VÝCHOVA Značka
Stránka 1 z celkom 4 stránok.
Dokopy: 105 článkov.
▐ Zverejnené: 29/10/2026
![Symbol obetavosti a nesebeckej služby. Žena, ktorá sa neohýba len nad vlastným chorým dieťaťom, ale súčasne nad samotnou podstatou všetkého ľudského života – krehkou, zraniteľnou, ale rovnako tak aj plnou nádeje, prinášajúcou večne sa opakujúci cyklus smrti a znovuzrodenia.]( "„Die Mutter“ – Matka a jej chorý syn: Materská láska a jesenné obdobie (Anton Ebert / 1872)")
Základný popis
Symbol obetavosti a nesebeckej služby. Žena, ktorá sa neohýba len nad vlastným chorým dieťaťom, ale súčasne nad samotnou podstatou všetkého ľudského života – krehkou, zraniteľnou, ale rovnako tak aj plnou nádeje, prinášajúcou večne sa opakujúci cyklus smrti a znovuzrodenia.
« „Die Mutter“ – Matka a jej chorý syn: Materská láska a jesenné obdobie (Anton Ebert / 1872) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Jeseň – Detstvo – Materstvo – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Ľudský život – Existencializmus – Sexuálna výchova – Feminizmus – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 49, 1872. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1872.▐ Zverejnené: 20/10/2026
![Tieto ilustrácie z roku 1907 nás prinášajú do sveta, kde bola medicína vnímaná nielen ako „technická disciplína“, ale najmä ako „posvätné povolanie“, ktoré vyžaduje nielen znalosť, ale predovšetkým šľachetný charakter človeka. Každý obrázok nám pritom hovorí niečo iné o podstate povolania v oblasti lekárstva. Stretávame sa so študentom medicíny, s lekárom… a napokon azda s profesorom medicíny, ktorý ako „strážca“ vedomostí prenáša svetlo z generácie na generáciu. Spolu tieto tri obrázky tvoria trojrozmerný pohľad na lekárstvo: je to intelektuálna disciplína, múdrosť získaná skúsenosťou a osobná obeta za život iného človeka.]( "História medicíny: Niekdajšie predstavy o výkone lekárskeho povolania v obrazoch (The 1907 Yearbook of the Hahnemann Medical College)")
Základný popis
Tieto ilustrácie z roku 1907 nás prinášajú do sveta, kde bola medicína vnímaná nielen ako „technická disciplína“, ale najmä ako „posvätné povolanie“, ktoré vyžaduje nielen znalosť, ale predovšetkým šľachetný charakter človeka. Každý obrázok nám pritom hovorí niečo iné o podstate povolania v oblasti lekárstva. Stretávame sa so študentom medicíny, s lekárom… a napokon azda s profesorom medicíny, ktorý ako „strážca“ vedomostí prenáša svetlo z generácie na generáciu. Spolu tieto tri obrázky tvoria trojrozmerný pohľad na lekárstvo: je to intelektuálna disciplína, múdrosť získaná skúsenosťou a osobná obeta za život iného človeka.
« História medicíny: Niekdajšie predstavy o výkone lekárskeho povolania v obrazoch (The 1907 Yearbook of the Hahnemann Medical College) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – USA – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Školstvo – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The 1907 Yearbook of the Hahnemann Medical College. Philadelphia (USA) : Hahnemann Medical College, 1907. cca. 190 strán.▐ Zverejnené: 14/10/2026
![Zobrazenie scény, kde vnučka číta z knihy ležiacej starenke. Vnučka, symbol „jari života“ a budúcnosti. Jej oči sú upreté na riadky, ktoré nie sú len slovami, ale mostom medzi tým, čo bolo, a tým, čo bude. Starenka v posteli, naopak, symbol „jesene života“, alebo už takmer jeho konca. Počúva. A v tom počúvaní sa rodí niečo…]( "Vnučka a starenka (Johanna Spyri / Heidi, 1902)")
Základný popis
Zobrazenie scény, kde vnučka číta z knihy ležiacej starenke. Vnučka, symbol „jari života“ a budúcnosti. Jej oči sú upreté na riadky, ktoré nie sú len slovami, ale mostom medzi tým, čo bolo, a tým, čo bude. Starenka v posteli, naopak, symbol „jesene života“, alebo už takmer jeho konca. Počúva. A v tom počúvaní sa rodí niečo…
« Vnučka a starenka (Johanna Spyri / Heidi, 1902) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Staroba – Detstvo – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Rodina – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Vidiek – Foklór
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SPYRI, Johanna. Heidi. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1902. 338 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vnucka-a-starenka-johanna-spyri-heidi-1902/
▐ Zverejnené: 13/10/2026
![]( "Formácia duše. Text zdôrazňuje Komenského zásadnú tézu, čo by malo byť prioritou rodičov pri výchove svojich ratolesti. Pedagogická poznámka? Skôr filozofické vyhlásenie o tom, čo to znamená byť – „človek“ a vychovávať inú ľudskú bytosť. Tento úryvok je odpoveďou a zároveň otvorenou kritikou všetkých postulátov dnešných moderných rodičov, ktorí často uprednostňujú materiálny blahobyt a zabúdajú na duchovný rast.")
Základný popis
Formácia duše. Text zdôrazňuje Komenského zásadnú tézu, čo by malo byť prioritou rodičov pri výchove svojich ratolesti. Pedagogická poznámka? Skôr filozofické vyhlásenie o tom, čo to znamená byť – „človek“ a vychovávať inú ľudskú bytosť. Tento úryvok je odpoveďou a zároveň otvorenou kritikou všetkých postulátov dnešných moderných rodičov, ktorí často uprednostňujú materiálny blahobyt a zabúdajú na duchovný rast.
« Ján Amos Komenský: Prioritou má byť predovšetkým starostlivosť o dušu a myseľ dieťaťa »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Humanizmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Vzdelanie – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
A pokiaľ Rousseau bol toho názoru, že ten, kto nie je odhodlaný vykonávať povinnosti otcovské, že takýto niekto nemá ani len právo byť otcom, tak: „Die Komenského rodiče neodbudou povinností svých, když jen o tělo se budou starati; přední péče o duši a mysl býti má, o tělo pak jen potud, aby slušným a hodným příbytkem jejím býti mohlo.
(s. 14)“ ZDROJ: DURDÍK, Petr. Rousseau a Pestalozzi v poměru svém ku Komenskému. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Fr. A. Urbánek, 1888. 84 strán.▐ Zverejnené: 12/10/2026
![Tichý dohľad a ochrana dieťaťa. Dielo francúzskeho maliara Georges Moreau de Tours, ktoré zobrazuje matku kŕmiacu svoje dieťa v prírodnom prostredí. Univerzálny mravný ideál materstva. Kritici tej doby, ako François Bournand, ho odvážne porovnávali s Andreom del Sartom, s jeho slávnou „Charitou“. Nie preto, že by šlo o voľajakú „technickú kópiu“, ale preto, že Moreau de Tours zachytil to, čo je v materstve najsvätejšie – niečo, čo presahuje čas.]( "Intimita materstva hodná byť vzorom: Matka a kojenec (Georges Moreau de Tours / 1887)")
Základný popis
Tichý dohľad a ochrana dieťaťa. Dielo francúzskeho maliara Georges Moreau de Tours, ktoré zobrazuje matku kŕmiacu svoje dieťa v prírodnom prostredí. Univerzálny mravný ideál materstva. Kritici tej doby, ako François Bournand, ho odvážne porovnávali s Andreom del Sartom, s jeho slávnou „Charitou“. Nie preto, že by šlo o voľajakú „technickú kópiu“, ale preto, že Moreau de Tours zachytil to, čo je v materstve najsvätejšie – niečo, čo presahuje čas.
