HUMANIZMUS Značka
Stránka 1 z celkom 2 stránok.
Dokopy: 29 článkov.
▐ Zverejnené: 13/10/2026
![]( "Formácia duše. Text zdôrazňuje Komenského zásadnú tézu, čo by malo byť prioritou rodičov pri výchove svojich ratolesti. Pedagogická poznámka? Skôr filozofické vyhlásenie o tom, čo to znamená byť – „človek“ a vychovávať inú ľudskú bytosť. Tento úryvok je odpoveďou a zároveň otvorenou kritikou všetkých postulátov dnešných moderných rodičov, ktorí často uprednostňujú materiálny blahobyt a zabúdajú na duchovný rast.")
Základný popis
Formácia duše. Text zdôrazňuje Komenského zásadnú tézu, čo by malo byť prioritou rodičov pri výchove svojich ratolesti. Pedagogická poznámka? Skôr filozofické vyhlásenie o tom, čo to znamená byť – „človek“ a vychovávať inú ľudskú bytosť. Tento úryvok je odpoveďou a zároveň otvorenou kritikou všetkých postulátov dnešných moderných rodičov, ktorí často uprednostňujú materiálny blahobyt a zabúdajú na duchovný rast.
« Ján Amos Komenský: Prioritou má byť predovšetkým starostlivosť o dušu a myseľ dieťaťa »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Humanizmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Vzdelanie – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
A pokiaľ Rousseau bol toho názoru, že ten, kto nie je odhodlaný vykonávať povinnosti otcovské, že takýto niekto nemá ani len právo byť otcom, tak: „Die Komenského rodiče neodbudou povinností svých, když jen o tělo se budou starati; přední péče o duši a mysl býti má, o tělo pak jen potud, aby slušným a hodným příbytkem jejím býti mohlo.
(s. 14)“ ZDROJ: DURDÍK, Petr. Rousseau a Pestalozzi v poměru svém ku Komenskému. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Fr. A. Urbánek, 1888. 84 strán.▐ Zverejnené: 10/10/2026
![Architektúra ľudskej civilizácie. Marcus Tullius Cicero, pravdepodobne najväčší orátor antiky, nás vo svojom diele De Officiis (O povinnostiach) privádza k základu, ktorý je neviditeľný, no neotrasiteľný. Cicero nám tu popisuje a definuje základnú hierarchiu vzájomných väzieb medzi jednotlivými členmi ľudskej spoločnosti, pričom vymedzuje podstatu, na ktorej je táto postavená – manželstvo muža a ženy, rodina. Prehovára k nám o „putách spoločnej krvi“, pričom táto krv nie je len akýsi biologický nosič DNA, stáva sa najmä fyzickým vyjadrením spoločnej histórie a spoločne vyznávaných hodnôt.]( "Prvým putom spoločnosti je manželstvo muža a ženy: Muž a žena – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rod – Národ – Etnikum – Kultúra (Cicero / De Officiis / O povinnostiach)")
Základný popis
Architektúra ľudskej civilizácie. Marcus Tullius Cicero, pravdepodobne najväčší orátor antiky, nás vo svojom diele De Officiis (O povinnostiach) privádza k základu, ktorý je neviditeľný, no neotrasiteľný. Cicero nám tu popisuje a definuje základnú hierarchiu vzájomných väzieb medzi jednotlivými členmi ľudskej spoločnosti, pričom vymedzuje podstatu, na ktorej je táto postavená – manželstvo muža a ženy, rodina. Prehovára k nám o „putách spoločnej krvi“, pričom táto krv nie je len akýsi biologický nosič DNA, stáva sa najmä fyzickým vyjadrením spoločnej histórie a spoločne vyznávaných hodnôt.
« Prvým putom spoločnosti je manželstvo muža a ženy: Muž a žena – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rod – Národ – Etnikum – Kultúra (Cicero / De Officiis / O povinnostiach) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Filozofia – Antika – Sociológia – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« Ľudské spoločenstvo môže zahŕňať širší alebo užší okruh ľudí. Okrem puta, ktoré vyplýva z našej spoločnej ľudskosti, existuje aj užšie spojenectvo tých, ktorí patria k rovnakému národu alebo kmeňu a hovoria rovnakým jazykom. Ide o silné puto jednoty. Medzi občanmi toho istého štátu existuje ešte užší vzťah. Spoluobčania majú veľa spoločného: fórum, svätyne, kolonnády a ulice, zákony a výsady, súdy, volebné právo, spoločenské a priateľské väzby, ako aj mnohé recipročné obchodné vzťahy [vzťahy na podklade ktorých prosperujú všetky zúčastnené strany, pozn.] Ešte užšie sú však väzby medzi príbuznými; predstavujú totiž ľudskú spoločnosť v malom. Keďže všetky živé bytosti sú obdarené reprodukčným inštinktom, prvým putom zjednotenia je vzťah medzi manželom a manželkou, hneď po ňom nasleduje vzťah medzi ich deťmi; potom prichádza rodina ako celok a spoločné hospodárenie. Tu nachádzame zárodok mesta, ak tak môžem povedať, kolísku štátu. Ďalej v poradí nasledujú vzťahy medzi bratmi a sestrami, medzi prvostupňovými bratrancami a sesternicami a ich deťmi, ktorí, stiesnení v jednej domácnosti, vyrážajú zakladať nové osídlia. Manželstvá, v rámci svojich vzťahov, nasledujú [ – vznikajú ďalšie generácie] a rodina sa rozrastá. V tomto rozmnožovaní a jeho následných fázach majú štáty svoj pôvod. Lebo putá spoločnej krvi spájajú ľudí v dobrote a láske. Je veľkolepé: mať spoločnú rodinnú históriu, spoločne vyznávané hodnoty a spoločný hrob. Keď sa však v priateľstve spoja dobrí ľudia s podobným charakterom, práve v tom nachádzame to najušľachtilejšie a najsilnejšie spojenie. Česť, o ktorej tak rád hovorím, nás priťahuje aj u iných a vzbudzuje v nás cit spolupatričnosti voči tým, ktorých charakter zdobí.
(s. 27-28) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: CICERO, Marcus Tullius. De Officiis. Londýn (Anglicko) : Methuen & CO., 1899. cca. 250 strán.▐ Zverejnené: 09/10/2026
![Historický úryvok predstavujúci názor Davida Vasseho o vzájomnom vzťahu mysle a tela znamenal v podstate jeden z priamo cielených úderov do hradieb čisto mechanistického vnímania podstaty ľudského zdravia. Z pohľadu klinickej psychológie vidíme v týchto slovách náznaky teórie moderného pojmu nám známeho ako – psychosomatika. Vasse nevnímal človeka ako stroj, kde sú jednotlivé orgány len jeho ozubenými kolieskami. Videl človeka ako celistvú entitu, kde myseľ je dirigentom a telo je nástrojom. Dnešná moderná medicína, často zahltená sebou – technológiou a technickými vymoženosťami, často stráca práve tento nadhľad. Zabúda, že samotný stav ľudskej mysle je tým základným pilierom, na ktorom stojí samotná odolnosť („nezdolnosť“) ľudskej bytosti. David Vasse nám v roku 1721 poslal posolstvo, ktoré zostáva aktuálne aj dnes: ak chcete liečiť telo, musíte najprv pochopiť myseľ svojho pacienta.]( "Baccalaureus Medicus David Vasse pri obhajobe svojej tézy vyslovuje: „Ergo à Mente Sanitas.“ (Parížska univerzita – Lekárska fakulta / 1721)")
Základný popis
Historický úryvok predstavujúci názor Davida Vasseho o vzájomnom vzťahu mysle a tela znamenal v podstate jeden z priamo cielených úderov do hradieb čisto mechanistického vnímania podstaty ľudského zdravia. Z pohľadu klinickej psychológie vidíme v týchto slovách náznaky teórie moderného pojmu nám známeho ako – psychosomatika. Vasse nevnímal človeka ako stroj, kde sú jednotlivé orgány len jeho ozubenými kolieskami. Videl človeka ako celistvú entitu, kde myseľ je dirigentom a telo je nástrojom. Dnešná moderná medicína, často zahltená sebou – technológiou a technickými vymoženosťami, často stráca práve tento nadhľad. Zabúda, že samotný stav ľudskej mysle je tým základným pilierom, na ktorom stojí samotná odolnosť („nezdolnosť“) ľudskej bytosti. David Vasse nám v roku 1721 poslal posolstvo, ktoré zostáva aktuálne aj dnes: ak chcete liečiť telo, musíte najprv pochopiť myseľ svojho pacienta.
