JEŽIŠ KRISTUS Značka
Stránka 2 z celkom 3 stránok.
Dokopy: 63 článkov.
▐ Zverejnené: 31/03/2026
![]( "Vajnorské dievčatá a chlapci pre farou vo Vajnoroch (1907)")
Základný popis
V tomto článku odkrývame zabudnuté ozveny jari prostredníctvom svedectiev zaznamenaných v niekdajšom časopise „EVA“. Spoznajte detskú radosť z prvej jarnej piesne, farebný svet maľovaných kraslíc a úctu ku kresťanskej tradícii Kvetnej nedele. Objavte symboliku „zimnej pani“ a jej spojitosť s pohanskými koreňmi slovenského folklóru. Tento článok je poetickou cestou do srdca Slovenska, kde sa prelínajú viera, národná kultúra a harmónia s prírodnými cyklami.
« Kvetná nedeľa a Vajnory v roku 1907 »
ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko
« Zvláštní radosti a potěchy zažili jsme s vajnorskými dětmi v poledne a odpoledne na Květnou neděli. Co mi Juriga [kňaz Ferdinand Juriga – slovenský národný buditeľ, pozn.] v dopise sliboval, vyplnilo se. Byli jsme právě u oběda, když před farou nastal jakýsi šum a ruch a za chvíli zazněl dětský zpěv:
„Veľká noc má milá;
kdes tak dlho bola?
V záhrádke zelenej
ruky, nohy myla,
aj venečky vila
z bilej růže červenej,
aj z modrej ľalije, alleluja.Pozdrav nás Maria,
ty’s krokom kročila,
syna porodila,
syna Jezu Krista
ó Matičko čistá.Ó vtáčku, vtáčku,
moj milý Bože,
ke by si ty moj bol,
nedala by ta, moj,
moj milý Bože,
po poli lietat’,
lež bych ťa dala,
moj milý Bože,
do klietky sedat’.“Po tom zpěvu vyšli jsme před faru a zde plno dětí, děvčátek, které stály před farou seskupeny kolem máječku, pestro ozdobeného pentlemi, řetězci papírovými a hlavně kraslicemi prázdnými (vyfouknutými) a všelijak zdobenými. Kraslice tyto náležej mezi úpadkové, nejsouce malovány ani rýsovány, nýbrž rozličnými pestrými látkami a hlavně „pukem“ (duší z bezu) obkládány. Ale i tato úprava jest originelní a zvláště půvabnou se jeví na červených srdcích, které děvčátka při tomto obřadném zvuku odevzdávají hlavně p. farářovi a p. rektorovi (učitele). »
![]( "Vajnorskí šuhaji a speváci pred školou (1907)")
![]( "Mládež vajnorská pred farou s kňazom Ferdinandom Jurigom (1907)")
![]( "Tri vajnorské matky so svojimi deťmi (1907)")
![]( "Vajnorské dievčatka s „kozlátky“ („kočičkami“), bahniatkami (1907)")
![]( "Vajnorské dievčence – apolenky vajnorské (1907)")
UPOZORNENIE: Fotografie retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila ich ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: EVA – Sborník pro vzělání, umění a zábavu / Květen-Červen, Číslo 3. 4. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1907. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kvetna-nedela-a-vajnory-v-roku-1907/
▐ Zverejnené: 30/03/2026
![]( "Kvetná nedeľa (Igor Pálmayi, 1935)")
Základný popis
Kvetá nedeľa nie je len kresťanskou tradíciou. Ako to už býva, na Slovensku – ale aj v ostatných slovanských, prípadne geograficky a kultúrne blízkych krajinách – zahŕňa taktiež mnohé zvyky súvisiace s pohanstvom a vierou v rôznorodé prírodné sily. Takto sa Kvetná nedeľa stáva i dnes echom predkov – dávnych Slovanov (v tom našom prípade), ktorí tak ako my dnes, rovnako i oni v minulosti, slávili nové „rozkvitnutie života“ všade navôkol.
« Kvetná nedeľa (Igor Pálmayi, 1935) »
ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko
« Deň sv. Jozefa je predzvesťou jari a po ňom najbližšia nedeľa Kvetná je prívetom jari. Kvetná nedeľa má názvisko od kvitnúcich vetvičiek (kočičiek), ktoré sa v ten deň svätia na pamiatku príchodu Pána do Jeruzalema, pri ktorom ľud ho oslavoval a prestierajúc svoje rúcha na zem, radostne ho vítal, hádžúc mu na cestu rozkvitlé vrbové prútie.
Na Kvetnú nedeľu pred každým kostolom, pred každým obchodom predávajú ženičky jarné kvieťa, ktoré v kostole posvätené, domov sa odnášajú ako prvá, posvätená zvesť jari a božieho požehnania. Zvlášte ľud vidiecky kladie toto kvieťa za obrážteky, do stodoly, do zbožia, a sena, aby chránily úrodu pred skazou. Domácí príbytok chrania od choroby, bied a hladu a niekde tiež zjedia posvätené mačičky, aby sa uchránili od zleј choroby. Jie sa na lačný žalúdok, to vraj nikdy nepríde na nich zimnica. Táto viera a zvyk oslavovať príchod Krista je rozšírená na celom svete a na Kvetnú nedeľu teší sa mládež i stárež kresťanská.
Na Slovensku v niektorých krajoch, kde sa ešte zadržujú tradičné obyčaje, vychádzajú dievčence z domu s pristrojeným „novým letom“ t. j. s vrbovou vetievkou alebo smrekovym stromčekom, ozdobeným partami a vyfuknutými kraslicami a za veľkého jasotu a nadšenia vynášajú z dediny ďaleko za humná a tak vítajú nové leto. Tento pekný zvyk snúbi sa ešte s inou radostou, ktorá čo chvíľa nadchodi: sú to veľkonočné oblievačky, najväčšia radosť vidieckej mládeže. To každé dievča musí byť vykúpané, inaк by ani nevedelo, že sú sviatky. No Kvetná nedeľa je tu, kiež aj s ňou príde nádej na skutočné požehnania, ktoré je našmu svetu toľme
treba. » ZDROJ: PÁLMAYI, Igor. Kvetná nedeľa. / Hvězda československých paní a dívek – Číslo 15 (499), 1935. Praha (Česko-Slovensko) : Melantrich, 1935.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kvetna-nedela-igor-palmayi-1935/
▐ Zverejnené: 30/03/2026
![]( "„Lidové obyčeje na květnou neděli…“ (Vídeňské noviny, 1939)")
Základný popis
Vydajte sa s nami do archívu „Vídeňských novín“ a objavte zabudnuté zvyky – od spievajúcich detí na Kolínsku, až po „smrtku“ pripomínajúcu pominuteľnosť života…
« „Lidové obyčeje na květnou neděli…“ (Vídeňské noviny, 1939) »
ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania
« Lidové obyčeje na květnou neděli, ač jsou hodně staré, udržely se v mnohých krajích až na naše dny.
