Doteraz som zverejnil obrázky, kde môžete vidieť: 1. prinášanie vianočného polena do domácnosti, 2. radosť rodiny z vianočného polena, 3. pálenie vianočného polena v krbe a sledovanie plameňov tohto ohňa. Teraz sa stretávame s posväcovaním vianočného ohňa. V dávnych časoch – hovoríme o dobe pohanstva (paganizmu), ešte pred príchodom kresťanstva, bol oheň uctievaný ako „božstvo“, reprezentácia božských síl. Nebola to náhoda. Oheň sprostredkoval teplo, svetlo, ochranu, očistu a dezinfekciu, ľudia si vďaka nemu mohli uvariť svoje jedlo – umožňoval ľudom prežitie. Anglický profesor antropológie Edward Burnett Tylor, vo svojej práci „Primitive Culture“ (1903), pri menovaní toho, čo umožnilo napredovanie ľudskej spoločnosti uvádza aj tieto základné aspekty: „Každá dedina, každá rodina, každý jednotlivec musí vždy disponovať schopnosťami aj sklonmi, aby mohol pokračovať v používaní ohňa a kovov, chove a starostlivosti o domáce zvieratá, metódach lovu a rybolovu, základných znalostiach navigácie, nedokonalom pestovaní kukurice alebo iných výživných obilnín a jednoduchých mechanických remeslách. Osobitý génius a naprieč spoločnosťou rozšírený priemysel môžu byť zdecimované; ale tieto [práve spomenuté] odolné rastliny prežijú [každú] búrku a zapustia večné korene aj v najnepriaznivejšej pôde. (s. 34)“

V spojitosti s ohňom sa dokonca zachovali takéto záznamy o veľmi zaujímavom obrade z Južnej Afriky: „Keď je po rozbrieždení sa slnko schované za mrakmi, čo je na – zvyčajne – jasnej oblohe Južnej Afriky veľmi ojedinelý úkaz… Všetka práca sa zastaví a všetko jedlo z predchádzajúceho dňa sa dáva matrónam alebo starým ženám. Môžu ho jesť a môžu sa oň podeliť s deťmi, ktoré dojčia, ale nikto iný ho nesmie ani len ochutnať. Ľudia idú k rieke a celí sa umyjú. Každý muž hodí do rieky kameň zo svojho domáceho ohniska a nahradí ho kameňom, ktorý našiel v koryte rieky. Po návrate do dediny náčelník založí oheň vo svojej chatrči a všetci jeho poddaní prídu a zapália si z neho. Nasleduje všeobecný tanec. V týchto prípadoch sa zdá, že zapálenie plameňa na Zemi má znovu zapáliť slnečný oheň. (Frazer, s. 23)“

Oheň bol vždy nevyhnutnou súčasťou osláv zimného slnovratu. Samotný zimný slnovrat reprezentuje víťazstvo svetla nad tmou – síl dobra nad silami temna, a je to práve oheň, ktorý dokonalým spôsobom zosobňuje túto symboliku. Preto sa pália vianočné polena, preto sa pália sviečky – stále sa jedná o symbolické vyjadrenie rovnakého posolstva: boj dobra so zlom a konečné víťazstvo síl svetla. Tento rituál je viac než len náboženská prax, je to akt prepojenia s predkami, s nemeniteľnými cyklami prírody, ktorých existenciu – a nimi dané obmedzenia ľudskej existencie – naši predchodcovia prijímali. Posväcovanie vianočného ohňa ja osobne vnímam v rovine nadstavby na túto pôvodnú elementárnu symboliku. Vianoce. Oslava narodenia Ježiša Krista. Niekoho, kto počas svojho života pomerne konkrétne povedal, čo predstavuje „dobro“, čo naopak „zlo“, a čo je tým večným…