SEBAROZVOJ Značka
Stránka 1 z celkom 2 stránok.
Dokopy: 44 článkov.
▐ Zverejnené: 28/10/2026
![Od osamelého záblesku ľudského intelektu až po… Spomienka na časy, kedy ešte mali vzdelaní učenci hrdosť a česť, pracovali do skorého rána v temnotách svojich komnát, aby sa vďaka tomuto osamelému štúdiu, neprestajnému bádaniu dopracovali k novým objavom a – napokon raz – ľuďom priniesli svetlo. Takto nejako vyzeral pôvodný účel všetkého vedeckého záujmu – transformovať intelektuálne úsilie na reálnu starostlivosť o človeka. Línia pokroku je tu úplne zreteľná: od chemických zlúčenín v rôznorodých fľaštičkách… až po napríklad moderné metódy liečby a ich aplikáciu v praktickej starostlivosti o zdravie ľudských bytosti. Práve v tomto prepojení – medzi teoretickým poznaním a jeho zosobnením vo forme pomoci človeku – nachádzame skutočný mravný ideál renesancie, ktorý platí dodnes.]( "Tradičná európska kultúra / Vznešený ideál renesancie – vzdelanec „solitér“ obetujúci sa pre dobro ľudstva: „Heuréka! Našiel som to…,“ a pôvodný zmysel vedeckého bádania, pokroku (Otto Goldmann / 1881)")
Základný popis
Od osamelého záblesku ľudského intelektu až po… Spomienka na časy, kedy ešte mali vzdelaní učenci hrdosť a česť, pracovali do skorého rána v temnotách svojich komnát, aby sa vďaka tomuto osamelému štúdiu, neprestajnému bádaniu dopracovali k novým objavom a – napokon raz – ľuďom priniesli svetlo. Takto nejako vyzeral pôvodný účel všetkého vedeckého záujmu – transformovať intelektuálne úsilie na reálnu starostlivosť o osud človeka. Línia pokroku je tu úplne zreteľná: od chemických zlúčenín v rôznorodých fľaštičkách… až po napríklad moderné metódy liečby a ich aplikáciu v praktickej starostlivosti o zdravie ľudských bytosti. Práve v tomto prepojení – medzi teoretickým poznaním a jeho zosobnením vo forme pomoci človeku – nachádzame skutočný mravný ideál renesancie, ktorý platí dodnes.
« Tradičná európska kultúra / Vznešený ideál renesancie – vzdelanec „solitér“ obetujúci sa pre dobro ľudstva: „Heuréka! Našiel som to…,“ a pôvodný zmysel vedeckého bádania, pokroku (Otto Goldmann / 1881) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Ľudský život – Existencializmus – Etika – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Humanizmus – Sebarozvoj – Vzdelanie
« „Heuréka! – Našiel som to!“ zvoláva práve tichým hlasom starý prírodovedec na dnešnom našom obrázku, pritom spokojne hľadiac na obsah varnej banky, v ktorej sa – po dlhom zohrievaní a zovretí jej obsahu – rôznorodé prvky konečne spojili do novej chemickej zlúčeniny. „Heuréka!“ zašepotá ešte raz a v tejto chvíli sa možno cíti rovnako pyšným a spokojným, ako ten grécky mudrc Archimedes, ktorý toto slovo, ktoré sa stalo historicky známym, vykríkol v radostnom vzrušení dávno pred ním… […] Ruka nášho zamysleného starca stále spočíva na hrubom zväzku, v ktorom boli o povahe látky, ktorú teraz s istotou práve on identifikoval, zaznamenané len akési nejasné domnienky, a rovnako prenikavo a zreteľne ako slnečný lúč, ktorý preniká cez okno a láme sa v tekutine fľaštičky na pestré farby, žiari hrejivý odlesk šlachetnej vnútornej radosti na tvári šťastného učenca, zbrázdenej vráskami životom odrátaného času, akoby chcel povedať: „Tak, v tejto veci som vedu posunul o krok vpred.“
Majster Goldmann s týmto prírodovedcom trafil do čierneho; v tejto verne zachytenej scenérii nám predstavil typ učenca, s ktorým sa dnes zoznamujeme už len prostredníctvom dávnych obrazov – prírodovedca starej školy, ktorý je dnes takmer úplne vymretý.
Áno, v dnešnej dobe už vynálezcovia a objavitelia nepracujú v temných komorách ani v pochmúrnych laboratóriách, ktoré sú zaplnené všelijakými kostrovými zostavami a najrôznejšími živočíchmi starostlivo zakonzervovanými v sklenených nádobách s liehom: Dnes sa pre prírodné vedy stavajú palácové budovy, v ktorých svetlých a priestranných sálach učený profesor, obklopený svojím tímom asistentov a vybavený všetkými vedeckými pomôckami, dokončuje svoju prácu. A národy, ktoré poskytli finančné prostriedky na výstavbu týchto veľkolepých inštitúcií, nemajú dôvod ľutovať túto zmenu. Svedčia o tom pokroky novoveku, nespočetné prírodné sily skrotené v dômyselných zariadeniach, ktoré pracujú pre človeka a tým, že ho čoraz viac zbavujú fyzickej práce, riešia otázku otroctva v najširšom zmysle slova.
…nemali by sme si zásluhy tých prírodovedcov z minulosti o to viac vážiť a ctiť, keďže museli neraz svoje vedecké úsilie a činnosť ukrývať pred zrakom zaostalej a neznášanlivej verejnosti, a ktorí – bez vyhliadky na oslnivý svetský úspech, často prostredníctvom namáhavej práce a obrovského sebazaprenia – položili samotné základy, na ktorých dnes v majestátnej nádhere stojí hrdá stavba moderných prírodných vied?
(s. 635-636) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 38, 1881. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1881.▐ Zverejnené: 21/10/2026
![Klára, ktorá sa „pozerá srdcom“, vidí obrátenie Františka z Assisi inak než všetok okolitý svet. Klára nie je len pozorovateľkou Františka; je jeho spoločníčkou, jeho „sestrou]( "Obrátenie sv. Františka z Assisi: „Spomínaš si na mňa? Ja som Claire. Ľudia hovoria, že si šialený. Vieš o tom?“ (Fratello Sole, Sorella Luna / 1972)")
Základný popis
Klára, ktorá sa „pozerá srdcom“, vidí obrátenie Františka z Assisi inak než všetok okolitý svet. Klára nie je len pozorovateľkou Františka; je jeho spoločníčkou, jeho „sestrou“ v duchovnom zmysle… Tento rozhovor medzi Klárou a Františkom je viac než len prepis filmového dialógu. Pripomína nám, že skutočná svätosť je často vnímaná skôr ako anomália, výnimka z pravidla, bláznivosť jedinca, ktorý prekročí spútanie „svetským“, aby našiel spojenie s „podstatou prirodzenosti“, s podstatou seba samého – objavil význam toho, čo v sebe ukrýva pojem „Logos“.
« Obrátenie sv. Františka z Assisi: „Spomínaš si na mňa? Ja som Claire. Ľudia hovoria, že si šialený. Vieš o tom?“ (Fratello Sole, Sorella Luna / 1972) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Video – Inšpirácia – Kresťanstvo – Príroda – Jeseň – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Láska – Sebarozvoj – Obrátenie – Znovuzrodenie
« Spomínaš si na mňa?
Ja som Claire.
Ľudia hovoria, že si šialený.
Vieš o tom?
Keď si sa vrátil z vojny,
hovoria, že si bol v poriadku,
rozumný…
ale teraz si šialený.
Pretože, pretože…
spievaš ako vtáci,
naháňaš sa za motýľmi
a… obzeráš kvetiny.
Ja si myslím,
že si bol šialený predtým.
Nie teraz.
(Fratello Sole Sorella Luna / 1972) »PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] HARLOW, Louis Kinney. Autumn Woods. Boston (USA): Samuel E. Cassino, 1892. cca. 40 strán.
- [2] ZEFFIRELLI, Franco (režisér). Brat Slnko, sestra Luna (Fratello Sole, Sorella Luna). Taliansko, UK : 1972.
▐ Zverejnené: 20/10/2026
![Tieto ilustrácie z roku 1907 nás prinášajú do sveta, kde bola medicína vnímaná nielen ako „technická disciplína“, ale najmä ako „posvätné povolanie“, ktoré vyžaduje nielen znalosť, ale predovšetkým šľachetný charakter človeka. Každý obrázok nám pritom hovorí niečo iné o podstate povolania v oblasti lekárstva. Stretávame sa so študentom medicíny, s lekárom… a napokon azda s profesorom medicíny, ktorý ako „strážca“ vedomostí prenáša svetlo z generácie na generáciu. Spolu tieto tri obrázky tvoria trojrozmerný pohľad na lekárstvo: je to intelektuálna disciplína, múdrosť získaná skúsenosťou a osobná obeta za život iného človeka.]( "História medicíny: Niekdajšie predstavy o výkone lekárskeho povolania v obrazoch (The 1907 Yearbook of the Hahnemann Medical College)")
Základný popis
Tieto ilustrácie z roku 1907 nás prinášajú do sveta, kde bola medicína vnímaná nielen ako „technická disciplína“, ale najmä ako „posvätné povolanie“, ktoré vyžaduje nielen znalosť, ale predovšetkým šľachetný charakter človeka. Každý obrázok nám pritom hovorí niečo iné o podstate povolania v oblasti lekárstva. Stretávame sa so študentom medicíny, s lekárom… a napokon azda s profesorom medicíny, ktorý ako „strážca“ vedomostí prenáša svetlo z generácie na generáciu. Spolu tieto tri obrázky tvoria trojrozmerný pohľad na lekárstvo: je to intelektuálna disciplína, múdrosť získaná skúsenosťou a osobná obeta za život iného človeka.
« História medicíny: Niekdajšie predstavy o výkone lekárskeho povolania v obrazoch (The 1907 Yearbook of the Hahnemann Medical College) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – USA – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Školstvo – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The 1907 Yearbook of the Hahnemann Medical College. Philadelphia (USA) : Hahnemann Medical College, 1907. cca. 190 strán.▐ Zverejnené: 17/10/2026
![I dnes mnohí ľudia tvrdia, že „vidia“, ale žijú ako duchovne slepí…]( "Ľudia, ktorí tvrdia, že „vidia“, [a aj tí, ktorým bolo „ukázané“], no i tak volia pokleslý život, vo svojom alibizme a pokrytectve zrádzajú zamýšľanú ideu „zákona“ – takýmto ich hriech pretrváva (Evanjelium podľa sv. Jána 9:39-41)“")
Základný popis
I dnes mnohí ľudia tvrdia, že „vidia“, ale žijú ako duchovne slepí…
« Ľudia, ktorí tvrdia, že „vidia“, [a aj tí, ktorým bolo „ukázané“], no i tak volia pokleslý život, vo svojom alibizme a pokrytectve zrádzajú zamýšľanú ideu „zákona“ – takýmto ich hriech pretrváva (Evanjelium podľa sv. Jána 9:39-41)“ »
ZNAČKY: Citát – Video – Inšpirácia – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Láska – Sebarozvoj – Obrátenie – Znovuzrodenie
38 | A Ježiš povedal:
„Na súd som prišiel na tento svet,
aby tí, čo nevidia, videli,
a tí, čo vidia, aby oslepli.“
39 | A niektorí z farizejov, ktorí boli s ním,
počuli tieto slová a prehovorili k nemu:
„Sme azda aj my slepí?“
41 | Ježiš im povedal:
„Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech.
Ale [keďže] teraz hovoríte: „Vidíme,“
a preto váš hriech pretrváva.“
(Evanjelium podľa sv. Jána 9:39-41)VIDEO: Gesù di Nazareth, 1977 / Denouncing the Scribes and the Pharisees as being Hypocrites (Youtube)
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: The Illuminated Bible (Containing the Old and New Testaments, Translated Out of the Original Tongues…) New York (USA) : Harper & Brothers, Publishers; 1846. cca. 1330 strán.▐ Zverejnené: 16/10/2026
![Úryvok zachytáva vnútorný zápas medzi hmotným prosperovaním bezbožníkov a vlastnou trýzňou, kladúc si pritom otázky o zmysle čistoty srdca. Text odhaľuje psychologický mechanizmus, ktorým sa veriaci človek rozhodne zostávať verný svojim hodnotám, hoci sa to javí ako „zbytočná]( "„Zbytočne som dbal o čistotu svojho srdca… Keby som si však povedal: ‚Budem teda hovoriť ako oni…,‘ spreneveril by som sa…“ (Žalmy 73:12-15)“")
Základný popis
Úryvok zachytáva vnútorný zápas medzi hmotným prosperovaním bezbožníkov a vlastnou trýzňou, kladúc si pritom otázky o zmysle čistoty srdca. Text odhaľuje psychologický mechanizmus, ktorým sa veriaci človek rozhodne zostávať verný svojim hodnotám, hoci sa to javí ako „zbytočná“ obeta pred očami ostatného sveta…
« „Zbytočne som dbal o čistotu svojho srdca… Keby som si však povedal: ‚Budem teda hovoriť ako oni…,‘ spreneveril by som sa…“ (Žalmy 73:12-15)“ »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Biblia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Láska – Sebarozvoj – Obrátenie – Znovuzrodenie
12 | Hľa, takí sú bezbožníci, ktorým sa dari vo svete a stále [bez obáv] hromadia majetok.
