UMENIE ^Značka

• ▐ Zverejnené: 16/05/2025

  Základný popis

  Ilustrácia zachytáva kľúčový okamih v živote slávneho filozofa: Sokrates, obvinený zo spochybňovania bohov a navádzania mládeže, bol odsúdený k smrti vypitím jedu a prijíma tento trest v aténskom väzení. Scéna zachytáva jeho a prítomnosť zarmútených strážcov a učeníkov. Táto scéna je symbolom Sokratesovej neochvejnej viery v pravdu a spravodlivosť, dokonca aj tvárou v tvár smrti. Jeho odmietnutie úteku, ktorý mu bol ponúknutý, ukazuje jeho oddanosť etickým princípom a presvedčeniu. Čiernobiely gravérsky výtlačok z roku 1909 zo zdroja „The Complete Works of Plutarch“.

  « Odsúdenie Sokrata (1909) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Filozofia – Etika – Mravný ideál – Pravda – Antika

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: PLÚTARCHOS. The Complete Works of Plutarch (Volume I.: Essays and Miscellanies). New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1909. cca. 664 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/odsudenie-sokrata-1909/

• ▐ Zverejnené: 16/05/2025

  Základný popis

  Ilustrácia z románu „Don Quijote“ od Miguela de Cervantesa, ktorú vytvoril renomovaný francúzsky umelec Gustave Doré v roku 1897. Kresba zachytáva ikonickú postavu Don Quijota sediaceho na svojom vernom koni Rocinantovi, ktorý tu však získal nečakaný prvok – krídla.

  « Don Quijote na okrídlenom Rocinantovi (Gustave Doré, 1897) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Detstvo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: CERVANTES, Miguel de. The History of Don Quixote. London, Paris, Melbourne : Cassell and Company Limited, 1897. cca. 860 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/don-quijote-na-okridlenom-rocinantovi-gustave-dore-1897/

• ▐ Zverejnené: 14/05/2025

  └ Druhá aktualizácia: 16/05/2025 (02:01)

  Základný popis

  Stará ilustrácia tarotovej karty „Viselec“ z knihy „The Illustrated Key to the Tarot“ od Lauron William de Laurencea. Symbolizuje duchovný rast, trasnformáciu a potrebu novej perspektívy.

  « Tarotová karta „Viselec“ (L. W. de Laurence, 1916) »

  ZNAČKY: Komentár – Umenie – Ilustrácia – Mytológia – Psychológia – Ľudský život

  Dnes si trocha priblížime starú ilustráciu tarotovej karty „Viselec“ (v angličtine „The Hanged Man“) z knihy „The Illustrated Key to the Tarot (1916)“ od známeho a pomerne kontroverzného amerického okultistu, ktorý bol tak nejako aj vodcom kultu a jeho aktivity boli spojené s rôznymi škandálmi – Laurona Williama de Laurencea.

  Zobrazenie muža poveseného za členok – dole hlavou – z konára stromu je v tarote jedna z najtajomnejších – a rovnako aj najvýznamnejších – kariet. Symbolika tejto karty nachádza svojich ideových predchodcov až niekde pri zahanbujúcich portrétoch „Pittura Infamante“, ktorými sa v stredovekom Taliansku verejne znevažovali kriminálne živly v spoločnosti. Ďalšiu nadväznosť tohto vyobrazenia „Viselca“ môžeme dosledovať azda aj na príklade osudu sv. Petra, ktorý bol po návrate do Ríma ukrižovaný práve v obrátenej pozícii (dole hlavou): „…kde Peter znáša utrpenie ako jeho Pán… (…) Bol to Tertulián, ktorý ako prvý poukázal na to, že sv. Peter bol ukrižovaný; Órigenes (…) dodal – ‚hlavou dolu‘, [11]“ nakoľko on sám sa považoval za nehodného byť ukrižovaný rovnakým spôsobom ako Ježiš Kristus, traduje sa. A tu sa dostávame o čosi bližšie k skutočnému posolstvu tejto tarotovej karty. Svätý Peter predsa len nebol úplne klasickým kriminálnikom. Všakže? Čo potom taký Sokrates? « „Starček, prečo plačeš?“ „Lebo počujem, že Sokrates chce umrieť.“ „Ako by to mohol chcieť? Veď umrieť nechce nikto,“ – vraví prekvapene chlapec. „Ale on chce. Vie, že pravda ho môže zabiť, a predsa ju hovorí. [12]“ » No a takto by sme mohli pokračovať a pokračovať, tých príkladov je množstvo, zverejňovať mená osobností, o prehreškoch ktorých a spravodlivosti trestu voči ním, by sa dalo dlho polemizovať. Niekedy je skrátka pre človeka veľmi nebezpečné: prekročiť šedý priemer obmedzenosti svojich súčasníkov a dovoliť si – mať pravdu. O častom primitivizme ľudí nízkych, neschopných dosahovať krásu, vedel, čo to aj samotný Antoine de Saint-Exupéry: „Pretože, ak sa ti do pazúrov dostane človek, ktorému si azda predtým závidel, roztrháš ho. [10]“ Presne na tomto základe – „vybočenie z radu pri voľbe cesty k pravde, dobru a svätosti“ – je postavený skutočný význam karty „Viselec“.

  Muž na obrázku – v tejto neobvyklej pozícii – predstavuje symbolickú reprezentáciu potreby hľadania novej perspektívy, nového pohľadu na svet , s čím nevyhnutne súvisí prehodnotenie: spochybnenie a overenie zakorenených predpokladov a z nich vyplývajúcich starých vzorcov správania, s na ne nadväzujúcimi štruktúrami bytia. Aby bolo niečo takéto možné, je veľakrát žiadaný dočasný odstup od všetkého diania, ktoré človeka obklopuje, [nedávno som o niečom obdobnom písal, keď som sa venoval snahe niektorých dnešných ľudí uniknúť zbesilému tempu a chaosu modernity, potrebe utíšiť sa a preniknúť do hlbín prehliadaného], odovzdanie sa nevyhnutnej prestávke vyplnenej úvahami a sebareflexiou. Takýto ústup by mal umožniť vnútorné spracovanie nezodpovedaných otázok života, dosiahnutie vhľadu: „…ako keby sa jednotlivé informácie reorganizovali a prepojili v zmysluplný celok…, [8]“ a pochopenia pred vykonaním dôležitých rozhodnutí o smerovaní svojho nasledovného života. Toto ale nie sú nijaké novoty. Aj samotný Ježiš Kristus si prešiel dlhým zvažovaním počas svojho pobytu v Getsemanskej záhrade: „A súc v smrteľnom zápase ešte napnutejšie sa modlil. A jeho pot bol ako čo by kvapky krvi, stekajúce na zem. [9]“ „Viselec“ poukazuje na obdobie životných transformácii, kedy sa jedinec rozhodne vydať cestou duchovného rastu, čo býva – prakticky vždy – zároveň obdobím životných kríz, sprevádzané dočasnou stratou bezpečnej základne (ako-keby „visieť vo vzduchu“). A niekedy je priam nevyhnutné vstúpiť až do samotného pekla, ako to urobili Dante: „V čase, keď život je v polovici svojej púte, som zblúdil a okolo mňa bol temný les, ja z pravej cesty zaboril som v húšti prútia. Ach, ťažko sa mi o tom hovorí i dnes. Neschodný, hustý hvozd divoko tu trčí, len čo si spomeniem, obchádza ma des! Veruže, trpko je v ňom, že už iba smrť je horšia, ale i za dobro vďačím tým tmám…, [1]“ alebo taký Odyseus: „A k pekelným bránam sa obrácajúc… Tu sa otvorilo peklo… [4]“ Z hľadiska psychologickej teórie Eriksonových fáz psychosociálneho vývoja [7], by sme mohli na „Viselca“ nazerať, ako na „prechodové štádium“ medzi jednotlivými fázami vývoja, kde až spracovaním výziev jednotlivých štádií, sa človek dopracúva k svojej – zvládnutím tohto – obohatenejšej a rozvinutejšej variante – k akejsi „novej identite“, aby týmto spôsobom nadobudol ďalšie osobnostné kvality, ktoré mu umožnia neskôr čeliť ďalším výzvam života. Takéto obdobia „duševného prerodu“ sú v podstate niečím ľudsky univerzálnym. Ľudia zvyknú prechádzať veľmi podobnými životnými fázami a s nimi spojenými problémami. Detailnejšie túto problematiku skúmal, a vo svojej knihe „Prechodové rituály“ („Les Rites de Passage“) popísal, francúzsky antropológ Arnold Kurr Van Gennep. Ten zistil, že mnohé prechodové obdobia (s na ne nadväzujúcou požiadavkou po psychickom vývoji jedinca) sú oslavované, naviazané na rôzne tradičné životné udalosti (vyplývajúce z existenčnej prirodzenosti človeka), neraz sa ich význam zreteľne zdôrazňuje rôznymi formami rituálov, naprieč kultúrami vo všetkých častiach sveta: „Pre každú z týchto udalostí existujú obrady, ktorých podstatným účelom je umožniť jedincovi prechod z jednej zadefinovanej pozície do inej, ktorá je rovnako dobre zadefinovaná. [2]“ Čo potom sprevádza každú transformáciu je – obeta. Vyspelý jedinec postupne zahadzuje primitívnejšie spôsoby svojej adaptácie, so všetkým, s čím sú prepojené, i keď mu poskytujú dostatok pohodlia, ale on si volí nepohodlie, presúva sa k vyspelejším spôsobom, čo – ako poukázal grécky psychiater Stavros Mentzos – je presným opakom toho, čo sa deje pri mnohých psychických poruchách: „…si v núdzi vynúti zásah primitívnych mechanizmov… [5]“ S týmto je spätá ochota podrobiť sa novým skúsenostiam, odhodlanie po prekročení komfortnej zóny (opustenie známeho a bezpečného, objavovanie svojich nových možností). Kam by celé toto úsilie malo smerovať dáva jasne najavo aureola okolo hlavy samotného „Viselca“ – k osvieteniu, k stavu akéhosi „konečného pochopenia všetkého“, k pochopeniu a videniu „Pravdy“. Čo je v podstate predstupienkom (alebo skôr sprievodným javom) pre možnosť individuácie a transcendencie.

