VIDIEK Značka
Stránka 1 z celkom 5 stránok.
Dokopy: 121 článkov.
▐ Zverejnené: 23/07/2026
![Tradičné hodnoty a hlboké puto medzi človekom a prírodou v duchu klasickej literatúry začiatku 20. storočia. V centre vidíme mladého chlapca – postavu, ktorá nie je pánom lesa v zmysle dominancie, ale jeho súčasťou. Jeho cesta nie je útekom zo sveta ľudí do divočiny, ale návratom k základnej pravde o našej spolupatričnosti s každým živým tvorom. „Vždyť fůru přátel máš v Zeleném údolí, no tak si jich jen važ, ať už jsi kdokoli…“]( "Podivná družina: S kamarátmi zo zeleného údolia na cestách (John of the Woods / Ilustroval: Elmer Boyd Smith, 1909)")
Základný popis
Tradičné hodnoty a hlboké puto medzi človekom a prírodou v duchu klasickej literatúry začiatku 20. storočia. V centre vidíme mladého chlapca – postavu, ktorá nie je pánom lesa v zmysle dominancie, ale jeho súčasťou. Jeho cesta nie je útekom zo sveta ľudí do divočiny, ale návratom k základnej pravde o našej spolupatričnosti s každým živým tvorom. „Vždyť fůru přátel máš v Zeleném údolí, no tak si jich jen važ, ať už jsi kdokoli…“
« Podivná družina: S kamarátmi zo zeleného údolia na cestách (John of the Woods / Ilustroval: Elmer Boyd Smith, 1909) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Hudba – Leto – Letné prázdniny – Mravný ideál – Krása – Detstvo – Vidiek – Zálesáctvo – Príroda – Priateľstvo – Výchova
DOPORUČENÉ AUDIO: Vlado Müller a Martin Čížek – Přátelé Zeleného údolí / 1980 (Youtube)
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BROWN, Abbie Farewell. John of the Woods. Houghton : Mifflin Company + Boston a New York : The Riverside Press Cambridge, 1909. 189 strán.▐ Zverejnené: 22/07/2026
![Úcta k prirodzeným cyklom života. Zachytenie esencie slovenského folklóru, ktorý vyjadroval predovšetkým tradičné hodnoty denno-denne žité samotnými Slovákmi. Tam, kde končí sila muža, začína grácia ženy. Spolu vytvárajú uzavretý okruh dokonalej harmónie…]( "Muž a žena na lúčke: Spoločný rituál partnerskej harmónie a celistvosti (Elena Chorvátová, 1890)")
Základný popis
Úcta k prirodzeným cyklom života. Zachytenie esencie slovenského folklóru, ktorý vyjadroval predovšetkým tradičné hodnoty denno-denne žité samotnými Slovákmi. Tam, kde končí sila muža, začína grácia ženy. Spolu vytvárajú uzavretý okruh dokonalej harmónie…
« Muž a žena na lúčke: Spoločný rituál partnerskej harmónie a celistvosti (Elena Chorvátová, 1890) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania
« NA LÚČKEŠuhaj kosí lúčku pod zeleným hájom
dievčina roztriasa riadky za šuhajom;
jej spevu zvonnému hájik sa ohláša
a tichý vetríčok ich svetom roznáša.Tam v zelenom háji, v temnej húšti stromov
jedny jej piesne si vyhľadali domov,
druhé zas vetríčok nesie svetom šírym,
rozduje, roznáša, na známosť dá iným.Nezadlho bola lúčka pokosená,
už sa na nej viacej tráva nezelená.
Pri veselom speve dievča so šuhajom
suché seno hrabe pod zelenýmhájom. » ZDROJ: Vlasť a svet. / 1. augusta – Číslo 15, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.▐ Zverejnené: 22/07/2026
![Krása v pote práce. Obrázok z čias, kedy sa ruka človeka dotýkala zrniek pšenice – zdroja svojho chleba. Obrázok, ktorý nám pripomína, že skutočný pokoj na duši človek nenachádza v „absencii práce“, ale práveže je dosahovaný prácou vykonávanou s láskou k neviditeľnému poriadku, ktorý nás všetkých spája s našimi predkami a taktiež s našimi potomkami.]( "Rodná hruda a tichá obeta: Zber pšenice (Nikolai Dmitriev-Orenburgsky, 1877)")
Základný popis
Krása v pote práce. Obrázok z čias, kedy sa ruka človeka dotýkala zrniek pšenice – zdroja svojho chleba. Obrázok, ktorý nám pripomína, že skutočný pokoj na duši človek nenachádza v „absencii práce“, ale práveže je dosahovaný prácou vykonávanou s láskou k neviditeľnému poriadku, ktorý nás všetkých spája s našimi predkami a taktiež s našimi potomkami.
« Rodná hruda a tichá obeta: Zber pšenice (Nikolai Dmitriev-Orenburgsky, 1877) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Leto – Vidiek – Folklór – Mravný ideál – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 447: 23. júla 1877 [23 іюля 1877 года.] (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 5). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rodna-hruda-a-ticha-obeta-zber-psenice-nikolai-dmitriev-orenburgsky-1877/
▐ Zverejnené: 21/07/2026
![Pripomienka, že skutočná pýcha nie je prehnaným egocentrizmom, ale tichou radosťou z vedomia, že sme len článkom reťazca, ktorý nás spája s predkami a vedie k budúcim generáciám.]( "Pýcha starej mami – Oravská stolica (Párnica / okres Dolný Kubín, 1913)")
Základný popis
Pripomienka, že skutočná pýcha nie je prehnaným egocentrizmom, ale tichou radosťou z vedomia, že sme len článkom reťazca, ktorý nás spája s predkami a vedie k budúcim generáciám.