Na Kolínsku v Čechách chodí ráno na květnou neděli děti po staveních a zpívají: „Květná neděle, květná neděle, kdes tak dlouho byla? U studánky, u studánky ruce, nohy myla. Čím sis je utírala? Šátečkem, lístečkem, abych byla bílá. Svatý Petr z Říma nese flaši vína, abychom se napili. Pána Boha chválili. Nám, nám, lhoteckým pannám. Každé děvčátko nosí „líto“, malý smrkový stromek, ověšený barevnými stužkami a papírky.
V okolí Police n. M. se nosí na květnou neděli „líto“, okrášlené pentlemi, vejdumky a mašlemi z barevného papíru. Děvčata chodí stavení od stavení a zpívají: „Na tu květnou neděli…“ Někde se nosí podnes také „smrtka“, z bílých hader zhotovená loutka, při čemž se zpívá: „Smrt chodí po vsi…“ jako na smrtnou neděli.
V Určicích na Moravě na květnou neděli děvčátka obcházejí po staveních se stromečkem, nastrojeným barevnými papíry, a zpívají: „Květná neděla, gdes tak dlóho byla? U studynky, u lubinky nohy, ruce myla. Čím’s jich utírala? Šátečkem, vínečkem, modrém papířečkem. Pojte, dívke, z lóke, neste miso móke, par vajíček od slepíček, něco másla od kraviček a ve, paní matíčka, předéte nám ze dvě, šak se vám to zende. Zhořela nám fára blízko pivovára, král je nemocné, králka rozochcaná. Co my máme dělatí? My musíme žebřati. Pochválen bud’ Ježíš Kristus.”
Na květnou neděli světí se kočičky, koťátka, někde též beránky zvané.
Na Dačicku v západní Moravě přidávají ke kočičkám na svečení jasanu. Na boží hod velikonoční položí se jasan do sklepa, aby vyhubil všechnu jedovatinu. Lidé polykají svěcené kočičky od bolení v krku, od zimnice a jiných nemocí. Kde jsou svěcené kočičky, tam nemůže uškodit žádné zlo, ani nemoc, ani oheň, krupobití nebo boží posel – blesk. Když se na květnovou neděli za průvodu s kočičkami před knězem dveře chrámové zavrou a on za nimi zpívá, bývají všechny poklady otevřeny, protože zlí duchové musejí poslouchat, co se kněz modlí a zpívá. Když pak udeří křížem třikrát na dveře, odejdou duchové zase na stráž k pokladům.
(s. 5) » ZDROJ: Vídeňské noviny – Orgán Čechů v zemi Rakouské / 1. března 1939 – Číslo 39. 6. Ročník. Viedeň (Rakúsko), 1939.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/lidove-obyceje-na-kvetnou-nedeli-videnske-noviny-1939/
▐ Zverejnené: 29/03/2026
![]( "„Hosanna!“ – Vstup Ježiša Krista do Jeruzalema: Niekdajšia Kvetná – Palmová nedeľa v Somersete / Anglicko (1920)")
Základný popis
Nechajte sa preniesť do poetického Somersetu na prelomí 19. a 20. storočia. Kvetná nedeľa, deň triumfálneho vstupu Ježiša Krista do Jeruzalema, sa tu pretavuje do živých ľudových tradícií a dávnych zvykov. Zaspomínajme spoločnej na dobu, kedy malý chlapec držal v ruke prútik vŕby a jeho starý otec mu pošepkal príslovie, ktoré dodnes rezonuje v jeho spomienkach. Príslovie tak kruté, no zároveň tak poetické: „Kto nemá v Kvetnú nedeľu v ruke palmu, tomu treba ruku odseknúť.“
« „Hosanna!“ – Vstup Ježiša Krista do Jeruzalema: Niekdajšia Kvetná – Palmová nedeľa v Somersete / Anglicko (1920) »
ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo
« Istý korešpondent píše: „Spomínam si, ako som ako chlapec počul od svojho dedka staré príslovie: ‚Kto nemá na Kvetnú nedeľu v ruke palmu, tomu treba ruku odseknúť.‘ Predpokladám, že išlo o slovnú hračku… Kvetná nedeľa je deň, kedy si pripomíname triumfálny vstup nášho Pána do Jeruzalema, päť dní pred Jeho utrpením. Vo veľkej časti kresťanského sveta sa tento deň oslavuje sprievodom s „palmami“. Niektorí autori tvrdia, že tento obrad pochádza už zo 4. storočia, a uvádzajú, že práve naň narážal sv. Cyril Jeruzalemský [jeruzalemský biskup, pozn.] Vieme však, že tento obrad sa určite praktizoval v 5. storočí. Kvetná nedeľa si stále zachováva svoje meno v kalendári Anglikánskej cirkvi, ale sprievod s palmami bol zrušený za vlády Eduarda VI. Prútik kvitnúcej vŕby nazývaný „palma“, sa používa ako náhrada za skutočnú palmu a v dávnych časoch sa v Somersete hovorilo, že ten, kto nemá počas Kvetnej nedele v ruke „palmu“, musí prísť o ruku. V našom kraji existuje aj ďalšie staré príslovie, že ak v Kvetnú nedeľu jasne svieti slnko, bude i neskôr veľa pekného počasia, hojnosť obilia a iných plodov zeme.
(s. 102) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: WATSON, W. G. Willis (ed.) Calendar of Customs, Superstitions, Weather-lore, Popular Sayings, and Important Events Connected with the County of Somerset. (Anglicko) : Somerset County Herald, 1920. 521 strán.▐ Zverejnené: 29/03/2026
![]( "Vítanie jari: Kvetná – Palmová nedeľa a tradičné zvyky u Slovanov (1922)")
Základný popis
Kvetná nedeľa, tichá predzvesť Veľkého týždňa, je oslavou prebúdzajúcej sa prírody a hlboko zakorenených tradícií. Náš článok vás zavedie do sveta staroslovanských zvykov, ktoré odrážajú harmóniu človeka s prírodou a silnú vieru v jej magické sily.
