Bystroumný – Kontakt

MUŽ A ŽENA Značka

Stránka 3 z celkom 5 stránok.

Dokopy: 110 článkov.

  • ▐ Zverejnené: 08/01/2026

    Základný popis

    Objavte hlboký význam biblickej pasáže 1 Kor 7:16-17, ktorá skúma morálne a etické implikácie vzťahov medzi mužom a ženou, rodiny a manželstva v súlade s vyššími princípmi.

    « Žena pre manžela, muž pre manželku – záchranou [1 Kor 7,16-17 / Biblia Kristiána III. Dánskeho, 1550] »

    ZNAČKY: CitátEtikaInšpiráciaKlasická literatúraBibliaPsychológiaĽudský životMravný ideálKrásaSexuálna výchovaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoPokoraSlužbaMilosrdenstvo

    „Lebo veď čo ty vieš, žena,
    či nezachrániš muža?

    Alebo čo ty vieš, muž,
    či nezachrániš ženu?

    Každý tak, ako mu Pán udelil,
    každý tak, ako bol povolaný.“

    PREKLAD: © Bystroumný (Na podklade uvedených zdrojov.)

    VEĽMI ORIENTAČNÝ PREPIS PÔVODNĚHO TEXTU:
    „Oc huad vedst du Quinde/om du Kant göre Wanden salig? Eller du Mand/huad vedst du/om du Kand göre Quinden salig? Dog som Gud haffuer vddelt til huer.“
    / (Biblia, 1550)

    ZDROJE:

    • [1] Biblia – Das er den gantfte Hellige Scrifft/sofer paa Danfte [King Christian III’s Bible‘]. Rostock (Nemecko) : Ludowich Dietz, 1550. cca. 1100 strán.
    • [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 7. kapitola (16-17). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
    • [3] THE HOLY BIBLE, containing The Old Testament and The New (Appointed to be Read in Churches). Newly translated out of the Original Tongues and with the former translations diligently Compared and Revised. Oxford (Anglicko) : Theater, 1688. cca. 1150 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zena-pre-manzela-muz-pre-manzelku-zachranou-1-kor-716-17-biblia-kristiana-iii-danskeho-1550/

  • ▐ Zverejnené: 08/01/2026

    Základný popis

    Objavte biblický pohľad na manželstvo a rodinu v kontexte prvej epištoly svätého Pavla Koriňťanom. Tento citát predstavuje význam posvätného manželského zväzku, hodnotu lásky, morálky a etiky v modernom svete plnom relativizmu. Prečítajte si pôvodný text z The Holy Bible (1688) a jeho preklad do slovenčiny.

    « Žena pre manžela, muž pre manželku, pre ich deti – posvätením [1 Kor 7,12-15 / The Holy Bible, 1688] »

    ZNAČKY: CitátEtikaInšpiráciaKlasická literatúraBibliaPsychológiaĽudský životMravný ideálKrásaSexuálna výchovaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoPokoraSlužbaMilosrdenstvo

    „A ostatným hovorím ja, nie Pán:
    ak má niektorý brat neveriacu ženu,
    a tá – s potešením – žije s ním,
    nech ju neopúšťa.
    A zase žena, ktorá má neveriaceho muža,
    a ten – s potešením – žije s ňou,
    nech ho neopúšťa.
    Lebo neveriaci muž je posvätený manželkou,
    a neveriaca žena je posvätená manželom.
    Ináč by boli vaše deti nečisté,
    ale teraz sú sväté.

    Ale ak sa neveriaci rozhodne odísť,
    nech si ide.

    Brat alebo sestra nie sú v takých prípadoch pod otroctvom,
    ale Boh nás ku pokoju povolal.“

    PREKLAD: © Bystroumný (Na podklade uvedených zdrojov.)

    PÔVODNÝ TEXT:
    „And the woman which hath an husband that believeth not,
    and if he be pleased to dwell with her,
    let her not leave him.
    For the unbelieving husband is sanctified by the wife,
    and the unbelieving wife is sanctified by the husband:
    else were your children unclean;
    but now are they holy.
    But if the unbelieving depart, let him depart.
    A brother or a sister is not under bondage in such cases:
    but God hath called us to peace.“
    / (The Holy Bible, 1688)

    ZDROJE:

    • [1] THE HOLY BIBLE, containing The Old Testament and The New (Appointed to be Read in Churches). Newly translated out of the Original Tongues and with the former translations diligently Compared and Revised. Oxford (Anglicko) : Theater, 1688. cca. 1150 strán.
    • [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 7. kapitola (12-15). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zena-pre-manzela-muz-pre-manzelku-pre-ich-deti-posvatenim-1-kor-712-15-the-holy-bible-1688/

  • ▐ Zverejnené: 08/01/2026

    Základný popis

    O hodnote pravdy, dobra a krásy v dobe relativizmu a úpadku morálky. Citát o slobode, zodpovednosti a morálnych hraniciach. Článok prináša úryvok zo Svätého písma, ktorý nesie hlboké posolstvo v kontexte moderného sveta, psychológie a ľudských vzťahov.

    « Voľba pravdy, dobra a krásy: Všetko smiem, ale nie všetko prospieva… [1 Kor 6,12 / La Biblia – Casiodoro de Reina, 1569] »

    ZNAČKY: CitátEtikaInšpiráciaKlasická literatúraBibliaPsychológiaĽudský životMravný ideálKrásaSexuálna výchovaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoPokoraSlužbaMilosrdenstvoHodnotový relativizmusVoľná láskaPromiskuitaKurveniePsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaÚpadokSmrť

    „Všetko smiem, ale nie všetko prospieva;
    všetko smiem, ale ja nebudem ničím ovládaný.“
    / (Roháček, 2007)

    PÔVODNÝ TEXT:
    „Todas las cosas me son licitas, mas no todas conuiené: todas las cosas me son licitas, mas yo no me meteré debaxo de potestad de nada.“
    / (La Biblia, 1569)

    ZDROJE:

    • [1] LA BIBLIA, QVE ES, LOS SACROS LIBROS DEL VIEIO Y NVEVO TESTAMENTO. Trasladada en Español. 1569. cca. 1300 strán. [Pozn.: Tento exemplár je faksimile originálu, ktorý daroval mestu Frankfurt španielský teológ a prekladateľ Svätého písma Casiodoro de Reina.]
    • [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 6. kapitola (12). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/volba-pravdy-dobra-a-krasy-vsetko-smiem-ale-nie-vsetko-prospieva-1-kor-612-la-biblia-casiodoro-de-reina-1569/

  • ▐ Zverejnené: 07/01/2026

    Základný popis

    Hlboká analýza zlyhania adaptácie jedinca a jeho výberu rôznych foriem uniku (kadejaké kompenzačné mechanizmy) pred realitou. Tolstoj vo svojom výroku skúma mechanizmy potlačenia svedomia, ktoré vedú k sebadeštrukčnému správaniu. Ako ľudia radšej utajujú pravdu… namiesto toho, aby sa postavili čelom k realite.

