Prírodné liečitelstvo Značka
Prvá stránka.
Dokopy: 5 článkov.
▐ Zverejnené: 05/09/2026
![Literárny úryvok z klasickej slovenskej literatúry od Janka Jesenského, konkrétne z jeho známej to knihy „Demokrati“ (1934). Text opisuje azda prvotné náznaky „prírodného liečiteľstva“ realizovaného prostredníctvom prechádzky na čerstvom povetrí, kontrastujúc kanceláriu s krásou živej prírody.]( "Janko Jesenský: Najlepšie a najlacnejšie lekárstvo je prechádzka na čerstvom povetrí (Demokrati, 1934)")
Základný popis
Literárny úryvok z klasickej slovenskej literatúry od Janka Jesenského, konkrétne z jeho známej to knihy „Demokrati“ (1934). Text opisuje azda prvotné náznaky „prírodného liečiteľstva“ realizovaného prostredníctvom prechádzky na čerstvom povetrí, kontrastujúc kanceláriu s krásou živej prírody.
« Janko Jesenský: Najlepšie a najlacnejšie lekárstvo je prechádzka na čerstvom povetrí (Demokrati, 1934) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Klasická literatúra – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Príroda – Prírodné liečiteľstvo – Leto – Letné prázdniny – Slovensko – Slovania – Národ – Rodoľubstvo
« …je najlepšie a najlacnejšie lekárstvo prechádzka na čerstvom povetrí. Nepotrebuješ chodiť za blanketami a lekármi, do lekární za prachom… Šiel som rovno na čerstvé a bezprašné povetrie za mesto na lúky k riečke — v úradných hodinách!… Nikomu nič nepovedal, len som sa vytratil ako smrad z nohavíc. Uznávam, mal som to oznámiť nášmu starému, lebo poriadok je duša vecí, ale, myslel som si, pokrčí nosom, ako obyčajne a nedovolí. Čo budem chodiť? Veď sa vrátim. Nuž riskoval som…Bolo krásne júlové ráno. Na lúkach ani človiečika… Stačilo sa už poumývať i nebo i zem, i tráva i popukaný od suchoty chodníček. Slnko ich už vyutieralo do sucha. Lúky sa napustily voňavkami. Všetko sa jagalo. Stromy, kvety, listy, kry, strieborná retiazka rieky… Príroda, páni moji, to je salón s tepichmi [koberec, pokrovec, pozn.], foteľmi, rastlinami, kvetinami, obrazmi, špliechajúcou vodou, vtákmi, svetlom i tôňou, útulnými kútikmi. To je nie moja kancelária číslo sedem… Idem popukaným chodníkom s mravcami, šťuchám paličkou do krtčích dier a mravenčích kopcov, pozerám, ako mi skáčú do cesty kobylky, vidím stĺpiky syslov, ako sa dvíhajú a miznú pred mojimi krokmi, a tu odrazu šibnú mi do očí v zelených krovinách dve červené…
(s. 71-72) » ZDROJ: JESENSKÝ, Janko. Demokrati. Martin (Česko-Slovensko) : Matica slovenská, 1934. 292 strán. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 03/09/2026
![Historická čiernobiela ilustrácia zachytávajúca včelársku paseku na maloruskom vidieku. Obraz zobrazuje včelára pri práci medzi tradičnými úľmi. Človek v takomto cnostnom postavení nesúperí s prírodou, ale jej – práve naopak – slúži, stáva sa súčasťou jej prirodzeného rytmu, napomáha mu. V tieni týchto drevených úľov sa ukrýva melancholická krása zabudnutého sveta. I takýto býva obraz vidieka, ktorý nie je len akýmsi miestom, ale predovšetkým stavom duše.]( "Život na dedine: Včelárska paseka (1877)")
Základný popis
Historická čiernobiela ilustrácia zachytávajúca včelársku paseku na maloruskom vidieku. Obraz zobrazuje včelára pri práci medzi tradičnými úľmi. Človek v takomto cnostnom postavení nesúperí s prírodou, ale jej – práve naopak – slúži, stáva sa súčasťou jej prirodzeného rytmu, napomáha mu. V tieni týchto drevených úľov sa ukrýva melancholická krása zabudnutého sveta. I takýto býva obraz vidieka, ktorý nie je len akýmsi miestom, ale predovšetkým stavom duše.
« Život na dedine: Včelárska paseka (1877) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Leto – Letné prázdniny – Príroda – Prírodné liečiteľstvo – Vidiek – Folklór – Slovania – Rusko – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Ľudský život – Existencializmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Staroba
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 449: 6. augusta 1877 [6 августа 1877 года.] (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 7). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zivot-na-dedine-vcelarska-paseka-1877/
▐ Zverejnené: 25/08/2026
![Proces transformácie rastliny na liečivo. Pripomienka čias, kedy sa dym z ohnísk miešal s vôňou sušených korenín a byliniek. Z čias, kde sa veľká časť celej mágie výroby liečivého prípravku odohrávala v hlinených a porcelánových miskách, kovových alebo kamenných mažiaroch.]( "Prvým krokom pri výrobe medikamentu je starostlivá príprava vstupných surovín (Dispensatorium Pharmaceuticum Austriaco-Viennense / Vindobonæ, 1765)")
Základný popis
Proces transformácie rastliny na liečivo. Pripomienka čias, kedy sa dym z ohnísk miešal s vôňou sušených korenín a byliniek. Z čias, kde sa veľká časť celej mágie výroby liečivého prípravku odohrávala v hlinených a porcelánových miskách, kovových alebo kamenných mažiaroch.