« Baccalaureus Medicus David Vasse pri obhajobe svojej tézy vyslovuje: „Ergo à Mente Sanitas.“ (Parížska univerzita – Lekárska fakulta / 1721) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Psychológia – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Existencializmus – Spoločenská zodpovednosť – Humanizmus – Školstvo – Výchova – Vzdelanie
V roku 1721 sa na lekársku fakultu Parížskej univerzity, keď dohľad vykonával samotný dekan tejto inštitúcie Hyacinthe Théodore Baron, dostavil aj David Vasse a súčasťou jeho tézy boli i tieto slová: „Zdravie […] závisí od mysle rovnako ako od tela… A teda zdravie je [aj] od mysle [človeka] závislé.“
ORIENTAČNÝ PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: VASSE, David. An à Mente Sanitas? (Quæstio Medica, Quodlibetariis Disputationibus Mane Discutienda In Scholis Medicorum. Die Jovis 16. Januarii 1721. M. Ludovico-Simone Emmerez / Doctore Medico, Præside). Paríž (Francúzsko) : J. Quillau, Univer. & Facult. Medicinae Typographi, 1731. cca. 4 strány. Digitalizovali: Bibliothèque interuniversitaire de santé (Paris).▐ Zverejnené: 08/10/2026
![Vizuálny manifest epochy, keď sa zdravotná starostlivosť ešte nepotácala v zákutiach podnikavosti, hrabivosti, bažení po statuse a moci, ale lekárstvo sa vnímalo predovšetkým ako osobné poslanie – vykonávané ľuďmi k nemu „povolanými“ – a najmä služba, pre ľudí. Sanitas (Zdravie) sedí na tróne ako kráľovná, ale jej moc nespočíva vo vyžadovaní si prehnanej poklony a úcty, ale hlavne v obete a dávaní, v už spomínanej službe. Starček s palicou doprevádzaný vnučkou, ranený muž podopieraný svojou dcérou a manželkou, žena s deťmi, kľačiaci chlapec – títo nie sú len pacientmi. V ľudskej spoločnosti sú to vždy tí najzraniteľnejší, pretože choroba je súčasťou ľudského osudu každého, a nie výnimkou. Práve v takomto okamihu sa prejavuje ozajstná liečivá sila humánneho prístupu. Ten nie je ani tak o liekoch, ktoré sa podávajú, ale o tom, ako sa podávajú. S rešpektom. S dôstojnosťou. S pocitom, že chorý nie je klient / zákazník, ale v prvom rade – človek.]( "„La Carità“ a posvätnosť lekárskeho povolania: „Sanitas est Prima et Fundamentum Vitae“")
Základný popis
Vizuálny manifest epochy, keď sa zdravotná starostlivosť ešte nepotácala v zákutiach podnikavosti, hrabivosti, bažení po statuse a moci, ale lekárstvo sa vnímalo predovšetkým ako osobné poslanie – vykonávané ľuďmi k nemu „povolanými“ – a najmä služba, pre ľudí. Sanitas (Zdravie) sedí na tróne ako kráľovná, ale jej moc nespočíva vo vyžadovaní si prehnanej poklony a úcty, ale hlavne v obete a dávaní, v už spomínanej službe. Starček s palicou doprevádzaný vnučkou, ranený muž podopieraný svojou dcérou a manželkou, žena s deťmi, kľačiaci chlapec – títo nie sú len pacientmi. V ľudskej spoločnosti sú to vždy tí najzraniteľnejší, pretože choroba je súčasťou ľudského osudu každého, a nie výnimkou. Práve v takomto okamihu sa prejavuje ozajstná liečivá sila humánneho prístupu. Ten nie je ani tak o liekoch, ktoré sa podávajú, ale o tom, ako sa podávajú. S rešpektom. S dôstojnosťou. S pocitom, že chorý nie je klient / zákazník, ale v prvom rade – človek.
« „La Carità“ a posvätnosť lekárskeho povolania: „Sanitas est Prima et Fundamentum Vitae“ »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Kúpeľníctvo – Antika – Mytológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Spoločenská zodpovednosť – Humanizmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: FISCHER-DÜCKELMANN, Anna; BAYEROVÁ, Anna. Žena lékařkou – Lékařská kniha, věnovaná péči o zdraví a léčbě nemocí se zvláštním ohledem na ženské a dětské nemoci, pomoc ku porodu a ošetřování dítek. Viedeň (Rakúsko-Uhorsko) : Nakladatel Jul. Müller, 1907. cca. 634 strán.▐ Zverejnené: 19/09/2026
![Ilustrácia Hermanna Vogela zobrazujúca starú matku rozprávajúcu príbehy svojim vnúčatám v prírodnom prostredí. Obraz symbolizuje tradičné hodnoty, rodinnú súdržnosť a prenos múdrosti medzi generáciami v duchu ľudového folklóru. V ére, keď sú tradičné hodnoty sú často spochybňované, nám práve tento obrázok pripomína skutočnú podstatu významu tvorby a existencie „rodinného prostredia“. Stará mať reprezentuje stabilitu. Jej príbehy nie sú len zábavkou. Sú to najmä jednotlivé dieliky celkového morálneho kompasu, ktorý tieto deti postupne spoznávajú, čím sa učia, čo je dobré a zlé, krásne a ohyzdné. Dieťa počúvaním príbehov svojej starej matere postupne zisťuje, že patrí do niečoho väčšieho než len do ono samotné. Vytvára sa tak jeho identita naviazaná na jeho predkov, rodinu, rod… kultúry, zvykov a tradície, čoho nositeľom sa jedného dňa samotné stane.]( "Príbehy a poučenia starenky: Stará mať – strážkyňa tradície, koreňov – a jej rozprávkové kráľovstvo (Hermann Vogel / 1889)")
Základný popis
Ilustrácia Hermanna Vogela zobrazujúca starú matku rozprávajúcu príbehy svojim vnúčatám v prírodnom prostredí. Obraz symbolizuje tradičné hodnoty, rodinnú súdržnosť a prenos múdrosti medzi generáciami v duchu ľudového folklóru. V ére, keď sú tradičné hodnoty sú často spochybňované, nám práve tento obrázok pripomína skutočnú podstatu významu tvorby a existencie „rodinného prostredia“. Stará mať reprezentuje stabilitu. Jej príbehy nie sú len zábavkou. Sú to najmä jednotlivé dieliky celkového morálneho kompasu, ktorý tieto deti postupne spoznávajú, čím sa učia, čo je dobré a zlé, krásne a ohyzdné. Dieťa počúvaním príbehov svojej starej matere postupne zisťuje, že patrí do niečoho väčšieho než len do ono samotné. Vytvára sa tak jeho identita naviazaná na jeho predkov, rodinu, rod… kultúry, zvykov a tradície, čoho nositeľom sa jedného dňa samotné stane.
« Príbehy a poučenia starenky: Stará mať – strážkyňa tradície, koreňov – a jej rozprávkové kráľovstvo (Hermann Vogel / 1889) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Vidiek – Príroda – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Staroba – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Halbheft 17, 1889. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1889.▐ Zverejnené: 16/09/2026
![Tam, kde sa veda stretáva s dušou človeka. Na stránkach historických kníh nájdeme pravdu, ktorú sa snaží liberálna demokracia vymazať. Poskytovanie zdravotnej staroslivosti je aktom solidarity a spolupatričnosti. Tento úryvok nás učí, že moderná nemocnica nie je len budova plná technológii a študovaných odborníkov, ale v prvom rade je vzácnym dedičstvom zásadných kresťanských ideálov. Ten, kto chce pochopiť pravú podstatu zdravotníctva, takýto sa v prvom rade musí sa vrátiť k jej koreňom, z ktorých celý systém zdravotníctva povstal.]( "Ideály kresťanstva – ľudomilstvo, súcit a milosrdenstvo = mravná podstata verejného zdravotníctva, t. j. všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti (Walsh / Fordham University, Old-time Makers of Medicine, 1911)")
Základný popis
Tam, kde sa veda stretáva s dušou človeka. Na stránkach historických kníh nájdeme pravdu, ktorú sa snaží liberálna demokracia vymazať. Poskytovanie zdravotnej staroslivosti je aktom solidarity a spolupatričnosti. Tento úryvok nás učí, že moderná nemocnica nie je len budova plná technológii a študovaných odborníkov, ale v prvom rade je vzácnym dedičstvom zásadných kresťanských ideálov. Ten, kto chce pochopiť pravú podstatu zdravotníctva, takýto sa v prvom rade musí sa vrátiť k jej koreňom, z ktorých celý systém zdravotníctva povstal.
« Ideály kresťanstva – ľudomilstvo, súcit a milosrdenstvo = mravná podstata verejného zdravotníctva, tj. všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti (Walsh / Fordham University, Old-time Makers of Medicine, 1911) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – História – História medicíny – Zdravotníctvo – Kresťanstvo – Jezuiti – Ježiš Kristus – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Spoločenská zodpovednosť – Humanizmus
« …vplyv kresťanstva na medicínu, namiesto obmedzovania, bol prevažne priaznivý. Sám zakladateľ kresťanstva chodil a uzdravoval chorých, a starostlivosť o chorých sa stala významnou súčasťou kresťanských aktivít. Jeden z evanjelistov, svätý Lukáš, bol sám lekárom [viď napríklad List sv. Pavla Kolosanom 4/14, pozn. […] …Harnackova kniha „Luke – The Physician“ zreteľne dokladá, že nielen „Tretie evanjelium“, ale aj „Skutky apoštolov“ mohol napísať iba človek, ktorý dôkladne poznal grécke lekárske pojmy svojej doby, a ktorý mal nepochybne výhodu vzdelania v oblasti lekárskych vied v Alexandrii. Toto vytvára také dôležité spojenie v lekárskych tradíciách… Už v počiatkoch kresťanstva sa jeho súčasťou stala starostlivosť o chorých chudobných a v kresťanských komunitách sa rozšírili nemocnice v tom zmysle, v akom tento pojem chápeme dnes. Predtým síce existovali vojenské nemocnice a zariadenia, kde sa počas choroby starali o tých, ktorí si mohli dovoliť zaplatiť za túto službu. Naša moderná mestská nemocnica je však kresťanskou inštitúciou.(s. 7-8) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: V nadpise je použitá „neoficiálna“, alebo presnejšie nespisovná podoba skratky „to jest“. Správne by malo byť „t. j.“ Z typografických dôvodov ostávam pri trojznakovej variante namiesto varianty „znak-bodka-medzera-znak-bodka“. Koniec oznamu.