  Pohľad kresťanstva na tarot je tradične kritický. Cirkev vníma tarot nielen ako nástroj, ktorý je v rozpore s kresťanskou vierou, s jej duchovnými princípmi, ale zároveň i ako „zahrávanie sa s démonickými silami“. Z hľadiska klinickej psychológie však môže byť tarot, ak sa odbremení od nánosu „nadprirodzených“ interpretácií a čudesných pohnútok (presvedčenia o výklade budúcnosti) a aplikuje v duchu racionality, zaujímavou POMÔCKOU. Nebolo by to po prvýkrát, pokusy o integrovanie symbolov do psychologickej praxe sú napríklad priamo súčasťou teórie archetypov pána Carla G. Junga: „Symboly môžeme nájsť na reliktoch prehistorických ľudí, a taktiež medzi tými najprimitívnejšími dnes žijúcimi ľudskými skupinami. Je preto očividné, že formovanie symbolu musí byť extrémne dôležitou biologickou funkciou. [3]“ Tarotové karty by mohli byť napríklad – teoreticky – zaujímavou variáciou asociačného testu, ďalšou z možností popri klasike, akou je všeobecne užívaný „Rorschachov test“. Takéto projektívne testy sa zameriavajú na odhaľovanie nevedomých procesov na podklade analyzovania reakcii voči nejednoznačným podnetom. V prípade tarotu by sa jednalo o metódu, ktorá by umožnila skúmať reakcie pacienta na predkladané obrazy a symboly, pozorovať a zaznamenávať reakcie (asociácie), ktoré v ňom tieto vizuálne konštalácie vyvolávajú, následne identifikovať postrehnuteľné vzorce v týchto reakciách, spracovať (interpretovať): prečo práve tie, a čo to znamená. Je ale zároveň potrebné zdôrazniť, že takéto použitie by vyžadovalo niekoho s riadne veľkou mierou osobného rozhľadu, so znamenitým odborným zázemím, čo platí pre akékoľvek psychologické posudzovanie človeka, pretože pochybenie môže byť zničujúce. Je totižto veľký rozdiel pracovať s nejednoznačnými, prakticky emočne neutrálnymi „čarbanicami“ predkladanými pri „Rorschachovom teste“, a niečím ako je tarot, ktorý je z hľadiska symbolizmu stimulačne vysoko-komplexný, pričom sa zdá byť naopak – a klamlivo – pomerne jednoznačný, čo môže byť veľmi zmätočné a viesť k veľkým nepochopeniam medzi lekárom a pacientom, a tým aj k nesprávnej diagnostike a liečbe. Rovnako sú tarotové karty vysoko sugestívne: priamo definujú kontext, v ktorom sa budú myšlienky skúmaného pohybovať. Taktiež platí, vzhľadom na veľmi výrazné (často negatívne) konotácie tarotu ako takého, by sa rovnako len ťažko dalo takéto niečo použiť u každého, a skôr by sa jednalo o nejakú experimentálnu formu diagnostiky vo veľmi špecifických prípadoch, so špecifickým typom osôb, napríklad ako kamufláž diagnostiky pod nevinným „hraním sa s kartami“ a debatou o jednotlivých z nich s pacientom. Vždy by sa ale malo jednať o okrajový DOPLNOK (ani nie že druhoradý, ale až nejaký terciárny) k iným formám diagnostických metód, nakoľko pri tejto hovoriť o nejakej vedeckej validnosti je asi zbytočné. Ale to je len taký nápad, pravdepodobne nikdy nikým nepoužitý, no pekne sa o tom teoretizuje.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] ALIGHIERI, Dante. Božská komedie – Peklo. 1. vydanie, Praha (československo) : Mladá fronta, 1978. 264 strán + 8 príloh.
  • [2] GENNEP, Arnold van. The Rites of Passage. (USA) : The University of Chicago Press, 1960. 199 strán.
  • [3] HARRIS, Judith R. The Quotable Jung. New Jersey (USA) : Priceton University Press, 2016. cca. 350 strán.
  • [4] HOMÉR. The Odyssey. New York (USA) : John Wurtele Lovell, 1880. 337 strán.
  • [5] LAURENCE, Lauron William de. The Illustrated Key to the Tarot (The Veil of Divination). Chicago (USA) : The de Laurence Company, 1916. cca. 180 strán.
  • [6] MENTZOS, Stavros. Psychodynamické modely v psychiatrii. Trenčín (Slovenská republika) : Vydavateľstvo F, 2004. 152 strán.
  • [7] NAKONEČNÝ, Milan. Psychologie – Přehled základních oborů. Praha (Česká republika) : Stanislav Juhaňák – Triton, 2011. 684 strán.
  • [8] PLHAKOVÁ, Alena. Učebnice obecné psychologie. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Nakladatelství Academia, 2004. 472 strán.
  • [9] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Evanjelium podľa svätého Lukáša / 22. kapitola (44). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
  • [10] SAINT-EXUPÉRY, Antoine. Citadela. 3. úplné vydanie, Praha (Česká republika) : Nakladatelství Vyšehrad, 2008. 440 strán.
  • [11] TERTULIÁN. On the Testimony of the Soul and On the „Prescriptions of Heretics“. Londýn (UK) : Society for Promoting Christian Knowledge, 1914. 104 strán.
  • [12] TOMAN, Josef; TOMANOVÁ, Miroslava. Sokrates. 2. vydanie, Československý spisovateľ : Praha (Československo), 1977. 493 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/tarotova-karta-viselec-l-w-de-laurence-1916/

• ▐ Zverejnené: 13/05/2025

  Základný popis

  Detailná ilustrácia anatómie vtáka s označenými časťami tela, pochádzajúca z historickej knižnej publikácie „The Bird Book“ od Chestera A. Reeda z roku 1915. Ide o vzácny a esteticky zaujímavý kúsok ilustračného umenia zobrazujúci vtáka v profile s podrobnými popismi jednotlivých častí tela.

  « Topografia vtáctva (1915) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Video – Hudba – Príroda – Láska – Letné prázdniny

  DOPORUČENÁ HUDBA: Nick Cave & Bruno Coulais – To Be By Your Side, 2001 (Youtube)

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: REED, Chester A. The Bird Book (Illustrating in Natural Colors More Than Seven Hundred North American Birds; Also Several Hundred Photograps of Their Nests and Eggs). New York (USA) : Doubleday, Page & Company, 1915.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/topografia-vtactva-1915/

• ▐ Zverejnené: 13/05/2025

  Základný popis

  Čierno-biely ilustračný obrázok z roku 1890 zobrazujúci biblickú scénu „Dobrý Samaritán“, vytvorený Jonnardom a publikovaný v časopise „The Magazine of Art“ (ročník (1890). Reprodukcia maľby Aimé Morota zachytáva moment súcitu a pomoci človeku v núdzi.

  « Dobrý Samaritán (Jonnard, 1890) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Biblia – Etika – Mravný ideál – Ľudský život – Zdravotníctvo

  Obrázok zachytávajúci ikonickú biblickú scénu „Dobrý Samaritán“. Ide o reprodukciu pôvodnej maľby francúzskeho akademického maliara a sochára Aimé Morota, ktorú vytvoril umelec Jonnard a bola publikovaná v časopise „The Magazine of Art“ v roku 1890. Príbeh „Dobrý Samaritán“ je jedným z najznámejších a najčastejšie interpretovaných príbehov kresťanstva. Pochádza z evanjelia podľa sv. Lukáša (Lukáš 10:25–37) a je často predkladaný ako príklad základov (nielen kresťanskej) etiky: bezpodmienečnej lásky, ľudskosti, súcitu, altruizmu a odhodlania pomôcť človeku v núdzi.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha. Pôvodný obrázok bol čiernobiely. Kolorizované.

  ZDROJ: The Magazine of Art (1890). London, Paris, Melbourne : Cassel & Company, Limited, 1890.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dobry-samaritan-jonnard-1890/

• ▐ Zverejnené: 12/05/2025

  Základný popis

  Čierno-biely ilustračný obraz z ruského časopisu Vsemirnaya Illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] z roku 1892 zobrazuje ikonu svätej Panny Márie s Ježišom na svojich kolenách. Ide o klasické vyobrazenie tohto motívu, ktorý je pomerne bežný v oblasti ortodoxného kresťanstva (pravoslávie).

  « Zázračná ikona staroruskej Matky Božej (1892) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ortodoxia – Panna Mária – Ježiš Kristus – Mravný ideál – Krása – Slovania – Rusko

  Ikona z kláštora v Starej Rusi (Staraya Russa, Novgorodská oblasť, Rusko), ktorého založenie sa datuje až niekam do 12-tého storočia. Dnes je už z pôvodného kláštora múzeum. Tento obrázok je kópiou pôvodnej ikony. Vytvoril ho K. Pukh na podklade fotografie V. Kuzmina.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha. Pôvodný obrázok bol čiernobiely. Kolorizované.

