MYTOLÓGIA Značka
Stránka 2 z celkom 2 stránok.
Dokopy: 48 článkov.
▐ Zverejnené: 10/02/2026
![]( "Katedrála v Aoste, Taliansko: Svätec so Slnkom a Mesiacom v rukách (La Divina Commedia / Corrado Ricci, 1921)")
Základný popis
Objavte stratenú fresku z katedrály v Aoste (Taliansko), kde postava so svätožiarou nad hlavou má plnú moc nad Slnkom i Mesiacom. Toto nie sú len astronomické symboly, v alchymistickej tradícii predstavujú zlato (Sol) a striebro (Luna), princíp mužskosti i ženskosti, aktívny aj pasívny prvok. Echo dávneho sveta, kde boli nebeské telesá – medzi istou skupinou osôb – nielen astronomickými objektmi, ale najmä posvätnými symbolmi.
« Katedrála v Aoste, Taliansko: Svätec so Slnkom a Mesiacom v rukách (La Divina Commedia / Corrado Ricci, 1921) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Okultizmus – Alchýmia – Hermetika – Slobodomurárstvo – Astrológia – Mytológia – Legenda – Kresťanstvo
V roku 1921 bola v talianskom Miláne vydaná špeciálna verzia svetoznámeho diela „Božská komédia“ od Danteho Alighieriho. Tá bola osobitnou predovšetkým na podklade použitia obrovského množstva ilustračných obrázkov (približne 800), ktoré doprevádzali text tohto diela. Výber jednotlivých ilustrácii vykonal Corrado Ricci, taliansky archeológ a historik umenia. Jedným z obrázkov na stránkach tejto výnimočnej knihy je potom aj tu uvedený obrázok. Ten je vraj možné nájsť v katedrále mesta Aoste (Taliansko). Na tomto pozoruhodnom obrázku vidíme Božskú figúru, ktorá má v rukách Slnko a Mesiac…
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ALIGHIERI, Dante. La Divina Commedia – Illustrata Nei Luoghi E Nelle Persone (A Cura di Corrado Ricci: Con 700 incisioni e 170 tavole fuori testo). Milano (Taliansko) : Ulrico Hoepli, 1921. 359 strán.▐ Zverejnené: 09/02/2026
![]( "Arma Artis – Vyzbrojené umenie (Solomon Trismosin, 1582)")
Základný popis
Okno do mysle Salomona Trismosina, alchymistu žijúceho za čias tajomných komnát a snáh o premenu obyčajného kovu v zlato. Ale čo ak to pravé „zlato“ nebolo materiálne? Čo keď išlo o osvietenie samotné – o pochopenie vyššieho vesmírneho poriadku ukrytého za zdanlivo chaotickou realitou?
« Arma Artis – Vyzbrojené umenie (Solomon Trismosin, 1582) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Okultizmus – Alchýmia – Hermetika – Slobodomurárstvo – Astrológia – Mytológia – Legenda
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: TRISMOSIN, Solomon. Splendor Solis – Alchemical Treatises of Solomon Trismosin: Adept and Teacher of Paracelsus (Including 22 Allegorical Pictures Reproduced from the Original Paintings in the Unique Manuscript on Vellum, dated 1582, in the British Museum.) Londýn (Andlicko) : Kegan Paul, Trench Trubner & Co., cca. 1920. 104 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/arma-artis-vyzbrojene-umenie-solomon-trismosin-1582/
▐ Zverejnené: 09/02/2026
![]( "Keď životné osudy určovali – Slnko, Mesiac a hviezdne konštelácie: Theatrum Chemicum Britannicum / Ashmole (Robert Vaughan, 1652)")
Základný popis
Snaha pochopiť samotnú podstatu reality a nájsť harmóniu s vesmírom. Kto vie? Možno sa Isaac Newton, hľadajúc skryté kľúče vesmíru, naozaj nechal inšpirovať aj týmito starými nákresmi. Možnosti sú nekonečné – rovnako ako v alchýmistickom laboratóriu.
« Keď životné osudy určovali – Slnko, Mesiac a hviezdne konštelácie: Theatrum Chemicum Britannicum / Ashmole (Robert Vaughan, 1652) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Okultizmus – Alchýmia – Hermetika – Slobodomurárstvo – Astrológia – Mytológia – Legenda
« Ashmole, „pravdepodobne najpozoruhodnejší starosvetský dobrodruh storočia“ (Gunther) a zakladateľ „Ashmolen Museum“ v Oxforde, poskytol v diele „Theatrum Chemicum Britannicum“ najcennejšiu zbierku starých anglických alchymických písaní vo veršoch, celkom 29. (…) Ashmoleova zbierka bola jednou z obľúbených kníh sira Isaaca Newtona. Ručné prepisy častí tejto knihy, napísané Newtonovým rukopisom, sa zachovali dodnes, rovnako ako jeho poznámkami bohato zapísaná kópia tlačeného diela. Zaujímavé sú aj jemné rytiny od Vaughana. »
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ASHMOLE, Elias. Theatrum Chemicum Britannicum (Containing Several Poetical Pieces of our Famous English Philosophers, who have written the Hermetique Mysteries in their own Ancient Language. Faithfully Collected into one Volume, with Annotations thereon.) Londýn (Andlicko) : Nath. Brooke, 1652. cca. 520 strán.▐ Zverejnené: 08/02/2026
![]( "Ako naši predkovia nazerali na nebesia: Globi Coelestis In Tabulas Planas Redacti Descriptio (Ignace Gaston Pardies + Guillaume Vallet, 1690)")
Základný popis
Jedinečný pohľad na astrológiu a mytológiu hviezdnej oblohy v období baroka. Pardiesova mapa nie je nejakým chladným vedeckým záznamom vzdialených nebeských telies. Je to živé plátno, kde sa prepletajú príbehy mýtických postáv, kde každé súhvezdie nesie presnú symbolikou – odkaz na starovekých legiend so všetkými tragickými, niekedy radostnými, osudmi ich hrdinov.