« Vítanie jari: Kvetná – Palmová nedeľa a tradičné zvyky u Slovanov (1922) »
ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Citát – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania
POZNÁMKA: Ako ilustračný obrázok je použitá historická fotografia, ktorá zachytáva podobu „vítania jari“ v Tešinsku / Tešínske Sliezsko.
« NEDEĽA PALMOVÁ U VIDIECKEHO ĽUDU
Vidiecky ľud žije úplne iným životom ako my. Žije predovšetkým [v súlade] s prírodou a táto k nemu prehovára počas každého obdobia roka, ba dokonca aj každú hodinu dňa i noci svojím tajomným jazykom plným čarov a divov, ktorým on po vlastnom rozumie. Fantastičnosť zohráva v živote ľudu prvoradú úlohu. Takmer pri všetkých udalostiach, prírodných katastrofách a rodinných nehodách sa ľudia neodvolávajú na skutočné príčiny, ale na vymyslené, zrodené z ich predstavivosti. Povery ľudu, jeho príbehy a povesti mávajú neslýchaný fantazijný základ, [ktorý býva načisto] odtrhnutý od zeme i skutočného života. Táto hlboká religiozita ľudu zanechala svoju mystickú stopu na mnohých rozprávkach a podobenstvách a dala nám množstvo krásnych legiend, v ktorých sa naivná, prostá a úprimná duša ľudu zdvíha do nedosiahnuteľných výšin a zdá sa, že vidí veci očami viery, ktoré nikdy neuvidelo „oko mudrca [schovaného] za jeho okuliarmi“!
Kvetná nedeľa, ktorá bezprostredne predchádza Veľkému týždňu, má mimoriadne čaro; zdá sa, že so sebou nesie vôňu novej jari. Aj ona je totiž jarným sviatkom. Cirkev posväcuje v tento deň prvé dary prebúdzajúcej sa prírody – to, s čím sa vzkriesený život zeme prvýkrát usmieva. Žehná „palmy“ upletené zo strieborno-bielych vŕbových jahňád a trblietavých sivých strapcov riečnych tŕstí. Kvetná nedeľa alebo aprílová nedeľa, hoci nemá vlastnosti prvotriedneho slávnostného sviatku, sa slávnostne oslavuje aj na vidieku; je to tiež deň, ku ktorému ľudia viažu množstvo povier a zvykov. Týka sa to predovšetkým tých „paliem“, ktoré v niektorých oblastiach dorastajú do veľkosti naozaj pôsobivých strapcov, pretože k nim patria aj kalamus [Puškvorec obyčajný, pozn.], „kłokaczyna“ a iné rastliny. Keď sa s nimi pastieri, ktorí ich zvyčajne nosia do kostola, po bohoslužbe vracajú, najprv trikrát obídu dom a po každom rohu touto „palmou“ udrú trikrát, aby v dome neboli muchy a iná háveď. Potom idú do maštale kde ňou miešajú v žľaboch pre dobytok – nech sa tam neskrýva choroba škodlivá dobytku, povymetajú ňou kravy, aby ich nezastihol mor, poutierajú ňou nozdry svojich koní, aby sa ich žiadna pliaga nechytala. Palmové kríže, umiestnené na hrebeni slamenej strechy, chránia dom pred bleskom, a keď sú umiestnené na poli, odháňajú krupobitie. „Palma“, ponechaná v okne, odháňa zlých duchov. Liečivé vlastnosti majú aj vŕbové jahňady, ktoré sú súčasťou palmy. V niektorých dedinách každý člen domácnosti prehltne jednu jahňadu proti horúčke a tri proti bolestiam hrdla. Dávajú ich aj dobytku so zemiakmi. Inde hádžu jahňady do obilia, ktoré sa chystá siať. Bič, s ktorým bola „palma“ zviazaná, používajú pastieri, keď prvýkrát vyháňajú svoj dobytok na pašu. V niektorých regiónoch sa hovorí, že pastierov, ktorí prvýkrát vyháňajú svoj dobytok, napadne diabol a prasknutie požehnaného biča ho odoženie. »
ORIENTAČNÝ PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Orli Lot – Miesięcznik krajoznawczy / Kwiecień [Apríl] 1922 – Nr. 4. (Poľsko) : Polskie Towarzystwo Krajoznawcze, 1922.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vitanie-jari-kvetna-palmova-nedela-a-tradicne-zvyky-u-slovanov-1922/
▐ Zverejnené: 18/02/2026
![]( "Hagia Sofia v Konštantinopóle: Objavenie starých kresťanských ikon (1933)")
Základný popis
Srdce východného kresťanstva. Od triumfov cisárov až po šepot modlitieb v prázdnotách chrámu neskôr premeneného na mešitu. Je to obraz plný paradoxov. Objavte nádheru starej ikony Ježiša Krista uloženej na tomto svätom mieste.
« Hagia Sofia v Konštantinopóle: Objavenie starých kresťanských ikon (1933) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – História – Kresťanstvo – Ortodoxia – Ježiš Kristus – Byzancia – Cyril a Metod – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Islam
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 9, 1933 (Vol. 183), No. 4938. Londýn (Anglicko), 1933.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/hagia-sofia-v-konstantinopole-objavenie-starych-krestanskych-ikon-1933/
▐ Zverejnené: 10/02/2026
![]( "Matka Božia s Ježišom, svätci, znamenia zverokruhu a ouroboros (Fasti Mariani / Andrea Brunner – Societate Iesu, 1659-1660)")
Základný popis
Symbolický záznam o prepojení náboženstva, okultizmu a kozmológie 17. storočia. Táto ilustrácia nie je len grafickým doplnkom k mariánskemu kalendáriu. Je to okno do minulosti, pripomienka, ako sa v niektorých starovekých mysliach spájal náboženský šarm s okultistickými symbolmi, hľadali skryté významy vo všetkom navôkol nás, alebo sa tam tieto významy vnášali.
