PRÍRODA Značka
Stránka 4 z celkom 7 stránok.
Dokopy: 182 článkov.
▐ Zverejnené: 21/03/2026
![]( "Poklady ukryté v hniezde slávika (Snell, 1905)")
Základný popis
Pohľad na život divých vtákov v ich prirodzenom prostredí premietnutý do podoby hlasu prírody pripomínajúceho nám poéziu univerzálnej sily budúceho materstva. Nazrite do hniezda slávika, drobného majstra spevu, a objavte utajený zázrak – už čoskoro prichádzajúceho – nového života.
« Poklady ukryté v hniezde slávika (Snell, 1905) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Jar – Príroda – Vidiek – Krása – Feminizmus – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SNELL, F. C. The Camera in the Fields (A Practical Guide to Nature Photography). Londýn (UK) : T. Fischer Unwin, 1905. 256 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/poklady-ukryte-v-hniezde-slavika-snell-1905/
▐ Zverejnené: 21/03/2026
![]( "Prebúdzanie jari (Harold Parker, 1926)")
Základný popis
S prichádzajúcou jarou sa príroda oblieka do nových šiat, nastáva nový cyklus nekonečného stvorenia – obnova života. Socha Harolda Parkera je oslavou tejto prirodzenosti z pohľadu špecifického, toho človečieho. Zachytáva ženu a pripomína nám práve silu žien ako nositeliek nového ľudského života. Takto sa toto dielo stáva vizuálnym zdôraznením dôležitosti materstva v živote jednotlivca i celej našej civilizácie.
« Prebúdzanie jari (Harold Parker, 1926) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Krása – Mytológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Materstvo – Mravný ideál
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Architecture (The Journal of Proceedings of the Institute of Architects of New South Wales) / No. 10 – October, 1926. 15. ročník. Sydney / New South Wales (Austrália) : Art in Asutralia Ltd., 1926.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prebudzanie-jari-harold-parker-1926/
▐ Zverejnené: 21/03/2026
![]( "„Ach! Jar je tu. Tá časť roka, keď sa zdá, že sa na nás všetka príroda usmieva…“ (Spencer, 1907)")
Základný popis
Tieto úvodné riadky piesne „Spring is Here“ od Flety Jan Brown Spencer z roku 1907 rezonujú s večnou krásou prebúdzajúcej sa prírody. Nechajte sa uniesť jej krásnymi obrazmi – pripomienkou večného cyklu života, ktorý v sebe nesie prísľub nového začiatku.
« „Ach! Jar je tu. Tá časť roka, keď sa zdá, že sa na nás všetka príroda usmieva…“ (Spencer, 1907) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Typografia – Text piesne – Citát – Jar – Príroda – Krása – Feminizmus – Sexuálna výchova – Materstvo – Mravný ideál
« Ach! Jar je tu.
Tá časť roka, keď sa zdá,
že sa na nás všetka príroda usmieva.
Červené ruže kvitnú,
utešené potôčiky radostne tečú.
Milenci sú očarení
svojimi šťastnými chvíľami.
Jar je… »PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SPENCER, Fleta Jan Brown. Spring is Here – Song (Words and Music). St. Louis (USA) : Shattinger – Piano & Music Co., 1907.▐ Zverejnené: 21/03/2026
![]( "Snežienka / „Snowdrop“ – Oznámenie prichádzajúceho konca zimy (Edward J. Detmold, 1917)")
Základný popis
O sile prírody a prebúdzajúcom sa živote. Objavte symboliku snežienky, prvého posla jari. Poetický úryvok spojený s nádhernou ilustráciou Edwarda J. Detmolda.
« Snežienka / „Snowdrop“ – Oznámenie prichádzajúceho konca zimy (Edward J. Detmold, 1917) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Jar – Príroda – Krása
« Keď sa objavili prvé žiarivé lúče marca, snežienka… hrdinská dcéra námrazy, odzvonila budíčkom [začiatok konca zimy]. […] Tu je snežienka… ktorá víta prvoprijímajúcich pozdĺž živých plotov so svojimi listami, ešte neurčitými a neistými, ako priezračná zelená hmla.
(Maeterlinck, s. 143+151) »» PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: MAETERLINCK, Maurice. News of Spring and Other Nature Studies. New York (USA) : Dodd, Mead and Company, 1917. 213 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/snezienka-snowdrop-oznamenie-prichadzajuceho-konca-zimy-edward-j-detmold-1917/
▐ Zverejnené: 18/03/2026
![]( "Tichá krása domova – Pohľad z okna / Zátišie (Katherine M. Anderson, 1907)")
Základný popis
Katherine M. Anderson zvečnila scenériu, ktorá sa stala viac než len bežným zachytením každodenného života. Stala sa bránou do sveta spomienok a svedkom plynutia času. A možnože ešte niečim omnoho viac, metaforou pre život samotný – pre obmedzený priestor s výhľadom na nekonečné možnosti, alebo pre hranicu medzi súkromím človeka a okolím – svetom vnútorným a vonkajším…
« Tichá krása domova – Pohľad z okna / Zátišie (Katherine M. Anderson, 1907) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Príroda – Vidiek – Ľudský život
UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: American Photography / February, 1927. Boston (USA), 1907.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ticha-krasa-domova-pohlad-z-okna-zatisie-katherine-m-anderson-1907/
▐ Zverejnené: 17/03/2026
![]( "Rozkvet: Detstvo prepojené s prírodou, radosť z každého nového dňa a nekonečná nádej ukrytá i v tom najmenšom kvitnúcom kvete (Paul Wagner, 1907)")
Základný popis
Jemné kvety opletajú zlaté kučery nevinného pohľadu. Táto maľba Paula Wagnera je oslavou života v jeho najčistejšej podobe.
« Rozkvet: Detstvo prepojené s prírodou, radosť z každého nového dňa a nekonečná nádej ukrytá i v tom najmenšom kvitnúcom kvete (Paul Wagner, 1907) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Detstvo – Čistota – Jar – Príroda – Vidiek – Ľudský život – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 1, 1907. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1907.▐ Zverejnené: 17/03/2026
![]( "S ovečkami po dedinských uličkách – South Downs / Anglicko (George Davison, 1905)")
Základný popis
South Downs, malebná oblasť južného Anglicka, slúži ako kulisa pre tento poetický moment. Je to dokument ľudského života v jeho surovej kráse. George Davison nám ponúka úprimný pohľad do každodenného života vidieckej komunity v tejto oblasti, kde vidíme pastiera vedúceho stádo oviec. Pán fotograf tak navždy zachytil dušu niekdajších dedín, ktorá sa pomaly – a čoraz viac – rozpadá pod váhou moderného sveta.