« Pýcha starej mami – Oravská stolica (Párnica / okres Dolný Kubín, 1913) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Pohľadnica – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Starej mamkina pýcha, v Párnici (Oravská stol.) / pohľadnica. Turčiansky Sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko) : P. Socháň, 1913. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pycha-starej-mami-oravska-stolica-parnica-okres-dolny-kubin-1913/
▐ Zverejnené: 20/07/2026
![Grafika zachytávajúca romantický folklór, tradičný kroj a hlboké puto medzi človekom – Slovákom a divokou prírodou Slovenska. Vidíme mladého muža, ktorý stojí v dominantnej pozícii „nad krajinou“, no zároveň s ňou vstupuje do hlbokého dialógu. Nestojí tu, ako jej panovník a vládca, ale ako priateľ, služobník a strážca. Hory sú mu zrkadlom jeho duše – z prírody vyšiel, navždy je jeho a on jej súčasťou. Toto je zároveň postojom pokorného uznania svojej malosti pred majestátom stvorenia. Šuhaj predstavuje stav pred kontamináciou „zdravej mysle“ moderným svetom. Svet, kde bola identita človeka definovaná integritou charakteru a vzťahom k svojej otčine. Valaška v jeho ruke nie je zbraňou agresie, ale symbolom ochrany hodnôt, ktoré sú krehké ako ranná rosa na tatranských smrčkoch…]( "Slovenský šuhaj s valaškou víta jeho srdcu blízke a drahé – tatranské končiare a okolitú prírodu, mávajúc svojim klobúkom: „Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás!“ (Pohľadnica z konca 19. storočia)")
Základný popis
Grafika zachytávajúca romantický folklór, tradičný kroj a hlboké puto medzi človekom – Slovákom a divokou prírodou Slovenska. Vidíme mladého muža, ktorý stojí v dominantnej pozícii „nad krajinou“, no zároveň s ňou vstupuje do hlbokého dialógu. Nestojí tu, ako jej panovník a vládca, ale ako priateľ, služobník a strážca. Hory sú mu zrkadlom jeho duše – z prírody vyšiel, navždy je jeho a on jej súčasťou. Toto je zároveň postojom pokorného uznania svojej malosti pred majestátom stvorenia. Šuhaj predstavuje stav pred kontamináciou „zdravej mysle“ moderným svetom. Svet, kde bola identita človeka definovaná integritou charakteru a vzťahom k svojej otčine. Valaška v jeho ruke nie je zbraňou agresie, ale symbolom ochrany hodnôt, ktoré sú krehké ako ranná rosa na tatranských smrčkoch…
« Slovenský šuhaj s valaškou víta jeho srdcu blízke a drahé – tatranské končiare a okolitú prírodu, mávajúc svojim klobúkom: „Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás!“ (Pohľadnica z konca 19. storočia) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Pohľadnica – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Slovenský šuhaj / pohľadnica. Ružomberok (Rakúsko-Uhorsko) : Karol Salva, 1898. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 19/07/2026
![Intímny moment medzi starým mužom a vnúčatkom pri skromnej večeri v horskej chate, symbolizujúci čistotu detstva, mravnosť starej školy a hĺbku rodinného puta v duchu tradičných hodnôt. Scéna nás konfrontuje s otázkou skutočného bohatstva. Kým moderný svet definuje úspech akumuláciou, Johanna Spyri nám ukazuje triumf v „redukcii“, v dávaní sa ďalším generáciám. Chlieb, syr a mlieko sú tu svätými elementmi konečného zmyslu bytia…]( "Večera u starého otca: Múdrosť jesene života, kde čas plynie gestami lásky (1902)")
Základný popis
Intímny moment medzi starým mužom a vnúčatkom pri skromnej večeri v horskej chate, symbolizujúci čistotu detstva, mravnosť starej školy a hĺbku rodinného puta v duchu tradičných hodnôt. Scéna nás konfrontuje s otázkou skutočného bohatstva. Kým moderný svet definuje úspech akumuláciou, Johanna Spyri nám ukazuje triumf v „redukcii“, v dávaní sa ďalším generáciám. Chlieb, syr a mlieko sú tu svätými elementmi konečného zmyslu bytia…
« Večera u starého otca: Múdrosť jesene života, kde čas plynie gestami lásky (1902) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Detstvo – Staroba – Rodina – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Vidiek – Príroda
« …sediac na jedinej stoličke v miestnosti. Dievčatko sa rýchlo ako šíp ocitlo pri ohnisku a ihneď sa vrátilo s trojnohou stoličkou, na ktorú sa usadilo. „Dobre, teraz síce máš stoličku, to je pravda, ale je dosť nízka,“ povedal jej deduško, „dokonca aj moja stolička by bola pre teba príliš nízka, aby si dosiahla na stôl; ale poď, je čas, aby si niečo zjedla.“ S týmito slovami vstal, naplnil misku mliekom a postavil ju na stoličku, ktorú umiestnil pred trojnohú stoličku, na ktorej sedela Heidi, a tak pre dievčatko vytvoril veľmi pekný stolík. Potom vedľa misky s mliekom položil veľký krajec chleba s kúskom zlatohnedého syra a povedal: „A teraz jedz.“ […] Heidi vzala misku a pila a pila – bez prestania, pretože všetok smäd z jej dlhej cesty musel byť uchlácholený. Potom sa zhlboka nadýchla – keďže pri svojej horúčkovitej túžbe napiť sa nemala čas na voľajaké dýchanie – a misku položila. „Chutí ti mlieko?“ opýtal sa jej dedko. „Také dobré mlieko som ešte nikdy nepila,“ odpovedala Heidi. „Tak to si ešte musíš dať.“ S týmito slovami na perách starý otec zase naplnil misku až po okraj a postavil ju pred dieťa, ktoré si odhryzlo z chleba, na ktorý medzitým natrelo syr, ešte teplý od opekania, mäkký ako maslo. Chlieb a syr sa k sebe vynikajúco hodili a po každom ďalšom chutnom súste si Heidi opätovne odpila z mlieka, pričom vyzerala veľmi spokojne a šťastne.(s. 22) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SPYRI, Johanna. Heidi. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1902. 338 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vecera-u-stareho-otca-mudrost-jesene-zivota-kde-cas-plynie-gestami-lasky-1902/
