Existencializmus Značka
Stránka 1 z celkom 3 stránok.
Dokopy: 65 článkov.
▐ Zverejnené: 01/11/2026
![Kľúčová myšlienka udávajúca smer pri hľadaní zmyslu. Tolstoj ňou mení smrť z nepriateľa na učiteľa človeka. Smrť tomuto poskytuje nepretržite prítomné zrkadlo o jeho živote, čím ho v každom okamihu núti pýtať sa a hľadať odpovede, pretože raz…]( "Múdry človek hľadá, spoznáva smrť (a pripravuje sa na ňu) po celý život, a tak mu tá neprináša nijaké pochybnosti, nebodaj hrôzu (Tolstoj / My Confession, 1897)")
Základný popis
Kľúčová myšlienka udávajúca smer pri hľadaní zmyslu. Tolstoj ňou mení smrť z nepriateľa na učiteľa človeka. Smrť tomuto poskytuje nepretržite prítomné zrkadlo o jeho živote, čím ho v každom okamihu núti pýtať sa a hľadať odpovede, pretože raz…
« Múdry človek hľadá, spoznáva smrť (a pripravuje sa na ňu) po celý život, a tak mu tá neprináša nijaké pochybnosti, nebodaj hrôzu (Tolstoj / My Confession, 1897) »
ZNAČKY: Pamiatka zosnulých / Dušičky – Všetkých svätých ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Lev Nikolajevič Tolstoj – Kresťanstvo – Psychológia – Filozofia – Existencializmus – Ľudský život – Smrť – Carpe Diem – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Slovania – Rusko
« Múdry človek hľadá smrť celý svoj život,
a tak ho tá vôbec nedesí.(s. 52) » UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. My Confession and The Spirit of Christ’s Teaching. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1897. 242 strán.▐ Zverejnené: 31/10/2026
![Montafonská žena v tradičnom kroji reprezentujúcom podstatu identity jej samotnej, ktorá jej bola predaná predkami a samotná sa stala jej ochrankyňou a zosobnením]( "Strážkyňa kultúry a tradície v kroji na cintoríne: Podstata spomínania a vzdávania úcty voči svojim predkom – Pamiatka zosnulých a pôvodné obyvateľstvo Rakúska (Montafon – Vorarlberg, Rakúsko / 1865)")
Základný popis
Montafonská žena v tradičnom kroji reprezentujúcom podstatu identity jej samotnej, ktorá jej bola predaná predkami a samotná sa stala jej ochrankyňou a zosobnením.
« Strážkyňa kultúry a tradície v kroji na cintoríne: Podstata spomínania a vzdávania úcty voči svojim predkom – Pamiatka zosnulých a pôvodné obyvateľstvo Rakúska (Montafon – Vorarlberg, Rakúsko / 1865) »
ZNAČKY: Pamiatka zosnulých / Dušičky – Všetkých svätých ║ Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ľudský život – Existencializmus – Smrť – Folklór – Feminizmus – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť – Humanizmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 41, 1865. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1865.▐ Zverejnené: 30/10/2026
![Anatómia straty v jej najčistejšej, a zároveň aj najkrutejšej podobe. Nikolaj Grigorievič Bogdanov nám neukazuje dramatické náreky, ani žiaden srdcervúci plač, namiesto toho pre nás pripravil scenériu mrazivého ticha, pocitu absolútnej prázdnoty na dušiach dvoch nevinných ľudských bytosti, súrodencov.]( "Mrazivé ticho a bezodná prázdnota: Pri hrobe svojich rodičov (Nikolaj Grigorievič Bogdanov / 1887)")
Základný popis
Anatómia straty v jej najčistejšej, a zároveň aj najkrutejšej podobe. Nikolaj Grigorievič Bogdanov nám neukazuje dramatické náreky, ani žiaden srdcervúci plač, namiesto toho pre nás pripravil scenériu mrazivého ticha, pocitu absolútnej prázdnoty na dušiach dvoch nevinných ľudských bytosti, súrodencov.
« Mrazivé ticho a bezodná prázdnota: Pri hrobe svojich rodičov (Nikolaj Grigorievič Bogdanov / 1887) »
ZNAČKY: Pamiatka zosnulých / Dušičky – Všetkých svätých ║ Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ortodoxia – Ľudský život – Existencializmus – Carpe Diem – Smrť – Rodina – Rodičovstvo – Materstvo – Detstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 954: 25. apríla 1887 [25-го апрѣля 1887 г.] (Zväzok 37 [XXXVII.] – No. 18). 19. ročník [XIX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1887.▐ Zverejnené: 29/10/2026
![Symbol obetavosti a nesebeckej služby. Žena, ktorá sa neohýba len nad vlastným chorým dieťaťom, ale súčasne nad samotnou podstatou všetkého ľudského života – krehkou, zraniteľnou, ale rovnako tak aj plnou nádeje, prinášajúcou večne sa opakujúci cyklus smrti a znovuzrodenia.]( "„Die Mutter“ – Matka a jej chorý syn: Materská láska a jesenné obdobie (Anton Ebert / 1872)")
Základný popis
Symbol obetavosti a nesebeckej služby. Žena, ktorá sa neohýba len nad vlastným chorým dieťaťom, ale súčasne nad samotnou podstatou všetkého ľudského života – krehkou, zraniteľnou, ale rovnako tak aj plnou nádeje, prinášajúcou večne sa opakujúci cyklus smrti a znovuzrodenia.
« „Die Mutter“ – Matka a jej chorý syn: Materská láska a jesenné obdobie (Anton Ebert / 1872) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Jeseň – Detstvo – Materstvo – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Ľudský život – Existencializmus – Sexuálna výchova – Feminizmus – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 49, 1872. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1872.▐ Zverejnené: 28/10/2026
![Od osamelého záblesku ľudského intelektu až po… Spomienka na časy, kedy ešte mali vzdelaní učenci hrdosť a česť, pracovali do skorého rána v temnotách svojich komnát, aby sa vďaka tomuto osamelému štúdiu, neprestajnému bádaniu dopracovali k novým objavom a – napokon raz – ľuďom priniesli svetlo. Takto nejako vyzeral pôvodný účel všetkého vedeckého záujmu – transformovať intelektuálne úsilie na reálnu starostlivosť o človeka. Línia pokroku je tu úplne zreteľná: od chemických zlúčenín v rôznorodých fľaštičkách… až po napríklad moderné metódy liečby a ich aplikáciu v praktickej starostlivosti o zdravie ľudských bytosti. Práve v tomto prepojení – medzi teoretickým poznaním a jeho zosobnením vo forme pomoci človeku – nachádzame skutočný mravný ideál renesancie, ktorý platí dodnes.]( "Tradičná európska kultúra / Vznešený ideál renesancie – vzdelanec „solitér“ obetujúci sa pre dobro ľudstva: „Heuréka! Našiel som to…,“ a pôvodný zmysel vedeckého bádania, pokroku (Otto Goldmann / 1881)")
Základný popis
Od osamelého záblesku ľudského intelektu až po… Spomienka na časy, kedy ešte mali vzdelaní učenci hrdosť a česť, pracovali do skorého rána v temnotách svojich komnát, aby sa vďaka tomuto osamelému štúdiu, neprestajnému bádaniu dopracovali k novým objavom a – napokon raz – ľuďom priniesli svetlo. Takto nejako vyzeral pôvodný účel všetkého vedeckého záujmu – transformovať intelektuálne úsilie na reálnu starostlivosť o osud človeka. Línia pokroku je tu úplne zreteľná: od chemických zlúčenín v rôznorodých fľaštičkách… až po napríklad moderné metódy liečby a ich aplikáciu v praktickej starostlivosti o zdravie ľudských bytosti. Práve v tomto prepojení – medzi teoretickým poznaním a jeho zosobnením vo forme pomoci človeku – nachádzame skutočný mravný ideál renesancie, ktorý platí dodnes.