« Intimita materstva hodná byť vzorom: Matka a kojenec (Georges Moreau de Tours / 1887) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Detstvo – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Tehotenstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« Georges Moreau de Tours vystavuje nový obraz, ktorý je umeleckým dielom, alebo skôr majstrovským dielom, ak mi to dovolíte povedať, vyrovnajúcim sa tvorbe najväčších majstrov talianskej renesancie. Toto plátno by sa mohlo vystaviť v Louvri vedľa diela „Charité“ od Andrea del Sarta. Neviem presne, ako hovoriť o tomto obdivuhodnom diele, ako vyjadriť svoj úprimný a nadšený obdiv. Pán Moreau de Tours skromne nazval toto majstrovské dielo slovom „portréty“. V každom prípade sú to portréty, ktoré budú žiť večne, a ktoré, dúfam, jedného dňa uvidím v múzeu. […] Pred takýmto dielom by som vás, mladí umelci, chcel vidieť stáť v úžase, lebo je hodné, aby sa stalo vašim vzorom. (François Bournand,s. 46) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BOURNAND, François. PARIS-SALON / 1887. Paríž (Francúzsko) : E. BERNARD & Cie, 1887. cca. 180 strán.▐ Zverejnené: 09/10/2026
![Historický úryvok predstavujúci názor Davida Vasseho o vzájomnom vzťahu mysle a tela znamenal v podstate jeden z priamo cielených úderov do hradieb čisto mechanistického vnímania podstaty ľudského zdravia. Z pohľadu klinickej psychológie vidíme v týchto slovách náznaky teórie moderného pojmu nám známeho ako – psychosomatika. Vasse nevnímal človeka ako stroj, kde sú jednotlivé orgány len jeho ozubenými kolieskami. Videl človeka ako celistvú entitu, kde myseľ je dirigentom a telo je nástrojom. Dnešná moderná medicína, často zahltená sebou – technológiou a technickými vymoženosťami, často stráca práve tento nadhľad. Zabúda, že samotný stav ľudskej mysle je tým základným pilierom, na ktorom stojí samotná odolnosť („nezdolnosť“) ľudskej bytosti. David Vasse nám v roku 1721 poslal posolstvo, ktoré zostáva aktuálne aj dnes: ak chcete liečiť telo, musíte najprv pochopiť myseľ svojho pacienta.]( "Baccalaureus Medicus David Vasse pri obhajobe svojej tézy vyslovuje: „Ergo à Mente Sanitas.“ (Parížska univerzita – Lekárska fakulta / 1721)")
Základný popis
Historický úryvok predstavujúci názor Davida Vasseho o vzájomnom vzťahu mysle a tela znamenal v podstate jeden z priamo cielených úderov do hradieb čisto mechanistického vnímania podstaty ľudského zdravia. Z pohľadu klinickej psychológie vidíme v týchto slovách náznaky teórie moderného pojmu nám známeho ako – psychosomatika. Vasse nevnímal človeka ako stroj, kde sú jednotlivé orgány len jeho ozubenými kolieskami. Videl človeka ako celistvú entitu, kde myseľ je dirigentom a telo je nástrojom. Dnešná moderná medicína, často zahltená sebou – technológiou a technickými vymoženosťami, často stráca práve tento nadhľad. Zabúda, že samotný stav ľudskej mysle je tým základným pilierom, na ktorom stojí samotná odolnosť („nezdolnosť“) ľudskej bytosti. David Vasse nám v roku 1721 poslal posolstvo, ktoré zostáva aktuálne aj dnes: ak chcete liečiť telo, musíte najprv pochopiť myseľ svojho pacienta.
« Baccalaureus Medicus David Vasse pri obhajobe svojej tézy vyslovuje: „Ergo à Mente Sanitas.“ (Parížska univerzita – Lekárska fakulta / 1721) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Psychológia – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Spoločenská zodpovednosť – Humanizmus – Školstvo – Výchova – Vzdelanie
V roku 1721 sa na lekársku fakultu Parížskej univerzity, keď dohľad vykonával samotný dekan tejto inštitúcie Hyacinthe Théodore Baron, dostavil aj David Vasse a súčasťou jeho tézy boli i tieto slová: „Zdravie […] závisí od mysle rovnako ako od tela… A teda zdravie je [aj] od mysle [človeka] závislé.“
ORIENTAČNÝ PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: VASSE, David. An à Mente Sanitas? (Quæstio Medica, Quodlibetariis Disputationibus Mane Discutienda In Scholis Medicorum. Die Jovis 16. Januarii 1721. M. Ludovico-Simone Emmerez / Doctore Medico, Præside). Paríž (Francúzsko) : J. Quillau, Univer. & Facult. Medicinae Typographi, 1731. cca. 4 strány. Digitalizovali: Bibliothèque interuniversitaire de santé (Paris).▐ Zverejnené: 05/10/2026
![O súboji, ktorý sa odohráva v každom z nás, keď na jeho podklade dochádza k vymedzeniu toho, čo ovládne dušu človeka. V Ústave (Štát) od Platóna nenachádzame len politickú teóriu ideálneho štátu, ale taktiež zrkadlo ľudskej psychiky. Sófrosyné, teda umiernenosť, nie je potlačenie. Nie je to asketické utlmovanie života, z ľudskej prirodzenosti povstávajúcich životných energii. Je to, ako píše Platón, „súlad“. Je to moment, kedy sa silná, žiadostivá zložka duše dobrovoľne podriadi autorite rozumu. Nie preto, že by bola slabá, ale preto, že pochopila, že jej nadvláda by znamenala chaos a deštrukciu. Ak by sa žiadostivosť stala kráľom, stala by sa tyranom, ktorý ničí všetko, čo je krásne a pravdivé, odvrátila by človeka od súladu všetkých zložiek ľudskej existencie…]( "Platón, sebaovládanie a sófrosyné (umiernenosť): Skutočne odvážnym je ten, kto vystavený okolitému „svetskému“ – bolestiam či radostiam – je charakterovo natoľko pevný, že vždy dokáže urobiť morálne správne rozhodnutie a volí si život v pravde a harmónii s prirodzenosťou (The Republic of Plato / Štát / Ústava)")
Základný popis
O súboji, ktorý sa odohráva v každom z nás, keď na jeho podklade dochádza k vymedzeniu toho, čo ovládne dušu človeka. V Ústave (Štát) od Platóna nenachádzame len politickú teóriu ideálneho štátu, ale taktiež zrkadlo ľudskej psychiky. Sófrosyné, teda umiernenosť, nie je potlačenie. Nie je to asketické utlmovanie života, z ľudskej prirodzenosti povstávajúcich životných energii. Je to, ako píše Platón, „súlad“. Je to moment, kedy sa silná, žiadostivá zložka duše dobrovoľne podriadi autorite rozumu. Nie preto, že by bola slabá, ale preto, že pochopila, že jej nadvláda by znamenala chaos a deštrukciu. Ak by sa žiadostivosť stala kráľom, stala by sa tyranom, ktorý ničí všetko, čo je krásne a pravdivé, odvrátila by človeka od súladu všetkých zložiek ľudskej existencie…
« Platón, sebaovládanie a sófrosyné (umiernenosť): Skutočne odvážnym je ten, kto vystavený okolitému „svetskému“ – bolestiam či radostiam – je charakterovo natoľko pevný, že vždy dokáže urobiť morálne správne rozhodnutie a volí si život v pravde a harmónii s prirodzenosťou (The Republic of Plato / Štát / Ústava) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Antika – Filozofia – Etika – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Čistota – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Pokora – Obrátenie – Znovuzrodenie – Ľudský život – Existencializmus
« …keď budú takto vyškolení, keď si skutočne osvoja svoje úlohy a získajú ozajstné vzdelanie, budú mať pod kontrolou žiadostivý princíp, ktorý v každom človeku tvorí najväčšiu časť duše a je od prírody najnenásytnejší. A budú ho pozorne strážiť, aby sa neoddával takzvaným telesným rozkošiam do tej miery, než by zmohutnel a posilnil, a následne odmietol plniť svoju vlastnú úlohu, ba dokonca by túžil po absolútnej nadvláde nad vrstvami, ktoré podľa [druhu] svojej podstaty nemá právo spravovať, čím by zásadným spôsobom narušil život
všetkých. » « Určite tak urobia. »
« A neboli by práve tieto dva princípy najvhodnejšie na ochranu celej duše a tela pred vonkajšími nepriateľmi; jeden poskytuje rady a druhý vedie boje v poslušnosti voči vládnucej moci, ktorej zámery napĺňa svojou
statočnosťou. » « Pravdivo. »
« Podobne, myslím si, nazývame človeka odvážnym na základe tej odvážnej zložky jeho povahy, keď – aj napriek bolesti a radosti – pevne zachováva príkazy rozumu o tom, čoho sa treba báť, a čoho
nie. » « Áno, a
právom. » « A nazývame ho múdrym na základe tej malej časti, ktorá v ňom vládne a vydáva tieto pokyny, a ktorá zase sama v sebe obsahuje skutočné poznanie toho, čo je prospešné pre celé spoločenstvo zložené z týchto troch princípov, ako aj pre každú jeho
súčasť. » « Presne tak. »
« A opäť, či nenazývame človeka umierneným vďaka priateľstvu a súladu tých istých princípov, to znamená, keď sa tie dve riadené, zhodujú s tým vládnucim v tom, že považujú rozumovú zložku za právoplatného vládcu, a nekladú odpor jej
autorite? » « Určite, – odpovedal; – umiernenosť nie je ničím iným než toto, či už sa jedná o štát alebo
o jednotlivca. » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: PLATÓN (aka Plato). The Republic of Plato. Londýn (Anglicko) : Macmillan and Co. Limited + New York (USA) : The Macmillan Company, 1907. 374 strán.▐ Zverejnené: 04/10/2026
![Idylické vyobrazenie scenérie tradičného detstva na nemeckom vidieku. Mikrokosmos prakticky celej pôvodnej európskej civilizácie, kde miesto nebolo len nejakým priestorom – „krajinou“, ale najmä domovom – otčinou, kam niekto patril.]( "Pôvodná európska kultúra: Detstvo na dedine (Johann Sperl / 1886)")
Základný popis
Idylické vyobrazenie scenérie tradičného detstva na nemeckom vidieku. Mikrokosmos prakticky celej pôvodnej európskej civilizácie, kde miesto nebolo len nejakým priestorom – „krajinou“, ale najmä domovom – otčinou, kam niekto patril.