ZDROJ: WALSH, James Joseph. Old-Time Makers of Medicine (The Story of the Students and Teachers of the Sciences Related to Medicine During the Middle Ages). New York (USA) : Fordham University Press, 1911. 446 strán.▐ Zverejnené: 30/08/2026
![Dvojitý portrét slovanských dievčeniec v tradičných krojoch: symbolika cnosti, pokory a tradičného spôsobu života v spojení s prírodou. Tieto dva obrazy nie sú len vizuálnou dokumentáciou vidieckého života z počiatku 20. storočia. Predstavujú skôr ikony duchovného stavu mysle, ktoré moderný človek takmer úplne stratil. Akosi naň zabudol, na svoju prirodzenosť, na svoj pôvod.]( "Ženy u Slavianov / Slavjanov: Slovanská dievčina s kozičkou")
Základný popis
Dvojitý portrét slovanských dievčeniec v tradičných krojoch: symbolika cnosti, pokory a tradičného spôsobu života v spojení s prírodou. Tieto dva obrazy nie sú len vizuálnou dokumentáciou vidieckého života z počiatku 20. storočia. Predstavujú skôr ikony duchovného stavu mysle, ktoré moderný človek takmer úplne stratil. Akosi naň zabudol, na svoju prirodzenosť, na svoj pôvod.
« Ženy u Slavianov / Slavjanov: Slovanská dievčina s kozičkou »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Folklór – Vidiek – Leto – Letné prázdniny – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] TÁBORSKÝ, František. Rusava. Olomouc (Česko-Slovensko) : R. Promberger, 1928. 147 strán.
- [2] VRBKA, Josef. Zdárný chov kozy – Pojednaní o významu chovu, plemenění, výživě, nemocech a léčení, se zvláštním zřetelem na nynější poměry. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Zemědělské kníhkupectví A. Neubert, 1917. 75 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zeny-u-slavianov-slavjanov-slovanska-dievcina-s-kozickou/
▐ Zverejnené: 27/08/2026
![Vizuálny chaos prinášajúci symbolické vyobrazenie ľudskej psychiky v tých najextrémnejších stavoch. Na obrázku vidíme znetvorené postavy, kadejako zdeformované – symbol totálneho rozkladu a rozpadu osobnostných štruktúr…]( "Démonológia a symbolické vyobrazenie rozkladu: Svätý apoštol Jakub bojuje proti diabolským kúzlam čarodejníka (Pieter Bruegel / 16. storočie)")
Základný popis
Vizuálny chaos prinášajúci symbolické vyobrazenie ľudskej psychiky v tých najextrémnejších stavoch. Na obrázku vidíme znetvorené postavy, kadejako zdeformované – symbol totálneho rozkladu a rozpadu osobnostných štruktúr…
« Démonológia a symbolické vyobrazenie rozkladu: Svätý apoštol Jakub bojuje proti diabolským kúzlam čarodejníka (Pieter Bruegel / 16. storočie) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Kresťanstvo – Legenda – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SPENCE, Lewis. An Encyclopaedia of Occultism (A Compendium of Information on the Occult Sciences, Occult Personalities, Psychic Science, Magic, Demonology, Spiritism and Mysticism). Londýn (Anglicko) : George Routledge & Sons, Ltd.; 1920. 451 strán.▐ Zverejnené: 18/08/2026
![Obrázok zachytáva etický imperatív lekárstva: radšej chudoba s čistým svedomím než bohatstvo zakúpené za cenu mravného úpadku. Symbolika posvätnosti medicíny, kresťanskej etiky a odmietnutia hrabivosti v 19. storočí. Varovanie pred tou najstaršou ľudskou chorobou – chorobou moci. Lekár, ktorý zneužíva svoje postavenie, sa stáva tyranom v bielom plášti…]( "Posvätná úloha lekárskeho povolania: Slúžiť, prinášať svetlo a viesť, nezrádzať vlastnú česť (The Sacredness of the Medical Profession, 1865)")
Základný popis
Obrázok zachytáva etický imperatív lekárstva: radšej chudoba s čistým svedomím než bohatstvo zakúpené za cenu mravného úpadku. Symbolika posvätnosti medicíny, kresťanskej etiky a odmietnutia hrabivosti v 19. storočí. Varovanie pred tou najstaršou ľudskou chorobou – chorobou moci. Lekár, ktorý zneužíva svoje postavenie, sa stáva tyranom v bielom plášti…
« Posvätná úloha lekárskeho povolania: Slúžiť, prinášať svetlo a viesť, nezrádzať vlastnú česť (The Sacredness of the Medical Profession, 1865) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Kresťanstvo – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Ľudský život – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Krása – Sebarozvoj – Vzdelanie – Pravda – Spoločenská zodpovednosť – Humanizmus
« To, že disponujete väčšími vedomosťami ako vaši blížni, je práve dôvodom, prečo by ste nemali zneužívať ich nevedomosť, ale skôr ich osvietiť a viesť k lepším veciam. Považuj za posvätné zverené vám úlohy. Radšej čakajte roky na úspech, než aby ste obetovali zásady a predali svoju česť za peniaze. Radšej zomrite chudobní s čistými rukami a čistým svedomím, než aby ste kráčali po mramorových sálach alebo spali v žulových sarkofágoch.(s. 17) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: BEADLE, Elias Root. The Sacredness of the Medical Profession (A Sermon Delivered Before the students of Jefferson Medical College and the Medical Department of the University of Pennsylvania, Sabbath Evening, November 19th, 1865). Philadelphia (USA) : James. S. Claxton, 1865. 31 strán.▐ Zverejnené: 15/08/2026
![Percival pochopil, že ak lekár slúži svojej pýche alebo peňaženke viac ako pacientovi, stáva sa zradcom. Nie len zradcom pacienta, ale zradcom etickej podstaty poslania, ku ktorému sa zaviazal a napokon aj vlastnej duše… Dnes, keď vidíme lekárskych špecialistov, ktorí predávajú svoje „know-how“ za obrovské sumy peňazí, alebo poslušne slúžia kadejakým farmaceutickým gigantom, ktorí neraz držia ceny liekov v niektorých štátoch (napr. USA), ak im je takéto niečo umožnené, nad akúkoľvek primeranú úroveň, tj. zaplatiteľnú všednými občanmi… Percivalova pokora sa javí v tomto kontexte ako akt vizionársky a revolučný.]( "Thomas Percival – zakladateľ modernej lekárskej etiky, ktorý nás varoval na výskyt lekárov, ktorí dávajú prednosť vlastnému profitu pred záujmami pacienta")
Základný popis
Percival pochopil, že ak lekár slúži svojej pýche alebo peňaženke viac ako pacientovi, stáva sa zradcom. Nie len zradcom pacienta, ale zradcom etickej podstaty poslania, ku ktorému sa zaviazal a napokon aj vlastnej duše… Dnes, keď vidíme lekárskych špecialistov, ktorí predávajú svoje „know-how“ za obrovské sumy peňazí, alebo poslušne slúžia kadejakým farmaceutickým gigantom, ktorí neraz držia ceny liekov v niektorých štátoch (napr. USA), ak im je takéto niečo umožnené, nad akúkoľvek primeranú úroveň, tj. zaplatiteľnú všednými občanmi… Percivalova pokora sa javí v tomto kontexte ako akt vizionársky a revolučný.
« Thomas Percival – zakladateľ modernej lekárskej etiky, ktorý nás varoval na výskyt lekárov, ktorí dávajú prednosť vlastnému profitu pred záujmami pacienta »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Kresťanstvo – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Ľudský život – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Krása – Spoločenská zodpovednosť – Humanizmus – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Smerohlasizmus – Politický katolicizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« …tým jasne prezradia svoje konanie a ukážu nám, že v ňom viac zohľadňujú vlastnú reputáciu, a následne svoj zisk, než záujmy svojichpacientov. » UPOZORNENIE: Obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] LEAKE, Chauncey D. Percival’s Code – A Chapter in the Historical Development of Medical Ethics. Chicago (USA) : American Medical Association, 1923. 198 strán.
- [2] PERCIVAL, Thomas. Medical Ethics; or, A Code of Institutes and Precepts, Adapted to the Professional Conduct of Physicians and Surgeons. Oxford : John Henry Parker + Londýn : John Churchill, 1849. 198 strán.
