POMEDZI / Najnovšie články:
06/06/2026
« Budú technokrati ľuďom určovať: čo je / nie je pre nich „správne“, ako by mali / nemali premýšľať? Zľahka a nenápadne. Väčšina hľadá pohodlie – rýchle a jednoduché zodpovedanie otázok… »Sladké ticho digitálneho pohodlia – keď sa človek stáva prístavom pre informácie vopred predžúté. Cesta od desiatich modrých odkazov k jedinému diktátu? Alebo skôr zmena spracovávania informácii: od aktívneho hľadania pravdy k pasívnemu prijímaniu ustáleného, politicky korektného? Či sme my len nevymenili tú Pýtiu z veštiarne v Delfách za výstupy umelej inteligencie, jeden druh „autority“ za iný…
05/06/2026
« Na východnom Slovensku sa chystá obnovenie činnosti vojenského priestoru Javorina, ďalšie sa majú rozširovať (Valaškovce + Ozorovce), plánujú sa radary… »Existujú miesta, ktoré sa postupne stávajú územiami, kde zastal čas a príroda si pomaly berie späť ľuďmi zničené, napráva. Javorina na východnom Slovensku mala byť jedným z takýchto miest — tichým svedkom minulosti, v ktorej sa echá výstrelov už dávno rozplynuli. No dnes sme svedkami znepokojivého návratu. Geopolitika je krutá panovníčka, čo prinesie do budúcnosti Slovensku? K akému účelu sú realizované, a komu majú slúžiť takéto rozhodnutia? Čas ukáže.
04/06/2026
« Dcéra kráľa – dievčina z „pánskeho rodu“: Nikdy nebola otrokyňou, a tak nemôže byť oslobodená… (Henryk Sienkiewicz – Quo Vadis? / 1897) »Feminizmus v jeho najvyššej a najelegantnejší forme: vznešená žena, ktorá si váži seba a svoju vlastnú dôstojnosť, neskôr vníma vlastnú zodpovednosť za to, kým je, a k čomu smeruje, a preto urobí všetko preto, aby sa – postupom svojho života – stala cnostnou a múdrou.
03/06/2026
« Každý správny kráľ vychováva zo svojej dcéry budúcu kráľovnú: Princovia sú hodni manželstiev s hviezdnými princeznami (The Story of Persia, 1887) »Odhalenie zabudnutej a nenahraditeľnej úlohy otca vo výchove svojej dcéry – o úlohe otca ako prvého strážcu ženskosti svojej dcéry. Tento text prináša slová z pre nás pomerne cudzieho konca sveta – zo starého Orientu, kde sa dcéry vychovávali ako „poklady srdca“ a princovia museli byť hodní, aby si takéto ženy zaslúžili. Je to príklad univerzálnej psychologicko-mravnej lekcie, ktorá vyzýva oboch partnerov vstupujúcich do manželstva k tomu, aby mali v danej dobe tomuto aktu primerané osobnostné kvality, dosiahli určitú – znamenitú – úroveň osobného rozvoja.
02/06/2026
« Niekedy aj ženy bránili svoje rody a rodiny: Jeanne Laisné / Jeanne Hachette a obliehanie Beauvais »Príbeh o tom, že keď sa svet rozpadá pod nátlakom barbarstva (dnes maskovaného za „civilizačný pokrok“), odpoveď nie je možná len v podobe modlitby alebo – nebodaj – v nejakej forme úteku a vyhýbania sa, ale práve v bránení toho najdôležitejšieho: rodiny, domova a vlastnej kultúry.
02/06/2026
« Portia: Dievčina jemného ducha, ktorá nie je – ešte – príliš stará, aby sa nemohla naučiť (Kupec benátsky / Shakespeare, 1867/1922) »Portiin monológ o svojej prostote, no viere vo vlastný rozvoj a schopnosť naučiť sa. Jej duša sa tu prejavuje vnútornou štruktúrou, ktorá ju vedie k dobrému, ku kráske a múdrosti.