« Matka Božia s Ježišom, svätci, znamenia zverokruhu a ouroboros (Fasti Mariani / Andrea Brunner – Societate Iesu, 1659-1660) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Komenár – Okultizmus – Alchýmia – Hermetika – Slobodomurárstvo – Astrológia – Mytológia – Legenda – Kresťanstvo – Panna Mária – Ježiš Kristus – Jezuiti
Tentokrát tu máme obrázok z ďalšieho klasického diela náboženskej literatúry – „Fasti Mariani“. Podstatná informácia: autorom tejto knihy bol člen „Societate Iesu“, Spoločnosti Ježišovej (Jezuiti). Toto dielo je mariánskym kalendárom, kde je ku každému dňu v roku venovaný popis života nejakého toho svätca, niekedy aj niekoľkých svätcov. Čo je ale skutočne zaujímavé na tomto diele? Tým je práve vyššie uvedený obrázok. Jeho ústredný motív tvorí Panna Mária s malým Ježišom, pri diele „mariánskom“ sa niečo podobné asi aj očakáva, ako aj – snáď odhadujem zámer autora správne – využitie celkovej kompozičnej schémy „mandorla“, ktorá nadväzuje na symboliku lona ženy (oválny tvar obrázka), obaja sú ďalej zobrazení so svätožiarami nad ich hlavami a stojaci „na nebesiach“ (vyobrazenie malého obláčika pod nohami Panny Márie), pričom by niekto mohol podotknúť, že naznačená žiara vychádzajúca z pozadia azda vyjadruje prítomnosť Ducha svätého, navôkol tohto sú nebeské bytosti a svätci, no ale… odrazu tu nachádzame znaky jednotlivých znamení zverokruhu a celá táto kompozícia je orámovaná hadom požierajúcim si svoj vlastný chvost, ktorý sa nazýva „ouroboros“. Takto sa dostávame od symboliky „kresťanskej“ k symbolike „astrologickej“, „alchymickej“ a „hermetickej“ – k okultizmu… a potom i tá žiara sa človeku skôr podobá na naznačenie „Božej prozreteľnosti“, hm… Ktovie.
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BRUNNER, Andrea. Fasti Mariani – cum Divorum Elogiis in Singulos Anni Dies Distributis. Antverpy (Belgicko) : Henrici Aertssens, 1659-1660. cca. 680 strán.▐ Zverejnené: 02/02/2026
![]( "Stritene – Stritenije – Stretnutie Pána: Ako oslavovali Hromnice Rusnáci z Haliča / Galícia (Řehoř, 1910)")
Základný popis
Tradície a folklór Rusnákov, vrátane pálenia hromničiek počas sviatku Očisťovania Panny Márie, dňa plného symboliky a hlbokej duchovnosti, ktorý sa prenášal z generácie na generáciu ako tichá modlitba v srdci národa, ako odraz viery vo víťazstvo svetla proti temnote, kladeniu dôrazu na vlastnú očistu a obnove duše pred príchodom jari.
« Stritene – Stritenije – Stretnutie Pána: Ako oslavovali Hromnice Rusnáci z Haliča / Galícia (Řehoř, 1910) »
ZNAČKY: Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Galícia
« Posvěcení hromniček koná se přede mší způsobem obvyklým v katolické církvi; kněz jda tlumem, kropí do zástupu, který po tu chvíli má svíce pozvednuty jako palmy o květné neděli. Krátce přede mší lid vzájemně rozžíhá si svíce a rozžaté třímá je do konce mše. A že valné věřících přistupuje na Hromnice k zpovědi, rozsvěcují sí hromničky v čas přijímání. Obě dívky, vybírající vždy v neděli a ve svátek mezi lidem krejcary k účelům kostelním; na Hromníce odloží své hromničky v sakristii, aby je nezhašené opět přejaly po dokonané obchůzce. Za hromničné mše září na oltářích svíce nové a všecky. Po návratu z kostela hromnička vsune se za obraz, odkud snímá se jen za bouřky proti hoživým mrakům, k odvrácení neštěstí a plane pak na stole, nebo v ruce osoby šepotající modlitbu a šoulající se s ní po světnici. Umírajícímu vtiskuje se rozžatá hromnička do dlaně, aby lehčeji a dřive skonal (Volkov, okres Lvov). (Řehoř, s. 87) »
ZDROJ: ŘEHOŘ, František. Marianské dny Rusínů v Haliči. / Slovanský Přehled (Sborník statí, dopisův a zpráv ze života slovanského). 12. ročník (XII.), Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Česká akademie věd a umění, 1910. Pôvodná studnica: Knihovna Akademie věd ČR, Praha.▐ Zverejnené: 02/02/2026
![]( "Prečo sa Hromnice nazývajú sviatkom očisťovania Panny Márie (Fryč, 1898)")
Základný popis
Úryvok z textu o sviatku Hromnice a jeho vzťahu k očisteniu Panny Márie po pôrode Ježiša Krista (podľa Mojžišovho zákona), pochádzajúci zo štúdie F. Fryča „Původ svátků“. Pre Bohorodičku a jej syna bol tento rituál viac než len povinnosťou; stal sa príkladom ich pokory a poslušnosti pred božími zákonmi, aj keď ich vlastná čistota bola neporušená. Tento paradoxný akt podriadil najčistejšiu z žien zákonnej očiste – gestu symbolizujúcemu skromnosť pri prijímaní osudu v harmónii s vesmírnym poriadkom.
« Prečo sa Hromnice nazývajú sviatkom očisťovania Panny Márie (Fryč, 1898) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Panna Mária – Pokora – Služba – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
Rovnako aj vysvetlenie, prečo majú priamu súvislosť s Vianocami, pôrodom – narodením Ježiša Krista, a teda uzatvárajú vianočné obdobie:
« Dle zákona Mojžíšova byla každá žena israelská porodivši pacholátko nečistou po sedm dní; po uplynutí sedmera dní mohla domácími věcmi se zanášeti, za ne čistotu v předešlé míře považována nejsouc. Ale do svatyně nesměla aniž věcí Bohu obětovaných (na př. při obětech pokojných) požívati se jí dovolovalo. Když 40 dní a tudy veškeren čas očisty přešel, byla matka israelská povinna ve svatyni očistnou obět přinésti a sice na oběť smírnou holoubátko a na obět zápalnou jehně roční: byla-li chudobna zastupovalo jiné holoubátko místo jehněte. Tomuto zákonu podrobila se Bohorodička i narozený Bohočlověk, nejsouce přece jakožto nejčístší povinni, očistě se prodrobovati; aby nám dali příklad pokory a poslušnosti. O příhodě, vztahující se na svátek hromnic, vypravuje nám evangelium takto: „I přišel (Simeon) v duchu do chrámu. A když uváděli dítě Ježíše rodiče jeho, aby učinili za něj podle obyčeje zákona, tedy vzal jej on na lokty své a chválil Boha a řekl: ‚Nyní propouštíš, Pane, služebníka svého, podle slova svého v pokoji; nebo viděly oči mé spasení tvé, které jsi připravil před obličejem všech lidí, světlo k zjevení pohanům a k slávě lidu svého israelského. (Fryč, s. 28) »
ZDROJ: FRYČ, F. Původ svátků. / Hlídka (Měsíčník vědecký se zvláštním zřetelem k apologetice a filosofii) – Číslo 6, Červen 1898. 15. ročník (XV.), Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Papežská knihtiskárna benediktinů rajhradských, 1898. Pôvodná studnica: Moravská zemská knihovna v Brně.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/preco-sa-hromnice-nazyvaju-sviatkom-ocistovania-panny-marie-fryc-1898/
▐ Zverejnené: 01/02/2026
![]( "Hromnice: Sviečky „hromničky“ – Pripomienka „pravého Svetla“ a okamihu zasvätenia Ježiša Krista jeho osudu (Ondrej Dučman, 1866)")
Základný popis
Odraz viery spojený s prastarými sviatkami. Obrázok zobrazuje fragment historického textu z tlače 19. storočia, konkrétne citát odkazujúci na Hromnice a význam Ježiša Krista. Sviečky „hromničky“, tie malé plamieniky v tme zimy, boli viac než len symbolom očisťovania Panny Márie; niesli so sebou odkaz na Ježiša – svetla, ktoré prenikne do temnoty a prináša nový začiatok. Text je typický svojou archaickou rečovou formou a hlbokým duchovným posolstvom, evokuje niekdajšiu atmosféru tradície a kresťanskej symboliky v období fašiangového obdobia.
