ORIENT ^Značka

• ▐ Zverejnené: 25/10/2026

  Základný popis

  Opis sociálnych a psychologických dôvodov, prečo bolo narodenie chlapca v tradičnej perzskej rodine vítané vo väčšej miere než tomu bolo v prípade dcéry. Text vysvetľuje, že syn bol považovaný za nástupcu rodu, pokračovateľa rodinných tradícií, zatiaľ čo dcéra bola vnímaná skôr ako dočasná členka domácnosti, ktorá sa po svadbe presťahuje k svojmu manželovi. Syn bol v tomto ponímaní súčasť dlhého reťazca predkov a potomkov, dcéra sa pre zmenu stala súčasťou a spolu-podieľala na „oživení“ a ďalšom pokračovaní rodu svojho manžela, pričom tým vznikali rodinné väzby medzi samotnými rodmi a dochádzalo k ďalšiemu utužovaniu spoločenských vzťahov.

  « Poučenia starovekej Perzie: Muži budujú rody, ženy tvoria rodiny (Youel Benjamin Mirza / When I Was a Boy in Persia, 1920) »

  ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Orient – Blízky východ – Perzia – Sociológia – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Humanizmus

  « II NARODENIE A STAROSTLIVOSŤ O DIEŤA

  Bežná predstava, ktorá prevláda v rôznych krajinách, pokiaľ ide o zaobchádzanie s dievčatami v Perzii po ich príchode na tento svet, je značne prehnaná. Je pravda, že narodenie chlapca prináša rodine väčšiu radosť ako narodenie dievčaťa, avšak samotná skutočnosť, že matka porodila dcéru, vôbec neznamená, že s novorodeným dievčatkom sa bude zle zaobchádzať.

  Narodenie chlapca je, samozrejme, udalosťou veľkého významu v živote mladých rodičov. Po prvé, matka je v domácnosti svojej svokry prakticky cudzinkou, a keď do manželovej rodiny prinesie syna, je dvojnásobne cenená. Po druhé, narodenie chlapca je vítanejšie, pretože syn čoskoro vyrastie a posilní rod. Po tretie, od chlapca sa očakáva, že prevezme po otcovi jeho remeslo alebo povolanie a bude udržiavať pamiatku na svoju rodinu. Na druhej strane: radosť rodiny z narodenia dcéry nie je až taká veľká, pretože sa očakáva, že dieťa opustí rodinu v deň svojej svadby, a tak jej väzba s otcovým domom stráca na dôležitosti v porovnaní s chlapcom. (s. 28-29) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: MIRZA, Youel Benjamin. When I Was a Boy in Persia. Boston (USA) : Lothrop, Lee & Shepard CO., cca. 1920. 205 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/poucenia-starovekej-perzie-muzi-buduju-rody-zeny-tvoria-rodiny-youel-benjamin-mirza-when-i-was-a-boy-in-persia-1920/

• ▐ Zverejnené: 09/09/2026

  Základný popis

  Ovce pijú vodu, ťavy odpočívajú a obyvatelia tejto usadlosti sa zapájajú (všetci svojim dielom) do plnenia povinnosti svojich bežných životov. Toto je stav sveta navôkol nás, ktorý človek považuje za bezpečný. Avšak v tom sa niekde v diaľke, v nekonečnej hĺbke oblohy, začínajú ukazovať zárodky voľačoho neznámeho, začínajú sa tam rozvíjať čudesné výhliadky na chaos budúcna. Skazu, utrpenie. Niečo, čo môže zmeniť celý poriadok sveta v jedinú chvíľu…

  « Prichádzajúce – skázonostné – búrkové mraky v Palestíne (Webb / 1870) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Orient – Blízky východ – Palestína – Príroda – Vidiek – Folklór – Národ– Rodoľubstvo – Ľudský život – Chudoba – Pokora – Služba – Cnosť

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: The Illustrated London News – Fine Art Supplement / July 23, 1870, No. 1604. 57. ročník. Londýn (Anglicko), 1870.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prichadzajuce-skazonostne-burkove-mraky-v-palestine-webb-1870/

• ▐ Zverejnené: 30/06/2026

  Základný popis

  Dramatický moment konfrontácie medzi mladým beduínom Kananom a starým kalifom, odohrávajúci sa v interiéri, ktorý dýcha orientálnou nádherou. Kresba v jemných tónoch evokuje prach púšte a tiene tajomných zákutí. Obraz znázorňuje napätie medzi „mladosťou“, ktorá hľadá pravdu bez ohľadu na cenu, ktorú je nevyhnutné zaplatiť, a „mocou“, ktorá už zabudla, že aj ona bola raz dávno rovnako pobláznená do ideálov „zhmotňovania nemožného“. Tento príbeh z dávnej Arábie nie je rozprávaním o „bezhlavom skoku do prázdna“, ale práveže naopak – je starobylou legendou o prijatí absolútne zodpovednosti za vlastný život a poslanie, ktoré jedincovi prináleží: o uskutočňovaní životného poslania človeka.