▐ Zverejnené: 26/07/2026
![Keď sa pozrieme na túto stránku z analýzy Josefa Ševčíka, nesmieme na ňu nazerať len ako na voľajaké moralizujúce čierne písmená na zožltnutom papieri. Je to návod, mapa ľudskej existencie… vymedzenie teritória, na ktorom sa odohráva najdôležitejšia vojna v živote každého človeka: boj o jeho vlastnú dušu. Svätý Tomáš Akvinský nebol len teológom. Bol priam až klinickým pozorovateľom ľudskej psychológie, a to stáročia pred ustanovením psychológie ako samostatnej vedy. Mnohé z toho, čo popisuje, by sme v žargóne modernej psychológie nazvali niečim ako „kognitívnym skreslením“, „narcistickou ilúziou“. Aplikácia mechanizmu, kde jedinec svojim životom nasleduje ideál, ktorý je v skutočnosti „dobrom“, čiže pozitívnou hodnotou len zdanlivo, takýto jedinec stráca kontakt s realitou. Stáva sa otrokmi vlastného sebaklamu. Zvyčajne sa jedná o osoby, ktoré majú strach pozrieť sa skutočnej pravde do očí, zvyčajne neschopní čeliť realite, ktorú si potrebujú pretvárať na svoj obraz…]( "Tomáš Akvinský – Summa Theologica | Boj o dušu človeka: Rozdiel medzi dobrom, zdanlivým dobrom a čistým zlom / Hriechy a túžba po ukojení („mať sa dobre“) / „Logos“ – Cnostný život podľa zákonov prirodzeného poriadku")
Základný popis
Keď sa pozrieme na túto stránku z analýzy Josefa Ševčíka, nesmieme na ňu nazerať len ako na voľajaké moralizujúce čierne písmená na zožltnutom papieri. Je to návod, mapa ľudskej existencie… vymedzenie teritória, na ktorom sa odohráva najdôležitejšia vojna v živote každého človeka: boj o jeho vlastnú dušu. Svätý Tomáš Akvinský nebol len teológom. Bol priam až klinickým pozorovateľom ľudskej psychológie, a to stáročia pred ustanovením psychológie ako samostatnej vedy. Mnohé z toho, čo popisuje, by sme v žargóne modernej psychológie nazvali niečim ako „kognitívnym skreslením“, „narcistickou ilúziou“. Aplikácia mechanizmu, kde jedinec svojim životom nasleduje ideál, ktorý je v skutočnosti „dobrom“, čiže pozitívnou hodnotou len zdanlivo, takýto jedinec stráca kontakt s realitou. Stáva sa otrokmi vlastného sebaklamu. Zvyčajne sa jedná o osoby, ktoré majú strach pozrieť sa skutočnej pravde do očí, zvyčajne neschopní čeliť realite, ktorú si potrebujú pretvárať na svoj obraz…
« Tomáš Akvinský – Summa Theologica | Boj o dušu človeka: Rozdiel medzi dobrom, zdanlivým dobrom a čistým zlom / Hriechy a túžba po ukojení („mať sa dobre“) / „Logos“ – Cnostný život podľa zákonov prirodzeného poriadku »
ZNAČKY: Citát – inšpirácia – Kresťanstvo – Etika – Psychológia – Hlbinná psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Obrátenie – Znovuzrodenie
« Svobodná vůle lidská nutně po dobru touží a volí prostředky vhodné, aby ho dosáhla. Dříve než volí, káže rozumu uvažovati, potom svolí v rozhodnutí jeho a pílí k cíli svému a dojde-li ho, užívá dobra. Pouhé zlo nikdy nemůže býti předmětem touhy a lásky, pouze zlo spojené s dobrem jím zakryté, nebo jinak řečeno, dobro zdánlivé, klamné, může mnohdy býti předmětem žádosti. Touží-li člověk po dobru pravém a snaží-li se ho dojíti, jedná dobře a spravedlivě; touží-li po dobru zdánlivém a snaží-li se ho dojiti, jedná špatně a dopustí se bezpráví. Je-li zlo spáchané proti zákonům Božím a mravního života, jmenuje se hříchem. Zlo může býti myšlené a spáchané, obojí jest hříchem; první páchá člověk zlou vůlí, druhé zým skutkem.Činnost duševní může směřovati k dobru, může však směřovati i ke zlu, může toužiti po zlu, nebo lépe po klamném dobru, nebo může se ho varovati. Různé způsoby, jak duše se chová k dobru a ke zlu, nazývají se vášněmi a jich jedenácte: láska a nenávist, touha a útěk, radost a smutek; naděje a zoufalství, odvaha, strach a hněv, dle toho, může-li duše dobra nebo velikého dobra dosáhnouti nebo nedosáhnouti, před zlem nebo velkým zlem uniknouti nebo jemu podlehnouti. Krásně, umělecky pojednal sv. Tomáš o vášních lidských, o jejich příčinách a účincích a prostředcích proti vášním, které jsou duši na škodu.
Člověk konaje častěji dobré skutky, nabývá zvyku v dobru, zlými skutky ve zlu. Zvyk činiti dobře, jmenuje se ctností, různou dle toho neb onoho druhu dobra; zvyk činiti zle jmenuje se neřestí, jež rozděluje se dle druhů zla, a všechny se protiví protivným druhům cností. Krásně pojednává Tomáš o druzích cností, o jejích vzájemné příbuznosti a odměně jejich po smrti, podobně pojednává o příčinách, účincích a trestech neřestí.
Příčinou hříchu může býti nevědomost, smyslnost, zlá vůle a příčiny zevnější, totiž Bůh, jenž dopustí, aby někdo do hříchu upadl, avšak jen proto, aby uznávaje svou slabost se polepšil a více se hříchu varoval. Dalé zlý duch, jenž ze závisti a ze vzdoru proti Bohu snaží se lidi od něho odvrátiti. Konečně přícinou hříchu jest domácí nepřítel člověka – slabost přirozenosti lidské po pádu prvních rodičů. Potom pojednává Tomáš hříchu dědičném a jeho následcích, o druzích a následcích hříchu.
Aby se člověk mohl hříchu varovati, má jednati dle zákonů, hlavně dle zákona přirozeného, jenž jest první po zákoně věčném, jímž Bůh vše k jistému cíli řídí.
(s. 141-142) » ZDROJ: ŠEVČÍK, Josef. Sv. Tomáš Akvinský, učitel cirkevní a ochránce katolických škol. Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Tiskem a nákladem pap. knihtiskárny Bened. Rajhrad, 1899. 382 strán.▐ Zverejnené: 22/07/2026
![Úcta k prirodzeným cyklom života. Zachytenie esencie slovenského folklóru, ktorý vyjadroval predovšetkým tradičné hodnoty denno-denne žité samotnými Slovákmi. Tam, kde končí sila muža, začína grácia ženy. Spolu vytvárajú uzavretý okruh dokonalej harmónie…]( "Muž a žena na lúčke: Spoločný rituál partnerskej harmónie a celistvosti (Elena Chorvátová, 1890)")
Základný popis
Úcta k prirodzeným cyklom života. Zachytenie esencie slovenského folklóru, ktorý vyjadroval predovšetkým tradičné hodnoty denno-denne žité samotnými Slovákmi. Tam, kde končí sila muža, začína grácia ženy. Spolu vytvárajú uzavretý okruh dokonalej harmónie…
« Muž a žena na lúčke: Spoločný rituál partnerskej harmónie a celistvosti (Elena Chorvátová, 1890) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania
« NA LÚČKEŠuhaj kosí lúčku pod zeleným hájom
dievčina roztriasa riadky za šuhajom;
jej spevu zvonnému hájik sa ohláša
a tichý vetríčok ich svetom roznáša.Tam v zelenom háji, v temnej húšti stromov
jedny jej piesne si vyhľadali domov,
druhé zas vetríčok nesie svetom šírym,
rozduje, roznáša, na známosť dá iným.Nezadlho bola lúčka pokosená,
už sa na nej viacej tráva nezelená.
Pri veselom speve dievča so šuhajom
suché seno hrabe pod zelenýmhájom. » ZDROJ: Vlasť a svet. / 1. augusta – Číslo 15, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.▐ Zverejnené: 22/07/2026
![Krása v pote práce. Obrázok z čias, kedy sa ruka človeka dotýkala zrniek pšenice – zdroja svojho chleba. Obrázok, ktorý nám pripomína, že skutočný pokoj na duši človek nenachádza v „absencii práce“, ale práveže je dosahovaný prácou vykonávanou s láskou k neviditeľnému poriadku, ktorý nás všetkých spája s našimi predkami a taktiež s našimi potomkami.]( "Rodná hruda a tichá obeta: Zber pšenice (Nikolai Dmitriev-Orenburgsky, 1877)")
Základný popis
Krása v pote práce. Obrázok z čias, kedy sa ruka človeka dotýkala zrniek pšenice – zdroja svojho chleba. Obrázok, ktorý nám pripomína, že skutočný pokoj na duši človek nenachádza v „absencii práce“, ale práveže je dosahovaný prácou vykonávanou s láskou k neviditeľnému poriadku, ktorý nás všetkých spája s našimi predkami a taktiež s našimi potomkami.