▐ Zverejnené: 17/07/2026
└ Aktualizované: 17/07/2026 (15:12)
![Zabudnutá krása, kde žiaden detail nie je – vonkoncom – prejavom náhodného grafického úsilia dávnych generácii, ktoré by takto na drevo maľovali, z dlhej chvíle, ľubovolné ornamenty. Tie týmto svojim majstrovstvom doň vnášali aj (a azda najmä práve ono) svoje videnie a chápanie sveta, záznamy toho, čo považovali za krásne a vznešené, neraz aj svoje tiché modlitby a tajné priania, mnohé nepriznané. Vtáctvo – často považované za poslov medzi svetmi inak prísne oddelenými – tu nie je len dekoratívnym prvkom, ale môže predstavovať symbolické vyjadrenie z mnohorakým významom zo strany ich autora, kde umelec pracuje so zložitým symbolickým jazykom, niekedy o tom ani sám nevediac, odtláča do dreva svoju vlastnú dušu. Práve v spojitosti s kolovrátkom…]( "Spevavci ako poslovia bohov, nositelia správ medzi nebom a zemou: Spodná časť kolovrátku – maľba na dreve z 18. storočia / Severodvinsk (Archangeľská oblasť, Rusko)")
Základný popis
Zabudnutá krása, kde žiaden detail nie je – vonkoncom – prejavom náhodného grafického úsilia dávnych generácii, ktoré by takto na drevo maľovali, z dlhej chvíle, ľubovolné ornamenty. Tie týmto svojim majstrovstvom doň vnášali aj (a azda najmä práve ono) svoje videnie a chápanie sveta, záznamy toho, čo považovali za krásne a vznešené, neraz aj svoje tiché modlitby a tajné priania, mnohé nepriznané. Vtáctvo – často považované za poslov medzi svetmi inak prísne oddelenými – tu nie je len dekoratívnym prvkom, ale môže predstavovať symbolické vyjadrenie z mnohorakým významom zo strany ich autora, kde umelec pracuje so zložitým symbolickým jazykom, niekedy o tom ani sám nevediac, odtláča do dreva svoju vlastnú dušu. Práve v spojitosti s kolovrátkom…
« Spevavci ako poslovia bohov, nositelia správ medzi nebom a zemou: Spodná časť kolovrátku – maľba na dreve z 18. storočia / Severodvinsk (Archangeľská oblasť, Rusko) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Grafický dizajn – Ornamenty – Kvety – Farebná harmónia – Farebná schéma – Vidiek – Príroda – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Rozprávka – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
A teraz konečne pochopíte, čo v rozprávke „Tri oriešky pre Popolušku“ symbolizuje sova Rozárka: v polohe akcelerátora, činiteľa usmerňujúceho osud protagonistky spomenutého príbehu, posolstvá a zámery prinesené odkiaľ (od koho, akej vyššej moci, reprezentujúcej nejakú tú „vyššiu usporiadanosť“ sveta, označovanú niektorými aj ako „Logos“) sa následne uskutočňujú:
« Napríklad, výra považujú za dobré božstvo, ktoré svojím húkaním varuje ľudí pred hroziacim zlom a bráni ich pred ním; preto je milovaný, dôverujú mu a oddane uctievajú ako božského posla medzi ľuďmi a samotným Stvoriteľom. (Frazer.s. 515) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] FRAZER, James George. The Golden Bough – A Study in Magic and Religion (1 Volume – Abridged Edition). New York (USA) : The Macmillan Company, 1925. 752 strán.
- [2] SOBOLEV, N. N. (aka Н. Н. Соболев) Ruský ornament [Русский орнамент]. Moskva (Sovietsky zväz) : Štátne architektonické vydavateľstvo [Государственное Архитектурное Издательство], 1948. 174 strán.
▐ Zverejnené: 16/07/2026
![V ľudovej kultúre bol práve on symbolom jednej zo síl prírody, ktoré človek musí rešpektovať, aby prežil, snáď v najväčšej miere. Ak je voda symbolom života, tak potom Vodník je jej pánom – ten, ktorý môže životom obdariť alebo ho v tichosti pohltiť. On sám je voda, ktorá nadobudla tvar…]( "Vodník – ľudové povesti Slovanov: Strážca všetkých vôd, jazier a riek, potokov, studničiek a prameňov (Nikolay Karazin, 1875)")
Základný popis
V ľudovej kultúre bol práve on symbolom jednej zo síl prírody, ktoré človek musí rešpektovať, aby prežil, snáď v najväčšej miere. Ak je voda symbolom života, tak potom Vodník je jej pánom – ten, ktorý môže životom obdariť alebo ho v tichosti pohltiť. On sám je voda, ktorá nadobudla tvar…
« Vodník – ľudové povesti Slovanov: Strážca všetkých vôd, jazier a riek, potokov, studničiek a prameňov (Nikolay Karazin, 1875) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Rozprávka – Národ – Rodoľubstvo – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Niva [Нива] / No. 14 – 1875. Petrohrad (Ruské cisárstvo) : Adolf Fyodorovich Marx Publishing and Printing Company, 1875.▐ Zverejnené: 14/07/2026
![Poézia Ľudmily Ružodolskej o jednej z mnohých slovenských chalúpok, a predsa – a pre niekoho – nadovšetko výnimočnej. Príklad tradičnej ľudovej slovesnosti v našich končinách, vyjadrujúcej lásku k jednoduchosti a prostote domova. Psychologický manifest ľudskej potreby bezpečia. Chalúpka nie je len stavba z dreva a bieleho vápna – je to centrum existencie človeka; miesto, ku ktorému „srdienko úzko prirástlo“.]( "Naša chalúpka (Ľudmila Ružodolská, 1890)")
Základný popis
Poézia Ľudmily Ružodolskej o jednej z mnohých slovenských chalúpok, a predsa – a pre niekoho – nadovšetko výnimočnej. Príklad tradičnej ľudovej slovesnosti v našich končinách, vyjadrujúcej lásku k jednoduchosti a prostote domova. Psychologický manifest ľudskej potreby bezpečia. Chalúpka nie je len stavba z dreva a bieleho vápna – je to centrum existencie človeka; miesto, ku ktorému „srdienko úzko prirástlo“.