  ZDROJ: Vsemirnaya Illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] (Nº 1230). Petrohrad (Rusko), 1892.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zazracna-ikona-staroruskej-matky-bozej-1892/

• ▐ Zverejnené: 12/05/2025

  Základný popis

  Ilustrácia pochádzajúca z knihy „Woodcraft“ od Elmera Harryho Krepsa (zo začiatku 20. storočia) zobrazuje zručnosť a trpezlivosť potrebnú na zapaľovanie zápalky za nepriaznivých podmienok, konkrétne v silnom vetre. Kresba zachytáva ruky, ktoré sa snažia ochrániť plameň pred nárazmi vzduchu, čo je praktická rada pre tých, ktorí sa venujú outdoorovým aktivitám alebo potrebujú zvládnuť základné zručnosti prežitia.

  « Zapaľovanie plameňa nádeje (1919) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Video – Ľudský život – Etika – Mravný ideál – Krása – Slovania

  DOPORUČENÉ VIDEO: Andrej Tarkovskij – Nostalgia / Záverečná scéna, 1983 (Youtube)

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: KREPS, Elmer Harry. Woodcraft. New York (USA) : Peltries Publishing Co., 1919. 112 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/zapalovanie-plamena-nadeje-1919/

• ▐ Zverejnené: 12/05/2025

  └ Aktualizované: 12/05/2025 (14:37)

  Základný popis

  Citát z diel Andreja Tarkovského o poslaní umelca a jeho zodpovednosti voči spoločnosti. Text zdôrazňuje dôležitosť mravného ideálu v umení, aj napriek ťažkým životným podmienkam a politickej situácii. Obrázok je typografickou kompozíciou s citátmi z knihy „Krása je symbolem pravdy“.

  « Umelec ako ochranca mravného ideálu (Tarkovskij) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Hudba – Etika – Mravný ideál – Krása – Slovania

  DOPORUČENÁ HUDBA: Ennio Morricone – On Earth as it is in Heaven, 1986 (Youtube)

  ZDROJ: TARKOVSKIJ, Andrej Arseňjevič. / FRYŠ, Miloš (ed.) Krása je symbolem pravdy (Rozhovory, eseje, přednášky, korespondence, filmové scenáře a jiné texty, 1954-1986). 2. vydanie, Příbram (Česká republika) : Camera Obscura, 2011. 372 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/umelec-ako-ochranca-mravneho-idealu-tarkovskij/

• ▐ Zverejnené: 11/05/2025

  Základný popis

  Ilustrácia Henryho Justicea Forda z roku 1903 zobrazujúca rytiera bojujúceho s drakom na červenom pozadí, obklopeného vílami a symbolickými prvkami. Zlatá kresba na červenej koži knihy „The Crimson Fairy Book“.

  « Boj s drakom (Henry Justice Ford, 1903) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Legenda – Detstvo – Mravný ideál – Peklo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: LANG, Andrew (ed.) The Crimson Fairy Book. London, New York, Bombay : Longmans, Green, and Co., 1903. 372 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/boj-s-drakom-henry-justice-ford-1903/

• ▐ Zverejnené: 11/05/2025

  Základný popis

  Ilustrácia pochádzajúca z knihy „Wild Norway“ od Abela Chapmana (z konca 19. storočia) zobrazuje skromný drevený domček z hrubých trámov uprostred nórskej prírody. Dom je obklopený vysokými stromami a hustým lesom, čo vytvára pocit izolácie a ochrany. Scéna evokuje pokoj, samotu a túžbu po návrate k jednoduchšiemu životu v harmónii s prírodou, snahu nájsť si svoje miesto niekde v nedotknutej divočine.

  « Život na samote v lese (Abel Chapman, 1897) »

  ZNAČKY: Komentár – Umenie – Ilustrácia – Ľudský život – Príroda – Zálesáctvo – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Peklo – Úpadok – Smrť – Letné prázdniny

  Nedotknutou prírodu obklopená, a týmto zovretím pohltená: práve tu stojí ošumelá chalúpka lákajúca unavené ľudské duše niekam na samotu do lesa. Záblesk slnka odrážajúci sa na popraskanej okennej výplni, nahrubo otesané trámy, ktoré statočne nesú ťažobu mnohých desaťročí. Dym z komína pomaly stúpajúci niekam do stratena, zatiaľ čo pred ňou: starostlivo poukladané narúbané drevené polená, spokojne čakajúce na to, kým pre ne príde ten správny čas a budú obetované – zahrejú telá i srdcia obyvateľov skromného príbytku. Muž sediaci na priedomí, ktorý si nás nevšíma, a nevšímal by si nás pravdepodobne ani vtedy, aj keby smel, najskôr zaujatý nejakou z množstva menších prác, popritom stratený v rozjímaní, prijatím jednoduchosti nepretržite v harmónii s okolitým svetom, ktorého je tu súčasťou.

  Takéto obrazy je možné nájsť v dielách umelcov a spisovateľov po stáročia. Zjavujú sa znova a znova, prejavujúc takmer mýtickú silu archetypálneho vzorca, akého sa ľudstvo – napriek snahám – nedokázalo vzdať. Prehovárajú o túžbe usídlenej niekde v tých najtajomnejších hlbinách podvedomia človeka, o nostalgii k niečomu, čo je pre mnohých z nás čoraz náročnejšie zadefinovať, a predsa ostáva večným. Prehnaná romantizácia neskrotenej prírody? Skôr ozvena ľudskej podstaty. Pripomienka neskrotiteľnej divočiny v nás samotných. Tej, ktorá sa vzpiera nemilosrdnej digitalizácii našich životov, kde je človek silene zbavovaný svojej ľudskosti a stáva sa „technokratickým artefaktom“ – ľudským zdrojom. Prestáva byť v prvom rade ľudskou bytosťou, a stáva sa už najmä prostriedkom pre iného. Niečo ako kameň, neraz ešte menej. Toť zlatá epocha pre „Svedkov liberálno-demokratových“.

  Tu prezentovaná scenéria je symbolom sebestačnosti a vzdoru, práve preto sa proti nemu obracia nenávisť všetkých, ktorí si dali za cieľ ovládnuť a zotročiť slobodnú dušu človeka v smere svojich záujmov. A les? Nie, ten tu nie je žiadnou zbytočnou kulisou. Je aktívnym účastníkom v tejto dráme našich životov. Už svojou prítomnosťou našepkáva starobylé pravdy: o smrti a znovuzrodení, o prirodzenom cykle prírody… o nás. Nepriamo núti, i keď sa tomu nejeden vyhýba, čeliť temným aspektom našej duše, ktorým sa snažíme ujsť. Niet na nich čas. Skrývajú sa pod povrchom starostlivo zbudovaných životov a čakajú, až sa raz vynoria v slovách: „Akú cenu ste za to všetko rúhanie sa voči svojej podstate ochotní zaplatiť?“ Niektorí realitu našich čias prehliadli. Unikajú zbesilému tempu a chaosu modernity. Niekedy ani nie, že by chceli, musia. Len takýmto spôsobom sa dokážu utíšiť a preniknú do hlbín prehliadaného. Samota sa tak pre nich nestáva cieľom „samým o sebe“, ale je pre nich nutným prostriedkom k „staniu sa tým, kým sa stať mám“.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa aspoň o niečo zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: CHAPMAN, Abel. Wild Norway (With Chapters on Spitsbergen, Denmark, Etc.) London, New York: Edward Arnold, 1897. 358 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zivot-na-samote-v-lese-abel-chapman-1897/

• ▐ Zverejnené: 10/05/2025

  Základný popis

  Život na mori: Zobrazenie tradičného nórskeho rybárstva na súostroví Lofoten v 19. storočí, prezentované na Svetovej výstave v Chicagu (1893).

  « Nórska rybárska flotila v prístave na súostroví Lofoten (1893) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Ľudský život – Príroda

  Jedna z mnohých veľkolepých malieb, ktoré boli súčasťou nórskej expozície počas Svetovej výstavy v roku 1893 („World’s Columbian Exposition – 1893“). Tá sa uskutočnila v meste Chicago (USA) a počas jej konania ju navštívilo takmer 30 miliónov ľudí. Jedná sa o nádherné zachytenie histórie v podobe tradičnej scenérie zo sveta nórskych rybárov. Tu konkrétne hovoríme o klasickej rybárskej osade z 19-tého storočia (súostrovie Lofoten) na mieste, kde sa vrcholky zasnežených hôr odrážajú na hladine hlbokých fjordov. Táto maľba zobrazuje bežnú realitu niekdajšieho života: silné odhodlanie obyčajných rybárov čeliť drsným severským podmienkam pri snahe o obyčajné prežitie. Už len pri predstave, že sa títo ľudia na týchto vratkých „plťkách“ púšťali každý deň na otvorené more a riskovali tam svoje životy, len aby nasýtili svoje rodiny… Tento obrázok je zároveň pripomenutím, v akej úzkej harmónii niekedy žil človek a príroda, ktorá ho obklopovala a on ju plne rešpektoval, pretože jeho život od nej prakticky priamo závisel.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa aspoň o niečo zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: WHITE, Trumbull; INGLEHEART, WM. World’s Columbian Exposition, Chicago, 1893. Philadelphia and St. Louis (USA) : P. W. Ziegler & Co., 1893. 628 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/norska-rybarska-flotila-v-pristave-na-suostrovi-lofoten-1893/

• ▐ Zverejnené: 09/05/2025

  Základný popis

  Čierno-biely ilustračný obrázok z roku 1916 zobrazujúci troch mudrcov na loďke. Ilustrovala známa americká umelkyňa Blanche Fisher Wrightová a tento obrázok je z jednej z najobľúbenejších detských knižiek svojej doby.