« Rodná hruda a tichá obeta: Zber pšenice (Nikolai Dmitriev-Orenburgsky, 1877) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Leto – Vidiek – Folklór – Mravný ideál – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 447: 23. júla 1877 [23 іюля 1877 года.] (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 5). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rodna-hruda-a-ticha-obeta-zber-psenice-nikolai-dmitriev-orenburgsky-1877/
▐ Zverejnené: 21/07/2026
![Pripomienka, že skutočná pýcha nie je prehnaným egocentrizmom, ale tichou radosťou z vedomia, že sme len článkom reťazca, ktorý nás spája s predkami a vedie k budúcim generáciám.]( "Pýcha starej mami – Oravská stolica (Párnica / okres Dolný Kubín, 1913)")
Základný popis
Pripomienka, že skutočná pýcha nie je prehnaným egocentrizmom, ale tichou radosťou z vedomia, že sme len článkom reťazca, ktorý nás spája s predkami a vedie k budúcim generáciám.
« Pýcha starej mami – Oravská stolica (Párnica / okres Dolný Kubín, 1913) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Pohľadnica – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Starej mamkina pýcha, v Párnici (Oravská stol.) / pohľadnica. Turčiansky Sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko) : P. Socháň, 1913. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pycha-starej-mami-oravska-stolica-parnica-okres-dolny-kubin-1913/
▐ Zverejnené: 08/07/2026
![Slovenská historická pohľadnica z roku 1900 (Ružomberok), znázorňujúca Slováka a Slovenku v tradičnom ľudovom oblečení, celé doprevádzané bohatými folklórnymi ornamentami. Postavy muža a ženy tu nestoja vo víre chaosu. Ich postavy predstavujú tiché uznanie vzájomného dopĺňania sa. Nevidíme boj o dominanciu, ktorý charakterizuje moderný feminizmus či všelijaké prehnané vyjadrenia silenej, hranej maskulinity, ale vidíme symbiózu. Muž reprezentuje mužnosť: ochranu a stabilitu, žena je symbolom ženskosti: cnosti a vnútornej sily. Je to stelesnenie mravného ideálu, kde láska nie je len emočným výbuchom, ale vedomým rozhodnutím slúžiť druhému a spoločne niečomu väčšiemu, ktoré oboch presahuje. Príklad toho, ako sa „Logos“ – vyššie usporiadanie bytia stelesňuje individuálnymi osudmi jednotlivcov…]( "Mne Slovensko krása je: Tradičná slovenská kultúra – slovenský junák a Slovenka (Pohľadnica z konca 19. storočia)")
Základný popis
Slovenská historická pohľadnica z roku 1900 (Ružomberok), znázorňujúca Slováka a Slovenku v tradičnom ľudovom oblečení, celé doprevádzané bohatými folklórnymi ornamentami. Postavy muža a ženy tu nestoja vo víre chaosu. Ich postavy predstavujú tiché uznanie vzájomného dopĺňania sa. Nevidíme boj o dominanciu, ktorý charakterizuje moderný feminizmus či všelijaké prehnané vyjadrenia silenej, hranej maskulinity, ale vidíme symbiózu. Muž reprezentuje mužnosť: ochranu a stabilitu, žena je symbolom ženskosti: cnosti a vnútornej sily. Je to stelesnenie mravného ideálu, kde láska nie je len emočným výbuchom, ale vedomým rozhodnutím slúžiť druhému a spoločne niečomu väčšiemu, ktoré oboch presahuje. Príklad toho, ako sa „Logos“ – vyššie usporiadanie bytia stelesňuje individuálnymi osudmi jednotlivcov…
« Mne Slovensko krása je: Tradičná slovenská kultúra – slovenský junák a Slovenka (Pohľadnica z konca 19. storočia) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Pohľadnica – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Slovák a Slovenka / pohľadnica. Ružomberok (Rakúsko-Uhorsko) : Karol Salva, 1900. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 07/07/2026
![Autentický záznam ľudového umenia. Slovenská pohľadnica zachytávajúca slovenské dievčatá v tradičných krojov na poliach. Ich bosé nohy sú už len zdokladovaním samotného symbolu, ktorí tieto devuchy reprezentujú: spojenie so samotnou zemou ako princípom našej Matičky, ktorej úroda prináša obživu celým generáciám. Presne takto boli aj tieto ženy prísľubom budúcej „úrody“ v podobe pretrvania rodu a zachovania tradičnej kultúry. Je to melancholický obraz strateného raja, kde muž a žena neboli v permanentnom konflikte o moc, ako sa nám to dnes kadejaké osobnostne narušené osoby snažia nahovoriť, ale žili v komplementárnej harmónii a navzájom si pomáhali, dopĺňali sa.]( "Archetyp pravej ženskosti: Dary matičky Zeme, žnice a krásna slovenská dievčina (Poniky / Okres Banská Bystrica, 1902)")
Základný popis
Autentický záznam ľudového umenia. Slovenská pohľadnica zachytávajúca slovenské dievčatá v tradičných krojov na poliach. Ich bosé nohy sú už len zdokladovaním samotného symbolu, ktorí tieto devuchy reprezentujú: spojenie so samotnou zemou ako princípom našej Matičky, ktorej úroda prináša obživu celým generáciám. Presne takto boli aj tieto ženy prísľubom budúcej „úrody“ v podobe pretrvania rodu a zachovania tradičnej kultúry. Je to melancholický obraz strateného raja, kde muž a žena neboli v permanentnom konflikte o moc, ako sa nám to dnes kadejaké osobnostne narušené osoby snažia nahovoriť, ale žili v komplementárnej harmónii a navzájom si pomáhali, dopĺňali sa.
« Archetyp pravej ženskosti: Dary matičky Zeme, žnice a krásna slovenská dievčina (Poniky / Okres Banská Bystrica, 1902) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Inšpirácia – Pohľadnica – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Leto – Letné prázdniny – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Žnice v Ponikách (Zvolen) / pohľadnica. Turčiansky Sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko) : P. Socháň, 1902. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 03/07/2026
![Pred nami sa práve predostiera psychologická mapa ľudského bytia, ktorá nám pripomína, že: pravá krása nevzniká vďaka absencii zla, ale až po konfrontácii, zápasení a jeho zvládnutí, integrácii poučení a poznania, ktoré sa nám – počas tohto procesu – podarilo nadobudnúť. Vyobrazený boj s obrami symbolizuje životný zápas o integritu vlastného „Ja“ pred tvárou sveta, ktorý nás chce fragmentizovať a rozobrať na „časti bez zmyslu“. Thor nám pripomína, že cnosť vyžaduje disciplínu, silu a odvážny krok do neznáma – tam, kde sa ideály práve vďaka nášmu svedectvu menia v živú skutočnosť.]( "„Virtus“, cnosť a sila ducha: Boží zásah pri odvracaní ničoty v krajine „Midgardu“ alebo Thor bojujúci s démonickými silami – obrami / „Jötnar“ (Norse Mythology, 1884)")
Základný popis
Pred nami sa práve predostiera psychologická mapa ľudského bytia, ktorá nám pripomína, že: pravá krása nevzniká vďaka absencii zla, ale až po konfrontácii, zápasení a jeho zvládnutí, integrácii poučení a poznania, ktoré sa nám – počas tohto procesu – podarilo nadobudnúť. Vyobrazený boj s obrami symbolizuje životný zápas o integritu vlastného „Ja“ pred tvárou sveta, ktorý nás chce fragmentizovať a rozobrať na „časti bez zmyslu“. Thor nám pripomína, že cnosť vyžaduje disciplínu, silu a odvážny krok do neznáma – tam, kde sa ideály práve vďaka nášmu svedectvu menia v živú skutočnosť.
« „Virtus“, cnosť a sila ducha: Boží zásah pri odvracaní ničoty v krajine „Midgardu“ alebo Thor bojujúci s démonickými silami – obrami / „Jötnar“ (Norse Mythology, 1884) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Peklo – Smrť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ANDERSON, Rasmus Björn. Norse Mythology or, Religion of Our Forefathers, containing Myths of the Eddas, Systematized and Interpreted with An Introduction, Vocabulary and Index. 4. vydanie. Chicago (USA) : S. C. Griggs and Company + Londýn (Anglicko) : Trübner & Co., 1884. 473 strán.▐ Zverejnené: 03/07/2026
![Z lásky k pravde a kráse. Medzi rytierskou cnosťou, disciplínou (askéza), mravnou integritou a temnotou. Symbolické vyobrazenie bytostného zhmotnenia „Logosu“, a jeho triumfálneho víťazstva, ktoré ukončuje chaos a teror vyplývajúci zo samotnej existencie „draka“.]( "Legenda o tom, ako svätý Juraj bojoval s drakom a zachránil princeznú (Zlatá legenda / Legenda aurea / Legenda sanctorum)")
Základný popis
Z lásky k pravde a kráse. Medzi rytierskou cnosťou, disciplínou (askéza), mravnou integritou a temnotou. Symbolické vyobrazenie bytostného zhmotnenia „Logosu“, a jeho triumfálneho víťazstva, ktoré ukončuje chaos a teror vyplývajúci zo samotnej existencie „draka“.