« Naša chalúpka (Ľudmila Ružodolská, 1890) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Folklór – Vidiek – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko
« Naša chalúpka
Chalúpka naša bielená,
s malým oblôčkom v stene,
k tebe je moje srdienko
tak úzko prirastené!Milá mi tvoja prostota,
bár zdoby v tebe nenie;
tak voľno mi, tak sladko tu,
jak žitie v tebe plynie.Ty sama čítaš každý vzdych,
čo niekdy s perien letí,
ty słýchaš piesne veselé,
tie duše mojej kvety.Ty nikdy, nikdy nezradíš,
čo šepcú ústa v snení…
chyženka naša! nad teba
mi palác krajšímneni. » ZDROJ: Vlasť a svet. / 1. apríla – Číslo 7, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nasa-chalupka-ludmila-ruzodolska-1890/
▐ Zverejnené: 13/07/2026
![Časy, kedy bol domov zadefinovaný ako bezpečné útočisko, svätyňa – miesto oddelené od drsnej reality. Obraz psychologického bezpečia, ktoré je základným kameňom ľudského rozvoja. Deti tu sú zakorenené v prostredí, ktoré im sľubuje ochranu pred všetkým neznámym a tajomným, odkiaľ neskôr môžu vyrážať na rôznorodé dobrodružné výpravy, no a vždy sa majú, kam vrátiť.]( "Pri potoku uprostred leta: Bezpečný prístav každého detstva (Oscar Pletsch, 1871)")
Základný popis
Časy, kedy bol domov zadefinovaný ako bezpečné útočisko, svätyňa – miesto oddelené od drsnej reality. Obraz psychologického bezpečia, ktoré je základným kameňom ľudského rozvoja. Deti tu sú zakorenené v prostredí, ktoré im sľubuje ochranu pred všetkým neznámym a tajomným, odkiaľ neskôr môžu vyrážať na rôznorodé dobrodružné výpravy, no a vždy sa majú, kam vrátiť.
« Pri potoku uprostred leta: Bezpečný prístav každého detstva (Oscar Pletsch, 1871) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Leto – Letné prázdniny – Mravný ideál – Feminizmus – Krása – Detstvo – Vidiek – Príroda – Priateľstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Viktoriánska éra
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Nr. 32, 1871. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1871. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pri-potoku-uprostred-leta-bezpecny-pristav-kazdeho-detstva-oscar-pletsch-1871/
▐ Zverejnené: 08/07/2026
![Slovenská historická pohľadnica z roku 1900 (Ružomberok), znázorňujúca Slováka a Slovenku v tradičnom ľudovom oblečení, celé doprevádzané bohatými folklórnymi ornamentami. Postavy muža a ženy tu nestoja vo víre chaosu. Ich postavy predstavujú tiché uznanie vzájomného dopĺňania sa. Nevidíme boj o dominanciu, ktorý charakterizuje moderný feminizmus či všelijaké prehnané vyjadrenia silenej, hranej maskulinity, ale vidíme symbiózu. Muž reprezentuje mužnosť: ochranu a stabilitu, žena je symbolom ženskosti: cnosti a vnútornej sily. Je to stelesnenie mravného ideálu, kde láska nie je len emočným výbuchom, ale vedomým rozhodnutím slúžiť druhému a spoločne niečomu väčšiemu, ktoré oboch presahuje. Príklad toho, ako sa „Logos“ – vyššie usporiadanie bytia stelesňuje individuálnymi osudmi jednotlivcov…]( "Mne Slovensko krása je: Tradičná slovenská kultúra – slovenský junák a Slovenka (Pohľadnica z konca 19. storočia)")
Základný popis
Slovenská historická pohľadnica z roku 1900 (Ružomberok), znázorňujúca Slováka a Slovenku v tradičnom ľudovom oblečení, celé doprevádzané bohatými folklórnymi ornamentami. Postavy muža a ženy tu nestoja vo víre chaosu. Ich postavy predstavujú tiché uznanie vzájomného dopĺňania sa. Nevidíme boj o dominanciu, ktorý charakterizuje moderný feminizmus či všelijaké prehnané vyjadrenia silenej, hranej maskulinity, ale vidíme symbiózu. Muž reprezentuje mužnosť: ochranu a stabilitu, žena je symbolom ženskosti: cnosti a vnútornej sily. Je to stelesnenie mravného ideálu, kde láska nie je len emočným výbuchom, ale vedomým rozhodnutím slúžiť druhému a spoločne niečomu väčšiemu, ktoré oboch presahuje. Príklad toho, ako sa „Logos“ – vyššie usporiadanie bytia stelesňuje individuálnymi osudmi jednotlivcov…
« Mne Slovensko krása je: Tradičná slovenská kultúra – slovenský junák a Slovenka (Pohľadnica z konca 19. storočia) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Pohľadnica – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Slovák a Slovenka / pohľadnica. Ružomberok (Rakúsko-Uhorsko) : Karol Salva, 1900. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 07/07/2026
![Autentický záznam ľudového umenia. Slovenská pohľadnica zachytávajúca slovenské dievčatá v tradičných krojov na poliach. Ich bosé nohy sú už len zdokladovaním samotného symbolu, ktorí tieto devuchy reprezentujú: spojenie so samotnou zemou ako princípom našej Matičky, ktorej úroda prináša obživu celým generáciám. Presne takto boli aj tieto ženy prísľubom budúcej „úrody“ v podobe pretrvania rodu a zachovania tradičnej kultúry. Je to melancholický obraz strateného raja, kde muž a žena neboli v permanentnom konflikte o moc, ako sa nám to dnes kadejaké osobnostne narušené osoby snažia nahovoriť, ale žili v komplementárnej harmónii a navzájom si pomáhali, dopĺňali sa.]( "Archetyp pravej ženskosti: Dary matičky Zeme, žnice a krásna slovenská dievčina (Poniky / Okres Banská Bystrica, 1902)")
Základný popis
Autentický záznam ľudového umenia. Slovenská pohľadnica zachytávajúca slovenské dievčatá v tradičných krojov na poliach. Ich bosé nohy sú už len zdokladovaním samotného symbolu, ktorí tieto devuchy reprezentujú: spojenie so samotnou zemou ako princípom našej Matičky, ktorej úroda prináša obživu celým generáciám. Presne takto boli aj tieto ženy prísľubom budúcej „úrody“ v podobe pretrvania rodu a zachovania tradičnej kultúry. Je to melancholický obraz strateného raja, kde muž a žena neboli v permanentnom konflikte o moc, ako sa nám to dnes kadejaké osobnostne narušené osoby snažia nahovoriť, ale žili v komplementárnej harmónii a navzájom si pomáhali, dopĺňali sa.