« S ovečkami po dedinských uličkách – South Downs / Anglicko (George Davison, 1905) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Príroda – Vidiek – Ľudský život – Chudoba – Pokora – Služba
UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: HOLME, Charles (ed.) Art in Photography (With Selected Examples of European and America Work). Londýn, Paríž a New York : Office of „The Studio“, 1905. cca. 300 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/s-oveckami-po-dedinskych-ulickach-south-downs-anglicko-george-davison-1905/
▐ Zverejnené: 10/03/2026
![]( "Zafúľané šaty, čistá duša: „Aj ty si hladná, aj ty by si si dala kúsok, čo?“ (Nancy Ford Cones, 1907)")
Základný popis
Objavte zabudnutý fragment detskej nevinnosti, ktorý už dávno odvial čas. Šaty tohto dievčatka sú síce tmavé a opotrebované, no i napriek tomu z jej vnútra vyžaruje svetlo, a ona – sediac osamote na priedomí – predsa len vníma núdzu malého mačiatka, ktoré má nablízku.
« Zafúľané šaty, čistá duša: „Aj ty si hladná, aj ty by si si dala kúsok, čo?“ (Nancy Ford Cones, 1907) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Detstvo – Mravný ideál – Čistota – Príroda – Priateľstvo – Ľudský život – Chudoba – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova
UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SCHRIEVER, James Boniface. Complete Self-Instructing Library of Practical Photography – Volume VI.: At Home Portraiture, Flashlight, Interiors, Lenses. Popular Edition. Scranton (USA) : American School of Art and Photography, 1909. 438 strán.▐ Zverejnené: 09/03/2026
![]( "Slávik (Prostonárodnia pieseň, 1890)")
Základný popis
Ponorte sa do smútku a krásy slovenskej ľudovej tvorivosti. Táto pieseň, uchovaná v historickej tlači časopisu „Vlasť a svet“ z roku 1890, prináša prostú, no hlbokú baladu o slávikovi, ktorý si spokojne spieva, zatiaľ čo srdce človeka, ktorý jeho krásnemu spevu načúva, narieka. Objavte obraz národnej identity, slovenskej dediny a slovanskej duše v úryvkoch plných spomienok. Nechajte sa uniesť melódiou duši, ktorá rezonuje naprieč generáciami.
« Slávik (Prostonárodnia pieseň, 1890) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Folkór – Krása – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Vidiek – Príroda – Smútok – Sklamanie
Slávik (Prostonárodnia pieseň)
« Spievaj si, slávičku,
v zelenom hájičku,
aj ja si zaspievam,
idúc na trávičku.Trávička zelená
kade ja chodievam,
lebo ju ja často
slzami polievam.Ústa mi spievajú,
oči sa mi smejú
ale od srdiečka
slzy sa mi lejú. »ZDROJ: Vlasť a svet. / 15. mája – Číslo 10, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/slavik-prostonarodnia-piesen-1890/
▐ Zverejnené: 07/03/2026
![]( "Skutočné oživenie vyučovacieho procesu v Švábsku (Swaben, Swabia) / Nemecko (Carl Offterdinger, 1868)")
Základný popis
Detstvo, vzdelanie a dedinský život v niekdajšom Nemecku. Pohľad na idylickú scénu z vidieckej školskej triedy vo Švábsku, kde deti s radosťou sledujú oživenie vyučovacieho procesu.
« Skutočné oživenie vyučovacieho procesu v Švábsku (Swaben, Swabia) / Nemecko (Carl Offterdinger, 1868) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Detstvo – Príroda – Vidiek – Mravný ideál – Pokora – Služba – Staroba – Výchova – Vzdelanie – Školstvo – Humor
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 44, 1868. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1868. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).▐ Zverejnené: 06/03/2026
![]( "Ohlasy 15. storočia: Kúpele Piešťany – Liečivá sila slovenského kúpeľníctva (Schlammbad Pistyan / Pöstyén in Ungarn, 1898)")
Základný popis
Ponorte sa do histórie slovenského kúpeľníctva s týmto unikátnym historickým záznamom z roku 1898. Poznatky z publikácie Colomana von Fodora zachytávajú chýrnu slávu piešťanských kúpeľov. Prežite cestu časom a objavte liečivé účinky sírnych bahien, ktoré chválili lekári a učenci ako Georg Wernher, Thomas Jordan a Johann Crato von Krafthoim.
« Ohlasy 15. storočia: Kúpele Piešťany – Liečivá sila slovenského kúpeľníctva (Schlammbad Pistyan / Pöstyén in Ungarn, 1898) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – História – História medicíny – Zdravotníctvo – Kúpeľníctvo – Slovenské kúpele – Rakúsko-Uhorsko – Príroda – Mravný ideál – Cnosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť
« Hoci o pôvode a prvej známej histórii slávnych sírnych bahenných kúpeľov v Piešťanoch spoľahlivé údaje chýbajú, je možne s istotou predpokladať, že kúpele boli známe už v 15. storočí a mnohí sem prichádzali zďaleka, aby v týchto teplých prameňoch hľadali liek na rôzne neduhy, najmä kožné choroby, reumatické bolesti, ochorenia kostí atď. Vo svojej brožúre – vydanej vo Viedni v roku 1551 – uvádza Georg Wernher prvú spoľahlivú písomnú informáciu o termálnych prameňoch v Piešťanoch. Chváli ich liečivé účinky, opisuje ich vysokú teplotu, kolísavú prítomnosť samotných prameňov, ako aj ílovité bahno, ktoré si vyslúžilo jeho uznanie. Ďalej spomína, že pacienti hľadajúci uzdravenie si počas kúpeľa natierali postihnuté časti tela bahnom na istý čas usadeným v termálnej vode. Túto prax opakovali deň čo deň, až kým po dosiahnutí úľavy neopustili kúpele. Okrem toho nachádzame zmienku aj v spise Thomasa Jordana, publikovanom v roku 1586, v ktorom opisuje minerálnu vodu a osobitne zdôrazňuje úžasnú liečivú silu prameňov. S nie menším uznaním prišiel Johann Crato von Krafthoim [Johannes Crato von Krafftheim – dvorný lekár troch cisárov Svätej ríše rímskej, pozn.], lekár troch cisárov, v roku 1594 pochválil vynikajúce pramene a bahno, ktoré sa v nich nachádzalo. Nikolaus Istvánffý [barón, uhorský politik, historik, básnik, ktorý pôsobil ako uhorský palatín, pozn.] v roku 1599 dodáva, že Turci – pri svojom druhom nájazde na Piešťany – odviedli slabých a nemohúcich […] do svojho hlavného tábora. Zaujímavosťou je, že Piešťany boli trikrát napadnuté tureckými lupičskými hordami, a to v rokoch 1530, 1599 a 1663, a vtedy už známe liečivé pramene vo veľkej miere prispeli k uzdraveniu zranených, ktorí zostali po takýchto [tragických] udalostiach. Trojité využitie liečivých prameňov zaujalo v roku 1622 Andreasa Bacciusa, osobného lekára pápeža Sixta V. [Sixtus V., Sixtus Quintus, pozn.] V roku 1642 oslávil Anton Beschonovinus pramene a ich liečivé vlastnosti v básni. Neskorší autori, a to Fröhlich v roku 1644 a Martin Zeiller v roku 1664, uvádzajú, že v tom čase sa pramene nachádzali na ľavom brehu Váhu. Práca o kúpeľoch v Piešťanoch, ktorú v roku 1745 vydal Justus Johann Torkos [Ján Justus Torkoš, Torkos Justus János – slovenský chemik, balneológ, doktor medicíny, hlavný mestský lekár Bratislavy, pozn.], lekár kráľovského slobodného mesta Pressburg, poskytuje obzvlášť zaujímavé historické údaje. Svojím opisom a takýmto písomným šírením informácií o výnimočných liečivých účinkoch, ale ešte viac svojím usilovným výskumom zameraným na opätovné nájdenie už zaniknutého horúceho prameňa si autor vyslúžil nesmierne zásluhy o blaho kúpeľného mesta a jeho večnú vďaku. (Fodor, s. 1-2 )»
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: FODOR, Coloman von. Schlammbad Pistyan (Pöstyén) in Ungarn mit Besonderer Berücksichtingung der Massage-Heilmethode. Viedeň a Lipsko (Rakúsko-Uhorsko) : Wilhelm Braumüller,1898. 56 strán. Digitalizovali: Bayerische Staatsbibliothek München (Nemecko).▐ Zverejnené: 05/03/2026
![]( "História Slovenska: „Kúpeľné impérium“ Rakúsko-Uhorska a po stáročia významné centrum európskeho kúpeľníctva (B. Bradshaw's Dictionary, 1884)")
Základný popis
Pozrite si historickú mapu, ktorá zobrazuje významné slovenské centrá liečebného cestovného ruchu. Pozrite si unikátnu ilustráciu zo slávneho „B. Bradshaw’s Dictionary of Mineral Waters…“ a ponorte sa do bohatého kúpeľníckeho dedičstva Slovenska, odhaľte slávne slovenské liečebné pramene a vodné zdroje.
