ETIKA Značka
Stránka 3 z celkom 3 stránok.
Dokopy: 68 článkov.
▐ Zverejnené: 30/11/2025
![]( "Dobro? Hľadanie večných právd, nimi kladených obmedzení (ohraničení človeka) a ich stelesňovanie vo svete navôkol seba (Tolstoj)")
Základný popis
V Tolstého koncepcii je dobro spojené so stálym rastom duše a hľadaním vyššieho zmyslu života, ktorý presahuje hranice pozemskej existencie. Stránka z denníka Leva Nikolajeviča Tolstého, ktorá zachytáva hlboký citát o rozdieloch medzi šťastím ako uspokojením potrieb v pozemskom živote a dobrom ako uspokojením požiadaviek večnej podstaty človeka.
« Dobro? Hľadanie večných právd, nimi kladených obmedzení (ohraničení človeka) a ich stelesňovanie vo svete navôkol seba (Tolstoj) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Ortodoxia – Filozofia – Ľudský život – Cnosť – Mravný ideál – Krása
„Šťastie je uspokojenie potrieb ľudskej bytosti žijúcej od narodenia až po smrť iba na tomto svete; ale dobro je uspokojenie požiadavok večnej podstaty žijúcej v človeku. (Tolstoj, s. 13)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. The Journal of Leo Tolstoi – Vol. I. (1895-1899). New York (USA) : Alfred A. Knopf, 1917. 428 strán.▐ Zverejnené: 07/07/2025
![]( "Starý manželský pár alebo Ovídius a jeho predstavy o láske")
Základný popis
Citát popisujúci starý manželský pár: Philemona a Baucis. Tento fragment pochádza z antickej klasiky od Publia Ovidia Nasa – „Metamorfózy“. Scéna ilustruje hodnoty lásky, manželstva a cnosti v antickom svete.
« Starý manželský pár alebo Ovídius a jeho predstavy o láske »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Materstvo – Rodina – Pokora – Služba – Antika – Mytológia
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses. Preložil: Thomas Orger. Londýn (UK) : John MIller, 1814. 605 strán.
- [2] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses (Translated into English Prose). 5. opravené vydanie. Londýn (UK) : G. and W. B. Whittaker, J. Nuun, Longman, Hurst, Rees, Orme and Brown, Lackington, Hughes, Hardings, Mavor and Lepard, H. Mackie; 1822. 570 strán.
- [3] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses (The Original Text Reduced to the Natural English Order with a Literal Interlinear Translation). New York City (USA) : Arthur Hunds and Company, 1895. 443 strán.
- [4] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses (In Two Volumes / Volume I. – Books I.-VIII.) Cambridge – Massachusetts (USA) : Harvard University Press, London (UK) : William Heinemann Ltd.; 1951. 480 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stary-manzelsky-par-alebo-ovidius-a-jeho-predstavy-o-laske/
▐ Zverejnené: 06/07/2025
![]( "Biologická prirodzenosť ženského pohlavia: Rodiť by mali mladé ženy (1861)")
Základný popis
Citát z knihy „The Book of Nature“ (1861) od Jamesa Ashtona, zobrazuje ideál ohľadom vyjadrenia biologickej prirodzenosti ženy, s ktorou súvisí jej rola matky, kde mladá žena dedí, no zároveň sa spolupodieľa na kontinuite vlastného rodu.
« Biologická prirodzenosť ženského pohlavia: Rodiť by mali mladé ženy (1861) »
ZNAČKY: Umenie – Hudba – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Materstvo – Rodina – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
DOPORUČENÉ VIDEO: Natalie Dessay & Michel Legrand – You and I Plus One, 2017 (Youtube)
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] ASHTON, James. The Book of Nature (Containing Information for Young People Who Think of Getting Married, on the Philosophy of Procreation and Sexual intercourse, Showing how to Prevent Conception and to Avoid Child-bearing; also, Rules for Management During Labor and Child-birth. New York (USA) : Wallis & Ashton, 1861. cca 70 strán.