13 | [Zdá sa, že] som zbytočne dbal o čistotu svojho srdca a ruky si umýval v nevinnosti.
14 | Dennodenne trpím, každé ráno som trestaný.
15 | Keby som si však povedal: „Budem teda hovoriť ako oni…,“ spreneveril by som sa pokoleniu…
(Žalmy 73:12-15)PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: The Illuminated Bible (Containing the Old and New Testaments, Translated Out of the Original Tongues…) New York (USA) : Harper & Brothers, Publishers; 1846. cca. 1330 strán.▐ Zverejnené: 05/10/2026
![O súboji, ktorý sa odohráva v každom z nás, keď na jeho podklade dochádza k vymedzeniu toho, čo ovládne dušu človeka. V Ústave (Štát) od Platóna nenachádzame len politickú teóriu ideálneho štátu, ale taktiež zrkadlo ľudskej psychiky. Sófrosyné, teda umiernenosť, nie je potlačenie. Nie je to asketické utlmovanie života, z ľudskej prirodzenosti povstávajúcich životných energii. Je to, ako píše Platón, „súlad“. Je to moment, kedy sa silná, žiadostivá zložka duše dobrovoľne podriadi autorite rozumu. Nie preto, že by bola slabá, ale preto, že pochopila, že jej nadvláda by znamenala chaos a deštrukciu. Ak by sa žiadostivosť stala kráľom, stala by sa tyranom, ktorý ničí všetko, čo je krásne a pravdivé, odvrátila by človeka od súladu všetkých zložiek ľudskej existencie…]( "Platón, sebaovládanie a sófrosyné (umiernenosť): Skutočne odvážnym je ten, kto vystavený okolitému „svetskému“ – bolestiam či radostiam – je charakterovo natoľko pevný, že vždy dokáže urobiť morálne správne rozhodnutie a volí si život v pravde a harmónii s prirodzenosťou (The Republic of Plato / Štát / Ústava)")
Základný popis
O súboji, ktorý sa odohráva v každom z nás, keď na jeho podklade dochádza k vymedzeniu toho, čo ovládne dušu človeka. V Ústave (Štát) od Platóna nenachádzame len politickú teóriu ideálneho štátu, ale taktiež zrkadlo ľudskej psychiky. Sófrosyné, teda umiernenosť, nie je potlačenie. Nie je to asketické utlmovanie života, z ľudskej prirodzenosti povstávajúcich životných energii. Je to, ako píše Platón, „súlad“. Je to moment, kedy sa silná, žiadostivá zložka duše dobrovoľne podriadi autorite rozumu. Nie preto, že by bola slabá, ale preto, že pochopila, že jej nadvláda by znamenala chaos a deštrukciu. Ak by sa žiadostivosť stala kráľom, stala by sa tyranom, ktorý ničí všetko, čo je krásne a pravdivé, odvrátila by človeka od súladu všetkých zložiek ľudskej existencie…
« Platón, sebaovládanie a sófrosyné (umiernenosť): Skutočne odvážnym je ten, kto vystavený okolitému „svetskému“ – bolestiam či radostiam – je charakterovo natoľko pevný, že vždy dokáže urobiť morálne správne rozhodnutie a volí si život v pravde a harmónii s prirodzenosťou (The Republic of Plato / Štát / Ústava) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Antika – Filozofia – Etika – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Čistota – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Pokora – Obrátenie – Znovuzrodenie – Ľudský život – Existencializmus
« …keď budú takto vyškolení, keď si skutočne osvoja svoje úlohy a získajú ozajstné vzdelanie, budú mať pod kontrolou žiadostivý princíp, ktorý v každom človeku tvorí najväčšiu časť duše a je od prírody najnenásytnejší. A budú ho pozorne strážiť, aby sa neoddával takzvaným telesným rozkošiam do tej miery, než by zmohutnel a posilnil, a následne odmietol plniť svoju vlastnú úlohu, ba dokonca by túžil po absolútnej nadvláde nad vrstvami, ktoré podľa [druhu] svojej podstaty nemá právo spravovať, čím by zásadným spôsobom narušil život
všetkých. » « Určite tak urobia. »
« A neboli by práve tieto dva princípy najvhodnejšie na ochranu celej duše a tela pred vonkajšími nepriateľmi; jeden poskytuje rady a druhý vedie boje v poslušnosti voči vládnucej moci, ktorej zámery napĺňa svojou
statočnosťou. » « Pravdivo. »
« Podobne, myslím si, nazývame človeka odvážnym na základe tej odvážnej zložky jeho povahy, keď – aj napriek bolesti a radosti – pevne zachováva príkazy rozumu o tom, čoho sa treba báť, a čoho
nie. » « Áno, a
právom. » « A nazývame ho múdrym na základe tej malej časti, ktorá v ňom vládne a vydáva tieto pokyny, a ktorá zase sama v sebe obsahuje skutočné poznanie toho, čo je prospešné pre celé spoločenstvo zložené z týchto troch princípov, ako aj pre každú jeho
súčasť. » « Presne tak. »
« A opäť, či nenazývame človeka umierneným vďaka priateľstvu a súladu tých istých princípov, to znamená, keď sa tie dve riadené, zhodujú s tým vládnucim v tom, že považujú rozumovú zložku za právoplatného vládcu, a nekladú odpor jej
autorite? » « Určite, – odpovedal; – umiernenosť nie je ničím iným než toto, či už sa jedná o štát alebo
o jednotlivca. » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: PLATÓN (aka Plato). The Republic of Plato. Londýn (Anglicko) : Macmillan and Co. Limited + New York (USA) : The Macmillan Company, 1907. 374 strán.▐ Zverejnené: 30/09/2026
![„Je môj život viac než len biologický proces, ktorý jedného dňa začal a raz aj skončí?“ Hľadanie zmyslu života v kontexte nevyhnutnosti, ktorou je – smrť. Hľadanie prepojení medzi každodenným konaním človeka a „večným“. O hľadaní zmyslu v činoch, ktoré sú zmysluplné, večne hodnotné – trvalými hodnotami, hodnotami priamo ľudskými…]( "Konečnosť ľudského bytia: Ako Tolstoj zosumarizoval všetky podstatné otázky existencializmu (My Confession / 1897)")
Základný popis
„Je môj život viac než len biologický proces, ktorý jedného dňa začal a raz aj skončí?“ Hľadanie zmyslu života v kontexte nevyhnutnosti, ktorou je – smrť. Hľadanie prepojení medzi každodenným konaním človeka a „večným“. O hľadaní zmyslu v činoch, ktoré sú zmysluplné, večne hodnotné – trvalými hodnotami, hodnotami priamo ľudskými…
« Konečnosť ľudského bytia: Ako Tolstoj zosumarizoval všetky podstatné otázky existencializmu (My Confession / 1897) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Lev Nikolajevič Tolstoj – Klasická literatúra – Slovania – Rusko – Psychológia – Filozofia – Existencializmus – Smrť – Ľudský život – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Muž a žena – Láska – Sexuálna výchova – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Staroba – Národ – Rodoľubstvo
« …najdôležitejšia zo všetkých otázok, tá, ktorá znie v srdci každého človeka od raného detstva až po najmúdrejšiu starobu; otázka, bez ktorej, ako som sám okúsil, sa život stal nemožným.Tá otázka znela takto: „Aký bude výsledok toho, čo robím teraz, a čo môžem urobiť zajtra? Čo bude hlavnou témou môjho života?“ [Alebo výzvou, nosnou záležitosťou, pozn.] Inak povedané, môže znieť aj: „Prečo by som mal vôbec žiť? Prečo by som si mal niečo želať? Prečo by som mal niečo robiť?“ Opätovne, vyjadrené inými slovami: „Má môj život nejaký zmysel, ktorý by mohol prekonať nevyhnutnú smrť, ktorá ma čaká?“
(s. 38) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. My Confession and The Spirit of Christ’s Teaching. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1897. 242 strán.▐ Zverejnené: 07/09/2026
![Intelektuálny kompas pre každého človeka, ktorý chce pochopiť dianie navôkol seba. Filozofické myšlienky profesora Johna C. Morgana o vzťahu medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou. Text analyzuje históriu ako súbor prepojených nití, ktoré určujú smer vývoja a odkazuje na koncept kauzality (príčinnosti).]( "Príčinnosť – Kauzalita: Kto chce posudzovať prítomnosť a predvídať budúcnosť, takýto musí dôkladne študovať minulosť (Profesor John C. Morgan / Hahnemann Medical College of Philadelphia, 1867)")
Základný popis
Intelektuálny kompas pre každého človeka, ktorý chce pochopiť dianie navôkol seba. Filozofické myšlienky profesora Johna C. Morgana o vzťahu medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou. Text analyzuje históriu ako súbor prepojených nití, ktoré určujú smer vývoja a odkazuje na koncept kauzality (príčinnosti).
« Príčinnosť – Kauzalita: Kto chce posudzovať prítomnosť a predvídať budúcnosť, takýto musí dôkladne študovať minulosť (Profesor John C. Morgan / Hahnemann Medical College of Philadelphia, 1867) »
ZNAČKY: Citát – História – História medicíny – Zdravotníctvo – Filozofia – Politika – Ekonomika – Inšpirácia – Ľudský život – Vzdelanie – Sebarozvoj
« Hovorí sa, že ten, kto chce posudzovať prítomnosť a budúcnosť, ten musí dôkladne študovať príklady z minulosti. Sledovaním jednotlivých nití histórie zistí, kde sa každá z nich začala, kto ju započal a na akom základe; zhodnotí ich vzájomné ovlyvňovanie a účinok, od tej chvíle, a na základe predpokladov pre súčasnosť a budúcnosť zistí, aké ďalšie vplyvy – nevyhnutne spolupracujúce s týmito staršími činiteľmi alebo ich naopak potlačajúce – je potrebné uplatniť, aby sa celok zmenil a zdokonalil.(s. 5) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: MORGAN, John Coleman. Introductory Lecture, Delivered at the Hahnemann Medical College, of Philadelphia. (USA) : H. & E. F. James, 1867. 18 strán.▐ Zverejnené: 18/08/2026
![Obrázok zachytáva etický imperatív lekárstva: radšej chudoba s čistým svedomím než bohatstvo zakúpené za cenu mravného úpadku. Symbolika posvätnosti medicíny, kresťanskej etiky a odmietnutia hrabivosti v 19. storočí. Varovanie pred tou najstaršou ľudskou chorobou – chorobou moci. Lekár, ktorý zneužíva svoje postavenie, sa stáva tyranom v bielom plášti…]( "Posvätná úloha lekárskeho povolania: Slúžiť, prinášať svetlo a viesť, nezrádzať vlastnú česť (The Sacredness of the Medical Profession, 1865)")
Základný popis
Obrázok zachytáva etický imperatív lekárstva: radšej chudoba s čistým svedomím než bohatstvo zakúpené za cenu mravného úpadku. Symbolika posvätnosti medicíny, kresťanskej etiky a odmietnutia hrabivosti v 19. storočí. Varovanie pred tou najstaršou ľudskou chorobou – chorobou moci. Lekár, ktorý zneužíva svoje postavenie, sa stáva tyranom v bielom plášti…
« Posvätná úloha lekárskeho povolania: Slúžiť, prinášať svetlo a viesť, nezrádzať vlastnú česť (The Sacredness of the Medical Profession, 1865) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Kresťanstvo – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Ľudský život – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Krása – Sebarozvoj – Vzdelanie – Pravda – Spoločenská zodpovednosť – Humanizmus
« To, že disponujete väčšími vedomosťami ako vaši blížni, je práve dôvodom, prečo by ste nemali zneužívať ich nevedomosť, ale skôr ich osvietiť a viesť k lepším veciam. Považuj za posvätné zverené vám úlohy. Radšej čakajte roky na úspech, než aby ste obetovali zásady a predali svoju česť za peniaze. Radšej zomrite chudobní s čistými rukami a čistým svedomím, než aby ste kráčali po mramorových sálach alebo spali v žulových sarkofágoch.(s. 17) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: BEADLE, Elias Root. The Sacredness of the Medical Profession (A Sermon Delivered Before the students of Jefferson Medical College and the Medical Department of the University of Pennsylvania, Sabbath Evening, November 19th, 1865). Philadelphia (USA) : James. S. Claxton, 1865. 31 strán.▐ Zverejnené: 08/08/2026
![Pravda, ktorá je často zakrytá prachom našej vlastnej pýchy. Hovorí o tom, že človek nie je stvorený na to, aby žil v ľahkosti, ale aby prekonával ťažkosti, bol skúšaný životnými výzvami, neustále sa pokúšal o prekročenie svojich hraníc. Tento úryvok sa dotýka jedného z najvážnejších tém filozofie i psychológie: našej schopnosti trpieť, rásť a dosahovať veľkosť. Jacks hovorí o „ľahkom živote“ – nie len ako o fyzickom pohodlí, ale najmä o tom vnútornom pohodlí, ktoré uspáva a ničí dušu človeka.]( "Človek je stvorený pre úlohy veľkej dôležitosti a významu, s mečom v ruke bojuje so silami temnoty – volajúc: „Tu som!“, stelesňujúc tie najvznešenejšie cnosti, akých je ľudská bytosť schopná (Lawrence Pearsall Jacks)")
Základný popis
Pravda, ktorá je často zakrytá prachom našej vlastnej pýchy. Hovorí o tom, že človek nie je stvorený na to, aby žil v ľahkosti, ale aby prekonával ťažkosti, bol skúšaný životnými výzvami, neustále sa pokúšal o prekročenie svojich hraníc. Tento úryvok sa dotýka jedného z najvážnejších tém filozofie i psychológie: našej schopnosti trpieť, rásť a dosahovať veľkosť. Jacks hovorí o „ľahkom živote“ – nie len ako o fyzickom pohodlí, ale najmä o tom vnútornom pohodlí, ktoré uspáva a ničí dušu človeka.