« História Slovenska: „Kúpeľné impérium“ Rakúsko-Uhorska a po stáročia významné centrum európskeho kúpeľníctva (B. Bradshaw’s Dictionary, 1884) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Mapa – História – História medicíny – Zdravotníctvo – Kúpeľníctvo – Slovenské kúpele – Rakúsko-Uhorsko – Vidiek – Príroda – Mravný ideál – Cnosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: B. Bradshaw’s Dictionary of Mineral Waters, Climatic Health Resorts, Sea Baths, and Hydropathic Establishments (Giving the Summer and Winter Residences of Doctors, Hotels Which Can Be Recommended With Confidence, And Other Useful Information). Londýn (Anglicko) : Trübner & Co. + Berlín, Lipsko, Viedeň : F. A. Brockhaus + Milan (Taliansko) : Dumolard Frères + Paris, Nice (Francúzsko) : B. Bradshaw & Co. + New York, Philadelphia, Chicago (USA) : The American Exchange in Europe, 1884.▐ Zverejnené: 05/03/2026
![]( "Jozef Kroner: „Naši dedovia nám nechali vody čisté, plné šantivého života. Lenže čo my necháme…“ (1988)")
Základný popis
Citát Jozefa Kronera z roku 1988 je stále relevantný, rezonuje s otázkami ochrany prírody a spoločenskej zodpovednosti. Varuje nás upustiť od možnej devastácie našich vôd a večnou stratou tohto prírodného dedičstva.
« Jozef Kroner: „Naši dedovia nám nechali vody čisté, plné šantivého života. Lenže čo my necháme…“ (1988) »
ZNAČKY: Citát – Video – Vidiek – Príroda – Kúpeľníctvo – Slovenské kúpele – Mravný ideál – Cnosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť
ZDROJ: FELIČ, František (režisér). Trate života Jozefa Kronera. Bratislava (Česko-Slovensko) : Československá Televízia Bratislava, 1988. Dostupné (05-03-2026 / 03:49): youtube.com/watch?v=L52cu_7ZlIs▐ Zverejnené: 01/03/2026
![]( "Perzia a karavána v snehu (A. V. Williams Jackson – Persia Past and Present, 1906)")
Základný popis
Ponorte sa do histórie Perzie prostredníctvom historického textu profesora z Kolumbijskej univerzity v New Yorku. Tento článok prináša pohľad na krajinu plnú paradoxov, árijské korene jej obyvateľov a život v drsných podmienkach Perzie – od mrazivých hôr až po horúce púšte. Objavte fascinujúci svet karaván, jazdectva a zavlažovacích systémov (qanat) starovekého Iránu.
« Perzia a karavána v snehu: Praví Peržania ako zástupcovia árijskej krvi (A. V. Williams Jackson – Persia Past and Present, 1906) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – História – Orient – Blízky východ – Perzia – Príroda – Folklór – Národ – Rodoľubstvo
Pozrime sa teraz spoločne na riadky, ktoré napísal pán pofesor Abraham Valentine Williams Jackson. Ten vám bol profesorom v odbore indo-iránskych jazykov na Kolumbijskej univerzite (Columbia University in the City of New York).
![]( "Perzia: Geografické a klimatické podmienky (A. V. Williams Jackson – Persia Past and Present, 1906)")
« „Kráľovstvo môjho otca,“ povedal Kýros Mladší, „sa tiahne tak ďaleko na juh, že ľudia tam nemôžu žiť kvôli horúčave, a na sever, kde [pre zmenu] nemôžu existovať kvôli chladu. (Xenofón – Anabasis)“ Takéto hrdé vychvaľovanie sa [perzského princa] môžeme chápať takmer doslovne, pretože Perzia je krajina extrémov, od mrazivých zím vo vysokých nadmorských výškach Azerbajdžanu, až po horúce letá v Perzskom zálive; len podnebie vo vnútrozemí je ako celok mierne, ak vezmeme do úvahy zemepisnú šírku – napríklad Šíráz [Shiraz – mesto v súčasnom Iráne, pozn.] leží južnejšie ako Láhaur [Lahore – mesto v súčasnom Pakistane, pozn.] v hornej Indii. Táto skutočnosť sa niekedy prehliada. Geograficky je Perzia rozľahlá náhorná plošina – Iránska plošina [vysočina] – ktorá sa rozprestiera za jej východnými hranicami do Afganistanu a celkovo pokrýva plochu takmer pätinu rozlohy Spojených štátov. Hory so skalnatými priesmykmi strážia prístup takmer na každom bode hranice a tiahnu sa do vnútrozemia, aby zadržali rozsiahle púšte, ktoré hrozia rozšírením sa z východu. Časť rozsiahlej náhornej plošiny je dobre zavlažovaná, ale v Perzii nie sú žiadne rieky, ktoré by si zaslúžili takéto pomenovanie, a väčšina z nich stráca svoje vodné zdroje v pôde ešte predtým, ako sa stanú prítokmi do iných vodných tokov. V mnohých častiach kráľovstva je preto kvôli nedostatku vody potrebné uchýliť sa k zavlažovaniu [špeciálne odporúčam naštudovať si v týchto súvislostiach podzemné vodné systémy „kanát“ (qanāt, kārīz, kārēz), pozn.], aby sa inak vyprahnuté oblasti premenili na ornú pôdu alebo aby sa zabránilo ich opätovnému prepadnutiu do neúrodnej pustatiny. Zavlažovanie bolo v starom zoroastriánskom náboženstve synonymom spravodlivosti a poľnohospodárstvo náboženskou povinnosťou. Pôda krajiny rýchlo reaguje na orbu a v Perzii sú oblasti, ktoré sa považujú za jedny z najúrodnejších na svete. (s. 24-25) »
![]( "Praví Peržania ako zástupcovia árijskej krvi (A. V. Williams Jackson – Persia Past and Present, 1906)")