« Ako naši predkovia nazerali na nebesia: Globi Coelestis In Tabulas Planas Redacti Descriptio (Ignace Gaston Pardies + Guillaume Vallet, 1690) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Mapa – Astronómia – Astrológia – Mytológia – Legenda – Jezuiti
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: PARDIES, Ignace Gaston (aka Ignatio Gastone Pardies). Globi Coelestis In Tabulas Planas Redacti Descriptio. Posmrtné vydanie. Societatis Jesu [Spoločnosť Ježišova, pozn.], cca. 1690. Pôvodná studnica: Linda Hall Library of Science, Engineering & Technology (Kansas City, USA).▐ Zverejnené: 07/02/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Pálenie pani Maslenice – Zvyk v severovýchodnom Rusku (Apollinary Vasnetsov, 1882)")
Základný popis
Scenéria, ktorá je v skutočnosti viac než len oslavou fašiangov. Je to tichá pripomienka niekdajšieho vnímania poriadku vo svete navôkol nás – sveta, kde boli tradície pevne zakorenené a spájali ľudí s prírodou a duchom ich predkov. Vasnetsov nám ukazuje moment prebiehajúceho pálenia pani Maslenice, postavy z pohanských rituálov, ktorá symbolizuje koniec zimného obdobia a privítanie jari, čím nám pripomína cyklus, nezvratný kolobeh života a smrti.
« Fašiangy vo svete: Pálenie pani Maslenice – Zvyk v severovýchodnom Rusku (Apollinary Vasnetsov, 1882) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Maslenica – Príroda – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folklór – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 681: 30. január 1882 (Zväzok 27 [XXVII.] – No. 5). 14. ročník [XIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1882.▐ Zverejnené: 31/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Karneval v Štajersku / Rakúsko (1893)")
Základný popis
Fašiangy. Slovo samo evokuje obrazy divokej radosti pred príchodom pôstu. Historický ilustračný obrázok z roku 1893 zachytáva fašiangové oslavy v Štajersku, Rakúsko-Uhorsko. Zobrazuje ľudový sprievod s hudobníkmi a veselými účastníkmi na zasneženej dedinskej ulici. Ide o vzácny pohľad do kultúrnych tradícií konca 19. storočia.
« Fašiangy vo svete: Karneval v Štajersku / Rakúsko (1893) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Príroda – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folklór – Rodoľubstvo – Rakúsko-Uhorsko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1255: 6. február 1893 (Zväzok 49 [XLIX.] – No. 7). 25. ročník [XXV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1893.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/fasiangy-vo-svete-karneval-v-stajersku-rakusko-1893/
▐ Zverejnené: 28/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Pani Maslenica so svojimi kamarátmi (Mechislav Dalkevich, 1882)")
Základný popis
Fašiangové tradície v ruskej ríši a iných slovanských krajinách, konkrétne oslava Pani Maslenice. Tento obraz nám hovorí o silnej väzbe medzi ľudmi a prírodou – o rituáloch, ktoré ich spájali s cyklom zimy a jari. Je to tichý šepot starých rozprávkových tradícií.
« Fašiangy vo svete: Pani Maslenica so svojimi kamarátmi (Mechislav Dalkevich, 1882) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Maslenica – Príroda – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 681: 30. január 1882 (Zväzok 27 [XXVII.] – No. 5). 14. ročník [XIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1882.▐ Zverejnené: 27/01/2026
![]( "Nenahraditeľnosť lásky muža a ženy (manželstva) pre rod aj národ, ich zachovanie: Ako písal Lucretius ďakovné ódy na bohyňu plodnosti – pramatku Venušu (Will Durant, 1931)")
Základný popis
Fragment historického dokumentu z roku 1931, zachytávajúci úryvok zo spisu „De Rerum Natura“ od Lucretia v interpretácii Willa Duranta. Obrázok zobrazuje text o láske a plodnosti s filozofickými implikáciami týkajúcimi sa života, smrti a cyklickosti prírody.