« Tradičná európska kultúra / Vznešený ideál renesancie – vzdelanec „solitér“ obetujúci sa pre dobro ľudstva: „Heuréka! Našiel som to…,“ a pôvodný zmysel vedeckého bádania, pokroku (Otto Goldmann / 1881) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Ľudský život – Existencializmus – Etika – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Humanizmus – Sebarozvoj – Vzdelanie
« „Heuréka! – Našiel som to!“ zvoláva práve tichým hlasom starý prírodovedec na dnešnom našom obrázku, pritom spokojne hľadiac na obsah varnej banky, v ktorej sa – po dlhom zohrievaní a zovretí jej obsahu – rôznorodé prvky konečne spojili do novej chemickej zlúčeniny. „Heuréka!“ zašepotá ešte raz a v tejto chvíli sa možno cíti rovnako pyšným a spokojným, ako ten grécky mudrc Archimedes, ktorý toto slovo, ktoré sa stalo historicky známym, vykríkol v radostnom vzrušení dávno pred ním… […] Ruka nášho zamysleného starca stále spočíva na hrubom zväzku, v ktorom boli o povahe látky, ktorú teraz s istotou práve on identifikoval, zaznamenané len akési nejasné domnienky, a rovnako prenikavo a zreteľne ako slnečný lúč, ktorý preniká cez okno a láme sa v tekutine fľaštičky na pestré farby, žiari hrejivý odlesk šlachetnej vnútornej radosti na tvári šťastného učenca, zbrázdenej vráskami životom odrátaného času, akoby chcel povedať: „Tak, v tejto veci som vedu posunul o krok vpred.“
Majster Goldmann s týmto prírodovedcom trafil do čierneho; v tejto verne zachytenej scenérii nám predstavil typ učenca, s ktorým sa dnes zoznamujeme už len prostredníctvom dávnych obrazov – prírodovedca starej školy, ktorý je dnes takmer úplne vymretý.
Áno, v dnešnej dobe už vynálezcovia a objavitelia nepracujú v temných komorách ani v pochmúrnych laboratóriách, ktoré sú zaplnené všelijakými kostrovými zostavami a najrôznejšími živočíchmi starostlivo zakonzervovanými v sklenených nádobách s liehom: Dnes sa pre prírodné vedy stavajú palácové budovy, v ktorých svetlých a priestranných sálach učený profesor, obklopený svojím tímom asistentov a vybavený všetkými vedeckými pomôckami, dokončuje svoju prácu. A národy, ktoré poskytli finančné prostriedky na výstavbu týchto veľkolepých inštitúcií, nemajú dôvod ľutovať túto zmenu. Svedčia o tom pokroky novoveku, nespočetné prírodné sily skrotené v dômyselných zariadeniach, ktoré pracujú pre človeka a tým, že ho čoraz viac zbavujú fyzickej práce, riešia otázku otroctva v najširšom zmysle slova.
…nemali by sme si zásluhy tých prírodovedcov z minulosti o to viac vážiť a ctiť, keďže museli neraz svoje vedecké úsilie a činnosť ukrývať pred zrakom zaostalej a neznášanlivej verejnosti, a ktorí – bez vyhliadky na oslnivý svetský úspech, často prostredníctvom namáhavej práce a obrovského sebazaprenia – položili samotné základy, na ktorých dnes v majestátnej nádhere stojí hrdá stavba moderných prírodných vied?
(s. 635-636) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 38, 1881. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1881.▐ Zverejnené: 23/10/2026
![]( "Tento úryvok porovnáva nádherné, ale „nemé“ vtáky s tými prostými, ktoré hoci sú poväčšine nenápadné, no majú o to krajší prejav, čo do ich spevavých kvalít. Tento úryvok je metaforou na hodnotu človeka, kde vnútorná kvalita osobnosti človeka napokon vždy prevýši vonkajší vzhľad a prvotné očarenie. Práva láska a partnerské šťastie tak napokon vždy pramenia z toho, či si muž a žena dokážu navzájom oceniť a vážiť najmä „vnútorný spev")
Základný popis
Tento úryvok porovnáva nádherné, ale „nemé“ vtáky s tými prostými, ktoré hoci sú poväčšine nenápadné, no majú o to krajší prejav, čo do ich spevavých kvalít. Tento úryvok je metaforou na hodnotu človeka, kde vnútorná kvalita osobnosti človeka napokon vždy prevýši vonkajší vzhľad a prvotné očarenie. Práva láska a partnerské šťastie tak napokon vždy pramenia z toho, či si muž a žena dokážu navzájom oceniť a vážiť najmä „vnútorný spev“ toho druhého – teda jeho charakter, jeho múdrosť, jeho schopnosť milovať a slúžiť si navzájom.
« Inšpirácia prírodou pri výbere životného partnera: Na prvý pohľad nenápadný, a predsa neobyčajný (Beautiful Birds, 1901) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Príroda – Sexuálna výchova – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« …to vám teraz poviem; ale počas celého rozprávania si musíte pamätať, že oni – práve tie nádherné vtáky – nespievajú, zatiaľ čo naše vtáčiky – tie na pohľad nevýrazné – spievajú. Nesmiete si teda o našich vtáčikoch myslieť nič zlé len preto, že ich sfarbenie je nevýrazné či dokonca šedivé – mám na mysli v porovnaní s tými druhými, lebo hoci nemajú nádherné operenie, majú nádherný spev. A možno by vám až tak veľmi nevadilo, keby ste vyrástali nenápadne, ako škovránok alebo slávik (čo by nebolo až tak veľmi, veľmi nenápadné), keby ste vedeli spievať ako škovránok alebo slávik – ako to možno jedného dňa vedieť budete.
(s. 6) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] HUDSON, William Henry. Birds in Town & Village. New York (USA): E. P. Dutton & Company, 1920. 323 strán.
- [2] SELOUS, Edmund. Beautiful Birds. Londýn (Anglicko) : J. M. Dent & Co., 1901. 225 strán.
▐ Zverejnené: 22/10/2026
![Kľúčový verš pre chápanie kresťanskej etiky. Citát zo Svätého písma, konkrétne z Prvého listu Korinťanom 13:13, ktorý definuje tri základné cnosti ľudského života: vieru, nádej a lásku. Text zdôrazňuje, že z týchto troch je práve láska tou najvýznamnejšou…]( "„A tak teraz zostáva viera, nádej, láska – tieto tri; no najväčšia z nich je láska.“ (Prvý list Korinťanom 13:13)“")
Základný popis
Kľúčový verš pre chápanie kresťanskej etiky. Citát zo Svätého písma, konkrétne z Prvého listu Korinťanom 13:13, ktorý definuje tri základné cnosti ľudského života: vieru, nádej a lásku. Text zdôrazňuje, že z týchto troch je práve láska tou najvýznamnejšou…
« „A tak teraz zostáva viera, nádej, láska – tieto tri; no najväčšia z nich je láska.“ (Prvý list Korinťanom 13:13)“ »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Biblia – Psychológia – Sociológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Humanizmus
« 13 | A tak teraz zostáva viera, nádej, láska – tieto tri;
no najväčšia z nich je láska.
