SEBAROZVOJ Značka
Stránka 1 z celkom 2 stránok.
Dokopy: 32 článkov.
▐ Zverejnené: 27/07/2026
![Zrkadlo duše, ktorá sa pokúša nájsť svoje miesto vo svete. Turgenev nám týmito slovami naznačuje, že existuje objektívna pravda o tom, kým by sme sa mali stať. Nevyhnutnosť „stavania sa tým, kým sa stať mám“, je v podstate volaním k integrite našej osobnosti. Čitateľ sa tu stretáva s myšlienkami literárnej postavy, ktorá nie je ani hrdinom, ani prorokom – je to obyčajný človek, a Turgenev nás prostredníctvom nahliadnutia do jej myšlienok, vnútorného dialógu, pozýva k vlastnému zamysleniu sa nad našou vlastnou existenciou medzi dvoma svetmi: medzi úmyslami a činmi, medzi tým, čo by mohol byť, a tým, čím a kým sa stávame stať.]( "Odcudzenosť a jej vznik – diagnostika hlbokého rozdielu medzi potenciálom a konečnou realizáciou: Nevyhnutnosť stavania sa tým, kým sa stať mám (Turgenev / Denník zbytočného človeka)")
Základný popis
Zrkadlo duše, ktorá sa pokúša nájsť svoje miesto vo svete. Turgenev nám týmito slovami naznačuje, že existuje objektívna pravda o tom, kým by sme sa mali stať. Nevyhnutnosť „stavania sa tým, kým sa stať mám“, je v podstate volaním k integrite našej osobnosti. Čitateľ sa tu stretáva s myšlienkami literárnej postavy, ktorá nie je ani hrdinom, ani prorokom – je to obyčajný človek, a Turgenev nás prostredníctvom nahliadnutia do jej myšlienok, vnútorného dialógu, pozýva k vlastnému zamysleniu sa nad našou vlastnou existenciou medzi dvoma svetmi: medzi úmyslami a činmi, medzi tým, čo by mohol byť, a tým, čím a kým sa stávame stať.
« Odcudzenosť a jej vznik – diagnostika hlbokého rozdielu medzi potenciálom a konečnou realizáciou: Nevyhnutnosť stavania sa tým, kým sa stať mám (Turgenev / Denník zbytočného človeka) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Ľudský život – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Klasická literatúra – Slovania – Rusko
« Počas celého môjho života som neustále
nachádzal svoje miesto obsadené,
možnože preto,
lebo som nehľadal svoje miesto tam,
kde som ho hľadať mal.
(Turgenev,s. 16) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TURGENEV, Ivan. The Novels of Ivan Turgenev: The Diary of a Superfluous Man etc. New York (USA) : The Macmillian Company + Londýn (Anglicko) : William Heinemann, 1920. 326 strán.▐ Zverejnené: 26/07/2026
![Keď sa pozrieme na túto stránku z analýzy Josefa Ševčíka, nesmieme na ňu nazerať len ako na voľajaké moralizujúce čierne písmená na zožltnutom papieri. Je to návod, mapa ľudskej existencie… vymedzenie teritória, na ktorom sa odohráva najdôležitejšia vojna v živote každého človeka: boj o jeho vlastnú dušu. Svätý Tomáš Akvinský nebol len teológom. Bol priam až klinickým pozorovateľom ľudskej psychológie, a to stáročia pred ustanovením psychológie ako samostatnej vedy. Mnohé z toho, čo popisuje, by sme v žargóne modernej psychológie nazvali niečim ako „kognitívnym skreslením“, „narcistickou ilúziou“. Aplikácia mechanizmu, kde jedinec svojim životom nasleduje ideál, ktorý je v skutočnosti „dobrom“, čiže pozitívnou hodnotou len zdanlivo, takýto jedinec stráca kontakt s realitou. Stáva sa otrokmi vlastného sebaklamu. Zvyčajne sa jedná o osoby, ktoré majú strach pozrieť sa skutočnej pravde do očí, zvyčajne neschopní čeliť realite, ktorú si potrebujú pretvárať na svoj obraz…]( "Tomáš Akvinský – Summa Theologica | Boj o dušu človeka: Rozdiel medzi dobrom, zdanlivým dobrom a čistým zlom / Hriechy a túžba po ukojení („mať sa dobre“) / „Logos“ – Cnostný život podľa zákonov prirodzeného poriadku")
Základný popis
Keď sa pozrieme na túto stránku z analýzy Josefa Ševčíka, nesmieme na ňu nazerať len ako na voľajaké moralizujúce čierne písmená na zožltnutom papieri. Je to návod, mapa ľudskej existencie… vymedzenie teritória, na ktorom sa odohráva najdôležitejšia vojna v živote každého človeka: boj o jeho vlastnú dušu. Svätý Tomáš Akvinský nebol len teológom. Bol priam až klinickým pozorovateľom ľudskej psychológie, a to stáročia pred ustanovením psychológie ako samostatnej vedy. Mnohé z toho, čo popisuje, by sme v žargóne modernej psychológie nazvali niečim ako „kognitívnym skreslením“, „narcistickou ilúziou“. Aplikácia mechanizmu, kde jedinec svojim životom nasleduje ideál, ktorý je v skutočnosti „dobrom“, čiže pozitívnou hodnotou len zdanlivo, takýto jedinec stráca kontakt s realitou. Stáva sa otrokmi vlastného sebaklamu. Zvyčajne sa jedná o osoby, ktoré majú strach pozrieť sa skutočnej pravde do očí, zvyčajne neschopní čeliť realite, ktorú si potrebujú pretvárať na svoj obraz…
« Tomáš Akvinský – Summa Theologica | Boj o dušu človeka: Rozdiel medzi dobrom, zdanlivým dobrom a čistým zlom / Hriechy a túžba po ukojení („mať sa dobre“) / „Logos“ – Cnostný život podľa zákonov prirodzeného poriadku »
ZNAČKY: Citát – inšpirácia – Kresťanstvo – Etika – Psychológia – Hlbinná psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Ľudský život – Existencializmus – Humanizmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Obrátenie – Znovuzrodenie
« Svobodná vůle lidská nutně po dobru touží a volí prostředky vhodné, aby ho dosáhla. Dříve než volí, káže rozumu uvažovati, potom svolí v rozhodnutí jeho a pílí k cíli svému a dojde-li ho, užívá dobra. Pouhé zlo nikdy nemůže býti předmětem touhy a lásky, pouze zlo spojené s dobrem jím zakryté, nebo jinak řečeno, dobro zdánlivé, klamné, může mnohdy býti předmětem žádosti. Touží-li člověk po dobru pravém a snaží-li se ho dojíti, jedná dobře a spravedlivě; touží-li po dobru zdánlivém a snaží-li se ho dojiti, jedná špatně a dopustí se bezpráví. Je-li zlo spáchané proti zákonům Božím a mravního života, jmenuje se hříchem. Zlo může býti myšlené a spáchané, obojí jest hříchem; první páchá člověk zlou vůlí, druhé zým skutkem.Činnost duševní může směřovati k dobru, může však směřovati i ke zlu, může toužiti po zlu, nebo lépe po klamném dobru, nebo může se ho varovati. Různé způsoby, jak duše se chová k dobru a ke zlu, nazývají se vášněmi a jich jedenácte: láska a nenávist, touha a útěk, radost a smutek; naděje a zoufalství, odvaha, strach a hněv, dle toho, může-li duše dobra nebo velikého dobra dosáhnouti nebo nedosáhnouti, před zlem nebo velkým zlem uniknouti nebo jemu podlehnouti. Krásně, umělecky pojednal sv. Tomáš o vášních lidských, o jejich příčinách a účincích a prostředcích proti vášním, které jsou duši na škodu.
Člověk konaje častěji dobré skutky, nabývá zvyku v dobru, zlými skutky ve zlu. Zvyk činiti dobře, jmenuje se ctností, různou dle toho neb onoho druhu dobra; zvyk činiti zle jmenuje se neřestí, jež rozděluje se dle druhů zla, a všechny se protiví protivným druhům cností. Krásně pojednává Tomáš o druzích cností, o jejích vzájemné příbuznosti a odměně jejich po smrti, podobně pojednává o příčinách, účincích a trestech neřestí.
Příčinou hříchu může býti nevědomost, smyslnost, zlá vůle a příčiny zevnější, totiž Bůh, jenž dopustí, aby někdo do hříchu upadl, avšak jen proto, aby uznávaje svou slabost se polepšil a více se hříchu varoval. Dalé zlý duch, jenž ze závisti a ze vzdoru proti Bohu snaží se lidi od něho odvrátiti. Konečně přícinou hříchu jest domácí nepřítel člověka – slabost přirozenosti lidské po pádu prvních rodičů. Potom pojednává Tomáš hříchu dědičném a jeho následcích, o druzích a následcích hříchu.
Aby se člověk mohl hříchu varovati, má jednati dle zákonů, hlavně dle zákona přirozeného, jenž jest první po zákoně věčném, jímž Bůh vše k jistému cíli řídí.
(s. 141-142) » ZDROJ: ŠEVČÍK, Josef. Sv. Tomáš Akvinský, učitel cirkevní a ochránce katolických škol. Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Tiskem a nákladem pap. knihtiskárny Bened. Rajhrad, 1899. 382 strán.▐ Zverejnené: 29/06/2026
![Text analyzuje rozdiel medzi prístupom k životu v podobe účastníka „detskej hry“, kde jedinec – v procese osobnostného rozširovania (expanzie) – sám seba privádza do stavu stagnácie, zväčša v tých najpodstatnejších sférach ľudského života, do stavu vyhýbania sa skutočnému „dobrodružstvu“, skutočným životným výzvam na ceste osobnostného rastu. Väčšina ľudí prežije celý život v neustálej „hre“. Hra je príjemná, lebo je bezpečná. Z hľadiska charakterovo-morálnych vlastnosti a historicko-kultúrneho rozhľadu sa jedná zvyčajne o pomerne prostoduché bytosti – „duchovne lenivé“ – a ich spôsob rozhodovania prebieha v nejakej tej „pragmatickej“ rovine. Snažia sa všemožne spôsobom vyhnúť zodpovednosti, a tak si volia také rozhodnutia, kde minimalizujú možné negatívne konzekvencie, ktoré sa pre nich neskôr môžu vyskytnúť.]( "Atrofia duše – medzi „hraním sa“ a „dobrodružstvom“: Voľba adaptácie jedinca vo forme stagnácie, osobnostného úpadku a infantilizácie, prejavené ako – „ohradzovanie“ jadra „charakterových defektov“ (moc, status, nedotknuteľnosť), zbavovanie sa zodpovednosti (prenášanie následkov), neschopnosť milovať, užívanie iných na svoj osoh, snaha „zdať sa“ a predstieraná „odvaha“ v nepodstatnostiach…")
Základný popis
Text analyzuje rozdiel medzi prístupom k životu v podobe účastníka „detskej hry“, kde jedinec – v procese osobnostného rozširovania (expanzie) – sám seba privádza do stavu stagnácie, zväčša v tých najpodstatnejších sférach ľudského života, do stavu vyhýbania sa skutočnému „dobrodružstvu“, skutočným životným výzvam na ceste osobnostného rastu. Väčšina ľudí prežije celý život v neustálej „hre“. Hra je príjemná, lebo je bezpečná. Z hľadiska charakterovo-morálnych vlastnosti a historicko-kultúrneho rozhľadu sa jedná zvyčajne o pomerne prostoduché bytosti – „duchovne lenivé“ – a ich spôsob rozhodovania prebieha v nejakej tej „pragmatickej“ rovine. Snažia sa všemožne spôsobom vyhnúť zodpovednosti, a tak si volia také rozhodnutia, kde minimalizujú možné negatívne konzekvencie, ktoré sa pre nich neskôr môžu vyskytnúť.