« Pôvodná európska kultúra: Detstvo na dedine (Johann Sperl / 1886) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Príroda – Vidiek – Foklór – Krása – Cnosť – Čistota – Sexuálna výchova – Feminizmus – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Detstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 18, 1886. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1886.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/povodna-europska-kultura-detstvo-na-dedine-johann-sperl-1886/
▐ Zverejnené: 30/09/2026
![„Je môj život viac než len biologický proces, ktorý jedného dňa začal a raz aj skončí?“ Hľadanie zmyslu života v kontexte nevyhnutnosti, ktorou je – smrť. Hľadanie prepojení medzi každodenným konaním človeka a „večným“. O hľadaní zmyslu v činoch, ktoré sú zmysluplné, večne hodnotné – trvalými hodnotami, hodnotami priamo ľudskými…]( "Konečnosť ľudského bytia: Ako Tolstoj zosumarizoval všetky podstatné otázky existencializmu (My Confession / 1897)")
Základný popis
„Je môj život viac než len biologický proces, ktorý jedného dňa začal a raz aj skončí?“ Hľadanie zmyslu života v kontexte nevyhnutnosti, ktorou je – smrť. Hľadanie prepojení medzi každodenným konaním človeka a „večným“. O hľadaní zmyslu v činoch, ktoré sú zmysluplné, večne hodnotné – trvalými hodnotami, hodnotami priamo ľudskými…
« Konečnosť ľudského bytia: Ako Tolstoj zosumarizoval všetky podstatné otázky existencializmu (My Confession / 1897) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Lev Nikolajevič Tolstoj – Klasická literatúra – Slovania – Rusko – Psychológia – Filozofia – Existencializmus – Smrť – Ľudský život – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Muž a žena – Láska – Sexuálna výchova – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Staroba – Národ – Rodoľubstvo
« …najdôležitejšia zo všetkých otázok, tá, ktorá znie v srdci každého človeka od raného detstva až po najmúdrejšiu starobu; otázka, bez ktorej, ako som sám okúsil, sa život stal nemožným.Tá otázka znela takto: „Aký bude výsledok toho, čo robím teraz, a čo môžem urobiť zajtra? Čo bude hlavnou témou môjho života?“ [Alebo výzvou, nosnou záležitosťou, pozn.] Inak povedané, môže znieť aj: „Prečo by som mal vôbec žiť? Prečo by som si mal niečo želať? Prečo by som mal niečo robiť?“ Opätovne, vyjadrené inými slovami: „Má môj život nejaký zmysel, ktorý by mohol prekonať nevyhnutnú smrť, ktorá ma čaká?“
(s. 38) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. My Confession and The Spirit of Christ’s Teaching. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1897. 242 strán.▐ Zverejnené: 28/09/2026
![Keď každé jablko je dôkazom toho, že život je možný, že zem ešte ľudstvu predsa len „dáva“. A to dieťa? Azdaže väzba medzi človekom a prírodou ešte pretrváva…]( "Jesenná úroda pod jabloňami a dievčatko v záhrade (Julie Wolfthorn / 1927)")
Základný popis
Keď každé jablko je dôkazom toho, že život je možný, že zem ešte ľudstvu predsa len „dáva“. A to dieťa? Azdaže väzba medzi človekom a prírodou ešte pretrváva…
« Jesenná úroda pod jabloňami a dievčatko v záhrade (Julie Wolfthorn / 1927) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jeseň – Vidiek – Príroda – Folklór – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Feminizmus – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Detstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Nr. 36, 8. September 1927. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1927.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/jesenna-uroda-pod-jablonami-a-dievcatko-v-zahrade-julie-wolfthorn-1927/
▐ Zverejnené: 26/09/2026
![Starý manželský pár, červené lístky viniča, ktoré postupne opadávajú, deň za dňom nezadržateľne chladnejší a za nimi? Na neďalekej lúke hrajúce sa miestne deti, užívajú si posledné lúče jesenného slnka, ktoré pomaličky zapadá. I takto môže vyzerať symbolické vyobrazenie nepretržitého kolobehu života. Rolloff tento nemenný zákon prírody neukazuje ako nejakú tragédiu. Ukazuje ju v polohe múdrosti, dôstojnosti a krásy ľudskej cnosti, ako – spokojné starnutie, počujúc smiech detí za dedinou a vediac, že sa za vami ozýva… ostáva vaše potomstvo.]( "Starček so starenkou počas jesene, jesene života a miestne deti hrajúce sa na lúke za dedinou (Otto Roloff, 1928)")
Základný popis
Starý manželský pár, červené lístky viniča, ktoré postupne opadávajú, deň za dňom nezadržateľne chladnejší a za nimi? Na neďalekej lúke hrajúce sa miestne deti, užívajú si posledné lúče jesenného slnka, ktoré pomaličky zapadá. I takto môže vyzerať symbolické vyobrazenie nepretržitého kolobehu života. Rolloff tento nemenný zákon prírody neukazuje ako nejakú tragédiu. Ukazuje ju v polohe múdrosti, dôstojnosti a krásy ľudskej cnosti, ako – spokojné starnutie, počujúc smiech detí za dedinou a vediac, že sa za vami ozýva… ostáva vaše potomstvo.