« Archetyp pravej ženskosti: Dary matičky Zeme, žnice a krásna slovenská dievčina (Poniky / Okres Banská Bystrica, 1902) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Inšpirácia – Pohľadnica – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Leto – Letné prázdniny – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Žnice v Ponikách (Zvolen) / pohľadnica. Turčiansky Sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko) : P. Socháň, 1902. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 01/06/2026
![Moment detskej radosti, dobrodružstva a voľnosti. Historická dokumentárna fotografia z roku 1893 zachytáva malé dievčatko, Jane, ako sa snaží – nebojácne – prepliesť vetvami stromu. Dieťa na strome pripomína archetypálne postavy z rozprávok – odvážneho cestovateľa, ktorý sa nebojí vystúpiť mimo známe chodníky. Odhodlanie čeliť neistote: strach a nadšenie spojené dohromady v jednom okamihu.]( "Malá Jane a lezenie po stromoch: Odvážna expedícia snaživého dobrodruha (1893)")
Základný popis
Moment detskej radosti, dobrodružstva a voľnosti. Historická dokumentárna fotografia z roku 1893 zachytáva malé dievčatko, Jane, ako sa snaží – nebojácne – prepliesť vetvami stromu. Dieťa na strome pripomína archetypálne postavy z rozprávok – odvážneho cestovateľa, ktorý sa nebojí vystúpiť mimo známe chodníky. Odhodlanie čeliť neistote: strach a nadšenie spojené dohromady v jednom okamihu.
« Malá Jane a lezenie po stromoch: Odvážna expedícia snaživého dobrodruha (1893) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Vidiek – Príroda – Inšpirácia – Mravný ideál – Krása – Detstvo – Rodina – Manželstvo – Materstvo – Rodičovstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Pokora – Služba – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: THANET, Octave. An Adventure in Photography (Illustrated from Photographs by the Adventures). New York (USA) : Charles Scribner’s Sons, 1893. 179 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mala-jane-a-lezenie-po-stromoch-odvazna-expedicia-snaziveho-dobrodruha-1893/
▐ Zverejnené: 17/05/2026
![Pochopenie dejín? Snaha pozdvihnúť sa z popola vlastnej minulosti? Jemná kresba zachytáva zdanlivo každodenný život. Na prašnej ceste nemeckej dediny – v období po prvej svetovej vojne – vidíme ženu, ktorá vedie húsky ulicou, symbolizujúc pokus o návrat k pokoju. No nie je to len ticho pokoja, ale zároveň aj rachotivá ozvena prázdnoty. Rok 1919: Európa sa snaží poskladať porozbíjané kosti toho, čo jej ešte ostalo. Snaží sa vrátiť sa do rytmu pôvodného života, ktorý už ale nikdy nebude rovnaký a mnohé generácie sa stanú navždy stratenými.]( "Nemecko po skončení prvej svetovej vojny: Na prechádzke s húskami (Walter Tyndale, 1919)")
Základný popis
Pochopenie dejín? Snaha pozdvihnúť sa z popola vlastnej minulosti? Jemná kresba zachytáva zdanlivo každodenný život. Na prašnej ceste nemeckej dediny – v období po prvej svetovej vojne – vidíme ženu, ktorá vedie húsky ulicou, symbolizujúc pokus o návrat k pokoju. No nie je to len ticho pokoja, ale zároveň aj rachotivá ozvena prázdnoty. Rok 1919: Európa sa snaží poskladať porozbíjané kosti toho, čo jej ešte ostalo. Snaží sa vrátiť sa do rytmu pôvodného života, ktorý už ale nikdy nebude rovnaký a mnohé generácie sa stanú navždy stratenými.
« Nemecko po skončení prvej svetovej vojny: Na prechádzke s húskami (Walter Tyndale, 1919) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – História – Príroda – Vidiek – Folkór – Ľudský život – Národ – Rodoľubstvo – Vojna – Peklo – Smrť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.
ZDROJ: Supplement to The Illustrated London News / July 12, 1919 (Vol. 155). Londýn (Anglicko), 1919.▐ Zverejnené: 16/05/2026
![V pozadí vidíme domy s jednoduchými strechami a ohrady – symbol stability a trvalosti v neustále meniacom sa svete. Je to pohľad na život taký, aký bol… ako si ho pamätáme alebo chceme pamätať. Záblesk autenticity z doby pred industrializáciou, predtým než sa obyvatelia dedín začali postupne vytrácať vo víre moderného sveta.]( "Život na dedine: Tradičný spôsob života ľudí z Valašska / Rumunsko (Nikolay Karazin, 1877)")
Základný popis
V pozadí vidíme domy s jednoduchými strechami a ohrady – symbol stability a trvalosti v neustále meniacom sa svete. Je to pohľad na život taký, aký bol… ako si ho pamätáme alebo chceme pamätať. Záblesk autenticity z doby pred industrializáciou, predtým než sa obyvatelia dedín začali postupne vytrácať vo víre moderného sveta.