- [2] NEWMAN, J. P. (ed.) Golden Links in the Chain That Connects Mother, Home and Heaven. St. Louis and New York (USA) : N. D. Thompson Publishing Co., 1890. 524 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/biologicka-prirodzenost-zenskeho-pohlavia-rodit-by-mali-mlade-zeny-1861/
▐ Zverejnené: 28/06/2025
![]( "Neprestajný boj so zlom vo všetkých jeho formách")
Základný popis
Citát z knihy „Viera v modernom svete“ od Ignáca Leppa ponúka hlbokú reflexiu nad kresťanskou vierou a jej praktickými prejavmi v podobe boja proti zlu. Lepp argumentuje, že kresťan nemá právo ustupovať pred útokmi zla. Skôr naopak, jeho postavenie ho zaväzuje k aktívnej účasti v „evolučnom stvorení“ a boji proti zlu vo všetkých jeho podobách.
« Neprestajný boj so zlom vo všetkých jeho formách »
ZNAČKY: Komentár – Umenie – Citát – Inšpirácia – Ľudský život – Kresťanstvo – Filozofia – Etika – Mravný ideál – Militarizácia – Vojna – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
Ignác Lepp je vo svojom postoji nekompromisný: žiaden ústup pred zlom. No týmto svojim prehlásením nekončí. Čo ďalej požaduje? Ako prirodzený dôsledok prihlásenia sa k myšlienke neustupovaniu voči zlu je – pokiaľ za daných okolností možný – jediný vhodný: aktívny postoj! Zlo preňho nie sú len voľajaké abstraktné „teologické riekanky“ odčítavané v chrámoch, zlo vníma – v prvom rade – v jeho navôkol nás sa manifestujúcej podobe, v jeho konkrétnych prejavoch: „…vojna, chudoba, nemoc, nevedomosť alebo nespravodlivosť,“ toto všetko sú rôzne formy zla, na ktoré je nutné reagovať – aktívne. Kľúčovým je tu potom pojem „evolučného stvorenia“. Lepp ho naisto nepoužíva náhodne. V kontexte teológie a filozofie priamo odkazuje k postupnému zdokonaľovaniu sveta, ako reflexii stavu zdokonaleného ľudstva, tj. prostredníctvom ľudskej aktivity, ktorá má byť vedená vznešenými hodnotami, tými najvyššími ideálmi, čo ale vždy začína pri postoji a konaní konkrétneho jedinca. Ten sám by si mal byť vždy vedomí: „Individualizácia je konkretizácia univerzálnosti… Individuálne a univerzálne nie je možné považovať za oddelené jedno od druhého. História nie je výsledkom Osudu alebo Náhody – v oboch prípadoch by bol jedinec odtrhnutý od svojho diela, – ale výsledkom Nevyhnutnosti, ktorá nie je Osudom, Slobody, ktorá nie je Náhodou… Túto silu nazýva: Božská Prozreteľnosť… A je to táto Prozreteľnosť na podklade ktorej nachádzame tri inštitúty spoločné pre každú ľudskú spoločnosť: Cirkev, Manželstvo, Pohreb. Toto nie je Boussuetova Prozreteľnosť, transcendentálna a zázračná, ale imanentná a [vložená do] samotnej podstaty ľudského života, pôsobiaca prirodzenými prostriedkami. Ľudstvo je jej vlastným dielom. Boh naň pôsobí, no prostredníctvom neho [prostredníctvom ľudstva v podobe konaní individuálnych ľudských bytosti, pozn.] (…) Lampa je dôležitejšia než ten, kto ju zapaľuje. [3, s.7]“ S rovnakým výsledkom, i keď použijúc troška iné slovné obraty, pristupuje k tejto téme napríklad aj Lev Nikolajevič Tolstoj. Božské sa, podľa jeho názoru, v človeku prejavuje už vo forme samotnej túžby človeka po cnostiach a kráse: „Boh manifestuje Seba vo mne túžbou po dobre. [1]“
Isteže sa nájdu mnohí, ktorí budú namietať: „Zavrhovať Jacques-Bénigneho Bossueta by sme v plnom rozsahu jeho učení, možnože ani nemuseli,“ predsa len sú mnohé príklady zázrakov, kde ich radenie do kategórie „Osud“ alebo „Náhoda“ sa javí úplne presné. Nie je to podstatné. Dôraz v tomto texte je kladený na myšlienku, že ani takéto „zázračné úkazy“ neospravedlňujú človeka a nedokážu ho zbaviť sa hriechu plynúceho z jeho životnej pasivity, nečinného prizerania sa zlu.