« Na tomto širokom a rozmanitom území sa rozprestiera populácia, ktorá sa odhaduje na viac ako desať miliónov duší. Počet obyvateľov nie je veľký, vzhľadom na rozlohu územia, a Perzia sa nepovažuje za husto osídlenú krajinu. Etnologicky sú títo ľudia árijského pôvodu, ale vykazujú prímes cudzej krvi, ktorá sa sem dostala v dôsledku dobývania alebo kontaktom s pohraničnými národmi. Toto posledné platí najmä v prípade znamenitého primiešania tureckej a tatárskej krvi na severozápade a severovýchode. Vo všeobecnosti platí, obyvatelia Farsistanu [Pars, Persis – jedna z provincii súčasného Iránu, pozn.], pôvodní Peržania, zostali najmenej zasiahnutí týmito cudzími prvkami a zachovali si prapôvodný perzský typ Dária, ktorý sa vo svojom nápise chváli, že je Peržan, syn Peržana, Árijca a s árijskou krvou [pravdepodobne odkaz na jedného z najznámejších perzských kráľov Dareiosa I. (Darius the Great, Dárajavauš), kde za pripomienku stojí aj to, že z pôvodného perzského „Darayavahush“ je odvodené nielen meno „Dárius“, ale aj jeho ženská podoba „Daria“, u nás známa ako „Darina“, pozn.] Najčistejší zo všetkých, pravdepodobne, hoci ich je málo, sú azda Zoroastriáni, ktorí si zachovali staré iránske náboženstvo a nikdy sa sobášmi nemiešali s cudzími rasami Historicky sú Peržania jedným z najvýznamnejších národov staroveku. Zo všetkých východných krajín, ktoré prišli do kontaktu s Gréckom a Rímom, si iba Perzia zachovala svoju nezávislosť. Jej panovníci vládli tritisíc rokov a šáh [Shāh, pozn.] na pávom tróne sa dnes môže chváliť svojím nárokom na dediča legendárnej vlády kráľa Džamšída [Jamshid, pozn.], ako aj žezla panovníka Médskej ríše [Media, Median kingdom, pozn.] Deiocesa a koruny Kýra II. Veľkého [Cyrus the Great, Cyrus II of Persia, pozn.] Baktria [Bactria, Bactriana, pozn.], Média a Perzia boli tri historické kráľovstvá Iránu. (s. 25) »
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: WILLIAMS JACKSON, Abraham Valentine. Persia Past and Present (A Book of Travel and Research). New York (USA) : The Macmillan Company, 1906. 474 strán.▐ Zverejnené: 01/03/2026
![]( "Perzská kultúra: Miniatúra vidieckej krajiny s koňmi (Shaikh Sāda, 1535)")
Základný popis
Svedectvo o dávno pominutých perzských kráľovstvách. Stará ilustrácia miniatúry zobrazujúca jazdu na koni v idylickej krajine zo začiatku 16. storočia. Lov nie je len prostriedkom obživy; je to cesta k poznaniu seba samého – boj s vnútornými démonmi, prekonávanie vlastných limitov v honbe za dokonalosťou. A kone? Tie sú nielen dopravným prostriedkom, ale aj symbolom slobody a divokosti duše.
« Perzská kultúra: Miniatúra vidieckej krajiny s koňmi (Shaikh Sāda, 1535) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Orient – Blízky východ – Perzia – Príroda – Vidiek – Folklór – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: MARTIN, Frederik Robert. The Miniature Painting and Painters of Persia, India and Turkey from the 8th to the 18th Century – Vol. I. Londýn (Anglicko) : Bernard Quaritch, 1912. 156 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/perzska-kultura-miniatura-vidieckej-krajiny-s-konmi-shaikh-sada-1535/
▐ Zverejnené: 26/02/2026
![]( "Pôvodná cigánska kultúra: Nevídaná sloboda, život v súlade s prírodou a vždy na cestách (Stanhope Alexander Forbes, 1907)")
Základný popis
Realistická kresba zobrazujúca tradičný život kočovných Cigánov. Je to ozvena života v pohybe, pieseň o existencii bez pevného domova votkaná do bahna a lístia. Muž kráčajúci s koňom, jeho tvár – hlboké vrásky a unavené oči nesú príbeh generácií. Príbeh písaný vetrom na cestách, rozprávaním pri nočnom ohni za sprievodu plačúcich huslí. V čase industrializácie a dominantného obrazu mestského života, predstavuje takto zachytený vyobrazenie života pripomienku niekdajšieho, človeku prirodzenejšieho spôsobu existencie.
« Pôvodná cigánska kultúra: Nevídaná sloboda, život v súlade s prírodou a vždy na cestách (Stanhope Alexander Forbes, 1907) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Hudba – Video – Ľudský život – Pokora – Rodina – Manželstvo – Materstvo – Rodičovstvo – Detstvo – Príroda – Vidiek – Folklór – Rodoľubstvo
AUDIO-VIDEO: Gipsy Kings – Djobi, Djoba (Youtube)
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 1, 1907. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1907.▐ Zverejnené: 23/02/2026
└ Aktualizované: 24/02/2025 (17:02)
![]( "Partnerstvo v mrzkosti – Slovenská ľudová povesť o zabitom Janíčkovi: Muž, ktorý si vyberie „narušenú“ manželku? Zvyčajne taktiež „narušený“, požierajúci vlastné deti a voliaci záhubu rodu… (1896)")
Základný popis
Temná rozprávka s motívmi kanibalizmu a rodinného násilia odhaľuje hlboké psychologické archetypy zabudnutých skúseností zachytených prostredníctvom slovenskej ľudovej slovesnosti.