« Atrofia duše – medzi „hraním sa“ a „dobrodružstvom“: Voľba adaptácie jedinca vo forme stagnácie, osobnostného úpadku a infantilizácie, prejavené ako – „ohradzovanie“ jadra „charakterových defektov“ (moc, status, nedotknuteľnosť), zbavovanie sa zodpovednosti (prenášanie následkov), neschopnosť milovať, užívanie iných na svoj osoh, snaha „zdať sa“ a predstieraná „odvaha“ v nepodstatnostiach… »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Psychológia – Hlbinná psychológia – Neuróza – Feminizmus – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Ľudský život – Existencializmus – Výchova – Vzdelanie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Pravda – Krása – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Rodina – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie
Drvivá väčšina ľudí nikdy nedospeje do štádia nejakej osobnej rozvinutosti, nebodaj múdrosti. Tento nadpis
– s nasledovným výrokom nižšie – vysvetľuje mnohé z diania navôkol nás, kde sa jedinci – s rôznymi psychickými „obtiažami“ – snažia vytvoriť si „bezpečné prostredie“ na svoj obraz v takej podobe, aby pritom dochádzalo k realizácii úkonov nejakej formy– nimi vyhľadávaných – kompenzácii vlastných neschopnosti alebo tráum, dosahovania plytkých radostí, spokojnosti, rozkoše alebo ukojenia.« Odysseus je hrdinom Odysey, Achilles hrdinom Iliady. Odysseus je predovšetkým typom vynaliezavej inteligencie, Achilles typom statočnosti. Akým spôsobom tieto typy oslovia našich žiakov? Ako sa chlapec vyvíja a prekračuje rané detstvo, prejavujú sa v ňom vlohy pre dobrodružstvo. To si všimli všetci pozorní pedagógovia. Existuje však výrazný rozdiel, čo do ich naturelu, medzi dobrodružstvom a hrou. Hra spočíva vo voľnom uplatňovaní našich schopností. Jej charakteristickým znakom je absencia namáhavého úsilia. Hovorí sa, že dieťa sa hrá, keď počas svojich radovánok v tráve, keď skáče alebo sa preteká v behu, alebo keď napodobňuje činy svojich starších súputníkov. Avšak, akonáhle sa námaha potrebná na pokračovanie v hre stane citeľnou, hra sa mení na úlohu a stráca svoje čaro. Duch dobrodružstva, naopak, je vyvolaný úskaliami; teší sa z budúcich prekážok, ktoré je potrebné zvládnuť; je to prejav sviežej a zdanlivo neobmedzenej energie, ktorej drsný kontakt s realitou ešte neukázal jej hranice. Dobrodružný duch sa u detí začína rozvíjať vtedy, keď ich už rodinný život úplne neuspokojuje, keď sa chcú oslobodiť od obmedzenia, ktoré im prináša závislosť od druhých, keď sa im zdá, akoby sa im celý svet otváral a mohli by sa odvážiť a urobiť takmer čokoľvek. (Adler,s. 147-148) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: ADLER, Felix. The Moral Instruction of Children. New York (USA) : D. Appleton and Company, 1895. 270 strán.▐ Zverejnené: 27/06/2026
![Medzi nebeským poriadkom a pozemským hľadaním. Analýza fresky renesančného maliara Raffaella Santiho. Prostredníctvom citátu predkladajúceho slová Johanna Davida Passavanta sa dostávame k hranici tradičnej dialektiky viera vs. poznanie (rozum). Ibaže veda tu odrazu nie je protikladom viery, ale práveže naopak – len vďaka vede, dôkladnému poznaniu jednotlivých jej disciplín, sa človek môže osobnostne vyzdvihnúť na úroveň, aby bol schopný postihovať „božskú pravdu“ vo svete navôkol seba.]( "„Stanza della Segnatura“: Ako Raffaello Santi – umením odrážajúcim jeho génia – prehováral o nevyhnutnosti dôkladného poznania „vied“, ktorými sa človek môže priblížiť k „božskej pravde“ (Johann David Passavant, 1872)")
Základný popis
Medzi nebeským poriadkom a pozemským hľadaním. Analýza fresky renesančného maliara Raffaella Santiho. Prostredníctvom citátu predkladajúceho slová Johanna Davida Passavanta sa dostávame k hranici tradičnej dialektiky viera vs. poznanie (rozum). Ibaže veda tu odrazu nie je protikladom viery, ale práveže naopak – len vďaka vede, dôkladnému poznaniu jednotlivých jej disciplín, sa človek môže osobnostne vyzdvihnúť na úroveň, aby bol schopný postihovať „božskú pravdu“ vo svete navôkol seba.
« „Stanza della Segnatura“: Ako Raffaello Santi – umením odrážajúcim jeho génia – prehováral o nevyhnutnosti dôkladného poznania „vied“, ktorými sa človek môže priblížiť k „božskej pravde“ (Johann David Passavant, 1872) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Svätý Peter – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Vzdelanie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása
« Ak by sme chceli charakterizovať „Stanza della Signatura“ na základe symbolických obrazov, ktoré sa v nej nachádzajú, mohli by sme ju nazvať „Sála vedných odborov“, lebo Rafael prostredníctvom teológie, filozofie, poézie a práva znázornil všetky vedy, ktoré človeku umožňujú priblížiť sa k božskej pravde. A ak vezmeme do úvahy, že tieto obrazy mali zdobiť miesto, na ktorom mala hlava katolíckej cirkvi podpisovať nariadenia ustanovujúce vedenie kresťanských veriacich po celom svete, musíme obdivovať múdrosť tohto výberu. Pápežova spokojnosť s námetmi ešte vzrástla, keď Rafael dokončil prvú fresku s názvom „Teológia“. Jeho očakávania boli ďaleko prekonané. Bol natoľko ohromený rozsahom Rafaelovho génia, že sa okamžite rozhodol nechať ním vymaľovať sály Vatikánu. Nariadil, aby boli všetky staré fresky v nich, dokonca aj tie na klenutom strope „Stanza della Signatura“, odstránené. Napriek tomu Rafael, odobrujúc výzdobu tejto klenby, usúdil, že bude vhodné premaľovať iba osem veľkých panelov a ponechať malé – medzi nimi ležiace – mytologické motívy, ako aj centrálny obraz pápežského erbu, ktorý nesú nebeské bytosti. Štyri veľké medailóny na strope venoval alegorickým postavám, ktoré slúžia ako epigrafy k veľkým nástenným maľbám znázorňujúcim teológiu, filozofiu, poéziu a právo. Podlhovasté priestory v rohoch klenby využil na prechodné námety, teda v dvojitom vzťahu k obrazom na oboch stranách pod nimi. Všetky tieto obrazy na strope sú namaľované na zlatom pozadí, napodobňujúc mozaiku. Popis „Stanza della Signatura“ začneme postavou „Teológie“, ktorá slúži ako epigraf k veľkému obrazu s rovnakou tematikou. Táto postava, sediaca v oblakoch, drží v ľavej ruke knihu, zatiaľ čo pravou ukazuje na veľký obraz, ktorý sa nachádza pod ňou. Podobne ako Danteho Beatrice, má na hlave vavrínovú korunu. Ďalej má na sebe červenú tuniku a zelený plášť – farby, ktoré symbolizujú teologické cnosti: lásku a nádej. Dvaja malí anjelici po oboch jej bokoch držia tabuľky s nápisom: „Divinarum rerum Notitia“ [„Znalosť božských vecí“, pozn.]Hlavná myšlienka veľkého diela „Teológia“ [ilustračný obrázok k tomuto článku, pozn.], často nazývaného aj „Spor o Najsvätejšej sviatosti“, symbolizuje vzťah človeka k Bohu prostredníctvom vykúpenia sveta a Eucharistie. V hornej časti sú znázornené tri postavy Svätej Trojice, z ktorých každá je obklopená svätožiarou. Nad všetkými je Všemohúci Otec, a navôkol neho serafíni, cherubíni a nespočetný zástup anjelov, ktorí spievajú: „Svätý, svätý, svätý, Pán, Boh zástupov.“ Pod Otcom, uprostred svätých nebeského kráľovstva, tróni Spasiteľ; a o niečo nižšie zostupuje na ľudí Duch Svätý. Po pravici Spasiteľa sedí Panna Mária, ktorá sa k nemu v úcte nakláňa; a po jej ľavici stojí svätý Ján Krstiteľ, ktorý na neho ukazuje. Na veľkom polkruhu z oblakov, ktorý sa tiahne až po samé okraje obrazu, sedia patriarchovia, proroci a mučeníci, ktorí predstavujú spoločenstvo svätých. Začínajúc na krajnom bode vpravo od Krista vidíme apoštola svätého Petra, ktorý drží Sväté písmo a dva kľúče ako znak toho, že je strážcom viery, a svojej moci viazať a rozväzovať. Po jeho boku, v očakávaní milosrdenstva a odpustenia, stojí Adam, otec ľudského rodu. Vedľa Adama je svätý Ján, apoštol milovaný Kristom, zapisujúci svoje božské videnia; za ním Dávid, hlava pozemského rodu nášho Pána, sladký žalmista, ktorý spieval chválu Bohu; potom svätý Štefan, prvý mučeník; a nakoniec svätec napoly skrytý v oblakoch. Na druhej strane, po pravej strane diváka, stojí svätý Pavol, držiaci meč na pamiatku svojho mučeníctva a zároveň ako symbol prenikavej sily jeho učenia. Po jeho boku stojí Abrahám s nožom, ktorým sa chystá obetovať Izáka, čo je prvý predobraz Kristovej obete; potom apoštol svätý Jakub, tretí svedok premenenia Spasiteľa, náboženský symbol nádeje, tak ako svätý Peter je symbolom viery a svätý Ján symbolom lásky. (Passavant,
s. 84-85) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: PASSAVANT, Johann David. Raphael of Urbino and His father Giovanni Santi. Londýn a New York : Macmillan and Co., 1872. 314 strán.▐ Zverejnené: 18/06/2026
└ Aktualizované: 19/07/2026 (00:27)
![Krása v Maeterlinckovom chápaní nie je „ľahkosť bytia“, ale výsledok vnútorného pokľaknutia pred najvyššou pravdou, ktoré paradoxne pozdvihuje. Je to proces zušľachtenia cez pokoru, kde duša prestáva bojovať, presadzovať a odporovať, naopak – začína načúvať vznešenosti. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o vývoji ľudskej osobnosti v štádiu – „Le Point de Bascule“ alebo „Soglia di Trasformazione“. Pre niekoho, kto bol dovtedy len „Le Décadent“, je to azda „Fin de siècle“; ale vždy je to – o očakávaniach, kam nás tento proces napokon privedie.]( "Umožniť, aby sa duša človeka povzniesla, zušľachtila a stala nádhernou na podklade myšlienok, ktoré sú vznešenejšie než tie ostatné (Maurice Maeterlinck / The Treasure of the Humble)")
Základný popis
Krása v Maeterlinckovom chápaní nie je „ľahkosť bytia“, ale výsledok vnútorného pokľaknutia pred najvyššou pravdou, ktoré paradoxne pozdvihuje. Je to proces zušľachtenia cez pokoru, kde duša prestáva bojovať, presadzovať a odporovať, naopak – začína načúvať vznešenosti. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o vývoji ľudskej osobnosti v štádiu – „Le Point de Bascule“ alebo „Soglia di Trasformazione“. Pre niekoho, kto bol dovtedy len „Le Décadent“, je to azda „Fin de siècle“; ale vždy je to – o očakávaniach, kam nás tento proces napokon privedie.
« Umožniť, aby sa duša človeka povzniesla, zušľachtila a stala nádhernou na podklade myšlienok, ktoré sú vznešenejšie než tie ostatné (Maurice Maeterlinck / The Treasure of the Humble) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Láska – Feminizmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie
« Na celom svete nie je nič, čo by tak túžilo po kráse ako ľudská duša, ani nie je nič, k čomu by sa krása tak ochotne pripútavala. Na svete neexistuje nič, čo by bolo schopné takého spontánneho pozdvihnutia, takého rýchleho zušľachtenia; nič, čo by sa tak dôsledne podriaďovalo čistým a vznešeným príkazom, ktoré dostáva. Na svete neexistuje nič, čo by preukazovalo hlbšie podvolenie sa voči myšlienke, než sa to stáva pri tej [myšlienke], ktorá je vznešenejšia, než sú tie ostatné. A na tejto našej zemi je len málo duší, ktorých nedokáže uchvátiť prevaha, akú má duša, ktorá bola ochotná stať sa krásnou. (Maeterlinck,s. 199) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: MAETERLINCK, Maurice. The Treasure of the Humble. New York (USA) : Dodd, Mead & Company, 1903. 225 strán.▐ Zverejnené: 17/06/2026
![Text nás konfrontuje s otázkou, ktorá aj dnes znie rovnako urgentne, ako pred mnohými stáročiami. Čím vlastne sme? Len biologickým strojom poháňaným chamtivosťou a strachom z trestu? Alebo niečím viac – zodpovednými morálnymi bytosťami, ktoré definuje ich schopnosť vnímať etický rozmer svojej existencie?]( "Jedinec ako morálna bytosť: Iba ten, kto vníma a prijíma zodpovednosť za svoj duševný rozvoj je plnohodnotným človekom")
Základný popis
Text nás konfrontuje s otázkou, ktorá aj dnes znie rovnako urgentne, ako pred mnohými stáročiami. Čím vlastne sme? Len biologickým strojom poháňaným chamtivosťou a strachom z trestu? Alebo niečím viac – zodpovednými morálnymi bytosťami, ktoré definuje ich schopnosť vnímať etický rozmer svojej existencie?