« Život na dedine: Tradičný spôsob života ľudí z Valašska / Rumunsko (Nikolay Karazin, 1877) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Folkór – Ľudský život – Mravný ideál – Rodina – Cnosť – Pokora – Služba – Detstvo – Výchova – Národ – Rodoľubstvo – Rakúsko-Uhorsko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 30. júla 1877 [30 іюля 1877 года.] – No. 448 (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 6). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.▐ Zverejnené: 15/05/2026
![]( "„Drótostót“ – Slovenskí drotári / Slovenskí tuláci, vandrovníci, vagabundi (La Hongrie Ancienne et Moderne, 1851)")
Základný popis
Slovenská ľudová kultúra, tradičný odev a život remeselníkov putujúcich po jednotlivých kútoch Rakúsko-Uhorska a Európy. Melancholická krása – krása tých, ktorí nemajú nič, no majú predsa len všetko dôležité. Boli to ľudia „večne strádajúci“, ktorí nepretržite hľadali: v každom dome malý kúsok života, za každým zarobeným grajciarom aspoň jemný náznak úsmevu hostiteľa, ktorému poslúžili, a v každom svojom pohľade na obzor malý kúsok nekonečna.
« „Drótostót“ – Slovenskí drotári / Slovenskí tuláci, vandrovníci, vagabundi (La Hongrie Ancienne et Moderne, 1851) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Folkór – Ľudský život – Cnosť – Pokora – Služba – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Rakúsko-Uhorsko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.
ZDROJ: BOLDENYI, M. J. La Hongrie Ancienne et Moderne. Paríž (Francúzsko) : H. Lebrun. cca. 470 strán.▐ Zverejnené: 13/05/2026
![]( "Keď bývate na samote pri mlyne (Léonard Misonne, 1905)")
Základný popis
O žene pri mlyne. O trpezlivosti a tichej prítomnosti.
« Keď bývate na samote pri mlyne (Léonard Misonne, 1905) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Vidiek – Príroda – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Materstvo – Detstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba
UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: HOLME, Charles (ed.) Art in Photography (With Selected Examples of European and America Work). Londýn, Paríž a New York : Office of „The Studio“, 1905. cca. 300 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ked-byvate-na-samote-pri-mlyne-leonard-misonne-1905/
▐ Zverejnené: 07/05/2026
![]( "Severská mytológia: Odin – boh múdrosti, života a smrti, sprievodca ľudských duší, so svojimi vernými spoločníkmi – Huginn a Muninn, Geri a Freki (1900)")
Základný popis
Odin – nie ako búrlivý bojovník Valhally, ale ako tichá postava, strážca. Sedí tu na svojom tróne. Jeho tvár nesie vrásky času – mapu príbehov roznášaných vetrom do celého sveta. Jeho oči vidia to, čo tie ľudské nikdy nezmôžu: cesty ľudských osudov prepletených priadzou smrti…
« Severská mytológia: Odin – boh múdrosti, života a smrti, sprievodca ľudských duší, so svojimi vernými spoločníkmi – Huginn a Muninn, Geri a Freki (1900) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Rozprávka – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: LITCHFIELD, Mary Elizabeth. The Nine Worlds (Stories from Norse Mythology). Boston (USA) a Londýn (Anglicko) : Ginn & Company, 1900.163 strán.▐ Zverejnené: 06/05/2026
![]( "Zvyky a tradície Srbska: Privolávanie dažďa a Dodola / Perperuna – Pohanský rituál Slovanov z Balkánu (Friedrich August Schlegel)")
Základný popis
Dodola / Perperuna – pomenovania evokujúce silu prírody. Nie sú to len názvy niektorého z božstiev, sú priamou personifikáciou ľudskej túžby po vode v obdobiach sucha, modlitbou za úrodnú zem, nádejou na prežitie komunity. Takéto starodávne rituály neboli iba magické praktiky – boli hlboko zakorenené v každodennom živote ľudí, spojené s ich prácou na poliach, rodinnými tradíciami a strachom z hladu, ktorí neraz končil smrťou niektorého člena rodiny. V dnešnom svete, odtrhnutom od rytmov sezón, ktorý sa čoraz viac presúva za obrazovky mobilných telefónov, do prostredia chladných technológii, nám tento obraz rozpráva príbeh o našej zabudnutej podstate a nemennej závislosti od darov zeme.
« Zvyky a tradície Srbska: Privolávanie dažďa a Dodola / Perperuna – Pohanský rituál Slovanov z Balkánu (Friedrich August Schlegel) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 8. augusta 1892 [8-го августа 1892] (Zväzok 48 [XLVIII.] – No. 1229). 24. ročník [XXIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1892.▐ Zverejnené: 05/05/2026
![]( "Tradičné stavanie mája a tanec okolo neho v Sedmohradsku / Transylvánia (1907)")
Základný popis
Unikátne zdokumentovanie zvykov ľudovej kultúry z obdobia Rakúsko-Uhorska. Odraz mnohých generácií, ktoré krúžili okolo „tohto istého“ stromu. Pripomienka toho, ako naši predkovia žili v nezlomnom súlade s prírodou a niekedy sa s ňou, i takýmto spôsobom, snažili „vyjednávať“.
« Tradičné stavanie mája a tanec okolo neho v Sedmohradsku / Transylvánia (1907) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Jar – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Rakúsko-Uhorsko
UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Nr. 12, 1907. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1907.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/tradicne-stavanie-maja-a-tanec-okolo-neho-v-sedmohradsku-transylvania-1907/
▐ Zverejnené: 26/04/2026
![]( "Tatry a karpatskí pastieri: Keď sa v Londýne písalo o Slovákoch / „Slovack“ (František Bohumír Zvěřina, 1875)")
Základný popis
Z nasledovného obrázka cítiť chladný dotyk vetra a ním nesenú vôňu horských bylín. Karpaty. Karpatský oblúk. Mladí pastieri v Tatrách. Táto ilustrácia zachytáva život a kultúru Slovákov v niekdajšom Rakúsko-Uhorsku. Ide o vzácne zdokumentovanie tradičného spôsobu života v oblastiach karpatských vysočín, ako o ňom na konci 19. storočia informovalo známe londýnske periodikum.