« Starček so starenkou počas jesene, jesene života a miestne deti hrajúce sa na lúke za dedinou (Otto Roloff, 1928) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jeseň – Vidiek – Príroda – Staroba – Ľudský život – Existencializmus – Smrť – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Sexuálna výchova – Feminizmus – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Detstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Nr. 43, 25. Oktober 1928. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1928.▐ Zverejnené: 20/09/2026
Základný popis
Akt prejavu určitého „kolektívneho svedomia“. Pokus o to, aby sa jednotlivé hlasy spojili do akéhosi jedného, a takto aj o niečo silnejšieho, ktorý zaznie a zasiahne ostatných na tom správnom mieste, pričom vypovie prosté: „Ľudský život má hodnotu.“
« Národný pochod za život „2026“ / Bratislava – 20. septembra 2026 »
ZNAČKY: Zmienka – Inšpirácia – Kresťanstvo – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
Kde: Bratislava
Kedy: 20. septembra 2026 o 14:30
Viac informácii: pochodzazivot.skZdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/narodny-pochod-za-zivot-2026-bratislava-20-septembra-2026/
▐ Zverejnené: 04/09/2026
![Vizuálna metafora o zachovávaní prúdu života. V tieni hrnčiarskeho kruhu, kde sa hlina miesi a pôsobením ľudskej zručnosti mení na praktické predmety, rôznorodé (a pre ľud užitočné) misky a nádoby, vidíme matku s dieťaťom, ktorá túto svoju ratolesť kojí. Otec na obrázku reprezentuje stabilitu a technickú kompetenciu, matka naopak prináša starostlivosť a nepodmienenú lásku, zatiaľ čo dieťa je vznešeným symbolom kontinuity, potenciálu a variže zdárnej budúcnosti.]( "Matka + Otec + Dieťa: Prirodzená deľba práce v rodine hrnčiara (1877)")
Základný popis
Vizuálna metafora o zachovávaní prúdu života. V tieni hrnčiarskeho kruhu, kde sa hlina miesi a pôsobením ľudskej zručnosti mení na praktické predmety, rôznorodé (a pre ľud užitočné) misky a nádoby, vidíme matku s dieťaťom, ktorá túto svoju ratolesť kojí. Otec na obrázku reprezentuje stabilitu a technickú kompetenciu, matka naopak prináša starostlivosť a nepodmienenú lásku, zatiaľ čo dieťa je vznešeným symbolom kontinuity, potenciálu a variže zdárnej budúcnosti.
« Matka + Otec + Dieťa: Prirodzená deľba práce v rodine hrnčiara (1877) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Príroda – Vidiek – Folklór – Slovania – Rusko – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Ľudský život – Existencializmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Feminizmus – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 449: 6. augusta 1877 [6 августа 1877 года.] (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 7). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/matka-otec-dieta-prirodzena-delba-prace-v-rodine-hrnciara-1877/
▐ Zverejnené: 01/09/2026
![Sliepočka, ktorá dohliada na svoje kuriatka, predstavuje biologický inštinkt poháňaný potrebou chrániť svoje potomstvo a zabezpečiť prežitie druhu. Ľudská matka, ktorá drží svoje dieťa, zosobňuje vyjadrenie tohto inštinktu, no zároveň je ňou rozvinutý. Jej láska je totiž sprevádzaná uvedomelým rozhodnutím pre zodpovednosť a obetovanie sa…]( "Dve matky: Kŕmenie sliepočky s kuriatkami (Mademoiselle Elisabeth Gardner / Paris-Salon, 1888)")
Základný popis
Sliepočka, ktorá dohliada na svoje kuriatka, predstavuje biologický inštinkt poháňaný potrebou chrániť svoje potomstvo a zabezpečiť prežitie druhu. Ľudská matka, ktorá drží svoje dieťa, zosobňuje vyjadrenie tohto inštinktu, no zároveň je ňou rozvinutý. Jej láska je totiž sprevádzaná uvedomelým rozhodnutím pre zodpovednosť a obetovanie sa…
« Dve matky: Kŕmenie sliepočky s kuriatkami (Mademoiselle Elisabeth Gardner / Paris-Salon, 1888) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Leto – Letné prázdniny – Príroda – Vidiek – Folklór – Feminizmus – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Detstvo – Výchova
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BOURNAND, François. PARIS-SALON / 1888. Paríž (Francúzsko) : E. BERNARD & Cie, 1888. cca. 180 strán.▐ Zverejnené: 12/08/2026
![Tichá vizuálna báseň o tom, ako sa láska, zodpovednosť, pamäť a tradícia prenášajú na ďalšie generácie. Drevený plot, zem, možno okraj cesty, možno kúsoček dvora. Niet tu veľkého, žiadne ohromujúce divadlo sa nekoná. Je tu len priestor, v ktorom sa deti učia byť ľuďmi. Dievča v tomto kroji, s maličkou kolískou vo svojich rukách, už čoskoro nebude len dieťaťom. Dokonca už teraz je strážkyňou a čoskoro sa z nej stane samotnej stane matka, ktorá bude sama vychovávať svoje vlastné deti k…]( "Slovenské dievčatko / dieťatko v kroji s kolískou v rukách (1945)")
Základný popis
Tichá vizuálna báseň o tom, ako sa láska, zodpovednosť, pamäť a tradícia prenášajú na ďalšie generácie. Drevený plot, zem, možno okraj cesty, možno kúsoček dvora. Niet tu veľkého, žiadne ohromujúce divadlo sa nekoná. Je tu len priestor, v ktorom sa deti učia byť ľuďmi. Dievča v tomto kroji, s maličkou kolískou vo svojich rukách, už čoskoro nebude len dieťaťom. Dokonca už teraz je strážkyňou a čoskoro sa z nej stane samotnej stane matka, ktorá bude sama vychovávať svoje vlastné deti k…
« Slovenské dievčatko / dieťatko v kroji s kolískou v rukách (1945) »
ZNAČKY: Umenie – Inšpirácia – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Detstvo – Mravný ideál – Čistota – Príroda – Ľudský život – Chudoba – Pokora – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodičovstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SLOVAKIA / Praha – 1946. Bratislava (Česko-Slovensko) : Obchodná ústredňa umeleckej výroby družstvo, 1945. 7 strán. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/slovenske-dievcatko-dietatko-v-kroji-s-koliskou-v-rukach-1945/
▐ Zverejnené: 04/08/2026
![Keď ženy vstupovali do sveta, ktorý bol dovtedy vyhradený najmä mužom. Fotografia, ktorá pripomína skôr kláštor rehoľných sestier než univerzitné prostredie. Študentky medicíny sledujú chirurgický zákrok. Rad za radom tváre, ktoré svoj ohľad upierajú v jedinom smere. Žiaden chaos, „kolektívna meditácia“. Tieto ženy sa učili nielen o každom anatomickom detaile a princípoch fyziologickej stavby ľudského organizmu, o správnom vykonávaní jednotlivých liečebných postupov, ale najmä o etike zvoleného povolania, ktoré dodnes nesie prívlastok – „posvätné“…]( "Lekárska fakulta pre ženy v Pensylvánii / Woman's Medical College of Pennsylvania (1911)")
Základný popis
Keď ženy vstupovali do sveta, ktorý bol dovtedy vyhradený najmä mužom. Fotografia, ktorá pripomína skôr kláštor rehoľných sestier než univerzitné prostredie. Študentky medicíny sledujú chirurgický zákrok. Rad za radom tváre, ktoré svoj ohľad upierajú v jedinom smere. Žiaden chaos, „kolektívna meditácia“. Tieto ženy sa učili nielen o každom anatomickom detaile a princípoch fyziologickej stavby ľudského organizmu, o správnom vykonávaní jednotlivých liečebných postupov, ale najmä o etike zvoleného povolania, ktoré dodnes nesie prívlastok – „posvätné“…
« Lekárska fakulta pre ženy v Pensylvánii / Woman’s Medical College of Pennsylvania (1911) »
ZNAČKY: Fotografia – Dokumentárna fotografia – História medicíny – Zdravotníctvo – Feminizmus – Inšpirácia – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Školstvo – Mravný ideál – Etika – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Scalpel – The 1911 Yearbook of the Woman’s Medical College of Pennsylvania. Pensylvánia (USA) : Woman’s Medical College of Pennsylvania, 1911. cca. 200 strán.▐ Zverejnené: 03/08/2026
![Zápas o duševné prebudenie. Slová, ktoré odkrývajú hlbokú filozofiu o ľudskom vývoji, o prehnanom sebectve a nutnosti podieľania sa na tvorení sveta navôkol seba v duchu „vyššieho usporiadania sveta“. Jinarajadasa hovorí o „divochovi“ – o tom vnútornom divochovi v nás, ktorý sa bojí bolesti, pretože jediné, čo človek obmedzený vie, je, že bolesti sa treba vyhýbať, a hľadá len okamžitú úľavu. Ten, ktorý sa vyhýba námahe a trápeniam spojeným s osobným rozvojom, ktorý uprednostňuje komfort pred cnosťou. Tento text je výzvou k nám všetkým. Nie sme len produktom evolúcie. Rovnako tak sme napokon produktom vôle, rozhodnutí, vlastného snaženia.]( "Ozveny theosophie: Zakrpatení, obmedzení – „večne chudobní“ – ľudia, divosi vyhýbajúci sa námahe súvisiacej s rastom k rozvoju osobnostných cností (Jinarajadasa)")
Základný popis
Zápas o duševné prebudenie. Slová, ktoré odkrývajú hlbokú filozofiu o ľudskom vývoji, o prehnanom sebectve a nutnosti podieľania sa na tvorení sveta navôkol seba v duchu „vyššieho usporiadania sveta“. Jinarajadasa hovorí o „divochovi“ – o tom vnútornom divochovi v nás, ktorý sa bojí bolesti, pretože jediné, čo človek obmedzený vie, je, že bolesti sa treba vyhýbať, a hľadá len okamžitú úľavu. Ten, ktorý sa vyhýba námahe a trápeniam spojeným s osobným rozvojom, ktorý uprednostňuje komfort pred cnosťou. Tento text je výzvou k nám všetkým. Nie sme len produktom evolúcie. Rovnako tak sme napokon produktom vôle, rozhodnutí, vlastného snaženia.