A keď už si spomíname Tolstoja, určite nemôžeme opomenúť jeden z aspektov, ktorý s bojom proti zlu určite súvisí, čím je hľadanie odpovede na otázky: „Ako vlastne s tým zlom bojovať? Akými spôsobmi a prostriedkami?“ V samotnom Svätom písme je možné nájsť slová: „Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko a zub za zub. Ale ja vám hovorím, aby ste sa neprotivili zlému; ale tomu, kto ťa uderí po tvojom pravom líci, nastav i to druhé; a tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať tvoju sukňu, nechaj mu i plášť. A kto ťa bude nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, idi s ním dve. [4]“ Ale taktiež tam viete nájsť: „Nedomnievajte sa, že som prišiel dať pokoj na zem; neprišiel som dať pokoj, ale meč. [5]“ Alebo: „Oblečte si celú zbraň Božiu, aby ste mohli obstáť proti taktike a úskočnosti diablovej. [6]“ A rovnako aj: „Buďte triezvi a bdejte, lebo váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral, ktorému sa postavte na odpor, pevní vo viere… [7]“ Ako teraz? Bojovať? Nebojovať? Alebo počúvnuť tretiu skupinu rád: odovzdať zodpovednosť do rúk samotného Boha? Čím sa myslí – prenechanie trestania do rúk Prirodzenosti danej samotnou štruktúrou sveta a prirodzeným chodom života, ktoré napokon vytrhávajú a nivočia, zašľapávajú do večného zatratenia všetkých, ktorí sa tomuto danému a večnému poriadku snažia odporovať?
Dilemy načrtnuté v predošlých riadkoch dnes určite nevyriešime. Ale niečo z nezodpovedaného by sme ešte rozlúsknuť mohli. A čo ten Tolstoj? No on sa v tejto problematike prezentoval doktrínou neodporovania zlu silou: „Považoval to za ukázanie cesty, ktorou možno zachrániť svet pred blížiacou sa záhubou a ľudské duše pred ich poškvrnením spojeným s účasťou na masových a vopred naplánovaných vraždách. [9]“ Dokonca napísal knihu „Kráľovstvo Božie je vo vás“, ktorú tomuto – prakticky celú – venoval. Zaujímavosťou potom je: v tretej kapitole s názvom „Nepochopenia kresťanstva zo strany veriacich“ – prakticky ku všetkým hlavným cirkvám, ktoré sa hlásia k odkazu Ježiša Krista, sa Tolstoj stavia svojským spôsobom: trhá ich na kúsky, stránka za stránkou. Nateraz.
PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] CROSBY, Ernest Howard. Tolstoy and His Message. New York (USA) : Funk and Wagnall´s Company, 1904. 93 strán.
- [2] LEPP, Ignác. Viera v modernom svete. 1. vydanie, Galt – Ontario (Kanada) : Slovenskí jezuiti, 1969. 207 strán.
- [3] Our Exagmination Round His Factification for Incamination of Work in Progress (James Joyce / Finnegans Wake – A Symposium). New York (USA) : A New Directions Books, 1972.
- [4] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Evanjelium podľa svätého Matúša / 5. kapitola (38-41). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
- [5] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Evanjelium podľa svätého Matúša / 10. kapitola (34). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
- [6] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Epištola svätého Pavla Efežanom / 6. kapitola (11). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
- [7] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvý Petrov list / 5. kapitola (8-9). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
- [8] TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. The Kingdom of God is within You (Christianity not as a Mystic Religion but us a New Theory of Life). New York (USA) : The Cassell Publishing Co., 1894. cca. 370 strán.