« Jedinec ako morálna bytosť: Iba ten, kto vníma a prijíma zodpovednosť za svoj duševný rozvoj je plnohodnotným človekom »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Sexuálna výchova – Etika – Humanizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Láska – Feminizmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Slovania – Rusko
« Turgenev, Dostojevskij a Tolstoj totiž nepovažujú mužov a ženy, ktorých s takou úžasnou zručnosťou vytvárajú, za zvieratá, poháňané iba chamtivosťou a žiadostivosťou a zdržiavané od zločinu iba strachom z trestu, ale za zodpovedné morálne bytosti, ktorých celá existencia je ovplyvnená morálnymi impulzmi, pre ktorých je správanie ústrednou súčasťou života. To neskresľuje ich úsudok, ani ich nerobí nepravdivými voči faktom života; ich postavy nie sú bábkami z knihy nedeľnej školy, stvorenými na vynucovanie morálneho ponaučenia, ale potácajúcimi sa, ašpirujúcimi jednotlivcami, napoly hlina a napoly niečo jemnejšie, čo ich oživuje. Predstavujú morálne sily, pretože bez nich nemožno vytvoriť skutočný obraz mužov a žien.(s. V) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TURGENEV, Ivan. A House of Gentlefolk and Fathers and Children. New York (USA) : P. F. Collier & Company, 1917. 406 strán.▐ Zverejnené: 16/06/2026
![Dve významné postavy antickej filozofie, ktoré zastupujú tisícročia pretrvávajúcu tradíciu ľudského myslenia. Toto vyobrazenie nie je len portrétom dvoch velikánov filozofie; je to alegória dialógu medzi ideálmi a realitou, teóriami a praxou.]( "Platón a Aristoteles")
Základný popis
Konfrontácia moderného človeka s jeho stratou duchovnosti. Tarkovskij pred nás stavia bolestivý paradox: vo svete, ktorý sám seba prehlásil za „normálny“, racionálny a vyspelý, je všade navôkol nás prázdnota. Naše mysle sú dnes podobné kanalizačným rúram – funkčné, no bezduché. Už dávno nenačúvame bzučaniu hmyzu, nenasávame vôňu vlhkej zeme po daždi. Tarkovskij nás vracia k otázke: « Čo znamená byť „zdravý“ v spoločnosti, ktorá je chorá a stratila svoje smerovanie? » Možno je našou jedinou možnosťou záchrany návrat k „bláznivosti“ – voľba osudu tých, ktorí si, napríklad, ešte stále všímajú našepkávania svojich predkov.
« Keď musí „blázon“ hovoriť „normálnym“, aby sa hanbili (Tarkovskij / Nostalgia, 1983) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Filozofia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pravda – Spravodlivosť – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Antika – Slovania – Rusko
« Ktorý môj predok vo mne prehovára?
[…]
Žiadnych veľkých majstrov dnes už niet!
Toto je skutočnou tragédiou našich čias.
Cesta nášho srdca je zahalená niekde v tieni.
Musíme načúvať hlasom,
ktoré sa zdajú zbytočné.
Do našich myslí –
obsadených dlhými kanalizačnými rúrami,
múrmi kdejakých škôl, asfaltom
a spoločenskými predpismi, –
musíme nechať vstúpiť bzučanie hmyzu!
Musíme naplniť oči a uši – nás všetkých –
výjavmi, ktoré sú začiatkom
veľkého sna!
Niekto musí [z plného hrdla] zakričať, že:
„Postavíme pyramídy!“
a vôbec nezáleží,
ak nám to nepodarí!
Musíme napĺňať toto prianie
a naťahovať rohy našej duše…
až niekam k nekonečnosti.
Ak chcete, aby sa svet pohol vpred:
musíme sa držať za ruky.
Musíme zmiešať takzvaných „normálnych“
s takzvanými „bláznivými“.
Hej, vy „normálni“!
Čo znamená to vaše zdravie?
Oči celého ľudstva hľadia do priepasti,
do ktorej sa rútime.
Sloboda je vám k ničomu,
ak nemáte odvahu pozrieť sa nám do očí…
Sú to práve takzvaní „normálni“,
ktorí doviedli svet na pokraj záhuby!
Človek, počúvaj!
V tebe je voda, oheň…
a potom popol, a v popole kosti.
Kosti a popol!
[…]
Uzatváram zmluvu so svetom:
nech je v noci slnko
a v auguste sneh.
Veľké veci končia, tie malé pretrvávajú.
Spoločnosť sa musí vrátiť k jednote
a nie ostávať v takejto roztrieštenosti.
Stačilo by pozorovať prírodu,
aby sme pochopili,
že život je jednoduchý,
a že sa musíme vrátiť tam,
kde sme boli, do bodu,
keď sme sa vydali nesprávnou cestou.
Musíme sa vrátiť k základom života bez toho,
aby sme ďalej znečisťovali vody.
ČO JE TOTO ZA SVET,
AK VÁM MUSÍ „BLÁZON“ HOVORIŤ,
ABY STE SA HANBILI?!
Teraz hudba!
(Tarkovskij / Nostalgia,1983) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] PLATÓN (aka Plato). The Dialogues of Plato (In Fur Volumes – Volume III.) New York (USA) : National Library Company, 1900. 449 strán.
- [2] TARKOVSKIJ, Andrej (režisér). Nostalgia. Sovietsky zväz + Taliansko : Mosfilm, 1983.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ked-musi-blazon-hovorit-normalnym-aby-sa-hanbili-tarkovskij-nostalgia-1983/
▐ Zverejnené: 15/06/2026
![Objavte fascinujúcu historickú schému Basileidesa, ktorá mapuje hierarchiu božského rozumu a univerzálneho princípu Logosu.]( "Pyramída Logosu: Architektúra večnosti v odrazoch času")
Základný popis
Rozbor vzťahu medzi ľudskou rečou, myšlienkou a filozofickým pojmom Logos. Zistíte, že reč nie je len nástrojom komunikácie, ale samotnou architektúrou našej existencie. Bez reči totiž len vnímame, s rečou sa stávame tvorcami poriadku… Od Platóna, Herakleitosa… až po moderných vzdelancov (Piaget, Wittgenstein, Locke). Objavte, ako slovo formuje náš svet, a ako hľadáme pevnú pôdu pre našu dušu v neustálom víre ľudského bytia.
« LOGOS – PRAVDA – KRÁSA: Snaha nájsť pevnú pôdu, spoľahlivý základ, na ktorom by sme mohli postaviť vežu siahajúcu k nekonečnu »
ZNAČKY: Komentár – Inšpirácia – Umenie – Citát – Klasická literatúra – Filozofia – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Antika – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Spravodlivosť – Krása – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie
…ako uviedol profesor psychológie Henry Gleitman, spoločne so svojou manželkou profesorkou Lilou R. Gleitman, existuje totiž: „…podstatná súvislosť medzi tým, že máme reč, a tým, že sme ľudia… (s. 239)“ Pokiaľ by sme sa začali spoločne zhovárať o nejakej „rozumnosti“ človeka: „Racionálny systém sa prvýkrát dostáva do popredia, z hľadiska vývojových úvah, keď deti začnú vyjadrovať udalosti verbálnymi symbolmi, teda keď začnú používať ľudskú reč.
…deti v predverbálnom období fungujú výlučne v režime zážitkového systému. S rozvojom reči zohráva racionálny systém čoraz dôležitejšiu úlohu, až kým v ranej dospelosti nedosiahne prevládajúce postavenie. (Epstein, s. 113-114)“ Anglický filozof John Locke (považovaný za otca klasického liberalizmu), vo svojom diele „An Essay Concerning Human Understanding“ [„Esej o ľudskom chápaní“, pozn.], už v 17. storočí napísal [Kniha III., Kapitola I.]: „Človek stvorený na to, aby vytváral artikulované zvuky. — Boh, keď stvoril človeka ako spoločenskú bytosť, nielenže ho obdaril sklonom a potrebou žiť v spoločenstve s ostatnými ľuďmi, ale vybavil ho aj rečou, ktorá mala byť hlavným nástrojom a vzájomným putom spoločnosti. Človek mal teda od prírody svoje orgány utvorené tak, aby bol schopný vytvárať artikulované zvuky, ktoré nazývame slovami. To však nestačilo na vytvorenie jazyka. Bolo ďalej potrebné, aby bol schopný používať tieto zvuky ako znaky vnútorných predstáv, a aby vystupovali ako symboly myšlienok jeho mysle, čím by sa umožnilo ich pochopenie zo strany ostatných.(s. 223)“ Ďalší anglický filozof Bertrand Russell, [vo svojom dlhom úvode ku knihe „Tractatus Logico-Philosophicus“ od Ludwiga Wittgensteina, pozn.], niekedy v prvej polovici minulého storočia, konštatoval: „Základnou úlohou jazyka je potvrdzovať alebo popierať fakty. Vzhľadom na syntax jazyka je význam vety určený hneď, ako je známy význam slov, z ktorých sa skladá. Aby určitá veta potvrdzovala určitý fakt, musí existovať, bez ohľadu na to, ako je jazyk konštruovaný, niečo spoločné medzi štruktúrou vety a štruktúrou faktu (s. X).“ Ale takéto uvažovanie nachádzame už v diele samotného Platóna, [konkrétne sa jedná o dialóg pomenovaný „Kratylos“, pozn.], kde zachytil tieto slová samotného Sokrata, ktorý varoval: „Nech je to tak. Ale či ten, kto vyslovil tieto slová, vyslovil to, čo je pravda, alebo lož? Alebo by niektoré z týchto slov boli pravdivé a niektoré nepravdivé? […] Ak existuje takéto rozdelenie názvov, musíme priznať, že jedno z nich sa snaží pomenovať vec v súlade s pravdou, ale druhé klamlivo. A ak to tak je, a je možné rozlíšovať pomenovania chybne, a nepripisovať atribúty každému vlastné, bude možné mýliť sa aj v slovách. A ak môžu byť takýmto spôsobom ustanovené slová a pomenovania, potom sa toto isté nevyhnutne týka aj diskurzov, pretože diskurzy sú, si myslím, z nich vytvárané. (s. 106 + s. 108-109)“ Profesor Konečný a docent Bouchal vo svojej publikácii „Psychológie v lékařství“ píšu: „Myšlení je procesem odrážení obecných vlastností věcí a jevů a hledání a vytváření (postižení) souvislostí a vztahů mezi nimi. Myšlení je zobecněným poznáváním objektívní reality. […] Řeč je s myšlením neodlučně spjata… (s.71+74)“ [Prakticky také isté konštatovanie je možné nájsť v práci psychológa Borisa Teplova „Psychológia“: „Naše myslenie je nerozlučne späté s rečou. […] Reč je teda nástrojom myslenia (s. 141)“, pozn.] Z čoho prirodzene vyplýva, ako uviedla profesorka Alena Plháková:„…způsob myšlení je poměrně výrazně determinován strukturou i slovní zásobou […] jazyka. (s. 313)“ A všetko doteraz napísané dáva do jednotiaceho rámca profesor Milan Nakonečný: „Nutnost orientovat se ve svém životním prostředí je zakotvena ve vývoji poznávaní se individua. Jeho první stupeň z hlediska fylogenetického i ontogenetického tvorí vnímaní, druhý myšlení: vnímaní je zprostředkovano činností smyslů, myšlení operacemi s kognitivními prvky vyššího řádu.…myšlení je produktem konstrukce zkušenosti za pomoci druhově specifických forem poznávaní. Z vnímaní se […] vyvinula vývojově vyšší forma poznávání — myšlení… Myšlení je vývojově vyšší způsob poznávání, který umožňuje překračovat vnímanou skutečnost a pořádat ji do hierarchicky organizovaných významových struktur. (s. 296-297)“ V tomto kontexte sa vyjadroval taktiež klasik svetovej psychológie Jean Piaget, ktorý:„…zistil, že okrem našich nervových a zmyslových orgánov, sme my ľudia zdedili aj špecifický spôsob fungovania, prostredníctvom ktorého komunikujeme s ‚prostredím‘ (svetom ‚vecí‘). Ako naše zdedené jadro intelektuálnej organizácie… (Hundert, s. 95-97)“ Na čo neskôr nadväzovali aj teórie o tom, ako si ľudia vytvárajú „mentálne modely“, pričom tie sú:„…zachytením informácií obsiahnutých v predpokladoch uvažovania. Mentálne modely sú štrukturálnymi analógiami sveta, so štruktúrou, ktorá zodpovedá štruktúre stavu vecí, ktorý diskurz opisuje.…ľudia konštruujú jeden alebo viac mentálnych modelov alebo zachytení informácii obsiahnutých v probléme, o ktorom uvažujú. Tieto mentálne modely sú neskôr použité pri rozhodnutiach o platnosti [vyvodeného] záveru. (Eysenck, s. 249)“ Ako podotkol profesor Vladimír Smékal, schopnosť abstraktne myslieť je jednou z funkcii inteligencie: „Inteligentní člověk dokáže použivat pojmy a symboly…, (s. 303)“ a jedincom dosiahnutý stav tejto schopnosti, má veľké dôsledky na reguláciu činnosti a konečné adaptívne alebo maladaptívne prispôsobenie sa výzvam života. Pre človeka so zníženou schopnosťou abstraktného — pojmovo-symbolického — myslenia, neschopného vykonávať myšlienkové operácie s kognitivnými prvkami vyššieho radu, pre takéhoto bude nemožné pochopiť súvislosti diania navôkol seba. Takýto jedinec je jednoducho človekom obmedzeným. Spomenutý Ludwig Wittgenstein povedal jednoznačne: „Hranice môjho jazyka sú hranicami môjho sveta. (s. 115)“Edward Hicks napísal:
« …história filozoficko-náboženského termínu Logos. Tá sa uberala dvoma smermi — filozofický a teologický, ako „Príčina“ a ako „Slovo“, ako vyjadrenie gréckeho a hebrejského myslenia… Grécka myseľ vnímala svet ako „κόσμος“ [kozmos, pozn.], teda ako niečo, čo vytvoril, a čo riadi rozumový princíp, čiže „λόγος“ [Logos, pozn.]. Tento pojem sa prenášal od Herakleita k stoikom a od stoikov k Filónovi Alexandrijskému; postupne sa menil, upravoval a rozširoval, no vždy bol prítomný. U Herakleita, „plačúceho filozofa“, ktorý vnímal všetko ako neustály pohyb a oheň, počiatok… a zároveň zánik [„…se domníval, že vše se stále přetváří a mění. Měl za to, že svět je věčně se měníci proud. (Smithová, Raeper / s. 9)“, pozn.], bol λόγος [Logos, pozn.] skutočne neoddeliteľnou súčasťou sveta. V človeku je to duša. Je to spojitosť alebo podstata vecí, objektívna. V žiadnom prípade to nie je reč ani slovo. V neustálom konflikte protikladov, v procese smerujúcom k usporiadanému vzťahu, je Λόγος [Logos, pozn.] princípom, ktorý je tohto všetkého svedkom a mohli by sme ho, povedzme, označiť moderným výrazom „prirodzený zákon“?(s. 18) » V knihe Adama Jamesa, niekdajšieho učiteľa na Emmanuel College v Cambridge, nachádzame: „V dejinách starovekej filozofie nie je viac otázok, ktoré by boli predmetom rozsiahlejších a vášnivejších diskusii, než je problematika významu slova λόγος [Logos, pozn.] u Herakleita. Starovekí ľudia ho chápali ako príčinu – kozmický rozum – všeobecne rozšírený, prítomný v prírode aj v človeku, samozrejme, nie jedna nehmotná entita, ale totožný s večne živým, večne mysliacim ohňom „πῦρ φρόνιμον ἀεὶ ζῶον“ [„Oheň múdrosti, večný život,“ pozn.], ktorý tvorí nemennú podstatu vecí práve preto, že sú v neustálej zmene: a tento „κοινὸς Λόγος“ [„Koinós Lógos,“ pozn.] alebo univerzálny rozum bol považovaný za synonymum pre Boha. Inými slovami, ak máme veriť antickým autorom, herakleitovská koncepcia Logosu sa v podstate nelíši od stoickej s výnimkou toho, že na materiálnej strane je Logos u Herakleita ohňom, zatiaľ čo podľa najprísnejšej definície Stoikov ide o éter. (s. 77)“ Keď už toľko spomíname Stoikov, tí vravievali: „…všeprenikajúci Logos, ktorý sa vo vesmíre sformoval ako racionálny poriadok a v človeku ako rozum. Okolo tohto Božského princípu sa zhromaždili a s ním boli stotožnené také rozličné idey ako prozreteľnosť, osud, spravodlivosť, pravda, príčina, prirodzenosť, nevyhnutnosť. (Gregg, s. xxxiii)“ V kresťanstve sa potom tento termín posúva do podoby:« Podľa pôvodnej tradície bol Ježiš Mesiášom, ktorý prišiel, aby založil sľúbené Božie kráľovstvo. Vo štvrtom evanjeliu je mesiášska predstava nahradená predstavou Logosu. Hlásanie kráľovstva sa mení na posolstvo o „večnom živote“.(Scott, s. 6) » Doplňujúci pohľad:« …pojem Logos, ktorý Platón používal pre „Rozum“, bol teraz zmenený na označenie „Božieho Slova“. […] Ak svätý Pavol použil tento výraz, tak ho použil najskôr s cieľom, aby odradil svojich konvertitov od uvažovania o platónskom Logose a nasmerovať ich k [mysleniu v kontexte] „vteleného Slova“, ktoré bolo schopné zachrániť ich duše. (Potter,s. 201-202) » Mohli by sme (azda sa nijaký teológ neurazí takémuto zjednodušeniu) povedať, že sa tu samotný Ježiš stáva obsiahnutím Logosu. A o tejto problematike sa, približne nejaké dve tisícročia, vedú siahodlhé debaty. Nech už to bolo, ako to bolo……v tomto bode je pravdepodobne všetkým zrejmé: pojem LOGOS v pozícii
„…Božskej príčiny alebo múdrosti… (Fisher, s.o xii)“, prípadne „univerzálneho princípu“, je v symbolickej rovine vyjadrením viery vo vyššiu úroveň usporiadanosti, vyššiu organizáciu sveta navôkol nás, ale aj spôsobu ľudského bytia ako takého, s čím nevyhnutne súvisí akýsi „prirodzený zámer“, ktorého odrazom je napokon „prirodzený poriadok“ a súbor určitých nemenných zákonitosti. Je to viera, že naše súcno je možné popísať „základnými pravdami“, ktoré tvoria piliere harmónie v ňom a sú dokonalými, predstavujú najvyššiu mieru dosiahnuteľnej krásy. Americký autor Charles W. Upham priniesol [vo svojom diele „Letters on the Logos“, pozn.] schému, ktorá je vraj dielom Basileidesa [Basilides z Antiochie, pozn.], viď ilustračný obrázok k tomuto článku. Túto skutočnosť vraj dosvedčili sv. Irenej z Lyonu [Irenaeus, pozn.] a sv. Epifanius zo Salamis. Basileidesova schéma vyobrazuje na vrchole pyramídy: 1. Nezrodený, ktorý je jediným otcom všetkých. Nasledujú: 2. ΝΟΥΣ (Nous) — Rozum, 3. ΛΟΓΟΣ (Logos) — Univerzálny princíp, 4. ΦΡΟΝΗΣΙΣ (Phronesis) — Praktické použitie inteligencie, tj. pochopenie, 5a. ΔΥΝΑΜΙΣ (Dynamis) — Schopnosť konať, tj. sila, 5b. ΣΟΦΙΑ (Sophia) — Múdrosť… atď. Basilides z Antiochie žil v druhom storočí. Pre mňa je táto jeho schéma podstatná, v jungovskom zmysle, predovšetkým z pohľadu popisu jestvujúcej psychologickej skutočnosti, keď prehovára: existuje univerzálny princíp, ktorý je postavený na nejakom racionálnom základe, a tento univerzálny princíp je postihnuteľný, ho človek odhaľuje svojim myslením, k čomu mu napomáha ľudská reč.Životnou úlohou človeka je potom: 1. pochopiť „univerzálny princíp“ — pravidlá a zásady z neho vyplývajúce; 2. pochopiť, aké miesto v ňom zastávajú ľudské bytosť, aká je prirodzenosť a podstata človeka; 3. nájsť spôsob, ako svoje bytie posunúť do súladu s týmito zisteniami, aby som sa sám stal — svojim individuálnym prínosom — nositeľom „Svetla“ a vyjadrením „Pravdy“, tj. najvyššej dosiahnuteľnej dokonalosti a krásy; vnášal ich do sveta, konkretizáciou v dvojakom zmysle: vlastnej jedinečnosti, no zároveň aj „okamihu z večnosti“. « „…tieto konečné reality sú nekonečne multiplikované. (Pascal / 1910,
s. 49)“ » Opätovne, v psychologicko-symbolickej rovine je svetovo najznámejším príkladom takéhoto niečoho „Christos“, príbeh o antropomorfnom Bohu: „Pod pojmom ideál budeme mať na mysli dokonalosť svojského druhu: úplnú a kompletnú realizáciu všetkej možnej alebo predstaviteľnej dokonalosti, nie len výplod fantázie, ako tento pojem mnohí používajú. Kristus je ideálny človek. Ale dosiahnutie dokonalosti je dosiahnutím božskosti; a preto je ideálny človek ľudským Bohom. (Buck, s. 9)“ Ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – „svätosti“, pričom prijíma nevyhnutného utrpenie:« „Domine! Quo Vadis? [Pane! Kam ideš?]“ na čo Spasiteľ, hladiac na neho so smútkom v očiach, odpovedal: „Idem do Ríma, aby som tam bol ukrižovaný… po druhýkrát,“ a zmizol (Jameson,s. 211-212); » spojené s procesom, počas ktorého sa stáva svojim najdokonalejším vyjadrením v rámci takto ustanovených hraníc. Túto stránku ľudskej prirodzenosti zachytil už niekedy v 17. storočí aj francúzsky filozof Blaise Pascal, keď napísal: „Plavíme sa v obrovskej šírine, neustále unášaní v neistote, hnaní z jedného jej konca na druhý. Keď si zmyslíme, že sa pripútame k akémukoľvek bodu a upevníme sa na ňom, v tom okamihu sa zatrasie a opustí nás; a ak sa ho pokúsime nasledovať, i tak nám unikne z dosahu, prekĺzne pomedzi prsty a stratí sa v nenávratne. Nič nám neostáva. Toto je náš pozemský stav, a predsa je to úplne v rozpore s našimi sklonmi; horíme túžbou nájsť pevnú pôdu a konečne — spoľahlivý základ, na ktorom by sme mohli postaviť vežu siahajúcu k nekonečnu… (1904, s. 26-27)“PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] ADAM, James. The Vitality of Platonism, and Other Essays (Edited by his Wife Adela Marion Adam). Londýn (Anglicko) : Cambridge University Press, 1911. 242 strán.
- [2] BUCK, Jirah Dewey. Christos – The Perfect Man is the Anthropomorphic God. New York (USA) : Hermetic Publishing Company, 1889. 30 strán.
- [3] EPSTEIN, Seymour. Cognitive-Experiential Theory (An Integrative Theory of Personality). New York (USA) : Oxford University Press, 2014. 333 strán.
- [4] EYSENCK, Michael (ed.) Psychology (An Integrated Approach). 1. vydanie. New York (USA) : Addison Wesley Longman Inc., 1998. 829 strán.
- [5] FISHER, George Park. History of Christian Doctrine. New York (USA) : Charles Scribner’s Sons, 1911. 583 strán.
- [6] GLEITMAN, Henry. Basic Psychology. 2. vydanie. New York + Londýn : W. W. Norton & Company, 1987. 660 strán.
- [7] HICKS, Edward. Traces of Greek Philosophy and Roman Law in the New Testament. Londýn (Anglicko) : Society for Promoting Christian Knowledge, 1896. 192 strán.
- [8] HUNDERT, Edward M. Philosophy, Psychiatry and Neuroscience – Three Approaches to the Mind (A Synthetic Analysis of the Varieties of Human Experience). 1. vydanie. New York (USA) : Oxford University Press, 1990. 346 strán.
- [9] JAMESON, Anna. Sacred and Legendary Art (Vol. I.: Containing Legends of The Angels and Archangels, The Evangelists, The Apostles, The Doctors of the Church, and St. Mary Magdalene as Represented in Fine Arts). 3. vydanie / Boston (USA) : Houghton, Mifflin and Company, 1881. 417 strán.
- [10] KONEČNÝ, Robert; BOUCHAL, Milan. Psychológie v lékařství. 3. vydanie (rozšírené a prepracované). Praha (Česko-Slovensko) : Avicenum – zdravotnické nakladatelství, 1979. 368 strán.
- [11] LOCKE, John. An Essay Concerning Human Understanding (Abridged and Edited). Londýn (Anglicko) : Oxford University Press, 1924. 380 strán.
- [12] NÁKONEČNÝ, Milan. Psychologie – přehled základních oborů. 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Stanislav Juhaňák – Triton, 2011. 863 strán.
- [13] PASCAL, Blaise. Thoughts. Letters. Minor Works. New York (USA) : P. F. Collier & Son, 1910. 453 strán.
- [14] PASCAL, Blaise. The Thoughts Of Blaise Pascal. Londýn (Anglicko) : J. M. Dent and Co., 1904. 402 strán.
- [15] PLATÓN (aka Plato). The Cratylus, Phædo, Parmenides and Timæus. Londýn (Anglicko) : Benjamin and John White, 1793. 555 strán.
- [16] PLHÁKOVÁ, Alena. Učebnice obecné psychologie. 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Nakladatelství Academia, 2008. 472 strán.
- [17] POTTER, John Phillips. Characteristics of the Greek Philosophers – Socrates and Plato. Londýn (Anglicko) : John W. Parker, 1845. 264 strán.
- [18] SCOTT, Ernest Findlay. The Fourth Gospel (Its Purpose and Theology). Edinburgh (Škótsko) : T & T Clark, 1923. 379 strán.
- [19] SMITHOVÁ, Linda; RAEPER, William. Úvod do světa idejí (Náboženství a filozofie v minulosti a součastnosti). 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Nakladatelství Vyšehrad, 1994. 208 strán.
- [20] SMÉKAL, Vladimír. Pozvaní do psychologie osobnosti (Člověk v zrcadle vědomí a jednání)). 2. opravené vydanie. Brno (Česká republika) : Nakladatelství Barrister & Principal, 2007. 524 strán.