« Partnerstvo v mrzkosti – Slovenská ľudová povesť o zabitom Janíčkovi: Muž, ktorý si vyberie „narušenú“ manželku? Zvyčajne taktiež „narušený“, požierajúci vlastné deti a voliaci záhubu rodu… (1896) »
ZNAČKY: Citát – Komentár – Psychológia – Psychoanalýza – Sexuálna výchova – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Vidiek – Príroda – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Smrť – Znovuzrodenie
ZABITÝ JANÍČKO
« Boli raz jeden otec i jedna matka. Mali dve deti: Haničku i Janíčka. Poslala ich matka do lesa a aj im takto povedala, že kto skôr domov príde, tomu dá chlieb s maslom. Tak i sa Janíčko domov ponáhľal. Ako on domov prišiel, matka ho do súseka [truhla na obilie, pozn.] po chlieb poslala. On šiel, a ako už tam bol, priskočila k nemu matka a zabila ho. Prišla Hanička, pýtala sa, že kde je Janíčko, ale matka jej nepovedala, uvarila Janíčka a poslala otcovi na obed. Otec poodhadzoval kostičky, Hanička kostičky pozbierala a pod [neďaleký] kriačok pochovala. Z toho vyrástol vtáčik, a ten každý deň vyšiel na dach [strecha, pozn.] a takto tam spieval: „Mamička ma uvarila, tatíček ma zjedol, Hanička, sestrička, moje kostičky pozbierala a pod kriačkom pochovala. Vyrástol som ja ako pekný vták.“ Vyšla von Hanička, tak jej tento vtáčik hodil plný mech zlatiek. Vyšiel von otec, hodil mu kus plátna. Vyšla von matka, hodil na ňu mlynský kameň. »
DEKONŠTRUKCIA
Z psychoanalytického hľadiska je tento príbeh skutočne pozornosti hodný. Predkladá sa nám v ňom príklad toho, ako dokáže prostá ľudová slovesnosť dosahovať nádherné vyobrazenie dynamiky manželského zväzku založeného na iných dôvodoch než láska. Použité sú pritom jednoduché výrazové prostriedky a úplne základná forma rozprávania. A predsa sa uvedené slová dotýkajú riadne závažných tém, ako sú napr.: pocit „nevlastného“ dieťaťa, opustenie a zrada takéhoto dieťaťa jeho rodičom, „kanibalizmus“ na vlastnom potomstve, smrť a konečné znovuzrodenie. Ako je to možné? Jednoducho, tento príbeh zachytáva hneď niekoľko archetypov a archetyp, ako už možno niektorí vedia, reprezentuje istú podobu nahliadania na úkazy navôkol nás, snahu o ich pochopenie, pričom dochádza k usporiadaniu – odhaleniu vnútorného významu opakujúcej sa ľudskej skúsenosti. Skúsme si teraz rozobrať tento príbeh z hľadiska jeho možných interpretácii. Vlastne jednej, tej mojej.
Začnime pekne po poriadku. Matka posiela svoje deti do lesa. Pre našich predkov bol les, po stáročia, prevažne symbolom tajomnosti, neistoty a hroziaceho nebezpečenstva. Matka teda vystavuje svoje deti nebezpečenstvu. Prečo takýto názor? K tomuto všetkému totiž cielene vytvára medzi súrodencami stav súťaživosti a nevraživosti. Brat a sestra by predsa mohli ísť do „sveta“ a nebodaj by si tam mohli vzájomne pomáhať v boji s nástrahami, ktoré pred nich život postaví, čelili by im spoločne. Ibaže, čo sa asi tak stane, ak sa z nich stanú súperi bojujúci o chlieb (a v tomto prípade oň bojujú doslova), o výživu – prakticky o holý život a sebazáchovu? Takýmto svojim konaním: matka narúša prirodzenú súrodeneckú väzbu, rozbíja rodinné vzťahy. Matka týmito psychologickými hrami zároveň do myslenia svojich detí vnáša fiktívny – ňou vytvorený – problém, zahlcuje tým ich kognitívne procesy, navodzuje stav znamenitej stresovej reakcie, a i takto sa snaží zahmlievať skutočné zámery, znemožňuje odhalenie svojich zlovestných úmyslov.
Konanie matky voči jej synovi, zabitie svojho potomka, je vrcholiaci akt silnej antipatie voči jeho osobe. Táto vražda dieťata a postoj k svojmu synovi je reakciou na „niečo“, vyvinul sa na podklade „niečoho“. Mohli by sme si domýšľať, že syn samotný sa nejakým závažným spôsobom previnil voči matke. Ak by sa niečo takéto naozaj udialo, v príbehu by takáto podstatná informácia – osvetľujúca takéto motivácie matky – spomenutá bola, alebo aspoň naznačená, vedeli by sme o tom. Nič v tomto zmysle sa tam nespomína, predpokladajme preto, plne právom, že sa nič také neodohralo. Tu si treba hlavne uvedomiť podstatnú záležitosť materstva: milujúca matka dokáže znášať ublíženia spôsobené jej deťmi, jej láska ich prekonáva a pretrváva. Na pozadí jej konania preto museli existovať iné, hlbšie dôvody, ktoré viedli k obráteniu sa proti svojmu synovi.
Napomôcť nám môže zodpovedanie otázky: „Kto je to vlastne osoba v pozícii – syn?“ Syn je predovšetkým symbolom rodu. Reprezentuje jeho pokračovanie a zachovanie. Matka, ktorá – za tu prezentovaných okolností – zavraždí syna, táto žena sa snaží zahubiť rod. Prečo by voľačo také robila? Veď predsa milujúca matka – matka, ktorá počala dieťa z lásky a jej dieťa je vyjadrením tejto lásky, takáto žena vníma svoje dieťa ako ten najväčší dar, ako súčasť seba, chráni ho za každú cenu. Dieťa býva prirodzene formou „rozšírenia jej psyché“. Už v minulosti som písal o nepoškvrnenom počatí Panny Márie, kde som sa snažil rozpliesť, aké symbolické posolstvo na psychologickej úrovni nám prináša špecificky tento – azda najznámejší – príbeh na svete a vyjadril som svoj postoj takýmto spôsobom: « …Panna počala z Ducha Svätého, čo je iba symbolickým vyjadrením – žena sa slobodne rozhodla a vybrala si „zrod myšlienky“, jej hmotné stelesnenie v prostredí reálneho sveta. Ona. Nikto iný. (…) Rozhodujúcou u ženy je jej ochota k voľbe, aký príbeh svojim životom umožní napísať. Doslova až fyzicky, vlastnou „krvou“. Satanique? Niet od pravdy vzdialenejšieho, než je ten, ktorý prehovára tupé tárania o bezmocnosti žien. Nenájde sa v tomto svete iné stvorenie, ktoré by malo povahou svojej existencie bližšie k… staroegyptským, antickým alebo židovsko-kresťanským… jednoducho ku konceptu „božského“, už zo svojej prirodzenosti a nemenným danostiam ustanoveným biologickým základom, majúcich svoj odraz v určitých spoločenských zákonitostiach, ako má žena; čo sa týka jej pozície pôvodcu, pôvodného autora, priam stvoriteľa. Nikto jej nič také nemusí prinavracať, nikdy a nikým jej to nebolo odobrané…“ » V ideálnom prípade sa žena fyzicky oddáva inému mužovi, pretože našla niekoho, a presne „toho“, s kým na duševnej úrovni nachádza taký vzájomný súzvuk, okrem istej – nevyhnutnej – miery fyzickej príťažlivosti, že ich výsledne spojenie a to, čo vnášajú spoločne do sveta, príbeh, ktorí vzájomne svojimi životmi píšu, je verným vyobrazením toho najvznešenejšieho, na čom sa svojim životom chce podieľať. Ich vzťah je živým svedectvom pravdy, krásy a vzájomnej lásky. Čo sa potom môže udiať, ak tomuto takto nie je?