« Človek je stvorený pre úlohy veľkej dôležitosti a významu, s mečom v ruke bojuje so silami temnoty – volajúc: „Tu som!“, stelesňujúc tie najvznešenejšie cnosti, akých je ľudská bytosť schopná (Lawrence Pearsall Jacks) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Psychológia – Ľudský život – Existencializmus – Sebarozvoj – Vzdelanie – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Existuje akýsi sen o ľudskom PROGRESE, ktorý spočíva v postupnom uľahčovaní údelu človeka, v postupnom odľahčovaní jeho úlohy, až kým nebude z jeho cesty odstránená posledná prekážka, posledné nebezpečenstvo zažehnané, posledný útes prekonaný a od tej chvíle už bude plavba navždy pokojná. Nech sa takéto voľačo nikdy nenaplní! Človek nie je stvorený na to, aby žil v obdobných podmienkach; jeho ohraničenia, ktorými je tvorený, sú príliš vysoké a rozsiahle na to, aby sa do nich zmestil. Nikdy sa neprispôsobí ľahkému životu, pokiaľ… medzitým jeho prirodzenosť nezdegenerovala. Zle prispôsobený na prežívanie ľahkého života, je dobre prispôsobený na žitie toho ťažkého. Keď sú jeho okolnosti najľahšie, práve vtedy ukazuje ten najhorší obraz o sebe samotnom, a ten najlepší, keď bojuje proti nepriazni osudu. Nikdy sa v tomto vesmíre necítil viac ako doma, než keď sa ocitne „v mimoriadne náročnej situácii“. „Prináleží synovi človeka mnoho trpieť, aby mohol vystúpiť ku svojej sláve.“ Dajte mu život, v ktorom utrpenie nehrá žiadnu úlohu, a podvediete ho v samom jadre jeho bytia.“ Povedzte mu: „Odteraz už nebudeš hrdinom. Už si môžeš oddýchnuť: vyžieraj sa, napájaj a veseľ do sýtosti. Buď miláčikom Osudu a vysmiatym hlupáčikom.“ MÚDRY ČLOVEK S ODPOROM ODMIETNE takúto vašu ponuku.
Za priaznivých okolností človek prejavuje len svoje priemerné cnosti, a často ani tie nie. Oboma, svojou mysľou aj telom, je stvorený pre veľké veci, pre úlohy veľkého významu a dôležitosti, pre osvojovanie úžasných umení, ktoré sa zdajú nemožné, kým ich nevyskúša, pre nebezpečné výpravy do neznáma, pre tvrdé a napínavé súboje so silami temnoty, pre odolávanie obrovským otrasom, pre znášanie srdcervúcich neúspechov, pre vstávanie, keď je zranený a zrazený na zem, a pre umieranie, ak to bude potrebné, s mečom v ruke. Pre bytosť – tak skvele vybavenú – nie je žiadnou prekážkou, ani dôvodom na sťažovanie si, keď sa ocitne „pred veľmi náročnou úlohou“: nesťažuje si na niečo také u svojho Stvoriteľa. [Práve naopak], chváli svojho Stvoriteľa a do boja vstupuje spievajúc žalmy. „Tu som,“ volá, „so svojimi schopnosťami a všestrannosťou; tam je vesmír, ktorý mi ponúka práve tie problémy, práve tie úlohy, na ktoré sú tieto schopnosti a všestrannosť stvorené; tu som, Pane, pošli ma.“ Aby sme videli človeka takého, aký skutočne je, aby sme videli veľké cnosti, ktorých je schopný, aby sme videli ciele, pre ktoré bol stvorený, musíme ho zachytiť v jednom z týchto okamihov, keď zápasí s problémami, ktoré sa zdajú neriešiteľné, keď sa venuje úlohám, ktoré sa zdajú byť nad rámec jeho odvahy a rozumu.
(s. 17-20) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: JACKS, Lawrence Pearsall. The Challenge of Life – Three Lectures (Hibbert Lectures, 1924). Londýn (UK) : Hodder and Stoughton Limited, 1925. 112 strán.▐ Zverejnené: 04/08/2026
![Keď ženy vstupovali do sveta, ktorý bol dovtedy vyhradený najmä mužom. Fotografia, ktorá pripomína skôr kláštor rehoľných sestier než univerzitné prostredie. Študentky medicíny sledujú chirurgický zákrok. Rad za radom tváre, ktoré svoj ohľad upierajú v jedinom smere. Žiaden chaos, „kolektívna meditácia“. Tieto ženy sa učili nielen o každom anatomickom detaile a princípoch fyziologickej stavby ľudského organizmu, o správnom vykonávaní jednotlivých liečebných postupov, ale najmä o etike zvoleného povolania, ktoré dodnes nesie prívlastok – „posvätné“…]( "Lekárska fakulta pre ženy v Pensylvánii / Woman's Medical College of Pennsylvania (1911)")
Základný popis
Keď ženy vstupovali do sveta, ktorý bol dovtedy vyhradený najmä mužom. Fotografia, ktorá pripomína skôr kláštor rehoľných sestier než univerzitné prostredie. Študentky medicíny sledujú chirurgický zákrok. Rad za radom tváre, ktoré svoj ohľad upierajú v jedinom smere. Žiaden chaos, „kolektívna meditácia“. Tieto ženy sa učili nielen o každom anatomickom detaile a princípoch fyziologickej stavby ľudského organizmu, o správnom vykonávaní jednotlivých liečebných postupov, ale najmä o etike zvoleného povolania, ktoré dodnes nesie prívlastok – „posvätné“…
« Lekárska fakulta pre ženy v Pensylvánii / Woman’s Medical College of Pennsylvania (1911) »
ZNAČKY: Fotografia – Dokumentárna fotografia – História medicíny – Zdravotníctvo – Feminizmus – Inšpirácia – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Školstvo – Mravný ideál – Etika – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Scalpel – The 1911 Yearbook of the Woman’s Medical College of Pennsylvania. Pensylvánia (USA) : Woman’s Medical College of Pennsylvania, 1911. cca. 200 strán.▐ Zverejnené: 03/08/2026
![Zápas o duševné prebudenie. Slová, ktoré odkrývajú hlbokú filozofiu o ľudskom vývoji, o prehnanom sebectve a nutnosti podieľania sa na tvorení sveta navôkol seba v duchu „vyššieho usporiadania sveta“. Jinarajadasa hovorí o „divochovi“ – o tom vnútornom divochovi v nás, ktorý sa bojí bolesti, pretože jediné, čo človek obmedzený vie, je, že bolesti sa treba vyhýbať, a hľadá len okamžitú úľavu. Ten, ktorý sa vyhýba námahe a trápeniam spojeným s osobným rozvojom, ktorý uprednostňuje komfort pred cnosťou. Tento text je výzvou k nám všetkým. Nie sme len produktom evolúcie. Rovnako tak sme napokon produktom vôle, rozhodnutí, vlastného snaženia.]( "Ozveny theosophie: Zakrpatení, obmedzení – „večne chudobní“ – ľudia, divosi vyhýbajúci sa námahe súvisiacej s rastom k rozvoju osobnostných cností (Jinarajadasa)")
Základný popis
Zápas o duševné prebudenie. Slová, ktoré odkrývajú hlbokú filozofiu o ľudskom vývoji, o prehnanom sebectve a nutnosti podieľania sa na tvorení sveta navôkol seba v duchu „vyššieho usporiadania sveta“. Jinarajadasa hovorí o „divochovi“ – o tom vnútornom divochovi v nás, ktorý sa bojí bolesti, pretože jediné, čo človek obmedzený vie, je, že bolesti sa treba vyhýbať, a hľadá len okamžitú úľavu. Ten, ktorý sa vyhýba námahe a trápeniam spojeným s osobným rozvojom, ktorý uprednostňuje komfort pred cnosťou. Tento text je výzvou k nám všetkým. Nie sme len produktom evolúcie. Rovnako tak sme napokon produktom vôle, rozhodnutí, vlastného snaženia.
« Ozveny theosophie: Zakrpatení, obmedzení – „večne chudobní“ – ľudia, divosi vyhýbajúci sa námahe súvisiacej s rastom k rozvoju osobnostných cností (Jinarajadasa) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Okultizmus – Alchýmia – Slobodomurárstvo – Ľudský život – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása
« Povinnosťou človeka je spolupracovať s božským plánom. Spočiatku je však duša človeka len slabo vedomá, disponuje len malou inteligenciou a človek sa ocitá spojený so zvieraťom tak veľkou silou, ktorá sa pre neho pomaly formovalo v priebehu vekov prostredníctvom dlhého procesu evolúcie. Telo a jeho energie sú nositeľom duše, pochádzajú zo zvieracieho sveta a prinášajú so sebou zvieracie sklony k sebapresadzovaniu a sebectvu a silný inštinkt pre potrebu boja o existenciu a sebazáchovu. Keby bol človek v tejto fáze ponechaný sám na vývoj, pokrok by bol nekonečne malý a v skutočnosti by došlo skôr k návratu k zvieracej brutality než k evolúcii k ľudskej cnosti.Ale človek nie je ponechaný sám na seba pri svojom vývoji; učitelia a zákonodarcovia, zdokonalení ľudia minulých čias, so znalosťou božského plánu, sa teraz objavujú a riadia rast ľudských duší. Spočiatku, vo veľkej miere, prvok strachu prichádza do pravidiel vedenia, pretože jediné, čo divoch vie, je, že bolesti sa treba vyhýbať…
(s. 7-8) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: JINARAJADASA, Curuppumullage. Art as a Factor in the Soul’s Evolution. Adyar – Madras (India) : Theosophical Publishing House, 1915. 20 strán.▐ Zverejnené: 27/07/2026
![Zrkadlo duše, ktorá sa pokúša nájsť svoje miesto vo svete. Turgenev nám týmito slovami naznačuje, že existuje objektívna pravda o tom, kým by sme sa mali stať. Nevyhnutnosť „stavania sa tým, kým sa stať mám“, je v podstate volaním k integrite našej osobnosti. Čitateľ sa tu stretáva s myšlienkami literárnej postavy, ktorá nie je ani hrdinom, ani prorokom – je to obyčajný človek, a Turgenev nás prostredníctvom nahliadnutia do jej myšlienok, vnútorného dialógu, pozýva k vlastnému zamysleniu sa nad našou vlastnou existenciou medzi dvoma svetmi: medzi úmyslami a činmi, medzi tým, čo by mohol byť, a tým, čím a kým sa stávame stať.]( "Odcudzenosť a jej vznik – diagnostika hlbokého rozdielu medzi potenciálom a konečnou realizáciou: Nevyhnutnosť stavania sa tým, kým sa stať mám (Turgenev / Denník zbytočného človeka)")
Základný popis
Zrkadlo duše, ktorá sa pokúša nájsť svoje miesto vo svete. Turgenev nám týmito slovami naznačuje, že existuje objektívna pravda o tom, kým by sme sa mali stať. Nevyhnutnosť „stavania sa tým, kým sa stať mám“, je v podstate volaním k integrite našej osobnosti. Čitateľ sa tu stretáva s myšlienkami literárnej postavy, ktorá nie je ani hrdinom, ani prorokom – je to obyčajný človek, a Turgenev nás prostredníctvom nahliadnutia do jej myšlienok, vnútorného dialógu, pozýva k vlastnému zamysleniu sa nad našou vlastnou existenciou medzi dvoma svetmi: medzi úmyslami a činmi, medzi tým, čo by mohol byť, a tým, čím a kým sa stávame stať.
« Odcudzenosť a jej vznik – diagnostika hlbokého rozdielu medzi potenciálom a konečnou realizáciou: Nevyhnutnosť stavania sa tým, kým sa stať mám (Turgenev / Denník zbytočného človeka) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Ľudský život – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Klasická literatúra – Slovania – Rusko
« Počas celého môjho života som neustále
nachádzal svoje miesto obsadené,
možnože preto,
lebo som nehľadal svoje miesto tam,
kde som ho hľadať mal.