« Hromnice: Sviečky „hromničky“ – Pripomienka „pravého Svetla“ a okamihu zasvätenia Ježiša Krista jeho osudu (Ondrej Dučman, 1866) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
« Božské dítě, jemuž při narození andělé Boží čest a chválu pěli, k němuž pastýřové Betlemští s radostí chvátali, jemuž králové z východních krajin s pokorou se kláněli: koná dle slov dnešního sv. evangelia, neseno jsouc od panenské Matky své, prvou pouť do chrámu Božího, do domu Otce nebeského. S vroucí radostí vzal bohabojný Simeon Pacholátko nebeské na lokty své. Jakmile je spatřil, nežádá si nic jiného, než smrť. Vidělť zajisté toho, jenž byl očekáváním národův; drželť na loktech svých toho, skrze něhož měla požehnána býti všecka pokolení země. Smrtelné oči Simeonovy vidí toliko slabé dítko, ale duch jeho zří v budoucnosti Božské skutky Jeho. Protož velebí sv. stařec v prorockém nadšení to Ditko jako světlo ku zjevení národů, a právem; nebo co jest slunce naší zemi, to jest Ježíš životu lidskému. Co Simeon pravil v pravdě a skutečnosti, to nám připomíná Církev při dnešní slavnosti v obraze a podobenství. Známo vám, nejmilejší, že se dnes světí svíce, jež zoveme hromnice. Svíce tyto svěcené, jež se dnes při slavném průvodu a při službách Božích ke cti Boží roznětí a rozžaté v rukou drží, mají nám býti upomínkou na toho, jehož nazývá Simeon světlem k zjevení národů, a o němž praví sv. Jan, že jest „pravé světlo osvěcující každého člověka, přicházejícího ha tento svět.“ (s. 47) »
ZDROJ: MUŽÍK, Antonín. Kazatelé slovanští (s pomocí několika bratří duchovních). Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Kněhtiskárny Cyrillo-Methodějské, 1875. Pôvodná studnica: Národní knihovna České republiky – Knihovní fondy a služby, Praha.▐ Zverejnené: 01/02/2026
![]( "Hromnice – Definitívny koniec vianočného obdobia: „Plesaj, Sion, Kráľ židovského národa vchádza prvýkrát do chrámu!“ (Lennartz, 1936)")
Základný popis
Hromnice sú pre kresťanov symbolom definitívneho konca radostného vianočného obdobia, jeho uzavretie. Je to prechodový moment medzi radosťou detstva Krista a predzvesťou jeho budúceho utrpenia. Hromnice sú viac než len náboženský sviatok; sú to ozveny starých zvykov a tradícii hlboko zakorenené v slovanskej kultúre. V rituáloch pálenia sviec vidíme symbolický odraz svetla, ktoré prichádza do sveta – nielen ako predpoveď o Kristovi, ale aj ako metafora pre vnútorný boj medzi dobrom a zlom, radostným očakávaním a hlbokou pokorou.
« Hromnice – Definitívny koniec vianočného obdobia: „Plesaj, Sion, Kráľ židovského národa vchádza prvýkrát do chrámu!“ (Lennartz, 1936) »
ZNAČKY: Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Materstvo – Pokora – Služba – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
« Sviatok Očisťovania P. Marie (2. februára):
Prvé obdobie sviatkov cirkevného roka, ktorý oslavuje tajomstvá detinstva nášho Pána, Ježiša Krista, končí sa sviatkom Očisťovania P. Marie, ači „Hromnicami“. Hoci udalosť‘, ktorá je predmetom dnešného sviatku, spadá do detinstva Spasiteľovho, stala sa totiž, keď mal ešte len 40 dní, jednako zdá sa ona priechodom zo sveta radostného do sveta žalostného. Radosťou bolo pre Izraela a pre celý svet, keď‘ Pán a Spasiteľ’ náš po prvý raz vchádzal do chrámu svojho, aby náboženstvo Starého zákona, ktoré bolo len predobrazom, premenil v pravé náboženstvo Zákona nového. Radosťou bolo pre Simeona a Annu, že svetlo sveta, spásu národov, slávu Izraela uvidieť a objať mohli. Ale bolestným bolo pre samé najsvätejšie Dieťa, že bolo zasvätené Bohu ako obetný baránok, ktorý svojou krvou musí zahladia hriechy sveta. Bolestným bolo pre panenskú Matku, že meč, ktorý raní jej Syna, prebodne aj jej srdce. Preto sviatok Očisťovania P. Marie zaviera vianočné obdobie sviatkov, v ktorom P. Maria prežíva najčistejšie radosti materinské. Maria sa podrobila tomuto mojžišovskému zákonu, z poslušnosti a poníženosti, lebo ona, najčistejšia a najsvätejšia, nebola povinná sa mu podrobiť.