« Tatry a karpatskí pastieri: Keď sa v Londýne písalo o Slovákoch / „Slovack“ (František Bohumír Zvěřina, 1875) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Príroda – Vidiek – Folkór – Ľudský život – Cnosť – Pokora – Služba – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Rakúsko-Uhorsko – Galícia – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni
![]( "Tatry a karpatskí pastieri: Keď sa v Londýne písalo o Slovákoch / „Slovack“ (Illustrated London News, 1875)")
« PASTIERI Z KARPÁT.
Severné provincie Rakúskeho impéria, ktoré sa tiahnu v celkovej dĺžke takmer sedemsto míľ, pretína pohorie Karpaty. Tieto oddeľujú Uhorsko a Transylvániu na juhu od Moravy, Sliezska a Galíciu na severnej strane. Ich centrálnou a najvyššou časťou je Tatranské pohorie… Je to obrovský žulový masív […] a horná časť krajiny má alpský charakter s ľadovcami, snehovými poliami, jazerami a hlbokými priepasťami. Svahy Karpát v nižších polohách pokrývajú husté lesy bukov, borovíc a smrekov, nad ktorými sa týči stena holých alebo machom porastených skál. Teplota, ktorá je vo všeobecnosti nízka, bráni dozrievaniu ovocia a niektorých obilnín; drevo a pastviny však ponúkajú veľa príležitostí na zbohatnutie. V anglickom oficiálnom vydaní správ o Viedenskej výstave z roku 1873, ktorú sme si nedávno všimli, poručík T. H. Anstey, R.E., prekladá a komentuje správy pána Schütza a Dr. Wilhelma o rakúskej výstave dobytka a oviec. Táto druhá skupina zvierat, ktorú na tejto výstave zastupovalo 898 kusov z rakúskych a uhorských provincií, si zaslúžila osobitnú pozornosť. Dozvedáme sa nielen o rôznych plemenách merino, ktorých jemná vlna teraz musí konkurovať tej z Austrálie a iných britských kolónií na druhej strane zemegule, ale reportéri spomínajú aj ovce z rodu „Racka“ z Karpát [„Zackel“, pôvodne pravdepodobne rumunské (valašské) plemeno oviec, pozn.], z ktorých niektoré sú úplne čierne, ako napríklad plemeno „Szekler“ [pravdepodobne plemeno oviec, ktoré chovali Sikulovia („Szekler“) prevažne na území Rumunska, pozn.], a iné majú čierne hlavy a nohy. Sú to odolné plemená, spokojné s riedkym porastom, ale produkujúce baranie mäso vynikajúcej chuti a kučeravá vlna jahniat je veľmi cenená. V týchto karpatských vrchoch sa vo veľkej miere chovajú aj kozy a z ich mlieka sa vyrába dobrý syr; ale poškodzujú lesné porasty. Vidiečania, ktorí sa venujú tejto činnosti, ako je znázornené na kresbe rakúskeho umelca, ktorú sme vyryli, sú zmiešaným nemeckým a slovenským alebo galícijským obyvateľstvom; ale títo malí chlapci, ktorí sa neučia hláskovať, sa zdajú byť vernými pastiermi. »
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha. Ďalej by som rád upozornil, že v úryvku sú viaceré „dobové“ nepresnosti.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, April 10, 1875 (Vol. 66), No. 1861. Londýn (Anglicko), 1875.▐ Zverejnené: 25/04/2026
![]( "Slovanská mytológia: „Leshy“ / „Lesnik“ – Lesný duch (lesoduch), lesný muž (Nikolay Karazin, 1874)")
Základný popis
Tam, kde slnečné lúče len veľmi neochotne prenikajú cez husté koruny vysokých stromov, v týchto tmavých tieňoch a zákutiach lesného kráľovstva žije jeho starostlivý panovník, strážca a verný ochranca, záhadná postava slovanskej mytológie, lesný muž, azda lesný duch – „Leshy“, ktorý dozerá na každého návštevníka týchto posvätných priestorov a dožaduje sa znamenitej úcty k prírode. Ak niekto nekoná podľa tejto zásady, takého „Leshy“ okamžite – a hrozivo – strestá…
« Slovanská mytológia: „Leshy“ / „Lesnik“ – Lesný duch (lesoduch), lesný muž (Nikolay Karazin, 1874) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Rozprávka – Národ – Rodoľubstvo – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Niva [Нива] / No. 10 – 1874. Petrohrad (Ruské cisárstvo) : Adolf Fyodorovich Marx Publishing and Printing Company, 1874.▐ Zverejnené: 25/04/2026
![]( "Waleský folklór: Gwyllion – Legenda o starej žene z hôr, ktorá sa snaží zmiasť pocestných (Thomas Henry Thomas, 1880)")
Základný popis
„Gwyllion“ – viac ako povera predávaná z generácie na generáciu? Alebo len zrkadlenie – projekcia vlastných obáv? Niekde hlboko vo waleských horách sa už po stáročia – vraj – prechádza postava stareny, ktorá sa snaží zmariť ľudské životy…
« Waleský folklór: Gwyllion – Legenda o starej žene z hôr, ktorá sa snaží zmiasť pocestných (Thomas Henry Thomas, 1880) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Rozprávka – Národ – Rodoľubstvo
« „Gwyllion“ sú ženské víly s desivými vlastnosťami, ktoré strašia po opustených cestách vo waleských horách a zvádzajú nočných tulákov. Do istej miery pripomínajú Hekaté [Hecate, pozn.] z gréckej mytológie, ktorá sa vznášala na búrke a bola čarodejnicou hrôzostrašného vzhľadu. Waleské slovo „gwyll“ sa používa v rôznych významoch na označenie tmy, tieňa, súmraku, čarodejnice, víly a škriatka, ale jeho špecifický význam sa vzťahuje práve na tieto horské víly s pochmúrnymi a škodlivými móresmi, na rozdiel od „Ellyllon“ z lesných čistiniek a roklín, ktoré sú zvyčajne dobrotivé. „Gwyllion“ nadobúdajú výraznejšiu individualitu pod inými menami… […] …v prestrojení strašila na hore Llanhyddel v Monmouthshire. Bola to postava chudobnej starej ženy s podlhovastým štvorhranným klobúkom, popolavými šatami, zásterou prehodenou cez plece, s hrncom alebo dreveným krčahom v ruke, s akým si chudobní ľudia zvyknú chodiť po mlieko, vždy idúca pred pocestným a niekedy naň kričiaca… […] Tí, ktorí mali to šťastie naraziť na takéto zjavenie, či už v noci alebo počas hmlistého dňa, tí sa takmer vždy stratili, hoci cestu, po ktorej šli poznali dokonalo. Niekedy začuli jej výkrik… no nikoho navôkol nevideli. Dokonca aj obyvatelia žijúci v blízkosti tejto hory, idúc v noci po uhlie alebo vodu, aj týchto zvykne preľaknúť hlasitý nárek v ich blízkosti, no hneď nato ho počujú odniekiaľ z diaľky, akoby bola [táto dáma] odrazu na opačnej hore, niekde vo farnosti Aberystruth. […] Keď sa ľudia po prvýkrát stratili a uvideli ju pred sebou, zvykli sa k nej ponáhľať a snažili sa ju dobehnúť, domnievajúc sa, že je to žena z mäsa a kostí, ktorá ich môže naviesť na správnu cestu; nikdy ju však nedokázali dobehnúť a ona sa nikdy neotočila; takže ešte nikto nikdy nevidel jej tvár.