Pre ženu, ktorá obcuje s iným mužom v „manželstve z rozumu“, a teda sa dobrovoľne predáva a zneužíva vlastnú sexualitu na dosahovanie iných zámerov než je láska, pre takúto ženu sa dieťa môže stať – či už vedome, prevažne skôr nevedome – celoživotnou pripomienkou osobného znehodnotenia, pošpinenia vlastnej dôstojnosti. Dieťa sa potom pre ženu stáva žijúcim doživotným „prekliatím“, pretože je vždy prítomným dôkazom odmietnutia krásy z jej strany, zvolenia životnej cesty vlastnej „objektivizácie“ a pretrvávajúceho ponižovania, osobnostnej nízkosti, príznakom zlyhania a neschopnosti, a teda úbohosti a ničotnosti, pri praktikovaní manželského „prostituovania“, ako nástroja „výkupu a zaslúženia si“ požadovaných psychologických alebo materiálnych (neraz oboch) prínosov zo strany muža. Istotne v mnohom závisí od úrovne osobnostného rozvoja a nárokov ženy. Voľba prístupu k riešeniu prípadného nesúladu, rozporu zvolenej reality s mravným ideálom, jeho zacielenie môže mať smery, ktoré závisia od štruktúry osobnosti dotyčnej. Tá môže nenávisť a zhnusenie obrátiť „voči sebe“, spracovať tieto emócie a odhaliť pred sebou pravé príčiny podmienok, za ktorých sa jej život ocitol v tejto šlamastike, prijať svoju zodpovednosť a stráviť zbytok života snahou o odčinenie svojich predošlých činov, čím sa ocitne v pozícii žien, o ktorých dávno-pradávno písal aj Alexander Dumas ml. Oveľa častejšou voľbou býva odmietnutie a zbavovanie sa vlastnej zodpovednosti, prenesenie nenávisti a zhnusenia – ich projekcia na nejakú vonkajšiu príčinu. Ako som už spomínal, žena si tejto dynamiky nemusí byť priamo vedomá, môže mať len vnútorný pocit „poníženia“, vnímanie akejsi „menejcennosti“, ako prirodzený dôsledok jej „užívania iným“ a chýbajúceho reálneho záujmu zo strany muža. A ako ublížite otcovi, ak sa mu nedokážete postaviť priamo? Zmeníte cieľ svojej zloby a ubližujete mu prostredníctvom jeho detí, kde záhuba rodu je tým najdrastickejším spôsobom pomsty. Odrazu sa nám takto v akte vraždy syna zo strany matky spájajú dokopy dva motívy: 1. odstránenie fyzického dôkazu vlastného pochybenia z minulosti, 2. pomsta voči hlavnému páchateľovi svojho poníženia – manželovi.
POZNÁMKA: Niektorí môžu podotknúť pomerne bežnú záležitosť minulých čias, kde sa svadby dohadovali rodičmi, čím by sa z našej matky stala čiastočne obeť. Nespomína sa, nešpekulujem. A stále by to bolo len čiastočné zníženie závažnosti jej konania. Ženy niekedy za svoju česť neváhali dokonca umierať… Taktiež by niekto mohol namietnuť, že sa táto matka vydávala z „čistej lásky“, no len ten jej nepodarený muž sa naraz zmenil, ju znevažoval, využíval a týral, i ona sa mu iba chcela všemožne pomstiť. Ak by sa vydávala „z lásky“, jej dieťa by bolo skutočne „jej“. Rodič, ktorý miluje svoje dieťa ho nikdy nepostaví do polohy „nástroja“, nepoužije dieťa ako „prostriedok“, nebude mu ubližovať. Je pomerne bežné, že si ženy nie sú vedomé tejto „cudzorodosti“, ani s takýmito myšlienkami nemusia nijako bojovať, vytesňovať ich, sú vnútorne stotožnené – vnímajú svoje dieťa za vyjadrenie „lásky“, pretože v určitej dobe vzťahu boli v emočnom stave s dotyčným „inseminátorom“, ktorý by sa dal opísať ako „vysoká miera náklonnosti“, nakoľko ten dokonale zrkadlil a okamžite uspokojoval ich potreby a ony svoju mieru potechy s takýmto jeho snažením pociťovali ako vnútornú spokojnosť, a toto hladkanie svojho ega nazvali neskôr tak vznešene – „láskou“. Je mnoho žien, ale aj mužov, drvivá väčšina, a títo jednoducho fungujú na takejto primitívnej úrovni neprekonaného infantilizmu, na ktorý nadväzuje ich osobný hodnotiaci systém zohľadnujúci množstvo nadobudnutých „odmien“ a dosahovanej rozkoše, ktorú im iná osoba zabezpečuje, nimi požadovaná „prospešnosť“, a podľa toho ju hodnotia (pozitívne, negatívne) a na podklade tohto sa k nej správajú.
Obraz, kde matka z mŕtveho syna pripravuje jedlo pre otca, ktorý ho následne bezstarostne konzumuje, je v mojom ponímaní naznačením myšlienkového nastavenia zo strany matky na spôsob: „Zožer si, čo si spôsobil,“ a je iba ďalším prejavom vzdania sa a priamo odmietnutím „nevlastného“ syna zo strany tejto matky. Syn pre ňu nie je (a nikdy ani nebol) – „fyzickým zhmotnením najvyšších ideálov jej duše“, táto ho nevníma v pozícii – „svojho najúprimnejšieho prejavu“. Syn bol pre ňu vždy len „prostriedkom“. Slúžiacim k určitému – teraz už pre ňu hanobnému – účelu, vytvorenie záväzku muža k trvalému sprostredkovaniu ňou „požadovaného“, a ako „prostriedok“ je ňou použitý k ďalšiemu – tentokrát odplatnému – účelu. Otec pozostatky svojho syna požiera. Takouto formou je – v symbolickej rovine – naznačená zodpovednosť samotného otca. Vyjadruje sa tým priamy úžitok, ktorý otec zo svojho manželstva požíval. Ten sa síce „nasýti a nabaží“ svoje zmysly, ale len za cenu toho, že sa i on podieľal na záhube svojho potomstva. V gréckej mytológii má významné postavenie božský Kronos, ktorý sa preslávil požieraním vlastných detí, pretože mal strach, že by ho tieto jeho ratolesti mohli zvrhnúť, pripraviť o jeho postavenie a moc. Ako je evidentné, téza: sebecky otec pre seba dosahuje – bezškrupulóznymi prostriedkami – nejaký ten „pôžitok“, pričom výsledkom jeho činov je zatratenie vlastného potomstva, tento námet nie je ničím novým. Ale späť k nášmu príbehu. Otec, po konzumácii svojho syna, zahadzuje nepotrebné pozostatky svojho potomka – i takto je naznačená chýbajúca skutočná láska z jeho strany, z ktorej – ak je prítomná – pramení úprimný záujem otca o životné pomery a osudy svojich detí. Takýto sentiment u tohto otca nepozorujeme, práve naopak, odprezentovanými sú: jeho grobiánstvo a nevšímavosť. Zodpovednosť otca je naznačená aj v dare, ktorým je v závere príbehu otec odmenený, čím je – kus plátna, čo by sme si mohli vysvetliť približne ako odkaz syna otcovi: „Hanbi sa za seba, za svoje činy! Hľa, tu máš plachtu, zahaľ sa, nech už ťa nikto viac nevidí…“