- [9] TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. The Kingdom of God And Peace Essays. Oxford (UK) : Oxford University Press, 1909. 591 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/neprestajny-boj-so-zlom-vo-vsetkych-jeho-formach/
▐ Zverejnené: 22/06/2025
![]( "Eva Vlaardingerbroek o základných hodnotách ľudskej spoločnosti")
Základný popis
Citát Evy Vlaardingerbroekovej o základných hodnotách človeka: o morálke, pravde a kráse.
« Eva Vlaardingerbroek o základných hodnotách ľudskej spoločnosti »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Etika – Kresťanstvo – Mravný ideál – Sexuálna výchova – Krása – Ľudský život
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: VLAARDINGERBROEK, Eva. Reject Globalism: Embrace God. Brusel (Belgicko) : Brussels National Conservatism, 2022, online: https://youtu.be/a7HUpc-jIiYZdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/eva-vlaardingerbroek-o-zakladnych-hodnotach-ludskej-spolocnosti/
▐ Zverejnené: 09/06/2025
![]( "Manželstvo: Dokonalý priestor pre sexuálne spolužitie muža a ženy (1914)")
Základný popis
Historická ilustrácia z roku 1914 s citátom o manželstve, sexualite a sebakontrole. Reflexie nad vzájomným dopĺňaním sa muža a ženy.
« Manželstvo: Dokonalý priestor pre sexuálne spolužitie muža a ženy (1914) »
ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Kresťanstvo – Slovania – Progresivizmus – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Kurvenie – Peklo – Úpadok – Smrť
„…silný dôraz bude kladený na sebakontrolu v sexuálnom živote. Je to dôležité. No nech žiaden človek nepredpokladá, že ak aj dosiahne úplné majstrovstvo v tejto oblasti, tak sa mu podarilo vyčerpať život obohacujúce zdroje vlastnej sexuality. So sebaovládaním, a iba s ním, je účinný, plnohodnotný život možný, no len tým sa nevyhnutne nedosiahne. Človek môže udržiavať svoje sexuálne impulzy pod rigidnou kontrolou aj bez najvyšších a najušľachtilejších motívov. No táto sebadisciplína je len začiatok, nevyhnutná podmienka pre kultiváciu citov, z ktorej pramenia hlboké, obohacujúce zdroje života. Tak očividnou – akou len môže byť – pravdou je to, že ani jeden človek nemôže realizovať v žiadnej miere tie najjemnejšie možnosti svojho intelektuálneho života bez toho, aby netrénoval a nekultivoval svoj intelekt. Ešte väčšou, omnoho väčšou nevyhnutnosťou je kultivácia citov pri snahe o ich prehĺbenie, skrášlenie a obohatenie ľudského života v plnom rozsahu, pretože city sú duchovnou kvalitou našej duše, v ktorej pramenia najvyššie úrovne ľudských cítení a aktivít, a ktoré nekonečne citlivejšie ovplyvňujú náš rast alebo úpadok.
Príroda stvorila muža a ženu tým spôsobom, aby sa navzájom dopĺňali. ‚Ako muža a ženu ich stvoril.‘ Najvyššou funkciou manželstva je doplniť život toho druhého v tele, intelektuálne aj duševne. Muži a ženy si navzájom plnia najhlbšie potreby aj mimo manželstva, no v podstatne menšej celistvosti. Bohatý sexuálny život nespočíva iba vo vzájomnom užívaní pocitov uspokojenia, ale skôr vo vzájomnom objavovaní, jedného tým druhým… (…) Realizuje sa v neustále prehlbujúcom vzájomnom sympatizovaní, v ktorom každý nachádza priame prepojenie na životnú úplnosť, ktorá strháva špinu z ľudských charakterov a dáva šancu zrodu tých najušľachtilejších ľudských impulzov. Sebadisciplína je nevyhnutnou podmienkou pre kultiváciu citov. Na druhej strane, prirodzeným ovocím sily citu býva rast schopnosti sebakontroly. Tá sa vynára a stáva – čoraz viac a viac – žitou realitou ťažkých zápasov vo vedomí človeka. Robí z nej podvedomý výsledok vedome zvolených ideálov.