« Nenahraditeľnosť lásky muža a ženy (manželstva) pre rod aj národ, ich zachovanie: Ako písal Lucretius ďakovné ódy na bohyňu plodnosti – pramatku Venušu (Will Durant, 1931) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Filozofia – Sexuálna výchova – Antika – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Rodoľubstvo – Pokora – Služba – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka
„…pretože toto je Lucretius, najväčší básnik, ako aj najväčší filozof Ríma; a to, čo číta, je (hovorí profesor Shotwell) ‚najúžasnejším predstavením v celej antickej literatúre‘ – ‚De Rerum Natura‘, poetická esej ‚O prirodzenosti vecí‘. Recituje oslavnú ódu na Lásku ako zdroj všetkého života a celého stvorenia. « Ó, Venuša, ty jediná pani prirodzenosti všetkého, bez ktorej sa nič nepozdvihne do božských sfér života, nič nevyrastie do krásy a radosti… Naprieč všetkými horami a moriami, cez ponáhľajúce sa rieky a listnaté hniezda vtákov a cez roviny s vlniacou sa trávou, práve ty zasahuješ všetky srdcia láskou a poháňaš každého – podľa svojho druhu, aby pokračoval vo svojom rode prostredníctvom vášnivej túžby… Lebo hneď ako jar zasvieti do svojho nového dňa, divoké družiny skáču po šťastných pastvinách a plavú po neskrotných bystrinách, každý podrobený tvojmu čaru a túžobne ťa nasledujúc. » Je to podivný muž, tento Lucretius, očividne nervózny a nestabilný; hovorí sa, že ho otrávil elixír lásky a zanechal ho náchylným voči záchvatom melanchólie a šialenstva. Je stelesneným prehnanej citlivosti, dočista pyšný, zranený každým bodnutím okolností; muž narodený pre mier, nútený žiť uprostred Caesarových poplachov; muž s povahou mystika a svätca, ktorý sa zatvrdil do podoby materialistu a skeptika; osamelá duša, ktorú jeho plachosť dohnala do samoty, a predsa túžiaci po spoločnosti a láske. Je temným pesimistom, ktorý všade vidí dva protichodné pohyby – rast a rozklad, rozmnožovanie a deštrukciu, Venušu a Mars, život a smrť. Všetky formy majú svoj začiatok a koniec; zostávajú len atómy, priestor a zákony; narodenie je predzvesťou k nevyhnutnej skaze a aj tento obrovský vesmír sa napokon roztriešti a vráti do svojej beztvárnosti. (Will Durant, s. 34-35)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: DURANT, Will. Adventures in Genius. New York (USA) : Simon and Schuster, 1931. 428 strán.▐ Zverejnené: 18/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Pani Maslenica prichádza so svojim záprahom (Apollinary Vasnetsov, 1883)")
Základný popis
Obraz zachytáva folklórnu tradíciu fašiangov oslavovaných v iných krajoch Európy, symbolizujúc prechod od zimy k jarnému obdobiu a s ním spojené rituály. Pozrite sa na tie kone – divoké, neskrotné, ale zároveň poslušné vôli bohyne. Sú to sily prírody, ktoré ju nesú k ľuďom, prinášajúc nádej a sľub obnovy.
« Fašiangy vo svete: Pani Maslenica prichádza so svojim záprahom (Apollinary Vasnetsov, 1883) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Maslenica – Príroda – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 736: 19. február 1893 (Zväzok 29 [XXIX.] – No. 8). 15. ročník [XV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1883.▐ Zverejnené: 13/01/2026
![]( "Rytier Lohengrin / Spln, matka a jej dieťa: „Všetko vtáctvo poskladalo svoje krídla, k spánku sa zložila kvetina…“ (Willy Pogany, 1914)")
Základný popis
Hlboké spojenie medzi matkou a dieťaťom, orámované legendou o rytierovi Lohengrinovi. Tichá báseň o láske, materstve a večnej kráse rodinného zväzku.
« Rytier Lohengrin / Spln, matka a jej dieťa: „Všetko vtáctvo poskladalo svoje krídla, k spánku sa zložila kvetina…“ (Willy Pogany, 1914) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Tehotenstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Mytológia – Rozprávka – Legenda
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ROLLESTON, Thomas William. The Tale of Lohengrin – Knight of the Swan After the Drama of Richard Wagner. New York (USA) : C. Y. Crowell Co., 1914. cca. 200 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/al-aaraaf-anjelska-lanthe-a-jej-serafinsky-milenec-angelo-edmund-dulac-1912/
▐ Zverejnené: 12/01/2026
![]( "Al Aaraaf: Anjelská Lanthe a jej serafínsky milenec Angelo (Edmund Dulac, 1912)")
Základný popis
Táto očarujúca scéna zachytáva Lanthe a jej milenca Angela, serafína, ktorí sú uväznení medzi nebom a peklom. Pútavý obraz je odrazom večnej témy lásky, hriechu a túžby po transcendencii, oživenej poetickým nábojom. Objavte tajomstvo „Al Aaraaf“ a nechajte sa uniesť do sveta mytológie, rozprávok a klasickej literatúry.
« Al Aaraaf: Anjelská Lanthe a jej serafínsky milenec Angelo (Edmund Dulac, 1912) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Muž a žena – Láska – Mytológia – Rozprávka – Legenda
Tí, ktorí kvôli „zmyselnému“ prepočuli pokyny božské, a preto im bolo neskôr zamietnuté vstúpiť do neba a ostali uväznení medzi nebom a peklom.