    « Zlyhanie adaptačných schopnosti jedinca – Neschopnosť čeliť požiadavkám reality: Hľadanie otupenia vlastnej mysle, absencia (resp. potlačenie) svedomia… (Tolstoj) »

    ZNAČKY: CitátPsychológiaEtikaInšpiráciaĽudský životMravný ideálKrásaSexuálna výchovaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoPokoraSlužbaMilosrdenstvoHodnotový relativizmusVoľná láskaPromiskuitaKurveniePsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaÚpadokSmrť

    „…sa celý život venujú výrobe týchto otupujúcich predmetov. Navyše, používanie týchto vecí je zjavne škodlivé, spôsobuje strašné zlo, poznané a priznané všetkými, zapríčiňuje zničenie väčšieho počtu ľudských bytostí, ako zahynulo vo všetkých vojnách a v dôsledku nákazlivých chorôb – dohromady. A ľudia o tomto vedia; takže to nemôže byť tak, že sa voľačo také robí na udržanie pozdvihnutého ducha človeka, pre akúsi veselosť, nebodaj jednoducho preto, lebo to robia všetci. Musí v tom byť niečo iné. Po celý čas a všade stretávame mužov, ktorí milujú svoje deti, pripravených podstúpiť akékoľvek obete pre ich blaho, no napriek tomu míňajú peniaze na vodku, víno, pivo alebo utrácajú za ópium či hašiš, prípadne aj za tabak, dosť na to, aby nakŕmili svoje trpiace a hladujúcich deti, alebo – aspoň – ich ochránili pred biedou. Je zrejmé, že ak sa človek ocitne v situácii, keď si nevyhnutne musí vybrať medzi tým, či vystaví svoju milovanú rodinu utrpeniu a strádaniu, alebo sa zdrží otupujúcich látok, a on si napriek tomu vyberie prvú možnosť, je k tomu podnecovaný niečím vážnejším, než že to robia všetci a je to príjemné. Je zrejmé, že to nerobí preto, aby si zlepšil náladu alebo pre zábavu, ale existuje nejaký podstatnejší dôvod. Tento dôvod, pokiaľ ho chápem na podklade čítania o tejto téme a pozorovaniach iných ľudí, a najmä seba samého, keď som zvykol piť víno a fajčil tabak, tento dôvod je podľa mojich pozorovaní nasledovný: počas obdobia vedomého života môže človek často v sebe rozpoznať dve oddelené bytosti: jednu slepú, fyzickú, a druhú obdarenú videním, duchovnú. Táto slepá zvieracia bytosť: žerie, pije, odpočíva, spí, rozmnožuje sa a pohybuje sa ako natiahnutý stroj; vidiaca duchovná bytosť, prepojená s tou zvieracou, sama nič nerobí, ale iba vyhodnocuje činnosť žijúcej bytosti tým, že s ňou súhlasí, pokiaľ jej aktivity schvaľuje, a tým, že sa nad ňou pohoršuje, ak neschvaľuje. Táto vidiaca bytosť môže byť prirovnaná k ihlici kompasu, ktorá ukazuje jedným koncom na sever, tým druhým potom opačným smerom, na juh… (…) Presne takýmto istým spôsobom vidiaca duchovná bytosť, ktorej prejavenie sa v bežnom jazyku nazývame svedomím, vždy ukazuje jedným pólom k správnemu a druhým – opakom – smerom k zlu, a my si ju nevšimneme, kým sa neodchýlime od smeru, ktorý nám bol daný… Keďže na to, aby sa prejavilo vedomie duchovnej bytosti, je potrebné vykonať nejaký čin, ktorý je v rozpore so smerom svedomia, vykázať odchýlku živočíšnej činnosti od smeru indikovaného svedomím. A tak ako námorník nemohol pokračovať v práci s veslami, strojmi alebo plachtami, dokiaľ vedel, že ide nesprávnym smerom, kým nezmenil kurz svojho smerovania ukazovaný ručičkou kompasu, alebo si túto odchýlku pred sebou samým nezakryl; presne tak každý človek, ktorý si uvedomuje túto dualitu… a vplyvu jej animálnosti, nemôže pokračovať vo svojej činnosti, kým ju buď nezosúladí so svojím svedomím, alebo pred sebou neskryje varovania svedomia o neprávosti svojho živočíšneho života. Môžeme povedať, že celý život človeka pozostáva iba z týchto dvoch činností: (1) uvedenia svojich konaní do súladu so svedomím; a (2) utajovania signálov svedomia pred sebou samým, aby dotyčný mohol pokračovať v určitom smere života. Niektorí robia to prvé, iní si vyberajú to druhé. Na dosiahnutie prvého existuje iba jeden prostriedok – morálne osvietenie, zväčšenie svetla v  sebe a  venovanie pozornosti tomu, čo je týmto svetlom osvetlované; na dosiahnutie druhého – skryť pred sebou samým napomenutia svedomia – existujú dva spôsoby: jeden vonkajší, jeden vnútorný. Vonkajší spôsob spočíva v činnostiach, ktoré odvádzajú pozornosť od napomenutí svedomia; vnútorný spôsob spočíva v zatemnení samotného svedomia. (s. 124-126)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič (aka Lyof N. Tolstoï). Essays, Letters, Miscellanies – Volume I. / The Novels and Other Works of Lyof N. Tolstoï. New York (USA) : Charles Scribnerʹs, 1911. 316 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zlyhanie-adaptacnych-schopnosti-jedinca-neschopnost-celit-poziadavkam-reality-hladanie-otupenia-vlastnej-mysle-absencia-resp-potlacenie-svedomia-tolstoj/

  • ▐ Zverejnené: 05/01/2026

    Základný popis

    Ilustrácia citátu z diela Kráľ Henrich V od Williama Shakespeara, zachyteného v roku 1904. Kresba evokuje témy lásky, vernosti a prechodnosti času prostredníctvom klasickej literatúry.