(Prvý list Korinťanom 13:13) »ZDROJ: The Illuminated Bible (Containing the Old and New Testaments, Translated Out of the Original Tongues…) New York (USA) : Harper & Brothers, Publishers; 1846. cca. 1330 strán.▐ Zverejnené: 10/10/2026
![Architektúra ľudskej civilizácie. Marcus Tullius Cicero, pravdepodobne najväčší orátor antiky, nás vo svojom diele De Officiis (O povinnostiach) privádza k základu, ktorý je neviditeľný, no neotrasiteľný. Cicero nám tu popisuje a definuje základnú hierarchiu vzájomných väzieb medzi jednotlivými členmi ľudskej spoločnosti, pričom vymedzuje podstatu, na ktorej je táto postavená – manželstvo muža a ženy, rodina. Prehovára k nám o „putách spoločnej krvi“, pričom táto krv nie je len akýsi biologický nosič DNA, stáva sa najmä fyzickým vyjadrením spoločnej histórie a spoločne vyznávaných hodnôt.]( "Prvým putom spoločnosti je manželstvo muža a ženy: Muž a žena – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rod – Národ – Etnikum – Kultúra (Cicero / De Officiis / O povinnostiach)")
Základný popis
Architektúra ľudskej civilizácie. Marcus Tullius Cicero, pravdepodobne najväčší orátor antiky, nás vo svojom diele De Officiis (O povinnostiach) privádza k základu, ktorý je neviditeľný, no neotrasiteľný. Cicero nám tu popisuje a definuje základnú hierarchiu vzájomných väzieb medzi jednotlivými členmi ľudskej spoločnosti, pričom vymedzuje podstatu, na ktorej je táto postavená – manželstvo muža a ženy, rodina. Prehovára k nám o „putách spoločnej krvi“, pričom táto krv nie je len akýsi biologický nosič DNA, stáva sa najmä fyzickým vyjadrením spoločnej histórie a spoločne vyznávaných hodnôt.
« Prvým putom spoločnosti je manželstvo muža a ženy: Muž a žena – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rod – Národ – Etnikum – Kultúra (Cicero / De Officiis / O povinnostiach) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Filozofia – Antika – Sociológia – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« Ľudské spoločenstvo môže zahŕňať širší alebo užší okruh ľudí. Okrem puta, ktoré vyplýva z našej spoločnej ľudskosti, existuje aj užšie spojenectvo tých, ktorí patria k rovnakému národu alebo kmeňu a hovoria rovnakým jazykom. Ide o silné puto jednoty. Medzi občanmi toho istého štátu existuje ešte užší vzťah. Spoluobčania majú veľa spoločného: fórum, svätyne, kolonnády a ulice, zákony a výsady, súdy, volebné právo, spoločenské a priateľské väzby, ako aj mnohé recipročné obchodné vzťahy [vzťahy na podklade ktorých prosperujú všetky zúčastnené strany, pozn.] Ešte užšie sú však väzby medzi príbuznými; predstavujú totiž ľudskú spoločnosť v malom. Keďže všetky živé bytosti sú obdarené reprodukčným inštinktom, prvým putom zjednotenia je vzťah medzi manželom a manželkou, hneď po ňom nasleduje vzťah medzi ich deťmi; potom prichádza rodina ako celok a spoločné hospodárenie. Tu nachádzame zárodok mesta, ak tak môžem povedať, kolísku štátu. Ďalej v poradí nasledujú vzťahy medzi bratmi a sestrami, medzi prvostupňovými bratrancami a sesternicami a ich deťmi, ktorí, stiesnení v jednej domácnosti, vyrážajú zakladať nové osídlia. Manželstvá, v rámci svojich vzťahov, nasledujú [ – vznikajú ďalšie generácie] a rodina sa rozrastá. V tomto rozmnožovaní a jeho následných fázach majú štáty svoj pôvod. Lebo putá spoločnej krvi spájajú ľudí v dobrote a láske. Je veľkolepé: mať spoločnú rodinnú históriu, spoločne vyznávané hodnoty a spoločný hrob. Keď sa však v priateľstve spoja dobrí ľudia s podobným charakterom, práve v tom nachádzame to najušľachtilejšie a najsilnejšie spojenie. Česť, o ktorej tak rád hovorím, nás priťahuje aj u iných a vzbudzuje v nás cit spolupatričnosti voči tým, ktorých charakter zdobí.
(s. 27-28) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: CICERO, Marcus Tullius. De Officiis. Londýn (Anglicko) : Methuen & CO., 1899. cca. 250 strán.▐ Zverejnené: 09/10/2026
![Historický úryvok predstavujúci názor Davida Vasseho o vzájomnom vzťahu mysle a tela znamenal v podstate jeden z priamo cielených úderov do hradieb čisto mechanistického vnímania podstaty ľudského zdravia. Z pohľadu klinickej psychológie vidíme v týchto slovách náznaky teórie moderného pojmu nám známeho ako – psychosomatika. Vasse nevnímal človeka ako stroj, kde sú jednotlivé orgány len jeho ozubenými kolieskami. Videl človeka ako celistvú entitu, kde myseľ je dirigentom a telo je nástrojom. Dnešná moderná medicína, často zahltená sebou – technológiou a technickými vymoženosťami, často stráca práve tento nadhľad. Zabúda, že samotný stav ľudskej mysle je tým základným pilierom, na ktorom stojí samotná odolnosť („nezdolnosť“) ľudskej bytosti. David Vasse nám v roku 1721 poslal posolstvo, ktoré zostáva aktuálne aj dnes: ak chcete liečiť telo, musíte najprv pochopiť myseľ svojho pacienta.]( "Baccalaureus Medicus David Vasse pri obhajobe svojej tézy vyslovuje: „Ergo à Mente Sanitas.“ (Parížska univerzita – Lekárska fakulta / 1721)")
Základný popis
Historický úryvok predstavujúci názor Davida Vasseho o vzájomnom vzťahu mysle a tela znamenal v podstate jeden z priamo cielených úderov do hradieb čisto mechanistického vnímania podstaty ľudského zdravia. Z pohľadu klinickej psychológie vidíme v týchto slovách náznaky teórie moderného pojmu nám známeho ako – psychosomatika. Vasse nevnímal človeka ako stroj, kde sú jednotlivé orgány len jeho ozubenými kolieskami. Videl človeka ako celistvú entitu, kde myseľ je dirigentom a telo je nástrojom. Dnešná moderná medicína, často zahltená sebou – technológiou a technickými vymoženosťami, často stráca práve tento nadhľad. Zabúda, že samotný stav ľudskej mysle je tým základným pilierom, na ktorom stojí samotná odolnosť („nezdolnosť“) ľudskej bytosti. David Vasse nám v roku 1721 poslal posolstvo, ktoré zostáva aktuálne aj dnes: ak chcete liečiť telo, musíte najprv pochopiť myseľ svojho pacienta.