(s. 49-50) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SIKES, Wirt. British Goblins – Welsh Folk-lore, Fairy Mythology, Legends and Traditions (with Illustrations by T. H. Thomas). Londýn (Anglicko) : Sampson Low, Marston, Searle & Rivington; 1880. cca. 444 strán.▐ Zverejnené: 24/04/2026
![]( "Na návšteve v kravíne (Paul Meyerheim, 1907)")
Základný popis
Odraz ľudskej duše v jej najčistejšej forme, spätej s rytmom prírody a trpkou krásou náročného každodenného života na gazdovstve. Meyerheimova práca pripomína tradičnú ľudovú múdrosť, akosi čoraz viac zabudnutú, a zachytáva tichú harmóniu medzi človekom a prírodou. Takto sa ocitáme opäť tam, kde pokora nie je povinnosťou, ale skôr neoddeliteľnou súčasťou sŕdc spätých s pôdou, rodnou hrudou a domácimi zvieratami.
« Na návšteve v kravíne (Paul Meyerheim, 1907) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Priateľstvo – Vidiek – Folklór – Ľudský život – Pokora – Služba
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / 12. sept. – No. 55, 1907. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1907Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/na-navsteve-v-kravine-paul-meyerheim-1907/
▐ Zverejnené: 24/04/2026
![]( "Jar (Alfred William Hunt, 1863)")
Základný popis
Okamih detskej nevinnosti a radosti. Deti, ktoré tu vidíme, existencie krehké, no zároveň prekvapivo odolné voči zabudnutiu, snáď vytrhnuté z rozprávky alebo dávneho príbehu. Presnejšie – príbehov o prchavom šťastí každého detstva, z ktorého značná časť sa odohráva v kruhu rodiny a počas stretnutí s blízkymi priateľmi.
« Jar (Alfred William Hunt, 1863) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Detstvo – Rodina – Materstvo – Rodičovstvo – Výchova – Priateľstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, April 25, 1863 (Vol. 42), No. 1200. Londýn (Anglicko), 1863.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/jar-alfred-william-hunt-1863/
▐ Zverejnené: 15/04/2026
![]( "Siatie: Život na gazdovstve / Slovácko – Moravské Slovensko (Josef „Joža“ Uprka, 1922)")
Základný popis
Šero sa plazí po poli a my môžeme vidieť roľníka siať osivo na svojej roli. Ozvena z čias, keď zem bola svedkom mnohých takýchto tichých modlitieb a potu robotou zmorených rúk. S plnou dlaňou zŕn, ktoré hádže k zemi, ako keby do nej chcel vložiť svoje vlastné srdce, niekam hlboko pod povrch, pričom každé zrniečko nesie maličký kúsok jeho dúfania, nádej v budúcu úrodu…
« Siatie: Život na gazdovstve / Slovácko – Moravské Slovensko (Josef „Joža“ Uprka, 1922) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Rodina – Rodičovstvo – Ľudský život – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Národ – Slovania – Slovensko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Graphic Art of Czechoslovakia (Exhibition of Prints from the Private Collection of Henry J. John M. D.) Cleveland (USA) : The Cleveland Museum of Art, 1922. cca. 60 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/siatie-zivot-na-gazdovstve-slovacko-moravske-slovensko-josef-joza-uprka-1922/
▐ Zverejnené: 09/04/2026
![]( "Každá veľká expedícia sa začína dôkladnou prípravou a precíznym nácvikom, niekedy dlhoročným, trvajúcim už od skorej mladosti… (1890)")
Základný popis
Keď sa realita ohýba pod tiažou detskej fantázie, dobrodružstva a „plavby“ do neznáma. Skupinka troch detí – malých kapitánov, hrajúcich sa na brehu rieky. Ich loďka brázdi vlnu za vlnou, a oni pritom chytajú ryby… s pevnou vierou, že jedného dňa… tie skutočné.
« Každá veľká expedícia sa začína dôkladnou prípravou a precíznym nácvikom, niekedy dlhoročným, trvajúcim už od skorej mladosti… (1890) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Detstvo – Priateľstvo – Rodina – Mravný ideál – Krása – Príroda – Vidiek – Materstvo – Rodičovstvo – Výchova – Vzdelanie – Sebarozvoj
UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: CANFIELD, C. W. (ed.) The American Annual of Photography and Photographic Times – Almanac for 1891. New York (USA) : The Scowill & Adams Company, 1890. cca. 600 strán.