  « Traja múdri muži z Gothamu (Blanche Fisher Wright, 1916) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Detstvo – Humor

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: WRIGHT, Blanche Fisher (Illustrátor). The Real Mother Goose. Junior Edition, New York, Chicago, San Francisco (USA) : Rand McNally & Company, 1916. cca. 70 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/traja-mudri-muzi-z-gothamu-blanche-fisher-wright-1916/

• ▐ Zverejnené: 09/05/2025

  Základný popis

  Ilustrácia Gordona Granta z roku 1930 zobrazujúca majestátnu plachetnú loď na búrlivom mori, sprevádzajúca príbeh Johna Masefielda. Túžba po slobode, dobrodružstve a návrate domov – to všetko rezonuje s textami piesní Borisa Filana o láske a odlúčení.

  « Tulák po moriach (Gordon Grant, 1930) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Typografia – Hudba – Text piesne – Muž a žena – Láska – Manželstvo

  Alebo ako sa spieva v texte Borisa Filana: „Ktovie, prečo chlap – tisíckrát – opúšťa tú, čo má rád. Dokola obíde svet a znova sa vráti späť. – ‚Diaľka je chlapčenský sen, z ktorého vraciam sa sem. Vraciam sa tisíckrát, k tej, čo mám jedinú rád.‘“ Obrázok od známeho amerického umelca Gordona Granta, ktorý sa špecializoval na maľbu vodovými farbami, ale taktiež na tvorbu ilustrácii do rôznych časopisov a kníh. Konkrétne táto sprevádzala príbeh známeho anglického novelistu, básnika dramatika – Johna Masefielda (uverejnené v časopise „Hearst’s International combined with Cosmopolitan“).

  AUDIO: Pavol Habera – Sťahovaví Vtáci (Youtube)

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] FILAN, Boris (Autor textu). Pieseň: Pavol Habera – Sťahovaví Vtáci. Album: Fontána Pre Zuzanu 2 (Pavol Habera & Vašo Patejdl). (Česko-Slovensko) : Tommü Records, 1993.
  • [2] Hearst’s International combined with Cosmopolitan (September, 1930). New York City (USA) : International Magazine Company, Inc., 1930. 214 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/tulak-po-moriach-gordon-grant-1930/

• ▐ Zverejnené: 08/05/2025

  Základný popis

  Ilustrácia z roku 1901 zobrazujúca ikonickú scénu stretnutia Rómea a Júlie. Jeden z najslávnejších momentov z tragédie Williama Shakespeara. Romantický obraz plný romantiky, vášne, ale zároveň predzvesť osudovej tragédie, ktorá sa vznáša nad týmito dvoma milencami.

  « Rómeo a Júlia – Utajená láska na balkóne (Byron, 1901) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Smrť

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: SHAKESPEARE, William. Romeo and Juliet. New York (USA) : The University Society, 1901. 193 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/romeo-a-julia-utajena-laska-na-balkone-byron-1901/

• ▐ Zverejnené: 07/05/2025

  Základný popis

  Objavte psychológiu stredovekých ľúbostných vzťahov prostredníctvom konceptu „rytierskej lásky“. Analýza ‚fin’amor‘, rozbor spoločenských konvencií a duchovného hľadania ideálu lásky v trinástom storočí s presahmi do súčastnosti.

  « Duchovný rozmer lásky v podobe rytierskej oddanosti »

  ZNAČKY: Komentár – Citát – Umenie – Inšpirácia – Psychológia – Kresťanstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Progresivizmus – Kurvenie – Úpadok

  Postava Beatrice je už po stáročia predmetom záujmu, máta myšlienkami mnohých mysliteľov a priznám sa – zaujala aj mňa. Dôsledkom toho bolo moje pustenie sa do menšieho bádania. Počas neho som sa snažil vypátrať, čo o nej doteraz popísali moji predchodcovia, až som narazil na vyššie uvedený citát. Ten som objavil v knihe „Studies in Dante (Second Series – Miscellaneous Essays)“, napísal Edward Moore (1899), špecificky v kapitole s príznačným názvom „Beatrice“, ako inak. Autor tejto knihy sa na tomto mieste snažil – dosť dôkladne (cca. 70 strán textu) – priblížiť, v akom kontexte vzťah Beatrice s Dantem vlastne existoval. Pre mňa osobne bola táto citovaná pasáž obzvlášť podnetná. Stala sa – postupne – akcelerátorom dlhého sledu otázok. Napríklad: „Prečo sa muž dobrovoľne vzdá jednej zo stránok lásky – jej zmyselných prejavov? Prečo nehľadá a nečaká na ženu, ktorá mu je partnerkou pri realizácii plnohodnotnej, celostnej – naozaj PRAVEJ – lásky, a namiesto toho si zbytočne komplikuje život pobehovaním od manželky k milenke… ešte nebodaj k nejakej tej múze?“

  Tieto rozpačité otázky ma zaviedli niekam do 13-tého storočia, pretože mnou citované riadky evidentne súvisia so stavom spoločnosti v tejto epoche ľudských dejín. Tá sa od tej našej v mnohom líšila. Spoločnosť tých čias bola rigidne štrukturovaná, mala prísne dané spoločenské usporiadanie – hierarchiu. Panovník, šľachta (vyššia, nižšia), feudáli (meštianstvo, zemianstvo), klérus a poddanstvo – zhruba takto vyzeralo zloženie občianskej spoločnosti v trinástom storočí. Dianie v nej sa odohrávalo na podklade: postavenia jedinca (sociálny status), majetkových výnosov a náboženských dogiem. Takéto nastavenie v spoločnosti sa potom zreteľne prejavilo aj na podobe manželského zväzku tých čias. V 13-tom storočí manželstvo muža a ženy nebolo vždy zakladané na podklade prítomnosti ľúbostného vzťahu zúčastnených osôb, i keď určite i v tých časoch takéto manželstvá nepochybne existovali. V mnohých prípadoch boli manželstvá „spolužitím z nevyhnutnosti“, sociálno-ekonomickým kontraktom zabezpečujúcim upevnenie sily rodu, zveľadujúcim jeho bohatstvo s cieľom zabezpečiť kontinuitu rodu. Takéto manželstva boli úzko späté s majetkovými právami (napr. s prevodmi pozemkov) a vytváraním spojeneckých aliancii medzi jednotlivými rodinami. Manželstvo bolo neraz veľmi pragmatickou záležitosťou a s partnerstvom založeným na vzájomnej náklonnosti, osobnej voľbe, nemalo mnoho spoločného. Veď nepozná vari každý: „Ó, Rómeo, Rómeo! Prečo si len Rómeo? Zapri otca a odmietni vlastné meno, alebo ak nechceš – prisahaj mi lásku, a ja už viac Capuletiová nebudem! [7]“ Lenže otec Júlie má na takéto huncútstva veruže iný názor: „Obesím ťa, ty potvora malá, nevďačná. Hovorím ti: nasledovný štvrtok sa dostav do kostola [aby sa tam vydala za šľachtica Parisa, pozn.] pretože ak nie, tak mi už nikdy do tváre nepozri. Nehovor, nereaguj, neodpovedaj. Ruka ma svrbieť začína. [7]“

  Presadzovanie pragmatickej stránky pri vytváraní manželských zväzkov, takýto prístup si so sebou musel nevyhnutne priniesť isté obete. Partnerský vzťah založený na benefitoch a praktickosti (finančné prínosy, sociálny status – na to nadväzujúce záväzky) totižto nie je odrazom plnohodnotnej vzájomnej lásky muža a ženy, čím sa stáva pahýľom, bezprecedentným (a doživotným) oklieštením duševného života zúčastnených. Chýba mu úprimné citové prepojenie, byť tu pre dobro a osobný rozvoj druhého (celým bytím), snaha po reálnom vzájomnom splynutí (duševnom a fyzickom oddaní sa a obdarovaní druhého). Ak by som to mal popísať (značne zjednodušene) na podklade trojuholníka lásky, ktorý v roku 1986 priniesol americký psychológ Robert Sternberg (tzv. Triangulárna teória lásky), kde rozprával o troch pilieroch lásky: intimita, vášeň a záväzok, tak v tomto prípade sa jedna o nulovú intimitu, fiktívnu vášeň (jeden druhého užíva v pozícii masturbačného prostriedku – tj. nakladá s ním ako s predmetom pre účely vlastného ukojenia!!!) a záväzky sú tu prakticky len tie „druhotné“ – svetské.