Ľudskú lásku tvoria tri základné elementy: fyzickosť, intelektuálnosť a duchovnosť. Láska je úplnou len vtedy, ak sú tieto elementy vzájomne späté do nedeliteľnej jednoty: fyzické bytie kontrolované a pozdvihnuté duchovnosťou. V manželstve, ak je náklonnosť úprimná, pôžitok odvodený z fyzického elementu nie je iba legitimujúcim, ale slúži k oživeniu a posilneniu lásky ako celku. No nech len človek oddelí fyzické od toho ostatného, nech sa rozhodne vyhľadávať čisté sexuálne potešenie oddelené od manželskej lásky, a jeho sexuálny život sa rázom prepadá na tú najnižšiu zvieraciu úroveň, ktorá mu zatarasí cestu k skutočne vznešeným pocitom náklonnosti voči inej ľudskej bytosti. Jeho schopnosť čistej lásky je závažne poškodená. (Exner, 1914)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: EXNER, M. J. The Rational Sex Life for Men. New York, London : Association Press, 1914. 95 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/manzelstvo-dokonaly-priestor-pre-sexualne-spoluzitie-muza-a-zeny-1914/
▐ Zverejnené: 03/06/2025
![]( "Odvádzanie ziskov: Pohľad na mechanizmus nadnárodného neokolonializmu")
Základný popis
Inšpiratívny citát Tomáša Baťu o zodpovednosti za rozvoj spoločnosti a práci na zachovaní kultúry pre budúce generácie. Ilustrácia evokuje témy prosperity, dedičstva, povinnosti a kontinuity v čase. Tento citát jedného z najznámejších československých podnikateľov 20. storočia, rezonuje s hlbokou psychologickou pravdou o ľudskej existencii: sme prepojení nielen so svojou minulosťou, ale aj s budúcnosťou, ktorú formujeme pre tých, ktorí prídu po nás.
« Zodpovednosť voči budúcim generáciám (Tomáš Baťa),/a> »
ZNAČKY: Citát – Ekonomika – Politika – Inšpirácia – Etika – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Slovania
ZDROJE:- [1] BAŤA. Tomáš (aka Thomas Bata). How I Began. 2. vydanie, Batanagar (India) : Club for Graduates of Bata School, 1942. 335 strán.
- [2] ZELENÝ, Milan. Cesty k úspechu (Trvalé hodnoty soustavy Baťa). Kratochvilka (Česká republika) : Nakladatelství Čintámani, 2005. 155 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ozodpovednost-voci-buducim-generaciam-tomas-bata/
▐ Zverejnené: 01/06/2025
![]( "Ľudskosť pri strete s chudobou: Pán Fogg a žobráčka s dieťaťom (Jules Verne, 1873)")
Základný popis
Ilustrácia z románu Julesa Verna „Okolo sveta za osemdesiat dní“, zobrazujúca stretnutie Phileasa Fogga s úbohou žobráčkou a jej dieťaťom. Scéna zachytáva moment dobročinnosti, kontrast medzi bohatstvom a chudobou v 19. storočí a prináša otázku sociálnej zodpovednosti bohatých voči biednym.
« Ľudskosť pri strete s chudobou: Pán Fogg a žobráčka s dieťaťom (Jules Verne, 1873) »
ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Klasická literatúra – Etika – Mravný ideál – Humanizmus – Chudoba – Pokora – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Materstvo
„…potom, čo zaplatil za odvoz a plánoval vstúpiť na stanicu, práve vtedy k nemu pristúpila úbohá žobráčka s dieťaťom v náručí. Svoje bosé nohy mala nacelkom zablatené, hlavu zakrytú otrhanou čapicou… plecia ovinuté do deravého šálu. S úpenlivým výrazom v tvári ho požiadala o almužnu. Pán Fogg vytiahol z vrecka všetkých dvadsať guineí, ktoré pred chvíľou vyhral vo whiste a podal ich žobráčke so slovami: „Nech sa páči, dobrá žena, bolo pre mňa potešením, že som vás dnes mohol stretnúť,“ a pokračoval v ceste. (Verne, 1873)“
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: VERNE, Jules. Around the World in Eighty Days. Boston (USA) : James R. Osgood and Company, 1873. cca. 315 strán.▐ Zverejnené: 21/05/2025
![]( "Spravodlivosť / Rovnosť a nerovnosť (Aristoteles - Politika)")
Základný popis
Inšpiratívny citát z diela „Politika“ od známeho antického filozofa Aristotela o rovnosti, nerovnosti, práve a spravodlivosti, ktorý dodnes podnecuje k úvahám o usporiadaní spoločnosti. Rovnosť je spravodlivá len medzi tými, ktorí sú si v určitých ohľadoch rovní – či už právami, postavením alebo inými kritériami. Naopak, nerovnosť môže byť tiež spravodlivá, ale iba pre tých, ktorí sa líšia.