« Baccalaureus Medicus David Vasse pri obhajobe svojej tézy vyslovuje: „Ergo à Mente Sanitas.“ (Parížska univerzita – Lekárska fakulta / 1721) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Psychológia – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Spoločenská zodpovednosť – Humanizmus – Školstvo – Výchova – Vzdelanie
V roku 1721 sa na lekársku fakultu Parížskej univerzity, keď dohľad vykonával samotný dekan tejto inštitúcie Hyacinthe Théodore Baron, dostavil aj David Vasse a súčasťou jeho tézy boli i tieto slová: „Zdravie […] závisí od mysle rovnako ako od tela… A teda zdravie je [aj] od mysle [človeka] závislé.“
ORIENTAČNÝ PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: VASSE, David. An à Mente Sanitas? (Quæstio Medica, Quodlibetariis Disputationibus Mane Discutienda In Scholis Medicorum. Die Jovis 16. Januarii 1721. M. Ludovico-Simone Emmerez / Doctore Medico, Præside). Paríž (Francúzsko) : J. Quillau, Univer. & Facult. Medicinae Typographi, 1731. cca. 4 strány. Digitalizovali: Bibliothèque interuniversitaire de santé (Paris).▐ Zverejnené: 06/10/2026
![Richard von Krafft-Ebing nepísal len o sexuálnych odchýlkach. Vo svojej medicínskej štúdii sa pokúsil prezentovať odpoveď na otázku, ktorá sa nachádza hlboko v duši každého z nás: „Čo je to v skutočnosti tá láska?“ Odpoveď, ktorú nachádzame v Psychopathia Sexualis, nie je nijaká romantická ilúzia. Je to klinická, ale zároveň hlboko mravná diagnóza. Skutočná láska, píše, stojí na uznaní kvalít druhého človeka. Nie toho, čo nám dá, ale toho, kým je. Toto je kľúčový rozdiel medzi dospelou láskou a detským egoizmom. Detská láska sa pýta: „Čo pre mňa urobíš? Aký osoh pre mňa máš?“ Dospelá, cnosťou riadená láska sa pýta: „Kto naozaj si? Patríme nerozdeliteľne k sebe a dokážeme spoločne…“]( "Pravá láska si pýta cnosť a charakter, ničoho sa nebojí, nemá nič spoločne s infantilným spolužitím dvoch osôb, ktoré sa navzájom (vy)užívajú, kde sú si jeden druhému (kompenzujúcim a aktuálne užitočným) „prostriedkom u(spo)kojenia potrieb“ – majetkových, mocenských, statusových alebo sexuálnych (Richard von Krafft-Ebing / Psychopathia Sexualis, 1893)")
Základný popis
Richard von Krafft-Ebing nepísal len o sexuálnych odchýlkach. Vo svojej medicínskej štúdii sa pokúsil prezentovať odpoveď na otázku, ktorá sa nachádza hlboko v duši každého z nás: „Čo je to v skutočnosti tá láska?“ Odpoveď, ktorú nachádzame v Psychopathia Sexualis, nie je nijaká romantická ilúzia. Je to klinická, ale zároveň hlboko mravná diagnóza. Skutočná láska, píše, stojí na uznaní kvalít druhého človeka. Nie toho, čo nám dá, ale toho, kým je. Toto je kľúčový rozdiel medzi dospelou láskou a detským egoizmom. Detská láska sa pýta: „Čo pre mňa urobíš? Aký osoh pre mňa máš?“ Dospelá, cnosťou riadená láska sa pýta: „Kto naozaj si? Patríme nerozdeliteľne k sebe a dokážeme spoločne…“
« Pravá láska si pýta cnosť a charakter, ničoho sa nebojí, nemá nič spoločne s infantilným spolužitím dvoch osôb, ktoré sa navzájom (vy)užívajú, kde sú si jeden druhému (kompenzujúcim a aktuálne užitočným) „prostriedkom u(spo)kojenia potrieb“ – majetkových, mocenských, statusových alebo sexuálnych (Richard von Krafft-Ebing / Psychopathia Sexualis, 1893) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Potrat – Nihilizmus – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť – Výmena obyvateľstva
« Iba láska, ktorá spočíva na uznaní spoločenských kvalít milovanej osoby, iba láska, ktorá je ochotná nielen vychutnávať si súčasné radosti, ale aj znášať utrpenie pre milovaný objekt a obetovať všetko, je PRAVOU láskou. Láska silnej osobnosti sa nezľakne žiadnych ťažkostí ani nebezpečenstiev, aby získala a udržala si svoj objekt.(s. 11) » POZNÁMKA:
Len by som rád upozornil, že je veľký rozdiel, s významnými osobnými a životnými dôsledkami, ako si jedinec vysvetľuje pojem „spoločenské kvality“. Pre niekoho, a percentuálne zastúpenie tohto druhu osôb v spoločnosti je minimálne, budú „spoločenské kvality“ predstavovať nejaké tie charakterové rysy a cnosti, ktoré sa prejavujú v spoločnosti pri zastávaní a stelesňovaní istého rámca vznešených hodnôt. Pre drvivú väčšinu osôb potom bude termín „spoločenské kvality“ predstavovať mieru „solídnosti“ dotyčného OBJEKTU, oceňované spoločnosťou a najmä konkrétnym jedincom, ktorá sa prejavuje v istých špecifických kvalitách majúcich význam predovšetkým z hľadiska „sprostredkovania“ požadovaného.PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: KRAFFT-EBING, Richard von. Psychopathia Sexualis (With Especial Reference to Contrary Sexual Instinct – A Medico-legal Study). Philadelphia (USA) + Londýn (Anglicko) : The F. A. Davis Co., Publishers; 1893. 436 strán.▐ Zverejnené: 05/10/2026
![O súboji, ktorý sa odohráva v každom z nás, keď na jeho podklade dochádza k vymedzeniu toho, čo ovládne dušu človeka. V Ústave (Štát) od Platóna nenachádzame len politickú teóriu ideálneho štátu, ale taktiež zrkadlo ľudskej psychiky. Sófrosyné, teda umiernenosť, nie je potlačenie. Nie je to asketické utlmovanie života, z ľudskej prirodzenosti povstávajúcich životných energii. Je to, ako píše Platón, „súlad“. Je to moment, kedy sa silná, žiadostivá zložka duše dobrovoľne podriadi autorite rozumu. Nie preto, že by bola slabá, ale preto, že pochopila, že jej nadvláda by znamenala chaos a deštrukciu. Ak by sa žiadostivosť stala kráľom, stala by sa tyranom, ktorý ničí všetko, čo je krásne a pravdivé, odvrátila by človeka od súladu všetkých zložiek ľudskej existencie…]( "Platón, sebaovládanie a sófrosyné (umiernenosť): Skutočne odvážnym je ten, kto vystavený okolitému „svetskému“ – bolestiam či radostiam – je charakterovo natoľko pevný, že vždy dokáže urobiť morálne správne rozhodnutie a volí si život v pravde a harmónii s prirodzenosťou (The Republic of Plato / Štát / Ústava)")
Základný popis
O súboji, ktorý sa odohráva v každom z nás, keď na jeho podklade dochádza k vymedzeniu toho, čo ovládne dušu človeka. V Ústave (Štát) od Platóna nenachádzame len politickú teóriu ideálneho štátu, ale taktiež zrkadlo ľudskej psychiky. Sófrosyné, teda umiernenosť, nie je potlačenie. Nie je to asketické utlmovanie života, z ľudskej prirodzenosti povstávajúcich životných energii. Je to, ako píše Platón, „súlad“. Je to moment, kedy sa silná, žiadostivá zložka duše dobrovoľne podriadi autorite rozumu. Nie preto, že by bola slabá, ale preto, že pochopila, že jej nadvláda by znamenala chaos a deštrukciu. Ak by sa žiadostivosť stala kráľom, stala by sa tyranom, ktorý ničí všetko, čo je krásne a pravdivé, odvrátila by človeka od súladu všetkých zložiek ľudskej existencie…