« Prvým krokom pri výrobe medikamentu je starostlivá príprava vstupných surovín (Dispensatorium Pharmaceuticum Austriaco-Viennense / Vindobonæ, 1765) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Typografia – História medicíny – Zdravotníctvo – Prírodné liečiteľstvo – Bylinkárstvo – Pokora – Služba – Milosrddenstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Dispensatorium Pharmaceuticum Austriaco-Viennense, In Quo Hodierna Die Usualiora Medicamenta Secundum Artis Regulas Componenda Visuntur. Viedeň (Habsburská monarchia) : Joannis Thomæ De Trattnern, 1765. cca. 219 strán.▐ Zverejnené: 20/08/2026
![Príbeh o tom, že zázraky sa nemusia odohrávať v magických čaroch, kúzelnom prachu a magickom odriekavaní. Veľakrát sú zázraky skôr výsledkom nepovšimnutej skromnosti, vytrvalosti a čistoty úmyslu. Každý zväzok levandule, každý lístok šalvie je v rukách týchto žien slovom tichej modlitby votkanej do života spoločnosti, na podklade ich snahy, skromnosti a služby. Svojimi pohybmi: starostlivým uviazaním uzlu, pripojením štítku s názvom liečivej rastliny; vyjadrovali svoju životnú filozofiu „božského poriadku“. V ich svete neexistoval rozdiel medzi posvätenými rituálmi v chráme a manuálnou prácou. Samotná práca – spôsob jej vykonávania – bola pre nich prejavom posvätnej úcty k najvyššej pravde a kráse.]( "Prírodné liečiteľstvo: Balenie byliniek sestrami z kresťanskej „Shaker“ komunity (1916)")
Základný popis
Príbeh o tom, že zázraky sa nemusia odohrávať na podklade kdejakých čarodejných úkonov, v kúzelnom prachu a magickom odriekavaní. Veľakrát sú zázraky skôr výsledkom nepovšimnutej skromnosti, vytrvalosti a čistoty úmyslu. Každý zväzok levandule, každý lístok šalvie je v rukách týchto žien slovom tichej modlitby votkanej do života spoločnosti, na podklade ich snahy, skromnosti a služby. Svojimi pohybmi: starostlivým uviazaním uzlu, pripojením štítku s názvom liečivej rastliny; vyjadrovali svoju životnú filozofiu „božského poriadku“. V ich svete neexistoval rozdiel medzi posvätenými rituálmi v chráme a manuálnou prácou. Samotná práca – spôsob jej vykonávania – bola pre nich prejavom posvätnej úcty k najvyššej pravde a kráse.
« Prírodné liečiteľstvo: Balenie byliniek sestrami z kresťanskej „Shaker“ komunity (1916) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Prírodné liečiteľstvo – Kresťanstvo – Príroda – Bylinkárstvo – Ľudský život – Čistota – Pokora – Služba – Milosrddenstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SEARS, Clara Endicott (ed.) Gleanings From Old Shaker Journals. Boston a New York (USA) : Houghton Mifflin Company, 1916. 298 strán.▐ Zverejnené: 19/08/2026
![Verney Lovett Cameron sa snažil vizuálne zachytiť, čo sa mu samotnému podarilo zažiť na jeho cestách naprieč Afrikou, priniesť svedectvo o „divochov“ pre publikum, ktoré nikdy neopustilo Londýn. Takýto obraz tradičného liečiteľstva v Afrike – „organického“, kde liečenie je neoddeliteľné od duchovna a prírody, bol – v dobovom kontexte – v ostrom kontraste k už pomerne rozvinutej a systematizovanej „vedeckej metóde“ používanej v prostredí európskeho lekárstva…]( "História medicíny: „A Mrua Medicine Man“ / Šaman – liečiteľ zo strednej Afriky so svojim sprievodom (Verney Lovett Cameron, 1876)")
Základný popis
Verney Lovett Cameron sa snažil vizuálne zachytiť, čo sa mu samotnému podarilo zažiť na jeho cestách naprieč Afrikou, priniesť svedectvo o „divochov“ pre publikum, ktoré nikdy neopustilo Londýn. Takýto obraz tradičného liečiteľstva v Afrike – „organického“, kde liečenie je neoddeliteľné od duchovna a prírody, bol – v dobovom kontexte – v ostrom kontraste k už pomerne rozvinutej a systematizovanej „vedeckej metóde“ používanej v prostredí európskeho lekárstva…
« História medicíny: „A Mrua Medicine Man“ / Šaman – liečiteľ zo strednej Afriky so svojim sprievodom (Verney Lovett Cameron, 1876) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Prírodné liečiteľstvo – Mytológia – Príroda – Bylinkárstvo – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Viktoriánska éra
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, April 15, 1876, No. 1916. 68. ročník. Londýn (Anglicko), 1876.
