Pomedzi

• ▐ Zverejnené: 03/04/2026

  └ Aktualizované: 03/04/2026 (19:12)

  Základný popis

  Dramatická kompozícia s detailným vykreslením postáv a scény ukazuje Ježiša Kristusa na kríži. Výrazný svetelný kontrast zdôrazňuje emócie osudu, utrpenia a náboženskej viery. Ostré svetlo upriamuje pozornosť na umučeného Krista, tmavé pozadie – naproti tomu – vyobrazuje zmätok a zdesené tváre prítomných…

  « Crucifixion (Tintoretto – Jacopo Robusti / 16. storočie) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Veľký piatok – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus

  « Keď sa blížila posledná hodina Jeho utrpenia, presne o tretej hodine popoludní, tesne predtým, ako prišla smrť, aby utíšila Jeho bolesť balzamom úľavy, zvýšil hlas a zvolal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ na čo zašepkal: „Je dokonané,“ len aby zmobilizoval posledné zbytky síl, ktoré v ňom ešte zostávali a prehovoril: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ No a takto zomrel. […] V okamihu, keď vyhasol život Ježiša Krista, sa zdalo, že sa celý svet ponoril do kŕčovitého smútku; zem sa začala otriasať a chvieť, až sa skaly rozpadávali na kúsočky, a zívajúce trhliny, vznikajúce z týchto prudkých otrasov, uvoľnili duše nebohých a mnohé mŕtvoly prebudili znova k životu… Tento jav bol tak desivý, že aj stotník, ktorý velil strážam, majúcich na starosti dozeranie tejto udalosti, zvolal: „Tento človek bol naozaj spravodlivý. Bol to skutočne Syn Boží,“ a všetkých ich prepadol veľký strach. Ale Ježišovi blízki stále postávali navôkol, čakajúc na nejakú príležitosť, aby si vzali drahocenné telo, zatiaľ sledujúc, čo urobia Pánovi nepriatelia. (Talmage, s. 512) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] CARTWRIGHT, Julia (ed.) Christ & His Mother in Italian Art. Londýn (UK) : Bliss, Sands & Co. , 1897. 230 strán.
  • [2] TALMAGE, Thomas De Witt. Story of Bible Land. Philadelphia + Chicago (USA) : World Bible House, 1897. 544 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/crucifixion-tintoretto-jacopo-robusti-16-storocie/

• ▐ Zverejnené: 03/04/2026

  Základný popis

  Starobylá mozaika zobrazujúca ukrižovanie Ježiša Krista. Štýl pripomína byzantskú mozaiku s náznakmi umenia ranného kresťanstva, ktoré charakterizuje použitie mnohých ornamentálnych prvkov.

  « Ukrižovanie Ježiša Krista (Mozaika z 12. storočia) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Veľký piatok – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: HURLL, Estelle M. The Life of Our Lord in Art (With Some Account of the Artistic Treatment of the Life of St. John – The Baptist). Boston + New York (USA) : Houghton, Mifflin and Company, 1899. 370 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ukrizovanie-jezisa-krista-mozaika-z-12-storocia/

• ▐ Zverejnené: 03/04/2026

  Základný popis

  Stará ilustrácia z roku 1908 prevzatá z knihy „The Story of the Bible“. Detailná kresba v štýle devätnásteho storočia zachytáva utrápenú postavu obklopenú rímskymi vojakmi a pozorovateľmi. Ilustrácia je súčasťou rozsiahlej biblickej encyklopédie. Tá bola – vďaka jazykovým úpravám – prístupná čitateľom všetkých vekových skupín.

  « Pribíjanie Krista na kríž (The Story of the Bible from Genesis and Revelation, 1908) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Veľký piatok – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: FOSTER, Charles. The Story of the Bible from Genesis and Revelation (Told in Simple Language – Adapted to all Ages, but especially to the Young). Philadelphia (USA) : Charles Foster Publishing Co., 1908. cca. 720 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pribijanie-krista-na-kriz-the-story-of-the-bible-from-genesis-and-revelation-1908/

• ▐ Zverejnené: 03/04/2026

  Základný popis

  Matka Božia v momente hlbokého zármutku. Pohľad upretý na svojho syna, ktorého osud už bol dávno spečatený. Tichý výkrik zranenej duše v priestore plnom hluchoty, apatie a nevšímavosti. Táto scéna je však viac než len historickým záznamom – je to metafora pre každú matku a syna v každej dobe. Utrpenie Matky Božej sa takto stáva univerzálnym symbolom materinskej lásky konfrontovanej s osudom, utrápenej bezmocnosti pred silami zla.

  « Matka sledujúca utrpenie svojho Syna (Gandenzio Ferrari – Santa Maria delle Grazie, Varallo / Taliansko) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Veľký piatok – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Panna Mária – Materstvo

  « Najbežnejším stvárnením je scéna, na ktorej sa zarmútená Matka zosúva k zemi; na niektorých obrazoch je len jednou z postáv v dave. Niekedy ju podopierajú ženy, inokedy stojí mlčky so zloženými rukami. Giotto, so svojou obvyklou nechuťou k divokým scénam, ju stvárnil tak, že stojí bokom, s hlavou nasmerovanou a pohľadom upretým na svojho Syna, zatiaľ čo ju vojak hrubo odstrkuje. Ten istý dojem z brutality vojakov je ešte hrubšie znázornený na obraze Gaudenzia Ferrariho, kde jeden z nich zdvíha palicu, akoby ju chcel udrieť… Murillo má pekný obraz, na ktorom sedí na kraji cesty a s intenzívnou úzkosťou hľadí na svojho Syna, ale najznámejší zo všetkých obrazov na túto tému je Raffaelov „Lo Spasimo di Sicilia“, ktorý namaľoval pre hlavný oltár sicílskych Olivetánov v Palerme. Kristus je znázornený, ako pod krížom padá na kolená. Jeho Matka sa zosúva vedľa neho a v agónii k nemu naťahuje ruky. Svätý Ján a ženy ju podopierajú. Skupina žien a hrubá apatia vojakov sú jemne stvárnené. (s. 154-155) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: JENNER, Henry. Our Lady in Art. Londýn (UK) : Methuen & Co., 1908. 204 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/matka-sledujuca-utrpenie-svojho-syna-gandenzio-ferrari-santa-maria-delle-grazie-varallo-taliansko/

• ▐ Zverejnené: 03/04/2026

  Základný popis

  Spoločné zdieľanie zvládania životných útrap. V kresbách stredovekých fresiek často vidíme anonymných pomocníkov – postavy v jednoduchých róbach, ktorých tváre sú skryté pod kapucňami alebo sa nám akosi vytratili počas uplynutých rokov. Možno symbolizujú každého z nás, osud, ktorý je nám daný – niesť „kríž ľudstva“ a prinavracať ho – svojim čiastočným – úsilím na cestu pravdy a krásy. Takto aj táto freska kričí do dnešného sveta o zabudnutej modlitbe, spálených sviečkach a tichých slzách – všetkých týchto momentov stratených vo vekoch, no stále prítomných – v nás.