« Ozveny theosophie: Zakrpatení, obmedzení – „večne chudobní“ – ľudia, divosi vyhýbajúci sa námahe súvisiacej s rastom k rozvoju osobnostných cností (Jinarajadasa) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Okultizmus – Alchýmia – Slobodomurárstvo – Ľudský život – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása
« Povinnosťou človeka je spolupracovať s božským plánom. Spočiatku je však duša človeka len slabo vedomá, disponuje len malou inteligenciou a človek sa ocitá spojený so zvieraťom tak veľkou silou, ktorá sa pre neho pomaly formovalo v priebehu vekov prostredníctvom dlhého procesu evolúcie. Telo a jeho energie sú nositeľom duše, pochádzajú zo zvieracieho sveta a prinášajú so sebou zvieracie sklony k sebapresadzovaniu a sebectvu a silný inštinkt pre potrebu boja o existenciu a sebazáchovu. Keby bol človek v tejto fáze ponechaný sám na vývoj, pokrok by bol nekonečne malý a v skutočnosti by došlo skôr k návratu k zvieracej brutality než k evolúcii k ľudskej cnosti.Ale človek nie je ponechaný sám na seba pri svojom vývoji; učitelia a zákonodarcovia, zdokonalení ľudia minulých čias, so znalosťou božského plánu, sa teraz objavujú a riadia rast ľudských duší. Spočiatku, vo veľkej miere, prvok strachu prichádza do pravidiel vedenia, pretože jediné, čo divoch vie, je, že bolesti sa treba vyhýbať…
(s. 7-8) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: JINARAJADASA, Curuppumullage. Art as a Factor in the Soul’s Evolution. Adyar – Madras (India) : Theosophical Publishing House, 1915. 20 strán.▐ Zverejnené: 27/07/2026
![Zrkadlo duše, ktorá sa pokúša nájsť svoje miesto vo svete. Turgenev nám týmito slovami naznačuje, že existuje objektívna pravda o tom, kým by sme sa mali stať. Nevyhnutnosť „stavania sa tým, kým sa stať mám“, je v podstate volaním k integrite našej osobnosti. Čitateľ sa tu stretáva s myšlienkami literárnej postavy, ktorá nie je ani hrdinom, ani prorokom – je to obyčajný človek, a Turgenev nás prostredníctvom nahliadnutia do jej myšlienok, vnútorného dialógu, pozýva k vlastnému zamysleniu sa nad našou vlastnou existenciou medzi dvoma svetmi: medzi úmyslami a činmi, medzi tým, čo by mohol byť, a tým, čím a kým sa stávame stať.]( "Odcudzenosť a jej vznik – diagnostika hlbokého rozdielu medzi potenciálom a konečnou realizáciou: Nevyhnutnosť stavania sa tým, kým sa stať mám (Turgenev / Denník zbytočného človeka)")
Základný popis
Zrkadlo duše, ktorá sa pokúša nájsť svoje miesto vo svete. Turgenev nám týmito slovami naznačuje, že existuje objektívna pravda o tom, kým by sme sa mali stať. Nevyhnutnosť „stavania sa tým, kým sa stať mám“, je v podstate volaním k integrite našej osobnosti. Čitateľ sa tu stretáva s myšlienkami literárnej postavy, ktorá nie je ani hrdinom, ani prorokom – je to obyčajný človek, a Turgenev nás prostredníctvom nahliadnutia do jej myšlienok, vnútorného dialógu, pozýva k vlastnému zamysleniu sa nad našou vlastnou existenciou medzi dvoma svetmi: medzi úmyslami a činmi, medzi tým, čo by mohol byť, a tým, čím a kým sa stávame stať.
« Odcudzenosť a jej vznik – diagnostika hlbokého rozdielu medzi potenciálom a konečnou realizáciou: Nevyhnutnosť stavania sa tým, kým sa stať mám (Turgenev / Denník zbytočného človeka) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Ľudský život – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Klasická literatúra – Slovania – Rusko
« Počas celého môjho života som neustále
nachádzal svoje miesto obsadené,
možnože preto,
lebo som nehľadal svoje miesto tam,
kde som ho hľadať mal.
(Turgenev,s. 16) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TURGENEV, Ivan. The Novels of Ivan Turgenev: The Diary of a Superfluous Man etc. New York (USA) : The Macmillian Company + Londýn (Anglicko) : William Heinemann, 1920. 326 strán.▐ Zverejnené: 26/07/2026
![Keď sa pozrieme na túto stránku z analýzy Josefa Ševčíka, nesmieme na ňu nazerať len ako na voľajaké moralizujúce čierne písmená na zožltnutom papieri. Je to návod, mapa ľudskej existencie… vymedzenie teritória, na ktorom sa odohráva najdôležitejšia vojna v živote každého človeka: boj o jeho vlastnú dušu. Svätý Tomáš Akvinský nebol len teológom. Bol priam až klinickým pozorovateľom ľudskej psychológie, a to stáročia pred ustanovením psychológie ako samostatnej vedy. Mnohé z toho, čo popisuje, by sme v žargóne modernej psychológie nazvali niečim ako „kognitívnym skreslením“, „narcistickou ilúziou“. Aplikácia mechanizmu, kde jedinec svojim životom nasleduje ideál, ktorý je v skutočnosti „dobrom“, čiže pozitívnou hodnotou len zdanlivo, takýto jedinec stráca kontakt s realitou. Stáva sa otrokmi vlastného sebaklamu. Zvyčajne sa jedná o osoby, ktoré majú strach pozrieť sa skutočnej pravde do očí, zvyčajne neschopní čeliť realite, ktorú si potrebujú pretvárať na svoj obraz…]( "Tomáš Akvinský – Summa Theologica | Boj o dušu človeka: Rozdiel medzi dobrom, zdanlivým dobrom a čistým zlom / Hriechy a túžba po ukojení („mať sa dobre“) / „Logos“ – Cnostný život podľa zákonov prirodzeného poriadku")
Základný popis
Keď sa pozrieme na túto stránku z analýzy Josefa Ševčíka, nesmieme na ňu nazerať len ako na voľajaké moralizujúce čierne písmená na zožltnutom papieri. Je to návod, mapa ľudskej existencie… vymedzenie teritória, na ktorom sa odohráva najdôležitejšia vojna v živote každého človeka: boj o jeho vlastnú dušu. Svätý Tomáš Akvinský nebol len teológom. Bol priam až klinickým pozorovateľom ľudskej psychológie, a to stáročia pred ustanovením psychológie ako samostatnej vedy. Mnohé z toho, čo popisuje, by sme v žargóne modernej psychológie nazvali niečim ako „kognitívnym skreslením“, „narcistickou ilúziou“. Aplikácia mechanizmu, kde jedinec svojim životom nasleduje ideál, ktorý je v skutočnosti „dobrom“, čiže pozitívnou hodnotou len zdanlivo, takýto jedinec stráca kontakt s realitou. Stáva sa otrokmi vlastného sebaklamu. Zvyčajne sa jedná o osoby, ktoré majú strach pozrieť sa skutočnej pravde do očí, zvyčajne neschopní čeliť realite, ktorú si potrebujú pretvárať na svoj obraz…
« Tomáš Akvinský – Summa Theologica | Boj o dušu človeka: Rozdiel medzi dobrom, zdanlivým dobrom a čistým zlom / Hriechy a túžba po ukojení („mať sa dobre“) / „Logos“ – Cnostný život podľa zákonov prirodzeného poriadku »
ZNAČKY: Citát – inšpirácia – Kresťanstvo – Etika – Psychológia – Hlbinná psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Obrátenie – Znovuzrodenie