- [21] TEPLOV, Boris Mikhailovich. Psychologia. Bratislava (Česko-Slovensko) : Štátne nakladateľstvo v Bratislave a knižnica Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave, 1951. 226 strán.
- [22] The Wisdom of Solomon in the Revised Version with Introduction and Notes by John Allen Fitzgerald Gregg. Cambridge (Anglicko) : Cambridge University Press, 1909. 208 strán.
- [23] THOMPSON, Hugh Miller. The World and the Logos. New York & London : G. P. Putnam’s Sons, 1886. 91 strán.
- [24] UPHAM, Charles Wentworth. Letters on the Logos. Boston (USA) : Bowles and Dearborn, 1828. 215 strán.
- [25] WITTGENSTEIN, Ludwig. Tractatus Logico-Philosophicus. Londýn (Anglicko) : Routledge & Kegan Paul + New York (USA) : The Humanities Press; 1961. 178 strán.
▐ Zverejnené: 04/06/2026
![Feminizmus v jeho najvyššej a najelegantnejší forme: žena, ktorá si váži seba a svoju vlastnú dôstojnosť, vníma vlastnú zodpovednosť za to, kým je, a k čomu smeruje, a preto urobí všetko preto, aby sa – postupom svojho života – stala cnostnou a múdrou.]( "Dcéra kráľa – dievčina z „pánskeho rodu“: Nikdy nebola otrokyňou, a tak nemôže byť oslobodená… (Henryk Sienkiewicz – Quo Vadis? / 1897)")
Základný popis
Feminizmus v jeho najvyššej a najelegantnejší forme: vznešená žena, ktorá si váži seba a svoju vlastnú dôstojnosť, neskôr vníma vlastnú zodpovednosť za to, kým je, a k čomu smeruje, a preto urobí všetko preto, aby sa – postupom svojho života – stala cnostnou a múdrou.
« Dcéra kráľa – dievčina z „pánskeho rodu“: Nikdy nebola otrokyňou, a tak nemôže byť oslobodená… (Henryk Sienkiewicz – Quo Vadis? / 1897) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo
– „Pokiaľ je otrokyňou, tak si ju jednoducho kúp.“
– „Nie je otrokyňa.“
– „A kým teda je? Oslobodená žena Plautia?“
– „Nikdy nebola otrokyňou, [a tak] nemohla byť oslobodenou ženou.“
– „Kto je to?“
– „Neviem, kráľova dcéra alebo niečo podobné.“
(Quo Vadis, s. 8)PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Narrative of the Time of Nero. Boston (USA) : Little, Brown, and Company, 1897. 551 strán.▐ Zverejnené: 02/06/2026
![Príbeh o tom, že keď sa svet rozpadá pod nátlakom barbarstva (dnes maskovaného za „civilizačný pokrok“), odpoveď nie je možná len v podobe modlitby alebo – nebodaj – v nejakej forme úteku a vyhýbania sa, ale práve v bránení toho najdôležitejšieho: rodiny, domova a vlastnej kultúry.]( "Niekedy aj ženy bránili svoje rody a rodiny: Jeanne Laisné / Jeanne Hachette a obliehanie Beauvais")
Základný popis
Príbeh o tom, že keď sa svet rozpadá pod nátlakom barbarstva (dnes maskovaného za „civilizačný pokrok“), odpoveď nie je možná len v podobe modlitby alebo – nebodaj – v nejakej forme úteku a vyhýbania sa, ale práve v bránení toho najdôležitejšieho: rodiny, domova a vlastnej kultúry.
« Niekedy aj ženy bránili svoje rody a rodiny: Jeanne Laisné / Jeanne Hachette a obliehanie Beauvais »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Ľudský život – Sebarozvoj – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BOURGEOIS, Anicet; DENNERY, A. Jeanne Hachette ou Le Siège de Beauvais (Drame en Cinq Actes et Six Parties). / Magasin Théâtral. Paríž (Francúzsko) : Imprimerie de vc Dondey-Dupré, cca. 1830-1840. cca. 1000 strán.▐ Zverejnené: 02/06/2026
![Portiin monológ o svojej prostote, no viere vo vlastný rozvoj a schopnosť naučiť sa. Jej duša sa tu prejavuje vnútornou štruktúrou, ktorá ju vedie k dobrému, ku kráske a múdrosti.]( "Portia: Dievčina jemného ducha, ktorá nie je – ešte – príliš stará, aby sa nemohla naučiť (Kupec benátsky / Shakespeare, 1867/1922)")
Základný popis
Portiin monológ o svojej prostote, no viere vo vlastný rozvoj a schopnosť naučiť sa. Jej duša sa tu prejavuje vnútornou štruktúrou, ktorá ju vedie k dobrému, ku kráske a múdrosti.
« Portia: Dievčina jemného ducha, ktorá nie je – ešte – príliš stará, aby sa nemohla naučiť (Kupec benátsky / Shakespeare, 1867/1922) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Ľudský život – Sebarozvoj – Vzdelanie – Obrátenie – Znovuzrodenie
« …ale v skutočnosti som len dievča bez vzdelania, neškolené, bez skúseností: šťastná v tom, že ešte nie je taká stará, aby sa nemohla naučiť; ešte šťastnejšia v tom, že nie je z pokolenia nahlúpleho, aby sa nemohla dovzdelať; a najšťastnejšia zo všetkého v tom, že jej nežná duša… (1922,s. 117) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] The Merchant of Venice (A Comedy by William Shakespeare as Arranged for Contemporary Stage by David Belasco and Acted Under His Direction at the Lyceum Theatre, New York with David Warfield). New York (USA), 1922. 174 strán.
- [2] The Merchant of Venice as Produced at the Winter Garden Theatre of New York, January 1867 by Edwin Booth (A New Adaption to Stage with Notes, Original and Selected, and Introductory Articles by Henry L. Hinton). New York (USA) : C. A. Alvord, 1867. 46 strán..
▐ Zverejnené: 01/06/2026
![„Via Appia“ ako symbol svedectva duchovnej cesty a osobnej premeny. Archetypálne vyobrazenie všeobecnej – a vcelku prirodzenej – snahy človeka vyhýbať sa bolesti, niekedy aj v podobe nevyhnutného životného utrpenia. Lekcia o pokore, cnosti a prijatí svojho osudu, alebo ešte niečo viac?]( "Sv. Peter: „Domine! Quo Vadis?“ / [Pane! Kam ideš?] (1881)")
Základný popis
„Via Appia“ ako symbol svedectva duchovnej cesty a osobnej premeny. Archetypálne vyobrazenie všeobecnej – a vcelku prirodzenej – snahy človeka vyhýbať sa bolesti, niekedy aj v podobe nevyhnutného životného utrpenia. Lekcia o pokore, cnosti a prijatí svojho osudu, alebo ešte niečo viac?
« Sv. Peter: „Domine! Quo Vadis?“ / [Pane! Kam ideš?] (1881) »
ZNAČKY: Komentár – Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Kresťanstvo – Legenda – Ježiš Kristus – Svätý Peter – Psychológia – Hlbinná psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Obrátenie – Znovuzrodenie
Nasledovný príbeh som už raz spomínal…
« Po požiari Ríma: Nero obvinil kresťanov z podpálenia mesta, čo bolo dôvodom ich prvého prenasledovania, počas ktorého mnohí z nich zahynuli hroznou a dovtedy neslýchanou smrťou. Kresťanskí konvertiti žiadali Petra, aby zbytočne neriskoval svoj život, ktorý bol pre nich vzácny a potrebný pre blaho všetkých; až ten napokon súhlasil s tým, že opustí Rím. Ale ako tak utekal po ceste „Via Appia“, približne dve míle od brán, práve na tomto mieste sa stretol s vidinou nášho Spasiteľa — putujúceho do mesta. Ohromený týmto výjavom zvolal: „Domine! Quo Vadis? [Pane! Kam ideš?]“ na čo Spasiteľ, hladiac na neho so smútkom v očiach, odpovedal: „Idem do Ríma, aby som tam bol ukrižovaný… po druhýkrát,“ a zmizol. Peter, pokladajúc to za znamenie, že sa má nechať podrobiť utrpeniu, ktoré je preňho pripravené, sa okamžite otočil a znova vstúpil do mesta.(Anna Jameson / 1881, s. 211-212) » Dnes by som k týmto riadkom chcel ešte čosi podotknúť. Mnohí ľudia sa zameriavajú najmä na rovinu utrpenia, tento príbeh chápu v polohe: odovzdať sa nevyhnutnému utrpeniu. Ja si myslí, že je pritom vždy potrebné zdôrazniť aj: „Prečo by mal človek niečo takéto vykonať?“ Čo sa tým sleduje. Odpoveďou k tomu je: „CHRISTOS“ / Ježiš Kristus ako ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – „svätosti“. Pre lepšie pochopenie: « Pod pojmom ideál budeme mať na mysli dokonalosť svojského druhu: úplnú a kompletnú realizáciu všetkej možnej alebo predstaviteľnej dokonalosti, nie len výplod fantázie, ako tento pojem mnohí používajú. Kristus je ideálny človek. Ale dosiahnutie dokonalosti je dosiahnutím božskosti; a preto je ideálny človek ľudským Bohom.
(s. 9) » Ak sa teda na obrázok vyššie budeme pozerať ako na „psychologickú pravdu“, niečo, o čom učil aj Carl. G. Jung, potom je jeho posolstvo jednoznačné: prijatie nevyhnutného utrpenia spojenéno s procesom, počas ktorého sa stávam svojim najdokonalejším vyjadrením. Magnifique, n’est-ce pas? Vraiment magnifique.PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] BUCK, Jirah Dewey. Christos – The Perfect Man is the Anthropomorphic God. New York (USA) : Hermetic Publishing Company, 1889. 30 strán.
- [2] JAMESON, Anna. Sacred and Legendary Art (Vol. I.: Containing Legends of The Angels and Archangels, The Evangelists, The Apostles, The Doctors of the Church, and St. Mary Magdalene as Represented in Fine Arts). 3. vydanie / Boston (USA) : Houghton, Mifflin and Company, 1881. 417 strán.
- [3] NOWOWIEJSKI, Felix. Stimmen der Presse Über Aufführungen des Neuen Dramatischen Oratoriums „Quo Vadis?“ / Op. 30. Fulda (Nemecko) : Aloys Maier – Königl. Hofmusikalienhandlung, 1909. 293 strán.
- [4] SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Tale of the Time of Nero. New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1897. 515 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sv-peter-domine-quo-vadis-pane-kam-ides-1881/
▐ Zverejnené: 01/05/2026
![]( "Užívajte svoj čas, lebo dni sú zlé (List Efezanom 5, 15-16 / The Holie Bible,1595)")
Základný popis
O hodnote času nášho pozemského pobytu, ktorý nám nie je daný na večnosť, ale ako dar k využitiu. Volanie k voľbe zmysluplnosti pri rozhodovaní o trávení ďalšieho, možno aj toho nasledujúceho úseku svojho života. V 16. storočí mal každý deň hodnotu zlata, pretože mohol byť v okamihu znivočený – chorobami, vojnami alebo nejakou inou formou náhleho úmrtia…
« Užívajte svoj čas, lebo dni sú zlé (List Efezanom 5, 15-16 / The Holie Bible,1595) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Biblia – Sebarozvoj – Obrátenie – Znovuzrodenie – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Krása – Láska
« 15 Dávajte si preto pozor, ako by ste mali správne žiť: nie ako nerozumní, ale ako múdri.
16 Využívajúc svoj čas, lebo dni súzlé. » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: The Holie Bible conteynyng the olde Testament and the newe. / The newe testament of our sauipur Jesus Christe. (Anglicko), 1595. cca. 1600 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/uzivajte-svoj-cas-lebo-dni-su-zle-list-efezanom-5-15-16-the-holie-bible-1595/
▐ Zverejnené: 09/04/2026
![]( "Každá veľká expedícia sa začína dôkladnou prípravou a precíznym nácvikom, niekedy dlhoročným, trvajúcim už od skorej mladosti… (1890)")
Základný popis
Keď sa realita ohýba pod tiažou detskej fantázie, dobrodružstva a „plavby“ do neznáma. Skupinka troch detí – malých kapitánov, hrajúcich sa na brehu rieky. Ich loďka brázdi vlnu za vlnou, a oni pritom chytajú ryby… s pevnou vierou, že jedného dňa… tie skutočné.