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: POE, Edgar Allan. The Bells and Other Poems. Torondo (Canada) : The Musson Book Company Linited + Londýn (Anglicko) : Hodder and Stoughton, 1912. cca. 300 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/al-aaraaf-anjelska-lanthe-a-jej-serafinsky-milenec-angelo-edmund-dulac-1912/
▐ Zverejnené: 11/01/2026
![]( "Dievčina (o)čarujúca? Dievčina v bielom. Dievčina cnostná, dievčina vznešená… (Frederick Stuart Church / Galéria Pottera Palmera v Chicagu, 1893)")
Základný popis
Záhadná dievčina v bielom, obklopená majestátnymi šelmami, ktoré jej dôverujú ako žiadnej inej. Ilustrácia z roku 1893 zachytáva nielen krásu a cnosť, ale aj vnútornú silu a suverenitu ženskosti. Je to obraz ideálu – bohyne, čarodejnice, symbolu čistoty a dôstojnosti – ktorý rezonuje s mýtickými rozprávkami a hlbokými archetypmi.
« Dievčina (o)čarujúca? Dievčina v bielom. Dievčina cnostná, dievčina vznešená… (Frederick Stuart Church / Galéria Pottera Palmera v Chicagu, 1893) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Sebarozvoj – Mytológia – Rozprávka – Legenda
…tá, ktorú aj šelmy – na slovo – počúvajú.
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1252: 16. január 1893 (Zväzok 49 [XLIX.] – No. 4). 25. ročník [XXV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1893.▐ Zverejnené: 09/01/2026
![]( "Pieseň o Nibelungoch: Boj s drakom (Baldinger, 1882)")
Základný popis
Ilustrácia o odvahe, obete a neistom osude hrdinov, ktorí sa odvážili postaviť do cesty zlu. Drak nie je len monštrom; je to symbol temných síl, ktoré číhajú v každom z nás. Boj s ním je metaforou vnútorného konfliktu, neustáleho zápasu medzi svetlom a tieňom. Kresba nám pripomína, že aj v najtemnejších časoch existuje nádej – odvaha jedného hrdinu môže zmeniť osud celého sveta.
« Pieseň o Nibelungoch: Boj s drakom (Baldinger, 1882) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Rozprávka – Mytológia – Folklór – Legenda – Príroda
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 683: 13. február 1882 (Zväzok 27 [XXVII.] – No. 7). 14. ročník [XIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1882.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/piesen-o-nibelungoch-boj-s-drakom-baldinger-1882/
▐ Zverejnené: 23/12/2025
![]( "Cestou do postele: Nezvyčajná návšteva počas Štedrého večera (Allan Stewart, 1905)")
Základný popis
Rodinná idylka Štedrého večera je rozrušená nečakanou prítomnosťou bytostí z inej sféry – škriatkov a víl, ktoré sa ukrývajú vo vedľajšej izbe. Ilustrácia nadväzuje na klasické motívy z ľudovej tvorivosti – náuka o dobroty a zloby škriatkov, potreba uctievania duchov lesa a domova. V tomto kontexte sa zdá byť návšteva škriatok viac ako len vianočný zvyk; je to symbol prechodu do iného sveta – do sféry fantázie a stratených tradícií. Tento obrázok nás pozýva rovnako k zamysleniu sa nad tým, že Vianoce nie sú len sviatok rodiny a darov, ale aj chvíľa pripomenutia našich vlastných detských snov a stratených príbehov.
« Cestou do postele: Nezvyčajná návšteva počas Štedrého večera (Allan Stewart, 1905) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Detstvo – Rodina – Folklór – Mytológia – Rozprávka – Legenda
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News – Christmas Number / Saturday, December 30, 1905 (Vol. 127), No. 3480. Londýn (Anglicko), 1905.▐ Zverejnené: 22/12/2025
![]( "Portrét starej čarodejnice vo svojom príbytku (Konstantin Apollonovich Savitsky, 1879)")
Základný popis
„Závoj času je tenký ako pavučina,“ zašepkala stará čarodejnica, jej hlas chrapľavý ako zimný vietor. Sedí na drevenej stoličke, obklopená symbolmi zimy: sušené bylinky visia zo stropu, vták sedí na tyči a mačka sa krúti okolo nohy. Toto je domov, ktorý si vybudovala sama – útočisko pred svetom. Mačka a straka – tradičné symboly pohanstva – sú súčasťou scény. Spoločne vytvárajú obraz harmonickej existencie s prírodou – v kontraste s moderným svetom, ktorý je často poháňaný materializmom a konzumným prístupom.
« Portrét starej čarodejnice vo svojom príbytku (Konstantin Apollonovich Savitsky, 1879) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Detstvo – Rozprávka – Legenda
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 569: 24 november 1879 (Zväzok 22 [XXII.] – No. 23). 11. ročník [XI.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1879.▐ Zverejnené: 21/12/2025
![]( "Štyri ročné obdobia – Pani Zima (Gaanen, 1878)")
Základný popis
Pohľad na postavu, ktorá akoby vystúpila z dávnych rozprávok. Nie je to len obraz Pani Zimy, personifikácie mrazivej krásy, ale aj odraz zabudnutých čias, keď zimný slnovrat nebol len astronomickým javom, ale hlboko zakoreneným rituálom a symbolom prechodu. Zima tu nie je len bohyňou zimy, ale aj ženou, ktorá si pamätá všetky minulé zimy a s nimi spojené príbehy. Je to obraz, ktorý nám pripomína, že aj v najchladnejších obdobiach života sa skrýva krása a nádej na nový začiatok.