(Turgenev,s. 16) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TURGENEV, Ivan. The Novels of Ivan Turgenev: The Diary of a Superfluous Man etc. New York (USA) : The Macmillian Company + Londýn (Anglicko) : William Heinemann, 1920. 326 strán.▐ Zverejnené: 26/07/2026
![Keď sa pozrieme na túto stránku z analýzy Josefa Ševčíka, nesmieme na ňu nazerať len ako na voľajaké moralizujúce čierne písmená na zožltnutom papieri. Je to návod, mapa ľudskej existencie… vymedzenie teritória, na ktorom sa odohráva najdôležitejšia vojna v živote každého človeka: boj o jeho vlastnú dušu. Svätý Tomáš Akvinský nebol len teológom. Bol priam až klinickým pozorovateľom ľudskej psychológie, a to stáročia pred ustanovením psychológie ako samostatnej vedy. Mnohé z toho, čo popisuje, by sme v žargóne modernej psychológie nazvali niečim ako „kognitívnym skreslením“, „narcistickou ilúziou“. Aplikácia mechanizmu, kde jedinec svojim životom nasleduje ideál, ktorý je v skutočnosti „dobrom“, čiže pozitívnou hodnotou len zdanlivo, takýto jedinec stráca kontakt s realitou. Stáva sa otrokmi vlastného sebaklamu. Zvyčajne sa jedná o osoby, ktoré majú strach pozrieť sa skutočnej pravde do očí, zvyčajne neschopní čeliť realite, ktorú si potrebujú pretvárať na svoj obraz…]( "Tomáš Akvinský – Summa Theologica | Boj o dušu človeka: Rozdiel medzi dobrom, zdanlivým dobrom a čistým zlom / Hriechy a túžba po ukojení („mať sa dobre“) / „Logos“ – Cnostný život podľa zákonov prirodzeného poriadku")
Základný popis
Keď sa pozrieme na túto stránku z analýzy Josefa Ševčíka, nesmieme na ňu nazerať len ako na voľajaké moralizujúce čierne písmená na zožltnutom papieri. Je to návod, mapa ľudskej existencie… vymedzenie teritória, na ktorom sa odohráva najdôležitejšia vojna v živote každého človeka: boj o jeho vlastnú dušu. Svätý Tomáš Akvinský nebol len teológom. Bol priam až klinickým pozorovateľom ľudskej psychológie, a to stáročia pred ustanovením psychológie ako samostatnej vedy. Mnohé z toho, čo popisuje, by sme v žargóne modernej psychológie nazvali niečim ako „kognitívnym skreslením“, „narcistickou ilúziou“. Aplikácia mechanizmu, kde jedinec svojim životom nasleduje ideál, ktorý je v skutočnosti „dobrom“, čiže pozitívnou hodnotou len zdanlivo, takýto jedinec stráca kontakt s realitou. Stáva sa otrokmi vlastného sebaklamu. Zvyčajne sa jedná o osoby, ktoré majú strach pozrieť sa skutočnej pravde do očí, zvyčajne neschopní čeliť realite, ktorú si potrebujú pretvárať na svoj obraz…
« Tomáš Akvinský – Summa Theologica | Boj o dušu človeka: Rozdiel medzi dobrom, zdanlivým dobrom a čistým zlom / Hriechy a túžba po ukojení („mať sa dobre“) / „Logos“ – Cnostný život podľa zákonov prirodzeného poriadku »
ZNAČKY: Citát – inšpirácia – Kresťanstvo – Etika – Psychológia – Hlbinná psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Obrátenie – Znovuzrodenie
« Svobodná vůle lidská nutně po dobru touží a volí prostředky vhodné, aby ho dosáhla. Dříve než volí, káže rozumu uvažovati, potom svolí v rozhodnutí jeho a pílí k cíli svému a dojde-li ho, užívá dobra. Pouhé zlo nikdy nemůže býti předmětem touhy a lásky, pouze zlo spojené s dobrem jím zakryté, nebo jinak řečeno, dobro zdánlivé, klamné, může mnohdy býti předmětem žádosti. Touží-li člověk po dobru pravém a snaží-li se ho dojíti, jedná dobře a spravedlivě; touží-li po dobru zdánlivém a snaží-li se ho dojiti, jedná špatně a dopustí se bezpráví. Je-li zlo spáchané proti zákonům Božím a mravního života, jmenuje se hříchem. Zlo může býti myšlené a spáchané, obojí jest hříchem; první páchá člověk zlou vůlí, druhé zým skutkem.Činnost duševní může směřovati k dobru, může však směřovati i ke zlu, může toužiti po zlu, nebo lépe po klamném dobru, nebo může se ho varovati. Různé způsoby, jak duše se chová k dobru a ke zlu, nazývají se vášněmi a jich jedenácte: láska a nenávist, touha a útěk, radost a smutek; naděje a zoufalství, odvaha, strach a hněv, dle toho, může-li duše dobra nebo velikého dobra dosáhnouti nebo nedosáhnouti, před zlem nebo velkým zlem uniknouti nebo jemu podlehnouti. Krásně, umělecky pojednal sv. Tomáš o vášních lidských, o jejich příčinách a účincích a prostředcích proti vášním, které jsou duši na škodu.
Člověk konaje častěji dobré skutky, nabývá zvyku v dobru, zlými skutky ve zlu. Zvyk činiti dobře, jmenuje se ctností, různou dle toho neb onoho druhu dobra; zvyk činiti zle jmenuje se neřestí, jež rozděluje se dle druhů zla, a všechny se protiví protivným druhům cností. Krásně pojednává Tomáš o druzích cností, o jejích vzájemné příbuznosti a odměně jejich po smrti, podobně pojednává o příčinách, účincích a trestech neřestí.
Příčinou hříchu může býti nevědomost, smyslnost, zlá vůle a příčiny zevnější, totiž Bůh, jenž dopustí, aby někdo do hříchu upadl, avšak jen proto, aby uznávaje svou slabost se polepšil a více se hříchu varoval. Dalé zlý duch, jenž ze závisti a ze vzdoru proti Bohu snaží se lidi od něho odvrátiti. Konečně přícinou hříchu jest domácí nepřítel člověka – slabost přirozenosti lidské po pádu prvních rodičů. Potom pojednává Tomáš hříchu dědičném a jeho následcích, o druzích a následcích hříchu.
Aby se člověk mohl hříchu varovati, má jednati dle zákonů, hlavně dle zákona přirozeného, jenž jest první po zákoně věčném, jímž Bůh vše k jistému cíli řídí.
(s. 141-142) » ZDROJ: ŠEVČÍK, Josef. Sv. Tomáš Akvinský, učitel cirkevní a ochránce katolických škol. Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Tiskem a nákladem pap. knihtiskárny Bened. Rajhrad, 1899. 382 strán.▐ Zverejnené: 29/06/2026
![Text analyzuje rozdiel medzi prístupom k životu v podobe účastníka „detskej hry“, kde jedinec – v procese osobnostného rozširovania (expanzie) – sám seba privádza do stavu stagnácie, zväčša v tých najpodstatnejších sférach ľudského života, do stavu vyhýbania sa skutočnému „dobrodružstvu“, skutočným životným výzvam na ceste osobnostného rastu. Väčšina ľudí prežije celý život v neustálej „hre“. Hra je príjemná, lebo je bezpečná. Z hľadiska charakterovo-morálnych vlastnosti a historicko-kultúrneho rozhľadu sa jedná zvyčajne o pomerne prostoduché bytosti – „duchovne lenivé“ – a ich spôsob rozhodovania prebieha v nejakej tej „pragmatickej“ rovine. Snažia sa všemožne spôsobom vyhnúť zodpovednosti, a tak si volia také rozhodnutia, kde minimalizujú možné negatívne konzekvencie, ktoré sa pre nich neskôr môžu vyskytnúť.]( "Atrofia duše – medzi „hraním sa“ a „dobrodružstvom“: Voľba adaptácie jedinca vo forme stagnácie, osobnostného úpadku a infantilizácie, prejavené ako – „ohradzovanie“ jadra „charakterových defektov“ (moc, status, nedotknuteľnosť), zbavovanie sa zodpovednosti (prenášanie následkov), neschopnosť milovať, užívanie iných na svoj osoh, snaha „zdať sa“ a predstieraná „odvaha“ v nepodstatnostiach…")
Základný popis
Text analyzuje rozdiel medzi prístupom k životu v podobe účastníka „detskej hry“, kde jedinec – v procese osobnostného rozširovania (expanzie) – sám seba privádza do stavu stagnácie, zväčša v tých najpodstatnejších sférach ľudského života, do stavu vyhýbania sa skutočnému „dobrodružstvu“, skutočným životným výzvam na ceste osobnostného rastu. Väčšina ľudí prežije celý život v neustálej „hre“. Hra je príjemná, lebo je bezpečná. Z hľadiska charakterovo-morálnych vlastnosti a historicko-kultúrneho rozhľadu sa jedná zvyčajne o pomerne prostoduché bytosti – „duchovne lenivé“ – a ich spôsob rozhodovania prebieha v nejakej tej „pragmatickej“ rovine. Snažia sa všemožne spôsobom vyhnúť zodpovednosti, a tak si volia také rozhodnutia, kde minimalizujú možné negatívne konzekvencie, ktoré sa pre nich neskôr môžu vyskytnúť.
« Atrofia duše – medzi „hraním sa“ a „dobrodružstvom“: Voľba adaptácie jedinca vo forme stagnácie, osobnostného úpadku a infantilizácie, prejavené ako – „ohradzovanie“ jadra „charakterových defektov“ (moc, status, nedotknuteľnosť), zbavovanie sa zodpovednosti (prenášanie následkov), neschopnosť milovať, užívanie iných na svoj osoh, snaha „zdať sa“ a predstieraná „odvaha“ v nepodstatnostiach… »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Psychológia – Hlbinná psychológia – Neuróza – Feminizmus – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Ľudský život – Existencializmus – Výchova – Vzdelanie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Pravda – Krása – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Rodina – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie
Drvivá väčšina ľudí nikdy nedospeje do štádia nejakej osobnej rozvinutosti, nebodaj múdrosti. Tento nadpis
– s nasledovným výrokom nižšie – vysvetľuje mnohé z diania navôkol nás, kde sa jedinci – s rôznymi psychickými „obtiažami“ – snažia vytvoriť si „bezpečné prostredie“ na svoj obraz v takej podobe, aby pritom dochádzalo k realizácii úkonov nejakej formy– nimi vyhľadávaných – kompenzácii vlastných neschopnosti alebo tráum, dosahovania plytkých radostí, spokojnosti, rozkoše alebo ukojenia.« Odysseus je hrdinom Odysey, Achilles hrdinom Iliady. Odysseus je predovšetkým typom vynaliezavej inteligencie, Achilles typom statočnosti. Akým spôsobom tieto typy oslovia našich žiakov? Ako sa chlapec vyvíja a prekračuje rané detstvo, prejavujú sa v ňom vlohy pre dobrodružstvo. To si všimli všetci pozorní pedagógovia. Existuje však výrazný rozdiel, čo do ich naturelu, medzi dobrodružstvom a hrou. Hra spočíva vo voľnom uplatňovaní našich schopností. Jej charakteristickým znakom je absencia namáhavého úsilia. Hovorí sa, že dieťa sa hrá, keď počas svojich radovánok v tráve, keď skáče alebo sa preteká v behu, alebo keď napodobňuje činy svojich starších súputníkov. Avšak, akonáhle sa námaha potrebná na pokračovanie v hre stane citeľnou, hra sa mení na úlohu a stráca svoje čaro. Duch dobrodružstva, naopak, je vyvolaný úskaliami; teší sa z budúcich prekážok, ktoré je potrebné zvládnuť; je to prejav sviežej a zdanlivo neobmedzenej energie, ktorej drsný kontakt s realitou ešte neukázal jej hranice. Dobrodružný duch sa u detí začína rozvíjať vtedy, keď ich už rodinný život úplne neuspokojuje, keď sa chcú oslobodiť od obmedzenia, ktoré im prináša závislosť od druhých, keď sa im zdá, akoby sa im celý svet otváral a mohli by sa odvážiť a urobiť takmer čokoľvek. (Adler,s. 147-148) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: ADLER, Felix. The Moral Instruction of Children. New York (USA) : D. Appleton and Company, 1895. 270 strán.▐ Zverejnené: 27/06/2026
![Medzi nebeským poriadkom a pozemským hľadaním. Analýza fresky renesančného maliara Raffaella Santiho. Prostredníctvom citátu predkladajúceho slová Johanna Davida Passavanta sa dostávame k hranici tradičnej dialektiky viera vs. poznanie (rozum). Ibaže veda tu odrazu nie je protikladom viery, ale práveže naopak – len vďaka vede, dôkladnému poznaniu jednotlivých jej disciplín, sa človek môže osobnostne vyzdvihnúť na úroveň, aby bol schopný postihovať „božskú pravdu“ vo svete navôkol seba.]( "„Stanza della Segnatura“: Ako Raffaello Santi – umením odrážajúcim jeho génia – prehováral o nevyhnutnosti dôkladného poznania „vied“, ktorými sa človek môže priblížiť k „božskej pravde“ (Johann David Passavant, 1872)")
Základný popis
Medzi nebeským poriadkom a pozemským hľadaním. Analýza fresky renesančného maliara Raffaella Santiho. Prostredníctvom citátu predkladajúceho slová Johanna Davida Passavanta sa dostávame k hranici tradičnej dialektiky viera vs. poznanie (rozum). Ibaže veda tu odrazu nie je protikladom viery, ale práveže naopak – len vďaka vede, dôkladnému poznaniu jednotlivých jej disciplín, sa človek môže osobnostne vyzdvihnúť na úroveň, aby bol schopný postihovať „božskú pravdu“ vo svete navôkol seba.