  « O prijatí absolútnej zodpovednosti za vlastný život a životné poslanie: Na boj so zlovestnými prekážkami osudu človek potrebuje – štipku bláznovstva, ale hlavne múdrosť (The Lance of Kanana, 1916) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Orient – Blízky východ – Islam – Legenda – Národ – Rodoľubstvo – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Ľudský život – Existencializmus

  « „Cesta je ťažká. Piesok medzi Mekkou a Basrou [„Al-Basra“ alebo „Bashra“, pozn.] je hlboký a suchý,“ povedal Kanana. Kalif sa na nepoddajného beduínskeho chlapca pozrel s prekvapením vo svojom výraze. „Útrapy by nemali byť náročné pre toho, komu sa dostalo tej pocty, že ho posiela samotný kalif.“ „Cesta je nebezpečná. Lúpežníci a nepriateľské kmene sú v okolí Basry takí bežní ako piesok,“ dodal Kanana, ktorý často počul o krajinách pozdĺž východných hraníc Arábie. Prekvapenie kalifa sa teraz už zmenilo na úžas a ten zvolal: „Ty! Samotný syn zrodený z hrôz púšte, ty hovoríš o nebezpečenstve?“ „Otče môj… […] Veríš, že Kanana hovoril zo strachu alebo zbabelosti? Ak áno, daj mu listy a s tvojím požehnaním a pomocou Alaha ich doručí… aj keby všetky rieky horeli a polovica Arábie sa mu postavila do cesty!“ „Ty, bezbradý mladík!“ zvolal kalif. „Na tvoje posmešné slová som už príliš starý.“ „Otče môj, bez brady som sem priniesol tento list a Ten, kto ma strážil, ma bude i naďalej strážiť.“ „Odvážil by si sa vydať na cestu bez sprievodu?“ „Radšej by som mal meč, ktorý by som nemohol zodvihnúť, ako mať sprievod,“ odpovedal Kanana. „Pri fúzoch Proroka, synu môj, v tvojich slovách je oboje: bláznovstvo, ale aj múdrosť.“ (French, s. 68-69) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: FRENCH, Harry W. („Abd El Ardavan“). The Lance of Kanana – A Story of Arabia (with Illustrations by Garrett). Boston (USA) : Lothrop, Lee & Shepard Co., 1916. 165 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/o-prijati-absolutnej-zodpovednosti-za-vlastny-zivot-a-zivotne-poslanie-na-boj-so-zlovestnymi-prekazkami-osudu-clovek-potrebuje-stipku-blaznovstva-ale-hlavne-mudrost-the-lance-of-kanana-1916/

• ▐ Zverejnené: 03/06/2026

  Základný popis

  Odhalenie zabudnutej a nenahraditeľnej úlohy otca vo výchove svojej dcéry – o úlohe otca ako prvého strážcu ženskosti svojej dcéry. Tento text prináša slová z pre nás pomerne cudzieho konca sveta – zo starého Orientu, kde sa dcéry vychovávali ako „poklady srdca“ a princovia museli byť hodní, aby si takéto ženy zaslúžili. Je to príklad univerzálnej psychologicko-mravnej lekcie, ktorá vyzýva oboch partnerov vstupujúcich do manželstva k tomu, aby mali v danej dobe tomuto aktu primerané osobnostné kvality, dosiahli určitú – znamenitú – úroveň osobného rozvoja.