  Teraz si predstavte; a ono si to zas až tak zložito predstavovať nemusíte, pretože dnes je možné vidieť všade navôkol nás vzťahy založené prakticky len na časom obmenenej variácii tohto základu, ale o tom neskôr; predstavte si takýto manželský zväzok. Muž a žena, spoločne… a predsa vždy osamote. Obetovanie toho najintímnejšieho telesného bez reálneho emočného a vzťahového základu – vzájomné kurvenie sa bez lásky, finalizované vyvrhnutím pankharta. Všetko vo vašom živote je nastavené, a predsa je v ňom akási prázdnota, niečo vám v ňom chýba, a niečoho naopak prebýva. Prebýva ozývajúca sa frustrácia z nenaplneného. Síce sa „hrajete“ na partnerský vzťah, ibaže v ňom chýba niečo, čo by sme mohli opísať ako „hlboká rezonancia a vzájomné prepojenie duší“. Chýba v ňom akási „vnútorná energia“, ktorá by dávala životu iskru a rozžarovala ho. Toto robí pravá láska, pretože tá je už z povahy (ak sa k nej takto naozaj pristupuje), niečím jedinečným a výnimočným. [Pozn.: panenstvo a zdržanlivosť má svoj význam aj v tomto smere (ale aj v mnohých iných, napríklad človek nemusí byť neskôr vystavený otázke, či zavraždí alebo nezavraždí inú ľudskú bytosť… napríklad.)] Niekde tam je možné zachytiť záblesky transcendencie, hlbšieho zmyslu a významu: „Vďaka schopnosti sebatranscendencie, vďaka schopnosti pozerať za hranice svojho ja, vďaka tomu, že sa človek venuje realizácii zmysluplného zámeru, orientuje sa na iných ľudí, získava pokoj… (…) On slúži úlohe, ktorú si sám zvolil. On je tu, kde ho druhý potrebuje. A tak to má byť. Žije zmysluplným životom, [8]“ pri stelesnení ideálu pravej lásky: pri vzniku neopakovateľnej jednoty rozdielneho. A taktiež: je to práve životný partner, vďaka ktorému dochádza – v interakcii s ním – k plnohodnotnému rozvinutiu jednotlivca na všetkých úrovniach jeho osobnosti. {Carl G. Jung veľmi dôrazne varoval pred výberom partnera na báze „rovnakosti“ [2]}, a ja dopĺňam: „neškodnosti, seba-potvrdenia a nadobudnutého osohu“. Takéto vzťahy sú nakoniec vždy sterilné, duchovne bezobsažné. Ak by som mal parafrázovať slová Jacoba Needlemana [4] a jemne ich rozvinúť: ak sa stretnú dvaja vtáci a obaja majú polámané krídla, veruže im nijako nepomôže, aby znova vzlietli, že sa pochytajú okolo ramien a vyskúšajú to takto spoločne.

  Čo asi tak mohli robiť ľudia 13-tého storočia, ak sa ocitli v načrtnutej situácii? Spoločnosť zmeniť nevedeli, neostávalo im nič iné než – kompenzovať. Nakoľko je predmetom tohto pojednania „rytierska láska“, z tohto dôvodu sa zameriam predovšetkým na psychologickú analýzu muža v naznačenej situácii. Ten má manželku, ktorá mu bola „dodaná“. Táto žena ho „toleruje po všetkých stránkach“, ibaže je niekde na pozadí evidentná istá jej averzia, možno nevedomá – nepriznaná (ani ona samotná „netuší“, prečo sa veľakrát správa, ako sa správa), ktorá sa prejavuje prevažne pasívno-agresívne, napríklad v maličkostiach, ako je opakované zabúdanie a prehliadanie istých požiadavok muža, akože vtipné uťahovanie si a podobne (znevažovanie a zosmiešňovanie). Ono to neraz platí obojstranne. Ego každého človeka potrebuje istú mieru „narcistického sýtenia“. Jedinec sa nemôže nepretržite cítiť kreténom. Ak sa mu takéhoto niečoho nedostáva od vlastnej manželky, je prirodzené, že sa po nejako čase poohliadne po externej regulácii vlastnej sebaúcty, čím sa pokúša dosiahnuť pozdvihnutie sebavedomia. Rovnako to je aj v prípade ďalších citových a taktiež hierarchicky vyšších potrieb, o ktorých som písal. Ako to ale urobiť, pričom neohroziť, čo človek má? „Rytierska láska“.

  „Fin’amor“ má totiž niekoľko zaujímavých špecifík. Na jednej strane je to vzťah „na diaľku“, reálne s dotyčnou osobou nezdieľate životný priestor a každodenné trápenia. Na druhej strane je takáto láska hlavne vzťahom „duchovným“, bez záväzkov. Z tohto vzniká podstatná implikácia: bezpečnosť. Nakoľko sa jednalo zväčša o platonické vzťahy (platonický, pretože Platón a „Symposium“: „A jeho nasledovný pokrok bude spočívať v tom, že si začne ceniť krásu duší viac než krásu tela, tak hoc aj akokoľvek malá iskra dobra, ktorá zažiari v niekoho vnútre by mu mala byť dostačujúcou pre jeho voľbu lásky a starostlivosti…, [6]“ ale to len tak… na okraj), bez dôkladného poznania osobnosti osoby opačného pohlavia, prejavovali sa ďalšími atribútmi, ktoré takéto nastavenie umožňovalo: idealizáciou a projekciou. Žena, ktorú muž reálne nepoznal – ich vzájomný kontakt bol pravdepodobne vždy limitovaný a nikto z trinásteho storočia sa dlhší čas (nebodaj mesiace a roky) nezaoberal, nehľadal determinanty psychickej dynamiky, nepremýšľal nad psychologickým profilom jeho vyvolenej v takomto „odlúčenom“ postavení, aby zmiernil „neistotu nepoznaného“, respektívne: poznal ju iba čiastočne, z istej stránky osobnosti, a nie v úplnosti – mohla naozaj predstavovať ideálnu ženu: „la donna ideale“, „un idéal féminin“, v plnom význame týmito mužmi projektovaných vlastností, odzrkadľujúc ich túžby a ašpirácie. Môžeme teda konštatovať, že vznik „rytierskej lásky“ bol zväčša nevyhnutným fantazijným únikom od reality, ktorá bola nemenná. Bola to forma substitúcie (nahradenia) neuspokojivého objektu; objektu, ktorý nechcel, prípadne nebol schopný podieľať sa na adekvátnom uspokojení – prevažne hierarchicky vyšších – psychologických potrieb.

  Voľba tohto spôsobu potom MOHLA (zdôrazňujem mohla!) predstavovať rovnako aj sublimáciu, kde pudová energia, ktorá v prípade pôvodného objektu bola zvyčajne niekde na bode mrazu, tu pri jej prirodzenom rozvinutí sa, bola transformovaná na sociálne akceptovateľnú formu takejto „duchovnej náklonnosti“. I keď tento aspekt „pohlavnej príťažlivosti bez naplnenia“ mohol mať – prípad od prípadu – rozličnú dôležitosť, dokonca pri pokročilejšom veku nápadníka (vekový rozdiel + neplodnosť) nemusel mať dôležitosť úplne žiadnu. Taktiež sú historicky známe prípady „duchovných priateľstiev“ medzi mužom a ženou, napríklad František z Assisi a Chiarra (Klára). Boli tieto osoby natoľko osobnostne rozvinuté? Ktovie. Chcelo by to rozobrať hlbšie z hľadiska psychoanalytického a evolučného. Ponechajme otvorené. Je ale nepochybné, že „pohlavná príťažlivosť“ je jedným z podstatných atribútov atraktivity ženy, a je preto dôležité brať túto perspektívu do úvahy ako eventualitu, no nie istotu. Udržiavanie „pohlavnej príťažlivosti“ je v podstate základným stavebným pilierom, na ktorom je postavený celý estetický priemysel plastickej chirurgie a omladzovacích procedúr, kde sa ženy trpiace rôznymi variantmi psychických porúch snažia vyzerať – za každú cenu – mlado, aby si zachovali aspoň zdanie „plodnosti“, a svojim výzorom podvedome pôsobili na „prvú signálnu“ časti mužského osadenstva.

  Voľba práve tohto spôsobu kompenzácie nevalného životného stavu nebola nijakou náhodou. Opätovne, významnú úlohu zohrali zaužívané spoločenské konvencie. Bol to v podstate spoločenský fenomén, ktorý reflektoval hodnoty feudalizmu a duchovenstva. Bola to aristokracia a cirkevná obec, ktorí si vysoko cenili demonštrovanie úcty, vernosť a prianie slúžiť. Nie je preto prekvapením, že takéto hodnoty sa v spoločnosti cielene podporovali a upevňovali. Kresťania majú dokonca koncept lásky pomenovanej „Agapé“, tj. lásky bezpodmienečnej a seba-obetujúcej, snažiacej sa pripodobniť k Božej láske: „Nič v druhom človeku nehľadá, čo by mu mohlo byť byť predložené ako motivácia ku konaniu. Vo vzťahu k človeku, Božia láska je ‚nemotivovaná‘. Keď sa povie, že Boh miluje človeka, tak to nie je hodnotením toho, kým je človek, ale toho, aký je Boh. [5]“ Zároveň platí: podoba lásky prezentovanej Dantem nie je (ako upozorňuje Anders Nygren, 1930) tou „pravou Agapé“, ale skôr „variáciou na Agapé“. Späť k téme: pre mnohých mužov bola služba takejto „vyššej bytosti“, zosobnenej v podobe ich „ideálnej ženy“, službou Bohu. Táto žena pre nich predstavovala „duchovnú inšpiráciu“, v ktorej nachádzali vnútornú silu pre konanie aktov cností, s čím súvisel vzostup ich osobnostného rozvoja na vyššiu úroveň. „Amour courtois“ tak napokon nebola o „ideálnej žene“, ale v skutočnosti bola predovšetkým výkrikom okolnosťami obmedzenej duše hľadajúcej krásu, vyšší zmysel a duševný rast, životné napredovanie a stelesňovanie týchto hodnôt – o naplnení životného potenciálu jedinca v tomto rámci.