  « Mravný imperatív: Ľudstvo napomáhajúce Kristovi niesť jeho kríž (Freska z kostola Église Saint-Pierre de Chauvigny / Francúzsko, 15. storočie) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Veľký piatok – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Humanizmus – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Spoločenská zodpovednosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: LA MAUVINIERE, Henri Labbe de. Les Villes D’art Celebres – Poitiers & Angoulême. Paríž (Francúzsko) : Librairie Renouard, H. Laurens, Éditeur; 1908. 140 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mravny-imperativ-ludstvo-napomahajuce-kristovi-niest-jeho-kriz-freska-z-kostola-eglise-saint-pierre-de-chauvigny-francuzsko-15-storocie/

• ▐ Zverejnené: 03/04/2026

  Základný popis

  Obrázok Milo Wintera, ktorý zachytáva ďalší pohľad na sprievod, ktorý smeruje ku Golgote. Svetlo tu neslúži na zdôraznenie bolesti – práve naopak, vytvára atmosféru zdanlivo tichej rezignácie. Je to zámerný kontrast: Kristus kráča vpred s tŕňovou korunou vrazenou do čela, bičovanie zanecháva krvavé stopy na jeho tele, no jeho pohľad smeruje k jedinému – „Božskému“.

  « „Sprievod sa pomaly pohybuje na Golgotu“ (Milo Winter, 1925) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Veľký piatok – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: LOVELAND, Seymour. The Illustrated Bible Story Book. Chicago + New York (USA) : Rand McNally & Company, 1925. cca. 140 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sprievod-sa-pomaly-pohybuje-na-golgotu-milo-winter-1925/

• ▐ Zverejnené: 03/04/2026

  Základný popis

  Ilustrácia z roku 1856 zobrazujúca Ježiša Krista na ceste ku Kalvárii, obklopeného davom a sprevádzaného učeníkmi. Vytvorená v štýle gravúry typickej pre viktoriánsku dobu, zachovávajúcu detailnú kresbu s dôrazom na emócie utrpenia a poníženia. Dielo pochádza z „The Pictorial Bible“ a predstavuje silný vizuálny odkaz k téme obety, viery a tragédie.

  « Nesúc svoj kríž: Kalvária života Ježiša Krista (The Pictorial Bible, 1856) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Veľký piatok – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: The Pictorial Bible, Being the Old and New Testaments According to the Authorized Version. New York (USA) : Robert Sears, 1856. cca. 1500 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nesuc-svoj-kriz-kalvaria-zivota-jezisa-krista-the-pictorial-bible-1856/

• ▐ Zverejnené: 03/04/2026

  Základný popis

  Keď sa príroda prebúdza k životu po zimnom spánku, prichádza Veľká noc, čas hlbokých úvah. V srdci tohto obdobia bije pulz starovekej tradície prostredníctvom príbehov o obetovaní a zmŕtvychvstaní. Dnes sa spoločne pozrieme na jeden z najdojímavejších momentov kresťanskej histórie: ceste na Golgotu.

  « Strastiplná cesta na Golgotu (Biblia Sacra – Vulgatæ Editionis, 1669) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Veľký piatok – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Biblia Sacra – Vulgatæ Editionis (Sixti V. Pont. Max. IVSSV recognita atque edita). Benátky (Taliansko) : Niccolò Pezzana, 1669. cca. 1000 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/strastiplna-cesta-na-golgotu-biblia-sacra-vulgatae-editionis-1669/

• ▐ Zverejnené: 03/04/2026

  Základný popis

  Scéna, ktorá sa stala symbolom Veľkej noci pre mnohé generácie veriacich i umelcov. Objavte silu klasického biblického príbehu, jeho osudové posolstvo. Zviazaný Ježiš Kristus je ukazovaný davu, v posledných hodinách svojho života, a ten sa dožaduje jeho smrti: „Ukrižuj!“

  « Ecce Homo – Hľa, človek! (Antonio Ciseri, 1871) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Veľký piatok – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: HURLL, Estelle M. The Life of Our Lord in Art (With Some Account of the Artistic Treatment of the Life of St. John – The Baptist). Boston + New York (USA) : Houghton, Mifflin and Company, 1898. 370 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ecce-homo-hla-clovek-antonio-ciseri-1871/

• ▐ Zverejnené: 03/04/2026

  Základný popis

  Tŕňová koruna zarezávajúcou sa do čela Ježiša Krista. Symbol zrady, mučeníctva a poníženia. Táto dojímavá ilustrácia prebúdza hlboké emócie spojené s Veľkou nocou a najznámejším biblickým príbehom.

  « Tŕňová koruna na hlave Ježiša Krista (Michelangelo Merisi da Caravaggio) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Veľký piatok – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 12. apríl 1869 (Zväzok 1 [I.] – No. 16). 1. ročník [I.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1869.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/trnova-koruna-na-hlave-jezisa-krista-michelangelo-merisi-da-caravaggio/

• ▐ Zverejnené: 02/04/2026

  Základný popis

  V tienistých kútoch Getsemanskej záhrady, kde sa ticho prelína so svetlom mesiaca a tajomstvom noci, zachytáva Paul Delaroche chvíľu ohlasujúcu blížiace sa naplnenie osudu Ježiša Krista. Útrapy, poníženie a hlboké utrpenie. Vážnosť chvíle, keď sa Božský syn duchovne pripravuje na vyvrcholenie trvania obdobia svojich pozemských dní. Staňte sa svedkami chvíle, ktorá definovala nielen osud Ježiša, ale aj samotný základ kresťanskej viery.

  « Ježiš Kristus v Getsemanskej záhrade (Paul Delaroche) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Zelený štvrtok – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Angelus Domini (An Anthology in Art and Verse in Relation to the Blessed Virgin Mary). New York (USA) : William R. Jenkins, 1895. 286 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/jezis-kristus-v-getsemanskej-zahrade-paul-delaroche/

• ▐ Zverejnené: 02/04/2026

  Základný popis

  Kresba s precíznymi líniami zobrazuje Ježiša ako postavu opustenú vo svojom trápení. Jeho tiché zúfalstvo ostro kontrastuje so spiacimi učeníkmi. Táto scéna, plná symboliky a duchovného významu, je mocným poukázaním na jednu zo stránok ľudskej slabosti a Božej obety.