  « Každý správny kráľ vychováva zo svojej dcéry budúcu kráľovnú: Princovia sú hodni manželstiev s hviezdnými princeznami (The Story of Persia, 1887) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Orient – Blízky východ – Perzia – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Výchova – Vzdelanie – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo

  « Potom jemenský kráľ nariadil, aby sa pripravili jeho audienčné siene, a aby sa zhromaždili šľachtici jeho ríše. A tam prišli aj tri mladice, ktoré doteraz žili v ústraní; boli zdobené korunami a drahokamami, a doteraz nikdy nepoznali smútok. Na ich pôvabne, tmavé vlasy dovtedy žiadne trápenia ani len nesiahli. A tam odovzdal trom princom tri poklady svojho srdca. Avšak v trpkosti svojej duše povedal: „Nie Feridoon je príčinou môjho smútku, ale ja sám. Vedzte, že ten, kto nemá dcéry, bude ušetrený bolesti z rozlúčky s nimi.“ Potom povedal mudrcom kráľovstva: „Králi sú hodní byť manželmi hviezd, ako sú tieto. Vedzte, že som odovzdal svoje milované dcéry týmto princom, podľa našich obradov a zvykov, aby si ich vážili a milovali ako svoje vlastné duše.“ (s. 16) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: BENJAMIN, Samuel Green Wheeler. The Story of Persia / The Story of The Nations. New York, Londýn : G. P. Putnam’s Sons, 1887. 306 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kazdy-spravny-kral-vychovava-zo-svojej-dcery-buducu-kralovnu-princovia-su-hodni-manzelstiev-s-hviezdnymi-princeznami-the-story-of-persia-1887/

• ▐ Zverejnené: 13/04/2026

  Základný popis

  V srdci perzskej krajiny, kde voda bola vzácnejšia než zlato a život závisel od každej kvapky rosy, nachádzame muža zakoreneného v tradíciách tejto svojej otčiny. Nosič vody tu vystupoval ako tichý strážca samotnej existencie. Jeho služba nebola pokorou pred mocnými, ale neraz skôr úctou k samotnému životu – k jeho krehkosti v oblastiach rozpálenej zeme. Hlboké vrásky vyryté slnkom a vetrom hovoria jasný príbeh o nekonečných cestách, o nespočetných dňoch strávených pod pražiacim nebom. Jeho pohľad nie je sklonený k poslušnosti, ale uprený do ďalekého cieľa svojho ďalšieho putovania, aby naplnil posolstvo svojej služby: zdieľanie vody – ako symbolu života – pre všetkých.

  « Nosič vody v Perzii (Persia and the Persians, 1887) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Orient – Blízky východ – Perzia – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Ľudský život – Chudoba – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo

  Na Slovensku je všeobecne zaužívané používanie termínu „nosič vody“, najmä v prostredí športu, vo význame ľahko dehonestujúcom príspevok a postavenie daného človeka, ako označenie pre jedinca „nepodstatného“, poslušného vykonávateľa vôle niekoho iného. „Nosič vody“ v kontexte perzských reálii, resp. skutočný význam takéhoto povolania bol niekedy podstatne vznešenejší. Voda má značný význam. Prináša život. V starovekom Egypte si okolo „žabej bohyne“ Heket vyskladali značnú časť ich mytológie. Nosič vody v Perzii, v krajine, kde voda bola a je veľmi vzácnou komoditou, v takýchto končinách býval – dalo by sa povedať – takým ľudským nositeľom a ochrancom samotného života…

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: BENJAMIN, Samuel Green Wheeler. Persia and the Persians (Illustrated). Londýn : John Murray, 1887. 507 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nosic-vody-v-perzii-persia-and-the-persians-1887/

• ▐ Zverejnené: 20/03/2026

  Základný popis

  Z hlbín času k nám prehovorá Perzepolis – stratené mesto snov, kolíska mýtov a odraz dávnej slávy Perzie. Táto fascinujúca ilustrácia oživuje legendu o súboji kráľa so zlovestným géniom – personifikáciou temnoty v srdci Orientu. Pozrite si, ako sa ctihodný panovník postavil – hľadiac mu priamo z očí do očí – tomuto diabolskému stvoreniu a rozhodol sa brániť cnosť pred silami zla v tomto epickom súboji morálky a chaosu.

  « Odkaz starobylej Perzie (Perzepolis): Kráľ zabíja démonického génia (1887) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Orient – Blízky východ – Perzia – Rodoľubstvo – Folklór – Mytológia – Legenda – Mravný ideál – Cnosť

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: BENJAMIN, Samuel Green Wheeler. The Story of Persia. New York, Londýn : G. P. Putnam’s Sons, 1887. 306 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/odkaz-starobylej-perzie-perzepolis-kral-zabija-demonickeho-genia-1887/

• ▐ Zverejnené: 04/03/2026

  Základný popis

  Eduard Chmelár bez servítok o situácii v Iráne: Propaganda, vojenské konflikty a záujmy mocností. Západu nejde o slobodu, ale o kontrolu Blízkeho východu. Citáty odhaľujúce tvrdú realitu geopolitiky!