« „Stanza della Segnatura“: Ako Raffaello Santi – umením odrážajúcim jeho génia – prehováral o nevyhnutnosti dôkladného poznania „vied“, ktorými sa človek môže priblížiť k „božskej pravde“ (Johann David Passavant, 1872) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Svätý Peter – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Vzdelanie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása
« Ak by sme chceli charakterizovať „Stanza della Signatura“ na základe symbolických obrazov, ktoré sa v nej nachádzajú, mohli by sme ju nazvať „Sála vedných odborov“, lebo Rafael prostredníctvom teológie, filozofie, poézie a práva znázornil všetky vedy, ktoré človeku umožňujú priblížiť sa k božskej pravde. A ak vezmeme do úvahy, že tieto obrazy mali zdobiť miesto, na ktorom mala hlava katolíckej cirkvi podpisovať nariadenia ustanovujúce vedenie kresťanských veriacich po celom svete, musíme obdivovať múdrosť tohto výberu. Pápežova spokojnosť s námetmi ešte vzrástla, keď Rafael dokončil prvú fresku s názvom „Teológia“. Jeho očakávania boli ďaleko prekonané. Bol natoľko ohromený rozsahom Rafaelovho génia, že sa okamžite rozhodol nechať ním vymaľovať sály Vatikánu. Nariadil, aby boli všetky staré fresky v nich, dokonca aj tie na klenutom strope „Stanza della Signatura“, odstránené. Napriek tomu Rafael, odobrujúc výzdobu tejto klenby, usúdil, že bude vhodné premaľovať iba osem veľkých panelov a ponechať malé – medzi nimi ležiace – mytologické motívy, ako aj centrálny obraz pápežského erbu, ktorý nesú nebeské bytosti. Štyri veľké medailóny na strope venoval alegorickým postavám, ktoré slúžia ako epigrafy k veľkým nástenným maľbám znázorňujúcim teológiu, filozofiu, poéziu a právo. Podlhovasté priestory v rohoch klenby využil na prechodné námety, teda v dvojitom vzťahu k obrazom na oboch stranách pod nimi. Všetky tieto obrazy na strope sú namaľované na zlatom pozadí, napodobňujúc mozaiku. Popis „Stanza della Signatura“ začneme postavou „Teológie“, ktorá slúži ako epigraf k veľkému obrazu s rovnakou tematikou. Táto postava, sediaca v oblakoch, drží v ľavej ruke knihu, zatiaľ čo pravou ukazuje na veľký obraz, ktorý sa nachádza pod ňou. Podobne ako Danteho Beatrice, má na hlave vavrínovú korunu. Ďalej má na sebe červenú tuniku a zelený plášť – farby, ktoré symbolizujú teologické cnosti: lásku a nádej. Dvaja malí anjelici po oboch jej bokoch držia tabuľky s nápisom: „Divinarum rerum Notitia“ [„Znalosť božských vecí“, pozn.]Hlavná myšlienka veľkého diela „Teológia“ [ilustračný obrázok k tomuto článku, pozn.], často nazývaného aj „Spor o Najsvätejšej sviatosti“, symbolizuje vzťah človeka k Bohu prostredníctvom vykúpenia sveta a Eucharistie. V hornej časti sú znázornené tri postavy Svätej Trojice, z ktorých každá je obklopená svätožiarou. Nad všetkými je Všemohúci Otec, a navôkol neho serafíni, cherubíni a nespočetný zástup anjelov, ktorí spievajú: „Svätý, svätý, svätý, Pán, Boh zástupov.“ Pod Otcom, uprostred svätých nebeského kráľovstva, tróni Spasiteľ; a o niečo nižšie zostupuje na ľudí Duch Svätý. Po pravici Spasiteľa sedí Panna Mária, ktorá sa k nemu v úcte nakláňa; a po jej ľavici stojí svätý Ján Krstiteľ, ktorý na neho ukazuje. Na veľkom polkruhu z oblakov, ktorý sa tiahne až po samé okraje obrazu, sedia patriarchovia, proroci a mučeníci, ktorí predstavujú spoločenstvo svätých. Začínajúc na krajnom bode vpravo od Krista vidíme apoštola svätého Petra, ktorý drží Sväté písmo a dva kľúče ako znak toho, že je strážcom viery, a svojej moci viazať a rozväzovať. Po jeho boku, v očakávaní milosrdenstva a odpustenia, stojí Adam, otec ľudského rodu. Vedľa Adama je svätý Ján, apoštol milovaný Kristom, zapisujúci svoje božské videnia; za ním Dávid, hlava pozemského rodu nášho Pána, sladký žalmista, ktorý spieval chválu Bohu; potom svätý Štefan, prvý mučeník; a nakoniec svätec napoly skrytý v oblakoch. Na druhej strane, po pravej strane diváka, stojí svätý Pavol, držiaci meč na pamiatku svojho mučeníctva a zároveň ako symbol prenikavej sily jeho učenia. Po jeho boku stojí Abrahám s nožom, ktorým sa chystá obetovať Izáka, čo je prvý predobraz Kristovej obete; potom apoštol svätý Jakub, tretí svedok premenenia Spasiteľa, náboženský symbol nádeje, tak ako svätý Peter je symbolom viery a svätý Ján symbolom lásky. (Passavant,
s. 84-85) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: PASSAVANT, Johann David. Raphael of Urbino and His father Giovanni Santi. Londýn a New York : Macmillan and Co., 1872. 314 strán.▐ Zverejnené: 18/06/2026
└ Aktualizované: 19/07/2026 (00:27)
![Krása v Maeterlinckovom chápaní nie je „ľahkosť bytia“, ale výsledok vnútorného pokľaknutia pred najvyššou pravdou, ktoré paradoxne pozdvihuje. Je to proces zušľachtenia cez pokoru, kde duša prestáva bojovať, presadzovať a odporovať, naopak – začína načúvať vznešenosti. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o vývoji ľudskej osobnosti v štádiu – „Le Point de Bascule“ alebo „Soglia di Trasformazione“. Pre niekoho, kto bol dovtedy len „Le Décadent“, je to azda „Fin de siècle“; ale vždy je to – o očakávaniach, kam nás tento proces napokon privedie.]( "Umožniť, aby sa duša človeka povzniesla, zušľachtila a stala nádhernou na podklade myšlienok, ktoré sú vznešenejšie než tie ostatné (Maurice Maeterlinck / The Treasure of the Humble)")
Základný popis
Krása v Maeterlinckovom chápaní nie je „ľahkosť bytia“, ale výsledok vnútorného pokľaknutia pred najvyššou pravdou, ktoré paradoxne pozdvihuje. Je to proces zušľachtenia cez pokoru, kde duša prestáva bojovať, presadzovať a odporovať, naopak – začína načúvať vznešenosti. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o vývoji ľudskej osobnosti v štádiu – „Le Point de Bascule“ alebo „Soglia di Trasformazione“. Pre niekoho, kto bol dovtedy len „Le Décadent“, je to azda „Fin de siècle“; ale vždy je to – o očakávaniach, kam nás tento proces napokon privedie.
« Umožniť, aby sa duša človeka povzniesla, zušľachtila a stala nádhernou na podklade myšlienok, ktoré sú vznešenejšie než tie ostatné (Maurice Maeterlinck / The Treasure of the Humble) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Láska – Feminizmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie
« Na celom svete nie je nič, čo by tak túžilo po kráse ako ľudská duša, ani nie je nič, k čomu by sa krása tak ochotne pripútavala. Na svete neexistuje nič, čo by bolo schopné takého spontánneho pozdvihnutia, takého rýchleho zušľachtenia; nič, čo by sa tak dôsledne podriaďovalo čistým a vznešeným príkazom, ktoré dostáva. Na svete neexistuje nič, čo by preukazovalo hlbšie podvolenie sa voči myšlienke, než sa to stáva pri tej [myšlienke], ktorá je vznešenejšia, než sú tie ostatné. A na tejto našej zemi je len málo duší, ktorých nedokáže uchvátiť prevaha, akú má duša, ktorá bola ochotná stať sa krásnou. (Maeterlinck,s. 199) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: MAETERLINCK, Maurice. The Treasure of the Humble. New York (USA) : Dodd, Mead & Company, 1903. 225 strán.▐ Zverejnené: 17/06/2026
![Text nás konfrontuje s otázkou, ktorá aj dnes znie rovnako urgentne, ako pred mnohými stáročiami. Čím vlastne sme? Len biologickým strojom poháňaným chamtivosťou a strachom z trestu? Alebo niečím viac – zodpovednými morálnymi bytosťami, ktoré definuje ich schopnosť vnímať etický rozmer svojej existencie?]( "Jedinec ako morálna bytosť: Iba ten, kto vníma a prijíma zodpovednosť za svoj duševný rozvoj je plnohodnotným človekom")
Základný popis
Text nás konfrontuje s otázkou, ktorá aj dnes znie rovnako urgentne, ako pred mnohými stáročiami. Čím vlastne sme? Len biologickým strojom poháňaným chamtivosťou a strachom z trestu? Alebo niečím viac – zodpovednými morálnymi bytosťami, ktoré definuje ich schopnosť vnímať etický rozmer svojej existencie?
« Jedinec ako morálna bytosť: Iba ten, kto vníma a prijíma zodpovednosť za svoj duševný rozvoj je plnohodnotným človekom »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Lev Nikolajevič Tolstoj – Klasická literatúra – Psychológia – Sexuálna výchova – Etika – Humanizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Láska – Feminizmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Slovania – Rusko
« Turgenev, Dostojevskij a Tolstoj totiž nepovažujú mužov a ženy, ktorých s takou úžasnou zručnosťou vytvárajú, za zvieratá, poháňané iba chamtivosťou a žiadostivosťou a zdržiavané od zločinu iba strachom z trestu, ale za zodpovedné morálne bytosti, ktorých celá existencia je ovplyvnená morálnymi impulzmi, pre ktorých je správanie ústrednou súčasťou života. To neskresľuje ich úsudok, ani ich nerobí nepravdivými voči faktom života; ich postavy nie sú bábkami z knihy nedeľnej školy, stvorenými na vynucovanie morálneho ponaučenia, ale potácajúcimi sa, ašpirujúcimi jednotlivcami, napoly hlina a napoly niečo jemnejšie, čo ich oživuje. Predstavujú morálne sily, pretože bez nich nemožno vytvoriť skutočný obraz mužov a žien.(s. V) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TURGENEV, Ivan. A House of Gentlefolk and Fathers and Children. New York (USA) : P. F. Collier & Company, 1917. 406 strán.▐ Zverejnené: 16/06/2026
![Dve významné postavy antickej filozofie, ktoré zastupujú tisícročia pretrvávajúcu tradíciu ľudského myslenia. Toto vyobrazenie nie je len portrétom dvoch velikánov filozofie; je to alegória dialógu medzi ideálmi a realitou, teóriami a praxou.]( "Platón a Aristoteles")
Základný popis
Konfrontácia moderného človeka s jeho stratou duchovnosti. Tarkovskij pred nás stavia bolestivý paradox: vo svete, ktorý sám seba prehlásil za „normálny“, racionálny a vyspelý, je všade navôkol nás prázdnota. Naše mysle sú dnes podobné kanalizačným rúram – funkčné, no bezduché. Už dávno nenačúvame bzučaniu hmyzu, nenasávame vôňu vlhkej zeme po daždi. Tarkovskij nás vracia k otázke: « Čo znamená byť „zdravý“ v spoločnosti, ktorá je chorá a stratila svoje smerovanie? » Možno je našou jedinou možnosťou záchrany návrat k „bláznivosti“ – voľba osudu tých, ktorí si, napríklad, ešte stále všímajú našepkávania svojich predkov.
« Keď musí „blázon“ hovoriť „normálnym“, aby sa hanbili (Tarkovskij / Nostalgia, 1983) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Filozofia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pravda – Spravodlivosť – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Antika – Slovania – Rusko
« Ktorý môj predok vo mne prehovára?
[…]
Žiadnych veľkých majstrov dnes už niet!
Toto je skutočnou tragédiou našich čias.