    « Láska, ktorá je čistá, úprimná a nikdy nezradí (Shakespeare) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieCitátinšpiráciaKlasická literatúraCnosťMravný ideálKrásaMuž a ženaLáskaManželstvoSexuálna výchovaRodinaPokoraSlužba

    [Kráľ Henry V.:] „…rečník je iba tárajom, rým len baladou. Dobrá noha sa poláme, rovný chrbát ohne, čierna brada obelie, kučeravé vlasy vypadajú, pekná tvár povädne, hlboký pohľad sa vyprázdni, ale dobré srdce, Kate, je Slnkom a Mesiacom, alebo skôr tým Slnkom, a nie Mesiac, lebo svieti jasne a nikdy sa nemení, lež verne sa drží svojej púte po nebesiach. Ak chceš takého mať, vezmi si mňa; a vezmi si ma, vezmi vojaka; vezmi si vojaka, vezmi si kráľa. Čo teda povieš… o tejto mojej láske? Hovor, drahá, ak úprimne, prosím ťa. (s. 117)“

    ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: SHAKESPEARE, William. King Henry V (with Introduction by George Brandes). Londýn (Anglicko) : William Heinemann, 1904. 127 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/laska-ktora-je-cista-uprimna-a-nikdy-nezradi-shakespeare/

  • ▐ Zverejnené: 03/01/2026

    Aktualizované: 07/01/2025 (02:01)

    Základný popis

    Luna – stelesnenie podstaty ženskosti. Žena? Tvorca večného.

    « Spln: Privrátená tvár Mesiaca podobajúca sa hodinám v hale (1895) »

    ZNAČKY: VianoceNový rokUmenieIlustráciaCitátInšpiráciaKomentárPsychológiaEtikaSexuálna výchovaMravný ideálKrásaCnosťČistotaPanna MáriaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoMaterstvoNárodRodoľubstvoKresťanstvo

    « [SALŌMĒ – židovská princezná:] „Aké nádherne je vidieť Lunu na nebesiach. Je ako malá minca, drobný strieborný kvietok. Je odťažitá a cudná. Som si istá, že je panna. Má krásu panny. Áno, je panna. Nikdy sa nepošpinila. Nikdy sa neoddala mužom, ako ostatné bohyne. (Oscar Wilde – Salome, 1907 / s. 17)“ »

    Veľmi zaujímavé. Oscar Wilde práve týmito slovami vyjadril ním vnímaný archetypálny vzorec, ktorý doprevádza ideál osoby v postavení „žena – bohyňa“, čím vo veľkej miere zachytil podstatu samotnej „ženskosti“. Osobne mi pripomenul moje vlastné slová, ktoré som napísal pred niekoľkými rokmi. Ja som si ich teda vo svojom archíve vyhľadal a zacitujem vám z nich: « Byť ženou je veľké poslanie, znamená niesť na pleciach znamenitú zodpovednosť. Žena umožňuje. Je preto neuveriteľne prekvapujúce, aké je dnes medzi mladými ženami populárne pýtať sa, nuž veru, akosi obmedzene: „A prečo nie?“ Z prozaického dôvodu: ak budem „hocičo“, tak nebudem „nič“. Tá otázka stojí celkom naopak: „Čo áno?“ a byť si sakramentsky istý, až ten svoj súhlas vyslovím. Najpodstatnejšie atribúty ľudskej sexuality majú charakter „socio-biologický“. Ak si napríklad niekto myslí, že hlavným odkazom Vianoc je narodenie Ježiša Krista, tak sa príšerne mýli, pretože existuje okolnosť, bez ktorej by k žiadnemu pôrodu nedošlo. Prirodzene. Hlavným odkazom Vianoc je: Panna počala z Ducha Svätého, čo je iba symbolickým vyjadrením – žena sa slobodne rozhodla a vybrala si „zrod myšlienky“, jej hmotné stelesnenie v prostredí reálneho sveta. Ona. Nikto iný. Tento po tisícročia predávaný príbeh je dokonalým posolstvom pre každú jednu ženu a vypovedá o nenahraditeľnosti a tom najvyššom význame žien, ktoré v podstate určujú podobu jednotlivých rodín, časom rodov a národov. Toto je potom prirodzeným spôsobom presiahnutia vlastného života, ktorý získava pokračovanie… a hlbší zmysel. Rozhodujúcou u ženy je jej ochota k voľbe, aký príbeh svojim životom umožní napísať. Doslova až fyzicky, vlastnou „krvou“. Satanique? Nikto nie je vzdialenejší pravde ako ten človek, ktorý prehovára tupé tárania o bezmocnosti žien. Nenájde sa v tomto svete iné stvorenie, ktoré by malo povahou svojej existencie bližšie k… staroegyptským, antickým alebo židovsko-kresťanským… jednoducho ku konceptu „božského“, už zo svojej prirodzenosti a nemenným danostiam ustanoveným biologickým základom, ako má žena; čo sa týka jej pozície pôvodcu, pôvodného autora, priam stvoriteľa. Nikto jej nič také nemusí prinavracať, nikdy a nikým jej to nebolo odobrané…“ »

    A ešte by som rád pripojil jeden citát od Carla G. Junga, ktorý povedal: „Niektorí vedci tvrdia, že Ježišove vzkriesenie, panenské zrodenie, zázraky – všetky tieto veci, ktoré po veky živili kresťanské myslenie – sú pekné príbehy, ale viac-menej nepravdivé. Avšak ja hovorím, aby sme neprehliadali fakt, že tieto myšlienky, ktoré so sebou počas mnohých generácii niesli milióny ľudí, sú veľké a večné psychologické pravdy. Pozrime sa na túto pravdu z hľadiska psychológa. Je tu ľudská mysel bez predsudkov, poškvrny, kazu, symbolizovaná pannou. A táto panenská myseľ človeka môže zrodiť samotného Boha. (s. 37)“ Toto je, opäť, len ďalší rozmer tohto významného konceptu: počatie Panny Márie z Ducha Svätého a narodenie Ježiša Krista. Významného azda aj pre dnešné ženy a snáď aj pre mužov, ktorí by sa mali zaujímať, aká matka bude vychovávať ich detí.