  « Eduard Chmelár o dianí v Iráne: „Hlavný dôvod je zachovanie hegemónie v oblasti.“ (03/2026)  »

  ZNAČKY: Zmienka – Citát – Politika – Orient – Perzia – Blízky východ – Ekonomika – Neokolonializmus – Ideológia – Vojna – Chudoba – Smrť

  Ďalšia zmienka niečoho, na čo by som rád upozornil. Včera sa na internete objavilo video z – vcelku známej – relácie „Téma dňa“ (TA3), kde spoločne diskutovali: moderátorka Diana Štrusová a politický analytik pán Eduard Chmelár. Témou dňa bola aktuálne vyhrotená situácia na Blízkom východe. Odporúčam si ju zhliadnuť a na zaujatie vašej pozornosti uvádzam niekoľko výrokov pána Chmelára, ktoré by vás k tomu úkonu mohli motivovať:

  • „Keď sa Spojené štáty rozhodli zaútočiť na Irak, tak spustili propagandu, aký je to diktátor, ohrozuje – divne – celý svet, a že má na svedomí 30 000 obetí, celý ten jeho režim. No a ako sa to skončilo? Že George Bush mal na svedomí milión obetí, nielen čo sa týka tej vojny, ale celkovej destabilizácie toho regiónu, pretože pád Iraku spôsobil napríklad aj vznik Islamského štátu, okrem iného.“
  • „…sa rozhodol znárodniť ropné zásoby a výsledkom toho bol prevrat v réžii CIA a MI6. Teda západ sa nikdy nesnažil priniesť tam slobodu, ale kontrolovať tú oblasť. Vyhovovalo mu to za diktatúry Pahlavího, ktorý nebol žiadnym rajom na zemi, ale to bol… to bola tvrdá, krvavá diktatúra…“
  • „…lebo Donaldovi Trumpovi sa podarilo pozoruhodné prvenstvo, o ktorom ešte v našich končinách nikto nehovoril, alebo to nespomínal. Je to prvý americký prezident, ktorý za jediný rok bombardoval – alebo pomáhal bombardovať – osem krajín.“
  • „…my sme v tomto bode, a pritom máme skúsenosť Iraku, máme skúsenosť Líbie, máme skúsenosť Gazy, máme skúsenosť Sýrie, ale aj Vietnamu, Afganistanu a tak ďalej. A nič sme sa z toho nenaučili? Žiadnu zodpovednosť sme z toho nevyvodili? Ani ľudí, ani čo sa týka ľudí, ktorí sú zodpovední za masakry, ani čo sa týka ľudí, ktorí sú zodpovední za lži a propagandistické lži šírené v prípade týchto konfliktov.“
  • „Hlavný dôvod nie je ani demokracia v Iráne, ani jadrová zbraň. Hlavný dôvod je zachovanie hegemónie v oblasti.“
  • „Človek, ktorý sa vyzná v zahraničnej politike, by nikdy nemoralizoval, že niekomu ide o demokraciu a slobodu. V medzinárodnej politike, tak ako v každej inej, išlo vždy o záujmy.“

  POZNÁMKA: A keď budete počúvať falošné náreky slovenských vládnych politikov, skúste sa pozrieť, ako sa menil export v niektorých odvetviach za ich vládnutia a porozmýšlajte nad tými údajmi…

  ZDROJ: V Saudskej Arábii zalievali opozičných lídrov zaživa do asfaltu, pripomína Eduard Chmelár / Téma dňa (03-03-2026). Bratislava (Česko-Slovensko) : Televízia Ta3, 2026. Dostupné (03-03-2026 / 21:12): youtube.com/watch?v=7J_jTn2-6Ao

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/eduard-chmelar-o-diani-v-irane-hlavny-dovod-je-zachovanie-hegemonie-v-oblasti-03-2026/

• ▐ Zverejnené: 01/03/2026

  Základný popis

  Ponorte sa do histórie Perzie prostredníctvom historického textu profesora z Kolumbijskej univerzity v New Yorku. Tento článok prináša pohľad na krajinu plnú paradoxov, árijské korene jej obyvateľov a život v drsných podmienkach Perzie – od mrazivých hôr až po horúce púšte. Objavte fascinujúci svet karaván, jazdectva a zavlažovacích systémov (qanat) starovekého Iránu.