« Svobodná vůle lidská nutně po dobru touží a volí prostředky vhodné, aby ho dosáhla. Dříve než volí, káže rozumu uvažovati, potom svolí v rozhodnutí jeho a pílí k cíli svému a dojde-li ho, užívá dobra. Pouhé zlo nikdy nemůže býti předmětem touhy a lásky, pouze zlo spojené s dobrem jím zakryté, nebo jinak řečeno, dobro zdánlivé, klamné, může mnohdy býti předmětem žádosti. Touží-li člověk po dobru pravém a snaží-li se ho dojíti, jedná dobře a spravedlivě; touží-li po dobru zdánlivém a snaží-li se ho dojiti, jedná špatně a dopustí se bezpráví. Je-li zlo spáchané proti zákonům Božím a mravního života, jmenuje se hříchem. Zlo může býti myšlené a spáchané, obojí jest hříchem; první páchá člověk zlou vůlí, druhé zým skutkem.Činnost duševní může směřovati k dobru, může však směřovati i ke zlu, může toužiti po zlu, nebo lépe po klamném dobru, nebo může se ho varovati. Různé způsoby, jak duše se chová k dobru a ke zlu, nazývají se vášněmi a jich jedenácte: láska a nenávist, touha a útěk, radost a smutek; naděje a zoufalství, odvaha, strach a hněv, dle toho, může-li duše dobra nebo velikého dobra dosáhnouti nebo nedosáhnouti, před zlem nebo velkým zlem uniknouti nebo jemu podlehnouti. Krásně, umělecky pojednal sv. Tomáš o vášních lidských, o jejich příčinách a účincích a prostředcích proti vášním, které jsou duši na škodu.
Člověk konaje častěji dobré skutky, nabývá zvyku v dobru, zlými skutky ve zlu. Zvyk činiti dobře, jmenuje se ctností, různou dle toho neb onoho druhu dobra; zvyk činiti zle jmenuje se neřestí, jež rozděluje se dle druhů zla, a všechny se protiví protivným druhům cností. Krásně pojednává Tomáš o druzích cností, o jejích vzájemné příbuznosti a odměně jejich po smrti, podobně pojednává o příčinách, účincích a trestech neřestí.
Příčinou hříchu může býti nevědomost, smyslnost, zlá vůle a příčiny zevnější, totiž Bůh, jenž dopustí, aby někdo do hříchu upadl, avšak jen proto, aby uznávaje svou slabost se polepšil a více se hříchu varoval. Dalé zlý duch, jenž ze závisti a ze vzdoru proti Bohu snaží se lidi od něho odvrátiti. Konečně přícinou hříchu jest domácí nepřítel člověka – slabost přirozenosti lidské po pádu prvních rodičů. Potom pojednává Tomáš hříchu dědičném a jeho následcích, o druzích a následcích hříchu.
Aby se člověk mohl hříchu varovati, má jednati dle zákonů, hlavně dle zákona přirozeného, jenž jest první po zákoně věčném, jímž Bůh vše k jistému cíli řídí.
(s. 141-142) » ZDROJ: ŠEVČÍK, Josef. Sv. Tomáš Akvinský, učitel cirkevní a ochránce katolických škol. Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Tiskem a nákladem pap. knihtiskárny Bened. Rajhrad, 1899. 382 strán.▐ Zverejnené: 26/07/2026
![O tom, ako sa dievča stáva ženou, ako sa nevinnosť stáva múdrosťou, ako sa strach mení na dôveru vo svoju budúcnosť. Fiat.]( "Svätá Anna a dievčenstvo Panny Márie / Vitráž kostola Saint-Nicolas du Chardonnet (Paríž)")
Základný popis
O tom, ako sa dievča stáva ženou, ako sa nevinnosť stáva múdrosťou, ako sa strach mení na dôveru vo svoju budúcnosť. Fiat.
« Svätá Anna a dievčenstvo Panny Márie / Vitráž kostola Saint-Nicolas du Chardonnet (Paríž) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Biblia – Panna Mária – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Rodina – Materstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Výchova – Vzdelanie
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: HOPPENOT, Joseph. La Sainte Vierge – Dans la tradition, dans l’art, dans l’ame des saints et dans notre vie. Lille, Paríž a Bruges (Francúzsko) : Société St Augustin + Desclée, De Brouwer et Cie. ; 1912. 382 strán.▐ Zverejnené: 23/07/2026
![Tradičné hodnoty a hlboké puto medzi človekom a prírodou v duchu klasickej literatúry začiatku 20. storočia. V centre vidíme mladého chlapca – postavu, ktorá nie je pánom lesa v zmysle dominancie, ale jeho súčasťou. Jeho cesta nie je útekom zo sveta ľudí do divočiny, ale návratom k základnej pravde o našej spolupatričnosti s každým živým tvorom. „Vždyť fůru přátel máš v Zeleném údolí, no tak si jich jen važ, ať už jsi kdokoli…“]( "Podivná družina: S kamarátmi zo zeleného údolia na cestách (John of the Woods / Ilustroval: Elmer Boyd Smith, 1909)")
Základný popis
Tradičné hodnoty a hlboké puto medzi človekom a prírodou v duchu klasickej literatúry začiatku 20. storočia. V centre vidíme mladého chlapca – postavu, ktorá nie je pánom lesa v zmysle dominancie, ale jeho súčasťou. Jeho cesta nie je útekom zo sveta ľudí do divočiny, ale návratom k základnej pravde o našej spolupatričnosti s každým živým tvorom. „Vždyť fůru přátel máš v Zeleném údolí, no tak si jich jen važ, ať už jsi kdokoli…“
« Podivná družina: S kamarátmi zo zeleného údolia na cestách (John of the Woods / Ilustroval: Elmer Boyd Smith, 1909) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Hudba – Leto – Letné prázdniny – Mravný ideál – Krása – Detstvo – Vidiek – Zálesáctvo – Príroda – Priateľstvo – Výchova
DOPORUČENÉ AUDIO: Vlado Müller a Martin Čížek – Přátelé Zeleného údolí / 1980 (Youtube)
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BROWN, Abbie Farewell. John of the Woods. Houghton : Mifflin Company + Boston a New York : The Riverside Press Cambridge, 1909. 189 strán.▐ Zverejnené: 19/07/2026
![Moment sakrálneho prenosu, kde sa výchovou pripravujú semená budúcnosti ľudstva. Kresba s hlbokým kontrastom svetla a tieňa, symbolizujúca prenos múdrosti, rodinnú kontinuitu a melanchóliu uplynulého času. Starší muž, jeho tvár zbrázdená časom ako krajina po dlhom suchu, sa nakláňa nad malým dievčatkom s otvorenou knihou v rukách. Avšak pod povrchom tejto scény pulzuje hlboký psychologický rozmer: stretnutie skúsenosti a „odchádzajúceho“ s nedávno príchodzím – s absolútnym potenciálom. Tento obraz nie je len o rodine. Je to manifestácia starostlivosti o druhého, kde najvzácnejším darom nie sú materiálne veci, ale čas a pozornosť.]( "Povinnosť a kontinuita: Starček a vnučka (1883)")
Základný popis
Moment sakrálneho prenosu, kde sa výchovou pripravujú semená budúcnosti ľudstva. Kresba s hlbokým kontrastom svetla a tieňa, symbolizujúca prenos múdrosti, rodinnú kontinuitu a melanchóliu uplynulého času. Starší muž, jeho tvár zbrázdená časom ako krajina po dlhom suchu, sa nakláňa nad malým dievčatkom s otvorenou knihou v rukách. Avšak pod povrchom tejto scény pulzuje hlboký psychologický rozmer: stretnutie skúsenosti a „odchádzajúceho“ s nedávno príchodzím – s absolútnym potenciálom. Tento obraz nie je len o rodine. Je to manifestácia starostlivosti o druhého, kde najvzácnejším darom nie sú materiálne veci, ale čas a pozornosť.