    POZNÁMKA: Koncept „panenstva“ nie je vždy správne pochopený. Mnoho kresťanských žien ho používa v polohe „znaku kvality“, „puncu prvotriednej akosti“, keď sa v procese dvorenia a následnej svadby „predávajú“ za zabezpečenie stability ich životného štýlu, po vzore tých neveriacich, prevažne nejakým tým somrákom, hlavneže solídnym a stabilným. Tieto ženy nevedie „pravá láska“, pretože v drvivej väčšine prípadov – nie sú schopné vidieť a vnášať „Pravdu“ do sveta navôkol seba (viď Kierkegaard), podieľať sa na tom svojim životom…

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJE:

    • [1] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
    • [2] STEVENSON, Robert Louis. A Child’s Garden of Verses. New York (USA) : Charles Scribnerʹs Sons + Londýn (UK) : John Lane; 1895. 140 strán.
    • [3] WILDE, Oscar. Salome. New York, Boston (USA) : H. M. Caldwell, 1907. 122 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/spln-privratena-tvar-mesiaca-podobajuca-sa-hodinam-v-hale-1895/

  • ▐ Zverejnené: 31/12/2025

    Základný popis

    Rozbité kúsky toho, čo bývala loď, ktoré slúžia ako posledná bariéra medzi životom a zánikom. Ticho prehovárajú o dokonanom, o bezvýchodiskovej situácii, o tom, že aj najsilnejšie partnerské vzťahy – tej pravej lásky – sú neraz krehké zoči-voči moci prírody. Vyobrazené objatie je viac než len fyzický akt – je to tiché vyznanie oddanosti tvárou v tvár nevyhnutnému koncu.

    « Až do smrti spolu: Posledné odpustenie, posledné objatie (1893) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieIlustráciaInšpiráciaEtikaKrásaCnosťČistotaMravný ideálMuž a ženaPriateľstvoLáskaManželstvoRodinaPokoraĽudský životSmrťCarpe diem

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1249: 1. január 1893 (Zväzok 49 [XLIX.] – No. 1). 25. ročník [XXV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1893.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/az-do-smrti-spolu-posledne-odpustenie-posledne-objatie-1893/

  • ▐ Zverejnené: 29/12/2025

    Základný popis

    Spomienka na časy, kedy bolo materstvo uctievané ako najposvätnejšia rola ženy. Intímny kruh rodinného tepla – úkryt pred chladom a chaosom vonkajšieho sveta. Matka sa jemne dotýka tváre dieťaťa, ktoré sa zdá byť pohrúžené do snov o zasneženej krajiny za oknami ich príbytku.

    « Našepkávania matky s dcérou (1933) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieIlustráciaKrásaMravný ideálMuž a ženaLáskaManželstvoSexuálna výchovaRodinaMaterstvoPriateľstvoDetstvoVýchova

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Illustrated London News / December 9, 1933 (Vol. 183), No. 4938. Londýn (Anglicko), 1933.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nasepkavania-matky-s-dcerou-1933/

  • ▐ Zverejnené: 28/12/2025

    Základný popis

    Starý muž sedí v malej osvietenej svetlami vianočného stromčeka. Jeho tvár, vráskami vyrytá mapa prežitých období, vyžaruje melancholickú hĺbku, ktorá sa odráža v jeho uprenom pohľade na obraz dievčaťa alebo mladej ženy – jeho milovanej manželky, ktorá už nepatrí do tohto sveta. Jeho ruka prechádzajúca po brade naznačuje hlbokú vnútornú roztržitosť: smútok nad stratou zmiešaný s pocitom vďaky za spoločne prežitý život.

    « Okamihy dôverné – manželské: Ďalšie spoločné Vianoce (Borel, 1892) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieIlustráciaInšpiráciaMravný ideálMuž a ženaPriateľstvoLáskaManželstvoRodinaĽudský životStarobaSmrťSmútokPokora

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1248: 19. december 1892 (Zväzok 48 [XLVIII.] – No. 26). 24. ročník [XXIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1892.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/okamihy-doverne-manzelske-dalsie-spolocne-vianoce-borel-1892/

  • ▐ Zverejnené: 28/12/2025

    Základný popis

    Dve postavy – muž a žena, kráčajú dlhou cestou od svojho domu k svätému miestu v srdci zimnej krajiny. Žena má na sebe husté oblečenie, jej tvár je skrytá pod kapucňou. Muž vedie cestu, jeho silné telo prekonáva sneh a ľad. Vzduch je mrazivý od chladu, ale ich pohľady sú pevne zamerané na cieľ, spoločný. Ten dnešný, aj každý nasledovný, až do smrti nerozdeliteľný.

    « Vianoce v Kanade: Cesta do kostola (Richard Caton Woodville, 1884) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieIlustráciaHudbaMravný ideálMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaVidiekPrírodaFolklórKresťanstvoPokora

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 27, 1884 (Vol. 85), No. 2384. Londýn (Anglicko), 1884.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vianoce-v-kanade-cesta-do-kostola-richard-caton-woodville-1884/

  • ▐ Zverejnené: 23/12/2025

    Základný popis

    Pohľad do interiéru domova, ktorý je osvietený iba slabou žiarou ohniska, odrážajúcou sa od chladných skiel okien. Vyvoláva zvláštnu kombináciu tepla, no zároveň opustenia. Muž sediaci pri vianočnom stole, obklopený tichom ako hlinený hrnček na kôle vidieckeho plota, je zrkadlom toho istého pocitu – vnútorného plamienka uprostred nekonečnej zimy. V ruke drží list – možno posolstvo od milovanej osoby, alebo len ďalšie pripomínanie toho, čo už nikdy nemôže byť. Stolička vedľa neho je prázdna. Takto vyzerá pohľad do srdca ľudskej duše, pripomienka toho, že aj v najkrajších sviatkoch sa môžu skrývať hlboké rany a nevyriešené bolesti. Je to obraz, ktorý nás núti zamyslieť sa nad svojimi vlastnými stratami, sny a túžby – všetko to, čo je „pomedzi“ realitou a predstavou.