  « Agónia Krista v Getsemanskej záhrade a spiaci učeníci (Martin Schongauer) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Zelený štvrtok – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: HURLL, Estelle M. The Life of Our Lord in Art (With Some Account of the Artistic Treatment of the Life of St. John – The Baptist). Boston + New York (USA) : Houghton, Mifflin and Company, 1898. 370 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/agonia-krista-v-getsemanskej-zahrade-a-spiaci-ucenici-martin-schongauer/

• ▐ Zverejnené: 02/04/2026

  Základný popis

  Tento obrázok je pozvaním k hlbokej duchovnej úvahe. Zamysleniu sa nad neľahkým osudom Ježiša Krista, nazretím do sveta biblických príbehov plných utrpenia, nádeje a spásy.

  « Tieň zvestujúci prichádzajúcu smrť Ježiša Krista (William Holman Hunt) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Zelený štvrtok – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Angelus Domini (An Anthology in Art and Verse in Relation to the Blessed Virgin Mary). New York (USA) : William R. Jenkins, 1895. 286 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/tien-zvestujuci-prichadzajucu-smrt-jezisa-krista-william-holman-hunt/

• ▐ Zverejnené: 01/04/2026

  Základný popis

  Moment hlbokej pokory – Ježiš Kristus umýva nohy svojim učeníkom. Symbolické prelomenie hierarchie medzi učiteľom a jeho žiakmi. V kontexte Poslednej večere táto udalosť predznamenáva Ježišovu obetu – jeho ochotu vzdať sa vlastného života, prijať utrpenie, pre záchranu ľudstva. Táto biblická scéna nám umožňuje zamyslieť sa nad tým, ako univerzálne kresťanské posolstvá rezonujú aj v dnešnom kontexte nášho národa a kultúrneho dedičstva.

  « Ježiš umýva nohy sv. Petrovi a ostatným učeníkom (Ford Madox Brown) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Zelený štvrtok – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Svätý Peter – Pokora – Služba – Milosrdenstvo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: HURLL, Estelle M. The Life of Our Lord in Art (With Some Account of the Artistic Treatment of the Life of St. John – The Baptist). Boston + New York (USA) : Houghton, Mifflin and Company, 1899. 370 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/jezis-umyva-nohy-sv-petrovi-a-ostatnym-ucenikom-ford-madox-brown/

• ▐ Zverejnené: 01/04/2026

  Základný popis

  Fra Angelico, jeden z najvýznamnejších renesančných maliarov, nám ponúka unikátnu interpretáciu Poslednej večere, v ktorej sa odráža duchovná hĺbka v každom ťahu jeho štetca. Ilustrácia biblickej scény, ktorá pretrváva v pamätiach kresťanskej tradície dodnes. Objavte tajomstvo eucharistie – symbol viery, obety a nádeje.

  « Posledná večera: Ustanovenie eucharistie – Sviatosť oltárna (Fra Angelico, 15. storočie) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Zelený štvrtok – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Panna Mária

  « Scéna, ktorá je tu znázornená, nie je v pravom zmysle slova „Posledná večera“, ale ustanovenie Najsvätejšej sviatosti Kristom v noci pred jeho utrpením. Fra Angelico sa odklonil od bežnej „giottovskej“ kompozície [Giotto di Bondone, pozn.] a ponúkol nám interpretáciu tohto námetu, akú v talianskom umení vidíme len zriedka.

  Horná sieň v Jeruzaleme je tu vytvorená podľa vzoru refektára kostola sv. Marka. Dlhý stôl, trojnohé drevené stoličky a studňa s lanom a džbánom v jednom rohu sú všetky verne reprodukované a  cez úzke okná vidíme strechu kláštora pokrytú červenými taškami na druhej strane kláštorného dvora. Osem apoštolov […] pri stole, zatiaľ čo Kristus v bielom rúchu pokojne prechádza od jedného k druhému a v rukách nesie posvätený chlieb. Štyria ďalší, medzi ktorými je aj Judáš s čiernou svätožiarou okolo hlavy, kľačia na podlahe vpravo a naproti nim, tiež na kolenách, je Panna Mária, zahalená do šedého rúcha, s rukami zbožne zloženými, kontemplujúca ustanovenie mystického obradu.

  Slávnostný pátos scény je nádherne podaný a ak sú na jednej strane nedostatky maliarovho umenia viac než zvyčajne zjavné v strnulosti a neohrabanosti foriem, jeho nežný cit sa nikdy neprejaví plnšie ako v túžobnej tvári milujúceho učeníka, ktorý práve prijíma nebeský chlieb z rúk svojho Učiteľa.

  Túto fresku namaľoval Fra Angelico na stenu jednej z mníchovských komnát v kláštore sv. Marka, dnes Národnom múzeu, a horná časť kompozície bola prerušená šikmou strechou. (s. 208) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: CARTWRIGHT, Julia (ed.) Christ & His Mother in Italian Art. Londýn (UK) : Bliss, Sands & Co. , 1897. 230 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/posledna-vecera-ustanovenie-eucharistie-sviatost-oltarna-fra-angelico-15-storocie/

• ▐ Zverejnené: 01/04/2026

  Základný popis

  Veľká noc – sviatok plný symboliky, ktorý v sebe ukrýva odraz pohanskej minulosti našich predkov a ich hlbokú úctu k prírode. V roku 1887 Pavol Socháň, vo svojom článku pre „Slovenské Pohľady“, rozkrýva tajomstvo veľkonočných maľovaných vajíčok, nielen ako krásny ľudový artefakt, ale aj ako posvätnú ozvenu pučiaceho života a materstva.

  « Veľkonočné maľované vajíčka ako symbol „vnove pučiaceho“ života: Pohanská minulosť a tradičné zvyky Slovanov, Slavianov (Socháň – Slovenské pohľady, 1887) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Jar – Príroda – Materstvo – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Galícia – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni

  « Veľkonočné maľované vajíčka.

  Pohanskí predkovia naši zbožňovali prírodu. Každý jej nevyzpytateľný zjav budil v nich obdiv a úctu. Tak povstalo božstvo, povstaly povery. Náhľadom a citom svojim výrazu dávali v slávnosťach a jejich obradoch, povesťach, piesňach, hrách atď. Takýchto zvykov a pover z pohanskej mythologie zachovalo sa mnoho až na naše dni.