« Štyri ročné obdobia – Pani Zima (Gaanen, 1878) »
ZNAČKY: Vianoce – Zimný slnovrat ║ Umenie – Ilustrácia – Príroda – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Smrť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 519: 9. december 1878 (Zväzok 20 [XX.] – No. 25). 10. ročník [X.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1878.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/styri-rocne-obdobia-pani-zima-gaanen-1878/
▐ Zverejnené: 15/12/2025
![]( "Čarodejný dub a lesné víly tancujúce navôkol neho za splnu mesiaca (George Montbard, 1881)")
Základný popis
V tieňoch lesa, tam kde sa mesiac dotýka vetiev starého duba ožíva fragment snov, úlomok rozprávky. Pohľad do srdca starých pohanských tradícií, kde les bol posvätným priestorom a víly boli duchmi prírody, strážcami tajných rituálov. Ich tanec je oslava života, ale zároveň pripomína jeho krehkosť a minulosť. Strom stojí pevne, s koreňmi hlboko v zemi, symbol stability a trvanlivosti.
« Čarodejný dub a lesné víly tancujúce navôkol neho za splnu mesiaca (George Montbard, 1881) »
ZNAČKY: Vianoce – Zimný slnovrat ║ Umenie – Ilustrácia – Vidiek – Príroda – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Rozprávka – Legenda
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News – Christmas Number / December, 1881 (Vol. 79), No. 2221-2222. Londýn (Anglicko), 1881.▐ Zverejnené: 13/12/2025
![]( "V časoch druidov: Keď sa imelo zbieralo predovšetkým počas splnu mesiaca (1899)")
Základný popis
Čierno-biela ilustrácia zV roku 1899 zobrazuje druida zbierajúceho imelo vV temnom posvätnom háji. Nostalgická kresba zachytáva atmosféru pohanskej tradície aV zimného slnovratu, evokujúca stratené rituály aV spomienky na dávne časy.
« V časoch druidov: Keď sa imelo zbieralo predovšetkým počas splnu mesiaca (1899) »
ZNAČKY: Vianoce – Zimný slnovrat ║ Umenie – Ilustrácia – Príroda – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Legenda
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 30, 1899 (Vol. 115), No. 3167. Londýn (Anglicko), 1899.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/v-casoch-druidov-ked-sa-imelo-zbieralo-predovsetkym-pocas-splnu-mesiaca-1899/
▐ Zverejnené: 07/07/2025
![]( "Starý manželský pár alebo Ovídius a jeho predstavy o láske")
Základný popis
Citát popisujúci starý manželský pár: Philemona a Baucis. Tento fragment pochádza z antickej klasiky od Publia Ovidia Nasa – „Metamorfózy“. Scéna ilustruje hodnoty lásky, manželstva a cnosti v antickom svete.
« Starý manželský pár alebo Ovídius a jeho predstavy o láske »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Materstvo – Rodina – Pokora – Služba – Antika – Mytológia
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses. Preložil: Thomas Orger. Londýn (UK) : John MIller, 1814. 605 strán.
- [2] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses (Translated into English Prose). 5. opravené vydanie. Londýn (UK) : G. and W. B. Whittaker, J. Nuun, Longman, Hurst, Rees, Orme and Brown, Lackington, Hughes, Hardings, Mavor and Lepard, H. Mackie; 1822. 570 strán.
- [3] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses (The Original Text Reduced to the Natural English Order with a Literal Interlinear Translation). New York City (USA) : Arthur Hunds and Company, 1895. 443 strán.
- [4] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses (In Two Volumes / Volume I. – Books I.-VIII.) Cambridge – Massachusetts (USA) : Harvard University Press, London (UK) : William Heinemann Ltd.; 1951. 480 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stary-manzelsky-par-alebo-ovidius-a-jeho-predstavy-o-laske/
▐ Zverejnené: 14/05/2025
└ Druhá aktualizácia: 16/05/2025 (02:01)
![Tarotová karta „Viselec“ (L. W. de Laurence, 1916)]( "Tarotová karta „Viselec“ (L. W. de Laurence, 1916)")
Základný popis
Stará ilustrácia tarotovej karty „Viselec“ z knihy „The Illustrated Key to the Tarot“ od Lauron William de Laurencea. Symbolizuje duchovný rast, trasnformáciu a potrebu novej perspektívy.
« Tarotová karta „Viselec“ (L. W. de Laurence, 1916) »
ZNAČKY: Komentár – Umenie – Ilustrácia – Mytológia – Psychológia – Ľudský život
Dnes si trocha priblížime starú ilustráciu tarotovej karty „Viselec“ (v angličtine „The Hanged Man“) z knihy „The Illustrated Key to the Tarot (1916)“ od známeho a pomerne kontroverzného amerického okultistu, ktorý bol tak nejako aj vodcom kultu a jeho aktivity boli spojené s rôznymi škandálmi – Laurona Williama de Laurencea.
