: https://youtu.be/h8cKB1eJmXo
    • [2] NEWMAN, J. P. (ed.) Golden Links in the Chain That Connects Mother, Home and Heaven. St. Louis and New York (USA) : N. D. Thompson Publishing Co., 1890. 524 strán.
    • [3] SCHAIE. K. Warner; WILLIS, Sherry L. Adult Development and Aging. 3. vydanie, New York (USA) : HarperCollinsPublishers, 1991. cca. 610 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ked-matka-prichadza-o-svoje-dieta-william-hatherell-1890/

  • ▐ Zverejnené: 22/05/2025

    « Zatratené duše strhávané pekelným víchrom (Gustave Doré) »

    ZNAČKY: CitátUmenieIlustráciaInšpiráciaKlasická literatúraSexuálna výchovaHodnotový relativizmusProgresivizmusVoľná láskaPromiskuitaKurvenieÚpadokPeklo

    Krátky úryvok z Božskej komédie (Peklo) od Danteho Alighieriho, k ilustrácii čoho náleží uvedený obrázok:

    „…odniekiaľ
    – žalostné náreky začali tu znieť,
    prišiel som tam, kde peklo do tváre
    mnoho vzlyku a plaču vmietlo nám,
    Na miesto, kde samo svetlo onemelo,
    ešteže nie som sám.
    Ston tu duní sťa hromobitie na šírom mori,
    ktoré jest víchrom trhané,
    no táto pekelná búrka vo svojej sile
    pozná len jedno: ‚Nie!‘
    S nehasnúcou zúrivosťou duše strháva,
    vo víre s nimi neľútostne lomcuje,
    ich utrpenie s nimi zostáva
    ,
    nikam sa nevzďaľuje.
    Potom títo neboráci prídu pred ničivé rozmetanie:
    kde počuť ich výkriky, lamenty a stony,
    i preklínanie samotného Boha na nebesiach,
    i to si vyberajú mnohí.
    Až tu som pochopil,
    že takéto mučenie čaká na tých,
    odsúdených z druhu: hriešnikov telesných,

    ktorým myseľ žiadostivosť zatemnila.
    V obrovských zástupoch, nespočítateľní,
    kde zima sa rozmáha,
    ako škorce do cudziny krídlami nesené,
    tak sú tieto diabolské duše týmto lomozom mrzačené.
    Raz na jednu stranu, potom na druhú,
    a hneď nahor, vzápätí nadol zrazené.
    Stále dúfajú, majúc nádej v kúsok odpočinku,
    ibaže týmto ostáva: ‚Nikdy! Pre nich?
    Nie.‘
    (Dante Alighieri – Božská komédia / Peklo)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    ZDROJE:

    • [1] ALIGHIERI, Dante. Božská komedie – Peklo. 1. vydanie, Praha (Československo) : Mladá fronta, 1978. 264 strán + 8 príloh.
    • [2] ALIGHIERI, Dante. Vision of the Hell (Dante’s Inferno). New York, London and Paris : Cassell, Petter, Galpin & Co., 1866. cca. 380 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zatratene-duse-strhavane-pekelnym-vichrom-gustave-dore/

Návrat hore

Bystroumny.sk používa súbory cookie. | Súkromie a pravidlá
Copyright © 2025

Bystroumný
Prehlásenie

Táto webová stránka používa súbory cookie, aby sme vám mohli poskytnúť čo najlepší používateľský zážitok.