  « Perzia a karavána v snehu: Praví Peržania ako zástupcovia árijskej krvi (A. V. Williams Jackson – Persia Past and Present, 1906) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – História – Orient – Blízky východ – Perzia – Príroda – Folklór – Národ – Rodoľubstvo

  Pozrime sa teraz spoločne na riadky, ktoré napísal pán pofesor Abraham Valentine Williams Jackson. Ten vám bol profesorom v odbore indo-iránskych jazykov na Kolumbijskej univerzite (Columbia University in the City of New York).

  « „Kráľovstvo môjho otca,“ povedal Kýros Mladší, „sa tiahne tak ďaleko na juh, že ľudia tam nemôžu žiť kvôli horúčave, a na sever, kde [pre zmenu] nemôžu existovať kvôli chladu. (Xenofón – Anabasis)“ Takéto hrdé vychvaľovanie sa [perzského princa] môžeme chápať takmer doslovne, pretože Perzia je krajina extrémov, od mrazivých zím vo vysokých nadmorských výškach Azerbajdžanu, až po horúce letá v Perzskom zálive; len podnebie vo vnútrozemí je ako celok mierne, ak vezmeme do úvahy zemepisnú šírku – napríklad Šíráz [Shiraz – mesto v súčasnom Iráne, pozn.] leží južnejšie ako Láhaur [Lahore – mesto v súčasnom Pakistane, pozn.] v hornej Indii. Táto skutočnosť sa niekedy prehliada. Geograficky je Perzia rozľahlá náhorná plošina – Iránska plošina [vysočina] – ktorá sa rozprestiera za jej východnými hranicami do Afganistanu a celkovo pokrýva plochu takmer pätinu rozlohy Spojených štátov. Hory so skalnatými priesmykmi strážia prístup takmer na každom bode hranice a tiahnu sa do vnútrozemia, aby zadržali rozsiahle púšte, ktoré hrozia rozšírením sa z východu. Časť rozsiahlej náhornej plošiny je dobre zavlažovaná, ale v Perzii nie sú žiadne rieky, ktoré by si zaslúžili takéto pomenovanie, a väčšina z nich stráca svoje vodné zdroje v pôde ešte predtým, ako sa stanú prítokmi do iných vodných tokov. V mnohých častiach kráľovstva je preto kvôli nedostatku vody potrebné uchýliť sa k zavlažovaniu [špeciálne odporúčam naštudovať si v týchto súvislostiach podzemné vodné systémy „kanát“ (qanāt, kārīz, kārēz), pozn.], aby sa inak vyprahnuté oblasti premenili na ornú pôdu alebo aby sa zabránilo ich opätovnému prepadnutiu do neúrodnej pustatiny. Zavlažovanie bolo v starom zoroastriánskom náboženstve synonymom spravodlivosti a poľnohospodárstvo náboženskou povinnosťou. Pôda krajiny rýchlo reaguje na orbu a v Perzii sú oblasti, ktoré sa považujú za jedny z najúrodnejších na svete. (s. 24-25) »