« Legenda o tom, ako svätý Juraj bojoval s drakom a zachránil princeznú (Zlatá legenda / Legenda aurea / Legenda sanctorum) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Kresťanstvo – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Peklo – Smrť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: EVA – Sborník pro umění, vzdělání a zábavu se zřetelem k ženské otázce / Nr. 1 – 1907. 4. ročník. (Rakúsko-Uhorsko) : Nový život, 1907. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).▐ Zverejnené: 01/07/2026
![Obraz zachytáva moment metafyzického stretu: lúče božského svetla zasahujú beštiu, čím transformujú „chaos“ a nastoľujú poriadok. Svätý Hilarion, pustovník z Gazy, nečelí drakovi s mečom ani štítom, ale svojou prítomnosťou, reflektujúcou jeho osobnosť a cnostný život. Tento výjav nás učí, že najhlbší boj nie je vonkajší, ale „bytostný“. A „drak“ nie je definitívne zničený ani tak násilím, ale hlavne „presvietením“ – sprítomnením poznania o jeho pravej podstate…]( "FIAT LUX: Svätý Hilarion z Gazy a porazenie draka (Pietro Lorenzetti / Campo Santo – Pisa, 14. storočie)")
Základný popis
Obraz zachytáva moment metafyzického stretu: lúče božského svetla zasahujú beštiu, čím transformujú „chaos“ a nastoľujú poriadok. Svätý Hilarion, pustovník z Gazy, nečelí drakovi s mečom ani štítom, ale svojou prítomnosťou, reflektujúcou jeho osobnosť a cnostný život. Tento výjav nás učí, že najhlbší boj nie je vonkajší, ale „bytostný“. A „drak“ nie je definitívne zničený ani tak násilím, ale hlavne „presvietením“ – sprítomnením poznania o jeho pravej podstate…
« FIAT LUX: Svätý Hilarion z Gazy a porazenie draka (Pietro Lorenzetti / Campo Santo – Pisa, 14. storočie) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Kresťanstvo – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Peklo – Smrť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BELL, Arthur. The Saints in Christian Art – The Great Hermits and Fathers of the Church, etc. (Lives and Legends of the Great Hermits and Fathers of the Church, with Other Contemporary Saints). Londýn (Anglicko) : George Bell & Sons, 1902. 324 strán.▐ Zverejnené: 27/06/2026
![Medzi nebeským poriadkom a pozemským hľadaním. Analýza fresky renesančného maliara Raffaella Santiho. Prostredníctvom citátu predkladajúceho slová Johanna Davida Passavanta sa dostávame k hranici tradičnej dialektiky viera vs. poznanie (rozum). Ibaže veda tu odrazu nie je protikladom viery, ale práveže naopak – len vďaka vede, dôkladnému poznaniu jednotlivých jej disciplín, sa človek môže osobnostne vyzdvihnúť na úroveň, aby bol schopný postihovať „božskú pravdu“ vo svete navôkol seba.]( "„Stanza della Segnatura“: Ako Raffaello Santi – umením odrážajúcim jeho génia – prehováral o nevyhnutnosti dôkladného poznania „vied“, ktorými sa človek môže priblížiť k „božskej pravde“ (Johann David Passavant, 1872)")
Základný popis
Medzi nebeským poriadkom a pozemským hľadaním. Analýza fresky renesančného maliara Raffaella Santiho. Prostredníctvom citátu predkladajúceho slová Johanna Davida Passavanta sa dostávame k hranici tradičnej dialektiky viera vs. poznanie (rozum). Ibaže veda tu odrazu nie je protikladom viery, ale práveže naopak – len vďaka vede, dôkladnému poznaniu jednotlivých jej disciplín, sa človek môže osobnostne vyzdvihnúť na úroveň, aby bol schopný postihovať „božskú pravdu“ vo svete navôkol seba.
« „Stanza della Segnatura“: Ako Raffaello Santi – umením odrážajúcim jeho génia – prehováral o nevyhnutnosti dôkladného poznania „vied“, ktorými sa človek môže priblížiť k „božskej pravde“ (Johann David Passavant, 1872) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Svätý Peter – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Vzdelanie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása
« Ak by sme chceli charakterizovať „Stanza della Signatura“ na základe symbolických obrazov, ktoré sa v nej nachádzajú, mohli by sme ju nazvať „Sála vedných odborov“, lebo Rafael prostredníctvom teológie, filozofie, poézie a práva znázornil všetky vedy, ktoré človeku umožňujú priblížiť sa k božskej pravde. A ak vezmeme do úvahy, že tieto obrazy mali zdobiť miesto, na ktorom mala hlava katolíckej cirkvi podpisovať nariadenia ustanovujúce vedenie kresťanských veriacich po celom svete, musíme obdivovať múdrosť tohto výberu. Pápežova spokojnosť s námetmi ešte vzrástla, keď Rafael dokončil prvú fresku s názvom „Teológia“. Jeho očakávania boli ďaleko prekonané. Bol natoľko ohromený rozsahom Rafaelovho génia, že sa okamžite rozhodol nechať ním vymaľovať sály Vatikánu. Nariadil, aby boli všetky staré fresky v nich, dokonca aj tie na klenutom strope „Stanza della Signatura“, odstránené. Napriek tomu Rafael, odobrujúc výzdobu tejto klenby, usúdil, že bude vhodné premaľovať iba osem veľkých panelov a ponechať malé – medzi nimi ležiace – mytologické motívy, ako aj centrálny obraz pápežského erbu, ktorý nesú nebeské bytosti. Štyri veľké medailóny na strope venoval alegorickým postavám, ktoré slúžia ako epigrafy k veľkým nástenným maľbám znázorňujúcim teológiu, filozofiu, poéziu a právo. Podlhovasté priestory v rohoch klenby využil na prechodné námety, teda v dvojitom vzťahu k obrazom na oboch stranách pod nimi. Všetky tieto obrazy na strope sú namaľované na zlatom pozadí, napodobňujúc mozaiku. Popis „Stanza della Signatura“ začneme postavou „Teológie“, ktorá slúži ako epigraf k veľkému obrazu s rovnakou tematikou. Táto postava, sediaca v oblakoch, drží v ľavej ruke knihu, zatiaľ čo pravou ukazuje na veľký obraz, ktorý sa nachádza pod ňou. Podobne ako Danteho Beatrice, má na hlave vavrínovú korunu. Ďalej má na sebe červenú tuniku a zelený plášť – farby, ktoré symbolizujú teologické cnosti: lásku a nádej. Dvaja malí anjelici po oboch jej bokoch držia tabuľky s nápisom: „Divinarum rerum Notitia“ [„Znalosť božských vecí“, pozn.]Hlavná myšlienka veľkého diela „Teológia“ [ilustračný obrázok k tomuto článku, pozn.], často nazývaného aj „Spor o Najsvätejšej sviatosti“, symbolizuje vzťah človeka k Bohu prostredníctvom vykúpenia sveta a Eucharistie. V hornej časti sú znázornené tri postavy Svätej Trojice, z ktorých každá je obklopená svätožiarou. Nad všetkými je Všemohúci Otec, a navôkol neho serafíni, cherubíni a nespočetný zástup anjelov, ktorí spievajú: „Svätý, svätý, svätý, Pán, Boh zástupov.“ Pod Otcom, uprostred svätých nebeského kráľovstva, tróni Spasiteľ; a o niečo nižšie zostupuje na ľudí Duch Svätý. Po pravici Spasiteľa sedí Panna Mária, ktorá sa k nemu v úcte nakláňa; a po jej ľavici stojí svätý Ján Krstiteľ, ktorý na neho ukazuje. Na veľkom polkruhu z oblakov, ktorý sa tiahne až po samé okraje obrazu, sedia patriarchovia, proroci a mučeníci, ktorí predstavujú spoločenstvo svätých. Začínajúc na krajnom bode vpravo od Krista vidíme apoštola svätého Petra, ktorý drží Sväté písmo a dva kľúče ako znak toho, že je strážcom viery, a svojej moci viazať a rozväzovať. Po jeho boku, v očakávaní milosrdenstva a odpustenia, stojí Adam, otec ľudského rodu. Vedľa Adama je svätý Ján, apoštol milovaný Kristom, zapisujúci svoje božské videnia; za ním Dávid, hlava pozemského rodu nášho Pána, sladký žalmista, ktorý spieval chválu Bohu; potom svätý Štefan, prvý mučeník; a nakoniec svätec napoly skrytý v oblakoch. Na druhej strane, po pravej strane diváka, stojí svätý Pavol, držiaci meč na pamiatku svojho mučeníctva a zároveň ako symbol prenikavej sily jeho učenia. Po jeho boku stojí Abrahám s nožom, ktorým sa chystá obetovať Izáka, čo je prvý predobraz Kristovej obete; potom apoštol svätý Jakub, tretí svedok premenenia Spasiteľa, náboženský symbol nádeje, tak ako svätý Peter je symbolom viery a svätý Ján symbolom lásky. (Passavant,
s. 84-85) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: PASSAVANT, Johann David. Raphael of Urbino and His father Giovanni Santi. Londýn a New York : Macmillan and Co., 1872. 314 strán.▐ Zverejnené: 26/06/2026
![Kiplingov pohľad na čas a povinnosť, zároveň psychologická diagnóza stavu človeka odtrhnutého od svojich koreňov. Text rozoberá tému obety predkov a morálnej povinnosti potomstva za zodpovednosť pri zachovaní ich kultúrneho a duchovného odkazu. V dobe, kedy sa naša spoločnosť, pod tlakom sileného individualizmu a obsesie vlastnou – neraz psychicky narušenou – maličkosťou, rozpadá na tisíce kadejakých nesúrodých fragmentov a „identita“ je vnímaná len ako produkt prevládajúceho trendu a momentálneho výberu – na podklade akéhosi primitívne navodeného pocitu „páčivosti“ – z ponuky „hlásateľmi pokrokovo správneho a dovoleného“ nám dodaných povolených svetonázorových orientácii, nás tieto slová prinavrácajú k základnej pravde o ľudskom bytí: sme len jedným článkom v reťazci. Najčastejší zánik spoločností nastáva vtedy, keď jednotlivec prestane vidieť súvislosť medzi svojím „ja“ a predkami, keď nie je schopný milovať, len používa, keď sa mu jeho životným krédom stáva „Non serviam“ a ostatní sú tu pre neho a jeho blaho.]( "Tradícia a kontinuita: Pretrvávajúce právo našich otcov a odovzdávanie takého dedičstva ďalším generáciám, aby sme neokrádali našich synov (Rudyard Kipling – The Heritage)")
Základný popis
Kiplingov pohľad na čas a povinnosť, zároveň psychologická diagnóza stavu človeka odtrhnutého od svojich koreňov. Text rozoberá tému obety predkov a morálnej povinnosti potomstva za zodpovednosť pri zachovaní ich kultúrneho a duchovného odkazu. V dobe, kedy sa naša spoločnosť, pod tlakom sileného individualizmu a obsesie vlastnou – neraz psychicky narušenou – maličkosťou, rozpadá na tisíce kadejakých nesúrodých fragmentov a „identita“ je vnímaná len ako produkt prevládajúceho trendu a momentálneho výberu – na podklade akéhosi primitívne navodeného pocitu „páčivosti“ – z ponuky „hlásateľmi pokrokovo správneho a dovoleného“ nám dodaných povolených svetonázorových orientácii, nás tieto slová prinavrácajú k základnej pravde o ľudskom bytí: sme len jedným článkom v reťazci. Najčastejší zánik spoločností nastáva vtedy, keď jednotlivec prestane vidieť súvislosť medzi svojím „ja“ a predkami, keď nie je schopný milovať, len používa, keď sa mu jeho životným krédom stáva „Non serviam“ a ostatní sú tu pre neho a jeho blaho.