« Platón, sebaovládanie a sófrosyné (umiernenosť): Skutočne odvážnym je ten, kto vystavený okolitému „svetskému“ – bolestiam či radostiam – je charakterovo natoľko pevný, že vždy dokáže urobiť morálne správne rozhodnutie a volí si život v pravde a harmónii s prirodzenosťou (The Republic of Plato / Štát / Ústava) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Antika – Filozofia – Etika – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Čistota – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Pokora – Obrátenie – Znovuzrodenie – Ľudský život – Existencializmus
« …keď budú takto vyškolení, keď si skutočne osvoja svoje úlohy a získajú ozajstné vzdelanie, budú mať pod kontrolou žiadostivý princíp, ktorý v každom človeku tvorí najväčšiu časť duše a je od prírody najnenásytnejší. A budú ho pozorne strážiť, aby sa neoddával takzvaným telesným rozkošiam do tej miery, než by zmohutnel a posilnil, a následne odmietol plniť svoju vlastnú úlohu, ba dokonca by túžil po absolútnej nadvláde nad vrstvami, ktoré podľa [druhu] svojej podstaty nemá právo spravovať, čím by zásadným spôsobom narušil život
všetkých. » « Určite tak urobia. »
« A neboli by práve tieto dva princípy najvhodnejšie na ochranu celej duše a tela pred vonkajšími nepriateľmi; jeden poskytuje rady a druhý vedie boje v poslušnosti voči vládnucej moci, ktorej zámery napĺňa svojou
statočnosťou. » « Pravdivo. »
« Podobne, myslím si, nazývame človeka odvážnym na základe tej odvážnej zložky jeho povahy, keď – aj napriek bolesti a radosti – pevne zachováva príkazy rozumu o tom, čoho sa treba báť, a čoho
nie. » « Áno, a
právom. » « A nazývame ho múdrym na základe tej malej časti, ktorá v ňom vládne a vydáva tieto pokyny, a ktorá zase sama v sebe obsahuje skutočné poznanie toho, čo je prospešné pre celé spoločenstvo zložené z týchto troch princípov, ako aj pre každú jeho
súčasť. » « Presne tak. »
« A opäť, či nenazývame človeka umierneným vďaka priateľstvu a súladu tých istých princípov, to znamená, keď sa tie dve riadené, zhodujú s tým vládnucim v tom, že považujú rozumovú zložku za právoplatného vládcu, a nekladú odpor jej
autorite? » « Určite, – odpovedal; – umiernenosť nie je ničím iným než toto, či už sa jedná o štát alebo
o jednotlivca. » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: PLATÓN (aka Plato). The Republic of Plato. Londýn (Anglicko) : Macmillan and Co. Limited + New York (USA) : The Macmillan Company, 1907. 374 strán.▐ Zverejnené: 03/10/2026
![Dobová atmosféra bavorskej sklárne pri jazere Schliersee. Priestor, kde sa stretáva stará, ručná remeselná tradícia s novou, drsnou realitou prichádzajúcej industrializácie. Vzduch je tu hustý, presiaknutý dymom a ohriaty sálajúcim teplom, ktoré sa šíri od pecí. Robotníci, ich tváre zvraštené úsilím, s rukami opálenými a v pohyboch obratnými, držia tyče, na ktorých visí roztavená hmota, ktorú je potrebné ovládnuť, kým nestuhne.]( "Za starých čias v sklárni pri jazere Schliersee – Bavorské Alpy (Alois Eckardt / 1892)")
Základný popis
Dobová atmosféra bavorskej sklárne pri jazere Schliersee. Priestor, kde sa stretáva stará, ručná remeselná tradícia s novou, drsnou realitou prichádzajúcej industrializácie. Vzduch je tu hustý, presiaknutý dymom a ohriaty sálajúcim teplom, ktoré sa šíri od pecí. Robotníci, ich tváre zvraštené úsilím, s rukami opálenými a v pohyboch obratnými, držia tyče, na ktorých visí roztavená hmota, ktorú je potrebné ovládnuť, kým nestuhne.
« Za starých čias v sklárni pri jazere Schliersee – Bavorské Alpy (Alois Eckardt / 1892) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Rodina – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Halbheft 21, 1892. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1892.▐ Zverejnené: 30/09/2026
![„Je môj život viac než len biologický proces, ktorý jedného dňa začal a raz aj skončí?“ Hľadanie zmyslu života v kontexte nevyhnutnosti, ktorou je – smrť. Hľadanie prepojení medzi každodenným konaním človeka a „večným“. O hľadaní zmyslu v činoch, ktoré sú zmysluplné, večne hodnotné – trvalými hodnotami, hodnotami priamo ľudskými…]( "Konečnosť ľudského bytia: Ako Tolstoj zosumarizoval všetky podstatné otázky existencializmu (My Confession / 1897)")
Základný popis
„Je môj život viac než len biologický proces, ktorý jedného dňa začal a raz aj skončí?“ Hľadanie zmyslu života v kontexte nevyhnutnosti, ktorou je – smrť. Hľadanie prepojení medzi každodenným konaním človeka a „večným“. O hľadaní zmyslu v činoch, ktoré sú zmysluplné, večne hodnotné – trvalými hodnotami, hodnotami priamo ľudskými…
« Konečnosť ľudského bytia: Ako Tolstoj zosumarizoval všetky podstatné otázky existencializmu (My Confession / 1897) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Lev Nikolajevič Tolstoj – Klasická literatúra – Slovania – Rusko – Psychológia – Filozofia – Existencializmus – Smrť – Ľudský život – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Muž a žena – Láska – Sexuálna výchova – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Staroba – Národ – Rodoľubstvo
« …najdôležitejšia zo všetkých otázok, tá, ktorá znie v srdci každého človeka od raného detstva až po najmúdrejšiu starobu; otázka, bez ktorej, ako som sám okúsil, sa život stal nemožným.Tá otázka znela takto: „Aký bude výsledok toho, čo robím teraz, a čo môžem urobiť zajtra? Čo bude hlavnou témou môjho života?“ [Alebo výzvou, nosnou záležitosťou, pozn.] Inak povedané, môže znieť aj: „Prečo by som mal vôbec žiť? Prečo by som si mal niečo želať? Prečo by som mal niečo robiť?“ Opätovne, vyjadrené inými slovami: „Má môj život nejaký zmysel, ktorý by mohol prekonať nevyhnutnú smrť, ktorá ma čaká?“
(s. 38) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. My Confession and The Spirit of Christ’s Teaching. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1897. 242 strán.▐ Zverejnené: 29/09/2026
![Pokojná vidiecka krajina s potôčikom, mostom a stádom oviec v zlatistých farbách opadaného lístia. Posledný nádych pred prichádzajúcim nevídaným rozmachom industrializácie. Jesenné lístie neznamená zánik, reprezentuje symbol uvoľnenia „prekonaného“ – stromy sa zbavujú toho, čo im už neslúži, aby mohli prezimovať „v sile svojich koreňov“.]( "Opadávanie už neslúžiaceho: Jesenná scenéria niekde na vidieku (Theodor Christoph Schüz)")
Základný popis
Pokojná vidiecka krajina s potôčikom, mostom a stádom oviec v zlatistých farbách opadaného lístia. Posledný nádych pred prichádzajúcim nevídaným rozmachom industrializácie. Jesenné lístie neznamená zánik, reprezentuje symbol uvoľnenia „prekonaného“ – stromy sa zbavujú toho, čo im už neslúži, aby mohli prezimovať „v sile svojich koreňov“.