    « Prvé Vianoce z domu (Alfred William Hunt, 1861) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieIlustráciaĽudský životMuž a ženaLáskaSklamanieSmútok

    Prázdna stolička, za oknom láska a v rukách list, ktorý zjavne nepotešil…

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Illustrated London News – Christmas Supplement / Saturday, December 21, 1861 (Vol. 39), No. 1123. Londýn (Anglicko), 1861.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prve-vianoce-z-domu-alfred-william-hunt-1861/

  • ▐ Zverejnené: 22/12/2025

    Základný popis

    Pohľad do srdca ruskej dediny, kde sa zasnúbenie stáva rituálom zahaleným v tajomstve a očakávaní. Dievča, ukryté za závojom – symbolom nevinnosti a neznámeho osudu. Táto scéna evokuje ozveny starých ruských rozprávok, kde je láska spojená s náhodou a osudom. Závoj predstavuje bariéru medzi svetom vonkajším a vnútorným, symbolizuje prechod z dievčenskosti do dospelosti a zároveň skrýva skutočnú podstatu vybranej osoby. Muž, ktorý sa k nej pokloní, nie je pripravený len na zasnúbenie, ale aj na odhalenú pravdu o tom, s kým bude zdieľať svoj život.

    « Vianočný zvyk v Rusku: Hľadanie snúbenice počas Štedrého večera (Frédéric de Haenen, 1912) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieIlustráciaCitátVidiekFolklórMuž a ženaLáskaČistotaManželstvoRodinaNárodMravný ideálSlovaniaRusko

    « Na Štedrý večer je v niektorých dedinách v Rusku zvykom, že sa vydávajúce dievčatá zhromažďujú v dome richtára. Tam ich pani domu zahalí do závoja. Mladí „muži“, ktorí sa chcú oženiť, čakajú vonku, kým sa to robí, a potom sú jeden po druhom privádzaní, každý sa pokloní pred jednou zo zahalených postáv; načo pani domu zdvihne závoj a pár sa zasnúbi. Je viac než pravdepodobné, že vo všetkých prípadoch si muž dobre uvedomuje identitu dievčaťa, ktoré si takto vyberie, a rozpoznáva ju podľa nejakého znaku alebo podľa jej šiat. Pred ikonou v rohu miestnosti je vianočný stromček, z ktorého dievčatá pred odchodom dostanú pomaranč, nejakú stuhu alebo korálky; zatiaľ čo muži dostanú pohár vodky. Po tomto obrade každý pár navštívi rodičov dievčaťa, pričom muž aj žena sú zahalení dievčenským závojom. Rodičia nastávajúcej nevesty potom zdvihnú závoj a darujú páru tradičný chlieb a soľ.“ »

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 28, 1912 (Vol. 141), No. 3845. Londýn (Anglicko), 1912.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vianocny-zvyk-v-rusku-hladanie-snubenice-pocas-stedreho-vecera-frederic-de-haenen-1912/

  • ▐ Zverejnené: 19/12/2025

    Základný popis

    V tomto obraze sa stretávajú dve éry: viktoriánska prísnosť a detská sloboda. Kontrast medzi honosnými šatami chlapca a jednoduchým oblečením dievčaťa naznačuje spoločenské rozdiely, no zároveň ich blízkosť spochybňuje tieto hranice. Možno je to príbeh o tom, ako láska prekonáva triedy a konvencie, alebo len o prvých tajných pocitoch dvoch detí v čase Vianoc.

    « Niekedy človek jednoducho musí… tej láske… iba troška… dopomôcť (Davidson Knowles, 1887) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieIlustráciaDetstvoFolklórMuž a ženaLáskaHumor

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 24, 1887 (Vol. 91), No. 2540. Londýn (Anglicko), 1887.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/niekedy-clovek-jednoducho-musi-tej-laske-iba-troska-dopomoct-davidson-knowles-1887/

  • ▐ Zverejnené: 17/12/2025

    Základný popis

    Opulentná vianočná oslavu v barónskej sieni. Sála pulzuje životom – tancom, smiechom a leskom šiat, ktoré sa v mihotavom svetle sviec zdajú byť takmer éterické. Detailná kresba zachytáva atmosféru radosti, tanca a spoločenského života šľachty v ére viktoriánskeho Anglicka. Obraz nám ponúka nielen estetický pôžitok, ale aj príležitosť zamyslieť sa nad tým, ako rýchlo prebieha čas, ako zanikajú tradície a menia sa zvyky. Táto vianočná sála, plná života a radosti, je dnes len spomienkou uloženou na papieri…

    « Princ a (azda budúca) princezná: Ako sa oslavovali Vianoce za dávnych čias šľachticov (John Gilbert, 1859) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieIlustráciaMuž a ženaRozprávkaLegenda

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Illustrated London News / December 24, 1859 (Vol. 35), No. 1008. Londýn (Anglicko), 1859.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/princ-a-azda-buduca-princezna-ako-sa-oslavovali-vianoce-za-davnych-cias-slachticov-john-gilbert-1859/

  • ▐ Zverejnené: 05/12/2025

    Základný popis

    Silný citát o dôležitosti tradičného manželstva, rodiny a výchovy detí. Pripomiína nám, že základné hodnoty ako láska, manželstvo, rodina a výchova detí sú nadčasové a nevyhnutné pre udržanie civilizácie.