  Dosiaľ zachovaný zbytok pohanského mythu je i oslavovanie prebúdzajúceho sa jara, s ktorým nastáva nové svetlo, nový život, úroda a hojnosť v prírode. Veľkonočnú slávnost zapríčinilo víťazstvo teplej, letnej moci nad mocou chladnou, zimnou. Takýto prejav prírody znázornilo si ľudstvo dramaticky a utvorilo si hry, baby a symboly. Kresťanské duchovenstvo úmyselne ponechalo národom mnohé zvyky pohanské, alebo jich nahradilo novými náboženskými slávnosťami, alebo jich aspoň do spojenia s nimi priviedlo.

  Pohanské obyčaje, ktoré sa na pohanskú slávnosť vzťahujú, preniesly sa i do našej Veľkej noci, avšak behom času buďto vytvorené boly, alebo samy sebou vymizely. Pohanská slávnosť pri vzniku jara pozostávala, jak nám to i naše dosiaľ zachovalé zvyky na Slovensku svedčia, z toho, že zimu jako babu (Morenu, Mamurienu) ustroja zo starých šiat a slamy, vztýča ju na žrďku a nesú so spevom dolu dedinou k rieke lebo močiaru, kde ju roztrhajú a do vody hodia; na to slávi sa donášanie nového jara. Kresťanské duchovenstvo netrpelo tento zrejme pohanský obyčaj na samú Veľkú noc, preto preložený bol do prostried pôstu na smrtnú a kvetnú nedeľu. Avšak predsa mnohé pohanské zvyky z tejto slávnosti pestujú sa dosiaľ na Veľkú noc.

  Na tento sviatok na svitaní načierajú ľudia vodu z potoka, ktorá má na nejaký čas zázračnú liečivú moc, tak že zachráni mladým ľuďom pleť od vrázkov a od pieh a vyhojí mnohé nemoce. Naše dievčatá zjednávajú si krásu tým spôsobom, že za svitania v potoku umývajú sa.

  Niekde chodia niekoľkí parobci spolu hneď za zory, prekvapujú frajerky svoje vo spaní a oblievajú jich vodou, lebo hádžu do potoka, alebo vyvedú ku studni. Deje sa to obyčajne násilne, aspoň deva musí sa statočne brániť. Keď mládencom odolá a vymkne sa jim z hrsti, majú z toho posmech a ona slávu.

  Na Pokučí [Pokutie, pozn.] v Haliči shromaždujú sa spríbuznené dorastlé devy pred východom slnca a idú ku riekam a rybníkom. Tam očakávajú príchod zornice. Jaknáhle táto ukáže sa na obzore, zhadzujú zo seba všetky šaty, skočia do vody, rozpustia vlasy z vrkočov a každá na východ obrátiac sa, volá:

  „Vodane! na tobi rusu kosu (vrkoč),
  daj mini divoču krásu;
  daj krásu denyci,
  by’m bula borzo mołodýci.“

  V Lužici dievčatá naberajú si vody do nádob a umyjú sa doma; na ceste ku potoku nesmie žiadna ani hlesnúť. V Čechách kúpajú sa i mládenci,aby boli silní. V Haliči kúpajú sa ostatne aj vydaté ženy, ba docela, vraj, i baby, ale z príčin podstatne iných. Dievky púšťajú svoje vlasy po prúde, a podávajúc jich Vodníkovi robia to asi z tej príčiny, jako dievky moravsko-slovenské, ktoré jich na veľký piatok pod vŕbami rozčešávajú, aby maly vlasy dlhé.

  Malí chlapci pripravujú si barvenú a voňavú „vôdku“ do sklenice alebo džbanku a chodia za rána svoje rovesnice oblievať („kúpať”), za čo dostávají jako odmenu peniaz alebo koláče, ovocie a — maľované vajíčka. Ale aj starší mužskí oblievajú v dome a inde ženské mladé i staré. Miesto kúpačky je v obyčaji na mnohých stranách „šibačka“ prútami, trstenicami alebo pletenými korbáčikami. V niektorých dedinách v Haliči zapaľujú na Veľkú noc na cintorínoch ohne, ktoré hasia na úsvite alebo dopoludnia nasledujúceho dňa.

  Netreba dokladať, že kuchyňa na Veľkú noc mnoho dobrého pripravi. Pečú sa koláče, robia klobásy, smaží sa pečienka, varia sa vajcia. V Čechách pečú sa „mazance,” v Haliči „paski” (paschy). V mnohých slavianskych zemiach bývajú na Veľkú noc pravé hody.

  Avšak ku najcharakteristickejším pozostatkom pospolitých veľkonočných zvykov patria veľkonočné vajcia. Nielen že vajcia primerane hodia sa jako symbol prebúdzajúceho sa života vtákov do jari, ale je to najvýmluvnejší symbol zo svojho úkrytu vnove pučiaceho sa jarného života vôbec. Nie je to tedy nahodilé, že východní Slaviani vianočné vajcia do chrámu prinášajú a kňazmi posviacať si dávajú a že si známi medzi sebou vajcia na poly delia a požívajú. (Vajcia tieto obyčajne maľujú sa a všelijak ozdobujú, čo na sviatočnú úpravu bezbarevných sliepačích vajec poukazuje. Ostatne pestrosť znamená naproti jednotvárnosti zimnej jarnej symboliku.)

  Vajcia varia sa na tvrdo a barvia sa rozmanitými látkami. Ľud zná od zelenej trávy počínajúc celý rad barvidiel prirodzených. Ornamenty, jakými ľud slaviansky veľkonočné vajcia podľa dávneho spôsobu pečlive ozdobuje, sú nielen interessantné a originálne, ale i pre naše ornamentálne umenie vôbec veľmi dôležité. Ony konajú znamenitú službu pri porovnaniach s ornamentami inej techniky, ktorým náramne podobajů sa a jich dopĺňujú, ale i mnohé motívy nám objavujů, ktoré inde nenachodíme. Dôležite sú i z toho ohľadu, že v mnoných krajoch, kde ľud zabudol alebo ani nevedel vyšívať, dovede veľmi krásne vajcia ornamentovať.

  Prostriedkov k takému zdobeniu vynášiel si ľud veľmi mnoho. Najstarší spôsob je maľovanie („písanie“) drievkom a nanášanie vosku pomocou brka alebo ostrokončitej rúročky na miesta, ktoré sa pred základnou barvou zachrániť majú. Jednoduchší sposob je škrabanie špendlíkom, ihlou alebo nožíkom; najnovši je však lebtanie lučavkou (Scheidewasser).