« Spravodlivosť / Rovnosť a nerovnosť (Aristoteles – Politika) »
ZNAČKY: Citát – Umenie – Filozofia – Inšpirácia – Etika – Mravný ideál – Právo – Spravodlivosť – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Hodnotový relativizmus – Peklo – Úpadok
Keď si človek predstaví, ako taký Aristoteles už pred viac než dvetisíc rokmi – jediným svojim výrokom – prakticky kompletne zrušil ideologickú agendu „progresívne orientovaných“, tak sa musí chytať za hlavu z toho, čo sa to okolo neho v súčastnosti deje.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] ARISTOTELES. Aristotle’s Politics. Oxford (UK) : Clarendon Press, 1920. 356 strán.
- [2] ARISTOTELES. Politika. Praha (Československo) : Jan Laichter, 1939. 339 strán.
- [3] ARISTOTELES. Politika. 3. vydanie, Bratislava (Slovensko) : Kaligram, 2009. 302 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/spravodlivost-rovnost-nerovnost-aristoteles-politika/
▐ Zverejnené: 21/05/2025
![]( "Múdrosť a zákon (1920)")
Základný popis
Tieto slová je možné nájsť vytesané do kameňa pod sochou, ktorá sa nachádza pred budovou odvolacieho oddelenia Najvyššieho súdu štátu New York v Manhattane. Takže odtiaľ si ich pán Higgins prepožičal. Hm, pán Higgins. Veru, vravím vám, i na neho som sa neskôr pozrelo o čosi viac. Tento pán bol známy odporca povinného očkovania, ochranca zvierat, no čo zaujalo mňa: bol to vynálezca atramentu, ktorý sa vyrába dodnes a nesúc jeho meno naďalej predáva!
« Múdrosť a zákon (1920) »
ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Etika – Mravný ideál – Právo – Spravodlivosť
POZNÁMKA: V tomto príspevku je použitá formulácia „v Manhattane“ namiesto bežnejšieho „na Manhattane“. Manhattan je totižto názvom nielen ostrova, ale aj jednej z metských častí New Yorku. Na tomto mieste je výberom „v“ zdôraznená práve táto skutočnosť.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: HIGGINS, Ch. M. Horrors of Vaccination – Exposed and Illustrated (Petition to the President to Abolish Compulsory Vaccination in Army and Navy). Brooklyn, New York (USA) : Chas. M. Higgins, 1920. 212 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mudrost-a-zakon-1920/
▐ Zverejnené: 16/05/2025
![Odsúdenie Sokrata (1909)]( "Odsúdenie Sokrata (1909)")
Základný popis
Ilustrácia zachytáva kľúčový okamih v živote slávneho filozofa: Sokrates, obvinený zo spochybňovania bohov a navádzania mládeže, bol odsúdený k smrti vypitím jedu a prijíma tento trest v aténskom väzení. Scéna zachytáva jeho a prítomnosť zarmútených strážcov a učeníkov. Táto scéna je symbolom Sokratesovej neochvejnej viery v pravdu a spravodlivosť, dokonca aj tvárou v tvár smrti. Jeho odmietnutie úteku, ktorý mu bol ponúknutý, ukazuje jeho oddanosť etickým princípom a presvedčeniu. Čiernobiely gravérsky výtlačok z roku 1909 zo zdroja „The Complete Works of Plutarch“.
« Odsúdenie Sokrata (1909) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Filozofia – Etika – Mravný ideál – Pravda – Antika
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
ZDROJ: PLÚTARCHOS. The Complete Works of Plutarch (Volume I.: Essays and Miscellanies). New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1909. cca. 664 strán.