    « Na manželstve muža a ženy, na matke a otcovi, na tradičnej rodine – ZÁLEŽÍ (Henry Neumann, 1928) »

    ZNAČKY: CitátInšpiráciaPsychológiaEtikaMravný ideálLáskaMuž a ženaManželstvoRodinaRodičovstvoSexuálna výchovaPsychosexuálne poruchyHodnotový relativizmusProgresivizmusNihilizmusÚpadok

    „…avšak, sú morálne črty [rysy, znaky, pozn.], ktoré je v niektorých kruhoch práve teraz módne znevažovať. Napríklad, v diele ‚Man and Superman‘, keď je rodina zhrozená z predstavy, že sa slobodná mladá dáma stane matkou, John Tanner poznamenáva: ‚Preukáže štátu službu.‘ Toto je typický spôsob ignorovania základných rozdielov pri pokuse o – byť vtipný. Keby ľudia boli len stvoreniami z mäsa a krvi ako dobytok, potom [by platilo], čím väčší počet chovných fariem na ich chov, tým väčšia služba. Ibaže talent na tvorbu epigramu by nemal zakrývať rozdiel medzi stodolou a domovom, takéto rozlišovanie toho najvyššieho významu, [a že], pokiaľ sú ľudské duše kandidátmi na dosahovanie dokonalostí, [tak to] z nás robí ľudí a nie zvieratá. K tomuto patria lepšie mysle, jemnejšie a hlbšie duchovné vnímanie, vlastnosti mozgu a duše, ktoré sa najlepšie rozvíjajú nie na farmách, ale v domovoch, kde otec a matka žijú trvalo spolu, kde sa obaja rodičia, napriek všetkým svojim zlyhaniam, neustále snažia spojiť to najlepšie zo seba v prospech odlišného a (…) [napokon toho] najlepšieho vo svojich potomkoch. Ľudstvu neprospieva len to, že sa k ľudskému rodu pridá ďalšie dieťa. Prínos závisí od toho, aké je to dieťa, a to zase závisí od prostredia, v ktorom vyrastá. (s. 22)“

    Pôsobivý citát o dôležitosti tradičného usporiadania spoločnosti, o potrebe zabezpečenia plynulého fungovania prirodzených mechanizmov v nej. Pripomína nám, že základné hodnoty ako: láska, manželstvo muža a ženy, rodina a výchova detí – sú nadčasové a nenahraditeľné, tj. nemajú žiadnu inú plnohodnotnú alternatívu.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: NEUMANN, Henry. Modern youth and marriage, New York, Londýn : D. Appleton and Company, 1928. 148 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/na-manzelstve-muza-a-zeny-na-matke-a-otcovi-na-tradicnej-rodine-zalezi-henry-neumann-1928/

  • ▐ Zverejnené: 04/12/2025

    Základný popis

    Anna Freudová sa zamýšľa nad hlboko zakorenenými psychologickými mechanizmami materstva. Freudová vysvetľuje, že dieťa začína svoj život ako súčasť matkino tela a táto fyzická blízkosť sa premieta do psychologického vnímania po mnoho rokov. Materská láska nie je len altruistická, ale aj hlboko zakorenená v jej vlastnej psychologickej podstate, dieťa je ňou vnímané prakticky v polohe časti jej vlastnej identity.

    « Prirodzená majetníckosť biologickej matky vo vzťahu k svojmu dieťaťu (Anna Freud) »

    ZNAČKY: CitátInšpiráciaPsychológiaEtikaMravný ideálLáskaMuž a ženaManželstvoRodinaMaterstvoRodičovstvoSexuálna výchovaPsychosexuálne poruchyHodnotový relativizmusProgresivizmusNihilizmusÚpadok

    „Psychologický problém náhradnej matky je zrejmým aj pre tých, ktorí inak odmietajú brať psychologické komplikácie príliš vážne. Majetníctvo matky je, ako vieme, dôležitým faktorom vo vzťahu matka-dieťa. Dieťa začína svoj život ako časť matkinho tela. Pokiaľ ide o pocity matky, zostáva to takto niekoľko rokov. Egoistické reakcie matky sa normálne týkajú aj jej dieťaťa. Ublíženie dieťaťu matka vníma ako ublíženie jej samotnej. Každý človek zvyčajne preceňuje svoju vlastnú dôležitosť, svoju vlastnú osobnosť a svoje vlastné telo. Toto preceňovanie zo strany matky zahŕňa aj dieťa. (…) Je to práve (…) majetníckosť a preceňovanie, ktoré sú základom materskej lásky, umožňujú matkám znášať záťaž práce pre svoje deti bez toho, aby sa cítili zneužívané. Je všeobecne známe, že iba láska k deťom zabráni tomu, aby ich neustále požiadavky, neustály hluk, ktorý spôsobujú, a neustále škody, ktoré napáchajú, neboli nimi považované za nepríjemnosť. (s. 39-40)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: FREUD, Anna; BURLINGHAM, Dorothy T. War and Children. New York (USA) : Medical War Books, 1943. 191 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prirodzena-majetnickost-biologickej-matky-vo-vztahu-k-svojmu-dietatu-anna-freud/

  • ▐ Zverejnené: 04/12/2025

    Základný popis

    Sexuálny akt by mal byť viac než len prostriedkom k rozmnožovaniu alebo čistému potešeniu. Je to hlboké prepojenie muža a ženy na mnohých úrovniach, okrem tej fyzickej, ktoré môže mať pozitívny vplyv na osobný rozvoj oboch partnerov – manžela aj manželky.

    « Etika sexuálneho vzťahu muža a ženy v rámci manželského spolužitia »

    ZNAČKY: CitátInšpiráciaPsychológiaEtikaMravný ideálCnosťČistotaSexuálna výchovaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaKurvenieVoľná láskaPromiskuitaHodnotový relativizmusNihilizmusProgresivizmusÚpadokPeklo

    „Muži a ženy sa musia naučiť významu sexuálneho vzťahu a jeho možnému vplyvu na život a charakter. Párenie je viac než len rozmnožovací akt; je to splynutie tela, duše a ducha, ktoré zušľachťuje alebo ponižuje podľa postoja účastníkov. Pre oboch, manžela aj manželku, má funkciu v duševnom rozvoji… (s. vii)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: STOCKHAM, Alice B. Karezza – Ethics of Marriage. Chicago (USA) : Alice B. Stockham & Co., 1897. 142 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/etika-sexualneho-vztahu-muza-a-zeny-v-ramci-manzelskeho-spoluzitia/

  • ▐ Zverejnené: 04/12/2025

    Základný popis

    Dnešná ilustrácia zachytáva dve deti na hojdačke uprostred zasneženej zimnej krajiny. Dievča, zahalené do huňatej čiapky a teplého kabátu, sa láskyplne pozerá na chlapca sediaceho vedľa nej. Ich pohľady sú plné nevinnosti a možno aj náznakov prvej lásky, čo evokuje nostalgické spomienky na detstvo a bezstarostnosť.