Cesta nášho srdca je zahalená niekde v tieni.
Musíme načúvať hlasom,
ktoré sa zdajú zbytočné.
Do našich myslí –
obsadených dlhými kanalizačnými rúrami,
múrmi kdejakých škôl, asfaltom
a spoločenskými predpismi, –
musíme nechať vstúpiť bzučanie hmyzu!
Musíme naplniť oči a uši – nás všetkých –
výjavmi, ktoré sú začiatkom
veľkého sna!
Niekto musí [z plného hrdla] zakričať, že:
„Postavíme pyramídy!“
a vôbec nezáleží,
ak nám to nepodarí!
Musíme napĺňať toto prianie
a naťahovať rohy našej duše…
až niekam k nekonečnosti.
Ak chcete, aby sa svet pohol vpred:
musíme sa držať za ruky.
Musíme zmiešať takzvaných „normálnych“
s takzvanými „bláznivými“.
Hej, vy „normálni“!
Čo znamená to vaše zdravie?
Oči celého ľudstva hľadia do priepasti,
do ktorej sa rútime.
Sloboda je vám k ničomu,
ak nemáte odvahu pozrieť sa nám do očí…
Sú to práve takzvaní „normálni“,
ktorí doviedli svet na pokraj záhuby!
Človek, počúvaj!
V tebe je voda, oheň…
a potom popol, a v popole kosti.
Kosti a popol!
[…]
Uzatváram zmluvu so svetom:
nech je v noci slnko
a v auguste sneh.
Veľké veci končia, tie malé pretrvávajú.
Spoločnosť sa musí vrátiť k jednote
a nie ostávať v takejto roztrieštenosti.
Stačilo by pozorovať prírodu,
aby sme pochopili,
že život je jednoduchý,
a že sa musíme vrátiť tam,
kde sme boli, do bodu,
keď sme sa vydali nesprávnou cestou.
Musíme sa vrátiť k základom života bez toho,
aby sme ďalej znečisťovali vody.
ČO JE TOTO ZA SVET,
AK VÁM MUSÍ „BLÁZON“ HOVORIŤ,
ABY STE SA HANBILI?!
Teraz hudba!
(Tarkovskij / Nostalgia,1983) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] PLATÓN (aka Plato). The Dialogues of Plato (In Fur Volumes – Volume III.) New York (USA) : National Library Company, 1900. 449 strán.
- [2] TARKOVSKIJ, Andrej (režisér). Nostalgia. Sovietsky zväz + Taliansko : Mosfilm, 1983.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ked-musi-blazon-hovorit-normalnym-aby-sa-hanbili-tarkovskij-nostalgia-1983/
▐ Zverejnené: 15/06/2026
![Objavte fascinujúcu historickú schému Basileidesa, ktorá mapuje hierarchiu božského rozumu a univerzálneho princípu Logosu.]( "Pyramída Logosu: Architektúra večnosti v odrazoch času")
Základný popis
Rozbor vzťahu medzi ľudskou rečou, myšlienkou a filozofickým pojmom Logos. Zistíte, že reč nie je len nástrojom komunikácie, ale samotnou architektúrou našej existencie. Bez reči totiž len vnímame, s rečou sa stávame tvorcami poriadku… Od Platóna, Herakleitosa… až po moderných vzdelancov (Piaget, Wittgenstein, Locke). Objavte, ako slovo formuje náš svet, a ako hľadáme pevnú pôdu pre našu dušu v neustálom víre ľudského bytia.
« LOGOS – PRAVDA – KRÁSA: Snaha nájsť pevnú pôdu, spoľahlivý základ, na ktorom by sme mohli postaviť vežu siahajúcu k nekonečnu »
ZNAČKY: Komentár – Inšpirácia – Umenie – Citát – Klasická literatúra – Filozofia – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Antika – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Spravodlivosť – Krása – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie
…ako uviedol profesor psychológie Henry Gleitman, spoločne so svojou manželkou profesorkou Lilou R. Gleitman, existuje totiž: „…podstatná súvislosť medzi tým, že máme reč, a tým, že sme ľudia… (s. 239)“ Pokiaľ by sme sa začali spoločne zhovárať o nejakej „rozumnosti“ človeka: „Racionálny systém sa prvýkrát dostáva do popredia, z hľadiska vývojových úvah, keď deti začnú vyjadrovať udalosti verbálnymi symbolmi, teda keď začnú používať ľudskú reč.
…deti v predverbálnom období fungujú výlučne v režime zážitkového systému. S rozvojom reči zohráva racionálny systém čoraz dôležitejšiu úlohu, až kým v ranej dospelosti nedosiahne prevládajúce postavenie. (Epstein, s. 113-114)“ Anglický filozof John Locke (považovaný za otca klasického liberalizmu), vo svojom diele „An Essay Concerning Human Understanding“ [„Esej o ľudskom chápaní“, pozn.], už v 17. storočí napísal [Kniha III., Kapitola I.]: „Človek stvorený na to, aby vytváral artikulované zvuky. — Boh, keď stvoril človeka ako spoločenskú bytosť, nielenže ho obdaril sklonom a potrebou žiť v spoločenstve s ostatnými ľuďmi, ale vybavil ho aj rečou, ktorá mala byť hlavným nástrojom a vzájomným putom spoločnosti. Človek mal teda od prírody svoje orgány utvorené tak, aby bol schopný vytvárať artikulované zvuky, ktoré nazývame slovami. To však nestačilo na vytvorenie jazyka. Bolo ďalej potrebné, aby bol schopný používať tieto zvuky ako znaky vnútorných predstáv, a aby vystupovali ako symboly myšlienok jeho mysle, čím by sa umožnilo ich pochopenie zo strany ostatných.(s. 223)“ Ďalší anglický filozof Bertrand Russell, [vo svojom dlhom úvode ku knihe „Tractatus Logico-Philosophicus“ od Ludwiga Wittgensteina, pozn.], niekedy v prvej polovici minulého storočia, konštatoval: „Základnou úlohou jazyka je potvrdzovať alebo popierať fakty. Vzhľadom na syntax jazyka je význam vety určený hneď, ako je známy význam slov, z ktorých sa skladá. Aby určitá veta potvrdzovala určitý fakt, musí existovať, bez ohľadu na to, ako je jazyk konštruovaný, niečo spoločné medzi štruktúrou vety a štruktúrou faktu (s. X).“ Ale takéto uvažovanie nachádzame už v diele samotného Platóna, [konkrétne sa jedná o dialóg pomenovaný „Kratylos“, pozn.], kde zachytil tieto slová samotného Sokrata, ktorý varoval: „Nech je to tak. Ale či ten, kto vyslovil tieto slová, vyslovil to, čo je pravda, alebo lož? Alebo by niektoré z týchto slov boli pravdivé a niektoré nepravdivé? […] Ak existuje takéto rozdelenie názvov, musíme priznať, že jedno z nich sa snaží pomenovať vec v súlade s pravdou, ale druhé klamlivo. A ak to tak je, a je možné rozlíšovať pomenovania chybne, a nepripisovať atribúty každému vlastné, bude možné mýliť sa aj v slovách. A ak môžu byť takýmto spôsobom ustanovené slová a pomenovania, potom sa toto isté nevyhnutne týka aj diskurzov, pretože diskurzy sú, si myslím, z nich vytvárané. (s. 106 + s. 108-109)“ Profesor Konečný a docent Bouchal vo svojej publikácii „Psychológie v lékařství“ píšu: „Myšlení je procesem odrážení obecných vlastností věcí a jevů a hledání a vytváření (postižení) souvislostí a vztahů mezi nimi. Myšlení je zobecněným poznáváním objektívní reality. […] Řeč je s myšlením neodlučně spjata… (s.71+74)“ [Prakticky také isté konštatovanie je možné nájsť v práci psychológa Borisa Teplova „Psychológia“: „Naše myslenie je nerozlučne späté s rečou. […] Reč je teda nástrojom myslenia (s. 141)“, pozn.] Z čoho prirodzene vyplýva, ako uviedla profesorka Alena Plháková:„…způsob myšlení je poměrně výrazně determinován strukturou i slovní zásobou […] jazyka. (s. 313)“ A všetko doteraz napísané dáva do jednotiaceho rámca profesor Milan Nakonečný: „Nutnost orientovat se ve svém životním prostředí je zakotvena ve vývoji poznávaní se individua. Jeho první stupeň z hlediska fylogenetického i ontogenetického tvorí vnímaní, druhý myšlení: vnímaní je zprostředkovano činností smyslů, myšlení operacemi s kognitivními prvky vyššího řádu.…myšlení je produktem konstrukce zkušenosti za pomoci druhově specifických forem poznávaní. Z vnímaní se […] vyvinula vývojově vyšší forma poznávání — myšlení… Myšlení je vývojově vyšší způsob poznávání, který umožňuje překračovat vnímanou skutečnost a pořádat ji do hierarchicky organizovaných významových struktur. (s. 296-297)“ V tomto kontexte sa vyjadroval taktiež klasik svetovej psychológie Jean Piaget, ktorý:„…zistil, že okrem našich nervových a zmyslových orgánov, sme my ľudia zdedili aj špecifický spôsob fungovania, prostredníctvom ktorého komunikujeme s ‚prostredím‘ (svetom ‚vecí‘). Ako naše zdedené jadro intelektuálnej organizácie… (Hundert, s. 95-97)“ Na čo neskôr nadväzovali aj teórie o tom, ako si ľudia vytvárajú „mentálne modely“, pričom tie sú:„…zachytením informácií obsiahnutých v predpokladoch uvažovania. Mentálne modely sú štrukturálnymi analógiami sveta, so štruktúrou, ktorá zodpovedá štruktúre stavu vecí, ktorý diskurz opisuje.…ľudia konštruujú jeden alebo viac mentálnych modelov alebo zachytení informácii obsiahnutých v probléme, o ktorom uvažujú. Tieto mentálne modely sú neskôr použité pri rozhodnutiach o platnosti [vyvodeného] záveru. (Eysenck, s. 249)“ Ako podotkol profesor Vladimír Smékal, schopnosť abstraktne myslieť je jednou z funkcii inteligencie: „Inteligentní člověk dokáže použivat pojmy a symboly…, (s. 303)“ a jedincom dosiahnutý stav tejto schopnosti, má veľké dôsledky na reguláciu činnosti a konečné adaptívne alebo maladaptívne prispôsobenie sa výzvam života. Pre človeka so zníženou schopnosťou abstraktného — pojmovo-symbolického — myslenia, neschopného vykonávať myšlienkové operácie s kognitivnými prvkami vyššieho radu, pre takéhoto bude nemožné pochopiť súvislosti diania navôkol seba. Takýto jedinec je jednoducho človekom obmedzeným. Spomenutý Ludwig Wittgenstein povedal jednoznačne: „Hranice môjho jazyka sú hranicami môjho sveta. (s. 115)“Edward Hicks napísal:
« …história filozoficko-náboženského termínu Logos. Tá sa uberala dvoma smermi — filozofický a teologický, ako „Príčina“ a ako „Slovo“, ako vyjadrenie gréckeho a hebrejského myslenia… Grécka myseľ vnímala svet ako „κόσμος“ [kozmos, pozn.], teda ako niečo, čo vytvoril, a čo riadi rozumový princíp, čiže „λόγος“ [Logos, pozn.]. Tento pojem sa prenášal od Herakleita k stoikom a od stoikov k Filónovi Alexandrijskému; postupne sa menil, upravoval a rozširoval, no vždy bol prítomný. U Herakleita, „plačúceho filozofa“, ktorý vnímal všetko ako neustály pohyb a oheň, počiatok… a zároveň zánik [„…se domníval, že vše se stále přetváří a mění. Měl za to, že svět je věčně se měníci proud. (Smithová, Raeper / s. 9)“, pozn.], bol λόγος [Logos, pozn.] skutočne neoddeliteľnou súčasťou sveta. V človeku je to duša. Je to spojitosť alebo podstata vecí, objektívna. V žiadnom prípade to nie je reč ani slovo. V neustálom konflikte protikladov, v procese smerujúcom k usporiadanému vzťahu, je Λόγος [Logos, pozn.] princípom, ktorý je tohto všetkého svedkom a mohli by sme ho, povedzme, označiť moderným výrazom „prirodzený zákon“?(s. 18) » V knihe Adama Jamesa, niekdajšieho učiteľa na Emmanuel College v Cambridge, nachádzame: „V dejinách starovekej filozofie nie je viac otázok, ktoré by boli predmetom rozsiahlejších a vášnivejších diskusii, než je problematika významu slova λόγος [Logos, pozn.] u Herakleita. Starovekí ľudia ho chápali ako príčinu – kozmický rozum – všeobecne rozšírený, prítomný v prírode aj v človeku, samozrejme, nie jedna nehmotná entita, ale totožný s večne živým, večne mysliacim ohňom „πῦρ φρόνιμον ἀεὶ ζῶον“ [„Oheň múdrosti, večný život,“ pozn.], ktorý tvorí nemennú podstatu vecí práve preto, že sú v neustálej zmene: a tento „κοινὸς Λόγος“ [„Koinós Lógos,“ pozn.] alebo univerzálny rozum bol považovaný za synonymum pre Boha. Inými slovami, ak máme veriť antickým autorom, herakleitovská koncepcia Logosu sa v podstate nelíši od stoickej s výnimkou toho, že na materiálnej strane je Logos u Herakleita ohňom, zatiaľ čo podľa najprísnejšej definície Stoikov ide o éter. (s. 77)“ Keď už toľko spomíname Stoikov, tí vravievali: „…všeprenikajúci Logos, ktorý sa vo vesmíre sformoval ako racionálny poriadok a v človeku ako rozum. Okolo tohto Božského princípu sa zhromaždili a s ním boli stotožnené také rozličné idey ako prozreteľnosť, osud, spravodlivosť, pravda, príčina, prirodzenosť, nevyhnutnosť. (Gregg, s. xxxiii)“ V kresťanstve sa potom tento termín posúva do podoby:« Podľa pôvodnej tradície bol Ježiš Mesiášom, ktorý prišiel, aby založil sľúbené Božie kráľovstvo. Vo štvrtom evanjeliu je mesiášska predstava nahradená predstavou Logosu. Hlásanie kráľovstva sa mení na posolstvo o „večnom živote“.(Scott, s. 6) » Doplňujúci pohľad:« …pojem Logos, ktorý Platón používal pre „Rozum“, bol teraz zmenený na označenie „Božieho Slova“. […] Ak svätý Pavol použil tento výraz, tak ho použil najskôr s cieľom, aby odradil svojich konvertitov od uvažovania o platónskom Logose a nasmerovať ich k [mysleniu v kontexte] „vteleného Slova“, ktoré bolo schopné zachrániť ich duše. (Potter,s. 201-202) » Mohli by sme (azda sa nijaký teológ neurazí takémuto zjednodušeniu) povedať, že sa tu samotný Ježiš stáva obsiahnutím Logosu. A o tejto problematike sa, približne nejaké dve tisícročia, vedú siahodlhé debaty. Nech už to bolo, ako to bolo……v tomto bode je pravdepodobne všetkým zrejmé: pojem LOGOS v pozícii
„…Božskej príčiny alebo múdrosti… (Fisher, s.o xii)“, prípadne „univerzálneho princípu“, je v symbolickej rovine vyjadrením viery vo vyššiu úroveň usporiadanosti, vyššiu organizáciu sveta navôkol nás, ale aj spôsobu ľudského bytia ako takého, s čím nevyhnutne súvisí akýsi „prirodzený zámer“, ktorého odrazom je napokon „prirodzený poriadok“ a súbor určitých nemenných zákonitosti. Je to viera, že naše súcno je možné popísať „základnými pravdami“, ktoré tvoria piliere harmónie v ňom a sú dokonalými, predstavujú najvyššiu mieru dosiahnuteľnej krásy. Americký autor Charles W. Upham priniesol [vo svojom diele „Letters on the Logos“, pozn.] schému, ktorá je vraj dielom Basileidesa [Basilides z Antiochie, pozn.], viď ilustračný obrázok k tomuto článku. Túto skutočnosť vraj dosvedčili sv. Irenej z Lyonu [Irenaeus, pozn.] a sv. Epifanius zo Salamis. Basileidesova schéma vyobrazuje na vrchole pyramídy: 1. Nezrodený, ktorý je jediným otcom všetkých. Nasledujú: 2. ΝΟΥΣ (Nous) — Rozum, 3. ΛΟΓΟΣ (Logos) — Univerzálny princíp, 4. ΦΡΟΝΗΣΙΣ (Phronesis) — Praktické použitie inteligencie, tj. pochopenie, 5a. ΔΥΝΑΜΙΣ (Dynamis) — Schopnosť konať, tj. sila, 5b. ΣΟΦΙΑ (Sophia) — Múdrosť… atď. Basilides z Antiochie žil v druhom storočí. Pre mňa je táto jeho schéma podstatná, v jungovskom zmysle, predovšetkým z pohľadu popisu jestvujúcej psychologickej skutočnosti, keď prehovára: existuje univerzálny princíp, ktorý je postavený na nejakom racionálnom základe, a tento univerzálny princíp je postihnuteľný, ho človek odhaľuje svojim myslením, k čomu mu napomáha ľudská reč.Životnou úlohou človeka je potom: 1. pochopiť „univerzálny princíp“ — pravidlá a zásady z neho vyplývajúce; 2. pochopiť, aké miesto v ňom zastávajú ľudské bytosť, aká je prirodzenosť a podstata človeka; 3. nájsť spôsob, ako svoje bytie posunúť do súladu s týmito zisteniami, aby som sa sám stal — svojim individuálnym prínosom — nositeľom „Svetla“ a vyjadrením „Pravdy“, tj. najvyššej dosiahnuteľnej dokonalosti a krásy; vnášal ich do sveta, konkretizáciou v dvojakom zmysle: vlastnej jedinečnosti, no zároveň aj „okamihu z večnosti“. « „…tieto konečné reality sú nekonečne multiplikované. (Pascal / 1910,
s. 49)“ » Opätovne, v psychologicko-symbolickej rovine je svetovo najznámejším príkladom takéhoto niečoho „Christos“, príbeh o antropomorfnom Bohu: „Pod pojmom ideál budeme mať na mysli dokonalosť svojského druhu: úplnú a kompletnú realizáciu všetkej možnej alebo predstaviteľnej dokonalosti, nie len výplod fantázie, ako tento pojem mnohí používajú. Kristus je ideálny človek. Ale dosiahnutie dokonalosti je dosiahnutím božskosti; a preto je ideálny človek ľudským Bohom. (Buck, s. 9)“ Ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – „svätosti“, pričom prijíma nevyhnutného utrpenie:« „Domine! Quo Vadis? [Pane! Kam ideš?]“ na čo Spasiteľ, hladiac na neho so smútkom v očiach, odpovedal: „Idem do Ríma, aby som tam bol ukrižovaný… po druhýkrát,“ a zmizol (Jameson,s. 211-212); » spojené s procesom, počas ktorého sa stáva svojim najdokonalejším vyjadrením v rámci takto ustanovených hraníc. Túto stránku ľudskej prirodzenosti zachytil už niekedy v 17. storočí aj francúzsky filozof Blaise Pascal, keď napísal: „Plavíme sa v obrovskej šírine, neustále unášaní v neistote, hnaní z jedného jej konca na druhý. Keď si zmyslíme, že sa pripútame k akémukoľvek bodu a upevníme sa na ňom, v tom okamihu sa zatrasie a opustí nás; a ak sa ho pokúsime nasledovať, i tak nám unikne z dosahu, prekĺzne pomedzi prsty a stratí sa v nenávratne. Nič nám neostáva. Toto je náš pozemský stav, a predsa je to úplne v rozpore s našimi sklonmi; horíme túžbou nájsť pevnú pôdu a konečne — spoľahlivý základ, na ktorom by sme mohli postaviť vežu siahajúcu k nekonečnu… (1904, s. 26-27)“PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] ADAM, James. The Vitality of Platonism, and Other Essays (Edited by his Wife Adela Marion Adam). Londýn (Anglicko) : Cambridge University Press, 1911. 242 strán.
- [2] BUCK, Jirah Dewey. Christos – The Perfect Man is the Anthropomorphic God. New York (USA) : Hermetic Publishing Company, 1889. 30 strán.
- [3] EPSTEIN, Seymour. Cognitive-Experiential Theory (An Integrative Theory of Personality). New York (USA) : Oxford University Press, 2014. 333 strán.
- [4] EYSENCK, Michael (ed.) Psychology (An Integrated Approach). 1. vydanie. New York (USA) : Addison Wesley Longman Inc., 1998. 829 strán.
- [5] FISHER, George Park. History of Christian Doctrine. New York (USA) : Charles Scribner’s Sons, 1911. 583 strán.
- [6] GLEITMAN, Henry. Basic Psychology. 2. vydanie. New York + Londýn : W. W. Norton & Company, 1987. 660 strán.
- [7] HICKS, Edward. Traces of Greek Philosophy and Roman Law in the New Testament. Londýn (Anglicko) : Society for Promoting Christian Knowledge, 1896. 192 strán.
- [8] HUNDERT, Edward M. Philosophy, Psychiatry and Neuroscience – Three Approaches to the Mind (A Synthetic Analysis of the Varieties of Human Experience). 1. vydanie. New York (USA) : Oxford University Press, 1990. 346 strán.
- [9] JAMESON, Anna. Sacred and Legendary Art (Vol. I.: Containing Legends of The Angels and Archangels, The Evangelists, The Apostles, The Doctors of the Church, and St. Mary Magdalene as Represented in Fine Arts). 3. vydanie / Boston (USA) : Houghton, Mifflin and Company, 1881. 417 strán.
- [10] KONEČNÝ, Robert; BOUCHAL, Milan. Psychológie v lékařství. 3. vydanie (rozšírené a prepracované). Praha (Česko-Slovensko) : Avicenum – zdravotnické nakladatelství, 1979. 368 strán.
- [11] LOCKE, John. An Essay Concerning Human Understanding (Abridged and Edited). Londýn (Anglicko) : Oxford University Press, 1924. 380 strán.
- [12] NÁKONEČNÝ, Milan. Psychologie – přehled základních oborů. 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Stanislav Juhaňák – Triton, 2011. 863 strán.
- [13] PASCAL, Blaise. Thoughts. Letters. Minor Works. New York (USA) : P. F. Collier & Son, 1910. 453 strán.
- [14] PASCAL, Blaise. The Thoughts Of Blaise Pascal. Londýn (Anglicko) : J. M. Dent and Co., 1904. 402 strán.
- [15] PLATÓN (aka Plato). The Cratylus, Phædo, Parmenides and Timæus. Londýn (Anglicko) : Benjamin and John White, 1793. 555 strán.
- [16] PLHÁKOVÁ, Alena. Učebnice obecné psychologie. 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Nakladatelství Academia, 2008. 472 strán.
- [17] POTTER, John Phillips. Characteristics of the Greek Philosophers – Socrates and Plato. Londýn (Anglicko) : John W. Parker, 1845. 264 strán.
- [18] SCOTT, Ernest Findlay. The Fourth Gospel (Its Purpose and Theology). Edinburgh (Škótsko) : T & T Clark, 1923. 379 strán.
- [19] SMITHOVÁ, Linda; RAEPER, William. Úvod do světa idejí (Náboženství a filozofie v minulosti a součastnosti). 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Nakladatelství Vyšehrad, 1994. 208 strán.
- [20] SMÉKAL, Vladimír. Pozvaní do psychologie osobnosti (Člověk v zrcadle vědomí a jednání)). 2. opravené vydanie. Brno (Česká republika) : Nakladatelství Barrister & Principal, 2007. 524 strán.
- [21] TEPLOV, Boris Mikhailovich. Psychologia. Bratislava (Česko-Slovensko) : Štátne nakladateľstvo v Bratislave a knižnica Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave, 1951. 226 strán.
- [22] The Wisdom of Solomon in the Revised Version with Introduction and Notes by John Allen Fitzgerald Gregg. Cambridge (Anglicko) : Cambridge University Press, 1909. 208 strán.
- [23] THOMPSON, Hugh Miller. The World and the Logos. New York & London : G. P. Putnam’s Sons, 1886. 91 strán.
- [24] UPHAM, Charles Wentworth. Letters on the Logos. Boston (USA) : Bowles and Dearborn, 1828. 215 strán.
- [25] WITTGENSTEIN, Ludwig. Tractatus Logico-Philosophicus. Londýn (Anglicko) : Routledge & Kegan Paul + New York (USA) : The Humanities Press; 1961. 178 strán.
▐ Zverejnené: 04/06/2026
![Feminizmus v jeho najvyššej a najelegantnejší forme: žena, ktorá si váži seba a svoju vlastnú dôstojnosť, vníma vlastnú zodpovednosť za to, kým je, a k čomu smeruje, a preto urobí všetko preto, aby sa – postupom svojho života – stala cnostnou a múdrou.]( "Dcéra kráľa – dievčina z „pánskeho rodu“: Nikdy nebola otrokyňou, a tak nemôže byť oslobodená… (Henryk Sienkiewicz – Quo Vadis? / 1897)")
Základný popis
Feminizmus v jeho najvyššej a najelegantnejší forme: vznešená žena, ktorá si váži seba a svoju vlastnú dôstojnosť, neskôr vníma vlastnú zodpovednosť za to, kým je, a k čomu smeruje, a preto urobí všetko preto, aby sa – postupom svojho života – stala cnostnou a múdrou.