01/06/2026
« Malá Jane a lezenie po stromoch: Odvážna expedícia snaživého dobrodruha (1893) »Moment detskej radosti, dobrodružstva a voľnosti. Historická dokumentárna fotografia z roku 1893 zachytáva malé dievčatko, Jane, ako sa snaží – nebojácne – prepliesť vetvami stromu. Dieťa na strome pripomína archetypálne postavy z rozprávok – odvážneho cestovateľa, ktorý sa nebojí vystúpiť mimo známe chodníky. Odhodlanie čeliť neistote: strach a nadšenie spojené dohromady v jednom okamihu.
01/06/2026
« Viktoriánsky ideál: Matka – Výšivka – Kolíska – Dieťa (1891) »Intímny moment z prostredia domova, kde sa prepletajú témy materstva, trpezlivosti a estetika konca 19. storočia. Vyobrazenie prejavov lásky, v každom jednom stehu – lásky, ktorá sa vyjavuje skrze službu. Z psychologického hľadiska ide o fascinujúci akt „hniezdenia“ [„nesting“, pozn.]: inštinktívnu potrebu pripraviť bezpečné útočisko pre svoje potomstvo v časoch, keď bola krehkosť ľudského života každého novorodenca, vzhľadom na neistotu jeho prežitia, priam hmatateľná a Zubatá stála pripravená za každým rohom. Práca s výšivkou takto bola rovnako aj – svojim spôsobom – formou modlitby, tichou prosbou o zdravie a šťastný osud.
01/06/2026
« Sv. Peter: „Domine! Quo Vadis?“ / [Pane! Kam ideš?] (1881) »„Via Appia“ ako symbol svedectva duchovnej cesty a osobnej premeny. Archetypálne vyobrazenie všeobecnej – a vcelku prirodzenej – snahy človeka vyhýbať sa bolesti, niekedy aj v podobe nevyhnutného životného utrpenia. Lekcia o pokore, cnosti a prijatí svojho osudu, alebo ešte niečo viac?
01/06/2026
« Vytešený Nero – držiac v rukách zlatú lutnu, zatiaľ čo za ním vidieť Rím v plameňoch (Howard Pyle) »Historická ilustrácia z knihy „Quo Vadis“ od Henryka Sienkiewicza, ktorá zachytáva cisára Nera s lutnou v momente, keď sa Rím ocitol v plameňoch. Vizuálna metafora o podľahnutí človeka vábeniu absolútnej moci. Moment mrazivej disonancie: v pozadí horia domov, sny a životy tisícov ľudí, no v popredí zostáva muž, ktorý sa pokúša predviesť ním komponovanú symfóniu vlastného šialenstva. Nero tu nie je znázornený ako brutálny tyran s mečom, ale ako tragikomická postavička. Zlo nemusí byť navonok okázalé, hlučné a krvavé. Väčšina zla sa odohráva…
31/05/2026
« Európski vojvodcovia, námesační a ich dôchodková prognóza: Kto sú dnešní služobníci ancikrista? »Analýza súčasnej politickej a spoločenskej situácie v Európe a na Slvoensku. Tento komentár sa bez servítky - kriticky - zamýšla nad otázkami súvisiacimi s eskalujúcim konfliktom na Ukrajine, strategickými omylmi, ekonomickými dôsledkami a hrozbou jadrovej katastrofy. Zároveň popisuje apatickú reakciu obyvateľstva, ktoré akceptuje vojnu ako „všednú“ realitu.
26/05/2026
« Máj / 2026 – Melnik vyzdvinutý na panteón hrdinov národa: Ukrajinský prezident pochováva kolaboranta s nacistickým Nemeckom so štátnymi poctami, vzdáva mu úctu »Cesta Andrija Melnika – od kolaborácie k národnému mýtu. Štátne pocty kolaborantovi s nacistickým režimom. Keď sa história ohýba v rukách súčasnosti. Je to rehabilitácia, či dejinná amnézia?