  « Na tomto širokom a rozmanitom území sa rozprestiera populácia, ktorá sa odhaduje na viac ako desať miliónov duší. Počet obyvateľov nie je veľký, vzhľadom na rozlohu územia, a Perzia sa nepovažuje za husto osídlenú krajinu. Etnologicky sú títo ľudia árijského pôvodu, ale vykazujú prímes cudzej krvi, ktorá sa sem dostala v dôsledku dobývania alebo kontaktom s pohraničnými národmi. Toto posledné platí najmä v prípade znamenitého primiešania tureckej a tatárskej krvi na severozápade a severovýchode. Vo všeobecnosti platí, obyvatelia Farsistanu [Pars, Persis – jedna z provincii súčasného Iránu, pozn.], pôvodní Peržania, zostali najmenej zasiahnutí týmito cudzími prvkami a zachovali si prapôvodný perzský typ Dária, ktorý sa vo svojom nápise chváli, že je Peržan, syn Peržana, Árijca a s árijskou krvou [pravdepodobne odkaz na jedného z najznámejších perzských kráľov Dareiosa I. (Darius the Great, Dárajavauš), kde za pripomienku stojí aj to, že z pôvodného perzského „Darayavahush“ je odvodené nielen meno „Dárius“, ale aj jeho ženská podoba „Daria“, u nás známa ako „Darina“, pozn.] Najčistejší zo všetkých, pravdepodobne, hoci ich je málo, sú azda Zoroastriáni, ktorí si zachovali staré iránske náboženstvo a nikdy sa sobášmi nemiešali s cudzími rasami Historicky sú Peržania jedným z najvýznamnejších národov staroveku. Zo všetkých východných krajín, ktoré prišli do kontaktu s Gréckom a Rímom, si iba Perzia zachovala svoju nezávislosť. Jej panovníci vládli tritisíc rokov a šáh [Shāh, pozn.] na pávom tróne sa dnes môže chváliť svojím nárokom na dediča legendárnej vlády kráľa Džamšída [Jamshid, pozn.], ako aj žezla panovníka Médskej ríše [Media, Median kingdom, pozn.] Deiocesa a koruny Kýra II. Veľkého [Cyrus the Great, Cyrus II of Persia, pozn.] Baktria [Bactria, Bactriana, pozn.], Média a Perzia boli tri historické kráľovstvá Iránu. (s. 25) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: WILLIAMS JACKSON, Abraham Valentine. Persia Past and Present (A Book of Travel and Research). New York (USA) : The Macmillan Company, 1906. 474 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/perzia-a-karavana-v-snehu-pravi-perzania-ako-zastupcovia-arijskej-krvi-a-v-williams-jackson-persia-past-and-present-1906/

• ▐ Zverejnené: 01/03/2026

  Základný popis

  Svedectvo o dávno pominutých perzských kráľovstvách. Stará ilustrácia miniatúry zobrazujúca jazdu na koni v idylickej krajine zo začiatku 16. storočia. Lov nie je len prostriedkom obživy; je to cesta k poznaniu seba samého – boj s vnútornými démonmi, prekonávanie vlastných limitov v honbe za dokonalosťou. A kone? Tie sú nielen dopravným prostriedkom, ale aj symbolom slobody a divokosti duše.

  « Perzská kultúra: Miniatúra vidieckej krajiny s koňmi (Shaikh Sāda, 1535) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Orient – Blízky východ – Perzia – Príroda – Vidiek – Folklór – Národ – Rodoľubstvo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: MARTIN, Frederik Robert. The Miniature Painting and Painters of Persia, India and Turkey from the 8th to the 18th Century – Vol. I. Londýn (Anglicko) : Bernard Quaritch, 1912. 156 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/perzska-kultura-miniatura-vidieckej-krajiny-s-konmi-shaikh-sada-1535/

• ▐ Zverejnené: 21/02/2026

  Základný popis

  Rok 1865 – doba romantických salónov, exotického záujmu o Východ a prvotných pokusov zachytiť každodenný život v detailoch kresby perom. Táto scéna pripomína staré rozprávkové motívy – múdreho majstra, ktorý v pokoji dielne tvorí zázraky z krehkých materiálov. Porcelán sám o sebe je symbolom veľmi jemnej krásy: neopatrný dotyk ho môže zlomiť na tisíce kúskov.

  « Maľovanie porcelánu: Pán umelec a jeho predloha (Arthur Mensdorff-Pouilly, 1865) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Priateľstvo – Orient – Humor

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 25, 1865. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1865. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/malovanie-porcelanu-pan-umelec-a-jeho-predloha-arthur-mensdorff-pouilly-1865/

• ▐ Zverejnené: 27/06/2025

  Základný popis

  Táto rytina pochádza z knihy „A Literary History of Persia“. Zobrazuje šľachtica na koni so sokolom na ruke, čo bolo v perzskej kultúre symbolom moci a prestíže. Scéna zachytáva lovecký výjazd, kde lovecké psy prenasledujú zver v prírode. Ilustrácia je typická pre obdobie začiatku 20. storočia a poskytuje vizuálny pohľad na perzskú šľachtu a ich záľubu v love. Kniha, ktorej súčasťou je táto rytina, sa zameriava na literárnu históriu Perzie od najstarších čias až po obdobie básnika Firdawsího.

  « Symbolika moci a tradície: Princ z Perzie, sokol a kôň (1908) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Orient – Blízky východ – Perzia – Príroda

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: BROWNE, Edward G. A Literary History of Persia (From the Earliest Times until Firdawsí). Londýn (UK) : T. Fisher Unwin Ltd., 1908. 521 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/symbolika-moci-a-tradicie-princ-z-perzie-sokol-a-kon-1908/