« „Gwyllion“ sú ženské víly s desivými vlastnosťami, ktoré strašia po opustených cestách vo waleských horách a zvádzajú nočných tulákov. Do istej miery pripomínajú Hekaté [Hecate, pozn.] z gréckej mytológie, ktorá sa vznášala na búrke a bola čarodejnicou hrôzostrašného vzhľadu. Waleské slovo „gwyll“ sa používa v rôznych významoch na označenie tmy, tieňa, súmraku, čarodejnice, víly a škriatka, ale jeho špecifický význam sa vzťahuje práve na tieto horské víly s pochmúrnymi a škodlivými móresmi, na rozdiel od „Ellyllon“ z lesných čistiniek a roklín, ktoré sú zvyčajne dobrotivé. „Gwyllion“ nadobúdajú výraznejšiu individualitu pod inými menami… […] …v prestrojení strašila na hore Llanhyddel v Monmouthshire. Bola to postava chudobnej starej ženy s podlhovastým štvorhranným klobúkom, popolavými šatami, zásterou prehodenou cez plece, s hrncom alebo dreveným krčahom v ruke, s akým si chudobní ľudia zvyknú chodiť po mlieko, vždy idúca pred pocestným a niekedy naň kričiaca… […] Tí, ktorí mali to šťastie naraziť na takéto zjavenie, či už v noci alebo počas hmlistého dňa, tí sa takmer vždy stratili, hoci cestu, po ktorej šli poznali dokonalo. Niekedy začuli jej výkrik… no nikoho navôkol nevideli. Dokonca aj obyvatelia žijúci v blízkosti tejto hory, idúc v noci po uhlie alebo vodu, aj týchto zvykne preľaknúť hlasitý nárek v ich blízkosti, no hneď nato ho počujú odniekiaľ z diaľky, akoby bola [táto dáma] odrazu na opačnej hore, niekde vo farnosti Aberystruth. […] Keď sa ľudia po prvýkrát stratili a uvideli ju pred sebou, zvykli sa k nej ponáhľať a snažili sa ju dobehnúť, domnievajúc sa, že je to žena z mäsa a kostí, ktorá ich môže naviesť na správnu cestu; nikdy ju však nedokázali dobehnúť a ona sa nikdy neotočila; takže ešte nikto nikdy nevidel jej tvár. (s. 49-50) »