  Myslím si, že na krátke zamyslenie sa je toto vcelku dôstojné spracovanie tejto témy. Osobne vnímam dve hlavné roviny tohto písania: 1. muž a žena v pozícii „hračiek spoločenských okolností“, ktoré rozhodovali o podobe ich partnerských životov, 2. samotná rytierska láska, ako východisko (spôsob adaptácie) muža. Toto je inak veľmi vďačná téma, podstatne zložitejšia než som sprvoti myslel (!), ktorá by si zaslúžila detailnejšiu psychologickú analýzu so zapracovaním ďalších hľadísk (filozofia a teológia), ktoré na tomto obmedzenom mieste neboli spracované, až vtedy by sa to skomplikovalo, radikálne. Ja som sa snažil urobiť akési „povrchné zovšeobecnenie“. Určite existovali varianty „rytierskej lásky“, ktoré to mali vystavané inak než sú moje premisy, z ktorých som vychádzal. Ja som veľakrát volil zorný uhol „nedôverčivého pozorovateľa“. Otázka, ktorá sa teraz vyslovene núka je: „Má ‚rytierska láska‘ miesto v dnešnej spoločnosti? Je možné na ňu nazerať ako na prijateľnú formu adaptácie muža?“ V citáte sa píše o jej „vytratení sa“. Podľa mňa – áno. Ale tým primárnym objektom, voči ktorému by mala byť zameraná, by mala byť osoba manželky. Ja osobne som zástanca POSVÄTNOSTI A NENAHRADITEĽNOSTI MANŽELSTVA MUŽA A ŽENY a verím, že duchovným sprievodcom pre muža, by mala byť jeho manželka. A pokiaľ spoločnosť poskytuje jej členom voľnosť, čo sa týka voľby ich životného partnera, tak by sa mali skrátka nad tým poriadne zamyslieť a uzatvárať manželstvá, do ktorých vstupujú osoby „k sebe patriace na podklade pravej lásky“. Možno niekoho napadne, čo ak niekto nemá manželku, nepodarilo sa mu v živote stretnúť takú osobu, no naopak stretol ženu, ktorá je výnimočná (majú vzťah, ktorý ho inšpiruje k cnostnému životu), ibaže ona je pre zmenu vydatá? Je „rytierska láska“ odpoveďou? Priznám sa, nechce sa mi o tom premýšľať. Komplikované. Moje písanie smerovalo k zachyteniu „ideálu“, ako by to malo byť v ideálnom prípade. Venovať sa všetkým možným alternatívam možných scenárov? Nie, túto ambíciu – v tomto obmedzenom rozsahu – nemám.

  Predsa len ešte pár slov k rovine písania, ktorú som na mnohých miestach naznačil. Tou rovinou je: „Existuje aj v súčastnosti prevládanie pragmatických záujmov pri uzatváraní niektorých manželstiev?“ Však predsa po pôvodných šľachtických, zemianskych a rytierskych stavoch ostali už iba nejaké tie historické pamätihodností a celková štruktúra spoločnosti sa radikálne obmenila. To áno, čo sa nezmenilo sú: peniaze a majetok, ktoré stále zosobňujú moc a životnú stabilitu (pocit istoty). V týchto súvislostiach sa pre zmenu zameriam na popis tejto problematiky z hľadiska ženy. Určite navôkol nás existuje množstvo mužov, ktorí nazerajú na ženu z hľadiska „50%-tná zľava na poplatok hypotéky, prípadne z ceny nájmu + poskytovanie privátnych služieb a upratovanie – ZADARMO“, ibaže mňa osobne táto oblasť – psychologický rozbor mužskej psyché, zas až tak nezaujíma. Oveľa podnetnejším je ľahko pozorovateľný vzorec správania sa u mnohých žien naprieč celou našou spoločnosťou. Tie sa dobrovoľne vydávajú na cestu oklieštenia (a napokon aj zavrhnutia) osobného rozvoja, na cestu vlastnej obmedzenosti a trvalej životnej frustrácie. [Pozn.: detailnejší rozbor dôsledkov: „Presadzovanie pragmatickej stránky pri vytváraní manželských zväzkov…,“ nájdete v 3 – 4 odseku tohto textu.] Ten vzorec vyzerá nasledovne: žena vyhľadáva blízkosť, partnerský vzťah s mužom z hľadiska jeho prínosov (financie, majetok, stabilita, seba-potvrdenie, únik z rodičovského domu), pričom tento partner – logicky – nie je jej ideálnou voľbou z hľadiska lásky, ale stáva sa kompromisným výberom z hľadiska rozumu (voľba „solídnosti“). Takáto žena má strach z reálnej intímnosti, odhalenia svojej duše – desí sa pocitu zraniteľnosti a potrebuje v živote výhradne partnera, ktorý pre ňu nepredstavuje žiadne ohrozenie. Partnera vníma predovšetkým ako objekt, plniacim – vyššie menované – funkcie v jej živote, ktoré potrebuje daná žena zastrešiť. Zvyčajne sa týmto osobám vzťah „stane“, nejako doňho „vpadnú“. Najmä vtedy, ak narazia na niekoho, kto v nejakej prijateľnej miere zodpovedá nimi požadovaným kritériám a je im s ním „fajn“. Prevažne ide o rôzne varianty na tému „snaživý prostáčik, ktorý bude prepletať nožičkami – tj. prinášať požadovaný prínos – dokiaľ neskape“. Ďalšou okolnosťou, ktorá vedie k obdobnému správaniu žien je potom „komercializácia lásky“, kedy sa z lásky (ako aj zo samotnej ženy) stáva spotrebný artikel. Do popredia sa tlačí zábava, promiskuita, okamžité uspokojenie sexuálnych impulzov. Deti sú vychovávané k praktikovaniu „bezpečného sexu“ – ku kurveniu, pričom ani len netušia, čo láska v skutočnosti je. Pred niečim takýmto varoval už rakúsky psychiater Viktor E. Frankl, keď sa dožadoval, aby ľudská sexualita: „…nebola izolovaná a dezintegrovaná tým, že sa vytrháva z lásky, a práve preto je dehumanizovaná. [1]“ Prirodzene, takéto ženy so sebou neskôr nesú istú stigmu: „Ak to nebolo o láske, tak to bolo o kurvení. Som kurvou?“ Preto majú neskôr tendenciu inklinovať k mužom, ktorí – ako sa vraví: „…sú radi, že sú radi“. K takým, pre ktorých je privilégiom, že takáto žena ich vôbec pripustila a obcuje s nimi, pričom pri vstupe do dospelosti (s čistým štítom) by o niekoho podobného dotyčná ani nezakopla. Opätovne je základnou motiváciou takéhoto výberu nájdenie objektu, ktorý bude prínosom, bez pocitu ohrozenia z jeho strany, resp. pocitu nedostatočnej hodnoty vlastnej osobnosti, nakoľko takéto osoby nie sú schopné akceptovať kritiku voči ich minulosti a títo muži sa ozvať – aspoň v procese dvorenia – rozhodne nemôžu.

  A na záver? Len prosté konštatovanie: je tragédiou, že táto spoločnosť dovolí, aby mladí ľudia, ktorí majú ešte nádej na „dokonalosť“ a „pravú lásku“ o možnosť realizácie týchto ideálov ľahkovážne prichádzali, pretože sú vystavení pôsobeniu a ovplyvňovaniu zo strany kadejakých skazených primitívov a duševných mrzákov. V týchto súvislostiach nie je problémom „vlastný hriech“ dotyčných. Problémom je snaha ospravedlňovať vlastné prehrešky, i za cenu ničenia životov iných ľudí. A toto je oveľa väčšie previnenie sa, než bolo pôvodné. Ako hovorí klasik: „Aj z hrdzavej rúry, čistá voda tečie,“ o čo by sa mal každý z nás aspoň snažiť. I keď je sám hriešnikom. Konať všetko preto, aby iní nemuseli opakovať rovnaké chyby.

  PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] FRANKL, Viktor E. Lékařská péče o duši (Základy logoterapie a existenciální analyzy). Brno (Česká republika) : Cesta, 2006. 240 strán.
  • [2] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
  • [3] MOORE, Edward. Studies in Dante (Second Series – Miscellaneous Essays). Oxford (UK) : The Clarendon Press, 1899. 394 strán.
  • [4] NEEDLEMAN, Jacob. Malá knížka o lásce. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : dybbuk, 2002. 168 strán.
  • [5] NYGREN, Anders. Agape and Eros. Philadelphia (USA) : The Westminster Press, 1953. 764 strán.
  • [6] PLATÓN. Lysis – Symposium – Gorgias (Volume III.) Cambridge, Massachusetts, London (Anglicko) : Harvard University Press, 1925. 533 strán.
  • [7] SHAKESPEARE, William. Romeo and Juliet. New York (USA) : The University Society, 1901. 193 strán.
  • [8] TAVEL, Peter. Zmysel života podľa V. E. Frankla. (Slovenská republika) : Vydavateľstvo IRIS, 2004. 270 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/duchovny-rozmer-lasky-v-podobe-rytierskej-oddanosti/

• ▐ Zverejnené: 05/05/2025

  Základný popis

  Ilustrácia Gustavea Dorého zachytávajúca moment stretnutia Danteho s jeho múdrou a milostivou duchovnou sprievodkyňou Beatrice v temných zákrutách Inferna. Scéna zachytáva nielen temnotu a hrôzu pekla, ale aj silné posolstvo lásky, nádeje a spásy.“

  « Stretnutie Danteho s Beatrice v temnote Inferna (Gustave Doré, 1866) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Muž a žena – Láska – Manželstvo

  „Ja, tá, ktorá ťa týmto okamihom vysiela na tvoju výpravu, som Beatrice.“

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa v rámci možnosti aspoň trocha zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha. Nanešťastie sa mi nepodarilo nájsť lepšiu verziu podkladu, čiže je v tomto prípade naozaj jeho použitie len v symbolickej podobe, zdôrazňujúc hlavné posolstvo tejto scény.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: ALIGHIERI, Dante. Vision of the Hell (Dante’s Inferno). New York, London and Paris : Cassell, Petter, Galpin & Co., 1866. cca. 380 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stretnutie-danteho-s-beatrice-v-temnote-inferna-gustave-dore-1866/

• ▐ Zverejnené: 04/05/2025

  Základný popis

  Maľba z konca 19. storočia, zachytávajúci romantickú – nežnú a tajomnú – scénu muža a ženy v panenskej prírode, obklopených kvitnúcimi stromami. Ilustráciu vytvoril C. Carter (1890) podľa maľby W. B. Richmonda s názvom „Venus and Anchises“. Ide o zobrazenie lásky – aktu zaľúbenia sa a prírodnej krásy v štýle atmosféry a estetiky viktoriánskeho umenia.