S istotou môžeme tvrdiť, že ako vo východnej, tak i v západnej cirkvi, všade, kde 25-ho decembra svätili sviatok Narodenia Krista Pána, spomínali si 2-ho februára i túto udalosť z jeho života. V rímskej cirkvi tento sviatok menoval sa „Predstavenie“ alebo „Obetovanie Ježiša v chráme“ aj „Očisťovanie P. Marie“ alebo „Hromnice“. Vo východnej cirkvi pomenovali ho „Sviatkom stretnutia sa” alebo „Sviatkom kráčania v ústrety” z ohľadu na to, že starec Simeon a starenka Anna, vedení Duchom svätým prišli do chrámu aby videli očakávaného národov a chválili za Boha. Ustanovením cirkevnej synody v Chalcedone sviatok r. 451 uvedený bol v Jeruzaleme a r. 526 už aj v Antiochii. Zásluhou Justiniána I., ktorý nasledujúci rok nastúpil na grécky cisársky trón, tento sviatok rozšíril sa celej gréckej cirkvi. – V rímskej cirke stalo sa tak za pápeža Gelaziusa r. 494. Dnešné posviacanie sviec je neskoršieho pôvodu; uvedené bolo až v XI. storočí s poukázaním na starozákonnú predpoveď: „Hľa, prichádza do chrámu svojho svätého panovník a pán! Plesaj, Sion, a raduj sa a ponáhľaj sa v ústrety Pána svojho. (Lennartz, s. 74-75)“ »
ZDROJ: LENNARTZ, Joseph. Cirkevný rok v jeho sviatkoch a zvykoch. Trnava (Česko-Slovensko) : Spolok svätého Vojtecha, 1936. cca. 114 strán. Pozn.: Do slovenčiny spracoval Dr. Jozef Buday. Pôvodná studnica: Národní knihovna České republiky, Praha.▐ Zverejnené: 01/02/2026
![]( "Hromnice: „A hneď príde do chrámu svojho Pán, ktorého vy hľadáte…“ (František Vrobel, 1941)")
Základný popis
Ilustrácia od Františka Vrobela z roku 1941 zobrazujúca scénu zo Sviatku očisťovania Panny Márie (Hromnice). Kresba evokuje melanchóliu moravského folklórneho prostredia a detstvo strávené v tradíciách. Sviečky v rukách postáv vstupujúcich do chrámu – symbolický pohyb od tmy k svetlu.
« Hromnice: „A hneď príde do chrámu svojho Pán, ktorého vy hľadáte…“ (František Vrobel, 1941) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
« Dnes každý, i děti mimo své modlitby v zkřehlých rukou nesou po jedné svíci. Budou se světit hromničky. Překrásná chvíle, slavená snad už od nepamětných dob snivého pohanství a přejatá církví v pořád nejčistších, poesií zářících, všední život nevšedně okrašlujících a proto lidu blízkých, proto lidu nutných srdce povznášejících, mysl občerstvujících s nevyrovnatelným půvabem a láskou přírodu i lídi posvěcujících slavností celého roku. Hromnicemi jako by končila tmavá vláda zimy a po vší zemi tisícerými jiskrami světel začala probleskovati tucha velikého, sluncem a vůní rodící se země prolitného dne. Kdesi za hranicemi prvními hlaholy hrdla zdraví skřivánek svou rodnou zem. Farníci už posedali a poklekali
– v plném počtu tísnil se jich v chrámu Páně mrak. Dnes nebylo kázání – nebylo výkladu písma. Světily se jen hromničky, hovořily jejom jejich zlaté plamínky. Na oltáři jich ležel celý svazek, děti všechny měly po svíčce, a ženy i báby – nebylo ruky, která by nedržela v prstech bílý její sloupeček; svíčka se chvěla i v rukou osmdesátiletých stařenek, třesoucich se snad už naposled v mrazivém průvanu Hromnic. Posvěcené svítit budou duším umírajících. (s. 170) »UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Mrštík, Alois; Mrštík, Vilém. Rok na vsi II. – Kronika moravské dědiny (Prosinec – Leden – Únor). Praha (Česko-Slovensko) : Novina, 1941. 217 strán. Pôvodná studnica: Národní knihovna České republiky – Knihovní fondy a služby, Praha.▐ Zverejnené: 06/01/2026
![]( "Traja králi na ceste za žiarivou hviezdou (Henry Warren, 1858)")
Základný popis
Postavy na ťavách sú zahalené do anonymity, ich tváre skryté. Sú to pútnici času, ktorí sa pohybujú medzi dvoma svetmi: všednosťou a večnosťou. Hviezda nad nimi nie je len bodom určujúcim ich smerovanie; je to symbol nádeje vo svete, ktorý už dávno stratil svoj jas.
« Traja králi na ceste za žiarivou hviezdou (Henry Warren, 1858) »
ZNAČKY: Vianoce – Traja králi ║ Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News – Christmas Supplement / Saturday, December 25, 1858 (Vol. 33), No. 952. Londýn (Anglicko), 1858.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/traja-krali-na-ceste-za-ziarivou-hviezdou-henry-warren-1858/
▐ Zverejnené: 06/01/2026
![]( "Anjel nad Betlehemom, karavána na ceste (1892)")
Základný popis
Anjel, zavesený v tme nad karavánou na ceste do Betlehema, je postava plná melanchólie a krásy. Karavána pod ním sa pohybuje v tichosti, jej členovia sú len siluetami v temnote. Ich cesta je symbolom ľudskej túžby po zmysle a spáse, ale zároveň aj pripomienkou krehkosti existencie. Anjel drží vetvičku olivovej ratolesti – symbol pokoja a nádeje. Psychologicky vzato, táto ilustrácia rezonuje s archetypálnym obrazom anjela ako posla medzi svetmi – symbolom transcendencie a túžby po niečom vyššom.
« Anjel nad Betlehemom, karavána na ceste (1892) »
ZNAČKY: Vianoce – Traja králi ║ Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1248: 19. december 1892 (Zväzok 48 [XLVIII.] – No. 26). 24. ročník [XXIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1892.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/anjel-nad-betlehemom-karavana-na-ceste-1892/
▐ Zverejnené: 26/12/2025
![]( "Betlehemská hviezda a zjavenie anjela (1854)")
Základný popis
Táto ilustrácia nie je len záznamom biblickej scény; je to zrkadlo ľudskej duše. Ukazuje nám krásu v prostote, moc v slabosti a večnosť v okamihu. Pastieri, s ich zničnými tvárami a hrubými rukami, sú viac než len doplnkom kulís – sú symbolmi všetkých tých, ktorí žijú na okraji spoločnosti, ale stále hľadajú svetlo. Anjel, s jeho éterickou prítomnosťou, je pripomienkou toho, že aj v najtemnejších časoch môže nájsť miesto pre zázrak.