  Barvitosť býva veľmi rozmanitá a rôznych odtienkov, tak tiež i ornamenty sú rozličného druhu a prekrásnych motívov. Najrozšírenejšie lebo najľahšie sú ornamenty lineálne a geometrické, ktoré sa nápadne shodujú s ornamentami vyrezávanými do dreva, práve tak, jako s ornamentami vypilovanými, vypaľovanými a olovom vylievanými „karbíkami.“ Niektoré takéto vajcia vypadajú jako slabý relief, iné zase prekvapují svojou malebnou a krásne súladnou mosaikou. Veľmi obľúbené sú pravidelne stylisované motívy rastlín, menovite roztomilé sú tulipány, klinčeky, ruže, jabĺčka, ktoré sú úplne podobné vyšívaným. Kohúti, orly, pávy, jelene, baránky, kone a iné živočíchy rady zobrazujú naše národné umelkyne, tak tiež i rozličné ľudské figúry, celé milostné prejavy. Srdce hrá veľkú rollu a pečlivo prevedené býva zvlášte vtedy, keď má niečo takého prezradiť, čo ústa nie sú tak ľahko vstave urobiť. Časté sú i osobné mená, porekadlá, pesničky, zdravice, verše, pravda nie bez úhony kaligrafickej a orthografickej.

  Vajcia takto upravuje si najviac mládež, ale obyčajne, jako je to i s vyšívaním, s ktorým „švadlený“ alebo „švajky” najviac sa zaoberajú preto i najkrajšie prevedú, i v tomto páde dávajú si takýmto zkúseným a vycvičeným dievkam a ženám vajíčka „vypisovať“, za čo jim jako odmenu všeličo „do domu“ dávajú, už či sú to vajcia, strova, múka alebo niečo podobného, alebo platia sa jim peniazmi.

  Dnes krásny zvyk tento zaniká. Na úpadok poukazuje i priliepanie v sklepe kúpených obrázkov na vajíčka, ba ujímajú sa už i z papieru, cukru, čokolády napodobňované. Maľovanými vajíčkami odmeňujú devy svojich „kupačov.“ Preto v každom dome, kde majú dievča, stojí na stole misa s nakopenými maľovanými vajcami, ktorými kupáčov podeľujú. A síce dľa toho, kto je príbuznejší, známejší alebo milší, obdrží viac a krajších (a môže si i sám vybrať), jako „vzdialenejší.“ Pre „vítaných“ alebo tých najmilšich, nádejných nachystajú tie „najonakvejšie.“ Svojmu frajerovi pripraví deva to nanajkrajšie vajíčko a dáva mu ho „ukradomky.“ Maľovanie a rozdeľovanie velikonočných vajec je zvykom mnohých národov. Ornamentovanie však nikde nie je tak rozšírené a do istého stupňa dokonalosti vyvinuté, jako u Slavianoν.

  P. B. Socháň. »

  ZDROJ: SOCHÁŇ, Pavol. Veľkonočné maľované vajíčka. / Slovenské pohľady (Ilustrovaný časopis pre literatúru, vedu, umenie a politiku) – 25. júna 1887, Číslo 6. 7. Ročník. Turčiansky Sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko), 1887.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/velkonocne-malovane-vajicka-ako-symbol-vnove-puciaceho-zivota-pohanska-minulost-a-tradicne-zvyky-slovanov-slavianov-sochan-slovenske-pohlady-1887/

• ▐ Zverejnené: 31/03/2026

  Základný popis

  V tomto článku odkrývame zabudnuté ozveny jari prostredníctvom svedectiev zaznamenaných v niekdajšom časopise „EVA“. Spoznajte detskú radosť z prvej jarnej piesne, farebný svet maľovaných kraslíc a úctu ku kresťanskej tradícii Kvetnej nedele. Objavte symboliku „zimnej pani“ a jej spojitosť s&nbsppohanskými koreňmi slovenského folklóru. Tento článok je poetickou cestou do srdca Slovenska, kde sa prelínajú viera, národná kultúra a&nbspharmónia s prírodnými cyklami.

  « Kvetná nedeľa a Vajnory v roku 1907 »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko

  « Zvláštní radosti a potěchy zažili jsme s vajnorskými dětmi v poledne a odpoledne na Květnou neděli. Co mi Juriga [kňaz Ferdinand Juriga – slovenský národný buditeľ, pozn.] v dopise sliboval, vyplnilo se. Byli jsme právě u oběda, když před farou nastal jakýsi šum a ruch a za chvíli zazněl dětský zpěv:

  „Veľká noc má milá;
  kdes tak dlho bola?
  V záhrádke zelenej
  ruky, nohy myla,
  aj venečky vila
  z bilej růže červenej,
  aj z modrej ľalije, alleluja.

  Pozdrav nás Maria,
  ty’s krokom kročila,
  syna porodila,
  syna Jezu Krista
  ó Matičko čistá.

  Ó vtáčku, vtáčku,
  moj milý Bože,
  ke by si ty moj bol,
  nedala by ta, moj,
  moj milý Bože,
  po poli lietat’,
  lež bych ťa dala,
  moj milý Bože,
  do klietky sedat’.“

  Po tom zpěvu vyšli jsme před faru a zde plno dětí, děvčátek, které stály před farou seskupeny kolem máječku, pestro ozdobeného pentlemi, řetězci papírovými a hlavně kraslicemi prázdnými (vyfouknutými) a všelijak zdobenými. Kraslice tyto náležej mezi úpadkové, nejsouce malovány ani rýsovány, nýbrž rozličnými pestrými látkami a hlavně „pukem“ (duší z bezu) obkládány. Ale i tato úprava jest originelní a zvláště půvabnou se jeví na červených srdcích, které děvčátka při tomto obřadném zvuku odevzdávají hlavně p. farářovi a p. rektorovi (učitele). »

  UPOZORNENIE: Fotografie retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila ich ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: EVA – Sborník pro vzělání, umění a zábavu / Květen-Červen, Číslo 3. 4. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1907. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kvetna-nedela-a-vajnory-v-roku-1907/

• ▐ Zverejnené: 30/03/2026

  Základný popis

  Kvetá nedeľa nie je len kresťanskou tradíciou. Ako to už býva, na Slovensku – ale aj v ostatných slovanských, prípadne geograficky a kultúrne blízkych krajinách – zahŕňa taktiež mnohé zvyky súvisiace s pohanstvom a vierou v rôznorodé prírodné sily. Takto sa Kvetná nedeľa stáva i dnes echom predkov – dávnych Slovanov (v tom našom prípade), ktorí tak ako my dnes, rovnako i oni v minulosti, slávili nové „rozkvitnutie života“ všade navôkol.

  « Kvetná nedeľa (Igor Pálmayi, 1935) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko

  « Deň sv. Jozefa je predzvesťou jari a po ňom najbližšia nedeľa Kvetná je prívetom jari. Kvetná nedeľa má názvisko od kvitnúcich vetvičiek (kočičiek), ktoré sa v ten deň svätia na pamiatku príchodu Pána do Jeruzalema, pri ktorom ľud ho oslavoval a prestierajúc svoje rúcha na zem, radostne ho vítal, hádžúc mu na cestu rozkvitlé vrbové prútie.