« Dcéra kráľa – dievčina z „pánskeho rodu“: Nikdy nebola otrokyňou, a tak nemôže byť oslobodená… (Henryk Sienkiewicz – Quo Vadis? / 1897) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo
– „Pokiaľ je otrokyňou, tak si ju jednoducho kúp.“
– „Nie je otrokyňa.“
– „A kým teda je? Oslobodená žena Plautia?“
– „Nikdy nebola otrokyňou, [a tak] nemohla byť oslobodenou ženou.“
– „Kto je to?“
– „Neviem, kráľova dcéra alebo niečo podobné.“
(Quo Vadis, s. 8)PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Narrative of the Time of Nero. Boston (USA) : Little, Brown, and Company, 1897. 551 strán.▐ Zverejnené: 02/06/2026
![Príbeh o tom, že keď sa svet rozpadá pod nátlakom barbarstva (dnes maskovaného za „civilizačný pokrok“), odpoveď nie je možná len v podobe modlitby alebo – nebodaj – v nejakej forme úteku a vyhýbania sa, ale práve v bránení toho najdôležitejšieho: rodiny, domova a vlastnej kultúry.]( "Niekedy aj ženy bránili svoje rody a rodiny: Jeanne Laisné / Jeanne Hachette a obliehanie Beauvais")
Základný popis
Príbeh o tom, že keď sa svet rozpadá pod nátlakom barbarstva (dnes maskovaného za „civilizačný pokrok“), odpoveď nie je možná len v podobe modlitby alebo – nebodaj – v nejakej forme úteku a vyhýbania sa, ale práve v bránení toho najdôležitejšieho: rodiny, domova a vlastnej kultúry.
« Niekedy aj ženy bránili svoje rody a rodiny: Jeanne Laisné / Jeanne Hachette a obliehanie Beauvais »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Ľudský život – Sebarozvoj – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BOURGEOIS, Anicet; DENNERY, A. Jeanne Hachette ou Le Siège de Beauvais (Drame en Cinq Actes et Six Parties). / Magasin Théâtral. Paríž (Francúzsko) : Imprimerie de vc Dondey-Dupré, cca. 1830-1840. cca. 1000 strán.▐ Zverejnené: 02/06/2026
![Portiin monológ o svojej prostote, no viere vo vlastný rozvoj a schopnosť naučiť sa. Jej duša sa tu prejavuje vnútornou štruktúrou, ktorá ju vedie k dobrému, ku kráske a múdrosti.]( "Portia: Dievčina jemného ducha, ktorá nie je – ešte – príliš stará, aby sa nemohla naučiť (Kupec benátsky / Shakespeare, 1867/1922)")
Základný popis
Portiin monológ o svojej prostote, no viere vo vlastný rozvoj a schopnosť naučiť sa. Jej duša sa tu prejavuje vnútornou štruktúrou, ktorá ju vedie k dobrému, ku kráske a múdrosti.
« Portia: Dievčina jemného ducha, ktorá nie je – ešte – príliš stará, aby sa nemohla naučiť (Kupec benátsky / Shakespeare, 1867/1922) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Ľudský život – Sebarozvoj – Vzdelanie – Obrátenie – Znovuzrodenie
« …ale v skutočnosti som len dievča bez vzdelania, neškolené, bez skúseností: šťastná v tom, že ešte nie je taká stará, aby sa nemohla naučiť; ešte šťastnejšia v tom, že nie je z pokolenia nahlúpleho, aby sa nemohla dovzdelať; a najšťastnejšia zo všetkého v tom, že jej nežná duša… (1922,s. 117) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] The Merchant of Venice (A Comedy by William Shakespeare as Arranged for Contemporary Stage by David Belasco and Acted Under His Direction at the Lyceum Theatre, New York with David Warfield). New York (USA), 1922. 174 strán.
- [2] The Merchant of Venice as Produced at the Winter Garden Theatre of New York, January 1867 by Edwin Booth (A New Adaption to Stage with Notes, Original and Selected, and Introductory Articles by Henry L. Hinton). New York (USA) : C. A. Alvord, 1867. 46 strán..
▐ Zverejnené: 01/06/2026
![„Via Appia“ ako symbol svedectva duchovnej cesty a osobnej premeny. Archetypálne vyobrazenie všeobecnej – a vcelku prirodzenej – snahy človeka vyhýbať sa bolesti, niekedy aj v podobe nevyhnutného životného utrpenia. Lekcia o pokore, cnosti a prijatí svojho osudu, alebo ešte niečo viac?]( "Sv. Peter: „Domine! Quo Vadis?“ / [Pane! Kam ideš?] (1881)")
Základný popis
„Via Appia“ ako symbol svedectva duchovnej cesty a osobnej premeny. Archetypálne vyobrazenie všeobecnej – a vcelku prirodzenej – snahy človeka vyhýbať sa bolesti, niekedy aj v podobe nevyhnutného životného utrpenia. Lekcia o pokore, cnosti a prijatí svojho osudu, alebo ešte niečo viac?
« Sv. Peter: „Domine! Quo Vadis?“ / [Pane! Kam ideš?] (1881) »
ZNAČKY: Komentár – Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Kresťanstvo – Legenda – Ježiš Kristus – Svätý Peter – Psychológia – Hlbinná psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Obrátenie – Znovuzrodenie
Nasledovný príbeh som už raz spomínal…
« Po požiari Ríma: Nero obvinil kresťanov z podpálenia mesta, čo bolo dôvodom ich prvého prenasledovania, počas ktorého mnohí z nich zahynuli hroznou a dovtedy neslýchanou smrťou. Kresťanskí konvertiti žiadali Petra, aby zbytočne neriskoval svoj život, ktorý bol pre nich vzácny a potrebný pre blaho všetkých; až ten napokon súhlasil s tým, že opustí Rím. Ale ako tak utekal po ceste „Via Appia“, približne dve míle od brán, práve na tomto mieste sa stretol s vidinou nášho Spasiteľa — putujúceho do mesta. Ohromený týmto výjavom zvolal: „Domine! Quo Vadis? [Pane! Kam ideš?]“ na čo Spasiteľ, hladiac na neho so smútkom v očiach, odpovedal: „Idem do Ríma, aby som tam bol ukrižovaný… po druhýkrát,“ a zmizol. Peter, pokladajúc to za znamenie, že sa má nechať podrobiť utrpeniu, ktoré je preňho pripravené, sa okamžite otočil a znova vstúpil do mesta.(Anna Jameson / 1881, s. 211-212) » Dnes by som k týmto riadkom chcel ešte čosi podotknúť. Mnohí ľudia sa zameriavajú najmä na rovinu utrpenia, tento príbeh chápu v polohe: odovzdať sa nevyhnutnému utrpeniu. Ja si myslí, že je pritom vždy potrebné zdôrazniť aj: „Prečo by mal človek niečo takéto vykonať?“ Čo sa tým sleduje. Odpoveďou k tomu je: „CHRISTOS“ / Ježiš Kristus ako ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – „svätosti“. Pre lepšie pochopenie: « Pod pojmom ideál budeme mať na mysli dokonalosť svojského druhu: úplnú a kompletnú realizáciu všetkej možnej alebo predstaviteľnej dokonalosti, nie len výplod fantázie, ako tento pojem mnohí používajú. Kristus je ideálny človek. Ale dosiahnutie dokonalosti je dosiahnutím božskosti; a preto je ideálny človek ľudským Bohom.
(s. 9) » Ak sa teda na obrázok vyššie budeme pozerať ako na „psychologickú pravdu“, niečo, o čom učil aj Carl. G. Jung, potom je jeho posolstvo jednoznačné: prijatie nevyhnutného utrpenia spojenéno s procesom, počas ktorého sa stávam svojim najdokonalejším vyjadrením. Magnifique, n’est-ce pas? Vraiment magnifique.PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] BUCK, Jirah Dewey. Christos – The Perfect Man is the Anthropomorphic God. New York (USA) : Hermetic Publishing Company, 1889. 30 strán.
- [2] JAMESON, Anna. Sacred and Legendary Art (Vol. I.: Containing Legends of The Angels and Archangels, The Evangelists, The Apostles, The Doctors of the Church, and St. Mary Magdalene as Represented in Fine Arts). 3. vydanie / Boston (USA) : Houghton, Mifflin and Company, 1881. 417 strán.
- [3] NOWOWIEJSKI, Felix. Stimmen der Presse Über Aufführungen des Neuen Dramatischen Oratoriums „Quo Vadis?“ / Op. 30. Fulda (Nemecko) : Aloys Maier – Königl. Hofmusikalienhandlung, 1909. 293 strán.
- [4] SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Tale of the Time of Nero. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1897. 515 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sv-peter-domine-quo-vadis-pane-kam-ides-1881/
▐ Zverejnené: 01/05/2026
![]( "Užívajte svoj čas, lebo dni sú zlé (List Efezanom 5, 15-16 / The Holie Bible,1595)")
Základný popis
O hodnote času nášho pozemského pobytu, ktorý nám nie je daný na večnosť, ale ako dar k využitiu. Volanie k voľbe zmysluplnosti pri rozhodovaní o trávení ďalšieho, možno aj toho nasledujúceho úseku svojho života. V 16. storočí mal každý deň hodnotu zlata, pretože mohol byť v okamihu znivočený – chorobami, vojnami alebo nejakou inou formou náhleho úmrtia…
« Užívajte svoj čas, lebo dni sú zlé (List Efezanom 5, 15-16 / The Holie Bible,1595) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Biblia – Sebarozvoj – Obrátenie – Znovuzrodenie – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Krása – Láska
« 15 Dávajte si preto pozor, ako by ste mali správne žiť: nie ako nerozumní, ale ako múdri.
16 Využívajúc svoj čas, lebo dni súzlé. » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: The Holie Bible conteynyng the olde Testament and the newe. / The newe testament of our sauipur Jesus Christe. (Anglicko), 1595. cca. 1600 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/uzivajte-svoj-cas-lebo-dni-su-zle-list-efezanom-5-15-16-the-holie-bible-1595/
▐ Zverejnené: 09/04/2026
![]( "Každá veľká expedícia sa začína dôkladnou prípravou a precíznym nácvikom, niekedy dlhoročným, trvajúcim už od skorej mladosti… (1890)")
Základný popis
Keď sa realita ohýba pod tiažou detskej fantázie, dobrodružstva a „plavby“ do neznáma. Skupinka troch detí – malých kapitánov, hrajúcich sa na brehu rieky. Ich loďka brázdi vlnu za vlnou, a oni pritom chytajú ryby… s pevnou vierou, že jedného dňa… tie skutočné.
« Každá veľká expedícia sa začína dôkladnou prípravou a precíznym nácvikom, niekedy dlhoročným, trvajúcim už od skorej mladosti… (1890) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Detstvo – Priateľstvo – Rodina – Mravný ideál – Krása – Príroda – Vidiek – Materstvo – Rodičovstvo – Výchova – Vzdelanie – Sebarozvoj
UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: CANFIELD, C. W. (ed.) The American Annual of Photography and Photographic Times – Almanac for 1891. New York (USA) : The Scowill & Adams Company, 1890. cca. 600 strán.▐ Zverejnené: 08/04/2026
![]( "Podobenstvo o stratenej ovci (LK 15, 3-7 / 1762)")
Základný popis
Pripomenutie, že stratené niekedy nie je „navždy“ stratené, a že len čaká na to, aby sme „to“ našli. A možno práve táto neistota medzi stratou a nájdením v sebe obsahuje tú najväčšiu životnú krásu: nádej. Na jednej strane pozorujeme, ako sa nerozumné stvorenie ocitne v neznámom prostredí čeliac nebezpečenstvu, ktoré nie je schopné zvládnuť, odsúdené na milosť a nemilosť osudu, stane sa predmetom hľadania. Na druhej strane sledujeme nekonečnú lásku pátrajúceho. Pastier, ktorý necháva deväťdesiatdeväť oviec a ide za tou jedinou – stratenou, nám ukazuje paradox ľudskej lásky. Podobenstvo o stratenej ovci v tomto konkrétnom šate nadobúda takmer hmatateľnú váhu. Typografia 18. storočia – s jej špecifickým rytmom – pôsobí ako ozvena zo sveta, v ktorom bolo hľadanie pravdy hlbšie, a preto aj bolestivejšie. Bolo potrebné – a ľudia boli ochotní – v procese hľadania pravdy vynaložiť mnoho úsilia a obety.
« Podobenstvo o stratenej ovci (LK 15, 3-7 / 1762) »
ZNAČKY: Citát – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Sebarozvoj – Obrátenie – Znovuzrodenie – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Krása – Láska
« 3 A povedal im toto podobenstvo. 4 Ktorý z vás, keď má sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou stratenou, kým ju nenájde? 5 A keď ju nájde, s radosťou si ju vezme na plecia. 6 A keď príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: „Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju ovečku, ktorá sa mi stratila.“ 7 Hovorím vám, že tak bude v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie
nepotrebujú. » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: The Book of Common Prayer and Administration of the Sacraments, and Rites and Ceremonies of the Church, According to the Use of The Church of England: Together with thePsalter or Psalms of David, Pointed as They Are Sung or Said in Churches. Cambridge (UK) : Joseph Bentham – Printer to the University + Benj. Dod – Bookseller in London, 1762. cca. 1440 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/podobenstvo-o-stratenej-ovci-lk-15-3-7-1762/