Zobrazenie muža poveseného za členok – dole hlavou – z konára stromu je v tarote jedna z najtajomnejších – a rovnako aj najvýznamnejších – kariet. Symbolika tejto karty nachádza svojich ideových predchodcov až niekde pri zahanbujúcich portrétoch „Pittura Infamante“, ktorými sa v stredovekom Taliansku verejne znevažovali kriminálne živly v spoločnosti. Ďalšiu nadväznosť tohto vyobrazenia „Viselca“ môžeme dosledovať azda aj na príklade osudu sv. Petra, ktorý bol po návrate do Ríma ukrižovaný práve v obrátenej pozícii (dole hlavou): „…kde Peter znáša utrpenie ako jeho Pán… (…) Bol to Tertulián, ktorý ako prvý poukázal na to, že sv. Peter bol ukrižovaný; Órigenes (…) dodal – ‚hlavou dolu‘, [11]“ nakoľko on sám sa považoval za nehodného byť ukrižovaný rovnakým spôsobom ako Ježiš Kristus, traduje sa. A tu sa dostávame o čosi bližšie k skutočnému posolstvu tejto tarotovej karty. Svätý Peter predsa len nebol úplne klasickým kriminálnikom. Všakže? Čo potom taký Sokrates? « „Starček, prečo plačeš?“ „Lebo počujem, že Sokrates chce umrieť.“ „Ako by to mohol chcieť? Veď umrieť nechce nikto,“ – vraví prekvapene chlapec. „Ale on chce. Vie, že pravda ho môže zabiť, a predsa ju hovorí. [12]“ » No a takto by sme mohli pokračovať a pokračovať, tých príkladov je množstvo, zverejňovať mená osobností, o prehreškoch ktorých a spravodlivosti trestu voči ním, by sa dalo dlho polemizovať. Niekedy je skrátka pre človeka veľmi nebezpečné: prekročiť šedý priemer obmedzenosti svojich súčasníkov a dovoliť si – mať pravdu. O častom primitivizme ľudí nízkych, neschopných dosahovať krásu, vedel, čo to aj samotný Antoine de Saint-Exupéry: „Pretože, ak sa ti do pazúrov dostane človek, ktorému si azda predtým závidel, roztrháš ho. [10]“ Presne na tomto základe – „vybočenie z radu pri voľbe cesty k pravde, dobru a svätosti“ – je postavený skutočný význam karty „Viselec“.
Muž na obrázku – v tejto neobvyklej pozícii – predstavuje symbolickú reprezentáciu potreby hľadania novej perspektívy, nového pohľadu na svet , s čím nevyhnutne súvisí prehodnotenie: spochybnenie a overenie zakorenených predpokladov a z nich vyplývajúcich starých vzorcov správania, s na ne nadväzujúcimi štruktúrami bytia. Aby bolo niečo takéto možné, je veľakrát žiadaný dočasný odstup od všetkého diania, ktoré človeka obklopuje, [nedávno som o niečom obdobnom písal, keď som sa venoval snahe niektorých dnešných ľudí uniknúť zbesilému tempu a chaosu modernity, potrebe utíšiť sa a preniknúť do hlbín prehliadaného], odovzdanie sa nevyhnutnej prestávke vyplnenej úvahami a sebareflexiou. Takýto ústup by mal umožniť vnútorné spracovanie nezodpovedaných otázok života, dosiahnutie vhľadu: „…ako keby sa jednotlivé informácie reorganizovali a prepojili v zmysluplný celok…, [8]“ a pochopenia pred vykonaním dôležitých rozhodnutí o smerovaní svojho nasledovného života. Toto ale nie sú nijaké novoty. Aj samotný Ježiš Kristus si prešiel dlhým zvažovaním počas svojho pobytu v Getsemanskej záhrade: „A súc v smrteľnom zápase ešte napnutejšie sa modlil. A jeho pot bol ako čo by kvapky krvi, stekajúce na zem. [9]“ „Viselec“ poukazuje na obdobie životných transformácii, kedy sa jedinec rozhodne vydať cestou duchovného rastu, čo býva
– prakticky vždy – zároveň obdobím životných kríz, sprevádzané dočasnou stratou bezpečnej základne (ako-keby „visieť vo vzduchu“). A niekedy je priam nevyhnutné vstúpiť až do samotného pekla, ako to urobili Dante: „V čase, keď život je v polovici svojej púte, som zblúdil a okolo mňa bol temný les, ja z pravej cesty zaboril som v húšti prútia. Ach, ťažko sa mi o tom hovorí i dnes. Neschodný, hustý hvozd divoko tu trčí, len čo si spomeniem, obchádza ma des! Veruže, trpko je v ňom, že už iba smrť je horšia, ale i za dobro vďačím tým tmám…, [1]“ alebo taký Odyseus: „A k pekelným bránam sa obrácajúc… Tu sa otvorilo peklo… [4]“ Z hľadiska psychologickej teórie Eriksonových fáz psychosociálneho vývoja [7], by sme mohli na „Viselca“ nazerať, ako na „prechodové štádium“ medzi jednotlivými fázami vývoja, kde až spracovaním výziev jednotlivých štádií, sa človek dopracúva k svojej – zvládnutím tohto – obohatenejšej a rozvinutejšej variante – k akejsi „novej identite“, aby týmto spôsobom nadobudol ďalšie osobnostné kvality, ktoré mu umožnia neskôr čeliť ďalším výzvam života. Takéto obdobia „duševného prerodu“ sú v podstate niečím ľudsky univerzálnym. Ľudia zvyknú prechádzať veľmi podobnými životnými fázami a s nimi spojenými problémami. Detailnejšie túto problematiku