« Každá veľká expedícia sa začína dôkladnou prípravou a precíznym nácvikom, niekedy dlhoročným, trvajúcim už od skorej mladosti… (1890) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Detstvo – Priateľstvo – Rodina – Mravný ideál – Krása – Príroda – Vidiek – Materstvo – Rodičovstvo – Výchova – Vzdelanie – Sebarozvoj
UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: CANFIELD, C. W. (ed.) The American Annual of Photography and Photographic Times – Almanac for 1891. New York (USA) : The Scowill & Adams Company, 1890. cca. 600 strán.▐ Zverejnené: 08/04/2026
![]( "Podobenstvo o stratenej ovci (LK 15, 3-7 / 1762)")
Základný popis
Pripomenutie, že stratené niekedy nie je „navždy“ stratené, a že len čaká na to, aby sme „to“ našli. A možno práve táto neistota medzi stratou a nájdením v sebe obsahuje tú najväčšiu životnú krásu: nádej. Na jednej strane pozorujeme, ako sa nerozumné stvorenie ocitne v neznámom prostredí čeliac nebezpečenstvu, ktoré nie je schopné zvládnuť, odsúdené na milosť a nemilosť osudu, stane sa predmetom hľadania. Na druhej strane sledujeme nekonečnú lásku pátrajúceho. Pastier, ktorý necháva deväťdesiatdeväť oviec a ide za tou jedinou – stratenou, nám ukazuje paradox ľudskej lásky. Podobenstvo o stratenej ovci v tomto konkrétnom šate nadobúda takmer hmatateľnú váhu. Typografia 18. storočia – s jej špecifickým rytmom – pôsobí ako ozvena zo sveta, v ktorom bolo hľadanie pravdy hlbšie, a preto aj bolestivejšie. Bolo potrebné – a ľudia boli ochotní – v procese hľadania pravdy vynaložiť mnoho úsilia a obety.
« Podobenstvo o stratenej ovci (LK 15, 3-7 / 1762) »
ZNAČKY: Citát – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Sebarozvoj – Obrátenie – Znovuzrodenie – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Krása – Láska
« 3 A povedal im toto podobenstvo. 4 Ktorý z vás, keď má sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou stratenou, kým ju nenájde? 5 A keď ju nájde, s radosťou si ju vezme na plecia. 6 A keď príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: „Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju ovečku, ktorá sa mi stratila.“ 7 Hovorím vám, že tak bude v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie
nepotrebujú. » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: The Book of Common Prayer and Administration of the Sacraments, and Rites and Ceremonies of the Church, According to the Use of The Church of England: Together with thePsalter or Psalms of David, Pointed as They Are Sung or Said in Churches. Cambridge (UK) : Joseph Bentham – Printer to the University + Benj. Dod – Bookseller in London, 1762. cca. 1440 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/podobenstvo-o-stratenej-ovci-lk-15-3-7-1762/
▐ Zverejnené: 05/04/2026
![]( "CHRISTOS / Ježiš Kristus ako ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – svätosti")
Základný popis
Z hľadiska psychológie je tento fragment zrkadlom čias, kedy sa cnosť nebrala ako zastaraný koncept, ale ako živá cesta osobnej transformácie. Autor textu nás provokuje myšlienkou, že „ideálny človek“ nie je len mýtom či fantáziou, ale dostupným horizontom pre každého z nás. Je to pozvanie k vnútornému alchymistickému procesu – premene „olova našich slabostí“ na zlato „duchovnej svätosti“. Pozvanie do priestoru pomedzi: ľudskú zraniteľnosť a božskú dokonalosť. Práve toto rozmedzie, v ktorom sa ľudské stretáva a presahuje k božskému, je tým, čo zosobňuje – „Christos“.
« „CHRISTOS“ / Ježiš Kristus ako ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – „svätosti“ »
ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Typografia – Citát – Inšpirácia – Veľkonočná nedeľa – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Sebarozvoj – Vzdelanie – Výchova – Rodina – Rodičovstvo – Materstvo – Obrátenie – Znovuzrodenie
« Naša téza je jednoducho takáto: ukrižovaný človek je zároveň vzkrieseným Kristom. Toto je človek Ježiš. Kristus z Písma, pre Židov kameň úrazu, pre Grékov bláznovstvo, pre históriu mýtus, a predsa Kristus je. Nech už bol Kristus pred takmer dvoma tisícmi rokmi čímkoľvek, tak je i dnes a bude po nespočetné veky – Vykupiteľom ľudského rodu. Pod pojmom ideál budeme mať na mysli dokonalosť svojského druhu: úplnú a kompletnú realizáciu všetkej možnej alebo predstaviteľnej dokonalosti, nie len výplod fantázie, ako tento pojem mnohí používajú. Kristus je ideálny človek. Ale dosiahnutie dokonalosti je dosiahnutím božskosti; a preto je ideálny človek ľudským Bohom.
(s. 9) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BUCK, Jirah Dewey. Christos – The Perfect Man is the Anthropomorphic God. New York (USA) : Hermetic Publishing Company, 1889. 30 strán.▐ Zverejnené: 28/03/2026
![]( "Osobný rozvoj a nadobudnutie schopnosti vidieť, čo je nízke a ničotné, a čo je naopak vznešené (Jamblichos z Chalkidy)")
Základný popis
V ére nepretržitých zmien, hlučného sveta a rýchlych odpovedí, sa často strácame v rozlišovaní medzi tým, čo je skutočne „vznešené“, a tým, čo je „prázdne“ – tupou snahou pri pokuse o vynútenie si pozornosť za každú cenu. Jamblichos z Chalkidy, žiak Porfyria z Tyru, nám ponúka hlboký pohľad na cestu k poznaniu a schopnosti rozoznávať podstatné od bezvýznamného. Jeho filozofia, prepojená s antickou múdrosťou, nám ukazuje, že pravá intuícia nie je vrodená, ale výsledkom spojenia s „božským“.
« Osobný rozvoj a nadobudnutie schopnosti vidieť, čo je nízke a ničotné, a čo je naopak vznešené (Jamblichos z Chalkidy) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Antika – Filozofia – Etika – Psychológia – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Mravný ideál – Krása – Cnosť
« Jamblichos. Tento filozof bol žiakom Porfyria z Tyru a zomrel okolo roku 333 n. l. Hovorí: „Ak sa duša povznesie k božstvám, stane sa ako-keby božskou a schopnou rozpoznať vznešené a nízke; potom nadobúda moc liečiť choroby, robiť užitočné vynálezy, zavádzať múdre zákony. Človek nemá žiadnu vlastnú intuitívnu silu; jeho intuícia je výsledkom spojenia medzi jeho dušou a božským duchom; čím silnejšie toto spojenie rastie, tým väčšia bude jeho intuícia alebo duchovné poznanie. Nie všetky vnímania duše majú božský charakter; existuje aj mnoho obrazov, ktoré sú produktom nižšej činnosti duše v jej miešaní sa so svetskými prvkami. Božská prirodzenosť, ktorá je večným prameňom života, neprodukuje žiadne klamlivé obrazy; ale ak je jej činnosť zvrátená, tak sa takéto klamlivé obrazy môžu objaviť. Ak je myseľ človeka osvetlená božským svetlom, nebeský nosič jeho duše sa naplní svetlom a žiarou.“
(s. 31) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: HARTMANN, Franz. In the Pronaos of the Temple of Wisdom (Containing the History of the True and False Rosicrucians with an Introduction into the Mysteries of the Hermetic Philosophy). Boston (USA) : Theosophical Publishing Society, 1890. 136 strán.▐ Zverejnené: 15/03/2026
![]( "„Mariage de Convenance“ – Falošné manželstvá sú formou „legalizovanej prostitúcie“, aktom voči prírode a predpokladom budúcich psychických problémov dieťaťa (Wood, Ruddock / 1906)")
Základný popis
Francúzi mali pre tento jav presný výraz: manželstvo z rozumu. Jedná sa o formu manželského spolužitia, ktorého podstatou vzniku je nadobudnutie rôznych výhod zo strany niektorej (prevažne oboch) zúčastnených. Tí do takéhoto zväzku vstupujú z dôvodu vyhľadávania uspokojenia nejakej osobnej potreby. Niekedy to bývalo prevažne materiálneho, dnes skôr v podobe psychologického rázu. Takéto spolužitie je o klamstve, ktoré sa navonok predáva ako cnosť. Moderná spoločnosť rada prehovára o akomsi „relativizme“, kde „každý má tú svoju pravdu“. Ale príroda nepozná takúto slovnú ekvilibristiku a vynáša spravodlivý rozsudok, ktorého obeťou sú napokon… nevinné deti.
« „Mariage de Convenance“ – Falošné manželstvá sú formou „legalizovanej prostitúcie“, aktom voči prírode a predpokladom budúcich psychických problémov dieťaťa (Wood, Ruddock / 1906) »
ZNAČKY: Citát – Etika – Psychológia – Psychoterapia – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Detstvo – Výchova – Sebarozvoj – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Hodnotový relativizmus – Kurvenie – Neoliberalizmus – Progresivizmus – Nihilizmus – Peklo
« Falošné manželstvá – Z toho vyplýva, na podklade bezprostredných, prirodzených a nevyhnutných dôsledkov, že všetky takzvané „manželstvá“, v ktorých neprevažuje tento pocit vzájomnej nežnosti, nie sú skutočnými a pravými manželstvami, ale iba falošnými a zdanlivými; a že spolužitie takýchto osôb nie je oveľa lepšie ako legalizovaná prostitúcia. O čo lepšia je žena, ktorá sa neochotne a bez súcitu poddá objatiu manžela, pretože jej zabezpečí domov a luxus, a týmto si teda vykúpil právo na jej osobu, než ponížený tvor, ktorý sa z podobných dôvodov – a bez sankcii [na podklade] porušeného sľubu – oddáva tomu istému? A o koľko je lepšia tá druhá strana – muž, ktorý si môže takto bezohľadne nárokovať a využívať svoju ženu ako zakúpený majetok, pretože mu na ňu dáva právo zákon a je to „tak uvedené v zmluve“, než ten úbožiak, ktorý porušuje morálne cítenie a dobrý poriadok spoločnosti svojou vydržiavanou milenkou alebo svojimi zvyčajnými návštevami brlohov prostitúcie? To, že sa deti takýchto rodičov rodia mrzké a zvrhlé, nemôže byť žiadnym prekvapením pre tých, ktorí správne odhalia podstatu väzby, ktorou sú otcovia a matky takýchto detí držaní pokope. V súlade so zákonmi prírody a Boha to v skutočnosti ani nemôže byť inak. Prvým dôsledkom týchto zväzkov – falošne nazývaných manželstvami a Francúzi ich výstižne pomenovali „marriage de convenance“, manželstvo z rozumu…
(s. 74) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: WOOD, George P.; RUDDOCK, Edward Harris. Vitalogy of Encyclopedia of Health and Home (Adapted for Home and familly Use – Beacon Lights for Old and Young, Showing How to Secure Health, Long Life, Success and Happiness, from the Ablest Authoriest in This Country, Europe and Japan). Chicago + New York (USA) : Vitalogy Associations, 1906. 243 strán.▐ Zverejnené: 14/03/2026
![]( "Ideálny obraz lásky pre niektoré ženy? Infantilná otcovská láska, ktorú mali, prípadne tá vysnívaná, ktorú chcú mať aspoň v manželstve (The Secret Springs, 1920)")
Základný popis
Nahliadnutie do hlbín ľudského podvedomia s Doktorom X. Odhaľte, ako obraz otca formuje ženské predstavy o láske a partnerstve. V labyrinte duše sa často skrýva tieň minulosti, ktorý ovplyvňuje naše súčasné rozhodnutia a túžby. Čo ak ideálny obraz lásky, ktorý sa nachádza v srdci ženy, nie je zrodený z racionálnych úvah, ale z hlboko zakoreneného obrazu otcovskej lásky – tej skutočnej (odžitej), alebo tej vytúženej? Či už ide o vyhľadávanie presne daných otcovských vlastností v partnerovi, alebo o kompenzáciu chýbajúceho vzoru tvorbou fiktívnych ideálov, otcovská láska (túzba po nej) môže i v dospelosti prenikať do vzťahov jedinca a formovať jeho romantické predstavy.