    « (S)pýt(ov)ačky na hojdačke (1905) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieIlustráciaDetstvoLáskaMuž a žena

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 30, 1905 (Vol. 127), No. 3480. Londýn (Anglicko), 1905.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/spytovacky-na-hojdacke-1905/

  • ▐ Zverejnené: 03/12/2025

    Základný popis

    Tento očarujúci obraz zachytáva okamih, keď mladý kráľ, počas jednej zo svojich poľovačiek, stretáva krásnu dievčinu na vresovisku. Vidíme kráľa na bielom koni, ktorý je okamžite očarený dievčinou zbierajúcou ostropestrec. Okolie je plné detailov a jemná hra svetla vytvára pocit čarovného prostredia.

    « Láska na prvý pohľad: Ako to vyzerá, keď si mladý kráľ vyhliadne svoju kráľovnú (1921) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaCitátRozprávkaFolklórMuž a ženaLáska

    „Ale raz sa stalo, keď bola na vresovisku zbierať odkvitnutý ostropestrec, a ak sa nemýlim, bolo to naposledy, čo tam mala ísť, stalo sa, že mladý kráľ, ktorý vládol tej krajine, bol na poľovačke a šiel práve vtedy na koni cez to isté vresovisko, keď ju odrazu uvidel. Zastavil sa a čudoval, kto len môže byť tá krásna dáma, čo chodí po vresovisku a zbiera ostropestrec, opýtal sa jej na meno, a keď nedostal odpoveď, začudoval sa ešte viac; no napokon sa mu zapáčila natoľko, že nemohol urobiť nič iné, len si ju vziať domov na svoj hrad a oženiť sa s ňou.“ (s. 55-56)

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: DASENT, George Weber (ed.) East o‘ the Sun and West o‘ the Moon. Philadelphia (USA) : David McKay Company, cca. 1921. 204 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/laska-na-prvy-pohlad-ako-to-vyzera-ked-si-mlady-kral-vyhliadne-svoju-kralovnu-1921/

  • ▐ Zverejnené: 03/12/2025

    Základný popis

    Obrázok zachytáva moment z príbehu, počas ktorého mladá žena odhaľuje záhadu jej domácnosti. Ilustrácia evokuje atmosféru mágie a tajomna prostredníctvom bohatých detailov, výrazných línií a farebného prevedenia typického pre štýl Kaya Nielsena.

    « Hľadanie zakliateho princa z tajomného zámku (Kay Nielsen, 1913) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaCitátRozprávkaFolklórMuž a ženaLáska

    „A tak keď prišla domov a ľahla si do postele, znova sa zopakoval starý príbeh. Došiel akýsi muž a ľahol si vedľa nej, ale keď v noci počula, že spí, vstala a zasvietila – zapálila sviečku a osvetlila si ho jej lúčmi, a tak uvidela, že je to ten najkrajší princ, akého kedy-kto mohol zazrieť, a namieste sa doňho zamilovala, až by asi umrela, ak by ho tu a tam nepobozkala, pomyslela si. Tak aj urobila, ale keď ho bozkala, v tej chvíli mu košeľu pokvapkala tromi kvapkami vosku a on sa prebudil. ‚Čo si to len urobila?‘ skričal, ‚teraz si z nás oboch urobila nešťastníkov, lebo keby si vydržala len jeden rok, bol by som oslobodený. Mám totiž macochu a tá ma začarovala. Cez deň som bielym medveďom a v noci človekom. Ale teraz sú všetky podmienky dohody porušené a ja sa k nej musím vrátiť. Žije v zámku, ktorý stojí na východ od Slnka a na západ od Mesiaca, kde taktiež žije princezná, ktorá má nos dlhý tri lakte, a tú si teraz budem musieť vziať.‘ Plakala, tieto jeho slová sa jej veľmi dotkli, ale nebolo jej pomoci, musel ísť. Potom sa ho opýtala, či by nemohla ísť s ním. Nie, nemohla. ‚Povedz mi teda cestu,‘ povedala, ‚a ja ťa nájdem, to určite urobiť smiem.‘ ‚Áno,‘ smela. Povedal: ‚Ale na to miesto neexistuje – žiadna cesta.‘ Ležalo na západ od Slnka a na východ od Mesiaca, a ona tam vraj nikdy cestu nenájde. A tak ďalšie ráno, keď sa zobudila, princ aj hrad boli navždy preč a ona ležala na malom kúsku zeleného machu uprostred pochmúrneho lesa a vedľa seba mala len zväzok voľajakých handier, ktoré si priniesla zo starého domova. Hneď ako si vytrela spánok z očí a doplakala, pretože už viac plakať nevládala, vstala a vydala sa na cestu. A kráčala… mnoho… mnoho dní… (s. 15-16)

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: East of the Sun and West of the Moon (Old Tales from the North). New York (USA) : George H. Doran Company, cca. 1913-1920. 204 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/hladanie-zakliateho-princa-z-tajomneho-zamku-kay-nielsen-1913/

  • ▐ Zverejnené: 02/12/2025

    Základný popis

    Ilustrácia zobrazujúca mladú dámu v spoločenskej róbe, symbolizujúci očakávanie právej lásky alebo manželstva podľa viktoriánskych ideálov, keď sa dôraz na cudnosť, morálku a správny výber životného partnera považoval za základ šťastnej rodiny a spoločnosti.

    « Kurizovanie čudesných nápadníkov a čakanie na toho pravého (Lucien Davis) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaMravný ideálSexuálna výchovaCnosťČistotaLáskaMuž a ženaManželstvoRodinaMaterstvoSpoločenská zodpovednosť

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Illustrated London News – Christmas Number / Saturday, December 31, 1905 (Vol. 127), No. 3480. Londýn (Anglicko), 1905.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kurizovanie-cudesnych-napadnikov-a-cakanie-na-toho-praveho-lucien-davis/

  • ▐ Zverejnené: 30/11/2025

    Základný popis

    Na obrázku vidíme staršieho pána sediaceho pri krbe, ktorý je ponorený do spomienok na Vianoce z jeho minulosti, či už z jeho detských čias alebo dospelosti – vždy v kruhu jeho blízkych. Jeho tvár vyžaruje spokojnosť a jemnú melanchóliu.