« Opadávanie už neslúžiaceho: Jesenná scenéria niekde na vidieku (Theodor Christoph Schüz) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jeseň – Vidiek – Príroda – Folklór – Farebná harmónia – Ľudský život – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Nr. 36, 1927. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1927.▐ Zverejnené: 28/09/2026
![Keď každé jablko je dôkazom toho, že život je možný, že zem ešte ľudstvu predsa len „dáva“. A to dieťa? Azdaže väzba medzi človekom a prírodou ešte pretrváva…]( "Jesenná úroda pod jabloňami a dievčatko v záhrade (Julie Wolfthorn / 1927)")
Základný popis
Keď každé jablko je dôkazom toho, že život je možný, že zem ešte ľudstvu predsa len „dáva“. A to dieťa? Azdaže väzba medzi človekom a prírodou ešte pretrváva…
« Jesenná úroda pod jabloňami a dievčatko v záhrade (Julie Wolfthorn / 1927) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jeseň – Vidiek – Príroda – Folklór – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Feminizmus – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Detstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Nr. 36, 8. September 1927. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1927.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/jesenna-uroda-pod-jablonami-a-dievcatko-v-zahrade-julie-wolfthorn-1927/
▐ Zverejnené: 27/09/2026
![Zem? Matička, ktorá človeku obživu dáva. Takto nevyzerá elegancia zhýčkaných kozmopolitných trkvasov z liberálnych kaviarní, ktorí si myslia, že mlieko dáva regál supermarketu. Takto vyzerá život v harmónii s prírodou, a teda večnou prirodzenosťou sveta. Takto vyzerá minulosť, prítomnosť a budúctnosť tvora, ktorý sám z prírody vyšiel, no a i tak s ňou navždy ostane spätý. Práca je ťažká, čas je krátky, a zber musí byť dokončený, kým nepríde zima. Ale na statku je vždy veselo, pretože statok je takmer srdcom rodiny. Miestom, kde sa rodia deti, starejší odpočívajú, ale najmä miesto, kde sa zachovávajú tradície a uctieva dedičstvo svojich predkov.]( "Plody zeme: Jeseň na vidieku a starý pán – gazda (Gertrude Käsebier, 1910)")
Základný popis
Zem? Matička, ktorá človeku obživu dáva. Takto nevyzerá elegancia zhýčkaných kozmopolitných trkvasov z liberálnych kaviarní, ktorí si myslia, že mlieko dáva regál supermarketu. Takto vyzerá život v harmónii s prírodou, a teda večnou prirodzenosťou sveta. Takto vyzerá minulosť, prítomnosť a budúctnosť tvora, ktorý sám z prírody vyšiel, no a i tak s ňou navždy ostane spätý. Práca je ťažká, čas je krátky, a zber musí byť dokončený, kým nepríde zima. Ale na statku je vždy veselo, pretože statok je takmer srdcom rodiny. Miestom, kde sa rodia deti, starejší odpočívajú, ale najmä miesto, kde sa zachovávajú tradície a uctieva dedičstvo svojich predkov.
« Plody zeme: Jeseň na vidieku a starý pán – gazda (Gertrude Käsebier, 1910) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Jeseň – Vidiek – Príroda – Folklór – Staroba – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Rodina – Spoločenská zodpovednosť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: American Photography / August 1910. Boston (USA), 1910.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/plody-zeme-jesen-na-vidieku-a-stary-pan-gazda-gertrude-kasebier-1910/
▐ Zverejnené: 26/09/2026
![Starý manželský pár, červené lístky viniča, ktoré postupne opadávajú, deň za dňom nezadržateľne chladnejší a za nimi? Na neďalekej lúke hrajúce sa miestne deti, užívajú si posledné lúče jesenného slnka, ktoré pomaličky zapadá. I takto môže vyzerať symbolické vyobrazenie nepretržitého kolobehu života. Rolloff tento nemenný zákon prírody neukazuje ako nejakú tragédiu. Ukazuje ju v polohe múdrosti, dôstojnosti a krásy ľudskej cnosti, ako – spokojné starnutie, počujúc smiech detí za dedinou a vediac, že sa za vami ozýva… ostáva vaše potomstvo.]( "Starček so starenkou počas jesene, jesene života a miestne deti hrajúce sa na lúke za dedinou (Otto Roloff, 1928)")
Základný popis
Starý manželský pár, červené lístky viniča, ktoré postupne opadávajú, deň za dňom nezadržateľne chladnejší a za nimi? Na neďalekej lúke hrajúce sa miestne deti, užívajú si posledné lúče jesenného slnka, ktoré pomaličky zapadá. I takto môže vyzerať symbolické vyobrazenie nepretržitého kolobehu života. Rolloff tento nemenný zákon prírody neukazuje ako nejakú tragédiu. Ukazuje ju v polohe múdrosti, dôstojnosti a krásy ľudskej cnosti, ako – spokojné starnutie, počujúc smiech detí za dedinou a vediac, že sa za vami ozýva… ostáva vaše potomstvo.
« Starček so starenkou počas jesene, jesene života a miestne deti hrajúce sa na lúke za dedinou (Otto Roloff, 1928) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jeseň – Vidiek – Príroda – Staroba – Ľudský život – Existencializmus – Smrť – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Sexuálna výchova – Feminizmus – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Detstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Nr. 43, 25. Oktober 1928. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1928.▐ Zverejnené: 25/09/2026
![Osamelá postava dievčaťa na rozľahlých pastvinách a ticho, v ktorom je počuť, ako sa duša človeka pozdvihuje a rodí niečo, čo myslitelia zvyknú označovať termínom – duchovnosť. Dievča, pevne zakorenená v zemi, kráčajúca po svojej rodnej hrude, ale svojimi myšlienkami – variže – čoraz viac tiahne k nebesiam… Voľaká dievčina na lúke s niekoľkými ovcami? Nie, omnoho viac. Takto vyzerá strážkyňa hodnôt, ktoré sa nedajú „kúpiť“ – nekonzumujú sa, človek ich žije, neskôr ďalej odovzdáva a po celý čas stráži, pretože sú vyjadrením jeho prirodzenosti naviazanej na nemenný poriadok sveta.]( "Mladá pastierka stáda (Jean-François Millet)")
Základný popis
Osamelá postava dievčaťa na rozľahlých pastvinách a ticho, v ktorom je počuť, ako sa duša človeka pozdvihuje a rodí niečo, čo myslitelia zvyknú označovať termínom – duchovnosť. Dievča, pevne zakorenená v zemi, kráčajúca po svojej rodnej hrude, ale svojimi myšlienkami – variže – čoraz viac tiahne k nebesiam… Voľaká dievčina na lúke s niekoľkými ovcami? Nie, omnoho viac. Takto vyzerá strážkyňa hodnôt, ktoré sa nedajú „kúpiť“ – nekonzumujú sa, človek ich žije, neskôr ďalej odovzdáva a po celý čas stráži, pretože sú vyjadrením jeho prirodzenosti naviazanej na nemenný poriadok sveta.
« Mladá pastierka stáda (Jean-François Millet) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jeseň – Príroda – Vidiek – Folklór – Detstvo – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Obrázková revue – Illustrovaný časopis pro zábavu a poučení / No. 3-9, 1901-1902. 3. ročník. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : V. Kotrba, 1901-1902. Digitalizovali: Národní knihovna České republiky.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mlada-pastierka-stada-jean-francois-millet/
▐ Zverejnené: 23/09/2026
![Zostávajúce kvety v popredí – či už sú to posledné slnečnice leta – sú tu ako tí posledný pamätníci nedávnej minulosti, s ktorými sa lastovičky prišli rozlúčiť. Ibaže táto rozlúčka prebehla bez sĺz, kriku a nárekov. Nebude to dlho trvať a zúčastnení aktéri sa predsa znova radostne zvítajú… Niektorí.]( "Migrácia vtáctva: Lastovičky na svojej dlhej ceste (Kannenberg / 1928)")
Základný popis
Zostávajúce kvety v popredí – či už sú to posledné slnečnice leta – sú tu ako tí posledný pamätníci nedávnej minulosti, s ktorými sa lastovičky prišli rozlúčiť. Ibaže táto rozlúčka prebehla bez sĺz, kriku a nárekov. Nebude to dlho trvať a zúčastnení aktéri sa predsa znova radostne zvítajú… Niektorí.