« Tradícia a kontinuita: Pretrvávajúce právo našich otcov a odovzdávanie takého dedičstva ďalším generáciám, aby sme neokrádali našich synov (Rudyard Kipling – The Heritage) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Klasická literatúra – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
« Naši otcovia v tých úžasných časoch, počas ktorých sa svet [človeku] ešte neveliký zdal, zabezpečili nám dedičstvo, veriac – bez pochybností, že my, deti ich sŕdc, ktoré vtedy tak mohutne bili, v neskorších časoch zohráme rovnakú úlohu pre naše [vlastné] potomstvo. Tisícročia vytrvalo budovali, na úžitok nás i našich vnukov… […] Dávali sa, no nezrátavali nimi odovzdané, počas svojej každodennej obete. Nielen baránky, snáď aj kupované holubice, nebodaj každý desiatok zo zobchodovaného zlata — svoje najdrahšie životy, svoju najmilšiu lásku obetovali už v dávnych časoch. Zdržujúc sa dokonca aj toho, čo je dovolené, sklonili krk, aby niesli neozdobené jarmo, ktoré prináša strašnú drinu a najtvrdšie starosti. Preto je vďaka nim sloboda istá; preto vďaka nim stojíme v bezpečí pred všetkým – okrem lenivosti a pýchy, v krajine plnej radosti. A preto, pri svojom podráždení – nereptajte, že dali nám takýto veľký príkaz, ktorý je potrebné splniť; ani nesnívajte ohromení: „Veď čas – azda – ušetrí ich prácu,“ zatiaľ čo my spíme. Drahocenné a jasné, tisíc rokov, trvá právo našich otcov. Nech sa aj my podobne obetujeme, aby sme neokradli našich synov. (Kipling,s. 104-105) » ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: KIPLING, Rudyard. Songs from Books. Garden City – New York (USA) : The Country Life Press, 1914. 249 strán.▐ Zverejnené: 20/06/2026
![V detailoch prostredia vidíme tradičnú estetiku „organizovaného chaosu“ renesančného obdobia: otvorené knihy, zrolované pergameny a striktná geometria regálov? Toto všetko symbolizuje snahu ľudského ducha usporiadať vesmír do nejakej zmysel dávajúcej hierarchie. Umenie kaligrafie, starobylá typografiu a atmosféra kláštornej samoty. Áno, samoty. A aj keď je tón obrazu prevažne melancholický, nachádzame v ňom známky izolácie, no tá tu nie v zmysle „osamelosti“, nebodaj „opustenosti“, ale skôr v zmysle dobrovoľnej voľby – odpútania sa od zvyšku spoločnosti. V tomto stave úplného sústredenia, práve tu padajú slová na pergamen, pričom pisár – a síce naskrz smrteľný, každým pohybom svojej ruky vpisuje niečo, čo ho prežije po dlhé stáročia.]( "Zo života pisára: Manuskripty a ich tvorba (15. storočie)")
Základný popis
V detailoch prostredia vidíme tradičnú estetiku „organizovaného chaosu“ renesančného obdobia: otvorené knihy, zrolované pergameny a striktná geometria regálov? Toto všetko symbolizuje snahu ľudského ducha usporiadať vesmír do nejakej
– zmysel dávajúcej – hierarchie. Umenie kaligrafie, starobylá typografiu a atmosféra kláštornej samoty. Áno, samoty. A aj keď je tón obrazu prevažne melancholický, nachádzame v ňom známky izolácie, no tá tu nie v zmysle „osamelosti“, nebodaj „opustenosti“, ale skôr v zmysle dobrovoľnej voľby – odpútania sa od zvyšku spoločnosti. V tomto stave úplného sústredenia, práve tu padajú slová na pergamen, pričom pisár – a síce naskrz smrteľný, každým pohybom svojej ruky vpisuje niečo, čo ho prežije po dlhé stáročia.« Zo života pisára: Manuskripty a ich tvorba (15. storočie) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Alchýmia – Okultizmus – Etika – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: GRESS, Edmund G. The Art & Practice of Typography – A Manual of American Printing (Including a Brief History up to Twentieth Century, with Reproduction of the Work of Early Masters of the Craft). 2. vydanie. New York (USA) : Oswald Publishing Company, 1917. cca. 330 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zo-zivota-pisara-manuskripty-a-ich-tvorba-15-storocie/
▐ Zverejnené: 20/06/2026
![John Keats písal z pozície človeka, ktorý azda vedel, dožil sa len 25 rokov, že jeho pozemská prítomnosť nebude mať dlhého trvania, a tak krása pre neho nebola len frázou, ale jediným možným ukotvením sa vo večnosti. Tieto jeho – navždy pretrvávajúce – slová tu máme prezentované v podobe unikátneho typografického diela od pána Roberta Rivièrea so synom. Ten sa ich vyobrazenia chopil v štýle „Art Nouveau“ s prvkami „Arts & Crafts“, ktoré spája klasický grafický dizajn s ornamentálnymi prvkami.]( "John Keats (Endymion, 1818): „Krása je večnou radosťou…“ (Typografia: Robert Rivière and Son)")
Základný popis
John Keats písal z pozície človeka, ktorý azda vedel, dožil sa len 25 rokov, že jeho pozemská prítomnosť nebude mať dlhého trvania, a tak krása pre neho nebola len frázou, ale jediným možným ukotvením sa vo večnosti. Tieto jeho – navždy pretrvávajúce – slová tu máme prezentované v podobe unikátneho typografického diela od pána Roberta Rivièrea so synom. Ten sa ich vyobrazenia chopil v štýle „Art Nouveau“ s prvkami „Arts & Crafts“, ktoré spája klasický grafický dizajn s ornamentálnymi prvkami.
« John Keats (Endymion, 1818): „Krása je večnou radosťou…“ (Typografia: Robert Rivière and Son) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Typografia – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
« Čo je krásne,
je večnou radosťou:
tomu pôvab s časom narastá,
nikdy sa v ničote nestráca,
ale stále nám poskytuje
tiché útočisko a spánok plný sladkých snov,
zdravia a pokojných nádychov.