« Povinnosť a kontinuita: Starček a vnučka (1883) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Detstvo – Staroba – Rodina – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, February 3, 1883, No. 2285. 82. ročník. Londýn (Anglicko), 1883.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/povinnost-a-kontinuita-starcek-a-vnucka-1883/
▐ Zverejnené: 19/07/2026
![Intímny moment medzi starým mužom a vnúčatkom pri skromnej večeri v horskej chate, symbolizujúci čistotu detstva, mravnosť starej školy a hĺbku rodinného puta v duchu tradičných hodnôt. Scéna nás konfrontuje s otázkou skutočného bohatstva. Kým moderný svet definuje úspech akumuláciou, Johanna Spyri nám ukazuje triumf v „redukcii“, v dávaní sa ďalším generáciám. Chlieb, syr a mlieko sú tu svätými elementmi konečného zmyslu bytia…]( "Večera u starého otca: Múdrosť jesene života, kde čas plynie gestami lásky (1902)")
Základný popis
Intímny moment medzi starým mužom a vnúčatkom pri skromnej večeri v horskej chate, symbolizujúci čistotu detstva, mravnosť starej školy a hĺbku rodinného puta v duchu tradičných hodnôt. Scéna nás konfrontuje s otázkou skutočného bohatstva. Kým moderný svet definuje úspech akumuláciou, Johanna Spyri nám ukazuje triumf v „redukcii“, v dávaní sa ďalším generáciám. Chlieb, syr a mlieko sú tu svätými elementmi konečného zmyslu bytia…
« Večera u starého otca: Múdrosť jesene života, kde čas plynie gestami lásky (1902) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Detstvo – Staroba – Rodina – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Vidiek – Príroda
« …sediac na jedinej stoličke v miestnosti. Dievčatko sa rýchlo ako šíp ocitlo pri ohnisku a ihneď sa vrátilo s trojnohou stoličkou, na ktorú sa usadilo. „Dobre, teraz síce máš stoličku, to je pravda, ale je dosť nízka,“ povedal jej deduško, „dokonca aj moja stolička by bola pre teba príliš nízka, aby si dosiahla na stôl; ale poď, je čas, aby si niečo zjedla.“ S týmito slovami vstal, naplnil misku mliekom a postavil ju na stoličku, ktorú umiestnil pred trojnohú stoličku, na ktorej sedela Heidi, a tak pre dievčatko vytvoril veľmi pekný stolík. Potom vedľa misky s mliekom položil veľký krajec chleba s kúskom zlatohnedého syra a povedal: „A teraz jedz.“ […] Heidi vzala misku a pila a pila – bez prestania, pretože všetok smäd z jej dlhej cesty musel byť uchlácholený. Potom sa zhlboka nadýchla – keďže pri svojej horúčkovitej túžbe napiť sa nemala čas na voľajaké dýchanie – a misku položila. „Chutí ti mlieko?“ opýtal sa jej dedko. „Také dobré mlieko som ešte nikdy nepila,“ odpovedala Heidi. „Tak to si ešte musíš dať.“ S týmito slovami na perách starý otec zase naplnil misku až po okraj a postavil ju pred dieťa, ktoré si odhryzlo z chleba, na ktorý medzitým natrelo syr, ešte teplý od opekania, mäkký ako maslo. Chlieb a syr sa k sebe vynikajúco hodili a po každom ďalšom chutnom súste si Heidi opätovne odpila z mlieka, pričom vyzerala veľmi spokojne a šťastne.(s. 22) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SPYRI, Johanna. Heidi. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1902. 338 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vecera-u-stareho-otca-mudrost-jesene-zivota-kde-cas-plynie-gestami-lasky-1902/
▐ Zverejnené: 17/07/2026
Základný popis
Zatiaľ čo svet sa neustále mení pod vplyvom všelijakých prichádzajúcich a odchádzajúcich ideológií, na Slovensku sa jeho občania – opakovane – hlásia k niečomu nemennému: k samotnej podstate ľudského bytia, ktorú nachádzame len v rodine. Už zajtra sa bude konať ďalší ročník národného pochodu za rodinu. Ten oslavuje rodinné hodnoty, manželskú lásku, mravnú krásu a nenahraditeľnosť partnerského vzťahu medzi mužom a ženou. Prepojenie generácií – od novonarodených až po starých rodičov – v rámci stáročnej slovenskej a slovanskej tradície. Pochod štartujúci na Jakubovom námestí, nie je len pohybom v určitom priestore nahromadených osôb, je to manifestácia duše, ktorá hľadá kvintesenciu ľudskej existencie, zmysel a stabilitu v koreňoch. Tento „rituál“ spája krehkosť novorodených s mravnou silou starých rodičov, sledujeme dialóg medzi detstvom a skúsenosťou, predávanie štafety v nekonečnom vlákne generácií…
« 14. ročník – Národný pochod: Hrdí na rodinu „2026“ / Bratislava – 18. júla 2026 »
ZNAČKY: Zmienka – Hudba – Inšpirácia – Kresťanstvo – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
Kde: Jakubovo námestie, Bratislava
Kedy: 18. júla 2026 o 15:00
Viac informácii: hrdinarodinu.skZdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/14-rocnik-narodny-pochod-hrdi-na-rodinu-2026-bratislava-18-jula-2026/
▐ Zverejnené: 13/07/2026
![Časy, kedy bol domov zadefinovaný ako bezpečné útočisko, svätyňa – miesto oddelené od drsnej reality. Obraz psychologického bezpečia, ktoré je základným kameňom ľudského rozvoja. Deti tu sú zakorenené v prostredí, ktoré im sľubuje ochranu pred všetkým neznámym a tajomným, odkiaľ neskôr môžu vyrážať na rôznorodé dobrodružné výpravy, no a vždy sa majú, kam vrátiť.]( "Pri potoku uprostred leta: Bezpečný prístav každého detstva (Oscar Pletsch, 1871)")
Základný popis
Časy, kedy bol domov zadefinovaný ako bezpečné útočisko, svätyňa – miesto oddelené od drsnej reality. Obraz psychologického bezpečia, ktoré je základným kameňom ľudského rozvoja. Deti tu sú zakorenené v prostredí, ktoré im sľubuje ochranu pred všetkým neznámym a tajomným, odkiaľ neskôr môžu vyrážať na rôznorodé dobrodružné výpravy, no a vždy sa majú, kam vrátiť.