  Na Kvetnú nedeľu pred každým kostolom, pred každým obchodom predávajú ženičky jarné kvieťa, ktoré v kostole posvätené, domov sa odnášajú ako prvá, posvätená zvesť jari a božieho požehnania. Zvlášte ľud vidiecky kladie toto kvieťa za obrážteky, do stodoly, do zbožia, a sena, aby chránily úrodu pred skazou. Domácí príbytok chrania od choroby, bied a hladu a niekde tiež zjedia posvätené mačičky, aby sa uchránili od zleј choroby. Jie sa na lačný žalúdok, to vraj nikdy nepríde na nich zimnica. Táto viera a zvyk oslavovať príchod Krista je rozšírená na celom svete a na Kvetnú nedeľu teší sa mládež i stárež kresťanská.

  Na Slovensku v niektorých krajoch, kde sa ešte zadržujú tradičné obyčaje, vychádzajú dievčence z domu s pristrojeným „novým letom“ t. j. s vrbovou vetievkou alebo smrekovym stromčekom, ozdobeným partami a vyfuknutými kraslicami a za veľkého jasotu a nadšenia vynášajú z dediny ďaleko za humná a tak vítajú nové leto. Tento pekný zvyk snúbi sa ešte s inou radostou, ktorá čo chvíľa nadchodi: sú to veľkonočné oblievačky, najväčšia radosť vidieckej mládeže. To každé dievča musí byť vykúpané, inaк by ani nevedelo, že sú sviatky. No Kvetná nedeľa je tu, kiež aj s ňou príde nádej na skutočné požehnania, ktoré je našmu svetu toľme treba. »

  ZDROJ: PÁLMAYI, Igor. Kvetná nedeľa. / Hvězda československých paní a dívek – Číslo 15 (499), 1935. Praha (Česko-Slovensko) : Melantrich, 1935.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kvetna-nedela-igor-palmayi-1935/

• ▐ Zverejnené: 30/03/2026

  Základný popis

  Vydajte sa s nami do archívu „Vídeňských novín“ a objavte zabudnuté zvyky – od spievajúcich detí na Kolínsku, až po „smrtku“ pripomínajúcu pominuteľnosť života…

  « „Lidové obyčeje na květnou neděli…“ (Vídeňské noviny, 1939) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania

  « Lidové obyčeje na květnou neděli, ač jsou hodně staré, udržely se v mnohých krajích až na naše dny.

  Na Kolínsku v Čechách chodí ráno na květnou neděli děti po staveních a zpívají: „Květná neděle, květná neděle, kdes tak dlouho byla? U studánky, u studánky ruce, nohy myla. Čím sis je utírala? Šátečkem, lístečkem, abych byla bílá. Svatý Petr z Říma nese flaši vína, abychom se napili. Pána Boha chválili. Nám, nám, lhoteckým pannám. Každé děvčátko nosí „líto“, malý smrkový stromek, ověšený barevnými stužkami a papírky.

  V okolí Police n. M. se nosí na květnou neděli „líto“, okrášlené pentlemi, vejdumky a mašlemi z barevného papíru. Děvčata chodí stavení od stavení a zpívají: „Na tu květnou neděli…“ Někde se nosí podnes také „smrtka“, z bílých hader zhotovená loutka, při čemž se zpívá: „Smrt chodí po vsi…“ jako na smrtnou neděli.

  V Určicích na Moravě na květnou neděli děvčátka obcházejí po staveních se stromečkem, nastrojeným barevnými papíry, a zpívají: „Květná neděla, gdes tak dlóho byla? U studynky, u lubinky nohy, ruce myla. Čím’s jich utírala? Šátečkem, vínečkem, modrém papířečkem. Pojte, dívke, z lóke, neste miso móke, par vajíček od slepíček, něco másla od kraviček a ve, paní matíčka, předéte nám ze dvě, šak se vám to zende. Zhořela nám fára blízko pivovára, král je nemocné, králka rozochcaná. Co my máme dělatí? My musíme žebřati. Pochválen bud’ Ježíš Kristus.”

  Na květnou neděli světí se kočičky, koťátka, někde též beránky zvané.

  Na Dačicku v západní Moravě přidávají ke kočičkám na svečení jasanu. Na boží hod velikonoční položí se jasan do sklepa, aby vyhubil všechnu jedovatinu. Lidé polykají svěcené kočičky od bolení v krku, od zimnice a jiných nemocí. Kde jsou svěcené kočičky, tam nemůže uškodit žádné zlo, ani nemoc, ani oheň, krupobití nebo boží posel – blesk. Když se na květnovou neděli za průvodu s kočičkami před knězem dveře chrámové zavrou a on za nimi zpívá, bývají všechny poklady otevřeny, protože zlí duchové musejí poslouchat, co se kněz modlí a zpívá. Když pak udeří křížem třikrát na dveře, odejdou duchové zase na stráž k pokladům. (s. 5) »

  ZDROJ: Vídeňské noviny – Orgán Čechů v zemi Rakouské / 1. března 1939 – Číslo 39. 6. Ročník. Viedeň (Rakúsko), 1939.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/lidove-obyceje-na-kvetnou-nedeli-videnske-noviny-1939/

• ▐ Zverejnené: 29/03/2026

  Základný popis

  Nechajte sa preniesť do poetického Somersetu na prelomí 19. a 20. storočia. Kvetná nedeľa, deň triumfálneho vstupu Ježiša Krista do Jeruzalema, sa tu pretavuje do živých ľudových tradícií a dávnych zvykov. Zaspomínajme spoločnej na dobu, kedy malý chlapec držal v ruke prútik vŕby a jeho starý otec mu pošepkal príslovie, ktoré dodnes rezonuje v jeho spomienkach. Príslovie tak kruté, no zároveň tak poetické: „Kto nemá v Kvetnú nedeľu v ruke palmu, tomu treba ruku odseknúť.“

  « „Hosanna!“ – Vstup Ježiša Krista do Jeruzalema: Niekdajšia Kvetná – Palmová nedeľa v Somersete / Anglicko (1920) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo

  « Istý korešpondent píše: „Spomínam si, ako som ako chlapec počul od svojho dedka staré príslovie: ‚Kto nemá na Kvetnú nedeľu v ruke palmu, tomu treba ruku odseknúť.‘ Predpokladám, že išlo o slovnú hračku… Kvetná nedeľa je deň, kedy si pripomíname triumfálny vstup nášho Pána do Jeruzalema, päť dní pred Jeho utrpením. Vo veľkej časti kresťanského sveta sa tento deň oslavuje sprievodom s „palmami“. Niektorí autori tvrdia, že tento obrad pochádza už zo 4. storočia, a uvádzajú, že práve naň narážal sv. Cyril Jeruzalemský [jeruzalemský biskup, pozn.] Vieme však, že tento obrad sa určite praktizoval v 5. storočí. Kvetná nedeľa si stále zachováva svoje meno v kalendári Anglikánskej cirkvi, ale sprievod s palmami bol zrušený za vlády Eduarda VI. Prútik kvitnúcej vŕby nazývaný „palma“, sa používa ako náhrada za skutočnú palmu a v dávnych časoch sa v Somersete hovorilo, že ten, kto nemá počas Kvetnej nedele v ruke „palmu“, musí prísť o ruku. V našom kraji existuje aj ďalšie staré príslovie, že ak v Kvetnú nedeľu jasne svieti slnko, bude i neskôr veľa pekného počasia, hojnosť obilia a iných plodov zeme. (s. 102) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: WATSON, W. G. Willis (ed.) Calendar of Customs, Superstitions, Weather-lore, Popular Sayings, and Important Events Connected with the County of Somerset. (Anglicko) : Somerset County Herald, 1920. 521 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/hosanna-vstup-jezisa-krista-do-jeruzalema-niekdajsia-kvetna-palmova-nedela-v-somersete-anglicko-1920/

• ▐ Zverejnené: 29/03/2026

  Základný popis

  Kvetná nedeľa, tichá predzvesť Veľkého týždňa, je oslavou prebúdzajúcej sa prírody a hlboko zakorenených tradícií. Náš článok vás zavedie do sveta staroslovanských zvykov, ktoré odrážajú harmóniu človeka s prírodou a silnú vieru v jej magické sily.

  « Vítanie jari: Kvetná – Palmová nedeľa a tradičné zvyky u Slovanov (1922) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Citát – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania

  POZNÁMKA: Ako ilustračný obrázok je použitá historická fotografia, ktorá zachytáva podobu „vítania jari“ v Tešinsku / Tešínske Sliezsko.

  « NEDEĽA PALMOVÁ U VIDIECKEHO ĽUDU

  Vidiecky ľud žije úplne iným životom ako my. Žije predovšetkým [v súlade] s prírodou a táto k nemu prehovára počas každého obdobia roka, ba dokonca aj každú hodinu dňa i noci svojím tajomným jazykom plným čarov a divov, ktorým on po vlastnom rozumie. Fantastičnosť zohráva v živote ľudu prvoradú úlohu. Takmer pri všetkých udalostiach, prírodných katastrofách a rodinných nehodách sa ľudia neodvolávajú na skutočné príčiny, ale na vymyslené, zrodené z ich predstavivosti. Povery ľudu, jeho príbehy a povesti mávajú neslýchaný fantazijný základ, [ktorý býva načisto] odtrhnutý od zeme i skutočného života. Táto hlboká religiozita ľudu zanechala svoju mystickú stopu na mnohých rozprávkach a podobenstvách a dala nám množstvo krásnych legiend, v ktorých sa naivná, prostá a úprimná duša ľudu zdvíha do nedosiahnuteľných výšin a zdá sa, že vidí veci očami viery, ktoré nikdy neuvidelo „oko mudrca [schovaného] za jeho okuliarmi“!

  Kvetná nedeľa, ktorá bezprostredne predchádza Veľkému týždňu, má mimoriadne čaro; zdá sa, že so sebou nesie vôňu novej jari. Aj ona je totiž jarným sviatkom. Cirkev posväcuje v tento deň prvé dary prebúdzajúcej sa prírody – to, s čím sa vzkriesený život zeme prvýkrát usmieva. Žehná „palmy“ upletené zo strieborno-bielych vŕbových jahňád a trblietavých sivých strapcov riečnych tŕstí. Kvetná nedeľa alebo aprílová nedeľa, hoci nemá vlastnosti prvotriedneho slávnostného sviatku, sa slávnostne oslavuje aj na vidieku; je to tiež deň, ku ktorému ľudia viažu množstvo povier a zvykov. Týka sa to predovšetkým tých „paliem“, ktoré v niektorých oblastiach dorastajú do veľkosti naozaj pôsobivých strapcov, pretože k nim patria aj kalamus [Puškvorec obyčajný, pozn.], „kłokaczyna“ a iné rastliny. Keď sa s nimi pastieri, ktorí ich zvyčajne nosia do kostola, po bohoslužbe vracajú, najprv trikrát obídu dom a po každom rohu touto „palmou“ udrú trikrát, aby v dome neboli muchy a iná háveď. Potom idú do maštale kde ňou miešajú v žľaboch pre dobytok – nech sa tam neskrýva choroba škodlivá dobytku, povymetajú ňou kravy, aby ich nezastihol mor, poutierajú ňou nozdry svojich koní, aby sa ich žiadna pliaga nechytala. Palmové kríže, umiestnené na hrebeni slamenej strechy, chránia dom pred bleskom, a keď sú umiestnené na poli, odháňajú krupobitie. „Palma“, ponechaná v okne, odháňa zlých duchov. Liečivé vlastnosti majú aj vŕbové jahňady, ktoré sú súčasťou palmy. V niektorých dedinách každý člen domácnosti prehltne jednu jahňadu proti horúčke a tri proti bolestiam hrdla. Dávajú ich aj dobytku so zemiakmi. Inde hádžu jahňady do obilia, ktoré sa chystá siať. Bič, s ktorým bola „palma“ zviazaná, používajú pastieri, keď prvýkrát vyháňajú svoj dobytok na pašu. V niektorých regiónoch sa hovorí, že pastierov, ktorí prvýkrát vyháňajú svoj dobytok, napadne diabol a prasknutie požehnaného biča ho odoženie. »

  ORIENTAČNÝ PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Orli Lot – Miesięcznik krajoznawczy / Kwiecień [Apríl] 1922 – Nr. 4. (Poľsko) : Polskie Towarzystwo Krajoznawcze, 1922.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vitanie-jari-kvetna-palmova-nedela-a-tradicne-zvyky-u-slovanov-1922/

• ▐ Zverejnené: 28/03/2026

  Základný popis

  V ére nepretržitých zmien, hlučného sveta a rýchlych odpovedí, sa často strácame v rozlišovaní medzi tým, čo je skutočne „vznešené“, a tým, čo je „prázdne“ – tupou snahou pri pokuse o vynútenie si pozornosť za každú cenu. Jamblichos z Chalkidy, žiak Porfyria z Tyru, nám ponúka hlboký pohľad na cestu k poznaniu a schopnosti rozoznávať podstatné od bezvýznamného. Jeho filozofia, prepojená s antickou múdrosťou, nám ukazuje, že pravá intuícia nie je vrodená, ale výsledkom spojenia s „božským“.