« Ideálny obraz lásky pre niektoré ženy? Infantilná otcovská láska, ktorú mali, prípadne tá vysnívaná, ktorú chcú mať aspoň v manželstve (The Secret Springs, 1920) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Hlbinná psychológia – Psychoanalýza – Psychoterapia – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Detstvo – Výchova – Sebarozvoj – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť
« [Náš ideálny] obraz lásky, ako som už povedal, si so sebou nesieme ako „obrázok“, nie ako [ucelenú] „úvahu“. Nie je vedome prítomný v mysli. Nemá ani tak atribúty charakteru [v tom najelementárnejšom vyjadrení, ale inokedy tieto atribúty mať môže, pozn.], ako skôr vonkajší vzhľad človeka. V dôsledku toho môžu byť všetky emócie lásky vyvolané – vo vedomej mysli mladého muža alebo ženy – objavením sa v skutočnosti nejakého fragmentu tohto nevedomého obrazu… Takto podáva vysvetlenie doktor X [pre fenomén, ktorý nazývame ako] – „láska na prvý pohľad“.bol okamžite a neodolateľne priťahovaný krásnymi rukami. Toto v ňom vyvolalo silné emócie inštinktívnej lásky. Ani jeho zasnúbenie s inou ženou, ani zrejmé nedostatky nového objektu jeho náklonnosti ho nedokázali zachrániť pred silným impulzom príťažlivosti. Preto asi hovoríme, že „láska je slepá“. Je to podvedomá, iracionálna, inštinktívna myseľ, ktorá pracuje, a rozumná myseľ sa k nej pripája len preto, aby vysvetlila, odôvodnila, „racionalizovala“ (ako hovoria psychológovia) emócie, ktorými je rozum ohromený – rovnako ako právnik racionalizoval efekt pekných rúk na svoje pociťovanie argumentom, že ruky sú ukazovateľom charakteru. A takáto prítomnosť „snového“ obrazu v podvedomí vysvetľuje aj niektoré ďalšie bežné bludy o láske. Vysvetľuje, napríklad, romantické presvedčenie básnika, že svoju milovanú stretol v inom živote. „Keď som bol kráľom v Babylone a ty si bola kresťanskou otrokyňou,“ – tento druhý život je vysnívaným životom podvedomia, v ktorom básnik poznal obraz, ktorý sa mu teraz zjavuje v osobe jeho milovanej. Vysvetľuje to poetickú teóriu, že milenec hľadá druhú polovicu svojej neúplnej osobnosti, a že pravá láska spočíva v zjednotení dvoch polovíc osobnosti, ktoré do seba zapadajú [čo je v podstate základný prístup k vzťahu zo strany dvoch osobnostne narušených osôb hľadajúcich niekoho, kto by im kompenzoval ich psychické problémy (alebo uspokojoval nejaké potreby), tj. bol prínosným; forma výmenného obchodu, kde sú si obaja navzájom užívanými – „nástrojmi“, resp. „medikamentami“, pozn.], tak dokonale ako rozdelená minca milencov v rozprávke. Dve [zväčša zmrzačené, pozn.] polovice, ktoré do seba zapadajú, sú skutočný obraz milovanej osoby a obraz v predstavách milenca. A vysvetľuje to mnohé z tých romantických záhad, nutkaní a démonických síl, ktoré sa pripisujú božstvám mladých lások – schopnosť oklamať, premôcť rozum, anulovať ľudskú skúsenosti a vo všeobecnosti prinútiť milenca správať sa ako obeť hypnózy, oslepená bábka, smiešna marioneta. Doktor X hovorí: „Mám pacientku, ktorá bola ideálne šťastná v manželskom živote. Rovnako ideálny vzťah – naplnený šťastnými momentami – mala aj so svojím otcom. Hovorí mi: „Nikdy v živote nekritizoval ženu. Vždy som za ním mohla ísť a získať čokoľvek, čo som chcela. Nikdy ma nebil. Vždy bol úprimný. Nikdy som nemala dôvod pred ním niečo skrývať.“ Zomrel, keď mala šestnásť. Doktor X chcel vysondovať prenos tohto otcovského obrazu na jej manžela. Spýtal sa jej, ako vyzerali jej životné okolností, za ktorých sa vydávala. „Vždy som mala veľa obdivovateľov,“ povedala, „ale nikdy som žiadneho z nich neuprednostňovala, kým som nestretla Royceho.“ Royce je jej manžel. „Zapáčil sa mi hneď, ako vstúpil na tanečný parket. Bol vysoký, tmavovlasý a štíhly. Mal najkrajšiu tvár. A vyžarovala z neho absolútna sporiadanosť, o ktorej som sa neskôr dozvedela, že platí aj pre jeho myseľ.“ „Aký je vysoký?“ spýtal sa lekár. „Meria 188 centimetrov.“ „Jeho svedomitosť bola taká istá, ako u vášho otca?“ „Áno, presne taká.“ „Ako vyzeral váš otec, čo sa tyká jeho fyzického vzhľadu?“ „Bol vysoký, tmavovlasý a štíhly. Mal fúzy, ale čisté rysy tváre.“ „Ako to viete? Videli ste ho niekedy bez fúzov?“ „Nie, ale moja mama mala jeho fotku ako mladého muža, a [na nej] mal tú najčistejšiu tvár.“ „Aký bol vysoký?“ „190 centimetrov.“ Tu bola rola aj charakteristika postavy pripravená pre herca, ktorý ich dokázal stvárniť. V okamihu, keď vstúpil na javisko, hrdinka tejto ľúbostnej drámy začala okamžite odohrávať svoju úlohu [po jeho boku], ktorou ho „zrkadlila“. Keďže mal vyvinuté nevyhnutné charakterové vlastnosti, aby stabilizoval inštinktívnu príťažlivosť, „láska“ bola stabilná a šťastie pretrvávajúce. Nie je však vždy nevyhnutné, aby herec mal potrebné vlastnosti charakteru. Nejakým mechanizmom projekcie môžu byť tieto vlastnosti „vyabstrahované“ z vysnívaného muža a prisudzované milencovi. Môže byť oblečený do takýchto „požičaných“ šiat [vytvorených na podklade] mentálneho predobrazu hrdinky [tohto príbehu], a to bez toho, aby jej to spôsobovalo najmenšie [duševné] nepohodlie. Bude slepá voči jeho chybám, bez akéhokoľvek pocitu [existujúceho] rozporu. A pripíše mu vznešené duševné vlastnosti, ku ktorým budú všetci skeptickí – dokonca aj jeho vlastná matka. Dievča si nebude vôbec uvedomovať, že so sebou nosí kufrík s [takýmto podivným] obsahom. Nebude vedieť, čo do neho „vložila“, a prečo. Naplnila si ho vlastnosťami, ktoré pôvodne patrili jej otcovi, a ktoré boli romanticky prerobené a nanovo upravené v denných snoch a fantáziách. Takéto „scénické“ zaľúbenia sa mladých dievčat zvyčajne zahŕňajú tento druhý proces. A je to mimoriadne cenný proces, pretože prispôsobuje obraz otca novej dráme adolescentnej lásky a pripravuje dievča na vzťah s manželom, ktorý nebol nacvičený vo vzťahu s otcom. Táto zmena obrazu sa nazýva „omladenie“. Ale predpokladajme, že k omladeniu nedôjde alebo je neúplné. Čo potom? Doktor X má pacientku, vydatú ženu, ktorá si k nemu prišla liečiť rôzne fyzické neduhy, ktorými sa tu nemusíme zaoberať. Podstatným je, že sa považovala za veľmi nešťastnú vo svojom manželskom živote. „Dnes ráno som mala pocit,“ povedala tragicky, „že jednoducho nedokážem žiť so svojím manželom už ani jeden ďalší deň.“ Prečo? To nebolo vôbec jasné. Výčitky, ktoré voči nemu mala, sa zdali byť dosť triviálne. Zdôrazňovali fakt, že bol taký, aký bol, a nie nejaký iný. Lekár zmenil tému rozhovoru otázkou, či jej otec ešte žije. „Nie,“ odpovedala. „Zomrel, keď som mala iba tri roky.“ „Povedzte mi,“ povedal, „aký by bol váš ideálny manžel? Opíšte mi ho – jeho fyzické vlastnosti.“ Opísala ho obzvlášť živo, počas čoho sa dobre zabávala. Znova sa vrátil k otázke o jej manželovi a jeho chybách. Potom sa spýtal: „Ako vyzeral váš otec?“ Odpovedala rovnako živým opisom svojho otca, hoci zomrel, keď bola taká mladá, že si ho nemohla pamätať. A čo bolo ešte zvláštnejšie, jej opis otca bol takmer [doslovným] – slovo po slove – zopakovaním opisu jej ideálneho manžela. Doktor X na túto zvláštnosť poukázal. Zdala sa byť z toho riadne zmätená. Nevedela, odkiaľ získala takto živý obraz svojho otca. „Myslela som si, že si ho takto pamätám,“ povedala, „ale samozrejme, že si ho nepamätám. Nemôžem. Bola som príliš mladá.“ „Zrejme,“ navrhol, „ste si v detstve vytvorili svoj ‚obraz [ideálneho] otca‘“…
(s. 26-31) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: O’HIGGINS, Harvey Jerrold. The Secret Springs. New York + London : Harper & Brothers Publishers, 1920. 243 strán.▐ Zverejnené: 11/03/2026
![]( "Okultizmus a vývojové úrovne človeka: Väčšina ľudí spadá medzi primitívne, osobnostne zakrpatené – nevyzreté bytosti používajúce svoje okolie výlučne na uspokojenie vlastných potrieb (Joel Tiffany, 1910)")
Základný popis
Ako vyzerá cesta od pudov až po osvietenie? Joel Tiffany v roku 1910 prenikavo rozdelil človeka na tri vrstvy – tri prirodzenosti, ktoré vymedzujú náš postupný osobnostný rozvoj – v ideálnom prípade – od uspokojovania primitívnych potrieb, zameranosti na seba a vyhľadávaní výlučne objektov v okolí prinášajúcich pocity osobnej spokojnosti a rozkoše – táto úroveň je charakteristická pre detstvo, ale aj pre dospelých uviaznutých v cykle nekonečnej túžby, kde rozum slúži len na efektívnejšie uspokojovanie pudov, bez nárokov nejakej idey hlbšieho zmyslu života; až po hľadanie možností našej transcendencie, keď sa jedinec svojim životom stáva vyjadrením „Nekonečného“ a – i napriek svojej nedokonalosti – približuje k „Božskému“.
« Okultizmus a vývojové úrovne človeka: Väčšina ľudí spadá medzi primitívne, osobnostne zakrpatené – nevyzreté bytosti používajúce svoje okolie výlučne na uspokojenie vlastných potrieb (Joel Tiffany, 1910) »
ZNAČKY: Citát – Okultizmus – Psychológia – Psychoterapia – Hlbinná psychológia – Psychoanalýza – Existenciálna psychológia – Detstvo – Ľudský život – Sebarozvoj – Obrátenie
« Kapitola II.
SFÉRA ŽIADOSTIVOSTIČlovek má tri prirodzenosti – živočíšnu alebo zmyselnú prirodzenosť, intelektuálnu a morálnu prirodzenosť, a božskú prirodzenosť. Myseľ, nech sa prejavuje v akejkoľvek oblasti, má dve vlastnosti – vnímanie a náklonnosť, a porozumenie a lásku; alebo, keď je porozumenie spojené s pravou náklonnosťou, múdrosť a lásku. Už som povedal, že keďže [1] človek je v najnižšej sfére svojej bytosti živočíšnej povahy a má schopnosť vnímať fakty a javy, táto schopnosť bola vnímavou časťou jeho zvieracej bytosti, ktorá zahŕňa sebalásku [v tomto prípade môžeme hovoriť o „chorobnej sebaláske“, kde je pozornosť jedinca venovaná výlučne tým objektom v jeho okolí, ktoré mu prinášajú prínosy s nadväzujúcimi pocitmi osobnej spokojnosti a rozkoše – táto úroveň je charakteristická pre detstvo, ale aj pre dospelých uviaznutých v tomto vývojovo nižšom štádiu, v cykle nekonečnej túžby po gratifikácii, a teda…, pozn.] alebo túžbu po sebauspokojení. Tá [2] časť mysle, ktorá patrí k druhej časti ľudskej prirodzenosti, bola opísaná ako tá, ktorá skúma zákony a vzťahy vecí, skúma to, čo sa týka tej oblasti prírody, ktorá sa nazýva vedecká, a študuje to, čo sa týka človeka a spoločnosti. To, čo sa nazýva morálnou oblasťou ľudskej bytosti, je to, čo sa týka citovej časti jeho prirodzenosti, a čo sa nazýva morálna láska alebo milosrdenstvo. To, [3] čo sa týka božského alebo absolútneho v ľudskej bytosti, bolo povedané, že zahŕňať náboženský prvok v človeku, a prostredníctvom tejto časti Nekonečno, ako absolútno bytia a náklonnosti, je našej mysli odhaľované. Láska charakterizujúca túto časť bola opísaná ako božská láska – láska k božskej Bytosti. Prvá láska je objektívna voči sebe samému, druhá je objektívna voči blížnemu a tretia je subjektívna voči Bohu. Takto bolo dané rozdelenie tejto oblasti mysle týkajúce sa ľudského vnímania a náklonnosti.
(s. 38-39) » POZNÁMKA: Ešte by som rád upozornil, že tomuto konkrétnemu textu sa venujem výlučne „jungovským“ spôsobom, tj. z pohľadu analýzy iného spôsobu – prístupu k popisu psychologických javov. Rôzne smery okultizmu v tých ďalších krokoch predsa len používajú svojské nástroje pri napredovaní k svojskému „božskému“.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TIFFANY, Joel. The Astral World – Higher Occult Powers (Clairvoyance, Spiritism, Mediumship, and Spirit-Healing Fully Explained). 3. vydanie. Chicago (USA) : de Laurence, Scott & Company, 1910. 224 strán.▐ Zverejnené: 08/03/2026
![]( "Margaréta (Gretchen) je – z milosti Božej uchránená – a diablov služobník Mefistofeles odnáša Fausta (Willy Pogány, 1908)")
Základný popis
Sledujte Margarétin boj o záchranu, keď sa jej duša v poslednej chvíli vzoprie zlu. Goetheho Faust ožíva v tomto dramatickom úryvku, kde sa stretávajú pokánie, znovuzrodenie a vyšší zámer. Čítajte o prechode od hriechu k čistote, o hodnote pokory a milosrdenstva v svete, kde sa morálka stretáva s úpadkom.