(John Keats – Endymion,1818) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: HOLME, Charles (ed.) The Art of the Book (A review of Some Recent European and American Work in Typography, Page Decoration & Binding). Londýn, Paríž, New York : The Studio, 1914. cca. 276 strán.▐ Zverejnené: 19/06/2026
![Z psychologického hľadiska môžeme tento úryvok interpretovať ako vplyv vnútorného stavu na externú realizáciu. Materstvo v tomto kontexte nie je chápané iba ako biologický akt reprodukcie a samotná matka je dokonca posunutá do polohy „vedomého tvorcu“. Je to predstava o tom, že práve cnosť a osobná vznešenosť matky umožňujú ten najdokonalejší zrod dieťaťa, ktoré sa stalo „vtelením duše“, alebo inak povedané: „zhmotnením – fyzickou manifestáciou – myšlienky“.]( "Matka ako tvorca / stvoriteľ: Materstvo ako „zhmotnenie – fyzická manifestácia – myšlienky“, tj. metafyzická základňa pravdy a krásy (v podobe realizácie najčistejšieho ideálu pravej lásky) / Edmund Spenser")
Základný popis
Z psychologického hľadiska môžeme tento úryvok interpretovať ako vplyv vnútorného stavu na externú realizáciu. Materstvo v tomto kontexte nie je chápané iba ako biologický akt reprodukcie a samotná matka je dokonca posunutá do polohy „vedomého tvorcu“. Je to predstava o tom, že práve cnosť a osobná vznešenosť matky umožňujú ten najdokonalejší zrod dieťaťa, ktoré sa stalo „vtelením duše“, alebo inak povedané: „zhmotnením – fyzickou manifestáciou – myšlienky“.
« Matka ako tvorca / stvoriteľ: Materstvo ako „zhmotnenie – fyzická manifestácia – myšlienky“, tj. metafyzická základňa pravdy a krásy (v podobe realizácie najčistejšieho ideálu pravej lásky) / Edmund Spenser »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
« Lebo keď duša, ktorá bola oddelená,
na svojom počiatku,
od toho veľkého nesmrteľného ducha,
vďaka ktorému všetci žijú, aby milovali,
a kedysi dávno zostúpila nadol
z vrcholu najčistejších nebeských výšin,
aby sa tu vtelila, vtedy prijala svetlo
a živého ducha z tej najkrajšej hviezdy,
ktorá osvetľuje svet zo svojho ohnivého voza.[…]
Z toho vyplýva, že tieto krásne duše, ktoré
nesú najväčšiu podobnosť
s oným nebeským svetlom,
si vytvárajú pre seba
najkrajšie a najvznešenejšie telesné príbytky,
aké nachádzajú najvhodnejšie pre svoje potešenie,
a hrubú hmotu – svojou zvrchovanou mocou,
uspôsobujú tak ladne, že sa z toho stane palác,
hodný takejto panenskej kráľovnej.A tak každý duch, čím je čistejší,
a čím viac nebeského svetla v sebe nesie,
tým si získava krajšie telo,
aby v ňom prebýval,
a tým krajšie ho osvetlí,
s radostnou milosťou a príjemným vzhľadom.
Lebo ak telo nadobúda podobu duše;
lebo duša je formou a z nej sa telo vytvára.
(Spenser,s. 395) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: SPENSER, Edmund. The Works of Edmund Spenser : with Observations on His Life and Writtings (Complete in One Volume). Londýn (Anglicko) : Henry Washbourne, 1846. cca. 560 strán.▐ Zverejnené: 18/06/2026
![Citát o triumfe lásky nad smrťou. Ľudský život je v mnohom o prijatí nevyhnutného. Ale je to práve láska, ktorá je zároveň radostnou zvesťou ohľadom tejto stránky života, a práve láska sa pre nás stáva „svetlom nad priepasťou“…]( "Keď sa „Amor Fati“ – prijatie osudu – pre človeka stáva znesiteľným: Láska je silnejšia ako smrť, alebo strach zo smrti (Turgenev / Apríl, 1878)")
Základný popis
Citát o> triumfe lásky nad smrťou. Ľudský život je v> mnohom o> prijatí nevyhnutného. Ale je to práve láska, ktorá je zároveň radostnou zvesťou ohľadom tejto stránky života, a> práve láska sa pre nás stáva „svetlom nad priepasťou“…
« Keď sa „Amor Fati“ – prijatie osudu – pre človeka stáva znesiteľným: Láska je silnejšia ako smrť, alebo strach zo smrti (Turgenev / Apríl, 1878) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Slovania – Rusko
« Láska , pomyslel som si,
je silnejšia než smrť alebo strach zo smrti.
Len vďaka nej, vďaka láske,
život drží pokope a napreduje.
(Turgenev,s. 269) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TURGENEV, Ivan. Dream Tales and Prose Poems. New York (USA) : The Macmillan Company, Londýn (Anglicko) : William Heinemann, 1916. 324 strán.▐ Zverejnené: 18/06/2026
└ Aktualizované: 19/07/2026 (00:27)
![Krása v Maeterlinckovom chápaní nie je „ľahkosť bytia“, ale výsledok vnútorného pokľaknutia pred najvyššou pravdou, ktoré paradoxne pozdvihuje. Je to proces zušľachtenia cez pokoru, kde duša prestáva bojovať, presadzovať a odporovať, naopak – začína načúvať vznešenosti. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o vývoji ľudskej osobnosti v štádiu – „Le Point de Bascule“ alebo „Soglia di Trasformazione“. Pre niekoho, kto bol dovtedy len „Le Décadent“, je to azda „Fin de siècle“; ale vždy je to – o očakávaniach, kam nás tento proces napokon privedie.]( "Umožniť, aby sa duša človeka povzniesla, zušľachtila a stala nádhernou na podklade myšlienok, ktoré sú vznešenejšie než tie ostatné (Maurice Maeterlinck / The Treasure of the Humble)")
Základný popis
Krása v Maeterlinckovom chápaní nie je „ľahkosť bytia“, ale výsledok vnútorného pokľaknutia pred najvyššou pravdou, ktoré paradoxne pozdvihuje. Je to proces zušľachtenia cez pokoru, kde duša prestáva bojovať, presadzovať a odporovať, naopak – začína načúvať vznešenosti. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o vývoji ľudskej osobnosti v štádiu – „Le Point de Bascule“ alebo „Soglia di Trasformazione“. Pre niekoho, kto bol dovtedy len „Le Décadent“, je to azda „Fin de siècle“; ale vždy je to – o očakávaniach, kam nás tento proces napokon privedie.
« Umožniť, aby sa duša človeka povzniesla, zušľachtila a stala nádhernou na podklade myšlienok, ktoré sú vznešenejšie než tie ostatné (Maurice Maeterlinck / The Treasure of the Humble) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Láska – Feminizmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie
« Na celom svete nie je nič, čo by tak túžilo po kráse ako ľudská duša, ani nie je nič, k čomu by sa krása tak ochotne pripútavala. Na svete neexistuje nič, čo by bolo schopné takého spontánneho pozdvihnutia, takého rýchleho zušľachtenia; nič, čo by sa tak dôsledne podriaďovalo čistým a vznešeným príkazom, ktoré dostáva. Na svete neexistuje nič, čo by preukazovalo hlbšie podvolenie sa voči myšlienke, než sa to stáva pri tej [myšlienke], ktorá je vznešenejšia, než sú tie ostatné. A na tejto našej zemi je len málo duší, ktorých nedokáže uchvátiť prevaha, akú má duša, ktorá bola ochotná stať sa krásnou. (Maeterlinck,s. 199) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: MAETERLINCK, Maurice. The Treasure of the Humble. New York (USA) : Dodd, Mead & Company, 1903. 225 strán.▐ Zverejnené: 17/06/2026
![Text nás konfrontuje s otázkou, ktorá aj dnes znie rovnako urgentne, ako pred mnohými stáročiami. Čím vlastne sme? Len biologickým strojom poháňaným chamtivosťou a strachom z trestu? Alebo niečím viac – zodpovednými morálnymi bytosťami, ktoré definuje ich schopnosť vnímať etický rozmer svojej existencie?]( "Jedinec ako morálna bytosť: Iba ten, kto vníma a prijíma zodpovednosť za svoj duševný rozvoj je plnohodnotným človekom")
Základný popis
Text nás konfrontuje s otázkou, ktorá aj dnes znie rovnako urgentne, ako pred mnohými stáročiami. Čím vlastne sme? Len biologickým strojom poháňaným chamtivosťou a strachom z trestu? Alebo niečím viac – zodpovednými morálnymi bytosťami, ktoré definuje ich schopnosť vnímať etický rozmer svojej existencie?
« Jedinec ako morálna bytosť: Iba ten, kto vníma a prijíma zodpovednosť za svoj duševný rozvoj je plnohodnotným človekom »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Sexuálna výchova – Etika – Humanizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Láska – Feminizmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Slovania – Rusko
« Turgenev, Dostojevskij a Tolstoj totiž nepovažujú mužov a ženy, ktorých s takou úžasnou zručnosťou vytvárajú, za zvieratá, poháňané iba chamtivosťou a žiadostivosťou a zdržiavané od zločinu iba strachom z trestu, ale za zodpovedné morálne bytosti, ktorých celá existencia je ovplyvnená morálnymi impulzmi, pre ktorých je správanie ústrednou súčasťou života. To neskresľuje ich úsudok, ani ich nerobí nepravdivými voči faktom života; ich postavy nie sú bábkami z knihy nedeľnej školy, stvorenými na vynucovanie morálneho ponaučenia, ale potácajúcimi sa, ašpirujúcimi jednotlivcami, napoly hlina a napoly niečo jemnejšie, čo ich oživuje. Predstavujú morálne sily, pretože bez nich nemožno vytvoriť skutočný obraz mužov a žien.(s. V) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TURGENEV, Ivan. A House of Gentlefolk and Fathers and Children. New York (USA) : P. F. Collier & Company, 1917. 406 strán.