  « Osobný rozvoj a nadobudnutie schopnosti vidieť, čo je nízke a ničotné, a čo je naopak vznešené (Jamblichos z Chalkidy) »

  ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Antika – Filozofia – Etika – Psychológia – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Mravný ideál – Krása – Cnosť

  « Jamblichos. Tento filozof bol žiakom Porfyria z Tyru a zomrel okolo roku 333 n. l. Hovorí: „Ak sa duša povznesie k božstvám, stane sa ako-keby božskou a schopnou rozpoznať vznešené a nízke; potom nadobúda moc liečiť choroby, robiť užitočné vynálezy, zavádzať múdre zákony. Človek nemá žiadnu vlastnú intuitívnu silu; jeho intuícia je výsledkom spojenia medzi jeho dušou a božským duchom; čím silnejšie toto spojenie rastie, tým väčšia bude jeho intuícia alebo duchovné poznanie. Nie všetky vnímania duše majú božský charakter; existuje aj mnoho obrazov, ktoré sú produktom nižšej činnosti duše v jej miešaní sa so svetskými prvkami. Božská prirodzenosť, ktorá je večným prameňom života, neprodukuje žiadne klamlivé obrazy; ale ak je jej činnosť zvrátená, tak sa takéto klamlivé obrazy môžu objaviť. Ak je myseľ človeka osvetlená božským svetlom, nebeský nosič jeho duše sa naplní svetlom a žiarou.“ (s. 31) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: HARTMANN, Franz. In the Pronaos of the Temple of Wisdom (Containing the History of the True and False Rosicrucians with an Introduction into the Mysteries of the Hermetic Philosophy). Boston (USA) : Theosophical Publishing Society, 1890. 136 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/osobny-rozvoj-a-nadobudnutie-schopnosti-vidiet-co-je-nizke-a-nicotne-a-co-je-naopak-vznesene-jamblichos-z-chalkidy/

• ▐ Zverejnené: 28/03/2026

  Základný popis

  Srdce anglického vidieka a život pulzujúci v rytme prírody. Táto scéna je oslavou jari a prebúdzajúcej sa zeme. Cítiť z nej vôňu čerstvo zoranej role, sľub osiva, ktoré sa v nej už čoskoro zakorení. Dorset, grófstvo v južnom Anglicku, je známe svojou nádhernou krajinou, rozľahlými pastvinami a bohatou poľnohospodárskou tradíciou…

  « Orba v Dorsete / Anglicko (Thomas, 1905) »

  ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Viktoriánska éra

  UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: The Barnet Book of Photography. New York (USA) : Elliot & Sons, Ltd., 1905. cca. 360 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/orba-v-dorsete-anglicko-thomas-1905/

• ▐ Zverejnené: 28/03/2026

  Základný popis

  Táto ilustrácia nie je len zobrazením orby, ktorá predchádza samotnému siatiu osiva – je to oslava cyklu života. Svedectvo o tradičnom spôsobe života, kde práca bola cnosťou, pokora hodnotou a rodina základom existencie. V tomto období sa formovali mravné ideály – čistota srdca, láska k domovine a úcta ku komunite.

  « Rodina na poli v Smolenskej oblasti – „Smolenshchina“ (1871) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Feminizmus – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Národ – Slovania – Rusko

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 125: 22. máj 1871 (Zväzok 5 [V.] – No. 21). 3. ročník [III.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1871.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rodina-na-poli-v-smolenskej-oblasti-smolenshchina-1871/

• ▐ Zverejnené: 27/03/2026

  Základný popis

  Jar v kvitnúcom Česko-Slovensku. Pohľad na ľudovú kultúru, kde sa kone ťažko predierajú ornou pôdou a tradícia úzko prepája s prebúdzaním prírody. Oslava kultúrneho dedičstva, hlboko zakoreneného v národnej kultúre, folklóre a harmónii medzi človekom a jeho zemou – danou mu od Boha, domovinou, tou drahou otčinou zanechanou mu jeho predkami.

  « Jar – Rodná zem – Matka – Otec – Vlasť (Antonín Majer, 1922) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Vidiek – Folklór – Feminizmus – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Národ – Slovania

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Graphic Art of Czechoslovakia (Exhibition of Prints from the Private Collection of Henry J. John M. D.) Cleveland (USA) : The Cleveland Museum of Art, 1922. cca. 60 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/jar-rodna-zem-matka-otec-vlast-antonin-majer-1922/

• ▐ Zverejnené: 26/03/2026

  Základný popis

  Tento obrázok nás prenáša do idylického sveta detstva na vidieku. Mladé dievča, strážkyňa stáda kravičiek na zelenej pastvine, je obrazom dní strávených medzi stromami, kvetmi a zvieratami, presne tam, kde sa formuje podstata charakteru človeka a ten sa na tomto mieste učí významu práce, pokory a pôvabu života odohrávajúceho sa v harmónii s prírodou.

  « Mladý dohľad na pastvinách (Ernst Albert Fischer-Cörlin, 1901) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Jar – Príroda – Priateľstvo – Vidiek – Detstvo – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Rodina – Materstvo – Rodičovstvo – Výchova – Folklór – Národ – Rodoľubstvo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 51, 1901. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1901.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mlady-dohlad-na-pastvinach-ernst-albert-fischer-corlin-1901/

• ▐ Zverejnené: 25/03/2026

  Základný popis

  Poniektoré tradície žijú v srdciach ľudí dodnes. Pohľad na skorú jar v Čiernom lese prostredníctvom objektívu Maxa Ferrarsa. Na snímke vidíme skupinku detí zhromaždených pri kamennom mostíku, popod ktorý preteká miestny dedinský potôčik. Je to scéna plná harmónie s prírodou, žitia v rámci komunity, kde sa tradície odovzdávajú z generácie na generáciu.

  « Kolo, kolo mlynské: Vítanie jari v Čiernom lese / Schwarzwald – Black Forest (Max Ferrars, 1905) »

  ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Jar – Príroda – Vidiek – Detstvo – Výchova – Mravný ideál – Krása – Folklór – Národ – Rodoľubstvo

  UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: HOLME, Charles (ed.) Art in Photography (With Selected Examples of European and America Work). Londýn, Paríž a New York : Office of „The Studio“, 1905. cca. 300 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kolo-kolo-mlynske-vitanie-jari-v-ciernom-lese-schwarzwald-black-forest-max-ferrars-1905/