▐ Zverejnené: 13/05/2025
![Dobrý Samaritán (Jonnard, 1890)]( "Dobrý Samaritán (Jonnard, 1890)")
Základný popis
Čierno-biely ilustračný obrázok z roku 1890 zobrazujúci biblickú scénu „Dobrý Samaritán“, vytvorený Jonnardom a publikovaný v časopise „The Magazine of Art“ (ročník (1890). Reprodukcia maľby Aimé Morota zachytáva moment súcitu a pomoci človeku v núdzi.
« Dobrý Samaritán (Jonnard, 1890) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Biblia – Etika – Mravný ideál – Ľudský život – Zdravotníctvo
Obrázok zachytávajúci ikonickú biblickú scénu „Dobrý Samaritán“. Ide o reprodukciu pôvodnej maľby francúzskeho akademického maliara a sochára Aimé Morota, ktorú vytvoril umelec Jonnard a bola publikovaná v časopise „The Magazine of Art“ v roku 1890. Príbeh „Dobrý Samaritán“ je jedným z najznámejších a najčastejšie interpretovaných príbehov kresťanstva. Pochádza z evanjelia podľa sv. Lukáša (Lukáš 10:25–37) a je často predkladaný ako príklad základov (nielen kresťanskej) etiky: bezpodmienečnej lásky, ľudskosti, súcitu, altruizmu a odhodlania pomôcť človeku v núdzi.
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha. Pôvodný obrázok bol čiernobiely. Kolorizované.
ZDROJ: The Magazine of Art (1890). London, Paris, Melbourne : Cassel & Company, Limited, 1890.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dobry-samaritan-jonnard-1890/
▐ Zverejnené: 12/05/2025
![Zapaľovanie plameňa nádeje (1919)]( "Zapaľovanie plameňa nádeje (1919)")
Základný popis
Ilustrácia pochádzajúca z knihy „Woodcraft“ od Elmera Harryho Krepsa (zo začiatku 20. storočia) zobrazuje zručnosť a trpezlivosť potrebnú na zapaľovanie zápalky za nepriaznivých podmienok, konkrétne v silnom vetre. Kresba zachytáva ruky, ktoré sa snažia ochrániť plameň pred nárazmi vzduchu, čo je praktická rada pre tých, ktorí sa venujú outdoorovým aktivitám alebo potrebujú zvládnuť základné zručnosti prežitia.
« Zapaľovanie plameňa nádeje (1919) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Video – Ľudský život – Etika – Mravný ideál – Krása – Slovania
DOPORUČENÉ VIDEO: Andrej Tarkovskij – Nostalgia / Záverečná scéna, 1983 (Youtube)
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
ZDROJ: KREPS, Elmer Harry. Woodcraft. New York (USA) : Peltries Publishing Co., 1919. 112 strán.
▐ Zverejnené: 12/05/2025
└ Aktualizované: 12/05/2025 (14:37)
![Umelec ako ochranca mravného ideálu (Andrej Tarkovskij)]( "Umelec ako ochranca mravného ideálu (Andrej Tarkovskij)")
Základný popis
Citát z diel Andreja Tarkovského o poslaní umelca a jeho zodpovednosti voči spoločnosti. Text zdôrazňuje dôležitosť mravného ideálu v umení, aj napriek ťažkým životným podmienkam a politickej situácii. Obrázok je typografickou kompozíciou s citátmi z knihy „Krása je symbolem pravdy“.
« Umelec ako ochranca mravného ideálu (Tarkovskij) »
ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Hudba – Etika – Mravný ideál – Krása – Slovania
DOPORUČENÁ HUDBA: Ennio Morricone – On Earth as it is in Heaven, 1986 (Youtube)
ZDROJ: TARKOVSKIJ, Andrej Arseňjevič. / FRYŠ, Miloš (ed.) Krása je symbolem pravdy (Rozhovory, eseje, přednášky, korespondence, filmové scenáře a jiné texty, 1954-1986). 2. vydanie, Příbram (Česká republika) : Camera Obscura, 2011. 372 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/umelec-ako-ochranca-mravneho-idealu-tarkovskij/