Spôsob obdarovania zúčastnených naznačuje pochopenie a znovuzrodenie syna na vyššej úrovni. Stáva sa pekným vtáčikom. Prečo práve ním? Ako vták sa vznáša nad všetkými – všetkých navôkol seba presahuje. Nezaujíma sa o to, čo si kto pomyslí, pretože tí pod ním naňho nemajú dosah, a ani žiadne právo – táto vetva ľudského pokolenia, z ktorej vzišiel, sa dopustila natoľko závažných zločinov, že je už i tak mŕtva. Prináša očistu prostredníctvom pravdy, stáva sa zvestovateľom pravdy do sveta navôkol. Už je to on, kto má tú moc, obdarovať – pozdvihovať zo zeme, alebo do zeme iného zrážať – zahubiť. Už je to on, kto spoznal a vidí „pravdu“ a stáva sa jej zúčtovateľom, vykonávateľom spravodlivosti. Bude to on, kto bude mať právo priniesť nový začiatok rodu. Matku zavaľuje mlynský kameň, čo nie je nijakým prekvapením, nakoľko smrť takýchto žien, ktoré v skutočných životoch zväčša nevraždia svoje deti, aspoň nie priamo, i keď ich k smrti neraz privádzajú, tradične svojich mužov, a prakticky vždy sa podieľajú na úplných rozvratoch rodín, psychickom terore svojich detí – ich použivanie na svoje egoistické zámery, pre potomstvo takýchto žien je až ich smrť neraz naozaj tým skutočným vykúpením. A mimochodom, mlynský kameň sa spája výlučne s úrodou, so zrnom, jeho spracovaním a s premenou zrna na múku, súvisí s obživou a prežitím. Ak niečo, čo za normálnych okolností prináša život celým generáciám rodu, ak je práve takýto nástroj použitý na konečnú skazu matky, ktorá by mala samotná prinášať život, zabezpečovať zachovanie a pozdvihnutie rodu, pričom sa tomuto svojmu posvätnému poslaniu spreneverila… potrebuje toto nejaký hlbší výklad?
A ešte nám ostala Hanička. Tá v tomto príbehu zastáva klasickú dievčenskú figúru zastupujúcu ideály neskazenosti, milosrdenstva a panenskej čistoty. Ako jediná sa zaujíma o osud svojho brata, rozpoznáva ľudské kosti, pravdepodobné chápe, čo sa udialo, narába s pozostatkami svojho brata s úctou a pochováva ich. Za svoju šľachetnosť je následne, a ako jediná, patrične odmenená.
Vo svojom okolí som inak vypozoroval zaujímavé náznaky – medzigeneračného prenosu. Všimol som si, že sa veľmi často „neschopnosť milovať“ u podobných matiek „prenáša“ na jej synov a tí, na podklade prístupu k vlastným dcéram, z týchto dcér neskôr vychovávajú svoje „vlastné matky“… ďalšiu generáciu hrabivých a duchovne „večne chudobných“ chudiniek. I keď otázka dokázania takéhoto prenosu je veľmi ošemetnou, nakoľko navodzuje dojem „nemennosti osudu“, zbavuje osobnej zodpovednosti a „formálne“ eliminuje existenciu transformatívnych síl a v nich prameniacich možností, ktoré ľudské bytosti majú. Ak aj takáto cyklickosť existuje, nič to nemení na tom, že konkrétny jedinec môže vždy pretrhnúť ďalšie opakovanie sa rovnakej tragédie.
Čo na záver? Bol by som rád, ako už tradične pri mojich písaniach pre kategóriu „Pomedzi“, ak by tento môj pokus o interpretovanie uvedenej povesti nebol vnímaný v podobe môjho úplného stanoviska k danej téme. Včera som naňho narazil, dnes zverejňujem, čo sa mi myšlienkami – ako prvé – popreháňalo. Bohužiaľ, aktuálne nemám prakticky žiaden čas venovať sa nejakým naozaj dôkladným analýzam. V tomto písaní len „hrubo naznačujem“. Takéto témy sú veľmi komplexnými, majúcimi mnoho – vzájomne sa prepletajúcich – rovín. Sú podkladmi skôr na rozbory v rozsahu rozsiahlejších akademických prác, kde sa dospieva k záverečným stanoviskám, až na podklade dôkladného spracovania, inak sú vždy iba „náznakmi“, viac alebo menej úspešnými, hypotézami do budúcnosti. Aj preto je tento článok označený ako „komentár“. Asi tak.
ZDROJ: MIŠÍK, Štefan (zberateľ). Povesti slovenského ľudu vo Spiši, menovite v Danišovcach a Odoríne. / A. Sokolík (ed.) – Sborník museálnej slovenskej spoločnosti, 1. Sväzok. 1. Ročník. Turčiansky sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko) : Museálna slovenská spoločnosť, 1896.▐ Zverejnené: 22/02/2026
![]( "Keď som pásol kone… (1890)")
Základný popis
Dobový dokument zachytávajúci fragment slovenskej ľudovej kultúry v období národného obrodenia. Srnka – symbol krehkej a nepolapiteľnej krásy – sa tu napokon stáva zosobnením Aničky, slovenského dievčaťa s líčkami ružovými ako jarné ovocie.
« Keď som pásol kone… (1890) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Folkór – Krása – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Vidiek – Príroda – Muž a žena – Láska
Keď som pásol kone…
« Keď som pásol kone
v hlbokej doline,
pekná, biela srnka
prebehla popri mne.Nebola to srnka
bola to Anička,
naľakala sa mi
vranného koníčka.Dievča sa mi zľaklo,
koníčka čierneho,
koníčok sa splašil
líčka jej bieleho. »ZDROJ: Vlasť a svet. / 1. marca – Číslo 5, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.▐ Zverejnené: 21/02/2026
![]( "Maľovanie porcelánu: Pán umelec a jeho predloha (Arthur Mensdorff-Pouilly, 1865)")
Základný popis
Rok 1865 – doba romantických salónov, exotického záujmu o Východ a prvotných pokusov zachytiť každodenný život v detailoch kresby perom. Táto scéna pripomína staré rozprávkové motívy – múdreho majstra, ktorý v pokoji dielne tvorí zázraky z krehkých materiálov. Porcelán sám o sebe je symbolom veľmi jemnej krásy: neopatrný dotyk ho môže zlomiť na tisíce kúskov.
« Maľovanie porcelánu: Pán umelec a jeho predloha (Arthur Mensdorff-Pouilly, 1865) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Priateľstvo – Orient – Humor
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 25, 1865. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1865. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/malovanie-porcelanu-pan-umelec-a-jeho-predloha-arthur-mensdorff-pouilly-1865/
▐ Zverejnené: 20/02/2026
![]( "Ekumenické rozhovory (Ebersberger, 1874)")
Základný popis
Starožitná ilustrácia z roku 1874 zobrazuje kňaza pokročilom veku pri poobedňajšom rozjímaní, kde mu robí spoločnosť maličký slávik.