« Migrácia vtáctva: Lastovičky na svojej dlhej ceste (Kannenberg / 1928) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jeseň – Príroda – Vidiek – Folklór – Krása – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Nr. 1, 5. Januar 1928. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1928.▐ Zverejnené: 22/09/2026
![Posledné okamihy pred dlhou cestou. Scéna zachytávajúca atmosféru príchodu jesene a migrácie vtáctva. Aj samotné ľudstvo má v sebe niečo z druhu lastovičieho. Mnohí ľudia nejako pričasto zabúdajú, že za každým dnešným moderným úspechom, všetkým tým technickým pokrokom a zvyšovaním kvality a efektivity, leží veľká obetavosť tých, ktorí šli a kráčali pred nami, ktorí skúšali hranice poznania, ktorí odchádzali, aby sa mohli jedného dňa opätovne vrátiť…]( "Pred cestou na juh: Keď sa lastovičky pripravujú na odchod (Georg Friederich / September 1928)")
Základný popis
Posledné okamihy pred dlhou cestou. Scéna zachytávajúca atmosféru príchodu jesene a migrácie vtáctva. Aj samotné ľudstvo má v sebe niečo z druhu lastovičieho. Mnohí ľudia nejako pričasto zabúdajú, že za každým dnešným moderným úspechom, všetkým tým technickým pokrokom a zvyšovaním kvality a efektivity, leží veľká obetavosť tých, ktorí šli a kráčali pred nami, ktorí skúšali hranice poznania, ktorí odchádzali, aby sa mohli jedného dňa opätovne vrátiť…
« Pred cestou na juh: Keď sa lastovičky pripravujú na odchod (Georg Friederich / September 1928) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jeseň – Príroda – Vidiek – Folklór – Krása – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Nr. 36, 6. September 1928. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1928.▐ Zverejnené: 19/09/2026
![Ilustrácia Hermanna Vogela zobrazujúca starú matku rozprávajúcu príbehy svojim vnúčatám v prírodnom prostredí. Obraz symbolizuje tradičné hodnoty, rodinnú súdržnosť a prenos múdrosti medzi generáciami v duchu ľudového folklóru. V ére, keď sú tradičné hodnoty sú často spochybňované, nám práve tento obrázok pripomína skutočnú podstatu významu tvorby a existencie „rodinného prostredia“. Stará mať reprezentuje stabilitu. Jej príbehy nie sú len zábavkou. Sú to najmä jednotlivé dieliky celkového morálneho kompasu, ktorý tieto deti postupne spoznávajú, čím sa učia, čo je dobré a zlé, krásne a ohyzdné. Dieťa počúvaním príbehov svojej starej matere postupne zisťuje, že patrí do niečoho väčšieho než len do ono samotné. Vytvára sa tak jeho identita naviazaná na jeho predkov, rodinu, rod… kultúry, zvykov a tradície, čoho nositeľom sa jedného dňa samotné stane.]( "Príbehy a poučenia starenky: Stará mať – strážkyňa tradície, koreňov – a jej rozprávkové kráľovstvo (Hermann Vogel / 1889)")
Základný popis
Ilustrácia Hermanna Vogela zobrazujúca starú matku rozprávajúcu príbehy svojim vnúčatám v prírodnom prostredí. Obraz symbolizuje tradičné hodnoty, rodinnú súdržnosť a prenos múdrosti medzi generáciami v duchu ľudového folklóru. V ére, keď sú tradičné hodnoty sú často spochybňované, nám práve tento obrázok pripomína skutočnú podstatu významu tvorby a existencie „rodinného prostredia“. Stará mať reprezentuje stabilitu. Jej príbehy nie sú len zábavkou. Sú to najmä jednotlivé dieliky celkového morálneho kompasu, ktorý tieto deti postupne spoznávajú, čím sa učia, čo je dobré a zlé, krásne a ohyzdné. Dieťa počúvaním príbehov svojej starej matere postupne zisťuje, že patrí do niečoho väčšieho než len do ono samotné. Vytvára sa tak jeho identita naviazaná na jeho predkov, rodinu, rod… kultúry, zvykov a tradície, čoho nositeľom sa jedného dňa samotné stane.
« Príbehy a poučenia starenky: Stará mať – strážkyňa tradície, koreňov – a jej rozprávkové kráľovstvo (Hermann Vogel / 1889) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Vidiek – Príroda – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Staroba – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Halbheft 17, 1889. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1889.▐ Zverejnené: 14/09/2026
![Samo Chalupka a jeho hlboká nádej a viera v obrodu slovenského národa po ťažkých časoch. Nech sa len svet navôkol mení, Slovák musí zostať verný sebe samému – svojej cti, svojej práci, svojej rodine, svojmu rodu a národu.]( "Hore sa! Bude ešte Slovák, čím býval: „Dobrú noc, Slováci! Váš deň už zapadol! A keď aj zapadol… v nový kvet vykvitne!“ (Samo Chalupka / 1883)")
Základný popis
Samo Chalupka a jeho hlboká nádej a viera v obrodu slovenského národa po ťažkých časoch. Nech sa len svet navôkol mení, Slovák musí zostať verný sebe samému – svojej cti, svojej práci, svojej rodine, svojmu rodu a národu.
« Hore sa! Bude ešte Slovák, čím býval: „Dobrú noc, Slováci! Váš deň už zapadol! A keď aj zapadol… v nový kvet vykvitne!“ (Samo Chalupka / 1883) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Folklór – Kresťanstvo – Slovensko – Slovania – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Muž a žena – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« „Dobrú noc, Slováci! Váš deň už zapadol!
A keď ai zapadol, veď on zase svitně
ten náš slovenský kraj v nový kvet vykvitně.
Hore sä Slováci! Hore sä a Boh dá:
bude Slovák ešte čím býval mohdá.“
(s. 251) »ZDROJ: Květy – List pro zábavu a poučení s časovými rozhledy (Sešit srpnový). 5. ročník. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Vladimír Čech, 1883.▐ Zverejnené: 13/09/2026
![Báseň o strážcoch, ktorí vidia, čo sa deje: „Krivda za stôl sadla, pravda u dvier žobre.“ Takto vyzerá diagnostika nielen minulosti, ale akejkoľvek doby, keď sa zlo ujíma moci nad národom. Kľúčová otázka básne celej znie: „…hoj, kdože zastane, národ náš, za teba?“ No ktože? Báseň si pre odpoveď prečítať treba.]( "Hlas Tatry / Samo Chalupka – Kráľohoľská: Abože mi zahyň, abo buď slobodný! (Veniec národných piesní slovenských / 1862)")
Základný popis
Báseň o strážcoch, ktorí vidia, čo sa deje: „Krivda za stôl sadla, pravda u dvier žobre.“ Takto vyzerá diagnostika nielen minulosti, ale akejkoľvek doby, keď sa zlo ujíma moci nad národom. Kľúčová otázka básne celej znie: „…hoj, kdože zastane, národ náš, za teba?“ No ktože? Báseň si pre odpoveď prečítať treba.
« Hlas Tatry / Samo Chalupka – Kráľohoľská: Abože mi zahyň, abo buď slobodný! (Veniec národných piesní slovenských / 1862) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Príroda – Vidiek – Folklór – Kresťanstvo – Slovensko – Slovania – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Muž a žena – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« Samo Chalupka:
KRÁĽOHOĽSKÁ.
Na Kráľovej holi
jasná vatra svieti;
okolo tej vatry
dvanásť hôrnych detí.Hoj, švarná to junač,
ako jeden všetci:
valaška im v pästi,
karabín na pleci;v opasku širokom
pekných pár pištolí:
také deti rastú
na Kráľovej holi. —Nad Kráľovou hol’ou
čierne mraky staly,
ten náš milý národ
v ťažkom nám je žiali.V tom našom národe
zle to tam, nedobre:
krivda za stôl sadla,
pravda u dvier žobre. —Do Kráľovej holi
bijú hromy s neba:
hoj, kdože zastane,
národ náš, za teba?A kdože by zastal?
Nik, iba Boh a my:
Boh do krivdy hromom,
a junák guľami. —Pod Kráľovou hoľou
jasné šíky stoja:
Kráľ volá: do zbroje!