« Betlehemská hviezda a zjavenie anjela (1854) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Pokora
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News – Christmas Supplement / December 23, 1854 (Vol. 25), No. 720. Londýn (Anglicko), 1854.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/betlehemska-hviezda-a-zjavenie-anjela-1854/
▐ Zverejnené: 26/12/2025
![]( "„Kristus sa narodil!“ (Lingner, 1904)")
Základný popis
Ježiš leží v jasliach, nie ako kráľ, ale ako dieťa – zraniteľné a bezbranné. Anjel, zoslaný ako prejav milosti, oznamuje jeho príchod. Je to príbeh o nádeji v beznádeji, o milosrdenstve v chudobe, o úcte a rešpekte k tomu, čo je pred nami neraz ukryté pod povrchom diania. Zároveň je to varovanie – pripomienka toho, že aj najsvetlejšie momenty môžu byť zatienené temnotou, a že pravda sa často skrýva tam, kde ju najmenej očakávame.
« „Kristus sa narodil!“ (Lingner, 1904) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Pokora
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Halbheft 36, 1904. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1904.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kristus-sa-narodil-lingner-1904/
▐ Zverejnené: 26/12/2025
![]( "Panna Mária: Príbeh jednej matky (1854)")
Základný popis
Tri rámčeky na plátne sú tromi odtieňmi jedného príbehu. Kresba v štýle viktoriánskej ilustrácie zachytáva tri momenty: Pietu, Lásku a Smútok, pričom každá scéna odráža hlboké emócie spojené s materstvom Panny Márie. Je to psychologický portrét materstva v jeho najčistejšej forme. Ukazuje nám, že materstvo nie je len o radosti a láske, ale aj o bolesti a obeti. Je to cesta plná prekážok a výziev, ale zároveň aj nekonečná odmena – možnosť dať svetu nový život.
« Panna Mária: Príbeh jednej matky (1854) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Pokora – Služba – Materstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News – Christmas Supplement / December 23, 1854 (Vol. 25), No. 720. Londýn (Anglicko), 1854.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/panna-maria-pribeh-jednej-matky-1854/
▐ Zverejnené: 25/12/2025
![]( "Panna Mária s malým Ježiškom v náručí (Antonio da Correggio)")
Základný popis
Jej pohľad je uprený na dieťa v náručí, no zdá sa, že vidí ďaleko za hranice jaslí: do budúcnosti plnej utrpenia, obetí a neistoty. Je to materský strach prepletený s predvídavosťou osudu, akoby už vedela o tieňoch, ktoré sa budú tiahnuť cez tento maličký život.
« Panna Mária s malým Ježiškom v náručí (Antonio da Correggio) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Pokora – Služba – Materstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 27, 1873 (Vol. 63), No. 1792. Londýn (Anglicko), 1873.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/panna-maria-s-malym-jeziskom-v-naruci-antonio-da-correggio/
▐ Zverejnené: 25/12/2025
![]( "Panna Mária a Jezuliatko (Jose de Ribera – Spagnoletto)")
Základný popis
Zázrak betlehemskej noci. Jose de Ribera – Spagnoletto, majster barokovej dramatickosti, vtlačil do tohto diela silu pokory. Večne trvajúci príbeh, ktorý sa odohráva navôkol nás. Nejde len o zobrazenie náboženskej scény; je to vyrezávaný obraz ticha, v ktorom pulzuje svetlo nesmrteľnosti. Panna Mária, jej tvár zasnívaná v žiarivej spokojnosti, Ježiško ležiaci v jasličkách…
« Panna Mária a Jezuliatko (Jose de Ribera – Spagnoletto) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Pokora – Služba – Materstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 27, 1856 (Vol. 29), No. 837. Londýn (Anglicko), 1856.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/panna-maria-a-jezuliatko-jose-de-ribera-spagnoletto/
▐ Zverejnené: 24/12/2025
![]( "Kostolné zvony oznamujú narodenie Ježiša Krista (Charles Keene, 1856)")
Základný popis
Ich ruky, silné a zhrubnuté prácou, teraz v službe Božej, ťahajú laná s presnosťou odovzdávanou generáciami. Zvuky zvonov, hlboké a rezonujúce, prenikajú cez steny kostola a rozliehajú sa po celom meste. Je to zvuk, ktorý ohlasuje narodenie Krista, ale tiež pripomína prázdnotu sveta vonku – kontrast medzi teplou svätosťou kostola a chladnou zimnou nocou.
« Kostolné zvony oznamujú narodenie Ježiša Krista (Charles Keene, 1856) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Pokora – Služba – Detstvo – Výchova
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News – Christmas Supplemet / Saturday, December 20, 1856 (Vol. 29), No. 836. Londýn (Anglicko), 1856.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kostolne-zvony-oznamuju-narodenie-jezisa-krista-charles-keene-1856/
▐ Zverejnené: 24/12/2025
![]( "Narodenie Ježiša Krista / Rozhdestvo Khristovo (Broyak, 1881)")
Základný popis
Detailná kresba zobrazuje anjelov, pastierov a svätú rodinu obklopenú temnými siluetami a dramatickým osvetlením. Scenériu betlehemskej maštale s anjelmi, pastiermi a Pánom Ježišom Kristom v jasličkách. Je to portrét ľudskej túhy po zázraku, ktorá pretrváva aj v najtemnejších časoch. Je to pripomienka toho, že náboženstvo a kultúra sa navzájom ovplyvňujú a tvoria spoločný priestor na hlboké reflexie nad zmyslom života.
« Narodenie Ježiša Krista / Rozhdestvo Khristovo (Broyak, 1881) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ortodoxia – Ježiš Kristus – Panna Mária
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 676: 19. december 1881 (Zväzok 26 [XXVI.] – No. 26). 8. ročník [VIII.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1881.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/narodenie-jezisa-krista-rozhdestvo-khristovo-broyak-1881/
▐ Zverejnené: 24/12/2025
![]( "Gloria in Excelsis Deo: Obrazy Vianoc vo svetle vianočného ohňa (1920)")
Základný popis
Ježiško? Nie je to len dieťa uložené do jasličiek: je to symbol nádeje a večného zázraku. Je to vyobrazenie toho, ako sa aj v najtemnejších chvíľach môže zrodiť svetlo.