  « Venuša a Anchíses (William Blake Richmond, 1890) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Mytológia – Muž a žena – Láska

  Asi mi to málokto uverí, ale uverejnenie tejto maľby mi trvalo nejaké tri hodiny, možno viac. Prečo? Z jednoduchého dôvodu – došiel som k nej okľukou. Pôvodne som na ňu narazil v publikácii „The Magazine of Art“ (1890). Tam je možné nájsť jej repliku v podobe, ktorú uskutočnil pán C. Carter. Už na tejto jeho verzii ma okamžite zaujal hlavný motív, a tak som sa rozhodol zverejniť jeho „odvodeninu“. Začal som teda s grafickou úpravou. Podkladový materiál bol strašný a mne trvalo ozaj dlho, kým som z neho dostal niečo pozerateľné. Ale podarilo sa. Práca ukončená, ide sa nahadzovať na server. A VTEDY SA TO STALO. Dorazil údiv a otázka: „Ako asi vyzerá pôvodná maľba?“ A už som hľadal originál – prácu významného britského maliara, sochára a dizajnéra sklenených vitráží… a ani mozaikové panely v katedrálach mu neboli cudzie, a tým niekým nebol nik iný než – William Blake Richmond. A naozaj som ju našiel. Jej názov znie: „Venuša a Anchíses“ (Venus and Anchises). Venuša je (kto náhodou nevie) rímskym ekvivalentom (pomenovaním) gréckej bohyne Afrodity. Anchíses je pre zmenu smrteľníkom, princom z Tróje. Maľba pána Richmonda vyobrazuje okamih zaľúbenia sa týchto dvoch milencov, nejaké náznaky v tomto zmysle. Ako som ale pozeral na tento originál, v sekunde som zistil, že táto prvotná verzia… je tou najlepšou. Zverejňujem len ju a tú ďalšiu ponechávam zabudnutú niekde v histórii. Nech sa páči, príjemné obzeranie.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/venusa-a-anchises-william-blake-richmond-1890/

• ▐ Zverejnené: 04/05/2025

  Základný popis

  Čierno-biely ilustračný obraz z ruského časopisu Vsemirnaya Illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] z roku 1883 zobrazuje dve deti hrajúce sa v obývačke. Chlapec nalieva vodu z fľaše na otvorený dáždnik, čím vytvára ilúziu dažďa pre svoju sestru sediacu pod týmto dáždnikom.

  « Dážď v obývačke (1883) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Detstvo – Rodina – Slovania

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: Vsemirnaya Illyustratsiya [Всемирная иллюстрация]. Nº 736, Petrohrad (Rusko), 1883.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dazd-v-obyvacke-1883/

• ▐ Zverejnené: 03/05/2025

  └ Aktualizované: 03/05/2025 (23:12)

  Základný popis

  Romantická ilustrácia z roku 1930 v štýle art deco zobrazujúca stretnutie muža a ženy, pochádzajúca zo slávneho magazínu „Hearst’s International combined with Cosmopolitan“. Ilustráciu vytvoril Wilmot Emerton Heitland.

  « Jemný úder na sánku (W. E. Heitland, 1930) »

  ZNAČKY: Komentár – Umenie – Ilustrácia – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Progresivizmus – Feminizmus – Úpadok

  Nádherná práca amerického ilustrátora a maliara Wilmota Emertona Heitlanda (s britskými koreňmi – jeho strýkom bol William Emerton Heitland, klasicista na „University of Cambridge“), ktorá sa objavila v septembrovom vydaní (ročník 1930) časopisu „Hearst’s International combined with Cosmopolitan“. Ilustrácia slúžila ako sprievodný obrázok príbehu s názvom „A Gentle Sock on the Jaw“ („Jemný úder na sánku“) od Charlesa Francisa Coea a zobrazuje romantickú scénu zoznámenia muža a ženy. Názov príbehu zjavne pracuje s kontrastom fyzickej sily (úder / mužskosť) a jemnosti (jemný / ženskosť) v kontexte lásky a džentlmenstva; na pozadí naznačujúc, že aj jemná žena má svoje silné stránky, s ktorými dokáže omráčiť (spomenutá ženskosť v tradičnom význame); čím vyjadruje isté spoločenské očakávania a partnerské úlohy v 20-tich a 30-tich rokoch minulého storočia. Niekto by z voľačoho takého mohol byť troška nesvoj, nebodaj až pohoršený. Tu si je ale potrebné uvedomiť podstatné – rozprávame sa o období krátko po skončení 1. svetovej vojny, kde zomrelo cez 10 miliónov ľudí, a ktorá priniesla nepredstaviteľné utrpenie, kedy sa bojovalo mnohokrát: muž proti mužovi, v blate, v mraze, a tí chlapci (veľakrát prakticky takmer deti) boli oblečení v úplne primitívnych odevoch. Vtedajší súčasníci toto všetko vnímali, a preto veľmi dobre vedeli, aká je hodnota ľudského života, a od čoho reálne závisí prežitie celých národov. Vážili si také „maličkosti“, ako je: mať domov, kde sa môžu bezpečne vrátiť, a ten pre nich zväčša stelesňovali práve ženy v tradičných úlohách: manželky, matky, dcéry a starké. Nejaké chuderky trpiace rôznymi formami osobnostných porúch a variáciami všakovakých komplexov, všemožne sa snažiace kompenzovať si tieto deformity, ktoré za život prečítali 35 (slovom: tridsaťpäť) filozofických traktátov a nadobudli pocit, ako poznajú chod sveta – s takýmto niekým, desivo odtrhnutým od reality, sa nikto normálny vôbec ani len nezaoberal. Ľudia skrátka žili OZAJSTNÝ život, nie nejakú „sójovú fikciu“, kde mlieko dáva chladiaci box supermarketu. Väčšina v tej dobe ešte veľmi dobre vedela, koľko sa musí človek narobiť na ten jeden liter mlieka, koľko úsilia stojí viesť dôstojný život a prežiť, a že muž a žena si v tomto úsilí musia byť vzájomne nápomocní.

  Počnúc nadpisom, pokračujúc k samotnej vizuálnej stránke obrázka, i tu je naďalej zachovaná línia „ženskosť vs. mužskosť“: materský inštinkt ženy prejavený v starostlivosti o bezbranné stvorenie – veveričku, pozitívne vnímanie zo strany muža (signál pre muža z hľadiska spoločnej budúcnosti); ale je tu taktiež niečo, čo presahuje toto delenie. Tým niečím, čo na pozorovateľa tohto grafického výjavu vyslovene srší je duch vtedajšej doby (tzv. Zeitgeist): šarm, elegancia, kultivovanosť, jednoduchosť a krása. Členovia pospolitosti tých čias nemali snahu vyzerať ako „rozburdaní hastroši“, ktorých ich matere nenaučili nekresliť si po rukách a nohách, ak im to ich finančná situácia umožňovala. Pri porovnaní niekdajšej uhladenosti, snahy po noblesnosti s dnešnou „módnou dezintegráciou“; opätovne – ak sa samozrejme nejedná o prejav elementárnej chudoby, ktorá je – bohužiaľ – príliš častou dennodennou realitou Slovenska, i keď pri prezeraní starých fotografii a videozáznamov zo slovenských dedín vidíme mnoho chudobných ľudí žijúcich v skromnosti, no len málokedy (ak vôbec) niekoho, kto vyzerá ako idiot; si postupne je možné uvedomiť, že nedbanlivosť, vizuálna chaotickosť, inokedy prehnaná expresívnosť v odievaní a výzore dnešných ľudí, pri snahe o „vyčlenenie sa“ a vyjadrenie vlastnej „jedinečnosti“, je často iba sprievodným javom rozpadov osobnostných. Toto je neraz úplne očividné.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: Hearst’s International combined with Cosmopolitan (September, 1930). New York City (USA) : International Magazine Company, Inc., 1930. 214 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/jemny-uder-na-sanku-w-e-heitland-1930/

• ▐ Zverejnené: 02/05/2025

  Základný popis

  Čierno-biely ilustračný obrázok z roku 1904 zobrazujúci dve malé deti v parku. Chlapec drží obrúčku a s úsmevom sa vyznáva dievčatku, že si ju raz vezme. V pozadí stoja ich matky. Ilustrácia je typická pre dobové karikatúry z časopisu Punch, známeho svojou satirou a humorom.

  « Láska na prvý pohľad: „Raz si ťa vezmem…“ (1904) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Detstvo – Muž a žena – Láska – Manželstvo

  „…s touto obrúčkou.“

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: Punch, or The London Charivari (January – June, 1904 / Vol. 126). Londýn (UK), 1904. 468 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/laska-na-prvy-pohlad-raz-si-ta-vezmem-1904/

• ▐ Zverejnené: 01/05/2025

  Základný popis

  Čierno-biele ilustrácie zo slávneho románu Marka Twaina „Dobrodružstvá Toma Sawyera“ z roku 1876. Zobrazujú scény s Tomom Sawyerom a Becky Thatcherovou, vrátane momentov detskej hry, romantiky a dobrodružstva.