Ty rodinko moja!Do zbroje! Kdo si syn
svojho rodu hodný:
abože mi zahyň,
abo buď svobodný.(s. 24-26) »
ZDROJ: FRÝDECKÝ, František. Hlas Tatry – Anthologie z básníků slovenských od Jána Hollého po dobu nejnovější. Praha (Česko-Slovensko) : F. Topič, 1918. cca. 127 strán.▐ Zverejnené: 12/09/2026
![Mnohí dnešní ľudia sa hanbia za minulosť spojenú s ich pôvodom, za „chudobu“ sprevádzajúcu „tvrdosť“ života svojich predkov. Šrobár nám však ukazuje, že práve táto tvrdosť ich životov bola zdrojom ich sily. Presne preto, pre svoj pôvod a históriu, si všetko „svoje“ vážili, lebo im nikto nič nedaroval, oni samotní sa o to zaslúžili, ako aj o zachovanie svojej reči, kultúry a národného povedomia.]( "Vávro Šrobár: Každý kúsok chleba, všetko, čo Slovák má, je výsledkom jeho umu a mozoľnej ruky slovenskej, zaslúžené, a preto je mu všetko drahé a vzácne… (1922)")
Základný popis
Mnohí dnešní ľudia sa hanbia za minulosť spojenú s ich pôvodom, za „chudobu“ sprevádzajúcu „tvrdosť“ života svojich predkov. Šrobár nám však ukazuje, že práve táto tvrdosť ich životov bola zdrojom ich sily. Presne preto, pre svoj pôvod a históriu, si všetko „svoje“ vážili, lebo im nikto nič nedaroval, oni samotní sa o to zaslúžili, ako aj o zachovanie svojej reči, kultúry a národného povedomia.
« Vávro Šrobár: Každý kúsok chleba, všetko, čo Slovák má, je výsledkom jeho umu a mozoľnej ruky slovenskej, zaslúžené, a preto je mu všetko drahé a vzácne… (1922) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Slovensko – Slovania – Vidiek – Folklór – Chudoba – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Muž a žena – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« Ešte pár slov o pôvode práce.Ako praktický lekár mám dosť príležitosti poznávať život slovenského ľudu. I vídaval som celkom zblízka jeho radosti, jeho biedy a jeho boje s macošskými pomerami spoločenskými a prírodnými: veď slovenský život je taký ťažký, taký tvrdý a toľme [natoľko, tak veľmi; pozn.] zaslúžený! Žili sme ako pastorkovia v svojej domovine a od prírody nášho kraja musíme krvopotne vymáhať každý kúsok chleba. Na slovenský národ sa nikdy Šťastena neusmievala, nám sa nikdy náhodou darov nedostávalo, ale všetko, čo máme a čo sme, je prácou umu a mozoľnej ruky slovenskej. Preto nám všetko, čo máme, také drahé a vzácne, a preto si máme bratsky pomáhať a v láske nažívať.
(s. 4) » ZDROJ: ŠROBÁR, Vávro. Ľudová zdravoveda. 3. vydanie. Bratislava (Česko-Slovensko) : Comenius – litrrárny ústav, 1922. 243 strán.▐ Zverejnené: 11/09/2026
![Slovenský junák – niekdajší ochranca stáda pred vlkmi. Dnes? Symbol ochrany národa. A čo chráni? Chráni „korunu“ – reč, kultúru, meno a česť, ktoré vyrástajú práve z týchto koreňov…]( "Slovensko: Slovenský junák – mocné korene, ešte slávnejšia koruna (1901)")
Základný popis
Slovenský junák – niekdajší ochranca stáda pred vlkmi. Dnes? Symbol ochrany národa. A čo chráni? Chráni „korunu“ – reč, kultúru, meno a česť, ktoré vyrástajú práve z týchto koreňov…
« Slovensko: Slovenský junák – mocné korene, ešte slávnejšia koruna (1901) »
ZNAČKY: Umenie – Grafický dizajn – Ilustrácia – Typografia – Ornamenty – Inšpirácia – Príroda – Vidiek – Folklór – Slovensko – Slovania – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Muž a žena – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SLOVENSKO (Sborník statí věnovaných kraji a lidu slovenskému). Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Umělecká beseda, 1901. cca. 260 strán. Digitalizovali: Národní knihovna České republiky.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/slovensko-slovensky-junak-mocne-korene-este-slavnejsia-koruna-1901/
▐ Zverejnené: 11/09/2026
![Obrázok zobrazujúci tradičný ľudový život, harmonický vzťah človeka k prírode a zvieratám, ktorý býval typický pre pastiersky spôsob života. Takto nejako niekedy vyzeral príklad ideálu mužnosti v podobe mužskej zodpovednosti. Šuhajom bol ten, kto sa nebál postaviť na hranicu medzi divokosťou prírody (hory) a bezpečím doliny (dediny), bral na seba riziko a premieňal ho na mlieko pre svoju ženu, deti a ostatnú rodinu, pokrvenstvo.]( "Na krásném Slovensku: Slovenský šuhaj so psom, valaškou a svojimi kravičkami na stráni (Stanislav Hudeček / 1903)")
Základný popis
Obrázok zobrazujúci tradičný ľudový život, harmonický vzťah človeka k prírode a zvieratám, ktorý býval typický pre pastiersky spôsob života. Takto nejako niekedy vyzeral príklad ideálu mužnosti v podobe mužskej zodpovednosti. Šuhajom bol ten, kto sa nebál postaviť na hranicu medzi divokosťou prírody (hory) a bezpečím doliny (dediny), bral na seba riziko a premieňal ho na mlieko pre svoju ženu, deti a ostatnú rodinu, pokrvenstvo.
« Na krásném Slovensku: Slovenský šuhaj so psom, valaškou a svojimi kravičkami na stráni (Stanislav Hudeček / 1903) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Príroda – Vidiek – Folklór – Slovensko – Slovania – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Muž a žena – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: KÁLAL, Karel. Na krásném Slovensku. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Jos. R. Vilímek, 1903. 108 strán. Digitalizovali: Knihovna Antonína Švehly Praha (Česká republika).▐ Zverejnené: 04/09/2026
![Vizuálna metafora o zachovávaní prúdu života. V tieni hrnčiarskeho kruhu, kde sa hlina miesi a pôsobením ľudskej zručnosti mení na praktické predmety, rôznorodé (a pre ľud užitočné) misky a nádoby, vidíme matku s dieťaťom, ktorá túto svoju ratolesť kojí. Otec na obrázku reprezentuje stabilitu a technickú kompetenciu, matka naopak prináša starostlivosť a nepodmienenú lásku, zatiaľ čo dieťa je vznešeným symbolom kontinuity, potenciálu a variže zdárnej budúcnosti.]( "Matka + Otec + Dieťa: Prirodzená deľba práce v rodine hrnčiara (1877)")
Základný popis
Vizuálna metafora o zachovávaní prúdu života. V tieni hrnčiarskeho kruhu, kde sa hlina miesi a pôsobením ľudskej zručnosti mení na praktické predmety, rôznorodé (a pre ľud užitočné) misky a nádoby, vidíme matku s dieťaťom, ktorá túto svoju ratolesť kojí. Otec na obrázku reprezentuje stabilitu a technickú kompetenciu, matka naopak prináša starostlivosť a nepodmienenú lásku, zatiaľ čo dieťa je vznešeným symbolom kontinuity, potenciálu a variže zdárnej budúcnosti.
« Matka + Otec + Dieťa: Prirodzená deľba práce v rodine hrnčiara (1877) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Príroda – Vidiek – Folklór – Slovania – Rusko – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Ľudský život – Existencializmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Feminizmus – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 449: 6. augusta 1877 [6 августа 1877 года.] (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 7). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/matka-otec-dieta-prirodzena-delba-prace-v-rodine-hrnciara-1877/