« Pri potoku uprostred leta: Bezpečný prístav každého detstva (Oscar Pletsch, 1871) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Leto – Letné prázdniny – Mravný ideál – Feminizmus – Krása – Detstvo – Vidiek – Príroda – Priateľstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Viktoriánska éra
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Nr. 32, 1871. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1871. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pri-potoku-uprostred-leta-bezpecny-pristav-kazdeho-detstva-oscar-pletsch-1871/
▐ Zverejnené: 29/06/2026
![Text analyzuje rozdiel medzi prístupom k životu v podobe účastníka „detskej hry“, kde jedinec – v procese osobnostného rozširovania (expanzie) – sám seba privádza do stavu stagnácie, zväčša v tých najpodstatnejších sférach ľudského života, do stavu vyhýbania sa skutočnému „dobrodružstvu“, skutočným životným výzvam na ceste osobnostného rastu. Väčšina ľudí prežije celý život v neustálej „hre“. Hra je príjemná, lebo je bezpečná. Z hľadiska charakterovo-morálnych vlastnosti a historicko-kultúrneho rozhľadu sa jedná zvyčajne o pomerne prostoduché bytosti – „duchovne lenivé“ – a ich spôsob rozhodovania prebieha v nejakej tej „pragmatickej“ rovine. Snažia sa všemožne spôsobom vyhnúť zodpovednosti, a tak si volia také rozhodnutia, kde minimalizujú možné negatívne konzekvencie, ktoré sa pre nich neskôr môžu vyskytnúť.]( "Atrofia duše – medzi „hraním sa“ a „dobrodružstvom“: Voľba adaptácie jedinca vo forme stagnácie, osobnostného úpadku a infantilizácie, prejavené ako – „ohradzovanie“ jadra „charakterových defektov“ (moc, status, nedotknuteľnosť), zbavovanie sa zodpovednosti (prenášanie následkov), neschopnosť milovať, užívanie iných na svoj osoh, snaha „zdať sa“ a predstieraná „odvaha“ v nepodstatnostiach…")
Základný popis
Text analyzuje rozdiel medzi prístupom k životu v podobe účastníka „detskej hry“, kde jedinec – v procese osobnostného rozširovania (expanzie) – sám seba privádza do stavu stagnácie, zväčša v tých najpodstatnejších sférach ľudského života, do stavu vyhýbania sa skutočnému „dobrodružstvu“, skutočným životným výzvam na ceste osobnostného rastu. Väčšina ľudí prežije celý život v neustálej „hre“. Hra je príjemná, lebo je bezpečná. Z hľadiska charakterovo-morálnych vlastnosti a historicko-kultúrneho rozhľadu sa jedná zvyčajne o pomerne prostoduché bytosti – „duchovne lenivé“ – a ich spôsob rozhodovania prebieha v nejakej tej „pragmatickej“ rovine. Snažia sa všemožne spôsobom vyhnúť zodpovednosti, a tak si volia také rozhodnutia, kde minimalizujú možné negatívne konzekvencie, ktoré sa pre nich neskôr môžu vyskytnúť.
« Atrofia duše – medzi „hraním sa“ a „dobrodružstvom“: Voľba adaptácie jedinca vo forme stagnácie, osobnostného úpadku a infantilizácie, prejavené ako – „ohradzovanie“ jadra „charakterových defektov“ (moc, status, nedotknuteľnosť), zbavovanie sa zodpovednosti (prenášanie následkov), neschopnosť milovať, užívanie iných na svoj osoh, snaha „zdať sa“ a predstieraná „odvaha“ v nepodstatnostiach… »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Psychológia – Hlbinná psychológia – Neuróza – Feminizmus – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Ľudský život – Existencializmus – Výchova – Vzdelanie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Pravda – Krása – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Rodina – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie
Drvivá väčšina ľudí nikdy nedospeje do štádia nejakej osobnej rozvinutosti, nebodaj múdrosti. Tento nadpis
– s nasledovným výrokom nižšie – vysvetľuje mnohé z diania navôkol nás, kde sa jedinci – s rôznymi psychickými „obtiažami“ – snažia vytvoriť si „bezpečné prostredie“ na svoj obraz v takej podobe, aby pritom dochádzalo k realizácii úkonov nejakej formy– nimi vyhľadávaných – kompenzácii vlastných neschopnosti alebo tráum, dosahovania plytkých radostí, spokojnosti, rozkoše alebo ukojenia.« Odysseus je hrdinom Odysey, Achilles hrdinom Iliady. Odysseus je predovšetkým typom vynaliezavej inteligencie, Achilles typom statočnosti. Akým spôsobom tieto typy oslovia našich žiakov? Ako sa chlapec vyvíja a prekračuje rané detstvo, prejavujú sa v ňom vlohy pre dobrodružstvo. To si všimli všetci pozorní pedagógovia. Existuje však výrazný rozdiel, čo do ich naturelu, medzi dobrodružstvom a hrou. Hra spočíva vo voľnom uplatňovaní našich schopností. Jej charakteristickým znakom je absencia namáhavého úsilia. Hovorí sa, že dieťa sa hrá, keď počas svojich radovánok v tráve, keď skáče alebo sa preteká v behu, alebo keď napodobňuje činy svojich starších súputníkov. Avšak, akonáhle sa námaha potrebná na pokračovanie v hre stane citeľnou, hra sa mení na úlohu a stráca svoje čaro. Duch dobrodružstva, naopak, je vyvolaný úskaliami; teší sa z budúcich prekážok, ktoré je potrebné zvládnuť; je to prejav sviežej a zdanlivo neobmedzenej energie, ktorej drsný kontakt s realitou ešte neukázal jej hranice. Dobrodružný duch sa u detí začína rozvíjať vtedy, keď ich už rodinný život úplne neuspokojuje, keď sa chcú oslobodiť od obmedzenia, ktoré im prináša závislosť od druhých, keď sa im zdá, akoby sa im celý svet otváral a mohli by sa odvážiť a urobiť takmer čokoľvek. (Adler,s. 147-148) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: ADLER, Felix. The Moral Instruction of Children. New York (USA) : D. Appleton and Company, 1895. 270 strán.▐ Zverejnené: 18/06/2026
└ Aktualizované: 19/07/2026 (00:27)
![Krása v Maeterlinckovom chápaní nie je „ľahkosť bytia“, ale výsledok vnútorného pokľaknutia pred najvyššou pravdou, ktoré paradoxne pozdvihuje. Je to proces zušľachtenia cez pokoru, kde duša prestáva bojovať, presadzovať a odporovať, naopak – začína načúvať vznešenosti. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o vývoji ľudskej osobnosti v štádiu – „Le Point de Bascule“ alebo „Soglia di Trasformazione“. Pre niekoho, kto bol dovtedy len „Le Décadent“, je to azda „Fin de siècle“; ale vždy je to – o očakávaniach, kam nás tento proces napokon privedie.]( "Umožniť, aby sa duša človeka povzniesla, zušľachtila a stala nádhernou na podklade myšlienok, ktoré sú vznešenejšie než tie ostatné (Maurice Maeterlinck / The Treasure of the Humble)")
Základný popis
Krása v Maeterlinckovom chápaní nie je „ľahkosť bytia“, ale výsledok vnútorného pokľaknutia pred najvyššou pravdou, ktoré paradoxne pozdvihuje. Je to proces zušľachtenia cez pokoru, kde duša prestáva bojovať, presadzovať a odporovať, naopak – začína načúvať vznešenosti. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o vývoji ľudskej osobnosti v štádiu – „Le Point de Bascule“ alebo „Soglia di Trasformazione“. Pre niekoho, kto bol dovtedy len „Le Décadent“, je to azda „Fin de siècle“; ale vždy je to – o očakávaniach, kam nás tento proces napokon privedie.
« Umožniť, aby sa duša človeka povzniesla, zušľachtila a stala nádhernou na podklade myšlienok, ktoré sú vznešenejšie než tie ostatné (Maurice Maeterlinck / The Treasure of the Humble) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Láska – Feminizmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie
« Na celom svete nie je nič, čo by tak túžilo po kráse ako ľudská duša, ani nie je nič, k čomu by sa krása tak ochotne pripútavala. Na svete neexistuje nič, čo by bolo schopné takého spontánneho pozdvihnutia, takého rýchleho zušľachtenia; nič, čo by sa tak dôsledne podriaďovalo čistým a vznešeným príkazom, ktoré dostáva. Na svete neexistuje nič, čo by preukazovalo hlbšie podvolenie sa voči myšlienke, než sa to stáva pri tej [myšlienke], ktorá je vznešenejšia, než sú tie ostatné. A na tejto našej zemi je len málo duší, ktorých nedokáže uchvátiť prevaha, akú má duša, ktorá bola ochotná stať sa krásnou. (Maeterlinck,s. 199) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: MAETERLINCK, Maurice. The Treasure of the Humble. New York (USA) : Dodd, Mead & Company, 1903. 225 strán.