skúmal, a vo svojej knihe „Prechodové rituály“ („Les Rites de Passage“) popísal, francúzsky antropológ Arnold Kurr Van Gennep. Ten zistil, že mnohé prechodové obdobia (s na ne nadväzujúcou požiadavkou po psychickom vývoji jedinca) sú oslavované, naviazané na rôzne tradičné životné udalosti (vyplývajúce z existenčnej prirodzenosti človeka), neraz sa ich význam zreteľne zdôrazňuje rôznymi formami rituálov, naprieč kultúrami vo všetkých častiach sveta: „Pre každú z týchto udalostí existujú obrady, ktorých podstatným účelom je umožniť jedincovi prechod z jednej zadefinovanej pozície do inej, ktorá je rovnako dobre zadefinovaná. [2]“ Čo potom sprevádza každú transformáciu je – obeta. Vyspelý jedinec postupne zahadzuje primitívnejšie spôsoby svojej adaptácie, so všetkým, s čím sú prepojené, i keď mu poskytujú dostatok pohodlia, ale on si volí nepohodlie, presúva sa k vyspelejším spôsobom, čo – ako poukázal grécky psychiater Stavros Mentzos – je presným opakom toho, čo sa deje pri mnohých psychických poruchách: „…si v núdzi vynúti zásah primitívnych mechanizmov… [5]“ S týmto je spätá ochota podrobiť sa novým skúsenostiam, odhodlanie po prekročení komfortnej zóny (opustenie známeho a bezpečného, objavovanie svojich nových možností). Kam by celé toto úsilie malo smerovať dáva jasne najavo aureola okolo hlavy samotného „Viselca“ – k osvieteniu, k stavu akéhosi „konečného pochopenia všetkého“, k pochopeniu a videniu „Pravdy“. Čo je v podstate predstupienkom (alebo skôr sprievodným javom) pre možnosť individuácie a transcendencie.Pohľad kresťanstva na tarot je tradične kritický. Cirkev vníma tarot nielen ako nástroj, ktorý je v rozpore s kresťanskou vierou, s jej duchovnými princípmi, ale zároveň i ako „zahrávanie sa s démonickými silami“. Z hľadiska klinickej psychológie však môže byť tarot, ak sa odbremení od nánosu „nadprirodzených“ interpretácií a čudesných pohnútok (presvedčenia o výklade budúcnosti) a aplikuje v duchu racionality, zaujímavou POMÔCKOU. Nebolo by to po prvýkrát, pokusy o integrovanie symbolov do psychologickej praxe sú napríklad priamo súčasťou teórie archetypov pána Carla G. Junga: „Symboly môžeme nájsť na reliktoch prehistorických ľudí, a taktiež medzi tými najprimitívnejšími dnes žijúcimi ľudskými skupinami. Je preto očividné, že formovanie symbolu musí byť extrémne dôležitou biologickou funkciou. [3]“ Tarotové karty by mohli byť napríklad – teoreticky – zaujímavou variáciou asociačného testu, ďalšou z možností popri klasike, akou je všeobecne užívaný „Rorschachov test“. Takéto projektívne testy sa zameriavajú na odhaľovanie nevedomých procesov na podklade analyzovania reakcii voči nejednoznačným podnetom. V prípade tarotu by sa jednalo o metódu, ktorá by umožnila skúmať reakcie pacienta na predkladané obrazy a symboly, pozorovať a zaznamenávať reakcie (asociácie), ktoré v ňom tieto vizuálne konštalácie vyvolávajú, následne identifikovať postrehnuteľné vzorce v týchto reakciách, spracovať (interpretovať): prečo práve tie, a čo to znamená. Je ale zároveň potrebné zdôrazniť, že takéto použitie by vyžadovalo niekoho s riadne veľkou mierou osobného rozhľadu, so znamenitým odborným zázemím, čo platí pre akékoľvek psychologické posudzovanie človeka, pretože pochybenie môže byť zničujúce. Je totižto veľký rozdiel pracovať s nejednoznačnými, prakticky emočne neutrálnymi „čarbanicami“ predkladanými pri „Rorschachovom teste“, a niečím ako je tarot, ktorý je z hľadiska symbolizmu stimulačne vysoko-komplexný, pričom sa zdá byť naopak – a klamlivo – pomerne jednoznačný, čo môže byť veľmi zmätočné a viesť k veľkým nepochopeniam medzi lekárom a pacientom, a tým aj k nesprávnej diagnostike a liečbe. Rovnako sú tarotové karty vysoko sugestívne: priamo definujú kontext, v ktorom sa budú myšlienky skúmaného pohybovať. Taktiež platí, vzhľadom na veľmi výrazné (často negatívne) konotácie tarotu ako takého, by sa rovnako len ťažko dalo takéto niečo použiť u každého, a skôr by sa jednalo o nejakú experimentálnu formu diagnostiky vo veľmi špecifických prípadoch, so špecifickým typom osôb, napríklad ako kamufláž diagnostiky pod nevinným „hraním sa s kartami“ a debatou o jednotlivých z nich s pacientom. Vždy by sa ale malo jednať o okrajový DOPLNOK (ani nie že druhoradý, ale až nejaký terciárny) k iným formám diagnostických metód, nakoľko pri tejto hovoriť o nejakej vedeckej validnosti je asi zbytočné. Ale to je len taký nápad, pravdepodobne nikdy nikým nepoužitý, no pekne sa o tom teoretizuje.