    « Najkrajšie spomienky starého pána (Amédée Forestier) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieIlustráciaĽudský životKrásaDetstvoStarobaMravný ideálCnosťLáskaMuž a ženaManželstvoRodinaRodičovstvoVýchovaNárodRodoľubstvo

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 31, 1898 (Vol. 113), No. 3115. Londýn (Anglicko), 1898.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/najkrajsie-spomienky-stareho-pana-amedee-forestier/

  • ▐ Zverejnené: 29/11/2025

    Základný popis

    Ilustrácia rozprávky bratov Grimmovcov z dielne známeho ilustrátora Kaya Nielsena. Na obrázku je vyobrazený udatný rytier bojujúci so štvorhlavým drakom, ktorému jedným švihom zotne 3 hlavy.

    « Jediným švihnutím meča padli tri hlavy netvora k zemi (Kay Nielsen) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaDetstvoLegendaMravný ideálMuž a ženaLáska

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: GRIMM, Jacob; GRIMM, Wilhem. Hansel and Gretel and other stories.. New York (USA) : George H. Doran Company, 1921. 310 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/jedinym-svihnutim-meca-padli-tri-hlavy-netvora-k-zemi-kay-nielsen/

  • ▐ Zverejnené: 26/07/2025

    Základný popis

    Nostalgický fragment z detskej knihy Vítězslava Nezvala „Anička Skřítek a Slaměný Hubert“ je viac než len citácia; je to hlboká meditácia o prítomnosti, vzdialenosti a nečakanom stretnutí.

    « Byť „inde“, a napokon spolu »

    ZNAČKY: UmenieCitátHudbaInšpiráciaKlasická literatúraDetstvoMravný ideálMuž a ženaLáskaManželstvoĽudský život

    ZDROJ: NEZVAL, Vítězslav. Anička Skřítek a Slaměný Hubert (Kniha pro děti). Praha (Cesko-Slovensko) : Albatros, 1985. 335 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/byt-inde-a-napokon-spolu/

  • ▐ Zverejnené: 07/07/2025

    Základný popis

    Citát popisujúci starý manželský pár: Philemona a Baucis. Tento fragment pochádza z antickej klasiky od Publia Ovidia Nasa – „Metamorfózy“. Scéna ilustruje hodnoty lásky, manželstva a cnosti v antickom svete.

    « Starý manželský pár alebo Ovídius a jeho predstavy o láske »

    ZNAČKY: UmenieCitátInšpiráciaPsychológiaEtikaMravný ideálMuž a ženaLáskaManželstvoSexuálna výchovaMaterstvoRodinaPokoraSlužbaAntikaMytológia

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJE:

    • [1] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses. Preložil: Thomas Orger. Londýn (UK) : John MIller, 1814. 605 strán.
    • [2] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses (Translated into English Prose). 5. opravené vydanie. Londýn (UK) : G. and W. B. Whittaker, J. Nuun, Longman, Hurst, Rees, Orme and Brown, Lackington, Hughes, Hardings, Mavor and Lepard, H. Mackie; 1822. 570 strán.
    • [3] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses (The Original Text Reduced to the Natural English Order with a Literal Interlinear Translation). New York City (USA) : Arthur Hunds and Company, 1895. 443 strán.
    • [4] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses (In Two Volumes / Volume I. – Books I.-VIII.) Cambridge – Massachusetts (USA) : Harvard University Press, London (UK) : William Heinemann Ltd.; 1951. 480 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stary-manzelsky-par-alebo-ovidius-a-jeho-predstavy-o-laske/

  • ▐ Zverejnené: 06/07/2025

    Základný popis

    Citát zdôrazňujúci, že výchova detí a starostlivosť o budúcnosť patria medzi kľúčové úlohy žien, ktoré sú priamo spojené s blahobytom nielen vlastnej rodiny, rodu, ale dokonca až celého národa. Tento pohľad odráža silnú tradíciu rodinných hodnôt v českej, ale aj slovenskej kultúre.

    « Sociálna zodpovednosť žien na zachovaní kultúry a budúcnosti svojho rodu a národa (1905) »

    ZNAČKY: CitátInšpiráciaMravný ideálMuž a ženaLáskaManželstvoSexuálna výchovaMaterstvoRodinaPokoraSlužbaRodoľubstvoSpoločenská zodpovednosť

    ZDROJ: MASARYK, Tomáš Garrigue (redaktor). Otázka ženská / Naše doba (Revue pro vědu, umění a život sociální), Ročník. XII. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Ján Laichter, 1905.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/socialna-zodpovednost-zien-na-zachovani-kultury-a-buducnosti-svojho-rodu-a-naroda-1905/

  • ▐ Zverejnené: 06/07/2025

    Základný popis

    Citát z knihy „The Book of Nature“ (1861) od Jamesa Ashtona, zobrazuje ideál ohľadom vyjadrenia biologickej prirodzenosti ženy, s ktorou súvisí jej rola matky, kde mladá žena dedí, no zároveň sa spolupodieľa na kontinuite vlastného rodu.

    « Biologická prirodzenosť ženského pohlavia: Rodiť by mali mladé ženy (1861) »

    ZNAČKY: UmenieHudbaIlustráciaCitátInšpiráciaPsychológiaEtikaMravný ideálMuž a ženaLáskaManželstvoSexuálna výchovaMaterstvoRodinaPokoraSlužbaRodoľubstvoSpoločenská zodpovednosť

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJE:

    • [1] ASHTON, James. The Book of Nature (Containing Information for Young People Who Think of Getting Married, on the Philosophy of Procreation and Sexual intercourse, Showing how to Prevent Conception and to Avoid Child-bearing; also, Rules for Management During Labor and Child-birth. New York (USA) : Wallis & Ashton, 1861. cca 70 strán.
    • [2] NEWMAN, J. P. (ed.) Golden Links in the Chain That Connects Mother, Home and Heaven. St. Louis and New York (USA) : N. D. Thompson Publishing Co., 1890. 524 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/biologicka-prirodzenost-zenskeho-pohlavia-rodit-by-mali-mlade-zeny-1861/

Návrat hore

Bystroumny.sk používa súbory cookie. | Súkromie a pravidlá
Copyright © 2025