« Ekumenické rozhovory (Ebersberger, 1874) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Príroda – Priateľstvo – Staroba – Humor
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 1, 1874. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1874. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ekumenicke-rozhovory-ebersberger-1874/
▐ Zverejnené: 15/02/2026
![]( "Šťastná matka – Schastlivaya mat (Kārlis Hūns / Karl Fyodorovich Gun, 1879)")
Základný popis
Na prvý pohlaď sa zdá byť táto ilustrácia iba obrazom z jednoduchého života – matka obklopená deťmi v skromnej kuchyni ruského vidieka koncom 19. storočia. No hlbšie ponorenie odhaľuje komplexnú sieť symbolov a emócií, ktoré rezonujú s univerzálnymi témami materstva, domova a premenlivosti času.
« Šťastná matka – Schastlivaya mat (Kārlis Hūns / Karl Fyodorovich Gun, 1879) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Výchova – Vzdelanie – Detstvo – Vidiek – Príroda – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 565: 27. október 1879 (Zväzok 22 [XXII.] – No. 19). 11. ročník [XI.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1879.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stastna-matka-schastlivaya-mat-karlis-huns-karl-fyodorovich-gun-1879/
▐ Zverejnené: 07/02/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Pálenie pani Maslenice – Zvyk v severovýchodnom Rusku (Apollinary Vasnetsov, 1882)")
Základný popis
Scenéria, ktorá je v skutočnosti viac než len oslavou fašiangov. Je to tichá pripomienka niekdajšieho vnímania poriadku vo svete navôkol nás – sveta, kde boli tradície pevne zakorenené a spájali ľudí s prírodou a duchom ich predkov. Vasnetsov nám ukazuje moment prebiehajúceho pálenia pani Maslenice, postavy z pohanských rituálov, ktorá symbolizuje koniec zimného obdobia a privítanie jari, čím nám pripomína cyklus, nezvratný kolobeh života a smrti.
« Fašiangy vo svete: Pálenie pani Maslenice – Zvyk v severovýchodnom Rusku (Apollinary Vasnetsov, 1882) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Maslenica – Príroda – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folklór – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 681: 30. január 1882 (Zväzok 27 [XXVII.] – No. 5). 14. ročník [XIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1882.▐ Zverejnené: 07/02/2026
![]( "Pastierska horská chata v Hercegovine – Zdokumentoval profesor František Bohumír Zvěřina z Brna (Franz Zverina, 1874)")
Základný popis
Tento čierno-biely obrázok zachytáva rurálny život, chudobu a pokoru prostredia Hercegoviny s dôrazom na ľudský život v prepojení s prírodou. V pozadí sa týkajú vysoké smreky – strážcovia ticha, ktoré nesú stopy dávnych legiend o príbehoch obyvateľov týchto vysokohorských oblastí.
« Pastierska horská chata v Hercegovine – Zdokumentoval profesor František Bohumír Zvěřina z Brna (Franz Zverina, 1874) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Vidiek – Príroda – Ľudský život – Staroba – Chudoba – Pokora
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 29, 1874. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1874. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).▐ Zverejnené: 07/02/2026
![]( "Odpočinok po pracovnom dni v Holandsku (Rudolf Possin, 1901)")
Základný popis
Ilustrácia zobrazujúca každodenný život v holandskom vidieckom prostredí s melancholickou atmosférou a náznakmi chudoby či zabudnutia. Rudolf Possin nám prináša do obraz chudobného domčeka, kde sa starý muž a jeho družba snažia nájsť pokoj po celodennom lopotení sa.
« Odpočinok po pracovnom dni v Holandsku (Rudolf Possin, 1901) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Vidiek – Príroda – Ľudský život – Staroba – Chudoba – Pokora
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 51, 1901. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1901.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/odpocinok-po-pracovnom-dni-v-holandsku-rudolf-possin-1901/
▐ Zverejnené: 31/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Karneval v Štajersku / Rakúsko (1893)")
Základný popis
Fašiangy. Slovo samo evokuje obrazy divokej radosti pred príchodom pôstu. Historický ilustračný obrázok z roku 1893 zachytáva fašiangové oslavy v Štajersku, Rakúsko-Uhorsko. Zobrazuje ľudový sprievod s hudobníkmi a veselými účastníkmi na zasneženej dedinskej ulici. Ide o vzácny pohľad do kultúrnych tradícií konca 19. storočia.
« Fašiangy vo svete: Karneval v Štajersku / Rakúsko (1893) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Príroda – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folklór – Rodoľubstvo – Rakúsko-Uhorsko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1255: 6. február 1893 (Zväzok 49 [XLIX.] – No. 7). 25. ročník [XXV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1893.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/fasiangy-vo-svete-karneval-v-stajersku-rakusko-1893/
▐ Zverejnené: 30/01/2026
![]( "Starý pustovník a nečakaná návšteva (Obolensky, 1892)")
Základný popis
Je to obraz samoty? Alebo skôr stretnutie dvoch osamelých duší v srdci prírody? Pustovník, zvrásnený časmi a skúsenosťami, sa zdá byť stratený vo svojich myšlienkach – možno spomienkach na minulosť alebo úvahách o prítomnosti. Dieťa predstavuje kontrast: čistú nevinnosť v drsnom prostredí chudoby a izolácie. Táto kresba nie je len zachytením okamihu, ale aj odrazom hlbších existenciálnych otázok. Čo znamená byť osamelý? Ako sa spájame s tými, ktorí sú inakší ako my? A čo nám môže naučiť jednoduchosť a pokora života v harmónii so zemou?
« Starý pustovník a nečakaná návšteva (Obolensky, 1892) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Zálesáctvo – Ľudský život – Staroba – Chudoba – Pokora – Detstvo – Čistota – Milosrdenstvo – Priateľstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Niva [Нива] / No. 1 – 1892. Petrohrad (Ruské cisárstvo) : Adolf Fyodorovich Marx Publishing and Printing Company, 1892.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stary-pustovnik-a-necakana-navsteva-obolensky-1892/
▐ Zverejnené: 29/01/2026
![]( "Guľovačka v parku: Zimná zábavka na ceste zo školy (1878)")
Základný popis
Malá scéna z minulosti. Je pozvánkou na cestu späť, ku chvíľam bezstarostnej radosti. Sneh ako pokrývka zabudnutých príbehov – čistý a chladný, ale zároveň plný tichej krásy. Obdobie detských hier, zimných popoludní.
« Guľovačka v parku: Zimná zábavka na ceste zo školy (1878) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Príroda – Detstvo – Priateľstvo – Humor
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Niva [Нива] / No. 1 – 1878. Petrohrad (Ruské cisárstvo) : Adolf Fyodorovich Marx Publishing and Printing Company, 1878.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/gulovacka-v-parku-zimna-zabavka-na-ceste-zo-skoly-1878/