« Gloria in Excelsis Deo: Obrazy Vianoc vo svetle vianočného ohňa (1920) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Umenie – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Príroda – Vidiek – Pokora – Služba
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News – Christmas Number / November, 1920 (Vol. 157), No. 4258A. Londýn (Anglicko), 1920.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/gloria-in-excelsis-deo-obrazy-vianoc-vo-svetle-vianocneho-ohna-1920/
▐ Zverejnené: 24/12/2025
![]( "Počas vianočného dňa, počas Štedrého večera (1855)")
Základný popis
Stará ilustrácia z roku 1855 zobrazujúca vianočnú scénu, okamih narodenia Ježiša, obklopeného pastiermi a anjelmi, s nádhernými ornamentálnymi rámami typickými pre viktoriánsky štýl. Pastieri sú tu nie len strážcovia ticha, ale najmä nositelia svedectva o tejto zázračnej noci. Ich tváre hovoria o pokore a úcte.
« Počas vianočného dňa, počas Štedrého večera (1855) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News – Christmas Supplement / Saturday, December 22, 1855 (Vol. 27), No. 776. Londýn (Anglicko), 1855.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pocas-vianocneho-dna-pocas-stedreho-vecera-1855/
▐ Zverejnené: 24/12/2025
![]( "Keď pomocníci Ježiška zaklopú na dvere (Walther, 1904)")
Základný popis
Zasnežené chalupy a lesy, anjel ako nebeský posol. V tomto prepojení vidíme odraz túžby po návrate do minulosti a zároveň obdiv k umeniu Art Nouveau, ktoré dokáže zachytiť aj ten najjemnejší sentiment. Sú to postavy z dobových ilustrácií, ale aj tie z príbehov našich starých mám. Ich príchod prináša nie nával radosti, ale úprimne stíšenie sa – ten zvláštny pocit pokory, ktorý preniká do duše v chlade zimného večera a pri zvestovaní večne mladého zázraku, ktorý sa opakuje každý rok o tomto čase.
« Keď pomocníci Ježiška zaklopú na dvere (Walther, 1904) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Milosrdenstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Halbheft 35, 1904. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1904.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ked-pomocnici-jeziska-zaklopu-na-dvere-walther-1904/
▐ Zverejnené: 23/12/2025
![]( "Weihnachten 1891 – Stará nemecká vianočná pohľadnica z Freiburgu")
Základný popis
Pozrite sa na svätú rodinu – Matku Božiu s tvárou plnou sústredenej lásky, pohľadom smerujúcim k postave Jezuliatka. Táto pohľadnica je akoby fragmentom zapadajúceho slnka nad zimným krajinou – prekrásna vo svojom vyobrazení, ale aj hlboko smutná pretože tento svet sa nám čoraz viac vzďaľuje. Vnímam ju ako posolstvo od duchov minulosti – tichú výzvu, aby sme si vážili tradície a vzťahy, ktoré nás spájajú s našimi predkami, lebo len tak môžeme zabrániť tomu, aby sa aj naše vlastné Vianoce stali len prázdnymi ozdobami bez skutočného zmyslu.
« Weihnachten 1891 – Stará nemecká vianočná pohľadnica z Freiburgu »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Umenie – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Weihnachten 1891 – Nemecká vianočná pohľadnica. Freiburg im Breisgau (Nemecko) : Werdersche Verlagshandlung, 1891. Digitalizovali: Bayerische Staatsbibliothek München (Nemecko).Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/weihnachten-1891-stara-nemecka-vianocna-pohladnica-z-freiburgu/
▐ Zverejnené: 20/12/2025
![]( "Betlehemci a putovné jasličky: Vianočné sviatky na Morave / Moravskom Slovensku (Alfons Mucha, 1895)")
Základný popis
Putovanie s jasličkami bolo viac než len tradíciou; bol to akt zdieľania a prijatia v srdci komunity. Zaujímavý je kontrast medzi chudobou koledníkov a bohatstvom domov, ktoré navštevujú. V každom dome, v každej osade sa otvárajú dvere pre týchto putujúcich, ktorí prinášajú nielen jasličky, ale aj spomienku na prvotné posolstvo Vianoc – skromnosť a pokora.
« Betlehemci a putovné jasličky: Vianočné sviatky na Morave / Moravskom Slovensku (Alfons Mucha, 1895) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Vidiek – Folklór – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Slovensko – Slovania – Chudoba – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
„Morava, keď prídu Vianoce, chudobní ľudia, zostupujúci z hornatých hraníc Uhorska, cestujú cez malé mestá, dediny a osady, nesú z domu do domu jasličky s tradičnými postavami Ježiška, Panny Márie a svätého Jozefa, troch kráľov, osla s volom. Všade sú títo chudobní ľudia srdečne vítaní a výmenou za ich zbožné predstavenie, ktoré sprevádzajú ľudovými koledami spievanými na staré a jednoduché melódie, dostávajú drobné, koláče a ovocie.“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Le Petit Français Illustré – Journal des Écoliers et des Écolières / 21 Décembre, 1895, No. 356. 8. ročník [Huitième année], Paríž (Francúzsko) : Armand Colin & Cie, 1896.▐ Zverejnené: 20/12/2025
![]( "Bocian a medveď ako koledníci: Vianočný zvyk na poľskom vidieku (Charles de Jankowski, 1905)")
Základný popis
Tento obrad pripomína legendu o tom, ako zvieratá a vtáci priniesli darčeky malému Ježiškovi. Ale je to viac než len náboženská úcta. Na prvý pohľad vidíme skupinu ľudí zhromaždenú pred domami pokrytými snehom. Ale keď sa pozrieme bližšie, zistíme, že nejde o obyčajných dedinčanov. Medzi nimi kráčajú maskovaní koledníci – postavy zahalené do kostýmov lesnej zvery. Bocian s dlhým zobákom, symbol neba a premeny, sa týči nad ostatnými ako strážca dávnych tajomstiev. Vedľa neho stojí medveď, surová sila prírody, ktorá v zimnom spánku skrýva hlboké poznanie.
« Bocian a medveď ako koledníci: Vianočný zvyk na poľskom vidieku (Charles de Jankowski, 1905) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Vidiek – Príroda – Folklór – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Slovania
„Na pripomenutie legendy, ktorá hovorí o tom, ako sa vtáci a lesná zver vybrali uctiť si malého Ježiška, sa mladí poľskí vidiečania prezliekajú za rôzne stvorenia, ako je napríklad bocian a medveď, a chodia po domoch spievajúc tradičné koledy. Za to dostávajú odmenu v podobe koláčov a klobás. Rovnaký obrad sa praktizuje aj počas karnevalu.“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 30, 1905 (Vol. 127), No. 3480. Londýn (Anglicko), 1905.