« Margaréta (Gretchen) je – z milosti Božej uchránená – a diablov služobník Mefistofeles odnáša Fausta (Willy Pogány, 1908) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Sebarozvoj – Obrátenie – Milosrdenstvo – Mravný ideál – Sexuálna výchova – Feminizmus – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Potrat – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Peklo – Smrť
[Faust:] „Budeš žiť!“
[Margaréta:] „Súd Boží! Odovzdávam sa ti.“
[Mefistofeles (k Faustovi):] „Poď! Chytro! Poď! Lebo ťa v tom nechám s ňou.“
[Margaréta:] „Som tvoja, Otče! Chráňte ma, anjeli! Sväté vojská, obklopte ma, aby ste ma ubránili! Henry! Trasiem sa, keď sa na teba pozerám.“
[Mefistofeles:] Je súdená!
[Hlas odniekiaľ zhora:] Je zachránená!
[Mefistofeles (k Faustovi):] „Sem ku mne!“
Mefistofeles sa stráca spoločne s Faustom…PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: GOETHE, Johann Wolfgang von. Faust. Londýn (Anglicko) : Hutchinson & Co., 1908. cca. 300 strán.▐ Zverejnené: 08/03/2026
![]( "Mária Magdaléna a jej obrátenie (Bernard Vaughn, 1905)")
Základný popis
Článok skúma dramatický proces obrátenia jednej z najkontroverznejších postáv kresťanskej histórie. Bernard Vaughn v roku 1905 odhalil, že skutočná náprava neprichádza prostredníctvom slov, ale prostredníctvom tichej, hlbokej premeny v srdci.
« Mária Magdaléna a jej obrátenie (Bernard Vaughn, 1905) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Biblia – Mária Magdaléna – Obrátenie – Znovuzrodenie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Sexuálna výchova – Feminizmus – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba
« Bratia moji, možno by bolo na mieste, položiť si túto otázku: „Čo obrátilo Magdalénu od zla k dobru, aký bol proces, ktorý ju zmenil z jednej z najväčších hriešnic v meste Naim na jednu z najväčších svätíc v cirkvi Božej? Je zrejmé, že táto zmena nebola spôsobená žiadnym formálnym vyhlásením, v ktorom by verejne priznala svoj hriech a verejne sa ho zriekla, pretože od momentu prvého vstupu do Šimonovho domu, až po moment, keď ho opustila, z jej úst nevyšlo ani slovo. „Zo srdca vychádzajú zlé myšlienky“ a „to, čo poškvrňuje človeka,“ povedal Ježiš Kristus, a v srdci sa nachádza víťazstvo nad hriechom, ktoré je potrebné vybojovať. Áno, udialo sa to práve tam, hlboko v Magdaléninom srdci, ďaleko od očí všetkých, okrem Jedného vo Večeradle [cēnāculum (lat.), pozn.], kde sa uskutočnilo toto úžasné, toto krásne obrátenie, ktoré v celom kresťanskom svete urobilo z mena Magdaléna synonymum pre pravého kajúcnika, ktorý Bohu predložil to skrúšené a pokorné srdce, o ktorom nám svätý Dávid hovorí, že ho [nikdy Pán] nezavrhne. (Vaugh, s. 70-71) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: VAUGHN, Bernard. Sinless Mary and sinful Mary. Londýn (Anglicko) : Burns & Oates Limited, 1905. 80 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/maria-magdalena-a-jej-obratenie-bernard-vaughn-1905/
▐ Zverejnené: 08/03/2026
![]( "Mária z Magdaly a jej pokánie: Nie je múdrosť najcennejšia? (Lewis Wager)")
Základný popis
Objavte silu obrátenia, sebarozvoja a duchovnej obnovy v príbehu Márie z Magdaly. Inšpirujte sa jej cestou k pokore, službe a milosrdenstvu, a zamyslite sa nad večnými témami hriechu, nápravy a znovuzrodenia.
« Mária z Magdaly a jej pokánie: Nie je múdrosť najcennejšia? (Lewis Wager) »
ZNAČKY: Citát – Kresťanstvo – Biblia – Mária Magdaléna – Obrátenie – Znovuzrodenie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Sexuálna výchova – Feminizmus – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba
« A či nie je múdrosť cennejšia, než tie drobné, ktoré sú vám hádzané? Písmo ju nazýva neoceniteľnou. (Wager, s. 4) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: WAGER, Lewis. The Life and Repentaunce of Marie Magdalene (A morality play reprinted from the original edition of 1566-67). Chicago (USA) : The University of Chicago, 1902. cca. 130 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/maria-z-magdaly-a-jej-pokanie-nie-je-mudrost-najcennejsia-lewis-wager/
▐ Zverejnené: 08/03/2026
![]( "Mária Magdaléna: Keď prevládne samoľúbosť a dosahovanie osobnej rozkoše nad hľadaním pravdy a krásy (Elizabeth Edwards Goldsmith, 1911)")
Základný popis
Mária Magdaléna: Hriech, pokánie a premena. Ponorte sa do tajomstva jednej z najkontroverznejších postáv Biblie. Odhaľte temnú stránku Márii Magdalény, ženy, ktorá sa oddala pôžitkom a stala sa „Hriešnicou“, aby sa napokon stala symbolom hlbokej osobnej transformácie – „od luxusu a pôžitkov k pokore a službe“.
« Mária Magdaléna: Keď prevládne samoľúbosť a dosahovanie osobnej rozkoše nad hľadaním pravdy a krásy (Elizabeth Edwards Goldsmith, 1911) »
ZNAČKY: Citát – Kresťanstvo – Biblia – Mária Magdaléna – Hodnotový relativizmus – Sexuálna výchova – Promiskuita – Kurvenie – Úpadok – Obrátenie – Znovuzrodenie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba
« XIV. Mária Magdaléna
Sv. Mária Magdaléna. Lat. Sancta Maria Magdalena. Tal. Santa Maria Maddalena. Fr. La Madeleine.Medzi teológmi a vykladačmi evanjelií bolo vždy spornou otázkou, či Mária Magdaléna, „z ktorej Ježiš vyhnal sedem démonov“, Mária z Betánie a „žena, ktorá bola hriešnicou“, sú tri odlišné osoby, alebo jedna a tá istá osoba pod rôznymi menami. V západnom umení sú zobrazované ako identické. Legendy hovoria, že Mária Magdaléna bola bohatá a urodzeného pôvodu a žila so svojou sestrou a bratom, Martou a Lazárom, na ich hrade Magdalon pri Galilejskom jazere [iné názvy: Galilejské more, Tiberiadske jazero, Tiberiadske more, pozn.] Lazár sa stal vojakom, Marta bola vzorom cnosti a slušnosti, ale Mária sa oddala pôžitkom a stala sa tak roztopašnou, že bola známa ako „Hriešnica“. (Goldsmith, s. 169) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: GOLDSMITH, Elizabeth Edwards. Sacred Symbols in Art. New York, Londýn : G. P. Putnam’s Sons, 1911. 283 strán.▐ Zverejnené: 08/03/2026
![]( "Mária Magdaléna – Mária z Magdaly (Pietro Rotari)")
Základný popis
Zo života hriechu k svetlu. Ilustrácia zachytávajúca jednu z najkontroverznejších postáv Biblie. Odhaľte silný príbeh obrátenia. Ponorte sa do sveta kresťanskej etiky, morálky a ideálu čistoty. Táto ilustrácia je svedectvom o sile pokánia a možnosti znovuzrodenia.
« Mária Magdaléna – Mária z Magdaly (Pietro Rotari) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Biblia – Mária Magdaléna – Obrátenie – Znovuzrodenie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1420: 13. apríl 1896 (Zväzok 55 [LV.] – No. 16). 27. ročník [XXVII.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1896.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/maria-magdalena-maria-z-magdaly-pietro-rotari/
▐ Zverejnené: 11/02/2026
![]( "Medicína – Teológia – Filozofia / Zdravie + Duchovnosť → Hľadanie večných právd = Múdrosť (Ernst Roeber, 1882)")
Základný popis
Postavy sa nám ukazujú ako strážcovia tajných brán, každá s vlastným kľúčom. Medicína drží bylinné lieky, Teológia – knihu posvätných písmen so zvrásnenými stránkami času, Filozofia – prináša zvitok poznania. Vzácne svedectvo o hľadaní večných právd prostredníctvom vedeckého poznania, duchovného preskúmania a racionálnej reflexie. Obrázok zachytáva éru racionalizmu prepletenú so snahou nájsť zmysel v živote cez rôzne disciplíny – medicínu ako prostriedku boja proti chorobe; teológiu ako hľadanie božskej múdrosti a filozofiu, ktorá sa snaží porozumieť podstate existencie.
« Medicína – Teológia – Filozofia / Zdravie + Duchovnosť → Hľadanie večných právd = Múdrosť (Ernst Roeber, 1882) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sebarozvoj – História medicíny – Zdravotníctvo – Kresťanstvo – Filozofia – Carpe diem – Smrť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ILG, Albert; GERLACH, Martin. Allegorien und Embleme. Viedeň (Rakúsko-Uhorsko) : Verlag von Gerlach & Schenk, 1882.▐ Zverejnené: 17/01/2026
![]( "Sebapoznanie, poznanie vlastnych kapacít a životných možností, starostlivosť o zdravie (Pancoast – The Ladies' Medical Guide, 1875)")
Základný popis
Ponorte sa do hlbín sebapoznania, zdravia a ženskej vitality. Tento citát zdôrazňuje nevyhnutnosť starostlivosti o telo i myseľ, inšpirovaný Sokratesovou filozofiou. Prepojte sa s historickou perspektívou na prevenciu chorôb, morálnu zodpovednosť. Čítajte ďalej a objavte, ako sebapoznanie môže viesť k plnohodnotnému životu pre jednotlivca.
« Sebapoznanie, poznanie vlastnych kapacít a životných možností, starostlivosť o zdravie (Pancoast – The Ladies‘ Medical Guide, 1875) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – IHistória medicíny – Zdravotníctvo – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Sebarozvoj – Spoločenská zodpovednosť – Pokora – Služba – Rodoľubstvo
« Mojím zámerom nie je vystupovať pred svetom ako vágny špekulant zaoberajúci sa nejasnými filozofickými otázkami, ale skôr ako pokorný učiteľ v oblasti organických faktorov, ktoré tak priamo ovplyvňujú zdravie, krásu a dlhovekosť žien, a prostredníctvom nich aj blahobyt celého ľudského rodu. Podobne ako Sokrates verím, že sebapoznanie je základom ľudského konania, šťastia a povznesenia. „Povedz mi, Euthydemus,“ povedal, „bol si niekedy v Delfách?“ „Áno, dvakrát,“ odpovedal. „A všimol si si, čo je napísane niekde na stene svätyne? – Poznaj sám seba…“ Poznať sám seba neznamená len poznať svoje meno, ale poznať svoje schopnosti a vedieť, ako ich prispôsobiť službe ľudstvu. Tí, ktorí poznajú sami seba, vedia nielen to, čo je vhodné pre nich samých, ale aj pre svoj druh. Sokrates dôrazne odporúčal tým, ktorí s ním diskutovali, aby sa starali o svoje zdravie, a to tak, že sa naučia všetko, čo môžu, od skúsených ľudí, ako aj tým, že sa oň budú starať sami po celý život, študovať, aké jedlo alebo nápoje, alebo aké cvičenie je pre nich najvhodnejšie, a ako by mali konať, aby si mohli užívať čo najvitálnejšie a najdokonalejšie zdravie. Keď nabádal Epigena, aby cvičil svoje telo, povedal: „Telo musí uniesť svoju úlohu vo všetkom, čo ľudia robia, a pri všetkých službách, ktoré sa od tela vyžadujú, je mimoriadne dôležité, aby bolo v čo najlepšej kondícii, lebo aj v tom, čo považujete za najmenej namáhavé cvičenie pre telo, teda v myslení, kto nevie, že mnohí zlyhávajú kvôli zlému zdraviu? Strata pamäti, skleslosť, podráždenosť a šialenstvo, často spôsobené zlým zdravotným stavom tela, útočia na myseľ s takou silou, že vytláčajú všetky predchádzajúce vedomosti; ale tí, ktorí majú svoje telá v dobrom stave, sú úplne oslobodení od úzkosti a nehrozí im žiadne nebezpečenstvo, že by utrpeli takéto nešťastie v dôsledku slabosti svojej [telesnej] konštitúcie. Je tiež hanebné, ak človek stihne zostarnúť sebou zanedbávaný skôr, než zistí, čím sa mohol stať, keby mal dobre vyvinuté a čulé telo.“ (s. 33-34) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: PANCOAST, Seth. The Ladies‘ Medical Guide (A Complete Instructor and Counselor). Philadelphia, Cincinnati, Chicago, Springfield, St. Louis, San Francisco (USA), 1875. 612 strán.
