Prvá stránka.
Dokopy: 1 článok.
▐ Zverejnené: 10/10/2026
Architektúra ľudskej civilizácie. Marcus Tullius Cicero, pravdepodobne najväčší orátor antiky, nás vo svojom diele De Officiis (O povinnostiach) privádza k základu, ktorý je neviditeľný, no neotrasiteľný. Cicero nám tu popisuje a definuje základnú hierarchiu vzájomných väzieb medzi jednotlivými členmi ľudskej spoločnosti, pričom vymedzuje podstatu, na ktorej je táto postavená – manželstvo muža a ženy, rodina. Prehovára k nám o „putách spoločnej krvi“, pričom táto krv nie je len akýsi biologický nosič DNA, stáva sa najmä fyzickým vyjadrením spoločnej histórie a spoločne vyznávaných hodnôt.
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Filozofia – Antika – Sociológia – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
« Ľudské spoločenstvo môže zahŕňať širší alebo užší okruh ľudí. Okrem puta, ktoré vyplýva z našej spoločnej ľudskosti, existuje aj užšie spojenectvo tých, ktorí patria k rovnakému národu alebo kmeňu a hovoria rovnakým jazykom. Ide o silné puto jednoty. Medzi občanmi toho istého štátu existuje ešte užší vzťah. Spoluobčania majú veľa spoločného: fórum, svätyne, kolonnády a ulice, zákony a výsady, súdy, volebné právo, spoločenské a priateľské väzby, ako aj mnohé recipročné obchodné vzťahy [vzťahy na podklade ktorých prosperujú všetky zúčastnené strany, pozn.] Ešte užšie sú však väzby medzi príbuznými; predstavujú totiž ľudskú spoločnosť v malom. Keďže všetky živé bytosti sú obdarené reprodukčným inštinktom, prvým putom zjednotenia je vzťah medzi manželom a manželkou, hneď po ňom nasleduje vzťah medzi ich deťmi; potom prichádza rodina ako celok a spoločné hospodárenie. Tu nachádzame zárodok mesta, ak tak môžem povedať, kolísku štátu. Ďalej v poradí nasledujú vzťahy medzi bratmi a sestrami, medzi prvostupňovými bratrancami a sesternicami a ich deťmi, ktorí, stiesnení v jednej domácnosti, vyrážajú zakladať nové osídlia. Manželstvá, v rámci svojich vzťahov, nasledujú [ – vznikajú ďalšie generácie] a rodina sa rozrastá. V tomto rozmnožovaní a jeho následných fázach majú štáty svoj pôvod. Lebo putá spoločnej krvi spájajú ľudí v dobrote a láske. Je veľkolepé: mať spoločnú rodinnú históriu, spoločne vyznávané hodnoty a spoločný hrob. Keď sa však v priateľstve spoja dobrí ľudia s podobným charakterom, práve v tom nachádzame to najušľachtilejšie a najsilnejšie spojenie. Česť, o ktorej tak rád hovorím, nás priťahuje aj u iných a vzbudzuje v nás cit spolupatričnosti voči tým, ktorých charakter zdobí.
PREKLAD: © Bystroumný