  « Tom Sawyer a Becky Thatcherová (1876) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Detstvo – Muž a žena – Láska

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: TWAIN, Mark. The Adventures of Tom Sawyer. (USA) : The American Publishing Company, A Roman & Co. , 1876. 214 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/tom-sawyer-a-becky-thatcherova-1876/

• ▐ Zverejnené: 30/04/2025

  Základný popis

  Obrázok obsahuje biblický citát zo Stvorenia Evy (Genesis 2:18-24), preložený Jozefom Roháčkom. Tento text opisuje stvorenie ženy z rebra Adama, symbolizujúce rovnosť a vzájomnú potrebu muža a ženy v manželstve. Zdôrazňuje témy partnerstva, lásky, manželstva a vzťahu muža a ženy.

  « Stvorenie Evy – Sväté písmo / Genesis 2:18-24 (Roháček) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Kresťanstvo – Biblia – Muž a žena – Láska – Manželstvo

  Žena ako „Ezer Kenegdo“ muža.

  ZDROJ: ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá kniha Mojžišova, ktorá sa zovie tiež Genesis / 2. kapitola (18-24). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stvorenie-evy-svate-pismo-genesis-2-18-24-rohacek/

• ▐ Zverejnené: 29/04/2025

  Základný popis

  Táto fascinujúca ilustrácia pochádza z knihy „Anatomy Descriptive and Surgical“ od Henryho Graya, vydanej v Londýne v roku 1858. Tieto kresby vytvoril H. V. Carter (v spolupráci s Henry Grayom) a ponúkajú detailný pohľad na anatomické štruktúry hlavy, krku, lymfatický systém a stavbu dolnej končatiny.

  « Anatomy Descriptive and Surgical – Henry Gray (1858) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Ľudská anatómia – História medicíny – Smrť

  Písal sa rok 1858 a svetlo sveta uzrela veľkolepá kniha – „Anatomy Descriptive and Surgical“. Táto kniha spôsobila v oblasti anatómie malú revolúciu. Nielenže sa v nej kládol veľký dôraz na systematickosť, presnosť a aktuálnosť teoretických poznatkov, ale rovnako prinášala aj dovtedy nevídaný prístup v smere aplikácie týchto poznatkov v klinickej praxi. Tento zámer sa podarilo dosiahnuť aj vďaka 363-om (!!!) kresbám H. Vandyke Cartera (na mnohých z nich pracovali spoločne s Henrym Grayom), ktoré zobrazovali anatomické štruktúry s bezprecedentnými detailami. Precízna práca s líniami, tieňovanie, farebné kódovanie – toto všetko uľahčovalo pochopenie komplexných anatomických vzťahov spôsobom, ktorý bol nielen odborne vysokohodnotný, ale ktorý je dokonca ešte aj dnes umelecky veľmi pôsobivý. „Anatomy Descriptive and Surgical“ (neskôr známa ako „Gray’s Anatomy“) sa veľmi rýchlo stala štandardnou učebnicou ľudskej anatómie pre študentov medicíny po celom svete. Henry Gray a H. Vandyke Carter tak vytvorili dielo, ktoré pretrvalo mnohé, mnohé desaťročia a naďalej inšpiruje generácie lekárov a vedcov. Ich prínos k medicíne je neoceniteľný a ich mená sú navždy zapísané do dejín tohto odvetvia. A to napriek tomu, že samotný Henry Gray zomrel iba 3 roky potom (v roku 1861), čo obrázky z jeho revolučnej knihy, ktoré si práve v tejto chvíli pozeráte, boli vydané. Mal 34 rokov. Carpe Diem.

  UPOZORNENIE: Ilustračné obrázky rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila ich ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: GRAY, Henry. Anatomy Descriptive and Surgical (Kresby: Henry Vandyke Carter). 1. vydanie, Londýn (UK) : John W. Parker and Son, 1858. 750 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/anatomy-descriptive-and-surgical-henry-gray-1858/

• ▐ Zverejnené: 28/04/2025

  Základný popis

  Satirická ilustrácia Gustava Dorého z knihy „La Mythologie Du Rhin“ od X. B. Saintineho zobrazujúca slepého muža s lampou ako symbol pokrytectva a zaslepenosti takzvaných „reformátorov“. Čierno-biely nákres kritizuje ilúziu pokroku a prehnanú sebaistotu tých, ktorí prinášajú „zmenu pre zmenu“.

  « Slepota „osvietených“ (Gustave Doré) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Komentár – Progresivizmus – Ideológia – Totalita

  Ďalšia zabudnutá ilustrácia, ktorú vytvoril majster Gustave Doré. Tentokrát máme tú česť s jednou z mnohých, ktoré sa objavili v knihe „La Mythologie Du Rhin (1862)“ od X. B. Saintineho. Saintine v tejto svojej knihe kritizuje reformátora Martina Luthera. Doré? Ten pre zmenu brilantne zachytáva všeobecné posolstvo takejto kritiky a prezentuje jej najtypickejšie črty, poukazujúc na pričastú obmedzenosť zo strany tzv. „reformátorov“, spôsobenú nekritickosťou voči vlastným presvedčeniam. Slepý muž s lampou v ruke tu zosobňuje ilúziu pokroku a osvietenosti. Svetlo lampy mu síce osvetľuje priestor pred jeho nohami a ten niekam smeruje, no jeho zaslepenosť – sprevádzaná prehnanou sebaistotou – mu bráni vidieť skutočný stav vecí a jeho „osvietený“ krok takto nevyhnutne vedie do temnoty, bez možnosti akéhokoľvek predvídania následkov vlastných činov. A presne takýto je osud všetkých dnešných hlásateľov prikázaného „progresu pre progres“, ktorí sa všeobecne prezentujú s ich zjavným sklonom k ideologickému fanatizmu sprevádzanému dogmatickým myslením pri presadzovaní výsostne osobných záujmov (nemýliť si s právami).

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: SAINTINE, Xavier Boniface (X. B. Saintine). La Mythologie Du Rhin. Paris (Francúzsko) : Librairie Hachette et Cie | Imprimerie De Ch. Lahure et Cie, 1862. 403 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/slepota-osvietenych-gustave-dore/

• ▐ Zverejnené: 28/04/2025

  Základný popis

  Ilustrácia od Noely Laury Nisbetovej z knihy „Cossack Fairy Tales“. Čierno-biely detailný obraz zobrazujúci stretnutie bežných ľudí s rôznymi ohavami. Na ilustrácii dominujú strašidelné postavy s diabolskými rysmi: démoni, kostlivci a iné pekelné stvorenia, čo vytvára atmosféru plnú napätia a tajomna. Pripomína nám, že príbehy o zlých silách a stretnutiach s nadprirodzenými bytosťami boli súčasťou ľudovej kultúry už po stáročia.

  « „Bývali časy, keď sa po svete túlali kadejaké pekelné stvorenia…“ (Noel Laura Nisbet) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Legenda – Folklór – Peklo – Slovania

  …a túlajú sa po ňom dodnes, mohli by sme konštatovať. Ilustrácia od maliarky a ilustrátorky Noely Laury Nisbetovej (niekedy z roku 1916), ktorú je možné nájsť v knihe venovanej kozáckym ľudovým rozprávaniam. Démoni, kostlivci a iné ozruty z tohto obrázka nám pripomínajú, že príbehy o zlých silách a stretnutiach s nadprirodzenými bytosťami sú po stáročia neodlúčiteľnou súčasťou ľudovej kultúry všetkých svetových národov.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: NISBET BAIN, Robert (ed.) Cossack Fairy Tales. Londýn (UK) : George G. Harrap & Co. , 1916. 288 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/byvali-casy-ked-sa-po-svete-tulali-kadejake-pekelne-stvorenia-noel-laura-nisbet/

• ▐ Zverejnené: 27/04/2025

  Základný popis

  Úryvok z piesne „Nebo – Peklo – Raj“ , ktorú pre skupinu Tublatanka (1990) napísal Martin Sarváš a vyjadruje hlboké filozofické témy strateného raja, ľudského pútnictvá a boja s vnútornými démonmi. Pieseň sa zaoberá motívom človeka, ktorý hľadá svoj stratený raj v pekle životných skúseností, ale po svojich zlyhaniach nachádza len pustinu.

  « Večný pútnik, stratený raj a ozvena pekla »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Hudba – Text piesne – Inšpirácia – Peklo – Hodnotový relativizmus – Progresivizmus – Ľudský život

  AUDIO: Tublatanka – Nebo, Peklo, Raj (Youtube)

  ZDROJ: SARVAŠ, Martin (Autor textu). Pieseň: Tublatanka / Nebo – Peklo – Raj. Album: Nebo – Peklo – Raj. (Československo) : Suprahon, 1990.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vecny-putnik-strateny-raj-a-ozvena-pekla/

• ▐ Zverejnené: 26/04/2025

  Základný popis

  Silný moment z kresťanskej legendy o svätom Petrovi, ktorý sa vracia do Ríma čeliť mučeníctvu po stretnutí s Kristovým videním na ceste Via Appia.

  « „Domine! Quo Vadis?“ alebo ako sa sv. Peter vrátil do Ríma »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Legenda – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Svätý Peter – Ľudský život

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: Mrs. JAMESON – Sacred and Legendary Art (Vol. I.: Containing Legends of The Angels and Archangels, The Evangelists, The Apostles, The Doctors of the Church, and St. Mary Magdalene as Represented in Fine Arts). 3. vydanie / Boston (USA) : Houghton, Mifflin and Company, 1881. 417 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/domine-quo-vadis-alebo-ako-sa-sv-peter-vratil-do-rima/