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] ALIGHIERI, Dante. Božská komedie – Peklo. 1. vydanie, Praha (československo) : Mladá fronta, 1978. 264 strán + 8 príloh.
- [2] GENNEP, Arnold van. The Rites of Passage. (USA) : The University of Chicago Press, 1960. 199 strán.
- [3] HARRIS, Judith R. The Quotable Jung. New Jersey (USA) : Priceton University Press, 2016. cca. 350 strán.
- [4] HOMÉR. The Odyssey. New York (USA) : John Wurtele Lovell, 1880. 337 strán.
- [5] LAURENCE, Lauron William de. The Illustrated Key to the Tarot (The Veil of Divination). Chicago (USA) : The de Laurence Company, 1916. cca. 180 strán.
- [6] MENTZOS, Stavros. Psychodynamické modely v psychiatrii. Trenčín (Slovenská republika) : Vydavateľstvo F, 2004. 152 strán.
- [7] NAKONEČNÝ, Milan. Psychologie – Přehled základních oborů. Praha (Česká republika) : Stanislav Juhaňák – Triton, 2011. 684 strán.
- [8] PLHAKOVÁ, Alena. Učebnice obecné psychologie. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Nakladatelství Academia, 2004. 472 strán.
- [9] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Evanjelium podľa svätého Lukáša / 22. kapitola (44). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
- [10] SAINT-EXUPÉRY, Antoine. Citadela. 3. úplné vydanie, Praha (Česká republika) : Nakladatelství Vyšehrad, 2008. 440 strán.
- [11] TERTULIÁN. On the Testimony of the Soul and On the „Prescriptions of Heretics“. Londýn (UK) : Society for Promoting Christian Knowledge, 1914. 104 strán.
- [12] TOMAN, Josef; TOMANOVÁ, Miroslava. Sokrates. 2. vydanie, Československý spisovateľ : Praha (Československo), 1977. 493 strán.
- [6] MENTZOS, Stavros. Psychodynamické modely v psychiatrii. Trenčín (Slovenská republika) : Vydavateľstvo F, 2004. 152 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/tarotova-karta-viselec-l-w-de-laurence-1916/
▐ Zverejnené: 04/05/2025
![Pučiaca láska (Afrodita a Anchíses / W. B. Richmond, 1890)]( "Pučiaca láska (Afrodita a Anchíses / W. B. Richmond, 1890)")
Základný popis
Maľba z konca 19. storočia, zachytávajúci romantickú – nežnú a tajomnú – scénu muža a ženy v panenskej prírode, obklopených kvitnúcimi stromami. Ilustráciu vytvoril C. Carter (1890) podľa maľby W. B. Richmonda s názvom „Venus and Anchises“. Ide o zobrazenie lásky – aktu zaľúbenia sa a prírodnej krásy v štýle atmosféry a estetiky viktoriánskeho umenia.
« Venuša a Anchíses (William Blake Richmond, 1890) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Mytológia – Muž a žena – Láska
Asi mi to málokto uverí, ale uverejnenie tejto maľby mi trvalo nejaké tri hodiny, možno viac. Prečo? Z jednoduchého dôvodu – došiel som k nej okľukou. Pôvodne som na ňu narazil v publikácii „The Magazine of Art“ (1890). Tam je možné nájsť jej repliku v podobe, ktorú uskutočnil pán C. Carter. Už na tejto jeho verzii ma okamžite zaujal hlavný motív, a tak som sa rozhodol zverejniť jeho „odvodeninu“. Začal som teda s grafickou úpravou. Podkladový materiál bol strašný a mne trvalo ozaj dlho, kým som z neho dostal niečo pozerateľné. Ale podarilo sa. Práca ukončená, ide sa nahadzovať na server. A VTEDY SA TO STALO. Dorazil údiv a otázka: „Ako asi vyzerá pôvodná maľba?“ A už som hľadal originál – prácu významného britského maliara, sochára a dizajnéra sklenených vitráží… a ani mozaikové panely v katedrálach mu neboli cudzie, a tým niekým nebol nik iný než – William Blake Richmond. A naozaj som ju našiel. Jej názov znie: „Venuša a Anchíses“ (Venus and Anchises). Venuša je (kto náhodou nevie) rímskym ekvivalentom (pomenovaním) gréckej bohyne Afrodity. Anchíses je pre zmenu smrteľníkom, princom z Tróje. Maľba pána Richmonda vyobrazuje okamih zaľúbenia sa týchto dvoch milencov, nejaké náznaky v tomto zmysle. Ako som ale pozeral na tento originál, v sekunde som zistil, že táto prvotná verzia… je tou najlepšou. Zverejňujem len ju a tú ďalšiu ponechávam zabudnutú niekde v histórii. Nech sa páči, príjemné obzeranie.
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/venusa-a-anchises-william-blake-richmond-1890/
